सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ वैश्वानराय ’ इति पञ्चदशर्चं द्वितीयं सूक्तम् । तथा चानुक्रान्तं- वैश्वानराय पञ्चोना वैश्वानरीयं तु जागतं तु ’ इति । विश्वामित्र ऋषिः । जगती छन्दः । वैश्वानरोऽग्निर्देवता ।। पृष्ठयाभिप्लविकयोस्तृतीयेऽहन्याग्निमारुते ’ वैश्वानराय धिषणाम् ’ इति वैश्वानरनिविद्धानीयं सूक्तम् । ’ तृतीयस्य ’ इति खण्डे सूत्रितं-’ वैश्वानराय धिषणां धारावरा मरुतः ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ७) इति ।।
Jamison Brereton
2 (236)
Agni Vaiśvānara
Viśvāmitra Gāthina
15 verses: jagatī
The first verse announces the two themes of this hymn: the establishment of the fire in the sacrifice and its connection with the words recited by the priests. The poet begins by announcing that the priests are creating the dhiṣáṇā, the “Holy Place” for the fire. The meaning and etymology of dhiṣáṇā are not transparent, but it is synchronically associated with the root √dhā “place, establish”—allowing the reference to the Holy Place of fire to be carried through this hymn by the frequent use of derivatives of √dhā (vss. 2, 5, 7, 8, 9, 13, and 15, echoed in vs. 6 when √dhā is used not to describe the placement of fire but the establishment of wealth for the sacrificers). The placement of fire is also connected to the words of the priests. The chanters “bring together” Agni as their Hotar (vs. 1); gods originally gave rise to Agni through their “insights” (vs. 3); and Agni flourishes “through our good thoughts” (vs. 12). The close con
nection between the words of the sacrificial performers and the kindling of fire is reflected in the poet’s description of Agni as a kaví, a sage poet (vss. 4, 7, 10). This hymn also explicitly describes or refers to the rites surrounding fire, some times connecting them with the character of the god Agni and often his role as Vaiśvānara, the sun. In 4d, for example, the poet puns on rā́jantam, which can describe Agni as both “ruling” (as it is translated there) and “shining” with his heavenly flame as fire is kindled. In verse 9 the three kindling sticks may refer to the three fires set to the west, south, and east that surround the sacrificial area, which represents the earth. Thus Agni as the ritual fires around the sacrificial ground is also Agni as the sun, which encircles the earth. And in verse 12, as Geldner rightly remarks, the course of Agni is both the course of the sun and the paryagnikaraṇa, the rite of carrying the fire around the sacrificial animal.
At the end of the hymn, having set the fire in place, the poet turns to the Fire to beg for easy travel, for the prizes of victory in the sacrificial contest, and for wealth.
01 वैश्वानराय धिषणामृतावृधे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वैश्वानरा᳓य धिष᳓णाम् ऋतावृ᳓धे
घृतं᳓ न᳓ पूत᳓म् अग्न᳓ये जनामसि
द्विता᳓ हो᳓तारम् म᳓नुषश् च वाघ᳓तो
धिया᳓ र᳓थं न᳓ कु᳓लिशः स᳓म् ऋण्वति
मूलम् ...{Loading}...
वै॒श्वा॒न॒राय॑ धि॒षणा॑मृता॒वृधे॑ घृ॒तं न पू॒तम॒ग्नये॑ जनामसि ।
द्वि॒ता होता॑रं॒ मनु॑षश्च वा॒घतो॑ धि॒या रथं॒ न कुलि॑शः॒ समृ॑ण्वति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वैश्वानरा᳓य धिष᳓णाम् ऋतावृ᳓धे
घृतं᳓ न᳓ पूत᳓म् अग्न᳓ये जनामसि
द्विता᳓ हो᳓तारम् म᳓नुषश् च वाघ᳓तो
धिया᳓ र᳓थं न᳓ कु᳓लिशः स᳓म् ऋण्वति
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhiṣáṇām ← dhiṣáṇā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
r̥tāvŕ̥dhe ← r̥tāvŕ̥dh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vaiśvānarā́ya ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
janāmasi ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
pūtám ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ca ← ca (invariable)
dvitā́ ← dvitā́ (invariable)
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánuṣaḥ ← mánus- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vāghátaḥ ← vāghát- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dhiyā́ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
kúliśaḥ ← kúliśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥ṇvati ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
वै॒श्वा॒न॒राय॑ । धि॒षणा॑म् । ऋ॒त॒ऽवृधे॑ । घृ॒तम् । न । पू॒तम् । अ॒ग्नये॑ । ज॒ना॒म॒सि॒ ।
द्वि॒ता । होता॑रम् । मनु॑षः । च॒ । वा॒घतः॑ । धि॒या । रथ॑म् । न । कुलि॑शः । सम् । ऋ॒ण्व॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- vaiśvānarāya ← vaiśvānara
- [noun], dative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- dhiṣaṇām ← dhiṣaṇā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “heaven and earth.”
- ṛtāvṛdhe ← ṛtāvṛdh
- [noun], dative, singular, masculine
- “sincere.”
- ghṛtaṃ ← ghṛtam ← ghṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pūtam ← pū
- [verb noun], accusative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- janāmasi ← jan
- [verb], plural, Present indikative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- dvitā
- [adverb]
- “again.”
- hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- manuṣaś ← manuṣaḥ ← manus
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Manu; man.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vāghato ← vāghataḥ ← vāghant
- [noun], genitive, singular, masculine
- dhiyā ← dhī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- kuliśaḥ ← kuliśa
- [noun], nominative, singular, masculine
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ṛṇvati ← ṛch
- [verb], plural, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
सायण-भाष्यम्
ऋतवृधे ऋतस्योदकस्य यज्ञस्यवावर्धयित्रेवैश्वानराय वैश्वानरशब्दोयास्केनव्याख्यातः—वैश्व नरः कस्माद्विश्वान्नरान्नयतिविश्वएवन्नरानयन्तीतिवाअपिवाविश्वानरएवस्यात् प्रत्यृतः सर्वाणिभूता नितस्यवैश्वानरस्तस्यैषाभवतीति । तस्मैअग्नये पूतघृतन्न घृतमिव धिषणांस्तुतिञ्जनामसिजनया मः यथाघृतम्प्रीतिञ्जनयति तथाप्रीतिङ्करोमीत्यर्थः द्विताद्विधागार्हपत्याहवनीयरूपाभ्यांयुक्तं होता रन्देवानामाह्वातारमग्निम्मनुषः मनुष्याः वाघतश्चऋत्विजश्च धियाकर्मणाकुलिशोवास्यादिः रथन्न रथमिव समृण्वतिसंस्कुर्वन्ति ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“We offer to Agni, who is Vaiśvānara, the augmenter of water, praise (as bland) as pure clarified butter; and the priests and the worshipper incite by their (pious) rites the invoker of the gods to his two-fold function, as a wheelwright fabricates a caṛ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
To his twofold function: to the lighting of the gārhapatya and āhavanīya, the domestic and sacrificial fires; cf. vaiśvānara: (Nirukta 7.21)
Jamison Brereton
We give birth to the Holy Place for Vaiśvānara, who grows strong through the truth, like purified ghee for Agni.
Once again, as an axe brings together a chariot, the chanters (bring together) with their insight the Hotar [=Agni], (who was) also (the
Hotar) of Manu.
Griffith
To him, Vaisvanara, who strengthens Holy Law, to Agni we present our praise like oil made pure.
With thoughtful insight human priests bring him anear, our Herald from of old, as an axe forms a car.
Oldenberg
For Vaisvânara, the increaser of Rita, for Agni we produce 1 a Dhishanâ 2 like purified ghee. And verily 3 by their prayer the invoking men (accomplish) him, the Hotri, as the axe accomplishes a chariot.
Geldner
Für Agni Vaisvanara, den Mehrer der Wahrheit, schaffen wir ein Werk, abgeklärt wie Schmalz. Abermals bringen ihn, der der Hotri auch des Manu war, die Priester mit Kunst zustande wie das Beil den Wagen.
Grassmann
Dem Männerhort, dem Agni, der des Rechts sich freut, erzeugen Loblied wir wie reines Opferschmalz, Und ihn den Priester richten fromme Menschen zu, mit Kunstverstand, so wie das Beil den Wagen schnitzt.
Elizarenkova
Для Агни Вайшванары, умножающего закон,
Мы слагаем поэтическое подношение, очищенное, как жир.
Сразу же жрецы мыслью создают (этого Агни) –
Хотара еще у Мануса, как топор – колесницу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पन्द्रह ऋचावाले दूसरे सूक्त का आरम्भ है। इसके प्रथम मन्त्र में विद्वानों के गुणों का उपदेश किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे हम लोग (ऋतावृधे) सत्य के बढ़ानेवाले (वैश्वानराय) समस्त मनुष्यों में प्रकाशमान (अग्नये) अग्नि के लिये (पूतम्) पवित्र (घृतम्) घृत के (न) समान (धिषणाम्) प्रगल्भ बुद्धि को (जनामसि) उत्पन्न करें (वाघतः) मेधावी जन (धिया) प्रज्ञा वा कर्म से (कुलिशः) वज्र (रथम्) रथ को (न) जैसे वैसे (समृण्वति) अच्छे प्रकार प्राप्त होता (द्विता) दो के होने (होतारम्) होमकर्ता मनुष्य (च) और (मनुषः) मनुष्यों को सम्यक् प्राप्त होता वैसे ही तुम भी आचरण करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। जैसे ऋत्विग् जन घृत आदि हवि को अच्छे प्रकार शोध कर अग्नि में हवन करने से अग्नि की वृद्धि करते हैं, वैसे अध्यापक और उपदेशक जन शिष्यों तथा श्रोताओं की बुद्धियों को बढ़ावें, जैसे कुल्हाड़ी आदि साधनों से काष्ठ छील कर यान बनाये जाते हैं, वैसे उत्तम शिक्षा और ताड़नाओं से शिष्य लोग विद्या से संपन्न किये जावें, जैसे अध्यापक और अध्येता प्रीति से वर्त्तमान हैं, वैसे सबको वर्त्तमान करना चाहिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथा वयमृतावृधे वैश्वानरायाग्नये पूतं घृतं न धिषणां जनामसि वाघतो धिया कुलिशो रथं न समृण्वति द्विता होतारं मनुषश्च समृण्वति तथा यूयमप्याचरत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्गुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वैश्वानराय) विश्वेषु नरेषु राजमानाय (धिषणाम्) प्रगल्भां धियम् (ऋतावृधे) सत्यस्य वर्द्धकाय (घृतम्) आज्यम् (न) इव (पूतम्) पवित्रम् (अग्नये) पावकाय (जनामसि) जनयेम। अत्र व्यत्ययेन परस्मैपदम्। (द्विता) द्वयोर्भावः (होतारम्) दातारम् (मनुषः) मनुष्याः (च) (वाघतः) मेधावी। वाघत इति मेधाविना०। निघं०३। १७। (धिया) प्रज्ञया कर्मणा वा (रथम्) यानम् (न) इव (कुलिशः) वज्रम्। कुलिश इति वज्रनाम। निघं०३। १९। (सम्) (ऋण्वति) प्राप्नोति। ऋण्वतीति गतिकर्मा। निघं०२। १४ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। यथर्त्विजो घृतादिकं हविः संशोध्याग्नौ हवनेन पावकं वर्द्धयन्ति तथाध्यापकोपदेशकाः शिष्याणां श्रोतॄणां च प्रज्ञा वर्धयेयुर्यथा कुठारादिभिः साधनैर्यानानि रच्यन्ते तथा सुशिक्षाताडनैः शिष्या विद्यया संसृज्येरन्। यथाऽध्यापकाऽध्येतारौ प्रीत्या वर्त्तेते तथा सर्वैर्वर्त्तितव्यम् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान व अग्नीच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जसे ऋत्विज घृत इत्यादी हवनीय द्रव्ये चांगल्या प्रकारे संशोधित करून अग्नीत हवन करून अग्नी प्रज्वलित करतात तसे अध्यापक व उपदेशकांनी शिष्य व श्रोते यांची बुद्धी वाढवावी. जसे कुऱ्हाड इत्यादी साधनांनी लाकूड तासून वाहने बनविली जातात तसे शिक्षणाने व शिक्षा करून शिष्य विद्येने संपन्न केले जातात. जसे गुरू व शिष्य प्रेमाने वागतात तसे सर्वांनी वागावे. ॥ १ ॥
02 स रोचयज्जनुषा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ रोचयज् जनु᳓षा रो᳓दसी उभे᳓
स᳓ मातरो᳓र् अभवत् पुत्र᳓ ई᳓डियः
हव्यवा᳓ळ् अग्नि᳓र् अज᳓रश् च᳓नोहितो
दूळ᳓भो विशा᳓म् अ᳓तिथिर् विभा᳓वसुः
मूलम् ...{Loading}...
स रो॑चयज्ज॒नुषा॒ रोद॑सी उ॒भे स मा॒त्रोर॑भवत्पु॒त्र ईड्यः॑ ।
ह॒व्य॒वाळ॒ग्निर॒जर॒श्चनो॑हितो दू॒ळभो॑ वि॒शामति॑थिर्वि॒भाव॑सुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ रोचयज् जनु᳓षा रो᳓दसी उभे᳓
स᳓ मातरो᳓र् अभवत् पुत्र᳓ ई᳓डियः
हव्यवा᳓ळ् अग्नि᳓र् अज᳓रश् च᳓नोहितो
दूळ᳓भो विशा᳓म् अ᳓तिथिर् विभा᳓वसुः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
janúṣā ← janúṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
rocayat ← √ruc- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
abhavat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ī́ḍyaḥ ← ī́ḍya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mātróḥ ← mātár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:DU}
putráḥ ← putrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ajáraḥ ← ajára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cánohitaḥ ← cánohita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
havyavā́ṭ ← havyavā́h- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
átithiḥ ← átithi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dūḷábhaḥ ← dūḷábha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vibhā́vasuḥ ← vibhā́vasu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśā́m ← víś- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
सः । रो॒च॒य॒त् । ज॒नुषा॑ । रोद॑सी॒ इति॑ । उ॒भे इति॑ । सः । मा॒त्रोः । अ॒भ॒व॒त् । पु॒त्रः । ईड्यः॑ ।
ह॒व्य॒ऽवाट् । अ॒ग्निः । अ॒जरः॑ । चनः॑ऽहितः । दुः॒ऽदभः॑ । वि॒शाम् । अति॑थिः । वि॒भाऽव॑सुः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rocayaj ← rocayat ← rocay ← √ruc
- [verb], singular, Imperfect
- “like; approve; like; simulate.”
- januṣā ← janus
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “birth.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- ubhe ← ubh
- [noun], accusative, dual, neuter
- “both(a).”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mātror ← mātroḥ ← mātṛ
- [noun], genitive, dual, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- abhavat ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- putra ← putraḥ ← putra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- īḍyaḥ ← īḍ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise; invite; raise.”
- havyavāḍ ← havyavāṭ ← havyavah
- [noun], nominative, singular
- “Agni; fire.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ajaraś ← ajaraḥ ← ajara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “undecaying; ageless.”
- canohito ← canohitaḥ ← canohita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “popular; favorable.”
- dūḍabho ← dūḍabhaḥ ← dūḍabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- viśām ← viś
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- atithir ← atithiḥ ← atithi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “guest; atithi [word]; Atithi.”
- vibhāvasuḥ ← vibhāvasu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sun; Surya.”
सायण-भाष्यम्
सोग्निर्जनुषा जन्मनाउभेरोदसी द्यावापृथिव्यौ रोचयत् अरोचयत् प्रकाशयति समात्रोर्द्या वापृथिव्योः ईड्यः स्तुत्यः पुत्रोभवत् हव्यवाट् हव्यानां वोढा अग्निः अङ्गनादिगुणयुक्तः अजरः जरारहितः चनोहितः चनोन्नंहितंयजमानेनिहितंयेनासौचनोहितः दूळभः हिंसितुम शक्यः सोयंविभावसुः प्रभाधनः विशाम्मनुष्याणां अतिथिरिवपूज्योभवति ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“By his birth he lighted up both heaven and earth; he was the praiseworthy son of his parents; the undecaying Agni, the bearer of oblations, the giver of food, the guest of men, the affluent in radiance.”
Jamison Brereton
He made both world-halves shine through his birth. He became the son to be invoked by his two parents [=Heaven and Earth?].
Agni is the conveyor of oblations, unaging and placed for delight,
difficult to deceive, the guest of the clans, rich in radiance.
Griffith
He made the heaven and earth resplendent by his birth: Child of two Mothers he was meet to be implored,
Agni, oblation-bearer, gracious, ever-young, infallible, rich in radiant light, the guest of men.
Oldenberg
By his birth he has given splendour to both worlds (Heaven and Earth). He became the praiseworthy son of his parents, Agni, the carrier of oblations, never ageing, with satisfied mind, undeceivable, the guest of men, rich in light.
Geldner
Er erleuchtete gleich bei seiner Geburt beide Welten; der Sohn ward von beiden Müttern zu berufen. Agni ist der Opferfahrer, nicht alternd, beliebt, der schwer zu hintergehende Gast der Clane, der Glanzreiche.
Grassmann
Nach seiner Art durchleuchtet beide Welten er, er war der beiden Aeltern preisenswerther Sohn, Der Opferfahrer, ewig jung und holdgestimmt, der Menschen Gast, untrüglich und an Strahlen reich.
Elizarenkova
Он осветил при рождении оба мира:
Этот сын был достойным призывов обоих родителей.
Агни – возница жертвы, нестареющий, предназначенный для радости (людям),
Гость племен, которого трудно обмануть, ярко сверкающий.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्नि के गुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (सः) वह (अग्निः) अग्नि (जनुषा) जन्म से अर्थात् उत्तेजना से (उभे) दोनों (रोदसी) सूर्य्य और भूमिको (रोचयत्) प्रकाशित करे और (सः) वह अग्नि (मात्रोः) इन मान करनेवाली सूर्य भूमियों में (ईड्यः) स्तुति करने योग्य (पुत्रः) पुत्र के समान हो तथा जो (अग्निः) अग्नि (हव्यवाट्) हव्य पदार्थ को पहुँचानेवाला (अजरः) जीर्णावस्था रहित (चनोहितः) अन्नादि पदार्थों का हितकारी (दूडभः) दुःख से प्राप्त होने योग्य (विश्वावसुः) जो विविध प्रकार की कान्तियों का वसानेवाला (विशाम्) प्रजाओं के समीप (अतिथिः) निरन्तर पहुँचनेवाला हो उसका यथावत् जानो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो ब्रह्मचर्य्य से विद्या और उत्तम शिक्षाओं को प्राप्त सत्पुत्र हो, वह भूमि और आकाश के बीच विराजमान हो सूर्य के समान सब का हितकारी हो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथा सोऽग्निर्जनुषा उभे रोदसी रोचयत्सोऽनयोर्मात्रोरीड्यः पुत्रइवाभवत्। योऽग्निर्हव्यवाडजरश्चनोहितो दूळभो विभावसुर्विशामतिथिरभवत्तं यथावद्विजानीत ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ वह्निगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स) (रोचयत्) रोचयेत्। अत्राडभावः। (जनुषा) जन्मना (रोदसी) सूर्य्यभूमी (उभे) (सः) (मात्रोः) (अभवत्) भवेत् (पुत्रः) (ईड्यः) स्तोतुमर्हः (हव्यवाट्) यो हव्यं वहति प्राप्नोति सः (अग्निः) (अजरः) जीर्णावस्थारहितः (चनोहितः) चनसे अन्नाय हितः (दूळभः) दुःखेन दभितुं योग्यः (विशाम्) प्रजानाम् (अतिथिः) सततं गन्ता (विभावसुः) यो विविधा भा वासयति सः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यदि ब्रह्मचर्य्येण विद्यासुशिक्षाः प्राप्य सत्पुत्रो जायेत स भूम्याकाशयोर्मध्ये विराजमानः सूर्य्यइव सर्वेषां हितकारी स्यात् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भावार्थ -या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जो ब्रह्मचर्यपूर्वक विद्या प्राप्त करून सुशिक्षित बनतो तो सत्पुत्र असतो. तो भूमी व आकाशात विराजमान असलेल्या सूर्याप्रमाणे सर्वांचा हितकारी असतो. ॥ २ ॥
03 क्रत्वा दक्षस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क्र᳓त्वा द᳓क्षस्य त᳓रुषो वि᳓धर्मणि
देवा᳓सो अग्निं᳓ जनयन्त चि᳓त्तिभिः
रुरुचान᳓म् भानु᳓ना ज्यो᳓तिषा महा᳓म्
अ᳓त्यं न᳓ वा᳓जं सनिष्य᳓न्न् उ᳓प ब्रुवे
मूलम् ...{Loading}...
क्रत्वा॒ दक्ष॑स्य॒ तरु॑षो॒ विध॑र्मणि दे॒वासो॑ अ॒ग्निं ज॑नयन्त॒ चित्ति॑भिः ।
रु॒रु॒चा॒नं भा॒नुना॒ ज्योति॑षा म॒हामत्यं॒ न वाजं॑ सनि॒ष्यन्नुप॑ ब्रुवे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
क्र᳓त्वा द᳓क्षस्य त᳓रुषो वि᳓धर्मणि
देवा᳓सो अग्निं᳓ जनयन्त चि᳓त्तिभिः
रुरुचान᳓म् भानु᳓ना ज्यो᳓तिषा महा᳓म्
अ᳓त्यं न᳓ वा᳓जं सनिष्य᳓न्न् उ᳓प ब्रुवे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dákṣasya ← dákṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
krátvā ← krátu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
táruṣaḥ ← tárus- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
vídharmaṇi ← vídharman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cíttibhiḥ ← cítti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
janayanta ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
bhānúnā ← bhānú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jyótiṣā ← jyótis- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
mahā́m ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rurucānám ← √ruc- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
átyam ← átya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bruve ← √brū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
saniṣyán ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:FUT, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
क्रत्वा॑ । दक्ष॑स्य । तरु॑षः । विऽध॑र्मणि । दे॒वासः॑ । अ॒ग्निम् । ज॒न॒य॒न्त॒ । चित्ति॑ऽभिः ।
रु॒रु॒चा॒नम् । भा॒नुना॑ । ज्योति॑षा । म॒हाम् । अत्य॑म् । न । वाज॑म् । स॒नि॒ष्यन् । उप॑ । ब्रु॒वे॒ ॥
Hellwig Grammar
- kratvā ← kratu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- dakṣasya ← dakṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- taruṣo ← taruṣaḥ ← tarus
- [noun], genitive, singular, neuter
- vidharmaṇi ← vidharman
- [noun], locative, singular, neuter
- “receptacle; enclosure.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- janayanta ← janay ← √jan
- [verb], plural, Present injunctive
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- cittibhiḥ ← citti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “purpose.”
- rurucānam ← ruc
- [verb noun], accusative, singular
- “please; shine.”
- bhānunā ← bhānu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- jyotiṣā ← jyotis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- mahām ← mah
- [noun], genitive, plural, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- atyaṃ ← atyam ← atya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; steed.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vājaṃ ← vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- saniṣyann ← saniṣyan ← san
- [verb noun], nominative, singular
- “win; get; gain.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- bruve ← brū
- [verb], singular, Present indikative
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
सायण-भाष्यम्
चित्तिभिर्ज्ञानैः उपलक्षितादेवासः देवाः तरुषः व्यसनेभ्यस्तारकस्यदक्षस्यबलस्य क्रत्वाकर्म णा विधर्मणि विधारकेयज्ञे अग्निञ्जनयन्त अजनयन् भानुनाभासमानेन ज्योतिषारुरुचानं रोच मानं महां महान्तं अग्निंअत्यन्न भारसहमश्वमिव वाजमन्नं सनिष्यन् लिप्समानोहं उपब्रुवे स्तौमि ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“The gods (endowed) with intelligence, gave birth to Agni in the multiform rite by the exertion of preserving strength; desirous of food, I eulogise the great Agni, bright with solar effulgence, and (vigorous) as a horse.”
Jamison Brereton
In accordance with their will and upon the broad foundation of their skill and power to surpass, the gods gave birth to Agni through their insights. I speak to the great one, shining with his radiance and his light, as one who wants to win the prize (speaks) to his steed.
Griffith
Within the range of their surpassinq power, by might, the Gods created Agni with inventive thought.
I, eager to win strength, address him, like a steed, resplendent with his brilliance, with his ample light.
Oldenberg
Through the power of their mind, within the sphere of their superior strength the gods have procreated Agni by their thoughts. Desirous of winning the prize 1 I address Him who shines with his splendour, who is great in his light, as (one who desires to win the prize addresses his) race-horse.
Geldner
Mit der Klugheit des Verstandes, um ihre Macht auszubreiten, mit Überlegung erzeugten die Götter den Agni. Dem im Glanze, im Lichte erstrahlenden Großen rede ich zu wie dem Rennpferd der, der den Siegerpreis gewinnen will.
Grassmann
Die Götter zeugten durch des Geistes Siegsgewalt im Himmelsraum den Agni durch der Weisheit Kraft; Der hell erstrahlt und gross sich zeigt an Licht und Glanz, ihn wie ein Rennpferd ruf ich Gut begehrend an.
Elizarenkova
Распространяя (свое) превосходство, силой разума
Боги породили Агни мысленными усилиями.
К великому (богу,) сверкающему лучом (и) светом,
Я обращаюсь, как (человек,) стремящийся захватить награду, – к скакуну.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (देवासः) विद्या की कामना करनेवाला (क्रत्वा) बुद्धि वा कर्म से (दक्षस्य) बल (तरुषः) जो कि दुःखों से अच्छे प्रकार तारनेवाला उसके (विधर्मणि) विविध कर्म में (चित्तिभिः) इन्धन आदि की चयन क्रियाओं से (भानुना) जो प्रकाश उससे (रुरुचानम्) अत्यन्त दीप्तिमान् (ज्योतिषा) तेजसे (महाम्) महान् (वाजम्) वेगवान् (अग्निम्) अग्नि को (अत्यम्) अश्व के (न) समान (जनयन्त) उत्पन्न करें वैसे इस अग्नि को (सनिष्यन्) सेवन करता हुआ मैं ओरों को (उप, ब्रुवे) उपदेश करता हूँ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। यदि क्रिया कौशलता के साथ अग्नि से उपकार लिया चाहें, तो यह अत्यन्त कार्य्यसिद्धि करनेवाला हो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा देवासः क्रत्वा दक्षस्य तरुषो विधर्मणि चित्तिभिर्भानुना रुरुचानं ज्योतिषा महां वाजमग्निमत्यं न जनयन्त तथैनं सनिष्यन्नहमन्यानुपब्रुवे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (क्रत्वा) क्रतुना प्रज्ञया वा (दक्षस्य) बलस्य (तरुषः) दुःखेभ्यः सन्तारकस्य (विधर्मणि) विविधं च तद्धर्म च तस्मिन् (देवासः) विद्यां कामयमानाः (अग्निम्) (जनयन्त) जनयेयुः (चित्तिभिः) इन्धनादीनां चयनक्रियाभिः (रुरुचानम्) शुम्भमानम् (भानुना) दीप्त्या (ज्योतिषा) तेजसा (महाम्) महान्तम्। अत्र वाच्छन्दसीति नकारतकारलोपः सवर्णदीर्घत्वेनास्य सिद्धिः। (अत्यम्) अश्वम् (न) इव (वाजम्) वेगवन्तम् (सनिष्यन्) संभक्ष्यमाणः (उप) (ब्रुवे) उपदिशामि ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यदि क्रियाकौशलेनाग्नेरुपकारं ग्रहीतुमिच्छेयुस्तर्ह्ययमत्यन्तं कार्य्यसाधको भवेत् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जर अग्नीकडून कुशलतेने काम करून घेतले तर तो अत्यंत कार्यसिद्धी करणारा ठरतो. ॥ ३ ॥
04 आ मन्द्रस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ मन्द्र᳓स्य सनिष्य᳓न्तो व᳓रेणियं
वृणीम᳓हे अ᳓ह्रयं वा᳓जम् ऋग्मि᳓यम्
राति᳓म् भृ᳓गूणाम् उशि᳓जं कवि᳓क्रतुम्
अग्निं᳓ रा᳓जन्तं दिविये᳓न शोचि᳓षा
मूलम् ...{Loading}...
आ म॒न्द्रस्य॑ सनि॒ष्यन्तो॒ वरे॑ण्यं वृणी॒महे॒ अह्र॑यं॒ वाज॑मृ॒ग्मिय॑म् ।
रा॒तिं भृगू॑णामु॒शिजं॑ क॒विक्र॑तुम॒ग्निं राज॑न्तं दि॒व्येन॑ शो॒चिषा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ मन्द्र᳓स्य सनिष्य᳓न्तो व᳓रेणियं
वृणीम᳓हे अ᳓ह्रयं वा᳓जम् ऋग्मि᳓यम्
राति᳓म् भृ᳓गूणाम् उशि᳓जं कवि᳓क्रतुम्
अग्निं᳓ रा᳓जन्तं दिविये᳓न शोचि᳓षा
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
mandrásya ← mandrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
saniṣyántaḥ ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:FUT, voice:ACT}
váreṇyam ← váreṇya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áhrayam ← áhraya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥gmíyam ← r̥gmíya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṇīmáhe ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
bhŕ̥gūṇām ← bhŕ̥gu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
kavíkratum ← kavíkratu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rātím ← rātí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
uśíjam ← uśíj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
divyéna ← divyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rā́jantam ← √rāj- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
śocíṣā ← śocís- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
आ । म॒न्द्रस्य॑ । स॒नि॒ष्यन्तः॑ । वरे॑ण्यम् । वृ॒णी॒महे॑ । अह्र॑यम् । वाज॑म् । ऋ॒ग्मिय॑म् ।
रा॒तिम् । भृगू॑णाम् । उ॒शिज॑म् । क॒विऽक्र॑तुम् । अ॒ग्निम् । राज॑न्तम् । दि॒व्येन॑ । शो॒चिषा॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- mandrasya ← mandra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- saniṣyanto ← saniṣyantaḥ ← san
- [verb noun], nominative, plural
- “win; get; gain.”
- vareṇyaṃ ← vareṇyam ← vareṇya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “excellent; desirable.”
- vṛṇīmahe ← vṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “choose; ask.”
- ahrayaṃ ← ahrayam ← ahraya
- [noun], accusative, singular, masculine
- vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- ṛgmiyam ← ṛgmiya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “applaudable.”
- rātim ← rāti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “gift; bounty; favor.”
- bhṛgūṇām ← bhṛgu
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Bhṛgu; precipice; Bhṛgu; Bhṛgu; Venus; bhṛgu [word].”
- uśijaṃ ← uśijam ← uśij
- [noun], accusative, singular, masculine
- kavikratum ← kavi
- [noun], masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- kavikratum ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- rājantaṃ ← rājantam ← rāj
- [verb noun], accusative, singular
- “govern; shine; glitter; direct.”
- divyena ← divya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- śociṣā ← śocis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “fire; flare; burn; radiance.”
सायण-भाष्यम्
मन्द्रस्यस्तुत्यस्य वैश्वानरस्य सम्बन्धिनंवरेण्यंवरणीयं अह्रयंअलज्जावहं ऋग्मियम्प्रशस्यं वाज मन्नं सनिष्यन्तः लिप्समानावयं भृगूणांऋषीणां रातिं अभिलषितार्थप्रदातारं उशिजं आभिल ष्यं तं कविक्रतुङ्क्रान्तप्रज्ञं दिव्येनदिविभवेन शोचिषारोचिषा राजन्तम्भ्राजमानमग्निंआवृणीमहे सम्भजामहे ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“Desiring excellent food, inflicting no disgrace, we solicit the boon of the adorable (Vaiśvānara) from Agni, the benefactor of the Bhṛgus, the object of our desires, who is acquainted with past acts, and shines with celestial splendour.”
Jamison Brereton
Wanting to win it, we choose the desirable, audacious, verse-worthy prize of the delighting (Agni),
the gift of the Bhr̥gus, the fire-priest with a poet’s resolve—Agni
(himself), who rules with his heavenly flame.
Griffith
Eager to gain, we crave from him the friendly God strength confident, choiceworthy meet to be extolled:
The Bhrgus’ bounty, willing, strong with sages’ lore, even Agni shining forth with light that comes from heaven.
Oldenberg
Desirous of winning the choice, glorious, and praiseworthy prize (which is the gift) of the joy-giver, we choose the boon of the Bhrigus 1, the Usig 2, who has the mind of a sage, Agni, who reigns with his heavenly light.
Geldner
Um ihn zu erringen suchen wir uns den ausgesuchten, nicht bescheidenen, preislichen Gewinn des wohlredenden Agni aus, die Gabe der Bhrigu´s, den Usij, der Sehergabe besitzt, den Agni, der mit himmlischer Glut der Opfer waltet.
Grassmann
Nach Gut verlangend wünschen wir des freundlichen begehrungswerthen, reichen, preisenswerthen Schatz, Den holden Agni, den die Bhrigu’s uns geschenkt, den einsichtsvollen, der mit Himmelsglanz erstrahlt.
Elizarenkova
Стремясь захватить (награду) веселого (бога),
Мы выбираем награду, достойную выбора, нескаредную, заслуживающую гимна.
Дар Бхригу, Ушиджа, обладающего силой духа поэта, -
Агни, сверкающего небесным пламенем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे जिस (मन्द्रस्य) अच्छे प्रकार आनन्द देनेवाले के लाभ के लिये (अह्रयम्) लज्जारहित (वाजम्) वेगवान् (ऋग्मियम्) ऋचाओं से जिसका प्रक्षेप होता अर्थात् जिस में क्रिया होती उस (भृगूणाम्) अविद्या जलानेवालों के (रातिम्) देनेवाले (उशिजम्) मनोहर (दिव्येन) शुद्ध और (शोचिषा) स्वरूप से (राजन्तम्) प्रकाशमान (कविक्रतुम्) कवियों के यज्ञ के समान उपकार जिसका उस (वरेण्यम्) स्वीकार करने योग्य (अग्निम्) अग्नि को (सनिष्यन्तः) बाँटते हुए हम लोग (आ, वृणीमहे) अच्छे प्रकार स्वीकार करते हैं वैसे तुम भी उसको स्वीकार करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो युक्ति से अग्नि को सेवन करें, तो क्या-क्या दिव्य सुख वा वस्तु न सिद्ध करें ? ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथा वयं मन्द्रस्य लाभायाह्रयं वाजमृग्मियं भृगूणां रातिमुशिजं दिव्येन शोचिषा राजन्तं कविक्रतुं वरेण्यमग्निं सनिष्यन्तो वयमावृणीमहे तथा यूयमप्येतं वृणुत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (मन्द्रस्य) आनन्दप्रदस्य (सनिष्यन्तः) संविभागं करिष्यन्तः (वरेण्यम्) वर्तुं स्वीकर्तुमर्हम् (वृणीमहे) स्वीकुर्महे (अह्रयम्) लज्जारहितम् (वाजम्) वेगवन्तम् (ऋग्मियम्) य ऋग्भिर्मीयते प्रमीयते तम् (रातिम्) दातारम् (भृगूणाम्) अविद्यादाहकानाम् (उशिजम्) कमनीयम् (कविक्रतुम्) कवीनां क्रतुर्यज्ञइव प्रज्ञा यस्य तम् (अग्निम्) (राजन्तम्) प्रकाशमानम् (दिव्येन) शुद्धेन (शोचिषा) पवित्रेण स्वरूपेण ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यदि युक्त्या वह्निं सेवेरँस्तर्हि किं किं दिव्यं सुखं वस्तु वा न साधयेयुः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जो युक्तीने अग्नीचा योग्य उपयोग करतो तो काय सुख व वस्तू सिद्ध करू शकणार नाही? ॥ ४ ॥
05 अग्निं सुम्नाय - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अग्निं᳓ सुम्ना᳓य दधिरे पुरो᳓ ज᳓ना
वा᳓जश्रवसम् इह᳓ वृक्त᳓बर्हिषः
यत᳓स्रुचः सुरु᳓चं विश्व᳓देवियं
रुद्रं᳓ यज्ञा᳓नां सा᳓धदिष्टिम् अप᳓साम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ग्निं सु॒म्नाय॑ दधिरे पु॒रो जना॒ वाज॑श्रवसमि॒ह वृ॒क्तब॑र्हिषः ।
य॒तस्रु॑चः सु॒रुचं॑ वि॒श्वदे॑व्यं रु॒द्रं य॒ज्ञानां॒ साध॑दिष्टिम॒पसा॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अग्निं᳓ सुम्ना᳓य दधिरे पुरो᳓ ज᳓ना
वा᳓जश्रवसम् इह᳓ वृक्त᳓बर्हिषः
यत᳓स्रुचः सुरु᳓चं विश्व᳓देवियं
रुद्रं᳓ यज्ञा᳓नां सा᳓धदिष्टिम् अप᳓साम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dadhire ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
jánāḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
purás ← purás (invariable)
sumnā́ya ← sumná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
vā́jaśravasam ← vā́jaśravas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ktábarhiṣaḥ ← vr̥ktábarhis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
surúcam ← surúc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
viśvádevyam ← viśvádevya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yatásrucaḥ ← yatásruc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
apásām ← apás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
rudrám ← rudrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sā́dhadiṣṭim ← sā́dhadiṣṭi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yajñā́nām ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अ॒ग्निम् । सु॒म्नाय॑ । द॒धि॒रे॒ । पु॒रः । जनाः॑ । वाज॑ऽश्रवसम् । इ॒ह । वृ॒क्तऽब॑र्हिषः ।
य॒तऽस्रु॑चः । सु॒ऽरुच॑म् । वि॒श्वऽदे॑व्यम् । रु॒द्रम् । य॒ज्ञाना॑म् । साध॑त्ऽइष्टिम् । अ॒पसा॑म् ॥
Hellwig Grammar
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sumnāya ← sumna
- [noun], dative, singular, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- puro ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- janā ← janāḥ ← jana
- [noun], nominative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- vājaśravasam ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājaśravasam ← śravasam ← śravas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fame; glory; ear.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- vṛktabarhiṣaḥ ← vṛkta ← vṛj
- [verb noun]
- vṛktabarhiṣaḥ ← barhiṣaḥ ← barhis
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Barhis; barhis [word].”
- yatasrucaḥ ← yata ← yam
- [verb noun]
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- yatasrucaḥ ← srucaḥ ← sruc
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Sruc.”
- surucaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- surucaṃ ← rucam ← ruc
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beam; radiance; color.”
- viśvadevyaṃ ← viśvadevyam ← viśvadevya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “viśvadevya [word].”
- rudraṃ ← rudram ← rudra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- yajñānāṃ ← yajñānām ← yajña
- [noun], genitive, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- sādhadiṣṭim ← sādhat ← sādh
- [verb noun]
- “promote; succeed.”
- sādhadiṣṭim ← iṣṭim ← iṣṭi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; offering; brick.”
- apasām ← apas
- [noun], genitive, plural, masculine
- “busy; effective; hardworking.”
सायण-भाष्यम्
वृक्तबर्हिषः स्तीर्णबर्हिषः यतस्रुचःप्राप्तस्रुचः ऋत्विजः सुम्नायसुखार्थं वाजश्रवसम्मनुष्येभ्यः प्रेरितान्नं सुरुचं प्रशस्तदीप्तिमन्तं विश्वदेव्यं विश्वेभ्योदेवेभ्योहितं रुद्रन्दुःखानान्द्रावकं अपसाङ्कर्म वतांयज्ञानां यजन्तीतियज्ञायजमानाः तेषां साधदिष्टिं साधितयज्ञं तादृशमग्निं इहयज्ञे जनाः स्तोतारः पुरोदधिरे स्तुवन्ति ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Men with strewn holy grass, and uplifted ladles, plural ce before them this solemnity for the sake of obtaining happiness, Agni, the bestower of food, the resplendent, the benefactor of all the gods, the remover of sorrow, the perfecter of the (holy) acts of the sacrificer.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The remover of sorrow: the text has rudra, which is translated as: duhkhānām drāvakam, the driver-away of griefs or pains; otherwise, it may be a synonym of Agni
Jamison Brereton
With twisted ritual grass, the peoples have placed Agni in front, him who brings fame as a prize, for the sake of his favor,
and with offering ladle extended, they (have placed) him, brightly
shining, belonging to all the gods, the Rudra of the sacrifices, bringing success to the offerings of the (ritual) workers.
Griffith
For happiness, men, having trimmed the sacred grass, set Agni glorious for his strength before them here;
Yea, with raised ladles, him bright, dear to all the Gods, perfecting aims of works, Rudra of solemn rites.
Oldenberg
Men, having spread the sacrificial grass, holding the sacrificial ladle, have placed here in front (as Purohita), for the sake of (the divine) blessing, Agni renowned for strength, with great splendour, united with all the gods, the Rudra of sacrifices 1, who accomplishes the oblations of active (worshippers).
Geldner
Den Agni haben die Menschen, um seine Gunst zu gewinnen, hier an die Spitze gestellt, den siegesberühmten, indem sie das Barhis herumlegen, mit bereit gehaltenem Opferlöffel, den schön leuchtenden, allen Göttern bekannten, den Rudra der Opfer, der das Opfer der werktätigen Priester erfolgreich macht.
Grassmann
Den Agni stellten sich zum Heil die Menschen an, die Schalen reichend und die Streu bereitend hier, Den schatzberühmten, ihn, den hehren, leuchtenden, allgöttlichen, der Opfer hegt und Opferer.
Elizarenkova
Чтобы завоевать (его) благоволение, люди поставили его здесь впереди,
(Бога,) знаменитого наградами, (они,) разостлавшие жертвенную солому,
Протянувшие жертвенную ложку, (его), принадлежащего всем богам,
Рудру жертв, лучше всех приводящего к цели жертву деятельных (жрецов).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृज्जगती
- निषादः
06 पावकशोचे तव - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प᳓वाकशोचे त᳓व हि᳓ क्ष᳓यम् प᳓रि
हो᳓तर् यज्ञे᳓षु वृक्त᳓बर्हिषो न᳓रः
अ᳓ग्ने दु᳓व इछ᳓मानास आ᳓पियम्
उ᳓पासते द्र᳓विणं धेहि ते᳓भियः
मूलम् ...{Loading}...
पाव॑कशोचे॒ तव॒ हि क्षयं॒ परि॒ होत॑र्य॒ज्ञेषु॑ वृ॒क्तब॑र्हिषो॒ नरः॑ ।
अग्ने॒ दुव॑ इ॒च्छमा॑नास॒ आप्य॒मुपा॑सते॒ द्रवि॑णं धेहि॒ तेभ्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प᳓वाकशोचे त᳓व हि᳓ क्ष᳓यम् प᳓रि
हो᳓तर् यज्ञे᳓षु वृक्त᳓बर्हिषो न᳓रः
अ᳓ग्ने दु᳓व इछ᳓मानास आ᳓पियम्
उ᳓पासते द्र᳓विणं धेहि ते᳓भियः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
kṣáyam ← kṣáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
pā́vakaśoce ← pāvakáśocis- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
hótar ← hótar- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vr̥ktábarhiṣaḥ ← vr̥ktábarhis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ā́pyam ← ā́pya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dúvaḥ ← dúvas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ichámānāsaḥ ← √iṣ- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
āsate ← √ās- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dráviṇam ← dráviṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tébhyaḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
पाव॑कऽशोचे । तव॑ । हि । क्षय॑म् । परि॑ । होतः॑ । य॒ज्ञेषु॑ । वृ॒क्तऽब॑र्हिषः । नरः॑ ।
अग्ने॑ । दुवः॑ । इ॒च्छमा॑नासः । आप्य॑म् । उप॑ । आ॒स॒ते॒ । द्रवि॑णम् । धे॒हि॒ । तेभ्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- pāvakaśoce ← pāvaka
- [noun]
- “pure; purifying; pure; āgneya; clear; bright; bright.”
- pāvakaśoce ← śoce ← śoci
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- kṣayam ← kṣaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- hotar ← hotṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- vṛktabarhiṣo ← vṛkta ← vṛj
- [verb noun]
- vṛktabarhiṣo ← barhiṣaḥ ← barhis
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Barhis; barhis [word].”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- duva ← duvaḥ ← duvas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “worship.”
- icchamānāsa ← icchamānāsaḥ ← iṣ
- [verb noun], nominative, plural
- “desire; recommend; approve; seek; call; search; try; prefer; love; commend; assent; permit; choose.”
- āpyam ← āpya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendship.”
- upāsate ← upās ← √ās
- [verb], plural, Present indikative
- “worship; attend; serve; get; approach; obtain; perform; expect.”
- draviṇaṃ ← draviṇam ← draviṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; jewel.”
- dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- tebhyaḥ ← tad
- [noun], dative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
सायण-भाष्यम्
हेपावकशोचे शोधकदीप्ते हेहोतः देवानामाह्वातः हेअग्ने यज्ञेषुपरिपरितः व्रुक्तबर्हिषः स्तीर्णबर्हिषः दुवःपरिचरणमिच्छमानासः इच्छन्तोनरोनेतारोयजमानाः आप्यं आप्तुंयोग्यं तवत्वत्सम्बन्धिनङ्क्षयं निवासं यागगृहं उपासते उपविशति हियस्मात् तेभ्योद्रविणन्धनन्धेहि विधेहि ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, of purifying lustre, invoker of the gods, men desirous of worshipping (you), having strewn the sacred grass, repair to your appropriate abode at sacrifices; bestow upon them wealth.”
Jamison Brereton
O you of pure flame, because our men with twisted ritual grass in the sacrifices are all around your dwelling, o Hotar,
they are drawing near, seeking your company, your friendship, o Agni. Establish wealth for them.
Griffith
Around thy dwelling-place, O brightly-shining Priest, are men at sacrifice, whose sacred grass is trimmed.
Wishing to do thee service, Agni, they are there, desirous of thy friendship grant them store of wealth.
Oldenberg
O (Agni) whose flame is purifying, around thy dwelling, O Hotri, the men who at the sacrifices have spread the sacrificial grass, O Agni, seeking (how to do) honour (to thee), and (desiring) thy friendship, surround thee (reverentially);—bestow thou wealth on them!
Geldner
Reinflammender Hotri! Um deine Wohnstatt sitzen ja erwartend bei den Opfern die Männer auf dem herumgelegten Barhis, indem sie deine Zuneigung, deine Freundschaft suchen, o Agni. Denen bring Reichtum!
Grassmann
Hellflammender, o Priester, hier um deinen Sitz verehren dich die Männer, die die Streu geschmückt Beim Opfer, Agni, die um Gaben flehenden, dich, ihren Freund, verleihe ihnen reiches Gut.
Elizarenkova
О (бог) с чистым пламенем, ведь это вокруг твоего жилья,
О хотар, усаживаются во время жертвоприношений мужи,
О Агни, расстелившие жертвенную солому, ищущие
(Твоей) милости, (твоей) привязанности. Дай им богатство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पावकशोचे) अग्नि के समान कान्तिवाले (होतः) दानशील (अग्ने) विद्वान् ! (तव) आपके (हि) ही (क्षयम्) घर को (यज्ञेषु) यज्ञों में (दुवः) सेवन (इच्छमानासः) चाहते हुए (वृक्तबर्हिषः) ऋत्विग्जन (नरः) नायक सर्वशिरोमणि जनों के समान (आप्यम्) जो प्राप्त होने योग्य अग्नि की (उपासते) उपासना करते हैं (तेभ्यः) उनके लिये (द्रविणम्) धन वा यश (धेहि) धरिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे विद्वन् ! जो तुम्हारे निकट तुम्हारे सेवा करते हुए अग्नि विद्या की याचना करते हैं, उनके प्रति इस विद्या का उपदेश कीजिये, जिससे वे धनाढ्य होवें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पावकशोचे होतरग्ने तव हि क्षयं यज्ञेषु दुव इच्छमानासो वृक्तबर्हिषो नर इव य आप्यमग्निमुपासते तेभ्यो द्रविणं त्वं परिधेहि ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पावकशोचे) पावकस्याअग्नेः शोचिर्दीप्तिरिव द्युतिर्यस्य तत्संबुद्धौ (तव) (हि) (क्षयम्) गृहम् (परि) सर्वतः (होतः) दातः (यज्ञेषु) (वृक्तबर्हिषः) ऋत्विजः (नरः) नेतारः (अग्ने) विद्वन् (दुवः) परिचरणम् (इच्छमानासः) (आप्यम्) आप्तुं प्राप्तुं योग्यम् (उप) (आसते) (द्रविणम्) धनं यशो वा (धेहि) (तेभ्यः) ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे विद्वन् ये त्वत्सन्निधौ ये त्वामेव सेवमाना वह्निविद्यां याचते तान् प्रति इमामुपदिश येनैते धनाढ्याः स्युः ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे विद्वानांनो! जे तुमच्याजवळ राहून तुमची सेवा करतात व अग्नीविद्या शिकण्याची इच्छा करतात, त्यांना या विद्येचा उपदेश करा, ज्यामुळे ते धनाढ्य बनतील. ॥ ६ ॥
07 आ रोदसी - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ रो᳓दसी अपृणद् आ᳓ सु᳓वर् मह᳓ज्
जातं᳓ य᳓द् एनम् अप᳓सो अ᳓धारयन्
सो᳓ अध्वरा᳓य प᳓रि णीयते कवि᳓र्
अ᳓त्यो न᳓ वा᳓जसातये च᳓नोहितः
मूलम् ...{Loading}...
आ रोद॑सी अपृण॒दा स्व॑र्म॒हज्जा॒तं यदे॑नम॒पसो॒ अधा॑रयन् ।
सो अ॑ध्व॒राय॒ परि॑ णीयते क॒विरत्यो॒ न वाज॑सातये॒ चनो॑हितः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ रो᳓दसी अपृणद् आ᳓ सु᳓वर् मह᳓ज्
जातं᳓ य᳓द् एनम् अप᳓सो अ᳓धारयन्
सो᳓ अध्वरा᳓य प᳓रि णीयते कवि᳓र्
अ᳓त्यो न᳓ वा᳓जसातये च᳓नोहितः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
apr̥ṇat ← √pr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mahát ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ádhārayan ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
apásaḥ ← apás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jātám ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
adhvarā́ya ← adhvará- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
kavíḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nīyate ← √nī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
pári ← pári (invariable)
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
átyaḥ ← átya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cánohitaḥ ← cánohita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
vā́jasātaye ← vā́jasāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
आ । रोद॑सी॒ इति॑ । अ॒पृ॒ण॒त् । आ । स्वः॑ । म॒हत् । जा॒तम् । यत् । ए॒न॒म् । अ॒पसः॑ । अधा॑रयन् ।
सः । अ॒ध्व॒राय॑ । परि॑ । नी॒य॒ते॒ । क॒विः । अत्यः॑ । न । वाज॑ऽसातये । चनः॑ऽहितः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- apṛṇad ← apṛṇat ← pṛṇ
- [verb], singular, Imperfect
- “satisfy.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- mahaj ← mahat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- jātaṃ ← jātam ← jan
- [verb noun], accusative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- apaso ← apasaḥ ← apas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “busy; effective; hardworking.”
- adhārayan ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- adhvarāya ← adhvara
- [noun], dative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- ṇīyate ← nī
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- kavir ← kaviḥ ← kavi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mental; wise; mental; enlightened.”
- atyo ← atyaḥ ← atya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; steed.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vājasātaye ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājasātaye ← sātaye ← sāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- canohitaḥ ← canohita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “popular; favorable.”
सायण-भाष्यम्
रोदसी द्यावापृथिव्यौ आपृणात् आपूरयत् तथामहत्प्रभूतंस्वः अन्तरिक्षं आपृणच्च अपसः कर्मवन्तोयजमानाः जातंयत् यंएनमग्निं अधारयन् अत्योन अश्वइव कविःक्रान्तः सर्वत्रव्याप्तः चनोहितः निहितान्नः सोयमग्निः वाजसातये वाजस्य अन्नस्यकीर्तेर्वासातये लाभाय अध्वराय परिणीयते यज्ञार्थन्नीयते ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“He has filled both heaven and earth and the spacious firmament, he whom the performers of (sacred) rites have laid hold of as soon as born; he, the sage, the giver of food, is brought like a horse to the sacrificer, for (the sake of) obtaining food.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajurveda, 33.75
Jamison Brereton
The great sun filled both world-halves, when the (ritual) workers supported him when he was just born.
And he, the sage poet, is led around for the rite, like a steed, for the winning of the prize, being placed for delight.
Griffith
He hath filled heaven and earth and the great realm of light, when at his birth the skilful held him in their hold.
He like a horse is led forth to the sacrifice Sage, graciously inclined, that he may win us strength.
Oldenberg
He has filled the two worlds (Heaven and Earth) and the great Sun, when the active ones (i. e. the priests) held him fast who had been born. He the sage is led round for the performance of worship, like a racer for the winning of the prize 1, with satisfied mind.
Geldner
Er füllte beide Welten an, er die große Sonne, als die Werktätigen den Neugeborenen festhielten. Der Weise wird für den Gottesdienst herumgeführt wie ein Renner zur Preisgewinnung, der Beliebte.
Grassmann
Die Welten und den hohen Lichtraum füllte er, als den gebornen pflegten die geschäftigen; zur Opferfeier wird der weise hergeführt, gleichwie ein Ross zum Preisgewinn geneigt gemacht.
Elizarenkova
Он заполнил оба мира, за(полнил) великое солнце,
Когда его, (только) родившегося, деятельные (жрецы) держали (в руках).
Этого поэта ведут для обряда кругом,
Словно скакуна – для захвата награды, (его,) установленного на радость (людям).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्नि विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानों ! आप जैसे (चनोहितः) अन्न के लिये हित करानेवाला (वाजसातये) अन्नादि पदार्थों के विभाग करने को (अस्यः) जैसे व्याप्तिशील अर्थात् चालों में व्याप्ति रखनेवाला अश्व (न) वैसे (कविः) चञ्चल देखा जाए ऐसा अग्नि (रोदसी) आकाश और पृथिवी (आ, अपृणत्) अच्छेप्रकार पूर्ण करता है वा (यत्) जिस (महत्) बहुत (जातम्) उत्पन्न हुए (स्वः) सुख को (आ) अच्छे प्रकार परिपूर्ण करता है (सः) वह (अध्वराय) अहिंसारूप यज्ञ के लिये (परिणीयते) प्राप्त किया जाता है वैसे (एनम्) उक्त अग्नि को (अपसः) कर्म से (अधारयन्) धारण करें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो विद्युत् रूप अग्नि सूर्य पृथिवी उनमें स्थित और अन्तरिक्षस्थ पदार्थों को प्रकाशित करता है, यदि वह यानों में प्रयुक्त किया जाय तो सबका हितकारी हो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो भवन्तो यथायं चनोहितो वाजसातयेऽत्यो न कविरग्नी रोदसी आपृणद्यन्महज्जातं स्वरापृणत्सोऽध्वराय परिणीयते तथैनमपसोऽधारयन् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (अपृणत्) पूरयति (आ) (स्वः) सुखम् (महत्) (जातम्) (यत्) (एनम्) (अपसः) कर्मणः (अधारयन्) धारयन्तु (सः) (अध्वराय) अहिंसारूपयज्ञाय (परि) सर्वतः (नीयते) प्राप्यते (कविः) क्रान्तदर्शनः (अत्यः) व्याप्तिशीलोऽश्वः (न) इव (वाजसातये) अन्नादीनां संविभागाय (चनोहितः) अन्नाय हितकारी ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यो विद्युद्रूपोऽग्निः सूर्यं पृथिवीन्तत्स्थानन्तरिक्षस्थांश्च प्रकाशयति यदि स यानेषु प्रयुज्येत तर्हि सर्वेषां हितकारी स्यात् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जो विद्युतरूपी अग्नी, सूर्य, पृथ्वी व अंतरिक्षातील पदार्थांना प्रकाशित करतो तो जर यानात प्रयुक्त केला तर सर्वांचे हित होईल. ॥ ७ ॥
08 नमस्यत हव्यदातिम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नमस्य᳓त हव्य᳓दातिं सुअध्वरं᳓
दुवस्य᳓त द᳓मियं जात᳓वेदसम्
रथी᳓र् ऋत᳓स्य बृहतो᳓ वि᳓चर्षणिर्
अग्नि᳓र् देवा᳓नाम् अभवत् पुरो᳓हितः
मूलम् ...{Loading}...
न॒म॒स्यत॑ ह॒व्यदा॑तिं स्वध्व॒रं दु॑व॒स्यत॒ दम्यं॑ जा॒तवे॑दसम् ।
र॒थीरृ॒तस्य॑ बृह॒तो विच॑र्षणिर॒ग्निर्दे॒वाना॑मभवत्पु॒रोहि॑तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नमस्य᳓त हव्य᳓दातिं सुअध्वरं᳓
दुवस्य᳓त द᳓मियं जात᳓वेदसम्
रथी᳓र् ऋत᳓स्य बृहतो᳓ वि᳓चर्षणिर्
अग्नि᳓र् देवा᳓नाम् अभवत् पुरो᳓हितः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
havyádātim ← havyádāti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
namasyáta ← √namasy- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
svadhvarám ← svadhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dámyam ← dámya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
duvasyáta ← √duvasy- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jātávedasam ← jātávedas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
br̥hatáḥ ← br̥hánt- (nominal stem)
rathī́ḥ ← rathī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vícarṣaṇiḥ ← vícarṣaṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhavat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
puróhitaḥ ← puróhita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
न॒म॒स्यत॑ । ह॒व्यऽदा॑तिम् । सु॒ऽअ॒ध्व॒रम् । दु॒व॒स्यत॑ । दभ्य॑म् । जा॒तऽवे॑दसम् ।
र॒थीः । ऋ॒तस्य॑ । बृ॒ह॒तः । विऽच॑र्षणिः । अ॒ग्निः । दे॒वाना॑म् । अ॒भ॒व॒त् । पु॒रःऽहि॑तः ॥
Hellwig Grammar
- namasyata ← namasy
- [verb], plural, Present imperative
- “worship; respect.”
- havyadātiṃ ← havyadātim ← havyadāti
- [noun], accusative, singular, masculine
- svadhvaraṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svadhvaraṃ ← adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- duvasyata ← duvasy
- [verb], plural, Present imperative
- “worship.”
- damyaṃ ← damyam ← damya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “household.”
- jātavedasam ← jātavedas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- rathīr ← rathīḥ ← rathī
- [noun], nominative, singular, masculine
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- bṛhato ← bṛhataḥ ← bṛhat
- [noun], genitive, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vicarṣaṇir ← vicarṣaṇiḥ ← vicarṣaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “excellent.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- abhavat ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- purohitaḥ ← purohita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Purohita; purohita [word].”
सायण-भाष्यम्
रथीर्नेताबृहतोमहतः ऋतस्ययज्ञस्यविचर्षणिः द्रष्टायोग्निः देवानाम्पुरोहितः पुरस्ताद्द्रष्टव्यतया स्थापितोभवत् हव्यदातिं देवेभ्योहविषान्दातारं स्वध्वरं शोभनयज्ञं दम्यं दमेभ्योगृहेभ्य़ोहितं जातवेदसं जातप्रज्ञं तमग्निं नमस्यतपूजयत दुवस्यतपरिचरत ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Reverence the bearer of oblations (to the gods), him whose sacrifice is acceptable; worship him by whom all that exists is known, who is friendly to our dwellings; for Agni is the conductor of the great sacrifice, the beholder of all, who has been plural ced in front of the gods.”
Jamison Brereton
Revere him who gives the oblation, who makes the rites good. Befriend the domestic Jātavedas.
The charioteer of the lofty truth who has no boundary, Agni has become the one placed in front of the gods.
Griffith
Honour the oblation-bearer, him who knows fair rites, serve ye the Household Friend who knows all things that be.
He drives the chariot of the lofty ordinance: Agni most active, is the great High Priest of Gods.
Oldenberg
Adore ye him, the giver of offerings, the best performer of worship; honour ye him the domestic Gâtavedas. Agni, the charioteer of the mighty Rita, he who dwells among manifold tribes, has become the Purohita of the gods.
Geldner
Verneigt euch vor dem Opferausteiler, der den Gottesdienst gut versieht; bevorzuget den häuslichen Jatavedas! Er ward der ausgezeichnete Lenker der hohen Opferordnung, Agni der Bevollmächtigte der Götter.
Grassmann
Den Agni ehrt, der opfert, und die Speis’ empfängt, beschenkt den Wesenkenner, ihn den häuslichen, Des grossen Opfers Lenker ist der thätige, er war von je der Priester in der Götter Haus.
Elizarenkova
Поклоняйтесь (ему,) передающему жертву, прекрасно исполняющему обряд!
Почитайте домашнего (бога), Джатаведаса!
Колесничий высокого закона, движущийся в разные стороны,
Агни был поставлен впереди богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वानों के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो (रथीः) प्रशंसित रथवान् (ऋतस्य) सत्य (बृहतः) बड़े कार्य का (विचर्षणिः) देखनेवाला (देवानाम्) विद्वानों का (पुरोहितः) पहिले जिसको धारण करते (अग्निः) पवित्र करनेवाला (अभवत्) होता है और (हव्यदातिम्) होमने योग्य पदार्थों का देनेवाला (स्वध्वरम्) जिससे कि सुन्दर यज्ञ होता उस (दम्यम्) दानशील (जातवेदसम्) और उत्पन्न हुए पदार्थों से विद्यमान विद्वान् को (नमस्यत) नमस्कार करो और उसकी (दुवस्यत) सेवा करो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो बहुत विद्यावाला अहिंसक, जितेन्द्रिय, विद्वानों के बीच विद्वान् हो, वही तुम लोगों को नमस्कार करने और सेवने योग्य भी हो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो यो रथीर्ऋतस्य बृहतो विचर्षणिर्देवानां पुरोहितोऽग्निरभवत्तं हव्यदातिं स्वध्वरं दम्यं जातवेदसं नमस्यत दुवस्यत च ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नमस्यत) (हव्यदातिम्) हव्यानां दातिर्दानं येन तम् (स्वध्वरम्) शोभनोऽध्वरो यस्मात्तम् (दुवस्यत) सेवध्वम् (दम्यम्) दातुं शीलम् (जातवेदसम्) जातेषु विद्यमानम् (रथीः) प्रशस्तरथवान् (ऋतस्य) सत्यस्य (बृहतः) महतः कार्यस्य (विचर्षणिः) पश्यकः (अग्निः) पावकः (देवानाम्) विदुषाम् (अभवत्) भवति (पुरोहितः) पुर एनं दधति सः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या यो बृहद्विद्योऽहिंसको जितेन्द्रियः प्रशंसितो विदुषां मध्ये विद्वान् भवेत् स एव युष्माभिर्नमस्करणीयः सेवनीयश्च स्यात् ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जो विद्यावान, अहिंसक, जितेन्द्रिय, विद्वानांमध्ये विद्वान असेल त्यालाच तुम्ही वंदनीय व आदरणीय समजा. ॥ ८ ॥
09 तिस्रो यह्वस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तिस्रो᳓ यह्व᳓स्य समि᳓धः प᳓रिज्मनो
अग्ने᳓र् अपुनन्न् उशि᳓जो अ᳓मृत्यवः
ता᳓साम् ए᳓काम् अ᳓दधुर् म᳓र्तिये भु᳓जम्
उलोक᳓म्† उ द्वे᳓ उ᳓प जामि᳓म् ईयतुः
मूलम् ...{Loading}...
ति॒स्रो य॒ह्वस्य॑ स॒मिधः॒ परि॑ज्मनो॒ऽग्नेर॑पुनन्नु॒शिजो॒ अमृ॑त्यवः ।
तासा॒मेका॒मद॑धु॒र्मर्त्ये॒ भुज॑मु लो॒कमु॒ द्वे उप॑ जा॒मिमी॑यतुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तिस्रो᳓ यह्व᳓स्य समि᳓धः प᳓रिज्मनो
अग्ने᳓र् अपुनन्न् उशि᳓जो अ᳓मृत्यवः
ता᳓साम् ए᳓काम् अ᳓दधुर् म᳓र्तिये भु᳓जम्
उलोक᳓म्† उ द्वे᳓ उ᳓प जामि᳓म् ईयतुः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
párijmanaḥ ← párijman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
samídhaḥ ← samídh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
tisráḥ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yahvásya ← yahvá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
agnéḥ ← agní- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ámr̥tyavaḥ ← ámr̥tyu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
apunan ← √pū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
uśíjaḥ ← uśíj- (nominal stem)
ádadhuḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bhújam ← bhúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ékām ← éka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
mártye ← mártya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tā́sām ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
dvé ← dvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
īyatuḥ ← √i- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
jāmím ← jāmí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
ulokám ← uloká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
ति॒स्रः । य॒ह्वस्य॑ । स॒म्ऽइधः॑ । परि॑ऽज्मनः । अ॒ग्नेः । अ॒पु॒न॒न् । उ॒शिजः॑ । अमृ॑त्यवः ।
तासा॑म् । एका॑म् । अद॑धुः । मर्त्ये॑ । भुज॑म् । ऊं॒ इति॑ । लो॒कम् । ऊं॒ इति॑ । द्वे इति॑ । उप॑ । जा॒मिम् । ई॒य॒तुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tisro ← tisraḥ ← tri
- [noun], accusative, plural, feminine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- yahvasya ← yahva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “youngest; youthful; active.”
- samidhaḥ ← samidh
- [noun], accusative, plural, feminine
- “firewood; kindling; fuel; fire.”
- parijmano ← parijmanaḥ ← parijman
- [noun], genitive, singular, masculine
- “encompassing(a).”
- ‘gner ← agneḥ ← agni
- [noun], genitive, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- apunann ← apunan ← pū
- [verb], plural, Imperfect
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- uśijo ← uśijaḥ ← uśij
- [noun], nominative, plural, masculine
- amṛtyavaḥ ← amṛtyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “ageless; immortal.”
- tāsām ← tad
- [noun], genitive, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ekām ← eka
- [noun], accusative, singular, feminine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- adadhur ← adadhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Imperfect
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- martye ← martya
- [noun], locative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- bhujam ← bhuj
- [noun], accusative, singular, feminine
- “use; advantage; enjoyment.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- lokam ← loka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Loka; Earth; world; vernacular; people; room; world; Earth; loka [word]; space; Loka; topographic point; region; common sense.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- dve ← dvi
- [noun], nominative, dual, feminine
- “two; dvi [word]; second.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- jāmim ← jāmi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “related; ancestral; customary; usual.”
- īyatuḥ ← i
- [verb], dual, Perfect indicative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
सायण-भाष्यम्
उशिजः कामयमानाः अमृत्यवोमृत्युरहिताः येदेवाः यह्वस्यमहतः अग्नेः परिज्मनः परि तोगन्तुः समिधः समिन्धिकाः प्रकाशिकास्तिस्रः पार्थिववैद्युतसूर्यरूपास्तिस्रस्तनूः अपुनन् अशो धयन् तेदेवाः भुजंसर्वेषाम्पालयित्रीं तासान्तनूनाम्मध्ये एकाम्पार्थिवीन्तनुं मर्त्येमर्त्यलोके अदधुः न्यदधुः उइतिपादपूरणः इतरेद्वेतनू जामिंलोकं आसन्नमन्तरिक्षं उपेयतुः गच्छतः अथवातिस्रः समिधः आधारसमिधौद्वेअनूयाजसमिच्चैकेति तासांसमिधांएकां अनूयाजसमिधं मर्त्येइहलोके भोगहेतुमनूयाजपर्यन्तमदधुः धारयन्ति प्रजावाअनूयाजइति प्रजात्वेनानूयाजानांस्रष्टृत्वात् तदा श्रयत्वाच्चानूयाजसमिधः इतरेद्वेसमिधौ अन्तरिक्षेदिव्यभोगहेतू उपेयतुः उपगच्छतः त्रीन् परिधीं स्तिस्रः समिधइतिहिनिगमः ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“The immortals, desirous (of his presence), sanctified the three radiances of the great circumambient Agni; one of them they have plural ced in the world of mortals as the nourisher (of all); the other two have gone to the neighbouring sphere.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The three radiances: tisraḥ samidhaḥ = liṭ, the three fuels, (pārthiva vaidyuta sūrya rūpādi stisra stanūḥ); here, interpreted as three forms or conditions of fire; as, earthy fire, that of the firmament or lightning, and that of heaven, the sun;or, three Vedi cforms, two termed aghara, and one anuyāja; the celebration of the latter is rewarded by enjoyment in this world, that of the two former by enjoyment in the firmament and heaven
Jamison Brereton
The deathless fire-priests purified three kindling sticks for the youthful, earth-encircling Agni.
While they placed one of these as a benefit for the mortal, two also went up to the wide world (of heaven) kindred (to the earth).
Griffith
They who are free from death, fain for him, purified three splendours of the mighty Agni, circling all.
To man, for his enjoyment, one of these they gave: the other two have passed into the sister sphere.
Oldenberg
The immortal Usigs have purified three logs for the vigorous 1 Agni 2 who wanders round the earth 3: of these they have placed one among the mortals for their enjoyment; two have passed into the sister world 4.
Geldner
Die unsterblichen Usij weihten drei Brennhölzer für den umwandelnden jüngsten Agni. Während sie das eine von diesen zum Nutz für den Sterblichen bestimmten, gelangten die zwei anderen in die verschwisterte Welt.
Grassmann
Drei Flammen Agni’s, des geschäft’gen Wanderers, entzündeten verlangend die Unsterblichen, Von diesen gaben eine sie dem Sterblichen zum Brauch, die andern gingen zu der Götter Ort.
Elizarenkova
Для юного Агни, совершающего круговой обход,
Бессмертные Ушиджи очистили три полена.
В то время как одно из них они установили для наслаждения смертного,
Два (других) приблизились к родственному миру.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्नि के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यह्वस्य) महान् (परिज्मनः) सर्वत्र व्याप्त (अग्नेः) अग्नि की जो (उशिजः) मनोहर (अमृत्यवः) मृत्यु धर्म रहित (तिस्रः) तीन प्रकार बिजुली भूमिगत और सूर्य रूप से स्थित ज्योति (समिधः) सम्यक् प्रदीप्त लपटे हैं वे सबको (अपुनन्) पवित्र करती हैं (तासाम्) उनमें से (उ) ही (एकाम्) एक को (मर्त्ये) मनुष्यलोक में (अदधुः) स्थापन करते हैं (द्वे) शेष दो (भुजम्) पालनेवाली पृथ्वी तथा (लोकम्) देखने योग्य लोक के समूह को (उ) और (जामिम्) जायमान वस्तु मात्र को (उपेयतुः) प्राप्त होती हैं उनको अच्छे प्रकार जानो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य तीन प्रकार के अग्नि को जान के ऊपर-नीचे स्थित जो प्रयोजन उनको सिद्ध करने को प्रवृत्त हों, तो उनको कोई काम असाध्य न हो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यह्वस्य परिज्मनोऽग्नेर्या उशिजोऽमृत्यवस्तिस्रः समिधः सर्वानपुनन् तासामेकां मर्त्येऽदधुर्द्वे भुजं लोकमु जामिमुपेयतुस्ता यथावद्विजानीत ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तिस्रः) त्रिप्रकारकाणि विद्युद्भौमसूर्यरूपेण स्थितानि ज्योतींषि (यह्वस्य) महतः (समिधः) सम्यक् प्रदीप्ताः (परिज्मनः) परितः सर्वतो व्याप्तस्य (अग्नेः) (अपुनन्) (उशिजः) कमनीयाः (अमृत्यवः) मृत्युभयरहिताः (तासाम्) (एकाम्) (अदधुः) (मर्त्ये) मर्त्यलोके (भुजम्) पालिकाम् (उ) वितर्के (लोकम्) द्रष्टव्यम् (उ) (द्वे) (उप) (जामिम्) जायमानम् (ईयतुः) प्राप्नुतः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि मनुष्यास्त्रिविधमग्निं विदित्वोपर्यधस्थानि प्रयोजनानि साधयितुं प्रवर्त्तेरँस्तर्हि तेषां किमपि कार्यमसाध्यन्न स्यात् ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे तीन प्रकारच्या अग्नीचे प्रयोजन जाणून ते सिद्ध करण्यास प्रवृत्त होतात त्यांना कोणतेही काम असाध्य नसते. ॥ ९ ॥
10 विशां कविम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विशां᳓ कविं᳓ विश्प᳓तिम् मा᳓नुषीर् इ᳓षः
सं᳓ सीम् अकृण्वन् स्व᳓धितिं न᳓ ते᳓जसे
स᳓ उद्व᳓तो निव᳓तो याति वे᳓विषत्
स᳓ ग᳓र्भम् एषु᳓ भु᳓वनेषु दीधरत्
मूलम् ...{Loading}...
वि॒शां क॒विं वि॒श्पतिं॒ मानु॑षी॒रिषः॒ सं सी॑मकृण्व॒न्त्स्वधि॑तिं॒ न तेज॑से ।
स उ॒द्वतो॑ नि॒वतो॑ याति॒ वेवि॑ष॒त्स गर्भ॑मे॒षु भुव॑नेषु दीधरत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
विशां᳓ कविं᳓ विश्प᳓तिम् मा᳓नुषीर् इ᳓षः
सं᳓ सीम् अकृण्वन् स्व᳓धितिं न᳓ ते᳓जसे
स᳓ उद्व᳓तो निव᳓तो याति वे᳓विषत्
स᳓ ग᳓र्भम् एषु᳓ भु᳓वनेषु दीधरत्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
íṣaḥ ← íṣ- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
kavím ← kaví- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mā́nuṣīḥ ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
viśā́m ← víś- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
viśpátim ← viśpáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
akr̥ṇvan ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
sám ← sám (invariable)
sīm ← sīm (invariable)
svádhitim ← svádhiti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
téjase ← téjas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
nivátaḥ ← nivát- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
udvátaḥ ← udvát- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
véviṣat ← √viṣ- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yāti ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhúvaneṣu ← bhúvana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
dīdharat ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
eṣú ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
gárbham ← gárbha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वि॒शाम् । क॒विम् । वि॒श्पति॑म् । मानु॑षीः । इषः॑ । सम् । सी॒म् । अ॒कृ॒ण्व॒न् । स्वऽधि॑तिम् । न । तेज॑से ।
सः । उ॒त्ऽवतः॑ । नि॒ऽवतः॑ । या॒ति॒ । वेवि॑षत् । सः । गर्भ॑म् । ए॒षु । भुव॑नेषु । दी॒ध॒र॒त् ॥
Hellwig Grammar
- viśāṃ ← viśām ← viś
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- kaviṃ ← kavim ← kavi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mental; wise; mental; enlightened.”
- viśpatim ← viśpati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “overlord; head.”
- mānuṣīr ← mānuṣīḥ ← mānuṣa
- [noun], nominative, plural, feminine
- “human.”
- iṣaḥ ← iṣ
- [noun], nominative, plural, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- sīm
- [adverb]
- akṛṇvan ← kṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- svadhitiṃ ← svadhitim ← svadhiti
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ax; knife.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tejase ← tij
- [verb noun]
- “sharpen.”
- sa ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- udvato ← udvataḥ ← udvat
- [noun], accusative, plural, feminine
- “altitude.”
- nivato ← nivataḥ ← nivat
- [noun], accusative, plural, feminine
- “depth.”
- yāti ← yā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- veviṣat ← veviṣ ← √viṣ
- [verb noun], nominative, singular
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- garbham ← garbha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fetus; garbha; inside; cavity; embryo; uterus; child; pit; garbhadruti; filling; pregnancy; room; abdomen; fertilization; inside; hole; baby; calyx; midst.”
- eṣu ← idam
- [noun], locative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- bhuvaneṣu ← bhuvana
- [noun], locative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- dīdharat ← dhṛ
- [verb], singular, Redupl. Aorist (Ind.)
- “keep; put; hold; assume; wear; take; promise; stay; exist; hold; begin; dip.”
सायण-भाष्यम्
इषः पश्वादिलक्षणन्धनमिच्छन्त्यः मानुषीः मनुष्यप्रजाः विशाम्प्रजानां विश्पतिम्प्रभुङ्कविम्मेधा विनं सर्वितंयमग्निं स्वधितिन असिमिव तेजसे तैक्ष्ण्यार्थं समकृण्वन् समस्कुर्वन् सोग्निः उद्वतः उच्छ्रायवतः निवतोनीचैर्भाववतश्चप्रदेशान् वेविषत् व्याप्नुवन् यातिगच्छति सएषुभुवनेषु गर्भङ्गर्भत्वेनात्मानन्दीधरत् अधारयत् ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“Human beings, wishing for wealth, give brightnesss, (by their praises), to the lord of men, the wise (Agni), as they add lustre, (by polishing), to an axe; spreading everywhere, he goes alike through high and low plural ces, and has taken an embryo (condition) in these regions.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
In these regions: the two pieces of wood, the attrition of which produces flame
Jamison Brereton
The refreshments of the sons of Manu [=the oblations of ghee] have perfected him, the poet of the clans, the clanlord, to be sharp like an axe.
He journeys to the heights and the depths, being ever active. He supports his embryo among these living beings.
Griffith
Man’s sacrificial food hath sharpened like an axe, for brightness, him the Sage of men, the people’s Lord,
Busied with sacred rites he mounts and he descends. He hath laid down his vital germ within these worlds.
Oldenberg
The food offered by men has sharpened him, the sage of the tribes, the lord of the tribes, as an axe. Busily he goes to the heights and to the depths. He has held fast the germ in these worlds.
Geldner
Den weisen Herrn der Clane haben die menschlichen Labsale scharf zu machen vermocht wie eine Axt. Er geht arbeitend auf und abwärts. In diese Wesen legt er seinen Keim.
Grassmann
Den weisen Herrn der Häuser machten wie ein Beil der Menschen Opfertränke zum Zerschneiden scharf; Mit Eifer wirkend geht er auf- und niederwärts; in diese Wesen legte er die Leibesfrucht.
Elizarenkova
Мудрого господина племен жертвенные подкрепления, исходящие от людей,
Сделали острым, как топор.
Быстро действуя, он движется по высотам и низинам.
Он вложил зародыш в эти существа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जिस (विशाम्) प्रजाओं में (कविम्) प्रविष्ट बुद्धिवाले (विश्पतिम्) प्रजापालक विद्वान् को (मानुषीः) मनुष्यों की (इषः) इच्छा (तेजसे) तेज के लिये (स्वधितिम्) वज्र के (न) समान (सीम्) सब ओर से (अकृण्वन्) परिपूर्ण करती हैं (सः) वह (उद्वतः) ऊपर से और (निवतः) नीचे के मार्गों को (संयाति) अच्छे प्रकार जाता है और (सः) वह (एषु) इन (भुवनेषु) स्थिति करने के आधाररूप लोक-लोकान्तरों में (वेविषत्) निरन्तर व्याप्त होता है और (गर्भम्) गर्भ को (दीधरत्) धारण करता है ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे गर्भ अदृश्य होता है, वैसे अग्नि भी सब पदार्थों में वर्त्तमान है, जो मनुष्य इसको साधक करें तो इस अग्नि से युक्त यानों से भूमि और आकाश मार्गों को और नीचे ऊपरली गतियों को कर सकें और प्रजा भी पाल सकें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यं विशां कविं विश्पतिं मानुषीरिषस्तेजसे स्वधितिं न सीमकृण्वन् स उद्वतो निवतो संयाति स एषु भुवनेषु वेविषद्नर्भं दीधरत् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विशाम्) प्रजानाम् (कविम्) क्रान्तप्रज्ञम् (विश्पतिम्) प्रजापालकम् (मानुषीः) मनुष्याणामिमाः (इषः) इच्छा (सम्) (सीम्) सर्वतः (अकृण्वन्) (स्वधितिम्) वज्रम् (न) इव (तेजसे) (सः) (उद्वतः) उपस्थितान् मार्गान् (निवतः) न्यग्भूतानधस्थान् (याति) गच्छति (वेविषत्) भृशं व्याप्नोति (सः) (गर्भम्) (एषु) (भुवनेषु) स्थित्यधिकरणेषु (दीधरत्) धारयति ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा गर्भोऽदृश्यो भवति तथा वह्निरपि सर्वेषु पदार्थेषु वर्त्तते यदि मनुष्या इमं साधकं कुर्युस्तर्ह्येतद्युक्तेन यानैर्भूम्याकाशमार्गानध ऊर्ध्वगतींश्च कर्तुं शक्नुयुः प्रजाश्च पालयितुम् ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा गर्भ अदृश्य असतो तसा अग्नीही सर्व पदार्थात वर्तमान असतो. जो माणूस त्याची साधना करतो तो या अग्नीने युक्त यानांनी भूमी व आकाश मार्गाने वर-खाली गती करू शकतो व प्रजेचे पालनही करू शकतो. ॥ १० ॥
11 स जिन्वते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ जिन्वते जठ᳓रेषु प्रजज्ञिवा᳓न्
वृ᳓षा चित्रे᳓षु ना᳓नदन् न᳓ सिंहः᳓
वैश्वानरः᳓ पृथुपा᳓जा अ᳓मर्तियो
व᳓सु र᳓त्ना द᳓यमानो वि᳓ दाशु᳓षे
मूलम् ...{Loading}...
स जि॑न्वते ज॒ठरे॑षु प्रजज्ञि॒वान्वृषा॑ चि॒त्रेषु॒ नान॑द॒न्न सिं॒हः ।
वै॒श्वा॒न॒रः पृ॑थु॒पाजा॒ अम॑र्त्यो॒ वसु॒ रत्ना॒ दय॑मानो॒ वि दा॒शुषे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ जिन्वते जठ᳓रेषु प्रजज्ञिवा᳓न्
वृ᳓षा चित्रे᳓षु ना᳓नदन् न᳓ सिंहः᳓
वैश्वानरः᳓ पृथुपा᳓जा अ᳓मर्तियो
व᳓सु र᳓त्ना द᳓यमानो वि᳓ दाशु᳓षे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jaṭháreṣu ← jaṭhára- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
jinvate ← √ji- 2 ~ jinv- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
prajajñivā́n ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
citréṣu ← citrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
ná ← ná (invariable)
nā́nadat ← √nad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
siṁháḥ ← siṁhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ámartyaḥ ← ámartya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥thupā́jāḥ ← pr̥thupā́jas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vaiśvānaráḥ ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dáyamānaḥ ← √dā- 3 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
rátnā ← rátna- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
सः । जि॒न्व॒ते॒ । ज॒ठरे॑षु । प्र॒ज॒ज्ञि॒ऽवान् । वृषा॑ । चि॒त्रेषु॑ । नान॑दत् । न । सिं॒हः ।
वै॒श्वा॒न॒रः । पृ॒थु॒ऽपाजाः॑ । अम॑र्त्यः । वसु॑ । रत्ना॑ । दय॑मानः । वि । दा॒शुषे॑ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- jinvate ← jinv
- [verb], singular, Present indikative
- “enliven; animate.”
- jaṭhareṣu ← jaṭhara
- [noun], locative, plural, neuter
- “abdomen; udara; Jaṭhara; edema; garbha; inside; stomach; belly.”
- prajajñivān ← prajan ← √jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; result; be born; give birth; beget; grow; issue.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- citreṣu ← citra
- [noun], locative, plural, neuter
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- nānadan ← nānad ← √nad
- [verb noun], nominative, singular
- “bellow.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- siṃhaḥ ← siṃha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “lion; hero; best; leader; siṃha [word].”
- vaiśvānaraḥ ← vaiśvānara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- pṛthupājā ← pṛthu
- [noun]
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- pṛthupājā ← pājāḥ ← pājas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “luminosity; look.”
- amartyo ← amartyaḥ ← amartya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “immortal.”
- vasu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- ratnā ← ratna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- dayamāno ← dayamānaḥ ← day
- [verb noun], nominative, singular
- “share.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
सायण-भाष्यम्
प्रजज्ञिवान् जातः वृषावर्षकः सवैश्वानरः चित्रेषुनानाप्रकारेषु प्राणिनां भेदात् जठराणां भेदः तेषुजिन्वतेवर्धते चित्रेषुनानाविधेष्वरण्येषु नानदत् अत्यर्थं शब्दङ्कुर्वन् सिंहोन सिंहइव किंविधोवैश्वानरः पृथुपाजाः पृथुतेजाः अथवा पृथुवेगः अमर्त्यः मनणधर्मरहितः दाशुषेहवि षाम्प्रदात्रे यजमानाय रत्नारमणीयानि वसुवसूनि धनानि वि विशेषेण दयमानः प्रयच्छन् ॥ ११ ॥
Wilson
English translation:
“The showerer (of benefits), genitive rated in (many) receptacles, flourishes, roaring in various (plural ces) like a lion; Vaiśvānara, the resplendent, the immortal, giving precious treasure to the donor (of the oblation).”
Jamison Brereton
Since he understands how, the bull enlivens himself in his shimmering bellies like a loudly roaring lion—
deathless Vaiśvānara of broad visage, who distributes goods and treasures to the pious man.
Griffith
He stirs with life in wombs dissimilar in kind, born as a Lion or a loudly-bellowing Bull:
Vaisvanara immortal with wide-reaching might, bestowing goods and wealth on him who offiers gifts.
Oldenberg
He the generator, the strong one, stirs in the resplendent bellies like a roaring lion, Vaisvânara with his broad stream of light, the immortal, distributing goods and treasures to his worshipper.
Geldner
In bunten Leibern sich fortpflanzend regt sich der Stier wie ein Löwe brüllend, der Vaisvanara in breiter Gestalt, der Unsterbliche, der die Güter, die Schätze dem Opferspendenden austeilt.
Grassmann
Er regt sich in den Leibern Wegs bewusst, in den verschiednen brüllet löwengleich der Stier; Der Männerhort, weitschimmernd der Unsterbliche, an den Verehrer theilt er gute Schätze aus.
Elizarenkova
Родившись в разных утробах, он оживает,
Бык, ревущий, словно лев,
Вайшванара, с широкой грудью, бессмертный,
Раздающий блага, сокровища (своему) почитателю.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - मनुष्यों को उचित है कि जो (जठरेषु) उदरों में (प्रजज्ञिवान्) प्रबलता से उत्पन्न होता हुआ (चित्रेषु) अद्भुत स्थानों में (वृषा) वीर्य करनेवाला (पृथुपाजाः) विस्तीर्ण बलवान् (अमर्त्यः) मरण-धर्मरहित (वैश्वानरः) सबका नायक (दाशुषे) दान करनेवाले के लिये (रत्ना) रमणीय हीरा आदि मणिरूप (वसु) धन को (दयमानः) देता हुआ (सिंहः) सिंह के समान (न, नानदत्) निरन्तर शब्द नहीं करता है (सः) वह सबको (वि जिन्वते) विशेषता से तृप्त करता है, ऐसा जानें ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। मनुष्यों को अग्नि में अद्भुत गुण-कर्म-स्वभावों को जान के अतुल लक्ष्मियों को सिद्ध कर अच्छे मार्गों में देनेवालों को देनी चाहिये। जो जाठराग्नि शान्त हो तो किसी के जीवन का संभव न हो और न इसके बिना बल भी कोई पा सकता है ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: मनुष्यैर्यो जठरेषु प्रजज्ञिवान् चित्रेषु वृषा पृथुपाजा अमर्त्यो वैश्वानरो दाशुषे रत्ना वसु दयमानः सिंह इव न नानदत् स सर्वान् विजिन्वते इति विज्ञातव्यम् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (जिन्वते) पृणाति (जठरेषु) उदरेषु (प्रजज्ञिवान्) प्रजातः सन् (वृषा) वीर्य्यकारी (चित्रेषु) अद्भुतेषु (नानदत्) भृशं शब्दयति (न) इव (सिंहः) (वैश्वानरः) सर्वेषां नायकः (पृथुपाजाः) विस्तीर्णबलः (अमर्त्यः) मरणधर्मरहितः (वसु) धनानि (रत्ना) रमणीयानि हीरकादीनि (दयमानः) ददन् सन् (वि) (दाशुषे) दात्रे ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्वह्नावद्भुतान् गुणकर्मस्वभावान् विदित्वा अतुलाः श्रियः संपाद्य सन्मार्गेषु दातृभ्यो देयाः। यदि जाठराग्निः शान्तः स्यात्तर्हि जीवनं कस्यापि न संभवेन्न चैतेन विना बलमपि कश्चित्प्राप्नोति ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. माणसांनी अग्नीचे अद्भुत गुण, कर्म, स्वभाव जाणून अतुल लक्ष्मी प्राप्त करून चांगल्या कामात खर्च करणाऱ्यांना द्यावी. जर जठराग्नी निष्क्रिय असेल तर कुणाचेही जीवन शक्य नसते व त्याच्याशिवाय कुणालाही बल प्राप्त होऊ शकत नाही. ॥ ११ ॥
12 वैश्वानरः प्रत्नथा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वैश्वानरः᳓ प्रत्न᳓था ना᳓कम् आ᳓रुहद्
दिव᳓स् पृष्ठ᳓म् भ᳓न्दमानः सुम᳓न्मभिः
स᳓ पूर्वव᳓ज् जन᳓यञ् जन्त᳓वे ध᳓नं
समान᳓म् अ᳓ज्मम् प᳓रि एति जा᳓गृविः
मूलम् ...{Loading}...
वै॒श्वा॒न॒रः प्र॒त्नथा॒ नाक॒मारु॑हद्दि॒वस्पृ॒ष्ठं भन्द॑मानः सु॒मन्म॑भिः ।
स पू॑र्व॒वज्ज॒नय॑ञ्ज॒न्तवे॒ धनं॑ समा॒नमज्मं॒ पर्ये॑ति॒ जागृ॑विः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वैश्वानरः᳓ प्रत्न᳓था ना᳓कम् आ᳓रुहद्
दिव᳓स् पृष्ठ᳓म् भ᳓न्दमानः सुम᳓न्मभिः
स᳓ पूर्वव᳓ज् जन᳓यञ् जन्त᳓वे ध᳓नं
समान᳓म् अ᳓ज्मम् प᳓रि एति जा᳓गृविः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
aruhat ← √ruh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
nā́kam ← nā́ka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pratnáthā ← pratnáthā (invariable)
vaiśvānaráḥ ← vaiśvānará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhándamānaḥ ← √bhand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pr̥ṣṭhám ← pr̥ṣṭhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sumánmabhiḥ ← sumánman- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dhánam ← dhána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
janáyan ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
jantáve ← jantú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
pūrvavát ← pūrvavát (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ájmam ← ájma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jā́gr̥viḥ ← jā́gr̥vi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
samānám ← samāná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वै॒श्वा॒न॒रः । प्र॒त्नऽथा॑ । नाक॑म् । आ । अ॒रु॒ह॒त् । दि॒वः । पृ॒ष्ठम् । भन्द॑मानः । सु॒मन्म॑ऽभिः ।
सः । पू॒र्व॒ऽवत् । ज॒नय॑न् । ज॒न्तवे॑ । धन॑म् । स॒मा॒नम् । अज्म॑म् । परि॑ । ए॒ति॒ । जागृ॑विः ॥
Hellwig Grammar
- vaiśvānaraḥ ← vaiśvānara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni; fire; Vaiśvānara; Vaiśvānara; sacrificial fire; sun.”
- pratnathā
- [adverb]
- nākam ← nāka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; celestial sphere; Svarga; nāka [word].”
- āruhad ← āruhat ← āruh ← √ruh
- [verb], singular, Imperfect
- “board; hop on; climb; ascend; descend; ride; copulate; grow.”
- divas ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- pṛṣṭham ← pṛṣṭha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “back; top; top; surface; shell; peak; Pṛṣṭha; flat roof; pṛṣṭha [word]; back; roof.”
- bhandamānaḥ ← bhand
- [verb noun], nominative, singular
- sumanmabhiḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumanmabhiḥ ← manmabhiḥ ← manman
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; idea; purpose.”
- sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- pūrvavaj ← pūrvavat
- [adverb]
- “as before.”
- janayañ ← janayan ← janay ← √jan
- [verb noun], nominative, singular
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- jantave ← jantu
- [noun], dative, singular, masculine
- “man; worm; being; child; Jantu; offspring; insect; vermin; animal.”
- dhanaṃ ← dhanam ← dhana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- samānam ← samāna
- [noun], accusative, singular, masculine
- “like; identical; common; like; alike(p); same; samāna [word]; akin(p); comparable; identical; mutual; equal.”
- ajmam ← ajma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “march.”
- pary ← pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- jāgṛviḥ ← jāgṛvi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “attentive; argus-eyed; light.”
सायण-भाष्यम्
सुमन्मभिः स्तोतृभिः भन्दमानः स्तूयमानः वैश्वानरः जातमावएवप्रत्नथा प्रत्नइव चिरन्तन इव नाकं कंसुखं अकन्दुःखं नविद्यतेअकंयस्मिन् तत् नाकं दिवः अन्तरिक्षस्यपृष्ठं उपरितनप्रदेशं स्वशोचिभिः आरुहत् आरोहति सवैश्वानरः पूर्ववत् पूर्वेभ्यऋषिभ्यइव जन्तवे स्तोत्रेयजमानाय धनम्पश्वादिलक्षणं जनयन् स्म्पादयन् जागृविःसदाप्रबुद्धः समानं सर्वेषां देवाणंसाधारणं अज्मं आकाशमार्गं पर्येति सूर्यरूपेणगच्छति ॥ १२ ॥
Wilson
English translation:
“Glorified by his adorers, Vaiśvānara of old ascended to the heaven that is above the firmament bestowing wealth upon his (present) worshipper, as he did in former times; he travels, ever vigilant, the common path (of the gods).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The common path: thatis, as the sun’s path
Jamison Brereton
As of old, Vaiśvānara mounted the vault of the sky, the back of heaven, becoming joyful through our good thoughts.
As before, producing the winnings for the (human) race, being awake, he goes around the same course.
Griffith
Vaisvanara, as of old, mounted the cope of heaven, heaven’s ridge, well greeted, by those skilled in noble songs.
He, as of old, producing riches for the folk, still watchful, traversesthe common way again.
Oldenberg
Vaisvânara has mounted the firmament, the back of heaven, as of old, glorified by those who are rich in good thoughts. He, creating wealth for the creatures as of old, goes watchful round the common course.
Geldner
Vaisvanara hat in alter Weise das Firmament erstiegen, zum Rücken des Himmels, von den Sinnreichen beneidet. Wie früher dem Menschen Reichtum schaffend zieht er wachsam im Kreise die gleiche Bahn.
Grassmann
Der Männerhort bestieg den Gipfel wie auch sonst, des Himmels Rücken, strahlend mit der weisen Schar, Nach alter Art erzeugend den Geschöpfen Gut durchwandert wachsam er die altgewohnte Bahn.
Elizarenkova
Вайшванара, как некогда, поднял небосвод,
Спину неба, приветствуемый доброжелателями.
Как прежде, порождая награду для живого существа,
Кружит он, бодрствующий, по одному и тому же пути.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (भन्दमानः) कल्याण को करता हुआ (जागृविः) जागता सा (वैश्वानरः) अग्नि (प्रत्नथा) पुरातन के समान (दिवः) दिव्य आकाश के समान (पृष्ठम्) पर भाग (नाकम्) स्वर्ग सुख भोग विशेष को (आरुहत्) चढ़ता है जो (अज्मम्) गमन होनेवाले मार्ग में (पर्य्येति) सब ओर से जाता है (जन्तवे) वा प्राणी के लिये (समानम्) तुल्य (धनम्) धन को (पूर्ववत्) पूर्व के समान (जनयन्) उत्पन्न करता है (सः) वह (सुमन्मभिः) समस्त उत्तम विचारवाले विद्वानों को विशेषता से जानने योग्य है ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। यह अग्नि अपूर्व नहीं है, जो व्यतीत हुए कल्पों में जैसा हुआ वैसा ही अब वर्त्तमान है, भविष्यत्काल में भी होगा। यदि यह सबका प्रकाशक के समान रवि के योग से कार्यकारी वर्त्तमान है तो वह यथावत् जाना और प्रयोग किया हुआ मङ्गल का अच्छे प्रकार देनेवाला होता है ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो भन्दमानो जागृविरिव वैश्वानरः प्रत्नथा दिवः पृष्ठं नाकमारुहत् योऽज्मम्पर्य्येति जन्तवे समानं धनं पूर्ववज्जनयन् स सर्वैर्विद्वद्भिस्सुमन्मभिर्विज्ञेयः ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वैश्वानरः) पावकः (प्रत्नथा) प्रत्नः प्राक्तन इव (नाकम्) (आ) (अरुहत्) आरोहति (दिवः) दिव्यस्याकाशस्य (पृष्ठम्) परभागम् (भन्दमानः) कल्याणं कुर्वाणः (सुमन्मभिः) सुष्ठुविचारैः (सः) (पूर्ववत्) (जनयन्) जनयति (जन्तवे) प्राणिने (धनम्) (समानम्) तुल्यम् (अज्मम्) अजन्ति गच्छन्ति यस्मिन्मार्गे तत् (परि) (एति) सर्वतः प्राप्नोति (जागृविः) सदा जाग्रदिव ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। नह्ययमग्निरपूर्वोऽस्ति योऽतीतेषु कल्पेषु यादृशोऽभूत्तादृश एवेदानीं वर्त्तते भविष्यत्काले भविष्यति च यद्ययं सर्वेषां प्रकाशक इव रवियोगेन कार्यकारी वर्त्तते तर्हि स यथावत् विज्ञातः प्रयुक्तश्च सन् मङ्गलप्रदो भवति ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. हा अग्नी अपूर्व नाही तर पूर्वकल्पात जसा होता तसाच आताही वर्तमान आहे व भविष्यकाळातही असेल. तो सर्वांचा प्रकाशक असलेल्या सूर्याच्या योगे कार्य करीत असतो. त्याला योग्य रीतीने जाणून त्याचा प्रयोग केल्यास तो कल्याणकारी ठरतो. ॥ १२ ॥
13 ऋतावानं यज्ञियम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋता᳓वानं यज्ञि᳓यं वि᳓प्रम् उक्थि᳓यम्
आ᳓ यं᳓ दधे᳓ मातरि᳓श्वा दिवि᳓ क्ष᳓यम्
तं᳓ चित्र᳓यामं ह᳓रिकेशम् ईमहे
सुदीति᳓म् अग्निं᳓ सुविता᳓य न᳓व्यसे
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒तावा॑नं य॒ज्ञियं॒ विप्र॑मु॒क्थ्य१॒॑मा यं द॒धे मा॑त॒रिश्वा॑ दि॒वि क्षय॑म् ।
तं चि॒त्रया॑मं॒ हरि॑केशमीमहे सुदी॒तिम॒ग्निं सु॑वि॒ताय॒ नव्य॑से ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋता᳓वानं यज्ञि᳓यं वि᳓प्रम् उक्थि᳓यम्
आ᳓ यं᳓ दधे᳓ मातरि᳓श्वा दिवि᳓ क्ष᳓यम्
तं᳓ चित्र᳓यामं ह᳓रिकेशम् ईमहे
सुदीति᳓म् अग्निं᳓ सुविता᳓य न᳓व्यसे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
r̥tā́vānam ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ukthyàm ← ukthyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vípram ← vípra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yajñíyam ← yajñíya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
dadhé ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
kṣáyam ← kṣáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mātaríśvā ← mātaríśvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
citráyāmam ← citráyāma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hárikeśam ← hárikeśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
návyase ← návyas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
sudītím ← sudītí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suvitā́ya ← suvitá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ऋ॒तऽवा॑नम् । य॒ज्ञिय॑म् । विप्र॑म् । उ॒क्थ्य॑म् । आ । यम् । द॒धे । मा॒त॒रिश्वा॑ । दि॒वि । क्षय॑म् ।
तम् । चि॒त्रऽया॑मम् । हरि॑ऽकेशम् । ई॒म॒हे॒ । सु॒ऽदी॒तिम् । अ॒ग्निम् । सु॒वि॒ताय॑ । नव्य॑से ॥
Hellwig Grammar
- ṛtāvānaṃ ← ṛtāvānam ← ṛtāvan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- yajñiyaṃ ← yajñiyam ← yajñiya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- vipram ← vipra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- ukthyam ← ukthya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “applaudable.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dadhe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- mātariśvā ← mātariśvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wind; Mātariśvan; Vayu; vāta.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- kṣayam ← kṣaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- citrayāmaṃ ← citra
- [noun]
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- citrayāmaṃ ← yāmam ← yāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- harikeśam ← hari
- [noun]
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- harikeśam ← keśam ← keśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mane; hair; keśa [word].”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- sudītim ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudītim ← dītim ← dīti
- [noun], accusative, singular, feminine
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- suvitāya ← suvita
- [noun], dative, singular, neuter
- “prosperity; well-being.”
- navyase ← navyas
- [noun], dative, singular, neuter
- “new.”
सायण-भाष्यम्
ऋतावानं बलवन्तं यज्ञियंयज्ञार्हं विप्रम्मेधाविनं उक्थ्यं स्तुत्यं दिविद्युलोकेक्षयं निवसन्तं यमग्निं मातरिश्वावायुः द्युलोकादाहृत्यपृथिव्यां आदधे आहितवान् चित्रयानं नानाविधगमनं हरिकेशं पिङ्गलार्चिषं सुदीतिं शोभनदीप्तिन्तमग्निं नव्यसेनवतराय सुविताय सुष्ठुप्राप्तव्यायध नाय तदर्थंईमहेयाचामहे ॥ १३ ॥
Wilson
English translation:
“We implore for present riches, the many-moving tawny-rayed, resplendent Agni, whom mighty venerable, wise, adorable, and dwelling in the sky, the wind (brought down) and deposited (upon the earth).”
Jamison Brereton
The inspired one, possessing the truth, worthy of the sacrifice, and worthy of hymns, the dwelling in heaven whom Mātariśvan
placed here—
him do we beseech, him whose path is shimmering, whose hair is tawny, beautifully shining Agni, for a newer easy passage.
Griffith
For new prosperity we seek to Agni, him whose course is splendid, gold-haired, excellently bright,
Whom Matarisvan stablished, dweller in the heaven, meet for high praise and holy, sage and true to Law.
Oldenberg
The righteous, worshipful priest deserving of praise, the dweller in heaven 1 whom Mâtarisvan has established (on earth): him we approach whose way is bright and hair golden, the resplendent Agni, for the sake of ever new welfare.
Geldner
Den wahrhaften, opfergewaltigen, redefertigen, preislichen, den Matarisvan an sich nahm, da er im Himmel wohnte, ihn, dessen Ausfahrt prächtig ist, den goldhaarigen, schön leuchtenden Agni gehen wir zu erneuter Wohlfahrt an.
Grassmann
Den heil’gen Priester, den verehrten, preislichen, den Mātariçvan setzte an des Himmels Thron, Den goldgelockten Agni, dessen Bahn erglänzt, den schöngesetzten flehn wir an um neues Gut.
Elizarenkova
К поддерживающему закон, достойному жертв, вдохновенному, заслуживающему гимна,
Кого захватил Матаришван, когда тот жил на небе,
К имеющему яркий путь, златовласому, прекраснопламенеющему
Агни мы обращаемся за новой удачей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यम्) जिस (ऋतावानम्) सत्यकारणमय (यज्ञियम्) यज्ञसंपादक (उक्थ्यम्) प्रशंसा करने योग्य (दिवि, क्षयम्) दिव्य आकाश में निवास करते हुए (चित्रयामम्) चित्र-विचित्र अद्भुत प्रहर जिसमें होते हैं वा चित्र विचित्र याम प्राप्ति जिसकी वा (सुदीतिम्) सुन्दर दान जिससे होता उस (हरिकेशम्) हरणशील रश्मियोंवाले (अग्निम्) अग्नि को (नव्यसे) नवीन (सुविताय) अभिषव के लिये (मातरिश्वा) अन्तरिक्ष में सोनेवाला वायु (आ, दधे) अच्छे प्रकार धारण करता है (सम्) उसे जो जानता है उस (विप्रम्) मेधावी पुरुष को हम लोग (ईमहे) याचते हैं ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अग्नि के निमित्त कारण को धारण करनेवाला वायु वर्त्तमान है, जिस अन्तरिक्ष में वायु है, वहीं अग्नि भी है, जिससे प्रलय होता वा यज्ञ सिद्ध होते हैं, उस अद्भुत गुण-कर्म-स्वभाववाले अग्नि को नवीनता और विद्या प्राप्ति के लिये विद्वान् जन ढूँढें ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यं ऋतावानं यज्ञियमुक्थ्यं दिवि क्षयं चित्रयामं सुदीतिं हरिकेशमग्निं नव्यसे सुविताय मातरिश्वाऽऽदधे तं यो जानाति तं विप्रं वयमीमहे॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतावानम्) सत्यकारणमयम् (यज्ञियम्) यज्ञसंपादकम् (विप्रम्) मेधाविनम् (उक्थ्यम्) प्रशंसनीयम् (आ) (यम्) (दधे) दधाति (मातरिश्वा) यो मातर्य्यन्तरिक्षे श्वसिति (दिवि) दिव्ये आकाशे (क्षयम्) निवसितारम् (तम्) (चित्रयामम्) चित्रा अद्भुता यामाः प्रहरा यस्मात् यद्वा चित्रं यामं प्रापणं यस्य तम् (हरिकेशम्) हरयो हरणशीलाः केशा रश्मयो यस्य तम् (ईमहे) याचामहे (सुदीतिम्) सुष्ठु दीतिः क्षयो यस्मात् तम् (अग्निम्) पावकम् (सुविताय) अभिषवाय (नव्यसे) नूतनाय ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह्नेर्निमित्तकारणं धर्ता वायुः प्रवर्त्तते यत्रान्तरिक्षे वायुरस्ति तत्रैव पावकः। यस्मात्प्रलयः प्रभवति येन च यज्ञाः सिद्धा भवन्ति तमद्भुतगुणकर्मस्वभावमग्निं नवीनताविद्याफलाप्तये विद्वांसोऽन्विच्छन्तु ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अग्नीचे निमित्त कारण धर्ता वायू असतो. ज्या अंतरिक्षात वायू असतो तेथे अग्नीही असतो. त्यामुळे प्रलयही होतो व यज्ञही सिद्ध होतात. नवीनतेसाठी व विद्याप्राप्तीसाठी विद्वानांनी त्या अद्भुत गुण, कर्म, स्वभावाच्या अग्नीचे संशोधन करावे. ॥ १३ ॥
14 शुचिं न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शु᳓चिं न᳓ या᳓मन्न् इषिरं᳓ सुवर्दृ᳓शं
केतुं᳓ दिवो᳓ रोचनस्था᳓म् उषर्बु᳓धम्
अग्नि᳓म् मूर्धा᳓नं दिवो᳓ अ᳓प्रतिष्कुतं
त᳓म् ईमहे न᳓मसा वाजि᳓नम् बृह᳓त्
मूलम् ...{Loading}...
शुचिं॒ न याम॑न्निषि॒रं स्व॒र्दृशं॑ के॒तुं दि॒वो रो॑चन॒स्थामु॑ष॒र्बुध॑म् ।
अ॒ग्निं मू॒र्धानं॑ दि॒वो अप्र॑तिष्कुतं॒ तमी॑महे॒ नम॑सा वा॒जिनं॑ बृ॒हत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शु᳓चिं न᳓ या᳓मन्न् इषिरं᳓ सुवर्दृ᳓शं
केतुं᳓ दिवो᳓ रोचनस्था᳓म् उषर्बु᳓धम्
अग्नि᳓म् मूर्धा᳓नं दिवो᳓ अ᳓प्रतिष्कुतं
त᳓म् ईमहे न᳓मसा वाजि᳓नम् बृह᳓त्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
iṣirám ← iṣirá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śúcim ← śúci- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svardŕ̥śam ← svardŕ̥ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yā́man ← yā́man- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ketúm ← ketú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rocanasthā́m ← rocanasthā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
uṣarbúdham ← uṣarbúdh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ápratiṣkutam ← ápratiṣkuta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mūrdhā́nam ← mūrdhán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vājínam ← vājín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
शुचि॑म् । न । याम॑न् । इ॒षि॒रम् । स्वः॒ऽदृश॑म् । के॒तुम् । दि॒वः । रो॒च॒न॒ऽस्थाम् । उ॒षः॒ऽबुध॑म् ।
अ॒ग्निम् । मू॒र्धान॑म् । दि॒वः । अप्र॑तिऽस्कुतम् । तम् । ई॒म॒हे॒ । नम॑सा । वा॒जिन॑म् । बृ॒हत् ॥
Hellwig Grammar
- śuciṃ ← śucim ← śuci
- [noun], accusative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yāmann ← yāman
- [noun], locative, singular, neuter
- “expedition; path; expedition; arrival.”
- iṣiraṃ ← iṣiram ← iṣira
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vigorous; bracing; quick.”
- svardṛśaṃ ← svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- svardṛśaṃ ← dṛśam ← dṛś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “eye; dṛś; dṛś [word]; sight; evil eye.”
- ketuṃ ← ketum ← ketu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- rocanasthām ← rocana
- [noun], neuter
- “light; celestial sphere.”
- rocanasthām ← sthām ← sthā
- [noun], accusative, singular, masculine
- uṣarbudham ← uṣarbudh
- [noun], accusative, singular, masculine
- “early rising.”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- mūrdhānaṃ ← mūrdhānam ← mūrdhan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “head; battlefront; peak; top; mūrdhan [word]; leader; top.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- apratiṣkutaṃ ← apratiṣkutam ← apratiṣkuta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “unhampered; unrestrained; unchallenged.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- vājinam ← vājin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
सायण-भाष्यम्
नेतिसम्प्रत्यर्थे शुचिन्दीप्तं यामन् यामनियज्ञे इषिरंएषणीयं स्वर्दृशंसर्वदृशंसर्वपदार्थविज्ञानयुक्तं दिवः द्युलोकस्यकेतुं प्रज्ञापकं रोचनस्थांरोचनस्थं रोचनःसूर्यः तस्मिन् तिष्ठन्तं उषर्बुधं अग्निहो त्रिकरूपेण उषसिप्रबुध्यमानं दिवःस्वर्गस्यमूर्धानम्प्रधानं अप्रतिष्कुतंअप्रतिहतशब्दं वाजिनमन्न वन्तं बृहत् महान्तं तमग्निं नमसास्तोत्रेण ईमहेयाचामहे ॥ १४ ॥
Wilson
English translation:
“We implore with prayer the mighty Agni, the giver of food, the unrefusing, (seated on) the front of heaven; the radiant in the sacrifice, him who is to be sought (for by all), the beholder of all, the emblem of heaven, the dweller in light, who is to be awakened at dawn.”
Jamison Brereton
Like the blazing (sun) in its course, the vigorous one of sunlike appearance, the beacon of heaven, standing within the realm of light and awakening at dawn—
Agni, the unstoppable head of heaven, him do we beseech with our reverence on high as our prizewinner horse.
Griffith
As pure and swift of course, beholder of the light, who stands in heaven’s bright sphere a sign, who wakes at dawn,
Agni, the head of heaven, whom none may turn aside-to him the Powerful with mighty prayer we seek.
Oldenberg
Like the flaming one (the sun?) on his way, the quick one, of sun-like aspect, the banner of heaven, who dwells in light, who wakes at dawn—Agni the head of heaven, the unrepressed, him we approach with adoration, the strong one mightily.
Geldner
Emsig wie die helle Sonne auf der Fahrt, sonnenaugig, des Himmels Banner, im Glanze weilend, am frühen Morgen wach, das unbestrittene Oberhaupt des Himmels, den sieggewinnenden Agni gehen wir mit hoher Verbeugung an.
Grassmann
Des Himmels Banner flatternd hell auf seiner Bahn das sonnengleich am Himmel steht, und früh erwacht, Des Himmels Haupt, den Agni, der unhemmbar ist, ihn flehen wir, den reichen, laut mit Ehrfurcht an.
Elizarenkova
К чистому, как (светило) в (своем) движении, подвижному, подобному солнцу,
Знамени неба, находящемуся в светлом пространстве, пробуждающемуся с зарей,
К Агни – главе неба, неудержимому, приносящему награду,
Мы обращаемся с поклонением, торжественно.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! हम लोग विद्वानों की उत्तेजना से (नमसा) सत्कार से जिस (शुचिम्) पवित्र और पवित्र करनेवाले के (न) समान (यामन्) जिसके गमन करते हैं उस मार्ग में (इषिरम्) इच्छा करने योग्य (स्वर्दृशम्) जिससे कि सुख दीखता है उस (केतुम्) रूपादिप्रापक (दिवः) प्रकाश के बीच (रोचनस्थाम्) उजाले में स्थित होने (उषर्बुधम्) प्रातःकाल बोध दिलाने और (दिवः) दिव्य आकाश के बीच (मूर्द्धानम्) खींचने से बाँधने (अप्रतिष्कुतम्) इधर-उधर से लोकान्तर के चारों ओर से भ्रमणरहित (बृहत्) महान् (वाजिनम्) बहुत वेगवाले (अग्निम्) अग्नि को (ईमहे) याचते हैं (तम्) उस अग्नि को उन हम लोगों से तुम भी चाहो वा माँगो ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को आप्त विद्वानों से अग्न्यादि विद्या प्राप्त करनी चाहिये, जो जिससे विद्या ग्रहण की इच्छा करे, वह उसका निरन्तर सत्कार करे, सूर्य किसी लोक का परिक्रमण नहीं करता और सबसे बड़ा भी है ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या वयं विदुषां सकाशान्नमसा शुचिं न यामन्निषिरं स्वर्दृशं केतुं दिवो रोचनस्थामुषर्बुधं दिवो मूर्द्धानमप्रतिष्कुतं बृहद्वाजिनमग्निमीमहे तं तेभ्यो यूयमपि याचत ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुचिम्) पवित्रं शुद्धिकारकम् (न) इव (यामन्) यान्ति गच्छन्ति यस्मिन्मार्गे (इषिरम्) एष्टव्यम् (स्वर्दृशम्) स्वः सुखं दृश्यते यस्मात्तम् (केतुम्) रूपादिप्रापकम् (दिवः) प्रकाशस्य (रोचनस्थाम्) रोचने प्रदीप्ते तिष्ठति तम् (उषर्बुधम्) य उषसि बोधयति तम् (अग्निम्) वह्निम् (मूर्द्धानम्) आकर्षणेन बद्धारम् (दिवः) दिव्याकाशस्य मध्ये (अप्रतिष्कुतम्) इतस्ततो लोकान्तरस्याभितो भ्रमणरहितम् (तम्) (ईमहे) (नमसा) सत्कारेण (वाजिनम्) बहुवेगवन्तम् (बृहत्) महान्तम्। अत्र सुपां सुलुगिति अमो लुक् ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैराप्तेभ्यो विद्वद्भ्योऽग्न्यादिविद्याः प्राप्तव्याः । यो यस्माद्विद्यां जिघृक्षन्तं सततं सत्कुर्य्यात्। सूर्यः कस्यापि लोकस्य परिक्रमणं न करोति सर्वेभ्यो महांश्च ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी आप्त विद्वानांकडून अग्नी इत्यादी विद्या प्राप्त केली पाहिजे. जो ज्याच्याकडून जी विद्या ग्रहण करण्याची इच्छा करतो त्याने त्याचा निरंतर सत्कार केला पाहिजे. सूर्य कोणत्याही गोलाचे परिक्रमण करीत नाही. तो सर्वात मोठा आहे. ॥ १४ ॥
15 मन्द्रं होतारम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मन्द्रं᳓ हो᳓तारं शु᳓चिम् अ᳓द्वयाविनं
द᳓मूनसम् उक्थि᳓यं विश्व᳓चर्षणिम्
र᳓थं न᳓ चित्रं᳓ व᳓पुषाय दर्शत᳓म्
म᳓नुर्हितं स᳓दम् इ᳓द् राय᳓ ईमहे
मूलम् ...{Loading}...
म॒न्द्रं होता॑रं॒ शुचि॒मद्व॑याविनं॒ दमू॑नसमु॒क्थ्यं॑ वि॒श्वच॑र्षणिम् ।
रथं॒ न चि॒त्रं वपु॑षाय दर्श॒तं मनु॑र्हितं॒ सद॒मिद्रा॒य ई॑महे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वैश्वानरोग्निः
- ऋषिः - गाथिनो विश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मन्द्रं᳓ हो᳓तारं शु᳓चिम् अ᳓द्वयाविनं
द᳓मूनसम् उक्थि᳓यं विश्व᳓चर्षणिम्
र᳓थं न᳓ चित्रं᳓ व᳓पुषाय दर्शत᳓म्
म᳓नुर्हितं स᳓दम् इ᳓द् राय᳓ ईमहे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádvayāvinam ← ádvayāvin- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mandrám ← mandrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śúcim ← śúci- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dámūnasam ← dámūnas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ukthyàm ← ukthyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
viśvácarṣaṇim ← viśvácarṣaṇi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
citrám ← citrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
darśatám ← darśatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vápuṣāya ← vápuṣa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ít ← ít (invariable)
mánurhitam ← mánurhita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sádam ← sádam (invariable)
पद-पाठः
म॒न्द्रम् । होता॑रम् । शुचि॑म् । अद्व॑याविनम् । दमू॑नसम् । उ॒क्थ्य॑म् । वि॒श्वऽच॑र्षणिम् ।
रथ॑म् । न । चि॒त्रम् । वपु॑षाय । द॒र्श॒तम् । मनुः॑ऽहितम् । सद॑म् । इत् । रा॒यः । ई॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- mandraṃ ← mandram ← mandra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- hotāraṃ ← hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- śucim ← śuci
- [noun], accusative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- advayāvinaṃ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- advayāvinaṃ ← dvayāvinam ← dvayāvin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “dishonest.”
- damūnasam ← damūnas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “master.”
- ukthyaṃ ← ukthyam ← ukthya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “applaudable.”
- viśvacarṣaṇim ← viśvacarṣaṇi
- [noun], accusative, singular, masculine
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- citraṃ ← citram ← citra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- vapuṣāya ← vapuṣa
- [noun], dative, singular, neuter
- darśatam ← darśata
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beautiful; visible; beautiful.”
- manurhitaṃ ← manuḥ ← manus
- [noun], masculine
- “Manu; man.”
- manurhitaṃ ← hitam ← hita
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beneficial; wholesome; good; suitable; good; appropriate; pleasant; Aṣṭādhyāyī 5.1.5; friendly; agreeable.”
- sadam
- [adverb]
- “always.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- rāya ← rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
सायण-भाष्यम्
मन्द्रं स्तुत्यंहोतारन्देवानामाह्वातारं शुचिंसर्वदाशुद्धं अद्वयाविनन्द्वयहीनं अकुटिलं दमूनसन्दा- नमनसं उक्थ्यंश्रेष्ठं विश्वचर्षणिंविश्वस्यद्रष्टारं चित्रं नानाविधवर्णं रथन्न रथमिव वपुषाय रूपार्थं दर्शतन्दर्शनीयं सदमित् सदैवमनुर्हितं सर्वेभ्योमनुष्येभ्योहितं तमग्निंरायोधनानिईमहेयाचामहे अत्रताच्चार्थत्वादस्यद्विकर्मकत्वम् ॥ १५ ॥वैश्वानरायेत्येकादशर्चन्तृतीयंसुक्तं वैश्वामित्रं अत्रेयमनुक्रमणिका—वैश्वानरायैकादशेति । पूर्व सूक्तेवैश्वानरीयन्तुजागतन्त्वित्युक्तत्वादस्यापिसूक्तस्यजगतीछन्दः वैश्वानरोग्निर्देवता अस्य सूक्तस्य अग्निष्टोमेआग्निमारुतशस्त्रेविनियोगः सूत्र्यतेहि—वैश्वानरायपृथुपाजसेशन्नः—करत्यर्वतइति ।
Wilson
English translation:
“We solicit wealth of the adorable (Agni), the invoker of the gods, the pure, the single-minded, the munificent, the commendable, the beholder of all, who is many-coloured like a chariot, elegant in form, and always friendly to mankind.”
Jamison Brereton
The delighting Hotar, the blazing one free of duplicity, the lord of the household, worthy of hymns and belonging to all lands,
like the shimmering chariot [=the sun?], lovely to see for his beautiful form, the one placed by Manu, do we ever beseech for wealth.
Griffith
The cheerful Priest, the pure, in whom no guile is found, Friend of the House, praise-worthy, dear to all mankind,
Fair to behold for beauty like a splendid car,- Agni the Friend of men we ever seek for wealth.
Oldenberg
The joy-giving, bright Hotri, in whom is no falsehood, the domestic, praiseworthy dweller among all tribes, like a splendid chariot, wonderful to behold, established by Manus: him we constantly approach for the sake of wealth.
Geldner
Den wohlredenen Hotri, den lauteren, aufrichtigen, preislichen Hausgebieter, bei allen Leuten bekannt, prächtig wie ein Wagen, zum Anstaunen schön, von Manu eingesetzt, ihn gehen wir immerdar um Reichtümer an.
Grassmann
Den lieben Priester, der erglänzet fern von Trug, den Hausfreund, der als Menschenhort zu preisen ist Ein Strahlenwagen, ihn, der zum Bewundern schön und lieb den Menschen, flehn wir stets um Güter an.
Elizarenkova
К радостному хотару, светлому, не двуличному,
Домашнему (богу,) достойному гимна, принадлежащему всем народам,
К яркому, как колесница, прекрасному на удивление,
Установленному Ману, мы всегда обращаемся за богатством.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निर्वैश्वानरः
- गाथिनो विश्वामित्रः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! हम लोग जिस (होतारम्) ग्रहण करने और (मन्द्रम्) आनन्द देनेवाले (दमूनसम्) दमनशील (उक्थ्यम्) प्रशंसा करने योग्य (शुचिम्) पवित्र (विश्वचर्षणिम्) सबके देखने और (मनुर्हितम्) मनुष्यों के हित करने करनेवाले विद्वान् को प्राप्त होकर (रथम्) दृढ रमणीय यान के (न) समान (चित्रम्) अद्भुत और (वपुषाय) जिस व्यवहार में रूप विद्यमान उस व्यवहार के लिये (दर्शतम्) देखने योग्य (सदम्) अवस्थित और (अद्वयाविनम्) जो दो में नहीं विद्यमान ऐसे सीधे चलनेवाले अग्नि को (ईमहे) जांचते और उससे (रायः) धनों को जाँचते हैं, उस (इत्) ही को तुम लोग भी जाँचो ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो इन्द्रियों को दमन करनेवाले विद्वानों के निकट स्थित होकर अग्निविद्या को जानें, तो मनुष्य किस-किस धन को न प्राप्त हों ? ॥१५॥ इस सूक्त में विद्वान् और अग्नि के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्तार्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह दूसरा सूक्त और उन्नीसवाँ वर्ग पूर्ण हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या वयं यं होतारं मन्द्रं दमूनसमुक्थ्यं शुचिं विश्वचर्षणिं मनुर्हितं विद्वांसं प्राप्य रथं न चित्रं वपुषाय दर्शतं सदमद्वयाविनं वह्निमीमहे तेन राय ईमहे तमिद्यूयमपि याचत ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मन्द्रम) आनन्दप्रदम् (होतारम्) आदातारम् (शुचिम्) पवित्रम् (अद्वयाविनम्) यो द्वयोर्न विद्यते तं सरलगामिनम् (दमूनसम्) दमनशीलम् (उक्थ्यम्) प्रशंसनीयम् (विश्वचर्षणिम्) सर्वेषां दर्शकम् (रथम्) दृढं रमणीयं यानम् (न) इव (चित्रम्) अद्भुतम् (वपुषाय) वपूंषि रूपाणि विद्यन्ते यस्मिंस्तस्मै व्यवहाराय। अत्र अर्श आदिभ्योऽजिति वेद्यम्। (दर्शतम्) द्रष्टुं योग्यम् (मनुर्हितम्) मनुष्याणां हितकारकम् (सदम्) अवस्थितम् (इत्) एव (रायः) धनानि (ईमहे) याचामहे ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि दान्तानां विदुषां संनिधौ स्थित्वा वह्निविद्यां जानीयुस्तर्हि मनुष्याः किं किं धनं न प्राप्नुयुरिति ॥१५॥ अत्र विद्वद्वह्निगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति द्वितीयं सूक्तमेकोनविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे इंद्रियदमन करणाऱ्या विद्वानाजवळ स्थित होऊन अग्निविद्या जाणतात त्या माणसांना कोणते धन प्राप्त होणार नाही? ॥ १५ ॥