सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
।। श्रीगणेशाय नमः ।।
यस्य निःश्वसितं वेदा यो वेदेभ्योऽखिलं जगत् ।
निर्ममे तमहं वन्दे विद्यातीर्थमहेश्वरम् ।।
अथ ऋषिच्छन्दोदेवताविनियोगपुरःसरं सप्तमः व्याख्यायते ।’ गार्त्समदस्य द्वितीयमण्डलस्य तृतीयेऽनुवाके दश सूक्तानि । तत्रैकं सूक्तं व्याकृतम् । ’ सेमाम् ’ इति षोडशर्चं द्वितीयं सूक्तम् । अत्रानुक्रम्यते- सेमां षोळषान्त्या त्रिष्टुब्द्वादशी च सैन्द्री च ’ इति । मण्डलद्रष्टा गृत्समद ऋषिः । द्वादशीषोडश्यौ त्रिष्टुभौ । शिष्टाश्चतुर्दश जगत्यः । ’ ब्राह्मणस्पत्यं ह ’ इत्युक्तत्वात् तुह्यादिपरिभाषया इदमादीनि त्रीणि सूक्तानि ब्राह्मणस्पत्यानि । अस्य सूक्तस्य द्वादशी ऐन्द्री इन्द्रदेवत्या । चशब्दात् ब्राह्मणस्पत्या च । सामान्यविनियोगः पूर्वमेवोक्तः । विशेषतस्तु लिङ्गादवगन्तव्यः ।
Jamison Brereton
24 (215)
Brhaspati ̥
Gr̥tsamada
16 verses: jagatī, except triṣṭubh 12, 16
As Schmidt (1968: 230–37) points out in his translation and extensive analysis of this hymn, the poet frames his hymn with references to the Vala myth in verses 2–7 and 14. The poet does expand the scope of the myth, however, since the cave contains not only cattle (vss. 3, 14), but also the sun (vss. 3, 9) and honey and water (vs. 4). In verses 3 and 14 the cows likely refer also to the dawns. Inside of this frame, the poet describes the present, in which Br̥haspati inspires the sacrificial hymns and receives the sacrificial offerings. These present events are partly blended with mythical ones. In verse 8, for example, the present hymns created by Br̥haspati are his arrows, but this description of words as arrows recalls the ancient heroic deeds of Br̥haspati and Indra. More explicitly, in verse 9cd Br̥haspati’s victory causes the sun to blaze, which echoes the release of the dawns in the Vala myth. And in verse 10 both gods and humans receive nourishment through the ritual offerings and the goods won by him.
This blending of the mythic and the present may also occur in the opening verses of the hymn. Where later verses refer to the present but echo the past, in verses 2–7 the overtly mythic events occasionally suggest present ritual acts. In verse 4 the cis tern “containing streams of honey,” which Br̥haspati opens and from which all living beings drink, recalls the ritual cups with their soma-honey. Priests are the heroes of the battle in verses 6 and 7, and again this recalls the present ritual action of priests. Such double reference may contribute to the obscurity of the most difficult verse in the hymn, verse 5. A number of interpreters, such as Witzel and Gotō, understand pādas ab to mean that from ancient times “these beings,” either the waters or the cattle, were destined to come forth, but for a long time the door was shut on them. That is to say, the basic reference is to the Vala myth, as in its surrounding verses. On one level, this interpretation is surely right: there likely is a reference to the Vala myth. At the same time, the poet’s extraordinary obscurity suggests that he may have more in mind, and indeed pāda a explicitly connects past and present. The verse may suggest the idea that what has happened in the past happens again, and therefore the action of Br̥haspati is again necessary to free the cattle or the waters.
01 सेमामविड्ढि प्रभृतिम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
से᳓मा᳓म् अविड्ढि प्र᳓भृतिं य᳓ ई᳓शिषे
अया᳓ विधेम न᳓वया महा᳓ गिरा᳓
य᳓था नो मीढ्वा᳓न् स्त᳓वते स᳓खा त᳓व
बृ᳓हस्पते सी᳓षधः सो᳓त᳓ नो मति᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
सेमाम॑विड्ढि॒ प्रभृ॑तिं॒ य ईशि॑षे॒ऽया वि॑धेम॒ नव॑या म॒हा गि॒रा ।
यथा॑ नो मी॒ढ्वान्त्स्तव॑ते॒ सखा॒ तव॒ बृह॑स्पते॒ सीष॑धः॒ सोत नो॑ म॒तिम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
से᳓मा᳓म् अविड्ढि प्र᳓भृतिं य᳓ ई᳓शिषे
अया᳓ विधेम न᳓वया महा᳓ गिरा᳓
य᳓था नो मीढ्वा᳓न् स्त᳓वते स᳓खा त᳓व
बृ᳓हस्पते सी᳓षधः सो᳓त᳓ नो मति᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aviḍḍhi ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
imā́m ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ī́śiṣe ← √īś- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
prábhr̥tim ← prábhr̥ti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ayā́ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:SG}
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mahā́ ← máh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
návayā ← náva- 2 (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vidhema ← √vidh- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
mīḍhvā́n ← mīḍhváṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stávate ← √stu- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
bŕ̥haspate ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
matím ← matí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sī́ṣadhaḥ ← √sādh- ~ sidh- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
सः । इ॒माम् । अ॒वि॒ड्ढि॒ । प्रऽभृ॑तिम् । यः । ईशि॑षे । अ॒या । वि॒धे॒म॒ । नव॑या । म॒हा । गि॒रा ।
यथा॑ । नः॒ । मी॒ढ्वान् । स्तव॑ते । सखा॑ । तव॑ । बृह॑स्पते । सीस॑धः । सः । उ॒त । नः॒ । म॒तिम् ॥
Hellwig Grammar
- semām ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- semām ← imām ← idam
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- aviḍḍhi ← av
- [verb], singular, Aorist imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- prabhṛtiṃ ← prabhṛtim ← prabhṛti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “etc.; beginning; prabhṛti [word]; beginning.”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- īśiṣe ← īś
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- ‘yā ← ayā ← idam
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vidhema ← vidh
- [verb], plural, Present optative
- “worship; offer.”
- navayā ← nava
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “new; fresh; young; matutinal; recent; nava [word]; modern; fresh.”
- mahā ← maha
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “great; abundant.”
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- mīḍhvān ← mīḍhvas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “big.”
- stavate ← stu
- [verb], singular, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- bṛhaspate ← bṛhaspati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- sīṣadhaḥ ← sādh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “promote; succeed.”
- sota ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- matim ← mati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
सायण-भाष्यम्
यस्यनिःश्वसितंवेदायोवेदेभ्योखिलञ्जगत् ॥ निर्ममेतमहंव्न्देविद्यातीर्थमहेश्वरम् ॥ १ ॥अथऋषिच्छन्दोदेवताविनियोगपुरः सरसप्तमो व्याख्यायते गार्त्समदस्यद्वितीयमण्डलस्य तृतीयेनुवाकेदशसूक्तानि तत्रैकंसूक्तं व्याकृतम् सेमामितिषोळशर्चन्द्वितीयंसूक्तम् अत्रानुक्रम्यते— सेमांषोळशान्त्यात्रिष्टुप् द्वादशीचसैन्द्रीचेति मण्डलद्रष्टागृत्समदऋषिः द्वादशीषोडश्यौत्रिष्टुभौ शिष्टाचतुर्दशजगत्यः ब्राह्मणस्पत्यंहेत्युक्तत्वात् तुह्यादिपरिभाषयाइदमादीनित्रीणिसूक्तानिब्राह्म णस्पत्यानि अस्यसूक्तस्यद्वादशीऎन्द्रीइन्द्रदेवत्या चशब्दात् ब्राह्मणस्पत्याच सामान्यविनियोगः पूर्वमेवोक्तः विशेषस्तुलिङ्गादवगन्तव्यः ।हेबृहस्पते यस्त्वंईशिषेसर्वस्यजगतईश्व्रोभवसि सत्वंइमामस्मदीयाम्प्रभृतिम्प्रकर्षेणभृतां स्तुतिं अविड्डिप्राप्नुहि अवतेः प्राप्त्यर्थस्यलोट्येतद्रूपम् वयञ्चत्वांअयाअनयाछान्दसोवर्णलोपः नवयानूतन याप्रत्यग्रयामहामहत्यागिरावेदरूपयास्तुतिलक्षणयावाचाविधेमपरिचरेम विधतिःपरिचरणकर्मा उतअपिचनोस्माकं मध्येमीड्वान् सेक्तास्तुतेर्वर्षिता कर्तेतियावत् तवसखामित्रभूतः सन् यथायेन प्रकारेणयत्कामनयास्तवतेत्वांस्तौति हेबृहस्पते बृहतोब्रह्मणोमन्त्रस्यस्वामिन् सत्वं नोस्माकम्मतिं तदभिमतम्फलंसीषधः साधय छान्दसेलुङिचङिएतद्रूपम् ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Inasmuch, Bṛhaspati, as you rule (over all), accept this our propitiation; we worship you with this new and solemn hymn; since this your friend, our benefactor, celebrates you, do you fulfil our desires.”
Jamison Brereton
Help this offering, since you are its master—with this new, great song we would make the ritual distribution—
and, Br̥haspati, bring our thought to success, so that your companion [=Indra], who grants rewards to us, will be praised.
Griffith
BE pleased with this our offering, thou who art the Lord; we will adore thee with this new and mighty song.
As this thy friend, our liberal patron, praises thee, do thou, Brhaspati, fulfil our hearts’ desire.
Geldner
Gibt dieser Darbringung den Vorzug, der du Herr darüber bist. Mit dieser neuen großen Lobrede wollen wir dir huldigen und laß unsere Absicht in Erfüllung gehen, daß unser Belohner, dein Freund, gepriesen werden soll, o Brihaspati.
Grassmann
Nimm huldvoll an dies Opfer, welches dir gebührt, mit diesem neuen grossen Lied verehren wir; Damit uns lobe dein Genosse hulderfüllt, Brihaspati, lass uns gelingen das Gebet;
Elizarenkova
Помоги этому приношению, о ты, у которого есть власть!
Мы хотим служить этой новой могучей песнью.
Чтобы наш щедрый (покровитель), твой друг, был прославлен,
О Брихаспати, приведи же к цели нашу молитву!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब द्वितीयाष्टक के सातवें अध्याय का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में विद्वान् लोग क्या करें, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (बृहस्पते) अध्यापक वेदरूप वाणी के शिक्षक विद्वान् (यः) जो आप (अया) इस (नवया) नवीन (महा,गिरा) महती उपदेशरूप वाणी से (इमाम्) इस (प्रभृतिम्) धारण वा पोषण रूप क्रिया के करने को (ईशिषे) समर्थ हो (सः) सो आप इस उक्त क्रिया को (अविड्ढि) प्राप्त हूजिये (यथा) जैसे (तव) आपका (मीढ्वान्) विद्या का प्रवर्तक (सखा) मित्र (नः) हमारी (स्तवते) प्रशंसा करता और जैसे (सः) वह आप (नः) हमारे लिये (मतिम्) बुद्धि को (उत) भी (सीषधः) सिद्ध करो वैसे आपको आपके मित्र को हम लोग (विधेम) प्राप्त हों ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो लोग विद्या की उन्नति करना चाहें, वे प्रथम वेदादि शास्त्रों को स्वयं पढ़के दूसरों को प्रयत्न के साथ पढावें और पढ़ पढ़ा के पदार्थविज्ञान में आरूढ़ बुद्धि को प्राप्त हों ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे बृहस्पते विद्वन्नध्यापक यस्त्वमया नवया महा गिरेमां प्रभृतिं कर्त्तुमीशिषे स त्वमिमामविड्ढि। यथा तव मीढ्वान् सखा नः स्तवते यथा च स त्वं नो मतिमुत सीषधस्तथा च वयं विधेम ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वांसः किं कुर्युरित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (इमाम्) (अविड्ढि) प्राप्नुहि (प्रभृतिम्) प्रकृष्टां धारणां पोषणं वा (यः) (ईशिषे) ईशनं करोषि (अया) अनया। अत्र छान्दसो वर्णलोप इति नलोपः (विधेम) प्राप्नुयाम (नवया) नवीनया (महा) महत्या (गिरा) वाण्या (यथा) (नः) अस्मान् (मीढ्वान्) विद्यायाः सेचकः (स्तवते) प्रशंसति (सखा) सुहृत् (तव) (बृहस्पते) बृहत्या वाचः स्वामिन् (सीषधः) साधय (सः) (उत) (नः) अस्मभ्यम् (मतिम्) प्रज्ञाम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये विद्यामुन्निनीषन्ति त आदौ वेदादिशास्त्राणि स्वयमधीत्यान्यान् प्रयत्नेनाध्यापयेयुः एवं कृत्वा पदार्थविज्ञानारूढां प्रज्ञामाप्नुयुश्च ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान व ईश्वराच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे लोक विद्येची वृद्धी करू इच्छितात त्यांनी प्रथम वेद इत्यादी शास्त्रे स्वतः वाचून इतरांना प्रयत्नपूर्वक शिकवावीत व वाचून, शिकवून पदार्थ विज्ञानात निष्णात व्हावे. ॥ १ ॥
02 यो नन्त्वान्यनमन्न्योजसोतादर्दर्मन्युना - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ न᳓न्तुवानि अ᳓नमन् नि᳓ ओ᳓जसा
उता᳓दर्दर् मन्यु᳓ना श᳓म्बराणि वि᳓
प्रा᳓च्यावयद् अ᳓च्युता ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिर्
आ᳓ चा᳓विशद् व᳓सुमन्तं वि᳓ प᳓र्वतम्
मूलम् ...{Loading}...
यो नन्त्वा॒न्यन॑म॒न्न्योज॑सो॒ताद॑र्दर्म॒न्युना॒ शम्ब॑राणि॒ वि ।
प्राच्या॑वय॒दच्यु॑ता॒ ब्रह्म॑ण॒स्पति॒रा चावि॑श॒द्वसु॑मन्तं॒ वि पर्व॑तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
यो᳓ न᳓न्तुवानि अ᳓नमन् नि᳓ ओ᳓जसा
उता᳓दर्दर् मन्यु᳓ना श᳓म्बराणि वि᳓
प्रा᳓च्यावयद् अ᳓च्युता ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिर्
आ᳓ चा᳓विशद् व᳓सुमन्तं वि᳓ प᳓र्वतम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánamat ← √nam- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
nántvāni ← nántva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ní ← ní (invariable)
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adardar ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
manyúnā ← manyú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
śámbarāṇi ← śámbara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
utá ← utá (invariable)
ví ← ví (invariable)
acyāvayat ← √cyu- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ácyutā ← ácyuta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
áviśat ← √viś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
párvatam ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásumantam ← vásumant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
यः । नन्त्वा॑नि । अन॑मत् । नि । ओज॑सा । उ॒त । अ॒द॒र्दः॒ । म॒न्युना॑ । शम्ब॑राणि । वि ।
प्र । अ॒च्य॒व॒य॒त् । अच्यु॑ता । ब्रह्म॑णः । पतिः॑ । आ । च॒ । अवि॑शत् । वसु॑ऽमन्तम् । वि । पर्व॑तम् ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- nantvāny ← nantvāni ← nantva
- [noun], accusative, plural, neuter
- anaman ← anamat ← nam
- [verb], singular, Imperfect
- “bow; bend; condescend; worship; bend; lower.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ojasotādardar ← ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- ojasotādardar ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- ojasotādardar ← adardar ← dardar ← √dṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “cleave.”
- manyunā ← manyu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “anger; fury; rage; wrath.”
- śambarāṇi ← śambara
- [noun], accusative, plural, neuter
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- prācyāvayad ← prācyāvayat ← praccyāvay ← √cyu
- [verb], singular, Imperfect
- acyutā ← acyuta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “firm; regular; permanent; immovable; unchanging.”
- brahmaṇaspatir ← brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- cāviśad ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cāviśad ← aviśat ← viś
- [verb], singular, Imperfect
- “enter; penetrate; settle; settle.”
- vasumantaṃ ← vasumantam ← vasumat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “deluxe; affluent; rich.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- parvatam ← parvata
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
सायण-भाष्यम्
योब्रह्मणस्पतिः नन्त्वानि नमनीयानिराक्षसादीनि ओजसाबलेनन्यनमत् नितरामनमयत् प्रह्वी भूतान्यकरोत् उतअपिच सब्रह्मणस्पतिर्मन्युना मनुनाक्रोधेनवा मन्युर्मन्यतेर्दीप्तिकर्मणः क्रोधकर्मणो वधकर्मणोवेतियास्कः । शम्बराणि मेघनामैतत् मेघान् व्यदर्दः वर्षणार्थंविदारितवान् द्दृविदारणेइ त्यस्माद्यङ् लुगन्ताल्लङ्येतद्रूपम् तदनन्तरंअच्युताअच्युतानिनैश्छल्येनमेघेवस्थितान्युदकानि प्राच्या वयत् प्रकर्षेणगमयत् मेघान्निरगमयदित्यर्थः तथावसुमन्तङ्गोरूपधनवन्तं पर्वतम्बलनाम्नासुरेणबिलद्वा रेपिधानार्थन्निहितं शिलोच्चयंआचाअभिमुख्येनचेत् चशाब्दश्चेदर्थः समुच्चयार्थत्वेतुचवायोगेप्रथमेति पूर्वस्याच्यावयदित्यस्याद्युदात्तत्वंस्यात् अस्यचसर्वानुदात्तत्वं चेदर्थेतु निपातैर्यद्यदिहन्तेतिनिघात प्रतिषेधःसिध्यति व्यविशत् विशेषेणप्रविशति तदानीन्तद्गोरूपन्धनं प्राप्नोदित्यर्थः ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“(You are) that Brahmaṇaspati who, by his might, has humbled those who deserved humiliation; who in his wrath rent the clouds asunder; who sent down the undescending (waters); and made way into the mountain (cave), opulent (in cattle).”
Jamison Brereton
Who bent down by his power the things that had to be bent and split apart the things of Śambara by his fury,
the lord of the sacred formulation moved the immovable forward, and he entered into and throughout the mountain filled with goods.
Griffith
He who with might bowed down the things that should be bowed, and in his fury rent the holds of Sambara:
Who overthrew what shook not, Brahmapaspati,-he made his way within the mountain stored with wealth.
Geldner
Der das Biegsame mit Kraft niederbog und er zersprengte im Grimm die Sambarafesten. Das unbewegliche brachte Brahmanaspati ins Wanken, da er in den schätzereichen Berg ein und hindurch drang.
Grassmann
Der niederbeugte kräftig, was zu beugen ist, in seinem Zorn zerschlug den Sitz des Çambara, Erschütterte das Feste, der Gebetes Herr, und einging in den schatzbegabten Wolkenberg.
Elizarenkova
Кто силой согнул гнущееся
Яростью проломил (крепости) Шамбары,
(Этот) Брахманаспати сотряс несотрясаемое,
И прошел насквозь богатую добром гору.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो (ब्रह्मणस्पतिः) बड़ी प्रजा का रक्षक राजसेना का अध्यक्ष (नन्त्वानि) नमने योग्य को (नि,अनमत्) निरन्तर नये जैसे सूर्य्य (अच्युता) नाशरहित (शम्बराणि) मेघसम्बन्धी बादलों को (व्यदर्दः) विशेष कर वार-वार विदीर्ण करता (उत) और (पर्वतम्) मेघ को (प्राच्यावयत्) गिराता है वह वैसे (ओजसा) बल से तथा (मन्युना) क्रोध से शत्रु को गिराये वा विदीर्ण करे (च) और (वसुमन्तम्) उत्तम धन को पहुँचाने हारे देश को (वि,आ,अविशत्) अच्छे प्रकार विशेष कर प्राप्त होवे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा और राजजन विद्वान् सत्कर्मी लोगों का सत्कार करते और दुष्ट कर्मवालों को दण्ड देते हैं, वे सूर्य के तुल्य पृथिवी पर सुशोभित होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो ब्रह्मणस्पती राजसेनाधीशो नन्त्वानि न्यनमद्यथा सूर्य्योऽच्युता शम्बराणि व्यदर्दः उतापि पर्वतं प्राच्यावयत्तथौजसा मन्युना शत्रुं प्राच्यावयेद्विदृणियाद्वा वसुमन्तं च व्याविशत् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) विद्वान् (नन्त्वानि) नमनीयानि नमस्कारार्हाणि (अनमत्) नमतु (नि) नितरा (ओजसा) बलेन (उत) अपि (अदर्दः) पुनः पुनर्भृशं विदारयति (मन्युना) क्रोधेन (शम्बराणि) शम्बरस्य मेघस्य सम्बन्धनि अभ्राणि (वि) (प्र) (अच्यावयत्) निपातयति (अच्युता) नाशरहितानि (ब्रह्मणस्पतिः) बृहत्या प्रजायाः पालकः (आ) (च) (अविशत्) आविशति (वसुमन्तम्) प्रशस्तधनप्रापकं देशम् (वि) (पर्वतम्) मेघम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्वांसो राजजनाः सत्कर्मिणः सत्कुर्वन्ति दुष्कर्मिणो दण्डयन्ति ते सूर्य्यवत्पृथिव्यां राजन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे राजे व राजपुरुष विद्वान सत्कर्मी लोकांचा सत्कार करतात व दुष्ट कर्म करणाऱ्यांना दंड देतात ते सूर्याप्रमाणे पृथ्वीवर सुशोभित होतात. ॥ २ ॥
03 तद्देवानां देवतमाय - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓द् देवा᳓नां देव᳓तमाय क᳓र्तुवम्
अ᳓श्रथ्नन् दॄळ्हा᳓+ अ᳓व्रदन्त वीळिता᳓
उ᳓द् गा᳓ आजद् अ᳓भिनद् ब्र᳓ह्मणा वल᳓म्
अ᳓गूहत् त᳓मो वि᳓ अचक्षयत् सु᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
तद्दे॒वानां॑ दे॒वत॑माय॒ कर्त्व॒मश्र॑थ्नन्दृ॒ळ्हाव्र॑दन्त वीळि॒ता ।
उद्गा आ॑ज॒दभि॑न॒द्ब्रह्म॑णा व॒लमगू॑ह॒त्तमो॒ व्य॑चक्षय॒त्स्वः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त᳓द् देवा᳓नां देव᳓तमाय क᳓र्तुवम्
अ᳓श्रथ्नन् दॄळ्हा᳓+ अ᳓व्रदन्त वीळिता᳓
उ᳓द् गा᳓ आजद् अ᳓भिनद् ब्र᳓ह्मणा वल᳓म्
अ᳓गूहत् त᳓मो वि᳓ अचक्षयत् सु᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
devátamāya ← devátama- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
kártvam ← kártva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áśrathnan ← √śrathⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ávradanta ← √vrad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
dr̥ḷhā́ ← √dr̥h- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
vīḷitā́ ← √vīḍ- ~ √vīḷ- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
ábhinat ← √bhid- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ājat ← √aj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bráhmaṇā ← bráhman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
út ← út (invariable)
valám ← valá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
acakṣayat ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ágūhat ← √guh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
támaḥ ← támas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
तत् । दे॒वाना॑म् । दे॒वऽत॑माय । कर्त्व॑म् । अश्र॑थ्नन् । दृ॒ळ्हा । अव्र॑दन्त । वी॒ळि॒ता ।
उत् । गाः । आ॒ज॒त् । अभि॑नत् । ब्रह्म॑णा । व॒लम् । अगू॑हत् । तमः॑ । वि । अ॒च॒क्ष॒य॒त् । स्व१॒॑रिति॑ स्वः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devatamāya ← devatama
- [noun], dative, singular, masculine
- kartvam ← kartva
- [noun], nominative, singular, neuter
- aśrathnan ← śrath
- [verb], plural, Imperfect
- dṛḍhāvradanta ← dṛḍhā ← dṛḍha
- [noun], nominative, plural, neuter
- “hard; intense; firm; fixed; resolute; mesomorphic; grim; dṛḍha [word]; rainproof; sturdy; shut; firm; insoluble; strong; tough; tight.”
- dṛḍhāvradanta ← avradanta ← vrad
- [verb], plural, Imperfect
- vīḍitā ← vīḍay ← √vīḍ
- [verb noun], nominative, plural
- “solidify; strengthen.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ājad ← ājat ← aj
- [verb], singular, Imperfect
- “drive; expel.”
- abhinad ← abhinat ← bhid
- [verb], singular, Imperfect
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- brahmaṇā ← brahman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- valam ← vala
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vala; vala; cave.”
- agūhat ← guh
- [verb], singular, Imperfect
- “hide; cover; conceal; shroud; obscure.”
- tamo ← tamaḥ ← tamas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- acakṣayat ← cakṣay ← √cakṣ
- [verb], singular, Imperfect
- svaḥ ← svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
सायण-भाष्यम्
देवानामिन्द्रादीनाम्मध्येदेवतमाय अतिशयेनदानादिगुणयुक्ताय षष्ठ्य्र्थेचतुर्थी ईदृशस्य ब्रह्मण स्पतेस्तत्कर्त्वङ्कर्तव्यं कर्म किम्पुनस्तदितिचेदुच्यते—दृह्ळा दृढानिपर्वतादीनि अश्रश्नन् श्रन्थविमोचनप्र तिहर्षणयोः अस्यबलेनश्रथितानि विश्लिष्टान्यभूवन् तथावीळितावीळितानिसंस्तं भितानिदृढीकृता- निवृक्षादीनि वीळयतिश्चव्रीडयतिश्चसंस्तम्भकर्माणावितियास्कः । अव्रदन्त मृदून्यभवन् व्रदतिर्मृदू- भावकर्मा अपिचसब्रह्मणस्पतिः बलेनापहृतागाः उदाजत् अजगतिक्षेपणयोः देवान्प्रत्युदगमयत् तथाब्रह्मणाआत्मीयेनमन्त्रेणबलंसर्वस्यावरकमसुरंअभिनत् मन्त्रसामर्थ्येनाभैत्सीत् तदनन्तरम्बलेनो त्पादितन्तमः ध्वान्तंअगूहत् गुहूसंवरणे गूढमदृश्यमकरोत् तदनन्तरं स्वरादित्यंव्यचक्षयत् तमसोनि राकरणेनतत्स्थमदर्शयत् चष्टिःपश्यतिकर्मा ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“That was the exploit, (performed) for the most divine of the gods, by which the firm (shut gates) were thrown open, the strong (barriers) were relaxed, (by him) who set the cows at liberty; who, by the (force of the) sacred prayer, destroyed Bala who dispersed the darkness and displayed the light.”
Jamison Brereton
That had to be done by the foremost god of gods: what was firm became loose, what was hard became pliant.
He drove up the cattle; he split the cave by the sacred formulation. He hid the darkness and made the sun visible.
Griffith
That was a great deed for the Godliest of the Gods: strong things were loosened and the firmly fixed gave way.
He drave the kine forth and cleft Vala through by prayer, dispelled the darkness and displayed the light of heaven.
Geldner
Das war die Aufgabe für den Göttlichsten der Götter: Das feste lockerte sich, das Harte gab nach. Er trieb die Kühe heraus, spaltete mit dem Zauberwort den Vala, er beseitigte das Dunkel, ließ die Sonne scheinen.
Grassmann
Das war zu thun dem göttlichsten der Götterschar, morsch ward das Feste und das Harte ward erweicht; Die Küh’ entführt’ er, schlug den Vala durch Gebet, verbarg das Dunkel, machte hell den Himmelsglanz.
Elizarenkova
Вот (была) задача для самого божественного из богов:
Ослабло твердое, смягчилось крепкое.
Он выгнал коров, молитвой он расколол Валу,
Он спрятал мрак, он сделал солнце видимым.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् जैसे (देवानाम्) प्रकाशमान लोकों में (देवतमाय) अत्यन्त प्रकाशयुक्त सूर्य के लिये (तत्,कर्त्त्वम्) वह कर्त्तव्य कर्म है जैसे यह सूर्य (गाः) किरणों को (उत्,आजत्) उत्कृष्टता से फेंकता (ब्रह्मणा) बड़े बल से (बलम्) आवरणकर्त्ता मेघ को (अभिनत्) विदीर्ण करता और जो (तमः) अन्धकार (अगूहत्) प्रकाश का आवरण करता उसको जो विदीर्ण करता और (स्वः) अन्तरिक्षस्थ सब पदार्थों को (व्यचक्षयत्) विशेष कर दर्शाता है और जिसके प्रताप से उक्त सब वस्तु (दृढा) दृढ (वीळिता) प्रशस्त (अव्रदन्त) कोमल होते तथा (अश्रथ्नन्) विमुक्त होते हैं, वैसे आप वर्त्ताव कीजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो सूर्य के तुल्य विद्या प्रकाश कर्मवाले अविद्यारूप अन्धकार के निवारक प्रमादी दुष्टों को शिथिल करते हुए श्रेष्ठ विद्वत्ता को ग्रहण करते हैं, वे जगत् के उपकारक होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् यथा देवानां देवतमाय सूर्याय तत्कर्त्त्वं कर्मास्ति यथायं सूर्य्यो गा उदाजद्ब्रह्मणा बलमभिनद्यत्तमोऽगूहत्प्रकाशमगूहत्तद्यो व्यभिनत्स्वर्व्यचक्षयद्यस्य प्रतापेनोक्तानि वस्तूनि दृढा वीळिता अव्रदन्ताश्रथ्नन् तथा त्वं वर्त्तस्व ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) (देवानाम्) देदीप्यमानानां लोकानाम् (देवतमाय) अतिशयेन प्रकाशयुक्ताय (कर्त्त्वम्) कर्त्तव्यम् (अश्रथ्नन्) विमुक्तानि भवन्ति (दृढा) दृढानि (अव्रदन्त) मृदूनि भवन्ति (वीळिता) प्रशंसितानि (उत्) (गाः) किरणान् (आजत्) अजति प्रक्षिपति (अभिनत्) विदृणाति (ब्रह्मणा) बृहता बलेन (बलम्) आवरकं मेघम् (अगूहत्) संवृणोति (तमः) अन्धकारम् (वि) (अचक्षयत्) दर्शयति (स्वः) अन्तरिक्षस्थान् पदार्थान् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये सूर्यवद्विद्याप्रकाशकर्माणोऽविद्यान्धकारनिवारकाः प्रमादिनो दुष्टान् शिथिलीकुर्वन्तो विद्वत्तमत्वं गृह्णन्ति ते जगदुपकारकाः सन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे सूर्याप्रमाणे विद्याप्रकाशाचे कर्म करणारे, अविद्यारूपी अंधकाराचे निवारण करणारे, प्रमादी दुष्टांना शिथिल करणारे असून श्रेष्ठ विद्वत्ता ग्रहण करतात ते जगाचे उपकारक असतात. ॥ ३ ॥
04 अश्मास्यमवतं ब्रह्मणस्पतिर्मधुधारमभि - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓श्मासियम् अवत᳓म् ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिर्
म᳓धुधारम् अभि᳓ य᳓म् ओ᳓जसा᳓तृणत्
त᳓म् एव᳓ वि᳓श्वे पपिरे सुवर्दृ᳓शो
बहु᳓ साकं᳓ सिसिचुर् उ᳓त्सम् उद्रि᳓णम्
मूलम् ...{Loading}...
अश्मा॑स्यमव॒तं ब्रह्म॑ण॒स्पति॒र्मधु॑धारम॒भि यमोज॒सातृ॑णत् ।
तमे॒व विश्वे॑ पपिरे स्व॒र्दृशो॑ ब॒हु सा॒कं सि॑सिचु॒रुत्स॑मु॒द्रिण॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ᳓श्मासियम् अवत᳓म् ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिर्
म᳓धुधारम् अभि᳓ य᳓म् ओ᳓जसा᳓तृणत्
त᳓म् एव᳓ वि᳓श्वे पपिरे सुवर्दृ᳓शो
बहु᳓ साकं᳓ सिसिचुर् उ᳓त्सम् उद्रि᳓णम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áśmāsyam ← áśmāsya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
avatám ← avatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
átr̥ṇat ← √tr̥d- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mádhudhāram ← mádhudhāra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
evá ← evá (invariable)
papire ← √pā- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
svardŕ̥śaḥ ← svardŕ̥ś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bahú ← bahú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sākám ← sākám (invariable)
sisicuḥ ← √sic- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
udríṇam ← udrín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
útsam ← útsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अश्म॑ऽआस्यम् । अ॒व॒तम् । ब्रह्म॑णः । पतिः॑ । मधु॑ऽधारम् । अ॒भि । यम् । ओज॑सा । अतृ॑णत् ।
तम् । ए॒व । विश्वे॑ । प॒पि॒रे॒ । स्वः॒ऽदृशः॑ । ब॒हु । सा॒कम् । सि॒सि॒चुः॒ । उत्स॑म् । उ॒द्रिण॑म् ॥
Hellwig Grammar
- aśmāsyam ← aśma ← aśman
- [noun], masculine
- “stone; aśmarī; rock; aśman [word]; adri; mineral; piṇḍatālaka; mountain.”
- aśmāsyam ← āsyam ← āsya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mouth; mouth; aperture; face; mukha; jaw; point.”
- avatam ← avata
- [noun], accusative, singular, masculine
- “well.”
- brahmaṇaspatir ← brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- madhudhāram ← madhu
- [noun]
- “sweet; deft.”
- madhudhāram ← dhāram ← dhārā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ojasātṛṇat ← ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- ojasātṛṇat ← atṛṇat ← tṛd
- [verb], singular, Imperfect
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- papire ← pā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- svardṛśo ← svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- svardṛśo ← dṛśaḥ ← dṛś
- [noun], nominative, plural, masculine
- “eye; dṛś; dṛś [word]; sight; evil eye.”
- bahu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “many; much(a); bahu [word]; abundant; long; large; abounding in(p); perennial.”
- sākaṃ ← sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- sisicur ← sisicuḥ ← sic
- [verb], plural, Perfect indicative
- “submerge; sprinkle; pour; wet; decant; impregnate.”
- utsam ← utsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “spring; fountain; utsa [word]; well.”
- udriṇam ← udrin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “filled with water.”
सायण-भाष्यम्
ब्रह्मणस्पतिः ब्रह्मणोमन्त्रस्यपतिः पालयितादेवः अश्मास्यं अश्मवदृढतरास्यम् यास्कस्त्वाह—अशनवन्तमास्यन्दनवन्तमिति । व्यापनवन्तम् आसेचनवन्तमितितस्यार्थः मधुधारं मधुर्मादयित्री उदकधारायस्यतादृशम् अवतंअवस्तात्ततंविस्तृतं यम्मेघंओजसाबलेनअभ्यतृण त् उतृदिर् हिंसानाद रयोः अहिंसीत् वर्शणार्थवधीदित्यर्थः तमेवमेघंविश्वेसर्वेस्वर्दृशः स्वरादित्यः तस्यसम्बन्धिनोद्रष्टारो रश्मयः पपिरे घर्मकालेपिबन्ति मेघेनवृष्टस्योदकस्यपानात्तमेवपिबन्तीत्युच्यते तेचरश्मयोवर्षासु उत्सं उत्सेचनवन्तंउद्रिणंउदकवन्तम्मेघंसाकंसहयुगपदेवबहुसिसिचुः घर्मकालेयत्पीतं ततोपिबहुतरं सहस्रगुणितं सिञ्चन्तीत्यर्थः ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“That stone-like, solid, down-hanging, water-laden (cloud), which Brahmaṇaspati has with his strength divided, the universal solar rays have drunk up; but they have again shed together the showering and water-spreading (rain).”
Jamison Brereton
The cistern with its mouth of stone, containing streams of honey, which the lord of the sacred formulation drilled out by his power—
from that all those who see the sun have drunk. Copiously and all at once, they poured out the water-filled well.
Griffith
The well with mouth of stone that poured a flood of meath, which Brahmapaspati hath opened with his might-
All they who see the light have drunk their fill thereat: together they have made the watery fount flow forth.
Geldner
An dem Brunnen mit dem Steinmund, mit dem süßen Strom, den Brahmaspati mit Gewalt aufgeschlossen hat, an dem haben alle getrunken, die die Sonne sehen. Sie schöpften allesamt reichlich von dem wasserspendenden Quell.
Grassmann
Den Fels-verschlossenen Brunnen, den Brihaspati mit Kraft erschloss, den strömenden von süssem Trank, Ihn wahrlich tranken alle Himmelschauenden, und gossen alle reichlich aus den Wasserborn.
Elizarenkova
К колодцу с каменным устьем, струящему мед,
Который Брахманаспати пробуравил (своей) силой,
К нему ведь припадали все, кто видит солнце.
Обильно черпали они (все) вместе из полноводного источника.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- स्वराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो विद्वान् (ब्रह्मणः) बड़ों का (पतिः) रक्षक सज्जन जैसे सूर्य्य (ओजसा) बल के साथ (यम्) जिस (अवतम्) नीचे को गिरने हारे (मधुधारम्) मधुर रसों के धारक (अश्मास्यम्) मेघ के मुख्य भाग को (अभि,अतृणत्) सब ओर से काटता है (तमेव) उसी को (विश्वे) सब (स्वर्दृशः) सुख प्राप्ति के हेतु शिक्षक लोग (साकम्) साथ मिलके (उद्रिणम्) जलयुक्त (उत्सम्) कूप के तुल्य (बहु) अधिकतर (पपिरे) पियें और (सिसिचुः) सीचें वैसे अनुष्ठान करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो मनुष्य मेघ और कूप के तुल्य सब को शुभ शिक्षा से तृप्त करते और सबको एकमन करते हैं, वे मिलकर सबकी उन्नति कर सकते हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो विद्वान् ब्रह्मणस्पतिर्यथा सूर्य्य ओजसा यमश्मास्यमवतं मधुधारमभ्यतृणत्तमेव विश्वे स्वर्दृशः साकमुद्रिणमुत्समिव बहु पपिरे सिसिचुश्च तथाऽनुतिष्ठेत् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अश्मास्यम्) अश्मनो मेघस्य मुख्यभागम् (अवतम्) अधोगामिनम् (ब्रह्मणः) बृहतः (पतिः) रक्षकः (मधुधारम्) मधुराणां रसानां धर्त्तारम् (अभि) (यम्) (ओजसा) बलेन (अतृणत्) हिनस्ति (तम्) (एव) (विश्वे) सर्वे (पपिरे) पिबन्ति (स्वर्दृशः) स्वः सुखं पश्यन्ति येभ्यस्ते (बहु) (साकम्) सह (सिसिचुः) सिञ्चन्ति (उत्सम्) कूपमिव (उद्रिणम्) उदकवन्तम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्या मेघवत्कूपवच्च सर्वान् शुभशिक्षया प्रीणन्ति सर्वेषामैकमत्यं संपादयन्ति च ते मिलित्वा सर्वानुन्नेतुं शक्नुवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जी माणसे मेघ व कूपाप्रमाणे सर्वांना चांगल्या शिक्षणाने तृप्त करतात व सर्वांचा एक विचार बनवितात ती सर्वांची उन्नती करू शकतात. ॥ ४ ॥
05 सना ता - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ना ता᳓ का᳓ चिद् भु᳓वना भ᳓वीतुवा
माद्भिः᳓ शर᳓द्भिर् दु᳓रो वरन्त वः
अ᳓यतन्ता चरतो अन्य᳓द्-अन्यद् इ᳓द्
या᳓ चका᳓र वयु᳓ना ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
मूलम् ...{Loading}...
सना॒ ता का चि॒द्भुव॑ना॒ भवी॑त्वा मा॒द्भिः श॒रद्भि॒र्दुरो॑ वरन्त वः ।
अय॑तन्ता चरतो अ॒न्यद॑न्य॒दिद्या च॒कार॑ व॒युना॒ ब्रह्म॑ण॒स्पतिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स᳓ना ता᳓ का᳓ चिद् भु᳓वना भ᳓वीतुवा
माद्भिः᳓ शर᳓द्भिर् दु᳓रो वरन्त वः
अ᳓यतन्ता चरतो अन्य᳓द्-अन्यद् इ᳓द्
या᳓ चका᳓र वयु᳓ना ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhávītvā ← bhávītva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
bhúvanā ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
cit ← cit (invariable)
kā́ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sánā ← sána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dúraḥ ← dvā́r- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
mādbhíḥ ← mā́s- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
śarádbhiḥ ← śarád- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
varanta ← √vr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
anyád-anyat ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áyatantā ← áyatant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
carataḥ ← √carⁱ- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
cakā́ra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vayúnā ← vayúna- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सना॑ । ता । का । चि॒त् । भुव॑ना । भवी॑त्वा । मा॒त्ऽभिः । श॒रत्ऽभिः॑ । दुरः॑ । व॒र॒न्त॒ । वः॒ ।
अय॑तन्ता । च॒र॒तः॒ । अ॒न्यत्ऽअ॑न्यत् । इत् । या । च॒कार॑ । व॒युना॑ । ब्रह्म॑णः । पतिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sanā ← sana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “age-old; ancient.”
- tā ← tad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- kācid ← kaścit
- [noun], nominative, singular, feminine
- “any(a); some(a); some(a); some(a); some(a).”
- bhuvanā ← bhuvana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- bhavītvā ← bhavītva
- [noun], nominative, plural, neuter
- mādbhiḥ ← mās
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “month; lunar month.”
- śaradbhir ← śaradbhiḥ ← śarad
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “fall; year; śarad [word].”
- duro ← duraḥ ← dvār
- [noun], accusative, plural, feminine
- “door; means.”
- varanta ← vṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- ayatantā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ayatantā ← yatantā ← yat
- [verb noun], nominative, dual
- “strive; endeavor; join; equal; rival.”
- carato ← carataḥ ← car
- [verb], dual, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- anyad ← anyat ← anya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- anyad ← anyat ← anya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- yā ← yad
- [noun], accusative, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vayunā ← vayuna
- [noun], accusative, dual, masculine
- brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
सायण-भाष्यम्
हेऋत्विग्यजमानाः वोयुष्मदर्थंसना सनातनानि ता तानिकाचित् कानिचित् ब्रह्मणस्पतेः प्रज्ञा- नानि भुवनाभुवनानां सुपांसुलुगितिषष्ठ्यालुक् भुवनानामुदकानां भवीत्वा भाव्यानां दुरोद्वाराणि माद्भिः मासैः पद्दन्नित्यादिनामासशब्दस्यमासूभावः स्वतवस्मासोषसाञ्चइष्यते इतितत्वम् शरद्भिः संवत्सरैश्चवरन्त विवृण्वन्ति तत्कालेवर्षणार्थम्मेघद्वाराण्युद्घाटयन्तीत्यर्थः कानिपुनस्तानि ब्रह्मणस्पति र्यायानि वयुना ज्ञाननामैतत् ज्ञानानिमन्त्रविषयाणिचकार कृतवान् तदनन्तरं अयतन्ता अयतमानौ अप्रयत्नौ उभौलोकौद्यौश्च पृथिवीच अन्यदन्यदित् अन्यदन्यदेवपृथिवीवृष्टिजलं दिव्यमुदकन्द्यौः उदक कार्यं हविर्लक्षणं पार्थिवमन्नं एवं परस्परव्यतिहारेणचरतोभुञ्चाते चरगतिभक्षणयोः ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“For you, (worshipper), the constant and manifold (bounties of Brahmaṇaspati), through months and through years, set open the gates of the future rains, and he has appointed those results of prayer, which the two regions mutually and without effort provide.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Of the future rains: bhuvana bhavitvā = udakānām bhavyānām; which the two regions mutually: vayunā cakāra: jñānāni mantra viṣayāṇi, he made the knowledge the object of prayer; which the āyatamānau aprayatnau;or, the two, to mean heaven and earth, which without effort, pass to one another, anyadanyati carataḥ; i.e., by virtue of prayer and sacrifice, rain is engendered in the sky, which coming down upon the earth, causes fertility, whence food for men or for sacrifice is provided; which, being offered, is again productive of rain, and thus, as the result of prayer, a mutual and spontaneous interchange of benefits between heaven and earth is perpetuated
Jamison Brereton
All those beings of long ago, whoever they be, are to come to be (again). Through months and years they [=hinderers] block the doors for all of you.
The two [=the sun and moon], not lining up (next to each other), move to one (pattern) or the other, to the patterns (of light and dark) that the lord of the sacred formulation has made.
Griffith
Ancient will be those creatures, whatsoe’er they be; with moons, with autumns, doors unclose themselves to you.
Effortless they pass on to perfect this and that, appointed works which Brahmanaspati ordained.
Geldner
Diese Geschöpfe müssen teilweise alt sein; durch Monate und Jahre waren euch die Tore verschlossen". Ohne Eifersucht gehen beide je eine andere Richtung nach den Richtungen, die Brahmanaspati bestimmt hat.
Grassmann
Die Zeiten alle, alte und zukünftige, durch Mond’ und Herbste öffnen sie die Thore euch; Und sonder Müh geht eine nach der andern hin, den Zielen zu, die ihnen der Gebets Herr schuf.
Elizarenkova
Какими бы ни были эти древние существа, они предназначались для существования,
(А) для вас месяцы (и) годы были заперты врата,
Не нарушая порядка, двигались эти двое каждый в свою (сторону)
Благодаря вехам, которые создал (для них) Брахманаспати.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- स्वराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो जैसे सूर्य के किरण (माद्भिः) महीनों और (शरद्भिः) शरत् आदि तुओं के विभाग से (या) जो (सना) सनातन (का,चित्) कोई (भवीत्वा) होनेवाले (भुवना) लोक हैं (ता) उनको और (दुरः) द्वारों को (वरन्त) विवृत करते प्रकाशित करते हैं तथा जो (ब्रह्मणः, पतिः) विद्या और धन का पालक पुरुष (वः) तुमको (वयुना) विज्ञानयुक्त (चकार) करता है वह तुमको सेवने योग्य है जो (अयतन्ता) प्रयत्नरहित आलसी पढ़ने-पढ़ानेवाले (अन्यदन्यत्, इत्) अन्य-अन्य विरुद्ध ही (चरतः) करते हैं उनका सत्कार कभी न करना चाहिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य महीनों और तुओं को विभक्त कर मूर्त्त द्रव्यों का यथावत्स्वरूप दिखाता है, वैसे जो विद्वान् पृथिवी से लेके ईश्वरपर्यन्त पदार्थों को यथावत् शिक्षा से दिखावें, वे लोक में पूजनीय होवें और जो अविद्यायुक्त आलसी लोग कपट आदि से दूषित दुष्ट उपदेश करते वा निकम्मे बैठे रहते हैं, वे किसी को कभी सेवने योग्य नहीं हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथा सूर्यस्य किरणा माद्भिः शरद्भिर्या यानि सना का चिद्भुवना भवीत्वा सन्ति ता दुरो वरन्त तथा यो ब्रह्मणस्पतिर्वो वयुना चकार स युष्माभिः सेव्यः। यावयतन्ताऽध्यापकाऽध्येतारावलसावन्यदन्यदिदेव चरतः कुरुतस्तौ न सत्कर्त्तव्यौ ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सना) सनातनानि (ता) तानि (का) कानि (चित्) अपि (भुवना) भुवनानि (भवीत्वा) भव्यानि (माद्भिः) मासैः (शरद्भिः) शरदाद्यृतुभिः (दुरः) द्वाराणि (वरन्त) वरयन्ति (वः) युष्मान् (अयतन्ता) प्रयत्नरहितौ (चरतः) कुरुतः (अन्यदन्यत्) भिन्नम्-भिन्नम् (इत्) एव (या) यानि (चकार) (वयुना) प्रज्ञानानि (ब्रह्मणः) विद्याधनस्य (पतिः) पालकः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यो मासानृतून्विभज्य मूर्त्तानां द्रव्याणां यथावत्स्वरूपं दर्शयति तथा ये विद्वांसो पृथिवीमारभ्येश्वरपर्यन्तान्पदार्थान् यथावत् शिक्षया दर्शयेयुस्ते लोके पूजनीयाः स्युर्ये चाऽविद्यायुक्ताऽलसा कापट्यादिना दूषिता दुष्टोपदेशं कुर्वन्ति वा निष्पुरुषार्थास्तिष्ठन्ति ते केनचित्कदाचिन्नैव सेवनीयाः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य महिने व ऋतू यांना विभक्त करून मूर्त द्रव्यांचे यथावत स्वरूप दाखवितो तसे जे विद्वान पृथ्वीपासून ईश्वरापर्यंत पदार्थांचे शिक्षणाद्वारे दर्शन घडवितात, ते लोकात पूजनीय ठरतात व जे अविद्यायुक्त आळशी लोक कपट इत्यादीने दुष्ट उपदेश करतात किंवा निरुद्योगी असतात ते स्वीकारणीय नसतात. ॥ ५ ॥
06 अभिनक्षन्तो अभि - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभिन᳓क्षन्तो अभि᳓ ये᳓ त᳓म् आनशु᳓र्
निधि᳓म् पणीना᳓म् परमं᳓ गु᳓हा हित᳓म्
ते᳓ विद्वां᳓सः प्रतिच᳓क्ष्या᳓नृता पु᳓नर्
य᳓त उ आ᳓यन् त᳓द् उ᳓द् ईयुर् आवि᳓शम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि॒नक्ष॑न्तो अ॒भि ये तमा॑न॒शुर्नि॒धिं प॑णी॒नां प॑र॒मं गुहा॑ हि॒तम् ।
ते वि॒द्वांसः॑ प्रति॒चक्ष्यानृ॑ता॒ पुन॒र्यत॑ उ॒ आय॒न्तदुदी॑युरा॒विश॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अभिन᳓क्षन्तो अभि᳓ ये᳓ त᳓म् आनशु᳓र्
निधि᳓म् पणीना᳓म् परमं᳓ गु᳓हा हित᳓म्
ते᳓ विद्वां᳓सः प्रतिच᳓क्ष्या᳓नृता पु᳓नर्
य᳓त उ आ᳓यन् त᳓द् उ᳓द् ईयुर् आवि᳓शम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
abhinákṣantaḥ ← √nakṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ānaśúḥ ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
gúhā ← gúhā (invariable)
hitám ← √dhā- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
nidhím ← nidhí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
paṇīnā́m ← paṇí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
paramám ← paramá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánr̥tā ← ánr̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
praticákṣya ← √cakṣ- (root)
{non-finite:CVB}
púnar ← púnar (invariable)
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vidvā́ṁsaḥ ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
āvíśam ← √viś- (root)
{case:ACC, number:SG}
ā́yan ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
īyuḥ ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
yátas ← yátas (invariable)
पद-पाठः
अ॒भि॒ऽनक्ष॑न्तः । अ॒भि । ये । तम् । आ॒न॒शुः । नि॒ऽधिम् । प॒णी॒नाम् । प॒र॒मम् । गुहा॑ । हि॒तम् ।
ते । वि॒द्वांसः॑ । प्र॒ति॒ऽचक्ष्य॑ । अनृ॑ता । पुनः॑ । यतः॑ । ऊं॒ इति॑ । आय॑न् । तत् । उत् । ई॒युः॒ । आ॒ऽविश॑म् ॥
Hellwig Grammar
- abhinakṣanto ← abhinakṣantaḥ ← abhinakṣ ← √nakṣ
- [verb noun], nominative, plural
- “approach.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ānaśur ← ānaśuḥ ← aś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “get; reach; enter (a state).”
- nidhim ← nidhi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hoard; receptacle; treasure; ocean; instrument.”
- paṇīnām ← paṇi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “niggard; paṇ.”
- paramaṃ ← paramam ← parama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “extreme; best; excellent; highest; highest; devoted(p); maximal; distant; parama [word]; very; farthermost.”
- guhā
- [adverb]
- “secretly.”
- hitam ← dhā
- [verb noun], accusative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vidvāṃsaḥ ← vid
- [verb noun], nominative, plural
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- praticakṣyānṛtā ← praticakṣya ← praticakṣ ← √cakṣ
- [verb noun]
- praticakṣyānṛtā ← anṛtā ← anṛta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “falsehood; lying; lie; cheat.”
- punar
- [adverb]
- “again; further; now; over and over; subsequently; repeatedly; however; besides.”
- yata ← yatas
- [adverb]
- “from which; whence; wherein.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- āyan ← i
- [verb], plural, Imperfect
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- īyur ← īyuḥ ← i
- [verb], plural, Perfect indicative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- āviśam ← āviś ← √viś
- [verb], singular, Imperfect
- “enter; overwhelm; possess; approach; afflict; enter (a state); reach; wear.”
सायण-भाष्यम्
गोसमूहेपणिभिरसुरैरपहृतेसति पणीनांस्थानं सरमाख्ययादेवशुन्याज्ञात्वा ब्रह्मणस्पतिनासृष्टा अङ्गिरसस्तत् स्थानम्प्राप्य गोसमूहं पणिभिर्निर्मितामायाश्चदृष्ट्वा असुरनिवासस्थानं स्वहस्तोद्भू तेनाग्निनादग्ध्वा प्रत्यागच्छन् तदेतत् द्वृचेनोच्यते अभिनक्षन्तः अभितोगच्छन्तोयेङ्गिरसः तन्निधि गोसमूहरूपं निधानं धनं परममुत्कृष्टं पणानां तृतीयार्थेषष्ठी पणिभिः गुहागुहायां हितन्निहितं स्था- पितं अभ्यानशुः अभिलक्ष्यानशिरे प्राप्तवन्तः विद्वांसोभिज्ञास्तेङ्गिरसः अनृताअनृतानिअसुरैः कृता मायाः प्रतिचक्ष्यदृष्ट्वा आविशं आवेष्टुम्प्रवेष्टुंयतउयतएव स्थानादायन अच्छगन् तत्स्थानं पुनरुदीयुः उदगच्छन् उत्कर्षेणप्राप्ताः ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“Those sages, who searching on every side, discovered the precious treasure (of cattle) hidden in the cave of the Paṇis, having seen through the false (illusions of the asura), and again coming (thither) forced an entrance.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Those sages: the aṅgirasas; the allegory is explained: the cows hidden in the caves are the rains accusative ulated in the clouds, which are set free by the oblations with fire, of which the aṅgirasas were, no doubt, the authors
Jamison Brereton
These knowing (poets), who, upon reaching (there), reached the Paṇis’ most distant treasury, hidden away,
after observing the (Paṇis’) untruths again, went up to enter there from where they came.
Griffith
They who with much endeavour searching round obtained the Panis’ noblest treasure hidden in the cave,-
Those sages, having marked the falsehoods, turned them back whence they had come, and sought again to enter in.
Geldner
Sie, die bei ihrer Ankunft den im Versteck verborgenen fernsten Schatz der Pani´s antrafen, die kundig die Täuschungen entdeckt hatten, sind wieder dahin ausgezogen, von woher sie gekommen waren, um in den Berg einzudringen.
Grassmann
Sie welche nahend hingelangten zu dem Schatz der Schätzehüter, dem verborg’nen, herrlichsten, Die Täuschung merkend gingen kundig sie zurück, von wo sie kamen, um aufs neue einzugehn.
Elizarenkova
(Ангирасы,) которые, приближаясь, достигли этого
Самого отдаленного сокровища Пани, сокрытого в тайнике,
Эти знатоки, разглядев обманы, снова
Отправились туда, откуда они вышли, чтобы проникнуть (в гору).
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो (अभिनक्षन्तः) सब ओर से जानते हुए (विद्वांसः) विद्वान् लोग (तम्) उस (गुहा,हितम्) बुद्धि में स्थित (परमम्) उत्तम (पणीनाम्) व्यवहारवान् प्रशंसनीय मनुष्यों के (निधिम्) विद्यारूप कोश को (अभ्यानशुः) सब ओर से प्राप्त होते हैं (ते) वे औरों के (अनृता) मिथ्याभाषणादि कर्मों को (प्रतिचक्ष्य) प्रत्यक्ष खण्डन कर (पुनः,इ) फिर भी (आविशम्) जिसमें आदेश करते उस ज्ञान को (आयन्) प्राप्त होते (तत्) उसका (उदीयुः) उदय करें अर्थात् उपदेश करें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो यथार्थ विज्ञान को पाकर अधर्माचरण से पृथक् रहकर अन्यों को पापाचरण से पृथक् कर फिर-फिर धर्म विद्या शरीर आत्मा की पुष्टि में प्रवेश कराते, वे अत्यन्त आनन्द को पाकर औरों को आनन्दित करने को समर्थ होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: येऽभिनक्षन्तो विद्वांसस्तं गुहाहितं परमं पणीनां निधिमभ्यानशुस्तेऽन्येषामनृता प्रतिचक्ष्य पुनरु यत आविशमायन् तदुदीयुरुपदिशन्तु ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभिनक्षन्तः) अभितो जानन्तः (अभि) (ये) (तम्) (आनशुः) अश्नुवन्ति प्राप्नुवन्ति (निधिम्) विद्याकोशम् (पणीनाम्) व्यवहारनिष्ठानां प्रशंसनीयानां नॄणाम् (परमम्) उत्कृष्टम् (गुहा) बुद्धौ (हितम्) स्थितम् (ते) विद्वांसः (प्रतिचक्ष्य) प्रत्यक्षेण प्रत्याख्यानाय (अनृता) मिथ्याभाषणादिकर्माणि (पुनः) (यतः) (उ) वितर्के (आयन्) प्राप्नुवन्ति (तत्) (उत्) (ईयुः) प्राप्नुयुः (आविशम्) आविशन्ति यस्मिँस्तम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये यथार्थं विज्ञानं प्राप्याधर्माचरणात्पृथग्वर्त्तित्वाऽन्यान् पापाचरणात् पृथक्कृत्य पुनः धर्मविद्याशरीरात्मपुष्टिषु प्रवेशयन्ति तेऽत्यन्तमानन्दं प्राप्याऽन्यानानन्दयितुं शक्नुवन्ति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे यथार्थ विज्ञान प्राप्त करून अधर्माचरणापासून पृथक राहून इतरांना पापाचरणापासून दूर करून पुन्हा पुन्हा धर्म, विद्या, शरीर, आत्म्याची पुष्टी यात प्रवेश करण्यास उद्युक्त करतात ते अत्यंत आनंद प्राप्त करून इतरांना आनंदित करण्यास समर्थ असतात. ॥ ६ ॥
07 ऋतावानः प्रतिचक्ष्यानृता - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋता᳓वानः प्रतिच᳓क्ष्या᳓नृता पु᳓नर्
आ᳓त आ᳓ तस्थुः कव᳓यो मह᳓स् पथः᳓
ते᳓ बाहु᳓भ्यां धमित᳓म् अग्नि᳓म् अ᳓श्मनि
न᳓किः षो᳓ अस्ति अ᳓रणो जहु᳓र् हि᳓ त᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒तावा॑नः प्रति॒चक्ष्यानृ॑ता॒ पुन॒रात॒ आ त॑स्थुः क॒वयो॑ म॒हस्प॒थः ।
ते बा॒हुभ्यां॑ धमि॒तम॒ग्निमश्म॑नि॒ नकिः॒ षो अ॒स्त्यर॑णो ज॒हुर्हि तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ऋता᳓वानः प्रतिच᳓क्ष्या᳓नृता पु᳓नर्
आ᳓त आ᳓ तस्थुः कव᳓यो मह᳓स् पथः᳓
ते᳓ बाहु᳓भ्यां धमित᳓म् अग्नि᳓म् अ᳓श्मनि
न᳓किः षो᳓ अस्ति अ᳓रणो जहु᳓र् हि᳓ त᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánr̥tā ← ánr̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
praticákṣya ← √cakṣ- (root)
{non-finite:CVB}
púnar ← púnar (invariable)
r̥tā́vānaḥ ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
átas ← átas (invariable)
kaváyaḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
patháḥ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
tasthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áśmani ← áśman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
bāhúbhyām ← bāhú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:DU}
dhamitám ← √dhamⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áraṇaḥ ← áraṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
jahúḥ ← √hā- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
nákiḥ ← nákiḥ (invariable)
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ऋ॒तऽवा॑नः । प्र॒ति॒ऽचक्ष्य॑ । अनृ॑ता । पुनः॑ । आ । अतः॑ । आ । त॒स्थुः॒ । क॒वयः॑ । म॒हः । प॒थः ।
ते । बा॒हुऽभ्या॑म् । ध॒मि॒तम् । अ॒ग्निम् । अश्म॑नि । नकिः॑ । सः । अ॒स्ति॒ । अर॑णः । ज॒हुः । हि । तम् ॥
Hellwig Grammar
- ṛtāvānaḥ ← ṛtāvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- praticakṣyānṛtā ← praticakṣya ← praticakṣ ← √cakṣ
- [verb noun]
- praticakṣyānṛtā ← anṛtā ← anṛta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “falsehood; lying; lie; cheat.”
- punar
- [adverb]
- “again; further; now; over and over; subsequently; repeatedly; however; besides.”
- āta ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- āta ← atas
- [adverb]
- “now; therefore; then; from there; hence; consequently; then; hence; henceforth.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tasthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- kavayo ← kavayaḥ ← kavi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- mahas ← mahaḥ ← mah
- [noun], accusative, plural, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- pathaḥ ← pathin
- [noun], accusative, plural, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- bāhubhyāṃ ← bāhubhyām ← bāhu
- [noun], instrumental, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- dhamitam ← dham
- [verb noun], nominative, singular
- “heat; blow; fan; blow; ignite; blow; inflate.”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- aśmani ← aśman
- [noun], locative, singular, masculine
- “stone; aśmarī; rock; aśman [word]; adri; mineral; piṇḍatālaka; mountain.”
- nakiḥ ← nakir
- [adverb]
- “not.”
- ṣo ← ṣaḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asty ← asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- araṇo ← araṇaḥ ← araṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “foreign; unrelated.”
- jahur ← jahuḥ ← hā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “abandon; decrease; want; kill; deteriorate; get rid of; exclude; lose; avoid; remove; leave; abandon; neglect; leave; discard; apostatize; discontinue; weaken; abandon; assail; subtract; foreswear; pour away; withdraw; depart; reduce.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
सायण-भाष्यम्
ऋतावानः ऋतमितिसत्यनामधेयं तद्वन्तः कवयः क्रान्तदर्शिनः सर्वज्ञाअङ्गिरसः अनृताअनृता- निप्रतिचक्ष्यपूर्वोक्तप्रकारेणदृष्ट्वाअतः अस्मात् स्थानात् पुनराजिगमिषवः महस्पथोमहतोमार्गान् प्रतिआतस्थुः अवतस्थिरे अवतिष्ठमानाश्चते बाहुभ्यांहस्ताभ्यान्धमितम्मन्थनेनोत्पादितं प्रज्वालितं तमग्निंअश्मनिपणीनान्निवासभूतेशिलोच्च्येजहुर्हि दग्धुन्त्यक्तवन्तः खलु अरणः अरमयितादाहेनदुःख- कारीसोग्निः पूर्वन्तत्रनकिरस्तिनविद्यते अविद्यमानमग्निंस्वसामर्थ्यादुत्पाद्यतत्रप्रचिक्षिपुरित्यर्थः ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Those sages, eminent for truth, having seen through the false (illusions of the asura), again pursued the main road thither, and with their hands cast against the rock the destructive fire, which, till then, was not there.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Nakh ṣo asti = that is not; i.e. so agniḥ pūrvam tatra nakir asti, na vidyate, that fire formerly is not there, is not known; but they, of their own power, having produced the fire that was not known, or was not extant, threw it there: avidyamānam agnim svasāmarthyād utpādya tatra pracikṣipuḥ; this is an allusion to the dissemination of fire-worship by the aṅgirasas
Jamison Brereton
The truth-possessing poets, after observing the (Paṇis’) untruths again, from there mounted the great paths.
They (mounted) the fire, fanned by arms, within the stone. It [=the fire] is not one foreign (to them), for they left it behind.
Griffith
The pious ones when they had seen the falsehoods turned them back, the sages stood again upon the lofty ways.
Cast down with both their arms upon the rock they left the kindled fire, and said, No enemy is he.
Geldner
Die wahrhaften Seher, die die Täuschungen entdeckt hatten, machten sich wieder von da auf die großen Wege. Sie fanden das mit den Armen angefachte Feuer im Fels: “Es ist ja kein fremdes”, denn sie hatten es zurückgelassen.
Grassmann
Die Täuschung merkend schritten wieder vor von dort die frommen Weisen zu den grossen Pfaden hin, Das Feuer von zwei Armen im Gestein entflammt, das liessen sie zurück »kein fremdes ist es ja«.
Elizarenkova
Соблюдая (вселенский) закон поэты, разглядев обманы,
Снова (уйдя) оттуда, вступили на великие пути.
Они (нашли) в скале огонь, разожженый (своими же) руками.
Он (нам) вовсе не чужд, – ведь они покинули его.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषयको अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (तावानः) सत्य आचरणों का सेवन करनेहारे (कवयः) पण्डित लोग (महः) बड़े धर्मयुक्त (पथः) मार्गों पर (आ,तस्थुः) अच्छे प्रकार स्थित होते (ते) हे (अतः) इस कारण से (पुनः) बार-बार (अनृता) अधर्मयुक्त व्यवहारों को (प्रतिचक्ष्य) खण्डित कर इनको (आ, जहुः) सब प्रकार छोड़ते हैं जो (अरणः) विज्ञानी (बाहुभ्याम्) हाथों से (अश्मनि) पत्थर पर (धमितम्) प्रज्वलित करके (अग्निम्) अग्नि को त्याग करता (नकिः) नहीं (अस्ति) अर्थात् ग्रहण करता है (सः, हि) वही (तम्) उस बोध को प्राप्त होता है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो अविद्या और अधर्माचरण का खण्डन श्रेष्ठ मार्ग का सेवन करते हैं, वे हाथों से धौंपने से काष्ठादिस्थ अग्नि को उत्पन्न कर कार्यों को सिद्ध करते और अभीष्ट को प्राप्त होते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य तावानः कवयो महस्पथ आतस्थुस्तेऽतः पुनरनृता प्रतिचक्ष्यैतान्याजहुः। योऽरणो बाहुभ्यामश्मनि धमितमग्निं त्यजन्नकिरस्ति हि खलु तं बोधं प्राप्नोति ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तावानः) य तानि सत्याचरणानि वनन्ति संभजन्ति ते (प्रतिचक्ष्य) निषेध्य (अनृता) अधर्म्यव्यवहारान् (पुनः) (आ) (अतः) हेतोः (आ) (तस्थुः) समन्तात् तिष्ठन्ति (कवयः) प्राज्ञाः (महः) महतो धर्म्यान् (पथः) मार्गान् (ते) (बाहुभ्याम्) (धमितम्) प्रज्वालितम् (अग्निम्) (अश्मनि) पाषाणे (नकिः) निषेधे (सः) (अस्ति) (अरणः) विज्ञाता (जहुः) त्यजन्ति (हि) खलु (तम्) ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - येऽविद्याऽधर्माचरणं प्रत्याख्याय सन्मार्गं सेवन्ते कराभ्यां धमनेन काष्ठादिमग्निमुत्पाद्य कार्य्याणि साध्नुवन्ति तेऽभीष्टं प्राप्नुवन्ति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे अविद्या व अधर्माचरणाचा त्याग करून श्रेष्ठ मार्ग पत्करतात ते काष्ठ इत्यादीमध्ये असलेला अग्नी घर्षणाने उत्पन्न करून कार्य सिद्ध करतात आणि अभीष्ट प्राप्त करतात. ॥ ७ ॥
08 ऋतज्येन क्षिप्रेण - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋत᳓ज्येन क्षिप्रे᳓ण ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिर्
य᳓त्र व᳓ष्टि प्र᳓ त᳓द् अश्नोति ध᳓न्वना
त᳓स्य साध्वी᳓र् इ᳓षवो या᳓भिर् अ᳓स्यति
नृच᳓क्षसो दृ᳓श᳓ये क᳓र्णयोनयः
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒तज्ये॑न क्षि॒प्रेण॒ ब्रह्म॑ण॒स्पति॒र्यत्र॒ वष्टि॒ प्र तद॑श्नोति॒ धन्व॑ना ।
तस्य॑ सा॒ध्वीरिष॑वो॒ याभि॒रस्य॑ति नृ॒चक्ष॑सो दृ॒शये॒ कर्ण॑योनयः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ऋत᳓ज्येन क्षिप्रे᳓ण ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिर्
य᳓त्र व᳓ष्टि प्र᳓ त᳓द् अश्नोति ध᳓न्वना
त᳓स्य साध्वी᳓र् इ᳓षवो या᳓भिर् अ᳓स्यति
नृच᳓क्षसो दृ᳓श᳓ये क᳓र्णयोनयः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
kṣipréṇa ← kṣiprá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tájyena ← r̥tájya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
aśnoti ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhánvanā ← dhánur ~ dhánvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
prá ← prá (invariable)
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
váṣṭi ← √vaś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yátra ← yátra (invariable)
ásyati ← √as- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
íṣavaḥ ← íṣu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sādhvī́ḥ ← sādhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yā́bhiḥ ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
dr̥śáye ← √dr̥ś- (root)
{case:DAT, number:SG}
kárṇayonayaḥ ← kárṇayoni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
nr̥cákṣasaḥ ← nr̥cákṣas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ऋ॒तऽज्ये॑न । क्षि॒प्रेण॑ । ब्रह्म॑णः । पतिः॑ । यत्र॑ । वष्टि॑ । प्र । तत् । अ॒श्नो॒ति॒ । धन्व॑ना ।
तस्य॑ । सा॒ध्वीः । इष॑वः । याभिः॑ । अस्य॑ति । नृ॒ऽचक्ष॑सः । दृ॒शये॑ । कर्ण॑ऽयोनयः ॥
Hellwig Grammar
- ṛtajyena ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtajyena ← jyena ← jyā
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “bowstring.”
- kṣipreṇa ← kṣipra
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “quick; kṣipra [word]; fast.”
- brahmaṇaspatir ← brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- vaṣṭi ← vaś
- [verb], singular, Present indikative
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- aśnoti ← aś
- [verb], singular, Present indikative
- “get; reach; enter (a state).”
- dhanvanā ← dhanvan
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “bow; desert; steppe; barren.”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sādhvīr ← sādhvīḥ ← sādhu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “good; good; correct; correct; sādhu [word]; excellent; efficient.”
- iṣavo ← iṣavaḥ ← iṣu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “arrow; iṣu [word]; iṣ; five; munj.”
- yābhir ← yābhiḥ ← yad
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- asyati ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “shoot; remove.”
- nṛcakṣaso ← nṛ
- [noun], masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛcakṣaso ← cakṣasaḥ ← cakṣas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “eye; look; radiance.”
- dṛśaye ← dṛś
- [verb noun]
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- karṇayonayaḥ ← karṇa
- [noun], masculine
- “ear; Karṇa; karṇa [word]; auricle; fluke; diameter; lobule.”
- karṇayonayaḥ ← yonayaḥ ← yoni
- [noun], nominative, plural, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
सायण-भाष्यम्
ऋतज्येन ऋतंसत्यमेवज्यायस्यतेनक्षिप्रण इषूणाङ्क्षेपकेणधन्वनाधारणभूतेनधनुषायः ब्रह्मणस्प- तिः ब्रह्मणोमन्त्रस्यपालयितादेवः यत्रयस्मिन्विषयेवष्टिकामयतेतत्प्राश्नोति प्रकर्षेणव्याप्नोति अश्नोते र्व्यत्ययेनपरस्मैपदम् तस्यधनुषः साध्वीः साधिकास्ताइपवोभवन्ति याभिरिषुभिः ब्रह्मणस्पतिरस्य- ति राक्षसादीन् क्षिपति कीद्रुश्यस्ताः न्रुचक्षसः नॄन्पश्यतः उपलक्षणमेतत् सर्वज्ञस्यब्रह्मणस्पतेः दृशये दर्शनायज्ञानायजाताः कर्णयोनयः श्रोत्रेन्द्रियेणग्राह्यमन्त्रपूताआकर्णकृष्टावाबाणाः ब्रह्मणस्पतिर्मन्त्रैरे वसर्वंसाधयतीतिभावः ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Whatever Brahmaṇaspati aims at with the truth-strung quick-darting bow, that (mark) he surely attains; holy are its arrows with which he shoots (intended) for the eyes of men, and having their abode in the ear.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
For the eyes of men: nṛcakṣasaḥ karṇayonayaḥ: the arrows are oblations and mantras; the first is obvious to the sight; the second is addressed to the ears of men
Jamison Brereton
The lord of the sacred formulation with his swift bow whose string is truth—where he wishes, there he reaches.
To him belong the straight-flying arrows [=the hymns] with which he shoots—(arrows) to be seen, drawing the gaze of men, and whose womb is the ear.
Griffith
With his swift bow, strung truly, Brahmanaspati reaches the mark whate’er it be that he desires.
Excellent are the arrows wherewithal he shoots, keen-eyed to look on men and springing from his ear.
Geldner
Mit seinem schnellschießenden Bogen, dessen Sehne die Wahrheit ist, trifft Brahmanaspati dahin, wohin er will. Vortrefflich sind seine Pfeile, mit denen er, der das Herrenauge hat, schießt; sie sind anzuschauen, als ob sie aus dem Ohre entsprungen seien.
Grassmann
Mit seinem Bogen, der mit starker Sehne schnellt, trifft wo er wünscht und was er will, Brihaspati; Des Männerschau’nden Pfeile, die er schiessen will, gehn g’rade aus, zurückgezogen bis ans Ohr.
Elizarenkova
Со (своим) быстрым луком с тетивой, (направляемой) вселенским законом,
Брахманаспати достигнет того, что он хочет.
У этого взирающего на людей (бога) стрелы, которыми он стреляет,
Прямо попадает в цель; на вид (кажется,) что они возникли из уха (стрелка).
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्र) जहाँ (ब्रह्मणः) धन का (पतिः) स्वामी (तज्येन) ठीक-ठीक प्रत्यञ्चावाले (क्षिप्रेण) शीघ्रकारी (धन्वना) धनुष से जिसको (प्र,वष्टि) अच्छे प्रकार चाहता (तत्) उसको (अश्नोति) प्राप्त होता (तस्य) उसके (साध्वीः) श्रेष्ठ (इषवः) बाण होवें (याभिः) जिनसे शत्रुओं को (अस्यति) हटावे दूर करे उनसे (दृशये) देखने अर्थात् जानने के लिये (कर्णयोनयः) कान आदि कारणवाले (नृचक्षसः) मनुष्यों के देखने योग्य विषय हैं, उनको वहाँ प्राप्त होता है ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे वीर पुरुष धनुष आदि शस्त्र और आग्नेयादि अस्त्र से शत्रुओं को पराजित करते हैं, वैसे धर्मात्मा दोषों को जीत लेता है ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यत्र ब्रह्मणस्पतिरृतज्येन क्षिप्रेण धन्वना यत्प्रवष्टि तदश्नोति तस्य साध्वीरिषवः स्युः। याभिः शत्रूनस्यति ताभिर्दृशये कर्णयोनयो नृचक्षसस्सन्ति ताँस्तत्राश्नोति ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तज्येन) ता सत्या ज्या यस्मिँस्तेन (क्षिप्रेण) क्षिप्रकारिणा (ब्रह्मणः) धनस्य (पतिः) पालकः (यत्र) यस्मिन् समये (वष्टि) कामयते (प्र) (तत्) (अश्नोति) प्राप्नोति (धन्वना) धनुषा (तस्य) (साध्वीः) श्रेष्ठाः (इषवः) बाणाः (याभिः) (अस्यति) शत्रून् प्रक्षिपतुः (नृचक्षसः) नृभिर्द्रष्टव्याः (दृशये) दर्शनाय (कर्णयोनयः) कर्णं श्रोत्रं योनिर्येषान्ते ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा वीरा धनुरादिशस्त्रेणाग्नेयाद्यस्त्रेण च शत्रून् पराजयन्ते तथा धर्मात्मा दोषान् विजयते ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे वीर पुरुष धनुष्य इत्यादी शस्त्रे व आग्नेय इत्यादी अस्त्रांनी शत्रूंना पराजित करतात तसे धर्मात्मा दोषांना जिंकतात. ॥ ८ ॥
09 स सन्नयः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ संनयः᳓ स᳓ विनयः᳓ पुरो᳓हितः
स᳓ सु᳓ष्टुतः स᳓ युधि᳓ ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
चाक्ष्मो᳓ य᳓द् वा᳓जम् भ᳓रते मती᳓ ध᳓ना
आ᳓द् इ᳓त् सू᳓र्यस् तपति तप्यतु᳓र् वृ᳓था
मूलम् ...{Loading}...
स सं॑न॒यः स वि॑न॒यः पु॒रोहि॑तः॒ स सुष्टु॑तः॒ स यु॒धि ब्रह्म॑ण॒स्पतिः॑ ।
चा॒क्ष्मो यद्वाजं॒ भर॑ते म॒ती धनादित्सूर्य॑स्तपति तप्य॒तुर्वृथा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स᳓ संनयः᳓ स᳓ विनयः᳓ पुरो᳓हितः
स᳓ सु᳓ष्टुतः स᳓ युधि᳓ ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
चाक्ष्मो᳓ य᳓द् वा᳓जम् भ᳓रते मती᳓ ध᳓ना
आ᳓द् इ᳓त् सू᳓र्यस् तपति तप्यतु᳓र् वृ᳓था
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
puróhitaḥ ← puróhita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
saṁnayáḥ ← saṁnayá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vinayáḥ ← vinayá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
súṣṭutaḥ ← súṣṭuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yudhí ← yúdh- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
bhárate ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
cākṣmáḥ ← cākṣmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhánā ← dhána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
matī́ ← matí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
ít ← ít (invariable)
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tapati ← √tap- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tapyatúḥ ← tapyatú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥thā ← vŕ̥thā (invariable)
पद-पाठः
सः । स॒म्ऽन॒यः । सः । वि॒ऽन॒यः । पु॒रःऽहि॑तः । सः । सुऽस्तु॑तः । सः । यु॒धि । ब्रह्म॑णः । पतिः॑ ।
चा॒क्ष्मः । यत् । वाज॑म् । भर॑ते । म॒ती । धना॑ । आत् । इत् । सूर्यः॑ । त॒प॒ति॒ । त॒प्य॒तुः । वृथा॑ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- saṃnayaḥ ← saṃnaya
- [noun], nominative, singular, masculine
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vinayaḥ ← vinaya
- [noun], nominative, singular, masculine
- purohitaḥ ← purohita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Purohita; purohita [word].”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- suṣṭutaḥ ← suṣṭuta
- [noun], nominative, singular, masculine
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- yudhi ← yudh
- [noun], locative, singular, feminine
- “battle; fight; war; combat.”
- brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- cākṣmo ← cākṣmaḥ ← cākṣma
- [noun], nominative, singular, masculine
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- bharate ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- matī ← mati
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- dhanād ← dhanāt ← dhana
- [noun], ablative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- sūryas ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- tapati ← tap
- [verb], singular, Present indikative
- “heat; burn; grieve; afflict; burn; afflict; trouble; boil.”
- tapyatur ← tapyatuḥ ← tapyatu
- [noun], nominative, singular, masculine
- vṛthā
- [adverb]
- “vainly; incorrectly; unnecessarily; at will.”
सायण-भाष्यम्
पुरोहितोदेवैः पुरतोत्रस्थापितः सब्रह्मणस्पतिः सन्नयः विश्लिष्टानाम्मन्त्रैःसङ्गमयिताभवति विनयः सङ्गतानांविविधन्नेतापृथक्कर्तापिसएव तथा ससुष्टुतः शोभनंस्तोतृभिःस्तुतश्च भवति तथायुधिसङ्ग्रामे सस्तोतॄणामनुग्रहाय प्रादुर्भवतीतिशेषः यद्यदाचाक्ष्मः चष्टेः क्षमतेर्वासर्वस्यद्रष्टासर्वसहोवा ब्रह्मणा स्पतिनादत्तैरन्नैर्धनैश्चयज्ञस्यसिद्धत्वात्स्वयङ्केवलंहवींषिभुञ्चानएववर्ततइत्यर्थः ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“He, Brahmaṇaspati, is the aggregator and subjugator (of objects); the family priest (of the gods) and the renowned in battle; the beholder (of all), who bestows food and desired treasures, whence the radiant sun shines without exertion.”
Jamison Brereton
Placed to the fore, he who leads together and leads apart, he who is well praised—he is the lord of the sacred formulation in battle.
When the penetrating one bears away the prize and the stakes through his thinking, just then does the blazing sun blaze at will.
Griffith
He brings together and he parts, the great High Priest; extolled is he, in battle Brahmapaspati.
When, gracious, for the hymn he brings forth food and wealth, the glowing Sun untroubled sends forth fervent heat.
Geldner
Er ist der Bevollmächtigte, der die Kämpfer zusammenbringt und auseinanderbringt, der vielgepriesene, der Herr des Gebets im Kampfe. Wenn der ….. durch Einsicht den Sieg, die Gewinne davonträgt, dann brennt nach Lust die brennende Sonne.
Grassmann
Er ist der Führer, der da sammelt und zerstreut, er, hochgepriesen in der Schlacht, Brihaspati, Wenn holdgesinnt mit Weisheit er den Schatz erringt, dann, dann ja glüht die heisse Sonne recht zur Lust.
Elizarenkova
Он – тот, кто сводит, он – тот кто разводит, как поставленный во главе.
Он прекрасно прославлен, он господин молитвы в сражении.
Когда он, (воплощенный небесный) глаз, с помощью молитвы приносит награду, выигрыши,
То и жаркое солнце пылает в свое удовольствие.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राज पुरुष कैसे हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह (सन्नयः) सम्यक् नीतिवाला (सः) वह (विनयः) विविध प्रकार की नम्रतावाला (सः) वह (पुरोहितः) आगे जिसको विद्वान् लोग धारण करते (सः) वह (सुष्टुतः) अच्छे प्रकार प्रशंसित (चाक्ष्मः) स्पष्टवक्ता (सः) वही (ब्रह्मणः) धन का (पतिः) स्वामी (वृथा) निष्प्रयोजन दूसरों को पीड़ा देनेहारे दुष्टों को (तप्यतुः) दुःख देनेवाला विद्वान् वीर पुरुष (मती) विद्वान् से (धना) धनों और (यत्) जिस कारण (वाजम्) अन्नादि सामग्रीयुक्त पदार्थों का (आत्) निरन्तर (भरते) धारण पोषण करता है इससे (युधि) युद्ध में (सूर्य्यः) सूर्य के तुल्य (इत्) ही (तपति) प्रतापयुक्त होता है ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो विनय आदि से युक्त प्रशंसित गुणकर्मस्वभाववाले दुष्टता के निरोधक और सत्यता के प्रवर्त्तक हैं, वे धर्मयुक्त व्यवहार से राज्य की रक्षा करने को समर्थ होते हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: स सन्नयः स विनयः स पुरोहितः स सुष्टुतश्चाक्ष्मः स ब्रह्मणस्पतिर्वृथा वर्त्तमानानां तप्यतुर्मती युधि धना यद्वाजं चाद्भरते तस्य युधि सूर्य्य इवेत्तपति प्रतापयुक्तो भवति ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजपुरुषाः कीदृशाः स्युरित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (सन्नयः) सम्यग्नयो नीतिर्यस्य सः (सः) (विनयः) विविधो नयो यस्य सः (पुरोहितः) पुर एनं विद्वांसो दधति सः (सः) (सुष्टुतः) सुष्ठु स्तुतः प्रशंसितः (सः) (युधि) युद्धे (ब्रह्मणः) धनस्य (पतिः) रक्षकः (चाक्ष्मः) व्यक्तवाक् (यतः) यतः (वाजम्) अन्नादिसामग्रीयुक्तं पदार्थसमूहम् (भरते) धरति (मती) मत्या विज्ञानेन (धना) धनानि (आत्) नैरन्तर्ये (इत्) एव (सूर्य्यः) सवितेव (तपति) (तप्यतुः) दुष्टानां परितापकः (वृथा) मिथ्यैव परपीडने वर्त्तमानानाम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये विनयादियुक्ताः प्रशंसितगुणकर्मस्वभावा दुष्टतानिरोधकाः सत्यताप्रवर्त्तकाः सन्ति ते धर्म्येण राज्यं रक्षितुं शक्नुवन्ति ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे विनयी, प्रशंसित गुण, कर्म, स्वभावाचे, दुष्टतानिरोधक व सत्यप्रवर्तक असतात ते धर्मयुक्त व्यवहाराने राज्याचे रक्षण करण्यास समर्थ असतात. ॥ ९ ॥
10 विभु प्रभु - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विभु᳓ प्रभु᳓ प्रथम᳓म् मेह᳓नावतो
बृ᳓हस्प᳓तेः सुविद᳓त्राणि रा᳓धिया
इमा᳓ साता᳓नि वेनिय᳓स्य वाजि᳓नो
ये᳓न ज᳓ना उभ᳓ये भुञ्जते᳓ वि᳓शः
मूलम् ...{Loading}...
वि॒भु प्र॒भु प्र॑थ॒मं मे॒हना॑वतो॒ बृह॒स्पतेः॑ सुवि॒दत्रा॑णि॒ राध्या॑ ।
इ॒मा सा॒तानि॑ वे॒न्यस्य॑ वा॒जिनो॒ येन॒ जना॑ उ॒भये॑ भुञ्ज॒ते विशः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
विभु᳓ प्रभु᳓ प्रथम᳓म् मेह᳓नावतो
बृ᳓हस्प᳓तेः सुविद᳓त्राणि रा᳓धिया
इमा᳓ साता᳓नि वेनिय᳓स्य वाजि᳓नो
ये᳓न ज᳓ना उभ᳓ये भुञ्जते᳓ वि᳓शः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mehánāvataḥ ← mehánāvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prabhú ← prabhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
prathamám ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vibhú ← vibhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bŕ̥haspáteḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rā́dhyā ← rā́dhya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
suvidátrāṇi ← suvidátra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
imā́ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sātā́ni ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
vājínaḥ ← vājín- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
venyásya ← venyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhuñjaté ← √bhuj- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jánāḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ubháye ← ubháya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśaḥ ← víś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वि॒ऽभु । प्र॒ऽभु । प्र॒थ॒मम् । मे॒हना॑ऽवतः । बृह॒स्पतेः॑ । सु॒ऽवि॒दत्रा॑णि । राध्या॑ ।
इ॒मा । सा॒तानि॑ । वे॒न्यस्य॑ । वा॒जिनः॑ । येन॑ । जनाः॑ । उ॒भये॑ । भु॒ञ्ज॒ते । विशः॑ ॥
Hellwig Grammar
- vibhu
- [noun], nominative, singular, neuter
- “mighty; abundant; big.”
- prabhu
- [noun], nominative, singular, neuter
- “mighty; powerful.”
- prathamam ← prathama
- [noun], nominative, singular, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- mehanāvato ← mehanāvataḥ ← mehanāvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “big.”
- bṛhaspateḥ ← bṛhaspati
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- suvidatrāṇi ← suvidatra
- [noun], nominative, plural, neuter
- “beneficent.”
- rādhyā ← rādhya
- [noun], nominative, plural, neuter
- imā ← idam
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sātāni ← sāta
- [noun], nominative, plural, neuter
- “wealth.”
- venyasya ← venya
- [noun], genitive, singular, masculine
- vājino ← vājinaḥ ← vājin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- janā ← janau ← jana
- [noun], nominative, dual, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- ubhaye ← ubhaya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “both(a).”
- bhuñjate ← bhuj
- [verb], plural, Present indikative
- “eat; enjoy; consume; eat; love; burn; run down; enjoy; live on.”
- viśaḥ ← viś
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
सायण-भाष्यम्
विभुविभूनिव्याप्तानि प्रभुप्रभूणिप्रौढानि प्रथमं प्रथमानिमुख्यानि एवम्भूतानिमेहनावतः वर्षण वतोवृष्टिप्रदस्यबृहस्पतेः बृहतोमन्त्रस्यपालयितुः सम्बन्धीनिसुविदत्राणि विदॢलाभे सुविदेः कत्रन् सुष्ठुलब्धव्यानि सुविदत्रन्धनम्भवतीतियास्कः । राध्याराध्यानिसम्यक् साधनीयानिप्राप्तव्यानीतिया- वत् इमासातानीमानिधनानिवेन्यस्यकमनीयस्यवाजिनो न्नवतोबृहस्पतेः तृतीयार्थे षष्ठी बृहस्पति नादत्तानियेनधनेनउभयेउभयविधाजनाः स्तोतारोयजमानाश्चदेवामनुष्याश्चवा विशोनिविष्टाः स- न्तोभुञ्चते भोगान् लभन्ते तत्सर्वम्बृहस्पतिनादत्तमित्यर्थः ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“Expansive, vast, and excellent riches, are the attainable (bounties) of Bṛhaspati, the sender of the rain; these are the gifts of the adorable giver of food, whereby both (descriptions of worshippers) entering here enjoy (abundance).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Whereby both: yena janā ubhaye bhuñjate viśaḥ: the two sorts of person ns are either the yajamāna, or host and the officiating priests; or they may be gods and men; viśo niviṣṭaḥ santo bhuñjate bhogān labhanti, being entered or seated, they enjoy; they obtain enjoyments
Jamison Brereton
Far-going and fore-going is the first (gift) of him who gives abundantly. The things easily found by Br̥haspati are to be realized. These are the things won by the intent seer, the prize-winner, through whom both races [=gods and humans], their clans, find satisfaction.
Griffith
First and preeminent, excelling all besides are the kind gifts of liberal Brhaspati.
These are the boons of him the Strong who should be loved, whereby both classes and the people have delight.
Geldner
Ausreichend, reichlich, an erster Stelle ist die Gabe des gern schenkenden; des Brihaspati Gewinne sind leicht zu erlangen, dankenswert, diese Gewinne des schauwürdigen Siegers, von dem beiderlei Geschlechter, alle Stämme nutzen haben.
Grassmann
Gross, mächtig ist des Gabenreichen erste That, erwünscht die reichen Gaben des Brihaspati, Die von dem holden, schätzereichen man erlangt, an denen beide, Götter sich und Menschen freun.
Elizarenkova
Выдающийся, обильный, первый – (дар) щедро дающего.
Прекрасно розданные (дары) Брихаспати заслуживают того, чтобы их добивались,
Эти приобретения ясновидца, завоевывающего награду,
Которого используют оба рода, (все) племена.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- स्वराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा और प्रजा क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) जिसके आश्रय से (उभये) विद्वान् अविद्वान् दोनों (जनाः) प्रसिद्ध पुरुष (विशः) धनों को (भुञ्जते) प्राप्त होते वह (प्रथमम्) प्रख्यात (विभु) व्यापक (प्रभु) समर्थ उपासना किया हुआ सिद्धिकारी होता है उसके (मेहनावतः) प्रशस्त वर्षाओं के निमित्तक (वाजिनः) प्राप्त होने वा (वेन्यस्य) चाहने (बृहस्पतेः) सबके रक्षक सूर्य के तुल्य प्रकाशयुक्त परमेश्वर के (सातानि) विभाग कर देने और (राध्या) सुखों को सिद्ध करने योग्य (सुविदत्राणि) सुन्दर विज्ञानों के (इमा) ये निमित्त सब लोगों को ग्रहण करने योग्य हैं ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजजन और प्रजा जनों को योग्य है कि सर्वव्यापक शक्तिमान् विस्तीर्ण सुख देनेवाले ब्रह्म की उपासना कर सब मनुष्यादि प्राणियों के सुख साधक वस्तुओं को संग्रह करके राजप्रजा के सुखों को सिद्ध करें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: येन उभये जना विशो भुञ्जते तत्प्रथमं विभु प्रभूपासितं सिद्धकारि भवति तस्य मेहनावतो वाजिनो वेन्यस्य बृहस्पतेः सातानि राध्या सुविदत्राणीमा निमित्तानि सर्वैर्ग्राह्याणि ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजप्रजे किं कुर्य्यातामित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विभु) व्यापकम् (प्रभु) समर्थम् (प्रथमम्) प्रख्यातम् (मेहनावतः) प्रशस्तानि मेहनानि वर्षणानि यस्मात् तस्य (बृहस्पतेः) बृहतः पालकस्य सूर्य्यस्येव (सुविदत्राणि) शोभनानि विदत्राणि विज्ञानानि येभ्यस्तानि (राध्या) सुखानि साधयितुमर्हाणि (इमा) इमानि (सातानि) विभज्य दातुमर्हाणि (वेन्यस्य) कमितुं योग्यस्य (वाजिनः) गन्तुं योग्यस्य (येन) (जनाः) प्रसिद्धाः पुरुषाः (उभये) विद्वांसोऽविद्वांसश्च (भुञ्जते) (विशः) धनानि ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजप्रजाजनैः सर्वव्यापकं सर्वशक्तिमद्विस्तीर्णसुखप्रदं ब्रह्मोपास्य सर्वेषां मनुष्यादिप्राणिनां सुखसाधकानि वस्तूनि सङ्गृह्य राजप्रजयोः सुखानि साधनीयानि ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा व प्रजा यांनी सर्वव्यापक, शक्तिमान, अत्यंत सुख देणाऱ्या ब्रह्माची उपासना करून सर्व माणसांसाठी सुखकारक वस्तूंचा संग्रह करून राजा व प्रजा यांचे सुख सिद्ध करावे. ॥ १० ॥
11 योऽवरे वृजने - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ अ᳓वरे वृज᳓ने विश्व᳓था विभु᳓र्
महा᳓म् उ रण्वः᳓ श᳓वसा वव᳓क्षिथ
स᳓ देवो᳓ देवा᳓न् प्र᳓ति पप्रथे पृथु᳓
वि᳓श्वे᳓द् उ ता᳓ परिभू᳓र् ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
मूलम् ...{Loading}...
योऽव॑रे वृ॒जने॑ वि॒श्वथा॑ वि॒भुर्म॒हामु॑ र॒ण्वः शव॑सा व॒वक्षि॑थ ।
स दे॒वो दे॒वान्प्रति॑ पप्रथे पृ॒थु विश्वेदु॒ ता प॑रि॒भूर्ब्रह्म॑ण॒स्पतिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
यो᳓ अ᳓वरे वृज᳓ने विश्व᳓था विभु᳓र्
महा᳓म् उ रण्वः᳓ श᳓वसा वव᳓क्षिथ
स᳓ देवो᳓ देवा᳓न् प्र᳓ति पप्रथे पृथु᳓
वि᳓श्वे᳓द् उ ता᳓ परिभू᳓र् ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ávare ← ávara- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vibhúḥ ← vibhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśváthā ← viśváthā (invariable)
vr̥jáne ← vr̥jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahā́m ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
raṇváḥ ← raṇvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
vavákṣitha ← √vakṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
paprathe ← √prathⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
práti ← práti (invariable)
pr̥thú ← pr̥thú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ít ← ít (invariable)
paribhū́ḥ ← paribhū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
u ← u (invariable)
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
यः । अव॑रे । वृ॒जने॑ । वि॒श्वऽथा॑ । वि॒ऽभुः । म॒हाम् । ऊं॒ इति॑ । र॒ण्वः । शव॑सा । व॒वक्षि॑थ ।
सः । दे॒वः । दे॒वान् । प्रति॑ । प॒प्र॒थे॒ । पृ॒थु । विश्वा॑ । इत् । ऊं॒ इति॑ । ता । प॒रि॒ऽभूः । ब्रह्म॑णः । पतिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ‘vare ← avare ← avara
- [noun], locative, singular, neuter
- “worst; avara [word]; lower; nearer; base; short; low; abject; later(a); worse; antecedent.”
- vṛjane ← vṛjana
- [noun], locative, singular, neuter
- “community; settlement.”
- viśvathā
- [adverb]
- vibhur ← vibhuḥ ← vibhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty; abundant; big.”
- mahāṃ ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- raṇvaḥ ← raṇva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “agreeable; happy; delightful; gay.”
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- vavakṣitha ← vakṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “grow; grow.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- paprathe ← prath
- [verb], singular, Perfect indicative
- “be known; expand; expand; boom.”
- pṛthu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- viśved ← viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- paribhūr ← paribhūḥ ← paribhū
- [noun], nominative, singular, masculine
- “extended.”
- brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
सायण-भाष्यम्
विश्वथासर्वप्रकारेणविभुर्व्याप्तः रण्वोरमयिता स्तोतव्योवायोब्रह्मणस्पतिः अवरेनिकृष्टे वृजनेवर्ज नहेतुभूतेबलेवर्तमानन्दुर्बलमितियावत् महामुमहान्तञ्च छान्दसोवर्णलोपः उभयविधंस्तोतारंशवसा- आत्मीयेनबलेन ववक्षिथ वोढुमिच्छति सर्वदावहतीतियावत् वहतेःसन्नन्तस्यलिट्येतद्रूपं पुरुषव्यत्य- यः सदेवोदानादिगुणयुक्तः देवान्प्रतिसर्वेषान्देवानाम्प्रतिनिधिः सन् पृथुपप्रथे अत्यन्तम्प्रथते यशसावि- स्तीर्णोभवतीतियावत् यस्मादेवन्तस्मात् विश्वेदुसर्वाण्येवतातानिसर्वाणि भूतजातानिपरिभूः परि- भवन् अभिभवन् वर्ततइतिशेषः ॥ ११ ॥
Wilson
English translation:
“He, who is all-pervading and delighting, is willing to sustain by his strength the noble, worshipper, as well as one who is in low distress; greatly is that Brahmaṇaspati renowned amongst the gods, and therefore is he verily supreme above all (beings).”
Jamison Brereton
Far-going everywhere within the lower settlement [=among humans], you, who are great and joy-bringing, increase in power—
the god spreads out widely before the gods; the lord of the sacred formulation encompasses all those things.
Griffith
Thou who in every way supreme in earthly power, rejoicing, by thy mighty strength hast waxen great,-
He is the God spread forth in breadth against the Gods: he, Brahmanaspati, encompasseth this All.
Geldner
Der du dem diesseitigen Opferbund zu allen Dingen tüchtig, groß und erfreulich an Macht gewesen bist - der Gott hat sich den anderen Göttern gleichkommend weit ausgedehnt: alle diese Welten umspannt Brihaspati.
Grassmann
Der mächtig du im untern Opferplatze stets gewachsen bist, erfreuend unter grossen du; Er dehnte weit der Gott sich zu den Göttern aus und dieses All umfasset der Gebetes Herr.
Elizarenkova
Ты (тот,) кто, во всем выделяясь в ближайшей жертвенной общине,
Великий и радостный, возрос силой –
Этот бог далеко распространился по сравнению с (другими) богами:
Все эти (миры) обьял Брахманаспати.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या कर्त्तव्य है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो (विश्वथा) सब (अवरे) कार्य्यरूप (वृजने) अनित्य जगत् में (रण्वः) रमण करानेहारा (विभुः) व्यापक (परिभूः) सब ओर प्रसिद्ध होनेवाला (ब्रह्मणः,पतिः) ब्रह्माण्ड का रक्षक है (सः) (देवः) वह दिव्यस्वरूप ईश्वर (शवसा) जल से (महाम्,उ) वितर्करूप महान् संसार को और (देवान्) विद्वानों का वसु आदि को (प्रति,पप्रथे) प्रीति के साथ प्रख्यात करता और (पृथु) विस्तीर्ण (ता) उन (विश्वा) समस्त जङ्गम प्राणियों को विस्तृत करता (इत्,उ) सभी को तुम लोग (ववक्षिथ) प्राप्त होने की इच्छा करो ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो जो परमात्मा अगले पिछले कार्य्य कारणरूप जगत् में परिपूर्ण होके सबका विस्तार करता, सबके लिये सब सुखों के साधनों को देता, वही सबको उपासना करने और मानने योग्य है ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो विश्वथाऽवरे वृजने रण्वो विभुः परिभूर्ब्रह्मणस्पतिरस्ति स देवो शवसा महाम् देवान् प्रति पप्रथे। पृथु विश्वा ता तानि पप्रथे तमिदु यूयं ववक्षिथ ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्त्तव्यमित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जगदीश्वरः (अवरे) अर्वाचीने (वृजने) अनित्ये कार्ये जगति (विश्वथा) विश्वस्मिन् (विभुः) व्यापकः (महाम्) महान्तं संसारम् (उ) वितर्के (रण्वः) रमयिता (शवसा) बलेन (ववक्षिथ) वोढुं प्राप्तुमिच्छथ (सः) (देवः) दिव्यस्वरूपः (देवान्) विदुषो वस्वादीन् वा (प्रति) (पप्रथे) प्रख्याति (पृथु) विस्तीर्णानि (विश्वा) विश्वानि जगन्ति (इत्) (उ) वितर्के (ता) तानि (परिभूः) परितः सर्वतो भवतीति (ब्रह्मणः) ब्रह्माण्डस्य (पतिः) पालकः ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या यः परमात्मा परावरे कार्य्यकारणाख्ये जगति परिपूर्य्य सर्वं विस्तृणाति सर्वेभ्यः सर्वाणि सुखसाधकानि ददाति स एवोपासनीयो मन्तव्यश्च ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! जो परमात्मा पुढच्या मागच्या कार्यकारणरूप जगात परिपूर्ण होऊन सर्वांचा विस्तार करतो, सर्वांसाठी सुखाची साधने देतो, त्यालाच सर्वांनी मानावे व उपासना करावी. ॥ ११ ॥
12 विश्वं सत्यम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓श्वं सत्य᳓म् मघवाना युवो᳓र् इ᳓द्
आ᳓पश् चन᳓ प्र᳓ मिनन्ति व्रतं᳓ वाम्
अ᳓छेन्द्राब्रह्मणस्पती हवि᳓र् नो
अ᳓न्नं यु᳓जेव वाजि᳓ना जिगातम्
मूलम् ...{Loading}...
विश्वं॑ स॒त्यं म॑घवाना यु॒वोरिदाप॑श्च॒न प्र मि॑नन्ति व्र॒तं वा॑म् ।
अच्छे॑न्द्राब्रह्मणस्पती ह॒विर्नोऽन्नं॒ युजे॑व वा॒जिना॑ जिगातम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिरिन्द्रश्च
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓श्वं सत्य᳓म् मघवाना युवो᳓र् इ᳓द्
आ᳓पश् चन᳓ प्र᳓ मिनन्ति व्रतं᳓ वाम्
अ᳓छेन्द्राब्रह्मणस्पती हवि᳓र् नो
अ᳓न्नं यु᳓जेव वाजि᳓ना जिगातम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ít ← ít (invariable)
maghavānā ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
satyám ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yuvóḥ ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:DU}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
caná ← caná (invariable)
minanti ← √mī- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
vratám ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ácha ← ácha (invariable)
havíḥ ← havís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
indrābrahmaṇaspatī ← indrābrahmaṇaspati- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ánnam ← ánna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
iva ← iva (invariable)
jigātam ← √gā- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vājínā ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
yújā ← yúj- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
विश्व॑म् । स॒त्यम् । म॒घ॒ऽवा॒ना॒ । यु॒वोः । इत् । आपः॑ । च॒न । प्र । मि॒न॒न्ति॒ । व्र॒तम् । वा॒म् ।
अच्छ॑ । इ॒न्द्रा॒ब्र॒ह्म॒ण॒स्प॒ती॒ इति॑ । ह॒विः । नः॒ । अन्न॑म् । युजा॑ऽइव । वा॒जिना॑ । जि॒गा॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- viśvaṃ ← viśvam ← viśva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- satyam ← satya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “true; real; real; faithful; good.”
- maghavānā ← maghavan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “big.”
- yuvor ← yuvoḥ ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- āpaś ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- cana
- [adverb]
- “not even; cana [word].”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- minanti ← mī
- [verb], plural, Present indikative
- “transgress; damage.”
- vrataṃ ← vratam ← vrata
- [noun], accusative, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- acchendrābrahmaṇaspatī ← acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- acchendrābrahmaṇaspatī ← indrābrahmaṇaspatī ← indrābrahmaṇaspati
- [noun], vocative, dual, masculine
- havir ← haviḥ ← havis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- ’nnaṃ ← annam ← anna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “food; foodstuff; grain; anna [word]; eating; boiled rice; meal.”
- yujeva ← yuj
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- yujeva ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- vājinā ← vājin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- jigātam ← gā
- [verb], dual, Present imperative
- “go; enter (a state); arrive.”
सायण-भाष्यम्
हेमघवाना मघमितिधननाम तद्वन्ताविन्द्राब्रह्मणस्पती युवोरित् युवयोरेव विश्वंसर्वं स्तोत्रं सत्यं यथार्थं स्तुत्यायद्यद्गुणजातं प्रतिपाद्यते तत्सर्वंयुवयोर्विद्यमानमेव नत्वारोपितमित्यर्थः तथाचनेत्ये तत्पदद्लयसमुदायः ऎकपद्यन्त्वाध्यापकसाम्प्रदायिकं यद्येवशब्दस्यपूर्वपदेन आपश्चआपोपिउपलक्षण मेतत् एतदुपलक्षितानिसर्वाण्यपिभूतानिवांयुवयोर्व्रतं कर्मनप्रमिनन्तिनहिंसन्ति मीङ् हिंसायाम् क्रैयादिकः मीनातेर्निगमइतिह्रस्वत्वम् हेइन्द्राब्रह्मणस्पती नोस्माकंहविरच्छाभिमुख्येन जिगातङ्गच्छ तम् आगच्छतमितियावत् जिगातिर्गतिकर्मा जौहोत्यादिकः तत्रदृष्टान्तः—युजेववाजिना युजारथेनि युक्तौवाजिनौ वेजनवन्तावश्वौअन्नङ्घासं प्रतियथास्वयमेवशीघ्रङ्गछतस्तद्वत् शीघ्रमागच्छतमित्यर्थः युजेवेत्यत्रसुपांसुलुगितिप्रथमाद्विवचनस्याकारः तृतीयायांहिसावेकाचइतिविभक्तेरुदात्तत्वम् ॥ १२ ॥
Wilson
English translation:
“All truth, lords of wealth, (Indra and Brahmaṇaspati), is (inherent) in you both; the waters injure not your rites; come to our presence (to receive) our oblations, like a pair of steeds (to receive) their provender.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The waters injure not your rites: āpaśca na praminanti vratam vām: āpaḥ = by metonymy, for all human beings, sarvāṇi bhūtani
Jamison Brereton
All that is real belongs just to you two, o generous ones. Even the waters do not confound your commandment.
O Indra, o lord of the sacred formulation, do you two come here to our offering, like two prize-winning yokemates to their food.
Griffith
From you, twain Maghavans, all truth proceedeth: even the waters break not your commandment.
Come to us, Brahmanaspati and Indra, to our oblation Iiie yoked steeds to fodder.
Geldner
Euch beiden geht alles in Erfüllung, ihr Gabenreiche. Auch die Gewässer übertreten nicht euer Gebot. Kommt, Indra und Brahmanaspati, zu unserem Opfer wie zwei siegreiche Verbündete zum Mahle!
Grassmann
Euch mächt’gen beiden eignet alles Gute, auch die Gewässer stören eur Gesetz nicht; euch, Indra und Gebets Herr, gilt das Opfer; zu unsrer Speise kommt wie reiche Freunde.
Elizarenkova
Все истинно только благодаря вам двоим, о щедрые!
Даже воды не нарушают вашего завета.
О Индра-Брахманаспати, (придите) на наше жертвенное возлияние,
Как два запряженных (вместе коня), завоевавших награду - к кормушке!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिरिन्द्रश्च
- गृत्समदः शौनकः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राज प्रजा विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मघवाना) प्रशस्त धनवाले (इन्द्रा ब्रह्मणस्पती) राज्य और धन के रक्षक लोगों जो (युवोः) तुम्हारे (आपः) प्राणों (सत्यम्) अविनाशी धर्मको (विश्वम्) सब जगत् को (अमिनन्ति) नष्ट भ्रष्ट करते (वाम्) तुम्हारे नियम को तोड़ते हैं उनको नष्टकर (वाजिना) दो घोड़े वेगवाले (युजेव) जैसे संयुक्त हों वैसे (नः) हमारे (हविः) भोजन के योग्य (अन्नम्) अन्न को (जिगातम्) प्राप्त होओ ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे सुशिक्षित युक्त किये घोड़े रथ को पहुँचा कर शत्रुओं को पराजित कराते वैसे राज्यैश्वर्य्य को प्राप्त हुए राज प्रजाजन सत्याचरण के विरोधियों को निवृत्त कर प्राण के अभयरूप दान को तुम लोग देओ ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मघवानेन्द्राब्रह्मणस्पती ये युवोरापः सत्यं विश्वं प्रमिनन्ति वां व्रतं प्रमिनन्ति तान् विनाश्य वाजिना युजेव नो हविरन्नं चनाच्छेज्जिगातम् ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजप्रजाविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वम्) सर्वम् (सत्यम्) अविनाशिनम् (मघवाना) पूजितधनवन्तौ (युवोः) युवयोः (इत्) (आपः) प्राणान् शसो जस् (चन) (प्र) (मिनन्ति) हिंसन्ति (व्रतम्) (वाम्) युवयोः (अच्छा) (इन्द्राब्रह्मणस्पती) राजधनपालकौ (हविः) अत्तुमर्हम् (नः) अस्माकम् (अन्नम्) अत्तव्यम् (युजेव) यथासंयुक्तौ (वाजिना) वेगवन्तावश्वौ (जिगातम्) प्राप्नुतम्। जिगातीति गतिकर्मा निघं० २। १४ ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा सुशिक्षितौ युक्तावश्वौ रथं वोढा शत्रून् पराजयतस्तथा राज्यैश्वर्य्यप्राप्तौ प्रजाराजजनौ सत्याचारविरोधिनो निवार्य्य प्राणाभयदानं युवां दद्यातम् ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे प्रशिक्षित घोडे रथाला जुंपल्यावर शत्रूंना पराजित करतात तसे राजैश्वर्य प्राप्त झालेले राजे व प्रजाजन यांनी सत्याचरणाच्या विरोधकाचे निवारण करून सर्वांना प्राणरूपी अभयदान द्यावे. ॥ १२ ॥
13 उताशिष्टा अनु - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उता᳓शिष्ठा अ᳓नु शृण्वन्ति व᳓ह्नयः
सभे᳓यो वि᳓प्रो भरते मती᳓ ध᳓ना
वीळुद्वे᳓षा अ᳓नु व᳓श र्ण᳓म् आददिः᳓
स᳓ ह वाजी᳓ समिथे᳓ ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
मूलम् ...{Loading}...
उ॒ताशि॑ष्ठा॒ अनु॑ शृण्वन्ति॒ वह्न॑यः स॒भेयो॒ विप्रो॑ भरते म॒ती धना॑ ।
वी॒ळु॒द्वेषा॒ अनु॒ वश॑ ऋ॒णमा॑द॒दिः स ह॑ वा॒जी स॑मि॒थे ब्रह्म॑ण॒स्पतिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
उता᳓शिष्ठा अ᳓नु शृण्वन्ति व᳓ह्नयः
सभे᳓यो वि᳓प्रो भरते मती᳓ ध᳓ना
वीळुद्वे᳓षा अ᳓नु व᳓श र्ण᳓म् आददिः᳓
स᳓ ह वाजी᳓ समिथे᳓ ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánu ← ánu (invariable)
ā́śiṣṭhāḥ ← ā́śiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śr̥ṇvanti ← √śru- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
utá ← utá (invariable)
váhnayaḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bharate ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dhánā ← dhána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
matī́ ← matí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sabhéyaḥ ← sabhéya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ādadíḥ ← ādadí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
r̥ṇám ← r̥ṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
váśā ← váśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vīḷudvéṣāḥ ← vīḷudvéṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ha ← ha (invariable)
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
samithé ← samithá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उ॒त । आशि॑ष्ठाः । अनु॑ । शृ॒ण्व॒न्ति॒ । वह्न॑यः । स॒भेयः॑ । विप्रः॑ । भ॒र॒ते॒ । म॒ती । धना॑ ।
वी॒ळु॒ऽद्वेषाः॑ । अनु॑ । वशा॑ । ऋ॒णम् । आ॒ऽद॒दिः । सः । ह॒ । वा॒जी । स॒म्ऽइ॒थे । ब्रह्म॑णः । पतिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- utāśiṣṭhā ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utāśiṣṭhā ← āśiṣṭhāḥ ← āśiṣṭha
- [noun], nominative, plural, masculine
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- śṛṇvanti ← śru
- [verb], plural, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- vahnayaḥ ← vahni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- sabheyo ← sabheyaḥ ← sabheya
- [noun], nominative, singular, masculine
- vipro ← vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- bharate ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- matī ← mati
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- dhanā ← dhana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- vīḍudveṣā ← vīḍu
- [noun]
- “hard; firm.”
- vīḍudveṣā ← dveṣāḥ ← dveṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hostility; enemy.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vaśa ← vaśe ← vaśa
- [noun], locative, singular, masculine
- “control; dominion; influence; power; Vaśa; vaśa [word]; will; authority; control; wish; supervision.”
- ṛṇam ← ṛṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “debt; debt; ṛṇa [word].”
- ādadiḥ ← ādadi
- [noun], nominative, singular, masculine
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- samithe ← samitha
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; conflict.”
- brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
सायण-भाष्यम्
उतअपिचआशिष्ठाः आशुतराः शीघ्रगामिनोवह्नयः अश्वनामैतत् वोढारोब्रह्मणस्पतेरश्वाअनुश्रृ ण्वन्ति अस्माभिः कृतंस्तोत्रं अनुक्रमेणश्रृण्वन्ति यद्वा ब्रह्मणस्पतिना कृतमनुशासनं शृण्वन्ति अतस्ते तमस्मदीयंयज्ञं प्रापयन्त्वितिशेषः सभेयः सभायांसाधुः ढश्छन्दसीतिढः विप्रोमेधावीअध्वर्युर्होतावा मतीमत्यामननीयेनस्तोत्रेण सुपांसुलुगितिपूर्वसवर्णदीर्घः धनाहविर्लक्षणानिधनानितस्मै ब्रह्मणस्प- तये भरतेबिभर्ति सम्पादयतीतियावत् यद्वा स्तोत्रेणधनानिभरते बिभर्तिपोषयति अतोवीळृद्वेषाःवी- छन् दृढान् प्रबलान् राक्षसादीन् द्वेष्टीति तादृशोब्रह्मणस्पतिः वशावशायागोः सुपांसुलुगितिषष्ठ्या- लुक् ऋत्यकइतिप्रकृतिभावः ऋणंअस्माभिर्यज्वभिः प्रदेयं अवदानात्मकं अनुअनुक्रमेणाददिरादाताभवत्वितिशेषः अवदानस्य ऋणत्वञ्चतैत्तिरीयेत्रिभिरृणवाजायतेब्रह्मचर्येण ऋषिभ्यइत्यादिनास्पष्टमान्त्रातम् । यद्वा अनुरानुगुण्ये वशावशस्यकामस्याभिलाषस्यानुगुणं आदा- ताभवत्वितियोज्यम् हशब्दःप्रसिद्धौ सखलु ब्रह्मणस्पतिः समिथे संयन्ति सङच्छन्तेस्मिन्नाहुतिभिर्दे- वाइतिसमिथोयज्ञः तस्मिन्वाजी अन्नवान् तस्माद्धविषआदाताभव त्वित्यर्थः ॥ १३ ॥
Wilson
English translation:
“The very swift horses (of Brahmaṇaspati) listen to (our invocation); the priest of the assembly offers with praise the (sacrificial) wealth; may Brahmaṇaspati, the hater of the oppressor, accept (the payment of) the debt, agreeably to his plural asure; may he be the accepter of the (sacrificial) food presented at this ceremony.”
Jamison Brereton
Also the swiftest draft-horses obey him. In the public hall the inspired poet bears away the stakes through his thinking.
Hating the hard and collecting the debt according to his will is he, the lord of the sacred formulation, the prizewinner in the contest.
Griffith
The sacrificial flames most swiftly hear the call: the priest of the assembly gaineth wealth for hymns.
Hating the stern, remitting at his will the debt, strong in the shock of fight is Brahmanaspati.
Geldner
Auch die schnellsten Zugtiere gehorchen ihm. Als Wortführer in der Versammlung beliebt trägt er durch Einsicht die Gewinne davon. In der Feindschaft zäh, nach Wunsch die Schuld einziehend, ist Brahmanaspati im Kampfe Sieger.
Grassmann
Und seinem Wort gehorcht der schnellsten Rosse Schar, der tücht’ge Sänger trägt durch Weisheit Beute heim, Die Stolzen hassend treibt beliebig Schuld er ein, er ist voll Kraft im Kampfe der Gebetes Herr.
Elizarenkova
Даже самые быстрые упряжные кони слушаются его.
Вдохновенный певец, выступающий в собраниях, (своим) поэтическим даром он приносит награды.
Твердый в ненависти, взыскующий долга по (своему) желанию,
Этот Брахманаспати – победитель в состязании.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिग्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राज पुरुष क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (आशिष्ठाः) अति शीघ्रगामी (वह्नयः) पहुँचानेवाले घोड़ों के तुल्य (वीळुद्वेषाः) दुर्गुणों से दृढ द्वेषकारी हैं उनको (अनु,शृण्वन्ति) अनुक्रम से सुनते हैं उनके साथ (समिथे) सङ्ग्राम में (सभेयः) सभामें कुशल (विप्रः) बुद्धिमान् जन (मती) बुद्धिबल से (वशा) कामना करने योग्य सुन्दर (धना) धनों को (ह,अनु) (भरते) ही अनुकूल धारण करता (उत) और (सः) वह (वाजी) प्रशस्तज्ञानी (ब्रह्मणः,पतिः) राज्य के धन का रक्षक (णम्) ण अर्थात् कर रूप धन का (आददिः) ग्रहण करनेवाला है ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह्नि यह घोड़े का गौण नाम है। जैसे अग्नि पहुँचानेवाले होते हैं, वैसे ही घोड़े भी होते हैं। राजपुरुष जिन दुष्टाचारियों को सुनें, उनको वश में करके सब का प्रिय सिद्ध किया करें ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य आशिष्ठा वह्नय इव वीळुद्वेषाः सन्ति ताननुशृण्वन्ति तैः सह समिथे सभेयो विप्रो मती मत्या वशा धना हानु भरते उतापि स वाजी ब्रह्मणस्पतिरृणमाददिस्स्यात् ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजजनाः किं कुर्य्युरित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) (आशिष्ठाः) अतिशयेनाशुगामिनः (अनु) (शृण्वन्ति) (वह्नयः) वोढारोऽश्वाः (सभेयः) सभायां साधुः (विप्रः) मेधावी (भरते) धरति (मती) मत्या प्रज्ञया (धना) धनानि (वीळुद्वेषा) दृढद्वेषाः (अनु) (वशा) कमनीयानि (णम्) (आददिः) आदाता (सः) (ह) किल (वाजी) प्रशस्तविज्ञानः (समिथे) सङ्ग्रामे (ब्रह्मणः) राज्यधनस्य (पतिः) पालकः ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह्निरित्यश्वस्य गौणिकं नाम। यथा वह्नयो वोढारः सन्ति तथैवाश्वा भवन्ति राजपुरुषा यान्दुष्टाचारान् शृणुयुस्तान् वशीकृत्य सर्वप्रियं साध्नुयुः ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह्नि हे घोड्याचे गौण नाव आहे. जसा अग्नी कुठेही पोचविणारा असतो तसे घोडेही असतात. राजपुरुषांनी ज्या दुष्ट लोकांबद्दल ऐकलेले असते त्यांना वश करून सर्वांचे प्रिय करावे. ॥ १३ ॥
14 ब्रह्मणस्पतेरभवद्यथावशं सत्यो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ब्र᳓ह्मणस् प᳓तेर् अभवद् यथावशं᳓
सत्यो᳓ मन्यु᳓र् म᳓हि क᳓र्मा करिष्यतः᳓
यो᳓ गा᳓ उदा᳓जत् स᳓ दिवे᳓ वि᳓ चाभजन्
मही᳓व रीतिः᳓ श᳓वसासरत् पृ᳓थक्
मूलम् ...{Loading}...
ब्रह्म॑ण॒स्पते॑रभवद्यथाव॒शं स॒त्यो म॒न्युर्महि॒ कर्मा॑ करिष्य॒तः ।
यो गा उ॒दाज॒त्स दि॒वे वि चा॑भजन्म॒हीव॑ री॒तिः शव॑सासर॒त्पृथ॑क् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ब्र᳓ह्मणस् प᳓तेर् अभवद् यथावशं᳓
सत्यो᳓ मन्यु᳓र् म᳓हि क᳓र्मा करिष्यतः᳓
यो᳓ गा᳓ उदा᳓जत् स᳓ दिवे᳓ वि᳓ चाभजन्
मही᳓व रीतिः᳓ श᳓वसासरत् पृ᳓थक्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhavat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
páteḥ ← páti- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
yathāvaśám ← yathāvaśám (invariable)
kariṣyatáḥ ← √kr̥- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:FUT, voice:ACT}
kárma ← kárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
manyúḥ ← manyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
satyáḥ ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhajat ← √bhaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
divé ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
udā́jat ← √aj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asarat ← √sr̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
mahī́ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pŕ̥thak ← pŕ̥thak (invariable)
rītíḥ ← rītí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ब्रह्म॑णः । पतेः॑ । अ॒भ॒व॒त् । य॒था॒ऽव॒शम् । स॒त्यः । म॒न्युः । महि॑ । कर्म॑ । क॒रि॒ष्य॒तः ।
यः । गाः । उ॒त्ऽआज॑त् । सः । दि॒वे । वि । च॒ । अ॒भ॒ज॒त् । म॒हीऽइ॑व । री॒तिः । शव॑सा । अ॒स॒र॒त् । पृथ॑क् ॥
Hellwig Grammar
- brahmaṇaspater ← brahmaṇaspateḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- abhavad ← abhavat ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- yathāvaśaṃ ← yathāvaśam
- [adverb]
- satyo ← satyaḥ ← satya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “true; real; real; faithful; good.”
- manyur ← manyuḥ ← manyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “anger; fury; rage; wrath.”
- mahi
- [noun], accusative, plural, neuter
- “great; firm.”
- karmā ← karman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “action; saṃskāra; ritual; procedure; karman; treatment; object; function; production; job; operation; karman [word]; act; job; passive voice; activity; consequence; function; yajña; pañcakarman; cooking; occupation; profession; construction; duty; method; natural process; duty; therapy.”
- kariṣyataḥ ← kṛ
- [verb noun], genitive, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- udājat ← udaj ← √aj
- [verb], singular, Imperfect
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dive ← diva
- [noun], accusative, dual, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- cābhajan ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cābhajan ← abhajat ← bhaj
- [verb], singular, Imperfect
- “eat; enjoy; enter (a state); worship; love; flee; possess; fall to one’s share; partake; share; get; approach; love; use.”
- mahīva ← mahī ← mah
- [noun], nominative, singular, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- mahīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- rītiḥ ← rīti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “brass; rītikā; method; bell metal; stream; expressive style; manner.”
- śavasāsarat ← śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- śavasāsarat ← asarat ← sṛ
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “sṛ; liquefy; run; spread; stretch out.”
- pṛthak
- [adverb]
- “individually; apart; each; by the piece; independently; pṛthak [word].”
सायण-भाष्यम्
महिमहत्कर्मकरिष्यतः ब्रह्मणस्पतेः मन्युः मननसाधनोमन्त्रः क्रोधोवायथावशं यथाकामंसत्यः अवितथोभवत् सयथाकामयतेतथाकरोतीत्यर्थः योब्रह्मणस्पतिः पणिभिरपहृतागाः उदाजत् उदग- मयत् गुहायानिरगमयदित्यर्थः सब्रह्मणस्पतिः दिवेद्युलोकायतत्रत्येभ्योदेवेभ्यइत्यर्थः व्यभजच्च तागाविभक्ताश्चाकरोत् सचगोसमूहः महीवरीतिः महतीस्तुतिरिव रीङ्स्रवणेयथागङ्गादीनांस्रोतः विभक्तंसत् न्म्नदेशाभिमूकम्प्रसरति तथाशवसाआत्मीयेनबलेन तत्तदेवगृहम्पृथक् विभिन्नंअसरत् अग- च्छत् ॥ १४ ॥
Wilson
English translation:
“The purpose of Brahmaṇaspati, engaging in a great work, has been successful, according to his wish; for he it was who recovered (the stolen) cattle for (the dwellers in) heaven; and distrubuted them; so that of their own power they took different directions, like (the branches of) a mighty river.”
Jamison Brereton
The battle-fury of the lord of the sacred formulation, who will do the great deed, became real according to his will:
He who drove the cattle up also distributed them to heaven. Like a
great stream, (the stream of cattle) ran in separate ways through
his power.
Griffith
The wrath of Brahmanaspati according to his will had full effect when he would do a mighty deed.
The kine he drave forth and distributed to heaven, even as a copious flood with strength flows sundry ways.
Geldner
Des Brahmanaspati Eifer ging ganz nach Wunsch in Erfüllung, wenn er ein großes Werk vollbringen wollte, der die Kühe heraustrieb, und er teilte sie der Himmelswelt aus. Mächtig wie ein großer Strom lief die Herde auseinander.
Grassmann
Ihm, dem Gebets Herrn, ward nach Wunsch der Zorn zur That als er zu thun das grosse Werk sich rüstete; Die Kühe trieb er aus und gab dem Himmel sie, der grosse Strom ergoss sich da ringsum mit Kraft.
Elizarenkova
Пыл Брахманаспати по его воле нашел себе выход,
Когда он собрался совершить великие деяния,
Тот (пыл), который выгнал коров и распределил (их) в небе.
Мощно, словно великий поток, (стадо) растеклось в разные стороны.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- जगती
- निषादः
15 ब्रह्मणस्पते सुयमस्य - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ब्र᳓ह्मणस् पते सुय᳓मस्य विश्व᳓हा
रायः᳓ सियाम रथि᳓यो व᳓यस्वतः
वीरे᳓षु वीराँ᳓ उ᳓प पृन्धि नस् तुवं᳓
य᳓द् ई᳓शानो ब्र᳓ह्मणा वे᳓षि मे ह᳓वम्
मूलम् ...{Loading}...
ब्रह्म॑णस्पते सु॒यम॑स्य वि॒श्वहा॑ रा॒यः स्या॑म र॒थ्यो॒३॒॑ वय॑स्वतः ।
वी॒रेषु॑ वी॒राँ उप॑ पृङ्धि न॒स्त्वं यदीशा॑नो॒ ब्रह्म॑णा॒ वेषि॑ मे॒ हव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ब्र᳓ह्मणस् पते सुय᳓मस्य विश्व᳓हा
रायः᳓ सियाम रथि᳓यो व᳓यस्वतः
वीरे᳓षु वीराँ᳓ उ᳓प पृन्धि नस् तुवं᳓
य᳓द् ई᳓शानो ब्र᳓ह्मणा वे᳓षि मे ह᳓वम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pate ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
suyámasya ← suyáma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
viśváhā ← viśváhā (invariable)
rathyàḥ ← rathī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
váyasvataḥ ← váyasvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pr̥ṅdhi ← √pr̥c- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
vīrā́n ← vīrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vīréṣu ← vīrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
bráhmaṇā ← bráhman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ī́śānaḥ ← √īś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, voice:MED}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
véṣi ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ब्रह्म॑णः । प॒ते॒ । सु॒ऽयम॑स्य । वि॒श्वहा॑ । रा॒यः । स्या॒म॒ । र॒थ्यः॑ । वय॑स्वतः ।
वी॒रेषु॑ । वी॒रान् । उप॑ । पृ॒ङ्धि॒ । नः॒ । त्वम् । यत् । ईशा॑नः । ब्रह्म॑णा । वेषि॑ । मे॒ । हव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- brahmaṇaspate ← brahmaṇaspati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- suyamasya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suyamasya ← yamasya ← yama
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Yama; yama; twin; yam; Yama; two; bridle; yama [word]; Asvins.”
- viśvahā
- [adverb]
- rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- rathyo ← rathyaḥ ← rathī
- [noun], nominative, plural, masculine
- vayasvataḥ ← vayasvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- vīreṣu ← vīra
- [noun], locative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- vīrāṃ ← vīra
- [noun], accusative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- pṛṅdhi ← pṛc
- [verb], singular, Present imperative
- “mix; unite.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- īśāno ← īśānaḥ ← īś
- [verb noun], nominative, singular
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- brahmaṇā ← brahman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- veṣi ← vī
- [verb], singular, Present indikative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हेब्रह्मणस्पते मन्त्राधिपते सुयमस्यसुष्ठुनियन्तव्यस्य वयस्वतोन्नयुक्तस्य रायोधनस्यविश्वहावि- श्वोषुसर्वेष्वहस्सुरथ्योधिपतयः स्यामभूयास्म रथाएषांसन्तीतिरथ्यः छन्दसीवनिपावितिमत्वर्थी- योयः ईकारः अपिच नोस्माकंवीरेषुवीर्याज्जातेष्वस्मदीयेषुपुत्रेषुवीरान् पुत्रान् त्वंउपपृङ्ग्धि सं- पृक्तान्कुरु उत्पादय पृचीसम्पर्के रौधादिकः वयम्पौत्रानपिलभेमहीतियावत् यद्यतः ईशानः सर्व- स्येश्वरस्त्वं ब्रह्मणा अन्ननामैतत् हविर्लक्षणेनान्नेनसह मेहवम् मदीयंस्तुतिलक्षणमाह्वानं वेषि कामयसे वीगतिप्रजनकान्त्यशनखादनेषु अतोमयोक्तङ्कुर्वित्यर्थः ॥ १५ ॥
Wilson
English translation:
“May we, Brahmaṇaspati, be daily in the possession of well-regulated and food-supplying wealth; do you add for us posterity to posterity, since you, who are the ruler (of all) accept my invocation with (offered sacrificial) food.”
Jamison Brereton
O lord of the sacred formulation, may we be the charioteers of easily controlled, vigorous wealth throughout all our days.
Mix heroes among heroes for us, when, being the master through my formulation, you pursue my call.
Griffith
O Brahmanaspati, may we be evermore masters of wealth well-guided, full of vital strength.
Heroes on heroes send abundantly to us, when thou omnipotent through prayer seekest my call.
Geldner
O Brahmanaspati, wir wollen allezeit die Lenker eines leicht zu regierenden Besitzes sein. Häufe du uns Söhne auf Söhne, wenn du, durch Zauberwort mächtig, meinem Rufe nachkommst!
Grassmann
Brihaspati, wir seien Wagenlenker stets des schöngelenkten Schatzes, der an Labung reich; O führe Helden uns auf Helden reichlich zu, wenn durch Gebet gebietend meinem Ruf du nahst.
Elizarenkova
О Брахманаспати, да будем мы все дни
Колесничими легко управляемого богатства, состоящего из жизненной силы!
Переполни ты нас героями среди героев,
Когда могущественный благодаря молитве ты придешь на мой зов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ब्रह्मणः) धन के (पते) रक्षक (रथ्यः) रथक्रिया में प्रवीण (विश्वहा) सबको जानने वा प्राप्त होनेवाले (त्वम्) आप (ब्रह्मणा) वेद से (मे) मेरे (यत्) जिस (हवम्) आह्वान बुलाने को (वेषि) प्राप्त होते हो उस आह्वान से (नः) हमको (सुयमस्य) सुन्दर संयम हों जिससे उस और (वयस्वतः) जिसके होने में अच्छा जीवन व्यतीत हो उस (रायः) धनके रक्षक (वीरेषु) वीर सिपाहियों में हम (वीरान्) वीर लोगों से (उप,पृङ्धि) समीप सम्बन्ध कीजिये जिससे हम लोग अभीष्ट कार्य सिद्ध करनेवाले (स्याम) हों ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग सुन्दर संयमवाले हों, वे बहुत काल जीवें, जो ब्रह्मचर्य्य का पालन करें, वे आत्मा और शरीर से अच्छे वीर होते हैं ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ब्रह्मणस्पते रथ्यो विश्वहेशानस्त्वं ब्रह्मणा मे यद्धवं वेषि तेन नोऽस्मान् सुयमस्य वयस्वतो रायो वीरेषु नोऽस्मान् वीरानुपपृङ्धि यतो वयमभीष्टसिद्धाः स्याम ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किं कुर्युरित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ब्रह्मणः) धनस्य (पते) पालयितः (सुयमस्य) शोभना यमा यस्मात्तस्य (विश्वहा) विश्वं हन्ति जानाति प्राप्नोति वा सः (रायः) धनस्य (स्याम) भवेम (रथ्यः) रथेषु साधुः (वयस्वतः) प्रशस्तं वयो जीवनं विद्यते यस्मिँस्तस्य (वीरेषु) सुभटेषु (वीरान्) शूरान् (उप) (पृङ्धि) सम्बधान (नः) अस्मान् (त्वम्) (यत्) यम् (ईशानः) समर्थः (ब्रह्मणा) वेदेन (वेषि) प्राप्नोषि (मे) मम (हवम्) आह्वानम् ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सुसंयताः स्युस्ते चिरं जीवेयुः। ये ब्रह्मचर्यं पालयेयुस्त आत्मशरीराभ्यां सुवीरा जायन्ते ॥१५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक संयमी असतात, ते दीर्घजीवी होतात. जे ब्रह्मचर्याचे पालन करतात ते आत्मा व शरीराने उत्तम वीर पुरुष बनतात. ॥ १५ ॥
16 ब्रह्मणस्पते त्वमस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ब्र᳓ह्मणस् पते तुव᳓म् अस्य᳓ यन्ता᳓
सूक्त᳓स्य बोधि त᳓नयं च जिन्व
वि᳓श्वं त᳓द् भद्रं᳓ य᳓द् अ᳓वन्ति देवा᳓
बृह᳓द् वदेम विद᳓थे सुवी᳓राः
मूलम् ...{Loading}...
ब्रह्म॑णस्पते॒ त्वम॒स्य य॒न्ता सू॒क्तस्य॑ बोधि॒ तन॑यं च जिन्व ।
विश्वं॒ तद्भ॒द्रं यदव॑न्ति दे॒वा बृ॒हद्व॑देम वि॒दथे॑ सु॒वीराः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ब्र᳓ह्मणस् पते तुव᳓म् अस्य᳓ यन्ता᳓
सूक्त᳓स्य बोधि त᳓नयं च जिन्व
वि᳓श्वं त᳓द् भद्रं᳓ य᳓द् अ᳓वन्ति देवा᳓
बृह᳓द् वदेम विद᳓थे सुवी᳓राः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pate ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
yantā́ ← yantár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bodhi ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
jinva ← √ji- 2 ~ jinv- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sūktásya ← sūktá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tánayam ← tánaya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ávanti ← √avⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhadrám ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
suvī́rāḥ ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vadema ← √vadⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vidáthe ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ब्रह्म॑णः । प॒ते॒ । त्वम् । अ॒स्य । य॒न्ता । सु॒ऽउक्तस्य॑ । बो॒धि॒ । तन॑यम् । च॒ । जि॒न्व॒ ।
विश्व॑म् । तत् । भ॒द्रम् । यत् । अव॑न्ति । दे॒वाः । बृ॒हत् । व॒दे॒म॒ । वि॒दथे॑ । सु॒ऽवीराः॑ ॥
Hellwig Grammar
- brahmaṇaspate ← brahmaṇaspati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yantā ← yam
- [verb], singular, periphrast. future
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- sūktasya ← sūkta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Mantra; hymn.”
- bodhi ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- tanayaṃ ← tanayam ← tanaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “son.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- jinva ← jinv
- [verb], singular, Present imperative
- “enliven; animate.”
- viśvaṃ ← viśvam ← viśva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- bhadraṃ ← bhadram ← bhadra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- yad ← yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- avanti ← av
- [verb], plural, Present indikative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vadema ← vad
- [verb], plural, Present optative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- vidathe ← vidatha
- [noun], locative, singular, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- suvīrāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrāḥ ← vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
हेब्रह्मणस्पते यन्तासर्वस्यजगतोनियन्तात्वं अस्यसूक्तस्यइदंसूक्तं क्रियाग्रहणङ्कर्तव्यमिति कर्मणः सम्प्रदानत्वाच्चतुर्थ्यर्थेषष्ठि बोधि बुध्यस्व बुध्वातनयम्पुत्रञ्चास्मभ्यं जिन्व प्रेरय जिविःप्रीणनार्थः अत्र प्रेरणेवर्तते धातूनामनेकार्थत्वात् यद्भद्रङ्कल्याणं देवाःसर्वे अवन्तिरक्षन्ति विश्वं सर्वं तद्भद्रञ्चजिन्वे तिशेषः वयञ्चसुवीराः शोभनैः वीरैः पुत्रपौत्रादिभिरुपेताःसन्तः बृहत्प्रौढं स्तोत्रं विदथेविदन्ति यष्टव्यतयास्मिन्देवान् जानन्तीतिविदथोयज्ञः तस्मिन्वदेमब्रूयाम ॥ १६ ॥इन्धानइतिपञ्चर्चन्तृतीयंसूक्तं गार्त्समदं जागतम्ब्राह्मणस्पत्यम् तथाचानुक्रान्तम्—इन्धानःपञ्चजा- गतन्त्विति लैङ्गिकोविनियोगः ।
Wilson
English translation:
“Brahmaṇaspati, who are the regulator of this (world), understand (the purport of) our hymn, and grant us posterity; for all is prosperous that the gods protect; (and therefore) may we, blessed with excellent descendants, glorify you at this sacrifice.”
Jamison Brereton
O lord of the sacred formulation, become the guide of this hymn and give life to our lineage.
All that is fortunate which the gods aid. – May we speak loftily at the ritual distribution, in possession of good heroes.
Griffith
O Brahmanaspati, be thou controller of this our hymn, and prosper thou our children.
All that the Gods regard with love is blessed. Loud may we speak, with heroes, in assembly.
Geldner
O Brahmanaspati, sei du der Lenker dieses Liedes und erwecke Nachkommenschaft! Alles das ist löblich, was die Götter begünstigen. - Wir möchten das große Wort führen als Meister in weiser Rede.
Grassmann
Gebetes Herr, sei dieses Liedes Lenker, und Kindeskinder mögest du uns schaffen; voll Heil ist alles, was die Götter segnen; lasst laut im Chore bei dem Fest uns singen.
Elizarenkova
О Брахманаспати, управляй ты этим гимном
И вдохни жизнь в (наше) потомство!
Все то благо, чему благоприятствуют боги.
Мы хотим провозгласить жертвенную раздачу, (чтобы иметь) прекрасный мужей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गृत्समदः शौनकः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ब्रह्मणः,पते) धन के पालक विद्वान् (त्वं) तू (अस्य) इस (सूक्तस्य) सूक्त अर्थात् अच्छे प्रकार कहे वाक्य के अर्थ को (बोधि) जान (तनयम्) औरस पुत्र वा विद्यार्थी जन को (जिन्व) सुखी कर (च) और राज्य का (यन्ता) नियमकर्त्ता हो जिससे (देवाः) विद्वान् लोग (यत्) जिस (विश्वम्) जगत् की (अवन्ति) रक्षा करते हैं (तत्) उसको (बृहत्) बड़ा (भद्रम्) कल्याणयुक्त (विदथे) जानने योग्य सङ्ग्रामादि व्यवहार में (सुवीराः) सुन्दर वीरोंवाले हम लोग (वदेम) उपदेश करें ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को उचित है कि सुन्दर नियम से वेद के अर्थों को जान पूर्ण युवावस्था में स्वयंवर विवाह कर धर्म से सन्तानों की उत्पत्ति और रक्षाकर यथावत् ब्रह्मचर्य के साथ सुन्दर शिक्षा दे और विद्वान् करके सुख बढ़ावें ॥१६॥ इस सूक्त में विद्वान् और ईश्वर के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति है, यह जानो ॥ यह चौबीसवाँ सूक्त और तीसरा वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ब्रह्मणस्पते त्वमस्य सूक्तस्यार्थं बोधि तनयं जिन्व राज्यस्य च यन्ता भव यतो देवा यद्विश्वमवन्ति तद्बृहद्भद्रं विदथे सुवीरा वयं वदेम ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ब्रह्मणः) (पते) धनस्य पालक (त्वम्) (अस्य) (यन्ता) नियन्ता (सूक्तस्य) सुष्ठूक्तस्यार्थम् (बोधि) जानीहि (तनयम्) औरसं विद्यार्थिनं वा (च) (जिन्व) सुखय (विश्वम्) जगत् (तत्) (भद्रम्) भन्दनीयं कल्याणयुक्तम् (यत्) (अवन्ति) रक्षन्ति (देवाः) विद्वांसः (बृहत्) महत् (वदेम) (विदथे) विज्ञातव्ये सङ्ग्रामादिव्यवहारे (सुवीराः) ॥१६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैर्मनुष्यैः सुनियमेन वेदार्थान् विज्ञाय पूर्णयुवावस्थायां स्वयंवरं विवाहं विधाय धर्मेणापत्यान्युत्पाद्य संपाल्य यथावत् ब्रह्मचर्य्येण सुशिक्ष्य विदुषः कृत्वा सुखं वर्द्धनीयमिति ॥१६॥ अत्र विद्वदीश्वरगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति बोध्यम् ॥ इति चतुर्विंशतितमं सूक्तं तृतीयो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी वेदाचे अर्थ नियमपूर्वक जाणून पूर्ण युवावस्थेमध्ये स्वयंवर विवाह करून धर्माने संतानांची उत्पत्ती व रक्षण करून त्यांना यथायोग्य ब्रह्मचर्याचे चांगले शिक्षण द्यावे व विद्वान करून सुख वाढवावे. ॥ १६ ॥