सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ तदस्मै ’ इति नवर्चं षष्ठं सूक्तं गार्त्समदमैन्द्रम् । अत्रानुक्रमणिका- तदस्मै द्वित्रिष्टुबन्तम् ’ इति । अन्त्ये द्वे त्रिष्टुभौ शिष्टाः सप्त जगत्य । अतिरात्रे द्वितीये पर्यायेऽच्छावाकशस्त्रे ’ तदस्मै ’ इति सूक्तम् । ’ अतिरात्रे पर्यायाणाम् ’ इति खण्डे सूत्रितं- ’ तदस्मै नव्यमस्य पिब यस्य जज्ञान इन्द्रेति याज्या ’ (आश्व. श्रौ. ६. ४) इति ।।
Jamison Brereton
17 (208)
Indra
Gr̥tsamada
9 verses: jagatī, except triṣṭubh 8–9
This hymn encourages Indra to show the power that he showed at the beginning— both his beginning and the beginning of the world. There are several references to Indra’s youth: the time when he received his mace from his father, Tvaṣṭar (vs. 6), and when he obtained his first nurture (vs. 2). The first nurture may refer to the first soma offering in the rite and also to the first soma Indra ever drank. His origins are also the origins of the world, and the hymn catalogues his great, creative deeds: he established heaven and earth and settled the mountains (vs. 5), he opened the cave to release the cattle (vs. 1), he defeated Vr̥tra (vs. 6), and he sent the waters flow
ing (vss. 3, 5). The poet calls upon Indra to give sustenance to him just as he has received sustenance (vss. 7, 8) and to give to him a measure of wealth just as Indra showed the measure of his power in creating the world (vs. 7).
Striking is pāda 6b, which says that Tvaṣṭar made Indra’s mace “from every race,” meaning from both gods and mortals, and “out of his knowledge,” per haps his knowledge of all creatures (cf. IV.42.3, cited by Geldner although to make a different point) or alternatively, “out of their possessions.” That is to say, the weapon by which Indra performs his great deeds draws on the totality of humans and gods for its power. Oldenberg observed that the juxtaposition of the words janúṣo védas (“race. . . knowledge [/possession]”) recalls the epithet Jātavedas, which describes Agni as the continuous presence throughout the sacri ficial day and the guarantor of the continuity of the human lineage. Perhaps this constitutes an oblique reference to the totality of gods and mortals that becomes Indra’s weapon.
Jamison Brereton Notes
Indra (misc. comments by SJ to JPB tr.)
01 तदस्मै नव्यमङ्गिरस्वदर्चत - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तद॑स्मै॒ नव्य॑मङ्गिर॒स्वद॑र्चत॒ शुष्मा॒ यद॑स्य प्र॒त्नथो॒दीर॑ते ।
विश्वा॒ यद्गो॒त्रा सह॑सा॒ परी॑वृता॒ मदे॒ सोम॑स्य दृंहि॒तान्यैर॑यत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
तद॑स्मै॒ नव्य॑मङ्गिर॒स्वद॑र्चत॒ शुष्मा॒ यद॑स्य प्र॒त्नथो॒दीर॑ते ।
विश्वा॒ यद्गो॒त्रा सह॑सा॒ परी॑वृता॒ मदे॒ सोम॑स्य दृंहि॒तान्यैर॑यत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त꣡द् अस्मै न꣡व्यम् अङ्गिरस्व꣡द् अर्चत
शु꣡ष्मा य꣡द् अस्य प्रत्न꣡था उदी꣡रते
वि꣡श्वा य꣡द् गोत्रा꣡ स꣡हसा प꣡रीवृता
म꣡दे सो꣡मस्य दृंहिता꣡नि अइ꣡रयत्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aṅgirasvát ← aṅgirasvát (invariable)
{}
arcata ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
návyam ← návya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pratnáthā ← pratnáthā (invariable)
{}
śúṣmāḥ ← śúṣma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
udī́rate ← √r̥- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
gotrā́ ← gotrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
párīvr̥tā ← √vr̥- (root)
{case:ACC, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
sáhasā ← sáhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
aírayat ← √īr- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dr̥ṁhitā́ni ← √dr̥h- (root)
{case:ACC, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तत् । अ॒स्मै॒ । नव्य॑म् । अ॒ङ्गि॒र॒स्वत् । अ॒र्च॒त॒ । शुष्माः॑ । यत् । अ॒स्य॒ । प्र॒त्नऽथा॑ । उ॒त्ऽईर॑ते ।
विश्वा॑ । यत् । गो॒त्रा । सह॑सा । परि॑ऽवृता । मदे॑ । सोम॑स्य । दृं॒हि॒तानि॑ । ऐर॑यत् ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- navyam ← navya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “new; fresh.”
- aṅgirasvad ← aṅgirasvat
- [adverb]
- arcata ← arc
- [verb], plural, Present imperative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- śuṣmā ← śuṣmāḥ ← śuṣma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pratnathodīrate ← pratnathā
- [adverb]
- pratnathodīrate ← udīrate ← udīr ← √īr
- [verb], plural, Present indikative
- “originate.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- gotrā ← gotra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Gotra; patronymic; gotra [word]; name; family; family; kin; Gotra; mountain; herd; cow pen; cowbarn.”
- sahasā ← sahas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- parīvṛtā ← parīvṛ ← √vṛ
- [verb noun], accusative, plural
- “enclose.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- dṛṃhitāny ← dṛṃhitāni ← dṛṃhay ← √dṛh
- [verb noun], accusative, plural
- airayat ← īray ← √īr
- [verb], singular, Imperfect
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
सायण-भाष्यम्
गृत्समदोब्रूते हेस्तोतारः नव्यन्नवतरमन्येष्वदृष्टपूर्वन्तत्तादृशंस्तोत्रमङ्गिरस्वत् अङ्गिरसइवास्मा इन्द्रायार्चतब्रूत यद्यस्माज्जातमात्रस्यास्येन्द्रस्य शुष्माः शत्रूणांशोषकाणितेजांसिप्रत्नथा प्रत्नपूर्वविश्वे- मात्थाल् छन्दसीतिइवार्थेथाल् प्रत्ययः प्रत्नानि पुरातनानीव उदीरते उद्गच्छन्ति ईरगतौ अनुदात्तेत् तिङिचोदात्तवतीतिगतेर्निघातः यद्यस्माच्च विश्वासर्वान् गोत्रामेघान् गाः उदकानित्रायन्तेरक्षन्तीति गोत्रामेघाः परीवृतावृत्रेणाक्रान्तान् सर्वत्रसुपोडादेशः तान् दृंहितानितेनदृढीकृतान् मेघान् सोमस्य- मदे हर्षेसञ्चातेसति सहसाबलेनऎरयत् उदघाटयत् मेघभेदनेनापःप्रेरयामासेत्यर्थः यद्वा विश्वा सर्वा- णिपरीबृता वृत्रासुरेणाक्रान्तानिदृंहितानि पर्वतबिले निरुद्धानि गोत्रा इनित्रकट्यचश्चेतिसमूहार्थेत्र- प्रत्ययः गवंवृन्दानि सहसाऎरयत् तम्साद्बिलान्निरगमयत् तस्मादर्चतेतिसमन्वयः ऎरयत् ईरगतौ ण्यन्तस्यलङिरूपं यद्वृत्तयोगादनिघातः ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Address, worshippers, after the manner of Aṅgiras, a new (hymn) to that Indra, whose withering (energies) were developed of old; who, in the exhilaration of the Soma, forced open the obstructed and solid clouds.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yad gotrā, i.e. gotrāṇi, clouds; from go, water; tra, to preserve or contain;
Gotra = herds of cattle, the cows of the Aṅgirasas recovered by Indra
Jamison Brereton
As did the Aṅgirases, chant this new (chant) to him, so that his explosive powers rise up as in ancient times
when, through his strength and in the exhilaration of soma, he razed all the firmly fixed cow pens, enclosed on every side.
Griffith
LIKE the Angirases, sing this new song forth to him, for, as in ancient days, his mighty powers are shown,
When in the rapture of the Soma he unclosed with strength the solid firm-shut stables of the kine.
Geldner
Singet ihm dieses neue Lied in Angirasweise, daß sich wie vormals seine Kräfte regen, wie damals als er mit Gewalt all die eingesperrten Kuhherden, die festverschlossenen im Somarausch herschaffte.
Grassmann
Dies neue Lied singt ihm nach Angirasen Art, dass seine Kraft sich rege wie in alter Zeit, Als er mit Macht der Kühe Ställe all’ erschloss, die rings umhegten, festen in des Soma Rausch.
Elizarenkova
Как Ангирасы, спойте ему новую (песнь),
Чтобы его силы неистовства возбуждались, как прежде,
Когда в опьянении сомой он силой привел в движение
Все крепко запертые загоны для коров.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नव चावाले सत्रहवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में सूर्य के गुणों का उपदेश करते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो (अस्य) इस सूर्यमण्डल सम्बन्धी (सोमस्य) ओषधि गण के (यत्) जो (प्रत्नथा) पुरातन पदार्थ के समान (शुष्मा) दूसरों को शुष्क करनेवाले (विश्वा) और समस्त (गोत्रा) गोत्र जो कि (परीवृता) सब ओर से वर्त्तमान वे (महता) बल के साथ (दृंहितानि) धारण किये वा बढ़े हुए (उदीरते) उत्कर्षता से दूसरे पदार्थों को कम्पन दिलाते हैं (तत्) वह (नव्यम्) नवीन कर्म (अस्मै) इसके लिये (अङ्गिरस्वत्) प्राण के तुल्य तुम लोग (अर्चत) सत्कृत करो (यत्) जो (मदे) आनन्द के लिये उत्तमता से होता है उसको जो (ऐरयत्) कम्पाता कार्य में लाता है, उसको तुम स्वरूप से जानो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिस जगदीश्वर ने समस्त भूगोलों के धारण करने को सूर्यमण्डल बनाया है, उसका सदा ध्यान किया करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसोऽस्य सोमस्य यद्यानि प्रत्नथा शुष्मा विश्वा गोत्रा परीवृता सहसा दृंहितान्युदीरते तन्नव्यमस्मा अङ्गिरस्वद्यूयमर्चत यन्मदे प्रभवति तद्य ऐरयत्तं स्वरूपतो विजानीत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्यगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) (अस्मै) (नव्यम्) नवमेव स्वरूपम् (अङ्गिरस्वत्) अङ्गिरसा प्राणेन तुल्यम् (अर्चत) सत्कुरुत (शुष्मा) शुष्माणि शोषकाणि बलानि (यत्) यानि (अस्य) सूर्यस्य (प्रत्नथा) प्रत्नं पुरातनमिव (उदीरते) उत्कृष्टतया कम्पयन्ति (विश्वा) विश्वानि (यत्) यानि (गोत्रा) गोत्राणि (सहसा) बलेन (परीवृता) परितः सर्वतो वर्त्तन्ते यानि तानि (मदे) आनन्दाय (सोमस्य) ओषधिगणस्य (दृंहितानि) धृतानि वर्द्धितानि वा (ऐरयत्) कम्पयति ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या येन जगदीश्वरेण सर्वेषां भूगोलानां धारणाय सूर्यो निर्मितस्तं सदा ध्यायत ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! ज्या जगदीश्वराने संपूर्ण भूगोल धारण करण्यासाठी सूर्यमंडळ निर्माण केलेले आहे, त्याचे सदैव स्मरण करा. ॥ १ ॥
02 स भूतु - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स भू॑तु॒ यो ह॑ प्रथ॒माय॒ धाय॑स॒ ओजो॒ मिमा॑नो महि॒मान॒माति॑रत् ।
शूरो॒ यो यु॒त्सु त॒न्वं॑ परि॒व्यत॑ शी॒र्षणि॒ द्यां म॑हि॒ना प्रत्य॑मुञ्चत ॥
मूलम् ...{Loading}...
स भू॑तु॒ यो ह॑ प्रथ॒माय॒ धाय॑स॒ ओजो॒ मिमा॑नो महि॒मान॒माति॑रत् ।
शूरो॒ यो यु॒त्सु त॒न्वं॑ परि॒व्यत॑ शी॒र्षणि॒ द्यां म॑हि॒ना प्रत्य॑मुञ्चत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स꣡ भूतु यो꣡ ह प्रथमा꣡य धा꣡यस
ओ꣡जो मि꣡मानो महिमा꣡नम् आ꣡तिरत्
शू꣡रो यो꣡ युत्सु꣡ तनु꣡वम् परिव्य꣡त
शीर्ष꣡णि द्या꣡म् महिना꣡ प्र꣡त्य् अमुञ्चत
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhūtu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
dhā́yase ← dhā́yas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
ha ← ha (invariable)
{}
prathamā́ya ← prathamá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
átirat ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mahimā́nam ← mahimán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mímānaḥ ← √mā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ójaḥ ← ójas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
parivyáta ← √vyā- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
śū́raḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tanvàm ← tanū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yutsú ← yúdh- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
amuñcata ← √muc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mahinā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
práti ← práti (invariable)
{}
śīrṣáṇi ← śíras- ~ śīrṣán- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सः । भू॒तु॒ । यः । ह॒ । प्र॒थ॒माय॑ । धाय॑से । ओजः॑ । मिमा॑नः । म॒हि॒मान॑म् । आ । अति॑रत् ।
शूरः॑ । यः । यु॒त्ऽसु । त॒न्व॑म् । प॒रि॒ऽव्यत॑ । शी॒र्षणि॑ । द्याम् । म॒हि॒ना । प्रति॑ । अ॒मु॒ञ्च॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- bhūtu ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- prathamāya ← prathama
- [noun], dative, singular, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- dhāyasa ← dhāyasaḥ ← dhāyas
- [noun], genitive, singular, neuter
- ojo ← ojaḥ ← ojas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- mimāno ← mimānaḥ ← mā
- [verb noun], nominative, singular
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- mahimānam ← mahiman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- ātirat ← ātṛ ← √tṛ
- [verb], singular, Imperfect
- śūro ← śūraḥ ← śūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- yutsu ← yudh
- [noun], locative, plural
- “battle; fight; war; combat.”
- tanvam ← tanū
- [noun], accusative, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- parivyata ← parivye ← √vye
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “surround; surround.”
- śīrṣaṇi ← śīrṣan
- [noun], locative, singular, neuter
- “head; śīrṣan [word].”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- mahinā ← mahina
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness; enormousness.”
- praty ← prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- amuñcata ← muc
- [verb], singular, Imperfect
- “liberate; emit; get rid of; shoot; release; put; tousle; secrete; fill into; shoot; spill; lose; ejaculate; exclude; free; remove; loosen; let go of; add; shed; want; save; defecate; heal; fart; open; abandon; discard; precipitate; reject; lay; unleash; exhale; discharge.”
सायण-भाष्यम्
सइन्द्रोभूतुभवतु वर्धतामित्यर्थः यइन्द्रः ओजस्तेजोबलम्मिमानः कुर्वाणःसन् प्रथमाय प्राथमिका- यधायसे धेट्पाने सोमपानायमहिमानमातिरत् अवर्धयत् तिरतेर्व्यत्ययेनशः यद्योगादनिघातः शूरः शत्रूणांशातयितायइन्द्रः युत्सुपुद्धेपुतन्वं स्वकीयंशरीरम्परिव्यत वर्मणापरिवीतमकरोत् सइन्द्रोमहि- नास्वकीयेनमहिम्नाशीर्षणिस्वशिरसिद्याम्प्रत्यमुञ्चत अधारयत् ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“May that (Indra) be (excited), who, manifesting his energy, exerted his might for the first drinking of the Soma; a hero, who in combats protected his own person n and by his greatness sustained the heaven upon his head.”
Jamison Brereton
Let him (once again) become the one who, showing the measure of his power, crossed beyond greatness to obtain the first nurture.
The champion, who girded his body in battles, fastened heaven in its greatness on his head.
Jamison Brereton Notes
This vs. is reminiscent of the more explicit I.173.6 sáṃ vivya índro vṛjánaṃ ná bhū́mā, bharti svadhā́vām̐opaśám iva dyā́m “Indra has enwraped himself in the earth, like a circlet. The autonomous one wears heaven like a headdress” and seems to refer to Indra’s “suiting up” in cosmic garb.
]
Griffith
Let him be even that God who, for the earliest draught measuring out his power, increased his majesty;
Hero who fortified his body in the wars, and through his greatness set the heaven upon his head.
Geldner
Er soll derselbe sein, der um die erste Größe zu behaupten, seine Kraft erprobend die volle Größe erreichte. Der Held, der in den Kämpfen seinen Leib umgürtete, er setzte den Himmel mit Macht sich aufs Haupt.
Grassmann
Er zeige sich als der, der schon zum ersten Trunk sich stark erweisend, seine Grösse steigerte, Der Held, umpanzernd in den Schlachten seinen Leib, kraft seiner Grösse setzt den Himmel sich aufs Haupt.
Elizarenkova
Да будет он тем самым, кто ради установления первенства,
Меряя (свою) силу, превзошел величие,
Героем, который в битвах препоясал (свое) тело,
Благодаря (своему) величию надел небо себе на голову.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वर विषय को अगले मन्त्र में कहा गया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो (यः) जो (ह) ही (प्रथमाय) प्रथम (धायसे) धारण के लिये (ओजः) बलको (मिमानः) निर्माण करता बनाता हुआ (महिमानम्) अपने प्रभाव को (आतिरत्) सम्यक् पार पहुँचाता (सः) वह जगदीश्वर हम लोगों के लिये सुख देनेवाला (भूतु) हो (यः) जो (शूरः) निर्भय मनुष्य (युत्सु) संग्रामों में (तन्वम्) शरीर को छोड़ता है उसको (परिव्यत) सब ओर से व्याप्त होओ अर्थात् प्राप्त होओ जो जगदीश्वर (महिना) अपने महत्त्व से (शीर्षणि) शिर पर (द्याम्) प्रकाश को (प्रति,अमुञ्चत्) छोड़ता है, उसको सब ओर से व्याप्त होओ अर्थात् उसमें रमो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो जगदीश्वर धारण करनेवालों का धारणकर्त्ता बलवानों का बलवान् बड़ों का बड़ा और पूज्यों का पूज्य है, उसकी सब उपासना करें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यो ह प्रथमाय धायस ओजो मिमानो महिमानमातिरत्सोऽस्मभ्यं सुखप्रदो भूतु यश्शूरो युत्सु तन्वं प्रक्षिपति तं परिव्यत यो जगदीश्वरो महिना शीर्षणि द्यां प्रत्यमुञ्चत तं परिव्यत ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) जगदीश्वरः (भूतु) भवतु। अत्र बहुलं छन्दसीति शपो लुक्। भूसुवोस्तिङीति गुणाभावः (यः) (ह) किल (प्रथमाय) आदिमाय (धायसे) धारणाय (ओजः) बलम् (मिमानः) निर्माता सन् (महिमानम्) स्वप्रभावम् (आ) (अतिरत्) सन्तारयति (शूरः) निर्भयो मनुष्यः (यः) (युत्सु) सङ्ग्रामेषु (तन्वम्) शरीरम् (परिव्यत) सर्वतो व्याप्नुत (शीर्षणि) शिरसि (द्याम्) प्रकाशम् (महिना) महिम्ना महत्त्वेन (प्रति) (अमुञ्चत्) मुञ्चति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो जगदीश्वरो धर्तॄणां धर्त्ता बलिनां बली महतां महान् पूज्यानां पूज्योऽस्ति तं सर्वम् उपासीरन् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो जगदीश्वर धारणकर्त्यात धारणकर्ता, बलवानांत बलवान, मोठ्यांत मोठा व पूज्यांत पूज्य आहे, त्याचीच उपासना करा. ॥ २ ॥
03 अधाकृणोः प्रथमम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अधा॑कृणोः प्रथ॒मं वी॒र्यं॑ म॒हद्यद॒स्याग्रे॒ ब्रह्म॑णा॒ शुष्म॒मैर॑यः ।
र॒थे॒ष्ठेन॒ हर्य॑श्वेन॒ विच्यु॑ताः॒ प्र जी॒रयः॑ सिस्रते स॒ध्र्य१॒॑क्पृथ॑क् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अधा॑कृणोः प्रथ॒मं वी॒र्यं॑ म॒हद्यद॒स्याग्रे॒ ब्रह्म॑णा॒ शुष्म॒मैर॑यः ।
र॒थे॒ष्ठेन॒ हर्य॑श्वेन॒ विच्यु॑ताः॒ प्र जी॒रयः॑ सिस्रते स॒ध्र्य१॒॑क्पृथ॑क् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ꣡धाकृणोः प्रथमं꣡ वीरि꣡यम् मह꣡द्
य꣡द् अस्या꣡ग्रे ब्र꣡ह्मणा शु꣡ष्मम् अइ꣡रयः
रथेष्ठे꣡न ह꣡रिअश्वेन वि꣡च्युताः
प्र꣡ जीर꣡यः सिस्रते सध्रि꣡अक् पृ꣡थक्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádha ← ádha (invariable)
{}
akr̥ṇoḥ ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mahát ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
prathamám ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vīryàm ← vīryà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ágre ← ágra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
aírayaḥ ← √īr- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bráhmaṇā ← bráhman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śúṣmam ← śúṣma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
háryaśvena ← háryaśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ratheṣṭhéna ← ratheṣṭhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vícyutāḥ ← √cyu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
jīráyaḥ ← jīrí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
{}
pŕ̥thak ← pŕ̥thak (invariable)
{}
sadhryàk ← sadhryàñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sisrate ← √sr̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
अध॑ । अ॒कृ॒णोः॒ । प्र॒थ॒मम् । वी॒र्य॑म् । म॒हत् । यत् । अ॒स्य॒ । अग्रे॑ । ब्रह्म॑णा । शुष्म॑म् । ऐर॑यः ।
र॒थे॒ऽस्थेन॑ । हरि॑ऽअश्वेन । विऽच्यु॑ताः । प्र । जी॒रयः॑ । सि॒स्र॒ते॒ । स॒ध्र्य॑क् । पृथ॑क् ॥
Hellwig Grammar
- adhākṛṇoḥ ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- adhākṛṇoḥ ← akṛṇoḥ ← kṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- prathamaṃ ← prathamam ← prathama
- [noun], accusative, singular, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- mahad ← mahat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- yad ← yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- asyāgre ← asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- asyāgre ← agre ← agra
- [noun], locative, singular, neuter
- “tip; beginning; peak; end; front; top; beginning; battlefront; agra [word]; acme; fingertip; top; best; optimum; climax; matter; glans.”
- brahmaṇā ← brahman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- śuṣmam ← śuṣma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- airayaḥ ← īray ← √īr
- [verb], singular, Imperfect
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
- ratheṣṭhena ← ratheṣṭha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- haryaśvena ← hari
- [noun], masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- haryaśvena ← aśvena ← aśva
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- vicyutāḥ ← vicyu ← √cyu
- [verb noun], nominative, plural
- “fall down.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- jīrayaḥ ← jīri
- [noun], nominative, plural, feminine
- “river.”
- sisrate ← sṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “sṛ; liquefy; run; spread; stretch out.”
- sadhryak ← sadhryañc
- [noun], accusative, singular, neuter
- pṛthak
- [adverb]
- “individually; apart; each; by the piece; independently; pṛthak [word].”
सायण-भाष्यम्
अधापिच हेइन्द्र त्वम्प्रथमम्मुख्यंहद्वीर्यंसामर्थ्यमकृणोरकरोः किन्तत् ब्रह्मणास्तोत्रेणस्तुतिसाधन- भूतेनवेदवाक्येनास्यवीर्यम्यस्तोतुर्जनस्याग्रेपुरतः यत् शुष्मंशत्रूणांशोषकम्बलमैरयः उदगमयः जीर- योजरयितारोबधकाअसुराः रथेष्ठेनरथस्थितेनहर्यश्वेनत्वयाविच्युताः स्वस्थानात् च्याविताःसन्तः सध्र्यक् सध्रीचीनाः परस्परंसङ्गताः पृथक् भीत्यावियुक्ताःसन्तः प्रसिस्रते प्रकर्षेणधावन्ति स्रुगतौ जु- होत्यादिः बहुलञ्छन्दसीत्यभ्यासस्येत्वं सध्र्यगितिसहस्यसध्रिरितिसध्र्यादेशः अद्रिसध्र्योरन्तोदात्तत्वे- ननिपातनादुदात्तस्वरितयोरितियणःस्वरितत्वम् ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Verily, Indra, you have displayed your first great prowess, when, (propitiated) by the prayer (of the worshipper), you have put forth your withering (vigour) in his presence; and when the congregated enemies (of the gods), hurled down by you in youur chariot, drawn by your horses, fled, scattered.”
Jamison Brereton
Then you did the first, great heroic deed, when, at its beginning, you roused your explosive power through the poetic formulation.
Spurred by the chariot-rider with his fallow bay horses, the lively
(waters) flow forth separately toward the same goal.
Griffith
Thou didst perform thy first great deed of hero might what time thou showedst power, through prayer, before this folk.
Hurled down by thee the car-borne Lord of Tawny Steeds, the congregated swift ones fled in sundry ways.
Geldner
Da vollbrachtest du deine erste große Heldentat, als du zuerst durch dieses Sängers Kraftwort deinen Mut einsetztest. Durch den Wagenkämpfer mit den falben Rossen befreit laufen die Ströme getrennt nach dem gemeinsamen Ziel weiter.
Grassmann
Da thatest du die erste grosse Heldenthat, als im Beginn begeistert du den Muth erhobst; Da strömten vor die Fluten alle hier und dort, durch ihn bewegt, der wagenstehend Rosse lenkt.
Elizarenkova
Затем ты совершил первый великий подвиг:
(Тот,) что в начале с помощью его молитвы ты возбудил (свое) неистовство.
Освобожденные (Индрой,) стоящим на колеснице, правящим булаными конями,
Мчатся вперед живые (реки) к общей цели, (но) по отдельности.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् यदि आप (अस्य) इस जगत् के (अग्रे) प्रथम में (महत्) बहुत (वीर्यम्) पराक्रम (अकृणोः) करो कि (यत्) जिससे (ब्रह्मणा) अन्न के योग से (शुष्मम्) बल को (ऐरयः) प्रेरित करो यदि विद्वान् जन (हर्यश्वेन) हर्यश्वरथ अर्थात् हरणशील शीघ्रगामी अश्व जिसमें उस (रथेष्ठेन) रथ में स्थित जन के साथ (विच्युताः) विशेषता से चलायमान (प्रजीरयः) उत्तमता से अवस्था के हरण करनेवाले होते हुए और (सध्र्यक्) जो समान स्थान को प्राप्त होता वह मनुष्य (पृथक्) अलग-अलग (सिस्रते) प्राप्त होते हैं (अध) इसके अनन्तर वह या वे पूर्वोक्त जन शत्रुओं से पराजय को नहीं प्राप्त होते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो इस संसार में सबके बल पराक्रम को बढ़ानेवाले साधनोपसाधनयुक्त अलग-अलग वा मिलकर प्रयत्न करते हैं, वे अन्नादि ऐश्वर्ययुक्त होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् यदि त्वमस्याग्रे प्रथमं महद्वीर्यमकृणोः यद्येन ब्रह्मणा शुष्ममैरयः, ये विद्वांसो हर्य्यश्वेन रथेष्ठेन विच्युता प्रजीरयः सन्तो सध्र्यक् पृथक् सिस्रतेऽध ते शत्रुभ्यो पराजयं नाप्नुवन्ति ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध) आनन्तर्ये (अकृणोः) कुर्य्याः (प्रथमम्) वीर्य्यं पराक्रमम् (महत्) पुष्कलम् (यत्) येन (अस्य) जगतः (अग्रे) आदौ (ब्रह्मणा) अन्नेन (शुष्मम्) बलम् (ऐरयः) ईर्ष्व (रथेष्ठेन) यो रथे तिष्ठति तेन (हर्यश्वेन) हरणशीला अश्वा यस्मिँस्तेन (विच्युताः) विशेषेण चलिताः (प्र) (जीरयः) वयोहर्त्तारः (सिस्रते) सरन्ति (सध्य्रक्) यः सध्रि समानं स्थानं प्राप्नोति सः (पृथक्) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - य इह सर्वेषां बलपराक्रमवर्द्धकाः साधनोपसाधनयुक्ताः पृथक् मिलित्वा वा प्रयतन्ते ते अन्नाद्यैश्वर्ययुक्ता भवन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे या जगात सर्वांचे बल, पराक्रम वर्धित करणाऱ्या साधन-उपसाधनांनी युक्त होऊन, पृथक पृथक किंवा एकत्र मिळून प्रयत्न करतात ते अन्न इत्यादीनी ऐश्वर्ययुक्त होतात. ॥ ३ ॥
04 अधा यो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अधा॒ यो विश्वा॒ भुव॑ना॒भि म॒ज्मने॑शान॒कृत्प्रव॑या अ॒भ्यव॑र्धत ।
आद्रोद॑सी॒ ज्योति॑षा॒ वह्नि॒रात॑नो॒त्सीव्य॒न्तमां॑सि॒ दुधि॑ता॒ सम॑व्ययत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अधा॒ यो विश्वा॒ भुव॑ना॒भि म॒ज्मने॑शान॒कृत्प्रव॑या अ॒भ्यव॑र्धत ।
आद्रोद॑सी॒ ज्योति॑षा॒ वह्नि॒रात॑नो॒त्सीव्य॒न्तमां॑सि॒ दुधि॑ता॒ सम॑व्ययत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ꣡धा यो꣡ वि꣡श्वा भु꣡वनाभि꣡ मज्म꣡ना
ईशानकृ꣡त् प्र꣡वया अभ्य् अ꣡वर्धत
आ꣡द् रो꣡दसी ज्यो꣡तिषा व꣡ह्निर् आ꣡तनोत्
सी꣡व्यन् त꣡मांसि दु꣡धिता स꣡म् अव्ययत्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
ádha ← ádha (invariable)
{}
bhúvanā ← bhúvana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
majmánā ← majmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
ávardhata ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
īśānakŕ̥t ← īśānakŕ̥t- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
právayāḥ ← právayas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
atanot ← √tan- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
jyótiṣā ← jyótis- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
váhniḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
avyayat ← √vyā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dúdhitā ← dúdhita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
sī́vyan ← √sīv- ~ syū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
támāṁsi ← támas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
अध॑ । यः । विश्वा॑ । भुव॑ना । अ॒भि । म॒ज्मना॑ । ई॒शा॒न॒ऽकृत् । प्रऽव॑याः । अ॒भि । अव॑र्धत ।
आत् । रोद॑सी॒ इति॑ । ज्योति॑षा । वह्निः॑ । आ । अ॒त॒नो॒त् । सीव्य॑न् । तमां॑सि । दुधि॑ता । सम् । अ॒व्य॒य॒त् ॥
Hellwig Grammar
- adhā ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanābhi ← bhuvanā ← bhuvana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- bhuvanābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- majmaneśānakṛt ← majmanā ← majman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “size.”
- majmaneśānakṛt ← īśāna
- [noun], masculine
- “Shiva; Īśāna; ruler; Vishnu; īśvara; overlord.”
- majmaneśānakṛt ← kṛt
- [noun], nominative, singular, masculine
- “causing; making; performing; promotive; producing; doing; acting; writing; transforming; effecting.”
- pravayā ← pravayāḥ ← pravayas
- [noun], nominative, singular, masculine
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- avardhata ← vṛdh
- [verb], singular, Imperfect
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- jyotiṣā ← jyotis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- vahnir ← vahniḥ ← vahni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- ātanot ← ātan ← √tan
- [verb], singular, Imperfect
- “expand; prolong; chant; inflate.”
- sīvyan ← sīv
- [verb noun], nominative, singular
- “suture; sew.”
- tamāṃsi ← tamas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- dudhitā ← dudhita
- [noun], accusative, plural, neuter
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- avyayat ← vye
- [verb], singular, Imperfect
- “cover.”
सायण-भाष्यम्
अधापिचप्रवयाः प्रवृद्धान्नः पुरातनोवायइन्द्रः विश्वाभुवनासर्वान् लोकान् मज्मनाबलेनअभि- अभिभूयईशानकृत् आत्मानंसर्वस्याधिपतिङ्कुर्वन् यद्वा अग्र्यादीन् देवान् तत्तल्लोकाधिपतीन्कुर्वन् अभ्यवर्धत सर्वतःप्रवृद्धोभवत् आदनन्तरं वह्निः जगतांवोढासइन्द्रः ज्योतिषास्वीयेनतेजसारोदसी द्यावापृथिव्यावातनोत् व्याप्नोत् किञ्च तमांसितमोरूपाणि रक्षांसिदुधितादुःस्थानिदुर्गतानिसीव्यन् विस्तारयन् समव्ययत् आवृणोत् जगद्भ्याप्यवर्ततइत्यर्थः ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“He indeed, the ancient Indra, making himself by his might sovereign over all worlds, became supreme over (all); and thenceforth sustaining heaven and earth, he overspread them with effulgence, and scattering the malignant glooms, he pervaded (all things).”
Jamison Brereton
Then he who grew strong over all the worlds by his greatness, acting as their master, projecting his youthful vitality,
after that, (becoming a) draft-horse, he spanned the two world-halves with light; upon sewing up the bilious shades of darkness, he wrapped them all together.
Griffith
He made himself by might Lord of all living things, and strong in vital power waxed great above them all.
He, borne on high, o’erspread with light the heaven and earth, and, sewing up the turbid darkness, closed it in.
Geldner
Der da in voller Kraft über alle Welten an Größe hinauswuchs, sich zum Herren machend, - dann durchzog der Wagenlenker Surya beide Welten mit Licht. Er packte die hartnäckige Finsternis ein, sie zunähend.
Grassmann
Da als an Macht er über alle Wesen wuchs, der jugendkräft’ge, unumschränkte Herr der Welt, Bestrahlte fahrend beide Welten er mit Licht, verbarg einwickelnd die verworrne Finsterniss.
Elizarenkova
Именно (тот), кто благодаря (своей) мощи перерос
Все миры, делая (себя) властелином, (он,) очень сильный,
(Этот) возница протянул тут свет через оба мира!
Он свергнул мрак, зашивая его.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो (यः) जो (ईशानकृत्) ईश्वरता का शील रखनेवाले पुरुषों को करता वा (प्रवयाः) उत्कर्षता से व्याप्त होता और (मज्मना) बलसे (विश्वा) समस्त (भुवना) लोकों के (अभि,अवर्द्धत्) अभिमुख वृद्धि को प्राप्त होता और जैसे (वह्निः) सबको एक स्थान से दूसरे स्थान पर पहुँचानेवाला अग्नि (ज्योतिषा) अपनी लपट से (तमांसि) रात्रिरूपी अन्धकारों को निवृत्त करता वैसे (रोदसी) आकाश और पृथिवियों को (आतनोत्) विस्तार तथा (अभिसीव्यन्) सब ओर से उन लोकों को रचता हुआ (दुधिता) जो पदार्थ दूसरे देश में होते वा सुख करनेवाले होते हैं उनको (अव्ययत्) सब ओर से आच्छादित करता है (सः) वह (अध) उक्त विषयों के अनन्तर सबको पूजनीय है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जिस जगदीश्वर ने प्रकाश के लिये सूर्य, भोजनों के लिये औषधि, पीने के लिये जल रसों को, निवास के लिये भूमि और कर्म करने के लिये शरीर आदि बनाये हैं, वह पिता के तुल्य सबको सत्कार करने योग्य है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या य ईशानकृत्प्रवया मज्मना विश्वा भुवनाभ्यवर्द्धत यथा वह्निर्ज्योतिषा तमांसि निवर्त्तयति तथा रोदसी आतनोदभिसीव्यन्दुधिता समव्ययत्सोऽध सर्वैः पूजनीयः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध) आनन्तर्ये। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः (यः) सूर्य इव जगदीश्वरः (विश्वा) सर्वाणि (भुवना) भुवनानि लोकान् (अभि) आभिमुख्ये (मज्मना) बलेन (ईशानकृत्) य ईशानानीशञ्छीलान् पुरुषार्थिनः करोति (प्रवयाः) यः प्रकर्षेण व्याप्नोति (अभि) (अवर्द्धत) वर्द्धते (आत्) समन्तात् (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (ज्योतिषा) प्रकाशेन (वह्निः) सर्वस्य वोढा (आ,अतनोत्) सर्वतो विस्तृणाति (सीव्यन्) रचयन् (तमांसि) रात्रीः (दुधिता) दुर्हितानि दूरे सन्ति सुखकारकाणि (सम्) (अव्ययत्) सर्वतः संवृणोति ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। येन जगदीश्वरेण प्रकाशाय सूर्यो भोजनायौषधानि पानाय जलरसा निवासाय भूमिः कर्मकरणाय शरीरादीनि निर्मितानि स पितृवत्सर्वैः सत्कर्त्तव्यः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. ज्या जगदीश्वराने प्रकाशासाठी सूर्य, भोजनासाठी औषधी, पिण्यासाठी जलरस, निवासासाठी भूमी व कर्म करण्यासाठी शरीर दिलेले आहे. त्याचा सर्वांनी पित्याप्रमाणे आदर करावा. ॥ ४ ॥
05 स प्राचीनान्पर्वतान्दृंहदोजसाधराचीनमकृणोदपामपः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स प्रा॒चीना॒न्पर्व॑तान्दृंह॒दोज॑साधरा॒चीन॑मकृणोद॒पामपः॑ ।
अधा॑रयत्पृथि॒वीं वि॒श्वधा॑यस॒मस्त॑भ्नान्मा॒यया॒ द्याम॑व॒स्रसः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
स प्रा॒चीना॒न्पर्व॑तान्दृंह॒दोज॑साधरा॒चीन॑मकृणोद॒पामपः॑ ।
अधा॑रयत्पृथि॒वीं वि॒श्वधा॑यस॒मस्त॑भ्नान्मा॒यया॒ द्याम॑व॒स्रसः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स꣡ प्राची꣡नान् प꣡र्वतान् दृंहद् ओ꣡जसा
अधराची꣡नम् अकृणोद् अपा꣡म् अ꣡पः
अ꣡धारयत् पृथिवीं꣡ विश्व꣡धायसम्
अ꣡स्तभ्नान् माय꣡या दिया꣡म् अवस्र꣡सः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dr̥ṁhat ← √dr̥h- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
párvatān ← párvata- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
prācī́nān ← prācī́na- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adharācī́nam ← adharācī́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
akr̥ṇot ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ápaḥ ← ápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
ádhārayat ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
pr̥thivī́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
viśvádhāyasam ← viśvádhāyas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ástabhnāt ← √stambhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
avasrásaḥ ← √sraṁs- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
māyáyā ← māyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
सः । प्रा॒चीना॑न् । पर्व॑तान् । दृं॒ह॒त् । ओज॑सा । अ॒ध॒रा॒चीन॑म् । अ॒कृ॒णो॒त् । अ॒पाम् । अपः॑ ।
अधा॑रयत् । पृ॒थि॒वीम् । वि॒श्वऽधा॑यसम् । अस्त॑भ्नात् । मा॒यया॑ । द्याम् । अ॒व॒ऽस्रसः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- prācīnān ← prācīna
- [noun], accusative, plural, masculine
- “eastern; frontal.”
- parvatān ← parvata
- [noun], accusative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- dṛṃhad ← dṛṃhat ← dṛh
- [verb], singular, Imperfect
- “fixate; strengthen.”
- ojasādharācīnam ← ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- ojasādharācīnam ← adharācīnam ← adharācīna
- [noun], accusative, singular, neuter
- akṛṇod ← akṛṇot ← kṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- apām ← ap
- [noun], genitive, plural, masculine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- apaḥ ← apas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “work; deed.”
- adhārayat ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- pṛthivīṃ ← pṛthivīm ← pṛthivī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- viśvadhāyasam ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvadhāyasam ← dhāyasam ← dhāyas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “alimentary; sustaining.”
- astabhnān ← astabhnāt ← stambh
- [verb], singular, Imperfect
- “paralyze; stiffen; fixate; fixate; stambh; rear; stop; strengthen; constipate.”
- māyayā ← māyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “magic trick; Māyā; deception; illusion; māyā [word]; disguise; trick.”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- avasrasaḥ ← avasraṃs ← √sraṃs
- [verb noun]
- “fall down.”
सायण-भाष्यम्
सइन्द्रः प्राचीनान् इतस्ततःप्रकर्षेणाञ्चतोगच्छतः सपक्षान् पर्वतान् ओजसाबलेन दृंहत् पक्षच्छे- दङ्क्रुत्वाभूमौदृढीचकार अचलानकरोदित्यर्थः अपाम्मेघस्थितानामुदकानामपः स्यन्दनलक्षणङ्कर्मअध- राचीनंअधः प्रदेशमञ्चतिगच्छतीत्यधराचीनं तादृशमकृणोत् मेघभेदनङ्कृत्वाअपोभूमावपातयदित्य- र्थः किञ्च विश्वधायसंविश्वस्यधात्रीम्पृथिवीम्बलेनाधारयत् माययाप्रज्ञया उपायेनद्यान्द्युलोकंअवस्रजः किञ्च विशधायसंविशस्यधात्रीम्पृथिवीम्बलेनाधारयत् माययाप्रज्ञया उपायेनद्यान्द्युलोकंअवस्रजः स्रंसु- गतौ सम्पदादिलक्षणोभावेक्विप् अवपतनादस्तभ्रात् ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“By his strength, he fixed the wandering mountains; he directed the downward course of the waters; he upheld the earth, the nurse (of all creatures); and by his craft he stopped the heaven from falling.”
Jamison Brereton
Through his power, he fixed firmly the mountains sliding forward, and he made the labor of the waters to be sliding downward.
He made fast the all-nurturing earth, and by his wiles he propped up the heaven (to keep it) from falling.
Griffith
He with his might made firm the forward-bending hills, the downward rushing of the waters he ordained.
Fast he upheld the earth that nourisheth all life, and stayed the heaven from falling by his wondrous skill.
Geldner
Er befestigte mit Kraft die vorwärts gehenden Berge; abwärts strebend machte er die Tätigkeit der Flüsse. Er befestigte die allnährende Erde, er stützte mit Zaubermacht den Himmel, daß er nicht herabfalle.
Grassmann
Er festigte der Berge Ueberhang mit Kraft, beförderte der Wasser niederstrebend Werk; Die Erde legte fest er, sie die alles nährt, Mit Kunst den Himmel stützend vor dem Niedersturz.
Elizarenkova
Он укрепил (своей) силой горы, обращенные вверх,
Деятельность вод он направил вниз.
Он поддержал все кормящую землю.
Волшебной силой он укрепил небо, чтобы оно не упало.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह परमेश्वर जैसे (प्राचीनान्) प्राचीन अर्थात् पहिले से वर्त्तमान (पर्वतान्) पर्वतों के समान मेघों को (ओजसा) बल के साथ (दृंहत्) धारण करता (अधराचीनम्) और जो नीचे को प्राप्त होता उसको बनाकर (अपाम्) अन्तरिक्ष के (अपः) जलों को (अकृणोत्) सिद्ध करता है (विश्वधायसम्) विश्वके धारण करने को समर्थ (पृथिवीम्) पृथिवी को (अधारयत्) धारण करता जो (मायया) प्रज्ञा से (द्याम्) प्रकाश को (अस्तभ्नात्) रोकता वा (अवस्रसः) विस्तारता है, वैसे समस्त विश्व को धारण करता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य अपने निकट के लोकों को धारण करता, वैसे परमेश्वर सूर्य्यादि समस्त जगत् को धारण करता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: स परमेश्वरो यथा प्राचीनान्पर्वतानोजसा दृंहदधराचीनं कृत्वाऽपामपोऽकृणोद्विश्वधायसं पृथिवीमधारयन्मायया द्यामस्तभ्नादवस्रसस्तथा सकलं विश्वं धरति ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (प्राचीनान्) पूर्वतो वर्त्तमानान् (पर्वतान्) पर्वतानिव मेघान् (दृंहत्) दृंहति धरति (ओजसा) बलेन (अधराचीनम्) योऽधोऽञ्चति तम् (अकृणोत्) करोति (अपाम्) अन्तरिक्षस्य (अपः) जलानि (अधारयत्) धारयति (पृथिवीम्) (विश्वधायसम्) विश्वस्य धारणसमर्थम् (अस्तभ्नात्) स्तभ्नाति (मायया) प्रज्ञया (द्याम्) प्रकाशम् (अवस्रसः) अवसारयति ॥५
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यः सन्निहिताँल्लोकान्धरति तथा परमेश्वरः सूर्याद्यखिलं जगद्धत्ते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य आपल्या जवळच्या गोलांना धारण करतो तसा परमेश्वर सूर्य इत्यादी संपूर्ण जगाला धारण करतो. ॥ ५ ॥
06 सास्मा अरम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सास्मा॒ अरं॑ बा॒हुभ्यां॒ यं पि॒ताकृ॑णो॒द्विश्व॑स्मा॒दा ज॒नुषो॒ वेद॑स॒स्परि॑ ।
येना॑ पृथि॒व्यां नि क्रिविं॑ श॒यध्यै॒ वज्रे॑ण ह॒त्व्यवृ॑णक्तुवि॒ष्वणिः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
सास्मा॒ अरं॑ बा॒हुभ्यां॒ यं पि॒ताकृ॑णो॒द्विश्व॑स्मा॒दा ज॒नुषो॒ वेद॑स॒स्परि॑ ।
येना॑ पृथि॒व्यां नि क्रिविं॑ श॒यध्यै॒ वज्रे॑ण ह॒त्व्यवृ॑णक्तुवि॒ष्वणिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
सा꣡स्मा अ꣡रम् बाहु꣡भ्यां य꣡म् पिता꣡कृणोद्
वि꣡श्वस्माद् आ꣡ जनु꣡षो वे꣡दसस् प꣡रि
ये꣡ना पृथिव्यां꣡ नि꣡ क्रि꣡विं शय꣡ध्यै
व꣡ज्रेण हत्वी꣡ अ꣡वृणक् तुविष्व꣡णिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ákr̥ṇot ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áram ← áram (invariable)
{}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
bāhúbhyām ← bāhú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:DU}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
janúṣaḥ ← janúṣ- (nominal stem)
{case:ABL, number:SG}
pári ← pári (invariable)
{}
védasaḥ ← védas- 1 (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
víśvasmāt ← víśva- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
krívim ← krívi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
{}
pr̥thivyā́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
śayádhyai ← √śī- (root)
{case:DAT, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ávr̥ṇak ← √vr̥j- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hatvī́ ← √han- (root)
{non-finite:CVB}
tuviṣváṇiḥ ← tuviṣváṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । अ॒स्मै॒ । अर॑म् । बा॒हुऽभ्या॑म् । यम् । पि॒ता । अकृ॑णोत् । विश्व॑स्मात् । आ । ज॒नुषः॑ । वेद॑सः । परि॑ ।
येन॑ । पृ॒थि॒व्याम् । नि । क्रिवि॑म् । श॒यध्यै॑ । वज्रे॑ण । ह॒त्वी । अवृ॑णक् । तु॒वि॒ऽस्वनिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sāsmā ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sāsmā ← asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- aram
- [adverb]
- bāhubhyāṃ ← bāhubhyām ← bāhu
- [noun], dative, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- pitākṛṇod ← pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- pitākṛṇod ← akṛṇot ← kṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- viśvasmād ← viśvasmāt ← viśva
- [noun], ablative, singular, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- januṣo ← januṣaḥ ← janus
- [noun], ablative, singular, masculine
- “birth.”
- vedasas ← vedas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “knowledge.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- yenā ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- pṛthivyāṃ ← pṛthivyām ← pṛthivī
- [noun], locative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- kriviṃ ← krivim ← krivi
- [noun], accusative, singular, masculine
- śayadhyai ← śī
- [verb noun]
- “lie; sleep.”
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- hatvy ← hatvī ← han
- [verb noun]
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- avṛṇak ← vṛj
- [verb], singular, Imperfect
- tuviṣvaṇiḥ ← tuviṣvaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
सतादृशइन्द्रः अस्मैजगते अरमलं पर्याप्तोबभूव रक्षकत्वेनस्वामीबभूवेत्यर्थः पितासर्वस्यपालकः प्रजापतिः विश्वस्मात् सर्वस्माज्जनुषोजनात् परिततोप्युत्कृष्टाद्वेदसोज्ञानात्तद्विशिष्टं बाहुभ्यांस्वकीया भ्याम्बाहुभ्यांयमाकृणोत् तुविष्वणिः बहुकीर्तिः महास्वनोवासइन्द्रः येनज्ञानेनक्रिविंएतन्नामानमसुरं वज्रेणहत्वी स्नात्व्यादयश्चेतित्वी हत्वा ताडयित्वा पृथिव्याम्भूमौशयध्यै शयनायदीर्घनिद्रायैन्यवृणक् व्रुणक्तिर्हिंसाकर्मान्यवधीत् ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“Sufficient was he for (the protection of) this (world), which he, its defender, fabricated with his two arms for the sake of all mankind, over whom he was supreme by his wisdom; whereby, (also), he the loud-shouting, having struck Krivi (asura) with the thunderbolt, consigned him to (eternal) slumber on the earth.”
Jamison Brereton
That was fit for him, for his two arms—what his father made from every race and out of his knowledge—
that mace by which he, with mighty roar, smashed the worm and twisted it down to lie upon the earth.
Griffith
Fit for the grasping of his arms is what the Sire hath fabricated from all kind of precious wealth.
The thunderbolt, wherewith, loud-roaring, he smote down, and striking him to death laid Krivi on the earth.
Geldner
Sie ist für seine Arme passend, die der Vater aus jeglicher Schöpfung aus seinem Besitze gefertigt hatte, die Keule, mit der er laut tosend den Krivi schlug und niederrang, daß er auf der Erde lag.
Grassmann
Den Armen passend ist der Donnerkeil, den einst sein Vater schuf aus allen Wesen, allem Gut, Mit welchem er den Wasserschlauch zur Erde warf, mit starkem Schall ihn schlagend, dass er liege dort.
Elizarenkova
Она подходит ему для рук – (та,) которую сделал отец
Из всех пород по (своему) разумению,
Ваджра громкогласная, силой которой он убил (и) поверг долу
Криви, чтобы тот лежал на земле.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्य ! (पिता) सबकी पालना करनेवाला ईश्वर (विश्वस्मात्) सब (जनुषः) प्रसिद्ध (वेदसः) धन वा विज्ञान वा (बाहुभ्याम्) भुजाओं से (यम्) जिसको (अरम्) पूर्ण (अकृणोत्) करता है (सः) वह तू जैसे (तुविष्वणिः) बहुत परमाणुओं का जो कि इकट्ठे होकर एक पदार्थ हो रहे हैं उनका अच्छे प्रकार विभाग करनेवाला सूर्य (येन) जिस (वज्रेण) वज्रसे (पृथिव्याम्) पृथिवी पर (शयध्यै) सोने के लिये अर्थात् गिरने के लिये (क्रिविम्) कूप के समान (हत्वी) छिन्न-भिन्न कर अर्थात् खोदके कूप जलको जैसे निकालें वैसे मेघको (पर्य्यवृणक्) सब ओरसे छिन्न-भिन्न करता और संसार की पालना करता है वैसे (अस्मै) इस बालक आदि के लिये सुख (आ) अच्छे प्रकार सिद्ध करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य मेघ को छिन्न-भिन्न कर जल को उत्पन्न कर सबका सुख सिद्ध करता है, वैसे अध्यापक वा पिता समस्त सुन्दर शिक्षाओं से सन्तानों को सुभूषित कर निरन्तर सुखी करे ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्य पिता विश्वस्माज्जनुषो वेदसो बाहुभ्यां यमरमकृणोत् स त्वं यथा तुविष्वणिर्येन वज्रेण पृथिव्यां शयध्यै क्रिविमिव हत्वी पर्य्यवृणक् तथाऽस्मै सुखमाकृणोत् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (अस्मै) (अरम्) अलम् (बाहुभ्याम्) (यम्) (पिता) (अकृणोत्) करोति (विश्वस्मात्) सर्वस्मात् (आ) समन्तात् (जनुषः) प्रसिद्धात् (वेदसः) धनाद्विज्ञानाद्वा (परि) सर्वतः (येन)। अत्राऽन्येषामपीति दीर्घः (पृथिव्याम्) (नि) नितराम् (क्रिविम्) कूपम्। क्रिविरिति कूपना० निघं० ३। २२। (शयध्यै) (वज्रेण) शस्त्रेण (हत्वी) हत्वा (अवृणक्) छिनत्ति (तुविष्वणिः) परमाणूनामेकीभूतानां विभक्ता सूर्यः ॥०६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यो मेघं भित्त्वा जलं जनयित्वा सर्वेषां सुखं सम्पादयति तथाऽध्यापको जनको वा सर्वाभिः सुशिक्षाभिः सन्तानान् सुभूषितान् कृत्वा सततं सुखयेत् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य मेघाला नष्टभ्रष्ट करून जल उत्पन्न करतो व सर्वांना सुख देतो तसे अध्यापक किंवा पिता यांनी चांगल्या शिक्षणाने संतानांना विभूषित करून निरंतर सुखी करावे. ॥ ६ ॥
07 अमाजूरिव पित्रोः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒मा॒जूरि॑व पि॒त्रोः सचा॑ स॒ती स॑मा॒नादा सद॑स॒स्त्वामि॑ये॒ भग॑म् ।
कृ॒धि प्र॑के॒तमुप॑ मा॒स्या भ॑र द॒द्धि भा॒गं त॒न्वो॒३॒॑ येन॑ मा॒महः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒मा॒जूरि॑व पि॒त्रोः सचा॑ स॒ती स॑मा॒नादा सद॑स॒स्त्वामि॑ये॒ भग॑म् ।
कृ॒धि प्र॑के॒तमुप॑ मा॒स्या भ॑र द॒द्धि भा॒गं त॒न्वो॒३॒॑ येन॑ मा॒महः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अमाजू꣡र् इव पितरोः꣡+ स꣡चा सती꣡
समाना꣡द् आ꣡ स꣡दसस् त्वा꣡म् इये भ꣡गम्
कृधि꣡ प्रकेत꣡म् उ꣡प मासि आ꣡ भर
दद्धि꣡ भागं꣡ तनु꣡वो ये꣡न माम꣡हः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
amājū́ḥ ← amājúr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
pitróḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
sácā ← sácā (invariable)
{}
satī́ ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhágam ← bhága- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
iye ← √yā- 2 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sádasaḥ ← sádas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
samānā́t ← samāná- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥dhí ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
māsi ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
praketám ← praketá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
{}
bhāgám ← bhāgá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
daddhí ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
māmáhaḥ ← √maṁh- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
tanvàḥ ← tanū́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒मा॒जूःऽइ॑व । पि॒त्रोः । सचा॑ । स॒ती । स॒मा॒नात् । आ । सद॑सः । त्वाम् । इ॒ये॒ । भग॑म् ।
कृ॒धि । प्र॒ऽके॒तम् । उप॑ । मा॒सि॒ । आ । भ॒र॒ । द॒द्धि । भा॒गम् । त॒न्वः॑ । येन॑ । म॒महः॑ ॥
Hellwig Grammar
- amājūr ← amājur
- [noun], nominative, singular, feminine
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pitroḥ ← pitṛ
- [noun], locative, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- satī ← as
- [verb noun], nominative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- samānād ← samānāt ← samāna
- [noun], ablative, singular, neuter
- “like; identical; common; like; alike(p); same; samāna [word]; akin(p); comparable; identical; mutual; equal.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sadasas ← sadasaḥ ← sadas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- iye ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- bhagam ← bhaga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- kṛdhi ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- praketam ← praketa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sight; knowledge; appearance.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- māsy ← māsi ← mā
- [verb], singular, Present indikative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- daddhi ← dā
- [verb], singular, Present imperative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- bhāgaṃ ← bhāgam ← bhāga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “part; part; part; parcel; quarter; body part; location; region; allotment; part; numerator; division; application; function; outside; bhāga [word]; volume; helping.”
- tanvo ← tanvaḥ ← tanū
- [noun], genitive, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- māmahaḥ ← mah
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “give; accord.”
सायण-भाष्यम्
हेइन्द्र अमाजूःइव यावज्जीवङ्गृहेएवजीर्यन्ती पित्रोः सचा मात्रापितृभ्यांसहभवन्ती तयोः शुश्रू- षणपरापतिमलभमानासतीदुहिता समानादात्मनःपित्रोश्चसाधारणात् सदसोगृहात् अधिकरणेचो- पसङ्ख्यानमितिपञ्चमी गृहउपस्थायैवयथाभागंयाचतितथास्तोताहम्भगम्भजनीयं धनं त्वामिये ईगत्या दिषु लिट्युत्तमइतिव्यत्ययेनात्मनेपदं इयङादेशः त्वांयाचे तत्रदेयन्धनम्प्रकेतम्प्रकर्षेणज्ञातव्यंविश्वज- नीयङ्कृधिकुरु तत्रउपमासि एतावदिदन्धनमितिकुरु आभर तत्रधनंसम्पादय भागम्भजनीयन्धनन्तन्वः शरीरायमह्यमितियावत् दद्धिदेहि येनधनेन ममहः स्तोतॄनिमान् आपूजयसि ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“As a virtuous (maiden), growing old in the same dwelling with her parents, (claims from them her support), so come I to you for wealth; make it conspicuous, measure it, bring it (hither), grant (a sufficient) portion for my bodily sustenance, (such as that) wherewith you honour (your worshippers).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
As a virtuous maiden: amājur iva pitroḥ sacā satī samānāt: amājuḥ = living at home during life;
Satī = daughter, duhitā, who claims her portion
Jamison Brereton
Like a woman aging at home, remaining with her parents, from our common ritual seat, I beg you to be our Fortune.
Make a visible sign, give us a measure, and bring it here. Give a portion to me myself by which you will show your readiness to give.
Griffith
As she who in her parents’ house is growing old, I pray to thee as Bhaga from the seat of all.
Grant knowledge, mete it out and bring it to us here: give us the share wherewith thou makest people glad.
Geldner
Wie eine alte Jungfer, die bei den Eltern lebt, vom gemeinsamen Wohnsitz aus um Liebesglück, so flehe ich dich um Glück an. Gib ein Vorzeichen, teile zu, bring her, gib einen Anteil für meine Person, mit dem du eine Ehre antun wirst!
Grassmann
Wie eine Maid, die unvermählt beim Vater weilt, geh’ ich dich an von gleichem Sitz um Liebeshuld; Gewähr uns Weisheit, miss uns zu und bringe her, gibt Gut des Leibes, du ja bist so reich daran.
Elizarenkova
Словно старая дева, живущая вместе с родителями,
Из общего дома (молит тебя), я прошу тебя о счастье.
Дай знак, отмеряй, принеси,
Положи долю мне самому- (ту,) которой осчастливишь (меня)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विदुषी के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कन्ये (सती) वर्त्तमान तू (सचा) सम्बन्ध से (अमाजूरिव) जो घर में बुड्ढा होता उसके समान (पित्रोः) माता पिता के (समानात्) समान भाव से (सदसः) जिसमें पहुँचते हैं उस स्थान से जिस (त्वा) तुझे मैं (इये) प्राप्त होऊँ वह तू (प्रकेतम्) उत्कर्ष विज्ञान को और (भागम्) ऐश्वर्य को (कृधि) सिद्ध कर तथा (मासि) प्रति महीने में (उपाभर) उत्तम प्राप्त हुए आभूषणों को पहिनकर (भागम्) सेवन करने योग्य पदार्थ (दद्धि) माँगो (येन) जिससे (मामहः) सत्कार करने योग्य पुत्रादिकों को वा प्रशंसा करने योग्य पदार्थों को प्राप्त हो उस व्यवहार से (तन्वः) शरीर के भाग को माँगो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो कन्या विद्या को पढ़कर गृहाश्रम को प्राप्त हों, वे सत्कार करने योग्यों का सत्कार कर और तिरस्कार करने योग्यों का तिरस्कार कर पुरुषार्थ से ऐश्वर्य को बढ़ावें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कन्ये सती त्वं सचा माजूरिव पित्रोः समानात्सदसो यां त्वामहमिये सा त्वं प्रकेतं भगं कृधि मास्युपाभर भागं दद्धि येन मामहः प्राप्नुयास्तेन तन्वो भागं याचस्व ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विदुषीविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अमाजूरिव) योऽमा गृहे जूर्यति तद्वत् (पित्रोः) (सचा) समवायेन (सती) वर्त्तमाना (समानात्) (आ) समन्तात् (सदसः) सीदन्ति यस्मिँस्तस्माद्गृहात् (त्वाम्) (इये) प्राप्नुयाम्। अत्र व्यत्ययेनात्मनेपदम्। लडर्थे लिट् च। (भगम्) ऐश्वर्यम् (कृधि) कुरु (प्रकेतम्) प्रकृष्टं विज्ञानम् (उप) (मासि) मासे (आ) (भर) (दद्धि) याचस्व। दद्धीति याच्ञाकर्मा० निघं० ३। १९। (भागम्) भजनीयम् (तन्वः) शरीरस्य (येन) (मामहः) पूज्यान् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। याः कन्या विद्यामधीत्य गृहाश्रमं प्राप्नुयुस्ताः पूज्यान् सत्कृत्याऽपूज्यान् तिरस्कृत्य पुरुषार्थेनैश्वर्यं वर्द्धयेयुः ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. ज्या कन्या विद्या शिकून गृहस्थाश्रम स्वीकारतात त्यांनी पूजनीय लोकांचा सत्कार करावा, अपूजनीय लोकांचा तिरस्कार करावा व पुरुषार्थाने ऐश्वर्य वाढवावे. ॥ ७ ॥
08 भोजं त्वामिन्द्र - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भो॒जं त्वामि॑न्द्र व॒यं हु॑वेम द॒दिष्ट्वमि॒न्द्रापां॑सि॒ वाजा॑न् ।
अ॒वि॒ड्ढी॑न्द्र चि॒त्रया॑ न ऊ॒ती कृ॒धि वृ॑षन्निन्द्र॒ वस्य॑सो नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
भो॒जं त्वामि॑न्द्र व॒यं हु॑वेम द॒दिष्ट्वमि॒न्द्रापां॑सि॒ वाजा॑न् ।
अ॒वि॒ड्ढी॑न्द्र चि॒त्रया॑ न ऊ॒ती कृ॒धि वृ॑षन्निन्द्र॒ वस्य॑सो नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
भोजं꣡ तुवा꣡म् इन्द्र वयं꣡ हुवेम
ददि꣡ष् टुव꣡म् इन्द्र अ꣡पांसि वा꣡जान्
अविड्ढि꣡ इन्द्र चित्र꣡या न ऊती꣡
कृधि꣡ वृ꣡षन्न् इन्दर+ व꣡स्यसो नः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhojám ← bhojá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
huvema ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ápāṁsi ← ápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dadíḥ ← dadí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vā́jān ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
aviḍḍhí ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
citráyā ← citrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kr̥dhí ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vásyasaḥ ← vásyaṁs- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vr̥ṣan ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
भो॒जम् । त्वाम् । इ॒न्द्र॒ । व॒यम् । हु॒वे॒म॒ । द॒दिः । त्वम् । इ॒न्द्र॒ । अपां॑सि । वाजा॑न् ।
अ॒वि॒ड्ढि । इ॒न्द्र॒ । चि॒त्रया॑ । नः॒ । ऊ॒ती । कृ॒धि । वृ॒ष॒न् । इ॒न्द्र॒ । वस्य॑सः । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- bhojaṃ ← bhojam ← bhoja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “big; hospitable.”
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- huvema ← hvā
- [verb], plural, Present optative
- “raise; call on; call; summon.”
- dadiṣ ← dadiḥ ← dadi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving; big.”
- ṭvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- indrāpāṃsi ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrāpāṃsi ← apāṃsi ← apas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “work; deed.”
- vājān ← vāja
- [noun], accusative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- aviḍḍhīndra ← aviḍḍhi ← av
- [verb], singular, Aorist imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- aviḍḍhīndra ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- citrayā ← citra
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- kṛdhi ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vṛṣann ← vṛṣan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vasyaso ← vasyasaḥ ← vasyas
- [noun], accusative, plural, masculine
- “better; rich.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हेइन्द्र भोजम्पालयितारम्भोजयितारंवात्वांवयंहुवेम ह्वयतेर्लिङिबहुलञ्छन्दसीतिसम्प्रसारणम् हे- इन्द्र त्वंअपांसिकर्माणिवाजानन्नानिददिः दाण् दाने आदृगमहनजनइतिकिप्रत्ययः लिङ्वद्भावाद- भ्यासादिकार्यम् नलोकाव्ययनिष्ठेतिषष्ठीप्रतिषेधः दाताखलु हेइन्द्र चित्रयानानाप्रकारयाऊतीऊत्या- पालनेननोस्मानविड्ढिरक्ष वृषन् कामानांवर्षकहेइन्द्र नोस्मान् वस्यसः अतिशयेनवसुमतः कृधिकुरु ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“We invoke you, Indra, the bestower of enjoyment; you grant food, Indra, (in requital of pious) works; protect us, Indra, with manifold protections; Indra, showerer (of benefits), render us affluent.”
Jamison Brereton
We would call upon you, Indra, to be our sustainer. You are the giver, Indra, of labors and of victory’s prizes.
Help us, Indra, with your shimmering help! Indra, you bull, make us better!
Griffith
May we invoke thee as a liberal giver thou givest us, O Indra, strength and labours.
Help us with manifold assistance, Indra: Migthy One, Indra, make us yet more wealthy.
Geldner
Dich, den Gastfreien, wollen wir rufen, Indra. Du, Indra, gibst Arbeit, Lohn. Steh uns bei mit augenfälligem Beistand ! Mach uns, du Bulle, Indra, reicher!
Grassmann
Wir rufen, Indra, dich, der gerne schenket; du Indra bist’s, der Arbeit gibt und Kräfte; Hilf, Indra, uns mit mannichfachen Hülfen und mach’ uns reicher, o du starker Indra.
Elizarenkova
Мы хотим позвать тебя, щедрого, о Индра.
Ты, о Индра, даешь труды, награды.
Помоги нам, о Индра, яркою поддержкой!
Сделай нас, о бык Индра, более богатыми!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त विद्वान् जिन (भोजम्) भोगनेवाले (त्वाम्) आपको (वयम्) हम लोग (हुवेम) स्वीकार करें सो आप हम लोगों को स्वीकार कीजिये, हे (इन्द्र) दुःख विदीर्ण करनेवाले विद्वान्! (ददिः) दानशील (त्वम्) आप (अपांसि) कर्मों को (वाजान्) बोधों को (अविड्ढि) सुरक्षित करो, हे (इन्द्र) शत्रु विनाशनेवाले विद्वान् आप (चित्रया) चित्र-विचित्र अनेकविध (ऊती) रक्षा से युक्त (नः) हम लोगों को (कृधि) करो, हे (वृषन्) सींचनेवाले (इन्द्र) सुख देनेवाले विद्वान् आप (नः) हम लोगों को (वस्यसः) अत्यन्त धनवान् करो ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे मित्र मित्रों की स्तुति करते हैं, वैसे पढ़नेवाले पढनेवालों की प्रशंसा करें, ऐसे एक-दूसरे की रक्षा से ऐश्वर्य की उन्नति करें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र यं भोजं त्वां वयं हुवेम स त्वमस्माञ्जुहुधि। हे इन्द्र ददिस्त्वमपांसि वाजानविड्ढि। हे इन्द्र त्वं चित्रयोतीयुक्तान् नः कृधि। हे वृषन्निन्द्र त्वन्नो वस्यसः कृधि ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भोजम्) भोक्तारम् (त्वाम्) (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त (हुवेम) स्वीकुर्याम (ददिः) दाता (त्वम्) (इन्द्र) दुःखविदारक (अपांसि) कर्माणि (वाजान्) बोधान् (अविड्ढि) रक्ष। अत्रावधातोर्वाच्छन्दसीति लोट्सिप्यशादेशः (इन्द्र) शत्रुविनाशक (चित्रया) अनेकविधया (नः) अस्मान् (ऊती) ऊत्या (कृधि) कुरु (वृषन्) सेचक (इन्द्र) सुखप्रद (वस्यसः) अतिशयेन वसीयसो वसुमतः (नः) अस्मान् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा सखायः सखीन् स्तुवन्ति तथाऽध्येतारोऽध्यापकान् प्रशंसन्तु एवं परस्पररक्षणेनैश्वर्यमुन्नयेयुः ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भावार्थ -जसे मित्र मित्रांची स्तुती करतात तसे विद्यार्थ्यांनी अध्यापकांची प्रशंसा करावी व एकमेकांचे रक्षण करून ऐश्वर्य वाढवावे. ॥ ८ ॥
09 नूनं सा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नू॒नं सा ते॒ प्रति॒ वरं॑ जरि॒त्रे दु॑ही॒यदि॑न्द्र॒ दक्षि॑णा म॒घोनी॑ ।
शिक्षा॑ स्तो॒तृभ्यो॒ माति॑ ध॒ग्भगो॑ नो बृ॒हद्व॑देम वि॒दथे॑ सु॒वीराः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
नू॒नं सा ते॒ प्रति॒ वरं॑ जरि॒त्रे दु॑ही॒यदि॑न्द्र॒ दक्षि॑णा म॒घोनी॑ ।
शिक्षा॑ स्तो॒तृभ्यो॒ माति॑ ध॒ग्भगो॑ नो बृ॒हद्व॑देम वि॒दथे॑ सु॒वीराः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नूनं꣡ सा꣡ ते प्र꣡ति व꣡रं जरित्रे꣡
दुहीय꣡द् इन्द्र द꣡क्षिणा मघो꣡नी
शि꣡क्षा स्तोतृ꣡भ्यो मा꣡ति धग् भ꣡गो नो
बृह꣡द् वदेम विद꣡थे सुवी꣡राः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
jaritré ← jaritár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
{}
práti ← práti (invariable)
{}
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
váram ← vára- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dákṣiṇā ← dákṣiṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
duhīyát ← √duh- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
maghónī ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
áti ← áti (invariable)
{}
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhak ← √dagh- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śíkṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
stotŕ̥bhyaḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
suvī́rāḥ ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vadema ← √vadⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vidáthe ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
नू॒नम् । सा । ते॒ । प्रति॑ । वर॑म् । ज॒रि॒त्रे । दु॒ही॒यत् । इ॒न्द्र॒ । दक्षि॑णा । म॒घोनी॑ ।
शिक्ष॑ । स्तो॒तृऽभ्यः॑ । मा । अति॑ । ध॒क् । भगः॑ । नः॒ । बृ॒हत् । व॒दे॒म॒ । वि॒दथे॑ । सु॒ऽवीराः॑ ॥
Hellwig Grammar
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- varaṃ ← varam ← vara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gift; favor; wish; privilege; varac; wages.”
- jaritre ← jaritṛ
- [noun], dative, singular, masculine
- “singer.”
- duhīyad ← duhīyat ← duh
- [verb], singular, Present optative
- “milk.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dakṣiṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Dakṣiṇā; south; dakṣiṇā [word]; gift; South.”
- maghonī ← maghavan
- [noun], nominative, singular, feminine
- “big.”
- śikṣā ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- stotṛbhyo ← stotṛbhyaḥ ← stotṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- māti ← mā
- [adverb]
- “not.”
- māti ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dhag ← dhak ← dagh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- bhago ← bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vadema ← vad
- [verb], plural, Present optative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- vidathe ← vidatha
- [noun], locative, singular, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- suvīrāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrāḥ ← vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
नूनंसातइतिव्याख्याता ॥ ९ ॥प्रातारथइतिनवर्चंसप्तमंसूक्तं गार्त्समदन्त्रैष्टुभमैन्द्रं प्रातरित्यनुक्रान्तम् लैङ्गिकोविनियोगः ।
Wilson
English translation:
“That opulent donation which proceeds, Indra, from you, assuredly bestows upon him who praises you, the boon that he desires; grant (it) to (us) your adorers; do not you, who are the object of adoration, disregard our prayers; so that, blessed with worthy descendants, we may glorify you at this sacrifice.”
Jamison Brereton
Now should the generous priestly gift yield your boon for the singer as its milk, Indra.
Exert yourself for the praise singers. Let fortune not pass us by. – May we speak loftily at the ritual distribution, in possession of good heroes.
Griffith
Now may that weaithy Cow of thine, O Indra, give in return a boon to him who lauds thee.
Give to thy praisers: let not fortune fail us. Loud may we speak, with heroes, in assembly.
Geldner
Nun soll diese deine reichliche Lohngabe, o Indra, dem Sänger nach Wunsch ergiebig sein. Suche den Sängern zu nützen; das Glück soll nicht an uns vorübergehen. - Wir möchten das große Wort führen als Meister in der Weisheit.
Grassmann
Wohlan, es locke diese reiche Gabe dir ab, o Indra, was der Sänger wünschet; Den Preisern spende, kürze nicht den Antheil. Lasst laut im Chore bei dem Fest uns singen.
Elizarenkova
Пусть сейчас это твое щедрое вознаграждение, о Индра,
Выдаивается для певца по (его) желанию!
Будь благосклонен к восхвалителям! Да не минует нас доля!
Мы хотим провозгласить жертвенную раздачу, (чтобы иметь) прекрасных мужей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विदुषी के गुणों को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) देनेवाले राजन् ! (ते) आपके राज्य में जो (दक्षिणा) प्राण देनेवाली (मघोनी) बहुत धन से युक्त विदुषी (जरित्रे) स्तुति करनेवाले के लिए (प्रतिवरम्) श्रेष्ठ काम को (दुहीयत्) पूर्ण करे (सा) वह (नूनम्) निश्चय से कल्याण करनेवाली हो, हे विदुषी ! तू कन्याओं को (शिक्ष) शिक्षा दे (नः) हम लोगों के लिये (स्तोतृभ्यः) स्तुति करनेवाले विद्वानों से (मा, अति, धक्) मत किसी काम का विनाश कर जिससे (सुवीराः) सुन्दर विद्या में व्याप्त होनेवाले वीरों से युक्त हम लोग (विदथे) विद्यादानरूपी यज्ञमें (बृहत्) बहुत (भगः) ऐश्वर्य को (वदेम) कहें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! जो धर्मात्मा विदुषी वा पण्डितानी स्त्रियाँ हों, उनसे सब कन्याओं को सुन्दर शिक्षा दिलाओ जिससे कार्य विनाश न हो ॥९॥ इस सूक्त में विद्वान्, ईश्वर, और विदुषियों के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ संगति समझनी चाहिये ॥ यह सत्रहवाँ सूक्त और बीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र राजन् ते तव राज्ये या दक्षिणा मघोनी विदुषी जरित्रे प्रतिवरं दुहीयत् सा नूनं कल्याणकारिणी स्यात्। हे विदुषि त्वं कन्याः शिक्ष नः स्तोतृभ्यो माति धक् येन सुवीरा वयं विदथे बृहद्भगो वदेम ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विदुषीगुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नूनम्) निश्चये (सा) विदुषी (ते) तव (प्रति) (वरम्) श्रेष्ठं कर्म (जरित्रे) स्तोत्रे (दुहीयत्) प्रपूरयेत् (इन्द्र) दातः (दक्षिणा) प्राणप्रदा (मघोनी) बहुधनयुक्ता (शिक्ष) उपदिश (स्तोतृभ्यः) विद्वद्भ्यः (मा) निषेधे (अति) (धक्) दहेः (भगः) ऐश्वर्यम् (नः) अस्मभ्यम् (बृहत्) महद्विद्याजं विज्ञानशास्त्रम् (वदेम) उपदिशेम (विदथे) विद्यादाने यज्ञे (सुवीराः) सुष्ठु विद्यासु व्यापिनो वीरा येषान्ते ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो या धर्मात्मानो विदुष्यः स्त्रियः स्युस्ताभिः सर्वाः कन्याः शिक्षयन्तु यतः कार्यनाशो न स्यात् सर्वथा विद्यायुक्ता भूत्वाऽत्युत्तमानि कर्माणि कुर्य्युः ॥९॥ अत्र सूर्यविद्वदीश्वरविदुषीगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेदितव्या ॥ इति सप्तदशं सूक्तं विंशो वर्गश्च समाप्तः॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो! ज्या धार्मिक, विदुषी किंवा पंडिता स्त्रिया असतील त्यांच्याकडून सर्व मुलींना शिक्षण द्या. ज्यामुळे कार्याचा विनाश होता कामा नये. संपूर्ण विद्या शिकून त्यांनी उत्तम कार्य करावे. ॥ ९ ॥