सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ अपाय्यस्य ’ इति नवर्चमष्टमं सूक्तं गार्त्समदं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । ’ अपायि ’ इत्यनुक्रान्तम् । लैङ्गिकः सूक्तविनियोगः । द्वितीये पर्याये होतृशस्त्रयाज्या अपायीत्येषा ( आश्व श्रौ. ६.४) ।।
Jamison Brereton
19 (210)
Indra
Gr̥tsamada
9 verses: triṣṭubh
The hymn invokes Indra in his many roles as a warrior. It begins with Indra’s great est deed, the destruction of Vr̥tra (vss. 2–4). Although the Vr̥tra story concerns
principally the release of the waters, verses 4–5 connect it also with the release of the sun, which takes place “in a single day.” This may be a reference to the ritual day, since the Morning Pressing may be connected with the release of the dawns and the Midday Pressing with the release of the waters, or it may reflect the ten
dency elsewhere to fold the release of light into the effects of the Indra’s victory over Vr̥tra (cf. I.32.4). The poet then evokes Indra’s help for Kutsa and Divodāsa (vs. 6) before announcing that the Gr̥tsamadas, in exchange for their offerings, also deserve Indra’s support in overcoming their enemies.
The hymn is dominated by racing imagery that describes both divine and human action. This imagery is reflected in Indra’s deeds: the waters “charge forth” after Indra destroyed Vr̥tra (vs. 2), and Indra’s horse Etaśa won wealth like the prize in a race (vs. 5). But it is reflected also in mortals’ efforts: men contend to win the sun (vs. 4d), and the sacrificers strive to win as if in a race (vs. 7).
01 अपाय्यस्यान्धसो मदाय - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓पायि अस्य अ᳓न्धसो म᳓दाय
म᳓नीषिणः सुवान᳓स्य प्र᳓यसः
य᳓स्मिन्न् इ᳓न्द्रः प्रदि᳓वि वावृधान᳓
ओ᳓को दधे᳓ ब्रह्मण्य᳓न्तश् च न᳓रः
मूलम् ...{Loading}...
अपा॑य्य॒स्यान्ध॑सो॒ मदा॑य॒ मनी॑षिणः सुवा॒नस्य॒ प्रय॑सः ।
यस्मि॒न्निन्द्रः॑ प्र॒दिवि॑ वावृधा॒न ओको॑ द॒धे ब्र॑ह्म॒ण्यन्त॑श्च॒ नरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓पायि अस्य अ᳓न्धसो म᳓दाय
म᳓नीषिणः सुवान᳓स्य प्र᳓यसः
य᳓स्मिन्न् इ᳓न्द्रः प्रदि᳓वि वावृधान᳓
ओ᳓को दधे᳓ ब्रह्मण्य᳓न्तश् च न᳓रः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ápāyi ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mádāya ← máda- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mánīṣiṇaḥ ← manīṣín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
práyasaḥ ← práyas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
suvānásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pradívi ← pradív- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vāvr̥dhānáḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
yásmin ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
brahmaṇyántaḥ ← √brahmaṇy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
dadhé ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ókaḥ ← ókas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अपा॑यि । अ॒स्य । अन्ध॑सः । मदा॑य । मनी॑षिणः । सु॒वा॒नस्य॑ । प्रय॑सः ।
यस्मि॑न् । इन्द्रः॑ । प्र॒ऽदिवि॑ । व॒वृ॒धा॒नः । ओकः॑ । द॒धे । ब्र॒ह्म॒ण्यन्तः॑ । च॒ । नरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- apāyy ← apāyi ← pā
- [verb], singular, Aorist passive
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- asyāndhaso ← asya ← idam
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- asyāndhaso ← andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; drink; amṛta.”
- madāya ← mada
- [noun], dative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- manīṣiṇaḥ ← manīṣin
- [noun], vocative, plural, masculine
- “sage; expert; devout.”
- suvānasya ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- prayasaḥ ← prayas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “food; dainty; enjoyment.”
- yasminn ← yasmin ← yad
- [noun], locative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pradivi ← pradiv
- [noun], locative, singular, masculine
- “age-old; long.”
- vāvṛdhāna ← vāvṛdhānaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- oko ← okaḥ ← oka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “home; house; oka [word].”
- dadhe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- brahmaṇyantaś ← brahmaṇyantaḥ ← brahmaṇy
- [verb noun], nominative, plural
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
सायण-भाष्यम्
सुवानस्यसोमाभिषवङ्कुर्वाणस्यमनीषिणः प्राज्ञस्ययजमानस्यसम्बन्धिनः प्रयसः प्रीङ् तर्पणे असुन् प्रीतिकरस्यअस्यसोमलक्षणस्यान्धसः अन्नस्यमदायअपायि एतदन्नमिन्द्रेणपीतं इत्यर्थः यद्वा अपायी तिपातेर्व्यत्ययोबहुलमितिचिण् कर्तरिभवति छन्दसिलुङ्लङ्लिटइतिलोडर्थेलुङ् प्रीतिकरस्यान्धसः मदायअपायि शेषविवक्षयाकर्मणिषष्ठी इन्द्रः सोमम्पिबतु प्रदिविपुराणेयस्मिन् सोमलक्षणेन्धसिवावृ- धानोवर्धमानइन्द्रः ओकोदधे सेव्यतयनिवासञ्चकार किञ्च ब्रह्मण्यन्तः इन्द्रायस्तोत्रमिच्छन्तः नरः कर्मणान्नेतारऋत्विजः यस्मिन्निवासन्दधिरे तदेतदपायीति पूर्वेणान्वयः ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“It has been partaken (by Indra) for his exhilaration, of this agreeable (sacrificial) food, the libation of his devout (worshipper); thriving by which ancient (Soma),he has bestowed a (fitting) dwelling, where the adoring conductors (of the ceremony) abide.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
It has been partaken: apāyi asya andhasaḥ: used impersonally, 3rd person singular of the 3rd preterite, passive voice; it may as well be used for the imperative and is equated to: indraḥ somam pitabu = may Indra drink the Soma
Jamison Brereton
The drinking of this plant for exhilaration has begun, o men of inspired thought, (the drinking) of the delightful soma-pressing,
at which Indra, having grown strong (thereby) from of old, has found a home, as have the men creating the poetic formulations.
Griffith
DRAUGHTS of this sweet juice have been drunk for rapture, of the wise Soma-presser’s offered dainty,
Wherein, grown mighty in the days aforetime, Indra hath found delight, and men who worship.
Geldner
Ein Trunk ward getan von diesem Safte zur Berauschung, ihr Andächtigen, von dem ausgepreßten Labetrank, an dem sich Indra vor alters gestärkt, an den er sich gewöhnt hat und ebenso die segensprechenden Männer.
Grassmann
Getrunken ward von diesem Saft zum Rausche, o Weise, von dem ausgepressten Tranke, An welchem Indra fort und fort sich labend, viel Kraft gewann und auch die frommen Männer.
Elizarenkova
Выпито этого соку для опьянения,
О мудрые, выжатой жертвенной услады,
В котором Индра, усиливаясь от века,
Находил удовольствие, а также благочестивые мужи.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नव चावाले उन्नीसवें सूक्त का आरम्भ है। इसके प्रथम मन्त्र में विद्वानों के विषय का वर्णन करते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मनीषिणः) मनीषी मन जीते हुए (ब्रह्मण्यतः) बहुत धनकी कामना करनेवाले (नरः च) और नायक अग्रगन्ता मनुष्यो ! (यस्मिन्) जिस (प्रदिवि) प्रकृष्ट प्रकाश में (वावृधानः) बढ़ा हुआ (इन्द्रः) सूर्य (ओकः) स्थान को (दधे) धारण करता है उसमें (सुवानस्य) उत्पद्यमान (प्रयसः) मनोहर (अस्य) इस (अन्धसः) अन्न को (मदाय) आनन्द के लिये तुम लोगों ने (अपायि) पान किया उस सबको हम लोग भी ग्रहण करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् जन जिसमें बढ़े हुए विद्या को धारण करते हैं, उसमें हम लोग भी बैठें, इस विज्ञान को स्वीकार करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनीषिणो ब्रह्मण्यन्तो नराश्च यस्मिन् प्रदिवि वावृधान इन्द्र ओको दधे तत्र सुवानस्य प्रयसोऽस्याऽन्धसो मदाय युष्माभिरपायि तद्वयमपि गृह्णीयाम ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अपायि) (अस्य) (अन्धसः) अन्नस्य (मदाय) आनन्दाय (मनीषिणः) जितमनस्काः (सुवानस्य) उत्पद्यमानस्य (प्रयसः) कमनीयस्य (यस्मिन्) (इन्द्रः) सूर्यः (प्रदिवि) प्रकृष्टप्रकाशे (वावृधानः) वर्द्धमानः (ओकः) स्थानम् (दधे) दधाति (ब्रह्मण्यन्तः) ब्रह्म महद्धनं कामयमानाः (च) (नरः) नेतारः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वांसो यस्मिन् वर्द्धमाना विद्यां दधति तत्र वयमपि स्थित्वैतद्विज्ञानं स्वीकुर्य्याम ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान, सूर्य, दाता व दक्षिणा यांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागील सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान लोक जी वर्धित विद्या धारण करतात त्यात आम्हीही स्थित असावे व विज्ञानाचा स्वीकार करावा. ॥ १ ॥
02 अस्य मन्दानो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्य᳓ मन्दानो᳓ म᳓ध्वो व᳓ज्रहस्तो
अ᳓हिम् इ᳓न्द्रो अर्णोवृ᳓तं वि᳓ वृश्चत्
प्र᳓ य᳓द् व᳓यो न᳓ स्व᳓सराणि अ᳓छा
प्र᳓यांसि च नदी᳓नां च᳓क्रमन्त
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्य म॑न्दा॒नो मध्वो॒ वज्र॑ह॒स्तोऽहि॒मिन्द्रो॑ अर्णो॒वृतं॒ वि वृ॑श्चत् ।
प्र यद्वयो॒ न स्वस॑रा॒ण्यच्छा॒ प्रयां॑सि च न॒दीनां॒ चक्र॑मन्त ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अस्य᳓ मन्दानो᳓ म᳓ध्वो व᳓ज्रहस्तो
अ᳓हिम् इ᳓न्द्रो अर्णोवृ᳓तं वि᳓ वृश्चत्
प्र᳓ य᳓द् व᳓यो न᳓ स्व᳓सराणि अ᳓छा
प्र᳓यांसि च नदी᳓नां च᳓क्रमन्त
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mádhvaḥ ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
mandānáḥ ← √mand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
vájrahastaḥ ← vájrahasta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
arṇovŕ̥tam ← arṇovŕ̥t- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
vr̥ścat ← √vr̥śc- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ácha ← ácha (invariable)
ná ← ná (invariable)
prá ← prá (invariable)
svásarāṇi ← svásara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
váyaḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
cákramanta ← √kramⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRF, voice:MED}
nadī́nām ← nadī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
práyāṁsi ← práyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
अ॒स्य । म॒न्दा॒नः । मध्वः॑ । वज्र॑ऽहस्तः । अहि॑म् । इन्द्रः॑ । अ॒र्णः॒ऽवृत॑म् । वि । वृ॒श्च॒त् ।
प्र । यत् । वयः॑ । न । स्वस॑राणि । अच्छ॑ । प्रयां॑सि । च॒ । न॒दीना॑म् । चक्र॑मन्त ॥
Hellwig Grammar
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mandāno ← mandānaḥ ← mad
- [verb noun], nominative, singular
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- madhvo ← madhvaḥ ← madhu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- vajrahasto ← vajrahastaḥ ← vajrahasta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; Shiva.”
- ‘him ← ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- arṇovṛtaṃ ← arṇovṛtam ← arṇovṛt
- [noun], accusative, singular, masculine
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vṛścat ← vraśc
- [verb], singular, Present injunctive
- “cleave; fell; cut off; hew.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vayo ← vayaḥ ← vi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vi; bird; vi.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- svasarāṇy ← svasarāṇi ← svasara
- [noun], accusative, plural, neuter
- “pasture; stall.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- prayāṃsi ← prayas
- [noun], nominative, plural, neuter
- “food; dainty; enjoyment.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- nadīnāṃ ← nadīnām ← nadī
- [noun], genitive, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- cakramanta ← kram
- [verb], plural, Plusquamperfect
- “kram; step; go; continue; proceed; traverse; heat.”
सायण-भाष्यम्
अस्यमध्वः तृतीयार्थेषष्ठी अनेनमदकरेणसोमेनमन्दानोहृष्यम् वज्रहस्तः वज्रयुक्तोहस्तोयस्यस- इन्द्रः अर्णोवृतंउदकस्यावरकंउदकेनावृतंवा अहिंव्ऋत्रम्मेघंवाविवृश्चत् विशेषेणाच्छिन्त् ओव्रश्चूछेदने तौदादिकः लङि ग्रहिज्यादिनासम्प्रसारणम् किञ्च यद्यदाअहिभेदनेजाते नदीनाम्प्रयांसिप्रीणयितॄणिज- लानिअच्छसमुद्रमभिलक्ष्यप्रचक्रमन्त गन्तुमुपाक्रमन् तत्रदृष्टान्तः—वयोन यथापक्षिणः स्वसराणि सुष्ठुअर्यन्तेप्राप्यन्तेइतिस्वराणिस्वसराणि कुलायाः तानभिलक्ष्य गच्छन्तितद्वत् ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Exhilarated by the Soma, Indra, armed with the thunderbolt, severed the rain-confining cloud; whereupon the currents of the rivers proceeded (towards the ocean), like birds to their own nests.”
Jamison Brereton
Becoming exhilarated from this honey, Indra with the mace in his hand hewed apart the serpent blocking the flood,
so that the rivers’ pleasing offerings (of water) charged forth like birds toward rich fields.
Griffith
Cheered by this meath Indra, whose hand wields thunder, rent piecemeal Ahi who barred up the waters,
So that the quickening currents of the rivers flowed forth like birds unto their resting-places.
Geldner
Von diesem Süßtrank berauscht, zerhieb Indra mit der Keule in der Hand den die Flut versperrenden Drachen und machte, daß die Labsale der Flüsse dem Meere zueilten wie Vögel zu den Futterplätzen.
Grassmann
Von diesem Meth berauscht zermalmte Indra, den Blitz im Arm, die Flut-umhüll’nde Schlange, Damit, wie Vögel zu den Nestern fliegen, der Ströme Labetränke vorwärts dringen.
Elizarenkova
Опьяненный этим сладким (соком), с ваджрой грома в руке
Индра разрубил змея, сковавшего течение,
Чтобы, словно птицы к (своим) гнездам,
Услады рек устремились (к морю).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सूर्य विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो (यत्) जिससे (वयः) पखेरुओं के (न) समान (स्वसराणि) दिनों को (नदीनां प्रयांसि च) और नदियों के मनोहर स्रोतों को (अच्छ) अच्छे प्रकार (प्रचक्रमन्त) रमते हैं जो (वज्रहस्तः) किरणरूपी हाथोंवाला (अस्य) इस (मध्वः) विशेषकर जानने योग्य जगत् के बीच (मन्दानः) प्राप्त हुआ (इन्द्रः) सूर्य (अर्णोवृतम्) जिसमें जल विद्यमान हैं उस (अहिम्) मेघ को (विवृश्चत्) विभिन्न करता है उसको यथावत् जानो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे पक्षी जाते आते हैं, वैसे रात्रि दिन वर्त्तमान हैं। जैसे सूर्य इस जगत् का आनन्द देनेवाला है, वैसे सज्जनों को वर्त्तना चाहिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यद्यस्माद्वयो न स्वसराणि नदीनां प्रयांसि चाऽच्छा प्रचक्रमन्त यो वज्रहस्तोऽस्य मध्वो जगतो मध्ये मन्दान इन्द्रोऽर्णोवृतमहिं विवृश्चत् तं यथावद्विजानीत ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्यविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) (मन्दानः) प्राप्तः (मध्वः) विज्ञेयस्य (वज्रहस्तः) किरणपाणिः (अहिम्) मेघम् (इन्द्रः) सूर्य्यः (अर्णोवृतम्) अर्णांसि वर्त्तन्ते यस्मिँस्तम् (वि) (वृश्चत्) वृश्चति (प्र) (यत्) यस्मात् (वयः) पक्षिणः (न) इव (स्वसराणि) दिनानि (अच्छ) सम्यक्। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः (प्रयांसि) कमनीयानि श्रोतांसि (च) (नदीनाम्) सरिताम् (चक्रमन्त) रमन्ते ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा पक्षिणो गच्छन्त्यागच्छन्ति तथैवाहोरात्रा वर्त्तन्ते यथा सूर्योऽस्य जगत आनन्दयितास्ति तथा सज्जनैर्वर्त्तितव्यम् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे पक्षी जातात येतात तसे रात्र व दिवस आहेत. जसा सूर्य या जगाचा आनंददाता आहे, तसे सज्जनांनी वागावे. ॥ २ ॥
03 स माहिन - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ मा᳓हिन इ᳓न्दरो+ अ᳓र्णो अपा᳓म्
प्र᳓ ऐरयद् अहिहा᳓छा समुद्र᳓म्
अ᳓जनयत् सू᳓रियं विद᳓द् गा᳓
अक्तु᳓ना अ᳓ह्नां वयु᳓नानि साधत्
मूलम् ...{Loading}...
स माहि॑न॒ इन्द्रो॒ अर्णो॑ अ॒पां प्रैर॑यदहि॒हाच्छा॑ समु॒द्रम् ।
अज॑नय॒त्सूर्यं॑ वि॒दद्गा अ॒क्तुनाह्नां॑ व॒युना॑नि साधत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ मा᳓हिन इ᳓न्दरो+ अ᳓र्णो अपा᳓म्
प्र᳓ ऐरयद् अहिहा᳓छा समुद्र᳓म्
अ᳓जनयत् सू᳓रियं विद᳓द् गा᳓
अक्तु᳓ना अ᳓ह्नां वयु᳓नानि साधत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
árṇaḥ ← árṇas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mā́hinaḥ ← mā́hina- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ácha ← ácha (invariable)
ahihā́ ← ahihán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
airayat ← √īr- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
samudrám ← samudrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ájanayat ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vidát ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
áhnām ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
aktúnā ← aktú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sādhat ← √sādh- ~ sidh- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
vayúnāni ← vayúna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सः । माहि॑नः । इन्द्रः॑ । अर्णः॑ । अ॒पाम् । प्र । ऐ॒र॒य॒त् । अ॒हि॒ऽहा । अच्छ॑ । स॒मु॒द्रम् ।
अज॑नयत् । सूर्य॑म् । वि॒दत् । गाः । अ॒क्तुना॑ । अह्ना॑म् । व॒युना॑नि । सा॒ध॒त् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- māhina ← māhinaḥ ← māhina
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty; large.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- arṇo ← arṇaḥ ← arṇas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “body of water; water.”
- apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- prairayad ← prairayat ← preray ← √īr
- [verb], singular, Imperfect
- “propel; throw.”
- ahihācchā ← ahi
- [noun], masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- ahihācchā ← hā ← han
- [noun], nominative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- ahihācchā ← acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- samudram ← samudra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- ajanayat ← janay ← √jan
- [verb], singular, Imperfect
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- sūryaṃ ← sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- vidad ← vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- aktunāhnāṃ ← aktunā ← aktu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “night; dark; beam.”
- aktunāhnāṃ ← ahnām ← ahar
- [noun], genitive, plural, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- vayunāni ← vayuna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “convention; custom; means.”
- sādhat ← sādh
- [verb], singular, Present injunctive
- “promote; succeed.”
सायण-भाष्यम्
माहिनोमहनीयः पूजनीयः यद्वा महिमोपेतः अहिहाअहिम्मेघंहतवानिन्द्रःब्रह्मश्रूणवृत्रेषुक्विप् बहु- लञ्छन्दसीतिभूतकालेक्विप् सइन्द्रःअपामर्णःऋगतौ स्रोतोलक्षणम्प्रवाहंसमुद्रमच्छाभिलक्ष्यप्रैरयत् किञ्च सइन्द्रः अङ्गिरसाम्बिलान्तर्वर्तिनीनामावृतानाङ्गवांलाभायसूर्यमजनयत् ततःगाः पणिभिरप- हृतागाः विददलभत विदिर् लाभे लुङिइरितोवेतिच्लेरङादेशः वाक्यभदादनिघातः तथाक्तुनाते- जसाअह्नान्दिवसानांवयुनानिप्रज्ञानानिप्रकाशान् साधत् असाधयत् ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“The adorable Indra, the slayer of Ahi, sent the current of the waters towards the ocean; he genitive rated the sun; he discovered the cattle; he effected the manifestation of the days by light.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Aktunā ahnām vayunāni sādhat = tejasā prakāśān divasānām asādhayat, effected hte manifestation of the days by light
Jamison Brereton
That great Indra, smasher of the serpent, roused the flood of waters forth toward the sea.
He gave birth to the sun and found the cattle. He perfected the patterns of the days through the night.
Griffith
Indra, this Mighty One, the Dragon’s slayer, sent forth the flood of waters to the ocean.
He gave the Sun his life, he found the cattle, and with the night the works of days completed.
Geldner
Der mächtige Indra, der Drachentöter, trieb die Flut der Gewässer hin zum Meere. Er erzeugte die Sonne, fand die Kühe; er regelte die Reihenfolge der Tage durch die Nacht.
Grassmann
Die Flut der Wasser liess der mächt’ge Indra, der Schlangentödter zu dem Meere rinnen; Er zeugte Sonnenglanz und fand die Kühe und wirkte Helle durch der Tage Leuchten.
Elizarenkova
Этот могучий Индра, убийца змея,
Токи вод погнал к морю.
Он породил солнце, нашел коров,
С помощью ночи он привел в порядок границы дней.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सूर्य विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो जैसे (सः) वह (माहिनः) बड़ा (अहिहा) मेघ का हननेवाला (इन्द्रः) बिजली रूप अग्नि (अपाम्) अन्तरिक्ष के बीच (अर्णः) जलको (अच्छ) (प्रैरयत्) यथाक्रम से प्रेरणा देता है (समुद्रम्) समुद्र को और (सूर्यम्) सूर्यमण्डल को (अजनयत्) उत्पन्न करता है (अक्तुना) रात्रि के साथ (अह्नाम्) दिनों के सम्बन्ध करनेवाली (गाः) पृथिवियों को (विदत्) प्राप्त होता और (वयुनानि) उत्तम ज्ञानों को (साधत्) सिद्ध करता वैसे तुम लोग भी आचरण करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य बिजली के समान वेग और आकर्षणयुक्त शत्रुओं के हनने और विद्यादि शुभगुणों को प्रचार करनेवाले हैं, अन्याय और अन्धकार का विनाश करनेवाले संसार का सुख सिद्ध करते हैं, वे सर्वत्र पूज्य होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथा स माहिनाऽहिहेन्द्रोऽपामर्णोऽच्छ प्रैरयत्। समुद्रं सूर्यमजनयदक्तुनाऽह्नां गा विदद्वयुनानि साधत्तथा यूयमप्याचरत ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सूर्यविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (माहिनः) (महान्) (इन्द्रः) विद्युत् (अर्णः) जलम् (अपाम्) अन्तरिक्षस्य मध्ये (प्र) (ऐरयत्) (अहिहा) मेघस्य हन्ता (अच्छ) यथाक्रमम्। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः (समुद्रम्) सागरम् (अजनयत्) जनयति (सूर्यम्) सवितृमण्डलम् (विदत्) प्राप्नोति (गाः) पृथिवीः (अक्तुना) रात्र्या (अह्नाम्) दिनानाम् (वयुनानि) प्रज्ञानानि (साधत्) साध्नुयात् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या विद्युद्वद्वेगाऽऽकर्षणयुक्ताः शत्रुहन्तारो विद्यादिशुभगुणप्रचारका अन्यायाऽन्धकारनाशका जगतः सुखं साध्नुवन्ति ते सर्वत्र पूज्यन्ते ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे विद्युतप्रमाणे वेग व आकर्षणयुक्त असतात, शत्रूंचे हनन व विद्या इत्यादी शुभ गुणांचा प्रसार करतात, अन्याय अंधकाराचा नाश करतात व संसाराचे सुख सिद्ध करतात, ती सर्वत्र पूज्य ठरतात. ॥ ३ ॥
04 सो अप्रतीनि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सो᳓ अप्रती᳓नि म᳓नवे पुरू᳓णि
इ᳓न्द्रो दाशद् दाशु᳓षे ह᳓न्ति वृत्र᳓म्
सद्यो᳓ यो᳓ नृ᳓भ्यो अतसा᳓यियो भू᳓त्
पस्पृधाने᳓भ्यः सू᳓रियस्य सातउ᳓
मूलम् ...{Loading}...
सो अ॑प्र॒तीनि॒ मन॑वे पु॒रूणीन्द्रो॑ दाशद्दा॒शुषे॒ हन्ति॑ वृ॒त्रम् ।
स॒द्यो यो नृभ्यो॑ अत॒साय्यो॒ भूत्प॑स्पृधा॒नेभ्यः॒ सूर्य॑स्य सा॒तौ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सो᳓ अप्रती᳓नि म᳓नवे पुरू᳓णि
इ᳓न्द्रो दाशद् दाशु᳓षे ह᳓न्ति वृत्र᳓म्
सद्यो᳓ यो᳓ नृ᳓भ्यो अतसा᳓यियो भू᳓त्
पस्पृधाने᳓भ्यः सू᳓रियस्य सातउ᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apratī́ni ← apratí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
mánave ← mánu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
purū́ṇi ← purú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dāśat ← √dāś- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
hánti ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
atasā́yyaḥ ← atasā́yya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhū́t ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
nŕ̥bhyaḥ ← nár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
sadyás ← sadyás (invariable)
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
paspr̥dhānébhyaḥ ← √spr̥dh- (root)
{case:DAT, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
sātaú ← sātí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । अ॒प्र॒तीनि॑ । मन॑वे । पु॒रूणि॑ । इन्द्रः॑ । दा॒श॒त् । दा॒शुषे॑ । हन्ति॑ । वृ॒त्रम् ।
स॒द्यः । यः । नृऽभ्यः॑ । अ॒त॒साय्यः॑ । भूत् । प॒स्पृ॒धा॒नेभ्यः॑ । सूर्य॑स्य । सा॒तौ ॥
Hellwig Grammar
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- apratīni ← aprati
- [noun], accusative, plural, neuter
- “irresistible.”
- manave ← manu
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- purūṇīndro ← purūṇi ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- purūṇīndro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dāśad ← dāśat ← dāś
- [verb], singular, Present injunctive
- “sacrifice; give.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
- hanti ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- sadyo ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- nṛbhyo ← nṛbhyaḥ ← nṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- atasāyyo ← atasāyyaḥ ← atasāyya
- [noun], nominative, singular, masculine
- bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- paspṛdhānebhyaḥ ← spṛdh
- [verb noun], dative, plural
- “rival.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- sātau ← sāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
सायण-भाष्यम्
सइन्द्रोदाशुषेह्विर्दत्तवतेमनवेमनुष्याययजमानायपुरूणिबहूनिअप्रतीन्युत्कृष्टानिधनानि दाश- त् ददाति किञ्च वृत्रमसुरंहन्ति कीदृश यइन्द्रः सूर्यस्यसातौ सातिःसम्भजनं सूर्यसम्भजनविवयभूतेपस्पृ धानेभ्यः अहमेवप्रथमंसूर्यम्प्राप्नुयामितिस्पर्धमानेभ्यः नृभ्यः स्तोतृभ्यः सद्यस्तदानीमेवअतसाय्यस्त त्प्राप्तिहेतुभूतःसन् समाश्रयणीयोभूत् अभूत् यद्वा सूर्यस्यसातौ षोन्तकर्मणि अधिकरणेक्तिन् सूर्यस्य सम्बन्धिनियुद्धेपस्पृधानेभ्यः सूर्येणसहस्पर्धमानेभ्यःअतसाय्योभूत् सततङ्गमनीयोभवत् ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“To the presenter (ofthe libation) Indra gives many unparalleled gifts; he slays Vṛtra; he who was the arbiter among his worshippers when contending for the possession of the Sun.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Who was the arbiter: atasāyyo bhūt paspṛdhānebhyaḥ sūryasya sātau: prāptihetubhūtaḥ san, being the cause of obtaining, to those who were contending; saying, let me be the first to have the sun– aham eva prathamam sūryam prāpnuyām; or, sātī may mean war; to those contending in battle with the sun; the next hymn alludes to a legend of a dispute between sūrya and etaśa, in which Indra supported the latter
Jamison Brereton
And he—(though) many and impregnable are (the obstacles) for Manu— serves his servant: he smashes Vr̥tra [/Obstacle]—
he who in a single day became the unshakeable one for the men
contending to win the sun.
Griffith
To him who worshippeth hath Indra given many and matchless gifts. He slayeth Vrtra.
Straight was he to be sought with supplications by men who struggled to obtain the sunlight.
Geldner
Viele Feinde, denen keiner gewachsen ist, opfert Indra dem opferwilligen Menschen, er erschlägt den Vritra, er der sofort für die Männer erreichbar war, die um den Gewinn der Sonne sich stritten.
Grassmann
Viel unvergleichlich Gut gewähret Indra dem frommen Manne und erschlägt den Vritra, Er, welcher schnell durch Bitten zu erflehn ist, von Männern, welche Sonnenlicht begehren.
Elizarenkova
Ради человека он (убивает) многих (врагов,) не знающих себе равных,
Индра почитает почитающего (его), он убивает Вритру,
(Он) тот, к кому могли сразу же обратиться мужи,
Состязающиеся в завоевании солнца.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब दाता के विषय में अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो (इन्द्रः) सूर्य के समान देनेवाला जन जैसे सूर्य (वृत्रम्) मेघको (हन्ति) हनता है वैसे शत्रुओं को मारता हुआ (दाशुषे) दूसरे देनेवाले (मनवे) विचारशील मनुष्य के लिये (अप्रतीनि) जिनकी प्रतीति नहीं है उन (पुरूणि) बहुत से धनों को (दाशत्) देवें वा (सूर्यस्य) सूर्य की (सातौ) साति में अर्थात् सूर्यमण्डलकृत विभाग में (अतसाय्यः) परोपकार में निरन्तर वर्त्तमान होता हुआ (पस्पृधानेभ्यः) स्पर्द्धा वा ईप्सा करनेवाले (नृभ्यः) मनुष्यों के लिये (सद्यः) शीघ्र आनन्द देनेवाला (भूत्) होता है (सः) वह सब स्थानों से सत्कार पाता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो अपरिमित धन को इकट्ठा करते और जगत् के उपकारी सुपात्रों के लिये देते हैं, वे निरन्तर ईर्ष्या वा ईप्सा करने योग्य नहीं हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य इन्द्रो यथा सूर्यो वृत्रं हन्ति तथा शत्रून् हनन् दाशुषे मनवेऽप्रतीनि पुरूणि धनानि दाशत्सूर्यस्य सातावतसाय्यः सन् पस्पृधानेभ्यो नृभ्यः सद्य आनन्दयिता भूत् स सर्वतः सत्कारं प्राप्नुयात् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ दातृविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (अप्रतीनि) अविद्यमाना प्रतीतिः परिमाणं येषान्तानि (मनवे) मननशीलाय मनुष्याय (पुरूणि) बहूनि (इन्द्रः) सूर्य इव दाता (दाशत्) दद्यात् (दाशुषे) दात्रे (हन्ति) (वृत्रम्) मेघम् (सद्यः) (यः) (नृभ्यः) मनुष्येभ्यः (अतसाय्यः) परोपकारे निरन्तरं वर्त्तमानः (भूत्) भवति। अत्राडभावः (पस्पृधानेभ्यः) स्पर्द्धमानेभ्य ईप्स्यमानेभ्यो वा (सूर्यस्य) (सातौ) संविभागे ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - येऽपरिमितं धनं संचिन्वन्ति जगदुपकारकेभ्यस्सुपात्रेभ्यः प्रयच्छन्ति ते सततमस्पर्द्धनीया भवन्ति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे अपरिमित धन एकत्र करतात व जगाच्या उपकारासाठी सुपात्रांना देतात ते स्पर्धा व ईर्षा करण्यायोग्य नसतात. ॥ ४ ॥
05 स सुन्वत - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ सुन्वत᳓ इ᳓न्दरः+ सू᳓र्यम्
आ᳓ देवो᳓ रिणङ् म᳓र्तियाय स्तवा᳓न्
आ᳓ य᳓द् रयिं᳓ गुह᳓दवद्यम् अस्मै
भ᳓रद् अं᳓शं न᳓ ए᳓तशो दशस्य᳓न्
मूलम् ...{Loading}...
स सु॑न्व॒त इन्द्रः॒ सूर्य॒मा दे॒वो रि॑ण॒ङ्मर्त्या॑य स्त॒वान् ।
आ यद्र॒यिं गु॒हद॑वद्यमस्मै॒ भर॒दंशं॒ नैत॑शो दश॒स्यन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ सुन्वत᳓ इ᳓न्दरः+ सू᳓र्यम्
आ᳓ देवो᳓ रिणङ् म᳓र्तियाय स्तवा᳓न्
आ᳓ य᳓द् रयिं᳓ गुह᳓दवद्यम् अस्मै
भ᳓रद् अं᳓शं न᳓ ए᳓तशो दशस्य᳓न्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sunvaté ← √su- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mártyāya ← mártya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
riṇak ← √ric- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
stavā́n (?) ← stavā́n (?) (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
guhádavadyam ← guhádavadya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áṁśam ← áṁśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhárat ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
daśasyán ← √daśasy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
étaśaḥ ← étaśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
पद-पाठः
सः । सु॒न्व॒ते । इन्द्रः॑ । सूर्य॑म् । आ । दे॒वः । रि॒ण॒क् । मर्त्या॑य । स्त॒वान् ।
आ । यत् । र॒यिम् । गु॒हत्ऽअ॑वद्यम् । अ॒स्मै॒ । भर॑त् । अंश॑म् । न । एत॑शः । द॒श॒स्यन् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sunvata ← sunvate ← su
- [verb noun], dative, singular
- “press out; su.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- riṇaṅ ← riṇak ← ric
- [verb], singular, Present injunctive
- “empty; liberate; concede; surrender; purge.”
- martyāya ← martya
- [noun], dative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- stavān ← stava
- [noun], accusative, plural, masculine
- “encomium; hymn; praise; praise.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- guhadavadyam ← guhat ← guh
- [verb noun]
- “hide; cover; conceal; shroud; obscure.”
- guhadavadyam ← avadyam ← avadya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “blameworthy; avadya [word].”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- bharad ← bharat ← bhṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- aṃśaṃ ← aṃśam ← aṃśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “part; part; share; part; volume; parcel; part; Aṃśa; aṃśa [word]; fraction.”
- naitaśo ← nā ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- naitaśo ← etaśaḥ ← etaśa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Etaśa; horse.”
- daśasyan ← daśasy
- [verb noun], nominative, singular
सायण-भाष्यम्
स्तवान् एतशेनस्तूयमानः देवोद्योतमानःसइन्द्रः सुन्वतेसोमाभिषवङ्कुर्वतेमर्त्यायमनुव्यायएतशा यसूर्यमारिणक् एतशेनस्पर्धमानंसूर्यम्बलेनारेचयत् तथाचनिगमः—प्रैतशंसूर्येपस्पृधानंसौवश्व्येसुष्वि मावार्दन्द्रइति । यद्यस्मात् एतशः सौवश्व्योराजादशस्यन् यजमानः अस्माइन्द्रायगुहदवद्यम्प्रच्छन्नाव द्यंरयिंसोमरूपमाभरत् सम्पादयामास तत्रद्रुष्टान्तः—अंशन्न यथापिता अंशं भागम्पुत्रायभरतितद्वत् ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“The divine Indra, when lauded (by Etaśa), humbled the Sun (in behalf) of the mortal who offered to him the libation; for the munificent Etaśa presented him with mysterious and inestimable riches; as (a father gives) his portion (to a son).”
Jamison Brereton
Receiving praise, the god Indra ceded the sun to the soma-pressing mortal,
when, doing service (to him), Etaśa bore him fault-concealing wealth like a share (of a stake).
Griffith
To him who poured him gifts he gave up Surya,-Indra, the God, the Mighty, to the mortal;
For Etasa with worship brought him riches that keep distress afar, as ’twere his portion.
Geldner
Dieser Gott Indra gab gepriesen die Sonne frei für den Soma opfernden Sterblichen, als Etasa den einen Makel verdeckenden Reichtum ihm gleichsam als seinen Anteil darbrachte, um ihm gefällig zu sein.
Grassmann
Dem Somapresser gab er Licht der Sonne, dem Sterblichen der Gott, der Donn’rer Indra, Um Reichthum, welcher alle Mängel zudeckt, wie Gut das Lastross, huldvoll ihm zu bringen.
Elizarenkova
Этот бог Индра, восхваленный, для смертного,
Выжимающего (сому), освободил солнце,
Когда Эташа, почитая (его), принес ему
Как его долю богатство, скрывающее недостатки.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब बिजुली के विषय को अगले मन्त्र में कहा गया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो (यत्) जो (देवः) देदीप्यमान (इन्द्रः) विजुली (सुन्वते) पदार्थों का सार निकालनेवाले मनुष्य के लिये (सूर्य्यम्) सवितृ मण्डल को और (मर्त्याय) साधारण मनुष्य के लिये (स्तवान्) स्तुतियों को (न, आ,रिणक्) नहीं छोड़ती और (गुहदवद्यम्) ढंपे हुए निन्द्य (रयिम्) धन को (अस्मै) इस मनुष्य के लिये (आ, भरत) आभूषित कराती और (अंशम्) प्राप्त भाग को (दशस्यन्) नष्ट करती हुई (एतशः) प्राप्त नहीं होती (सः) वह बिजुली आप लोगों को उपयोग में लानी योग्य है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य किसी की उन्नति के नाश की नहीं इच्छा करते किन्तु सबके ऐश्वर्य को बढ़वाते हैं, वे सूर्य के समान उपकार करनेवाले होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यद् यो देव इन्द्रः सुन्वते सूर्य्यं मर्त्याय स्तवान्नारिणग् गुहदवद्यं रयिमस्मा आ भरत्। अंशं दशस्यन्नेतशो न भवति स युष्माभिरुपयोक्तव्यः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्युद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (सुन्वते) अभिषवं कुर्वते (इन्द्रः) विद्युत् (सूर्य्यम्) सवितारम् स्तुतिः यः श्रियम् आच्छादितनिन्द्यम् भरति प्राप्तम् निषेधे प्राप्नुवन् उपक्षयन् (आ) (देवः) देदीप्यमानः (रिणक्) रिणक्ति (मर्त्याय) (स्तवान्) स्तुतिः (आ) (यत्) यः (रयिम्) श्रियम् (गुहदवद्यम्) आच्छादितनिन्द्यम् (अस्मै) (भरत्) भरति (अंशम्) प्राप्तम् (न) निषेधे (एतशः) प्राप्नुवन् (दशस्यन्) उपक्षयन् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये कस्याप्युन्नतेः क्षयं नेच्छन्ति सर्वस्यैश्वर्यं वर्द्धयन्ति ते सूर्यवदुपकारका भवन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे कुणाच्याही नाशाची कामना करीत नाहीत तर सर्वांचे ऐश्वर्य वाढवितात ती सूर्याप्रमाणे उपकारी असतात. ॥ ५ ॥
06 स रन्धयत्सदिवः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ रन्धयत् सदि᳓वः सा᳓रथये
शु᳓ष्णम् अशु᳓षं कु᳓यवं कु᳓त्साय
दि᳓वोदासाय नवतिं᳓ च न᳓व
इ᳓न्द्रः पु᳓रो वि᳓ ऐरच् छ᳓म्बरस्य
मूलम् ...{Loading}...
स र॑न्धयत्स॒दिवः॒ सार॑थये॒ शुष्ण॑म॒शुषं॒ कुय॑वं॒ कुत्सा॑य ।
दिवो॑दासाय नव॒तिं च॒ नवेन्द्रः॒ पुरो॒ व्यै॑र॒च्छम्ब॑रस्य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ रन्धयत् सदि᳓वः सा᳓रथये
शु᳓ष्णम् अशु᳓षं कु᳓यवं कु᳓त्साय
दि᳓वोदासाय नवतिं᳓ च न᳓व
इ᳓न्द्रः पु᳓रो वि᳓ ऐरच् छ᳓म्बरस्य
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
randhayat ← √randh- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sadívas ← sadívas (invariable)
sā́rathaye ← sā́rathi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
aśúṣam ← aśúṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kútsāya ← kútsa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
kúyavam ← kúyava- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śúṣṇam ← śúṣṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
dívodāsāya ← dívodāsa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
náva ← náva- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
navatím ← navatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
airat ← √īr- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
púraḥ ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
śámbarasya ← śámbara- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
सः । र॒न्ध॒य॒त् । स॒ऽदिवः॑ । सार॑थये । शुष्ण॑म् । अ॒शुष॑म् । कुय॑वम् । कुत्सा॑य ।
दिवः॑ऽदासाय । न॒व॒तिम् । च॒ । नव॑ । इन्द्रः॑ । पुरः॑ । वि । ऐ॒र॒त् । शम्ब॑रस्य ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- randhayat ← randhay ← √radh
- [verb], singular, Present injunctive
- “subjugate; hand over.”
- sadivaḥ ← sadivas
- [adverb]
- sārathaye ← sārathi
- [noun], dative, singular, masculine
- “charioteer; sārathi [word].”
- śuṣṇam ← śuṣṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śuṣṇa.”
- aśuṣaṃ ← aśuṣam ← aśuṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “edacious.”
- kuyavaṃ ← kuyavam ← kuyava
- [noun], accusative, singular, masculine
- kutsāya ← kutsa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Kutsa; kutsa [word].”
- divodāsāya ← divodāsa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Divodāsa.”
- navatiṃ ← navatim ← navati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ninety; navati [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- navendraḥ ← nava ← navan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “nine.”
- navendraḥ ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- puro ← puraḥ ← pur
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- airacchambarasya ← airat ← īr
- [verb], singular, Imperfect
- “go.”
- airacchambarasya ← śambarasya ← śambara
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Śambara; Śambara.”
सायण-भाष्यम्
सदिवः दीप्तियुक्तः सइन्द्रः सारथये आत्मनःसारथ्यङ्कुर्वतेकुत्सायराजर्षयेशुष्णंशोषयतिसर्वमिति शुष्णः कश्चिदसुरः तमशुषन्नकेनापिशोषणीयङ्कुयवंएतन्नामानमसुरंरन्धयत् रध्यतिर्वशगमने वशमन यत् यद्वा रधहिंसासंराध्योरित्यस्यण्यन्तस्यरधिजभोरचीतिनुम् अवधीत् किञ्च सइन्द्रः दिवोदासाय एतन्नामकायराज्ञेशम्बरस्यासुरस्यनवनवतिम्पुरः व्यैरत् विदारितवान् ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“The radiant Indra subjected to Kutsa, his charioteer, (the asuras), Śuṣṇa, Aśuṣa, and Kuyava; and, for the sake of Divodāsa, demolished the ninety and nine cities of Śambara.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Aśuṣa, he who is not to be dried up; perhaps, an epithet of Śuṣṇa, an asura
Jamison Brereton
In a single day, he subdued the voracious, barley-destroying Śuṣṇa for the charioteer Kutsa,
and Indra razed the ninety and nine fortifications of Śambara for Divodāsa.
Griffith
Once to the driver of his chariot, Kutsa, he gave up greedy Surya, plague of harvest;
And Indra, for the sake of Divodasa demolished Sambara’s nine-and-ninety castles.
Geldner
Er gab noch am gleichen Tage seinem Wagenlenker Kutsa den gefräßigen Susna, den Welscher, in die Hand. Für Divodasa zerstörte Indra die neunundneunzig Burgen des Sambara.
Grassmann
Er übergab dem Wagenlenker Kutsa an einem Tage den gefräss’gen Çuschna, den Erntefeind, nahm neunundneunzig Burgen des Çambara für Divodasa, Indra.
Elizarenkova
В тот же день он отдал во власть (своему) колесничему
Кутсе прожорливого Шушну, несущего неурожай.
Ради Диводасы Индра разрушил
Девяносто девять крепостей Шамбары.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सूर्य विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो मनुष्यों को (इन्द्रः) सूर्य (कुत्साय) निन्दित (सारथये) अच्छे सीखे हुए या चलानेवाले के लिये (अशुषम्) गीले (शुष्णम्) बल (कुयवम्) कुत्सित सङ्गम और (सदिवः) प्रकाश के सहित वर्त्तमान अर्थात् अन्तरिक्षस्थ पदार्थों को (रन्धयत्) अच्छे प्रकार सिद्ध करता है (दिवोदासाय) प्रकाश देनेवाले के लिये (नव,नवतिम्,च) निन्यानवें (शम्बरस्य) मेघ के (पुरः) पुरों को (व्यैरत्) प्रेरित करता है (सः) वह उपयोग में लाना योग्य है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य दुष्ट बल को और कुशिक्षा को निवार के बल और उत्तम शिक्षाओं से कुसंस्कारों को निवार के सैकड़ों बोधों को उत्पन्न करते हैं, वे सर्वदा पूज्य होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो मनुष्यो इन्द्रः कुत्साय सारथयेऽशुषं शुष्णं कुयवं सदिवो रन्धयद्दिवोदासाय नवनवतिं शम्बरस्य पुरो व्यैरत्स सततमुपयोक्तव्यः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्यविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (रन्धयत्) संराध्नोति (सदिवः) द्यावा सह (वर्त्तमानाम्) (सारथये) सुशिक्षिताय यानप्रचालकाय (शुष्णम्) बलम् (अशुषम्) अशुष्कमार्द्रम् (कुयवम्) कुत्सितसङ्गमम् (कुत्साय) निन्दिताय (दिवोदासाय) प्रकाशदात्रे (नवतिम्) (च) (नव) (इन्द्रः) सूर्यः (पुरः) पुराणि (वि) (ऐरत्) ऐरयति (शम्बरस्य) मेघस्य ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या दुष्टं बलं कुशिक्षां च निवर्त्य बलसुशिक्षाभ्यां कुसंस्कारान्निवार्य शतसो बोधाञ्जनयन्ति ते सर्वदा पूज्या भवन्ति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे दुष्ट बल व वाईट शिक्षण यांचे निवारण करून बल व उत्तम शिक्षणांनी कुसंस्काराचे निवारण करून शेकडो प्रकारचे ज्ञान उत्पन्न करतात ती सदैव पूज्य ठरतात. ॥ ६ ॥
07 एवा त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एवा᳓ त इन्द्र उच᳓थम् अहेम
श्रवस्या᳓ न᳓ त्म᳓ना वाज᳓यन्तः
अश्या᳓म त᳓त् सा᳓प्तम् आशुषाणा᳓
नन᳓मो व᳓धर् अ᳓देवस्य पीयोः᳓
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा त॑ इन्द्रो॒चथ॑महेम श्रव॒स्या न त्मना॑ वा॒जय॑न्तः ।
अ॒श्याम॒ तत्साप्त॑माशुषा॒णा न॒नमो॒ वध॒रदे॑वस्य पी॒योः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा᳓ त इन्द्र उच᳓थम् अहेम
श्रवस्या᳓ न᳓ त्म᳓ना वाज᳓यन्तः
अश्या᳓म त᳓त् सा᳓प्तम् आशुषाणा᳓
नन᳓मो व᳓धर् अ᳓देवस्य पीयोः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ahema ← √hi- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
evá ← evá (invariable)
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ucátham ← ucátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śravasyā́ ← śravasyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tmánā ← tmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vājáyantaḥ ← √vājay- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
āśuṣāṇā́ḥ ← √śvasⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
aśyā́ma ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
sā́ptam ← sā́pta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ádevasya ← ádeva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nanámaḥ ← √nam- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
pīyóḥ ← pīyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vádhar ← vádhar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ए॒व । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । उ॒चथ॑म् । अ॒हे॒म॒ । श्र॒व॒स्या । न । त्मना॑ । वा॒जय॑न्तः ।
अ॒श्याम॑ । तत् । साप्त॑म् । आ॒शु॒षा॒णाः । न॒नमः॑ । वधः॑ । अदे॑वस्य । पी॒योः ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indrocatham ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrocatham ← ucatham ← ucatha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “praise.”
- ahema ← hi
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- śravasyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tmanā ← tman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “self.”
- vājayantaḥ ← vājay ← √vaj
- [verb noun], nominative, plural
- “incite.”
- aśyāma ← aś
- [verb], plural, Aorist optative
- “get; reach; enter (a state).”
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sāptam ← sāpta
- [noun], accusative, singular, neuter
- āśuṣāṇā ← āśuṣāṇāḥ ← āśuṣ ← √śuṣ
- [verb noun], nominative, plural
- nanamo ← nanamaḥ ← nam
- [verb], singular, Plusquamperfect
- “bow; bend; condescend; worship; bend; lower.”
- vadhar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “weapon.”
- adevasya ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- adevasya ← devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- pīyoḥ ← pīyu
- [noun], genitive, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हेइन्द्र श्रवस्या सुपांसुलुगितितृनीयायाःपूर्वसवर्णदीर्घः अन्नेच्छयावाजयन्तः त्वाम्बलिनकुर्वन्तः यद्वा श्रवस्यायशःकामनया वाजयन्तोन्नमिच्छन्तः इच्छायामपिणिच् दृश्यते अश्वायन्तोगव्यन्तोवाज यन्तइतिक्यजन्तत्वेचित्प्रातिपदिकस्यान्तोदात्तत्वंस्यात् वाजयन्तःश्तक्रतुमितियथा तादृशावयन्तेएव तुभ्यमेव उचथंस्तोत्रं त्मना आत्मनास्वयमेव नअहेम इदानीम्प्रापयेम अहिगतौ नसम्प्रत्यर्थे आशुषा- णाः अश्नोतेःकानचिव्यत्ययोबहुलमितिलिट्यपिविकरणद्वयं उप्रत्ययः त्वामश्नुवानाः वयन्तदभिलषितं तत्साप्तंसप्तपुरुषसम्बन्धि साप्तपदीनंसख्यं अश्याम व्याप्नुयाम अदेवस्य देवानिन्द्रादीनजानतः पीयोः पीयतिर्हिंसकर्मा हिंसकस्यासुरस्यवधः वध्यन्तेशत्रवोनेनेतिवधरायुधन्ननमः तत् अधोनमय ननमः णमुप्रह्वत्वे ण्यन्तस्यलुङिचङिरूपं मितांह्रस्वइतिह्रस्वः ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Through desire of food, Indra, we, contributing to your vigour, spontaneously address to you (our) praise; secure of you, may we rely upon your friendship; hurl your thunderbolt against the godless Pīyu.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
May we rely upon your friend: aśyāma tat saptam: sapta = from sapta, seven; a synonym of sapta padīnam,or sakhyam, friendship;
Pīyu = either an asura, in genitive ral or the name of a particular asura
Jamison Brereton
So we have sent to you our recitation, Indra. Like those seeking fame, racing by themselves for victory’s prize,
we would obtain the sevenfold (prize), panting after it. You will bend the weapon of the godless reviler.
Griffith
So have we brought our hymn to thee, O Indra, strengthening thee and fain ourselves for glory.
May we with best endeavours gain this friendship, and mayst thou bend the godless scorner’s weapons.
Geldner
So haben wir dir, Indra, ein Loblied losgelassen recht wie Preiskämpfer die Rennpferde um den Ruhmespreis zu gewinnen. Wir möchten diese deine Freundschaft erlangen, uns eifrig darum bemühend. Wende die Waffe des gottlosen Widersachers ab!
Grassmann
So haben Lob wir, Indra, dir bereitet, voll Beutelust, wie auf der Rennbahn eilend, Uns mühend mögen wir den Preis erlangen; des bösen Hassers Keule senke nieder.
Elizarenkova
Вот мы сочинили для тебя гимн, о Индра,
Как жаждущие награды сами (пускают скакать коней) из желания славы.
Пусть, настойчиво трудясь, добьемся мы этой семерки (богатств)!
Согни смертельное оружие безбожника-хулителя!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वान् के विषय को इस मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) विद्वान् (ते) आपके (त्मना) आत्मा से (वाजयन्तः) ज्ञान कराते हुए हम लोग (श्रवस्या) श्रवण करने योग्य पदार्थ के (न) समान (उचथम्) और कहने योग्य प्रस्ताव (एव) ही को (अहेम) व्याप्त हों तथा (आशुषाणाः) शीघ्रता करते हुए हम लोग (तत्) उस (साप्तम्) सात प्रकार के विषय को (अश्याम) व्याप्त हों (अदेवस्य) अविद्वान् (पीयोः) पालना करनेवाले सूर्य को (वधः) वध करनेवाले शस्त्र को व्याप्त हों और परमेश्वर को (ननमः) नमस्कार करें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य कहने योग्य को कहें, पाने योग्य को पावें, नमने योग्य को नमें, मारने योग्य को मारें और जानने योग्य को जानें, वे ही आप्त होते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ते त्मना वाजयन्तो वयं श्रवस्या नोचथमेवाहेम आशुषाणाः सन्तो वयं तत्साप्तमश्याम अदेवस्य पीयोर्वधोऽश्याम। परमेश्वरं च ननमः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) निश्चये। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः (ते) तव (इन्द्र) विद्वन् (उचथम्) वक्तव्यम् (अहेम) व्याप्नुयाम् (श्रवस्या) श्रोतुं योग्यानि (न) इव (त्मना) आत्मना (वाजयन्तः) ज्ञापयन्तः (अश्याम) प्राप्नुयाम् (तत्) (साप्तम्) सप्तविधम् (आशुषाणाः) सद्यः कुर्वाणाः (ननमः) नमेम (वधः) वध्यन्ते शत्रवो यस्मात्तच्छस्त्रम् (अदेवस्य) (अविदुषः) (पीयोः) पातुः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या वक्तव्यं वदेयुः प्राप्तव्यं प्राप्नुयुर्नमस्यं नमेयुर्हन्तव्यं हन्युर्ज्ञातव्यं जानीयुस्त एवाप्ता जायन्ते ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे सांगण्यायोग्य असणाऱ्यांना सांगतात, प्राप्त करण्यायोग्य असणाऱ्यांना प्राप्त करवितात, नमन करण्यायोग्य असणाऱ्यांना नमन करतात, मारण्यायोग्य असणाऱ्यांना मारतात, जाणण्यायोग्य असणाऱ्यांना जाणतात, तीच आप्त असतात. ॥ ७ ॥
08 एवा ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एवा᳓ ते गृत्समदाः᳓ शूर म᳓न्म
अवस्य᳓वो न᳓ वयु᳓नानि तक्षुः
ब्रह्मण्य᳓न्त इन्दर+ ते न᳓वीय
इ᳓षम् ऊ᳓र्जं सुक्षितिं᳓ सुम्न᳓म् अश्युः
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा ते॑ गृत्सम॒दाः शू॑र॒ मन्मा॑व॒स्यवो॒ न व॒युना॑नि तक्षुः ।
ब्र॒ह्म॒ण्यन्त॑ इन्द्र ते॒ नवी॑य॒ इष॒मूर्जं॑ सुक्षि॒तिं सु॒म्नम॑श्युः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा᳓ ते गृत्समदाः᳓ शूर म᳓न्म
अवस्य᳓वो न᳓ वयु᳓नानि तक्षुः
ब्रह्मण्य᳓न्त इन्दर+ ते न᳓वीय
इ᳓षम् ऊ᳓र्जं सुक्षितिं᳓ सुम्न᳓म् अश्युः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
evá ← evá (invariable)
gr̥tsamadā́ḥ ← gr̥tsamadá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mánma ← mánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
avasyávaḥ ← avasyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
takṣuḥ ← √takṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
vayúnāni ← vayúna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
brahmaṇyántaḥ ← √brahmaṇy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
návīyaḥ ← návīyaṁs- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
aśyuḥ ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sukṣitím ← sukṣití- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sumnám ← sumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ū́rjam ← ū́rj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
ए॒व । ते॒ । गृ॒त्स॒ऽम॒दाः । शू॒र॒ । मन्म॑ । अ॒व॒स्यवः॑ । न । व॒युना॑नि । त॒क्षुः॒ ।
ब्र॒ह्म॒ण्यन्तः॑ । इ॒न्द्र॒ । ते॒ । नवी॑यः । इष॑म् । ऊर्ज॑म् । सु॒ऽक्षि॒तिम् । सु॒म्नम् । अ॒श्युः॒ ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- gṛtsamadāḥ ← gṛtsamada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Gṛtsamada.”
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- manmāvasyavo ← manma ← manman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- manmāvasyavo ← avasyavaḥ ← avasyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “seeking protection; helpless.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vayunāni ← vayuna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “convention; custom; means.”
- takṣuḥ ← takṣ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- brahmaṇyanta ← brahmaṇyantaḥ ← brahmaṇy
- [verb noun], nominative, plural
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- navīya ← navīyaḥ ← navīyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “new; fresh; up-to-the-minute.”
- iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- ūrjaṃ ← ūrjam ← ūrj
- [noun], accusative, singular, feminine
- “strength; refreshment; vigor; food; strengthening.”
- sukṣitiṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṣitiṃ ← kṣitim ← kṣiti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “floor; Earth; earth; pṛthivī; people; dwelling; battlefield; Earth; estate; colony; house.”
- sumnam ← sumna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- aśyuḥ ← aś
- [verb], plural, Aorist optative
- “get; reach; enter (a state).”
सायण-भाष्यम्
शूरबलवन् हेइन्द्र गृत्समदाः अत्रयास्कः—गृत्समदोगृत्समदनः गृत्सइतिमेधाविनाम गृणातेः स्तुतिकर्मणइति । तथाविधाःमन्ममननीयं स्तोत्रन्तीवतुभ्यमेव तक्षुः ततक्षुःचक्रुःतत्रदृष्टान्तः—अवस्य वोन अवः गत्यर्थादवतेरसुनिरूपमवइति अवोगमनमिच्छन्तः पुमांसोवयुनानि मार्गान् यथाकुर्व- न्तितद्वत् किञ्च नवीयः सुपांसुलुगितिषष्ठ्यालुक् नवीयसोनवतरस्यते तवब्रह्मण्यन्तः स्तोत्रङ्कर्तुमि च्छन्तः गृत्समदाः सुक्षितिमिषं शोभननिवासोपेतमन्नंऊर्जम्बलं सुम्नं सुखं चाश्युः प्राप्नुयुः एकस्मिन् गृत्समदेबहुवचनम्परोक्षनिर्देशश्च ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Thus, hero, have the Gṛtsamadas”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Gṛṇāteḥ stutikarmaṇaḥ (Nirukta 9.5) fabricated praises to you, as they who are desirous of travelling (construct) roads; may those who worship you, adorable Indra, obtain food, strength, habitations and felicity. [As they who are desirous: avasyavo na vayunāni = gamanam icchantaḥ pumāṃso mārgān yathā kurvanti = as men, wishing to go,make roads
Jamison Brereton
So the Gr̥tsamadas have fashioned their thought for you, o champion, and the (ritual) patterns, like those seeking help. Those creating the formulations, Indra, would obtain anew refreshment and nourishment, a good dwelling place, and your good favor.
Griffith
Thus the Grtsamadas for thee, O Hero, have wrought their hymn and task as seeking favour.
May they who worship thee afresh, O Indra, gain food and strength, bliss, and a happy dwelling.
Geldner
Also haben die Gritsamada´s auf dich, o Held, ein Gedicht gefertigt wie Schatzsuchende als Richtzeichen. Die Segensprechenden mögen von dir, Indra, aufs neue Labsal, Stärkung, guten Wohnsitz, Beliebtheit erlangen.
Grassmann
So woben dir, o Held, die Gritsamader Gebet, wie kunstverständ’ge die Gewebe; Die Beter mögen, Indra, nun aufs neue Kraft, Labung, Sitz und Gunst von dir erlangen.
Elizarenkova
Вот потомки Гритсамады создали тебе, о герой,
Произведение, как ищущие помощи (создают) правила жертвоприношения.
Пусть благочестивые снова добьются у тебя, о Индра,
Жертвенного подкрепления, силы, хорошего жилья, доброго расположения.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शूर) शूर (इन्द्र) विद्वान् जो (गृत्समदाः) अभीष्ट आनन्दवाले (ब्रह्मण्यन्तः) धन की कामना करते हुए जन (ते) आपके (मन्म) मन्तव्य को और (अवस्यवः) अपने को रक्षा चाहते हुए के (न) समान (वयुनानि) उत्तम ज्ञानों को (तक्षुः) विस्तारें वे (एव) ही (ते) आपके (नवीयः) नवीन (इषम्) अन्न और (ऊर्जम्) पराक्रम को तथा (सुक्षितिम्) सुन्दर भूमि को और (सुम्नम्) सुख को (अश्युः) प्राप्त हों ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वानों की उत्तम शिक्षा से विज्ञानवान् हों, वे अनेकविध सुख को प्राप्त हों ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शूरेन्द्र ये गृत्समदा ब्रह्मण्यन्तो जनास्ते मन्मावस्यवो न वयुनानि तक्षुस्त एव ते तव नवीय इषमूर्जं सुक्षितिं सुम्नं चाश्युः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) अत्रापि दीर्घः (ते) तव (गृत्समदाः) गृत्सोऽभिकाङ्क्षितो मद आनन्दो येषान्ते (शूर) (मन्म) मन्तव्यम् (अवस्यवः) आत्मनो रक्षणमिच्छवः (न) इव (वयुनानि) प्रज्ञानानि (तक्षुः) विस्तृणीयुः (ब्रह्मण्यन्तः) ब्रह्म धनं कामयन्तः (इन्द्र) विद्वन् (ते) तव (नवीयः) नवीनम् (इषम्) अन्नम् (ऊर्जम्) पराक्रमम् (सुक्षितिम्) शोभनां भूमिम् (सुम्नम्) सुखम् (अश्युः) प्राप्नुयुः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विदुषां सुशिक्षया विज्ञानवन्तो भवेयुस्तेऽनेकविधं सुखमश्नुयुः ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वानांद्वारे उत्तम शिक्षण घेऊन विज्ञानवान होतात ते अनेक प्रकारे सुख प्राप्त करतात. ॥ ८ ॥
09 नूनं सा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नूनं᳓ सा᳓ ते प्र᳓ति व᳓रं जरित्रे᳓
दुहीय᳓द् इन्द्र द᳓क्षिणा मघो᳓नी
शि᳓क्षा स्तोतृ᳓भ्यो मा᳓ति धग् भ᳓गो नो
बृह᳓द् वदेम विद᳓थे सुवी᳓राः
मूलम् ...{Loading}...
नू॒नं सा ते॒ प्रति॒ वरं॑ जरि॒त्रे दु॑ही॒यदि॑न्द्र॒ दक्षि॑णा म॒घोनी॑ ।
शिक्षा॑ स्तो॒तृभ्यो॒ माति॑ ध॒ग्भगो॑ नो बृ॒हद्व॑देम वि॒दथे॑ सु॒वीराः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नूनं᳓ सा᳓ ते प्र᳓ति व᳓रं जरित्रे᳓
दुहीय᳓द् इन्द्र द᳓क्षिणा मघो᳓नी
शि᳓क्षा स्तोतृ᳓भ्यो मा᳓ति धग् भ᳓गो नो
बृह᳓द् वदेम विद᳓थे सुवी᳓राः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
jaritré ← jaritár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
práti ← práti (invariable)
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
váram ← vára- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dákṣiṇā ← dákṣiṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
duhīyát ← √duh- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
maghónī ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
áti ← áti (invariable)
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhak ← √dagh- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śíkṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
stotŕ̥bhyaḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
suvī́rāḥ ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vadema ← √vadⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vidáthe ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
नू॒नम् । सा । ते॒ । प्रति॑ । वर॑म् । ज॒रि॒त्रे । दु॒ही॒यत् । इ॒न्द्र॒ । दक्षि॑णा । म॒घोनी॑ ।
शिक्ष॑ । स्तो॒तृऽभ्यः॑ । मा । अति॑ । ध॒क् । भगः॑ । नः॒ । बृ॒हत् । व॒दे॒म॒ । वि॒दथे॑ । सु॒ऽवीराः॑ ॥
Hellwig Grammar
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- varaṃ ← varam ← vara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gift; favor; wish; privilege; varac; wages.”
- jaritre ← jaritṛ
- [noun], dative, singular, masculine
- “singer.”
- duhīyad ← duhīyat ← duh
- [verb], singular, Present optative
- “milk.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dakṣiṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Dakṣiṇā; south; dakṣiṇā [word]; gift; South.”
- maghonī ← maghavan
- [noun], nominative, singular, feminine
- “big.”
- śikṣā ← śikṣa ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- stotṛbhyo ← stotṛbhyaḥ ← stotṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- māti ← mā
- [adverb]
- “not.”
- māti ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dhag ← dhak ← dagh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- bhago ← bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vadema ← vad
- [verb], plural, Present optative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- vidathe ← vidatha
- [noun], locative, singular, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- suvīrāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrāḥ ← vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
Sayana bhashya empty
Wilson
English translation:
“That opulent donation which proceeds, Indra, from you, assuredly bestows upon him who praises you, the boon (that he desires); grant it to us yor adorers; do not you, who are the object of adoration, disregard our prayers; so that, blessed with worthy descendants, we may glorify you in this sacrifice.”
Jamison Brereton
Now should the generous priestly gift yield your boon for the singer as its milk, Indra.
Exert yourself for the praise singers. Let fortune not pass us by. – May we speak loftily at the ritual distribution, in possession of good
heroes.
Griffith
Now may that wealthy Cow of thine, O Indra, give in return a boon to him who lauds thee,
Give to thy praisers: let not fortune fail us. Loud may we speak, with heroes, in assembly.
Geldner
Nun soll diese deine reichliche Lohngabe, o Indra, dem Sänger nach Wunsch ergiebig sein. Suche den Sängern zu nützen; das Glück soll nicht an uns vorübergehen. - Wir möchten das große Wort führen als Meister in der Weisheit.
Grassmann
Wohlan, es locke diese reiche Gabe dir ab, o Indra, was der Sänger wünschet; Den Preisern spende, kürze nicht den Antheil. Lasst laut im Chore bei dem Fest uns singen.
Elizarenkova
Пусть сейчас это твое щедрое вознаграждение, о Индра,
Выдаивается для певца по (его) желанию!
Будь благосклонен к восхвалителям! Да не минует нас доля!
Мы хотим провозгласить жертвенную раздачу, (чтобы иметь) сильных мужей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब दक्षिणा के गुणों को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) विद्वान् आप (नः) हमारे लिये (भगः) प्रभाव को (मा, अति, धक्) मत नष्ट करो और जो (ते) आपकी (मघोनी) ऐश्वर्यवती (दक्षिणा) दक्षिणा (जरित्रे) दान की स्तुति करनेवाले के (वरम्) उत्तम पदार्थ को (दुहीयत्) पूर्ण करे (सा) वह जैसे (नः) हम लोगों के लिये प्राप्त हो वैसे इसको (स्तोतृभ्यः) विद्या की कामना करनेवालों के लिये (शिक्ष) सिखाइये जिससे (सुवीराः) उत्तम वीरोंवाले हमलोग (नूनम्) निश्चय से (विदथे) संग्राम में (बृहत्) बहुत (वदेम) कहें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जिसकी अक्षय दक्षिणा और शिक्षा है, वह श्रेष्ठ और सर्वत्र सत्कार को पावे ॥९॥ इस सूक्त में विद्वान् सूर्य दाता और दक्षिणा के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ संगति जाननी चाहिये ॥ यह उन्नीसवाँ सूक्त और चौबीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र भवान् नो भगो मातिधग्या ते मघोनी दक्षिणा जरित्रे वरं दुहीयत्सा यथा नः प्राप्नुयात्तथैतां स्तोतृभ्यः शिक्षा यतः सुवीरा वयं नूनं विदथे बृहद्वदेम ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ दक्षिणागुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नूनम्) निश्चितम् (सा) विनयाढ्या क्रिया (ते) (प्रति) (वरम्) (जरित्रे) दानस्तावकाय (दुहीयत्) (इन्द्र) (दक्षिणा) (मघोनी) (शिक्ष) विद्या ग्राहय (स्तोतृभ्यः) विद्यामिच्छुभ्यः (मा) (अति) (धक्) दहेत् (भगः) प्रभावम् (नः) अस्मभ्यम् (बृहत्) (वदेम) (विदथे) (सुवीराः) ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यस्याक्षया दक्षिणा शिक्षा चास्ति स वरः सर्वत्र सत्कृतः स्यादिति ॥९॥ अत्र विद्वत्सूर्य्यदातृदक्षिणागुणवर्णनादेतर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्येकोनविंशतितमं सूक्तं चतुर्विंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. ज्याची अक्षय दक्षिणा शिक्षण आहे तो श्रेष्ठ असून सर्वत्र सत्कार प्राप्त करतो. ॥ ९ ॥