सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
त्वामग्न इति नवर्चं दशमं सूक्तं वैश्वामित्रमौष्णिहमाग्नेयं । त्वामग्न औष्णिहमित्यनुक्रांतत्वात् ॥ प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोरौष्णिहे छंदस्यस्य सूक्तस्य विनियोगः । अथैतस्या इति खंडे सूचितं । पुरु त्वा त्वामग्ने । आ° ४. १३.। इति ॥
Jamison Brereton
10 (244)
Agni
Viśvāmitra Gāthina
9 verses: uṣṇih
The hymn is in praise of Agni as he is kindled and installed as the Hotar in the rite. Because the Hotar recites the hymns in the ritual and because this hymn emphasizes Agni’s role as Hotar, the poet also connects ritual speech and Agni, in particular, the speech that addresses him and that he can appreciate and inspire as the Hotar. Again in accordance with Agni’s role as Hotar, the poet emphasizes Agni’s skill as a priest and his ability to rectify any failures in the rite. In verse 7, which mentions such failures, ví rājasi means both “shine in every direction” and “rule in every direction.” Both, of course, would fit the context. Oldenberg suggests that this hymn (as well as the next two) may be organized into tr̥cas. The extractions of triplets from these hymns in ritual performance and in the Sāmaveda also speak in favor of tr̥cas, although not all tr̥cas in the later tradi tion correspond to tr̥cas in the original hymns. So, for example, as Oldenberg points out, III.11.5, 7, 6 form a tr̥ca in the Sāmaveda, but they have a different order and cross a tr̥ca boundary in the R̥gveda.
01 त्वामग्ने मनीषिणः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवा᳓म् अग्ने मनीषि᳓णः
सम्रा᳓जं चर्षणीना᳐᳓म्
देव᳓म् म᳓र्तास इन्धते स᳓म् अध्वरे᳓
मूलम् ...{Loading}...
त्वाम॑ग्ने मनी॒षिणः॑ स॒म्राजं॑ चर्षणी॒नाम् ।
दे॒वं मर्ता॑स इन्धते॒ सम॑ध्व॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तुवा᳓म् अग्ने मनीषि᳓णः
सम्रा᳓जं चर्षणीना᳐᳓म्
देव᳓म् म᳓र्तास इन्धते स᳓म् अध्वरे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
manīṣíṇaḥ ← manīṣín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
carṣaṇīnā́m ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
samrā́jam ← samrā́j- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devám ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
indhate ← √idh- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mártāsaḥ ← márta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
त्वाम् । अ॒ग्ने॒ । म॒नी॒षिणः॑ । स॒म्ऽराज॑म् । च॒र्ष॒णी॒नाम् ।
दे॒वम् । मर्ता॑सः । इ॒न्ध॒ते॒ । सम् । अ॒ध्व॒रे ॥
Hellwig Grammar
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- manīṣiṇaḥ ← manīṣin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sage; expert; devout.”
- samrājaṃ ← samrājam ← samrāj
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sovereign; ruler.”
- carṣaṇīnām ← carṣaṇi
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people.”
- devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- martāsa ← martāsaḥ ← marta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man.”
- indhate ← indh
- [verb], plural, Present indikative
- “kindle; ignite; set ablaze.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने मनीषिणो धीमन्तोऽध्वर्युप्रभृतयो मर्तासो मनुष्याश्चर्षणीनां प्रजानां सम्राजमधिपतिं देवं द्योतमानं तामध्वरे यज्ञे समिन्धते । सोमाज्यपयःप्रभृतिभिराहुतिभिः समग्दीपयन्ति । मनीषिणः । मनीषैषामस्तीति व्रीह्यादिभ्यश्चेति इनिः । यस्येति चेत्यवर्णलोपः । प्रत्ययस्वरः । सम्राजम् । राजृदीप्तौ । सम्पूर्वादस्माद्धातोः सत्सूद्विषेति क्विप् । क्विलोपः । समो मकारस्य मोऽनुस्वार इत्यनुस्वारे प्राप्ते मो राजि समः क्वाविति समो मकारः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । चर्षणीनाम् । नामन्यतरस्यामिति विभक्तेरुदात्तत्वम् । इन्धते । ञ इन्धी दीप्तौ । अस्माद्धातोर्हेतुमति चेति णिच् । लटि झस्यात्मपेपदेष्वनत इत्यदादेशः । छन्दस्युभयथेति झस्यार्धधातुकत्वाण्णेरनिटीति णिलोपः । निघातः । ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“You, the king of men; Agni, the divine; prudent mortals kindle you at the sacrifice.”
Jamison Brereton
You, o Agni, the sovereign king over the peoples,
you a god do mortals of inspired thought kindle in the rite.
Griffith
THEE Agni, God, Imperial Lord of all mankind, do mortal men
With understanding kindle at the sacrifice.
Oldenberg
1 Thee, O Agni, the highest king of human tribes, the god, thoughtful mortals kindle at their worship.
Geldner
Dich, Agni, zünden die Andächtigen an, den Allherrscher der Völker, den Gott die Sterblichen bei dem Opfer.
Grassmann
Dich zünden die Verständigen, den Oberherrn der Menschen an, Agni, den Gott, die Sterblichen – beim Opferfest.
Elizarenkova
Тебя, о Агни, творящие молитву (жрецы),
Самодержца народов,
Бога зажигают смертные во время обряда.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराडुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नौ ऋचावाले दशमें सूक्त का आरम्भ है। इसके प्रथम मन्त्र में ईश्वर क्या करता है, इस विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) स्वयंप्रकाशरूप जगदीश्वर ! (मनीषिणः) मननशील (मर्त्तासः) मनुष्य जिन (चर्षणीनाम्) मनुष्यादि प्रजाओं के (सम्राजम्) सम्यक् न्यायाधीश राजा (देवम्) सब सुख देनेवाले (त्वाम्) आपको (अध्वरे) रक्षणीय धर्मयुक्त व्यवहार में (सम्, इन्धते) सम्यक् प्रकाशित करते हैं, उन्हीं आपकी हम भी उपासना करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे अग्नि सूर्य्यादि रूप से सब जगत् को प्रकाशित और उपकृत कर आनन्दित करता है, वैसे ही परमात्मा अन्तर्यामी रूप से जिज्ञासु योगी लोगों के आत्माओं को विशेष और सामान्य से सबके आत्माओं को प्रकाशित कर और जगत् के असंख्य पदार्थों से उपकृत कर इस लोक-परलोक के सुख देने से सदैव सुखी करता है ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने जगदीश्वर ! मनीषिणो मर्त्तासो यं चर्षणीनां सम्राजं देवं त्वामध्वरे समिन्धते तमेव वयमप्युपासीमहि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरः किं करोतीत्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वाम्) अग्निरिव वर्त्तमानं परमात्मानम् (अग्ने) स्वप्रकाशस्वरूप (मनीषिणः) मनस ईषिणः। अत्र शकन्ध्वादिना पररूपम्। (सम्राजम्) सम्राडिव वर्त्तमानम् (चर्षणीनाम्) मनुष्यादिप्रजानाम् (देवम्) सर्वसुखदातारम् (मर्त्तासः) मनुष्याः (इन्धते) प्रकाशयन्ति (सम्) (अध्वरे) अहिंसनीये धर्म्ये व्यवहारे ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथाऽग्निः सूर्य्यादिरूपेण सर्वं जगत्प्रकाश्योपकृत्याऽऽनन्दयति तथैव परमात्माऽन्तर्यामिरूपेण जिज्ञासूनां योगिनामात्मनो विशेषतः सामान्यतः सर्वेषां च प्रकाश्य जगत्स्थैरसङ्ख्यैः पदार्थैरुपकृत्याऽभ्युदयनिःश्रेयससुखदानेन सदैव सुखयति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी, परमात्मा व विद्वानांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा अग्नी सूर्यरूपाने सर्व जगाला प्रकाशित व उपकृत करून आनंदित करतो तसेच परमात्मा अंतर्यामी रूपाने जिज्ञासू योगी लोकांच्या आत्म्यांना विशेष व सामान्यपणे सर्व आत्म्यांना प्रकाशित करून जगातील असंख्य पदार्थांनी उपकृत करून हा लोक व परलोक यांचे सुख देऊन सदैव सुखी करतो. ॥ १ ॥
02 त्वां यज्ञेष्वृत्विजमग्ने - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवां᳓ यज्ञे᳓षु ऋत्वि᳓जम्
अ᳓ग्ने हो᳓तारम् ईळते
गोपा᳓ ऋत᳓स्य दीदिहि सुवे᳓ द᳓मे
मूलम् ...{Loading}...
त्वां य॒ज्ञेष्वृ॒त्विज॒मग्ने॒ होता॑रमीळते ।
गो॒पा ऋ॒तस्य॑ दीदिहि॒ स्वे दमे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तुवां᳓ यज्ञे᳓षु ऋत्वि᳓जम्
अ᳓ग्ने हो᳓तारम् ईळते
गोपा᳓ ऋत᳓स्य दीदिहि सुवे᳓ द᳓मे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
r̥tvíjam ← r̥tvíj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
īḷate ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dīdihi ← √dī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
gopā́ḥ ← gopā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dáme ← dáma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
své ← svá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वाम् । य॒ज्ञेषु॑ । ऋ॒त्विज॑म् । अग्ने॑ । होता॑रम् । ई॒ळ॒ते॒ ।
गो॒पाः । ऋ॒तस्य॑ । दी॒दि॒हि॒ । स्वे । दमे॑ ॥
Hellwig Grammar
- tvāṃ ← tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- yajñeṣv ← yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- ṛtvijam ← ṛtvij
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ṛtvij; ṛtvij [word].”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- īḍate ← īḍ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise; invite; raise.”
- gopā ← gopāḥ ← gopā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “herder; defender.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- dīdihi ← dīdī
- [verb], singular, Present imperative
- “shine; glitter.”
- sve ← sva
- [noun], locative, singular, masculine
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- dame ← dama
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; home.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्नेऽध्वर्व्यादयो यज्ञेष्टग्निष्टोमादिषु त्वां होतारमृत्विजं होतृनामकमृत्विजमीळते । स्तुवन्ति । तादृशस्त्वमृतस्य सत्यस्य यज्ञस्य गोपा गोपायिता सन् स्वे दमे स्वकीये गृहे यज्ञशालायां दीदिहि । दीप्यस्य । दीदिहि । दिवु क्रीडादौ । यङ् लुक् । लोट् । तुजादित्वादभ्यासदीर्घत्वम् । सञ्ज्ञापूर्वको विधिरनित्य इत्यभ्यासस्य गुणाभावे ल्पोप् व्योर्वलीति वलोपः ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“They praise you as the priest, the invoker (of the gods) at sacrifice; shine forth the protector of the pious rite in your own abode.”
Jamison Brereton
You do they summon as priest at the sacrifices and as Hotar, o Agni. Shine as the herdsman of truth in your own house.
Griffith
They laud thee in their solemn rites, Agni, as Minister and Priest,
Shine forth in thine own home as guardian of the Law.
Oldenberg
Thee, O Agni, the Ritvig, the Hotri, they magnify at the sacrifices. Shine as the guardian of Rita in thy own house 1.
Geldner
Dich berufen sie als den Priester bei den Opfern, als Hotri, o Agni. Als Hüter der Opferordnung scheine im eigenen Hause!
Grassmann
Bei Opfern preisen Agni dich, den Priester sie, den opfernden; Als Rechtes Hüter leuchte du – im eignen Haus.
Elizarenkova
Тебя на жертвоприношениях как жреца,
О Агни, они призывают как хотара.
Как хранитель закона воссвети в своем доме!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- भुरिग्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अविद्यादि दोषों के नाशक जगदीश्वर ! जो (ऋतस्य) सत्य के (गोपाः) रक्षक विद्वान् लोग (यज्ञेषु) अच्छे व्यवहारों वा यज्ञों में (ऋत्विजम्) ऋत्विज् के तुल्य सुखसाधक (होतारम्) सबके धारण करनेहारे (त्वाम्) आपकी (ईडते) स्तुति करते हैं सो आप (स्वे) अपने (दमे) नियमरूप व्यवहार में उन विद्वानों को (दीदिहि) विज्ञान दान दीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो लोग सत्य भाषणादि धर्म का अनुष्ठान कर और असत्य भाषणादि रूप अधर्म को छोड़ के आपका भजन करते हैं, वे आपको प्राप्त होके सदा आनन्दित हुए इस संसार में वसते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने जगदीश्वर ! य ऋतस्य गोपा यज्ञेष्वृत्विजं होतारं यं त्वामीळते स त्वं स्वे दमे तान् दीदिहि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वाम्) (यज्ञेषु) पूजनीयेषु व्यवहारेषु वा (ऋत्विजम्) ऋत्विग्वत्सुखसाधकम् (अग्ने) अविद्यादोषप्रदाहकपरात्मन् (होतारम्) सर्वस्य धर्त्तारम् (ईळते) स्तुवन्ति (गोपाः) रक्षकाः) (ऋतस्य) सत्यस्य (दीदिहि) प्रकाशय (स्वे) स्वकीये (दमे) दमनशीले व्यवहारे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे परमेश्वर ये सत्यभाषणादिलक्षणं धर्ममनुष्ठायाऽसत्यभाषणादिलक्षणमधर्मं विहाय त्वां भजन्ति ते भवन्तं प्राप्य सदाऽऽनन्दिता इह वसन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे परमेश्वरा! जे लोक सत्यभाषण इत्यादी धर्माचे अनुष्ठान करतात व असत्यभाषणरूपी अधर्माला सोडून तुझे भजन करतात ते तुला प्राप्त करून सदैव आनंदित राहून या जगात निवास करतात. ॥ २ ॥
03 स घा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ घा य᳓स् ते द᳓दाशति
समि᳓धा जात᳓वेदसे
सो᳓ अग्ने धत्ते सुवी᳓र्यं स᳓ पुष्यति
मूलम् ...{Loading}...
स घा॒ यस्ते॒ ददा॑शति स॒मिधा॑ जा॒तवे॑दसे ।
सो अ॑ग्ने धत्ते सु॒वीर्यं॒ स पु॑ष्यति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
स᳓ घा य᳓स् ते द᳓दाशति
समि᳓धा जात᳓वेदसे
सो᳓ अग्ने धत्ते सुवी᳓र्यं स᳓ पुष्यति
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
dádāśati ← √dāś- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
gha ← gha (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jātávedase ← jātávedas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
samídhā ← samídh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dhatte ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
puṣyati ← √puṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । घ॒ । यः । ते॒ । ददा॑शति । स॒मिधा॑ । जा॒तऽवे॑दसे ।
सः । अ॒ग्ने॒ । ध॒त्ते॒ । सु॒ऽवीर्य॑म् । सः । पु॒ष्य॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ghā ← gha
- [adverb]
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- dadāśati ← dāś
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “sacrifice; give.”
- samidhā ← samidh
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “firewood; kindling; fuel; fire.”
- jātavedase ← jātavedas
- [noun], dative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dhatte ← dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- suvīryaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryaṃ ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- puṣyati ← puṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “boom; grow; promote; foster.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने यो यजमानो जातवेदसे जातप्रज्ञाय ते त्य्भ्यं समिधा समिन्धनकारीण्याज्यपुरोडाशादि हवींषि ददाशति ददाति स घ स खलु सुवीर्यं शोभनसामर्थ्योपेतं पुत्रं धत्ते । धारयति । अपि च सः स एव पुष्यति । पशुपुत्रादिभिः समृद्धो भवति ॥ घ । चादयोऽनुदात्ता इत्यनुदातः । ददाशति । दातृ दान इत्यस्माद्धातोः कर्तरि तप् । तिष् । द्विर्वचनं छान्दसम् । यद्वृत्तयोगादनिघातः । अभ्यस्तानामादिरित्युदात्तः समिधा । ञि इन्धी दीप्तौ । अस्मात् क्विप् चेति क्विप् । उपधालोपः । सुपां सुलिगिति शसो डादेशः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । जातवेदसे । बहुव्रीहौ प्रकृत्या पूर्वपदमिति प्रकृतिस्वरत्वम् । सुवीर्यम् । वीरवीरौ चेत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । पुष्यति । पुश पुष्टौ । अस्मात् श्यन् । ङत्त्वाद्गुणाभावः । निघातः ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“He verily who presents oblations to you, the knower of all things, he acquires (Agni) excellent progeny; he prospers.”
Jamison Brereton
He who will ritually serve you, o Jātavedas, with the kindling wood, he, o Agni, receives an abundance of heroes, and he prospers.
Griffith
He, verily, who honours thee with fuel, Knower of all life,
He, Agni! wins heroic might, he prospers well.
Oldenberg
He indeed who may worship thee, the Gâtavedas, with fuel, acquires abundance in valiant men, O Agni; he will prosper.
Geldner
Wer dir, dem Jatavedas, Brennholz reichlich spendet, der erlangt die Meisterschaft, o Agni, der gedeiht.
Grassmann
Jedweder, welcher huldiget mit Brennholz, Wesenkenner, dir, Empfängt, o Agni, Heldenkraft – und der gedeiht.
Elizarenkova
Только тот, кто почитает дровами
Тебя, Джатаведаса,
Получает, о Агни, богатство из прекрасных мужей, (только) он процветает.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- उष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब मनुष्य कैसे सुखों को प्राप्त हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) सबके प्रकाशक जन ! (यः) जो (समिधा) सम्यक् प्रकाशक इन्धन वा सुन्दर विज्ञान से (जातवेदसे) उत्पन्न हुए पदार्थों में विद्यमान वा बुद्धि को प्राप्त हुए (ते) आपके लिये आत्मा अपने स्वरूप को (ददाशति) देता प्राप्त कराता है (सः, घ) वही (सुवीर्य्यम्) सुन्दर विज्ञानादि धन वा पराक्रम को (धत्ते) धारण करता (सः) वह (पुष्यति) सब ओर से पुष्ट होता और (सः) वह दूसरों को पुष्ट करता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे प्राणी अग्नि में घृतादि उत्तम द्रव्य का होम कर वायु आदि की शुद्धि होने से सब आनन्द को प्राप्त होते हैं, वैसे ही विद्वान् लोग परमात्मा में अपने आत्मा का समर्पण कर समस्त सुखों को प्राप्त होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने ! यस्समिधा जातवेदसे त आत्मानं ददाशति स घ सुवीर्य्यं धत्ते स पुष्यति सोऽन्यान् पोषयति च ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मनुष्याः कथं सुखानि लभेरन्नित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (घ) एव। अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (यः) (ते) तुभ्यम् (ददाशति) (समिधा) सम्यक् प्रदीपकेनेन्धनेन सुविज्ञानेन वा (जातवेदसे) जातेषु पदार्थेषु विद्यमानाय जातप्रज्ञानाय वा (सः) (अग्ने) सर्वस्य प्रकाशक (धत्ते) धरति (सुवीर्य्यम्) शोभनं विज्ञानादि धनं पराक्रमं वा (सः) (पुष्यति) सर्वतः पुष्टो भवति ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा प्राणिनोऽग्नौ घृतादिकं प्रक्षिप्य वाय्वादिशुद्धिद्वारा सर्वाऽऽनन्दं प्राप्नुवन्ति तथैव विद्वांसः परमात्मनि स्वात्मनः समर्प्याऽखिलानि सुखानि लभन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे प्राणी अग्नीत घृत इत्यादी उत्तम द्रव्याचा होम करून वायू इत्यादीची शुद्धी झाल्यामुळे आनंद प्राप्त करतात, तसेच विद्वान लोक परमात्म्यामध्ये आपल्या आत्म्याचे समर्पण करून सुख प्राप्त करतात. ॥ ३ ॥
04 स केतुरध्वराणामग्निर्देवेभिरा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ केतु᳓र् अध्वरा᳓णा᳐म्
अग्नि᳓र् देवे᳓भिर् आ᳓ गमत्
अञ्जानः᳓ सप्त᳓ हो᳓तृभिर् हवि᳓ष्मते
मूलम् ...{Loading}...
स के॒तुर॑ध्व॒राणा॑म॒ग्निर्दे॒वेभि॒रा ग॑मत् ।
अ॒ञ्जा॒नः स॒प्त होतृ॑भिर्ह॒विष्म॑ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
स᳓ केतु᳓र् अध्वरा᳓णा᳐म्
अग्नि᳓र् देवे᳓भिर् आ᳓ गमत्
अञ्जानः᳓ सप्त᳓ हो᳓तृभिर् हवि᳓ष्मते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
adhvarā́ṇām ← adhvará- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
ketúḥ ← ketú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devébhiḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
gamat ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
añjānáḥ ← √añj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
hótr̥bhiḥ ← hótar- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
havíṣmate ← havíṣmant- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । के॒तुः । अ॒ध्व॒राणा॑म् । अ॒ग्निः । दे॒वेभिः॑ । आ । ग॒म॒त् ।
अ॒ञ्जा॒नः । स॒प्त । होतृ॑ऽभिः । ह॒विष्म॑ते ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ketur ← ketuḥ ← ketu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- adhvarāṇām ← adhvara
- [noun], genitive, plural, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- devebhir ← devebhiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gamat ← gam
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- añjānaḥ ← añj
- [verb noun], nominative, singular
- “smear; anoint; mix; color.”
- sapta ← saptan
- [noun], nominative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- hotṛbhir ← hotṛbhiḥ ← hotṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Hotṛ.”
- haviṣmate ← haviṣmat
- [noun], dative, singular, masculine
- “sacrificing.”
सायण-भाष्यम्
अध्वराणां यज्ञानां केतुः प्रज्ञापकः सोऽग्निः सप्त सप्तभिर्होतृभिर्वषट्कर्तृभिरञ्जानः सोमाज्याहुतिभिरज्यमानः सन् हविष्मते यजमानार्थं देवेभिर्यष्टव्यदेवैः सुहागमत् । आगच्छतु । गमत् । लोडर्थे छन्दसि लुङ्लङ्लिट इति लुङ् । लृदित्त्वादङ् । बहुलं छन्दस्यमाङ्योग इत्यडभावः । निघातः । अन्जानः । अञ्जू व्यक्तिम्रक्षणगतिषु । व्यत्ययेन कर्मणि शानच् । चित्त्वादन्तोदात्तत्वम् । हविष्मते । जुहोतेरर्चिशुचीत्यादिना इसिप्रत्ययान्तो हविःशब्दोऽन्तोदात्तः । स्वरविधौ व्यन्जनमविद्यमानवदिति परिभाषानाश्रयणान्मतुप उदात्तत्वाभावः । इसिप्रत्ययस्वरः ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“May (Agni), the banner (flag) of sacrifices, offering oblations on the part of the worshiper through (the ministry of) the seven offering priests, come hither with the gods.”
Jamison Brereton
The beacon of the rites, Agni will come with the gods,
being anointed by the seven Hotars for the sake of him who brings the offering.
Griffith
Ensign of sacrifices, he, Agni, with Gods is come to us,
Decked by the seven priests, to him who bringeth gifts.
Oldenberg
May He, the banner of the sacrifices, Agni, come hither with the gods, anointed by the seven Hotris 1 for the sake of the man who offers sacrificial food.
Geldner
Er, das Banner der Opfer, Agni soll mit den Göttern kommen zu dem Opfernden von den sieben Opferpriestern gesalbt.
Grassmann
Es komme mit der Götter Schar der Opfer Leuchte, Agni her, Von sieben Priestern er gesalbt – mit Trank versehn.
Elizarenkova
Это знамя обрядов –
Агни да приидет с богами,
Помазанный семью хотарами, к тому, у кого жертвенное возлияние!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब उपदेशक का कर्तव्य कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् पुरुष ! जैसे (सः) वह (केतुः) ध्वजा के तुल्य प्रज्ञापक (अञ्जानः) दिव्य गुणों को प्रकट करता हुआ प्रसिद्ध (अग्निः) अग्नि (देवेभिः) दिव्य गुणोंवाले पदार्थों के तुल्य विद्वानों और (होतृभिः) ग्रहण करनेहारे (सप्त) पाँच प्राण, मन और बुद्धि के साथ (अध्वराणाम्) अहिंसारूप यज्ञों के सम्बन्धी (हविष्मते) प्रशस्त देने योग्य पदार्थोंवाले जन के लिये (आ, अगमत्) आवे प्राप्त होवे अर्थात् अग्निविद्यायुक्त होवे, वैसे तू प्राप्त हो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे विज्ञान कर सम्यक् सेवन किया अग्नि दिव्य गुणों को देता है, वैसे ही सेवन किये आप्त विद्वान् जन अहिंसादि रूप धर्म को जताकर श्रोताओं के लिये दिव्य सुखों को देते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यथा स केतुरञ्जानोऽग्निर्देवेभिः सप्त होतृभिः सहाऽध्वराणां हविष्मत आगमत्तथा त्वमागच्छ ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथोपदेशककृत्यमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (केतुः) ध्वज इव प्रज्ञापकः (अध्वराणाम्) अहिंसामयानां यज्ञानाम् (अग्निः) पावकइव (देवेभिः) दिव्यगुणैः पदार्थैरिव विद्वद्भिः (आ) (अगमत्) आगच्छेत् (अञ्जानः) प्रसिद्धो दिव्यान् गुणान् प्रकटीकुर्वन् (सप्त) सप्तभिः पञ्चप्राणमनोबुद्धिभिः (होतृभिः) आदातृभिः (हविष्मते) प्रशस्तानि हवींषि दातव्यानि यस्य तस्मै ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा विज्ञाय संसेवितोऽग्निर्दिव्यान् गुणान् प्रयच्छति तथैव सेवित्वा आप्ता विद्वांसोऽहिंसादिलक्षणं धर्मं विज्ञाप्य दिव्यानि सुखानि श्रोतृभ्यो ददति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे विज्ञानाने सम्यक सेवन केलेला अग्नी दिव्य गुण देतो, तसेच आप्त विद्वान लोक अहिंसा इत्यादी लक्षणाने धर्म जाणवून देऊन श्रोत्यासाठी दिव्य सुख देतात. ॥ ४ ॥
05 प्र होत्रे - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ हो᳓त्रे पूर्वियं᳓ व᳓चो
अग्न᳓ये भरता बृह᳓त्
विपां᳓ ज्यो᳓तींषि बि᳓भ्रते न᳓ वेध᳓से
मूलम् ...{Loading}...
प्र होत्रे॑ पू॒र्व्यं वचो॒ऽग्नये॑ भरता बृ॒हत् ।
वि॒पां ज्योतीं॑षि॒ बिभ्र॑ते॒ न वे॒धसे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
प्र᳓ हो᳓त्रे पूर्वियं᳓ व᳓चो
अग्न᳓ये भरता बृह᳓त्
विपां᳓ ज्यो᳓तींषि बि᳓भ्रते न᳓ वेध᳓से
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
hótre ← hótar- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
pūrvyám ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vácaḥ ← vácas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
bharata ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bíbhrate ← √bhr̥- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
jyótīṁṣi ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vipā́m ← víp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
vedháse ← vedhás- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । होत्रे॑ । पू॒र्व्यम् । वचः॑ । अ॒ग्नये॑ । भ॒र॒त॒ । बृ॒हत् ।
वि॒पाम् । ज्योतीं॑षि । बिभ्र॑ते । न । वे॒धसे॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- hotre ← hotṛ
- [noun], dative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- pūrvyaṃ ← pūrvyam ← pūrvya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
- vaco ← vacaḥ ← vacas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “statement; command; speech; words; advice; word; voice.”
- ‘gnaye ← agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- bharatā ← bhṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vipāṃ ← vipām ← vip
- [noun], genitive, plural, feminine
- jyotīṃṣi ← jyotis
- [noun], accusative, plural, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- bibhrate ← bhṛ
- [verb noun], dative, singular
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vedhase ← vedhas
- [noun], dative, singular, masculine
- “Brahma; creator; believer [worshipper]; Vishnu.”
सायण-भाष्यम्
यजमानो होत्रादीन्प्रति ब्रूते । हे होत्रादयो विपा विप्राणां मेधाविनामध्वर्व्यादीनां ज्योतींषि सत्कर्मानुष्ठानसम्पाद्यानि तेजांसि बिभ्रते निमित्ततया कुर्माणाय वेधसे जगतो विधात्रे होत्रे देवानामाह्वात्रेऽग्नेये बृहन्महत्पूर्व्यं पूर्व्यैः कृतं पुरातनं वचः स्तोत्रशस्त्रादिकं वाक्यं प्रभरत । सम्पादयत । नेत्ययं पादपूरणोऽन्वयाभात् । यद्वा वेधसे न । यथा वेधा जगद्विधाता परमेश्वर आदित्यादीनि ज्योतींषि करोति तद्वदिति । प्रशब्दस्य छन्दसि व्यवहितश्चेति भरतेत्यनेन सम्बन्धः । पूर्व्यं पूर्व्यैः कृतमित्यर्थः । पूर्व्यैः कृतमिनियौ चेति य प्रत्ययः । भसञ्ज्ञकत्वादवर्णलोपः । प्रत्ययस्वरः । भरत । भृञ् भरणे भौवादिकः । निघातः । बृहत् । वर्तमाने पृषद्बृहदिति निपातनादन्तोदात्तः । बिभ्रते । भृञ् भरणे । जुहोत्यादिभ्यः श्लुः । भृञामिदितीत्वम् । अभ्यस्तानामादिरित्याद्युदात्तत्वं ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Offer to the ministering Agni as if to the Creator (of the world), the great praise recited of old, for the sake of animating the energies of the pious (worshipper).”
Jamison Brereton
Bring forward the first lofty speech for the Hotar, for Agni,
as if for a ritual master who brings the lights of inspirations.
Griffith
ToAgni, the Invoking Priest, offer your best, your lofty speech,
To him Ordainer-like who brings the light of songs.
Oldenberg
Bring ye forward an ancient, mighty speech to Agni, the Hotri, who is like a worshipper bearing the lights of prayers 1.
Geldner
Traget dem Hotri, dem Agni, das allererste hohe Wort vor, der wie ein Meister die Glanzlichter der Reden bringt!
Grassmann
Wohlan, dem Priester Agni bringt den ersten hohen Lobspruch dar, Ihm, der der Lieder Strahlen trägt – dem Ordnenden.
Elizarenkova
Хотару древнюю речь
Поднесите, Агни – высокую (речь)
Как несущему факелы вдохновенных слов, устроителю (обряда)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराडुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अध्यापक और विद्वान् के कर्तव्य को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वज्जनो ! (होत्रे) ग्रहण करनेवाले (अग्नये) अग्नि के (न) समान (विपाम्) उत्तम बुद्धिवालों के (ज्योतींषि) विद्यारूप तेजों को (बिभ्रते) धारण करते हुए (वेधसे) बुद्धिमान् के लिये (बृहत्) महत् प्रयोजनवाले (पूर्व्यम्) प्राचीन विद्वानों से उपदेश किये हुए (वचः) वचन को (प्र, भरत) उपदेश कीजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे यज्ञ करनेवाले यज्ञ के लिये घृत आदि पदार्थों से उत्तम प्रकार पूर्वक पकाये हुए अन्नों से अग्नि की वृद्धि करते हैं, वैसे ही अध्यापक पुरुष अङ्ग और उपाङ्गों के सहित सम्पूर्ण विद्याओं के प्रचार से विद्यार्थी और श्रोतृजनों को तृप्त करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो होत्रेऽग्नये विपां ज्योतींषि न बिभ्रते वेधसे बृहत्पूर्व्यं वचः प्रभरत ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाध्यापकविद्वत्कृत्यमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (होत्रे) आदात्रे (पूर्व्यम्) पूर्वैर्विद्वद्भिरुपदिष्टम् (वचः) वचनम् (अग्नये) पावकाय (भरत) धरत। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (बृहत्) महदर्थयुक्तम् (विपाम्) मेधाविनाम्। अत्र वाच्छन्दसीति नुडभावः। (ज्योतींषि) विद्यातेजांसि (बिभ्रते) धर्त्रे (न) इव (वेधसे) मेधाविने ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा याजका यज्ञाय घृतादीन् पदार्थान् गृहीत्वा सुसंस्कृतान्नैरग्निं वर्द्धर्यन्ति तथैवाध्यापकाः साङ्गोपाङ्गाः सर्वा विद्या धृत्वा विद्यार्थिनः श्रोतॄँश्च तर्प्पयेयुः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे याजक यज्ञासाठी घृत इत्यादी पदार्थांनी उत्तम प्रकारे पक्व अन्नाची वृद्धी करतात. तसेच अध्यापक पुरुषांनी अंग-उपांगासह संपूर्ण विद्येचा प्रचार करून विद्यार्थी व श्रोतृजनांना तृप्त करावे. ॥ ५ ॥
06 अग्निं वर्धन्तु - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अग्निं᳓ वर्धन्तु नो गि᳓रो
य᳓तो जा᳓यत उक्थि᳓यः
महे᳓ वा᳓जाय द्र᳓विणाय दर्शतः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ग्निं व॑र्धन्तु नो॒ गिरो॒ यतो॒ जाय॑त उ॒क्थ्यः॑ ।
म॒हे वाजा॑य॒ द्रवि॑णाय दर्श॒तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अग्निं᳓ वर्धन्तु नो गि᳓रो
य᳓तो जा᳓यत उक्थि᳓यः
महे᳓ वा᳓जाय द्र᳓विणाय दर्शतः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vardhantu ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jā́yate ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ukthyàḥ ← ukthyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yátas ← yátas (invariable)
darśatáḥ ← darśatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dráviṇāya ← dráviṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vā́jāya ← vā́ja- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒ग्निम् । व॒र्ध॒न्तु॒ । नः॒ । गिरः॑ । यतः॑ । जाय॑ते । उ॒क्थ्यः॑ ।
म॒हे । वाजा॑य । द्रवि॑णाय । द॒र्श॒तः ॥
Hellwig Grammar
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vardhantu ← vṛdh
- [verb], plural, Present imperative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- giro ← giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- yato ← yatas
- [adverb]
- “from which; whence; wherein.”
- jāyata ← jāyate ← jan
- [verb], singular, Present indikative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- ukthyaḥ ← ukthya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “applaudable.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- vājāya ← vāja
- [noun], dative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- draviṇāya ← draviṇa
- [noun], dative, singular, neuter
- “wealth; property; money; jewel.”
- darśataḥ ← darśata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “beautiful; visible; beautiful.”
सायण-भाष्यम्
योयमग्निर्यतोयाभिः स्तुतिरूपाभिर्गीर्भिरुक्थ्यो जायते । उक्थ्ये शब्दः प्रतस्यवाची । अनभितस्त्य उक्थ्य इति तन्नामसु पाठात् । अतिशयेन स्तुत्यो भवतीत्यर्थः । यश्चायमग्निर्महे महते वाजायान्नाय द्रविनाय धनाय च दर्शतो दर्शनीयो भवति शमिममग्निं नो गिरोऽस्माकं स्तुतिरूपास्ता चाचो वर्धन्तु । वर्धयन्तु । पूजयन्त्वित्यर्थः । वर्धन्तु । वृधु वर्धने । अस्माण्णिच् । सघूपधगुणः । छन्दस्युभथेत्यार्धधातुकत्वाण्णिलोपः । झेरन्तादेशः । एरुः । पा. २-४-८६ । इत्युकारः । निघातः । उक्थ्यः । वच परिभाषणे । अस्मात्पातॄतुदिवचिरचीत्यादिना थक् । कित्त्वाद्वचिस्वपीत्यादिना सम्प्रसारणम् । उक्थं शस्त्रम् । तेन स्तुत्यत्वेन तत्र भव उक्थ्यः । भवे छन्दसीति यत् । यस्येति लोपः । तित्स्वरितमिति स्वरितः । दर्शतः । भृमृदृशियजीत्यतङ् प्रत्ययः । चित्त्वादन्तोदात्तः ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“May ourhymns exalt Agni, so that he may be born more worthy of praise, and may become manifest for the purpose of (bestowing) abundant food and riches.”
Jamison Brereton
Let our songs strengthen Agni—those from which he is born, worthy to be hymned,
as the one lovely to see, for the great prize and for great wealth.
Griffith
Let these our hymns make Agni grow, whence, meet for laud, he springs to life,
To mighty strength and great possession, fair to see.
Oldenberg
May our prayers increase Agni, since he is born deserving of praises, the conspicuous one, for the sake of great strength and wealth.
Geldner
Den Agni sollen unsere Lobreden erbauen, sobald der Preiswürdige geboren wird, der Gerngesehene zu dem großen Gewinn und Reichtum.
Grassmann
Den Agni stärke unser Lied, seit der zu preisende erstand Zu grossem Reichthum und Besitz – des Sehens werth.
Elizarenkova
Пусть усилят Агни наши песни,
От чего рождается (он,) достойный гимнов,
Для великой награды, для богатства, (он,) приятный на вид.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वज्जनो ! आप लोग जैसे समिधों से (अग्निम्) अग्नि बढ़ता है वैसे (नः) हम लोगों की (गिरः) उत्तम प्रकार से शिक्षित वाणियों को (वर्धन्तु) वृद्धि करें (यतः) जिससे (महे) श्रेष्ठ (वाजाय) विज्ञान और (द्रविणाय) ऐश्वर्य के लिये (दर्शतः) देखने और (उक्थ्यः) प्रशंसा करने योग्य विद्वान् पुरुष (जायते) प्रकट होता है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। अध्यापक और उपदेशक पुरुषों को ऐसा प्रयत्न करना चाहिये जिससे कि पढ़ने और सुननेवाले जनों की उत्तम शिक्षा, विद्या और सभ्यता बढ़े और वे धनवान् होवें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो भवन्तः समिद्भिरग्निमिव नो गिरो वर्द्धन्तु यतो महे वाजाय द्रविणाय दर्शत उक्थ्यो जायते ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्निम्) पावकमिव (वर्धन्तु) वर्द्धयन्तु। अत्र व्यत्ययेन परस्मैपदं णिजर्थोऽन्तर्गतः। (नः) अस्माकम् (गिरः) सुशिक्षिता वाचः (यतः) (जायते) (उक्थ्यः) प्रशंसितो योग्यो विद्वान् (महे) महते (वाजाय) विज्ञानाय (द्रविणाय) ऐश्वर्य्याय (दर्शतः) द्रष्टुं योग्यः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। अध्यापकोपदेशकैस्तथा प्रयत्नो विधेयो यथाऽध्येतॄणां श्रोतॄणाञ्च सुशिक्षाविद्यासभ्यता वर्धेरन् श्रीमन्तश्च स्युः ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. अध्यापक व उपदेशकांनी असा प्रयत्न केला पाहिजे, की विद्यार्थी व श्रोते यांच्यामध्ये सुशिक्षण, विद्या व सभ्यता वाढावी आणि ते श्रीमंत व्हावेत. ॥ ६ ॥
07 अग्ने यजिष्टो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने य᳓जिष्ठो अध्वरे᳓
देवा᳓न् देवयते᳓ यज
हो᳓ता मन्द्रो᳓ वि᳓ राजसि अ᳓ति स्रि᳓धः
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॒ यजि॑ष्ठो अध्व॒रे दे॒वान्दे॑वय॒ते य॑ज ।
होता॑ म॒न्द्रो वि रा॑ज॒स्यति॒ स्रिधः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने य᳓जिष्ठो अध्वरे᳓
देवा᳓न् देवयते᳓ यज
हो᳓ता मन्द्रो᳓ वि᳓ राजसि अ᳓ति स्रि᳓धः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yájiṣṭhaḥ ← yájiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
devayaté ← √devay- (UNK_TYPE)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yaja ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mandráḥ ← mandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rājasi ← √rāj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
áti ← áti (invariable)
srídhaḥ ← srídh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
अग्ने॑ । यजि॑ष्ठः । अ॒ध्व॒रे । दे॒वान् । दे॒व॒ऽय॒ते । य॒ज॒ ।
होता॑ । म॒न्द्रः । वि । रा॒ज॒सि॒ । अति॑ । स्रिधः॑ ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- yajiṣṭho ← yajiṣṭhaḥ ← yajiṣṭha
- [noun], nominative, singular, masculine
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devayate ← devay
- [verb noun], dative, singular
- “solicit.”
- yaja ← yaj
- [verb], singular, Present imperative
- “sacrifice; worship; worship.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- mandro ← mandraḥ ← mandra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rājasy ← rājasi ← rāj
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- sridhaḥ ← sridh
- [noun], accusative, plural, feminine
- “failure; damage.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने यजिष्ठो यष्टृतमस्त्वमध्वरे यज्ञे देवयते देवानात्मन इच्छते यजमानाय देवान्यज । तदर्थं यष्ठव्याग्न्यादीन्देवान्पूजय । किञ्च । होता देवानामाह्वाता मन्द्रो यजमानस्य मदयिता सत्वं स्रिधः । क्षपयितॄञ्छत्रूनति अतिक्रम्य वि राजसि । विशेषेण शोभसे । यजिष्ठः । तुश्चन्दसीतीष्ठन् । तुरिष्ठेमेयःस्विति तृचो लोपः । नित्त्वादाद्युदात्तः । देवयते । क्यचश्चित्त्वादन्तोदात्तत्वम् । शपः प्त्त्वादनुदात्तत्वम् । शतुश्च लसार्वधातुकस्वरेण तयोः क्यजा सहैकादेश एकादेश उदात्तेनोदात्त इत्यन्तोदात्तो देवयच्छब्धः । ततः शतुरनुम इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । यज । यजदेवपूजासङ्गतिकरणदानेषु । अस्माल्लोट् । सिप् । सिपो हिरादेशः । अतो हेरिति हेर्लुक् । निघातः । राजसि राजृदेप्तौ । निघातः ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, you are to be especially worshipped at the sacrifice; worship the gods (on behalf of) the devout (worshiper); you shine the invoker (of the gods) the exhilarator (of the pious) overcoming your foes.”
Jamison Brereton
O Agni, as the best sacrificer in the rite, sacrifice to the gods for him seeking the gods.
As the delighting Hotar, you rule in every direction beyond failures.
Griffith
Best Sacrificer, bring the Gods, O Agni, to the pious man:
A joyful Priest, thy splendour drive our foes afar
Oldenberg
1 May Agni, as the best sacrificer at the worship (of men), perform the sacrifice to the gods for the man devoted to the gods. As a joyous Hotri thou reignest (passing) beyond (all) failures.
Geldner
Agni! Opfere als bester Opferer den Göttern bei der Opferhandlung für den Gottergebenen! Als der wohlredende Hotri wirst du Herr über alle Unfälle.
Grassmann
Bestopfernd für den frommen Mann verehr’ die Götter bei dem Fest, Als holder Priester strahlst du weg – der Feinde Schar.
Elizarenkova
О Агни, как лучший жертвователь во время обряда
Принеси жертву богам для стремящегося к богам!
Как веселый хотар ты правишь, пре (одолевая) все неудачи.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् के कृत्य को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के तुल्य वर्त्तमान (होता) देनेहारे (मन्द्रः) प्रसन्न करने तथा (यजिष्ठः) अतिशय यज्ञ करनेवाले ! आप (अध्वरे) अहिंसारूप यज्ञ में (देवयते) दिव्य गुण-कर्म-स्वभावों की कामना करनेवाले के लिये (देवान्) उत्तम गुणों को (यज) संयुक्त कीजिये जिससे (अति) (स्रिधः) विद्या आदि उत्तम व्यवहार के विरोधी पुरुषों को उत्तम अधिकारों से पृथक् करके (वि) (राजसि) अत्यन्त प्रकाशित होते हो, इससे उत्तम सत्कार करने योग्य हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे अग्नि उत्तम प्रकार से यन्त्रों में संयुक्त किया हुआ शिल्पविद्या आदि व्यवहारों की सिद्धि करके दारिद्र्य का नाश करता है, वैसे ही पूजित हुए विद्वान् पुरुष विद्या का प्रचार करके अविद्या आदि दुष्ट स्वभावों का नाश करते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने होता मन्द्रो यजिष्ठस्त्वमध्वरे देवयते देवान् यज यतोऽतिस्रिधो निवार्य्य विराजसि तस्मात्सत्कर्त्तव्योऽसि ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वत्कृत्यमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान (यजिष्ठः) अतिशयेन यष्टा (अध्वरे) अहिंसामये यज्ञे (देवान्) दिव्यान् गुणान् (देवयते) दिव्यान् गुणकर्मस्वभावान् कामयमानाय (यज) सङ्गमय (होता) दाता (मन्द्रः) आह्लादकः (वि) (राजसि) विशेषेण प्रकाशसे (अति) उल्लङ्घने (स्रिधः) विद्यादिसद्व्यवहारविरोधिनः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथाऽग्निः संप्रयुक्तः शिल्पादिव्यवहारान् संसाध्य दारिद्र्यं विनाशयति तथैव सेविता विद्वांसो विद्योन्नतिं संसाध्याऽविद्यादिकुसंस्कारान् विनाशयन्ति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा अग्नी उत्तम प्रकारे यंत्रात संयुक्त केलेली शिल्पविद्या इत्यादी व्यवहाराची सिद्धी करून दारिद्र्याचा नाश करतो, तसेच विद्वान पुरुष विद्येचा प्रचार करून अविद्या इत्यादी कुसंस्काराचा नाश करतात. ॥ ७ ॥
08 स नः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ नः पवाक+ दीदिहि
द्युम᳓द् अस्मे᳓ सुवी᳓रियम्
भ᳓वा स्तोतृ᳓भ्यो अ᳓न्तमः सुअस्त᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
स नः॑ पावक दीदिहि द्यु॒मद॒स्मे सु॒वीर्य॑म् ।
भवा॑ स्तो॒तृभ्यो॒ अन्त॑मः स्व॒स्तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
स᳓ नः पवाक+ दीदिहि
द्युम᳓द् अस्मे᳓ सुवी᳓रियम्
भ᳓वा स्तोतृ᳓भ्यो अ᳓न्तमः सुअस्त᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
dīdihi ← √dī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāvaka ← pāvaká- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
dyumát ← dyumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ántamaḥ ← ántama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bháva ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
stotŕ̥bhyaḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
svastáye ← svastí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । नः॒ । पा॒व॒क॒ । दी॒दि॒हि॒ । द्यु॒ऽमत् । अ॒स्मे इति॑ । सु॒ऽवीर्य॑म् ।
भव॑ । स्तो॒तृऽभ्यः॑ । अन्त॑मः । स्व॒स्तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- pāvaka
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; Plumbago zeylanica; vahni.”
- dīdihi ← dīdī
- [verb], singular, Present imperative
- “shine; glitter.”
- dyumad ← dyumat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “bright; brilliant; brilliant; loud.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- suvīryam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryam ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- bhavā ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- stotṛbhyo ← stotṛbhyaḥ ← stotṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- antamaḥ ← antama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intimate; bosom(a).”
- svastaye ← svasti
- [noun], dative, singular, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
सायण-भाष्यम्
नः पावकास्मत्सम्बन्धिनः पापस्य शोधक हे अग्ने स पूर्वमन्त्रे प्रतिपादितस्त्वं द्युमत्कान्तियुक्तं सुवीर्यं शोभनसामर्थ्योपेतं दानभोगार्हं धनमस्मे अस्मभ्यं दीदिहि । यद्वा द्युमत्तेजोयुक्तं सुवीर्यं शोभनवीर्योपेतं च यथा भवति तथास्मे अस्मदर्थं त्व दीदिहि । दीप्यस्व । किञ्च स्तोतृभ्यः । षष्ठ्यर्थे चतुर्थी । त्वद्विषयस्तुतिकारिणां होत्रादीनां स्वस्तयेऽविनाशनाय क्षेमायान्तमोऽन्तिकतमस्तेषामतिशयेन समीपवर्ती भव । पावक पूञ् पवने । अस्माद्धातोर्ण्वुच् । णित्त्वाद्वृद्धिः । वोरकादेशः । आमन्त्रितत्वादाष्टमिकमनुदात्तत्वम् । दीदिहि । दिवु क्रीडादौ । अस्माद्यङ् । तुजादीनामित्यभ्यासस्य दीर्घत्वम् । सञ्ज्ञापूर्वको विधिरनित्य इत्यभ्यासस्य गुणाभावः । बहुलं छन्दसीति यजो लुक् । लोटि सिप् । चर्करीतं परस्मै पदमदादिवच्चेति वचनाच्छवो लुक् । सिपो हिरादेशः । लोपो व्योर्वलीति वलोपः । हेरपित्त्वादगुणः । निघातः । द्युमत् । दिव उदित्युकारः । ह्रस्वनुड्भ्यामिति मतुप उदात्तत्वम् । सुवीर्यम् । वीरवीर्यौ चेत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । अन्तमः । अन्तोऽस्यास्तीत्यन्तिकः । अत इनिठनाविति ठन् । अतिशयेनान्तिक इत्यतिशायने तमबिति तमप् । तमे तादेश्चेति तादिलोपः । नित्त्वादाद्युदात्तः । स्वस्तये । प्रातिपदिकस्वरः ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Do you, our purifier, light up for us a brilliant progeny; be ever nigh to those who praise you for their well-being.”
Jamison Brereton
O pure one, shine upon us a brilliant abundance of heroes.
Be very near to the praise singers for their well-being.
Griffith
As such, O Purifier, shine on us heroic glorious might:
Be nearest Friend to those who laud thee, for their weal.
Oldenberg
Thus, O purifier, shine on us glorious abundance in heroes. Be the nearest (friend) to those who praise thee, for their welfare.
Geldner
Leuchte, du Klarer, uns glänzende Meisterschaft zu! Sei der Vertraute der Sänger zum Glück!
Grassmann
Uns strahle zu, o Flammender, die glanzbegabte Heldenkraft; Den Sängern sei recht nah’ vertraut – zum Wohlergehn.
Elizarenkova
О очищающий, воссвети нам
Богатство из прекрасных мужей, блистательное для нас!
Будь самым близким певцам – на счастье!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराडुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पावक) अग्नि के तुल्य पवित्रकारक विद्वान् पुरुष ! आप (स्तोतृभ्यः) विद्याओं के प्रचार करनेवाले (अस्मे) हम लोगों को (द्युमत्) प्रशंसा करने योग्य सद्विद्या के विज्ञान से युक्त (सुवीर्य्यम्) श्रेष्ठ धन दीजिये (सः) वह आप (नः) हम लोगों को (दीदिहि) प्रकाशित करो (स्वस्तये) सुख प्राप्ति के लिये (अन्तमः) समीप में वर्त्तमान (भव) हूजिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वज्जन जो कि स्वयं पवित्र हैं, उनको चाहिये कि औरों को भी विद्या और उत्तम शिक्षा से पवित्र करें, जिससे सम्पूर्ण पुरुष मित्र होकर सुख करने के लिये समर्थ हों ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पावक विद्वन् ! त्वं स्तोतृभ्योऽस्मे द्युमत्सुवीर्य्यं देहि स त्वं नो दीदिहि स्वस्तयेऽन्तमो भव ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (नः) अस्मान् (पावक) वह्निवत्पवित्रकारक (दीदिहि) प्रकाशय (द्युमत्) प्रशस्तविज्ञानयुक्तम् (अस्मे) अस्मभ्यम् (सुवीर्य्यम्) शोभनधनम् (भव)। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (स्तोतृभ्यः) विद्याप्रचारकेभ्यः (अन्तमः) समीपस्थः (स्वस्तये) सुखप्राप्तये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वद्भिः स्वयं पवित्रैरन्ये विद्यासुशिक्षाभ्यां पवित्राः सम्पादनीया यतः सर्वे सखायः सन्तः सुखाय प्रभवेयुः ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान लोक स्वतः पवित्र आहेत, त्यांनी इतरांनाही विद्या व सुशिक्षणाने पवित्र करावे. ज्यामुळे सर्वजण मित्र बनून सुख देण्यास समर्थ व्हावेत. ॥ ८ ॥
09 तं त्वा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं᳓ त्वा वि᳓प्रा विपन्य᳓वो
जागृवां᳓सः स᳓म् इन्धते
हव्यवा᳓हम् अ᳓मर्तियं सहोवृ᳓धम्
मूलम् ...{Loading}...
तं त्वा॒ विप्रा॑ विप॒न्यवो॑ जागृ॒वांसः॒ समि॑न्धते ।
ह॒व्य॒वाह॒मम॑र्त्यं सहो॒वृध॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तं᳓ त्वा वि᳓प्रा विपन्य᳓वो
जागृवां᳓सः स᳓म् इन्धते
हव्यवा᳓हम् अ᳓मर्तियं सहोवृ᳓धम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vipanyávaḥ ← vipanyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víprāḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
indhate ← √idh- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
jāgr̥vā́ṁsaḥ ← √gr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
ámartyam ← ámartya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
havyavā́ham ← havyavā́h- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sahovŕ̥dham ← sahovŕ̥dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तम् । त्वा॒ । विप्राः॑ । वि॒प॒न्यवः॑ । जा॒गृ॒ऽवांसः॑ । सम् । इ॒न्ध॒ते॒ ।
ह॒व्य॒ऽवाह॑म् । अम॑र्त्यम् । स॒हः॒ऽवृध॑म् ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- viprā ← viprāḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- vipanyavo ← vipanyavaḥ ← vipanyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “admiring; laudatory.”
- jāgṛvāṃsaḥ ← jāgṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “wake; watch; awaken; wake up; oversee.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- indhate ← indh
- [verb], singular, Present indikative
- “kindle; ignite; set ablaze.”
- havyavāham ← havyavāha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire; sacrificial fire.”
- amartyaṃ ← amartyam ← amartya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “immortal.”
- sahovṛdham ← sahaḥ ← sahas
- [noun], neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- sahovṛdham ← vṛdham ← vṛdh
- [noun], accusative, singular, masculine
- “increasing.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने विप्राः स्तुइतीनां प्रेरका जागृवांसोऽग्निहोत्रादिकर्मण्यप्रमत्ततया प्र्बुद्धा विपन्यवः । विपन्युतब्धो मेधाविनमाचष्टे । विपश्चिद्विपन्युरिति तन्नामसु पाठात् । विपन्यवो मेधाविनः स्तोतारो हव्यवाहं हव्यानां वोढारममर्त्यं मरणधर्मरहितं सहोवृधं सहसा मथनरूपेण बलेन वर्धमानम् तादृशं त्वा त्वा समिन्धते । सोमाद्याहुतिभिः सम्यग्दीपयन्ति । विप्राः । टुवप बीजसन्ताने । अस्माद्धातोरृज्रेन्द्राग्रवज्रविप्रेति रन्प्रत्ययेत्वयोर्निपातनादाद्युदात्तत्वम् । विपन्यवः । विविधं पनं पननं स्तुतिं यातीति विपन्युः । मृगय्वादयश्चेति कुः । अकारलोपश्छान्दसः । प्रत्ययस्वरः । जागृवांसः । जागृ निद्राक्षये । अस्माल्लिट् । तस्य क्वसुः । उगिदजामिति नुम् । द्विर्वचनाभावश्छान्दसः । वस्वेकाअजाद्घसामिति नियमादिडभावः । जाग्रोऽविचिण्णल् ङित्सु । पा. २-३-८५ । इति गुणो न भवति तत्र विरित्यत्र क्वसोरपि गृहीतत्वात् । प्रत्ययस्वरः । इन्धते । ङि इन्धी दीप्तौ । अन्तर्भावितण्यर्थोऽयम् । निघातम् । हव्यवाहम् । वह प्रापणे । वहश्चेति ण्विः । उपधावृद्धिः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । सहोवृधम् । वृधु वर्धने । क्विप् चेति क्विप् ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“The wise, intelligent, and vigilant (worshipers) kindle you, such as you (have been described), the bearer of oblations, the immortal, genitive rated by strength.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Intelligent: vipaścit vipanyuḥ (Nirukta 3.15.17);
Sahovṛdham = produced by the strength required for attrition
Jamison Brereton
Admiring, inspired poets, being awake, kindle you,
the conveyor of oblations, immortal and strength-increasing.
Griffith
So, wakeful, versed in sacred hymns, the holy singers kindly thee.
Oblation-bearer, deathless, cherisher of strength.
Oldenberg
Thus the priests full of admiring praise, having awoke, kindle thee, the immortal carrier of sacrificial food, the increaser of strength.
Geldner
Dich zünden früh erwacht, laut lobend die Redekundigen an, den unsterblichen Opferfahrer, den Mehrer der Stärke.
Grassmann
Drum zünden dich die Priester an, die wachsam sind, bewunderungsvoll, Dich, der unsterblich, Opfer fährt, – die Kraft vermehrt.
Elizarenkova
Вдохновенные, любуясь тобой,
Бодрствующие, зажигают тебя,
Возницу жертв, бессмертного, растущего от силы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सत्य कहनेवाले विद्वान् पुरुष ! जो लोग (जागृवांसः) अविद्यारूप निद्रा से उठे विद्या में जागते हुए और (विपन्यवः) विशेषप्रकार से प्रशंसा किये गये (विप्राः) बुद्धिमान् जन (तम्) उन सम्पूर्ण विद्याओं के प्रकाश करनेवाले वक्ता (हव्यवाहम्) देने के योग्य विज्ञान के दाता (अमर्त्यम्) मनुष्य के स्वभाव से रहित होने से देवता स्वभाववाले (सहोवृधम्) बल से वा बल को बढ़ानेवाले (त्वा) आपको (सम्, इन्धते) प्रकाशित करते हैं, उनको आप सब ओर से शुभ गुणों के साथ प्रकाशित कीजिये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् ही लोग विद्वानों के परिश्रम को जान सकते हैं, अन्य जन नहीं, इससे विद्वज्जन विद्वान् पुरुषों ही का सत्कार करें, मूर्खों का नहीं ॥९॥ इस सूक्त में अग्नि, परमात्मा और विद्वान् के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति है, यह जानना चाहिये ॥ यह दशवाँ सूक्त और आठवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे आप्त विद्वन् ! ये जागृवांसो विपन्यवो विप्रास्तं हव्यवाहममर्त्यं सहोवृधं त्वा समिन्धते तान् भवान् सर्वतश्शुभैर्गुणैः प्रकाशयतु ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) सर्वविद्याप्रकाशकमनूचानम् (त्वा) त्वाम् (विप्राः) मेधाविनः (विपन्यवः) विशेषेण प्रशंसिताः (जागृवांसः) अविद्यानिद्रात उत्थिता विद्यायां जागरूकाः (सम्) (इन्धते) प्रदीपयन्ति (हव्यवाहम्) दातव्यविज्ञानप्रापकम् (अमर्त्यम्) मर्त्यस्य स्वभावराहित्येन देवस्वभावम् (सहोवृधम्) यः सहसा बलेन वर्धते बलस्य वर्धकं वा ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वांस एव विदुषां श्रमं ज्ञातुं शक्नुवन्ति नेतरे, विद्वांसो विदुष एव सत्कुर्वन्तु न मूढानिति ॥९॥ अत्राग्निपरमात्मविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति दशमं सूक्तमष्टमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान लोकच विद्वानाचे परिश्रम जाणतात, इतर नव्हे. त्यासाठी विद्वान लोकांनीच विद्वानांचा सत्कार करावा. मूर्खांचा नव्हे. ॥ ९ ॥