सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ समित्समित् ’ इत्येकादशर्चं चतुर्थं सूक्तं वैश्वामित्रं त्रैष्टुभम् । अत्रानुक्रमणिका- समित्समिदाप्रियः ’ इति । इध्मादिस्वाहाकृत्यन्ताः पूर्वोक्ताः प्रत्यृचं देवताः । पशौ वैश्वामित्राणामाप्रीसूक्तम् । दर्शपूर्णमासयोः पत्नीसंयाजेषु त्वष्टुर्याज्या ’ तन्नः ’ इत्येषा । सूत्रितं च-‘इह त्वष्टारमग्रियं तन्नस्तुरीपमध पोषयित्नु ’ (आश्व. श्रौ. १. १०) इति । त्वाष्ट्रे पशौ पुरोडाशस्यानुवाक्या । सूत्रितं च-’ तन्नस्तुरीपमध पोषयित्नु देवस्त्वष्टा सविता विश्वरूपः ’ ( आश्व. श्रौ. ३.८) इति ।।
Jamison Brereton
4 (238)
Āprı̄
Viśvāmitra Gāthina
11 verses: triṣṭubh
One of the ten Āprī litanies found in the R̥gveda. This is one of the eleven-verse versions, with Tanūnāpāt in position 2 and no Narāśaṃsa. It is a trickier Āprī hymn than most, in that not all the key words are overtly expressed but are implied by derivationally related (vs. 1) or phonologically similar (vs. 3) words or are simply gapped (vs. 5). For example, rather than the usual past participle samíddha “kin dled” in the first verse, this hymn has the āmreḍita nominal samít-samid “kindling stick after kindling stick.” In verse 3 iḷáḥ “of the milk libation” substitutes for the usual īḍitá “solemnly invoked,” with similar phonology though they are etymo logically and semantically unrelated. In verse 5 the expected Divine Doors do not appear but can be supplied with the feminine adjective pūrvī́ḥ “many.” As usual, the key words (or their substitutes) are italicized in this translation. The final four verses are identical to VII.2.8–11.
01 समित्समित्सुमना बोध्यस्मे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒मित्स॑मित्सु॒मना॑ बोध्य॒स्मे शु॒चाशु॑चा सुम॒तिं रा॑सि॒ वस्वः॑ ।
आ दे॑व दे॒वान्य॒जथा॑य वक्षि॒ सखा॒ सखी॑न्त्सु॒मना॑ यक्ष्यग्ने ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒मित्स॑मित्सु॒मना॑ बोध्य॒स्मे शु॒चाशु॑चा सुम॒तिं रा॑सि॒ वस्वः॑ ।
आ दे॑व दे॒वान्य॒जथा॑य वक्षि॒ सखा॒ सखी॑न्त्सु॒मना॑ यक्ष्यग्ने ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इध्मः समिद्धोग्निर्वा
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
समि꣡त्-समित् सुम꣡ना बोधि अस्मे꣡
शुचा꣡-शुचा सुमतिं꣡ रासि व꣡स्वः
आ꣡ देव देवा꣡न् यज꣡थाय वक्षि
स꣡खा स꣡खीन् सुम꣡ना यक्षि अग्ने
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
bodhi ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
samít-samit ← samídh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sumánāḥ ← sumánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rāsi ← √rā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
śucā́-śucā ← śúc- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sumatím ← sumatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vásvaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
deva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vakṣi ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
yajáthāya ← yajátha- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhīn ← sákhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sumánāḥ ← sumánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yakṣi ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
पद-पाठः
स॒मित्ऽस॑मित् । सु॒ऽमनाः॑ । बो॒धि॒ । अ॒स्मे इति॑ । शु॒चाऽशु॑चा । सु॒ऽम॒तिम् । रा॒सि॒ । वस्वः॑ ।
आ । दे॒व॒ । दे॒वान् । य॒जथा॑य । व॒क्षि॒ । सखा॑ । सखी॑न् । सु॒ऽमनाः॑ । य॒क्षि॒ । अ॒ग्ने॒ ॥
Hellwig Grammar
- samit ← samidh
- [noun], nominative, singular, feminine
- “firewood; kindling; fuel; fire.”
- samit ← samidh
- [noun], nominative, singular, feminine
- “firewood; kindling; fuel; fire.”
- sumanā ← sumanāḥ ← sumanas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “benevolent; cheerful; happy; satisfied.”
- bodhy ← bodhi ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- śucā ← śuc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “grief; pain; fire.”
- śucā ← śuc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “grief; pain; fire.”
- sumatiṃ ← sumatim ← sumati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- rāsi ← rā
- [verb], singular, Present indikative
- “give; impart.”
- vasvaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yajathāya ← yajatha
- [noun], dative, singular, masculine
- “yajña.”
- vakṣi ← vah
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sakhīn ← sakhi
- [noun], accusative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sumanā ← sumanāḥ ← sumanas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “benevolent; cheerful; happy; satisfied.”
- yakṣy ← yakṣi ← yaj
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “sacrifice; worship; worship.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
सायण-भाष्यम्
समित्समित् अत्यर्थंसमिद्धस्त्वं सुमनाः बोधिबुध्यस्व शुचाशुचा अत्यर्थं प्रसप्रकेण ज्योति षायुक्तः त्वं वस्वोवसुनोधनस्यतद्विषयां सुमतिं शॊभनाम्बुद्धिं अस्मेअस्मभ्यं रासिदेहि हे देव द्योतमान देवान् यजनीयान् यजथाययज्ञाय तदर्थं आवक्षिआवहसि हेअग्नेसखादेवानां सखात्वं सुमनाःसन् सखीन् देवान् यक्षियजस्व ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Repeatedly, kindled, (Agni), wake up favourably disposed; (endowed) with reiterated lustre, entertain the kind purpose of (granting us) wealth; bring, divine Agni, the gods to the sacrifice; do you, the friend (of the gods), minister, well-affected, to (your) parents.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Repeatedly kindled: samit sama = samiddha; or, susamiddha, an appellative of Agni in the preceding sūktas
Jamison Brereton
Kindling stick after kindling stick—become favorable to us. With flame after flame, give the favor of the good one.
Convey here the gods, o god, for the sacrifice. As our companion,
favorable (to us), sacrifice to your companions, o Agni.
Griffith
BE friendly with each kindled log of fuel, with every flash bestow the boon of riches.
Bring thou the Gods, O God, unto our worship: serve, well-inclined, as Friend thy friends, O Agni.
Oldenberg
Log by log 1 be kind towards us. Flash by flash grant us thy, the Vasu’s, favour 2. Bring hither, O god, the gods that we may sacrifice. Sacrifice, O Agni, as a kind friend to thy friends.
Geldner
Mit jedem Brennscheit sei uns freundlich gesinnt, mit jeder Flamme gewähre uns die Gnade des Gottes! Fahre, o Gott, die Götter zur Verehrung her; als Freund verehre die Freunde wohlgeneigt, o Agni!
Grassmann
Entflammt, entflammt sei wohlgesinnt uns, Agni, mit Strahl um Strahl verschaff des Guten Gunst uns; Die Götter fahr, o Gott, herbei zum Opfer, der Freund die Freunde, ehre wohlgesinnt sie.
Elizarenkova
С каждым
поленом
становись расположенным к нам!
С каждой вспышкой пламени передавай (нам) благосклонность Васу!
О бог, богов привези для жертвоприношения!
Как друг друзей почитай, будучи благосклонным, о Агни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ग्यारह ऋचावाले चौथे सूक्त का प्रारम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में विद्वानों के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के समान प्रकाशमान विद्वन् ! आप जैसे (समित्समित्) प्रतिसमिध (शुचाशुचा) शुच् शुच् प्रत्येक होम के साधन से अग्नि (बोधि) प्रबुद्ध होता जाना जाता है वैसे पढ़ाने और उपदेश करने से (अस्मे) हमलोगों के लिये (सुमतिम्) उत्तम बुद्धि और (वस्वः) धनों को (रासि) देते हैं। हे (देव) विद्वन् ! (सुमनाः) सुन्दर मनवाले होते हुए आप आहुतियों को अग्नि के समान (यजथाय) समागम के लिये (देवान्) विद्वानों को (आ, वक्षि) प्राप्त करते हो (सुमनाः) सुन्दर हृदयवाले (सखा) मित्र होते हुए आप (सखीन्) मित्र वर्गों को (यक्षि) सङ्ग करते हो। उक्त कारण से सत्कार करने योग्य हो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे विद्वानो ! जैसे समिधों वा होमने योग्य घृतादि पदार्थ से अग्नि बढ़ता है, वैसे अध्यापन और उपदेश से मनुष्यों की बुद्धि बढ़ानी चाहिये और आप लोग सदैव मित्र होकर सबको विद्वान् और श्रीमान् कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने यथा समित्समिच्छुचाशुचा पावको बोधि तथाऽध्यापनोपदेशाभ्यामस्मे सुमतिं वस्वश्च रासि। हे देव सुमना सन्नाहुतीनामग्निरिव यजथाय देवानावक्षि सुमनाः सखा सन् सखीन् यक्षि तस्मात्सत्कर्त्तव्योऽसि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (समित्समित्) प्रतिसमिधम् (सुमनाः) शोभनं मनो यस्य सः (बोधि) बुध्यसे (अस्मे) अस्मभ्यम् (शुचाशुचा) होमसाधनेन (सुमतिम्) शोभनां प्रज्ञाम् (रासि) ददासि (वस्वः) वसूनि धनानि (आ) (देव) विद्वन् (देवान्) विदुषः (यजथाय) समागमाय (वक्षि) वहसि (सखा) मित्रः सन् (सखीन्) सुहृदः (सुमनाः) सुहृत्सन् (यक्षि) सङ्गच्छसे (अग्ने) अग्निरिव प्रकाशमान ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे विद्वांसो यथा समिद्भिर्घृताद्येन हविषा अग्निर्वर्धते तथाऽध्यापनोपदेशाभ्यां मनुष्याणां प्रज्ञा वर्धनीया सदैव सुहृदो भूत्वा सर्वान् विदुषः श्रीमतश्च सम्पादयत ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात वह्नि, विद्वान व वाणीच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे विद्वानांनो! समिधा, घृत इत्यादी पदार्थांनी होमातील अग्नी जसा प्रज्वलित होतो तसे अध्यापन व उपदेश यांनी माणसांची बुद्धी वाढविली पाहिजे व स्वतः सुहृद बनून सर्वांना सदैव विद्वान व श्रीमंत केले पाहिजे. ॥ १ ॥
02 यं देवासस्त्रिरहन्नायजन्ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यं दे॒वास॒स्त्रिरह॑न्ना॒यज॑न्ते दि॒वेदि॑वे॒ वरु॑णो मि॒त्रो अ॒ग्निः ।
सेमं य॒ज्ञं मधु॑मन्तं कृधी न॒स्तनू॑नपाद्घृ॒तयो॑निं वि॒धन्त॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
यं दे॒वास॒स्त्रिरह॑न्ना॒यज॑न्ते दि॒वेदि॑वे॒ वरु॑णो मि॒त्रो अ॒ग्निः ।
सेमं य॒ज्ञं मधु॑मन्तं कृधी न॒स्तनू॑नपाद्घृ॒तयो॑निं वि॒धन्त॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - तनूनपात्
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यं꣡ देवा꣡सस् त्रि꣡र् अ꣡हन्न् आय꣡जन्ते
दिवे꣡-दिवे व꣡रुणो मित्रो꣡ अग्निः꣡
से꣡मं꣡ यज्ञ꣡म् म꣡धुमन्तं कृधी नस्
त꣡नूनपाद् घृत꣡योनिं विध꣡न्तम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áhan ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
āyájante ← √yaj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
trís ← trís (invariable)
{}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kr̥dhi ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
mádhumantam ← mádhumant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ghr̥táyonim ← ghr̥táyoni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tánūnapāt ← tánūnápāt- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vidhántam ← √vidh- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
यम् । दे॒वासः॑ । त्रिः । अह॑न् । आ॒ऽयज॑न्ते । दि॒वेऽदि॑वे । वरु॑णः । मि॒त्रः । अ॒ग्निः ।
सः । इ॒मम् । य॒ज्ञम् । मधु॑ऽमन्तम् । कृ॒धि॒ । नः॒ । तनू॑ऽनपात् । घृ॒तऽयो॑निम् । वि॒धन्त॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- devāsas ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- trir ← tris
- [adverb]
- “thrice; tris [word].”
- ahann ← ahan ← ahar
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- āyajante ← āyaj ← √yaj
- [verb], plural, Present indikative
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- semaṃ ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- semaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- madhumantaṃ ← madhumantam ← madhumat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sweet; honeyed; sweet; pleasant.”
- kṛdhī ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- tanūnapād ← tanūnapāt
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni.”
- ghṛtayoniṃ ← ghṛta
- [noun], neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtayoniṃ ← yonim ← yoni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- vidhantam ← vidh
- [verb noun], accusative, singular
- “worship; offer.”
सायण-भाष्यम्
वरुणःमित्रःअग्निः एतेत्रयोदेवासोदेवाः यमग्निन्दिवेदिवेप्रतिदिवसं अहन् अहनित्रिः प्रातर्मध्या ह्नसायन्तनेषुसवनेषु त्रिवारं आयजन्ते हेतनूनपात् तनूनांशरीराणां नपातयितः सत्वं घृतयोनिं घृस्योदकस्यकारणं विधन्तंविधीयमानङ्क्रियमाणं नोस्मदीयमिमंयज्ञं मधुमन्तं मध्वित्युदकनाम वृष्ट्यादिफलयुक्तङ्क्रुधिकुरु ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Tanūnapāt, whom the deities, Mitra, Varuṇa and Agni, worship daily thrice a day, render this our sacred rain-engendering sacrifice productive of water.”
Jamison Brereton
You to whom the gods—Varuṇa, Mitra, and Agni—offer sacrifice three times in a day, day after day,
make this sacrifice to be honey-filled for us, o Tanūnapāt, and, with its womb of ghee, to give honor (to the gods).
Griffith
Agni whom daily Varuna and Mitra the Gods bring thrice a day to this our worship,
Tanunapat, enrich with meath our service that dwells with holy oil, that offers honour.
Oldenberg
Thou whom the gods, Varuna, Mitra, Agni, thrice every day bring hither by sacrifice day by day, Tanûnapât, make this our sacrifice honey-sweet, having its abode in ghee 1, (this sacrifice) which worships (the gods).
Geldner
Den die Götter, Varuna, Mitra, Agni, dreimal am Tag alltäglich erbitten, mache du dieses Opfer von uns süß, o Tanunapat, mach, daß der Verehrer auf Schmalz gebettet ist!
Grassmann
Den dreimal dich des Tags die Götter ehren, und Tag für Tag Varuna, Mitra, Agni; Dies unser Opfer mache süss und lieblich, das Schmalz im Schooss hat, aus dir selbst erzeugter.
Elizarenkova
(Ты,) кого боги трижды в день используют, жертвуя
День за днем, – Варуна, Митра, Агни –
Сделай эту нашу жертву полной сладости,
Танунапат
, имеющей лоно из жира, служащей (богам)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यम्) जिस (इमम्) इस (मधुमन्तम्) बहुत होमने योग्य पदार्थ वा (घृतयोनिम्) दीप्तिकारक कारणवाले (विधन्तम्) सेवते हुए और (यज्ञम्) सङ्ग करने योग्य व्यवहार का (वरुणः) चन्द्रमा (मित्रः) वायु और (अग्निः) अग्नि (अहन्) एक दिन में (दिवेदिवे) वा प्रतिदिन (त्रिः) तीन बार (आयजन्ते) अच्छे प्रकार मिलाते हैं और जिसको (देवासः) दिव्य विद्वान् जन मिलाते (सः) वह पूर्वोक्त गुणों से युक्त (तनूनपात्) शरीर की रक्षा करनेवाले आप (नः) हमारे इस यज्ञ को सिद्ध (कृधि) कीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे विद्वान् जन अग्न्यादि पदार्थों की विद्याप्राप्ति के लिये जैसी क्रिया करें, वैसे ही तुम भी करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यमिमं मधुमन्तं घृतयोनिं विधन्तं यज्ञं वरुणो मित्रोऽग्निश्चाहन् दिवेदिवे त्रिरायजन्ते यं देवासश्च स तनूनपात्त्वं न एतं यज्ञं सिद्धं कृधि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यम्) (देवासः) दिव्या विद्वांसः (त्रिः) त्रिवारम् (अहन्) अहनि (आयजन्ते) समन्तात्सङ्गच्छन्ते (दिवेदिवे) प्रतिदिनम् (वरुणः) चन्द्रः (मित्रः) वायुः (अग्निः) पावकः (सः) इमम् (यज्ञम्) सङ्गन्तव्यम् (मधुमन्तम्) बहूनि मधूनि हवींषि विद्यन्ते यस्मिँस्तम् (कृधि) कुरु (नः) अस्माकम् (तनूनपात्) शरीररक्षकः (घृतयोनिम्) घृतं दीपकं तत्त्वं योनिः कारणं यस्य तम् (विधन्तम्) सेवमानम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या यथा विद्वांसोऽग्न्यादिविद्याप्राप्तये यादृशीं क्रियां कुर्य्युस्तादृशीं यूयमपि कुरुत ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जसे विद्वान लोक अग्नी इत्यादी पदार्थ- विद्येच्या प्राप्तीसाठी क्रियाशील असतात तसे तुम्हीही व्हा. ॥ २ ॥
03 प्र दीधितिर्विश्ववारा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र दीधि॑तिर्वि॒श्ववा॑रा जिगाति॒ होता॑रमि॒ळः प्र॑थ॒मं यज॑ध्यै ।
अच्छा॒ नमो॑भिर्वृष॒भं व॒न्दध्यै॒ स दे॒वान्य॑क्षदिषि॒तो यजी॑यान् ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र दीधि॑तिर्वि॒श्ववा॑रा जिगाति॒ होता॑रमि॒ळः प्र॑थ॒मं यज॑ध्यै ।
अच्छा॒ नमो॑भिर्वृष॒भं व॒न्दध्यै॒ स दे॒वान्य॑क्षदिषि॒तो यजी॑यान् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इळः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र꣡ दी꣡धितिर् विश्व꣡वारा जिगाति
हो꣡तारम् इळः꣡ प्रथमं꣡ य꣡जध्यै
अ꣡छा न꣡मोभिर् वृषभं꣡ वन्द꣡ध्यै
स꣡ देवा꣡न् यक्षद् इषितो꣡ य꣡जीयान्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dī́dhitiḥ ← dī́dhiti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
jigāti ← √gā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
viśvávārā ← viśvávāra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
iḷáḥ ← íḍ- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
prathamám ← prathamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yájadhyai ← √yaj- (root)
{case:DAT, number:SG, tense:PRS}
ácha ← ácha (invariable)
{}
námobhiḥ ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
vandádhyai ← √vandⁱ- (root)
{case:DAT, number:SG, tense:PRS}
vr̥ṣabhám ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
iṣitáḥ ← √iṣ- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yájīyān ← yájīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yakṣat ← √yaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । दीधि॑तिः । वि॒श्वऽवा॑रा । जि॒गा॒ति॒ । होता॑रम् । इ॒ळः । प्र॒थ॒मम् । यज॑ध्यै ।
अच्छ॑ । नमः॑ऽभिः । वृ॒ष॒भम् । व॒न्दध्यै॑ । सः । दे॒वान् । य॒क्ष॒त् । इ॒षि॒तः । यजी॑यान् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- dīdhitir ← dīdhitiḥ ← dīdhiti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “beam.”
- viśvavārā ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavārā ← vārā ← vāra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “treasure; choice.”
- jigāti ← gā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); arrive.”
- hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- iḍaḥ ← iḍ
- [noun], genitive, singular, feminine
- “refreshment; libation.”
- prathamaṃ ← prathamam ← prathama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- yajadhyai ← yaj
- [verb noun]
- “sacrifice; worship; worship.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- namobhir ← namobhiḥ ← namas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- vṛṣabhaṃ ← vṛṣabham ← vṛṣabha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- vandadhyai ← vand
- [verb noun]
- “worship; laud.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yakṣad ← yakṣat ← yaj
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “sacrifice; worship; worship.”
- iṣito ← iṣitaḥ ← iṣay ← √iṣ
- [verb noun], nominative, singular
- yajīyān ← yajīyas
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
विश्ववाराविश्वैर्जनैर्वरणीया दीधितिः स्तुतिः दीप्तिर्वा होतारं देवानामाह्वातारमग्निम्प्रजि गाति जिगातु प्रकर्षेणगच्छतु प्रथमम्मुख्यंअच्छआभिमुख्येन वृषभंसम्पदांवर्षितारंवन्दध्यैवन्दितुं योग्यमितिशेषः अग्निन्नमोभिः नमस्कारैः सह इळः इषः हवीरूपाण्यन्नानियजध्यै यष्टुम्प्रीणयितुं प्रजिगातु प्रकर्षेणगच्छन्तु इषितः अस्माभिःप्रेरितः यजीयान् यष्टृतमः सोग्निर्देवान् यक्षत् यजतु ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“May the all-approved praise reach the invoker of the gods; may Iḷā first proceed to worship and to praise with prostrations the showerer (of benefits) in his presence; may the adorable (Agni), instrumental gated (by us), worship the gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Iḷā = the iḷita of preceding sūktas
Jamison Brereton
The insight that fulfills all wishes goes forth to the Hotar [=Agni] of the milk-libation in order to offer sacrifice first
and to celebrate the bull here with acts of reverence. When prompted, he will sacrifice to the gods as the superior sacrificer.
Griffith
The thought that bringeth every boon proceedeth to worship first the Priest of the libation,
That we may greet the Strong One with our homage. Urged, may he bring the Gods, best Sacrificer.
Oldenberg
(Our adoring) thought rich in all boons goes forward for worshipping as the first the Hotri of the sacred food (il), for saluting the strong bull with adoration and homage. May he, the best sacrificer, incited (by our prayers) sacrifice to the gods 1.
Geldner
Die Andacht, von allen begehrt, schickt sich an, den Opferpriester der Schmalzspende zuerst zu verehren, den Bullen unter Verbeugungen herzuschmeicheln. Als bester Opferer aufgefordert möge er die Götter verehren.
Grassmann
Die Andacht schreitet, alles Gut enthaltend, des Trankes ersten Priester zu verehren, Und mit Verehrung ihn, den Stier, zu grüssen; bestopfernd opfre er entsandt den Göttern.
Elizarenkova
Продвигается вперед молитва, для всех желанная,
Чтобы первым почтить хотара
Чтобы с поклонениями приветствовать быка.
Пусть принесет он жертву богам, призванный как лучший жертвователь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वावारा) संसार के बीच जिस का स्वीकार है वह जिसकी (दीधितिः) दीप्ति (इळः) पृथिवियों की (यजध्यै) संगति करने के (होतारम्) ग्रहण करनेवाले की तथा (नमोभिः) अन्नों से (प्रथमम्) पहिले (वृषभम्) प्रशंसित की (वन्दध्यै) वन्दना करने अर्थात् स्तुति करने को (प्र, जिगाति) अच्छे प्रकार स्तुति करता है (सः) वह (इषितः) इच्छा से प्रयुक्त किया हुआ (यजीयान्) अतीव यज्ञ करनेहारा होता हुआ (देवान्) विद्वानों को (अच्छ) अच्छे प्रकार (यक्षत्) संगत कर मिलावे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिसकी प्रकाशमान दीप्ति बिजुली के समान विद्या देनेवाले की प्रशंसा करती है, उसका सब विद्यार्थी जन सङ्ग कर दिव्य गुणों को प्राप्त होकर धन-धान्ययुक्त होवें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यस्य विश्ववारा दीधितिरिळो यजध्यै होतारं नमोभिः प्रथमं वृषभं वन्दध्यै प्रजिगाति स इषितो यजीयान् सन् देवानच्छ यक्षत् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (दीधितिः) दीप्तिः (विश्ववारा) विश्वस्मिन्वारो वरणं यस्याः सा (जिगाति) स्तौति (होतारम्) आदातारम् (इळः) पृथिवी। इळेति पृथिवीनाम। निघं० १। १। (प्रथमम्) आदिमम् (यजध्यै) यष्टुं सङ्गन्तुम् (अच्छ) सम्यक्। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (नमोभिः) अन्नैः (वृषभम्) प्रशस्तम् (वन्दध्यै) वन्दितुं स्तोतुम् (सः) (देवान्) विदुषः (यक्षत्) यजेत् संगच्छेत् (इषितः) इच्छाप्रयुक्तः (यजीयान्) अतिशयेन यष्टा ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यस्य प्रकाशमाना दीप्तिर्विद्युदिव विद्यादातारं प्रशंसति तं सर्वे विद्यार्थिनः संगत्य दिव्यान् गुणान् प्राप्य धनधान्ययुक्ता भवेयुः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्याची प्रकाशमय प्रभा विद्युतप्रमाणे विद्या देणाऱ्याची स्तुती करते, त्याची सर्व विद्यार्थ्यांनी संगती करून दिव्य सुख प्राप्त करावे व धनधान्यानी युक्त व्हावे. ॥ ३ ॥
04 ऊर्ध्वो वाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऊ॒र्ध्वो वां॑ गा॒तुर॑ध्व॒रे अ॑कार्यू॒र्ध्वा शो॒चींषि॒ प्रस्थि॑ता॒ रजां॑सि ।
दि॒वो वा॒ नाभा॒ न्य॑सादि॒ होता॑ स्तृणी॒महि॑ दे॒वव्य॑चा॒ वि ब॒र्हिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ऊ॒र्ध्वो वां॑ गा॒तुर॑ध्व॒रे अ॑कार्यू॒र्ध्वा शो॒चींषि॒ प्रस्थि॑ता॒ रजां॑सि ।
दि॒वो वा॒ नाभा॒ न्य॑सादि॒ होता॑ स्तृणी॒महि॑ दे॒वव्य॑चा॒ वि ब॒र्हिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बर्हिः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऊर्ध्वो꣡ वां गातु꣡र् अध्वरे꣡ अकारि
ऊर्ध्वा꣡ शोचीं꣡षि प्र꣡स्थिता र꣡जांसि
दिवो꣡ वा ना꣡भा नि꣡ असादि हो꣡ता
स्तृणीम꣡हि देव꣡व्यचा वि꣡ बर्हिः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
akāri ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
gātúḥ ← gātú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ūrdhváḥ ← ūrdhvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
prásthitā ← √sthā- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
rájāṁsi ← rájas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śocī́ṁṣi ← śocís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ūrdhvā́ ← ūrdhvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
asādi ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nā́bhā ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
ní ← ní (invariable)
{}
vā ← vā (invariable)
{}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devávyacāḥ ← devávyacas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
str̥ṇīmáhi ← √str̥̄- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
ऊ॒र्ध्वः । वा॒म् । गा॒तुः । अ॒ध्व॒रे । अ॒का॒रि॒ । ऊ॒र्ध्वा । शो॒चींषि॑ । प्रऽस्थि॑ता । रजां॑सि ।
दि॒वः । वा॒ । नाभा॑ । नि । अ॒सा॒दि॒ । होता॑ । स्तृ॒णी॒महि॑ । दे॒वऽव्य॑चाः । वि । ब॒र्हिः ॥
Hellwig Grammar
- ūrdhvo ← ūrdhvaḥ ← ūrdhva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- gātur ← gātuḥ ← gātu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “path; way.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- akāry ← akāri ← kṛ
- [verb], singular, Aorist passive
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ūrdhvā ← ūrdhva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- śocīṃṣi ← śocis
- [noun], nominative, plural, neuter
- “fire; flare; burn; radiance.”
- prasthitā ← prasthā ← √sthā
- [verb noun], nominative, plural
- “depart; give; depart; go; stay; proceed.”
- rajāṃsi ← rajas
- [noun], nominative, plural, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- nābhā ← nābhi
- [noun], locative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- asādi ← sad
- [verb], singular, Aorist passive
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- stṛṇīmahi ← stṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “spread; kill; lay; cover.”
- devavyacā ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devavyacā ← vyacāḥ ← vyacas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “area; capacity.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
सायण-भाष्यम्
वांयुवयोः अग्निश्चबर्हिश्चउभौवामित्युच्येते समिदादिभिः सहितस्यैवाग्नेर्देवतात्वात् ऊर्ध्वः उन्नतः गातुर्यज्ञमार्गः अध्वरेयज्ञे अकारि आश्रयःक्रियते शोचींषिअर्चिष्मन्तिरजांसिहवींषिऊर्ध्वा ऊर्ध्वङ्ग्रस्थिता प्रस्थितानिगतानिसन्तिहोताग्निर्दिवः दीप्यमानस्ययागगृहस्य नाभा नाभौ मध्य प्रदेशेन्यसादिनिषीदति देवव्यचाः देवैर्व्याप्तम्बर्हिश्च चार्थेवाशब्दः विस्तृणीमहि विशेशेणस्तृणीमः ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“An upward path has been prepared for you both in the sacrifice; the blazing oblations soar aloft; the invoker of the gods has sat down in the centre of the radiant (hall); let us strew the sacred grass for the seats of the gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
You both: Agni and the Barhis, or sacred grass, to which, as in the parallel pages, the hymn is addressed
Jamison Brereton
High above has the path for you two been created in the rite. High above have the flames advanced into the airy spaces,
or rather the Hotar has been seated at the navel of heaven. We strew the ritual grass widely, providing an expanse for the gods.
Griffith
On high your way to sacrifice was made ready; the radiant flames went upward to the regions.
Full in the midst of heaven the Priest is seated: sirew we the sacred grass where Gods may rest them.
Oldenberg
Upwards your 1 course has been directed at the worship; upwards (your) flames 2 are gone; ready (for receiving you) is the air 3. Or the Hotri has sat down at heaven’s navel. We spread out the sacrificial grass which receives the gods.
Geldner
Aufwärts ist bei dem Opfer euer beider Weg bereitet, aufwärts haben sich die Flammen in die Lüfte erhoben. Oder im Nabel des Himmels hat der Hotri sich niedergelassen. Wir breiteten das Barhis weit aus, das für die Götter Platz hat.
Grassmann
Eur beider Gang war aufrecht bei dem Feste aufrecht die Flammen, dringend in die Lüfte; Auf Himmels Nabel setzte sich der Priester, wir breiten hin die Streu, die Götter aufnimmt.
Elizarenkova
Пусть для вас двоих во время обряда сделан он направленным вверх.
Языки пламени, продвигающиеся через пространства, вверх.
Или же на пупе земли уселся хотар.
Мы раскладываем
жертвенную солому
, образующую место для богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे यज्ञ करने और यज्ञ सिद्ध करानेवालो ! (वाम्) तुम्हारे (अध्वरे) न नष्ट करने योग्य व्यवहार में वह (ऊर्द्ध्वः) ऊपर जाने (गातुः) और स्तुति करनेवाला (अकारि) किया जाता (देवव्यचाः) बहुत यज्ञ पृथिव्यादिकों को व्याप्त होने वा (होता) पदार्थों को ग्रहण करनेवाला (नि, असादि) सिद्ध किया जाता है, जिस यज्ञ से हम लोग (ऊर्द्ध्वा) ऊपर जानेवाले (प्रस्थिता) जाने का आरम्भ किये हुए (शोचींषि) तेजों को और (रजांसि) लोकों को तथा (दिवः) किरणों को (वा) वा (बर्हिः) अन्तरिक्ष को (नाभा) नाभी के बीच (विस्तृणीमहि) विस्तारते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो यज्ञकर्ता और यज्ञ करानेवाले विद्वान् हों और सुन्दर शुद्ध पदार्थों को अग्नि में छोड़ें, तो क्या-क्या सुख प्राप्त न हों? ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे यजमान यज्ञसंपादकौ वामध्वरे स ऊर्द्ध्वो गातुरकारि देवव्यचा होता न्यसादि येन यज्ञेन वयमूर्द्ध्वा प्रस्थिता शोचींषि रजांसि दिवो वा बर्हिर्नाभा विस्तृणीमहि ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऊर्द्ध्वः) उपरिगामी (वाम्) युवयोः (गातुः) स्तावकः (अध्वरे) अहिंसनीये व्यवहारे (अकारि) क्रियते (ऊर्द्ध्वा) ऊर्द्ध्वं गामीनि (शोचींषि) तेजांसि (प्रस्थिता) प्रस्थितानि (रजांसि) लोकान्प्रति (दिवः) किरणान् (वा) (नाभा) नाभौ मध्ये (नि) नितराम् (असादि) सद्यते (होता) आदाता (स्तृणीमहि) आच्छादयेम (देवव्यचाः) यो देवान् पृथिव्यादीन् व्यचति व्याप्नोति सः (वि) (बर्हिः) अन्तरिक्षस्य ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि यजमानयज्ञकर्तारौ विद्वांसौ स्यातां सुशोधितानि द्रव्याण्यग्नौ प्रक्षिपेतां तर्हि किं किं सुखं न प्राप्तं स्यात् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यज्ञ करणाऱ्या यज्ञकर्त्या विद्वानांनी चांगले पदार्थ अग्नीत टाकले तर कोणते सुख प्राप्त होणार नाही? ॥ ४ ॥
05 सप्त होत्राणि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒प्त हो॒त्राणि॒ मन॑सा वृणा॒ना इन्व॑न्तो॒ विश्वं॒ प्रति॑ यन्नृ॒तेन॑ ।
नृ॒पेश॑सो वि॒दथे॑षु॒ प्र जा॒ता अ॒भी॒३॒॑मं य॒ज्ञं वि च॑रन्त पू॒र्वीः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒प्त हो॒त्राणि॒ मन॑सा वृणा॒ना इन्व॑न्तो॒ विश्वं॒ प्रति॑ यन्नृ॒तेन॑ ।
नृ॒पेश॑सो वि॒दथे॑षु॒ प्र जा॒ता अ॒भी॒३॒॑मं य॒ज्ञं वि च॑रन्त पू॒र्वीः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - देवीर्द्वारः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सप्त꣡ होत्रा꣡णि म꣡नसा वृणाना꣡
इ꣡न्वन्तो वि꣡श्वम् प्र꣡ति यन्न् ऋते꣡न
नृपे꣡शसो विद꣡थेषु प्र꣡ जाता꣡
अभी꣡मं꣡ यज्ञं꣡ वि꣡ चरन्त पूर्वीः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hotrā́ṇi ← hotrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
mánasā ← mánas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vr̥ṇānā́ḥ ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
ínvantaḥ ← √i- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
práti ← práti (invariable)
{}
r̥téna ← r̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yan ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
jātā́ḥ ← √janⁱ- (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, non-finite:PPP}
nr̥péśasaḥ ← nr̥péśas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
prá ← prá (invariable)
{}
vidátheṣu ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
{}
caranta ← √carⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ví ← ví (invariable)
{}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स॒प्त । हो॒त्राणि॑ । मन॑सा । वृ॒णा॒नाः । इन्व॑न्तः । विश्व॑म् । प्रति॑ । य॒न् । ऋ॒तेन॑ ।
नृ॒ऽपेश॑सः । वि॒दथे॑षु । प्र । जा॒ताः । अ॒भि । इ॒मम् । य॒ज्ञम् । वि । च॒र॒न्त॒ । पू॒र्वीः ॥
Hellwig Grammar
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- hotrāṇi ← hotra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “yajña; sacrifice.”
- manasā ← manas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- vṛṇānā ← vṛṇānāḥ ← vṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “choose; ask.”
- invanto ← invantaḥ ← inv
- [verb noun], nominative, plural
- “bring; drive.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- yann ← yan ← i
- [verb], plural, Present injunctive
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- ṛtena ← ṛta
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- nṛpeśaso ← nṛ
- [noun], masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛpeśaso ← peśasaḥ ← peśas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “decoration; shape.”
- vidatheṣu ← vidatha
- [noun], locative, plural, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- jātā ← jātāḥ ← jan
- [verb noun], nominative, plural
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- abhīmaṃ ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- abhīmaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- caranta ← car
- [verb], plural, Imperfect
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- pūrvīḥ ← puru
- [noun], accusative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
सायण-भाष्यम्
मनसावृणानाः प्रार्थ्यमानाः ऋतेनउदकेन विश्वंइन्वन्तः प्रीणयन्तः देवाः सप्तहोत्राणि होतॄ णांवषट् कर्तॄणाङ्कर्माणिप्रतियन् प्रतिगच्छन्ति अतःपरन्द्वारंस्तुतिः नृपेशसः नररूपाः विदथेषुयागे षुजाताः उत्पन्नाः पूर्वीर्वह्व्यः विग्रहवत्योयज्ञद्वाराभिमानिन्योदेवताः इममस्मदीयंयज्ञं विचरन्त विचरन्तु ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“The gods who gratify the universe with rain are present at the seven offerings (of the ministering priests), when solicited with (sincerity of) mind; may the many deities who are engendered in sensible shapes at sacrifices come to this our rite.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Deities in sensible shapes: in preceding sūktas, the doors of the hall of sacrifice, are the person nifications specified; here, the divinities presiding over the doors are implied
Jamison Brereton
Choosing in their mind the seven offices of the Hotar, driving everything onward, they [=the gods] return in accordance with the truth.
They wander forth to this sacrifice through the many (Divine Doors), which have excellent men [=the gods?] as their adornment and which are born at the ritual distributions.
Griffith
Claiming in mind the seven priests’ burntoblations, inciting all, they came in settled order.
To this our sacrifice approach the many who show in hero beauty at assemblies.
Oldenberg
Choosing in their mind the sevenfold work of the Hotris 2, enlivening everything (the gods) came hither in the right way. (The divine doors 3) with men as their ornaments 4, born at the sacrifices 5, have come hither and thither to this sacrifice, many of them.
Geldner
Die sieben Priesterämter im Geiste sich ausbittend, alles in Bewegung setzend sollen die Götter in rechter Ordnung wiederkehren. Sie ziehen zu diesem Opfer ein durch die vielen Tore, die Männerfigur haben und bei den Opfern Vorrang bekommen.
Grassmann
Die sieben Opfer sich mit Lust erwählend, das All belebend gehn sie nach der Ordnung, Im Männerschmuck erquickend sich bei Festen erschienen zahlreich sie zu dieser Feier.
Elizarenkova
Мыслью выбирая семь обязанностей хотара,
Все вдохновляя, пусть вернутся (боги) в соответствии с законом!
Пусть направятся они на эту жертву через многие
(врата)
Украшенные мужами, возникшие на жертвенных раздачах!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (विदथेषु) यज्ञों में (प्रजाताः) उत्पन्न हुए (नृपेशसः) मनुष्यों के रूप के समान जिनका रूप वे पदार्थ (मनसा) विज्ञान से (सप्तहोत्राणि) सात प्रकार के हवन सम्बन्धी कामों को (वृणानाः) स्वीकार करते और (विश्वम्) समस्त जगत् को (इन्वन्तः) व्याप्त होते हुए (ऋतेन) जल के साथ (इमम्) इस (यज्ञम्) यज्ञ को (अभि) सब ओर से जिससे विश्व को (प्रतियन्) प्रतीति से प्राप्त होते हैं तथा (पूर्वीः) पूर्व सिद्ध हुई आहुतियाँ (विचरन्त) विशेषता से प्राप्त होतीं वह यज्ञ सब विद्वानों को करने योग्य है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य सुगन्ध्यादियुक्त पदार्थों के अग्नि में छोड़ने से वायु, वृष्टि, जल, ओषधि और अन्नों को अच्छे प्रकार शोधें, तो सब आरोग्यपन को प्राप्त हों ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये विदथेषु प्रजाता नृपेशसो मनसा सप्त होत्राणि वृणाना विश्वमिन्वता ऋतेनेमं यज्ञमभियेन विश्वं प्रतियन् पूर्वीराहुतयो विचरन्त स यज्ञः सर्वैरनुष्ठेयः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सप्त) सप्तविधानि (होत्राणि) हवनसम्बन्धीनि कर्माणि (मनसा) विज्ञानेन (वृणानाः) स्वीकुर्वाणाः (इन्वन्तः) व्याप्नुवन्तः (विश्वम्) सर्वं जगत् (प्रति) (यन्) प्राप्नुवन्ति (ऋतेन) जलेन। ऋतमित्युदकनाम०। निघं०१। १२। (नृपेशसः) नृणां पेशो रूपमिव रूपं येषान्ते (विदथेषु) यज्ञेषु (प्र) (जाताः) प्रादुर्भूताः (अभि) सर्वतः (इमम्) ) (यज्ञम्) (वि) (चरन्त) विचरन्तु। अत्र व्यत्ययेनात्मनेपदम्। (पूर्वीः) पूर्वं सम्पादिताः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि मनुष्याः सुगन्ध्यादियुक्तानां द्रव्याणां वह्नौ प्रक्षेपेण वायुवृष्टिजलौषध्यन्नानि संशोधयेयुस्तर्हि सर्वमारोग्यमाप्नुयुः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे सुगंध इत्यादी पदार्थ अग्नीमध्ये टाकतात व वायू, जल, वृष्टी, औषधी आणि अन्नाचे चांगल्या प्रकारे संशोधन करतात तेव्हा सर्वांना आरोग्य प्राप्त होते. ॥ ५ ॥
06 आ भन्दमाने - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ भन्द॑माने उ॒षसा॒ उपा॑के उ॒त स्म॑येते त॒न्वा॒३॒॑ विरू॑पे ।
यथा॑ नो मि॒त्रो वरु॑णो॒ जुजो॑ष॒दिन्द्रो॑ म॒रुत्वाँ॑ उ॒त वा॒ महो॑भिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ भन्द॑माने उ॒षसा॒ उपा॑के उ॒त स्म॑येते त॒न्वा॒३॒॑ विरू॑पे ।
यथा॑ नो मि॒त्रो वरु॑णो॒ जुजो॑ष॒दिन्द्रो॑ म॒रुत्वाँ॑ उ॒त वा॒ महो॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषासानक्ता
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡ भ꣡न्दमाने उष꣡सा उ꣡पाके
उत꣡ स्मयेते तनु꣡वा वि꣡रूपे
य꣡था नो मित्रो꣡ व꣡रुणो जु꣡जोषद्
इ꣡न्द्रो मरु꣡त्वाँ उत꣡ वा म꣡होभिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhándamāne ← √bhand- (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
úpāke ← úpāka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
uṣásau ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
smayete ← √smi- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tanvā̀ ← tanū́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
vírūpe ← vírūpa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
jújoṣat ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máhobhiḥ ← máhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
marútvān ← marútvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
vā ← vā (invariable)
{}
पद-पाठः
आ । भन्द॑माने॒ इति॑ । उ॒षसौ॑ । उपा॑के॒ इति॑ । उ॒त । स्म॒ये॒ते॒ इति॑ । त॒न्वा॑ । विरू॑पे॒ इति॒ विऽरू॑पे ।
यथा॑ । नः॒ । मि॒त्रः । वरु॑णः । जुजो॑षत् । इन्द्रः॑ । म॒रुत्वा॑न् । उ॒त । वा॒ । महः॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhandamāne ← bhand
- [verb noun], nominative, dual
- uṣasā ← uṣasau ← uṣas
- [noun], nominative, dual, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- upāke ← upāka
- [noun], nominative, dual, feminine
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- smayete ← smi
- [verb], dual, Present indikative
- “smile.”
- tanvā ← tanū
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- virūpe ← virūpa
- [noun], nominative, dual, feminine
- “ugly; maimed; grotesque.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- jujoṣad ← jujoṣat ← juṣ
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- marutvāṃ ← marutvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Marut(a).”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- mahobhiḥ ← mahas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “greatness; festival; glory; reward; gladness.”
सायण-भाष्यम्
भन्दमाने स्तूयमाने उपाकेपरस्परं सङ्गते उषसानक्ता अन्योन्यापेक्षयाद्विवचनं नक्तोषसौरा त्र्यहनी आ आगच्छतां उतअपिच विरूपेपृथग्रूपे तन्वाप्रकाशरूपेणशरीरेण स्मयेते प्रकाशेते मित्रोवरुणः उतवाअपिच इन्द्रः मरुत्वांश्च नोस्मान् यथाजुजोषत् यथासेवेत तथा महोभिस्ते जोभिर्युक्तेन्द्र मेद्यावापृथिव्यौकुरुताम् ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“May the adored Day and Night, combined or separate, be manifest in bodily form, so that Mitra, Varuṇa, Indra, or (the latter), attended by the Maruts, may rejoice us by their glories.”
Jamison Brereton
Becoming joyful here, Dawn and Night are close by, and they both smile, though in body they have different forms,
so that Mitra will rejoice in us, and Varuṇa, and also Indra along with the Maruts, through their great powers.
Griffith
Night and Dawn, lauded, hither come together, both smiling, different are their forms in colour,
That Varuna and Mitra may accept us, and Indra, girt by Maruts, with his glories.
Oldenberg
Hither (shall come) the two Dawns 1, the neighbourly (goddesses) of glorious appearance 2. Of different forms, they both smile. (They shall come) that Mitra and Varuna may be satisfied with us, and Indra accompanied by the Maruts with their powers 3.
Geldner
Morgen und Nacht die gelobten, nachbarlichen setzen sich her und sie lächeln uns zu, beide an Körper verschiedenartig, so wie Mitra, Varuna Wohlgefallen an uns haben mögen oder auch Indra mit den Marut in ihrer Herrlichkeit.
Grassmann
Vor uns erscheinen glänzend Nacht und Morgen, uns lächeln an die ungleichfarb’gen Schönen, Damit uns hold sei Varuna und Mitra und Indra mit der Marutschar im Festschmuck.
Elizarenkova
Восхваляемые
Ушас (и Ночь)
, тесно связанные, (друг с другом,) при(ходят)
И улыбаются (нам обе,) несхожие телом,
Чтобы Митра, Варуна у нас радовались,
А также Индра с Марутами – их величию.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यथा) जैसे (भन्दमाने) सुख करनेवाले (उपाके) समीप वर्त्तमान (उत) और (तन्वा) शरीर से (विरूपे) प्रकाश और अन्धकार से विरुद्ध स्वरूप (उषसौ) रात्रि और दिन स्त्री पुरुष (आ, स्मयेते) अच्छे प्रकार मुसकियाते जैसे वैसे वर्त्तमान (नः) हम लोगों को सेवन करते हैं वैसे (महोभिः) बड़े गुण-कर्म-स्वभावों के साथ (मित्रः) वायु (वरुणः) जल (उत) और (मरुत्वान्) प्रशंसित रूपवाला (इन्द्रः) बिजुली आदि अग्नि (वा) अथवा हम लोगों को (जुजोषत्) निरन्तर सेवते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। यदि ईश्वर रात्रि और दिन न बनावे, तो किसी का व्यवहार यथावत् सिद्ध न हो। जो भगवान् जल, सूर्य्य और वायु को न रचे, तो किसी का जीवन न हो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा भन्दमाने उपाके उत तन्वा विरूपे उषसौ स्त्रीपुरुषावास्मयेतेइव वर्त्तमाने नोऽस्मान् सेवेते तथा महोभिः सह मित्रो वरुण उतापि मरुत्वानिन्द्रो वाऽस्मान् जुजोषत्॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (भन्दमाने) सुखकारके (उषसौ) रात्र्यहनी (उपाके) समीपं वर्त्तमाने। उपाके इति अन्तिकनाम०। निघं०२। १६। (उत) अपि (स्मयेते) ईषद्धसतः (तन्वा) शरीरेण (विरूपे) प्रकाशाऽन्धकाराभ्यां विरुद्धस्वरूपे (तथा) (नः) अस्मान् (मित्रः) वायुः (वरुणः) जलम् (जुजोषत्) भृशं सेवते (इन्द्रः) विद्युदादिरूपो वह्निः (मरुत्वान्) प्रशस्तरूपवान् (उत) अपि (वा) (महोभिः) महद्भिर्गुणकर्मस्वभावैः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यदीश्वरो रात्रिंदिवौ न निर्मिमीत तर्हि कस्यापि व्यवहारो यथावन्न सिध्येत यदि भगवान् जलसूर्य्यवायून्न रचयेत्तर्हि कस्यापि जीवनं न स्यात् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जर ईश्वराने रात्र व दिवस निर्माण केले नसते तर कुणाचाही व्यवहार सिद्ध झाला नसता. जर परमेश्वराने जल, सूर्य, वायू निर्माण केले नसते तर कुणाचेही जीवन राहिले नसते. ॥ ६ ॥
07 दैव्या होतारा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दैव्या॒ होता॑रा प्रथ॒मा न्यृ॑ञ्जे स॒प्त पृ॒क्षासः॑ स्व॒धया॑ मदन्ति ।
ऋ॒तं शंस॑न्त ऋ॒तमित्त आ॑हु॒रनु॑ व्र॒तं व्र॑त॒पा दीध्या॑नाः ॥
मूलम् ...{Loading}...
दैव्या॒ होता॑रा प्रथ॒मा न्यृ॑ञ्जे स॒प्त पृ॒क्षासः॑ स्व॒धया॑ मदन्ति ।
ऋ॒तं शंस॑न्त ऋ॒तमित्त आ॑हु॒रनु॑ व्र॒तं व्र॑त॒पा दीध्या॑नाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - दैव्यौ होतारौ प्रचेतसौ
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
दइ꣡व्या हो꣡तारा प्रथमा꣡ नि꣡ ऋञ्जे
सप्त꣡ पृक्षा꣡सः स्वध꣡या मदन्ति
ऋतं꣡ शं꣡सन्त ऋत꣡म् इ꣡त् त꣡ आहुर्
अ꣡नु व्रतं꣡ व्रतपा꣡ दी꣡धियानाः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
daívyā ← daívya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
hótārā ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
ní ← ní (invariable)
{}
prathamā́ ← prathamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
r̥ñje ← √r̥j- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
madanti ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pr̥kṣā́saḥ ← pr̥kṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
svadháyā ← svadhā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
āhuḥ ← √ah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
{}
r̥tám ← r̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
r̥tám ← r̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śáṁsantaḥ ← √śaṁs- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
{}
dī́dhyānāḥ ← √dhī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
vratám ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vratapā́ḥ ← vratapā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
दैव्या॑ । होता॑रा । प्र॒थ॒मा । नि । ऋ॒ञ्जे॒ । स॒प्त । पृ॒क्षासः॑ । स्व॒धया॑ । म॒द॒न्ति॒ ।
ऋ॒तम् । शंस॑न्तः । ऋ॒तम् । इत् । ते । आ॒हुः॒ । अनु॑ । व्र॒तम् । व्र॒त॒ऽपाः । दीध्या॑नाः ॥
Hellwig Grammar
- daivyā ← daivya
- [noun], accusative, dual, masculine
- “divine; divine; celestial.”
- hotārā ← hotṛ
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Hotṛ.”
- prathamā ← prathama
- [noun], accusative, dual, masculine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṛñje ← ṛj
- [verb], singular, Present indikative
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- pṛkṣāsaḥ ← pṛkṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “strong; full of life.”
- svadhayā ← svadhā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “free will; offering; libation; nature; svadhā [word]; comfort; power.”
- madanti ← mad
- [verb], plural, Present indikative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- ṛtaṃ ← ṛtam ← ṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- śaṃsanta ← śaṃsantaḥ ← śaṃs
- [verb noun], nominative, plural
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- ṛtam ← ṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “timely; honest.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- ta ← te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- āhur ← āhuḥ ← ah
- [verb], plural, Perfect indicative
- “describe; state; say; enumerate; call; name; teach; tell; deem; explain; say; define.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vrataṃ ← vratam ← vrata
- [noun], accusative, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- vratapā ← vrata
- [noun], neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- vratapā ← pāḥ ← pā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “protecting.”
- dīdhyānāḥ ← dhī
- [verb noun], nominative, plural
- “think; desire; chew over.”
सायण-भाष्यम्
दैव्यादिव्यौ प्रथमाप्रथमौमुख्यौ होतारा अह्वातारौ अग्नी न्यृञ्जे प्रसाधयामि ऋतमुद- कंशंसन्तः आशंसमानाः सप्तपृक्षासःपृक्षमन्नं तद्वन्तऋत्विजः तमग्निंस्वधयासोमेनहविषामदन्ति मादयन्ति व्रतपाः व्रतानाङ्कर्मणांरक्षितारः दीध्यानादीप्यमानाः अथवास्वकर्मभिरग्निन्दीपयन्तः ऋत्विजः अनुव्रतं व्रतेषुऋतमित् अग्निमेवमाहुः अग्निमेवऋतभूतमाहुरित्यर्थः एवकारार्थे इच्छब्दः ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“I propitiate the two chief divine invokers of the gods; the seven offerers of (sacrificial) food, expectant of water, gratify (Agni) with oblations; the illustrious observers of sacred rites have saluted him in every ceremony as (identifiable), verily, with water.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
As identifiable with water: ṛtam it ta āhuḥ = agnim eva ṛtabhūtam āhuḥ, they have called Agni, verily, ṛta; ṛta is usually rendered water but it may mean truth; in the preceding phrase, ṛtam śansanta = udakam, desirous or expectant of water
Jamison Brereton
I direct the two foremost Divine Hotars downward. The seven (priests), giving strength, become exhilarated by their own will.
Reciting the truth, they speak just the truth, reflecting upon their
commandments as the protectors of commandments.
Griffith
I crave the grace of heaven’s two chief Invokers: the seven swift steeds joy in their wonted manner.
These speak of truth, praising the truth eternal, thinking on Order as the guards of Order.
Oldenberg
I catch hold of the two divine Hotris first. The seven strong ones 1 rejoice according to their wont. Teaching the right, they proclaim the right, the guardians of law, contemplating the law.
Geldner
Die beiden ersten göttlichen Opferpriester nötige ich zum Kommen. Die sieben Lebenskräftigen ergötzen sich nach eigenem Ermessen. Die Wahrheit gelobend sprechen sie nur die Wahrheit, als Hüter des Gesetzes über das göttliche Gesetz nachsinnend.
Grassmann
Die Götterpriester mach’ ich hold zuerst mir; die sieben Rosse freuen recht nach Lust sich; Die Wahrheit preisend sprachen selbst sie Wahrheit, die Bräuche schützend achten sie der Bräuche.
Elizarenkova
Двух первых божественных
хотаров
я подчиняю себе.
Семеро наделенных жизненной силой опьяняются по своему усмотрению.
Прославляя закон, закон они и возглашают,
Как хранители завета, следя мыслью за заветом.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (प्रथमा) विस्तार करनेवाले (दैव्या) दिव्य गुणी (होतारा) अनेक पदार्थों के ग्रहणकर्ता (सप्त) सात प्रकार के होमने योग्य पदार्थों को अच्छे प्रकार धारण करते हैं वा जो (ऋतम्) जल का (पृक्षासः) संबन्ध करनेवाले (ऋतम्) सत्य की (इत्) ही (शंसन्तः) स्तुति करते हुए (दीध्यानाः) देदीप्यमान (व्रतपाः) उत्तम शील की रक्षा करनेवाले (अनु, व्रतम्) अनुकूल शील को (आहुः) कहें (ते) वे (स्वधया) अन्न और जल से (मदन्ति) हर्षित होते हैं, इन सबको मैं (नि, ऋञ्जे) न नष्ट करूँ ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो यज्ञ की आहुतियों से शुद्ध पवन, जल और अन्नादिकों का सेवन करते हैं, वे सुशील होते हुए प्रशंसावाले होकर आनन्द को प्राप्त होते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यौ प्रथमा दैव्या होतारा सप्तविधानि हवींष्याधत्तो य ऋतं पृक्षास ऋतमिच्छंसन्तो दीध्याना व्रतपा अनुव्रतमाहुस्ते स्वधया मदन्ति तानहं न्यृञ्जे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दैव्या) दिव्यगुणावेव (होतारा) दातारौ (प्रथमा) विस्तारकौ (नि) (ऋञ्जे) भर्जयामि (सप्त) (पृक्षासः) संपर्काः (स्वधया) जलेनान्नेन वा (मन्दति) हृष्यन्ति (ऋतम्) जलम् (शंसन्तः) स्तुवन्तः (ऋतम्) सत्यम् (इत्) एव (ते) (आहुः) कथयन्तु (अनु) (व्रतम्) शीलम् (व्रतपाः) सुशीलरक्षका (दीध्यानाः) देदीप्यमानाः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये यज्ञाहुतिभिः शुद्धानि पवनजलान्नादीनि सेवन्ते ते सुशीलाः सन्तः प्रशंसका भूत्वाऽऽनन्दन्ति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे यज्ञाच्या आहुतींनी शुद्ध वायू, जल, अन्न इत्यादीचे सेवन करतात ते सुशील व प्रशंसायुक्त बनून आनंद भोगतात. ॥ ७ ॥
08 आ भारती - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ भार॑ती॒ भार॑तीभिः स॒जोषा॒ इळा॑ दे॒वैर्म॑नु॒ष्ये॑भिर॒ग्निः ।
सर॑स्वती सारस्व॒तेभि॑र॒र्वाक्ति॒स्रो दे॒वीर्ब॒र्हिरेदं स॑दन्तु ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ भार॑ती॒ भार॑तीभिः स॒जोषा॒ इळा॑ दे॒वैर्म॑नु॒ष्ये॑भिर॒ग्निः ।
सर॑स्वती सारस्व॒तेभि॑र॒र्वाक्ति॒स्रो दे॒वीर्ब॒र्हिरेदं स॑दन्तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - तिस्रो देव्यः सरस्वतीळाभारत्यः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡ भा꣡रती भा꣡रतीभिः सजो꣡षा
इ꣡ळा देवइ꣡र् मनुषि꣡येभिर् अग्निः꣡
स꣡रस्वती सारस्वते꣡भिर् अर्वा꣡क्
तिस्रो꣡ देवी꣡र् बर्हि꣡र् ए꣡दं꣡ सदन्तु
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhā́ratī ← bhā́ratī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
bhā́ratībhiḥ ← bhā́ratī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
sajóṣāḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devaíḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
íḷā ← íḷā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
manuṣyèbhiḥ ← manuṣyà- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
arvā́k ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sārasvatébhiḥ ← sārasvatá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sadantu ← √sad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
tisráḥ ← trí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
आ । भार॑ती । भार॑तीभिः । स॒ऽजोषाः॑ । इळा॑॑ । दे॒वैः । म॒नु॒ष्ये॑भिः । अ॒ग्निः ।
सर॑स्वती । सा॒र॒स्व॒तेभिः॑ । अ॒र्वाक् । ति॒स्रः । दे॒वीः । ब॒र्हिः । आ । इ॒दम् । स॒द॒न्तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhāratī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “statement; language; voice; bhāratī; Sarasvatī; voice; speech; word; voice.”
- bhāratībhiḥ ← bhāratī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “statement; language; voice; bhāratī; Sarasvatī; voice; speech; word; voice.”
- sajoṣā ← sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- iḍā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- devair ← devaiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- manuṣyebhir ← manuṣyebhiḥ ← manuṣya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; people; man; manuṣya [word].”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- sārasvatebhir ← sārasvatebhiḥ ← sārasvata
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Sārasvata; Sārasvata; Sārasvata; Sārasvata.”
- arvāk
- [adverb]
- “here.”
- tisro ← tisraḥ ← tri
- [noun], nominative, plural, feminine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- devīr ← devīḥ ← devī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- edaṃ ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- edaṃ ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sadantu ← sad
- [verb], plural, Aorist imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
सायण-भाष्यम्
भारतीभिः भरतस्य सूर्यस्यसम्बन्धिनीभिः अद्भिः सजोषाःसङ्गताभारतीवाक् आगच्छतु देवैर्मनुष्येभिः मनुष्यैश्चसङ्गताःसत्यः इळाचभूमिश्चआगच्छतु अग्निश्चसारस्वतेभिः सरस्वतिसं बन्धिभिः मध्यमस्थानैः सहसरस्वतीमाध्यमिकावाक्च आगच्छतु तिस्रोदेवीः देव्यः वागिळा भारत्यः आगच्छन्तु अर्वागाभिमुख्यं इदंएतत् बर्हिः आसन्दतु आसीदन्तु ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“May Bhāratī, associated with the Bhāratīs; Iḷā with the gods and men; and Agni, and Sarasvatī with the Sārasvatas; may the three goddesses sit down upon the sacred grass (strewn) before them.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bhāratībhiḥ, with the connections of Bharata, or the Sun: bharatasya sūryasya sambandhinībhiḥ, perhaps intending the solar rays;
Bhāratī = vāk, speech;
Iḷā = bhūmi, the earth;
Sarasvatī = mādhyamikā vāk; the sārasvatas are the madhyamasthānas, the middle regions, or the firmament; Agni whose name is rather unconnectedly inserted, is thus identified through their several person nifications as goddesses, with heaven, mid-heaven, and earth, or with speech or sound in the three regions
Jamison Brereton
Bhāratī along with the Bhāratīs, Iḷā along with the gods, Agni along with the sons of Manu,
and Sarasvatī along with the Sārasvatas are near: let the three goddesses sit here on the ritual grass.474 III.5
Griffith
May Bharati with all her Sisters, Ila accordant with the Gods, with mortalls Agni,
Sarasvati with all her kindred Rivers, come to this grass, Three Goddesses, and seat them.
Oldenberg
1 May Bhâratî, in concord with the Bhâratîs, Ilâ with the gods, Agni with men, Sarasvatî with all (beings) belonging to Sarasvatî (come) hither; may the three goddesses sit down on this sacrificial grass.
Geldner
Die Bharati soll vereint mit den Bharati´s, Ila mit den Göttern, Agni mit den Menschen, Sarasvati mit den Sarasvata´s näher kommen. Die drei Göttinnen sollen sich auf das Barhis setzen.
Grassmann
Und Bharati mit Bharati’s vereinigt, Ida mit Göttern, Agni mit den Menschen, Sarasvatī mit den Sarasvatsöhnen, die drei Göttinnen mögen hier sich setzen.
Elizarenkova
Пусть Бхарати вместе с женами, происходящими от Бхараты,
Ида вместе с богами, Агни вместе с людьми,
Сарасвати с потомками Сарасвата,
богини
усядутся здесь на эту жертвенную солому!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (भारतीभिः) सुन्दर शिक्षित वाणियों के साथ (सजोषाः) एकसी सेवा और प्रीतिवाली (भारती) विद्या और शिक्षा से धारण किई हुई वाणी वा (देवैः) दिव्यगुण और (मनुष्येभिः) विचारशील पुरुषों के साथ समान सेवा और प्रीतिवाली (इळा) पृथिवी और (अग्निः) प्रकाशमान अग्नि वा (सारस्वतेभिः) वाणी में उत्पन्न हुए भावों के साथ (सरस्वती) प्रशंसित विज्ञानयुक्त वाणी (तिस्रः) उक्त तीनों (देवीः) देदीप्यमान (अर्वाक्) नीचे से (इदम्) इस (बर्हिः) अन्तरिक्ष को (आ) अच्छे प्रकार स्थिर होती हैं, उनको सब मनुष्य (आ, सदन्तु) आसादन) करें, उनका आश्रय लें अर्थात् उनमें अच्छे प्रकार स्थित हों ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिन मनुष्यों की विद्वानों की धारणा के अनुकूल धारणा, प्रशंसा के अनुकूल स्तुति, वाणी के अनुकूल वर्त्ताववाली वाणी वर्त्तमान है, वे अन्तरिक्षस्थ शुभ वाणी को प्राप्त होकर आनन्द को प्राप्त होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: या भारतीभिः सह सजोषा भारती देवैर्मनुष्येभिश्च सह सजोषा इळा अग्निश्च सारस्वतेभिस्सह सरस्वती तिस्रो देवीरर्वागिदं बर्हिरासीदन्ति ताः सर्वे मनुष्या आसदन्तु ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (भारती) विद्याशिक्षाधृतावाक् (भारतीभिः) सुशिक्षिताभिर्वाणीभिः (सजोषाः) समानसेवनप्रीतिः (इळा) पृथिवी (देवैः) दिव्यैर्गुणैः (मनुष्येभिः) मननशीलैः (अग्निः) भास्वरः (सरस्वती) प्रशस्तज्ञानयुक्ता (सारस्वतेभिः) सरस्वत्यां भवैः (अर्वाक्) अधस्तात् (तिस्रः) त्रित्वसंख्याकाः (देवीः) देव्यो देदीप्यमानाः (बर्हिः) अन्तरिक्षम् (आ) (इदम्) प्रत्यक्षे वर्त्तमानम् (सदन्तु) तिष्ठन्तु ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - येषां मनुष्याणां विद्वद्धारणानुकूला धारणा प्रशंसानुकूला स्तुतिर्वागनुवृता वाग्वर्त्तते तेऽन्तरिक्षस्थां शुभां वाणीं प्राप्यानन्दन्ति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्या माणसांची विद्वानांच्या धारणेनुसार धारणा, प्रशंसेच्या अनुकूल स्तुती, वाणीच्या अनुकूल आचरण करणारी वाणी आहे, त्यांना अंतरिक्षातील शुभ वाणी प्राप्त होऊन आनंद मिळतो. ॥ ८ ॥
09 तन्नस्तुरीपमध पोषयित्नु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तन्न॑स्तु॒रीप॒मध॑ पोषयि॒त्नु देव॑ त्वष्ट॒र्वि र॑रा॒णः स्य॑स्व ।
यतो॑ वी॒रः क॑र्म॒ण्यः॑ सु॒दक्षो॑ यु॒क्तग्रा॑वा॒ जाय॑ते दे॒वका॑मः ॥
मूलम् ...{Loading}...
तन्न॑स्तु॒रीप॒मध॑ पोषयि॒त्नु देव॑ त्वष्ट॒र्वि र॑रा॒णः स्य॑स्व ।
यतो॑ वी॒रः क॑र्म॒ण्यः॑ सु॒दक्षो॑ यु॒क्तग्रा॑वा॒ जाय॑ते दे॒वका॑मः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्वष्टा
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त꣡न् नस् तुरी꣡पम् अ꣡ध पोषयित्नु꣡
दे꣡व त्वष्टर् वि꣡ रराणः꣡ सियस्व
य꣡तो वीरः꣡ कर्मणि꣡यः सुद꣡क्षो
युक्त꣡ग्रावा जा꣡यते देव꣡कामः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádha ← ádha (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
poṣayitnú ← poṣayitnú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
turī́pam ← turī́pa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
déva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rarāṇáḥ ← √rā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
syasva ← √sā- ~ si- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
tvaṣṭar ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
karmaṇyàḥ ← karmaṇyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sudákṣaḥ ← sudákṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vīráḥ ← vīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yátas ← yátas (invariable)
{}
devákāmaḥ ← devákāma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jā́yate ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yuktágrāvā ← yuktágrāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तत् । नः॒ । तु॒रीप॑म् । अध॑ । पो॒ष॒यि॒त्नु । देव॑ । त्व॒ष्टः॒ । वि । र॒रा॒णः । स्य॒स्वेति॑ स्यस्व ।
यतः॑ । वी॒रः । क॒र्म॒ण्यः॑ । सु॒ऽदक्षः॑ । यु॒क्तऽग्रा॑वा । जाय॑ते । दे॒वऽका॑मः ॥
Hellwig Grammar
- tan ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- turīpam ← turīpa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “semen.”
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- poṣayitnu
- [noun], accusative, singular, neuter
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- tvaṣṭar ← tvaṣṭṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rarāṇaḥ ← rā
- [verb noun], nominative, singular
- “give; impart.”
- syasva ← sā
- [verb], singular, Present imperative
- “tie.”
- yato ← yatas
- [adverb]
- “from which; whence; wherein.”
- vīraḥ ← vīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- karmaṇyaḥ ← karmaṇya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “active.”
- sudakṣo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudakṣo ← dakṣaḥ ← dakṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “deft; right; intelligent; expert.”
- yuktagrāvā ← yukta ← yuj
- [verb noun]
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- yuktagrāvā ← grāvā ← grāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- jāyate ← jan
- [verb], singular, Present indikative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- devakāmaḥ ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devakāmaḥ ← kāmaḥ ← kāma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
सायण-भाष्यम्
हेदेवत्वष्टः सृष्टिकर्तः विरराणः विशेषेणरममाणःत्वंअधानन्तरं नोस्मान् तुरीयन्तारकं पोष यित्नुपोषकन्तत्प्रसिद्धंरेतः विस्यस्वमोचय यतोविमोचनाद्वीरः स्त्ववान् कर्मण्यः कर्मसुकुशलः सुदक्षः सुबलः युक्तग्रावा अभिषवार्थग्रावयुक्तः सोमसुदित्यर्थः देवकामः देवान् क्रामयमानः पुत्रोजायते जायेत ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“Divine Tvaṣṭā, being well plural ased, give issue to our procreative vigour, whence (a son), manly, devout, vigorous, wielder of the (Soma-bruising) stone, and reverencing the gods, may be born.”
Jamison Brereton
O god Tvaṣṭar, unbind for us this flow of semen and what prospers, granting (that)
from which a hero is born, fit for action and very skilled, who yokes up the pressing stones and desires the gods.
Griffith
Well pleased with us do thou O God, O Tvastar, give ready issue to our procreant vigour,
Whence springs the hero, powerful, skilled in action, lover of Gods, adjuster of the press-stones.
Oldenberg
O divine Tvashtri, grant us and send forth this our seed which is to thrive: (the seed) from which a manly son is born able and skilful, who sets to work the press-stones, loving the gods.
Geldner
Und du, Gott Tvastri, entbinde uns freigebig den fruchtbaren Samen, aus dem ein tatkräftiger, verständiger Sohn geboren wird, der die Preßsteine in Gebrauch nimmt und die Götter liebt!
Grassmann
Und diesen unsern Samen, welcher Frucht schafft, o du Gott Tvaschtar lass uns huldreich strömen, Durch den ein Sohn, ein thät’ger wohlgesinnter, ein Kelterer und Götterfreund entspringe.
Elizarenkova
А ты, бог
Тваштар
, щедро развяжи нам
Это плодородное семя,
Из которого рождается сын, способный к работе,
Наделенный прекрасной силой действия, запрягающий давильный камень, любящий богов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देव) दिव्य गुणों के देनेवाले ! (त्वष्टः) छिन्न-भिन्न कर्ता (रराणः) रमण करते हुए आप (नः) हमारी जो (तुरीपम्) शीघ्रकर्ता यज्ञ (अध) इसके अनन्तर (पोषयित्नु) पुष्टि की करनेवाली यज्ञक्रिया (तत्) उन दोनों को (वि, स्यस्व) बीच में करो जिससे हम लोगों के कुल में (सुदक्षः) उत्तम बली (युक्तग्रावा) जिसमें मेघयुक्त हैं (कर्मण्यः) जो कर्म से सिद्ध होता है (देवकामः) और दिव्यगुणों वा विद्वानों की कामना करता ऐसा (वीरः) शुभगुणों में व्याप्त होनेवाला वीरपुरुष (जायते) उत्पन्न होता है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् जन हमारे लिये दुःख से तारने और पुष्टि करनेवाले उपदेश को करें, उन्हें शुभ गुण-कर्म-स्वभाव की कामना करनेवाले हम लोग सदैव सेवें, जिससे हमारा कुल उत्कर्ष उन्नति को प्राप्त हो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देव त्वष्टः रराणः संस्त्वं नो यत्तुरीपमध पोषयित्नु वर्त्तते तद्विस्यस्व यतो नोऽस्माकं कुले सुदक्षो युक्तग्रावा कर्मण्यो देवकामो वीरो जायते ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) (नः) अस्माकम् (तुरीपम्) तारकं शीघ्रकारी। अत्र तुर धातोर्बाहुलकादौणादिक ईय प्रत्ययः। (अध) अथ (पोषयित्नु) पोषयित्री (देव) दिव्यगुणप्रद (त्वष्टः) छेदक (वि) (रराणः) रममाणः (स्यस्व) अन्तःकुरु (यतः) यस्मात् (वीरः) शुभगुणव्यापनशीलः (कर्मण्यः) यः कर्मणा संपद्यते सः (सुदक्षः) उत्तमबलः (युक्तग्रावा) युक्तो ग्रावा मेघो यस्मिन्सः (जायते) (देवकामः) यो देवान् कामयते सः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्वांसोऽस्मभ्यं दुःखात्तारकं पुष्टिकरमुपदेशं कुर्युस्तान् शुभगुणकर्मस्वभावकामा वयं सदा सेवेमहि येनाऽस्माकं कुलमुत्कर्षमाप्नुयात् ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान दुःखातून तारणारे, पुष्टीचा उपदेश करणारे असतात, आम्ही त्यांच्या शुभ गुण, कर्म स्वभावाची इच्छा करून सदैव त्यांचे सेवन करावे. ज्यामुळे आमचे कुल उत्कर्षयुक्त व उन्नतीयुक्त व्हावे. ॥ ९ ॥
10 वनस्पतेऽव सृजोप - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वन॑स्प॒तेऽव॑ सृ॒जोप॑ दे॒वान॒ग्निर्ह॒विः श॑मि॒ता सू॑दयाति ।
सेदु॒ होता॑ स॒त्यत॑रो यजाति॒ यथा॑ दे॒वानां॒ जनि॑मानि॒ वेद॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
वन॑स्प॒तेऽव॑ सृ॒जोप॑ दे॒वान॒ग्निर्ह॒विः श॑मि॒ता सू॑दयाति ।
सेदु॒ होता॑ स॒त्यत॑रो यजाति॒ यथा॑ दे॒वानां॒ जनि॑मानि॒ वेद॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वनस्पतिः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
व꣡नस्पते अ꣡व सृजो꣡प देवा꣡न्
अग्नि꣡र् हविः꣡ शमिता꣡ सूदयाति
से꣡द् उ हो꣡ता सत्य꣡तरो यजाति
य꣡था देवा꣡नां ज꣡निमानि वे꣡द
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áva ← áva (invariable)
{}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sr̥ja ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
{}
vánaspate ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
havíḥ ← havís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śamitā́ ← śamitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sūdayāti ← √sūd- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
satyátaraḥ ← satyátara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
yajāti ← √yaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
jánimāni ← jániman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
véda ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
पद-पाठः
वन॑स्पते । अव॑ । सृ॒ज॒ । उप॑ । दे॒वान् । अ॒ग्निः । ह॒विः । श॒मि॒ता । सू॒द॒या॒ति॒ ।
सः । इत् । ऊं॒ इति॑ । होता॑ । स॒त्यऽत॑रः । य॒जा॒ति॒ । यथा॑ । दे॒वाना॑म् । जनि॑मानि । वेद॑ ॥
Hellwig Grammar
- vanaspate ← vanaspati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- ‘va ← ava
- [adverb]
- “down.”
- sṛjopa ← sṛja ← sṛj
- [verb], singular, Present imperative
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- sṛjopa ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- haviḥ ← havis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- śamitā ← śamitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “śamitṛ [word]; butcher.”
- sūdayāti ← sūday ← √sūd
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “kill; promote.”
- sed ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- satyataro ← satyataraḥ ← satyatara
- [noun], nominative, singular, masculine
- yajāti ← yaj
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “sacrifice; worship; worship.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- janimāni ← janiman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “birth; offspring; origin; kind; being.”
- veda ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
सायण-भाष्यम्
हेवनस्पते देवानुपावसृज समीपेकुरु शमितापशोः संस्कर्ता अग्निः वनस्पतिश्चहविः सूद याति देवान् प्रतिप्रेरयतु सत्यतरः अत्यर्थंसत्यः सत्यतरः सत्यस्वरूपः सइत् सएवहोताय- जातियजतु यथा यतःकारणात् सएवाग्निः देवानां जनिमानिजन्मानि वेदवेत्ति अतः सएव यजत्वित्यर्थः उःपूरणः ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“Vanaspati, bring the gods nigh; may Agni, the immolator, prepare the victim; let him who is truth officiate as the ministering priest, for, verily, he knows the birth of the gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
May Agni the immolator: agnir haviḥ śamitā sūdayāti: cf. RV 2.3
Jamison Brereton
O Lord of the Forest, send it [=the sacrificial animal] to the gods. Agni, the Śamitar, will sweeten the offering.
And it is he, the more real Hotar [=Agni], who will offer sacrifice, since he knows the births of the gods.
Griffith
Send to the Gods the oblation, Lord of Forests; and let the Immolator, Agni, dress it.
He as the truer Priest shall offer worship, for the Gods’ generations well he knoweth.
Oldenberg
O tree 1, send (the offering) forth to the gods. May Agni the slaughterer make the offering ready. May the same, the very true Hotri, sacrifice according as he knows the generations of the gods.
Geldner
O Baum, entlaß es zu den Göttern; Agni, der Zurichter, soll das Opfer schmackhaft machen. Derselbe soll als der echte Hotri unter den beiden das Opfer vollziehen, so wie er der Götter Geschlechter kennt.
Grassmann
O Waldesherr zu Göttern schick die Opfer, und eifrig wirkend mache süss sie Agni; Denn er, der Priester, opfert um so besser, da er ja kennt der Götterwelt Geschlechter.
Elizarenkova
дерево
, отпусти к богам (жертвенное животное)!
Пусть Агни-заклатель сделает жертву вкусной!
И пусть он также – хотар более истинный, (чем хотар-человек,) - принесет жертву,
Ведь он знает поколения богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्नि के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वनस्पते) किरणों के पालनेवाले ! (यथा) जैसे (अग्निः) अग्नि (हविः) होमने योग्य पदार्थ को (सूदयाति) वर्षाता है वैसे (देवान्) दिव्य गुणों को (उप, सृज) अपने समीप उत्पन्न कराओ, दोषों को (अव) न उत्पन्न करो जो (सत्यतरः) अतीव सत्य (होता) गुणों का ग्रहण करनेवाला जैसे (देवानाम्) विद्वानों वा दिव्य पदार्थों के (जनिमानि) जन्मों को (वेद) जाने (सः, इत्) वही (उ) तर्क-वितर्क के साथ (शमिता) शान्ति करनेवाला (यजाति) यज्ञ करे ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य की किरणें दिव्य गुणों को उत्पन्न करतीं और दोषों को दूर करती हैं, वैसे विद्वान् लोग जगत् में गुणों को उत्पन्न करके दोषों को दूर करें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वनस्पते यथाग्निर्हविः सूदयाति तथा देवानुपसृज दोषानवसृज यः सत्यतरो होता यथा देवानां जनिमानि वेद स इदु शमिता यजाति ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वनस्पते) किरणानां पालक (अव) (सृज) उत्पादय (उप) (देवान्) दिव्यान् गुणान् (अग्निः) पावकः (हविः) होतुं योग्यं द्रव्यम् (शमिता) उपशमकः (सूदयाति) क्षरयेत् वर्षयेत् (सः) (इत्) एव (उ) वितर्के (होता) आदाता (सत्यतरः) अतिशयेन सत्यः (यजाति) यजेत् (यथा) (देवानाम्) विदुषां दिव्यानां पदार्थानां वा (जनिमानि) जन्मानि (वेद) जानीयात् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमा वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्य्यकिरणा दिव्यान् गुणान् सृजन्ति दोषान् दूरीकुर्वन्ति तथा विद्वांसो जगति गुणान् जनयित्वा दोषान् दूरीकुर्य्युः ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जशी सूर्याची किरणे दिव्य गुण उत्पन्न करून दोष दूर करतात, त्या प्रमाणे विद्वान लोकांनी जगामध्ये गुण उत्पन्न करून दोष दूर करावेत. ॥ १० ॥
11 आ याह्यग्ने - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ या॑ह्यग्ने समिधा॒नो अ॒र्वाङिन्द्रे॑ण दे॒वैः स॒रथं॑ तु॒रेभिः॑ ।
ब॒र्हिर्न॑ आस्ता॒मदि॑तिः सुपु॒त्रा स्वाहा॑ दे॒वा अ॒मृता॑ मादयन्ताम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ या॑ह्यग्ने समिधा॒नो अ॒र्वाङिन्द्रे॑ण दे॒वैः स॒रथं॑ तु॒रेभिः॑ ।
ब॒र्हिर्न॑ आस्ता॒मदि॑तिः सुपु॒त्रा स्वाहा॑ दे॒वा अ॒मृता॑ मादयन्ताम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - स्वाहाकृतयः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ꣡ याहि अग्ने समिधानो꣡ अर्वा꣡ङ्
इ꣡न्द्रेण देवइः꣡ सर꣡थं तुरे꣡भिः
बर्हि꣡र् न आस्ताम् अ꣡दितिः सुपुत्रा꣡
स्वा꣡हा देवा꣡ अमृ꣡ता मादयन्ताम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
arvā́ṅ ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
samidhānáḥ ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devaíḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
índreṇa ← índra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sarátham ← sarátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
turébhiḥ ← turá- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
áditiḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
āstām ← √ās- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
suputrā́ ← suputrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
amŕ̥tāḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mādayantām ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
svā́hā ← svā́hā (invariable)
{}
पद-पाठः
आ । या॒हि॒ । अ॒ग्ने॒ । स॒म्ऽइ॒धा॒नः । अ॒र्वाङ् । इन्द्रे॑ण । दे॒वैः । स॒ऽरथ॑म् । तु॒रेभिः॑ ।
ब॒र्हिः । नः॒ । आ॒स्ता॒म् । अदि॑तिः । सु॒ऽपु॒त्रा । स्वाहा॑ । दे॒वाः । अ॒मृताः॑ । मा॒द॒य॒न्ता॒म् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhy ← yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- samidhāno ← samidhānaḥ ← samindh ← √indh
- [verb noun], nominative, singular
- “kindle; blaze.”
- arvāṅ ← arvāñc
- [noun], nominative, singular, masculine
- “approaching; facing; less.”
- indreṇa ← indra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- devaiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sarathaṃ ← sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- sarathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- turebhiḥ ← tura
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “powerful; noble; noble.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- āstām ← ās
- [verb], singular, Present imperative
- “sit; stay; sit down; dwell; lie; lie; exist.”
- aditiḥ ← aditi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- suputrā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suputrā ← putrā ← putra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- svāhā
- [adverb]
- “hail.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- amṛtā ← amṛtāḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- mādayantām ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
सायण-भाष्यम्
हेअग्ने अर्वाक् अस्मदभिमुखंसमिधानः समिध्यमानः ज्वालारूपेणदीप्यमानः त्वंआयाहि देवतारूपेणागच्छ कथमितिउच्यते—नोस्माकंयज्ञंइन्द्रेणदेवैश्चतुरेभिः त्वरमाणैःदेवैः सरथंसमान रथं यथातथा आयाहि किञ्च सुपुत्राअदितिरपिनोबर्हिः आस्तां अध्यास्तां स्वाहा स्वाहाकारेण युक्ताअमृताः नित्यादेवाः मादयन्तां तृप्यन्तु ॥ ११ ॥प्रत्यग्निरुषसइत्येकादशर्चम्पञ्चमंसूक्तं वैश्वामित्रन्त्रैष्टुभमाग्नेयं अत्रानुक्रमणिका—प्रत्यग्निरिति । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोरिदमादिसूक्तत्रयस्यविनियोगः सूत्रितञ्च—प्रत्यग्निरुषसइतित्रीणीति इळामग्नइतिअस्यउक्तोविनियोगः ।
Wilson
English translation:
“Agni, kindled into flame, come to our presence in the same chariot with Indra and with the swift-moving gods; may Aditi, the mother of excellent sons, sit down on the sacred grass, and may the immortal gods be satisfied with the reverentially-offered oblation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
May the immortal gods: svāhā devā amṛtā mādayantām: svāhā = svāhākāreṇa yuktaḥ, joined with or addressed by the exclamation, svāhā
Jamison Brereton
Journey near here, o Agni, as you are kindled, on the same chariot with Indra and the swift gods.
Let Aditi of good sons sit on our ritual grass. Svāhā! Let the immortal gods rejoice!
Griffith
Come thou to us, O Agni, duly kindled, together with the potent Gods and Indra.
On this our grass sit Aditi, happy Mother, and let our Hail delight the Gods Immortal.
Oldenberg
Agni, being kindled, come hither, on one chariot with Indra, with the quick gods. May Aditi, the mother of noble sons, sit down on our sacrificial grass. With Svâhâ may the immortal gods rejoice.
Geldner
Komm entflammt näher, o Agni, mit Indra und den höheren Göttern auf gleichem Wagen! Auf unser Barhis soll sich Aditi, die Mutter guter Söhne setzen. Unter Svaharuf sollen sich die unsterblichen Götter ergötzen!
Grassmann
Entzündet komme noch herbei, o Agni, vereint mit Indra und den starken Göttern; Auf unsrer Streu sitz’ Aditi, die Mutter, die Götter mögen sich zum Heil berauschen.
Elizarenkova
Зажженный, о Агни, приезжай к нам сюда
Вместе с Индрой, с могучими богами на одной колеснице!
Да усядется на нашей жертвенной соломе Адити, благословенная сыновьями!
(С возгласом:)
Свага!
пусть опьяняются бессмертные боги!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) वह्नि के सामने प्रकाशमान विद्वान् ! जैसे (समिधानः) प्रदीप्त (अर्वाङ्) और नीचे जानेवाला (इन्द्रेण) पवन वा बिजुली और (देवैः) दिव्य (तुरेभिः) शीघ्रगामी घोड़ों के साथ (सरथम्) रथ के सहित वर्त्तमान (बर्हिः) जो अन्तरिक्ष (न) उसके समान व्याप्त होता है वैसे आप (आ, याहि) आओ वा जैसे (सुपुत्रा) सुन्दर पुत्रोंवाली (अदितिः) माता सुखिनी (आस्ताम्) हो वैसे (अमृताः) आत्मस्वरूप से नित्य (देवाः) दिव्य विद्यावाले विद्वान् जन हम लोगों को (स्वाहा) उत्तम अन्न वा सुशिक्षित वाणी से (मादयन्ताम्) हर्षित करें ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे बिजुली आदि पदार्थों से चलाये हुए रथ आदि यान भू, समुद्र और अन्तरिक्ष में शीघ्र जाते हैं, वैसे विद्वानों की शिक्षा से विद्याओं को प्राप्त होकर शीघ्र गुरुकुल जाकर और ब्रह्मचारियों को प्राप्त होकर सबको आनन्द करें ॥११॥ इस सूक्त में वह्नि विद्वान् और वाणी के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्तार्थ के साथ संगति समझनी चाहिये ॥११॥ यह चौथा सूक्त और तेईसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने यथा समिधानोऽर्वाङिन्द्रेण देवैः तुरेभिः सह सरथं बर्हिर्न व्याप्तो भवति तथा त्वमायाहि यथा सुपुत्रा अदितिः सुखिन्यास्तां तथाऽमृता देवा अस्मान् स्वाहा मादयन्ताम् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (याहि) आगच्छ (अग्ने) वह्निवत्प्रकाशमान विद्वन् (समिधानः) प्रदीप्तः (अर्वाङ्) योऽर्वागधोऽञ्चति गच्छति सः (इन्द्रेण) वायुना विद्युता वा (देवैः) दिव्यैः (सरथम्) रथेन सह वर्त्तमानम् (तुरेभिः) शीघ्रगामिभिरश्वैः (बर्हिः) अन्तरिक्षम् (न) इव (आस्ताम्) उपविशतु (अदितिः) माता (सुपुत्रा) शोभनाः पुत्रा यस्याः सा (स्वाहा) शोभनान्नेन सुशिक्षितया वाचा वा (देवाः) दिव्यविद्याः (अमृताः) आत्मस्वरूपेण नित्याः (मादयन्ताम्) हर्षयन्तु ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या यथा विद्युदादिपदार्थैश्चालितानि यानानि भूसमुद्राऽन्तरिक्षेषु सद्यो गच्छन्ति तथा विद्वच्छिक्षया विद्याः प्राप्य सद्यो गुरुकुलं गत्वा ब्रह्मचारिण आगत्य सर्वानानन्दयन्त्विति ॥११॥। अत्र वह्निविद्वद्वाणीगुणवर्णनादेतर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति चतुर्थं सूक्तं त्रयोविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जशी विद्युतद्वारे चालविलेली वाहने भूमीr, समुद्र व अंतरिक्षात जातात तसे गुरुकुलात जाऊन विद्वानांकडून विद्या प्राप्त करून परत येऊन सर्वांना ब्रह्मचाऱ्यांनी आनंदित करावे. ॥ ११ ॥