सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ श्रेष्ठं यविष्ठ ’ इति षडृचं सप्तमं सूक्तं सोमाहुत्यार्षम् आग्नेयं गायत्रम् । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोर्गायत्रे छन्दसि अस्य विनियोगः पूर्वसूक्ते एवोक्तः । श्रावणीकर्मण्याद्या विनियुक्ता ।।
Jamison Brereton
7 (198)
Agni
Somāhuti Bhārgava
6 verses: gāyatrī
In this short hymn Agni is twice (vss. 1 and 5) identified as a Bhārata, “son of Bharata” or “belonging to the Bharata lineage,” a name and designation that becomes very prominent in later times and, of course, furnishes the name of the great epic, the Mahābhārata. The family is less prominent in the R̥gveda, but is mentioned in telling passages in Maṇḍalas III, VI, and VII; the Bhārata fire is mentioned in several other passages like the ones in this hymn. As Proferes argues (2007: 36–37), Agni is often identified with the tribal king, and “the most com
monly mentioned tribal fire is that of the Bharata,” which is “specifically linked to the military power of the tribe.” Although that theme is not insistent here, the hostilities and hatreds mentioned in verses 2–3 against which Agni’s aid is besought evoke this idea.
The hymn also illustrates, more clearly than usual, the poetic use of the meta phorical extension of ritual practices. In verse 4 the fire is “bepoured” (ā́hutaḥ) with streams of melted butter, a standard ritual action, which therefore would arouse no special interest in the audience; in verse 5 it is also “bepoured”—the same adjective in the same position in the verse—but with entities considerably less liquid: vari ous bovines, expressed in technical stock-breeding language, which serve as animal sacrifices in the later śrauta ritual. The audience would certainly take note of this clash of concepts and metaphorically extend either the adjective (from “bepoured” to “offered to”) or the offerings (not the cows, but their product, the ghee). What is unusual in this hymn is that verse 4 explicitly provides the normal template against which verse 5 must be interpreted. Ordinarily we encounter only the off-balance expression, and must ourselves summon the normal one from the formulaic and conceptual stock held in common by the audience.
Jamison Brereton Notes
Agni
01 श्रेष्टं यविष्ट - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
श्रे᳓ष्ठं यविष्ठ भारत᳓
+अ᳓ग्ने द्युम᳓न्तम् आ᳓ भर ।
व᳓सो पुरु-स्पृ᳓हं रयि᳓म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
श्रेष्ठं॑ यविष्ठ भार॒ताग्ने॑ द्यु॒मन्त॒मा भ॑र ।
वसो॑ पुरु॒स्पृहं॑ र॒यिम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सोमाहुतिर्भार्गवः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
श्रे᳓ष्ठं यविष्ठ भारत
अ᳓ग्ने द्युम᳓न्तम् आ᳓ भर
व᳓सो पुरुस्पृ᳓हं रयि᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
bhārata ← bhā́rata- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śréṣṭham ← śréṣṭha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yaviṣṭha ← yáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dyumántam ← dyumánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
puruspŕ̥ham ← puruspŕ̥h- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
váso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
श्रेष्ठ॑म् । य॒वि॒ष्ठ॒ । भा॒र॒त॒ । अग्ने॑ । द्यु॒ऽमन्त॑म् । आ । भ॒र॒ ।
वसो॒ इति॑ । पु॒रु॒ऽस्पृह॑म् । र॒यिम् ॥
Hellwig Grammar
- śreṣṭhaṃ ← śreṣṭham ← śreṣṭha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “best; better; chief(a); beautiful.”
- yaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “youngest.”
- bhāratāgne ← bhārata
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Bhārata; bhārata [word]; fire.”
- bhāratāgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dyumantam ← dyumat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bright; brilliant; brilliant; loud.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- puruspṛhaṃ ← puruspṛham ← puruspṛh
- [noun], accusative, singular, masculine
- “coveted; desirous.”
- rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने यविष्ठ युवतम हे भारत भरता ऋत्विजः तेषांसम्बन्धीभारतः अध्वर्य्वादिभिःमन्थनहविः स्तोत्रादिनाव्याप्रियमाणात्वःत् तादृश हेवसोवासकव्याप्तवा एवंरूपाग्ने श्रेष्ठंअतिप्रशस्यं द्युमन्तं- दीप्तिमन्तम्पुरुस्पृहम्बहुभिरर्थिभिःस्पृहणीयंरयिंआभर आहर ॥ १ ॥
भट्टभास्कर-टीका
भारतेति प्रथमपादान्तः । हे अग्ने यविष्ठ युवतम । यौतिः पृथक्करणे, ‘कनिन्युवृषि’ इत्यादिना यौतेः कनिन्प्रत्ययः । पृथक्कर्तृतम आदाय दातः । यद्वा - तरुणतम भारत यज्ञस्य भर्तारः ऋत्विजो भरताः । ‘भृमृशि ’ इत्यादिना बिभर्तेरतच्प्रात्ययः । एतैरुत्पादित भारत हे वसो वासहेतो । ‘शॄस्वृस्निहि’ इत्यादिना वसेरुप्रत्ययः । श्रेष्ठं प्रशस्यतमं द्युमन्तं दीप्तिमन्तं पुरुस्पृहं पुरुभिर्बहुभिस्स्पृहणीयम् । कर्मणि क्विप् । यद्वा - बह्व्यस्स्पृहा यस्मिन् । ‘परादिश्छन्दसि बहुलम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । ईदृशं रयिं धनमस्मभ्यमाभर स्पर्धमानेभ्य आच्छिद्यास्मभ्यं देहि । ‘स एवास्माद्रक्षांसि यवयति नैनमभिचरन् स्तृणुते’ `इति ब्राह्मणम् ॥
Wilson
English translation:
“Youngest (of the gods), Agni descendant of Bhārata, granter of dwellings, bring (to us) excellent, splendid and enviable riches.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Descendant of Bhārata: Bhārata = sprung from the priests;
Bharata = ṛtvija, produced by their rubbing the sticks together
Jamison Brereton
Youngest Agni, belonging to the Bharatas, bear hither the best brilliant wealth,
craved by many, o good one.
Jamison Brereton Notes
Note … bhārata# (a) / … ā́bhara# (b).
Griffith
VASU, thou most youthful God, Bharata, Agni, bring us wealth,
Excellent, splendid, much-desired.
Oldenberg
Bring us, O youngest god, Bhârata 1, Agni, the best, resplendent, much-desired wealth, O Vasu 2! ᳓
Keith
O Agni, of the Bharatas, youngest,
Bear to us excellent, glorious wealth, [3]
O bright one, wealth which many desire.
Geldner
Du jüngster Bharatide Agni, bring uns den vorzüglichsten, glänzenden, vielbegehrten Reichtum mit, du Guter!
Grassmann
Den besten Reichthum bringe her, den schönen, Agni Bharata, Den vielbegehrten, guter du.
Elizarenkova
О самый юный потомок Бхаратов,
О Агни, принеси сверкающее
Очень желанное богатство, о Васу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सोमाहुतिर्भार्गवः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब छः चावाले सातवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में विद्वानों के गुणों का वर्णन करते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वसो) सुखों में वास कराने और (भारत) सब विद्या विषयों को धारण करनेवाले (यविष्ठ) अतीव युवावस्था युक्त (अग्ने) अग्नि के समान प्रकाशमान विद्वान् ! आप (श्रेष्ठम्) अत्यन्त कल्याण करनेवाली (द्युमन्तम्) बहुत प्रकाशयुक्त (पुरुस्पृहम्) बहुतों को चाहने योग्य (रयिम्) लक्ष्मी को (आ, भर) अच्छे प्रकार धारण कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो उत्तम धन लाभ के लिये बहुत यत्न करते हैं, वे धनाढ्य होते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वसो भारत यविष्ठाऽग्ने त्वं श्रेष्ठ द्युमन्तं पुरुस्पृहं रयिमा भर ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्गुणानाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (श्रेष्ठम्) अतिशयेन श्रेयस्करम् (यविष्ठ) अतिशयेन युवन् (भारत) धारक (अग्ने) पावकवद्विद्वन् (द्युमन्तम्) बहुप्रकाशयुक्तम् (आ) समन्तात् (भर) धर (वसो) सुखेषु वासयितः (पुरुस्पृहम्) बहुभिस्स्पर्हणीयम् (रयिम्) श्रियम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - य उत्तमधनलाभाय बहु प्रयतन्ते ते धनाढ्या जायन्ते ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान व अग्नीच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे उत्तम धनाचा लाभ व्हावा यासाठी प्रयत्न करतात, ते धनाढ्य होतात. ॥ १ ॥
02 मा नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मा᳓ नो अ᳓रातिर् ईशत
देव᳓स्य म᳓र्तियस्य च
प᳓र्षि त᳓स्या उत᳓ द्विषः᳓
मूलम् ...{Loading}...
मा नो॒ अरा॑तिरीशत दे॒वस्य॒ मर्त्य॑स्य च ।
पर्षि॒ तस्या॑ उ॒त द्वि॒षः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सोमाहुतिर्भार्गवः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
मा᳓ नो अ᳓रातिर् ईशत
देव᳓स्य म᳓र्तियस्य च
प᳓र्षि त᳓स्या उत᳓ द्विषः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
árātiḥ ← árāti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
īśata ← √īś- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
mā́ ← mā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ca ← ca (invariable)
devásya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mártyasya ← mártya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dviṣáḥ ← dvíṣ- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
párṣi ← √pr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
tásyāḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
मा । नः॒ । अरा॑तिः । ई॒श॒त॒ । दे॒वस्य॑ । मर्त्य॑स्य । च॒ ।
पर्षि॑ । तस्याः॑ । उ॒त । द्वि॒षः ॥
Hellwig Grammar
- mā
- [adverb]
- “not.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- arātir ← arātiḥ ← arāti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “hostility; adversity; foe; envy; stinginess.”
- īśata ← īś
- [verb], singular, Present injunctive
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- martyasya ← martya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- parṣi ← pṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “protect; promote; rescue; help.”
- tasyā ← tasyāḥ ← tad
- [noun], ablative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- dviṣaḥ ← dviṣ
- [noun], ablative, singular, feminine
- “hate; dviṣ; hostility; hostility.”
सायण-भाष्यम्
हेअग्ने त्व्दनुग्रहात् नोस्मानरातिः अदानंशत्रुत्वं यद्वा छन्दस्यरातिशब्दः शत्रुवाचीस्त्रीलिङ्गोभ- वति अदाताशत्रुः माईशत पराभवितुंशक्तोमाभूत् माविषयीकुर्यात् अरातिर्विशेष्यते देवस्यचमर्त्ग- स्यचसम्बन्धिनी तैःकारिता उतअपिचतस्याउभयविधायाः द्विषः अस्मदरातेः पर्षि स्यचमर्त्यस्यचसं- बन्धिनी तैःकारिता उतअपिचतस्याउभयविधायाः द्विषः अस्मदरातेः पर्षि पूरय ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Let no enemy prevail against us, whether of god or man; protect us from both such foes.”
Jamison Brereton
Let hostility of god and mortal not gain mastery over us.
Rescue us from it and from hatred.
Jamison Brereton Notes
On īśata in the mā́prohibitive see comm. ad I.23.9.
Griffith
Let no malignity prevail against us, either God’s or man’s.
Save us from this and enmity.
Oldenberg
May no malign power of a god or of a mortal overcome us. Help us across such hostile power.
Geldner
Nicht soll die Mißgunst eines Gottes noch eines Sterblichen über uns Macht bekommen. Hilf uns von dieser und von der Feindschaft!
Grassmann
Nicht herrsche Missgunst über uns des Gottes, noch des Sterblichen; Davon befrei uns und vom Hass.
Elizarenkova
Да не овладеет нами немилость
Бога и смертного!
Спаси нас также от этой ненависти!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सोमाहुतिर्भार्गवः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! (नः) हम (देवस्थ) विद्वान् (मर्त्यस्य, च) और अविद्वान् का (अरातिः) शत्रुः (मा, ईशत) मत समर्थ हो (उत) और हम लोगों को और (तस्याः) उस (द्विषः) अप्रीतिवाले शत्रु के (पर्षि) पार पहुँचाइये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो द्वेष छोड़ धार्मिक विद्वानों की तथा अविद्वानों के साथ प्रीति उत्पन्न कराते हैं, वे किसी से तिरस्कार को नहीं प्राप्त होते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन्नो देवस्य मर्त्त्यस्य चारातिर्मेशत उतापि तस्या द्विषो नः पर्षि पारं नय ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मा) (नः) अस्मान् (अरातिः) शत्रुः (ईशत) समर्थो भवेत् (देवस्य) विदुषः (मर्त्यस्य) अविदुषः (च) (पर्षि) पिपूरय (तस्याः) (उत) अपि (द्विषः) अप्रीतेः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये द्वेषं विहाय धार्मिकाणां विदुषामविदुषां च सङ्गेन सर्वेषु प्रीतिं जनयन्ति ते केनापि तिरस्कृता न जायन्ते ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे द्वेष सोडून धार्मिक विद्वानांवर व अविद्वानांवर प्रेम करतात, ते कुणाकडून तिरस्कृत होत नाहीत. ॥ २ ॥
03 विश्वा उत - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓श्वा उत᳓ त्व᳓या वयं᳓
धा᳓रा उदन्या᳙+++(=उदक-सम्बन्धिनीः)+++ इव ।
अ᳓तिगाहेमहि द्वि᳓षः ।+++(५)+++
मूलम् ...{Loading}...
विश्वा॑ उ॒त त्वया॑ व॒यं धारा॑ उद॒न्या॑ इव ।
अति॑ गाहेमहि॒ द्विषः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सोमाहुतिर्भार्गवः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वि᳓श्वा उत᳓ त्व᳓या वयं᳓
धा᳓रा उदनि᳓या इव
अ᳓ति गाहेमहि द्वि᳓षः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
tváyā ← tvám (pronoun)
{case:INS, number:SG}
utá ← utá (invariable)
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
dhā́rāḥ ← dhā́rā- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
udanyā̀ḥ ← udanyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
áti ← áti (invariable)
dvíṣaḥ ← dvíṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
gāhemahi ← √gāh- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
विश्वाः॑ । उ॒त । त्वया॑ । व॒यम् । धाराः॑ । उ॒द॒न्याः॑ऽइव ।
अति॑ । गा॒हे॒म॒हि॒ । द्विषः॑ ॥
Hellwig Grammar
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- tvayā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- dhārā ← dhārāḥ ← dhārā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
- udanyā ← udanyāḥ ← udanya
- [noun], accusative, plural, feminine
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- gāhemahi ← gāh
- [verb], plural, Present optative
- dviṣaḥ ← dviṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hate; dviṣ; hostility; hostility.”
सायण-भाष्यम्
उतअपिचहेअग्ने वयन्त्वदनुग्रहात् विश्वाद्विषः सर्वानपिद्वेष्टॄन् उदन्याधाराइवौदकसम्बन्धिनीर्धारा- अल्पस्तुतीरिवत्मना आत्मनैवअन्यनिरपेक्षेणातिगाहेमहि अभिक्रम्यगच्छेम ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Let us, through your favour, overwhelm all our foes like torrents of water.”
Jamison Brereton
And with you may we, as if across watery streams,
plunge across all hatreds.
Jamison Brereton Notes
The simile marker iva is wrongly placed, in that it follows both parts of the simile “watery streams” (dhā́rā udanyā̀).
The verse contains several tricks involving word order. First, the first word of the vs., víśvā(ḥ), and the last, dvíṣaḥ, belong together: “all hatreds.” Their extreme distraction may be iconic of the distance that we must cross to pass beyond them.
Notice that they are also near rhyme forms. Further, there is a clever grammatical switch between vss. 2 and 3: 2c ends with (utá) dviṣáḥ (abl. sg.) / 3c with dvíṣaḥ (acc.pl.), and 3a begins with víśvā(ḥ) (utá). As just noted, this opening víśvā(ḥ) is to be construed with the distant 3c dvíṣaḥ, not with the dviṣáḥ immediately before it – even though they seem bracketed together, sandwiched in by utá’s, with phonologically similar tásyā immed. before and tváyā immed. after: tásyā utá dviṣáḥ // víśvā utá tváyā.
Griffith
So through thy favour may we force through all our enemies a way,
As ’twere through streaming water-floods.
Oldenberg
And may we dive with thee across all hostile powers as across streams of water.
Geldner
Und mit dir wollen wir alle Feindschaften wie Wasserströme durchwaten.
Grassmann
Und über alle Feinde lass empor uns tauchen dir gesellt, Wie über wasserreichen Strom.
Elizarenkova
И пусть мы благодаря тебе
Вынырнем из любой ненависти,
Словно из бурлящих потоков воды!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सोमाहुतिर्भार्गवः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! जैसे (त्वया) आप्त विद्वान् जो आप उनके साथ वर्त्तमान हम लोग (धाराः) (उदन्याइव) जल की धाराओं को जैसे वैसे (विश्वाः) समस्त (द्विषः) वैर वृत्तियों को (अति, गाहेमहि) अवगाहें, बिलोड़ें, मथें वैसे आप (उत) भी इनको गाहो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे जल की धारा प्राप्त हुए स्थान को छोड़ दूसरे स्थान को जाती हैं, वैसे शत्रुभाव को छोड़ मित्रभाव को सब मनुष्य प्राप्त होवें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् यथा त्वया सह वर्त्तमाना वयं धारा उदन्याइव विश्वा द्विषोऽतिगाहेमहि तथा त्वमुताप्येताः गाहेथाः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वाः) सर्वाः (उत) अपि (त्वया) आप्तेन विदुषा सह (वयम्) (धाराः) (उदन्याइव) उदकसम्बन्धिन्य इव (अति) उल्लङ्घने (गाहेमहि) (द्विषः) द्वेषवृत्तीः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा उदकस्य धाराः प्राप्तं स्थानं त्यक्त्वा स्थानान्तरं गच्छन्ति तथा शत्रुभावं विहाय मित्रभावं सर्वे मनुष्याः प्राप्नुवन्तु ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी जलधारा एका स्थानाहून दुसऱ्या स्थानी जाते तसे शत्रुभाव सोडून मित्रभावाने वागावे. ॥ ३ ॥
04 शुचिः पावक - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शु᳓चिः पवाक+ व᳓न्दियः
अ᳓ग्ने बृह᳓द् वि᳓ रोचसे
तुवं᳓ घृते᳓भिर् आ᳓हुतः
मूलम् ...{Loading}...
शुचिः॑ पावक॒ वन्द्योऽग्ने॑ बृ॒हद्वि रो॑चसे ।
त्वं घृ॒तेभि॒राहु॑तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सोमाहुतिर्भार्गवः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
शु᳓चिः पवाक+ व᳓न्दियः
अ᳓ग्ने बृह᳓द् वि᳓ रोचसे
तुवं᳓ घृते᳓भिर् आ᳓हुतः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
pāvaka ← pāvaká- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śúciḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vándyaḥ ← vándya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rocase ← √ruc- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
ā́hutaḥ ← √hu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ghr̥tébhiḥ ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
पद-पाठः
शुचिः॑ । पा॒व॒क॒ । वन्द्यः॑ । अग्ने॑ । बृ॒हत् । वि । रो॒च॒से॒ ।
त्वम् । घृ॒तेभिः॑ । आऽहु॑तः ॥
Hellwig Grammar
- śuciḥ ← śuci
- [noun], nominative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- pāvaka
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; Plumbago zeylanica; vahni.”
- vandyo ← vandyaḥ ← vand
- [verb noun], nominative, singular
- “worship; laud.”
- ‘gne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rocase ← ruc
- [verb], singular, Present indikative
- “please; shine.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- ghṛtebhir ← ghṛtebhiḥ ← ghṛta
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “ghee; fat.”
- āhutaḥ ← āhu ← √hu
- [verb noun], nominative, singular
- “sacrifice; sprinkle.”
सायण-भाष्यम्
हेपावकशोधकाग्ने शुचिः शुद्धोवन्द्यः नमस्कार्यःसन् महत् अत्यधिकंविरोचते विविधन्दीप्यसे यतस्त्वङ्घृतेभिः घृतैराहुतः समन्तात्सिक्तः अतोविरोचसे ॥ ४ ॥ ᳓
भट्टभास्कर-टीका
15’अग्नये रुक्मवते पुरोडाशम् अष्टाकपालं निर्वपेद् रुक्कामः’ इत्यस्य पुरोनुवाक्या - शुचिरिति गायत्री । वन्द्योन्तः प्रथमः पादः ॥ हे अग्ने । पादादित्वान्न निहन्यते, षाष्ठिकमामान्त्रिताद्युदात्तत्वम् । पावक शोधक, त्वं खलु शुचिश्शुद्धः न केवलं शोधयिता वन्द्यस्स्तुत्यश्च सर्वेषाम् । ‘ईडवन्दवृशंस’ इत्याद्युदात्तत्वम् । स त्वं घृतेभिः घृतैः । ‘बहुलं छन्दसि’ इत्यैसभावः । अनेकपात्रगतत्वाद्बहुवचनम् । तैराहुतः आभिमुख्येन मर्यादया वा हुतः । ‘गतिरनन्तरः’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । बृहत् भृशं विरोचसे विविधमनेकप्रकारं दीप्यसे । त्वं हि शुचित्वादिगुणैः प्रागेव रोचसे, अधुना तु घृतैरप्याहुतो बृहद्विरोचसे । स त्वमस्मिन्यजमाने रुचं देहीति भावः, शेषो वा । ‘स एवास्मिन्रुचं दधाति रोचत एव’`इति ब्राह्मणम् ॥
Wilson
English translation:
“Purifier, Agni, holy, adorable, you shine exceedingly when (you are) worshipped with (oblations of) butter.”
Jamison Brereton
O pure Agni, to be extolled, blazing you shine out loftily,
when you are bepoured with ghee(-stream)s.
Griffith
Thou, Purifier Agni, high shinest forth, bright, adorable,
When worshipped with the sacred oil.
Oldenberg
Bright, O purifier, worthy of adoration, Agni, thou shinest mightily; thou hast been worshipped by offerings of ghrita 1. ᳓
Keith
Pure, O purifying one, to be lauded,
O Agni, mightily thou shinest,
To whom offering is made with ghee.
Geldner
Hell, lobenswert leuchtest du lauterer Agni hoch auf, wenn du mit Schmalz begossen wirst.
Grassmann
Hell strahlest du, o Flammender, gewaltig, Agni, preisenswerth, Begossen du mit Opferschmalz.
Elizarenkova
Светлый, о чистый Агни,
Достойный хвалы, ты сверкаешь высоко (и) далеко.
Тебя полили струями жира.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सोमाहुतिर्भार्गवः
- त्रिपाद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पावक) पवित्र करनेवाले (अग्ने) अग्नि के समान प्रकाशमान ! (घृतेभिः) घी आदि पदार्थों से अग्नि के समान (शुचिः) पवित्र (वन्द्यः) स्तुति के योग्य (आहुतः) आमन्त्रित (त्वम्) आप (बृहत्) बहुत (विरोचसे) प्रकाशमान होते हैं, सो सत्कार करने योग्य हैं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे घी आदि पदार्थों से प्रज्वलित किया हुआ पवित्र करनेवाला अग्नि बहुत प्रकाशित होता है, वैसे सत्कार पाया हुआ विद्वान् जन बहुत उपकार करता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पावकाऽग्ने घृतेभिः प्रदीप्तोऽग्निरिव शुचिर्वन्द्य आहुतस्त्वं बृहद्विरोचसे स सत्कर्त्तव्योऽसि ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुचिः) पवित्रः (पावकः) पवित्रकर्त्तः (वन्द्यः) स्तोतुमर्हः (अग्ने) अग्निवत्प्रकाशमान विद्वन् (बृहत्) महत् (वि) विशेषे (रोचसे) प्रकाशसे (त्वम्) (घृतेभिः) आज्यादिभिः (आहुतः) आमन्त्रितः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा घृतादिभिः प्रज्वालितः पवित्रकर्त्ताऽग्निर्बहु रोचते तथा सत्कृतो विद्वान् बहु उपकारं करोति ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा घृत इत्यादी पदार्थांनी प्रज्वलित केलेला अग्नी अत्यंत प्रकाशमान असतो, तसे सत्कारित विद्वान अत्यंत उपकारक असतो. ॥ ४ ॥
05 त्वं नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ नो असि भारत
अ᳓ग्ने वशा᳓भिर् उक्ष᳓भिः
अष्टा᳓पदीभिर् आ᳓हुतः
मूलम् ...{Loading}...
त्वं नो॑ असि भार॒ताग्ने॑ व॒शाभि॑रु॒क्षभिः॑ ।
अ॒ष्टाप॑दीभि॒राहु॑तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सोमाहुतिर्भार्गवः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तुवं᳓ नो असि भारत
अ᳓ग्ने वशा᳓भिर् उक्ष᳓भिः
अष्टा᳓पदीभिर् आ᳓हुतः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhārata ← bhā́rata- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ukṣábhiḥ ← ukṣán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vaśā́bhiḥ ← vaśā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ā́hutaḥ ← √hu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
aṣṭā́padībhiḥ ← aṣṭā́pad- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
त्वम् । नः॒ । अ॒सि॒ । भा॒र॒त॒ । अग्ने॑ । व॒शाभिः॑ । उ॒क्षऽभिः॑ ।
अ॒ष्टाऽप॑दीभिः । आऽहु॑तः ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- bhāratāgne ← bhārata
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Bhārata; bhārata [word]; fire.”
- bhāratāgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vaśābhir ← vaśābhiḥ ← vaśā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “cow; female elephant.”
- ukṣabhiḥ ← ukṣan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “bull; ukṣan [word].”
- aṣṭāpadībhir ← aṣṭāpadībhiḥ ← aṣṭāpada
- [noun], instrumental, plural, feminine
- āhutaḥ ← āhu ← √hu
- [verb noun], nominative, singular
- “sacrifice; sprinkle.”
सायण-भाष्यम्
हेभारत ऋत्विजाम्पुत्रस्थानीयाग्नेनोस्मदीयः त्वंवशाभिः वन्ध्याभिः गोभिः उक्षभिः सेक्तृर्बलीव- र्दैः अष्टापदीभिर्गार्भिणीभिश्चाहुतः अराधितोसि ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, descendantof Bharatā, you are entirely ours, when sacrificed to with pregnant kine, with barren cows, or bulls.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
When sacrificed to with: vaśābhir ukṣabhiḥ aṣṭāpadībhirāhutaḥ, offered or sacrificed to with barren cows, vaśā; will bulls, ukṣa, and with eight-footed animals, i.e. a cow with calf; it is remarkable that these animals should be sprung of a burnt-offering
Jamison Brereton
You, o Agni belonging to the Bharatas, are “bepoured” [=offered to] with our mated cows, with bulls,
with eight-footed [=pregnant] (cows).
Jamison Brereton Notes
On the vaśā́cow, see my Hyenas (258-60), building on H. Falk, “Zur Tiersucht im alten Indien” (IIJ 24: 169-80). Although often tr. “barren cow,” a vaśā́ is one that has been mated but has not yet calved – so possibly barren, possibly not.
My tr. here, “mated cows,” is not fully accurate but far less awkward than accuracy would require.
Witzel Gotō supply “verses” with aṣṭā́padībhiḥ, though they allow the possibility of a cow in their n. Although this pun is probably lurking here – eight-footed verses would of course be pādas with eight syllables – the primary reading must be some sort of bovine, given the words with which it is parallel. See Oldenberg’s comment on this vs. (SBE).
Griffith
Ours art thou, Agni, Bharata, honoured by us with barren cows,
With bullocks and with kine in calf
Oldenberg
Thou, O Bhârata 1, Agni! hast been worshipped by us with offerings of heifers, of bulls, of eight-footed (cows) 2.
Geldner
Dir werden von uns, o Bharatide Agni, Geltkühe, Stiere, trächtige (Tiere) geopfert.
Grassmann
Du bist, o Agni Bharata, beschenkt von uns mit Kuh und Rind, Und mit achtsilbgen Versen auch,
Elizarenkova
Тебя полили у нас, о потомок Бхараты,
О Агни, (жертвами) от яловых коров,
От быков, от стельных (коров).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सोमाहुतिर्भार्गवः
- विराट्पिपीलिकामध्यागायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (भारत) सब विषयों को धारण करनेवाले (अग्ने) विद्वान् ! जो (वशाभिः) मनोहर गौओं से वा (उक्षभिः) बैलों से वा (अष्टापदीभिः) जिनमें आठ सत्यासत्य के निर्णय करनेवाले चरण हैं। उन वाणियों से (आऽहुतः) बुलाये हुए आप (नः) हम लोगों के लिये सुख दिये हुए (असि) हैं। सो हम लोगों से सत्कार पाने योग्य हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य आठ स्थानों में उच्चारण की हुई वाणी से सत्य का उपदेश करता हुआ गवादि पशुओं की रक्षा से सबकी पालना का विधान करता है, वह सबको रखने के योग्य है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे भारताऽग्ने यो वशाभिरुक्षभिरष्टापदीभिराहुतस्त्वं नोऽस्मभ्यं सुखं दत्तवानसि सोऽस्माभिरर्च्चनीयोऽसि ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (नः) अस्मभ्यम् (असि) भवसि (भारत) धारक (अग्ने) विद्वन् (वशाभिः) कमनीयाभिर्गोभिः (उक्षभिः) वृषभैः (अष्टापदीभिः) अष्टौ पादौ यासां ताभिर्वाग्भिः (आहुतः) आमन्त्रितः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो मनुष्योऽष्टस्थानोच्चारितया वाचा सत्यमुपदिशन् गवादिरक्षणेन सर्वस्य पालनं विधत्ते स सर्वैः पालनीयो भवेत् ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो माणूस आठ स्थानापासून उच्चारित केलेल्या वाणीने सत्याचा उपदेश करीत गायी इत्यादी पशूंचे रक्षण करून सर्वांचे पालन करण्याचे विधान करतो तो सर्वांचे पालन करणारा असतो. ॥ ५ ॥
06 द्र्वन्नः सर्पिरासुतिः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्रु᳓अन्नः सर्पि᳓रासुतिः
प्रत्नो᳓ हो᳓ता व᳓रेणियः
स᳓हसस् पुत्रो᳓ अ᳓द्भुतः
मूलम् ...{Loading}...
द्र्व॑न्नः स॒र्पिरा॑सुतिः प्र॒त्नो होता॒ वरे॑ण्यः ।
सह॑सस्पु॒त्रो अद्भु॑तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - सोमाहुतिर्भार्गवः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
द्रु᳓अन्नः सर्पि᳓रासुतिः
प्रत्नो᳓ हो᳓ता व᳓रेणियः
स᳓हसस् पुत्रो᳓ अ᳓द्भुतः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
drvànnaḥ ← drvànna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sarpírāsutiḥ ← sarpírāsuti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pratnáḥ ← pratná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váreṇyaḥ ← váreṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ádbhutaḥ ← ádbhuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
putráḥ ← putrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sáhasaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
द्रुऽअ॑न्नः । स॒र्पिःऽआ॑सुतिः । प्र॒त्नः । होता॑ । वरे॑ण्यः ।
सह॑सः । पु॒त्रः । अद्भु॑तः ॥
Hellwig Grammar
- drvannaḥ ← dru
- [noun], masculine
- “wood; tree; dru [word].”
- drvannaḥ ← annaḥ ← anna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “food; foodstuff; grain; anna [word]; eating; boiled rice; meal.”
- sarpirāsutiḥ ← sarpiḥ ← sarpis
- [noun], neuter
- “ghee; clarified butter; sarpiḥprameha.”
- sarpirāsutiḥ ← āsutiḥ ← āsuti
- [noun], nominative, singular, masculine
- “āsuti [word].”
- pratno ← pratnaḥ ← pratna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “age-old; pratna [word].”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- vareṇyaḥ ← vareṇya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “excellent; desirable.”
- sahasas ← sahas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- putro ← putraḥ ← putra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- adbhutaḥ ← adbhuta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “extraordinary; amazing; supernatural.”
सायण-भाष्यम्
द्र्वन्नः समिद्रूपान्नः सर्पिरासुतिः सर्पिरासूयतेआसिच्यतेयस्मिन्तादृशः प्रत्नः पुरातनः होताहो- मनिष्पादकः वरेण्योवरणीयः सहसस्पुत्रः सहसोबलस्यपुत्रस्थानीयः बलेनोत्पन्नत्वात् अद्भुताआ- श्चर्यभूतोरमणीयइत्यर्थः एवम्महान्भावोग्निः मामनुजानात्वित्यर्थः ॥ ६ ॥वाजयन्निवेतिषडृचमष्टमंसूक्तं सोमाहुतेर्हशब्दानुवृत्तस्याभावान्मण्डलद्रष्टागृत्समदऋषिः अग्नि- र्देवता हिशब्दायत्रीछन्दः अन्त्यानुष्टुप् वाजयन्निवान्त्यानुष्टुबित्यनुक्रान्तम् प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्र- योस्तृतीयसूक्तत्वेनाचस्योत्तमावर्जितस्यविनियोगउक्तः ।
Wilson
English translation:
“Feeder upon fuel, to whom butter is offered (you are) the ancient, the invoker of the gods, the excellent son of strength, the wonderful.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Feeder upon fuel: drvannaḥ: from dru, a tree or timber; and anna, food
Jamison Brereton
His food is wood, his potion melted butter—the primordial Hotar worthy to be chosen,
son of strength, infallible.
Jamison Brereton Notes
The final word of the vs. (and the hymn) ádbhutaḥ echoes the finals of the last two vss., 4c and 5c ā́hutaḥ.
Griffith
Wood-fed, bedewed with sacred oil, ancient, Invoker, excellent,
The Son of Strength, the Wonderful.
Oldenberg
The old excellent Hotri who feeds on wood and drinks butter, he is the wonderful son of strength.
Geldner
Holz bekommt als Speise, Schmalz als Tränklein der uralte, auserwählte Hotri, der geheimnisvolle Sohn der Kraft.
Grassmann
Der Bäume speist und Butter trinkt, der alte schöne Opferer, Der Sohn der Stärke wunderbar.
Elizarenkova
(Агни тот – ) чья еда дрова, чье питье – жир,
Древний хотар избранный,
Сын силы удивительный.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- सोमाहुतिर्भार्गवः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जिन विद्वानों से (प्रत्नः) पुरातन (द्र्वन्नः) तथा जिसका काष्ठ अन्न और (सर्पिरासुतिः) घी दुग्धसार पान के लिये विद्यमान है और जो (सहसस्पुत्रः) बलवान् वायु के पुत्र के समान है वह (अद्भुतः) आश्चर्य गुण, कर्म, स्वभावयुक्त (होता) सब पदार्थों को देनेवाला (वरेण्यः) स्वीकार करने योग्य अग्नि कार्यसिद्धि के लिये प्रयुक्त किया जाता है, वे आश्चर्यरूप धनाढ्य होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। अग्नि का भोजन-स्थानी काष्ठ और पीने के अर्थ सब ओषधियों का रस विद्यमान है, यह जान कर काष्ठ और ओषधिसार जल आदि के संयोग से कलाघरों में अग्नि का प्रयोग करना चाहिये ॥६॥ इस सूक्त में विद्वान् और अग्नि के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति है, यह जानना चाहिये ॥ यह दूसरे मण्डल में सप्तम सूक्त और अठ्ठाईसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यैर्विद्वद्भिः प्रत्नो द्र्वन्नः सर्पिरासुतिः सहसस्पुत्रोऽद्भुतो होता वरेण्योऽग्निः कार्यसिद्धये प्रयुज्यते ते चित्रधनाढ्या जायन्त इति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्र्वन्नः) द्रुः काष्ठमन्नं यस्य सः (सर्पिरासुतिः) सर्पिरासुतिर्यस्य सः (प्रत्नः) प्राक्तनः (होता) दाता (वरेण्यः) स्वीकर्त्तुमर्हः (सहसः) बलिष्ठस्य वायोः (पुत्रः) पुत्रइव वर्त्तमानः (अद्भुतः) आश्चर्यगुणकर्मस्वभावः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। अग्नेर्भोजनस्थानीयं काष्ठं पानार्थं सर्वौषधादिपदार्थानां सारो विद्यत इति विदित्वान्यत्सर्वेषु कलागृहेषु काष्ठौषधिसारजलादिनाऽग्निप्रयोगः कार्यः ॥६॥ अत्र विद्वदग्निगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्बोध्या ॥ इति द्वितीयमण्डले सप्तमं सूक्तमष्टाविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. अग्नीच्या भोजनस्थानी काष्ठ व पिण्यासाठी औषधीचे सार आहे हे जाणून कलाघरात (यंत्रगृहात) काष्ठौषधीसार जल, अग्नी इत्यादींचा प्रयोग केला पाहिजे. ॥ ६ ॥