सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ कनिक्रदत् ’ इति तृचं दशमं सूक्तम् । अत्रैवमनुक्रमणिका- कनिक्रदत्तृचम् ’ इति । मण्डलद्रष्टा गृत्समदोऽस्य ऋषिः । त्रिष्टुप् छन्दः । कपिञ्जलरूपीन्द्रो देवता । वयसाममनोज्ञां वाचं श्रुत्वैतत्सूक्तं जपेत् । सूत्रितं च- ’ वयसाममनोज्ञां वाचः श्रुत्वा कनिक्रदज्जनुषं प्रब्रुवाण इति सूक्ते जपेत् ’ (आश्व. गृ. ३.१०. ९) इति ।।
Jamison Brereton
42 (233)
Omen-Bird
Gr̥tsamada
3 verses: triṣṭubh
The last two brief hymns in Maṇḍala II have a popular character and call on the “omen bird” (śakúni / śakúnti) to produce only auspicious cries. The second of the two (II.43) playfully compares the bird to various priests in the ritual and is thus reminiscent of the famous “Frog Hymn” (VII.103), which identifies the behavior of frogs in the monsoon with that of priests.
Jamison Brereton Notes
Omen-bird
01 कनिक्रदज्जनुषं प्रब्रुवाण - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क᳓निक्रदज् जनु᳓षम् प्रब्रुवाण᳓
इ᳓यर्ति वा᳓चम् अरिते᳓व ना᳓वम्
सुमङ्ग᳓लश् च शकुने भ᳓वासि
मा᳓ त्वा का᳓ चिद् अभिभा᳓ वि᳓श्व्या विदत्
मूलम् ...{Loading}...
कनि॑क्रदज्ज॒नुषं॑ प्रब्रुवा॒ण इय॑र्ति॒ वाच॑मरि॒तेव॒ नाव॑म् ।
सु॒म॒ङ्गल॑श्च शकुने॒ भवा॑सि॒ मा त्वा॒ का चि॑दभि॒भा विश्व्या॑ विदत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः (कपिंजलरूपी)
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
क᳓निक्रदज् जनु᳓षम् प्रब्रुवाण᳓
इ᳓यर्ति वा᳓चम् अरिते᳓व ना᳓वम्
सुमङ्ग᳓लश् च शकुने भ᳓वासि
मा᳓ त्वा का᳓ चिद् अभिभा᳓ वि᳓श्व्या विदत्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular;; 11 = 4+7, ending HLX
Morph
janúṣam ← janúṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kánikradat ← √krand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
prabruvāṇáḥ ← √brū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
aritā́ ← aritár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
íyarti ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
nā́vam ← naú- ~ nā́v- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vā́cam ← vā́c- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
bhávāsi ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
śakune ← śakuni- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sumaṅgálaḥ ← sumaṅgála- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhibhā́ ← abhibhā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
cit ← cit (invariable)
kā́ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vidat ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
víśvyā ← víśvya- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
कनि॑क्रदत् । ज॒नुष॑म् । प्र॒ऽब्रु॒वा॒णः । इय॑र्ति । वाच॑म् । अ॒रि॒ताऽइ॑व । नाव॑म् ।
सु॒ऽम॒ङ्गलः॑ । च॒ । श॒कु॒ने॒ । भवा॑सि । मा । त्वा॒ । का । चि॒त् । अ॒भि॒ऽभा । विश्व्या॑ । वि॒द॒त् ॥
Hellwig Grammar
- kanikradaj ← kanikradat ← kanikrad ← √krand
- [verb noun], nominative, singular
- “roar; neigh.”
- januṣam ← janus
- [noun], accusative, singular, masculine
- “birth.”
- prabruvāṇa ← prabruvāṇaḥ ← prabrū ← √brū
- [verb noun], nominative, singular
- “state; name; disclose.”
- iyarti ← ṛch
- [verb], singular, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- vācam ← vāc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- ariteva ← aritā ← aritṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- ariteva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- nāvam ← nau
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ship; boat; nau [word].”
- sumaṅgalaś ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumaṅgalaś ← maṅgalaḥ ← maṅgala
- [noun], nominative, singular, masculine
- “auspicious.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- śakune ← śakuni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Śakuni; bird; large bird; Śakuni.”
- bhavāsi ← bhū
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- kācid ← kaścit
- [noun], nominative, singular, feminine
- “any(a); some(a); some(a); some(a); some(a).”
- abhibhā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “omen.”
- viśvyā
- [adverb]
- vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
सायण-भाष्यम्
कनिक्रदत् पुनःपुनःशब्दायमानः जनुषन्निष्यमाणमर्थं प्रब्रुवाणः सूचयन् कपिञ्चलः अरितेव कर्णधारइवनावंवाचमियर्तिप्रेरयति अथप्रत्यक्षकृतः हेशकुनेकपिञ्चल त्वंसुमङ्गलः प्रकृष्टकल्याण श्चभवासिभव किञ्च काचिदभिभा कोप्यभिभवः त्वात्वां विश्व्याविश्वतः सर्वासुदिक्षुमाविदत् माप्रापत् शकुनिः शक्नोत्युन्नेतुमात्मनं न्यक्रन्दीज्जन्मप्रब्रुवाणोयथास्यशब्दस्तथानामेरयतिवाचमीर यितेवनावंसुमङ्गलश्चशकुनेभवकल्याणमङ्गलोमङ्लङ्गिरतेर्गृणात्यर्थेगिरत्यर्थानितिवेतियास्कः ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Crying repeatedly, and foretelling what will come to pass, (the kapiñjala) gives (due) direction to its voice, as a helmsman (guides) a boat; be ominous, bird, of good fortune, and may no calamity whatever befall you from any quarter.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Kapiñjala: The Anukramaṇikā has kanimatarūpindro devatā;
Kapiñjala = francoline partridge
Jamison Brereton
Ever screeching, announcing its kind [=species], it directs its speech like an oarsman his boat.
And if you will be of good omen, bird, let no evil eye at all find you.
Jamison Brereton Notes
Subordinating ca as in II.41.11, also with a subjunctive.
The root noun cmpd. abhibhā́- occurs only here in the RV, but 5x in the AV, which seems only to make it more obscure. Twice in the phrase “let not abhibhā́or aśasti find you” (i.e., parallel to this phrase), but also in conjunction with dogs and jackals once, once abhibhā́-s can speak, and once in conjunction with diseases. Wh.
transl. ‘portent’. Though not a lit. tr., Engl. “evil-eye” seems to correspond well to the contextual sense of the word; I have adopted it from Klein (DGRV II.240).
Pāda d should be read as a Jagatī, though neither Oldenberg nor Holland & van Nooten Rig Veda edition comment. The cadence is a Jagatī cadence and the proper number of syllables is achieved by reading víśvi yā as a trisyllable (so already Grassmann, also AiG III.78). The word is otherwise not found in the RV, but such a cluster begs to be distracted, and by Wackernagel’s analysis of it as modeled on urviyā́(AiG III.78, flg. Brugmann), it would have -iyā́ by nature.
Griffith
TELLING his race aloud with cries repeated, he sends his voice out as his boat a steersman.
O Bird, be ominous of happy fortune from no side may calamity befall thee.
Geldner
Schreiend, seine Herkunft kund tuend stößt er die Stimme hinaus wie der Fährmann das Schiff. Wenn du, o Vogel, von guter Vorbedeutung sein solltest, so soll dich kein böser Blick jeglicher Art treffen.
Grassmann
Laut kreischend, so verkündend seine Weise, treibt seine Stimm’ er, wie das Schiff der Rudrer; Zum Glücke mögest du mir sein, o Häher, kein Unglückszeichen möge je dir kommen.
Elizarenkova
Громко крича, оповещая о (своем) происхождении,
Она выталкивает голос, как рулевой – лодку.
Если ты, о птица, предвещаешь добро,
Да не найдет тебя нигде никакой враждебный взгляд!
अधिमन्त्रम् (VC)
- कपिञ्जलइवेन्द्रः
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब तीन चावाले बयालीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में उपदेशक के गुणों को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शकुने) पक्षी के तुल्य वर्त्तमान शक्तिमान् पुरुष (कनिक्रदत्) निरन्तर शब्दायमान उपदेशक (जनुषम्) प्रसिद्ध विद्या को (प्रब्रुवाणः) प्रकृष्टता से कहता हुआ (अरितेव) पहुँचे हुए पदार्थों के समान (वाचम्) वाणी (च) और (नावम्) नाव को (इयर्त्ति) प्राप्त होता वैसे (सुमङ्गलः) सुमङ्गल शब्दयुक्त (भवासि) होते हो (का,चित्) कोई भी (विश्व्याः) इस संसार में हुई (अभिभा) सब ओर से जो कान्ति है वह (त्वा) तुझे (मा) मत (विदत्) प्राप्त हो अर्थात् किसी दूसरे का तेज आपके आगे प्रबल न हो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो उपदेशक जैसे बल्ली नाव को पहुँचाती है, वैसे सब मनुष्यों को उपदेश के लिये प्राप्त होता वा उपदेश करता हुआ पक्षी के समान भ्रमता है, उस सुमङ्गलाचरण करनेवाले के लिये कोई कान्ति भङ्ग न हो, इसलिये राजा को उपदेशकों की रक्षा करनी चाहिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शकुने शक्तिमन् कनिक्रदज्जनुषं प्रब्रुवाणोऽरितेवं वाचं नावं चेयर्त्ति तथा सुमङ्गलो भवासि काचिद्विश्व्या अभिभा त्वामाविदत् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथोपदेशकगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कनिक्रदत्) भृशं शब्दायमानः (जनुषम्) प्रसिद्धाम् (प्रब्रुवाणः) प्रकृष्टतया वदन् (इयर्त्ति) प्राप्नोति (वाचम्) (अरितवे) यथा अरितानि (नावम्) (सुमङ्गलः) सुमङ्गलशब्दः (च) (शकुने) शकुनिवद्वर्त्तमान (भवासि) भवेः (मा) (त्वा) त्वाम् (का) (चित्) अपि (अभिभा) अभितः कान्तिः (विश्व्याः) विश्वस्मिन्भवा (विदत्) प्राप्नुयात् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। य उपदेशको यथाऽरित्राणि नावं प्राप्नुवन्ति तथा सर्वान्मनुष्यानुपदेशाय प्राप्नोत्युपदिशन् पक्षिवद्भ्रमति तस्मै सुमङ्गलाचाराय कश्चित्प्रभाभङ्गो न स्यादेतदर्थं राज्ञोपदेशकानां रक्षा विधेया ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात उपदेशकाच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे वल्हे नावेला पलीकडे पोचवितात तसा उपदेशक सर्व माणसांना उपदेश करतो व पक्ष्याप्रमाणे भ्रमण करतो. त्या चांगले आचरण करणाऱ्याचे तेज नष्ट होऊ नये यासाठी राजाने उपदेशकाचे रक्षण केले पाहिजे. ॥ १ ॥
02 मा त्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मा᳓ त्वा श्येन᳓ उ᳓द् वधीन् मा᳓ सुपर्णो᳓
मा᳓ त्वा विदद् इ᳓षुमान् वीरो᳓ अ᳓स्ता
पि᳓त्र्याम् अ᳓नु प्रदि᳓शं क᳓निक्रदत्
सुमङ्ग᳓लो भद्रवादी᳓ वदेह᳓
मूलम् ...{Loading}...
मा त्वा॑ श्ये॒न उद्व॑धी॒न्मा सु॑प॒र्णो मा त्वा॑ विद॒दिषु॑मान्वी॒रो अस्ता॑ ।
पित्र्या॒मनु॑ प्र॒दिशं॒ कनि॑क्रदत्सुम॒ङ्गलो॑ भद्रवा॒दी व॑दे॒ह ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः (कपिंजलरूपी)
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मा᳓ त्वा श्येन᳓ उ᳓द् वधीन् मा᳓ सुपर्णो᳓
मा᳓ त्वा विदद् इ᳓षुमान् वीरो᳓ अ᳓स्ता
पि᳓त्र्याम् अ᳓नु प्रदि᳓शं क᳓निक्रदत्
सुमङ्ग᳓लो भद्रवादी᳓ वदेह᳓
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular;; 11 = 4+7, ending HLX
popular
Morph
mā́ ← mā́ (invariable)
mā́ ← mā́ (invariable)
suparṇáḥ ← suparṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
út ← út (invariable)
vadhīt ← √vadhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ástā ← ástar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
íṣumān ← íṣumant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vidat ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
vīráḥ ← vīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
kánikradat ← √krand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
pítryām ← pítrya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
pradíśam ← pradíś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
bhadravādī́ ← bhadravādín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
sumaṅgálaḥ ← sumaṅgála- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vada ← √vadⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
मा । त्वा॒ । श्ये॒नः । उत् । व॒धी॒त् । मा । सु॒ऽप॒र्णः । मा । त्वा॒ । वि॒द॒त् । इषु॑ऽमान् । वी॒रः । अस्ता॑ ।
पित्र्या॑म् । अनु॑ । प्र॒ऽदिश॑म् । कनि॑क्रदत् । सु॒ऽम॒ङ्गलः॑ । भ॒द्र॒ऽवा॒दी । व॒द॒ । इ॒ह ॥
Hellwig Grammar
- mā
- [adverb]
- “not.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śyena ← śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- vadhīn ← vadhīt ← vadh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “kill; assail; kick; māray; destroy; beat.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- suparṇo ← suparṇaḥ ← suparṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Garuda; Suparṇa; bird of prey; Suparṇa; suparṇa; Suparṇa; eagle.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vidad ← vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- iṣumān ← iṣumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “armed with an arrow.”
- vīro ← vīraḥ ← vīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- astā ← astṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “archer; shot.”
- pitryām ← pitrya
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ancestral; paternal.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- pradiśaṃ ← pradiśam ← pradiś
- [noun], accusative, singular, feminine
- “quarter; direction; command; region; indication.”
- kanikradat ← kanikrad ← √krand
- [verb noun], nominative, singular
- “roar; neigh.”
- sumaṅgalo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumaṅgalo ← maṅgalaḥ ← maṅgala
- [noun], nominative, singular, masculine
- “auspicious.”
- bhadravādī ← bhadra
- [noun]
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- bhadravādī ← vādī ← vādin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “speaking; discussing; chatty; crying.”
- vadeha ← vada ← vad
- [verb], singular, Present imperative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- vadeha ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
सायण-भाष्यम्
हेशकुने त्वात्वां श्येनः प्रबलः पक्षिविशेषो मावधीत् माहिंसीत् उतापिच सुपर्णः गरुडः पक्षिविशेषोमावधीत् माहिंसीत् तथाइषुमान् बाणवान् वीरः अस्ता शराणाङ्क्षेप्ता धन्वीत्वा त्वां माविदत् माप्रापत् किञ्च पित्र्याम्प्रदिशन्दक्षिणान्दिशमनुदक्षिणस्यान्दिशीत्यर्थः कनिक्रदत् पुनःपुनः शब्दङ्कुर्वन् सुमङ्गलः कल्यणमङ्गलः भद्रवादीशोभनवादीसन् इहास्मद्विषये वद मङ्गलंसूचय ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“May no kite, no eagle, kill you; may no archer armed with arrows, reach you; crying repeatedly, in the region of the Pitā, be ominous of good fortune; proclaimer of good luck, speak to us on this occasion.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
In the region of the pitā: the south; the cry of the birds on the south is a good omen, cf. next hymn
Jamison Brereton
Let not the falcon tear you up, nor the eagle. Let not a hero with arrows, an archer find you.
Ever screeching in the direction of the fathers, you of good omen,
speaking auspiciously, speak here.
Jamison Brereton Notes
Similarly, pāda c should also be read as a Jagatī, with trisyllabic pítri ya-, as always in the RV
Griffith
Let not the falcon kill thee, nor the eagle let not the arrow-bearing archer reach thee.
Still crying in the region of the Fathers, speak here auspicious, bearing joyful tidings.
Geldner
Nicht soll dich der Adler, nicht der Greif aufspießen, nicht soll dich der Schütze, der pfeilbewehrte Mann treffen. In der Richtung der Väter schreiend rede hier, von guter Vorbedeutung, Glück verheißend!
Grassmann
Nicht stoss auf dich der Adler, nicht der Geier, nicht treffe dich ein pfeilbegabter Schütze, Nach väterlichem Vorbild sollst du kreischen, heilvoll und Glück verkündend lass dich hören,
Elizarenkova
Да не растерзает тебя ни орел, ни гриф!
Да не настигнет тебя муж со стрелами – стрелок!
Громко крича в сторону, связанную с отцами,
Молви здесь, предвещая добро, глаголя счастье!
अधिमन्त्रम् (VC)
- कपिञ्जलइवेन्द्रः
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! (त्वा) तुझे (श्येनः) श्येन पक्षी के समान कोई (मा, उत् वधीत्) मत उच्चाटे (मा) मत (सुवर्णः) अच्छे पंखवाले अन्य पक्षी के समान उच्चाटे (त्वा) तुझे (इषुमान्) वाणों को रखने वा (अस्ता) फेंकनेवाला (वीरः) वीर (मा, विदत्) मत प्राप्त हो (इह) यहाँ (कनिक्रदत्) निरन्तर कहता हुआ (भद्रवादी) कल्याणरूप उपदेश करनेवाला (सुमङ्गलः) सुन्दर मङ्गल का उपदेशक होता हुआ (पित्र्याम्) पितृसम्बन्धी (प्रदिशम्) दिशा और उपदिशाओं से युक्त देश को (अनु,वद) अनुकूलता से उपदेश कर ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे श्येन पक्षी पखेरू अन्य पक्षियों को मारते हैं, वैसे कोई उपदेशक को पीड़ा मत दे, जिससे वह सुख और कुशलता से सर्वत्र उपदेश कर सके ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् त्वा त्वां श्येन इव कश्चिन्मोद्बधीन्मा सुपर्ण इवोद्बधीत्। त्वा इषुमानस्ता वीरो मा विदत् इह कनिक्रदद्भद्रवादी सुमङ्गलः सन् पित्र्याम्प्रदिशमनुवद ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मा) (त्वा) त्वाम् (श्येनः) (उत्) (वधीत्) हन्यात् (मा) (सुपर्णः) अन्यः पक्षी (मा) (त्वा) (विदत्) प्राप्नुयात् (इषुमान्) वाणवान् (वीरः) (अस्ता) प्रक्षेपकः (पित्र्याम्) (अनु) (प्रदिशम्) दिशोपदिग्युक्तं देशम् (कनिक्रदत्) भृशं वदन् (सुमङ्गलः) सुमङ्गलोपदेशकः (भद्रवादी) भद्रं कल्याणं वदितुं शीलं यस्य सः (वद) (इह) अस्मिन्संसारे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा श्येनादयः पक्षिणोऽन्यान्पक्षिणो घ्नन्ति तथा कश्चिदपि उपदेशकं मा पीडयेद्येनायं सुखेन कुशलतया च सर्वत्रोपदेशकं कर्त्तुं शक्नुयात् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा श्येन पक्षी इतर पक्ष्यांना मारतो तसे कुणीही उपदेशकाला त्रास देता कामा नये. ज्यामुळे तो सुखाने व कौशल्याने सर्वत्र उपदेश करू शकेल. ॥ २ ॥
03 अव क्रन्द - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓व क्रन्द दक्षिणतो᳓ गृहा᳓णां
सुमङ्ग᳓लो भद्रवादी᳓ शकुन्ते
मा᳓ न स्तेन᳓ ईशत मा᳓घ᳓शंसो
बृह᳓द् वदेम विद᳓थे सुवी᳓राः
मूलम् ...{Loading}...
अव॑ क्रन्द दक्षिण॒तो गृ॒हाणां॑ सुम॒ङ्गलो॑ भद्रवा॒दी श॑कुन्ते ।
मा नः॑ स्ते॒न ई॑शत॒ माघशं॑सो बृ॒हद्व॑देम वि॒दथे॑ सु॒वीराः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः (कपिंजलरूपी)
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓व क्रन्द दक्षिणतो᳓ गृहा᳓णां
सुमङ्ग᳓लो भद्रवादी᳓ शकुन्ते
मा᳓ न स्तेन᳓ ईशत मा᳓घ᳓शंसो
बृह᳓द् वदेम विद᳓थे सुवी᳓राः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
áva ← áva (invariable)
dakṣiṇatáḥ ← dakṣiṇatáḥ (invariable)
gr̥hā́ṇām ← gr̥há- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
kranda ← √krand- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bhadravādī́ ← bhadravādín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śakunte ← śakúnti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sumaṅgálaḥ ← sumaṅgála- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agháśaṁsaḥ ← agháśaṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
īśata ← √īś- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
mā́ ← mā́ (invariable)
mā́ ← mā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
stenáḥ ← stená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
suvī́rāḥ ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vadema ← √vadⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vidáthe ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अव॑ । क्र॒न्द॒ । द॒क्षि॒ण॒तः । गृ॒हाणा॑म् । सु॒ऽम॒ङ्गलः॑ । भ॒द्र॒ऽवा॒दी । श॒कु॒न्ते॒ ।
मा । नः॒ । स्ते॒नः । ई॒श॒त॒ । मा । अ॒घऽशं॑सः । बृ॒हत् । व॒दे॒म॒ । वि॒दथे॑ । सु॒ऽवीराः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ava
- [adverb]
- “down.”
- kranda ← krand
- [verb], singular, Present imperative
- “roar; neigh; cry; howl; shout.”
- dakṣiṇato ← dakṣiṇatas
- [adverb]
- “right; southward.”
- gṛhāṇāṃ ← gṛhāṇām ← gṛha
- [noun], genitive, plural, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- sumaṅgalo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumaṅgalo ← maṅgalaḥ ← maṅgala
- [noun], nominative, singular, masculine
- “auspicious.”
- bhadravādī ← bhadra
- [noun]
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- bhadravādī ← vādī ← vādin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “speaking; discussing; chatty; crying.”
- śakunte ← śakunti
- [noun], vocative, singular, masculine
- “bird.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- na ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- stena ← stenaḥ ← stena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “thief; stena [word].”
- īśata ← īś
- [verb], singular, Present injunctive
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- māghaśaṃso ← mā
- [adverb]
- “not.”
- māghaśaṃso ← agha
- [noun]
- “bad; dangerous; ill; iniquitous; bad.”
- māghaśaṃso ← śaṃsaḥ ← śaṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “speaking.”
- bṛhad ← bṛhat ← bṛhant
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Bṛhant.”
- vadema ← vad
- [verb], plural, Present optative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- vidathe ← vidatha
- [noun], locative, singular, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- suvīrāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrāḥ ← vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
शकुन्ते हेकपिञ्चल त्वंसुमङ्गलोभद्रवादीचसन् गृहाणान्दक्षिणतः दक्षिणस्यान्दिशिअवक्रन्द शब्दङ्कुरु दक्षिणतः शब्दायमानःशकुन्तोमङ्गलसूचकोहि नोस्माकं स्तेनस्तस्करोमाईशतमाईशिष्ट अघशंसः अनर्थकानांशंसकोपिमेशिष्ट उत्तमःपादोव्याख्यातचरः ॥ ३ ॥प्रदक्षिणिदितितृचमेकादशंसूक्तङ्गार्त्समदञ्जागतं तथाचानुक्रान्तं—प्रदक्षिणिज्जागतम्मध्येतिशक्वर्य ष्टिर्वेति द्वितीयातिशक्वरी अष्टिर्वा इतरेजगत्यौ कपिञ्चलरूपीन्द्रोदेवता वयसाममनोज्ञांवाचंश्रु- त्वाप्रदक्षिणिदितिसूक्तञ्जपेत् सूत्रम्प्रागेवोदाह्रुतम् ।
Wilson
English translation:
“Bird, who are ominous of good fortune, the proclaimer of good luck, cry from the south of our dwellings; may no thief, no evil-doer prevail agains tus; that blessed with excellent descendants we may worthily praise you at this sacrifice.”
Jamison Brereton
Screech down to the right of the houses, as one of good omen, speaking auspiciously, o bird.
Let not a thief gain mastery of us, nor an utterer of evil. – May we speak loftily at the ritual distribution, in possession of good heroes.
Jamison Brereton Notes
Although the published translation follows Geldner (/Witzel Gotō) in rendering dakṣiṇatáḥ as ‘to the right’, it is also possible, given 2c pítryam ánu pradíśam “in the direction of the fathers [that is, forefathers/ancestors],” that dakṣiṇatáḥ should rather be ‘to the south’, since the south is ordinarily the quarter of the Pitars.
On īśata see comm. ad I.23.9.
Griffith
Bringing good tidings, Bird of happy omen, call thou out loudly southward of our dwellings,
So that no thief, no sinner may oppress us. Loud may we speak, with heroes, in assembly.
Geldner
Schrei rechts vom Hause, von guter Vorbedeutung, Glück verheißend, o Vogel! Nicht soll ein Dieb über uns Macht haben, noch ein Übelredender. - Wir möchten das große Wort führen als Meister in der Weisheit.
Grassmann
Dein Schrei ertöne rechts von unsern Häusern, heilvoll und Glück verkündend, o du Häher, Nicht mög’ ein Dieb, ein Flucher uns bewält’gen. Lasst laut im Chore bei dem Fest uns singen.
Elizarenkova
Кричи справа от дома,
Предвещая добро, глаголя счастье, о птица!
Да не приобретет над нами власти ни вор, ни злоречивец!
Мы хотим провозгласить жертвенную раздачу, (чтобы иметь) прекрасных мужей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- कपिञ्जलइवेन्द्रः
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शकुन्ते) शक्तिमान् (सुमङ्गलः) सुन्दर मङ्गलयुक्त (भद्रवादी) कल्याण के कहनेवाले होते हुए आप (गृहाणाम्) उत्तम घरों के (दक्षिणतः) दाहिनी ओर से (अव,क्रन्द) शब्द करो अर्थात् उपदेश करो जिससे (स्तेनः) चोर (नः) हम लोगों को कष्ट देने को (मा) मत (ईशत) समर्थ हो (अघशंसः) पाप की प्रशंसा करता वह डाकू हम लोगों को दुष्टता देने को (मा) मत समर्थ हो जिससे (सुवीराः) सुन्दर वीरोंवाले हम लोग (विदथे) संग्राम में (बृहत्) बहुत कुछ (वदेम) कहें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - शुद्धाचरणों को करनेवाले सत्यवादी महात्मा जहाँ उपदेश करते हैं, वहाँ चोर आदि दुष्ट नष्ट होकर सबको बहुत सुख बढ़ता है ॥३॥ इस सूक्त में उपदेशक के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पूर्व सूक्तार्थ के साथ संगति जाननी चाहिये ॥ यह बयालीसवाँ सूक्त और ग्यारहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शकुन्ते सुमङ्गलो भद्रवादी संस्त्वं गृहाणां दक्षिणतोऽवक्रन्द यतः स्तेनो नो मेशत अघशंसो नो मेशत यतस्सुवीरा वयं विदथे बृहद्वदेम ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अव) (क्रन्द) शब्दं कुरु (दक्षिणतः) दक्षिणपार्श्वे (गृहाणाम्) प्रसादानाम् (सुमङ्गलः) (भद्रवादी) (शकुन्ते) शक्तिमन् (मा) (नः) अस्मान् (स्तेनः) चोरः (ईशत) समर्थो भवेत्। अत्र विकरणव्यत्ययेन शः (मा) निषेधे (अघशंसः) योऽघं पापं शंसति स दस्युः (बृहत्) (वदेम) (विदथे) (सुवीराः) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - शुद्धाचारास्सत्यवादिनो महात्मानो यत्रोपदिशन्ति तत्र चोरादयो दुष्टा नष्टा भूत्वा सर्वेषाम्महत्सुखं वर्द्धते ॥३॥ अत्रोपदेशकगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह संगतिर्वेद्या ॥ इति द्विचत्वारिंशत्तमं सूक्तमेकादशो वर्गश्च समाप्तः॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - शुद्ध आचरण करणारे सत्यवादी महात्मा जेथे उपदेश करतात तेथे चोर इत्यादी दुष्ट लोक नष्ट होऊन सर्वांचे सुख वाढते. ॥ ३ ॥