सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ वयं ते वयः ’ इति नवर्चं नवमं सूक्तं गार्त्समदं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । ’ वयं ते ’ इत्यनुक्रान्तम् । सूक्तविनियोगो लिङ्गादवधार्यताम् ।
Jamison Brereton
20 (211)
Indra
Gr̥tsamada
9 verses: triṣṭubh, except virāḍrūpā 3
This hymn contains a number of metrical peculiarities: verses 2c, 8b, and possibly 6d are one syllable short. On the other hand, the name “Indra”—and the poet draws attention to the name in verse 6—is clearly disyllabic only in the first and in the final verse. Everywhere else, a trisyllabic pronunciation will restore the meter. Again, the poet emphasizes this since in verses 2a, 3a, and 4a the vocative indra, nominative índraḥ, and accusative índram, all in the same metrical position, can be recited trisyllabically. There is also a double sandhi contraction in verse 2b, where abhiṣṭipā́ḥ asi* > abhiṣṭipā́si. Verse 2b contains a śleṣa, in which the same word can function in two different roles, since tvā́vataḥ “such as you” can be both a genitive singular with “good favor” and an accusative plural modifying “men.” Verse 2a has ūtī́ for ūtíbhiḥ. None of these forms is unprecedented in the R̥gveda, but the persistent and deliberate use of such semi-irregularities suggests that the poet has a particular purpose in employing them. Perhaps he wished to call special attention to the inspired thinking and insight (vss. 1, 2), the praises and lauds (vss. 3, 4, 5, 7), and the poetic formulations (vss. 4, 5) of the poet by using words that would in some way call attention to themselves. It is these words that Indra “makes power ful” (vss. 5, 7).
The hymn ends by contrasting the poets and their people, whom Indra helps, to the Dāsas and Dasyus, whom he defeats. Again, there may be a suggestion that what differentiates the fates of the poets and their enemies is precisely the mastery that the former have over words.
The mythical references in 5cd are obscure, but they may have something to do with the conquest of darkness by light. If so, then they anticipate Indra’s victory over the Dāsa fortresses “with their dark wombs” (vs. 7).
01 वयं ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वयं᳓ ते व᳓य इन्द्र विद्धि᳓ षु᳓ णः
प्र᳓ भरामहे वाजयु᳓र् न᳓ र᳓थम्
विपन्य᳓वो दी᳓धियतो मनीषा᳓
सुम्न᳓म् इ᳓यक्षन्तस् तुवा᳓वतो नॄ᳓न्
मूलम् ...{Loading}...
व॒यं ते॒ वय॑ इन्द्र वि॒द्धि षु णः॒ प्र भ॑रामहे वाज॒युर्न रथ॑म् ।
वि॒प॒न्यवो॒ दीध्य॑तो मनी॒षा सु॒म्नमिय॑क्षन्त॒स्त्वाव॑तो॒ नॄन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वयं᳓ ते व᳓य इन्द्र विद्धि᳓ षु᳓ णः
प्र᳓ भरामहे वाजयु᳓र् न᳓ र᳓थम्
विपन्य᳓वो दी᳓धियतो मनीषा᳓
सुम्न᳓म् इ᳓यक्षन्तस् तुवा᳓वतो नॄ᳓न्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sú ← sú (invariable)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
viddhí ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
bharāmahe ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
prá ← prá (invariable)
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vājayúḥ ← vājayú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dī́dhyataḥ ← √dhī- (root)
{case:NOM, number:PL, voice:ACT}
manīṣā́ ← manīṣā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vipanyávaḥ ← vipanyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
íyakṣantaḥ ← √naś- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
nr̥̄́n ← nár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sumnám ← sumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tvā́vataḥ ← tvā́vant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
व॒यम् । ते॒ । वयः॑ । इ॒न्द्र॒ । वि॒द्धि । सु । नः॒ । प्र । भ॒रा॒म॒हे॒ । वा॒ज॒ऽयुः । न । रथ॑म् ।
वि॒प॒न्यवः॑ । दीध्य॑तः । म॒नी॒षा । सु॒म्नम् । इय॑क्षन्तः । त्वाऽव॑तः । नॄन् ॥
Hellwig Grammar
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- vaya ← vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- viddhi ← vid
- [verb], singular, Present imperative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- ṇaḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bharāmahe ← bhṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- vājayur ← vājayuḥ ← vājayu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “competing(a); competitive.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- vipanyavo ← vipanyavaḥ ← vipanyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “admiring; laudatory.”
- dīdhyato ← dīdhyataḥ ← dhī
- [verb noun], nominative, plural
- “think; desire; chew over.”
- manīṣā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; inspiration; idea; thinking; wish; consideration; intelligence.”
- sumnam ← sumna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- iyakṣantas ← iyakṣantaḥ ← iyakṣ ← √yaj
- [verb noun], nominative, plural
- “endeavor.”
- tvāvato ← tvāvataḥ ← tvāvat
- [noun], accusative, plural, masculine
- nṝn ← nṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
सायण-भाष्यम्
वयन्तेवयइतिनवर्चन्नवमंसूक्तम् गार्त्समदन्त्रैष्टुभमैन्द्रम् वयन्तइत्यनुक्रान्तम् सूक्तविनियोगोलिङ्गा दवधार्यताम् ।हेइन्द्र तेत् भ्यंवयंवयः सोमलक्षणमन्नं प्रभरामहे प्रकर्षेणसम्पादयामः तत्रदृष्टान्तः—वाजयुर्नय थान्नमात्मनइच्छन्पुमान् रथंशकटंसम्पादयतितद्वत् एवंहविःसम्पादकान्नोस्मान् सुसुष्ठु विद्धिजानीहि विदेर्ज्ञानार्थस्यलोटिरूपं वाक्यादित्वादनिघातः किङ्कुर्वन्तोवयं विपन्यवः तवस्तोत्रं कुर्वाणाः मनी षामनसईषयास्तुत्यादीध्यतोदीप्यमानाः दीधीङ्दीप्तिदेवनयोः व्यत्ययेनशतृ त्वावतः युष्मदस्मद्भ्यां छन्दसिसादृश्यौपसङ्ख्यानमितिवतुप् त्वत्सदृशान् नॄन् नेतॄन् अग्न्यादीन्सुम्नं सुखमियक्षन्तः याचमा- नाः यद्वा सुम्नंसुखेननॄन् नेतॄन् अग्न्यादीन् देवान् इयक्षन्तः इयक्षतिर्गतिकर्मा हविषातान्प्राप्नुवन्तोवयं भरमहइतिसमन्वयः ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“We bring to you, Indra, (sacrificial) food, as one desiring food brings his wagon; regard us benevolently when glorifying you, rendering (you) illustrious by (our) praise, and soliciting such guides as you are to felicity.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
As one desiring food brings: vājayurna ratham: yathā annamiccahanpumān śakaṭam sampādayati, as a man, wishing food, provides his cart or barrow to take it away
Jamison Brereton
We bring forward vitality for you, Indra—know of us!—as one seeking victory’s prize (brings forward) a chariot,
as marveling we reflect through our inspired thinking and seek to obtain (both) the good favor of one such as you and men (such as you).
Griffith
As one brings forth his car when fain for combat, so bring we power to thee- regard us, Indra-
Well skilled in song, thoughtful in spirit, seeking great bliss from one like thee amid the Heroes.
Geldner
Wir führen dir, Indra, - nimm doch ja Kenntnis von uns - eine Stärkung vor wie einer, der den Siegerpreis begehrt, seinen Wagen, laut preisend, im Geist nachsinnend, um die Gunst eines Herren gleich dir zu erlangen.
Grassmann
Wir fördern dir, o Indra, merke recht drauf, die Labung, wie Wettkämpfende den Wagen, Bewunderungsvoll, und singend mit Verständniss, erflehend Gunst von Männern, so wie du bist.
Elizarenkova
Мы приносим тебе – узнай нас хорошенько, о Индра! -
Усиление, как жаждущий награды (вывозит) колесницу,
Восхищаясь, следуя мыслью,
Стремясь завоевать расположение такого из мужей, как ты.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नव चावाले बीसवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में इन्द्र शब्द से विद्वान् के गुणों का उपदेश किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वयः) मनोहर (इन्द्र) विद्वान् जो (विपन्यवः) विशेषकर स्तुति के व्यवहारों को करनेवाले (त्वावतः) आपके सदृश (नॄन्) मनुष्यों का (इयक्षन्तः) सत्कार करते हुए (दीध्यतः) देदीप्यमान (वयम्) हम लोग (मनीषा) बुद्धि से (ते) आपके (रथम्) विमानादि यान को (वाजयुः) वेग की कामना करनेवाला (न) जैसे वैसे (सुम्नम्) सुख को (सु,प्र,भरामहे) अच्छे प्रकार पुष्ट करें उन (नः) हम लोगों को आप (विद्धि) जानें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो सत्कार करने योग्यों को सत्कार करते और सत्य व्यवहार से वर्त्ताव वर्त्तते हैं, वे समस्त सुख के धारण करने को योग्य होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वय इन्द्र ये विपन्यवस्त्वावतो नॄनियक्षन्तो दीध्यतो वयं मनीषा ते रथं वाजयुर्न सुम्नं सुप्रभरामहे तान्नोऽस्माँस्त्वं विद्धि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेन्द्रशब्देन विद्वद्गुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयम्) (ते) तव (वयः) कमनीय (इन्द्र) विद्वन् (विद्धि) जानीहि (सु) सुष्ठु (नः) अस्मान् (प्र) (भरामहे) पुष्येम (वाजयुः) यो वाजं वेगं कामयते सः (न) इव (रथम्) विमानादियानम् (विपन्यवः) विशेषेण स्तुत्या व्यवहर्त्तारः (दीध्यतः) देदीप्यमानाः (मनीषा) प्रज्ञया (सुम्नम्) सुखम् (इयक्षन्तः) सत्कुर्वन्तः (त्वावतः) त्वत्सदृशान् (नॄन्) ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये सत्कर्त्तव्यान् पूजयन्ति सत्येन व्यवहरन्ति ते सर्वं सुखं धर्त्तुमर्हन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात इंद्र, विद्वान, ईश्वर, सभापती इत्यादींच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे सत्कार करण्यायोग्य असणाऱ्यांचा सत्कार करतात व सत्य व्यवहाराने वागतात ते संपूर्ण सुख धारण करतात. ॥ १ ॥
02 त्वं न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ न इन्दर+ तुवा᳓भिर् ऊती᳓
तुवायतो᳓ अभिष्टिपा᳓सि ज᳓नान्
तुव᳓म् इनो᳓ दा᳐शु᳓षो वरूता᳓
इत्था᳓आधीर् अभि᳓ यो᳓ न᳓क्षति त्वा
मूलम् ...{Loading}...
त्वं न॑ इन्द्र॒ त्वाभि॑रू॒ती त्वा॑य॒तो अ॑भिष्टि॒पासि॒ जना॑न् ।
त्वमि॒नो दा॒शुषो॑ वरू॒तेत्थाधी॑र॒भि यो नक्ष॑ति त्वा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवं᳓ न इन्दर+ तुवा᳓भिर् ऊती᳓
तुवायतो᳓ अभिष्टिपा᳓सि ज᳓नान्
तुव᳓म् इनो᳓ दा᳐शु᳓षो वरूता᳓
इत्था᳓आधीर् अभि᳓ यो᳓ न᳓क्षति त्वा
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tvā́bhiḥ ← tvá- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
abhiṣṭipā́ḥ ← abhiṣṭipā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jánān ← jána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
tvāyatáḥ ← √tvāy- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dāśúṣaḥ ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
ináḥ ← iná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
varūtā́ ← varūtár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
itthā́dhīḥ ← itthā́dhī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nákṣati ← √nakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । त्वाभिः॑ । ऊ॒ती । त्वा॒ऽय॒तः । अ॒भि॒ष्टि॒ऽपा । अ॒सि॒ । जना॑न् ।
त्वम् । इ॒नः । दा॒शुषः॑ । व॒रू॒ता । इ॒त्थाऽधीः॑ । अ॒भि । यः । नक्ष॑ति । त्वा॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tvābhir ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- tvāyato ← tvāyataḥ ← tvāyat
- [noun], accusative, plural, masculine
- abhiṣṭipāsi ← abhiṣṭi
- [noun], feminine
- “prevalence; protection.”
- abhiṣṭipāsi ← pā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “protecting.”
- abhiṣṭipāsi ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- janān ← jana
- [noun], accusative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- ino ← inaḥ ← ina
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty; powerful.”
- dāśuṣo ← dāśuṣaḥ ← dāś
- [verb noun], genitive, singular
- “sacrifice; give.”
- varūtetthādhīr ← varūtā ← varūtṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “varūtṛ [word].”
- varūtetthādhīr ← itthā
- [adverb]
- “thus; here.”
- varūtetthādhīr ← dhīḥ ← dhī
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- nakṣati ← nakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “reach; approach.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
सायण-भाष्यम्
हेइन्द्र त्वन्त्वाभिःत्वदीयाभिरूती ऊतिभिः पालनादिभिःनोस्मान् पाहि किञ्च त्वायतः सुपआ- त्मनः क्यच् शतुरनुमइतिविभक्तेरुदात्तत्वं त्वत्कामान् जनान् अभिष्टिपा सुपांसुलुगितिसोराकारः अभिश्ख्टयोभिगन्तारः शत्रवः तेभ्यः पातारक्षकोसिभवसि दाशुषोहविर्दत्तवतोयजमानस्यत्वमिनः ईश्वरःखलु वरूता ग्रसितस्कभितेतिनिपातनादीकारस्यऊकारः बाधकानान्निवारकोसि किञ्च त्वन्त- स्यस्तोतुरित्थाधीः एवंविधोपद्रवोपशमरूपकर्मासि यस्त्वात्वामभिनक्षति हविषापरिचरति ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“(Defend us), Indra, with your protections, for you are the defender against enemies of those men who rely upon you; you are the lord of the offerer (of the libation) and the repeller (of foes), and with these acts (protect) him who worships you.”
Jamison Brereton
You, Indra, with your help are by your dominance the protector of us, the people devoted to you.
You are the forceful guardian of the pious man, who, possessed of right insight, attains you.
Griffith
Indra, thou art our own with thy protection, a guardian near to men who love thee truly,
Active art thou, the liberal man’s defender, his who draws near to thee with right devotion.
Geldner
Du bist, Indra, mit deinen Hilfen ein überlegener Schützer für uns Leute, die dir ergeben sind. Du bist der gewaltige Verteidiger des Spenders der in solcher Absicht dir naht.
Grassmann
Du schützest uns durch deine Hülfen, Indra, bist Beistand uns, den Männern, die dich lieben, Du bist der starke Schutz und Schirm dem Frommen der recht voll Andacht betend dir sich nahet.
Elizarenkova
Ты для нас, о Индра, с твоими поддержками –
Превосходный хранитель людей, преданных тебе.
Ты могучий защитник почитающего (тебя),
Когда он приближается с такой мыслью к тебе.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को इस मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त विद्वान् (यः) जो (वरूता) स्वीकार करनेवाला (इत्थाधीः) इस हेतु से धारणावाली हुई है बुद्धि जिसकी वह जन (त्वा) आपको (अभि,नक्षति) सन्मुख प्राप्त होता वह (इनः) समर्थ (त्वायतः) आपकी कामना करते हुए (दाशुषः) देनेवाले (जनान्) जनों को और (नः) हमलोगों को पाले रखे (त्वम्) आप भी रक्षा करें और जिस कारण से (त्वम्) आप (अभिष्टिपा) अभिकाङ्क्षा के पालनेवाले (असि) हैं इसी कारण (त्वाभिः) आपकी (ऊती) रक्षाओं के सहित हमलोग सुख को अच्छे प्रकार धारण करते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पिछले मन्त्र से (सुम्नम्) और (प्रभरामहे) इन दोनों पदों की अनुवृत्ति है। जो विद्वानों को प्राप्त होकर प्राणियों के सुख की कामना करते हैं, वे दाता होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र यो वरूता इत्थाधीर्जनो त्वाभि नक्षति स इनस्त्वायतो दाशुषो जनान् नोऽस्माँश्च रक्षतु त्वं च रक्ष यतस्त्वमभिष्टिपा असि तस्मात्त्वाभिरूती सहिता वयं सुम्नं प्रभरामहे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (नः) अस्मान् (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त विद्वान् वा (त्वाभिः) त्वदीयाभिः (ऊतो) रक्षाभिः (त्वायतः) त्वां कामयमानान् (अभिष्टिपा) योऽभिष्टिं पासि सः। अत्राकारादेशः (असि) (जनान्) (त्वम्) (इनः) समर्थः (दाशुषः) दातॄन् (वरूता) वारयिता (इत्थाधीः) इत्थाऽनेन हेतुना धीर्धारणावती बुद्धिर्यस्य (अभि) आभिमुख्ये (यः) (नक्षति) प्राप्नोति। नक्षतीति गतिकर्मा० निघं० २। १४ (त्वा) त्वाम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पूर्वस्मान्मन्त्रात् (सुम्नम्) (प्रभरामहे) चेति पदद्वयमनुवर्त्तते। ये विदुषः प्राप्य प्राणिनां सुखं कामयन्ते ते दातारो जायन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मागील मंत्रातून (सुम्नम्) व (प्रभरामहे) या दोन पदांची अनुवृत्ती झालेली आहे. जे विद्वानांना प्राप्त करून प्राण्यांच्या सुखाची कामना करतात ते दाते असतात. ॥ २ ॥
03 स नो - विराड्रूपा
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ नो यु᳓वा इ᳓न्दरो+ जोहू᳓त्रः
स᳓खा शिवो᳓ नरा᳓म् अस्तु पाता᳓
यः᳓ शं᳓सन्तं यः᳓ शशमान᳓म् ऊती᳓
प᳓चन्तं च स्तुव᳓न्तं च प्रणे᳓षत्
मूलम् ...{Loading}...
स नो॒ युवेन्द्रो॑ जो॒हूत्रः॒ सखा॑ शि॒वो न॒राम॑स्तु पा॒ता ।
यः शंस॑न्तं॒ यः श॑शमा॒नमू॒ती पच॑न्तं च स्तु॒वन्तं॑ च प्र॒णेष॑त् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - विराड्रूपा
Thomson & Solcum
स᳓ नो यु᳓वा इ᳓न्दरो+ जोहू᳓त्रः
स᳓खा शिवो᳓ नरा᳓म् अस्तु पाता᳓
यः᳓ शं᳓सन्तं यः᳓ शशमान᳓म् ऊती᳓
प᳓चन्तं च स्तुव᳓न्तं च प्रणे᳓षत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
johū́traḥ ← johū́tra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yúvā ← yúvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
narā́m ← nár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
pātā́ ← pātár- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śiváḥ ← śivá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śáṁsantam ← √śaṁs- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
śaśamānám ← √śamⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
pácantam ← √pac- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
praṇéṣat ← √nī- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
stuvántam ← √stu- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । नः॒ । युवा॑ । इन्द्रः॑ । जो॒हूत्रः॑ । सखा॑ । शि॒वः । न॒राम् । अ॒स्तु॒ । पा॒ता ।
यः । शंस॑न्तम् । यः । श॒श॒मा॒नम् । ऊ॒ती । पच॑न्तम् । च॒ । स्तु॒वन्त॑म् । च॒ । प्र॒ऽनेष॑त् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- yuvendro ← yuvā ← yuvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “young person; yuvan [word]; taruṇabandha; yuvan; yuvan; young buck; young.”
- yuvendro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- johūtraḥ ← johūtra
- [noun], nominative, singular, masculine
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- śivo ← śivaḥ ← śiva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “auspicious; benevolent; benign; good-hearted; dear; śiva [word]; holy; nice.”
- narām ← nṛ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pātā ← pā
- [verb], singular, periphrast. future
- “protect; govern.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śaṃsantaṃ ← śaṃsantam ← śaṃs
- [verb noun], accusative, singular
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śaśamānam ← śam
- [verb noun], accusative, singular
- “calm; go out; end; die; pacify; heal; labor; make peace; rest.”
- ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- pacantaṃ ← pacantam ← pac
- [verb noun], accusative, singular
- “heat; cook; digest; boil; ripen; fester; burn; boil; cauterize; fry; cook; suppurate; inflame.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- stuvantaṃ ← stuvantam ← stu
- [verb noun], accusative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- praṇeṣat ← praṇī ← √nī
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “enforce; lead; produce.”
सायण-भाष्यम्
युवातरुणोयष्टृणाम्पापस्यशमयितावा जोहूत्रः स्तोतृभिराह्वातव्यः होतव्योवासखासखिभूतः सुखकर सइन्द्रः नरान्नृशब्दस्यामछान्दसोगुणः नरशब्दस्यवाआमि आगमानुशासनस्यानित्यत्वान्नु डभावः कर्मनेतॄणां नोस्माकम्पाताअस्तु पालकोभवतुयः शस्त्राणिशंसन्तंयश्च शशमानं शशप्लुतगतौ क्रियाःकुर्वाणं पुरोडाशादिहवींषिपचन्तं स्तुवन्तञ्चसामभिः स्तोत्रं कुर्वाणंस्तुतशस्त्रयोः प्रगीताप्रगीत मन्त्रसाध्यत्वेनभेदस्यप्रतिपादितत्वादत्रपृथङ्गिर्देशः एवंयजमानंऊती ऊत्यारक्षणेनप्रणेषत् नयते र्लेटि सिब्बहुलमितिसिप् अडागमः तिङिचोदात्तवतीतिगतेर्निघातः कर्मणापारम्प्रापयत् ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“May that young, adorable Indra, ever be the friend, the benefactor, and protector of us, his worshipper; who, with his protection, may conduct (to the object of his worship) him who repeats (to him) prayer and praise, who prepares the oblation, and recites (his) commendations.”
Jamison Brereton
Let that youth, Indra, who is invoked on every side, be for us a
benevolent companion and protector of our men—
he who with his help will lead forth the one reciting lauds, the one
laboring, the one cooking and singing praises.
Griffith
May Indra, called with solemn invocations. the young, the Friend, be men’s auspicious keeper,
One who will further with his aid the singer, the toiler, praiser, dresser of oblations.
Geldner
Der jugendliche Indra soll uns ein oftgerufener Freund, ein gütiger Schützer der Herren sein, er der den Vortragenden, den das Opfer Herrichtenden, den Kochenden und Lobsingenden mit seiner Hilfe weiterbringen wird.
Grassmann
Ein Jüngling sei uns, Indra, der uns zuruft, der Männer Schutz und helfender Genosse, Der den, der betet, und voll Eifer opfert, und kocht und preist, mit seiner Hülfe fördert.
Elizarenkova
Да будет у нас юный Индра достоин призываний,
Друг дорогой, хранитель мужей,
(Тот,) кто произносящего, кто – истово трудящегося,
Варящего и восхваляющего продвинет вперед (своими) поддержками!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वान् और ईश्वर के विषय को इस मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो (ऊती) रक्षा से (शंसन्तम्) प्रशंसा करते हुए को (यः) जो (शशमानम्) अन्याय को उल्लङ्घन करनेवालों को (पचन्तम्) पाक करते हुए को (स्तुवन्तम्,च) और स्तुति करते हुए को (प्रणेषत्) उत्तम न्याय को प्राप्त करावे और आप न्याय को प्राप्त होवे (सः) वह (युवा) सुखों से संयुक्त और दुःखों से वियुक्त करनेवाला (जोहूत्रः) निरन्तर दाता (शिवः) मङ्गलकारी (सखा) सबका मित्र (इन्द्रः) और विद्या वा ऐश्वर्य का देनेवाला विद्वान् वा ईश्वर (नः) हम लोगों का और (नराम्) सब मनुष्यों का (च) भी (पाता) रक्षक (अस्तु) हो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो परमेश्वर और आप्त जन सबकी रक्षा करनेवाले हैं, वे सबके मित्र और मङ्गल करनेवाले हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य ऊती शंसन्तं यः शशमानं पचन्तं स्तुवन्तं च प्रणेषत्स युवा जोहूत्रः शिवः सखेन्द्रो नो नरा च पाताऽस्तु ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वदीश्वरविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (नः) अस्माकम् (युवा) सुखैः संयोजको दुःखैर्वियोजकश्च (इन्द्रः) विद्यैश्वर्यप्रदः (जोहूत्रः) भृशं दाता (सखा) सुहृत् (शिवः) मङ्गलकारी (नराम्) मनुष्याणाम् (अस्तु) (पाता) रक्षकः (यः) (शंसन्तम्) प्रशंसन्तम् (यः) (शशमानम्) अन्यायमुल्लङ्घमानम् (ऊती) ऊत्या रक्षया (पचन्तम्) पाकं कुर्वन्तम् (च) (स्तुवन्तम्) स्तुवन्तम् (च) (प्रणेषत्) प्रकृष्टं नयं प्राप्नुयात् प्रापयेद्वा ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यौ परमेश्वराप्तौ सर्वेषां रक्षकौ स्तस्तौ सर्वेषां सुहृदौ मङ्गलकारिणौ स्तः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमेश्वर व आप्त लोक सर्वांचे रक्षण करतात. ते सर्वांचे मित्र व मंगल करणारे असतात. ॥ ३ ॥
04 तमु स्तुष - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓म् उ स्तुष इ᳓न्दरं+ तं᳓ गृणीषे
य᳓स्मिन् पुरा᳓ वावृधुः᳓ शाशदु᳓श् च
स᳓ व᳓स्वः का᳓मम् पीपरद् इयानो᳓
ब्रह्मणियतो᳓ नू᳓तनस्य आयोः᳓
मूलम् ...{Loading}...
तमु॑ स्तुष॒ इन्द्रं॒ तं गृ॑णीषे॒ यस्मि॑न्पु॒रा वा॑वृ॒धुः शा॑श॒दुश्च॑ ।
स वस्वः॒ कामं॑ पीपरदिया॒नो ब्र॑ह्मण्य॒तो नूत॑नस्या॒योः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓म् उ स्तुष इ᳓न्दरं+ तं᳓ गृणीषे
य᳓स्मिन् पुरा᳓ वावृधुः᳓ शाशदु᳓श् च
स᳓ व᳓स्वः का᳓मम् पीपरद् इयानो᳓
ब्रह्मणियतो᳓ नू᳓तनस्य आयोः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gr̥ṇīṣe ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
stuṣe ← √stu- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
ca ← ca (invariable)
purā́ ← purā́ (invariable)
śāśadúḥ ← √śad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vāvr̥dhúḥ ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yásmin ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
iyānáḥ ← √yā- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
kā́mam ← kā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pīparat ← √pr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásvaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
āyóḥ ← āyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
brahmaṇyatáḥ ← √brahmaṇy- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
nū́tanasya ← nū́tana- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तम् । ऊं॒ इति॑ । स्तु॒षे॒ । इन्द्र॑म् । तम् । गृ॒णी॒षे॒ । यस्मि॑न् । पु॒रा । व॒वृ॒धुः । शा॒श॒दुः । च॒ ।
सः । वस्वः॑ । काम॑म् । पी॒प॒र॒त् । इ॒या॒नः । ब्र॒ह्म॒ण्य॒तः । नूत॑नस्य । आ॒योः ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- stuṣa ← stuṣe ← stu
- [verb], singular, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- gṛṇīṣe ← gṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “praise.”
- yasmin ← yad
- [noun], locative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- purā
- [adverb]
- “once; earlier; first; purā [indecl.].”
- vāvṛdhuḥ ← vṛdh
- [verb], plural, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- śāśaduś ← śāśaduḥ ← śad
- [verb], plural, Perfect indicative
- “prevail.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vasvaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- kāmam ← kāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- pīparad ← pīparat ← pṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “protect; promote; rescue; help.”
- iyāno ← iyānaḥ ← i
- [verb noun], nominative, singular
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- brahmaṇyato ← brahmaṇyataḥ ← brahmaṇy
- [verb noun], genitive, singular
- nūtanasyāyoḥ ← nūtanasya ← nūtana
- [noun], genitive, singular, masculine
- “new; fresh; recent; contemporary; present(a); first.”
- nūtanasyāyoḥ ← āyoḥ ← āyu
- [noun], genitive, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
तमुतमेवेन्द्रंस्तुषेस्तौमि तथातमिन्द्रङ्गृणीषेशंसामि उभयत्रपुरुषव्यत्यय्ः यस्मिन्निन्द्रेपुरापूर्वं स्तो तारोवावृधुःप्रवृद्धाअभवन् शाशदुश्च शत्रून् हिंसितवन्तश्च शदॢशातने लिटि तुजादीनामित्यभ्यासस्य दीर्घः इयानः स्तोतृभिर्याच्यमानः सइन्द्रः ब्रह्मण्यतः स्तोत्रमिच्छतोनूतनस्यायोर्मनुष्यस्ययजमानस्य वस्वः वसुनःकाममभिलाषम्पीपरत् अभिलषितफलदानेनपूरयतु ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“I laud that Indra, I glorify him, in whom of old (his worshippers) prospered, and overcame (their enemies); may he, when solicited, gratify the desire of wealth of his present pious adorer.”
Jamison Brereton
I shall praise him—Indra—I shall sing to him, alongside whom long ago they grew strong and exulted.
Being implored, he carries to success the desire for the good thing, (that desire) of the present Āyu creating (these) poetic formulations.
Griffith
With laud and song let me extol that Indra in whom of old men prospered and were mighty.
May he, implored, fulfil the prayer for plenty of him who worships, of the living mortal.
Geldner
Diesen Indra will ich preisen und loben, an dem sie vordem ihre Stärke und Zuversicht hatten. Er möge, darum gebeten, auch des jüngsten segensprechenden Ayu´s Wunsch nach Gut erfüllen.
Grassmann
Und diesen Indra lob’ ich und besing’ ich, an dem auch sonst man sich erfreut, erquickt hat; Auch heute noch erfüllt den Wunsch nach Gütern dem frommen Mann er, wenn er angefleht wird.
Elizarenkova
Того Индру я хочу восхвалить, того – воспеть,
У кого раньше усиливались и крепли (благочестивые мужи).
Когда его попросят, пусть исполнит он желание
Благочестивого теперешнего Аю (иметь) богатство.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो जन (नूतनस्य) नवीन (आयोः) पाने योग्य (ब्रह्मण्यतः) धन की इच्छावाले और (वस्वः) धन की (कामम्) कामना को (इयानः) प्राप्त होता हुआ (पीपरत्) उसको पूरी करे वा (यस्मिन्) जिसमें (पुरा) पहिले (वावृधुः) शिष्ट जन बढ़ें और (शाशदुः) दुष्टों को नष्ट करें (तम्) उस परमेश्वर वा विद्वान् की आप (स्तुषे) प्रशंसा करते हो और (तम्,उ) उसी की (गृणीषे) स्तुति करते हो (सः) वह हमारी रक्षा करनेवाला हो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिसके साथ सब बढ़ते और दुःखों को काटते, उसके साथ व्यवहार सब करें ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो नूतनस्यायोर्ब्रह्मण्यतो वस्वः काममियानः पीपरत् यस्मिन् पुरा वावृधुः शाशदुश्च तमिन्द्रं त्वं स्तुषे तमु गृणीषे सोऽस्माकं पाता भवतु ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) परमेश्वरं विद्वांसं वा (उ) (स्तुषे) प्रशंससि (इन्द्रम्) दुःखविच्छेत्तारम् (तम्) (गृणीषे) स्तौषि (यस्मिन्) (पुरा) (वावृधुः) वर्द्धेरन् (शाशदुः) दुष्टान् छिन्द्युः (च) (सः) (वस्वः) धनस्य (कामम्) (पीपरत्) पूरयेत् (इयानः) प्राप्नुवन् (ब्रह्मण्यतः) धनमिच्छतः (नूतनस्य) (आयोः) प्राप्तव्यस्य ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - येन सह सर्वे वर्द्धन्ते दुःखानि छिन्दन्ति तेन व्यवहारं सर्वे कुर्युः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्याच्याबरोबर सर्वांची वृद्धी होते, दुःखात सहभागी होता येते, त्याच्याबरोबर सर्व व्यवहार करावा. ॥ ४ ॥
05 सो अङ्गिरसामुचथा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सो᳓ अ᳓ङ्गिरसाम् उच᳓था जुजुष्वा᳓न्
ब्र᳓ह्मा तूतोद् इ᳓न्दरो+ गातु᳓म् इष्ण᳓न्
मुष्ण᳓न्न् उष᳓सः सू᳓रियेण स्तवा᳓न्
अ᳓श्नस्य चिच् छिश्नथत् पूर्विया᳓णि
मूलम् ...{Loading}...
सो अङ्गि॑रसामु॒चथा॑ जुजु॒ष्वान्ब्रह्मा॑ तूतो॒दिन्द्रो॑ गा॒तुमि॒ष्णन् ।
मु॒ष्णन्नु॒षसः॒ सूर्ये॑ण स्त॒वानश्न॑स्य चिच्छिश्नथत्पू॒र्व्याणि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सो᳓ अ᳓ङ्गिरसाम् उच᳓था जुजुष्वा᳓न्
ब्र᳓ह्मा तूतोद् इ᳓न्दरो+ गातु᳓म् इष्ण᳓न्
मुष्ण᳓न्न् उष᳓सः सू᳓रियेण स्तवा᳓न्
अ᳓श्नस्य चिच् छिश्नथत् पूर्विया᳓णि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áṅgirasām ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
jujuṣvā́n ← √juṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ucáthā ← ucátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
gātúm ← gātú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iṣṇán ← √iṣ- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
tūtot ← √tū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
muṣṇán ← √muṣⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
stavā́n (?) ← stavā́n (?) (invariable)
sū́ryeṇa ← sū́rya- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
áśnasya ← áśna- 1 (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
pūrvyā́ṇi ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
śiśnathat ← √śnathⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । अङ्गि॑रसाम् । उ॒चथा॑ । जु॒जु॒ष्वान् । ब्रह्मा॑ । तू॒तो॒त् । इन्द्रः॑ । गा॒तुम् । इ॒ष्णन् ।
मु॒ष्णन् । उ॒षसः॑ । सूर्ये॑ण । स्त॒वान् । अश्न॑स्य । चि॒त् । शि॒श्न॒थ॒त् । पू॒र्व्याणि॑ ॥
Hellwig Grammar
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- aṅgirasām ← aṅgiras
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- ucathā ← ucatha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “praise.”
- jujuṣvān ← juṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- brahmā ← brahman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- tūtod ← tūtot ← tu
- [verb], singular, Plusquamperfect
- “strengthen.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- gātum ← gā
- [verb noun]
- “sing; praise; jap; recite; describe.”
- iṣṇan ← iṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “send.”
- muṣṇann ← muṣṇan ← muṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “rob; remove; steal.”
- uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], accusative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- sūryeṇa ← sūrya
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- stavān ← stavat
- [noun], nominative, singular, masculine
- aśnasya ← aśna
- [noun], genitive, singular, masculine
- cicchiśnathat ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- cicchiśnathat ← śiśnathat ← śnath
- [verb], singular, Redupl. Aorist (Ind.)
- “pierce; kill.”
- pūrvyāṇi ← pūrvya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
सायण-भाष्यम्
अङ्गिरसांसम्बन्धीनिउचथाउक्थानिजुजुष्वान् जुषीप्रीतिसेवनयोरित्यस्यलिटिक्वसौरूपं सेवमा- नः सइन्द्रः गातुम्पणिभिरुपद्रुतानामङ्गिरसाम्मार्गमिष्णन् प्रेरयन् ब्रह्म तेषां स्तोत्रङ्कामप्रदानेन तूतोत् तुविद्धावित्यस्यलङि बहुलञ्छन्दसीतिविकरणस्यश्लुः अवर्धयत् किञ्च स्तवान् स्तोत्रुभिः स्तूयमानः सूर्येणस्वात्मभूतेनौषसोमुष्णन् अपहरन् उदितेहिसूर्येउषसोव्यावर्तन्ते तादृशः सइन्द्रः अश्नस्य अश्नुते स्वतेजसासर्वञ्जगदित्यश्नःकश्विदसुरः तस्यपूर्व्याणिपुरातनानि पुराणिबलानिवा शिश्नयत् अश्नथयत् शिथिलीचकार चित्पूरणः ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Propitiated by the hymns of the Aṅgirasas, Indra granted their prayer, and directed them on the way (to recover their cattle); carrying off the dawns by the (light of the) sun, he, animated by praise, demolished the ancient cities of Aśna.”
Jamison Brereton
Having found pleasure in the hymns of the Aṅgirases, Indra made their formulations powerful, sending them along their way.
Robbing the dawns by means of the sun, receiving praise, he has pierced the primordial (establishments) even of the Devourer.
Griffith
He, Indra whom the Angirases’ praise delighted, strengthened their prayer and made their goings prosper.
Stealing away the mornings with the sunlight, he, lauded, crushed even Asna’s ancient powers.
Geldner
Indra fand an den Preisliedern des Angiras´ Gefallen und gab ihrem Segenswort Gewicht, indem er ihm den rechten Weg suchte, indem er die Usas´ samt der Sonne raubte, er der Gepriesene. Er hat sogar des Asna alte Werke zerschlagen.
Grassmann
Gebet erfüllte Indra, nahm die Sprüche, der Angirasen an, den Wohlstand fördernd; Die Morgenröthen durch die Sonne tilgend, zerstiess der Donnrer Açna’s alte Thaten.
Elizarenkova
Этот наслаждавшийся гимнами Ангирасов
Индра подтолкнул (их) молитву, ища выхода (для нее).
Восхваленный, он отнял солнце у утренних зорь,
Он разбил прежние твердыни Ашны.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सभेश के गुणों को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (अङ्गिरसाम्) प्राणियों के (उचथा) कहने योग्य (ब्रह्मा) धनों को (जुजुष्वान्) सेवन किये हुए (गातुम्) पृथिवी को (इष्णन्) सब ओर से देखता हुआ (सूर्य्येण) सूर्य्य के साथ (उषसः) प्रभात समयों को (अश्नस्य) मेघ की (स्तवान्) स्तुतियों को (शिश्नथत्) नष्ट करता है (चित्) उसके समान (पूर्व्याणि) पूर्व्याचार्य्यों ने की हुई (तूतोत्) स्तुतियों को बढ़ावे (सः) वह (इन्द्रः) पुरुषार्थी जन हमारा रक्षक हो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो सूर्य के समान बढ़ाने और छिन्न-भिन्न करनेवाले होकर राज्य को बढाते हैं, वे उचित और अगले सज्जनों की सेवन की हुई लक्ष्मी को प्राप्त होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: योऽङ्गिरसामुचथा ब्रह्म जुजुष्वान् गातुमिष्णन् सूर्य्येणोषसोऽश्नस्य स्तवान् शिश्नथच्चिदिव पूर्व्याणि तूतोत्स इन्द्रोऽस्माकमविता भवतु ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सभेशगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (अङ्गिरसाम्) प्राणिनाम् (उचथा) वक्तुमर्हाणि (जुजुष्वान्) सेवितवान् (ब्रह्मा) धनानि। अत्राकारादेशः (तूतोत्) वर्द्धयेत् (इन्द्रः) पुरुषार्थी (गातुम्) पृथिवीम् (इष्णन्) अभीक्षणमिच्छन् (मुष्णन्) चोरयन् (उषसः) प्रभातान् (सूर्येण) सह (स्तवान्) स्तुतीः (अश्नस्य) मेघस्य। अश्न इति मेघना० निघं० १। १० (चित्) इव (शिश्नथत्) हिंसति। श्नथतीति हिंसाकर्मा० निघं० २। १९ (पूर्व्याणि) पूर्वैः कृतानि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये सूर्य्यवद्वर्द्धकाश्छेदकाश्च भूत्वा राज्यं वर्द्धयेयुस्त उचितां पूर्वैस्सेवितां श्रियं प्राप्नुवन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे सूर्याप्रमाणे वर्धक व छेदक असतात ते राज्याची वाढ करतात. त्यांना उचित व पूर्वीच्या लोकांनी प्राप्त केलेली संपत्ती मिळते. ॥ ५ ॥
06 स ह - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ ह श्रुत᳓ इ᳓न्दरो+ ना᳓म देव᳓
ऊर्ध्वो᳓ भुवन् म᳓नुषे दस्म᳓तमः
अ᳓व प्रिय᳓म् अर्शसान᳓स्य साह्वा᳓ञ्
छि᳓रो भरद् दा᳐स᳓स्य स्वधा᳓वान्
मूलम् ...{Loading}...
स ह॑ श्रु॒त इन्द्रो॒ नाम॑ दे॒व ऊ॒र्ध्वो भु॑व॒न्मनु॑षे द॒स्मत॑मः ।
अव॑ प्रि॒यम॑र्शसा॒नस्य॑ सा॒ह्वाञ्छिरो॑ भरद्दा॒सस्य॑ स्व॒धावा॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ ह श्रुत᳓ इ᳓न्दरो+ ना᳓म देव᳓
ऊर्ध्वो᳓ भुवन् म᳓नुषे दस्म᳓तमः
अ᳓व प्रिय᳓म् अर्शसान᳓स्य साह्वा᳓ञ्
छि᳓रो भरद् दा᳐स᳓स्य स्वधा᳓वान्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ha ← ha (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śrutáḥ ← √śru- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
bhuvat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
dasmátamaḥ ← dasmátama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mánuṣe ← mánus- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ūrdhváḥ ← ūrdhvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arśasānásya ← arśasāná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
áva ← áva (invariable)
priyám ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sāhvā́n ← √sah- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
bharat ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
dāsásya ← dāsá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śíraḥ ← śíras- ~ śīrṣán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
svadhā́vān ← svadhā́vant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । ह॒ । श्रु॒तः । इन्द्रः॑ । नाम॑ । दे॒वः । ऊ॒र्ध्वः । भु॒व॒त् । मनु॑षे । द॒स्मऽत॑मः ।
अव॑ । प्रि॒यम् । अ॒र्श॒सा॒नस्य॑ । स॒ह्वान् । शिरः॑ । भ॒र॒त् । दा॒सस्य॑ । स्व॒धाऽवा॑न् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- śruta ← śrutaḥ ← śru
- [verb noun], nominative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nāma
- [adverb]
- “by name; indeed; however; indeed.”
- deva ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ūrdhvo ← ūrdhvaḥ ← ūrdhva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- bhuvan ← bhuvat ← bhū
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- manuṣe ← manus
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; man.”
- dasmatamaḥ ← dasmatama
- [noun], nominative, singular, masculine
- ava
- [adverb]
- “down.”
- priyam ← priya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- arśasānasya ← arśasāna
- [noun], genitive, singular, masculine
- sāhvāñchiro ← sāhvān ← sah
- [verb noun], nominative, singular
- “endure; overcome; habituate.”
- sāhvāñchiro ← śiraḥ ← śiras
- [noun], accusative, singular, neuter
- “head; top; peak; battlefront; śiras [word]; beginning; skull.”
- bharad ← bharat ← bhṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- dāsasya ← dāsa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “slave; Dāsa; servant; savage; Shudra.”
- svadhāvān ← svadhāvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “autonomous; independent.”
सायण-भाष्यम्
देवोद्योतमानः श्रुतः कीर्तिमान् अतएवदस्मतमः सर्वैरतिशयेनदर्शनीयः सइन्द्रः मनुषेमनोरर्थंउ र्ध्वोभुवत् कामप्रदानेप्रवृत्तेउदङ्मुखोभवतु नामप्रसिद्धौ हेतिपूरणः तदुच्यते साह्वान् शत्रूनभिभवन् स्वधावान् बलवानिन्द्रः अर्शसानस्यलोकम्बाधमानस्यदासस्यएतन्नामकस्यासुरस्यप्रियंशिरःअवभरत् अधःपातयतु हरतेर्लेट्यडागमः हृग्रहोर्भः ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“May the renowned and graceful Indra, who is verily divine, be present over men; may he, the vigorous conqueror of foes, cast down the precious head of the malignant Dāsa.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Dāsa = a slave, here said to be the nameof an asura
Jamison Brereton
The god famed as Indra by name, he the most wondrous, rose upright for Manu.
The able, independent one carried away the Dāsa Arśasāna’s very
own head.
Griffith
He verily, the God, the glorious Indra, hath raised him up for man, best Wonder-Worker.
He, self-reliant, mighty and triumphant, brought low the dear head of the wicked Dasa.
Geldner
Dieser unter dem Namen Indra berühmte Gott erhob sich für Manu, der größte Meister. Als Sieger trennte er den lieben Kopf des Dasa Arsasana ab, der Eigenmächtige.
Grassmann
Der Gott, dess Name hoch berühmt ist, Indra, erhob sich, Wunder für den Menschen wirkend; Des Schädigers geliebtes Gut erbeutend, riss ab das Haupt des Dämons der gewalt’ge.
Elizarenkova
Этот бог, прославленный под именем Индры,
Поднялся ради человека, самый удивительный.
Он победитель, отсек саму голову
У дасы Аршасаны, (Индра) самосущий.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (श्रुतः) प्रख्यात (देवः) देदीप्यमान (दस्मतमः) अतीव दुःखों का नष्ट करनेवाला (साह्वान्) सहनशील (इन्द्रः) सूर्य के समान विद्वान् (अर्शसानस्य) प्राप्त हुए (दासस्य) सेवक के (स्वधावान्) समर्थ अन्नवाले के समान (मनुषे) मनुष्य के लिये (नाम) प्रसिद्ध (ऊर्ध्वः) उत्कृष्ट (भुवत्) हो और सूर्य जैसे मेघ के (शिरः) शिर को वैसे (प्रियम्) मनोहर विषय को (अव,भरत्) पूरा करे (स,ह) वही हमारा रक्षक हो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सूर्य के समान सबका सुख सिद्ध करनेवाले विद्वान् हैं, उनकी प्रशंसा क्यों न हो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यश्श्रुतो देवो दस्मतमः साह्वानिन्द्रोऽर्शसानस्य दासस्य स्वधावानिव मनुषे नामोर्ध्वो भुवत्सूर्यो मेघस्य शिरइव प्रियमवभरत्स हास्माकमविता भवतु ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (ह हि) किल (श्रुतः) प्रख्यातः (इन्द्रः) सूर्यइव विपश्चित् (नाम) (देवः) देदीप्यमानः (ऊर्ध्वः) ऊर्ध्वं स्थित उत्कृष्टः (भुवत्) भवेत् (मनुषे) मनुष्याय (दस्मतमः) अतिशयेन दुःखानां क्षेता (अव) (प्रियम्) कमनीयम् (अर्शसानस्य) प्राप्नुवतः (साह्वान्) सहनशीलः (शिरः) शिरोवदुत्तमाङ्गम् (भरत्) भरेत् (दासस्य) सेवकस्य (स्वधावान्) प्रभूतान्नवान् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सूर्यमेघवत्सर्वेषां सुखस्य साधका विद्वांसः सन्ति तेषां प्रशंसा कुतो न जायते ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे सूर्य (व मेघ) यांच्याप्रमाणे सर्वांचे सुख सिद्ध करणारे विद्वान असतात, त्यांची प्रशंसा का करू नये? ॥ ६ ॥
07 स वृत्रहेन्द्रः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ वृत्रहा᳓ इ᳓न्दरः+ कृष्ण᳓योनीः
पुरंदरो᳓ दा᳐᳓सीर् ऐरयद् वि᳓
अ᳓जनयन् म᳓नवे क्षा᳓म् अप᳓श् च
सत्रा᳓ शं᳓सं य᳓जमानस्य तूतोत्
मूलम् ...{Loading}...
स वृ॑त्र॒हेन्द्रः॑ कृ॒ष्णयो॑नीः पुरन्द॒रो दासी॑रैरय॒द्वि ।
अज॑नय॒न्मन॑वे॒ क्षाम॒पश्च॑ स॒त्रा शंसं॒ यज॑मानस्य तूतोत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ वृत्रहा᳓ इ᳓न्दरः+ कृष्ण᳓योनीः
पुरंदरो᳓ दा᳐᳓सीर् ऐरयद् वि᳓
अ᳓जनयन् म᳓नवे क्षा᳓म् अप᳓श् च
सत्रा᳓ शं᳓सं य᳓जमानस्य तूतोत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kr̥ṣṇáyonīḥ ← kr̥ṣṇáyoni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trahā́ ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
airayat ← √īr- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dā́sīḥ ← dā́sī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
puraṁdaráḥ ← puraṁdará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
ájanayat ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
kṣā́m ← kṣám- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
mánave ← mánu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śáṁsam ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
satrā́ ← satrā́ (invariable)
tūtot ← √tū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
yájamānasya ← √yaj- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
सः । वृ॒त्र॒ऽहा । इन्द्रः॑ । कृ॒ष्णऽयो॑नीः । पु॒र॒म्ऽद॒रः । दासीः॑ । ऐ॒र॒य॒त् । वि ।
अज॑नयत् । मन॑वे । क्षाम् । अ॒पः । च॒ । स॒त्रा । शंस॑म् । यज॑मानस्य । तू॒तो॒त् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vṛtrahendraḥ ← vṛtrahā ← vṛtrahan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- vṛtrahendraḥ ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kṛṣṇayonīḥ ← kṛṣṇa
- [noun]
- “black; dark; dark; blue; black.”
- kṛṣṇayonīḥ ← yonīḥ ← yoni
- [noun], accusative, plural, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- purandaro ← purandaraḥ ← puraṃdara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; puraṃdara [word].”
- dāsīr ← dāsīḥ ← dāsa
- [noun], accusative, plural, feminine
- “dāsa(a).”
- airayad ← airayat ← īray ← √īr
- [verb], singular, Imperfect
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ajanayan ← ajanayat ← janay ← √jan
- [verb], singular, Imperfect
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- manave ← manu
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- kṣām ← kṣā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Earth; Earth.”
- apaś ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- satrā
- [adverb]
- śaṃsaṃ ← śaṃsam ← śaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- yajamānasya ← yajamāna
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Yajamāna.”
- tūtot ← tu
- [verb], singular, Plusquamperfect
- “strengthen.”
सायण-भाष्यम्
वृत्रहावृत्रस्यहन्तापुरन्दरः शम्बरपुरान्दारयितासइन्द्रः कृष्णयोनीर्निक्रुष्टजातीःदासीरुपक्षपयित्री रासुरीःसेनाः व्यैरयत् व्यनुदत् किञ्च मनवेमनोरर्थङ्क्षाम्प्रुथिवीमपउदकानिचअजनयत् यजमानस्यस त्रामहान्तंशंसमभिलाषन्तूतोत् कामप्रदानेनपूरयतु तुव्रुद्धावितिसौत्रोधातुः शपःश्लुः तुजादित्वाद्दीर्घः यद्वा सत्रामहत् शंसंशंसनीयंशस्त्रङ्कामप्रदानेनवर्धयतु यद्वा कृष्णयोनीः कृष्णाख्येनासुरेणनिषिक्तरेत स्काः दासीर्भार्याव्यैरयत् व्यनुदत् तथामन्त्रः—यःकृष्णगर्भानिरहन्नृजिश्वनेति ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Indra, the slayer of Vṛtra, the destroyer of cities, has scattered the black-sprung servile (hosts); he engendered the earth and the waters for Manu; may he fulfill the entire prayer of the sacrificer.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Has scattered the black-sprung servile hosts: kṛṣnayonir dāsīr airyad vi, he scattered the sacrifice-disturbing asura armies {kṛṣṇayoni = nikṛṣṭa jāti;
Dāsī = upakṣapayitrī, āsurī senā (army}; another interpretation: pregnant wife of the asura named kṛṣṇa (yaḥ kṛṣṇāgarbhāḥ nirahanṛjiśvanā: RV 1.101.1)
Jamison Brereton
Smasher of Vr̥tra, splitter of fortresses, Indra razed the Dāsa (fortresses) with their dark wombs.
He gave birth to the earth and the waters for Manu. In every way he makes the sacrificer’s laud powerful.
Griffith
Indra theVrtra-slayer, Fort-destroyer, scattered the Dasa hosts who dwelt in darkness.
For men hath he created earth and waters, and ever helped the prayer of him who worships.
Geldner
Der Vritratöter Indra sprengte die dasischen Burgen, die die Schwarzen in ihrem Schoß bargen, der Burgenbrecher. Er schuf für Manu Land und Gewässer. Ganz und gar gab er der Rede des Opfernden Gewicht.
Grassmann
Der Vritratödter jagte weg die Hexen, der Burgzerstörer die mit schwarzem Schoosse; Dem Menschen gab er Wohnung und Gewässer, erfüllte ganz des Opferers Gebete.
Elizarenkova
Этот Индра, убийца Вритры, взорвал (крепости)
Дасов, таящих в (своем) чреве черную (расу), он, проламыватель крепостей.
Он породил для человека землю и воды.
Всегда он побуждал к произнесению (гимнов) жертвователя.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् (सः) सो आप जैसे (पुरन्दरः) पुर का विदीर्ण करनेवाला (वृत्रहा) मेघहन्ता (इन्द्रः) सूर्य (कृष्णयोनीः) खींचनेवाली जिनकी योनी उन (दासीः) सुख देनेवाली घटाओं को (व्यैरयत्) विशेषता से प्रेरणा दे (मनवे) मनुष्य के लिये (क्षाम्) भूमि को (अपः,च) और जलों को (अजनयत्) उत्पन्न करे (यजमानस्य) देनेवाले के (सत्रा) सत्य में (शंसम्) स्तुति को (तूतोत्) बढ़ावे वैसे वर्त्तो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो सूर्य के समान सुख वर्षानेवाले न्याय के प्रकाश करने और सब प्रशंसकों के प्रशंसा करनेवाले हैं, वे यहाँ क्यों न बढ़ें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् स भवान् यथा पुरन्दरो वृत्रहेन्द्रः सूर्यः कृष्णयोनीर्दासीर्व्यैरयन्मनवे क्षामपश्चाजनयद्यजमानस्य सत्राशंसं तूतोत्तथा वर्तेत ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (वृत्रहा) मेघस्य हन्ता (इन्द्रः) सूर्यइव योद्धा (कृष्णयोनीः) कृष्णा कर्षिका योनिर्यासान्ताः (पुरन्दरः) यः पुरं दारयति सः (दासीः) सुखस्य दात्रीः (ऐरयत्) प्रेरयति (वि) (अजनयत्) जनयति (मनवे) मनुष्याय (क्षाम्) भूमिम् (अपः) जलानि वा (च) (सत्रा) सत्येन (शंसम्) स्तुतिम् (यजमानस्य) दातुः (तूतोत्) वर्धयेत् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये सूर्यवत्सुखवर्षका न्यायप्रकाशकाः सर्वेषां प्रशंसकानां प्रशंसकाः सन्ति तेऽत्र कथन्न वर्द्धेरन् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे सूर्याप्रमाणे सुखवर्षक व न्यायप्रकाशक आणि सर्व प्रशंसकांचे प्रशंसक असतात ते येथे का वर्धित होऊ नयेत? ॥ ७ ॥
08 तस्मै तवस्यट्मनु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓स्मै तवसि᳓यम् अ᳓नु दायि सत्रा᳓
इ᳓न्द्राय · देवे᳓भिर् अ᳓र्णसातौ
प्र᳓ति य᳓द् अस्य व᳓ज्रम् बाहुवो᳓र् धु᳓र्
हत्वी᳓ द᳓स्यून् पु᳓र आ᳓यसीर् नि᳓ तारीत्
मूलम् ...{Loading}...
तस्मै॑ तव॒स्य१॒॑मनु॑ दायि स॒त्रेन्द्रा॑य दे॒वेभि॒रर्ण॑सातौ ।
प्रति॒ यद॑स्य॒ वज्रं॑ बा॒ह्वोर्धुर्ह॒त्वी दस्यू॒न्पुर॒ आय॑सी॒र्नि ता॑रीत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓स्मै तवसि᳓यम् अ᳓नु दायि सत्रा᳓
इ᳓न्द्राय · देवे᳓भिर् अ᳓र्णसातौ
प्र᳓ति य᳓द् अस्य व᳓ज्रम् बाहुवो᳓र् धु᳓र्
हत्वी᳓ द᳓स्यून् पु᳓र आ᳓यसीर् नि᳓ तारीत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánu ← ánu (invariable)
dāyi ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
satrā́ ← satrā́ (invariable)
tásmai ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tavasyàm ← tavasyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
árṇasātau ← árṇasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
devébhiḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bāhvóḥ ← bāhú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
dhúḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
práti ← práti (invariable)
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́yasīḥ ← āyasá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
dásyūn ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
hatvī́ ← √han- (root)
{non-finite:CVB}
ní ← ní (invariable)
púraḥ ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
tārīt ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
तस्मै॑ । त॒व॒स्य॑म् । अनु॑ । दा॒यि॒ । स॒त्रा । इन्द्रा॑य । दे॒वेभिः॑ । अर्ण॑ऽसातौ ।
प्रति॑ । यत् । अ॒स्य॒ । वज्र॑म् । बा॒ह्वोः । धुः । ह॒त्वी । दस्यू॑न् । पुरः॑ । आय॑सीः । नि । ता॒री॒त् ॥
Hellwig Grammar
- tasmai ← tad
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tavasyam ← tavasya
- [noun], nominative, singular, neuter
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- dāyi ← dā
- [verb], singular, Aorist passive
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- satrendrāya ← satrā
- [adverb]
- satrendrāya ← indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- devebhir ← devebhiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- arṇasātau ← arṇa
- [noun], masculine
- “wave; flood.”
- arṇasātau ← sātau ← sāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- bāhvor ← bāhvoḥ ← bāhu
- [noun], locative, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- dhur ← dhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- hatvī ← han
- [verb noun]
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- dasyūn ← dasyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- pura ← puraḥ ← pur
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- āyasīr ← āyasīḥ ← āyasa
- [noun], accusative, plural, feminine
- “iron; metallic.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- tārīt ← tṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
सायण-भाष्यम्
देवेभिर्देवनशीलैः स्तोतृभिः अर्णसातौ उदकलाभेनिमित्ते तस्माइन्द्रायतवस्यन्तवसे बलायहितं बलवर्धनंहविः सत्रासन्तं सर्वेष्वहस्सुअनुअनुक्रमेणसवनत्रयेदायिअदायि यद्वा तवस्यंयद्बलं प्रवृद्धाय- दीयते तत्तवस्यं देवेभिर्देवैरुदकभजने अनुक्रमेणतद्बलन्तस्माइन्द्रायादायि तथामन्त्रः—अनुतेदायिमह इन्द्रियायेति । यद्यदाअस्येन्द्रस्यबाह्वोर्वज्रम्प्रतिधुः स्तोतारोसुरवधसूचकेनस्तोत्रेणप्रतिनिदधुः स्तूय मानोहीन्द्रोदस्युवधार्थं वज्रमादत्ते दधुः दधातेर्लुङि गातिस्थेतिसिचोलुक् आतइतिझेर्जुस् ततस्तेन वज्रेणदस्यूनसुरान् हत्वीहत्वा तन्दीयाआयसीरयोमयीः पुरोनितारीत् नितरामनाशयत् ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Vigour has been perpetually imparted to Indra by his worshippers (with oblations), for the sake of obtaining rain; for which purpose they have plural ced the thunderbolt in his hands, wherewith,having slain the Dasyus, he has destroyed their metal cities.”
Jamison Brereton
In every way might was conceded by the gods to him, to Indra, at the winning of the flood.
When they put his mace in his arms, after smashing the Dasyu he
trampled their metal fortresses.
Griffith
To him in might the Gods have ever yielded, to Indra in the tumult of thebattle.
When in his arms they laid the bolt, he slaughtered the Dasyus and cast down their forts of iron.
Geldner
Diesem Indra ward von den Göttern im Kampf um das Wasser ganz und gar die Überlegenheit zugestanden. Als sie ihm die Keule in die Arme legten, da erschlug er die Dasyu´s und warf die ehernen Burgen nieder.
Grassmann
Ihm standen nach an Heldenkraft die Götter, dem Indra alle bei dem Kampf um Fluten; Als sie den Blitz gelegt ihm in die Arme, erschlug die Feind’ er, nahm die eh’rnen Burgen.
Elizarenkova
Этому Индре досталась от богов
Вся храбрость при завоевании вод.
Когда ему вложили в руки дубину грома,
Убив дасью, он низверг их железные крепости.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जो (बाह्वोः) भुजाओं के (वज्रम्) शस्त्र और अस्त्र को धारण (दस्यून्) और भयंकर चोरों को (हत्वी) हननकर (आयसीः) सुवर्ण और लोह के काम की (पुरः) नगरियों को (नि,तारीत्) उल्लङ्घता रहे वह और जिससे (अस्य) इस मेघ के (अर्णसातौ) जल की प्राप्ति के निमित्त (तवस्यम्) जल में उत्पन्न हुआ पदार्थ (अनुदायि) दिया जाए (तस्मै) उस प्रस्तुति प्रशंसा करने और (इन्द्राय) बहुत ऐश्वर्य के देनेवाले के लिये जो (सत्रा) सत्यता से प्रति (धुः) प्रतीति से धारण करें वे सब (देवेभिः) विद्वानों के साथ सुख पाते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो परिधियों के सहित नगरियों को बनाये और भयंकर चोर आदि को निवारण कर विद्वानों के साथ राज्य की पालना करते हैं, वे सत्य सुख को प्राप्त होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यद्यो बाह्वोर्वज्रं धृत्वा दस्यून् हत्वी आयसीः पुरो नि तारीत् स येनाऽस्यार्णसातौ तवस्यमनुदायि तस्मा इन्द्राय ये सत्रा धुस्ते च देवेभिस्सह सुखं प्राप्नुवन्ति ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तस्मै) स्तावकाय (तवस्यम्) तवसि बले भवम् (अनु) (दायि) दीयेत (सत्रा) सत्येन (इन्द्राय) बह्वैश्वर्यप्रदाय (देवेभिः) (अर्णसातौ) उदकस्य प्राप्तौ (प्रति) (यत्) यः (अस्य) (वज्रम्) शस्त्राऽस्त्रम् (बाह्वोः) (धुः) धरेयुः। अत्राडभावः (हत्वी) हत्वा। अत्र स्नात्व्यादय इतीदं सिध्यति (दस्यून्) भयंकरान् चोरान् (पुरः) नगरीः (आयसीः) सुवर्णलोहनिर्मिताः (नि) (तारीत्) उल्लङ्घयेत् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सवलयानि नगराणि निर्माय दस्य्वादीन्निराकृत्य विद्वद्भिः सह राज्यं पालयन्ति ते सत्यं सुखमश्नुवते ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे कोट उभे करून नगर वसवितात व भयंकर चोर इत्यादींचे निवारण करतात, तसेच विद्वानांसह राज्याचे पालन करतात ते खरे सुख प्राप्त करतात. ॥ ८ ॥
09 नूनं सा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नूनं᳓ सा᳓ ते प्र᳓ति व᳓रं जरित्रे᳓
दुहीय᳓द् इन्द्र द᳓क्षिणा मघो᳓नी
शि᳓क्षा स्तोतृ᳓भ्यो मा᳓ति धग् भ᳓गो नो
बृह᳓द् वदेम विद᳓थे सुवी᳓राः
मूलम् ...{Loading}...
नू॒नं सा ते॒ प्रति॒ वरं॑ जरि॒त्रे दु॑ही॒यदि॑न्द्र॒ दक्षि॑णा म॒घोनी॑ ।
शिक्षा॑ स्तो॒तृभ्यो॒ माति॑ ध॒ग्भगो॑ नो बृ॒हद्व॑देम वि॒दथे॑ सु॒वीराः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नूनं᳓ सा᳓ ते प्र᳓ति व᳓रं जरित्रे᳓
दुहीय᳓द् इन्द्र द᳓क्षिणा मघो᳓नी
शि᳓क्षा स्तोतृ᳓भ्यो मा᳓ति धग् भ᳓गो नो
बृह᳓द् वदेम विद᳓थे सुवी᳓राः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
jaritré ← jaritár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
práti ← práti (invariable)
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
váram ← vára- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dákṣiṇā ← dákṣiṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
duhīyát ← √duh- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
maghónī ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
áti ← áti (invariable)
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhak ← √dagh- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śíkṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
stotŕ̥bhyaḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
suvī́rāḥ ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vadema ← √vadⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vidáthe ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
नू॒नम् । सा । ते॒ । प्रति॑ । वर॑म् । ज॒रि॒त्रे । दु॒ही॒यत् । इ॒न्द्र॒ । दक्षि॑णा । म॒घोनी॑ ।
शिक्ष॑ । स्तो॒तृऽभ्यः॑ । मा । अति॑ । ध॒क् । भगः॑ । नः॒ । बृ॒हत् । व॒दे॒म॒ । वि॒दथे॑ । सु॒ऽवीराः॑ ॥
Hellwig Grammar
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- varaṃ ← varam ← vara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gift; favor; wish; privilege; varac; wages.”
- jaritre ← jaritṛ
- [noun], dative, singular, masculine
- “singer.”
- duhīyad ← duhīyat ← duh
- [verb], singular, Present optative
- “milk.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dakṣiṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Dakṣiṇā; south; dakṣiṇā [word]; gift; South.”
- maghonī ← maghavan
- [noun], nominative, singular, feminine
- “big.”
- śikṣā ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- stotṛbhyo ← stotṛbhyaḥ ← stotṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- māti ← mā
- [adverb]
- “not.”
- māti ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dhag ← dhak ← dagh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- bhago ← bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vadema ← vad
- [verb], plural, Present optative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- vidathe ← vidatha
- [noun], locative, singular, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- suvīrāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrāḥ ← vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
नूनंसात् इतिव्याख्याता ॥ ९ ॥विश्वजितइतिषळृचन्दशमंसूक्तं गार्त्समदमैन्द्रं अन्त्यात्रिष्टुप् शिष्टाःपञ्चजगत्यः तृतीयेपर्यायेहोतुः शस्त्रएतत्सूक्तं सूत्रितञ्च—विशजितेतिष्ठाहरीरथआयुज्यमानेतियाज्याइति ।
Wilson
English translation:
“That opulent donation which proceeds, Indra, from you, assuredly bestows upon him who praises you, the boon (that he desires); grant it to us yor adorers; do not you, who are the object of adoration, disregard our prayers; so that, blessed with worthy descendants, we may glorify you in this sacrifice.”
Jamison Brereton
Now should the generous priestly gift yield your boon for the singer as its milk, Indra.
Exert yourself for the praise singers. Let fortune not pass us by. – May we speak loftily at the ritual distribution, in possession of good
heroes.
Griffith
Now may that wealthy Cow of thine, O Indra, give in return a boon to him who lauds thee.
Give to thy praisers: let not fortune fail us. Loud may we speak, with heroes, in assembly.
Geldner
Nun soll diese deine reichliche Lohngabe, o Indra, dem Sänger nach Wunsch ergiebig sein. Suche den Sängern zu nützen; das Glück soll nicht an uns vorübergehen. - Wir möchten das große Wort führen als Meister in der Weisheit.
Grassmann
Wohlan, es locke diese reiche Gabe dir ab, o Indra, was der Sänger wünschet; Den Preisern spende, kürze nicht den Antheil. Lasst laut im Chore bei dem Fest uns singen.
Elizarenkova
Пусть сейчас это твое щедрое вознаграждение, о Индра,
Выдаивается для певца по (его) желанию!
Будь благосклонен к восхвалителям! Да не минует нас доля!
Мы хотим провозгласить жертвенную раздачу, (чтобы иметь) прекрасных мужей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब देनेवालों के गुणों को अगले मन्त्र में कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) देनेवाले (ते) आपकी (सा) वह (मघोनी) बहुत धनादि पदार्थों से युक्त (दक्षिणा) देनी (प्रतिवरम्) अत्युत्तम सुख (जरित्रे) प्रशंसा करनेवाले के लिये (स्तोतृभ्यः) और स्तुति करनेवालों के लिये (नूनम्) निश्चय कर (दुहीयत्) पूरा करे और (नः) हम लोगों को (मातिधक्) मत नष्ट करे और आप हम लोगों को शिक्ष (विद्या) ग्रहण कराइये तथा जिससे (भगः) ऐश्वर्य बढ़ता है उससे (सुवीराः) सकल विद्याव्यापी हम लोग (विदथे) पदार्थविज्ञान में (बृहत्) बहुत (वदेम) कहें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो निरन्तर देने और लेनेवाले सर्वदा सत्य की शिक्षा देते और किसी के हृदय को वृथा नहीं सन्तापते हैं, वे बड़े होते हैं ॥९॥ इस सूक्त में इन्द्र-विद्वान्-ईश्वर और सभापति आदि के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ संगति जाननी चाहिये ॥ यह बीसवाँ सूक्त और छब्बीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ते तव सा मघोनी दक्षिणा प्रतिवरं जरित्रे स्तोतृभ्यश्च नूनं दुहीयन्नोऽस्मान्माति धक् शिक्ष यया भगो वर्धते तया सुवीराः सन्तो वयं विदथे बृहद्वदेम ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ दातृगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नूनम्) (सा) वर्द्धिका (ते) तव (प्रति) (वरम्) अत्युत्तमम् (जरित्रे) प्रशंसकाय (दुहीयत्) प्रपूरयेत् (इन्द्र) (दक्षिणा) (मघोनी) बहुधनादियुक्ता (शिक्ष) विद्यां ग्राहय (स्तोतृभ्यः) (मा) (अति,धक्) (भगः) (नः) अस्मान् (बृहत्) (वदेम) (विदथे) पदार्थविज्ञाने (सुवीराः) सकलविद्याव्यापिनः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये निरन्तरं दातारोऽप्रतिग्रहीतारः सर्वदा सत्यं शिक्षन्ते कस्यापि हृदयं वृथा न तापयन्ति ते महान्तो भवन्तीति ॥९॥ अत्रेन्द्रविद्युदीश्वरसभेशादिगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह संगतिर्वेद्या ॥ इति विंशतितमं सूक्तं षड्विंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे सदैव देवाण व घेवाण करणारे असून सत्य शिकवितात विनाकारण कुणाला त्रास देत नाहीत, ते मोठे असतात. ॥ ९ ॥