सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ प्रत्यग्निरुषसः ’ इत्येकादशर्चं पञ्चमं सूक्तं वैश्वामित्रं त्रैष्टुभमाग्नेयम् । अत्रानुक्रमणिका- ’ प्रत्यग्निः ’ इति । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोरिदमादिसूक्तत्रयस्य’ विनियोगः । सूत्रितं च- ’ प्रत्यग्निरुषस इति त्रीणि ’ ( आश्व. श्रौ. ४. १३) इति । ’ इळामग्ने ’ इत्यस्योक्तो विनियोगः ।।
Jamison Brereton
5 (239)
Agni
Viśvāmitra Gāthina
11 verses: triṣṭubh
The address is to Agni as the fire kindled in the morning rites, whose appearance anticipates that of the dawns and the sun. His advent inspires the recitations of the priests and Agni himself grows stronger through those recitations and through the rites, if Geldner has rightly identified “the many manifestations of truth” in verse 2 as the acts of the sacrifice. The poet’s major theme, though, is the identification of Agni with various deities whose functions intersect with those of Agni. In verse 4 and briefly reprised toward the end of the hymn in verse 9, Agni is Mitra, the god of alliances, because his kindling marks the re-creation of the alliance between gods and mortals through the performance of the sacrifice. Agni’s identification with the Adhvaryu, the priest in charge of the action of the rite, follows from his role as Mitra. In 4d, however, the appella tive sense of mitrá “ally” comes to the fore, and Agni is not only part of the rite and household, but the ally of the rivers and mountains, all the territories of the earth. More unusually, in verse 4 he is also identified in his form as Jātavedas as Varuṇa, the god of commandments. Neither Agni’s identification as Jātavedas nor his authority to command are central to this hymn, so the introduction of Varuṇa here is the result of Varuṇa’s close connection with Mitra, and Jātavedas, although normally a name of Agni, is here semiautonomous from him, like Tanūnapāt in the previous hymn.
Verses 5 and 6, occupying the mysterious middle of the hymn, are the most difficult. Verse 5ab might continue from 4d, proclaiming that the highest limits of the earth and even the sky are governed by Agni. Alternatively, the “summit’s tip” could be the reach of the sacrificial fire and the track of the bird could be the track of the sun. In the latter case the verses connect two forms of Agni as the sacrificial fire and as the sun. In verse 6 Agni is identified with another deity, R̥bhu or the R̥bhu, the craftsman, who, like Agni, is also a priest. The “hide of the grain” is puzzling, but as also in IV.7.7, it might refer to the ritual grass and the “track of the bird” again to Agni as the sun, appearing during the kindling of the morning sacrificial fire.
Verse 7 once more takes up the theme of the birth of Agni. His parents might be Heaven and Earth, as Sāyaṇa and other interpreters suggest, or, more likely, the two fire-churning sticks, which are Agni’s new parents with his every birth. Once Agni is born, the plants—the kindling chips—nurture him and he becomes strong in the lap of his parents. Then in verse 9 Agni, now flaring up, appears both in heaven as the sun and in the sacrificial area, the navel of the earth, as the fire of the sacrifice. The poem ends with one last identification: Agni is Mātariśvan, the fire-bringer, for fire gives rise to fire.
01 प्रत्यग्निरुषसश्चेकितानोऽबोधि विप्रः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ति अग्नि᳓र् उष᳓सश् चे᳓कितानो
अ᳓बोधि वि᳓प्रः पदवीः᳓ कवीना᳓म्
पृथुपा᳓जा देवय᳓द्भिः स᳓मिद्धो
अ᳓प द्वा᳓रा त᳓मसो व᳓ह्निर् आवः
मूलम् ...{Loading}...
प्रत्य॒ग्निरु॒षस॒श्चेकि॑ता॒नोऽबो॑धि॒ विप्रः॑ पद॒वीः क॑वी॒नाम् ।
पृ॒थु॒पाजा॑ देव॒यद्भिः॒ समि॒द्धोऽप॒ द्वारा॒ तम॑सो॒ वह्नि॑रावः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ति अग्नि᳓र् उष᳓सश् चे᳓कितानो
अ᳓बोधि वि᳓प्रः पदवीः᳓ कवीना᳓म्
पृथुपा᳓जा देवय᳓द्भिः स᳓मिद्धो
अ᳓प द्वा᳓रा त᳓मसो व᳓ह्निर् आवः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cékitānaḥ ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
práti ← práti (invariable)
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ábodhi ← √budh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
kavīnā́m ← kaví- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
padavī́ḥ ← padavī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devayádbhiḥ ← √devay- (UNK_TYPE)
{case:INS, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
pr̥thupā́jāḥ ← pr̥thupā́jas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sámiddhaḥ ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ápa ← ápa (invariable)
āvar ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dvā́rā ← dvā́r- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
támasaḥ ← támas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
váhniḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्रति॑ । अ॒ग्निः । उ॒षसः॑ । चेकि॑तानः । अबो॑धि । विप्रः॑ । प॒द॒ऽवीः । क॒वी॒नाम् ।
पृ॒थु॒ऽपाजाः॑ । दे॒व॒यत्ऽभिः॑ । सम्ऽइ॑द्धः । अप॑ । द्वारा॑ । तम॑सः । वह्निः॑ । आ॒व॒रित्या॑वः ॥
Hellwig Grammar
- praty ← prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- uṣasaś ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], accusative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- cekitāno ← cekitānaḥ ← cekit ← √cit
- [verb noun], nominative, singular
- “chew over.”
- ‘bodhi ← abodhi ← budh
- [verb], singular, Aorist passive
- “understand; notice; wake up; observe; detect; attend to; awaken; attend.”
- vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- padavīḥ ← padavī
- [noun], nominative, singular, masculine
- kavīnām ← kavi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- pṛthupājā ← pṛthu
- [noun]
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- pṛthupājā ← pājāḥ ← pājas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “luminosity; look.”
- devayadbhiḥ ← devay
- [verb noun], instrumental, plural
- “solicit.”
- samiddho ← samiddhaḥ ← samindh ← √indh
- [verb noun], nominative, singular
- “kindle; blaze.”
- ‘pa ← apa
- [adverb]
- “away.”
- dvārā ← dvāra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “aperture; gate; door; mouth; vagina; orifice; dvāra [word]; pass; opening; means; entrance.”
- tamaso ← tamasaḥ ← tamas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- vahnir ← vahniḥ ← vahni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- āvaḥ ← vṛ
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
सायण-भाष्यम्
उषसः चेकितानोजानन् विप्रः मेधावीकवीनां क्रान्तदृशां पदवीः मार्गान् गच्छन् योग्निः प्रत्यबोधिप्रतिबुध्यते पृथुपाजाः पृथुतेजाः देवयद्भिर्देवकामैः समिद्धः सम्यक् दीप्तः सवह्निः तमसः अज्ञानस्यद्वारा आगमनद्वाराणिअपावः अपावृणोतु ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“The sagacious Agni, cognizant of the dawn, is awakened to (follow) the paths of the sages; the luminous Vahni, kindled by the devout, has thrown open the gates of darkness.”
Jamison Brereton
In response to the dawns, the ever more visible Agni has awakened, the inspired (priest), trail-blazer for the poets.
He of broad visage, kindled by those seeking the gods, as the draft-horse (of the oblations), has opened the doors of darkness.
Griffith
AGNI who shines against the Dawns is wakened. The holy Singer who precedes the sages.
With far-spread lustre, kindled by the pious, the Priest hath thrown both gates of darkness open.
Oldenberg
Shining Agni has awoke over against the Dawns, the priest who traces the footsteps of the sages 1. With his broad stream of light kindled by the pious, the carrier (of the gods) has opened the two doors of darkness.
Geldner
Den Morgenröten entgegen ist Agni prangend erwacht, der beredte Pfadspürer der Seher. Mit breiter Gestalt, von den Gottergebenen entzündet, hat der Wagenlenker des Opfers das Tor der Finsternis geöffnet.
Grassmann
Die Morgenröthen weckte Agni strahlend, als Priester er, der Führer weiser Sänger; Entzündet von den Frommen, weithin schimmernd, der fahrende erschloss des Dunkels Thore.
Elizarenkova
Пробужден Агни, красующийся навстречу утренним зорям,
Вдохновенный пролагатель путей для поэтов.
Широкогрудый, зажженный почитателями богов,
Возница (жертвы), он растворил врата мрака.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब दश ऋचावाले पाँचवें सूक्त का प्रारम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में विद्वानों के संबन्ध से अग्नि के गुणों को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! जैसे (अग्निः) अग्नि (उषसः) प्रभात समयों के (प्रति, अबोधि) प्रति जाना जाता है वैसे (चेकितानः) ज्ञान देनेवाला अर्थात् समझानेवाला (कवीनाम्) विद्वानों की (पदवीः) पदवियों को प्राप्त होता (पृथुपाजाः) महान् बलवाला (विप्रः) बुद्धिमान् विद्वान् जन (देवयद्भिः) विद्वानों की कामना करते हुओं के साथ जाना जाता है जैसे (समिद्धः) प्रदीप्त (वह्निः) और पदार्थों की गति करानेवाला अग्नि (तमसः) अन्धकार से ढपे हुए (द्वारा) द्वारों को (अप, आवः) खोलता है, वैसे विद्वान् हो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे अग्नि प्रातःकाल में सब प्राणियों को जगाता और अन्धकार को निवृत्त करता है, वैसे विद्वान् जन अविद्या में सोते हुए मनुष्यों को जगाते हैं और इनके आत्माओं को अज्ञान के आवरण से अलग करते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् यथाऽग्निरुषसः प्रत्यबोधि तथा चेकितानः कवीनां पदवीः पृथुपाजा विप्रो देवयद्भिः सह प्रत्यबोधि। यथा समिद्धो वह्निस्तमस आवृतानि द्वारापावस्तथा विद्वान्भवेत् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वत्संबन्धेनाग्निगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रति) (अग्निः) (उषसः) प्रभातान् (चेकितानः) ज्ञापकः (अबोधि) (विप्रः) मेधावी (पदवीः) यः प्राप्तव्यानि पदानि व्येति व्याप्नोति सः (कवीनाम्) विदुषाम् (पृथुपाजाः) बृहद्बलः (देवयद्भिः) देवान् कामयद्भिः (समिद्धः) प्रदीप्तः (अप) (द्वारा) द्वाराणि (तमसः) अन्धकारात् (वह्निः) वोढा (आवः) आवृणोति ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथाऽग्निरुषःकाले सर्वान् प्राणिनो जागारयति अन्धकारं निवर्त्तयति तथा विद्वांसः अविद्यायां सुप्तान् जनान् प्रतिबोध्यैतेषामात्मनोऽज्ञानावरणात्पृथक् कुर्वन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान व अग्नीच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्तार्थाबरोबर मागच्या सूक्ताच्या अर्थाची संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा अग्नी प्रातःकाळी सर्व प्राण्यांना जागृत करतो व अंधार निवृत्त करतो तसे विद्वान लोक विद्येबाबत निद्रिस्त असलेल्या माणसांना जागृत करून त्यांच्या आत्म्यांना अज्ञानाच्या आवरणातून पृथक करतात. ॥ १ ॥
02 प्रेद्वग्निर्वावृधे स्तोमेभिर्गिर्भि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ इ᳓द् उ अग्नि᳓र् वावृधे स्तो᳓मेभिर्
गीर्भि᳓ स्तोतॄणां᳓ नमसि᳓य उक्थइः᳓
पूर्वी᳓र् ऋत᳓स्य संदृ᳓शश् चकानः᳓
सं᳓ दूतो᳓ अद्यौद् उष᳓सो विरोके᳓
मूलम् ...{Loading}...
प्रेद्व॒ग्निर्वा॑वृधे॒ स्तोमे॑भिर्गी॒र्भिः स्तो॑तॄ॒णां न॑म॒स्य॑ उ॒क्थैः ।
पू॒र्वीरृ॒तस्य॑ सं॒दृश॑श्चका॒नः सं दू॒तो अ॑द्यौदु॒षसो॑ विरो॒के ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ इ᳓द् उ अग्नि᳓र् वावृधे स्तो᳓मेभिर्
गीर्भि᳓ स्तोतॄणां᳓ नमसि᳓य उक्थइः᳓
पूर्वी᳓र् ऋत᳓स्य संदृ᳓शश् चकानः᳓
सं᳓ दूतो᳓ अद्यौद् उष᳓सो विरोके᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
prá ← prá (invariable)
stómebhiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
vāvr̥dhe ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
gīrbhíḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
namasyàḥ ← namasyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stotr̥̄ṇā́m ← stotár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
ukthaíḥ ← ukthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
cakānáḥ ← √kā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
saṁdŕ̥śaḥ ← saṁdŕ̥ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
adyaut ← √dyut- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
viroké ← viroká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । इत् । ऊं॒ इति॑ । अ॒ग्निः । व॒वृ॒धे॒ । स्तोमे॑भिः । गीः॒ऽभिः । स्तो॒तॄ॒णाम् । न॒म॒स्यः॑ । उ॒क्थैः ।
पू॒र्वीः । ऋ॒तस्य॑ । स॒म्ऽदृशः॑ । च॒का॒नः । सम् । दू॒तः । अ॒द्यौ॒त् । उ॒षसः॑ । वि॒ऽरो॒के ॥
Hellwig Grammar
- pred ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- pred ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vāvṛdhe ← vṛdh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- stomebhir ← stomebhiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- gīrbhi ← gir
- [noun], instrumental, plural
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- stotṝṇāṃ ← stotṝṇām ← stotṛ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- namasya ← namasyaḥ ← namasya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “honorable; august; respectful; esteemed.”
- ukthaiḥ ← uktha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- pūrvīr ← pūrvīḥ ← puru
- [noun], accusative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- saṃdṛśaś ← saṃdṛśaḥ ← saṃdṛś
- [noun], accusative, plural, feminine
- “appearance; view; view.”
- cakānaḥ ← kan
- [verb noun], nominative, singular
- “like; delight; desire.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- dūto ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- adyaud ← adyaut ← dyut
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “shine; inflame.”
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- viroke ← viroka
- [noun], locative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
नमस्यः पूज्योयोग्निः स्तोतॄणांस्तोमेभिः स्तोत्रैर्गीर्भिर्वाग्भिरुक्थैः शस्त्रैश्चप्रववृधेवृद्धिं प्राप्नोति दूतःदेवानान्दूतः सःपूर्वीः बह्वीः ऋतस्यादित्यस्यसन्दृशः दीप्तीः चकानः कामयमानः सन् उषसः विरोकेविरोचनेप्रातः कालेसमद्यौत् सम्यक् द्योतते इत् उपूरणौ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“The adorable Agni is magnified by the hymns, the prayers, the praises, of (his) worshippers; emulating the many glories of the sun, the messenger (of the gods) shines forth at the glimmering of the dawn.”
Jamison Brereton
To be revered through recitations, Agni has grown still stronger through the praises and songs of the praise singers.
Delighting in the many manifestations of truth, the messenger has flared forth at the shining out of dawn.
Griffith
Agni hath waxen mighty by laudations, to be adored with hymns of those who praise him.
Loving the varied shows of holy Order at the first flush of dawn he shines as envoy.
Oldenberg
Agni has grown strong by praises, by the speeches of the praisers, by hymns, the adorable one. Loving many aspects of Rita the messenger has shone up at the bursting forth of the Dawn.
Geldner
Agni hat sich an den Lobgesängen, an den Lobreden der Sänger erbaut, der mit Lobliedern zu verehren ist, der die vielen Anblicke des rechten Brauchs gern hat, er ist als der Bote erstrahlt im Schein der Morgenröte.
Grassmann
Und Agni wuchs empor durch Lobgesänge, anbetungswerth, durch Lied und Spruch der Sänger; Des Opferwerkes reichen Anblick liebend, erglänzet in des Morgens Schein der Bote.
Elizarenkova
Агни сильно возрос благодаря восхвалениям,
Песням восхвалителей, гимнам, (он,) достойный поклонения,
Любя многие проявления закона,
Он вспыхнул как вестник при свете Ушас.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (दूतः) परिताप देनेवाला (अग्निः) अग्नि इन्धनों से (प्र, ववृधे) अच्छे प्रकार बढ़ता है वैसे (स्तोतॄणाम्) समस्त विद्या प्रशंसा करनेवालों के (स्तोमेभिः) उन व्यवहारों से जिनसे सब विद्याओं की स्तुति करते हैं (गीर्भिः) तथा सुशिक्षित वाणियों से (उक्थैः) और सब विद्याओं का सम्बन्ध जिनमें करते हैं उन व्यवहारों से (नमस्यः) जो सत्कार करने योग्य है वह बढ़ता है जैसे अग्नि (विरोके) सब ओर से जिनमें प्रीति है उस व्यवहार के वा प्रकाश के निमित्त (उषसः) प्रभात समयों को (अद्यौत्) प्रकाशित करता है वैसे (संदृशः) अच्छे प्रकार देखने को (ऋतस्य) सत्यसम्बन्धी (पूर्वीः) पूर्ण बहुत विद्या की (चकानः) कामना करता हुआ (इत्, उ) ही तर्क-वितर्क के साथ विद्वान् (सम्) अच्छे प्रकार प्रकाशित होता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे इन्धन और घृतादिकों से अग्नि प्रवृद्ध हो कर प्रकाशित होता, वैसे ब्रह्मचर्य और विद्याभ्यासादिकों से मनुष्यों के आत्मा ज्ञानवृद्ध हो कर सनातन विद्या सबको देकर पूज्यतम होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा दूतोऽग्निरिन्धनैः प्रववृधे तथा स्तोतॄणां स्तोमेभिर्गीर्भिरुक्थैर्नमस्यो वर्धते यथाग्निर्विरोके उषसोऽद्यौत्तथा संदृश ऋतस्य पूर्वीश्चकानो इदु विद्वान् संद्योतयति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) प्रकृष्टे (इत्) एव (उ) वितर्के (अग्निः) पावकः (ववृधे) वर्धते (स्तोमेभिः) स्तुवन्ति सकला विद्या यैस्तैः (गीर्भिः) सुशिक्षिताभिर्वाग्भिः (स्तोतॄणाम्) अखिलविद्याप्रशंसकानाम् (नमस्यः) पूज्यः (उक्थैः) उचन्ति सर्वा विद्या येषु तैः (पूर्वीः) पूर्णा बह्व्यो विद्याः (ऋतस्य) सत्यस्य (संदृशः) सम्यग्द्रष्टुं योग्यस्य (चकानः) कामयमानः (सम्) सम्यक् (दूतः) यो दुनोति परितापयति सः (अद्यौत्) द्योतयति (उषसः) प्रभातान् (विरोके) अभिप्रीते प्रदीपने वा ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथेन्धनघृतादिना वह्निः प्रवृध्य प्रकाशयति तथा ब्रह्मचर्य्यविद्याभ्यासादिभिर्मनुष्याणा-मात्मानो ज्ञानविद्धा भूत्वा सनातनीविद्याः सर्वेभ्यो दत्वा पूज्यतमा जायन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे इंधन व घृत इत्यादींनी अग्नी प्रवृद्ध होऊन प्रकाशित होतो तसे ब्रह्मचर्य व विद्याभ्यासाने माणसांचे आत्मज्ञान वर्धित होऊन ते सर्वांना सनातन विद्या देऊन पूजनीय ठरतात. ॥ २ ॥
03 अधाय्यग्निर्मानुषीषु विक्ष्वट्पाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓धायि अग्नि᳓र् मा᳓नुषीषु विक्षु᳓
अपां᳓ ग᳓र्भो मित्र᳓ ऋते᳓न सा᳓धन्
आ᳓ हर्यतो᳓ यजतः᳓ सा᳓नु अस्थाद्
अ᳓भूद् उ वि᳓प्रो ह᳓वियो मतीना᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
अधा॑य्य॒ग्निर्मानु॑षीषु वि॒क्ष्व१॒॑पां गर्भो॑ मि॒त्र ऋ॒तेन॒ साध॑न् ।
आ ह॑र्य॒तो य॑ज॒तः सान्व॑स्था॒दभू॑दु॒ विप्रो॒ हव्यो॑ मती॒नाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓धायि अग्नि᳓र् मा᳓नुषीषु विक्षु᳓
अपां᳓ ग᳓र्भो मित्र᳓ ऋते᳓न सा᳓धन्
आ᳓ हर्यतो᳓ यजतः᳓ सा᳓नु अस्थाद्
अ᳓भूद् उ वि᳓प्रो ह᳓वियो मतीना᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádhāyi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mā́nuṣīṣu ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
gárbhaḥ ← gárbha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥téna ← r̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sā́dhan ← √sādh- ~ sidh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
asthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
haryatáḥ ← haryatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sā́nu ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yajatáḥ ← yajatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ábhūt ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
hávyaḥ ← hávya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
matīnā́m ← matí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
u ← u (invariable)
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अधा॑यि । अ॒ग्निः । मानु॑षीषु । वि॒क्षु । अ॒पाम् । गर्भः॑ । मि॒त्रः । ऋ॒तेन॑ । साध॑न् ।
आ । हि॒र्य॒तः । य॒ज॒तः । सानु॑ । अ॒स्था॒त् । अभू॑त् । ऊं॒ इति॑ । विप्रः॑ । हव्यः॑ । म॒ती॒नाम् ॥
Hellwig Grammar
- adhāyy ← adhāyi ← dhā
- [verb], singular, Aorist passive
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- mānuṣīṣu ← mānuṣa
- [noun], locative, plural, feminine
- “human.”
- vikṣv ← vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- apāṃ ← apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- garbho ← garbhaḥ ← garbha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fetus; garbha; inside; cavity; embryo; uterus; child; pit; garbhadruti; filling; pregnancy; room; abdomen; fertilization; inside; hole; baby; calyx; midst.”
- mitra ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- ṛtena ← ṛta
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- sādhan ← sādh
- [verb noun], nominative, singular
- “promote; succeed.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- haryato ← haryataḥ ← haryata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “desirable; delightful.”
- yajataḥ ← yajata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “holy; august; sacrificial.”
- sānv ← sānu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- asthād ← asthāt ← sthā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- abhūd ← abhūt ← bhū
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- vipro ← vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- havyo ← havyaḥ ← hu
- [verb noun], nominative, singular
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- matīnām ← mati
- [noun], genitive, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
सायण-भाष्यम्
मित्रः यजमानानाम्मित्रभूतः ऋतेनसत्येनसाधन् कामान् साधयन् अपाङ्गर्भोग्निः मानुषीषुमनोः सम्बन्धिनीषुविक्षुप्रजासु अधायिदेवैराहितः किञ्च हर्यतः स्पृहणीयः यजतोयष्टव्यः सः सानुउच्छ्रि तन्धिष्ण्यं उत्तरवेद्याख्यं आस्थात् अध्यतिष्ठत् विप्रःप्राज्ञःअग्निः मतीनाम्मातॄणांस्तोतॄणांहव्यः स्तुत्यः अभूत् उःपूरणः ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, the embryo of the waters, the friend (of the pious), accomplishing (all desires) with truth, has been plural ced (by the gods) among men, the descendants of Manu; desirable and adorable, he has taken his station on high, where the wise Agni is to receive the oblations of the devout.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Taken his station on high: sānvasthā = sānu ucchritam; i.e. uttaravedyākhyam, the plural ce called the north altar
Jamison Brereton
Agni has been installed among the clans of the sons of Manu—the embryo of the waters and Mitra bringing success through the truth.
Beloved and worthy of the sacrifice, he has mounted the back (of the altar), and has become the inspired (priest) to be invoked by our
thoughts.
Griffith
Amid men’s homes hath Agni been established, fulfilling with the Law, Friend, germ of waters.
Loved and adored, the height he hath ascended, the Singer, object of our invocations.
Oldenberg
Agni has been established among the tribes of men, the son of the waters, Mitra 1, acting in the right way. The delightful, worshipful one has reached the top; the priest has become one who should be invoked by prayers.
Geldner
Agni ward unter die menschlichen Stämme gesetzt, der Gewässer Kind, der Mitra, der auf rechtem Wege zum Ziel kommt. Der Begehrte, Verehrungswürdige hat die Erhöhung bestiegen; der Redekundige ist jetzt in Liedern anzurufen.
Grassmann
Gesetzt ist Agni in der Menschen Häuser, der Wasser Spross, der Freund nach Brauch vollendend, Zum Himmel reicht er, werth der Lieb’ und Ehre, der rufenswerthe ist der Lieder Sänger.
Elizarenkova
Агни был установлен среди племен человеческих,
Зародыш вод, Митра, прямо идущий к цели благодаря закону.
Желанный, достойный жертв, он взошел на вершину.
Вот стал вдохновенный достойным призывов молитв.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे विद्वानों ने (अपाम्) प्राणों को (गर्भः) गर्भ के समान होकर (अग्निः) अग्नि (मानुषीषु) मनुष्यसंबन्धी इन (विक्षु) प्रजाओं में (अधायि) धारण किया जाता वैसे (मतीनाम्) विशेष बुद्धिमानों का (मित्रः) मित्र जो (ऋतेन) सत्य से (साधन्) कार्य सिद्ध करता हुआ (हर्यतः) मनोहर (यजतः) संगम (हव्यः) और ग्रहण करने योग्य (विप्रः) बुद्धिमान् जन धारण किया हुआ है वह (उ) ही (सानु) विभाग करने योग्य पदार्थ की (आ, अस्थात्) प्रतिज्ञा करता और प्रसिद्ध (अभूत्) होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! तुम जैसे ईश्वर ने अग्नि सकल प्रजा का प्रकाश करनेवाला स्थापित किया, वैसे विद्या और धर्म के प्रकाश करनेवाले विद्वानों को जानो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा विद्वद्भिरपां गर्भोऽग्निर्मानुषीषु विक्ष्वधायि तथा मतीनां मित्रो य ऋतेन साधन् हर्यतो यजतो हव्यो विप्रो धृतः स उ सान्वस्थादभूत् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अधायि) धीयते (अग्निः) (मानुषीषु) मनुष्याणामिमासु (विक्षु) प्रजासु (अपाम्) प्राणानाम् (गर्भः) गर्भइव भूत्वा (मित्रः) सुहृत् (ऋतेन) सत्येन (साधन्) अत्र विकरणव्यत्ययः। (आ) (हर्य्यतः) कमनीयः (यजतः) सङ्गन्तव्यः (सानु) संभजनीयम् (अस्थात्) तिष्ठेत् (अभूत्) भवेत् (उ) (विप्रः) (हव्यः) आदातुमर्हः (मतीनाम्) विपश्चिताम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या यूयं यथेश्वरेणाग्निः सकलप्रजाप्रकाशकः स्थापितस्तथा विद्याधर्मप्रकाशकान् विदुषो विजानीत ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! ईश्वराने संपूर्ण प्रजेला प्रकाश देण्यासाठी जसा अग्नी निर्माण केलेला आहे तसे तुम्ही विद्या व धर्माचा प्रकाश करणाऱ्या विद्वानांना जाणा. ॥ ३ ॥
04 मित्रो अग्निर्भवति - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मित्रो᳓ अग्नि᳓र् भवति य᳓त् स᳓मिद्धो
मित्रो᳓ हो᳓ता व᳓रुणो जात᳓वेदाः
मित्रो᳓ अध्वर्यु᳓र् इषिरो᳓ द᳓मूना
मित्रः᳓ सि᳓न्धूनाम् उत᳓ प᳓र्वतानाम्
मूलम् ...{Loading}...
मि॒त्रो अ॒ग्निर्भ॑वति॒ यत्समि॑द्धो मि॒त्रो होता॒ वरु॑णो जा॒तवे॑दाः ।
मि॒त्रो अ॑ध्व॒र्युरि॑षि॒रो दमू॑ना मि॒त्रः सिन्धू॑नामु॒त पर्व॑तानाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मित्रो᳓ अग्नि᳓र् भवति य᳓त् स᳓मिद्धो
मित्रो᳓ हो᳓ता व᳓रुणो जात᳓वेदाः
मित्रो᳓ अध्वर्यु᳓र् इषिरो᳓ द᳓मूना
मित्रः᳓ सि᳓न्धूनाम् उत᳓ प᳓र्वतानाम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhavati ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sámiddhaḥ ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jātávedāḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adhvaryúḥ ← adhvaryú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dámūnāḥ ← dámūnas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iṣiráḥ ← iṣirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
párvatānām ← párvata- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
síndhūnām ← síndhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
मि॒त्रः । अ॒ग्निः । भ॒व॒ति॒ । यत् । सम्ऽइ॑द्धः । मि॒त्रः । होता॑ । वरु॑णः । जा॒तऽवे॑दाः ।
मि॒त्रः । अ॒ध्व॒र्युः । इ॒षि॒रः । दमू॑नाः । मि॒त्रः । सिन्धू॑नाम् । उ॒त । पर्व॑तानाम् ॥
Hellwig Grammar
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- bhavati ← bhū
- [verb], singular, Present indikative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- samiddho ← samiddhaḥ ← samindh ← √indh
- [verb noun], nominative, singular
- “kindle; blaze.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- jātavedāḥ ← jātavedas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- adhvaryur ← adhvaryuḥ ← adhvaryu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Adhvaryu; adhvaryu [word]; Yajur-Veda.”
- iṣiro ← iṣiraḥ ← iṣira
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vigorous; bracing; quick.”
- damūnā ← damūnāḥ ← damūnas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “master.”
- mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- sindhūnām ← sindhu
- [noun], genitive, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- parvatānām ← parvata
- [noun], genitive, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
सायण-भाष्यम्
इयमृक् अग्निंसर्वात्मकत्वेनस्तौति यद्यदासमिद्धोग्निः तदामित्रोभवतिसूर्योभवति मित्रएवसन् होताभवति वरुणोभवति जातवेदाः जातप्रज्ञः समित्रः अध्वर्युर्भवति दमूनाःदानमनाः दान्त मनावासएवइषिरः प्रेरकोवायुर्भवति उतअपिच सिन्धूनान्नदीनां पर्वतानाञ्चमित्रः सहायो भवति ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, when kindled, is Mitra; and, as Mitra, is the invoker (of the gods); Varuṇa is Jātavedas; Mitra is the ministering priest; Damunas is the agitator (Vāyu); Mitra (is the associate) of rivers and mountains.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The hymn attempts to identify Agni with Mitra, the sun, and of both with Varuṇa and Vāyu
Jamison Brereton
Agni becomes Mitra when he is kindled. As the Hotar, he is Mitra; as Jātavedas, Varuṇa.
As the vigorous Adhvaryu and the lord of the household, he is Mitra, the Mitra of the rivers and mountains.
Griffith
Agni is Mitra when enkindled duly, Mitra as Priest, Varuna, Jatavedas;
Mitra as active minister, and House-Friend, Mitra of flowing rivers and of mountains.
Oldenberg
Agni becomes Mitra 1, when he has been kindled; he the Hotri (Agni becomes) Mitra; he, Gâtavedas, (becomes) Varuna. The quick Adhvaryu, the domestic (god, Agni, becomes) Mitra, the Mitra (i. e. friend or ally) of the rivers and of the mountains.
Geldner
Agni wird Mitra, wenn er angezündet ist; Mitra ist er als Hotri, Varuna als Jatavedas. Als eifriger Adhvaryu, als Hausgebieter ist er Mitra, Mitra der Flüsse und Berge.
Grassmann
Entflammt, ist Agni Mitra, und als Priester und Wesenkenner Varuna und Mitra, Ein Freund als Diener und als thät’ger Hausherr, ein Freund der Ströme und der hohen Berge.
Elizarenkova
Митрой становится Агни, когда зажжен,
Митрой – (когда) хотар, Варуной – (когда) Джатаведас,
Митрой- (когда) бодрый адхварью, домашний (бог),
Митрой – в связи с реками и горами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यत्) जो (सिन्धूनाम्) नदियों (उत) और (पर्वतानाम्) बड़ी शिलाओं के बीच (समिद्धः) प्रदीप्त (अग्निः) अग्नि के समान (मित्रः) मित्र वा (होता) ग्रहण करनेहारे के तुल्य (मित्रः) मित्र वा (जातवेदाः) उत्पन्न हुए पदार्थों के जाननेवाले जगदीश्वर के समान (वरुणः) श्रेष्ठ वा (अध्वर्य्युः) अपने को अहिंसा धर्म की इच्छा करनेवाले के समान (मित्रः) मित्र वा (इषिरः) इच्छा करनेवाले (दमूनाः) दमनशील के समान (मित्रः) मित्र (भवति) होता है उसका सत्कार करिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य नदी, शैल और ओषधि आदिकों को किरणों के द्वारा पुष्ट करने वा उनको सुखानेवाला होता है, वैसे मित्र जन धर्म में पुष्टिकारक और अधर्म से निवर्तक होते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यद्यस्सिन्धूनामुत पर्वतानां समिद्धोऽग्निरिव मित्रो होतेव मित्रो जातवेदा इव वरुणोऽध्वर्य्युरिव मित्र इषिरो दमूना इव मित्रो भवति तं सत्कुरुत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रः) सुहृत् (अग्निः) पावकइव (भवति) (यत्) यः (समिद्धः) प्रदीप्तः (मित्रः) (होता) आदातेव (वरुणः) वरः (जातवेदाः) यथा जातानां सर्वेषां पदार्थानां वेत्ता जगदीश्वरः (मित्रः) (अध्वर्युः) आत्मनोऽध्वरमहिंसाधर्ममिच्छुः (इषिरः) इच्छुः (दमूनाः) दमनशीलः (मित्रः) (सिन्धूनाम्) नदीनाम् (उत) अपि (पर्वतानाम्) शैलानाम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यो नदीशैलौषध्यादीनां किरणद्वारा पोषकः शोषको वा भवति तथा सखायो धर्मे पोषका अधर्मे शोषका अर्थात् धर्मे प्रवर्त्तका अधर्मान् निवर्त्तका भवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य, नदी, पर्वत व औषधी इत्यादींना किरणांद्वारे पुष्ट करणारा किंवा शुष्क करणारा असतो तसे मित्र धर्मात पुष्टिकारक व अधर्माचे निवर्त्तक असतात. ॥ ४ ॥
05 पाति प्रियम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पा᳓ति प्रियं᳓ रिपो᳓ अ᳓ग्रम् पदं᳓ वेः᳓
पा᳓ति यह्व᳓श् च᳓रणं सू᳓रियस्य
पा᳓ति ना᳓भा सप्त᳓शीर्षाणम् अग्निः᳓
पा᳓ति देवा᳓नाम् उपमा᳓दम् ऋष्वः᳓
मूलम् ...{Loading}...
पाति॑ प्रि॒यं रि॒पो अग्रं॑ प॒दं वेः पाति॑ य॒ह्वश्चर॑णं॒ सूर्य॑स्य ।
पाति॒ नाभा॑ स॒प्तशी॑र्षाणम॒ग्निः पाति॑ दे॒वाना॑मुप॒माद॑मृ॒ष्वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
पा᳓ति प्रियं᳓ रिपो᳓ अ᳓ग्रम् पदं᳓ वेः᳓
पा᳓ति यह्व᳓श् च᳓रणं सू᳓रियस्य
पा᳓ति ना᳓भा सप्त᳓शीर्षाणम् अग्निः᳓
पा᳓ति देवा᳓नाम् उपमा᳓दम् ऋष्वः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ágram ← ágra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
padám ← padá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pā́ti ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
priyám ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ripáḥ ← ríp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
véḥ ← ví- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cáraṇam ← cáraṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pā́ti ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yahváḥ ← yahvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nā́bhā ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
pā́ti ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
saptáśīrṣāṇam ← saptáśīrṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
pā́ti ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
r̥ṣváḥ ← r̥ṣvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
upamā́dam ← upamā́da- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पाति॑ । प्रि॒यम् । रि॒पः । अग्र॑म् । प॒दम् । वेः । पाति॑ । य॒ह्वः । चर॑णम् । सूर्य॑स्य ।
पाति॑ । नाभा॑ । स॒प्तऽशी॑र्षाणम् । अ॒ग्निः । पाति॑ । दे॒वाना॑म् । उ॒प॒ऽमाद॑म् । ऋ॒ष्वः ॥
Hellwig Grammar
- pāti ← pā
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; govern.”
- priyaṃ ← priyam ← priya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- ripo ← ripaḥ ← rip
- [noun], genitive, singular, feminine
- “deceiver.”
- agram ← agra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tip; beginning; peak; end; front; top; beginning; battlefront; agra [word]; acme; fingertip; top; best; optimum; climax; matter; glans.”
- padaṃ ← padam ← pada
- [noun], accusative, singular, neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- veḥ ← vi
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vi; bird; vi.”
- pāti ← pā
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; govern.”
- yahvaś ← yahvaḥ ← yahva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “youngest; youthful; active.”
- caraṇaṃ ← caraṇam ← caraṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “performance.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- pāti ← pā
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; govern.”
- nābhā ← nābhi
- [noun], locative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- saptaśīrṣāṇam ← sapta ← saptan
- [noun]
- “seven; seventh.”
- saptaśīrṣāṇam ← śīrṣāṇam ← śīrṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “head; śīrṣan [word].”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pāti ← pā
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; govern.”
- devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- upamādam ← upamāda
- [noun], accusative, singular, masculine
- ṛṣvaḥ ← ṛṣva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “distinguished; high; noble; enormous.”
सायण-भाष्यम्
ऋष्वोदर्शनीयोग्निः वेःगन्त्र्याः सर्वव्याप्तायाः रिपोभूम्याः प्रियंअग्रं प्रथमम्पदंस्थानं पाति रक्षति यह्वोमहान् सूर्यस्यचरणञ्चरत्यत्रेतिचरणमन्तरिक्षम्पाति नाभानाभौ अन्तरिक्षस्यमध्ये सप्तशीर्षाणम्मरुद्गणं पातिदेवानां उपमादं उपमादकं यज्ञम्पातिरक्षति ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“The graceful (Agni) protects the primary station of the moving earth; mighty, he protects the path of the sun; he protects the seven-headed (troop of the Maruts) in the centre between heaven and earth; he protects the exhilarating (oblations) of the gods.”
Jamison Brereton
He protects the summit’s [?] tip dear to him and the track of the bird. The young one protects the course of the sun.
Agni protects the seven-headed (chant?) in the navel (of the sacrifice). Towering, he protects the exhilarating (soma?) of the gods.
Griffith
The Earth’s, the Bird’s dear lofty place he guardeth, he guardeth in his might the course of Surya,
Guardeth the Seven-headed in the centre, guardeth sublime the Deities enjoyment.
Oldenberg
He observes the deceiver’s dear summit 1, the footstep of the bird 1; the vigorous one 2 observes the course of the Sun. Agni observes at his (?) navel the seven-headed (song?) 3; tall (Agni) observes the enjoyment of the gods.
Geldner
Er hütet den lieben Gipfel der Erde, die Spur des Vogels; der Jüngste hütet den Weg der Sonne. Agni hütet im Nabel der Erde den Siebenköpfigen; der Aufrechte hütet den Aufmunterer der Götter.
Grassmann
Er schützt des Vogels lieben Fuss vor Schlingen, die Bahn der Sonne schützt er eifrig strebend, Den siebenköpf’gen schützt inmitten Agni, der grosse schützt der Götter-Trinkgelage.
Elizarenkova
Он наблюдает за милой вершиной земли, следом птицы:
Юный наблюдает за движением солнца.
Агни наблюдает за семиглавым на пупе (земли).
Он, возвышающийся, наблюдает за веселием богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! जैसे (अग्निः) अग्नि (वेः) चलती हुई (रिपः) पृथिवी के (अग्रम्) ऊपरले (प्रियम्) प्रिय (पदम्) प्राप्त होने योग्य स्थान को (पाति) प्राप्त होता और (यह्वः) बड़ा बहुत होता हुआ (सूर्य्यस्य) सूर्य्य के (चरणम्) गमन को (पाति) प्राप्त होता वा (नाभा) बीच में वर्त्तमान अन्तरिक्ष में (सप्तशीर्षाणम्) सात प्रकार की शिर रूप किरणें जिसमें विद्यमान उस सूर्य्यमण्डल को (पाति) प्राप्त होता वा (ऋष्वः) प्राप्ति करानेवाला होता हुआ (देवानाम्) दिव्य विद्वानों के (उपमादम्) उस व्यवहार को जो उपमा दिलाता है (पाति) प्राप्त होता है, वैसे तुम होओ ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान् ! जैसे वह्नि चालवाले पृथिवी आदि लोकों की रक्षा और प्रकाश के निमित्त से उनकी रक्षा करनेवाला वर्त्तमान होता है, वैसे आप सबकी रक्षा करनेवाले होओ ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यथाऽग्निर्वे रिपोऽग्रं प्रियं पदं पाति यह्वः सन् सूर्य्यस्य चरणं पाति नाभा सप्तशीर्षाणं पाति ऋष्वस्सन् देवानामुपमादं पाति तथा त्वं भव ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पाति) (प्रियम्) (रिपः) पृथिव्याः (अग्रम्) उपरिभागम् (पदम्) प्राप्तव्यं स्थानम् (वेः) गन्त्र्याः (पाति) (यह्वः) महान् (चरणम्) गमनम् (सूर्य्यस्य) (पाति) (नाभा) मध्ये वर्त्तमानेऽन्तरिक्षे (सप्तशीर्षाणम्) सप्तविधानि शिरांसि किरणा यस्मिँस्तम् (अग्निः) पावकः (पाति) (देवानाम्) दिव्यानां विदुषाम् (उपमादम्) य उपमां ददाति तम् (ऋष्वः) प्रापकः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वन् ! यथा वह्निर्गतिमतां पृथिव्यादीनां रक्षाप्रकाशनिमित्तेन रक्षको वर्त्तते तथा त्वं सर्वेषां रक्षको भवेः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वाना! जसा अग्नी गतिमान पृथ्वी व प्रकाशाचे निमित्त असून त्यांचा रक्षक असतो तसे तूही सर्वांचे रक्षण कर. ॥ ५ ॥
06 ऋभुश्चक्र ईड्यम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋभु᳓श् चक्र ई᳓डियं चा᳓रु ना᳓म
वि᳓श्वानि देवो᳓ वयु᳓नानि विद्वा᳓न्
सस᳓स्य च᳓र्म घृत᳓वत् पदं᳓ वे᳓स्
त᳓द् इ᳓द् अग्नी᳓ रक्षति अ᳓प्रयुछन्
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒भुश्च॑क्र॒ ईड्यं॒ चारु॒ नाम॒ विश्वा॑नि दे॒वो व॒युना॑नि वि॒द्वान् ।
स॒सस्य॒ चर्म॑ घृ॒तव॑त्प॒दं वेस्तदिद॒ग्नी र॑क्ष॒त्यप्र॑युच्छन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋभु᳓श् चक्र ई᳓डियं चा᳓रु ना᳓म
वि᳓श्वानि देवो᳓ वयु᳓नानि विद्वा᳓न्
सस᳓स्य च᳓र्म घृत᳓वत् पदं᳓ वे᳓स्
त᳓द् इ᳓द् अग्नी᳓ रक्षति अ᳓प्रयुछन्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cakre ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
cā́ru ← cā́ru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ī́ḍyam ← ī́ḍya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
r̥bhúḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vayúnāni ← vayúna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
cárma ← cárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ghr̥távat ← ghr̥távant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
padám ← padá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sasásya ← sasá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
véḥ ← ví- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áprayuchan ← áprayuchant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
rakṣati ← √rakṣⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ऋ॒भुः । च॒क्रे॒ । ईड्य॑म् । चारु॑ । नाम॑ । विश्वा॑नि । दे॒वः । व॒युना॑नि । वि॒द्वान् ।
स॒सस्य॑ । चर्म॑ । घृ॒तऽव॑त् । प॒दम् । वेः । तत् । इत् । अ॒ग्निः । र॒क्ष॒ति॒ । अप्र॑ऽयुच्छन् ॥
Hellwig Grammar
- ṛbhuś ← ṛbhuḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ribhus.”
- cakra ← cakre ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- īḍyaṃ ← īḍyam ← īḍ
- [verb noun], accusative, singular
- “praise; invite; raise.”
- cāru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- nāma
- [adverb]
- “by name; indeed; however; indeed.”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vayunāni ← vayuna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “convention; custom; means.”
- vidvān ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- sasasya ← sasa
- [noun], genitive, singular, neuter
- carma ← carman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “leather; hide; shield; skin; carman [word]; carman; hide.”
- ghṛtavat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “buttery.”
- padaṃ ← padam ← pada
- [noun], accusative, singular, neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- ves ← veḥ ← vi
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vi; bird; vi.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- agnī ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- rakṣaty ← rakṣati ← rakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- aprayucchan ← aprayucchat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ceaseless; attentive.”
सायण-भाष्यम्
ऋभुर्महान् विश्वानिसर्वाणिवयुनानि ज्ञातव्यान् पदार्थान् विद्वान् जानन् देवोग्निः ईड्यं स्तुत्यञ्चारुमनोज्ञन्नामजलञ्चक्रे करोति नामेतिउदकनामसुपाठात् वेर्व्याप्तस्यससस्यस्वपतः शान्त- ज्वालस्याप्यग्नेः चर्मरूपङ्घृतवद्दीप्तिमद्भवति सोग्निः तज्जलमप्रयुच्छन् अप्रमाद्यन् पदंस्थानं र- क्षतिपालयति इदितिपूरणः ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“The mighty, divine Agni knowing all (things) that are to be known, made the commendable and beautiful water, the glossy skin, the station of the diffused slumbering (Agni), and, ever vigilant preserves it.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Preserves it: covering as it were by extinguishing the flame of fire
Jamison Brereton
The R̥bhu [=Agni] created for himself the beloved name (of R̥bhu) to be invoked, since he is the god who knows all the ritual patterns.
The hide of the grain and the track of the bird, (each) covered in ghee— just that does Agni guard, never lapsing.
Griffith
The skilful God who knows all forms of knowledge made for himself a fair form, meet for worship.
This Agni guards with care that never ceases the Sonia’s skin, the Bird’s place rich in fatness.
Oldenberg
The Ribhu 1 has created for himself a good name worthy of being magnified, he, the god who knows all laws. The skin of the herbs 2, the bird’s footstep 3 rich in ghee: Agni watches (all) that, never failing.
Geldner
Er erwarb sich den teuren, anzurufenden Namen Ribhu, der Gott, der alle Mittel und Wege kennt. Den schmalzreichen Schlauch der Speise, die Spur des Vogels, das alles hütet Agni unablässig.
Grassmann
Der Künstler machte kund den theuren Namen, der Gott, der sich versteht auf alle Künste; Des Opfers Pfühl, des Vogels fette Stätte sie je behütet Agni unablässig.
Elizarenkova
Он создал себе достойное призывов милое имя Рибху,
Бог, знающий все вехи.
Кожаный мешок с пищей, полный жира, след птицы –
Вот что Агни стережет неослабно.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (ऋभुः) बड़ा (देवः) देनेवाला (अप्रयुच्छन्) प्रमाद न करता हुआ (विद्वान्) विद्वान् (ईड्यम्) स्तुति के योग्य कर्म (चारु) सुन्दर (नाम) वाणी वा जल को और (विश्वानि) समस्त (वयुनानि) उत्तम ज्ञानों को (चक्रे) करता है वह (तत्, इत्) उन्हीं को प्राप्त हुआ (अग्निः) अग्नि के समान (वेः) पाये (ससस्य) और सोते हुए मनुष्य के (पदम्) पद और (चर्म) त्वचा की (घृतवत्) घी के तुल्य (रक्षति) रक्षा करता है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे प्राणाग्नि शरीर की रक्षा करता है, सोते हुए को जगाता है, वैसे अध्यापक और उपदेशक उत्तम शिक्षा को पाये हुए वाणी के समस्त विज्ञानों की प्राप्ति करा कर मनुष्यों को जगाते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य ऋभुर्देवोऽप्रयुच्छन् विद्वानीड्यं चारु नाम विश्वानि वयुनानि चक्रे तदित्प्राप्तोऽग्निरिव वेः ससस्य पदं चर्म घृतवत् रक्षति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋभुः) महान् (चक्रे) करोति (ईड्यम्) स्तोतुमर्हम् (चारु) सुन्दरम् (नाम) वाचं जलं वा। नामेति वाङ्नाम। निघं०१। ११। उदकनामसु च० निघं०१। १२। (विश्वानि) सर्वाणि (देवः) दाता (वयुनानि) प्रज्ञानानि (विद्वान्) (ससस्य) शयानस्य (चर्म) (घृतवत्) घृतेन तुल्यम् (पदम्) (वेः) प्राप्तस्य (तत्) (इत्) एव (अग्निः) पावकः (रक्षति) (अप्रयुच्छन्) अप्रमाद्यन् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा प्राणाऽग्निः शरीरं रक्षति सुप्तं जागारयति तथा अध्यापकोपदेशकाः सुशिक्षिता वाचोऽखिलानि विज्ञानानि प्रापय्य मनुष्यान् जागृतान् कुर्वन्ति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा प्राणाग्नी शरीराचे रक्षण करतो, निद्रिस्तांना जागृत करतो तसे अध्यापक व उपदेशक सुसंस्कृत वाणीने संपूर्ण विज्ञान प्राप्त करून माणसांना जागृत करतात. ॥ ६ ॥
07 आ योनिमग्निघृड़्तवन्तमस्थात्पृथुप्रगाणमुशन्तमुशानः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ यो᳓निम् अग्नि᳓र् घृत᳓वन्तम् अस्थात्
पृथु᳓प्रगाणम् उश᳓न्तम् उशानः᳓
दी᳓दियानः शु᳓चिर् ऋष्वः᳓ पवाकः᳓+
पु᳓नः-पुनर् मात᳓रा न᳓व्यसी कः
मूलम् ...{Loading}...
आ योनि॑म॒ग्निर्घृ॒तव॑न्तमस्थात्पृ॒थुप्र॑गाणमु॒शन्त॑मुशा॒नः ।
दीद्या॑नः॒ शुचि॑रृ॒ष्वः पा॑व॒कः पुनः॑पुनर्मा॒तरा॒ नव्य॑सी कः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ यो᳓निम् अग्नि᳓र् घृत᳓वन्तम् अस्थात्
पृथु᳓प्रगाणम् उश᳓न्तम् उशानः᳓
दी᳓दियानः शु᳓चिर् ऋष्वः᳓ पवाकः᳓+
पु᳓नः-पुनर् मात᳓रा न᳓व्यसी कः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ghr̥távantam ← ghr̥távant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yónim ← yóni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pr̥thúpragāṇam ← pr̥thúpragāṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
uśānáḥ ← √vaś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
uśántam ← √vaś- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dī́dyānaḥ ← √dī- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
pāvakáḥ ← pāvaká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥ṣváḥ ← r̥ṣvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śúciḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kar ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mātárā ← mātár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
návyasī ← návyas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
púnaḥ-punar ← púnar (invariable)
पद-पाठः
आ । योनि॑म् । अ॒ग्निः । घृ॒तऽव॑न्तम् । अ॒स्था॒त् । पृ॒थुऽप्र॑गानम् । उ॒शन्त॑म् । उ॒शा॒नः ।
दीद्या॑नः । शुचिः॑ । ऋ॒ष्वः । पा॒व॒कः । पुनः॑ऽपुनः । मा॒तरा॑ । नव्य॑सी॒ इति॑ । क॒रिति॑ कः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yonim ← yoni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ghṛtavantam ← ghṛtavat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “buttery.”
- asthāt ← sthā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- pṛthupragāṇam ← pṛthu
- [noun]
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- pṛthupragāṇam ← pragāṇam ← pragāṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- uśantam ← vaś
- [verb noun], accusative, singular
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- uśānaḥ ← vaś
- [verb noun], nominative, singular
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- dīdyānaḥ ← dīdī
- [verb noun], nominative, singular
- “shine; glitter.”
- śucir ← śuciḥ ← śuci
- [noun], nominative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- ṛṣvaḥ ← ṛṣva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “distinguished; high; noble; enormous.”
- pāvakaḥ ← pāvaka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pure; purifying; pure; āgneya; clear; bright; bright.”
- punaḥ ← punar
- [adverb]
- “again; further; now; over and over; subsequently; repeatedly; however; besides.”
- punar
- [adverb]
- “again; further; now; over and over; subsequently; repeatedly; however; besides.”
- mātarā ← mātṛ
- [noun], accusative, dual, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- navyasī ← navyas
- [noun], accusative, dual, feminine
- “new.”
- kaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
उशानः कामयमानोग्निः घृतवन्तं दीप्तिमन्तम्पृथुप्रगाणम्पृथुगीतिं उशन्तङ्कामयमानंयोनिंस्थान मायतनं आअस्थात् आतिष्ठति दीद्यानोद्योतमानः शुचिर्दर्शनीयः शुद्धोवा ऋष्वोमहान् पावकः अन्येषांशोधयिताग्निः मातरामातरौद्यावापृथिव्यौपुनःपुनःनव्य सीनवतरे कः करोति ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Agni has taken his station in an asylum, brilliant, much-lauded, and as desirous (of receiving him) as he is (torepair to it); radiant, pure, vast and purifying, he repeatedly renovates his parents, (Heaven and Earth).”
Jamison Brereton
Being eager, Agni has mounted the eager womb covered in ghee and providing wide entry.
Shining, blazing, towering, pure—again and again he has made his
mother and father new.
Griffith
Agni hath entered longingly the longing shrine rich with fatness, giving easy access.
Resplendent, pure, sublime and purifying, again, again he renovates his Mothers.
Oldenberg
Agni has approached the place 1 rich in ghee (the altar), with broad passages, (the place) longing (for him), longing (himself). He the resplendent, bright, tall purifier has made his two parents 2 new again and again.
Geldner
Agni hat den schmalzigen Schoß mit breitem Zugang bestiegen, verlangend den verlangenden. Leuchtend, rein, aufrecht, klar, macht er immer wieder seine beiden Eltern neu.
Grassmann
Zum butterreichen Schooss mit weitem Zugang, dem willigen, begab sich Agni willig; Der hell erstrahlt, der flammende erhabne, macht wieder neu sich stets die beiden Aeltern.
Elizarenkova
Агни взошел на лоно, полное жира,
С широким доступом, жаждущее (этого), (он,) жаждущий,
Сверкающий, прозрачный, вздымающийся, чистый,
Опять и опять он делает новыми {своих) родителей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (पावकः) पवित्र करनेवाला (अग्निः) अग्नि (पुनःपुनः) वारंवार (नव्यसी) अतीव नवीन (मातरा) माता-पिता को (कः) प्रसिद्ध करता है वा (घृतवन्तम्) घी जिसमें विद्यमान उस (योनिम्) घर को (आ, अस्थात्) आस्था करता अर्थात् सब प्रकार उसमें स्थिर होता है वैसे (दीद्यानः) देदीप्यमान (शुचिः) पवित्र (ऋष्वः) और प्राप्त होने योग्य जन (पृथुप्रगाणम्) जिसमें विशेष गान वा स्तुति विद्यमान हैं वा जो (उशन्तम्) कामना किया जाता है उसको (उशानः) कामना करता हुआ विद्या और पढ़ानेवाले को माता-पिता के तुल्य मान अपने स्वभावरूपी घर को अच्छा स्थित हो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे विद्युत् रूप अग्नि पृथिवी आदि पदार्थों में स्थिर और सब ओर से अभिव्याप्त होकर किसी से विरुद्ध नहीं होता, वैसे विद्वान् जन किसी से विरुद्ध आचरण न करें, जैसे अग्नि शुद्ध और दूसरों को शुद्ध करनेवाला है, वैसे पवित्र होता हुआ औरों को पवित्र करे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा पावकोऽग्निः पुनःपुनर्नव्यसी मातरा को घृतवन्तं योनिमास्थात् तथा दीद्यानः शुचिर्ऋष्वः पृथुप्रगाणमुशन्तमुशानः सन् विद्याध्यापकौ मातापितृवन् मत्वा स्वस्वभावाख्यं गृहमातिष्ठेत् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (योनिम्) गृहम् (अग्निः) पावकः (घृतवन्तम्) बहुघृतमुदकं विद्यते यस्मिन् (अस्थात्) आतिष्ठेत् (पृथुप्रगाणम्) पृथूनि प्रकृष्टानि गानानि स्तवनानि यस्मिँस्तम् (उशन्तम्) कामयमानम् (उशानः) कामयमानः (दीद्यानः) देदीप्यमानः (शुचि) पवित्रः (ऋष्वः) प्राप्तुं योग्यः (पावकः) पवित्रकर्त्ता (पुनःपुनः) वारंवारम् (मातरा) मातरौ (नव्यसी) अतिशयेन नवीने (कः) करोति ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा विद्युदग्निः पृथिव्यादिषु स्थित्वाऽभिव्याप्य कस्माच्चिन्न विरुध्यति तथा विद्वांसः कस्माच्चिद्विरोधं नाचरेयुः। यथाऽग्निः शुद्धशोधकोऽस्ति तथा पवित्रः सन्नन्यान् पवित्रान् कुर्य्यात् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा विद्युतरूपी अग्नी पृथ्वी इत्यादी पदार्थांमध्ये स्थिर व सगळीकडून अभिव्याप्त होऊन कुणाच्या विरुद्ध नसतो. तसे विद्वानांनी कुणाच्या विरुद्ध आचरण करू नये. जसा अग्नी शुद्ध असतो व इतरांना शुद्ध करणारा असतो तसे पवित्र बनून इतरांनाही पवित्र करावे. ॥ ७ ॥
08 सद्यो जातओषधीभिर्ववक्षे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सद्यो᳓ जात᳓ ओ᳓षधीभिर् ववक्षे
य᳓दी व᳓र्धन्ति प्रसु᳓वो घृते᳓न
आ᳓प इव प्रव᳓ता शु᳓म्भमाना
उरुष्य᳓द् अग्निः᳓ पितरो᳓र्+ उप᳓स्थे
मूलम् ...{Loading}...
स॒द्यो जा॒त ओष॑धीभिर्ववक्षे॒ यदी॒ वर्ध॑न्ति प्र॒स्वो॑ घृ॒तेन॑ ।
आप॑ इव प्र॒वता॒ शुम्भ॑माना उरु॒ष्यद॒ग्निः पि॒त्रोरु॒पस्थे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सद्यो᳓ जात᳓ ओ᳓षधीभिर् ववक्षे
य᳓दी व᳓र्धन्ति प्रसु᳓वो घृते᳓न
आ᳓प इव प्रव᳓ता शु᳓म्भमाना
उरुष्य᳓द् अग्निः᳓ पितरो᳓र्+ उप᳓स्थे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jātáḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
óṣadhībhiḥ ← óṣadhī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
sadyás ← sadyás (invariable)
vavakṣe ← √vakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ghr̥téna ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
prasvàḥ ← prasū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
várdhanti ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yádi ← yádi (invariable)
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
pravátā ← pravát- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
śúmbhamānāḥ ← √śubh- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pitróḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
upásthe ← upástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
uruṣyát ← √uruṣy- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
स॒द्यः । जा॒तः । ओष॑धीभिः । व॒व॒क्षे॒ । यदि॑ । वर्ध॑न्ति । प्र॒ऽस्वः॑ । घृ॒तेन॑ ।
आपः॑ऽइव । प्र॒ऽवता॑ । शुम्भ॑मानाः । उ॒रु॒ष्यत् । अ॒ग्निः । पि॒त्रोः । उ॒पऽस्थे॑ ॥
Hellwig Grammar
- sadyo ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- jāta ← jātaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- oṣadhībhir ← oṣadhībhiḥ ← oṣadhī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “herb; plant; drug; herb.”
- vavakṣe ← vakṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “grow; grow.”
- yadī ← yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- vardhanti ← vṛdh
- [verb], plural, Present indikative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- prasvo ← prasvaḥ ← prasū
- [noun], nominative, plural, feminine
- “mother; grass.”
- ghṛtena ← ghṛta
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- āpa ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pravatā ← pravat
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “slope; river.”
- śumbhamānā ← śumbhamānāḥ ← śubh
- [verb noun], nominative, plural
- “look; shine; beautify.”
- uruṣyad ← uruṣyat ← uruṣy
- [verb], singular, Present injunctive
- “protect; help.”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pitror ← pitroḥ ← pitṛ
- [noun], genitive, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- upasthe ← upastha
- [noun], locative, singular, masculine
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
सायण-भाष्यम्
सद्योजातोग्निः यदियदाओषधीभिः ववक्षेउह्यते तदाप्रवताप्रवणेनमार्गेणगच्छन्त्यः आपइवशुं भमानाः शोभमानास्ताओषध्यः प्रस्वः फलानिप्रसुवानाः घृतेनोदकेनवर्धन्तिवर्धयन्ति आत्मस्थ मग्निम् पित्रोर्द्यावापृथिव्योरुपस्थेमध्यप्रदेशेवर्धमानोग्निः उरुष्यत् आस्मान् रक्षतु ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“As soon as genitive rated he is borne aloft by the plural nts, which grow flourishing by moisture, as the beautifying waters descend; may he, in the bosom of his parents, protect us.”
Jamison Brereton
As soon as he is born, he grows strong through the plants, when the fruitful (plants) make him strong with ghee.
Like the waters appearing in beauty on their downward course, Agni makes a wide path [?] in the lap of his parents [=the fire-churning
sticks].
Griffith
Born suddenly, by plants he grew to greatness, when tender shoots with holy oil increased him,
Like waters lovely when they hasten downward may Agni in his Parents’ lap protect us.
Oldenberg
As soon as born he has grown by the grass 1, when the sprouting (grass-)blades strengthen him with ghee. Like waters beautiful on their precipitous path, Agni, being in the lap of his parents, has escaped into wide space.
Geldner
Eben geboren ist er durch die Pflanzen groß geworden, wenn ihn die sprossenden mit ihrem Schmalz stärken. Wie die gleißenden Gewässer stromabwärts sucht Agni im Schoße seiner Eltern das Weite.
Grassmann
Geboren wuchs er schnell durch die Gewächse, wenn ihn die Mütter mit dem Fette nähren; Wie Wasser, die im Niedersturze schimmern schuf Raum sich Agni in dem Schooss der Aeltern.
Elizarenkova
Едва родившись, он увеличивается благодаря растениям,
Когда (они,) дающие побеги, укрепляют (его своим) жиром.
Словно воды, низвергающиеся вниз, украшающие (себя),
Рвется на простор Агни в лоне родителей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदि) जो (प्रस्वः) उत्पन्न होती हैं वे ओषधी (घृतेन) जल से (शुम्भमानाः) सुन्दर शोभित (आपइव) जलों के समान (वर्धन्ति) बढ़ती हैं तो उन (ओषधीभिः) ओषधियों के साथ (प्रवता) नीचला मार्ग है जिसका अर्थात् टपकता हुआ जो घृत उससे जो (सद्यः) शीघ्र (जातः) प्रगट होता हुआ (अग्निः) अग्नि (ववक्षे) रूठे के समान विरुद्ध होता है, जो अग्नि (पित्रोः) माता-पिता स्थानीय आकाश और पृथिवी के (उपस्थे) उस भाग में जिसमें स्थित होते हैं (उरुष्यत्) अपने को बहुत के समान आचरण करता है, उसको जानो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि अग्नि सूर्यरूप से भूमि के जल को खींच कर वर्षा न करावे तो कोई भी ओषधि न हो। जैसे कोई रूठा हुआ किसीको मारता है, वैसे जलता हुआ अग्नि पाये हुए पदार्थों को जला देता है। और जैसे प्रसन्न होता हुआ मित्र मित्र की रक्षा करता है, वैसे युक्ति से सेवन किया हुआ अग्नि पदार्थों की रक्षा करता है ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यदि प्रस्वो घृतेन शुम्भमाना आपइव वर्धन्ति तर्हि ताभिरोषधीभिः सह प्रवता घृतेन यः सद्यो जातोऽग्निर्ववक्षे यदि पित्रोरुपस्थे उरुष्यत् तं विजानीत ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सद्यः) शीघ्रम् (जातः) प्रकटः सन् (ओषधीभिः) यवादिभिः (ववक्षे) रुष इव विरुध्यति (यदि) । अत्र संहितायामिति दीर्घः। (वर्धन्ति) वर्धन्ते (प्रस्वः) याः प्रसूयन्ते ताः (घृतेन) उदकेन (आपइव) जलानीव (प्रवता) निम्नमार्गेण (शुम्भमानाः) सुशोभायुक्ताः (उरुष्यत्) आत्मन उरुर्बहुरिवाचरति (अग्निः) पावकः (पित्रोः) द्यावापृथिव्योः (उपस्थे) उपतिष्ठन्ति यस्मिँस्तस्मिन्। अत्र घञर्थे कविधानमिति वार्तिकेनाधिकरणकारके कः प्रत्ययः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि वह्निः सूर्य्यरूपेण भूमेर्जलमाकृष्य न वर्षयेत्तर्हि काचिदप्योषधिर्न सम्भवेद्यथा कश्चिद्रुष्टः सन् कंचिद्धन्ति तथा प्रदीप्तः सन् वह्निः प्राप्तान् पदार्थान् हन्ति यथा तुष्टः सन् मित्रं मित्रं रक्षति तथा युक्त्या सेवितः सन्नग्निः पदार्थान् रक्षति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अग्नी सूर्यरूपाने भूमीवरील जल आकर्षित करून वृष्टी करविणार नसेल तर कोणतीही औषधी निर्माण होणार नाही. जसा एखादा क्रोधी माणूस कुणालाही मारतो तसा प्रदीप्त अग्नी पदार्थांना जाळतो. जसा प्रसन्न असलेला मित्र मित्राचे रक्षण करतो तसा युक्तीने सेवन केलेला अग्नी पदार्थांचे रक्षण करतो. ॥ ८ ॥
09 उदु ष्थुतः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् उ ष्टुतः᳓ समि᳓धा यह्वो᳓ अद्यौद्
व᳓र्ष्मन् दिवो᳓ अ᳓धि ना᳓भा पृथिव्याः᳓
मित्रो᳓ अग्नि᳓र् ई᳓डियो मातरि᳓श्वा
आ᳓ दूतो᳓ वक्षद् यज᳓थाय देवा᳓न्
मूलम् ...{Loading}...
उदु॑ ष्टु॒तः स॒मिधा॑ य॒ह्वो अ॑द्यौ॒द्वर्ष्म॑न्दि॒वो अधि॒ नाभा॑ पृथि॒व्याः ।
मि॒त्रो अ॒ग्निरीड्यो॑ मात॒रिश्वा दू॒तो व॑क्षद्य॒जथा॑य दे॒वान् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ᳓द् उ ष्टुतः᳓ समि᳓धा यह्वो᳓ अद्यौद्
व᳓र्ष्मन् दिवो᳓ अ᳓धि ना᳓भा पृथिव्याः᳓
मित्रो᳓ अग्नि᳓र् ई᳓डियो मातरि᳓श्वा
आ᳓ दूतो᳓ वक्षद् यज᳓थाय देवा᳓न्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adyaut ← √dyut- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
samídhā ← samídh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
stutáḥ ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
yahváḥ ← yahvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ádhi ← ádhi (invariable)
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nā́bhā ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
várṣman ← várṣman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ī́ḍyaḥ ← ī́ḍya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mātaríśvā ← mātaríśvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vakṣat ← √vah- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
yajáthāya ← yajátha- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । ऊं॒ इति॑ । स्तु॒तः । स॒म्ऽइधा॑ । य॒ह्वः । अ॒द्यौ॒त् । वर्ष्म॑न् । दि॒वः । अधि॑ । नाभा॑ । पृ॒थि॒व्याः ।
मि॒त्रः । अ॒ग्निः । ईड्यः॑ । मा॒त॒रिश्वा॑ । आ । दू॒तः । व॒क्ष॒त् । य॒जथा॑य । दे॒वान् ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣṭutaḥ ← stu
- [verb noun], nominative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- samidhā ← samidh
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “firewood; kindling; fuel; fire.”
- yahvo ← yahvaḥ ← yahva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “youngest; youthful; active.”
- adyaud ← adyaut ← dyut
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “shine; inflame.”
- varṣman
- [noun], locative, singular, neuter
- “height; peak; enormousness.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- nābhā ← nābhi
- [noun], locative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- īḍyo ← īḍyaḥ ← īḍ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise; invite; raise.”
- mātariśvā ← mātariśvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wind; Mātariśvan; Vayu; vāta.”
- dūto ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- vakṣad ← vakṣat ← vah
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- yajathāya ← yajatha
- [noun], dative, singular, masculine
- “yajña.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
सायण-भाष्यम्
उइतिपादपूरणः स्तुतः अस्माभिःस्तुतः समिधासमिन्धनेनयह्वोमहान् अग्निः प्रुथिव्याअधि उत्तरवेद्यां नाभानाभौमध्यप्रदेशे स्थितःसन् दिवःअन्तरिक्षस्य वर्ष्मन् वर्ष्मणिरूपे उदद्यौत् द्योतते मित्रः सर्वेषाम्मित्रभुतः ईड्यःस्तुत्यः मारिश्वा मातरिअन्तरिक्षे श्वसितिप्राणिति सूर्यरूपेण चेष्टते इतिमातरिश्वा अथवा मातरिअरण्यां श्वसितिनिवसतीतिमातरिश्वा यथाहयास्कः—मातर्य न्तरिक्षेश्वसितिमातर्याश्वनितीतिवा । दूतः देवानान्दूतःसन् यजथाय यज्ञायदेवानावक्षत् आवहतु ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“Praised and (nourished) by fuel, the mighty Agni, stationed on the (altar the) navel of the earth, in the form of the firmament, has shone (brightly); may the friendly and adorable Agni who respires in the mid-heaven, the messenger (of the gods), bring them to the sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Who respires in the mid-heaven: mātariśvan: mātari, antarikṣe; śvasiti, sūrya rūpeṇa ceṣṭate, who breathes in mid-heaven, or acts in the form of the sun; or, mātari may imply arṇye, in a forest, he who abides in the woods (Nirukta 7.26); also, mātariśvan = the wind, as in the next hymn
Jamison Brereton
Praised, the young one has flared up through his kindling, upon the summit of heaven and the navel of earth.
To be invoked as Mitra and Mātariśvan, Agni as messenger will convey the gods to the sacrifice.
Griffith
Extolled, the Strong shone forth with kindled fuel to the earth’s centre, to the height of heaven.
May Agni, Friend, adorable Matarisvan, as envoy bring the Gods unto our worship.
Oldenberg
Receiving praise the vigorous one 1 has shone forth with his fuel, on heaven’s summit, on the earth’s navel. May Agni worthy of being magnified, (being) Mitra and Mâtarisvan, the messenger, carry hither the gods that they may receive our sacrifice.
Geldner
Unter Lobpreis ist der jüngste durch das Brennholz aufgeleuchtet zu des Himmels Höhe im Nabel der Erde. Als Mitra ist Agni anzubeten, der Matarisvan. Als Bote fahre er die Götter zur Verehrung her.
Grassmann
Durch Flammen strahlte der gepries’ne, rasche zur Himmelshöhe auf der Erde Nabel, Agni, der Freund, der werthe Mutterschössling, als Bote fahr zum Opfer er die Götter.
Elizarenkova
И вот прославленный, юный (Агни) вспыхнул благодаря дровам,
На вершине неба, на пупе земли.
Как Митра Агни достоин призывов, (он,) Матаришван.
Как вестник пусть привезет он богов на жертвоприношение!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! जैसे (ईड्यः) स्तुति करने योग्य (अग्निः) अग्नि (समिधा) समिधा से (वर्ष्मन्) सेचन के विषय में (दिवः) प्रकाश और (पृथिव्याः) भूमि के (नाभा) बीच में (उत्, अद्यौत्) उदय होता है वा जो (मातरिश्वा) अन्तरिक्ष में सोनेवाला (दूतः) दूत के समान होता हुआ (यजथाय) संगम करनेवाले के लिये (देवान्) दिव्य गुणों को (अधिवक्षत्) अधिकता से प्राप्त करे (उ) वैसे ही (स्तुतः) प्रशंसा को प्राप्त हुआ (यह्वः) महान् (ईड्यः) स्तुति करने योग्य (मित्रः) मित्र हो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे इस ब्रह्माण्ड में सूर्य्यरूप से अग्नि सबको तपाता है, वैसे महान् मित्र अपने मित्रों को आनन्दित करता और दिव्य गुणों की प्राप्ति कराता है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् यथेड्योऽग्निः समिधा वर्ष्मन् दिवः पृथिव्या नाभा उदद्यौत् यो मातरिश्वा दूतस्सन् यजथाय देवानधि वक्षत्तथा उ स्तुतो यह्व ईड्यो मित्रो भवेत् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) (उ) (स्तुतः) प्रशंसितः (समिधा) (यह्वः) महान् (अद्यौत्) द्योतते (वर्ष्मन्) सेचने (दिवः) प्रकाशस्य (अधि) (नाभा) मध्ये (पृथिव्याः) भूमेः अन्वेषणीयः (मित्रः) सखा (अग्निः) वह्निः (ईड्यः) स्तोतव्यः (मातरिश्वा) यो मातरि श्वसिति (आ) (दूतः) दूत इव (वक्षत्) वहेत् (यजथाय) यजनाय सङ्गमनाय (देवान्) दिव्यगुणान् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथाऽस्मिन्ब्रह्माण्डे सूर्य्यरूपेणाग्निः सर्वान् तापयति तथा महान्सखा सखीनानन्दयति दिव्यान् गुणाँश्च प्रापयति ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा या ब्रह्मांडात सूर्यरूपाने अग्नी सर्वांना तापवितो तसा महान मित्र आपल्या मित्रांना आनंदित करतो व दिव्य गुणांची प्राप्ती करवितो. ॥ ९ ॥
10 उदस्तम्भीत्समिधा नाकमृष्वोथ्ऽग्निर्भवन्नुत्तमो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् अस्तम्भीत् समि᳓धा ना᳓कम् ऋष्वो᳓
अग्नि᳓र् भ᳓वन्न् उत्तमो᳓ रोचना᳓नाम्
य᳓दी भृ᳓गुभ्यः प᳓रि मातरि᳓श्वा
गु᳓हा स᳓न्तं हव्यवा᳓हं समीधे᳓
मूलम् ...{Loading}...
उद॑स्तम्भीत्स॒मिधा॒ नाक॑मृ॒ष्वो॒३॒॑ऽग्निर्भव॑न्नुत्त॒मो रो॑च॒नाना॑म् ।
यदी॒ भृगु॑भ्यः॒ परि॑ मात॒रिश्वा॒ गुहा॒ सन्तं॑ हव्य॒वाहं॑ समी॒धे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ᳓द् अस्तम्भीत् समि᳓धा ना᳓कम् ऋष्वो᳓
अग्नि᳓र् भ᳓वन्न् उत्तमो᳓ रोचना᳓नाम्
य᳓दी भृ᳓गुभ्यः प᳓रि मातरि᳓श्वा
गु᳓हा स᳓न्तं हव्यवा᳓हं समीधे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
astambhīt ← √stambhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
nā́kam ← nā́ka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥ṣváḥ ← r̥ṣvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
samídhā ← samídh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
út ← út (invariable)
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhávan ← √bhū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
rocanā́nām ← rocaná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
uttamáḥ ← uttamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhŕ̥gubhyaḥ ← bhŕ̥gu- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:PL}
mātaríśvā ← mātaríśvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
yádi ← yádi (invariable)
gúhā ← gúhā (invariable)
havyavā́ham ← havyavā́h- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
samīdhé ← √idh- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
sántam ← √as- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
उत् । अ॒स्त॒म्भी॒त् । स॒म्ऽइधा॑ । नाक॑म् । ऋ॒ष्वः । अ॒ग्निः । भव॑न् । उ॒त्ऽत॒मः । रो॒च॒नाना॑म् ।
यदि॑ । भृगु॑ऽभ्यः । परि॑ । मा॒त॒रिश्वा॑ । गुहा॑ । सन्त॑म् । ह॒व्य॒ऽवाह॑म् । स॒म्ऽई॒धे ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- astambhīt ← stambh
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “paralyze; stiffen; fixate; fixate; stambh; rear; stop; strengthen; constipate.”
- samidhā ← samidh
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “firewood; kindling; fuel; fire.”
- nākam ← nāka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; celestial sphere; Svarga; nāka [word].”
- ṛṣvo ← ṛṣvaḥ ← ṛṣva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “distinguished; high; noble; enormous.”
- ‘gnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- bhavann ← bhavan ← bhū
- [verb noun], nominative, singular
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- uttamo ← uttamaḥ ← uttama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “best; excellent; highest; better; extreme; last; first; topmost; chief(a); higher; highest; maximal; uttama [word]; prevailing; finest.”
- rocanānām ← rocana
- [noun], genitive, plural, neuter
- “light; celestial sphere.”
- yadī ← yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- bhṛgubhyaḥ ← bhṛgu
- [noun], ablative, plural, masculine
- “Bhṛgu; precipice; Bhṛgu; Bhṛgu; Venus; bhṛgu [word].”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- mātariśvā ← mātariśvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wind; Mātariśvan; Vayu; vāta.”
- guhā
- [adverb]
- “secretly.”
- santaṃ ← santam ← as
- [verb noun], accusative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- havyavāhaṃ ← havyavāham ← havyavāha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire; sacrificial fire.”
- samīdhe ← samindh ← √indh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kindle; blaze.”
सायण-भाष्यम्
ऋष्वोमहानग्निः समिधातेजसानाकंस्वर्गं उदस्तम्भीत् उदस्तभ्रात् रोचनानांशोभनानान्तेजसां मध्ये उत्तमोभवन् उत्कृष्टतमोभवन् मातरिश्वावायुः भृगुभ्यः आदित्यस्यरश्मिभ्यः परिपरितः गुहागुहायांसन्तं हव्यवाहं हव्यानांवोढारमग्निं यदियदासमीधेसमैधत तदानाकंअस्तभ्नादिति सम्बन्धः ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“The mighty Agni, being the best of the heavenly luminaries, sustained the heaven with radiance, when the wind kindled the bearer of oblations, (till then concealed) in a cave from the Bhṛgus.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Concealed from the Bhṛgus: yadi bhṛgubhyaḥ guhā santam: bhṛgubhyaḥ = ādityasya raśmibhyaḥ, from the rays of the sun
Jamison Brereton
Towering, Agni has propped up the vault of the sky through his kindling, becoming the highest of the lights,
when Mātariśvan kindled him hiding from the Bhr̥gus, conveying the oblation.
Griffith
Best of all luminaries lofty Agni supported with his flame the height of heaven,
When, far from Bhrgus, Matarisvan kindled the oblation-bearer where he lay in secret.
Oldenberg
The tall one has, by (receiving) fuel, upheld the firmament, Agni, becoming the highest of lights, when Mâtarisvan for the sake of the Bhrigus 1 kindled the carrier of oblations, (Agni) who dwelt in secret.
Geldner
Durch das Brennholz sich aufrichtend hat Agni das Firmament emporgerichtet, indem er das höchste aller Lichter wird, wenn Matarisvan ihn, der sich vor den Bhrigu´s verborgen hielt, als den Opferfahrer entzündet hat.
Grassmann
Durch Flammen stützte er die Himmelswölbung, der hohe Agni, er der Lichter schönstes, Als von den Bhrigu’s her ihn Mātariçvan, da er versteckt, entflammt’ zum Opferfahrer.
Elizarenkova
Благодаря дровам, он укрепил небосвод, (он,) вздымающийся.
(Этот) Агни, становящийся высшим из источников света,
Когда Матаришван для Бхригу
Зажег Агни, скрывавшегося возницу жертвы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यदि (रोचनानाम्) प्रकाशमानों में (उत्तमः) उत्तम (भवन्) होता हुआ (ऋष्वः) महान् (अग्निः) अग्नि (भृगुभ्यः) भूंजते हुए पदार्थों से (समिधा) अच्छे प्रकार प्रकाश के साथ (नाकम्) सुख का (उदस्तम्भीत्) उत्थान करता है तो मैं (गुहा) पदार्थों के भीतर (सन्तम्) वर्त्तमान (हव्यवाहम्) और जो होम के पदार्थों को अन्तरिक्ष को पहुँचाता उस अग्नि को (परिसमीधे) सब ओर से प्रदीप्त करूँ ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे अग्नि बिजुली सूर्य्यरूप से सबको धारण करता है, वैसे उसको मैं धारण करता हूँ ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यदि रोचनानामुत्तमो भवन्नृष्वो मातरिश्वाऽग्निर्भृगुभ्यः समिधा नाकमुदस्तम्भीत्तर्हि तमहं गुहा सन्तं हव्यवाहं परिसमीधे ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) (अस्तम्भीत्) उत्तभ्नाति (समिधा) प्रदीपनेन (नाकम्) अविद्यमानदुःखम् (ऋष्वः) महान् (अग्निः) (भवन्) (उत्तमः) श्रेष्ठः (रोचनानाम्) प्रकाशमानानाम् (यदि)। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (भृगुभ्यः) भर्जमानेभ्यः (परि) सर्वतः (मातरिश्वा) अन्तरिक्षशयानः (गुहा) गुहायाम् (सन्तम्) वर्त्तमानम् (हव्यवाहम्) यो हव्यं हविर्वहति तम् (समीधे) प्रदीपयेय ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा वह्निर्विद्युत्सूर्य्यरूपेण सर्वं दधाति तथैव तमहं धरामि ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा अग्नी विद्युत सूर्यरूपाने सर्वांना धारण करतो तसा त्याला मी धारण करतो. ॥ १० ॥
11 इळामग्ने पुरुदंसम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓ळाम् अग्ने पुरुदं᳓सं सनिं᳓ गोः᳓
शश्वत्तमं᳓ ह᳓वमानाय साध
सिया᳓न् नः सूनु᳓स् त᳓नयो विजा᳓वा
अ᳓ग्ने सा᳓ ते सुमति᳓र् भूतु अस्मे᳓
मूलम् ...{Loading}...
इळा॑मग्ने पुरु॒दंसं॑ स॒निं गोः श॑श्वत्त॒मं हव॑मानाय साध ।
स्यान्नः॑ सू॒नुस्तन॑यो वि॒जावाग्ने॒ सा ते॑ सुम॒तिर्भू॑त्व॒स्मे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓ळाम् अग्ने पुरुदं᳓सं सनिं᳓ गोः᳓
शश्वत्तमं᳓ ह᳓वमानाय साध
सिया᳓न् नः सूनु᳓स् त᳓नयो विजा᳓वा
अ᳓ग्ने सा᳓ ते सुमति᳓र् भूतु अस्मे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
góḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
íḷām ← íḷā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
purudáṁsam ← purudáṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
saním ← saní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hávamānāya ← √hū- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
sādha ← √sādh- ~ sidh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śaśvattamám ← śaśvattamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sūnúḥ ← sūnú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
syā́t ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
tánayaḥ ← tánaya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vijā́vā ← vijā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
bhūtu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sumatíḥ ← sumatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
इळा॑म् । अ॒ग्ने॒ । पु॒रु॒ऽदंस॑म् । स॒निम् । गोः । श॒श्व॒त्ऽत॒मम् । हव॑मानाय । सा॒ध॒ ।
स्यात् । नः॒ । सू॒नुः । तन॑यः । वि॒जाऽवा॑ । अ॒ग्ने॒ । सा । ते॒ । सु॒ऽम॒तिः । भू॒तु॒ । अ॒स्मे इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- iḍām ← iḍā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- purudaṃsaṃ ← purudaṃsam ← purudaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- saniṃ ← sanim ← sani
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gain.”
- goḥ ← go
- [noun], genitive, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- śaśvattamaṃ ← śaśvattamam ← śaśvattama
- [noun], accusative, singular, neuter
- “frequent.”
- havamānāya ← hvā
- [verb noun], dative, singular
- “raise; call on; call; summon.”
- sādha ← sādh
- [verb], singular, Present imperative
- “promote; succeed.”
- syān ← syāt ← as
- [verb], singular, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sūnus ← sūnuḥ ← sūnu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- tanayo ← tanayaḥ ← tanaya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “biological.”
- vijāvāgne ← vijāvā ← vijāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “biological.”
- vijāvāgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sumatir ← sumatiḥ ← sumati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- bhūtv ← bhūtu ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
पूर्वंव्याख्याता ॥ ११ ॥प्रकारवइत्येकादशर्चंषष्ठंसूक्तंवैश्वामित्रमाग्नेयं प्रकारवइत्यनुक्रान्तत्वात् प्रातरनुवाकाश्विन शस्त्रयोःसूक्तविनियोगःपूर्वसूक्तएवप्रत्यग्निरुषसस्त्रीणीत्यनेनोक्तः आद्याग्नेयेपशौहविषोयाज्या सूत्रितञ्च—प्रकारवोमननावच्यमानाएकाचेतत्सरस्वतीनदीनामिति ऎभिरग्नइतिपात्नीवतग्रहस्य याज्या सूत्रितञ्च—आग्निध्रः पात्नीवतस्ययजत्यैभिरग्नेसरथंयाह्यर्वाङितीति
Wilson
English translation:
“Grant, Agni, to the offerer of the oblation the earth, the bestower of cattle, the means of many (pious rites); such that it may be perpetual; may there be to us sons and grandsons born in our race, and may your good-will ever be upon us.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Cf. RV. 3.1.1)
Jamison Brereton
– Make the milk-libation, the very wondrous winning of the cow, succeed, o Agni, for him who invokes you most constantly.
There should be for us a son and a lineage that proliferates. Agni, let this your favor be for us.
Griffith
As holy food, Agni to thine invoker give wealth in cattle, lasting, rich in marvels.
To us be born a son and spreading offspring. Agni, be this thy gracious will to us-word.
Geldner
Erziel, o Agni, Segen, den vielwirkenden Lohn einer Kuh für den am häufigsten rufenden Sänger! Ein leiblicher Sohn, der das Geschlecht fortpflanzt, soll uns werden. Agni, diese Gnade von dir soll uns zuteil werden!
Elizarenkova
Приведи прямо к цели, о Агни, жертвенный напиток (и) многообещанную награду
В виде коровы для того, кто постоянно призывает (богов)!
Да будет нам сын, продолжающий род, плоть от плоти!
О Агни, да будет нам твое благоволение!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) विद्वन् ! आप (गोः) वाणी के (शश्वत्तमम्) अनादि व्यवहार को (हवमानाय) ग्रहण करनेवाले के लिये (पुरुदंसम्) बहुत कर्मों की सिद्धि करने (सनिम्) औऱ अच्छे प्रकार विभाग करनेवाले तथा (इडाम्) प्रशंसा करने योग्य क्रिया को (साध) सिद्ध कीजिये। हे (अग्ने) विद्वान् ! जो (ते) तुम्हारी (सुमतिः) उत्तम बुद्धि (सा) वह (अस्मे) हम लोगों में (भूतु) हो जिससे (नः) हम लोगों के बीच (विजावा) विशेषता से उत्पन्न होनेवाला (सूनुः) बालक और (तनयः) काम का देनेवाला कुमार (स्यात्) हो ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् जनों को सर्व विद्या मन्थने के सारयुक्त अपनी वाणी और गति का विधान कर औरों की भी वैसे ही करनी चाहिये। जैसे औरों से बुद्धि और उत्तम शिक्षा ग्रहण की जाय वैसे औरों को भी देनी चाहिये, जिससे सब के सन्तान विद्वान् होवें ॥११॥ इस सूक्त में विद्वान् और अग्नि के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्तार्थ के साथ संगति जाननी चाहिये ॥ यह पञ्चम सूक्त और पच्चीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने त्वं गोः शश्वत्तमं हवमानाय पुरुदंसं सनिमिळां साध। हे अग्ने या ते सुमतिरस्ति साऽस्मे भूतु यतो नो विजावा सूनुस्तनयश्च स्यात् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इळाम्) स्तोतुमर्हाम् (अग्ने) विद्वन् (पुरुदंसम्) बहुकर्मसाधकम् (सनिम्) संविभाजकम् (गोः) वाचः (शश्वत्तमम्) अनादिभूतम् (हवमानाय) आददानाय (साध) साध्नुहि। अत्र विकरणव्यत्ययेन शः। (स्यात्) भवेत् (नः) अस्माकम् (सूनुः) अपत्यम् (तनयः) कामदः (विजावा) विशेषेण जातः (अग्ने) विद्वन् (सा) (ते) तव (सुमतिः) शोभना प्रज्ञा (भूतु) भवतु (अस्मे) अस्मासु ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वद्भिः सर्वविद्यामन्थनसारयुक्तां स्ववाचं मतिं च विधायान्येषामपि तादृशी कार्य्या। यथाऽन्येभ्यो बुद्धिः सुशिक्षा च गृह्येत तथाऽन्येभ्योऽपि देया यतः सर्वेषां सन्ताना विद्वांसः स्युरिति ॥११॥ अत्र विद्वदग्निगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति पञ्चमं सूक्तं पञ्चविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान लोकांनी विद्येचे मंथन करून सारयुक्त वाणीने व मतीने कार्य करावे. जशी इतरांकडून बुद्धी व उत्तम शिक्षण ग्रहण केले जाते तसे इतरांनाही द्यावे. ज्यामुळे सर्वांची संताने विद्वान होतील. ॥ ११ ॥