सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ वायो ये ते ’ इत्येकविंशत्यृचं नवमं सूक्तं गार्त्समदं गायत्रम् । ’ अम्बितमे ’ इति षष्ठस्य तृचस्य आदितो द्वे अनुष्टुभौ तृतीया बृहती । ’ वायो ये ते ’ इत्यादिके द्वे ऋचौ वायव्यौ । ’ शुक्रस्याद्य ’ इत्येषा ऐन्द्रवायवी । ’ अयं वां मित्रावरुणा ’ इति पञ्चानां तृचानां मित्रावरुणौ अश्विनौ इन्द्रः विश्वे देवाः सरस्वती इति क्रमेण देवताः । ’ प्रेतां यज्ञस्य ’ इत्यन्त्यस्तृचो ब्राह्मणसूत्रयोर्हविर्धानप्रवर्तने द्यावापृथिव्यनिविद्धानत्वेन च विनियुक्तत्वात् द्यावापृथिव्यो हविर्धानदेवत्यो वा । ’ अग्निं च हव्यवाहनम् ’ इति पादोऽग्निदेवत्यो वा । तथा चानुक्रान्तं-’ वायो सैका गायत्रमुक्ता देवताः प्रउगेणाद्ये तु तृचेऽनयैन्द्रवायवी द्यावापृथिव्योऽनयस्तृचो हाविर्धानो वा तृतीयः पादो वाग्नेयोऽम्बितमेऽनुष्टुभौ बृहती च ’ इति । पृष्ठयाभिप्लवषडहयोर्द्वितीयेऽहनि प्रउगेऽन्त्यतृचवर्जमेतत्सूक्तम् । वायव्यतृचस्य ’ वायो ये ते सहस्रिणः ’ इत्याद्ये द्वे ऋचौ ऐन्द्रवायवतृचस्य ’ शुक्रस्याद्य ’ इत्येषा तृतीया । तथा च सूचितं- ’ वायो ये ते सहस्रिण इति द्वे तीव्राः सोमास आ गहीत्येकोभा देवा दिविस्पृशेति द्वे शुक्रस्याद्य गवाशिर इत्येकायं वां मित्रावरुणेति पञ्च तृचाः ’ (आश्व. श्रौ. ७. ६) इति । चातुर्विंशिकेऽहनि प्रातःसवने मैत्रावरुणशस्त्रे ’ अयं वां मित्रावरुणा ’ इति षळहस्तोत्रियसंज्ञकः । ’ चतुर्विंशे होताजनिष्ट ’ इति खण्डे सूत्रितम्-’ अयं वां मित्रावरुणा पुरूरुणा चिद्ध्यस्ति ’ ( आश्व. श्रौ. ७. २) इति । आभिप्लविकेष्वहःसु प्रातःसवने मैत्रावरुणशस्त्रेऽयमेव तृचः पञ्चदशादिस्तोमनिमित्तमावापनीयः । ’ अयं वां मित्रावरुणा नो मित्रावरुणेति तृचाः ’ ( आश्व. श्रौ. ७.५) इति सूत्रितत्वात् । आद्या मैत्रावरुणग्रहस्यानुवाक्या । सूत्रितं च-’ मैत्रावरुणस्य अयं वां मित्रावरुणा ’ ( आश्व. श्रौ. ५.५) इति । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोर्गायत्रे छन्दसि ’ गोमदू षु ’ इति तृचो विनियुक्तः । ’ गोमदू षु नासत्येति तृचा ’ ( आश्व. श्रौ. ४.१५) इति सूत्रितत्वात् । अतिरात्रे प्रथमे पर्याये ब्राह्मणाच्छंसिशस्त्रे ’ इन्द्रो अङ्ग महद्भयम् ’ इति तृचः । ’ अतिरात्रे पर्यायाणाम् ’ इति खण्डे सूत्रितम्-’ इन्द्रो अङ्ग महद्भयमभि न्यू षु वाचम् ’ (आश्व. श्रौ. ६ .४) इति । आग्रयणे वैश्वदेवस्य हविषः ’ विश्वे देवासः ’ इत्यनुवाक्या । ’ आग्रयणम् ’ इति खण्डे सूत्रितं-’ विश्वे देवास आ गत ये के च ज्मा महिनो अहिमायाः ’ ( आश्व श्रौ. २. ९) इति । दशरात्रे प्रथमेऽहनि प्रउगशस्त्रे ’ अम्बितमे नदीतमे ’ इति सारस्वतः सप्तमस्तृचः । ’ चतुर्थेऽहनि ’ इति खण्डे सूत्रितम्–’ अम्बितमे नदीतम इत्यानुष्टुभं प्रउगम् ’ ( आश्व. श्रौ. ७.११) इति । व्यूढे दशरात्रे प्रथमे छन्दोमे वैश्वदेवशस्त्रे ’ प्रेतां यज्ञस्य शंभुवा ’ इति द्यावापृथिव्यनिविद्धानीयस्तृचः । ’ अथ छन्दोमाः ’ इति खण्डे सूत्रितं- ’ प्रेतां यज्ञस्य शंभुवायं देवाय जन्मन इति तृचाः ’ ( आश्व. श्रौ. ८.९) इति । हविर्धानप्रवर्तनेऽप्ययं तृचो विनियुक्तः । सूत्रितं च-’ प्रेतां यज्ञस्य शंभुवा यमे इव यतमाने यदैतम् ’ ( आश्व. श्रौ ४. ९; ऐ.ब्रा. १ २९) इति ।।
Jamison Brereton
41 (232)
Various Gods
Gr̥tsamada
21 verses: gāyatrī, except anuṣṭubh 16–17, and br̥hatī 18, arranged in trcas ̥
This is a composite hymn: its composite nature is clear from its position in the maṇḍala, for with twenty-one verses it is far longer than the preceding hymn, which contains six. The hymn has been assembled from the three-verse units known as tr̥cas. It is also of mixed meter, though gāyatrī prevails for most of the hymn (vss. 1–15 and 19–21).
Nonetheless, with the exception of the final three verses (19–21), the hymn forms a ritual unity, treating in order the gods addressed in a structured recitation form ing part of the Morning Pressing, which is found also in later Vedic śrauta ritual, known as the Praügaśastra. Other instantiations of this recitation in the Ṛgveda are found in I.2–3 (see remarks there) and I.23. The order of divinities is Vāyu (1–2), Indra-Vāyu (3), Mitra-Varuṇa (4–6), Aśvins (7–9), Indra (10–12), the All Gods (13– 15), Sarasvatī (16–18). The last three verses (19–21) are, according to Oldenberg (1888: 197 and n. 4), an independent tr̥ca, relating to the carts holding the oblation (havirdhāna carts), that was mistakenly incorporated into the hymn. Even if this last tr̥ca was a late addition, it is worth noting that the first and last verses of the hymn end with the word sómapītaye “for soma-drinking,” forming at least a nominal ring.
Jamison Brereton Notes
Various gods
01 वायो ये - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वा᳓यो ये᳓ ते सहस्रि᳓णो
र᳓थासस् ते᳓भिर् आ᳓ गहि
नियु᳓त्वान् सो᳓मपीतये
मूलम् ...{Loading}...
वायो॒ ये ते॑ सह॒स्रिणो॒ रथा॑स॒स्तेभि॒रा ग॑हि ।
नि॒युत्वा॒न्त्सोम॑पीतये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वायुः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वा᳓यो ये᳓ ते सहस्रि᳓णो
र᳓थासस् ते᳓भिर् आ᳓ गहि
नियु᳓त्वान् सो᳓मपीतये
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
sahasríṇaḥ ← sahasrín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vā́yo ← vāyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
ā́ ← ā́ (invariable)
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
ráthāsaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tébhiḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
niyútvān ← niyútvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómapītaye ← sómapīti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
वायो॒ इति॑ । ये । ते॒ । स॒ह॒स्रिणः॑ । रथा॑सः । तेभिः॑ । आ । ग॒हि॒ ।
नि॒युत्वा॑न् । सोम॑ऽपीतये ॥
Hellwig Grammar
- vāyo ← vāyu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sahasriṇo ← sahasriṇaḥ ← sahasrin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “thousandfold.”
- rathāsas ← rathāsaḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- tebhir ← tebhiḥ ← tad
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- niyutvān ← niyutvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- somapītaye ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapītaye ← pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
हेवायो तेत्वदीयायेसहस्रिणः सहस्रसङ्ख्याकारथासः रथाः तेभिस्तैर्नियुत्वान् नियुद्भिर्युक्त स्त्वं सोमपीतये सोमपानार्थमागह्यागच्छ नानारूपत्वात् वायोः सर्वाभिर्विभूतिभिः सहा- गमनं प्रार्थ्यतइतिभावः ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Vāyu, whose are a thousand chariots, and the Niyut steeds, come to drink the Soma.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 27.32
Jamison Brereton
O Vāyu, the chariots in thousands that are yours—with them come here, you with your teams, for soma-drinking. ᳓
Jamison Brereton Notes
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is characterized by lexical chaining. The first pāda of vs. 2 reprises niyútvān from 1c, vāyo from (accented) vā́yo (1a), and ā́gahi (1b). Vs. 3 is less closely tied to what precedes, but śukrá- ‘clear’, which characterizes the first drink of soma, offered to Vāyu, is repeated in 3a from 2b, and niyútvant- also recurs from 1c and 2a. The impv. píbatam (3c) picks up (sóma-)pītaye from 1c. More subtly, ā́yātam repeats the preverb of ā́gahi (1b, 2a) and also echoes the unrelated verb ayāmi of 2b.
Griffith
O VAYU, come to us with all the thousand chariots that are thine,
Team-borne, to drink the Soma juice.
Geldner
Vayu! Du hast tausendfache Wagen, mit denen komm, mit dem Niyutgespann fahrend, zum Somatrunk!
Grassmann
Mit tausend Wagen die du hast, o Yāju, komme her zu uns, Zum Somatrunk mit Vielgespann.
Elizarenkova
О Ваю, те тысячные колесницы,
Что (есть) у тебя, – приезжай на них,
Правя упряжками, на питье сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वायु:
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब इक्कीस चावाले इकतालीसवें सूक्त का आरम्भ है, इसके प्रथम मन्त्र में अध्यापक के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वायो) पवन के समान वर्त्तमान विद्वान् ! (ये) जो (ते) आपके वायुवद् वेगवाले (सहस्रिणः) असंख्यात वेगादि गुणोंवाले (रथासः) रमणीय यान हैं (तेभिः) उनके साथ (नियुत्वान्) नियमयुक्त होते हुए (सोमपीतये) उत्तम ओषधियों के रस पीने को (आ,गहि) आइये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पवन के असंख्य जो वेग आदि कर्म हैं, उनको जानके इधर-उधर मनुष्यों को जाना-आना चाहिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वायो वायुवद्वर्त्तमान विद्वन् ये ते वायुवेगाः सहस्रिणो रथासः सन्ति तेभिस्सह नियुत्वान् सन् सोमपीतय आगहि आगच्छ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाध्यापकविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वायो) (ये) (ते) तव (सहस्रिणः) सहस्रमसङ्ख्याता वेगादयो गुणाः सन्ति येषां ते (रथासः) रमणीयाः (तेभिः) तैः (आ,गहि) आगच्छ (नियुत्वान्) नियमनियुक्तः (सोमपीतये) सोमौषधिरसपानाय ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वायोरसङ्ख्यानि यानि वेगादीनि कर्माणि सन्ति तानि विदित्वा इतस्ततो मनुष्या गच्छन्त्वागच्छन्तु ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अध्यापक व अध्येता, सूर्य, चंद्र, अग्नी, वायू, परमेश्वरोपासना व स्त्री-पुरुष क्रमाचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताची मागील सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वायूचे असंख्य वेग इत्यादी कर्म आहेत. त्यांना जाणून माणसांनी गमनागमन करावे. ॥ १ ॥
02 नियुत्वान्वायवा गह्ययम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नियु᳓त्वान् वायव् आ᳓ गहि
अयं᳓ शुक्रो᳓ अयामि ते
ग᳓न्तासि सुन्वतो᳓ गृह᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
नि॒युत्वा॑न्वाय॒वा ग॑ह्य॒यं शु॒क्रो अ॑यामि ते ।
गन्ता॑सि सुन्व॒तो गृ॒हम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वायुः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नियु᳓त्वान् वायव् आ᳓ गहि
अयं᳓ शुक्रो᳓ अयामि ते
ग᳓न्तासि सुन्वतो᳓ गृह᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
niyútvān ← niyútvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vāyo ← vāyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ayāmi ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
śukráḥ ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gántā ← gántar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gr̥hám ← gr̥há- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sunvatáḥ ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
नि॒युत्वा॑न् । वा॒यो॒ इति॑ । आ । ग॒हि॒ । अ॒यम् । शु॒क्रः । अ॒या॒मि॒ । ते॒ ।
गन्ता॑ । अ॒सि॒ । सु॒न्व॒तः । गृ॒हम् ॥
Hellwig Grammar
- niyutvān ← niyutvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- vāyav ← vāyo ← vāyu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahy ← gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śukro ← śukraḥ ← śukra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- ayāmi ← yam
- [verb], singular, Aorist passive
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- gantāsi ← gam
- [verb], singular, periphrast. future
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- sunvato ← sunvataḥ ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- gṛham ← gṛha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
सायण-भाष्यम्
हेवायो नियुत्वान् नियुतोबाहनानिवायोः तैर्युक्तस्त्वं आगह्यगच्छ अयंशुक्रोदीप्यमानः सोमः तेतुभ्यं अयामिनियतोगृहीतआसीत् यमेःकर्मणिलुङ् सुन्वतः सोमाभिषवं कुर्वतोयजमानस्यगृहं गन्तासियाताभवसि ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Vāyu,of the Niyut steds, approach; this bright (juice) has been accepted by you, for you go to the dwelling of the offerer of the libation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 27.29;
Śukra = dīpyamānā,bright, resplendent, an appellative of the Soma;
Graha = a vessel, a ladle; i.e. a ladle or cup of the Soma
Jamison Brereton
You with your teams, Vāyu, come here. This clear (soma) has been held out to you.
You are wont to come to the house of the presser.
᳓
Jamison Brereton Notes
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is characterized by lexical chaining. The first pāda of vs. 2 reprises niyútvān from 1c, vāyo from (accented) vā́yo (1a), and ā́gahi (1b). Vs. 3 is less closely tied to what precedes, but śukrá- ‘clear’, which characterizes the first drink of soma, offered to Vāyu, is repeated in 3a from 2b, and niyútvant- also recurs from 1c and 2a. The impv. píbatam (3c) picks up (sóma-)pītaye from 1c. More subtly, ā́yātam repeats the preverb of ā́gahi (1b, 2a) and also echoes the unrelated verb ayāmi of 2b.
Griffith
Drawn by thy team, O Vayu, come; to thee is offered this, the pure.
Thou visitest the presser’s house.
Geldner
Mit dem Niyutgespann fahrend komm, o Vayu! Dieser klare Soma ist dir gereicht. Du pflegst in das Haus des Somabereiters zu kommen.
Grassmann
Mit Vielgespann, o Vāju, komm, hier ward dir reiner Trank gereicht, Bald kommst du in des Pressers Haus.
Elizarenkova
Правя упряжками, о Ваю, приезжай!
Этот прозрачный (сома) поднесен тебе.
Ты всегда ездишь в дом выжимающего сому.
अधिमन्त्रम् (VC)
- वायु:
- गृत्समदः शौनकः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वायो) पवन के समान वर्त्तमान विद्वान् ! जिस कारण आप (शुक्रः) अज्ञानताओं को सुखानेवाले होते हुए (सुन्वतः) ओषधियों के रस निकालनेवाले के (गृहम्) घर (गन्ता) जानेवाले (असि) हैं इस कारण (नियुत्वान्) आत्मा से नियमयुक्त जितेन्द्रिय होते हुए (आ,गहि) आओ जैसे (अयम्) यह वायु नियमयुक्त सर्वत्र जानेवाला है, वैसे मैं (ते) आपके घर को (अयामि) प्राप्त होता हूँ ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे पवन नियम से सर्वत्र जाते हैं, वैसे नियमयुक्त कर्मों को कर सुखों को प्राप्त होना चाहिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वायो यतस्त्वं शुक्रः सन् सुन्वतो गृहं गन्तासि तस्मान्नियुत्वान् सन्नागहि। यथाऽयं वायुर्नियुत्वान् सर्वत्र गन्तास्ति तथाऽहं ते गृहमयामि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नियुत्वान्) नियतात्मा संयतेन्द्रियः (वायो) वायुवद्वर्त्तमान (आ) (गहि) आगच्छ (अयम्) (शुक्रः) शोषकः (अयामि) प्राप्नोमि (ते) तव (गन्ता) (असि) (सुन्वतः) अभिषवकर्त्तुः (गृहम्) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या यथा वायवो नियमेन सर्वत्र गच्छन्ति तथा नियतानि कर्माणि कृत्वा सुखान्याप्तव्यानि ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जसा वायू नियमाने सर्वत्र जातो येतो तसे नियमपूर्वक कर्म करून सुख प्राप्त करावे. ॥ २ ॥
03 शुक्रस्याद्य गवाशिर - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शुक्र᳓स्याद्य᳓ ग᳓वाशिर
इ᳓न्द्रवायू नियु᳓त्वतः
आ᳓ यातम् पि᳓बतं नरा
मूलम् ...{Loading}...
शु॒क्रस्या॒द्य गवा॑शिर॒ इन्द्र॑वायू नि॒युत्व॑तः ।
आ या॑तं॒ पिब॑तं नरा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रवायू
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शुक्र᳓स्याद्य᳓ ग᳓वाशिर
इ᳓न्द्रवायू नियु᳓त्वतः
आ᳓ यातम् पि᳓बतं नरा
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
adyá ← adyá (invariable)
gávāśiraḥ ← gávāśir- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śukrásya ← śukrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índravāyū ← indra-vāyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
niyútvataḥ ← niyútvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
narā ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
píbatam ← √pā- 2 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yātam ← √yā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
शु॒क्रस्य॑ । अ॒द्य । गोऽआ॑शिरः । इन्द्र॑वायू॒ इति॑ । नि॒युत्व॑तः ।
आ । या॒त॒म् । पिब॑तम् । न॒रा॒ ॥
Hellwig Grammar
- śukrasyādya ← śukrasya ← śukra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- śukrasyādya ← adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- gavāśira ← gavāśiraḥ ← gavāśir
- [noun], genitive, singular, masculine
- indravāyū ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indravāyū ← vāyū ← vāyu
- [noun], vocative, dual, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- niyutvataḥ ← niyutvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yātam ← yā
- [verb], dual, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- pibataṃ ← pibatam ← pā
- [verb], dual, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- narā ← nṛ
- [noun], vocative, dual, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
सायण-भाष्यम्
हेनरानेतारौ हेइन्द्रवायू अद्यास्मिन्नहनिनियुत्वतः विभक्तिव्यत्ययः नियुत्वन्तौ युवां गवा शिरः गव्यम्पयः आशीराश्रयणसाधनंयस्य तस्यशुक्रस्यदीप्तस्य सोमस्य पानार्थं आयातं आगच्छ तं आगत्यसोमम्पिबतम् ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Leaders (of rites), Indra and Vāyu, lords of the Niyut steeds, come and drink today the mixture of milk and of the pure Soma.”
Jamison Brereton
Of the clear (soma) today and of the one mixed with milk, with its teams, o Indra and Vāyu—
drive here and drink it, men!
Jamison Brereton Notes
The stem niyútvant- (3b) is repeated from 1c and 2a, as noted above, but here as an apparent gen. sg. modifying the soma drink (or rather one of them), not a god or gods. Geldner (n. 3b) suggests that it is a metrically conditioned “hypallage” for dual niyútvantā, which would qualify Indra and Vāyu. This is a clever idea and would restore parallelism to the phraseology of the tṛca, though I’m not sure that’s necessary: Rigvedic poets enjoy tweaking parallelism in the syntactic equivalent of a slant rhyme. Oldenberg floats a truly oddball idea, unworthy of his usual acuity: that niyútvant- should modify an unexpressed ráthena but in the absence of a head noun in the proper case it gets sucked [not Oldenberg’s term] into the gen. by the “benachbarte” gen. Even if this were a reasonable explanation in principle – that an untethered adj.
could be captured by an adjacent or nearby word in another case – niyútvataḥ is actually in a different pāda from the other genitives and is adjacent only to the dual dvandva índrāvāyū.
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is characterized by lexical chaining. The first pāda of vs. 2 reprises niyútvān from 1c, vāyo from (accented) vā́yo (1a), and ā́gahi (1b). Vs. 3 is less closely tied to what precedes, but śukrá- ‘clear’, which characterizes the first drink of soma, offered to Vāyu, is repeated in 3a from 2b, and niyútvant- also recurs from 1c and 2a. The impv. píbatam (3c) picks up (sóma-)pītaye from 1c. More subtly, ā́yātam repeats the preverb of ā́gahi (1b, 2a) and also echoes the unrelated verb ayāmi of 2b.
Griffith
Indra and Vayu, drawn by teams, ye Heroes, come today and drink.
Of the bright juice when blent with milk.
Geldner
Von dem klaren, von dem mit Milch gemischten Soma, der mit dem Niyutgespann fährt, kommt heut und trinkt, ihr Herren Indra und Vayu!
Grassmann
Von diesem milchgemischten trinkt, dem reinen, vielbespannten heut, O Männer Indra, Vāju kommt.
Elizarenkova
Испейте сегодня прозрачного,
Смешанного с молоком (сомы), о Индра-Ваю,
Правя упряжками, приезжайте, о два мужа!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रवायू
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अध्यापक और अध्येताओं के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (नरा) बिजली और पवन के समान वर्त्तमान अग्रगन्ता मनुष्यो ! तुम (अद्य) आज (शुक्रस्य) अज्ञानता सोखने और (गवाशिरः) किरण को अर्थात् विद्याओं को व्याप्त होनेवाले (नियुत्वतः) नियमयुक्त के समीप (आ,यातम्) आओ और जल रस (पिबतम्) पिओ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे बिजुली और पवन सर्वत्र अभिव्याप्त और सब जगत् की रक्षा करते हैं, वैसे उत्तम काम कर और शुद्ध जल पीके आरोग्यपन और सबकी उन्नति करनी चाहिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे नरा इन्द्रवायू इव वर्त्तमानौ युवामद्य शुक्रस्य गवाशिरो नियुत्वत आयातं शुक्रस्योदकस्य रसं पिबतम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाऽध्यापकाऽध्येतृविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुक्रस्य) शोषकस्योदकस्य। शुक्रमित्युदकना० निघं० १। १२। (अद्य) इदानीम् (गवाशिरः) गाः किरणान् अश्नुते तस्य (इन्द्रवायू) विद्युत्पवनौ (नियुत्वतः) नियमेन वर्त्तमानस्य (आ) (यातम्) प्राप्नुतम् (पिबतम्) (नरा) नायकौ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा विद्युत्पवनौ सर्वत्राऽभिव्याप्तौ सर्वं जगद्रक्षतस्तथोत्तमानि कर्माणि कृत्वा शुद्धोदकं पीत्वाऽरोग्यं सर्वेषामुन्नतिश्च कार्य्या ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे विद्युत व पवन सर्वत्र अभिव्याप्त असून सर्व जगाचे रक्षण करतात तसे उत्तम काम करून शुद्ध जल पिऊन आरोग्याचे रक्षण करून सर्वांची उन्नती केली पाहिजे. ॥ ३ ॥
04 अयं वाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयं᳓ वां मित्रा-वरुणा
सुतः᳓ सो᳓म ऋता-वृधा ।
म᳓मे᳓द् इह᳓ श्रुतं+++(=श्रृणुतम्)+++ ह᳓वम्+++(=ह्वानम्)+++ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं वां॑ मित्रावरुणा सु॒तः सोम॑ ऋतावृधा ।
ममेदि॒ह श्रु॑तं॒ हव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अयं᳓ वाम् मित्रावरुणा
सुतः᳓ सो᳓म ऋतावृधा
म᳓मे᳓द् इह᳓ श्रुतं ह᳓वम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
r̥tāvr̥dhā ← r̥tāvŕ̥dh- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
ít ← ít (invariable)
máma ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
śrutam ← √śru- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒यम् । वा॒म् । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । सु॒तः । सोमः॑ । ऋ॒त॒ऽवृ॒धा॒ ।
मम॑ । इत् । इ॒ह । श्रु॒त॒म् । हव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- sutaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
- soma ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- ṛtāvṛdhā ← ṛtāvṛdh
- [noun], vocative, dual, masculine
- “sincere.”
- mamed ← mama ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- mamed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- śrutaṃ ← śrutam ← śru
- [verb], dual, Aorist imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
मित्रावरुणा हेमित्रावरुणौ वांयुवाभ्यां अयंसोमः सुतः अभिषुतः ऋतावृधा हेसत्यस्य यज्ञस्यवावर्धकौ ममेत् ममैवइहास्मिन्यज्ञे हवमाह्वानं श्रुतं श्रृणुतम् ॥ ४ ॥
भट्टभास्कर-टीका
हे मित्रावरुणा मित्रावरुणौ, ऋतावृव्धा ऋतावृधौ, ऋतस्य सत्यस्य यज्ञस्य वा वर्धयितारौ । उभयत्र ‘सुपां सुछुक्’ इत्याकारः । ‘वृधेः क्विप्’ ‘अन्येषामपि दृश्यते’ इत्युपपदस्य दीर्घः । अयं सोमः वां युवयोः अर्थाय सुतः अभिषुतः । इदिति हेतौ । यस्मादेवं तस्मादिहास्मिन्कर्मणि मम हवमाह्वानं श्रुतं श्रुणुतम् । श्रुत्वा चागत्य सोमं पिबतमित्यर्थः । ‘भावेनुपसर्गस्य’ इति ह्वयतेरप्सम्प्रसारणं च । शृणोतेर्लेटि ‘बहुलं छन्दसि’ इति शपो लुक् ॥
Wilson
English translation:
“This libation is offered to you, Mitra and Varuṇa, cherishers of truth; hear, verily, this my present invocatioṇ”
Jamison Brereton
Here is the soma pressed for you, o Mitra and Varuṇa, who are strong through truth.
Heed just my call here.
Griffith
This Soma hath been shed for you, Lawstrengtheners, Mitra-Varuna!
Listen ye here to this my call.
Keith
This Soma is pressed for you, O Mitra and Varuna,
Who prosper holy order;
Hearken ye now to my supplication.
Geldner
Dieser Soma ist für euch, Mitra und Varuna, gepreßt, ihr Wahrheitsmehrer. Höret hier auf meinen Ruf!
Grassmann
O heil’ge Mitra-Varuna, gepresst ist dieser Soma euch; O höret recht auf meinen Ruf.
Elizarenkova
Этот сома выжат для вас,
О Митра-Варуна, умножающие (вселенский) закон.
Только мой зов услышьте здесь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (तावृधा) सत्य से बड़े हुए (मित्रावरुणा) प्राण और उदान के समान वर्त्तमान अध्यापको ! जो (अयम्) यह (वाम्) तुम दोनों से (सोमः) ओषधियों का रस (सुतः) उत्पन्न हुआ उसको पीके (इत्) ही (इह) यहाँ (मम) मेरे (हवम्) आह्वान को (श्रुतम्) सुनिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे वायु सबसे रस को ग्रहण कर वर्षाते हैं, वैसे ही सत्य विद्याओं को सुनकर सबके लिये सुख देना चाहिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे तावृधा मित्रावरुणा योऽयं वा सोमः सुतस्तत्पीत्वेदिह मम हवं श्रुतम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) (वाम्) युवाभ्याम् (मित्रावरुणा) प्राणोदानवद्वर्त्तमानौ (सुतः) निष्पादितः (सोमः) (तावृधा) सत्येन वृद्धौ (मम) (इत्) (इह) (श्रुतम्) (हवम्) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा वायवः सर्वस्माद्रसं गृहीत्वा वर्षयन्ति तथैव सत्या विद्याः श्रुत्वा सर्वेभ्यः सुखं देयम् ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे वायू सर्वांकडून रस ग्रहण करून वृष्टी करतात तसेच सत्य विद्येचे श्रवण करून सर्वांना सुख दिले पाहिजे. ॥ ४ ॥
05 राजानावनभिद्रुहा ध्रुवे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
रा᳓जानाव् अ᳓नभिद्रुहा
ध्रुवे᳓ स᳓दसि उत्तमे᳓
सह᳓स्रस्थूण आसते°
मूलम् ...{Loading}...
राजा॑ना॒वन॑भिद्रुहा ध्रु॒वे सद॑स्युत्त॒मे ।
स॒हस्र॑स्थूण आसाते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
रा᳓जानाव् अ᳓नभिद्रुहा
ध्रुवे᳓ स᳓दसि उत्तमे᳓
सह᳓स्रस्थूण आसते°
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ánabhidruhā ← ánabhidruh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
rā́jānau ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
dhruvé ← dhruvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sádasi ← sádas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
uttamé ← uttamá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
āsāte ← √ās- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sahásrasthūṇe ← sahásrasthūṇa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
राजा॑नौ । अन॑भिऽद्रुहा । ध्रु॒वे । सद॑सि । उ॒त्ऽत॒मे ।
स॒हस्र॑ऽस्थूणे । आ॒सा॒ते॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- rājānāv ← rājānau ← rājan
- [noun], nominative, dual, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- anabhidruhā ← an
- [adverb]
- “not.”
- anabhidruhā ← abhidruhā ← abhidruh
- [noun], nominative, dual, masculine
- “despicable.”
- dhruve ← dhruva
- [noun], locative, singular, neuter
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- sadasy ← sadasi ← sadas
- [noun], locative, singular, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- uttame ← uttama
- [noun], locative, singular, neuter
- “best; excellent; highest; better; extreme; last; first; topmost; chief(a); higher; highest; maximal; uttama [word]; prevailing; finest.”
- sahasrasthūṇa ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrasthūṇa ← sthūṇe ← sthūṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- “Sthūṇakarṇa.”
- āsāte ← ās
- [verb], dual, Present indikative
- “sit; stay; sit down; dwell; lie; lie; exist.”
सायण-भाष्यम्
राजानौईश्वरौदीप्यमानौवा अनभिद्रुहा अनभिद्रोग्धारौयौ मित्रावरुणौध्रुवेस्थिरे उत्तमे उत्कृष्टे सहस्रस्थूणे बहुस्तम्भे सदसिस्थाने आसाते उपविशतः तावागच्छतमितिशेषः ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Sovereigns, exercising no oppression, sit down in this substantial and elegant hall, (built) with a thousand columns.”
Jamison Brereton
The two kings without deceit—in the highest, steadfast seat
with its thousand pillars they sit.
Jamison Brereton Notes
Note the phonological echo across the pāda boundary: … druhā, dhruvé …
Griffith
Both Kings who never injure aught seat them in their supremest home,
The thousand-pillared, firmly-based.
Geldner
Die beiden Könige, frei von Trug, sitzen am dauernden höchsten Sitz, der tausend Säulen hat.
Grassmann
Die beiden Herrscher, unverletzt, auf höchstem Sitze thronen sie, Auf festem tausendsäuligen.
Elizarenkova
Два царя, не терпящих обмана,
Восседают на прочном сидении,
Высшем, у которого тысяча столбов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- गृत्समदः शौनकः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अनभिद्रुहा) द्रोहकर्मरहित (राजानौ) प्रकाशमान जनो ! तुम (ध्रुवे) जो कि निश्चल (उत्तमे) श्रेष्ठ (सहस्रस्थूणे) जिसमें सहस्र खम्भा विद्यमान उस (सदसि) सभा में जो प्राणोदानवद्वर्त्तमान अध्यापकोपदेशक (आसाते) बैठते हैं, उनको जानो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! वे ही राजा और प्रधान पुरुष धन्यवाद के योग्य होते हैं, जो गुणयुक्त उत्तम सभा में बैठके किसी का पक्षपात कभी न करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अनभिद्रुहा राजानौ युवां ध्रुवं उत्तमे सहस्रस्थूणे सदसि यौ मित्रावरुणावासाते तौ विजानीतम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (राजानौ) प्रकाशमानौ (अनभिद्रुहा) द्रोहकर्मरहितौ (ध्रुवे) निश्चले (सदसि) सभास्थाने (उत्तमे) श्रेष्ठे (सहस्रस्थूणे) सहस्राणि स्थूणाः स्तम्भाः यस्मिँस्तस्मिन् (आसाते) उपविशतः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यास्तावेव राजप्रधानपुरुषौ धन्यवादमर्हतः यौ गुणाढ्यायामुत्तमानां सभायां स्थित्वा कस्यचित् पक्षपातं कदाचिन्न कुर्याताम् ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जे गुणवानांच्या उत्तम सभेमध्ये कुणाबरोबरही भेदभावाने वागत नाहीत तेच राजा व प्रधान धन्यवादास पात्र आहेत. ॥ ५ ॥
06 ता सम्राजा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता᳓ सम्रा᳓जा घृता᳓सुती
आदित्या᳓ दा᳓नुनस् प᳓ती
स᳓चेते अ᳓नवह्वरम्
मूलम् ...{Loading}...
ता स॒म्राजा॑ घृ॒तासु॑ती आदि॒त्या दानु॑न॒स्पती॑ ।
सचे॑ते॒ अन॑वह्वरम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ता᳓ सम्रा᳓जा घृता᳓सुती
आदित्या᳓ दा᳓नुनस् प᳓ती
स᳓चेते अ᳓नवह्वरम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M
Morph
ghr̥tā́sutī ← ghr̥tā́suti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
samrā́jā ← samrā́j- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ādityā́ ← ādityá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
dā́nunaḥ ← dā́nu- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pátī ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ánavahvaram ← ánavahvara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sácete ← √sac- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
ता । स॒म्ऽराजा॑ । घृ॒तासु॑ती॒ इति॑ घृ॒तऽआ॑सुती । आ॒दि॒त्या । दानु॑नः । पती॒ इति॑ ।
सचे॑ते॒ इति॑ । अन॑वऽह्वरम् ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- samrājā ← samrāj
- [noun], nominative, dual, masculine
- “sovereign; ruler.”
- ghṛtāsutī ← ghṛta
- [noun], neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtāsutī ← āsutī ← āsuti
- [noun], nominative, dual, masculine
- “āsuti [word].”
- ādityā ← āditya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- dānunas ← dānu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Dānu; dew; drop.”
- patī ← pati
- [noun], nominative, dual, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- sacete ← sac
- [verb], dual, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- anavahvaram ← anavahvara
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
सम्राजौ आज्ञयैवसर्वेषांशास्तारौघृतासुती घृतान्नौ तद्वाम्महित्वङ्घृतान्नावस्त्वितिमन्त्रान्तरात् आदित्या अदितेःपुत्रौ दानुनस्पती दानुनोदानस्य देवस्यवाधनस्यपतीस्वामिनौ ता तौ मित्रावरु णौ अनह्वरमकुटिलं यजमानं सचेते सेवेते ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“May these two universal monarchs, fed with clarified butter, sons of Aditi, lords of liberality, show favour to their sincere (worshipper).”
Jamison Brereton
These two sovereign kings, whose potion is ghee, Ādityas, the lords of the drop,
accompany him who does not go astray.
Griffith
Fed with oblation, Sovran Kings, Adityas, Lords of liberal gifts.
They wait on him whose life is true.
Geldner
Die beiden Allkönige, die den Schmalzaufguß bekommen, die Aditi-Söhne, die Herren der Himmelsgabe, geleiten den, der nicht krumme Wege geht.
Grassmann
Die Oberherrn mit Milch getränkt, Aditisöhne, Herrn des Thau’s, Sind hold dem ränkelosen Mann.
Elizarenkova
Оба этих вседержителя, получающих как возлияние жир,
Два Адитьи, повелителя дара,
Следуют за тем, кто придерживается некривого пути.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सूर्य्य और चन्द्रमा के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (घृतासुती) शुद्ध तत्त्व जल को निकालनेवाले (सम्राजा) अच्छे प्रकार प्रकाशमान चक्रवर्त्ति राजा के समान वर्त्तमान (आदित्या) अखण्डित (दानुनः) दान के (पती) पालन करनेवाले सूर्य चन्द्रमा सबका (सचेते) सम्बन्ध करते हैं (ता) उनको (अनवह्वरम्) सरलता जैसे हो वैसे सिद्ध करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो सूर्य्य चन्द्रमा सबका प्रकाश करने वा जल के देनेवाले सबके अनुसङ्गी सीधे मार्ग से जाते हैं, वैसे शुद्ध मार्ग में जाओ ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यौ घृतासुती सम्राजा आदित्या दानुनस्पती सर्वं सचेते ता अनवह्वरं साध्नुत ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्य्याचन्द्रविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) तौ (सम्राजा) सम्यग् राजमानौ चक्रवर्त्तिनृपवद्वर्त्तमानौ (घृतासुती) यौ घृतमुदकमासुनुतः (आदित्या) अखण्डितौ (दानुनः) दानस्य (पती) पालकौ (सचेते) सम्बध्नतः (अनवह्वरम्) सरलम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या यौ सूर्य्याचन्द्रमसौ सर्वस्य प्रकाशकौ जलप्रदौ सर्वानुषङ्गिणौ सरलं मार्गं गच्छतस्तथा शुद्धे मार्गे गच्छत ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! सूर्य, चंद्र सर्वांना प्रकाश देतात व जल देतात. सर्वांच्या संगतीने सरळ मार्गाने चालतात तसे शुद्ध मार्गाने चाला. ॥ ६ ॥
07 गोमदू षु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गो᳓मद् ऊ षु᳓ नासतिया
अ᳓श्वावद् यातम् अश्विना
वर्ती᳓ रुद्रा नृपा᳓यियम्
मूलम् ...{Loading}...
गोम॑दू॒ षु ना॑स॒त्याश्वा॑वद्यातमश्विना ।
व॒र्ती रु॑द्रा नृ॒पाय्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
गो᳓मद् ऊ षु᳓ नासतिया
अ᳓श्वावद् यातम् अश्विना
वर्ती᳓ रुद्रा नृपा᳓यियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
gómat ← gómant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nāsatyā ← nā́satya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sú ← sú (invariable)
u ← u (invariable)
áśvāvat ← áśvāvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
aśvinā ← aśvín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yātam ← √yā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
nr̥pā́yyam ← nr̥pā́yya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rudrā ← rudrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
vartíḥ ← vartís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
गोऽम॑त् । ऊं॒ इति॑ । सु । ना॒स॒त्या॒ । अश्व॑ऽवत् । या॒त॒म् । अ॒श्वि॒ना॒ ।
व॒र्तिः । रु॒द्रा॒ । नृ॒ऽपाय्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- gomad ← gomat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “rich in cattle; bovine.”
- ū ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- nāsatyāśvāvad ← nāsatyā ← nāsatya
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Asvins; nāsatya [word].”
- nāsatyāśvāvad ← aśvāvat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “rich in horses.”
- yātam ← yā
- [verb], dual, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- vartī ← vartiḥ ← vartis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tour.”
- rudrā ← rudrāḥ ← rudra
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- nṛpāyyam ← nṛpāyya
- [noun], accusative, singular, neuter
सायण-भाष्यम्
अश्विनाहेअश्विनौ हेनासत्या अनृतभाषाणरहितौ हेरुद्रा रोरूयमाणौ द्रवन्तौयुवांवर्तिर्मार्गः तेनमार्गेणरथेनवा न्रुपाय्यन्नृभिःनेतृभिर्देवैः पातव्यं सोमङ्गोमत् गोमद्यथाभवति तथा अश्ववत् अश्ववच्चयथाभवति तथा यातङ्गच्छतं ऊष्वितिपूरणौ ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Aśvins, in whom there is no untruth; Rudras, go by the (direct) road to (the sacrifice at which the libation) is to be drunk by the leaders (of sacred rite), for which (the offerer may receive the reward of) cows and horses.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. repeats this and the following two hymns: 20.80-83
Jamison Brereton
Nāsatyas, Aśvins, drive (your circuit) bringing cows, bringing horses, your circuit protective of men, o Rudras,
Griffith
With kine, Nasatyas, and with steeds, come, Asvins, Rudras, to the house
That will protect its heroes well;
Geldner
Ihr Nasatya Asvin! Fahret fein eure Rinder und Rosse bringende, männerschützende Umfahrt, ihr Rudra´s,
Grassmann
Mit Ross- und Rindergabe kommt, o treue Ritter, glänzende, Zur Stätte, die die Männer schützt.
Elizarenkova
О двое Насатьев, отправляйтесь же
В объезд, дающий коров, дающий конец, о Ашвины,
Охраняющий мужей, о Рудры,
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्नि और वायु के गुणों को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (नासत्या) असत्यरहित (रुद्रा) दुष्ट के रुलानेवाले (अश्विना) व्यापनशील अध्यापकोपदेशक (अश्वावत्) घोड़े के तुल्य (उ) वा (गोमत्) बहुत गायें जिसमें विद्यमान उस (नृपाय्यम्) मनुष्यों के माननेवाले (वर्त्तिः) मार्ग को (सुयातम्) अच्छे प्रकार प्राप्त होते हैं, वैसे तुम इनको प्राप्त होओ ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य यदि वायु और अग्नि के यान से यहाँ-वहाँ जावें, तो परिमित सुख पावें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथा नासत्या रुद्राश्विना अश्वावद्गोमदू नृपाय्यं वर्त्तिः सुयातं प्राप्नुतस्तथा यूयमेतौ प्राप्नुत ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाग्निवायुगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गोमत्) बह्व्यो गावो विद्यते यस्मिँस्तत् (उ) वितर्के (सु) शोभने (नासत्या) असत्यरहितौ (अश्वावत्) अश्वेन तुल्यौ (यातम्) प्राप्नुतः (अश्विना) व्यापनशीलौ (वर्त्तिः) मार्गम् (रुद्रा) दुष्टानां रोदयितारौ (नृपाय्यम्) नृणां पाय्यं मानं नृपाय्यम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्या यदि वाय्वग्नियानेन यत्र-तत्र गच्छेयुस्तर्हि परिमितं सुखमाप्नुयुः ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भावार्थ -माणसे जर वायू व अग्नीयुक्त यानाने जेथे जेथे जातील तेथे तेथे खूप सुख प्राप्त करतील. ॥ ७ ॥
08 न यत्परो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ य᳓त् प᳓रो न᳓ अ᳓न्तर
आदध᳓र्षद् वृषण्वसू
दुःशं᳓सो म᳓र्तियो रिपुः᳓
मूलम् ...{Loading}...
न यत्परो॒ नान्त॑र आद॒धर्ष॑द्वृषण्वसू ।
दुः॒शंसो॒ मर्त्यो॑ रि॒पुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
न᳓ य᳓त् प᳓रो न᳓ अ᳓न्तर
आदध᳓र्षद् वृषण्वसू
दुःशं᳓सो म᳓र्तियो रिपुः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ántaraḥ ← ántara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
páraḥ ← pára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ādadhárṣat ← √dhr̥ṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
vr̥ṣaṇvasū ← vŕ̥ṣaṇvasu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
duḥśáṁsaḥ ← duḥśáṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ripúḥ ← ripú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
न । यत् । परः॑ । न । अन्त॑रः । आ॒ऽद॒धर्ष॑त् । वृ॒ष॒ण्व॒सू॒ इति॑ वृषण्ऽवसू ।
दुः॒ऽशंसः॑ । मर्त्यः॑ । रि॒पुः ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- paro ← paras
- [adverb]
- “beyond; away; farther.”
- nāntara ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāntara ← antare
- [adverb]
- “in.”
- ādadharṣad ← ādadharṣat ← ādhṛṣ ← √dhṛṣ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “overcome; suppress.”
- vṛṣaṇvasū ← vṛṣaṇvasu
- [noun], vocative, dual, masculine
- “affluent.”
- duḥśaṃso ← duḥśaṃsaḥ ← duḥśaṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “calumniatory; wicked.”
- martyo ← martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mortal.”
- ripuḥ ← ripu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “enemy; arivarga; Ripu; foe.”
सायण-भाष्यम्
वृषण्वसू हेधनस्यवर्षितारौ यद्धनम्परोदूरस्थोदुःशंसः शंसनायोग्योर्त्योरिपुः यन्नादधर्षत् नापहरेत् तथोक्तलक्षणेतरः अन्तरः समीपवर्ती मर्त्योरिपुरपियन्नादधर्षत् तद्धनमावोह्ळमिति शेषः ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Showerers of wealth, (bring to us) such (riches) that the malevolent man, or foe, whether he be far off or nigh, may not take (it) away.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Whether he be far of for nigh: na yat para nāntara: para = dūrastha, being at a distance;
Antara = samīpavartī, on ebeing near; another interpretation: para = asambaddha, unconnected and antara = sambaddha, connected or related; Indra is the object: ‘Indra whom may such a man not overcome – yam indram na parabhūyat’
Jamison Brereton
So that no distant mortal nor one close by will dare against (you), you of bullish goods—
(and no) defaming cheat.
Griffith
Such, wealthy Gods! as none afar nor standing nigh to us may harm,
Yea, no malicious mortal foe.
Geldner
Der kein Fremder noch Nahestehender Trotz bieten kann, kein übelredender, feindseliger Sterblicher, ihr Schatzreiche!
Grassmann
Dass ferne nicht noch nahe uns, ein böser, falscher Sterblicher, O starke, zu bekämpfen wagt.
Elizarenkova
(Объезд,) которому ни дальний, ни близкий
Не сможет повредить, о струящие благо,
Ни злоречивый, наглый смертный.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- गृत्समदः शौनकः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (परः) उत्कृष्ट (दुःशंसः) जिसकी दुष्ट स्तुति विद्यमान वह (मर्त्यः) मरणधर्मा मनुष्य (रिपुः) शत्रु (यत्) जो (वृषण्वसू) वर्षानेवालों को बसाते हैं उनको (न,आदधर्षत्) न लचावे वा (अन्तरः) सामान्य दुष्ट स्तुतिवाला मरणधर्मा जिनको (न) न लचावे उनको कार्यों में नियुक्त करो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस जगत् में वायु और अग्नि को कोई भी लचाय नहीं सकता और न इनका कोई शत्रु के समान नाश करनेवाला है, उस प्रकार से नहीं पराजित होने योग्य मनुष्यों को होना चाहिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः परो दुःशंसो मर्त्यो रिपुर्यद्यौ वृषण्वसू नादधर्षदन्तरो दुःशंसो मर्त्यो रिपुर्नादधर्षत्तौ कार्येषु नियुङ्ग्ध्वम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (न) (यत्) यौ (परः) (न) (अन्तरः) मध्यस्थः (आदधर्षत्) प्रगल्भो भवेत् (वृषण्वसू) वृष्णं वर्षयित्रीणां वासयितारौ (दुःशंसः) दुष्टः शंसस्तुतिर्यस्य सः (मर्त्यः) मरणधर्मा मनुष्यः (रिपुः) शत्रुः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र जगति वायुं वह्निं च कोऽपि धर्षयितुं न शक्नोति नैवाऽनया कश्चिच्छत्रुवन्नाशकोऽस्ति तथाऽजेयैर्मनुष्यैर्भवितव्यम् ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या जगात वायू व अग्नीला कोणी पराभूत करू शकत नाही त्यांचा शत्रूप्रमाणे कोणी नाश करू शकत नाही. याप्रमाणे माणसांनीही पराभूत होता कामा नये. ॥ ८ ॥
09 ता न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता᳓ न आ᳓ वोळ्हम् अश्विना
रयि᳓म् पिश᳓ङ्गसंदृशम्
धि᳓ष्णिया वरिवोवि᳓दम्
मूलम् ...{Loading}...
ता न॒ आ वो॑ळ्हमश्विना र॒यिं पि॒शङ्ग॑सन्दृशम् ।
धिष्ण्या॑ वरिवो॒विद॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ता᳓ न आ᳓ वोळ्हम् अश्विना
रयि᳓म् पिश᳓ङ्गसंदृशम्
धि᳓ष्णिया वरिवोवि᳓दम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
aśvinā ← aśvín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
voḷham ← √vah- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
piśáṅgasaṁdr̥śam ← piśáṅgasaṁdr̥ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhíṣṇyā ← dhíṣṇya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
varivovídam ← varivovíd- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ता । नः॒ । आ । वो॒ळ्ह॒म् । अ॒श्वि॒ना॒ । र॒यिम् । पि॒शङ्ग॑ऽसन्दृशम् ।
धिष्ण्या॑ । व॒रि॒वः॒ऽविद॑म् ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- voḍham ← vah
- [verb], dual, Aorist imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- piśaṅgasaṃdṛśam ← piśaṅga
- [noun]
- “tawny; red; brown.”
- piśaṅgasaṃdṛśam ← saṃdṛśam ← saṃdṛś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “appearance; view; view.”
- dhiṣṇyā ← dhiṣṇya
- [noun], vocative, dual, masculine
- “wise; beneficent.”
- varivovidam ← varivaḥ ← varivas
- [noun], neuter
- “room; varivas [word]; space; escape.”
- varivovidam ← vidam ← vid
- [noun], accusative, singular, masculine
- “finding.”
सायण-भाष्यम्
हेधिष्णया धिषणार्हौ अश्विना हेअश्विनौ ता तौ युवाम्पिशङ्गसदृशं नानारूपं वरिवोविदं धनस्यलम्भकंरयिम्पशुन्नोस्मभ्यं आवोह्ळमावहतम् ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“Resolute Aśvins, bring to us riches of various sorts, and wealth begetting wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Of various sorts: piśaṅga sandṛśam = nānārūpam, of many sorts;
Piśaṅga = tawny or yellow; that which is of yellow colour, or gold
Jamison Brereton
Aśvins, convey to us here wealth of tawny aspect
that finds a wide realm, o holy ones.
Griffith
As such, O longed-far Asvins, lead us on to wealth of varied sort,
Wealth that shall bring us room and rest.
Geldner
Bringet, ihr Asvin, uns Reichtum mit, wie rotes Gold aussehenden, ihr …. , Behaglichkeit schaffenden!
Grassmann
So fahret uns denn Gut herbei, das gleich dem Gold, o Ritter, glänzt, Und Glück verschafft, o gnädige.
Elizarenkova
Вы двое, о Ашвины, привезите нам
Богатство, выглядящее как красное (золото),
Создающее простор, о вы, возбуждающие вдохновение!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- गृत्समदः शौनकः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (धिष्ण्या) शब्दायमान हों वा स्तुति किये जावें वे (अश्विना) सर्वत्र होनेवाले अग्नि और वायु (नः) हम लोगों के लिये (वरिवोविदम्) जिससे सेवा को प्राप्त होते वा (पिशङ्गसंदृशम्) सुन्दर वर्ण को देखते हैं उस (रयिम्) धन को (आ,वोढम्) अच्छे प्रकार प्राप्त करते हैं (ता) उनका उपदेश करो ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि जिन अग्नि और वायु से पुष्कल धन को प्राप्त होते हैं, उनको यथावत् जानें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यौ धिष्ण्याऽश्विना नो वरिवोविदं पिशङ्गसंदृशं रयिमावोढं समन्तात्प्रापयतस्ता उपदिशत ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) तौ (नः) अस्मभ्यम् (आ) (वोढम्) वहतः (अश्विना) (रयिम्) (पिशङ्गसंदृशम्) पिशङ्गं शोभनं वर्णं सम्यग् पश्यन्ति येन तम् (धिष्ण्या) यौ धेष्येते शब्द्येते स्तूयेते तौ (वरिवोविदम्) वरिवः सेवनं विन्दन्ति येन तम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्याभ्यामग्निवायुभ्यां पुष्कलां श्रियं प्राप्नुवन्ति तौ यथावद्देयौ ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्या अग्नी व वायूमुळे पुष्कळ धन प्राप्त होते त्यांना माणसांनी योग्यरीत्या जाणावे. ॥ ९ ॥
10 इन्द्रो अङ्ग - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रो अङ्ग᳓ मह᳓द् भय᳓म्
अभी᳓ ष᳓द् अ᳓प चुच्यवत्
स᳓ हि᳓ स्थिरो᳓ वि᳓चर्षणिः
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ अ॒ङ्ग म॒हद्भ॒यम॒भी षदप॑ चुच्यवत् ।
स हि स्थि॒रो विच॑र्षणिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रो अङ्ग᳓ मह᳓द् भय᳓म्
अभी᳓ ष᳓द् अ᳓प चुच्यवत्
स᳓ हि᳓ स्थिरो᳓ वि᳓चर्षणिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
aṅgá ← aṅgá (invariable)
bhayám ← bhayá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahát ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
ápa ← ápa (invariable)
cucyavat ← √cyu- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
sát ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sthiráḥ ← sthirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vícarṣaṇiḥ ← vícarṣaṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । अ॒ङ्ग । म॒हत् । भ॒यम् । अ॒भि । सत् । अप॑ । चु॒च्य॒व॒त् ।
सः । हि । स्थि॒रः । विऽच॑र्षणिः ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- aṅga
- [adverb]
- “in truth; aṅga [word]; entirely; merely.”
- mahad ← mahat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- bhayam ← bhaya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fear; danger; danger; bhaya [word]; distress; apprehension; alarm; apprehension.”
- abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- ṣad ← sat ← as
- [verb noun], accusative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- cucyavat ← cyu
- [verb], singular, Perfect injunctive
- “fall down; issue; shoot; ejaculate; deviate; banish; drop; dislodge; miss; deprive.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- sthiro ← sthiraḥ ← sthira
- [noun], nominative, singular, masculine
- “firm; hard; lasting; calm; stable; immovable; firm; strong; sthira [word]; vegetable; potent; steadfast; durable; firm; trustworthy; trustworthy; diligent.”
- vicarṣaṇiḥ ← vicarṣaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “excellent.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रः महत् अधिकं अभीषत् अभिभवत् भयम्भयकारणं अपचुच्यवत् अपच्यावयेत् हिय स्मात्कारणात् सस्थिरः केनापिचालयितुमशक्यः विचर्षणिर्विश्वस्यद्रष्टा अङ्गेति पूरणम् ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“May Indra, dissipate all great and overpowering danger, for he is resolute, and the beholder of all.”
Jamison Brereton
Indra, certainly, will drive away great fear as it looms,
for he is steadfast, boundless.
Griffith
Verily Indra, conquering all, driveth e’en mighty fear away,
For firm is he and swift to act.
Geldner
Indra allein entfernt drohende große Gefahr, denn er ist der Standfeste, vor allen Völkern sich Hervortuende.
Grassmann
Es treibe Indra fort allein, die grosse Noth, die uns bezwingt; Denn er ist rüstig und voll Kraft.
Elizarenkova
Только Индра, справляющийся
С великой опасностью, устраняет (ее) –
Ведь он твердый, выделяющийся среди народов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सूर्य्य के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अङ्ग) विद्वान् पुरुष जो (स्थिरः) स्थिर अपनी परिधि में ठहरा हुआ (विचर्षणिः) देखनेवाला (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् सूर्य (महत्) बहुत (सत्) होता हुआ (भयम्) जो भय उसको (अप,अभि,चुच्यवत्) अलग करता है (सः,हि) वही सूर्यलोक जानने योग्य है ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि ब्रह्माण्ड में सूर्य न हो तो किसी का भय न निवृत्त हो, यदि सूर्यलोक अपनी परिधि में स्थिर और दिखानेवाला न हो तो तुल्य आकर्षण और देखना न बने ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अङ्ग यः स्थिरो विचर्षणिरिन्द्रो महत्सद्भयमपाभिचुच्यवत्स हि वेदितव्यः ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्य्यविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) (अङ्ग) सम्बोधने (महत्) (भयम्) (अभि) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (सत्) (अप) (चुच्यवत्) च्यावयति (सः) (हि) किल (स्थिरः) स्वपरिधिस्थः (विचर्षणिः) दर्शकः। विचर्षणिरिति पश्यतिकर्मा निघं० ३। ११ ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि ब्रह्माण्डे सूर्यो न स्यात्तर्हि कस्यापि भयं न निवर्त्तेत, यदि सूर्यलोकः स्वपरिधौ स्थिरो दर्शको न भवेत्तर्हि तुल्याकर्षणं दर्शनं च न भवेत् ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जर ब्रह्मांडात सूर्य नसता तर कुणाचेही भय नष्ट झाले नसते. जर सूर्यलोक आपल्या परिधीत स्थिर राहून दृश्यमान नसेल तर तुल्य आकर्षण व दर्शन घडले नसते. ॥ १० ॥
11 इन्द्रश्च मृळयाति - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रश् च मॄळ᳓याति+ नो
न᳓ नः पश्चा᳓द् अघं᳓ नशत्
भद्र᳓म् भवाति नः पुरः᳓
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॑श्च मृ॒ळया॑ति नो॒ न नः॑ प॒श्चाद॒घं न॑शत् ।
भ॒द्रं भ॑वाति नः पु॒रः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रश् च मॄळ᳓याति+ नो
न᳓ नः पश्चा᳓द् अघं᳓ नशत्
भद्र᳓म् भवाति नः पुरः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ca ← ca (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mr̥ḷáyāti ← √mr̥ḍ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
naśat ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
paścā́t ← paścā́t (invariable)
bhadrám ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhavāti ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
purás ← purás (invariable)
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । च॒ । मृ॒ळया॑ति । नः॒ । न । नः॒ । प॒श्चात् । अ॒घम् । न॒श॒त् ।
भ॒द्रम् । भ॒वा॒ति॒ । नः॒ । पु॒रः ॥
Hellwig Grammar
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- mṛḍayāti ← mṛḍay ← √mṛḍ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “pardon.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- paścād ← paścāt
- [adverb]
- “subsequently; westward; paścāt [word]; after; back.”
- aghaṃ ← agham ← agha
- [noun], nominative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
- naśat ← naś
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
- bhadram ← bhadra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “happiness; bhadra; deodar; Bhadra; Bhadra; bhadra [word]; Bhadra; Bhadrāsana; prosperity; good fortune; benefit.”
- bhavāti ← bhū
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- puraḥ ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रश्च परमैश्वर्यवनिन्द्रश्चेत् नोस्मान् मृळयातिसुखयेत् पश्चात्पृष्ठतः नोस्मान् अघन्दुरितं ननशत् नप्राप्नोतिनोस्माकम्पुरः पुरस्तात् भद्रङ्कल्याणञ्चभवाति भवति ॥ ११ ॥
Wilson
English translation:
“If Indra provide for our happiness, evil will not come behidn us, good will be before us.”
Jamison Brereton
And if Indra will have mercy on us, no evil will reach us from behind. There will be good for us in front.
Jamison Brereton Notes
The ca here is a subordinator (‘if’) and conditions accent on mṛḷáyāti. See II.42.1.
There are several nice phonetic sequences: ab: … no, ná naḥ, where the 1st and last words are the same, with naśat at the end. And c: bhadrám bhavāti.
Griffith
Indra be gracious unto us: sin shall not reach us afterward,
And good shall be before us still.
Geldner
Wenn sich Indra unser erbarmen sollte, dann erreicht uns von hinten kein Übel, von vorn wird uns Glück zuteil.
Grassmann
Wenn Indra uns gewogen ist, trifft nimmer Noth im Rücken uns, Und vor uns ist des Glückes Glanz.
Elizarenkova
Если Индра нас помилует,
Зло не настигнет нас сзади,
Счастье будет нам впереди.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को तथा परमेश्वरोपासना विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (इन्द्रः) परमेश्वर (च) और उसका बनाया सूर्य (नः) हमको (मृळयाति) सुखी करे इससे (नः) हमारे (पुरः) अगले (पश्चात्) और पिछले (अघम्) पाप (न) न (नशत्) प्राप्त हो किन्तु (नः) हमारे लिये यथार्थ (भद्रम्) कल्याण (भवाति) होवे ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो जगदीश्वर घटपटादिकों को जैसे सूर्य वैसे सबके आत्माओं को प्रकाशित करता है, जो उसके भक्त हैं, वे उससे भिन्न की उसके स्थान में नहीं उपासना करते हैं, वे सर्वव्यापक परमेश्वर को जान और वह हमें निरन्तर देखता है ऐसा मानकर अधर्माचरण नहीं करते हैं किन्तु निरन्तर धर्म ही का अनुष्ठान करते हैं, उनके आगामी पापाचरण की निवृत्ति और योगज सिद्धि विज्ञान के होने से मुक्ति होवे ही गी, औरों की नहीं, यह निश्चय है ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यदिन्द्रः परमेश्वरस्तत्कृतः सूर्यश्च नो मृळयात्यतो नः परः पश्चाच्चाऽघं न नशत्। किन्तु नो याथातथ्यं भद्रं भवाति ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तद्विषयं परमेश्वरोपासनाविषयञ्चाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) परमेश्वरः सूर्यो वा (च) (मृळयाति) सुखयेत् (नः) अस्मान् (न) निषेधे (नः) अस्माकम् (पश्चात्) (अघम्) पापम् (नशत्) प्राप्नुयात्। नशदिति व्याप्तिकर्मा। निघं० २। १८। (भद्रम्) कल्याणम् (भवाति) (नः) अस्मभ्यम् (पुरः) पुरस्तात् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो जगदीश्वरो घटपटादीन् सूर्य इव सर्वात्मनः प्रकाशयति ये तद्भक्तास्ते तस्मादन्यं तत्स्थाने नोपासते सर्वव्यापकं ज्ञात्वाऽस्मानीश्वरः सततं पश्यतीति मत्वाऽधर्माचरणं न कुर्वन्ति सततं धर्ममेवाऽनुतिष्ठन्ति तेषामागामि पापाचरणनिवृत्त्या योगजसिद्धिविज्ञानोद्भवेन मुक्तिः स्यादेवेति नाऽन्येषामिति निश्चयः ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भावार्थ -जसा सूर्य सर्व पदार्थांना प्रकाशित करतो तसा जगदीश्वर सर्वांचे आत्मे प्रकाशित करतो. त्याचे भक्त त्याच्याऐवजी दुसऱ्याची उपासना करीत नाहीत. ते सर्वव्यापक परमेश्वराला जाणतात व तो आपल्याला सतत पाहतो असे मानून अधर्माचरण करीत नाहीत तर सतत धर्माचेच अनुष्ठान करतात. त्यामुळे त्यांच्या पापाचरणाची निवृत्ती व योगसिद्ध विज्ञानाने मुक्ती होते. तशी इतरांची होत नाही हे निश्चित. ॥ ११ ॥
12 इन्द्र आशाभ्यस्परि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्र आ᳓शाभियस् प᳓रि
स᳓र्वाभ्यो अ᳓भयं करत्
जे᳓ता श᳓त्रून् वि᳓चर्षणिः
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒ आशा॑भ्य॒स्परि॒ सर्वा॑भ्यो॒ अभ॑यं करत् ।
जेता॒ शत्रू॒न्विच॑र्षणिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्र आ᳓शाभियस् प᳓रि
स᳓र्वाभ्यो अ᳓भयं करत्
जे᳓ता श᳓त्रून् वि᳓चर्षणिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́śābhyaḥ ← ā́śā- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
ábhayam ← ábhaya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
karat ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
sárvābhyaḥ ← sárva- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:PL}
jétā ← jétar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śátrūn ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vícarṣaṇiḥ ← vícarṣaṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । आशा॑भ्यः । परि॑ । सर्वा॑भ्यः । अभ॑यम् । क॒र॒त् ।
जेता॑ । शत्रू॑न् । विऽच॑र्षणिः ॥
Hellwig Grammar
- indra ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- āśābhyas ← āśā
- [noun], ablative, plural, feminine
- “quarter; region; geographical area; sky; space.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- sarvābhyo ← sarvābhyaḥ ← sarva
- [noun], ablative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; sarva [word]; every(a); each(a); all; entire; sāṃnipātika; manifold; complete; all the(a); different; overall.”
- abhayaṃ ← abhayam ← abhaya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “security; abhayamudrā; Abhaya.”
- karat ← kṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- jetā ← ji
- [verb], singular, periphrast. future
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- śatrūn ← śatru
- [noun], accusative, plural, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- vicarṣaṇiḥ ← vicarṣaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “excellent.”
सायण-भाष्यम्
विचर्षणिः विविधन्द्रष्टा जेता शत्रून् असुरान् जेता तृन्नन्तत्वात् षष्ठ्यभावः इन्द्रः षरमैश्वर्य वान् सर्वाभ्यआशाभ्योदिग्भ्योस्माकंअभयङ्करत् करोतु परीतिपञ्चमीद्योतकः ॥ १२ ॥
Wilson
English translation:
“Let Indra, the beholder of all, the conqueror of foes, send us security from all quarters.”
Jamison Brereton
Indra will make (us) without fear from all the regions round about. He is the one who conquers rivals—the boundless one.
Jamison Brereton Notes
I am tempted to take jétā as a periphr. future, parallel as it is to the subjunctive karat. But this is not nec.
Griffith
From all the regions of the world let Indra send security,
The foe-subduer, swift to act.
Geldner
Indra möge uns von allen Seiten Gefahrlosigkeit schaffen, der vor allen Völkern sich hervortuende Besieger der Feinde.
Grassmann
Es schaffe Indra Sicherheit von allen Seiten uns herbei; Die Feinde schlage thätig er.
Elizarenkova
Пусть Индра со всех сторон
Создает (нам) отсутствие страха,
Победитель врагов, выделяющийся среди народов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (विचर्षणिः) सबका देखनेवाला (इन्द्रः) परमेश्वर (शत्रून्) शत्रुओं को (जेता) जीतनेवाले के समान (सर्वाभ्यः) सब (आशाभ्यः) दिशाओं से हमको (अभयम्) अभय (परि,करत्) सब ओर से करता है, वही हम लोगों को निरन्तर उपासना करने योग्य है ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे पक्षपातरहित वीरपुरुष दुष्टाचारी और औरों के लिये भय देनेवालों को निवार के प्रजाओं को सुखयुक्त करते हैं, वैसे उपासना किया हुआ सर्वज्ञ ईश्वर सब ओर से दुष्टाचरण से निवृत्त कर श्रेष्ठाचार में प्रवृत्त कर अभय मुक्तिपद को प्राप्त करा कर सब मुक्त जीवों को आनन्दित करता है, इस कारण वही सबको उपासना करने योग्य है ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यो विचर्षणिरिन्द्रः शत्रून् जेतेव सर्वाभ्य आशाभ्यो नोऽभयं परिकरत् स एवास्माभिः सततमुपासनीयः ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) परमेश्वरः (आशाभ्यः) दिग्भ्यः। आशा इति दिङ्ना०। निघं० १। ६। (परि) सर्वतः (सर्वाभ्यः) (अभयम्) (करत्) कुर्यात् (जेता) जयशीलः (शत्रून्) (विचर्षणिः) सर्वस्य द्रष्टा ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा पक्षपातरहिता वीरपुरुषा दुष्टाचारिणोऽन्येभ्यो भयप्रदान् निवार्य्य प्रजाः सुखयुक्ताः कुर्वन्ति तथा सर्वज्ञ ईश्वर उपासितस्सन् सर्वतो दुष्टाचारान्निवार्य्य श्रेष्ठाचारे प्रवर्त्तयित्वाऽभयं मुक्तिपदं प्रापय्य सर्वान् मुक्तजीवानानन्दयत्यतोऽयमेव सर्वैर्मनुष्यैः सदोपासनीयः ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे भेदभावरहित वीर पुरुष दुष्टाचरणी लोकांचे व इतरांना भयभीत करणाऱ्यांचे निवारण करतात व प्रजेला सुखी करतात तसे उपासना केलेला सर्वज्ञ ईश्वर दुष्टाचरणापासून निवृत्त करून श्रेष्ठाचरणात प्रवृत्त करून अभय असे मुक्तिपद प्राप्त करवून सर्व मुक्त जीवांना आनंदित करतो. त्यामुळे त्याचीच सर्व माणसांनी उपासना केली पाहिजे. ॥ १२ ॥
13 विश्वे देवास - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓श्वे देवास आ᳓ गत
शृणुता᳓ म इमं᳓ ह᳓वम्
ए᳓द᳓म् बर्हि᳓र् नि᳓ षीदत
मूलम् ...{Loading}...
विश्वे॑ देवास॒ आ ग॑त शृणु॒ता म॑ इ॒मं हव॑म् ।
एदं ब॒र्हिर्नि षी॑दत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓श्वे देवास आ᳓ गत
शृणुता᳓ म इमं᳓ ह᳓वम्
ए᳓द᳓म् बर्हि᳓र् नि᳓ षीदत
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
devāsaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
gata ← √gam- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
śr̥ṇutá ← √śru- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
sīdata ← √sad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
विश्वे॑ । दे॒वा॒सः॒ । आ । ग॒त॒ । शृ॒णु॒त । मे॒ । इ॒मम् । हव॑म् ।
आ । इ॒दम् । ब॒र्हिः । नि । सी॒द॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- viśve ← viśva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- devāsa ← devāsaḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gata ← gam
- [verb], plural, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- śṛṇutā ← śru
- [verb], plural, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- ma ← me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- edam ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- edam ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṣīdata ← sīdata ← sad
- [verb], plural, Present imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
सायण-भाष्यम्
विश्वेदेवासः हेविश्वेदेवाः आगत इहागच्छतमे मदीयंइमंहवमाह्वानंशृणुत इदम्बर्हिरस्मिन् बर्हिषिआनिषीदत उपविशत ॥ १३ ॥
Wilson
English translation:
“Universal gods, come hither; hear this my invocation; sit down upon this sacred grass.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 7.34
Jamison Brereton
All you gods, come here; hear this call of mine.
Sit down here on this ritual grass.
Griffith
O all ye Gods, come hitherward: hear this mine invocation, seat
Yourselves upon this sacred grass.
Geldner
Ihr Götter alle, kommet, erhöret diesen Ruf von mir, setzet euch auf dieses Barhis nieder!
Grassmann
O Götter alle, kommt herbei, vernehmet diesen meinen Ruf, Und setzet euch auf diese Streu.
Elizarenkova
О Все-Боги, придите!
Услышьте этот мой зов!
Сядьте здесь на жертвенную солому!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अध्यापक और अध्येताओं के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (विश्वे) सब (देवासः) विद्वानो ! तुम (आ,गत) आओ और (इदम्) इस (बर्हिः) उत्तमासन पर (निषीदत) बैठो (मे) और मेरे (इमम्) इस (हवम्) ग्रहण करने योग्य शब्दार्थसम्बन्ध को (आ,शृणुत) अच्छे प्रकार सुनो ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्यार्थी जन पढ़ानेवालों से यह कहें कि आप यहाँ आइये, सर्वोत्तम आसन पर बैठ के हमने जो शास्त्र पढ़े, उनमें परीक्षा कीजिये ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विश्वे देवासो यूयमा गतेदं बर्हिर्निषीदत म इमं हवमाशृणुत ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरध्यापकाऽध्येतृविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वे) सर्वे (देवासः) विद्वांसः (आ) (गत) गच्छत (शृणुत) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (मे) मम (इमम्) (हवम्) आदातव्यं शब्दार्थसम्बन्धाऽध्ययनम् (आ) (इदम्) (बर्हिः) उत्तमासनम् (नि) नितराम् (सीदत) उपाध्वम् ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्यार्थिनोऽध्यापकान् प्रत्येवं ब्रूयुर्भवन्तं इहागच्छन्तु सर्वोत्तमासने स्थित्वाऽस्माभिरधीतानां शास्त्राणां मध्ये परीक्षां कुरुत ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्यार्थ्यांनी अध्यापकांना हे म्हणावे की तुम्ही इथे येऊन सर्वोत्तम आसनावर बसून आम्ही शिकलेल्या शास्त्राची परीक्षा घ्या ॥ १३ ॥
14 तीव्रो वो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तीव्रो᳓ वो म᳓धुमाँ अयं᳓
शुन᳓होत्रेषु मत्सरः᳓
एत᳓म् पिबत का᳓मियम्
मूलम् ...{Loading}...
ती॒व्रो वो॒ मधु॑माँ अ॒यं शु॒नहो॑त्रेषु मत्स॒रः ।
ए॒तं पि॑बत॒ काम्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तीव्रो᳓ वो म᳓धुमाँ अयं᳓
शुन᳓होत्रेषु मत्सरः᳓
एत᳓म् पिबत का᳓मियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádhumān ← mádhumant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tīvráḥ ← tīvrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
matsaráḥ ← matsará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śunáhotreṣu ← śunáhotra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
etám ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kā́myam ← kā́mya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pibata ← √pā- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
ती॒व्रः । वः॒ । मधु॑ऽमान् । अ॒यम् । शु॒नऽहो॑त्रेषु । म॒त्स॒रः ।
ए॒तम् । पि॒ब॒त॒ । काम्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- tīvro ← tīvraḥ ← tīvra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intense; severe; pungent; acute; potent; loud.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- madhumāṃ ← madhumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sweet; honeyed; sweet; pleasant.”
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śunahotreṣu ← śunahotra
- [noun], locative, plural, masculine
- matsaraḥ ← matsara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intoxicant; invigorating; hostile.”
- etam ← etad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- pibata ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- kāmyam ← kāmya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “desirable; optional; beautiful.”
सायण-भाष्यम्
हेविश्वेदेवाः तीव्रः तीव्रमदः मधुमान् मधुररसवान् मत्सरोमदकरः सोमोयंवोयुष्मदर्थं शुनहोत्रेषुगृत्समदेष्वस्मासुस्थितः काम्यङ्कमनीयमेतंसोमम्पिबत ॥ १४ ॥
Wilson
English translation:
“This sharp, savoury, exhilarating (beverage), is (prepared) for you by the Śunahotras; drink of it at your plural asure.”
Jamison Brereton
The sharp and the honeyed invigorating (soma) are here for you among the Śunahotras.
Drink this desirable (drink).
Griffith
Among ihe gunahotras strong for you is this sweet gladdening draught.
Drink ye of this delightsome juice.
Geldner
Für euch ist dieser scharfe, der süße berauschende Soma bei den Sunahotra´s; trinket diesen erwünschten!
Grassmann
Der süsse, starkberauschende steht hier bei Çunahotra’s Stamm, So trinket den willkomm’nen denn.
Elizarenkova
Для вас этот острый, сладкий
Опьяняющий (сома) у потомков Шунахотры.
Пейте его, желанного!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गृत्समदः शौनकः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सब विद्वानो ! जो (वः) तुम्हारा (अयम्) यह (शुनहोत्रेषु) विद्वान् वृद्धों के दानों में (तीव्रः) तीक्ष्ण (मधुमान्) विज्ञानसम्बन्धी (मत्सरः) आनन्द है (एतम्) इस (काम्यम्) मनोहर रस को तुम (पिबत) पिओ ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विज्ञान वृद्धों की सेवा करते हैं, वे तीव्रबुद्धि हुए विद्वान् होते हैं ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विश्वेदेवा यो वोऽयं शुनहोत्रेषु तीव्रो मधुमान् मत्सरोऽस्ति एतं काम्यं यूयं पिबत ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तीव्रः) तीक्ष्णः (वः) युष्माकम् (मधुमान्) विज्ञानसम्बन्धी (अयम्) (शुनहोत्रेषु) शुनानां विज्ञानवृद्धानां होत्रेषु दानेषु (मत्सरः) आनन्दः (एतम्) (पिबत) (काम्यम्) कमनीयं रसम् ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विज्ञानवृद्धान् सेवन्ते ते तीव्रबुद्धयस्सन्तो विद्वाँसो जायन्ते ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विज्ञानाने वृद्ध असतील अशा लोकांची जे सेवा करतात ते तीव्र बुद्धियुक्त होऊन विद्वान बनतात. ॥ १४ ॥
15 इन्द्रज्येष्टा मरुद्गणा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रज्येष्ठा म᳓रुद्गणा
दे᳓वासः पू᳓षरातयः
वि᳓श्वे म᳓म श्रुता ह᳓वम्
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॑ज्येष्ठा॒ मरु॑द्गणा॒ देवा॑सः॒ पूष॑रातयः ।
विश्वे॒ मम॑ श्रुता॒ हव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रज्येष्ठा म᳓रुद्गणा
दे᳓वासः पू᳓षरातयः
वि᳓श्वे म᳓म श्रुता ह᳓वम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
índrajyeṣṭhāḥ ← índrajyeṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
márudgaṇāḥ ← marúdgaṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
dévāsaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
pū́ṣarātayaḥ ← pū́ṣarāti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máma ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
śruta ← √śru- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
víśve ← víśva- (nominal stem)
पद-पाठः
इन्द्र॑ऽज्येष्ठाः । मरु॑त्ऽगणाः । देवा॑सः । पूष॑ऽरातयः ।
विश्वे॑ । मम॑ । श्रु॒त॒ । हव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- indrajyeṣṭhā ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrajyeṣṭhā ← jyeṣṭhāḥ ← jyeṣṭha
- [noun], vocative, plural, masculine
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- marudgaṇā ← marut
- [noun], masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- marudgaṇā ← gaṇāḥ ← gaṇa
- [noun], vocative, plural, masculine
- “group; varga; troop; troop; battalion; flock; herd; gaṇa [word]; corporation; gaṇa; herd; sect; swarm; set; party; gaṇa; series; Ganesa; flight.”
- devāsaḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- pūṣarātayaḥ ← pūṣa ← pūṣan
- [noun], masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- pūṣarātayaḥ ← rātayaḥ ← rāti
- [noun], vocative, plural, masculine
- “gift; bounty; favor.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- mama ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- śrutā ← śru
- [verb], plural, Aorist imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हेइन्द्रज्येष्ठाः इन्द्रपुरोगमामरुद्गणाः मरुत्समूहरूपाः पूषरातयः पूषाख्योदेवोरातिर्दाता येषां तेपूषरातयः देवासः हेद्यातेमानादेवाः विश्वेसर्वेयूयं मममदीयंहवमाह्वानंश्रुतश्रृणुत इन्द्रज्येष्ठा दयः सम्बोधनान्ताः ॥ १५ ॥
Wilson
English translation:
“Maruts, of whom Indra is the chief; divinities, of whom Pūṣan. is benefactor; do you all hear my invocation.”
Jamison Brereton
Having Indra as chief, the Maruts as troop, and the gifts of Pūṣan, o gods,
all of you, hear my call.
Jamison Brereton Notes
On the morphological and semantic structure of pū́ṣarātayaḥ, as well as other aspects of this vs., see the disc. of the identical vs. I.23.8.
Griffith
Ye Martus led by Indra, Gods with Pri§an for your bounteousest,
Hear all of you this call of mine.
Geldner
Ihr Götter mit Indra als Oberstem, mit den Marut als Gefolge und Pusan als Gönner, erhöret alle meinen Ruf!
Grassmann
O Marutschar, die Indra führt, mit Puschan’s Gaben, Götter ihr, O höret alle meinen Ruf.
Elizarenkova
О толпа Марутов с Индрой во главе,
(Вы,) боги, кому Пушан-даритель,
Все услышьте мой зов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्रज्येष्ठाः) परम विद्यारूप ऐश्वर्य जिनके प्रधान है वे (विश्वे) सब (देवासः) विद्वानो ! (पूषरातयः) जिनका पुष्टि के निमित्त दान है वे (मरुद्गणाः) बहुत मनुष्य तुम लोग (मम) मेरे (हवम्) ग्रहण करने योग्य विद्यार्थसम्बन्ध को (श्रुत) सुनो ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्यादि गुणों में प्रधान पुरुष का सत्कार करते विद्या देते और दूसरों से लेते हैं, वे परीक्षक होके औरों को विद्वान् करते हैं ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्रज्येष्ठा विश्वे देवासः पूषरातयो मरुद्गणा यूयं मम हवं श्रुत ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रज्येष्ठाः) इन्द्रः परमविद्यैश्वर्यं प्रधानमेषां ते (मरुद्गणाः) मरुतां मनुष्याणां समूहाः (देवासः) विद्याभिः प्रकाशमानाः (पूषरातयः) पुष्टे रातिर्दानं येषान्ते (विश्वे) सर्वे (मम) (श्रुत)। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (हवम्) ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्यादिगुणप्रधानं पुरुषं सत्कुर्वन्ति विद्यां ददति गृह्णन्ति च ते परीक्षका भूत्वाऽन्यान् विदुषः कुर्वन्तु ॥१५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्याप्रमुखाचा सत्कार करतात, विद्या देतात व इतरांना शिकवितात ते परीक्षक बनून इतरांनाही विद्वान करतात. ॥ १५ ॥
16 अम्बितमे नदीतमे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓म्बितमे न᳓दीतमे
दे᳓वितमे स᳓रस्वति
अप्रशस्ता᳓ इव स्मसि
प्र᳓शस्तिम् अम्ब नस् कृधि
मूलम् ...{Loading}...
अम्बि॑तमे॒ नदी॑तमे॒ देवि॑तमे॒ सर॑स्वति ।
अ॒प्र॒श॒स्ता इ॑व स्मसि॒ प्रश॑स्तिमम्ब नस्कृधि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓म्बितमे न᳓दीतमे
दे᳓वितमे स᳓रस्वति
अप्रशस्ता᳓ इव स्मसि
प्र᳓शस्तिम् अम्ब नस् कृधि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ámbitame ← ámbitama- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
nádītame ← nadītama- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
dévitame ← devitama- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
sárasvati ← sárasvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
apraśastā́ḥ ← apraśastá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
smasi ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
amba ← amba (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
kr̥dhi ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
práśastim ← práśasti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
अम्बि॑ऽतमे । नदी॑ऽतमे । देवि॑ऽतमे । सर॑स्वति ।
अ॒प्र॒श॒स्ताःऽइ॑व । स्म॒सि॒ । प्रऽश॑स्तिम् । अ॒म्ब॒ । नः॒ । कृ॒धि॒ ॥
Hellwig Grammar
- ambitame ← ambitamā
- [noun], vocative, singular, feminine
- nadītame ← nadītamā
- [noun], vocative, singular, feminine
- devitame ← devitamā
- [noun], vocative, singular, feminine
- sarasvati ← sarasvatī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- apraśastā ← apraśastāḥ ← apraśasta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bad.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- smasi ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- praśastim ← praśasti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “announcement; praise; respect.”
- amba ← ambā
- [noun], vocative, singular
- “mother; Devi; Ambā; ambā [word]; Ambā.”
- nas ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- kṛdhi ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
अम्बितमेमातॄणांश्रेष्ठे नदीतमेनदीनांश्रेष्ठे देवितमेदेवीनांश्रेष्ठे हेसरस्वति अप्रशस्ताइव धनाभा वादसमृद्धाइव वयंस्मसिभवामः अम्ब हेमातः सरस्वति नोस्मभ्यम्प्रशस्तिन्धनसमृद्धिङ्कृधि कुरुप्रय च्छेत्यर्थः ॥ १६ ॥
Wilson
English translation:
“Sarasvatī, best of mothers, best of rivers, best of goddesses, we are, as it were, of no repute; grant us, mother, distinction.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ambitame, nadītame, devitame: the superlatives of ambikā, a mother, nadī, a river and devī, a goddess
Jamison Brereton
O best mother, best river, best goddess, Sarasvatī—
we are like ones unlauded: make a laud for us, mother.
Jamison Brereton Notes
Like 15ab, the first two pādas of this vs. consist entirely of accented vocatives.
Griffith
Best Mother, best of Rivers, best of Goddesses, Sarasvati, We are, as ’twere, of no repute and dear Mother, give thou us renown.
Geldner
Beste Mutter, bester Fluß, beste Göttin Sarasvati, wir fühlen uns geehrt; schaff uns Ehre, o Mütterchen!
Grassmann
O mütterlichster, bester Strom o göttlichste Sarasvatī; Wir sind wie ungepriesene, mach Mutter hochgepriesen uns.
Elizarenkova
О самая материнская, самая лучшая река,
Самая лучшая богиня Сарасвати!
Мы как бы не прославлены –
Создай, о мать, нам прославление!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- गृत्समदः शौनकः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विदुषी के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अम्बितमे) अतीव पढ़ानेवाली (देवितमे) अतीव पण्डिता (नदीतमे) अतीव अप्रकट विद्या का उपदेश करने (सरस्वति) बहुविज्ञान रखनेवाली (अम्ब) माता अध्यापिका जो (अप्रशस्ताइव) अप्रशस्तों के समान हम लोग (स्मसि) हैं उन (नः) हम लोगों को (प्रशस्तिम्) प्रशंसा को प्राप्त (कृधि) करो ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जितनी कुमारी हैं, वे विदुषियों से विद्या अध्ययन करें और वे कुमारी ब्रह्मचारिणी विदुषियों की ऐसी प्रार्थना करें कि आप हम सबों को विद्या और सुशिक्षा से युक्त करें ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अम्बितमे देवितमे नदीतमे सरस्वत्यम्ब त्वं येऽप्रशस्ता इव वयं स्मसि तान्नः प्रशस्तिं प्राप्तान् कृधि ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विदुषीविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अम्बितमे) याऽम्बतेऽध्यापयति साऽतिशयिता तत्सम्बुद्धौ (नदीतमे) अतिशयेनाव्यक्तविद्योपदेशिके (देवितमे) अतिशयेन विदुषि (सरस्वति) बहुविज्ञानवति (अप्रशस्ता इव) यथा न प्रशस्ता अप्रशस्तास्तथा वर्त्तमाना वयम् (स्मसि) (प्रशस्तिम्) श्रैष्ठ्यम् (अम्ब) मातरध्यापिके (नः) अस्मान् (कृधि) कुरु ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यावत्यः कुमार्य्यस्सन्ति विदुषीणां सकाशादधीरन् ता ब्रह्मचारिण्यो विदुषीरेवं प्रार्थयेयुर्भवत्योऽस्मान् विद्यासुशिक्षायुक्तान् कुरुतेति ॥१६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भावार्थ -जितक्या ब्रह्मचारिणी आहेत त्यांनी विदुषींकडून अध्ययन करावे व ब्रह्मचारिणींनी विदुषींना अशी प्रार्थना करावी की तुम्ही आम्हाला विद्या व सुशिक्षणाने युक्त करा. ॥ १६ ॥
17 त्वे विश्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवे᳓ वि᳓श्वा सरस्वति
श्रिता᳓ आ᳓यूंषि देविया᳓म्
शुन᳓होत्रेषु मत्सुव
प्रजां᳓ देवि दिदिड्ढि नः
मूलम् ...{Loading}...
त्वे विश्वा॑ सरस्वति श्रि॒तायूं॑षि दे॒व्याम् ।
शु॒नहो॑त्रेषु मत्स्व प्र॒जां दे॑वि दिदिड्ढि नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवे᳓ वि᳓श्वा सरस्वति
श्रिता᳓ आ᳓यूंषि देविया᳓म्
शुन᳓होत्रेषु मत्सुव
प्रजां᳓ देवि दिदिड्ढि नः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
sarasvati ← sárasvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
tvé ← tvám (pronoun)
{case:LOC, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ā́yūṁṣi ← ā́yus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
devyā́m ← devī́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
śritā́ ← √śri- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
matsva ← √mad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
śunáhotreṣu ← śunáhotra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
devi ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
didiḍḍhi ← √diś- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prajā́m ← prajā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
त्वे इति॑ । विश्वा॑ । स॒र॒स्व॒ति॒ । श्रि॒ता । आयूं॑षि । दे॒व्याम् ।
शु॒नऽहो॑त्रेषु । म॒त्स्व॒ । प्र॒ऽजाम् । दे॒वि॒ । दि॒दि॒ड्ढि॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tve ← tvad
- [noun], locative, singular
- “you.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- sarasvati ← sarasvatī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- śritāyūṃṣi ← śritā ← śri
- [verb noun], nominative, plural
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- śritāyūṃṣi ← āyūṃṣi ← āyus
- [noun], nominative, plural, neuter
- “life; longevity; āyus; life; āyus [word]; Āyus.”
- devyām ← devī
- [noun], locative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- śunahotreṣu ← śunahotra
- [noun], locative, plural, masculine
- matsva ← mad
- [verb], singular, Aorist imperative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- prajāṃ ← prajām ← prajā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “people; offspring; being; national; man; prajā [word]; creature; child; descendants; population; race; animal.”
- devi ← devī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- didiḍḍhi ← diś
- [verb], singular, Perfect imperative
- “describe; give; give; teach.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हेसरस्वति देव्यान्द्योतमानायान्त्वेत्वयि विश्वाविश्वानि सर्वाण्यायूंषिअन्नानिआयुः सूमृतेत्यन्न नाससुपाठात् श्रिताआश्रितानि सात्वं शुन होत्रेषु गृत्समदेष्वस्मासुविषयेषुमत्स्वसोमपानेनतृप्य किञ्च हेदेविसरस्वति नः अस्मभ्यम्प्रजां दिदिड्गिपुत्रान् देहि ॥ १७ ॥
Wilson
English translation:
“In you, Sarasvatī, who are divine, all existences are collected; rejoice, goddess, among the Śunahotras, grant us, goddess, progeny.”
Jamison Brereton
In you, the goddess, are all lifetimes fixed, o Sarasvatī.
Become exhilarated among the Śunahotras. Allot offspring to us,
goddess.
Griffith
In thee, Sarasvati, divine, all generations have their stay.
Be, glad with Sunahotra’s sons: O Goddess grant us progeny.
Geldner
Auf dir, Sarasvati, der Göttin, ruhen alle Lebensalter. Ergötze dich bei den Sunahotra´s, teil uns Nachkommenschaft zu, o Göttin!
Grassmann
O göttliche Sarasvatī, in dir ist alle Lebenskraft, Sei froh bei Çunahotra’s Stamm; o Göttin schenke Kinder uns.
Elizarenkova
В тебе, богине, о Сарасвати,
Покоятся все сроки жизни.
Опьянись у потомков Шунахотры!
Даруй нам потомство, о богиня!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- गृत्समदः शौनकः
- उष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देवि) प्रकाशमान (सरस्वति) परमविदुषी स्त्री ! जैसे (विश्वा) समस्त (आयूंषि) आयुर्दा (त्वे) तुझे (देव्याम्) विदुषी में (श्रिता) आश्रित हैं सो तू (शुनहोत्रेषु) पाई है योगज विद्या जिन्होंने उनके बीच (मत्स्व) आनन्द कर (नः) हमारे (प्रजाम्) सन्तानों को (दिदिड्ढि) उपदेश दे ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब विद्वान् जन अपनी-अपनी विदुषी स्त्रियों के प्रति ऐसा उपदेश देवें कि तुमको सबकी कन्यायें पढ़ानी चाहिये और सबकी स्त्री अच्छे प्रकार सिखानी चाहिये ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देवि सरस्वति यस्यां विश्वाऽयूंषि त्वे देव्यां श्रिता सा त्वं शुनहोत्रेषु मत्स्व नः प्रजां दिदिड्ढि ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वे) त्वयि (विश्वा) सर्वाणि (सरस्वति) परमविदुषि (श्रिता) श्रितानि (आयूंषि) (देव्याम्) विदुष्याम् (शुनहोत्रेषु) प्राप्तयोगजविद्याद्येषु (मत्स्व) आनन्द (प्रजाम्) सन्तानान् (देवि) (दिदिड्ढि) उपदिश। अत्र शपः श्लुः। (नः) अस्माकम् ॥१७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वे विद्वांसः स्वस्य-स्वस्य विदुषीं स्त्रियं प्रत्येवमुपदिशेयुस्त्वया सर्वेषां कन्या अध्याप्यास्सर्वाः स्त्रियश्च सुशिक्षणीयाः ॥१७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व विद्वानांनी आपापल्या विदुषी स्त्रियांना असा उपदेश करावा की तुम्ही सर्व कन्यांना शिकवावे. सर्व स्त्रियांनी चांगल्या प्रकारे सुशिक्षित व्हावे. ॥ १७ ॥
18 इमा ब्रह्म - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमा᳓ ब्र᳓ह्म सरस्वति
जुष᳓स्व वाजिनीवति
या᳓ ते म᳓न्म गृत्समदा᳓ ऋतावरि
प्रिया᳓ देवे᳓षु जु᳓ह्वति
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मा ब्रह्म॑ सरस्वति जु॒षस्व॑ वाजिनीवति ।
या ते॒ मन्म॑ गृत्सम॒दा ऋ॑तावरि प्रि॒या दे॒वेषु॒ जुह्व॑ति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सरस्वती
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इमा᳓ ब्र᳓ह्म सरस्वति
जुष᳓स्व वाजिनीवति
या᳓ ते म᳓न्म गृत्समदा᳓ ऋतावरि
प्रिया᳓ देवे᳓षु जु᳓ह्वति
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
imā́ ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sarasvati ← sárasvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
juṣásva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
vājinīvati ← vājínīvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
gr̥tsamadā́ḥ ← gr̥tsamadá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mánma ← mánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
r̥tāvari ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
júhvati ← √hu- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
priyā́ ← priyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
इ॒मा । ब्रह्म॑ । स॒र॒स्व॒ति॒ । जु॒षस्व॑ । वा॒जि॒नी॒ऽव॒ति॒ ।
या । ते॒ । मन्म॑ । गृ॒त्स॒ऽम॒दाः । ऋ॒त॒ऽव॒रि॒ । प्रि॒या । दे॒वेषु॑ । जुह्व॑ति ॥
Hellwig Grammar
- imā ← idam
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- sarasvati ← sarasvatī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- vājinīvati ← vājinīvat
- [noun], vocative, singular, feminine
- “rich; rich in horses.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- manma ← manman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- gṛtsamadā ← gṛtsamadāḥ ← gṛtsamada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Gṛtsamada.”
- ṛtāvari ← ṛtāvan
- [noun], vocative, singular, feminine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- priyā ← priya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- juhvati ← hu
- [verb], plural, Present indikative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
सायण-भाष्यम्
वाजिनीवति अन्नवति ऋतावरि उदकवति हेसरस्वति इमाइमानिब्रह्मब्रह्मणि हवींषि जुषस्व स्वीकुरु या यानि मन्म मननीयानि देवेषुप्रिया देवानाम्मध्येतुभ्यम्प्रियाणि देवेषुप्रियाणि वा तेत्वदर्थङ्गृत्समदाजुह्वति ॥ १८ ॥
Wilson
English translation:
“Sarasvatī, abounding in food, abounding in water, be propitiated by these oblations, which the Gṛtsamadas offer as acceptable to you, and precious of the gods.”
Jamison Brereton
Enjoy these sacred formulations here, o Sarasvatī rich in
prize-winning mares,
the thoughts dear to the gods that the Gr̥tsamadas pour for you,
truthful one.
Griffith
Enriched with sacrifice, accept Sarasvati, these prayers of ours,
Thoughts which GrtSamadas beloved of Gods bring, Holy One,to thee.
Geldner
An diesen Segensworten erfreue dich, o Sarasvati, an Belohnungen reiche, an den Gebeten, die dir, du Wahrhaftige, die Gritsamada´s als Opfer bringen, wie sie den Göttern lieb sind.
Grassmann
Nimm an, o gabenreiche, hier Gebete, o Sarasvatī, Den Göttern liebe, welche wir ergiessen dir, o Heilige.
Elizarenkova
Наслаждайся этими молитвами,
О Сарасвати, несущая награду,
(Теми) поэтическими мыслями, которые потомки Гритсамады,
Приятные богам, приносят тебе в жертву, о благочестивая!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सरस्वती
- गृत्समदः शौनकः
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब स्त्री-पुरुष के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (तावरि) सत्याचरणयुक्त (वाजिनीवति) या बहुत ऐश्वर्य और अन्नादि पदार्थयुक्त (सरस्वति) बहुत विज्ञानवाली तू जैसे (गृत्समदाः) आनन्द जिन्होंने ग्रहण किया है वे (या) जिन (इमा) इन (ते) तेरे (प्रिया) मनोहर विज्ञान वा (मन्म) साधारण विद्वानों को (देवेषु) विद्या की कामना करनेवालों में (जुह्वति) स्थापन करते हैं उन (ब्रह्म) विज्ञानों को तू (जुषस्व) सेवन कर ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे विद्वान् पुरुष कुमार ब्रह्मचारियों को अच्छी शिक्षा से पढ़ावें, वैसे विदुषी स्त्रियाँ कुमारी ब्रह्मचारिणी स्त्रियों को अच्छी शिक्षा से पढ़ावें ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे तावरि वाजिनीवति सरस्वति त्वं यथा गृत्समदा येमा ते प्रिया मन्म देवेषु जुह्वति तानि ब्रह्म त्वं जुषस्व ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ स्त्रीपुरुषविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमा) इमानि (ब्रह्म) (सरस्वति) बहुविज्ञानयुक्ते (जुषस्व) सेवस्व (वाजिनीवति) बह्वैश्वर्य्यान्नादियुक्ते (या) यानि (ते) तव (मन्म) विज्ञानानि (गृत्समदाः) गृहीताऽऽनन्दाः (तावरि) सत्याचरणयुक्ते (प्रिया) कमनीयानि विज्ञानानि (देवेषु) विद्याकामेषु (जुह्वति) स्थापयन्ति ॥१८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा विद्वांसः पुरुषाः कुमारान्ब्रह्मचारिणः सुशिक्षयाऽध्यापयेयुस्तथा विदुष्यः स्त्रियश्च कुमारीं ब्रह्मचारिणीं सम्यक् शिक्षयित्वाऽध्यापयेयुः ॥१८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे विद्वान पुरुष, कुमार, ब्रह्मचारी यांना चांगल्याप्रकारे शिकवितात तसे विदुषी स्त्रियांनी कुमारी ब्रह्मचारिणी स्त्रियांना चांगले शिक्षण द्यावे. ॥ १८ ॥
19 प्रेतां यज्ञस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रे᳓तां यज्ञ᳓स्य शम्भु᳓वा
युवा᳓म् इ᳓द् आ᳓ वृणीमहे
अग्निं᳓ च हव्यवा᳓हनम्
मूलम् ...{Loading}...
प्रेतां॑ य॒ज्ञस्य॑ श॒म्भुवा॑ यु॒वामिदा वृ॑णीमहे ।
अ॒ग्निं च॑ हव्य॒वाह॑नम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्यावापृथिव्यौ हविर्धानेवा;द्यावापृथिव्यौ हविर्धानेवाग्निर्वा
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्रे᳓तां यज्ञ᳓स्य शम्भु᳓वा
युवा᳓म् इ᳓द् आ᳓ वृणीमहे
अग्निं᳓ च हव्यवा᳓हनम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
itām ← √i- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
śambhúvā ← śambhū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ít ← ít (invariable)
vr̥ṇīmahe ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yuvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
havyavā́hanam ← havyavā́hana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । इ॒ता॒म् । य॒ज्ञस्य॑ । श॒म्ऽभुवा॑ । यु॒वाम् । इत् । आ । वृ॒णी॒म॒हे॒ ।
अ॒ग्निम् । च॒ । ह॒व्य॒ऽवाह॑नम् ॥
Hellwig Grammar
- pretāṃ ← pretām ← pre ← √i
- [verb], dual, Present imperative
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- śambhuvā ← śambhu
- [noun], nominative, dual, masculine
- “kind; benevolent.”
- yuvām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vṛṇīmahe ← vṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “choose; ask.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- havyavāhanam ← havyavāhana
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
सायण-भाष्यम्
यज्ञस्ययागस्यशम्भुवासुखसम्पादकेहविर्धानेअनसी तद्रूपेद्यावापृथिव्यौवा प्रेतांउत्तरवेदेः पश्चि मभागम्प्रतिगच्छतां अथप्रत्यक्षकृतः युवामित् युवामेवआवृणीमहे प्रार्थयामहे हव्यवाहनमग्निञ्च आवृणीमहे अग्निरत्रनिपातभागिति ॥ १९ ॥
Wilson
English translation:
“May the two, (Heaven and Earth), who confer good fortune upon the sacrifice, proceed (to the altar); for verily, we implore you both (to com), as well as Agni the bearer of oblations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
May the two: The objects addressed are the two śakaṭas, carts or barrows, which are employed to bring the fuel, or the Soma and are plural ced in front of the hall of sacrifice, north and south of an altar erected outside, and which are considered here as types of Heaven and Earth, who, properly speaking, are the deities of the Tṛca; the śakaṭas are requested, according to Sāyaṇa, to proceed to the west part of the northern vedī, or altar– uttaravedeḥ paścimabhāgam prāgacchatām; according to Kātyāyana, these are also termed havirdhānas, oblation-containers, and part of the ceremony consists in dragging them into different positions at different periods, accompanied by appropriate texts, which are given in the Yajurveda 5.14-21
Jamison Brereton
Let the two advance who are beneficial to the sacrifice. Just you two we choose here
and Agni, the conveyor of the oblation.
462 II.42–43
Griffith
Ye who bless sacrifice, go forth, for verily we choose you both,
And Agni who conveys our gifts.
Geldner
Beide sollen vorgehen, die dem Opfer Glück bringen. Euch beide erwählen wir und den das Opfer fahrenden Agni.
Grassmann
Als Opfers Segner schreitet vor, euch beide ja begehren wir, Und Agni, der das Opfer fährt.
Elizarenkova
Оба приносящие удачу жертве пусть пройдут вперед!
Это вас двоих мы выбираем
И Агни, отвозящего жертву.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्यावापृथिव्यौ हविर्धाने वा
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्री पुरुषो ! जो (शम्भुवा) सुख की सम्भावना करानेवाले (युवाम्) दोनों स्त्री-पुरुष (यज्ञस्य) यज्ञ की विद्याओं को (प्रेताम्) प्राप्त होते (च) और (हव्यवाहनम्) हव्य द्रव्य को पहुँचानेवाले (अग्निम्) अग्नि को प्राप्त होते (इत्) उन्हीं को हम लोग (आ,वृणीमहे) अच्छे प्रकार स्वीकार करते हैं ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को पुत्रों के अध्यापकों और पुत्री की अध्यापिकाओं को निरन्तर नियुक्त करना चाहिये, जिससे स्त्री-पुरुषों में पूर्ण विद्याओं का प्रचार हो ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रीपुरुषौ यौ शम्भुवा युवां यज्ञस्य विद्याः प्रेतां हव्यवाहनमग्निं च ताविदेव वयमा वृणीमहे ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (इताम्) प्राप्नुतः (यज्ञस्य) अध्यापनाध्ययनस्य (शंभुवा) यौ शं सुखं सम्भावयतस्तौ (युवाम्) द्वौ स्त्रीपुरुषौ (इत्) एव (आ) (वृणीमहे) स्वीकुर्महे (अग्निम्) पावकम् (च) (हव्यवाहनम्) यो हव्यं वहति तम् ॥१९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैर्मनुष्यैः पुत्राध्यापकान् पुरुषान् कन्याध्यापिकाः स्त्रियश्च सततमध्यापनाय नियोजनीया यतस्स्त्रीपुरुषेषु पूर्णविद्याप्रचारः स्यात् ॥१९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी पुत्रांसाठी अध्यापक व पुत्रींसाठी अध्यापिकांना नियुक्त केले पाहिजे. ज्यामुळे स्त्री-पुरुषांमध्ये पूर्ण विद्यांचा प्रचार व्हावा. ॥ १९ ॥
20 द्यावा नः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्या᳓वा नः पृथिवी᳓ इमं᳓
सिध्र᳓म् अद्य᳓ दिविस्पृ᳓शम्
यज्ञं᳓ देवे᳓षु यछताम्
मूलम् ...{Loading}...
द्यावा॑ नः पृथि॒वी इ॒मं सि॒ध्रम॒द्य दि॑वि॒स्पृश॑म् ।
य॒ज्ञं दे॒वेषु॑ यच्छताम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्यावापृथिव्यौ हविर्धानेवा
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
द्या᳓वा नः पृथिवी᳓ इमं᳓
सिध्र᳓म् अद्य᳓ दिविस्पृ᳓शम्
यज्ञं᳓ देवे᳓षु यछताम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
dyā́vā ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pr̥thivī́ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
adyá ← adyá (invariable)
divispŕ̥śam ← divispŕ̥ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sidhrám ← sidhrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yachatām ← √yam- (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
द्यावा॑ । नः॒ । पृ॒थि॒वी इति॑ । इ॒मम् । सि॒ध्रम् । अ॒द्य । दि॒वि॒ऽस्पृश॑म् ।
य॒ज्ञम् । दे॒वेषु॑ । य॒च्छ॒ता॒म् ॥
Hellwig Grammar
- dyāvā ← div
- [noun], nominative, dual, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- pṛthivī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sidhram ← sidhra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “successful; perfect.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- divispṛśam ← divispṛś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “heavenward.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yacchatām ← yam
- [verb], dual, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
द्यावाद्यौश्चपृथिवीचउभे सिध्रंस्वर्गादेःसाधकं दिविस्पृशं देवान् गच्छन्तं अद्यास्मिन्नहनि अस्माकं इमंयज्ञन्देवेषुयच्छतान्नियच्छताम् ॥ २० ॥
Wilson
English translation:
“Heaven and Earth, bear to the gods today our heaven aspiring sacrifice, the means of obtaining svarga.”
Jamison Brereton
Let Heaven and Earth today hold fast this effective, heaven-touching sacrifice of ours among the gods.
Griffith
This our.effectual sacrifice, reaching the sky, shall Heaven and Earth
Present unto the Gods to-day.
Geldner
Himmel und Erde sollen heute dies unser gelungenes, den Himmel erreichendes Opfer den Göttern anbieten.
Grassmann
Es mögen Erd’ und Himmel heut dies Opfer lenken götterwärts, Das wohl gelingt, zum Himmel dringt.
Elizarenkova
Пусть сегодня Небо и Земля
Вручат богам эту нашу жертву,
Стремящуюся к цели, достигающую неба!
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्यावापृथिव्यौ हविर्धाने वा
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्री पुरुषो ! आप (द्यावापृथिवी) सूर्य्य भूमि के समान (अद्य) आज (नः) हमारे (इमम्) इस (सिध्रम्) शास्त्रबोध के प्रकाश के निमित्त (दिविस्पृशम्) विज्ञान प्रकाश में जिससे स्पर्श करते हैं उस (यज्ञम्) पढ़ने-पढ़ाने की सङ्गति स्वरूप यज्ञ को (देवेषु) विद्वानों में (यच्छताम्) स्थापन करो ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापक और उपदेशकों से जैसे सूर्य्य और भूमि सबको सर्वथा उन्नति देते हैं, वैसे स्त्री पुरुषों में विद्या अच्छे प्रकार विस्तारनी चाहिये ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रीपुरुषौ भवन्तौ द्यावापृथिवी इवाद्य न इमं सिध्रं दिविस्पृशं यज्ञं देवेषु यच्छताम् ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्यावा) सूर्य्यः (नः) अस्माकम् (पृथिवी) भूमिः (इमम्) (सिध्रम्) शास्त्रबोधप्रकाशनिमित्तम् (अद्य) इदानीम् (दिविस्पृशम्) दिवि विज्ञानप्रकाशे स्पृशन्ति येन तम् (यज्ञम्) अध्ययनाध्यापनसङ्गतिमयम् (देवेषु) विद्वत्सु (यच्छताम्) संस्थापयतम् ॥२०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापकोपदेशकाभ्यां यथा सूर्य्यभूमी सर्वान् सर्वथोन्नयतस्तथा स्त्रीपुरुषेषु विद्याः सम्यक् प्रसारणीयाः ॥२०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा सूर्य व भूमी सर्वांची संपूर्ण उन्नती करतात. तसे उपदेशक व अध्यापक यांनी स्त्री-पुरुषांमध्ये चांगल्याप्रकारे विद्येचा विस्तार केला पाहिजे. ॥ २० ॥
21 आ वामुपस्थमद्रुहा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ वाम् उप᳓स्थम् अद्रुहा
देवाः᳓ सीदन्तु यज्ञि᳓याः
इहा᳓द्य᳓ सो᳓मपीतये
मूलम् ...{Loading}...
आ वा॑मु॒पस्थ॑मद्रुहा दे॒वाः सी॑दन्तु य॒ज्ञियाः॑ ।
इ॒हाद्य सोम॑पीतये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्यावापृथिव्यौ हविर्धानेवा
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ वाम् उप᳓स्थम् अद्रुहा
देवाः᳓ सीदन्तु यज्ञि᳓याः
इहा᳓द्य᳓ सो᳓मपीतये
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
adruhā ← adrúh- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
upástham ← upástha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sīdantu ← √sad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yajñíyāḥ ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
adyá ← adyá (invariable)
ihá ← ihá (invariable)
sómapītaye ← sómapīti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
आ । वा॒म् । उ॒पऽस्थ॑म् । अ॒द्रु॒हा॒ । दे॒वाः । सी॒द॒न्तु॒ । य॒ज्ञियाः॑ ।
इ॒ह । अ॒द्य । सोम॑ऽपीतये ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- upastham ← upastha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
- adruhā ← adruh
- [noun], vocative, dual, masculine
- “friendly; benign.”
- devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sīdantu ← sad
- [verb], plural, Present imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- yajñiyāḥ ← yajñiya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- ihādya ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- ihādya ← adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- somapītaye ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapītaye ← pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
अद्रुहाद्रोहवर्जितेहेहविर्धाने तद्रूपेद्यावापृथिव्यौवांयुवयोरुपस्थंसमीपं यज्ञियायज्ञार्हा देवाः इहयज्ञे अद्यास्मिन्नहनिसोमपीतये सोमपानायआसीदन्तु ॥ २१ ॥कनिक्रददितितृचन्दशमंसूक्तं अत्रिवमनुक्रमणिका—कनिक्रदत्तृचमिति मण्डलद्रष्टागृत्समदोस्य ऋषिः त्रिष्टुछन्दः कपिञ्चलरूपीन्द्रोदेवता वयसाममनोज्ञांवाचंश्रुत्वैतत्सूक्तञ्जपेत् सूत्रितञ्च—वय साममनोज्ञावाचः श्रुत्वाकनिक्रदज्जनुषम्प्रब्रुवाणइतिसूक्तेजपेदिति ।
Wilson
English translation:
“May the adorable gods, devoice of malice, sit down today nigh to you both to drink the Soma.”
Jamison Brereton
Let the gods, deserving the sacrifice, sit in the lap of you two who are without deceit,
here today for the soma-drinking.
Griffith
In both your laps, ye guileless Ones, the Holy Gods shall sit them down
To-day to drink the Soma here.
Geldner
In euer beider Schoß, ihr Truglosen, sollen die opferwürdigen Götter heute hier zum Somatrunke sich setzen!
Grassmann
In euren Schooss, o freundliche, lasst heut die Götter setzen sich, Die heiligen zum Somatrunk.
Elizarenkova
В вашем лоне, о вы двое, не терпящие обмана,
Пусть усядутся боги, достойные жертв,
Сегодня здесь для питья сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्यावापृथिव्यौ हविर्धाने वा
- गृत्समदः शौनकः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अध्यापक और उपदेशको ! (इह) इस संसार में (अद्य) इस समय या आज (सोमपीतये) जिससे विद्या और ऐश्वर्य उत्पन्न होते हैं उस क्रिया के लिये (अद्रुहा) द्रोहादि दोषरहित (यज्ञियाः) विद्या वृद्धिमय यज्ञ प्रचार के योग्य (देवाः) विद्वान् जन (वाम्) तुम दोनों के (उपस्थम्) समीप रहनेवाले के (आ, सीदन्तु) समीप बैठें॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापक और उपदेशकों के समीप अन्य निर्दोष विदुषी स्त्री हों, जिससे दोनों स्त्री पुरुषों में विद्या और उत्तम शिक्षा तुल्य हो ॥२१॥ इस सूक्त में अध्यापक और अध्ययनकर्त्ता, सूर्य, चन्द्रमा, अग्नि, वायु, परमेश्वरोपासना और स्त्री-पुरुष के क्रम का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्तार्थ के साथ सङ्गति समझनी चाहिये॥ यह इकतालीसवाँ सूक्त और दशवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अध्यापकोपदेशकौ इहाद्य सोमपीतये अद्रुहा यज्ञिया देवा वामुपस्थमासीदन्तु ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (वाम्) युवयोः (उपस्थम्) उपतिष्ठन्ति यस्मिँस्तम् (अद्रुहा) द्रोहादिदोषरहिताः। अत्र सुपामित्याकारादेशः। (देवाः) विद्वांसः (सीदन्तु) (यज्ञियाः) विद्यावृद्धिमययज्ञप्रचारार्हाः (इह) अस्मिन्संसारे (अद्य) इदानीम् (सोमपीतये) यया सोमा विद्यैश्वर्य्याणि जायन्ते तस्यै ॥२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापकोपदेशकयोः समीपेऽन्या निर्दोषा विदुष्यः स्त्रियः सन्तु यत उभयेषु स्त्रीपुरुषेषु विद्यासुशिक्षे तुल्ये स्यातामिति ॥२१॥ अत्राध्यापकाध्येतृसूर्याचन्द्राग्निवायुपरमेश्वरोपासनास्त्रीपुरुषक्रमवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकाधिकचत्वारिंशत्तमं सूक्तं दशमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापक व उपदेशक यांच्याजवळ निर्दोष विदुषी स्त्रिया असाव्यात. ज्यामुळे स्त्री-पुरुषांमध्ये विद्या व उत्तम शिक्षण समान असावे. ॥ २१ ॥