सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ प्र घा न्वस्य ’ इति दशर्चं चतुर्थं सूक्तं गार्त्समदं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । अत्रानुक्रमणिका- प्र घ दश ’ इति ।दशरात्रे षष्ठेऽहनि निष्केवल्ये त्रीणि सूक्तानि । तत्रेदं द्वितीयम् । ’ षष्ठस्य ’ इति खण्डे सूत्रितम्-’ एन्द्र याह्युप नः प्र घा न्वस्याभूरेक इति निष्केवल्यम् ’ (आश्व श्रौ. ८. १) इति । त्र्येकमामके निष्केवल्ये ’ प्र घा न्वस्य ’ इत्येषा सूक्तमुखीया । उशनःस्तोमे सूत्रितं-’ त्र्यर्यमा मनुषो देवताता प्र घा न्वस्य महतो महानि ’ ( आश्व. श्रौ. ९. ५) इति ।।
Jamison Brereton
15 (206)
Indra
Gr̥tsamada
10 verses: triṣṭubh
As the hymn announces at the beginning, this is a proclamation of Indra’s great deeds, a fact that is underlined in the refrain, “Indra did these things.” With some exceptions, the deeds are straightforwardly described. In verse 5, as Geldner remarks, the reference is to the story of Turvaśa and Yadu and that of Turvīti and Vayya, whom Indra rescued from the waters. They were “non-bathers” because they could not swim through the roaring waters, but Indra held back the strong currents so that they could cross. The story in verse 6a that Indra made the síndhu, the Indus (or perhaps simply “the river”), flow backward is otherwise unknown. The story that Indra fought and defeated Dawn in 6c is mentioned elsewhere (cf. esp. IV.30.8–11), but it is unclear who the “unswift” males and “swift” females in 6c might be and why they are described as “hewn apart.” In verse 7, as in II.13.12, the verse may conceal Indra’s ritual act of bringing forth the soma. In support of this interpretation are the echoes of ritual acts also in
preceding verses, such as the references to the ritual seats and possibly the laying out of the ritual ground (in vs. 3) and bathing (in vs. 5). Or verse 7 may allude to Indra’s cosmogonic acts. Verse 8 refers to the Vala story, in which Indra splits the cave and freed the cattle for the Aṅgirases. In 9c, the description of an elderly man (cf. VIII.45.20) or infirm man who finds riches despite his ailments may simply underline Dabhīti’s unexpected success.
Jamison Brereton Notes
Indra (misc. comments by SJ to JPB tr.)
01 प्र घा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र घा॒ न्व॑स्य मह॒तो म॒हानि॑ स॒त्या स॒त्यस्य॒ कर॑णानि वोचम् ।
त्रिक॑द्रुकेष्वपिबत्सु॒तस्या॒स्य मदे॒ अहि॒मिन्द्रो॑ जघान ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र घा॒ न्व॑स्य मह॒तो म॒हानि॑ स॒त्या स॒त्यस्य॒ कर॑णानि वोचम् ।
त्रिक॑द्रुकेष्वपिबत्सु॒तस्या॒स्य मदे॒ अहि॒मिन्द्रो॑ जघान ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र꣡ घा नु꣡ अस्य महतो꣡ महा꣡नि
सत्या꣡ सत्य꣡स्य क꣡रणानि वोचम्
त्रि꣡कद्रुकेषु अपिबत् सुत꣡स्य
अस्य꣡ म꣡दे अ꣡हिम् इ꣡न्द्रो जघान
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
gha ← gha (invariable)
{}
mahā́ni ← mahá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
mahatáḥ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
nú ← nú (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
káraṇāni ← káraṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
satyā́ ← satyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
satyásya ← satyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vocam ← √vac- (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
apibat ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
tríkadrukeṣu ← tríkadruka- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jaghāna ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । घ॒ । नु । अ॒स्य॒ । म॒ह॒तः । म॒हानि॑ । स॒त्या । स॒त्यस्य॑ । कर॑णानि । वो॒च॒म् ।
त्रिऽक॑द्रुकेषु । अ॒पि॒ब॒त् । सु॒तस्य॑ । अ॒स्य । मदे॑ । अहि॑म् । इन्द्रः॑ । ज॒घा॒न॒ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ghā ← gha
- [adverb]
- nv ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mahato ← mahataḥ ← mahat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahāni ← maha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “great; abundant.”
- satyā ← satya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “true; real; real; faithful; good.”
- satyasya ← satya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “true; real; real; faithful; good.”
- karaṇāni ← karaṇa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “instrument; production; sense organ; cause; performance; karaṇa; creation; tool; action; position; means; causing; transformation; sensing; procedure; instrumental; elimination; applicability; devising.”
- vocam ← vac
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- trikadrukeṣv ← trikadrukeṣu ← trikadruka
- [noun], locative, plural, masculine
- “Trikadruka.”
- apibat ← pā
- [verb], singular, Imperfect
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- sutasyāsya ← sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- sutasyāsya ← asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jaghāna ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
सायण-भाष्यम्
गृत्समदोभ्रूते महतोबलवतः सत्यस्य सत्यसङ्कल्पस्यास्येन्द्रस्य सत्या सत्यानियथार्थानि महानि- महान्तिकरणानि अस्मिन् सूक्तेवक्ष्यमाणानिकर्माणिनुअद्यप्रवोचं प्रकर्षेणब्रवीमि वचपरिभाषणे छन्दसिलुङ्लङ् लिटइतिवर्तमानेलुङि अस्यतिवक्तिख्यातिभ्योङ् वचउम् घेतिप्रसिद्धौ कानितानि- उच्यन्ते त्रिकद्र्४उकेषुज्योतिर्गोरायुरित्येवंरूपेष्वाभिप्लविकेष्वहस्सु सुतस्याभिषुतंसोमं इन्द्रोपिबत् ततःपीतस्यास्यसोमस्यमदेहर्षेसञ्जातेसति इन्द्रः अहिंवृत्रमसुरञ्जघानहतवान् ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Verily, I proclaim the great and authentic deeds of the mighty and true (Indra); of him who drank the effused Soma at the Trikadruka rites, and in his exhilaration slew Ahi.”
Jamison Brereton
Now I shall proclaim the great deeds of him the great one, the real acts of the real one.
He drank of the pressed soma among the Trikadrukas [=the Maruts?]. In its exhilaration Indra smashed the serpent.
Griffith
Now, verily, will I declare the exploits, mighty and true, of him the True and Mighty.
In the Trikadrukas he drank the Soma then in its rapture Indra slew the Dragon.
Geldner
Nun will ich dieses Großen große, des Wahrhaften wahrhafte Taten verkünden. Bei den Trikadruka´s trank er Soma; in dessen Rausch hat Indra den Drachen erschlagen.
Grassmann
Des grossen Indra grosse Heldenwerke, des Wahren wahre Thaten will ich preisen; Aus den Drei-Eimern trank er von dem Safte, in dessen Rausch er schlug den Drachen Indra.
Elizarenkova
Вот хочу я сейчас провозгласить великие
Деяния этого великого, истинные – истинного.
На (праздниках) трикадрука он напился выжатого (сомы),
В опьянении им Индра убил змея.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब दश चावाले पन्द्रहवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में विद्वान्, सूर्य और परमेश्वर के विषय को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (इन्द्रः) सूर्य (सुतस्य) सम्पादित किये हुए (अस्य) सोमादि ओषधि के रस को (त्रिकद्रुकेषु) तीन प्रकार की विशेष गतियों से युक्त कर्मों में (अपिबत्) पीता है और (मदे) हर्ष के निमित्त (अहिम्) मेघ को (जघान) मारता है, इस कर्म को अथवा (अस्य) इस (महतः) पूज्य व व्यापक (सत्यस्य) नाशरहित जगदीश्वर के (सत्या) सत्य अविनाशी (महानि) प्रशंसनीय (करणानि) साधन वा कर्मों को (घ) ही मैं (नु) शीघ्र (प्रवोचम्) प्रकर्षता से कहता हूँ, वैसे तुम लोग भी कहो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो मनुष्य जैसे सूर्य किरणों से सबके रस को अपने प्रकाश से उन्नत करता वा शोधता है, वैसे ओषधियों के रस को जो कि रोगनिवारण करने से आनन्द देनेवाला है, उसको सेवते वा परमेश्वर के सत्यगुण, कर्म, स्वभाव और साधनों के अनुकूल कर्मों को करते हैं, वे ही शीघ्र सुख को प्राप्त होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथेन्द्रः सुतस्यास्य त्रिकद्रुकेष्वपिबन्मदेऽहिं जघान तदिदमस्य महतः सत्यस्य जगदीश्वरस्य सत्या महानि करणानि घाहं नु प्रवोचं तथा यूयमवोचत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्युत्सूर्यपरमेश्वरविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) प्रकृष्टतया (घ) एव। अत्र चि तुनुघेति दीर्घः (नु) सद्यः (अस्य) जगदीश्वरस्य (महतः) पूज्यस्य व्यापकस्य वा (महानि) महान्ति पूज्यानि (सत्या) सत्यान्यविनश्वराणि (सत्यस्य) नाशरहितस्य (करणानि) साधनानि कर्माणि वा (वोचम्) वच्मि (त्रिकद्रुकेषु) त्रिभिः कद्रुकैः विकलनैर्युक्तेषु कर्मषु (अपिबत्) पिबति (सुतस्य) सम्पादितस्य (अस्य) सोमाद्योषधिरसस्य (मदे) हर्षे (अहिम्) मेघम् (इन्द्रः) सूर्यः (जघान) हन्ति ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्याः यथा सूर्यः किरणैः सर्वस्य रसं स्वप्रकाशेनोन्नयति शोधयति वा तथौषधिरसं रोगनिवारकत्वेनाऽऽनन्दप्रदं सेवन्ते परमेश्वरस्य सत्यगुणकर्मस्वभावसाधनानुकूलानि कर्माणि कुर्वन्ति त एव सद्यः सुखमश्नुवते ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान, सूर्य, परमेश्वर, राज्य व दातृकर्माचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य किरणांनी सर्व रसांना आपल्या प्रकाशाने संस्कारित करतो तसे जे रोगनिवारण करणाऱ्या व आनंद देणाऱ्या औषधाच्या रसाचे प्राशन करतात व परमेश्वराच्या सत्य, गुण, कर्म स्वभावानुसार साधनानुकूल कर्म करतात ते ताबडतोब सुख प्राप्त करतात. ॥ १ ॥
02 अवंशे द्यामस्तभायद्बृहन्तमा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒वं॒शे द्याम॑स्तभायद्बृ॒हन्त॒मा रोद॑सी अपृणद॒न्तरि॑क्षम् ।
स धा॑रयत्पृथि॒वीं प॒प्रथ॑च्च॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒वं॒शे द्याम॑स्तभायद्बृ॒हन्त॒मा रोद॑सी अपृणद॒न्तरि॑क्षम् ।
स धा॑रयत्पृथि॒वीं प॒प्रथ॑च्च॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अवंशे꣡ द्या꣡म् अस्तभायद् बृह꣡न्तम्
आ꣡ रो꣡दसी अपृणद् अन्त꣡रिक्षम्
स꣡ धारयत् पृथिवी꣡म् पप्र꣡थच् च
सो꣡मस्य ता꣡ म꣡द इ꣡न्द्रश् चकार
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
astabhāyat ← √stambhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
avaṁśé ← avaṁśá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
br̥hántam ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
antárikṣam ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
apr̥ṇat ← √pr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ca ← ca (invariable)
{}
dhārayat ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
papráthat ← √prathⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
pr̥thivī́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
अ॒वं॒शे । द्याम् । अ॒स्त॒भा॒य॒त् । बृ॒हन्त॑म् । आ । रोद॑सी॒ इति॑ । अ॒पृ॒ण॒त् । अ॒न्तरि॑क्षम् ।
सः । धा॒र॒य॒त् । पृ॒थि॒वीम् । प॒प्रथ॑त् । च॒ । सोम॑स्य । ता । मदे॑ । इन्द्रः॑ । च॒का॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- avaṃśe ← avaṃśa
- [noun], locative, singular, neuter
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- astabhāyad ← astabhāyat ← stabhāy ← √stambh
- [verb], singular, Imperfect
- bṛhantam ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- apṛṇad ← apṛṇat ← pṛṇ
- [verb], singular, Imperfect
- “satisfy.”
- antarikṣam ← antarikṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dhārayat ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- pṛthivīm ← pṛthivī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- paprathac ← paprathat ← prath
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “be known; expand; expand; boom.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
अवंशेआकाशेद्यान्द्योतमानंसूर्यन्द्युलोकंवा अस्तभायत् इन्द्रः अस्तभ्रात् अनवलम्बनस्यतस्थावस्था- पनमकरोदित्यर्थः स्तम्भुइतिसौत्रोधातुः क्र्यादिः लङिव्यत्ययोबहुलमितिअहावपि शायजदेशः बृहन्तं- महदन्तरिक्षं रोदसीद्यावापृथिव्यौचआअपृणत् स्वतेजसापूरितवान् किञ्च सइन्द्रः पृथिवींविस्तीर्णां- भूमिन्धारयत् अधारयत् तथा पप्रथच्च एनाम्भूमिंअप्रथयत् प्रथप्रख्याने ण्यन्तस्यलुङिचङिरूपम् चङ्य- न्यतरस्यामितिमध्योदात्तत्वं सोमस्यमदेहर्षेसञ्चातेसति ता तानीमानिकर्माणीन्द्रश्चकार ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Who fixed the heaven in unsupported (space) and filled the spacious firmament, and heaven and earth, (with light); he it is who has upheld, and has made the earth renowned; in the exhilaration of the Soma, Indra has done these (deeds).”
Jamison Brereton
He propped up lofty heaven on (the midspace) that has no pole. He filled the two world-halves and the midspace.
He held the earth fast and spread it out. – In soma’s exhilaration Indra did these things.
Griffith
High heaven unsupported in space he stablished: he filled the two worlds and the air’s mid-region.
Earth he upheld, and gave it wide expansion. These things did Indra in the Soma’s rapture.
Geldner
Da, wo kein Balken haftet, stützte er den hohen Himmel, er füllte beide Welten, den Luftraum an. Die Erde hat er befestigt und ausgebreitet. - Im Rausche des Soma hat das Indra getan.
Grassmann
Den grossen Himmel stützt er ohne Balken, erfüllte beide Welten und den Luftraum; Er setzte fest und dehnte aus die Erde; im Rausch des Soma hat vollbracht dies Indra.
Elizarenkova
. Без балок он укрепил высокое небо.
Он наполнил два мира, воздушное пространство.
Он удержал землю и расширил (ее).
В опьянении сомой Индра совершил эти (подвиги).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (अवंशे) अविद्यमान जिसका मान उस वंश के समान वर्त्तमान अन्तरिक्ष में (द्याम्) प्रकाश को (अस्तभायत्) रोकता (बृहन्तम्) बढ़ते हुए ब्रह्माण्ड को (रोदसी) सूर्य लोक भूमि लोक और (अन्तरिक्षम्) आकाश को (अपृणत्) प्राप्त होता (पृथिवीम्) पृथिवी को धारण करता (सोमस्य) उत्पन्न हुए जगत् के बीच (मदे) आनन्द के निमित्त (ता) उक्त कर्मों को (पप्रथत्) विस्तारता है उसको (इन्द्रः) परमैश्वर्यवान् परमेश्वर क्रम से (चकार) करता है (सः) वह तुम लोगों को उपासना करने योग्य है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कोई नास्तिकता को स्वीकार कर यदि ऐसे कहे कि जो ये लोक परस्पर के आकर्षण से स्थिर हैं, इनका कोई और धारण करने वा रचनेवाला नहीं है, उनके प्रति विद्वान् जन ऐसा समाधान देवें कि यदि सूर्यादि लोकों के आकर्षण से ही सब लोक स्थिति पाते हैं, तो सृष्टि के अन्त में अर्थात् जहाँ कि सृष्टि के आगे कुछ नहीं है, वहाँ के लोकों का और लोकों के आकर्षण के बिना आकर्षण होना कैसे सम्भव है। इससे सर्वव्यापक परमेश्वर की आकर्षण शक्ति से ही सूर्यादि लोक अपने रूप और अपनी क्रियाओं को धारण करते हैं। ईश्वर के इन उक्त कर्मों को देख धन्यवादों से ईश्वर की प्रशंसा सर्वदा करनी चाहिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या योऽवंशे द्यामस्तभयाद्बृहन्तं ब्रह्माण्डं रोदसी अन्तरिक्षं चापृणत्पृथिवीं धारयत्सोमस्य मदे ता पप्रथदेतत्सर्वं इन्द्रः क्रमेण चकार स युष्माभिरुपासनीयः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अवंशे) अविद्यमाने वंश इव वर्त्तमानेऽन्तरिक्षे (द्याम्) प्रकाशम् (अस्तभायत्) स्तभ्नाति (बृहन्तम्) महान्तम् (आ) (रोदसी) सूर्यभूमी (अपृणत्) पृणाति व्याप्नोति (अन्तरिक्षम्) आकाशम् (सः) (धारयत्) धरति (पृथिवीम्) (पप्रथत्) विस्तारयति (च) (सोमस्य) उत्पन्नस्य जगतो मध्ये (ता) तानि (मदे) आनन्दे (इन्द्रः) परमेश्वरः (चकार) करोषि ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - केचिन्नास्तिक्यमाश्रित्य यद्येवं वदेयुर्य इमे लोकाः परस्पराकर्षणेन स्थिता एषां कश्चिदन्यो धारको रचयिता वा नास्तीति तान्प्रत्येवं विद्वांसः समादध्युः−यदि सूर्य्याद्याकर्षणेनैव सर्वे लोकाः स्थितिं लभन्ते तर्हि सृष्टेः प्रान्तेऽन्याकर्षकलोकाभावादाकर्षणं कथं सम्भवेत्तस्मात्सर्वव्यापकस्य परमेश्वरस्याकर्षणेनैव सूर्यादयो लोकाः स्वस्वरूपं स्वक्रियाश्च धरन्त्येतानि जगदीश्वरकर्माणि दृष्ट्वा धन्यवादैरीश्वरः सदा प्रशंसनीयः ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - एखादा नास्तिक म्हणेल की हे गोल परस्पर आकर्षणाने स्थिर आहेत, त्यांना धारण करणारा कोणी नाही. विद्वानाने त्याचे समाधान असे करावे, की जर सूर्य इत्यादी गोलांच्या आकर्षणानेच सर्व गोल स्थित असतील तर सृष्टी प्रलयाच्या वेळी गोलांच्या आकर्षणाशिवाय आकर्षण होणे कसे शक्य आहे? यामुळे सर्वव्यापक परमेश्वराच्या आकर्षणशक्तीनेच सूर्य इत्यादी गोल आपले रूप व आपल्या क्रिया धारण करतात. ईश्वराच्या वरील कर्मांना पाहून धन्यवाद मानून त्याची प्रशंसा करावी. ॥ २ ॥
03 सद्मेव प्राचो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सद्मे॑व॒ प्राचो॒ वि मि॑माय॒ मानै॒र्वज्रे॑ण॒ खान्य॑तृणन्न॒दीना॑म् ।
वृथा॑सृजत्प॒थिभि॑र्दीर्घया॒थैः सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
मूलम् ...{Loading}...
सद्मे॑व॒ प्राचो॒ वि मि॑माय॒ मानै॒र्वज्रे॑ण॒ खान्य॑तृणन्न॒दीना॑म् ।
वृथा॑सृजत्प॒थिभि॑र्दीर्घया॒थैः सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡द्मेव प्रा꣡चो वि꣡ मिमाय मा꣡नैर्
व꣡ज्रेण खा꣡नि अतृणन् नदी꣡नाम्
वृ꣡थासृजत् पथि꣡भिर् दीर्घयाथइः꣡
सो꣡मस्य ता꣡ म꣡द इ꣡न्द्रश् चकार
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
iva ← iva (invariable)
{}
mā́naiḥ ← mā́na- 3 (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
mimāya ← √mi- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
prā́caḥ ← prā́ñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sádma ← sádman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
atr̥ṇat ← √tr̥d- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
khā́ni ← khá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
nadī́nām ← nadī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
asr̥jat ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dīrghayāthaíḥ ← dīrghayāthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
pathíbhiḥ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vŕ̥thā ← vŕ̥thā (invariable)
{}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सद्म॑ऽइव । प्राचः॑ । वि । मि॒मा॒य॒ । मानैः॑ । वज्रे॑ण । खानि॑ । अ॒तृ॒ण॒त् । न॒दीना॑म् ।
वृथा॑ । अ॒सृ॒ज॒त् । प॒थिऽभिः॑ । दी॒र्घ॒ऽया॒थैः । सोम॑स्य । ता । मदे॑ । इन्द्रः॑ । च॒का॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- sadmeva ← sadma ← sadman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “seat; house; stable; dwelling.”
- sadmeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- prāco ← prācaḥ ← prāñc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “eastern; aforesaid(a); former(a); eastbound; easterly; anterior; forward; prāñc [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- mimāya ← mi
- [verb], singular, Perfect indicative
- mānair ← mānaiḥ ← māna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “weight; size; intensity; duration; dimension; weighing; volume; measure; grāsamāna; weight unit; accord; height; thickness.”
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- khāny ← khāni ← kha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “sky; abhra; orifice; ākāśa; hub; aperture; air; hollow; cavity; air.”
- atṛṇan ← atṛṇat ← tṛd
- [verb], singular, Imperfect
- nadīnām ← nadī
- [noun], genitive, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- vṛthāsṛjat ← vṛthā
- [adverb]
- “vainly; incorrectly; unnecessarily; at will.”
- vṛthāsṛjat ← sṛjat ← sṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- pathibhir ← pathibhiḥ ← pathin
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- dīrghayāthaiḥ ← dīrghayātha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
सद्मेव यथायज्ञगृहान्मानैः षट् त्रिंश्त्प्रक्रमप्राचीत्येवंरूपैःपरिमाणैः प्राक् प्रवणान्कुर्वन्ति तद्वत् सिन्धून् लोकान्वानृजून्मानैः परिमाणैः प्राचः प्राङ्मुखान्विमिमाय इन्द्रोविशेषेणनिर्मितवान् तथा- नदीनाङ्खानिनिर्गमनद्वाराणिवज्रेणचअतृणत् अखनत् तृहिहिंसानादरयोः रुधादिलङ् तथाचमन्त्रः— इन्द्रोअस्माँअरदद्वज्रबाहुरिति । तथादीर्घयाथैः बहुकालङ्गन्तव्यैः पथिभिर्मार्गैः वृथासृजत् अनाया- सेनतानदीःसृष्टवान् सोमस्येतिसिद्धार्थइति ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“(He it is) who has measured the eastern (quarters) with measures like a chamber; who has dug with the thunderbolt the beds of the rivers, and has easily sent them forth by long-continued paths; in the exhilaration of the Soma, Indra has done these (deeds).”
Jamison Brereton
Like (ritual) seats, he fixed (the rivers) eastward with his measuring rods: by his mace, he drilled out channels for the rivers;
by his choice, he released them along paths stretching far away. – In
soma’s exhilaration Indra did these things.
Griffith
From front, as ’twere a house, he ruled and measured; pierced with his bolt the fountains of the rivers,
And made them flow at ease by paths far-reaching, These things did Indra in the Soma’s rapture.
Geldner
Er hat mit Maßen wie ein Wohnhaus die vorwärts gehenden Bahnen abgesteckt; mit der Keule öffnete er die Kanäle der Flüsse. Er ließ sie in ihren langgstreckten Bahnen nach Lust laufen. - Im Rausche des Soma hat das Indra getan.
Grassmann
Wie Bauten mass er aus die Bahnen messend, den Strömen bohrte Rinnen mit dem Blitz er, Hiess sie durcheilen langgestreckte Pfade; im Rausch des Soma hat vollbracht dies Indra.
Elizarenkova
. Он измерил мерами устремленные вперед (горы), словно (жертвенное) сиденье.
Ваджрой он пробил русла рек.
Он пустил (воды) весело течь по (их) долгобегущим путям.
В опьянении сомой Индра совершил эти (подвиги).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो जो (इन्द्रः) परमैश्वर्यवान् परमेश्वर (मानैः) परिमाणों से (सद्मेव) घर के समान (प्राचः) प्राचीन लोकों को (विमियाय) निर्माण करता बनाता है, (नदीनाम्) अव्यक्तशब्दयुक्त नदियों के (खानि) खातों को अर्थात् जलस्थानों को (वज्रेण) विज्ञान से (अतृणत्) विस्तारता (दीर्घयाथैः) जिनमें दीर्घ बड़े-बड़े गमन चालें उन (पथिभिः) मार्गों के साथ सब लोकों को (वृथा) वृथा (असृजत्) रचता (सोमस्य) उत्पन्न हुए जगत् के (मदे) हर्ष के निमित्त (ता) उन उक्त कर्मों को (चकार) करता है, वह जगत् का निर्माण करनेवाला दयालु ईश्वर जानना चाहिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। हे मनुष्यो ! जिस ईश्वर से पूर्व कल्प की रीति से और परमाणुओं से लोक-लोकान्तरों का निर्माण किया जाता है, जिसका अपना प्रयोजन केवल परोपकार को छोड़कर और कुछ भी नहीं है, उस जगदीश्वर के उक्त काम धन्यवाद के योग्य हैं, उनका तुम स्मरण करो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या य इन्द्रो जगदीश्वरो मानैः सद्मेव प्राचो विमियाय नदीनां खानि वज्रेणातृणद्दीर्घयाथैः पथिभिस्सह सर्वांल्लोकान्वृथासृजत् सोमस्य मदे ता चकार स जगन्निर्माता दयालुरीश्वरो वेद्यः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सद्मेव) गृहमिव (प्राचः) प्राचीनाँल्लोकान् (वि) (मिमाय) मिमीते (मानैः) परिमाणैः (वज्रेण) विज्ञानेन (खानि) खातानि (अतृणत्) सन्तारयति। अत्र व्यत्ययेन श्ना (नदीनाम्) अव्यक्तशब्दयुक्तानां सरिताम् (वृथा) (असृजत्) (पथिभिः) मार्गैः (दीर्घयाथैः) दीर्घा यथा गमनानि येषु तैः (सोमस्य) उत्पद्यमानस्य (ता) तानि (मदे) हर्षे (इन्द्रः) (चकार) करोति ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ, हे मनुष्या ! येन जगदीश्वरेण प्राक्कल्पनारीत्या परमाणुभिश्च लोकलोकान्तराणि निर्मीयन्ते यस्य स्वकीयं प्रयोजनं परोपकारं विहाय किंचिदपि नास्ति तानि जगदीश्वरस्य धन्यवादार्हाणि कर्माणि यूयं सततं स्मरत ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. ज्या ईश्वराकडून पूर्वकल्पाप्रमाणे परमाणूंद्वारे लोकलोकान्तरांची निर्मिती केली जाते, त्याचे प्रयोजन केवळ परोपकार असून दुसरे काही नाही. त्या जगदीश्वराचे वरील काम धन्यवाद देण्यायोग्य असून त्याचे तुम्ही स्मरण करा. ॥ ३ ॥
04 स प्रवोळ्हछर्’थ६श्न्परिगत्या - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स प्र॑वो॒ळ्हॄन्प॑रि॒गत्या॑ द॒भीते॒र्विश्व॑मधा॒गायु॑धमि॒द्धे अ॒ग्नौ ।
सं गोभि॒रश्वै॑रसृज॒द्रथे॑भिः॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
मूलम् ...{Loading}...
स प्र॑वो॒ळ्हॄन्प॑रि॒गत्या॑ द॒भीते॒र्विश्व॑मधा॒गायु॑धमि॒द्धे अ॒ग्नौ ।
सं गोभि॒रश्वै॑रसृज॒द्रथे॑भिः॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ प्रवोळ्हॄ꣡न् परिग꣡त्या दभी꣡तेर्
वि꣡श्वम् अधाग् आ꣡युधम् इद्धे꣡ अग्नउ꣡
सं꣡ गो꣡भिर् अ꣡श्वैर् असृजद् र꣡थेभिः
सो꣡मस्य ता꣡ म꣡द इ꣡न्द्रश् चकार
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
dabhī́teḥ ← dabhī́ti- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
parigátya ← √gam- (root)
{non-finite:CVB}
pravoḷhr̥̄́n ← pravoḷhár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adhāk ← √dah- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
agnaú ← agní- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ā́yudham ← ā́yudha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
iddhé ← √idh- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asr̥jat ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áśvaiḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ráthebhiḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सः । प्र॒ऽवो॒ळ्हॄन् । प॒रि॒ऽगत्य॑ । द॒भीतेः॑ । विश्व॑म् । अ॒धा॒क् । आयु॑धम् । इ॒द्धे । अ॒ग्नौ ।
सम् । गोभिः॑ । अश्वैः॑ । अ॒सृ॒ज॒त् । रथे॑भिः । सोम॑स्य । ता । मदे॑ । इन्द्रः॑ । च॒का॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- pravoḍhṝn ← pravoḍhṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- parigatyā ← parigam ← √gam
- [verb noun]
- “circumambulate; enter (a state).”
- dabhīter ← dabhīteḥ ← dabhīti
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Dabhīti.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- adhāg ← adhāk ← dah
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “burn; cauterize; heat; burn; burn; burn; roast; blaze; burn; distress; destroy.”
- āyudham ← āyudha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “weapon; āyudha [word].”
- iddhe ← indh
- [verb noun], locative, singular
- “kindle; ignite; set ablaze.”
- agnau ← agni
- [noun], locative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- gobhir ← gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- aśvair ← aśvaiḥ ← aśva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- asṛjad ← asṛjat ← sṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- rathebhiḥ ← ratha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
प्राक्विलचुमुरिधुनिप्रभृतयोसुराः दभीतेःपुरंसंरुध्यतम्परिगृह्यतस्मात्पुरान्निरगुरितिकथा सइन्द्रः दभीतेः दभीतिर्नामकश्चिद्राजर्षिः तस्यप्रवोह्ळ्न् प्रवोढृन् सहिव्होरोदवर्णस्येत्योत्वम् प्रकर्षेणतं- दभीतिंवहतस्तानसुरान्मध्येमार्गम्परिगत्यतेषांविश्वंसर्वमायुधमिद्धेग्नौदीप्यमानेवह्नौअधाक् अधा- क्षित् दहेर्लुङि मन्त्रेघसेत्यादिनाच्लेर्लुक् पश्चात्तन्दभीतिङ्गोभिरश्वैरथेभिः रथैश्चसमसृजत् संयोजित- वान् सोमस्येत्यादिसिद्धमिति ॥ ४ ॥ अतिमूर्तिनाम्न्येकाहेमरुत्वतीयेसूक्तमुखीया अतिमूर्तिनेतिखण्डेसूत्रितम्—सईम्महीन्धुनिमेतो- ररम्णादिति ।
Wilson
English translation:
“Encountering the (asuras), carrying off Dabhiti, he burnt all their weapons in a kindled fire, and enriched (the prince) with their cattle, their horses and their chariots; in the exhilaration of the Soma, Indra has done these (deeds).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The legend: asuras had besieged and taken the city of a royal sage, named Dabhīti; on their retreat, they were intercepted and defeated by Indra, who recovered the booty, and restored it to the prince
Jamison Brereton
Having surrounded the raiders against Dabhīti, he burned their every weapon in the kindled fire.
He brought him together with cows, horses, and chariots. – In soma’s exhilaration Indra did these things.
Griffith
Compassing those who bore away Dabhiti, in kindled fire he burnt up all their weapons.
And made him rich with kine and cars and horses. These things did Indra in the Soma’s rapture.
Geldner
Er holte die Entführer des Dabhiti ein, die ganzen Waffen verbrannte er im entzündeten Feuer. Er versah ihn mit Rindern, Rossen und Wagen. - Im Rausche des Soma hat das Indra getan.
Grassmann
Umlagernd die Entführer des Dabhiti, verbrannt er all ihr Rüstzeug in den Flammen, Versah ihn reich mit Rindern, Rossen, Wagen; im Rausch des Soma hat vollbracht dies Indra.
Elizarenkova
. Окружив похитителей Дабхити,
Он сжег все (их) оружие во вспыхнувшем огне.
Он снабдил (Дабхити) коровами, конями, колесницами.
В опьянении сомой Индра совершил эти (подвиги).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (इन्द्रः) जगदीश्वर (दभीतेः) हिंसा से (परिगत्य) सब ओर से प्राप्त होकर (विश्वम्) समस्त जगत् को (प्रवोढॄन्) उसको प्रकृष्टता से पहुँचानेवालों को (आयुधम्) शस्त्र के समान (समिद्धे) प्रदीप्त (अग्नौ) अग्नि में (अधाक्) भस्म करता है वा (गोभिः) गौओं (अश्वैः) तुरङ्गों और (रथेभिः) भूमि में चलवानेवाले रथादि यानों से (सोमस्य) उत्पन्न हुए जगत् के (मदे) हर्ष के निमित्त (ता) ऐश्वर्य्यसम्बन्धी उक्त कामों को (चकार) करता है (सः) वह प्रलय का करनेवाला ईश्वर सबको सब ओर से ध्यान करने योग्य है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे संप्राप्त अग्नि सूखे और गीले पदार्थ को भस्म करता है, वैसे अच्छे प्रकार प्राप्त हुए प्रलय समय में जगदीश्वर सबका प्रलय करता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या य इन्द्रो जगदीश्वरो दभीतेः परिगत्य विश्वं प्रवोढॄँश्चायुधमिव समिद्धेऽग्नावधाक् गोभिरश्वै रथेभिः सोमस्य मदे ता चकार स प्रलयकृदीश्वरोऽस्तीति ध्यातव्यः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (प्रवोढॄन्) प्रकृष्टतया वहतः (परिगत्य) परितः सर्वतो गत्वा। अत्रान्येषामपीति दीर्घः (दभीतेः) हिंसनात् (विश्वम्) सर्वं जगत् (अधाक्) दहति (आयुधम्) आयुधमिव (इद्धे) प्रदीप्ते (अग्नौ) (सम्) (गोभिः) धेनुभिः (अश्वैः) तुरङ्गैः (असृजत्) सृजति (रथेभिः) भूरथादियानैः (सोमस्य) उत्पन्नस्य जगतः (ता) तानि (मदे) हर्षे (इन्द्रः) सर्वपदार्थविच्छेत्ता (चकार) करोति ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा संप्राप्तोऽग्निः शुष्कमार्द्रञ्च भस्मी करोति तथा संप्राप्ते प्रलयसमये जगदीश्वरो सर्वं प्रविलापयति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा अग्नी सुकलेल्या व ओल्या पदार्थांना भस्म करतो, तसे प्रलयाच्या वेळी जगदीश्वर सर्वांचा प्रलय करतो. ॥ ४ ॥
05 सईं महीम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स ईं॑ म॒हीं धुनि॒मेतो॑ररम्णा॒त्सो अ॑स्ना॒तॄन॑पारयत्स्व॒स्ति ।
त उ॒त्स्नाय॑ र॒यिम॒भि प्र त॑स्थुः॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
मूलम् ...{Loading}...
स ईं॑ म॒हीं धुनि॒मेतो॑ररम्णा॒त्सो अ॑स्ना॒तॄन॑पारयत्स्व॒स्ति ।
त उ॒त्स्नाय॑ र॒यिम॒भि प्र त॑स्थुः॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ ईम् महीं꣡ धु꣡निम् ए꣡तोर् अरम्णात्
सो꣡ अस्नातॄ꣡न् अपारयत् सुअस्ति꣡
त꣡ उत्स्ना꣡य रयि꣡म् अभि꣡ प्र꣡ तस्थुः
सो꣡मस्य ता꣡ म꣡द इ꣡न्द्रश् चकार
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
aramṇāt ← √ram- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhúnim ← dhúni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
étoḥ ← √i- 1 (root)
{case:ABL, number:SG}
īm ← īm (invariable)
{}
mahī́m ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
apārayat ← √pr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
asnātr̥̄́n ← asnātár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svastí ← svastí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tasthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
utsnā́ya ← √snā- (root)
{non-finite:CVB}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सः । ई॒म् । म॒हीम् । धुनि॑म् । एतोः॑ । अ॒र॒म्णा॒त् । सः । अ॒स्ना॒तॄन् । अ॒पा॒र॒य॒त् । स्व॒स्ति ।
ते । उ॒त्ऽस्नाय॑ । र॒यिम् । अ॒भि । प्र । त॒स्थुः॒ । सोम॑स्य । ता । मदे॑ । इन्द्रः॑ । च॒का॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īm ← īṃ
- [adverb]
- mahīṃ ← mahīm ← mah
- [noun], accusative, singular, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- dhunim ← dhunī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “river.”
- etor ← etoḥ ← i
- [verb noun]
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- aramṇāt ← ram
- [verb], singular, Imperfect
- “delight; rejoice; love; frolic; desire; give; calm; break.”
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asnātṝn ← asnātṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- apārayat ← pāray ← √pṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “rescue; keep alive; satisfy; save; resist; endure.”
- svasti
- [noun], accusative, singular, neuter
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- ta ← te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- utsnāya ← utsnā ← √snā
- [verb noun]
- rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- tasthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
सइन्द्रः ईमेनाम्महीम्महतीं धुनिं धुनोतिस्तोतॄणाम्पापानीतिधुनिः परुष्णीनदी तां एतोः ईश्वर- पदासन्निधानेपि तोसुन्प्रत्ययः ऋषीणाङ्गमनार्थंअरम्णात् उपाशमयत् महाजलान्नदींअल्पोदकाम- करोदित्यर्थः सइन्द्रः अस्नातॄन् स्नातुमशक्तान् तरणासमर्थानृषीन् स्वस्तिक्षेमेणअपरयत् तेमहर्षयः उत्स्नायतान्नदीमुत्तीर्ययंरयिमपेक्ष्यगच्छन्ति तंरयिंअभिलक्ष्यप्रतस्थुः प्रतस्थिरे शिष्टंसिद्धम् ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“He tranquilized this great river, (so that it) might be crossed; he conveyed across it in safety (the sages) who had been unable to pass over it, and who, having crossed, proceeded to realize the wealthy they sought; in the exhilaration of the Soma, Indra has done these (deeds).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sa īm mahīm dhunim eto aramṇāt: dhuni = paruṣṇi or irāvatī river, because of its shaking or dissipating the sins of the worshippers: stotrṇn.ām pāpāni dhunoti paruṣṇi nadī
Jamison Brereton
He stopped the great, tumultuous (river) from going. He made the non-bathers cross over safely.
Having risen from this bath, they set out toward wealth. – In soma’s exhilaration Indra did these things.
Griffith
The mighty roaring flood he stayed from flowing, and carried those who swam not safely over.
They having crossed the stream attained to riches. These things did Indra in the Soma’s rapture.
Geldner
Er brachte den großen Strom in seinem Laufe zum Stillstand, er brachte die Nichtschwimmer heil hinüber. Dem Wasser entstiegen zogen diese auf Reichtum aus. - Im Rausche des Soma hat das Indra getan.
Grassmann
Er bracht’ zur Ruh den Strom, der reissend hinschoss, und setzte glücklich unbenetzt sie über; Heraus dann tauchend kamen sie zu Reichthum; im Rausch des Soma hat vollbracht dies Indra.
Elizarenkova
Он остановил в движении эту великую бурлящую (реку).
Неплавающих он благополучно переправил.
Выбравшись из воды, они отправились за богатством.
В опьянении сомой Индра совершил эти (подвиги).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (इन्द्रः) परमैश्वर्यवान् परमेश्वर (सोमस्य) उत्पन्न जगत् के बीच (ईम्) जल और (धुनिम्) चलती हुई (महीम्) पृथिवी को (अरम्णात्) हन्ता है (सः) वह (अस्नातॄन्) अस्नातक अर्थात् जो यज्ञ स्नान नहीं किये उनके (एतोः) गमन को (स्वस्ति) कल्याण जैसे हो वैसे (अभि, अपारयत्) सब ओर से पार पहुँचाता है जो (ता) उक्त कामों को (मदे) हर्ष के निमित्त (चकार) करता है और जो विद्वान् जन उक्त ईश्वर के निमित्त (उत्स्नाय) उत्तम समाधिस्नान कर (रयिम्) धनको (प्रतस्थुः) प्रस्थित करते फिरते (ते) वे दुःख को छोड़ते वह सबको सेवने योग्य है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो जगदीश्वर जगत् का रचने वा पालना करने वा हननेवाला और मुक्ति में शुद्धाचरण करनेवालों को दुःख से पार करनेवाला है, जो इस शुद्ध ईश्वर में समाधि से न्हाय (स्नानकर) के पवित्र होते हैं, वे सब जगत् में सब जगह प्रतिष्ठा को प्राप्त होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या य इन्द्रः सोमस्येन्धुनिं महीमरम्णात्सोऽस्नातॄनेतोः स्वस्त्यभिरपारयद्यस्ता मदे चकार येऽस्मिन्नुत्स्नाय रयिं प्रतस्थुस्ते दुःखं जहति स सर्वैः सेव्यः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) सूर्य इव परमेश्वरः (ईम्) जलम् (महीम्) पृथिवीम् (धुनिम्) चलिताम् (एतोः) अयनम् (अरम्णात्) हन्ति रम्णातीति वधकर्मा० निघं० २। १९। (सः) (अस्नातॄन्) अस्नातकान् (अपारयत्) पारयति (स्वस्ति) (ते) (उत्स्नाय) स्नानं कृत्वा (रयिम्) द्रव्यम् (अभि) (प्र) (तस्थुः) प्रतिष्ठन्ते (सोमस्य) उत्पन्नस्य जगतो मध्ये (ता) तानि (मदे) (इन्द्रः) (चकार) ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो जगदीश्वरो जगतः स्रष्टा पाता हन्ता मुक्तौ शुद्धाचारान् दुःखात्पारयितास्ति येऽस्मिन् शुद्धे समाधिना निमज्य पवित्रयन्ति ते सर्वत्र प्रतिष्ठाँल्लभन्ते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जगदीश्वर सृष्टिकर्ता, पालनकर्ता व हन्ता आहे. मुक्तीमध्ये तो शुभाचरण करणाऱ्यांना दुःखातून पार पाडणारा आहे. जे या शुद्ध ईश्वरात समाधीमध्ये न्हाऊन पवित्र होतात ते या जगात सर्व स्थानी प्रतिष्ठा प्राप्त करतात. ॥ ५ ॥
06 सोदञ्चं सिन्धुमरिणान्महित्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सोद॑ञ्चं॒ सिन्धु॑मरिणान्महि॒त्वा वज्रे॒णान॑ उ॒षसः॒ सं पि॑पेष ।
अ॒ज॒वसो॑ ज॒विनी॑भिर्विवृ॒श्चन्त्सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
मूलम् ...{Loading}...
सोद॑ञ्चं॒ सिन्धु॑मरिणान्महि॒त्वा वज्रे॒णान॑ उ॒षसः॒ सं पि॑पेष ।
अ॒ज॒वसो॑ ज॒विनी॑भिर्विवृ॒श्चन्त्सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सो꣡दञ्चं सि꣡न्धुम् अरिणान् महित्वा꣡
व꣡ज्रेणा꣡न उष꣡सः स꣡म् पिपेष
अजव꣡सो जवि꣡नीभिर् विवृश्च꣡न्
सो꣡मस्य ता꣡ म꣡द इ꣡न्द्रश् चकार
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ariṇāt ← √rī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mahitvā́ ← mahitvá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
síndhum ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
údañcam ← údañc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánaḥ ← ánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pipeṣa ← √piṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
{}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ajavásaḥ ← ajavás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
javínībhiḥ ← javín- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vivr̥ścán ← √vr̥śc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सः । उद॑ञ्चम् । सिन्धु॑म् । अ॒रि॒णा॒त् । म॒हि॒ऽत्वा । वज्रे॑ण । अनः॑ । उ॒षसः॑ । सम् । पि॒पे॒ष॒ ।
अ॒ज॒वसः॑ । ज॒विनी॑भिः । वि॒ऽवृ॒श्चन् । सोम॑स्य । ता । मदे॑ । इन्द्रः॑ । च॒का॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- sodañcaṃ ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sodañcaṃ ← udañcam ← udañc
- [noun], accusative, singular, masculine
- “northern; northbound; udañc [word]; northerly.”
- sindhum ← sindhu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- ariṇān ← ariṇāt ← ri
- [verb], singular, Imperfect
- “free; liberate; run; let go of.”
- mahitvā ← mahitva
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness.”
- vajreṇāna ← vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- vajreṇāna ← anaḥ ← anas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “cart; anas [word].”
- uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- pipeṣa ← piṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “grind; knead; paste; crush; press out.”
- ajavaso ← ajavasaḥ ← ajavas
- [noun], accusative, plural, feminine
- javinībhir ← javinībhiḥ ← javin
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “agile.”
- vivṛścan ← vivraśc ← √vraśc
- [verb noun], nominative, singular
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
सइन्द्रः सिन्धुम्प्राञ्चंसन्तम्महित्वास्वकीयेनमहिम्नाउदञ्चमरिणात् उदङ्मुखमकरोत् सिन्धुशब्दः छन्दसिपुल्ँलिङ्गः उषसः उषोदेव्याः अनः शकटंवज्रेणसम्पिपेष चूर्णीचकार एतच्चदिवश्चिद्घादुहितर मित्यत्रस्पष्टंवक्ष्यते किङ्कुर्वन् अजवसः जवहीनादुर्बलाःसेनाःजविनीभिः जवयुक्ताभिः सेनाभिः विवृश्चन् विशेषेणभिन्दन् पिपेषेतिसमन्वयः ओव्रश्चूछेदने शतरिग्रहिज्यादिनासम्प्रसारणं शिष्टं- स्पष्टम् ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“By his great power he turned the Sindhu towards the north; with his thunderbolt he ground to pieces the wagon of the dawn, scattering the tardy enemy with his swift forces; in the exhilaration of the Soma, Indra has done these (deeds).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
He turned the Sindhu towards the north: sodañcam sindhum ariṇāt = sindhum prāñcam santam udanmukham akarot, he made the Sindhu being to the east, facing towards the north
Jamison Brereton
By his greatness he made the Sindhu to flow northward, and with his mace he completely crushed the ox cart of Dawn,
while hewing apart the unswift ones by the swift ones. – In soma’s
exhilaration Indra did these things.
Griffith
With mighty power he made the stream flow upward, crushed with his thunderbolt the car of Usas,
Rending her slow steeds with his rapid coursers. These things did Indra in the Soma’s rapture.
Geldner
Er ließ durch seine Macht den Sindhu nordwärts fließen. Mit der Keule zerschmiß er den Karren der Usas, indem er die langsamen mit den geschwinden zerhieb. - Im Rausche des Soma hat das Indra getan.
Grassmann
Er liess mit Macht den hohen Strom zerrinnen; der Uschas Wagen schlug er mit dem Blitze, Ihr träges Zugvieh spaltend mit den Raschen; im Rausch des Soma hat vollbracht dies Indra.
Elizarenkova
Своим величием он пустил течь реку вверх.
Ваджрой он разбил повозку Ушас,
Кромсая неспешных силой спешащих.
В опьянении сомой Индра совершил эти (подвиги).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सूर्य के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (इन्द्रः) सब पदार्थों को अपनी किरणों से छिन्न-भिन्न करनेवाला सूर्य (महित्वा) महत्त्व से (वज्रेण) अपने किरण रूपी वज्र से (उदञ्चम्) ऊपर को प्राप्त होते हुए (सिन्धुम्) समुद्र को (अरिणात्) गमन करता वा उच्छिन्न करता (उषसः) प्रभात समय से लेकर (संपिपेष) अच्छे प्रकार पीसता अर्थात् अपने आतप से समुद्र के जलको कण-कणकर शोखता (अजवसः) वेगरहित भी (जविनीभिः) वेगवती क्रियाओं से पदार्थों को (विवृश्चन्) छिन्न-भिन्न करत हुआ (सोमस्य) ऐश्वर्ययुक्त संसार के (मदे) आनन्द के निमित्त (ता) उन कामों को (चकार) करता है (सः) वह तुम लोगों को जानने योग्य है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे सूर्य महत्त्व से अपने प्रकाश से जल को ऊपर पहुँचाता, रात्रि को विनाशता अतिवेग और अपनी चालों से अद्भुत कामों को करता है, वैसे हम लोगों को भी आरम्भ करना चाहिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या य इन्द्रः सूर्यो महित्वा वज्रेणोदञ्चं सिन्धुमरिणादुषसो नः संपिपेषाऽजवसो जविनीभिः पदार्थान् विवृश्चन् सोमस्य मदे ता चकार स युष्माभिर्वेद्यः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्यविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (उदञ्चम्) ऊर्ध्वं प्राप्नुवन्तम् (सिन्धुम्) समुद्रम् (अरिणात्) रिणाति प्राप्नोति (महित्वा) महत्वेन (वज्रेण) किरणेन वज्रेण (अनः) शकटम् (उषसः) प्रभातात् (सम्) (पिपेष) पिनष्टि (अजवसः) वेगरहितः (जवनीभिः) वेगवतीक्रियाभिः (विवृश्चन्) विविधतया छिन्दन् (सोमस्य) ऐश्वर्ययुक्तस्य संसारस्य (ता) तानि (मदे) आनन्दे (इन्द्रः) (चकार) करोति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा सूर्यो महत्त्वेन स्वप्रकाशेन जलमुपरि गमयति रात्रिं नाशयत्यतिवेगैर्गमनैरद्भुतानि कर्माणि करोति तथाऽस्माभिरप्यनुष्ठेयम् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा सूर्य प्रचंड शक्तीने जल वर पोचवितो, रात्रीचा नाश करतो, अति वेगाने गमन करून अद्भुत कार्ये करतो, तसे आम्हीही अनुष्ठान केले पाहिजे. ॥ ६ ॥
07 स विद्वाँ - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स वि॒द्वाँ अ॑पगो॒हं क॒नीना॑मा॒विर्भव॒न्नुद॑तिष्ठत्परा॒वृक् ।
प्रति॑ श्रो॒णः स्था॒द्व्य१॒॑नग॑चष्ट॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
मूलम् ...{Loading}...
स वि॒द्वाँ अ॑पगो॒हं क॒नीना॑मा॒विर्भव॒न्नुद॑तिष्ठत्परा॒वृक् ।
प्रति॑ श्रो॒णः स्था॒द्व्य१॒॑नग॑चष्ट॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ विद्वाँ꣡ · अपगोहं꣡ कनी꣡नाम्
आवि꣡र् भ꣡वन्न् उ꣡द् अतिष्ठत् परावृ꣡क्
प्र꣡ति श्रोण꣡ स्थाद् वि꣡ अन꣡ग् अचष्ट
सो꣡मस्य ता꣡ म꣡द इ꣡न्द्रश् चकार
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
apagohám ← apagohá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kanī́nām ← kanyā̀- ~ kanī́n- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
atiṣṭhat ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
āvís ← āvís (invariable)
{}
bhávan ← √bhū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
parāvŕ̥k ← parāvŕ̥j- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
{}
acaṣṭa ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
anák ← anákṣ- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
práti ← práti (invariable)
{}
śroṇáḥ ← śroṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
{}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सः । वि॒द्वान् । अ॒प॒ऽगो॒हम् । क॒नीना॑म् । आ॒विः । भव॑न् । उत् । अ॒ति॒ष्ठ॒त् । प॒रा॒ऽवृक् ।
प्रति॑ । श्रो॒णः । स्था॒त् । वि । अ॒नक् । अ॒च॒ष्ट॒ । सोम॑स्य । ता । मदे॑ । इन्द्रः॑ । च॒का॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vidvāṃ ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- apagohaṃ ← apagoham ← apagoha
- [noun], accusative, singular, masculine
- kanīnām ← kanī
- [noun], genitive, plural, feminine
- āvir ← āvis
- [adverb]
- “openly; obviously.”
- bhavann ← bhavan ← bhū
- [verb noun], nominative, singular
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- atiṣṭhat ← sthā
- [verb], singular, Imperfect
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- parāvṛk ← parāvṛj
- [noun], nominative, singular, masculine
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- śroṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “crippled.”
- sthād ← sthāt ← sthā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- anag ← anak ← anakṣ
- [noun], nominative, singular, masculine
- acaṣṭa ← cakṣ
- [verb], singular, Imperfect
- “watch; look.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
पुराकिलकन्यकाः चक्षुर्हीनम्पादहीनम्परावृजञ्जिघृक्षुमृषिन्दृष्ट्वाभिदुद्रुवुः ततःसऋषिः इन्द्रं स्तु- त्वाचक्षुःपादञ्चलेभे तदेतदाह सःकनीनाङ्कन्यकानांअपगोहं अपगोहनन्तिरोभावं विद्वान् परावृगृषिः आविर्भवन् सर्वेषाम्प्रत्यक्षोभवन् उदतिष्ठन् श्रोणः पूर्वम्पङ्मुरिदानींइन्द्रस्यप्रसादाद्विभग्नजानुः ताः कन्याः प्रतिस्थात् पूर्वमन्धः अधुनचक्षुर्लाभाद्भ्यचष्ट ताः कन्यकाः विशेषेणपश्यति स्म तानीमानि- कर्माणि सइन्द्रश्चकार ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Conscious of the disappearance of the damsels, the (ṛṣi) Parivṛj, becoming manifest, stood up; the lame man overtook (them), the blind man beheld (them); in the exhilaration of the Soma, Indra has done these (deeds).”
Jamison Brereton
Knowing the maidens’ concealment (of him but) becoming manifest, he stood up—he who was shunned:
the lame one stood firm; the blind one looked afar. – In soma’s
exhilaration Indra did these things.
Griffith
Knowing the place wherein the maids were hiding, the outcast showed himself and stood before them.
The cripple stood erect, the blind beheld them. These things did Indra in the Soma’s rapture.
Geldner
Er kannte das Versteck der Jungfern; zum Vorschein kommend erhob sich der Aussetzling. Der Lahme stand fest, der Blinde wurde sehend. - Im Rausche des Soma hat das Indra getan.
Grassmann
Der Krüppel, kennend den Versteck der Mädchen, erhob von dort sich, offenbar sich zeigend; der Lahme ging und deutlich sah der Blinde; im Rausch des Soma hat vollbracht dies Indra.
Elizarenkova
Он знал место укрытия юных жен.
Показавшись на свет, появился отверженный (ребенок).
Расслабленный крепко встал (на свои ноги), слепой прозрел.
В опьянении сомой Индра совершил эти (подвиги).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- स्वराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सूर्य के दृष्टान्त से विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (श्रोणः) सुननेवाला विद्वान् जन (इन्द्रः) सर्व पदार्थ अलग-अलग करनेवाला सूर्य जैसे (सोमस्य) संसार के बीच (कनीनाम्) कान्तियों के (अपगोहम्) अपगूहन आच्छादन करने को (परावृक्) खोलता (आविर्भवन्) प्रकट होता हुआ (उदतिष्ठत्) ऊपर को स्थिर होता अर्थात् उदय होकर ऊपर को बढ़ता (प्रतिष्ठात्) और प्रतिष्ठा पाता (व्यनक्) पदार्थों को प्रकट करता (अचष्ट) उपदेश करता अर्थात् अपनी गति से यथावत् समय को बतलाता वैसे (मदे) हर्ष के निमित्त (ता) उन कामों को (चकार) करता है (सः) वह सबको सत्कार करने योग्य है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे सूर्य्य अपने प्रकाशदान से अन्धकार को निवृत्त कर विचित्र संसार दिखलाता है, वैसे जो विद्वान् जन सत्य विद्या का उपदेश देने से अविद्या को निवृत्त कर विविध पदार्थ विज्ञान को प्रकट करते हैं, वे विश्व के भूषित करनेवाले होते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यः श्रोणो विद्वानिन्द्रो यथा सोमस्य मध्ये कनीनामपगोहं परावृगाविर्भवन्नुदतिष्ठत्प्रतिष्ठाद्द्व्यनगचष्ट तथा मदे ता चकार स सर्वैः सत्करणीयः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्यदृष्टान्तेन विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (विद्वान्) सकलशास्त्रवित् (अपगोहम्) आच्छादकम् (कनीनाम्) कान्तीनाम् (आविः) प्रकटतया (भवन्) (उत्) उत्कृष्टे (अतिष्ठत्) तिष्ठति (परावृक्) यः परावृणक्ति (प्रति) (श्रोणः) श्रोता (स्थात्) तिष्ठति (वि) (अनक्) प्रकटी करोति (अचष्ट) उपदिशति (सोमस्य) संसारस्य (ता) (मदे) (इन्द्रः) (चकार) ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा सूर्यः स्वप्रकाशदानेनाऽन्धकारं निवर्त्य विचित्रं जगद्दर्शयति तथा ये विद्वांसः सत्यविद्योपदेशदानेनाऽविद्यां निवर्त्य विविधपदार्थविज्ञानं प्रकटयन्ति ते विश्वभूषका जायन्ते ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जसा सूर्य आपल्या प्रकाशदानाने अंधकार नष्ट करून चमत्कारिक जगाचे दर्शन घडवितो तसे जे विद्वान सत्य विद्येचा उपदेश करून अविद्या नाहीशी करून विविध पदार्थ विज्ञान प्रकट करतात ते विश्वाला भूषणावह असतात. ॥ ७ ॥
08 भिनद्वलमङ्गिरोभिगृड़्णानो वि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भि॒नद्व॒लमङ्गि॑रोभिर्गृणा॒नो वि पर्व॑तस्य दृंहि॒तान्यै॑रत् ।
रि॒णग्रोधां॑सि कृ॒त्रिमा॑ण्येषां॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
मूलम् ...{Loading}...
भि॒नद्व॒लमङ्गि॑रोभिर्गृणा॒नो वि पर्व॑तस्य दृंहि॒तान्यै॑रत् ।
रि॒णग्रोधां॑सि कृ॒त्रिमा॑ण्येषां॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
भिन꣡द् वल꣡म् अ꣡ङ्गिरोभिर् गृणानो꣡
वि꣡ प꣡र्वतस्य दृंहिता꣡नि ऐरत्
रिण꣡ग् रो꣡धांसि कृत्रि꣡माणि एषां
सो꣡मस्य ता꣡ म꣡द इ꣡न्द्रश् चकार
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
áṅgirobhiḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
bhinát ← √bhid- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
gr̥ṇānáḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
valám ← valá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
airat ← √īr- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dr̥ṁhitā́ni ← √dr̥h- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
párvatasya ← párvata- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
kr̥trímāṇi ← kr̥tríma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
riṇák ← √ric- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ródhāṁsi ← ródhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
भि॒नत् । व॒लम् । अङ्गि॑रःऽभिः । गृ॒णा॒नः । वि । पर्व॑तस्य । दृं॒हि॒तानि॑ । ऐ॒र॒त् ।
रि॒णक् । रोधां॑सि । कृ॒त्रिमा॑णि । ए॒षा॒म् । सोम॑स्य । ता । मदे॑ । इन्द्रः॑ । च॒का॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- bhinad ← bhinat ← bhid
- [verb], singular, Present injunctive
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- valam ← vala
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vala; vala; cave.”
- aṅgirobhir ← aṅgirobhiḥ ← aṅgiras
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- gṛṇāno ← gṛṇānaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- parvatasya ← parvata
- [noun], genitive, singular, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- dṛṃhitāny ← dṛṃhitāni ← dṛṃhita
- [noun], accusative, plural, neuter
- airat ← īr
- [verb], singular, Imperfect
- “go.”
- riṇag ← riṇak ← ric
- [verb], singular, Present injunctive
- “empty; liberate; concede; surrender; purge.”
- rodhāṃsi ← rodhas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “shore; bank; slope; wall.”
- kṛtrimāṇy ← kṛtrimāṇi ← kṛtrima
- [noun], accusative, plural, neuter
- “factitious; artificial; fake.”
- eṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
अङ्गिरोभिर्गृणानः स्तूयमानः सइन्द्रः वलंवलनामकमसुरम्भिनत् अभिनत् तथागवान्निरोधक- स्यपर्वतस्यदृंहितानिशिलाभिर्दृढीकृतानिद्वाराणि व्यैरत् उद्घाटितवान् तदेवाह एषाम्पर्वतानां कृत्रि- माणिक्रिययानिर्वृत्तानिरोधांसिनिरुद्धानिद्वाराणिरिणक् उदघटयत् गतमन्यत् ॥ ८ ॥ अतिमूर्तिनाम्न्येकाहे निष्केवल्येसूक्तमुखीयास्वप्नेनेत्येषा सूत्रितम्—स्वप्नेनाभ्युप्याचुमुरिन्धुनिं- चेतिसूक्तमुखीयेति ।
Wilson
English translation:
“Praised by the Aṅgirasas, he destroyed Bala; he forced upon the firm shut (doors) of the mountain; he broke down their artificial defences; in the exhilaration of the Soma, Indra has done these (deeds).”
Jamison Brereton
Being sung by the Aṅgirases, he split the cave. He broke apart the fortifications of the mountain
and cleared their fashioned obstructions. – In soma’s exhilaration Indra did these things.
Griffith
Praised by the Angirases he slaughtered Vala, and burst apart the bulwarks of the mountain.
He tore away their deftly-built defences. These things did Indra in the Soma’s rapture.
Geldner
Er erbrach den Vala, von den Angiras´ gepriesen; er zersprengte die Festen des Berges, er räumte ihre künstlichen Wälle fort. - Im Rausche des Soma hat das Indra getan.
Grassmann
Den Vala schlug er mit den Angirasen, und nahm hinweg des Wolkenberges Wehren; Er räumte weg die aufgeworf’nen Wälle; im Rausch des Soma hat vollbracht dies Indra.
Elizarenkova
Он проломил (пещеру) Вала, воспеваемый Ангирасами.
Он взорвал твердыни горы,
Он устранил их искусственные валы.
В опьянении сомой Индра совершил эти (подвиги).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर प्रकारान्तर से विद्वानों के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् (गृणानः) प्रशंसा करते हुए आप जैसे (इन्द्रः) सर्वपदार्थ छिन्न-भिन्न करता सूर्य (अङ्गिरोभिः) अङ्गों के सदृश किरणों से (पर्वतस्य) मेघ के समान प्रजा के (बलम्) बल को (विभिनत्) विशेषता से छिन्न-भिन्न करता (सोमस्य) विश्व के (दृंहितानि) बढ़े हुए पदार्थों को (ऐरत्) प्राप्त होता वा (एषाम्) इन पदार्थों के (कृत्रिमाणि) कृत्रिम (रोधांसि) आवरणों को अर्थात् जिनसे यह उन्नति को नहीं प्राप्त होते उन पदार्थों को (रिणक्) मारता नष्ट करता (ता) उक्त कामों को (मदे) हर्ष के निमित्त (चकार) करता है वैसा प्रयत्न करिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे वायु के सहाय से अग्नि अद्भुत कर्मों को करता है, वैसे धार्मिक विद्वान् के सहाय से मनुष्य बड़े-बड़े उत्तम काम कर सकते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् गृणानस्त्वं यथेन्द्रः सूर्योऽङ्गिरोभिः पर्वतस्य बलं विभिनत्सोमस्य दृंहितानैरेदेषां कृत्रिमाणि रोधांसि रिणक् ता मदे चकार तथा प्रयतस्व ॥०८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः प्रकारान्तरेण विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भिनत्) भिनत्ति (बलम्) मेघम् (अङ्गिरोभिः) अङ्गसदृशैः किरणैः (गृणानः) (वि) (पर्वतस्य) मेघस्येव प्रजायाः (दृंहितानि) वर्द्धितानि (ऐरत्) प्राप्नोति (रिणक्) हिनस्ति (रोधांसि) आवरणानि (कृत्रिमाणि) क्रियमाणानि (एषाम्) (सोमस्य) विश्वस्य (ता) (मदे) (इन्द्रः) (चकार) ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा वायुसहायेनाग्निरद्भुतानि कर्माणि करोति तथा धार्मिकविद्वत्सहायेन मनुष्या महान्त्युत्तमानि कर्माणि कर्त्तुं शक्नुवन्ति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! जसे वायूच्या साह्याने अग्नी अद्भुत कार्य करतो तसे धार्मिक विद्वानाच्या साह्याने माणसे महान कार्ये करतात. ॥ ८ ॥
09 स्वप्नेनाभ्युप्या चुमुरिम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्वप्ने॑ना॒भ्युप्या॒ चुमु॑रिं॒ धुनिं॑ च ज॒घन्थ॒ दस्युं॒ प्र द॒भीति॑मावः ।
र॒म्भी चि॒दत्र॑ विविदे॒ हिर॑ण्यं॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
मूलम् ...{Loading}...
स्वप्ने॑ना॒भ्युप्या॒ चुमु॑रिं॒ धुनिं॑ च ज॒घन्थ॒ दस्युं॒ प्र द॒भीति॑मावः ।
र॒म्भी चि॒दत्र॑ विविदे॒ हिर॑ण्यं॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स्व꣡प्नेनाभ्यु꣡प्या चु꣡मुरिं धु꣡निं च
जघ꣡न्थ द꣡स्युम् प्र꣡ दभी꣡तिम् आवः
रम्भी꣡ चिद् अ꣡त्र विविदे हि꣡रण्यं
सो꣡मस्य ता꣡ म꣡द इ꣡न्द्रश् चकार
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
abhyúpya ← √vap- 2 (root)
{non-finite:CVB}
ca ← ca (invariable)
{}
cúmurim ← cúmuri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhúnim ← dhúni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svápnena ← svápna- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
āvaḥ ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dabhī́tim ← dabhī́ti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dásyum ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jaghántha ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
átra ← átra (invariable)
{}
cit ← cit (invariable)
{}
híraṇyam ← híraṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rambhī́ ← rambhín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vivide ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
स्वप्ने॑न । अ॒भि॒ऽउप्य॑ । चुमु॑रिम् । धुनि॑म् । च॒ । ज॒घन्थ॑ । दस्यु॑म् । प्र । द॒भीति॑म् । आ॒वः॒ ।
र॒म्भी । चि॒त् । अत्र॑ । वि॒वि॒दे॒ । हिर॑ण्यम् । सोम॑स्य । ता । मदे॑ । इन्द्रः॑ । च॒का॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- svapnenābhyupyā ← svapnena ← svapna
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “dream; sleep.”
- svapnenābhyupyā ← abhyupya ← abhivap ← √vap
- [verb noun]
- cumuriṃ ← cumurim ← cumuri
- [noun], accusative, singular, masculine
- dhuniṃ ← dhunim ← dhuni
- [noun], accusative, singular, masculine
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- jaghantha ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- dasyum ← dasyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- dabhītim ← dabhīti
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Dabhīti.”
- āvaḥ ← av
- [verb], singular, Imperfect
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- rambhī ← rambhin
- [noun], nominative, singular, masculine
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- vivide ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “find; detect; marry; get; think.”
- hiraṇyaṃ ← hiraṇyam ← hiraṇya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “gold; jewelry; hiraṇya [word]; gold.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
सत्वन्दस्युंसर्वस्योपक्षपयितारञ्चुमुरिन्धुनिञ्च एतन्नामानावसुरौस्वप्नेनदीर्घनिद्रयाअभ्युप्य संयोज्य- जघन्थहतवानसि ततस्ताभ्यांयुध्यमानन्दभीतिंराजर्षिम्प्रावः रक्षितवानसि तथाचमन्त्रवर्णः—त्वन्निद- स्युञ्चुमुरिन्धुनिञ्चास्वापयोदभीतयेसुहन्त्विति । आवः अवतेरक्षणार्थस्यलङिसिपिरूपम् रम्भीचित् वेत्रधारीचास्यदौवारिकः अत्रास्मिन्युद्धेतयोरसुरयोरसुरयोर्हिरण्यन्धनंविविदेलेभे विदॢलाभे स्वरिते- त् तानीमानिकर्माणिसोमस्यमदेसतिचकारेति ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“You have slain the Dasyus Cumuri and Dhuni, having cast them into (profound) sleep; you have protected Dabhīti, while his chamberlain gained in that (contest) the gold (of the asuras); in the exhilaration of the Soma, Indra has done these (deeds).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
His chamberlain: rambhī cid atra vivide hiraṇyam: rambhī = vetradhārī, staff bearer; or, dauvārika, porter or door-keeper
Jamison Brereton
Having scattered sleep on Cumuri and Dhuni, you smashed the Dasyu and helped Dabhīti.
Though leaning on a staff, he found gold there. – In soma’s exhilaration Indra did these things.
Jamison Brereton Notes
Since cakāra in the refrain vss. 2-8 was rendered ‘has done’ in the published translation, this form in identical context should receive the same tr., rather than ‘did’.
Griffith
Thou, with sleep whelming Cumuri and Dhuni, slewest the Dasyu, keptest safe Dabhiti.
There the staff-bearer found the golden treasure. These things did Indra in the Soma’s rapture.
Geldner
Den Cumuri und Dhuni hast du in Schlaf versenkt; du hast den Dasyu erschlagen, dem Dabhiti standest du bei. Selbst der Stockträger fand dabei Gold. - Im Rausche des Soma hat das Indra getan.
Grassmann
In Schlaf versenkend Tschumuri und Dhuni schlugst du den Dämon, halfest dem Dabhiti, Und goldnen Schatz fand da der Krückengänger; im Rausch des Soma hat vollbracht dies Indra.
Elizarenkova
Окутав сном Чумури и Дхуни,
Ты убил Дасью, помог Дабхити.
Даже старый тогда находил золото.
В опьянении сомой Индра совершил эти (подвиги).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब राजविषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (इन्द्रः) सेनापति (स्वप्नेन) निद्रापन से वर्त्तमान (चुमुरिम्) मुखयुक्त अर्थात् चोरपन का मुख बनाये और (धुनिम्) कम्पते हुए (दस्युम्) बलात्कारी अति साहसकारी डाकू चोर का (अभ्युप्य) सब ओर से शिर मुँडवाकर (जघन्थ) मारे (दभीतिम्) हिंसक प्राणी को (प्रावः) उत्कर्षता से रक्खें (रम्भी) कार्यारम्भ करनेवाला (चित्) भी (अत्र) इस राज्य व्यवहार में (सोमस्य) विश्व का (हिरण्यम्) सुवर्ण (विविदे) पावे (सः) वह (मदे) हर्षके निमित्त (ता) उक्त कामों को (चकार) करे ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पुरुषार्थी जन डाकू आदि दुष्टों का निवारण कर श्रेष्ठों को रक्षा के निमित्त इकट्ठे करें, वे जगत् के बीच ऐश्वर्य को पाते हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य इन्द्रस्सेनेशः स्वप्नेन सह वर्त्तमानं चुमुरिं च धुनिं दस्युमभ्युप्य जघन्थ दभीतिं प्रावो रम्भी चिदत्र सोमस्य हिरण्ययं विविदे स मदे तानि चकार ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ राजविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्वप्नेन) शयनेन (अभ्युप्य) अभितो वपनं कृत्वा। अत्र दीर्घः (चुमुरिम्) वक्त्रसंयुक्तम् (धुनिम्) कम्पन्तम् (च) (जघन्थ) हन्यात् (दस्युम्) बलात्कारिणं चोरम् (प्र) (दभीतिम्) हिंसकम् (आवः) अवेत् (रम्भी) आरम्भी (चित्) अपि (अत्र) राज्यप्रबन्धे (विविदे) विन्देत (हिरण्यम्) सुवर्णम् (सोमस्य) विश्वस्य (ता) (मदे) (इन्द्रः) (चकार) ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये पुरुषार्थिनो जना दस्य्वादीन् दुष्टान् निवार्य्य श्रेष्ठान् रक्षणे सन्दध्युस्ते जगत्यैश्वर्यं लभन्ते ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे पुरुषार्थी लोक दुष्टांचे निवारण करून श्रेष्ठांच्या रक्षणानिमित्त एकत्र येतात ते जगात ऐश्वर्य प्राप्त करतात. ॥ ९ ॥
10 नूनं सा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नू॒नं सा ते॒ प्रति॒ वरं॑ जरि॒त्रे दु॑ही॒यदि॑न्द्र॒ दक्षि॑णा म॒घोनी॑ ।
शिक्षा॑ स्तो॒तृभ्यो॒ माति॑ ध॒ग्भगो॑ नो बृ॒हद्व॑देम वि॒दथे॑ सु॒वीराः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
नू॒नं सा ते॒ प्रति॒ वरं॑ जरि॒त्रे दु॑ही॒यदि॑न्द्र॒ दक्षि॑णा म॒घोनी॑ ।
शिक्षा॑ स्तो॒तृभ्यो॒ माति॑ ध॒ग्भगो॑ नो बृ॒हद्व॑देम वि॒दथे॑ सु॒वीराः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नूनं꣡ सा꣡ ते प्र꣡ति व꣡रं जरित्रे꣡
दुहीय꣡द् इन्द्र द꣡क्षिणा मघो꣡नी
शि꣡क्षा स्तोतृ꣡भ्यो मा꣡ति धग् भ꣡गो नो
बृह꣡द् वदेम विद꣡थे सुवी꣡राः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
jaritré ← jaritár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
{}
práti ← práti (invariable)
{}
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
váram ← vára- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dákṣiṇā ← dákṣiṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
duhīyát ← √duh- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
maghónī ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
áti ← áti (invariable)
{}
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhak ← √dagh- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śíkṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
stotŕ̥bhyaḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
suvī́rāḥ ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vadema ← √vadⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vidáthe ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
नू॒नम् । सा । ते॒ । प्रति॑ । वर॑म् । ज॒रि॒त्रे । दु॒ही॒यत् । इ॒न्द्र॒ । दक्षि॑णा । म॒घोनी॑ ।
शिक्ष॑ । स्तो॒तृऽभ्यः॑ । मा । अति॑ । ध॒क् । भगः॑ । नः॒ । बृ॒हत् । व॒दे॒म॒ । वि॒दथे॑ । सु॒ऽवीराः॑ ॥
Hellwig Grammar
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- varaṃ ← varam ← vara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gift; favor; wish; privilege; varac; wages.”
- jaritre ← jaritṛ
- [noun], dative, singular, masculine
- “singer.”
- duhīyad ← duhīyat ← duh
- [verb], singular, Present optative
- “milk.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dakṣiṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Dakṣiṇā; south; dakṣiṇā [word]; gift; South.”
- maghonī ← maghavan
- [noun], nominative, singular, feminine
- “big.”
- śikṣā ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- stotṛbhyo ← stotṛbhyaḥ ← stotṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- māti ← mā
- [adverb]
- “not.”
- māti ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dhag ← dhak ← dagh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- bhago ← bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vadema ← vad
- [verb], plural, Present optative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- vidathe ← vidatha
- [noun], locative, singular, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- suvīrāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrāḥ ← vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
एषाऋग्व्याख्याता ॥ १० ॥प्रवः सतामितिनवर्चम्पञ्चमंसूक्तङ्गार्त्समदमैन्द्रम् अत्रानुक्रमणिका—प्र्वोनवान्त्यात्रिष्टुबिति नव- मीत्रिष्टुप् शिष्टास्त्रिष्टुबन्तपरिभाषयाजगत्यः तृतीयेपर्यायेच्छावाकशस्त्रेप्रवःसतामितिसूक्तम् अतिरा- त्रेइतिखण्डेसूत्रितम्—प्रवः सताम्प्रोद्रोणेहरयःकर्माग्मन्नितियाज्येति ।
Wilson
English translation:
“That opulent donation which proceeds, Indra, from you, assuredly bestows upon him who praises you the boon (that he desires); grant it to (us) your adorers; do not you, who are the object of adoration, disregard our prayers; so that, blessed with worthy descendants, we may glorify you at this sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
This hymn is a refran in sūktas 2.11, 2.13 and in several which follow
Jamison Brereton
Now should the generous priestly gift yield your boon for the singer as its milk, Indra.
Exert yourself for the praise singers. Let fortune not pass us by. – May we speak loftily at the ritual distribution, in possession of good
heroes.
Griffith
Now let that wealthy Cow of thine, O Indra , yield in return a boon to him who lauds thee.
Give to thy praisers: let not fortune fail us. Loud may we speak, with brave men, in assembly.
Geldner
Nun soll diese deine reichliche Lohngabe, o Indra, dem Sänger nach Wunsch ergiebig sein. Suche den Sängern zu nützen; das Glück soll nicht an uns vorübergehen. - Wir möchten das große Wort führen als Meister in der Weisheit.
Grassmann
Wohlan, es locke diese reiche Gabe dir ab, o Indra, was der Sänger wünschet; Den Preisern spende, kürze nicht den Antheil. Lasst laut im Chore bei dem Fest uns singen.
Elizarenkova
Пусть сейчас это твое щедрое вознаграждение, о Индра,
Доится для певца по (его) желанию!
Будь благосклонен к восхвалителям! Да не минует нас доля!
Мы хотим провозгласить жертвенную раздачу (чтобы иметь) прекрасных мужей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब दान देने के कर्म का विषय अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) दान करनेवाले जन ! (ते) तेरी (मघोनी) प्रशंसित धनयुक्त (दक्षिणा) दक्षिणा और (स्तोतृभ्यः) धार्मिक विद्वानों के लिये (शिक्षा) विद्याग्रहण की सिद्धि करानेवाली शिक्षा (जरित्रे) समस्त विद्याओं की प्रशंसा करनेवाले जन के लिये (प्रतिवरम्) श्रेष्ठ कार्य के प्रति श्रेष्ठ कार्य को (दुहीयत्) पूर्ण करे (सा) वह (नः) हमारा जो (भगः) ऐश्वर्य उसको (मातिधक्) मत नष्ट करे जिससे (सुवीराः) सुन्दर वीरों से युक्त हम लोग (विदथे) यज्ञ में (बृहत्) बहुत (नूनम्) निश्चित (वदेम) कहें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुमको उत्तम विद्वानों के लिये अभीष्ट दक्षिणा और विद्यार्थियों के लिये शिक्षा देनी चाहिये, जिससे देने और लेनेवाले फलयुक्त हों ॥१०॥ इस सूक्त में विद्वान्, सूर्य, परमेश्वर, राज्य और दातृकर्म का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ संगति जाननी चाहिये ॥ यह पन्द्रहवाँ सूक्त और सोलहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ते मघोनी दक्षिणा स्तोतृभ्यः शिक्षा च जरित्रे प्रतिवरं दुहीयत्सा नोऽस्माकं यो भगस्तं मातिधग्यतः सुवीरा वयं विदथे बृहन्नूनं वदेम ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ दातृकर्मविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नूनम्) निश्चितम् (सा) (ते) तव (प्रति) (वरम्) (जरित्रे) सर्वविद्यास्तावकाय (दुहीयत्) दुह्यात्। अत्र व्यत्ययेन परस्मैपदम्। यासुटो ह्रस्वश्च (इन्द्र) दातः (दक्षिणा) (मघोनी) पूजितधनयुक्ता (शिक्षा) विद्याग्रहणसाधिका (स्तोतृभ्यः) धार्मिकेभ्यो विद्वद्भ्यः (मा) (अति) (धक्) दह्यात् (भगः) ऐश्वर्यम् (नः) अस्माकम् (बृहत्) (वदेम) (विदथे) यज्ञे (सुवीराः) शोभनाश्च ते वीरास्तैर्युक्ताः ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या युष्माभिरुत्तमेभ्यो विद्वद्भ्य इष्टा दक्षिणा विद्यार्थिभ्यः शिक्षा च देया येन दातारो ग्रहीतारश्च फलयुक्ताः स्युरिति ॥१०॥। अत्र विद्वत्सूर्यपरमेश्वरराज्यदातृकर्मवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह संगतिर्वेद्या ॥ इति पञ्चदशं सूक्तं षोडशो वर्गश्च समाप्तः॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! तुम्ही उत्तम विद्वानांना अभीष्ट दक्षिणा व विद्यार्थ्यांना शिक्षण दिले पाहिजे. ज्यामुळे देणारे व घेणारे सफल व्हावेत. ॥ १० ॥