सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ समिद्धो अग्निः ’ इत्येकादशर्चं तृतीयं सूक्तं गार्त्समदं त्रैष्टुभम् । सप्तमी जगती । समिद्धोऽग्निरग्निना नराशंसतनूनपादादय एकादश प्रयाजदेवताः । ’ समिद्ध एकादशाप्रं सप्तमी जगती ’ इत्यनुक्रमणिका । पशौ शुनकानामिदमाप्रीसूक्तम् । गृत्समदस्यापि शुनकत्वात् । ’ समिद्धो अग्निरिति शुनकानाम् ’ ( आश्व. श्रौ. ३.२) इति हि सूत्रितम् ।
Jamison Brereton
3 (194)
Āprı̄
Gr̥tsamada
11 verses: triṣṭubh, except jagatī 7
This is one of the ten so-called Āprī hymns in the R̥gveda, a litany recited at the animal sacrifice: the subjects of the verses appear in a fixed order, each signaled by a key word (italicized in the following translation), though the exact wording of each differs from hymn to hymn. This type of flexible composition around a set of fixed themes and terms in a fixed order may give us some insight into R̥gvedic compo
sitional techniques. This version is somewhat fuller and verbally richer than most, encouraged by the relatively capacious measures of triṣṭubh meter. For a minimalist version, see I.13.
Jamison Brereton Notes
Āprī
01 समिद्धो अग्निर्निहितः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
समि॑द्धो अ॒ग्निर्निहि॑तः पृथि॒व्यां प्र॒त्यङ्विश्वा॑नि॒ भुव॑नान्यस्थात् ।
होता॑ पाव॒कः प्र॒दिवः॑ सुमे॒धा दे॒वो दे॒वान्य॑जत्व॒ग्निरर्ह॑न् ॥
मूलम् ...{Loading}...
समि॑द्धो अ॒ग्निर्निहि॑तः पृथि॒व्यां प्र॒त्यङ्विश्वा॑नि॒ भुव॑नान्यस्थात् ।
होता॑ पाव॒कः प्र॒दिवः॑ सुमे॒धा दे॒वो दे॒वान्य॑जत्व॒ग्निरर्ह॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इध्मः समिद्धोग्निर्वा
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡मिद्धो अग्नि꣡र् नि꣡हितः पृथिव्या꣡म्
प्रत्य꣡ङ् वि꣡श्वानि भु꣡वनानि अस्थात्
हो꣡ता पवाकः꣡+ प्रदि꣡वः सुमेधा꣡
देवो꣡ देवा꣡न् यजतु अग्नि꣡र् अ꣡र्हन्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
níhitaḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
pr̥thivyā́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
sámiddhaḥ ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
asthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
pratyáṅ ← pratyáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pāvakáḥ ← pāvaká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pradívaḥ ← pradív- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
sumedhā́ḥ ← sumedhás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
árhan ← √arh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
yajatu ← √yaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सम्ऽइ॑द्धः । अ॒ग्निः । निऽहि॑तः । पृ॒थि॒व्याम् । प्र॒त्यङ् । विश्वा॑नि । भुव॑नानि । अ॒स्था॒त् ।
होता॑ । पा॒व॒कः । प्र॒ऽदिवः॑ । सु॒ऽमे॒धाः । दे॒वः । दे॒वान् । य॒ज॒तु॒ । अ॒ग्निः । अर्ह॑न् ॥
Hellwig Grammar
- samiddho ← samiddhaḥ ← samindh ← √indh
- [verb noun], nominative, singular
- “kindle; blaze.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- nihitaḥ ← nidhā ← √dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; fill into; stow; insert; ignite; insert; add; put on; establish; keep down.”
- pṛthivyām ← pṛthivī
- [noun], locative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- pratyaṅ ← pratyañc
- [noun], nominative, singular, masculine
- “western; facing; westbound; backward; pratyañc [word]; inverted.”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanāny ← bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- asthāt ← sthā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- pāvakaḥ ← pāvaka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; Plumbago zeylanica; vahni.”
- pradivaḥ ← pradiv
- [noun], ablative, singular, masculine
- “age-old; long.”
- sumedhā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumedhā ← medhāḥ ← medhas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intelligence.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yajatv ← yajatu ← yaj
- [verb], singular, Present imperative
- “sacrifice; worship; worship.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- arhan ← arh
- [verb noun], nominative, singular
- “should; may; rate; can; can; equal; necessitate.”
सायण-भाष्यम्
पृथिव्यांवेदिलक्षणायांसमिद्धः सम्यक् दीप्तः एतन्नामकोग्निः निहितः स्थापितः सन् विश्वानिस- र्वाणि भुवनानिभूतजातानिप्रत्यङ् अभिमुखःसन् अस्थात् तिष्ठति यथासर्वेजनाः पश्यन्ति तथा प्रवृ- द्धोभव्दित्यर्थः किञ्च सोग्निर्होताहोमनिष्पादकोदेवानामाह्वातावापावकः शोधकः प्रदिवः पुराणः सुमेधाः शोभनप्रज्ञोदेवोद्योतमानः एवम्महानुभावोग्निः अर्हन् यागयोग्यः सन् देवान् यजतु अत्रय- ष्टव्यानिन्द्रादीन्पूजयतु ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, the well-kindled, plural ced upon (the altar of) the earth, stands in the presence of all beings; the invoker (of the gods), the purifier, the ancient, the intelligent, the divine; let the venerable Agni minister to the gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Āpris: cf. 1.142; 1.188
Jamison Brereton
Agni, kindled, deposited on the earth, has stood up facing all beings. The pure, very wise Hotar from olden days—let Agni the god sacrifice to the gods, (himself) deserving (it).
Griffith
AGNI is set upon the earth well kindled; he standeth in the presence of all beings.
Wise, ancient, God, the Priest and Purifier, let Agni serve the Gods for he is worthy.
Oldenberg
Agni being kindled, set down on the earth, has stood up with his face towards all worlds. May the Hotri, the purifier, the ancient, wise one, may god Agni sacrifice to the gods, he who is worthy (of being the sacrificer).
Geldner
Entflammt, auf die Erde niedergesetzt steht Agni da allen Wesen zugewandt. Seit alter Zeit der lautere, hochweise Hotri soll Agni, der Gott, die Götter als Würdige verehren.
Grassmann
Entzündet Agni, eingesetzt auf Erden, zu allen Wesen hingewandt, erhob sich, Der weise Priester flammend wie vor Alters; es ehre Agni, er der Gott, die Götter.
Elizarenkova
Зажженный
, помещенный на землю, Агни
Стоит, обращенный ко всем существам.
Чистый хотар, (существующий) от века, очень мудрый
Бог Агни пусть принесет жертву богам, (он,) достойный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ग्यारह चावाले तीसरे सूक्त का प्रारम्भ है। इसके प्रथम मन्त्र में अग्नि का वर्णन किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (सुमेधाः) शोभन मेधा बुद्धि जिसकी वह (देवः) दिव्य विद्वान् (देवान्) विद्वानों को (यजतु) प्राप्त हो वैसे (होता) सर्व पदार्थों का ग्रहण करनेवाला (पावकः) पवित्र करनेवाला (अर्हन्) योग्यता को प्राप्त हुआ (अग्निः) अग्नि भी है जैसे (पृथिव्याम्) पृथिवी में (निहितः) रक्खा हुआ (समिद्धः) अच्छे प्रकार प्रदीप्त (प्रत्यङ्) प्रत्येक पदार्थों को प्राप्त होनेवाला (अग्निः) अग्नि (विश्वानि) सब (भुवनानि) भूगोलों को (अस्थात्) निरन्तर स्थिर होता है। वैसा (प्रदिवः) जिसकी उत्तम विद्या प्रकाशित है, वह विद्वान् हो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। यदि इस संसार में ईश्वर अग्नि को न रचे तो कोई प्राणी सुख को न प्राप्त हो सके। जैसे विद्वान् विद्वानों का सत्कार करें, वैसे अन्यलोग भी विद्वानों का सत्कार करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा सुमेधा देवो विद्वान् देवान् यजतु तथा होता पावकोऽर्हन्नग्निरस्ति। यथा पृथिव्यां निहितः समिद्धः प्रत्यङ्ङग्निर्विश्वानि भुवनान्यस्थात् तथा प्रदिवो विद्वान् भवेत् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाऽग्निवर्णनमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (समिद्धः) सम्यक् प्रदीप्तः (अग्निः) पावकः (निहितः) धृतः (पृथिव्याम्) भूमौ (प्रत्यङ्) प्रत्यञ्चतीति (विश्वानि) सर्वाणि (भुवनानि) भूगोलानि (अस्थात्) तिष्ठति (होता) आदाता (पावकः) पवित्रकरः (प्रदिवः) प्रकृष्टा द्यौः प्रकाशिता विद्या यस्य (सुमेधाः) शोभना मेधा प्रज्ञा यस्य सः (देवः) दिव्यः (देवान्) विदुषः (यजतु) सङ्गच्छतु (अग्निः) वह्निः (अर्हन्) सत्कुर्वन् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यद्यत्रेश्वरोऽग्निं न रचयेत्तर्हि कोऽपि प्राणी सुखमाप्तुं न शक्नुयात् तथा विद्वान् विदुषः सत्कुर्यात्तथाऽन्येऽपि सत्कुर्युः ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी, विद्वान व स्त्री-पुरुषांच्या आचरणाचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. ईश्वराने या जगात अग्नी निर्माण केला नसता तर कोणताही प्राणी सुखी झाला नसता. जसा विद्वान विद्वानांचा सत्कार करतो तसे इतर लोकांनीही विद्वानांचा सत्कार करावा. ॥ १ ॥
02 नराशंसः प्रति - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नरा॒शंसः॒ प्रति॒ धामा॑न्य॒ञ्जन्ति॒स्रो दिवः॒ प्रति॑ म॒ह्ना स्व॒र्चिः ।
घृ॒त॒प्रुषा॒ मन॑सा ह॒व्यमु॒न्दन्मू॒र्धन्य॒ज्ञस्य॒ सम॑नक्तु दे॒वान् ॥
मूलम् ...{Loading}...
नरा॒शंसः॒ प्रति॒ धामा॑न्य॒ञ्जन्ति॒स्रो दिवः॒ प्रति॑ म॒ह्ना स्व॒र्चिः ।
घृ॒त॒प्रुषा॒ मन॑सा ह॒व्यमु॒न्दन्मू॒र्धन्य॒ज्ञस्य॒ सम॑नक्तु दे॒वान् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - नराशंसः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
न꣡राशं꣡सः प्र꣡ति धा꣡मानि अञ्ज꣡न्
तिस्रो꣡ दि꣡वः प्र꣡ति मह्ना꣡ सुअर्चिः꣡
घृतप्रु꣡षा म꣡नसा हव्य꣡म् उन्द꣡न्
मूर्ध꣡न् यज्ञ꣡स्य स꣡म् अनक्तु देवा꣡न्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
añján ← √añj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dhā́māni ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
nárāśáṁsaḥ ← nárāśáṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
práti ← práti (invariable)
{}
dívaḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
mahnā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
práti ← práti (invariable)
{}
svarcíḥ ← svarcí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tisráḥ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ghr̥taprúṣā ← ghr̥taprúṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mánasā ← mánas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
undán ← √ud- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
anaktu ← √añj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
mūrdhán ← mūrdhán- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नरा॒शंसः॑ । प्रति॑ । धामा॑नि । अ॒ञ्जन् । ति॒स्रः । दिवः॑ । प्रति॑ । म॒ह्ना । सु॒ऽअ॒र्चिः ।
घृ॒त॒ऽप्रुषा॑ । मन॑सा । ह॒व्यम् । उ॒न्दन् । मू॒र्धन् । य॒ज्ञस्य॑ । सम् । अ॒न॒क्तु॒ । दे॒वान् ॥
Hellwig Grammar
- narāśaṃsaḥ ← narāśaṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- dhāmāny ← dhāmāni ← dhāman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- añjan ← añj
- [verb noun], nominative, singular
- “smear; anoint; mix; color.”
- tisro ← tisraḥ ← tri
- [noun], accusative, plural, feminine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- divaḥ ← div
- [noun], accusative, plural, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- mahnā ← mahan
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness.”
- svarciḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svarciḥ ← arciḥ ← arcis
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; flare; light; beam; gleam; shininess.”
- ghṛtapruṣā ← ghṛta
- [noun], neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtapruṣā ← pruṣā ← pruṣ
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “dropping.”
- manasā ← manas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- havyam ← havya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- undan ← und
- [verb noun], nominative, singular
- mūrdhan
- [noun], locative, singular, masculine
- “head; battlefront; peak; top; mūrdhan [word]; leader; top.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- anaktu ← añj
- [verb], singular, Present imperative
- “smear; anoint; mix; color.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
सायण-भाष्यम्
नराशंसः नरैर्नेतृभिरृत्विग्भिः शंसनीयएतन्नामकोग्निः स्वर्चिः शोभनज्वालः सन् धामानिस्था- नानिआहुत्यधिकरणानितेजांसिप्रतिप्रत्येकम्मह्नास्वमहिम्ना अञ्चन् व्यक्तीकुर्वन् तिस्रोदिवः द्योत- मानांस्त्रीन् भूम्यादिलोकांश्चप्रतिप्रत्येकमञ्चन् स्थित्याभूमिम्प्रकाशेनान्तरिक्षंहविः प्रापणेनदिवमित्य- भिप्रायः यद्वा लोकानाम्प्रत्येकन्त्रित्वोपेतत्वात् तिस्रोदिवइत्यविरुद्धं तिस्रोदिवः पृथिवीस्तिस्रइत्यादि- मन्त्रवर्णात् । त्रयोवाइमेत्रिवृतोलोकाइतिब्राह्मणाञ्च । तथाघृतप्रुषाघृतंसिञ्चता भनसाहव्यंउन्दन् क्लेदयन् स्निग्धीकुर्वन् यज्ञस्यमूर्धन् मूर्धनिमुखेहोमसमयेदेवन् यष्टव्यान् समनक्तु सम्यक् व्यक्तीकरोतु तर्पयत्वित्यर्थः ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“May the bright Narāśaṃsa, illuminating the receptacles (of the offering) making manifest by his greatness the three radiant (regions) and diffusing the oblation at the season of sacrifice with butter-dispensing purpose, satisfy the gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Narāśaṃsa: in the preceding sūktas, tanūnapāt is the second person nification of Agni addressed; in this sūkta, he is omitted
Jamison Brereton
Narāśaṃsa, who anoints, counter(part) to the foundations (of the earth) and to the three heavens with his greatness, he of lovely
flames,
with his ghee-sprinkling mind wetting the oblation—at the head of the sacrifice let him anoint the gods altogether.
Jamison Brereton Notes
Pāda a is supposed to contain a lexeme práti √añj governing dhā́māni, but this would be the only ex. of the verbal idiom in the RV. I therefore take práti as governing dhā́māni ‘foundations’, in a parallel expression to tisró dívaḥ práti in b. I supply “of the earth” with dhā́māni on the basis of I.22.16 dhā́mabhiḥ pr̥thivyā́ḥ. The participle añján would be used absolutely and anticipate sám anaktu in d. The early part of the hymn has a tendency to station present participles at pāda ends, and not always with obj. (1d árhan, our 2a, 2c undán, 3a árhan).
Griffith
May Narasamsa lighting up the chambers, bright in his majesty through threefold heaven,
Steeping the gift with oil diffusing purpose, bedew the Gods at chiefest time of worship.
Oldenberg
Narâsamsa, anointing the abodes (of the sacrifice), equal by his greatness to the three heavens, endowed with beautiful light, moistening the offering, his mind being intent on scattering ghrita—may he anoint the gods on the summit of sacrifice.
Geldner
Narasamsa, der die Formen des Opfers einweiht, der an Größe die drei Himmel aufwiegt, der schönstrahlende, der mit schmalztriefenden Gedanken die Opferspende netzt, er soll an der Spitze des Opfers die Götter vereinen.
Grassmann
Der Männerpreis, der alle Stätten ausschmückt, mit seinem Glanz bestrahlend die drei Himmel, In sprühnder Lust mit Fett das Opfer netzend, im Opferanbruch salbe er die Götter.
Elizarenkova
Нарашанса
, смазывающий (все) места (жертвы),
(Своим) величием уравновешивает три неба, (он,) прекрасно-пламенный,
Орошающий жертву мыслью, кропящею жиром, –
Да умастит он всех богов во главе жертвы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अग्नि के दृष्टान्त से विद्वानों के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! आप जैसे (नराशंसः) मनुष्यों को प्रशंसा करने योग्य (धामानि) स्थानों को (प्रत्यञ्जन्) प्रकट करता हुआ (स्वर्चिः) प्रशंसित दीप्तिवाला अग्नि (मह्ना) अपने बड़प्पन से (तिस्रः) गार्हपत्य आहवनीय दाक्षिणात्य से तीन (दिवः) दीप्तियों को तथा (हव्यम्) भक्षण करने योग्य पदार्थ (प्रत्युन्दन्) आर्द्रपन से प्रतिकूल करता हुआ (यज्ञस्य) यज्ञ के (मूर्द्धन्) उत्तम अङ्ग में (घृतप्रुषा) तेज से परिपूर्ण प्रचण्ड वा (मनसा) अपने गुणों का जो विज्ञान उससे (देवान्) दिव्य गुण वा विद्वानों को अच्छे प्रकार प्रकट है वैसे (समनक्तु) प्रकट कीजिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे अग्नि बिजुली प्रसिद्ध और सूर्य रूप से सब व्यवहारों को पूर्ण करता है, वैसे विद्वान् जन विद्या धर्म और सुन्दर शील आदि की प्राप्ति से समस्त आशा जो मनुष्यों की उनको पूर्ण करें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन्भवान् यथा नराशंसो धामानि प्रत्यञ्जन् स्वर्चिरग्निर्मह्ना तिस्रो दिवो हव्यं प्रत्युन्दन् यज्ञस्य मूर्द्धन् घृतप्रुषा मनसा देवान् समनक्ति तथा समनक्तु ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाऽग्निदृष्टान्तेन विद्वद्विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नराशंसः) नरैराशंसनीयः (प्रति) (धामानि) स्थानानि (अञ्जन्) प्रकटीकुर्वन् (तिस्रः) गार्हपत्याहवनीयदाक्षिणात्यरूपास्त्रिविधाः (दिवः) दीप्तीः (प्रति) (मह्ना) महत्त्वेन (स्वर्चिः) प्रशंसितदीप्तिः (घृतप्रुषा) घृतेन तेजसा परिपूर्णस्तेन (मनसा) विज्ञानेन (हव्यम्) अत्तुमर्हम् (उन्दन्) आर्द्रीकुर्वन् (मूर्द्धन्) उत्तमाङ्गे (यज्ञस्य) सङ्गतस्य जगतो मध्ये (सम्) (अनक्तु) (देवान्) दिव्यान् गुणान् विदुषो वा ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथाऽग्निर्विद्युत्प्रसिद्धसूर्यरूपत्रयेण सर्वान् व्यवहारान्पिपूर्त्ति तथा विद्वांसः विद्याधर्मसुशीलादिप्रापणेन सर्वा आशा जनानां प्रपूरयन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे अग्नी, विद्युत, सूर्य हे तिन्ही सर्व व्यवहार पूर्ण करतात तसे विद्वानांनी विद्या, धर्म व सुंदर शील इत्यादींची प्राप्ती करून माणसांच्या सर्व आशा पूर्ण कराव्यात. ॥ २ ॥
03 ईळितो अग्ने - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ई॒ळि॒तो अ॑ग्ने॒ मन॑सा नो॒ अर्ह॑न्दे॒वान्य॑क्षि॒ मानु॑षा॒त्पूर्वो॑ अ॒द्य ।
स आ व॑ह म॒रुतां॒ शर्धो॒ अच्यु॑त॒मिन्द्रं॑ नरो बर्हि॒षदं॑ यजध्वम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
ई॒ळि॒तो अ॑ग्ने॒ मन॑सा नो॒ अर्ह॑न्दे॒वान्य॑क्षि॒ मानु॑षा॒त्पूर्वो॑ अ॒द्य ।
स आ व॑ह म॒रुतां॒ शर्धो॒ अच्यु॑त॒मिन्द्रं॑ नरो बर्हि॒षदं॑ यजध्वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इळः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ईळितो꣡ अग्ने म꣡नसा नो अ꣡र्हन्
देवा꣡न् यक्षि मा꣡नुषात् पू꣡र्वो अद्य꣡
स꣡ आ꣡ वह मरु꣡तां श꣡र्धो अ꣡च्युतम्
इ꣡न्द्रं नरो बर्हिष꣡दं यजध्वम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
árhan ← √arh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
īḷitáḥ ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
mánasā ← mánas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
adyá ← adyá (invariable)
{}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
mā́nuṣāt ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
pū́rvaḥ ← pū́rva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yakṣi ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ácyutam ← ácyuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
marútām ← marút- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śárdhaḥ ← śárdhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaha ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
barhiṣádam ← barhiṣád- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yajadhvam ← √yaj- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
ई॒ळि॒तः । अ॒ग्ने॒ । मन॑सा । नः॒ । अर्ह॑न् । दे॒वान् । य॒क्षि॒ । मानु॑षात् । पूर्वः॑ । अ॒द्य ।
सः । आ । व॒ह॒ । म॒रुता॑म् । शर्धः॑ । अच्यु॑तम् । इन्द्र॑म् । न॒रः॒ । ब॒र्हि॒ऽसद॑म् । य॒ज॒ध्व॒म् ॥
Hellwig Grammar
- īḍito ← īḍitaḥ ← īḍ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise; invite; raise.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- manasā ← manas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- arhan ← arh
- [verb noun], nominative, singular
- “should; may; rate; can; can; equal; necessitate.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yakṣi ← yaj
- [verb], singular, Present indikative
- “sacrifice; worship; worship.”
- mānuṣāt ← mānuṣa
- [noun], ablative, singular, masculine
- “human.”
- pūrvo ← pūrvaḥ ← pūrva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- sa ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vaha ← vah
- [verb], singular, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- marutāṃ ← marutām ← marut
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- śardho ← śardhaḥ ← śardhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “troop.”
- acyutam ← acyuta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “firm; regular; permanent; immovable; unchanging.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], vocative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- barhiṣadaṃ ← barhiṣadam ← barhiṣad
- [noun], accusative, singular, masculine
- yajadhvam ← yaj
- [verb], plural, Present imperative
- “sacrifice; worship; worship.”
सायण-भाष्यम्
हेअग्ने ईळितोस्माभिःस्तुतःसन् मनसास्मदनुरक्तेनदेवानांयगबुद्भ्यावाअर्हन् यागयोग्यःसन् मा- नुषाद्धोतुःपूर्वः पूर्वभावी नोस्मदर्थमद्यास्मिन् दिनेदेवान् यष्टव्यान् यक्षि त्वमेवयजसि सतादृशोय- ष्टात्वमावहआकारय कान् मरुतांशर्धोगणंअच्युतमक्षीणमिन्द्रन्तदविन्नाभूतमिन्द्रमपि यद्वा मरुद्बलोपे- तमिन्द्रंअनन्तरं हेनरोनेतारऋत्विजःबर्हिषदम्बर्हिषिसीद्न्तन्तमिन्द्रंयजध्वम् पूजयध्वम् ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, who are the venerable īḷita, do you, with mind favourably disposed towards us, offer today sacrifice to the gods, before the human (ministrant priest) as such, bring hither the company of the Maruts, the undecaying Indra, to whom, seated on the sacred grass, do you priests offer worship.”
Jamison Brereton
Solemnly invoked by (our) mind, o Agni, deserving (it), sacrifice today to the gods for us in front of the descendant of Manu.
Convey here the unstirrable troop of the Maruts. You men, sacrifice to Indra who sits on the ritual grass.
Griffith
Adored in heart, as is thy right, O Agni, serve the Gods first to-day before the mortal.
Bring thou the Marut host. Ye men do worship to Indra seated on the grass, eternal.
Oldenberg
Being magnified 1 in our mind, Agni, sacrifice for us to-day to the gods before the human (sacrificer) 2, thou who art worthy (of being the sacrificer). Conduct hither the unshakable host of the Maruts. Sacrifice, O men, to Indra who sits on the Barhis.
Geldner
Von uns im Geiste als der Würdige berufen, sollst du, Agni, heute die Götter noch vor dem menschlichen Hotri verehren. Fahr du die unentwegte Schar der Marut her! Verehret, ihr Männer, den Indra, wenn er auf dem Barhis sitzt!
Grassmann
Erfleht von uns mit Inbrunst, kund’ger Agni, verehre heut die Götter vor dem Menschen, So fahre her die Marutschar, die feste; den Indra, ehrt, o Männer, der die Streu liebt.
Elizarenkova
Призванный
, о Агни, нашей мыслью как достойный,
Принеси сегодня жертву богам, (находясь) впереди человеческого (хотара)!
Привези несотрясаемую толпу Марутов!
Принесите жертву Индре, восседающему на соломе, о мужи!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) बिजुली के समान प्रचण्ड प्रतापवाले विद्वान् जन ! (मानुषात्) और मनुष्य से (पूर्वः) प्रथम (नः) हम लोगों का (अर्हन्) सत्कार करते हुए (ईडितः) स्तुति को प्राप्त (मनसा) विज्ञान से (देवान्) दिव्य गुणों के समान विद्वानों का (यक्षि) सत्कार करते हैं। (सः) सो आप (मरुताम्) पवनों के (अच्युतम्) न नष्ट होनेवाले (इन्द्रम्) बिजुलीरूप (बर्हिषदम्) बड़े-बड़े पदार्थों में स्थिर होनेवाले (शर्द्धः) बल को (अद्य) आज (आवह) प्राप्त कीजिये। हे (नरः) अग्रगामी नायकजनो ! उसको आप लोग (यजध्वम्) प्राप्त हूजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वानों का सत्कार कर विद्या को ग्रहण कराती हुई पवनों में स्थिर होनेवाली बिजुली को ग्रहण कर सकते हैं, वे अक्षयबली होकर सर्वत्र सत्कार को प्राप्त होते हैं ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने मानुषात्पूर्वो नोऽस्मानर्हन्नीळितो मनसा देवान् यक्षि स त्वं मरुतामच्युतमिन्द्रं बर्हिषदं शर्द्धोऽद्यावह। हे नरः तं यूयं यजध्वम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ईळितः) स्तुतः (अग्ने) विद्युदिव विद्वन् (मनसा) विज्ञानेन (नः) अस्मान् (अर्हन्) सत्कुर्वन् (देवान्) दिव्यगुणानिव विदुषः (यक्षि) यजसि (मानुषात्) मानवात् (पूर्वः) प्रथमः (अद्य) (सः) (आ) (वह) प्रापय (मरुताम्) वायूनाम् (शर्द्धः) बलम् (अच्युतम्) (इन्द्रम्) विद्युदाख्यम् (नरः) नायकाः (बर्हिषदम्) बृहत्सु पदार्थेषु सीदन्तम् (यजध्वम्) सङ्गच्छध्वम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विदुषः सत्कृत्य विद्यां ग्राहयन्तीं वायुस्थां विद्युतं ग्रहीतुं शक्नुवन्ति, तेऽक्षयबला भूत्वा सर्वत्र सत्कृता भवन्ति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वानांचा सत्कार करून विद्या ग्रहण करतात व वायूमध्ये असलेल्या विद्युतचे ग्रहण करू शकतात ते अक्षय बलवान बनून सर्वत्र सत्कारास पात्र ठरतात. ॥ ३ ॥
04 देव बर्हिर्वर्धमानम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
देव॑ बर्हि॒र्वर्ध॑मानं सु॒वीरं॑ स्ती॒र्णं रा॒ये सु॒भरं॒ वेद्य॒स्याम् ।
घृ॒तेना॒क्तं व॑सवः सीदते॒दं विश्वे॑ देवा आदित्या य॒ज्ञिया॑सः ॥
मूलम् ...{Loading}...
देव॑ बर्हि॒र्वर्ध॑मानं सु॒वीरं॑ स्ती॒र्णं रा॒ये सु॒भरं॒ वेद्य॒स्याम् ।
घृ॒तेना॒क्तं व॑सवः सीदते॒दं विश्वे॑ देवा आदित्या य॒ज्ञिया॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बर्हिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
दे꣡व बर्हिर् व꣡र्धमानं सुवी꣡रं
स्तीर्णं꣡ राये꣡ सुभ꣡रं वे꣡दि अस्या꣡म्
घृते꣡नाक्तं꣡ वसवः सीदतेदं꣡
वि꣡श्वे देवा आदित्या यज्ञि꣡यासः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
barhiḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:VOC, gender:N, number:SG}
déva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:N, number:SG}
suvī́ram ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:N, number:SG}
várdhamānam ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
asyā́m ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
stīrṇám ← √str̥̄- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
subháram ← subhára- (nominal stem)
{case:VOC, gender:N, number:SG}
védī ← védi- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
aktám ← √añj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ghr̥téna ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sīdata ← √sad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vasavaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
ādityāḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
devāḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
yajñíyāsaḥ ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
देव॑ । ब॒र्हिः॒ । वर्ध॑मानम् । सु॒ऽवीर॑म् । स्ती॒र्णम् । रा॒ये । सु॒ऽभर॑म् । वेदी॒ इति॑ । अ॒स्याम् ।
घृ॒तेन॑ । अ॒क्तम् । व॒स॒वः॒ । सी॒द॒त॒ । इ॒दम् । विश्वे॑ । दे॒वाः॒ । आ॒दि॒त्याः॒ । य॒ज्ञिया॑सः ॥
Hellwig Grammar
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], vocative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- vardhamānaṃ ← vardhamānam ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- suvīraṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīraṃ ← vīram ← vīra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- stīrṇaṃ ← stīrṇam ← stṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “spread; kill; lay; cover.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- subharaṃ ← subharam ← subhara
- [noun], nominative, singular, neuter
- vedy ← vedī ← vedi
- [noun], locative, singular, feminine
- “Vedi; pedestal.”
- asyām ← idam
- [noun], locative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ghṛtenāktaṃ ← ghṛtena ← ghṛta
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtenāktaṃ ← aktam ← añj
- [verb noun], accusative, singular
- “smear; anoint; mix; color.”
- vasavaḥ ← vasu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- sīdatedaṃ ← sīdata ← sad
- [verb], plural, Present imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- sīdatedaṃ ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- viśve ← viśva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ādityā ← ādityāḥ ← āditya
- [noun], vocative, plural, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- yajñiyāsaḥ ← yajñiya
- [noun], vocative, plural, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
सायण-भाष्यम्
हेबर्हिःदेव एतदभिमानिन्नग्ने वर्धमानं सुवीरं शोभन वीरसम्पादकं सुभरंसुपूर्णंस्तीर्णं अस्मदीयैरृ- त्विग्भिरास्तृतं भव किमर्थं रायेधनाय अस्यांवेदीवेद्यां सप्तम्यर्थेप्रगृह्यसञ्ज्ञा संहितायां यणादेशश्छा- न्दसः घृतेनाज्येनक्तमिदंस्निग्धम्बर्हिःसीदत के हेवसवः एतन्नामकाः हेविशेसर्वे देवाः हेआदित्याःयज्ञि- यासोयज्ञार्हास्तेयूयमिदम्बर्हिः सीदत अस्मिन्बर्हिषिनिषीदतेत्यर्थः ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“Divine grass, let the Vasus, the VIśvedevas, the adorable Āditya, sit upon this flourishing, invigrating, well-grown, sacred grass, strewn for the sakeof wealth upon this altar, and sprinkled with butter.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Divine grass: the barhis, or a person nification of Agni
Jamison Brereton
O divine Ritual Grass—growing strong, affording good heroes, having a lovely burden [=the gods], strewn on this altar here for wealth.
Good ones, sit here on it, which is anointed with ghee—all you gods, Ādityas, worthy of the sacrifice.
Jamison Brereton Notes
The apparent loc. védī (so Pp.) should probably be read védi for metrical reasons (see Oldenberg: “nur angeblich Pragṛhya” [Noten]; Proleg. 456). AiG III.154-55 is skeptical about a loc. -ī to -i-stems and suggests that this, the clearest example, is actually to be explained by haplology from *védy[ām] asyā́m, which seems highly unlikely, esp. since it would make the cadence metrically irreparable. I think we have to take this form as given and as a locative (not instr.), with a metrically short final vowel, which may result from shortening in hiatus. For a similar ex. see bhū́mī (/ -i) in IX.61.10 and comm. thereon.
The last pāda contains a mixture of voc. (devā ādityāḥ) and nom. (yajñíyāsaḥ), with pāda-initial víśve ambiguous, since the accent may derive from its position. The tr. does not reflect this case mixture, since a meticulous separation would be fussy and serve no purpose.
Griffith
O Grass divine, increasing, rich in heroes, strewn for wealth’ sake, well laid upon this altar,-
On this bedewed with oil sit ye, O Vasus, sit all ye Gods, ye Holy, ye Adityas.
Oldenberg
O divine Barhis! On this (Barhis) which is large, rich in valiant men, which has been spread on this Vedi (or sacrificial altar) rich in gain, ready for wealth, which is anointed with ghrita, sit down, O Vasus, O Visve devâs, O Âdityas 1 worthy of worship!
Geldner
Göttliches Barhis, anwachsend, Helden tragend bist du zum Reichtum hingebreitet auf dieser Vedi, eine schöne Last tragend. Setzet euch, ihr Vasu´s auf dieses mit Schmalz gesalbte Barhis, ihr Allgötter, Aditya´s, alle opferwürdig.
Grassmann
O Göttin Streu, dich dehnend männerhegend gestreut zum Heil, gefestigt hier am Altar; Gesalbt mit Fett, o setzt euch drauf, ihr Guten, o Götter alle, heilige Aditja’s.
Elizarenkova
О божественная
жертвенная солома
, возрастающая, дающая богатство из мужей,
Разостланная для богатства на этом алтаре, несущая прекрасное бремя, –
О Васу, сядьте на нее, умащенную жиром,
О Все-Боги, Адитьи, достойные жертв!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देव) अग्नि के समान प्रकाशमान ! आप (राये) धन के लिये (स्तीर्णम्) जो ढँपा हुआ (सुवीरम्) जिससे अच्छे-अच्छे वीर होते हैं, उस (वर्द्धमानम्) बढ़ते हुए (सुभरम्) सुख के धारण करने योग्य (बर्हिः) जल को (अस्याम्) इस (वेदी) वेदी में (घृतेन) घी से (अक्तम्) युक्त करो। हे (वसवः) पृथिव्यादिकों वा (आदित्याः) महीनों के समान विद्वानों ! तुम जैसे (यज्ञियासः) यज्ञ करने में समर्थ (विश्वे) समस्त (देवाः) दिव्य गुणयुक्त विद्वान् जन (इदम्) इस धन को प्राप्त होते हैं, वैसे उसको (सीदत) प्राप्त होओ ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिये कि अवश्य अन्तरिक्षस्थ जल सुगन्ध्यादि पदार्थ युक्त करें, जिससे समस्त प्राणी आरोग्य हों ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देव त्वं राये स्तीर्णं सुवीरं वर्द्धमानं सुभरं बर्हिरस्यां वेदी घृतेनाक्तं कुरु। हे वसव इवादित्याश्चेव यूयं यथा यज्ञियासो विश्वे देवा इदमासीदन्ति तथा सीदत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देव) अग्निरिव द्योतमान (बर्हिः) उदकम्। बर्हिरित्युदकना० निघं० १। १२ (वर्द्धमानम्) (सुवीरम्) शोभना वीरा यस्मात् (स्तीर्णम्) आच्छादितम् (राये) धनाय (सुभरम्) भर्त्तुं योग्यम् (वेदी) वेद्याम्। अत्र सुपां सुलुगिति ङेर्लोपः (अस्याम्) (घृतेन) आज्येन (अक्तम्) युक्तम् (वसवः) पृथिव्यादयः (सीदत) प्राप्नुत (इदम्) (विश्वे) सर्वे (देवाः) दिव्यगुणयुक्ताः (आदित्याः) मासाः (यज्ञियासः) यज्ञमर्हाः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैरवश्यमन्तरिक्षस्थं जलं सुगन्ध्यादिपदार्थयुक्तं कर्त्तव्यं यतः सर्वे प्राणिनोऽरोगाः स्युः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी अंतरिक्षातील जल सुगंधित पदार्थांनी युक्त करावे, ज्यामुळे संपूर्ण प्राणी निरोगी व्हावेत. ॥ ४ ॥
05 वि श्रयन्तामुर्विया - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि श्र॑यन्तामुर्वि॒या हू॒यमा॑ना॒ द्वारो॑ दे॒वीः सु॑प्राय॒णा नमो॑भिः ।
व्यच॑स्वती॒र्वि प्र॑थन्तामजु॒र्या वर्णं॑ पुना॒ना य॒शसं॑ सु॒वीर॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
वि श्र॑यन्तामुर्वि॒या हू॒यमा॑ना॒ द्वारो॑ दे॒वीः सु॑प्राय॒णा नमो॑भिः ।
व्यच॑स्वती॒र्वि प्र॑थन्तामजु॒र्या वर्णं॑ पुना॒ना य॒शसं॑ सु॒वीर॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - देवीर्द्वारः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि꣡ श्रयन्ताम् उर्विया꣡ हूय꣡माना
द्वा꣡रो देवीः꣡ सुप्रायणा꣡ न꣡मोभिः
व्य꣡चस्वतीर् वि꣡ प्रथन्ताम् अजुर्या꣡
व꣡र्णम् पुनाना꣡ यश꣡सं सुवी꣡रम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hūyámānāḥ ← √hū- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:PASS}
śrayantām ← √śri- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
urviyā́ ← urviyā́ (invariable)
{}
ví ← ví (invariable)
{}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
dvā́raḥ ← dvā́r- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
námobhiḥ ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
suprāyaṇā́ḥ ← suprāyaṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ajuryā́ḥ ← ajuryá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
prathantām ← √prathⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
{}
vyácasvatīḥ ← vyácasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
punānā́ḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
suvī́ram ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
várṇam ← várṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yaśásam ← yaśás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वि । श्र॑यन्ताम् । उ॒र्वि॒या । हू॒यमा॑नाः । द्वारः॑ । दे॒वीः । सु॒प्र॒ऽअ॒य॒नाः । नमः॑ऽभिः ।
व्यच॑स्वतीः । वि । प्र॒थ॒न्ता॒म् । अ॒जु॒र्याः । वर्ण॑म् । पु॒ना॒नाः । य॒शस॑म् । सु॒ऽवीर॑म् ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- śrayantām ← śri
- [verb], plural, Present imperative
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- urviyā
- [adverb]
- “wide; widely.”
- hūyamānā ← hūyamānāḥ ← hvā
- [verb noun], nominative, plural
- “raise; call on; call; summon.”
- dvāro ← dvāraḥ ← dvār
- [noun], nominative, plural, feminine
- “door; means.”
- devīḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, feminine
- “divine.”
- suprāyaṇā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suprāyaṇā ← prāyaṇāḥ ← prāyaṇa
- [noun], nominative, plural, feminine
- namobhiḥ ← namas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- vyacasvatīr ← vyacasvatīḥ ← vyacasvat
- [noun], nominative, plural, feminine
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- prathantām ← prath
- [verb], plural, Present imperative
- “be known; expand; expand; boom.”
- ajuryā ← ajuryāḥ ← ajurya
- [noun], nominative, plural, feminine
- “ageless; amaranthine.”
- varṇam ← varṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “color; caste; complexion; vowel; varṇa [word]; vowel; syllable; appearance; Karat; people; beauty; varṇa; gold; color; complexion.”
- punānā ← punānāḥ ← pū
- [verb noun], nominative, plural
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- yaśasaṃ ← yaśasam ← yaśas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “esteemed; celebrated; glorious; honorable.”
- suvīram ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīram ← vīram ← vīra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
द्वारोदेवीः अग्नेर्द्वाराभिमानिन्योदेव्योविश्रयन्तां विविच्यश्रयन्तां विवृतापिधानाभवन्तु कीदृश- स्ताः उर्विया उर्व्यःमहत्यः नमोभिर्नमस्कारोपेतैःस्तोत्रैर्हूयमानाः सुप्रायणाः सुष्ठुप्रकर्षेणगन्तव्याःईदृ- श्योदेव्योविश्रयन्तां किञ्च व्यचस्वतीः व्याप्तिमत्यः अजुर्याः अहिंस्याः अजननावा सुवीरंशोभनपुत्रा- द्युपेतं यशसंयशोयुक्तं वर्णं वर्णनीयंरूपविशेषं पुनानाः यजमानायशोधयित्र्यः सम्पादयित्र्योदेव्योवि- प्रथन्तां विशेषेणप्रख्याताभवन्तु ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Let the divine doors, spacious and easily accessible, and to be saluted with prostrations, be set open; let them be celebrated as expansive, uninjurable, and conferring sanctity upon the illustrious class (of worshippers), possessed of virtuous progeny.”
Jamison Brereton
Let them gape open widely—the Divine Doors, easy to approach—when invoked with reverences.
Expansive, let the unaging ones spread forth, purifying their own “color” [=people] (so that it is) glorious, rich in heroes.
Jamison Brereton Notes
As Oldenberg points out, suprāyaṇá- is metrically bad here and worse in several other occurrences; it should be read *suprayāṇá-, which presumably belongs to √yā, not √i.
I take the adjectives in d (yaśásaṃ suvī́ram) as proleptic, the result of the purification, though this interpr. isn’t strictly necessary.
Griffith
Wide be the Doors, the Goddesses, thrown open, easy to pass, invoked, through adorations,
Let them unfold, expansive, everlasting, that sanctify the class famed, rich in heroes.
Oldenberg
May the divine doors which are easily passable, open themselves wide when invoked with adoration. May they, the far-embracing, undecaying ones, open wide, purifying our glorious race 1 which is rich in valiant men.
Geldner
Es sollen sich die göttlichen, gern betretenen Tore weit auftun, unter Verneigung angerufen. Die vielfassenden, alterlosen sollen sich breit machen, die angesehene, aus Meistern bestehende Kaste heiligend.
Grassmann
Die Götterthore mögen weit sich aufthun, die angerufnen, schön bewegt durch Andacht, Die grossen ew’gen mögen weit sich öffnen, erregend schönes, männerreiches Glänzen.
Elizarenkova
Широко растворитесь, призываемые
Божественные
врата
, дарующие приятный вход благодаря (нашим) поклонам!
Да расступятся, (чтобы быть) просторными, нестареющие (врата),
Очищая славную варну, богатую прекрасными мужами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब स्त्री-पुरुषों के आचरण को कहते हैं।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पुरुषो ! आप (नमोभिः) अन्नादिकों वा (उर्विया) पृथिवी के साथ वर्त्तमान (द्वारः) द्वारों के समान शोभावती हुईं और (हूयमानाः) ग्रहण की हुईं (सुप्रायणाः) जिनकी सुन्दर चाल (अजुर्याः) ज्वररहित मनुष्यों में उत्तमता को प्राप्त (सुवीरम्) उत्तम वीरों से युक्त (यशसम्) यश और (वर्णम्) अपने रूप को (पुनानाः) पवित्र करती हुईं (व्यचस्वतीः) समस्त गुणों में व्याप्ति रखनेवाली (देवीः) देदीप्यमान अर्थात् चमकती-दमकती हुई स्त्रियों को (विश्रयन्ताम्) विशेषता से आश्रय करो और उनके साथ शास्त्र वा सुखों को (विप्रथन्ताम्) विशेषता को कहो-सुनो ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे कारुकों के बनाये हुए घरों में सुन्दर शोभायुक्त बनाये हुए द्वारे होवें, वैसे विदुषी धर्म्मपरायणा पतिव्रता स्त्रियाँ कीर्त्तिमती और उत्तम सन्तानों की उत्पन्न करनेवाली होती हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पुरुषा भवन्तो नमोभिरुर्विया सह वर्त्तमाना द्वार इव सुशोभमाना हूयमानाः सुप्रायणा अजुर्या सुवीरं यशसं वर्णं पुनाना व्यचस्वतीर्देवीस्स्त्रियो विश्रयन्तां ताभिः सह शास्त्राणि सुखानि वा विप्रथन्ताम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ स्त्रीपुरुषाचरणमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) (श्रयन्ताम्) सेवन्ताम् (उर्विया) पृथिव्या सह (हूयमानाः) जुह्वानाः (द्वारः) द्वार इव सुशोभमानाः (देवीः) देदीप्यमानाः (सुप्रायणाः) सुष्ठु प्रायणं गमनं यासां ताः (नमोभिः) अन्नादिभिः (व्यचस्वतीः) व्याप्तिमतीः (वि) (प्रथन्ताम्) प्रख्यान्तु (अजुर्याः) ज्वररहितेषु साध्वीः (वर्णम्) स्वरूपम् (पुनानाः) पवित्रकारिकाः (यशसम्) कीर्त्तिम् (सुवीरम्) उत्तमवीरयुक्तम् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सुशिल्पिभिर्निर्मितेषु गृहेषु निर्मितानि सुशोभायुक्तानि द्वाराणि भवेयुस्तथा विदुष्यो धार्मिक्यः पतिव्रताः स्त्रियः कीर्त्तिमत्यः सुसन्तानोत्पादिका भवन्ति ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे कारागिरांनी निर्माण केलेल्या घरात सुंदर शोभिवंत दरवाजे असतात तसे विदुषी धर्मपरायण पतिव्रता स्त्रिया कीर्तिमान व उत्तम संताने निर्माण करतात. ॥ ५ ॥
06 साध्वपांसि सनता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सा॒ध्वपां॑सि स॒नता॑ न उक्षि॒ते उ॒षासा॒नक्ता॑ व॒य्ये॑व रण्वि॒ते ।
तन्तुं॑ त॒तं सं॒वय॑न्ती समी॒ची य॒ज्ञस्य॒ पेशः॑ सु॒दुघे॒ पय॑स्वती ॥
मूलम् ...{Loading}...
सा॒ध्वपां॑सि स॒नता॑ न उक्षि॒ते उ॒षासा॒नक्ता॑ व॒य्ये॑व रण्वि॒ते ।
तन्तुं॑ त॒तं सं॒वय॑न्ती समी॒ची य॒ज्ञस्य॒ पेशः॑ सु॒दुघे॒ पय॑स्वती ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषासानक्ता
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
साधु꣡ अ꣡पांसि सन꣡ता न उक्षिते꣡
उषा꣡सान꣡क्ता वयि꣡येव रण्विते꣡
त꣡न्तुं ततं꣡ संव꣡यन्ती समीची꣡
यज्ञ꣡स्य पे꣡शः सुदु꣡घे प꣡यस्वती
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ápāṁsi ← ápas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sādhú ← sādhú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sanátā ← sanátā (invariable)
{}
ukṣité ← √vakṣ- (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, non-finite:PPP}
iva ← iva (invariable)
{}
raṇvité ← raṇvitá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
uṣā́sānáktā ← uṣā́sānáktā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
vayyā̀ ← vayyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
samīcī́ ← samyáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
saṁváyantī ← √u- 2 (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
tántum ← tántu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tatám ← √tan- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
páyasvatī ← páyasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
péśaḥ ← péśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sudúghe ← sudúgha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सा॒धु । अपां॑सि । स॒नता॑ । नः॒ । उ॒क्षि॒ते इति॑ । उ॒षसा॒नक्ता॑ । व॒य्या॑ऽइव । र॒ण्वि॒ते इति॑ ।
तन्तु॑म् । त॒तम् । सं॒वय॑न्ती॒ इति॑ स॒म्ऽवय॑न्ती । स॒मी॒ची इति॑ स॒म्ऽई॒ची । य॒ज्ञस्य॑ । पेशः॑ । सु॒दुघे॒ इति॑ सु॒ऽदुघे॑ । पय॑स्वती॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- sādhv ← sādhu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “good; good; correct; correct; sādhu [word]; excellent; efficient.”
- apāṃsi ← apas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “work; deed.”
- sanatā
- [adverb]
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ukṣite ← vakṣ
- [verb noun], nominative, dual
- “grow; grow.”
- uṣāsānaktā
- [noun], nominative, dual, feminine
- “dawn; night.”
- vayyeva ← vayyā ← vayī
- [noun], nominative, dual, feminine
- vayyeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- raṇvite ← raṇvita
- [noun], nominative, dual, feminine
- tantuṃ ← tantum ← tantu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “thread; fiber; lineage; cobweb; fibril; stalk.”
- tataṃ ← tatam ← tan
- [verb noun], accusative, singular
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- saṃvayantī ← saṃve ← √ve
- [verb noun], nominative, dual
- samīcī ← samyañc
- [noun], nominative, dual, feminine
- “conjugate; united.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- peśaḥ ← peśas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “decoration; shape.”
- sudughe ← sudughā
- [noun], nominative, dual, feminine
- “cow.”
- payasvatī ← payasvat
- [noun], nominative, dual, feminine
- “sappy; watery; milk(a).”
सायण-भाष्यम्
साधुसाधूनि नोस्मदीयानि अपांसि कर्माणि उद्दिश्य सनता सनातनेन अविच्छिन्न प्रवृत्तिकेन- स्तोत्रादिना उक्षिते पूजिते यद्वा पुराणवाचीविभक्त्यन्तः सनच्छब्दोस्ति तस्यप्रथमाद्विवचनस्याका- रः सनातने नित्येइत्यर्थः अस्मिन्पक्षे उक्षिते फलस्यसेचयित्र्यौ कर्तरिनिष्ठा उषासानक्ता अहोरात्रदे- वते वय्याइव कुशलेइव रण्विते शब्दितेस्तुते परस्परङ्गच्छ्न्त्यौवा ततं विस्तृतं तन्तुं तन्तुस्थानीयं यज्ञावयवं सन्तयन्ती सम्यक् चित्रं सहवा वयन्त्यौ उत्पादयित्र्यौ समीची सम्यक् प्रवृत्तिके परस्परा- नुकूले किमर्थंसंवयन्ती यज्ञस्यानुष्ठीयमानस्यपेशोरूपन्निर्मातुमितिशेषः यज्ञन्निवर्तयितुं तदवयवानु- क्रमेणानुष्ठापयित्र्यावित्यर्थः अहोरात्राभ्यांहियज्ञास्तन्यन्ते सुदुघे सुष्ठु फलस्यदोग्ध्र्यौ पयस्वत उदक- वत्यौ अहोरात्राभ्याङ्खलुवृष्टिर्जायते एवम्महानुभावे अहोरात्रदेवते अस्मद्यज्ञं निर्वहतामित्यर्थः ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“In regard of our good deeds, Day and Night, perpetually reverenced, are interweaving in concert, like two famous feminine le weavers, the extended thread, (to complete) the web of the sacrifice, liberal yielders (of rewards), containers of water.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Like two famous feminine le weavers: vayyeva raṇvite = vayya iva vānakuśale iva śabdite, stute
Jamison Brereton
Strengthened of old for us, Dawn and Night, like happy weavers on target at their labors,
jointly interweaving the stretched thread, the ornament of the sacrifice— the good milk-cows rich in milk.
Jamison Brereton Notes
In b vayyèva belongs to a vṛkī́-type stem vayī́- ‘weaver’, here in the dual. Oldenberg suggests that it doesn’t really matter if we analyze it as vayí yā iva, with masc. du., or vayí ye (i)va with fem. du., but given that the other adjectives in the hemistich, ukṣité … raṇvité, are feminine in form and that uṣā́sanáktā is regularly fem., the latter seems more likely.
The vs. lacks a finite verb and there is no verbal form, finite or participial, to govern ápāṃsi ‘labors’ in a. Most tr. supply ‘work’ vel sim., but I think it’s possible that sādhú is an adverbial predicate, “on target” in the published translation, and that it loosely governs ápāṃsi.
Griffith
Good work for us, the glorious Night and Morning, like female weavers, waxen from aforetime,
Yielders of rich milk, interweave in concert the long-extended thread, the web of worship.
Oldenberg
May Dawn and Night, grown strong from of old, joyful like two birds (?) 1, (do) their work well for us—they who weave, turned towards each other, the stretched-out warp, the ornamented form of the sacrifice 2, (the two goddesses) flowing with plenty, rich in milk.
Geldner
Nacht und Morgen, seit alters erwachsen, wirken für uns ihre trefflichen Werke wie zwei fröhliche Weberinnen, die vereint den aufgespannten Aufzug und die Verzierung des Opfers verweben, sie die gutmelkenden, milchreichen Kühe.
Grassmann
Stets wirken schöne Werk’ uns Nacht und Morgen, die beiden hohen, wie zwei muntre Schwestern, Gemeinsam webend den gespannten Aufzug, des Opfers Schmuck, die milchbegabten Mütter.
Elizarenkova
Ушас и Ночь
, возросшие от века, (творят) для нас
(Свои) благие деяния: словно две радостные ткачихи
Ткут они вместе натянутую нить,
Украшение жертвы, (они,) две дойные коровы, полные молока.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्रीपुरुषो ! (तन्तुम्) सूत को (वय्येव) जैसे वस्त्र बनवानेवाली नली वा (रण्विते) शब्दायमान (यज्ञस्य) सराहने योग्य यज्ञकर्म के (ततम्) विस्तृत (पेशः) रूप को (संवयन्ती) उत्पन्न कराते और (समीची) अच्छे प्रकार अपनी-अपनी कक्षा में चलते हुए (पयस्वती) प्रशंसित जलयुक्त (सुदुघे) सुन्दरता से सब कामों को पूरा करनेहारे (उक्षिते) सींचे हुए (उषासानक्ता) रात्रि-दिन के समान तुम दोनों (नः) हम लोगों के लिये (सनता) नम्रभाव के साथ वर्त्तमान (साधु) उत्तम (अपांसि) कर्मों को कराओ ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। सन्तान और भृत्यजन अपने पालनेवाले स्त्रीपुरुषों के प्रति ऐसी प्रार्थना करें कि तुम हमसे धर्मयुक्त कार्य कराओ ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रीपुरुषौ तन्तुं वय्येव रण्विते यज्ञस्य ततं पेशः संवयन्ती समीची पयस्वती सुदुघ उक्षित उषासानक्तेव युवां नोऽस्मभ्यं सनता साध्वपांसि कारयतम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (साधु) साधूनि (अपांसि) कर्माणि (सनता) नतेन सह वर्त्तमानानि (नः) अस्मभ्यम् (उक्षिते) सिञ्चिते (उषासानक्ता) रात्रिदिने (वय्येव) परसाधिका नलिकेव (रण्विते) शब्दायमाने (तन्तुम्) सूत्रम् (ततम्) विस्तृतम् (संवयन्ती) निर्मिमाना (समीची) सम्यगञ्चती (यज्ञस्य) यष्टु सङ्गन्तुमर्हस्य (पेशः) रूपम् (सुदुघे) सुष्ठु प्रपूरिके (पयस्वती) प्रशस्तजलयुक्ते ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। सन्ताना भृत्याश्च दम्पती प्रति एवं प्रार्थयेयुर्युवामस्माभिर्धर्म्याणि कर्माणि कारयतम् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. संतान व सेवकांनी आपले पालन करणाऱ्या स्त्री-पुरुषांना अशी प्रार्थना करावी, की तुम्ही आम्हाला धार्मिक कार्यात युक्त करा. ॥ ६ ॥
07 दैव्या होतारा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दैव्या॒ होता॑रा प्रथ॒मा वि॒दुष्ट॑र ऋ॒जु य॑क्षतः॒ समृ॒चा व॒पुष्ट॑रा ।
दे॒वान्यज॑न्तावृतु॒था सम॑ञ्जतो॒ नाभा॑ पृथि॒व्या अधि॒ सानु॑षु त्रि॒षु ॥
मूलम् ...{Loading}...
दैव्या॒ होता॑रा प्रथ॒मा वि॒दुष्ट॑र ऋ॒जु य॑क्षतः॒ समृ॒चा व॒पुष्ट॑रा ।
दे॒वान्यज॑न्तावृतु॒था सम॑ञ्जतो॒ नाभा॑ पृथि॒व्या अधि॒ सानु॑षु त्रि॒षु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - दैव्यौ होतारौ प्रचेतसौ
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
दइ꣡व्या हो꣡तारा प्रथमा꣡ विदु꣡ष्टर
ऋजु꣡ यक्षतः स꣡म् ऋचा꣡ वपु꣡ष्टरा
देवा꣡न् य꣡जन्ताव् ऋतुथा꣡ स꣡म् अञ्जतो
ना꣡भा पृथिव्या꣡ अ꣡धि सा꣡नुषु त्रिषु꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
daívyā ← daívya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
hótārā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
prathamā́ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
vidúṣṭarā ← vidúṣṭara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
r̥cā́ ← ŕ̥c- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
r̥jú ← r̥jú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
vapúṣṭarā ← vápuṣṭara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
yakṣataḥ ← √yaj- (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
añjataḥ ← √añj- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
r̥tuthā́ ← r̥tuthā́ (invariable)
{}
sám ← sám (invariable)
{}
yájantau ← √yaj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
nā́bhā ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
sā́nuṣu ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
triṣú ← trí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
दैव्या॑ । होता॑रा । प्र॒थ॒मा । वि॒दुःऽत॑रा । ऋ॒जु । य॒क्ष॒तः॒ । सम् । ऋ॒चा । व॒पुःऽत॑रा ।
दे॒वान् । यज॑न्तौ । ऋ॒तु॒ऽथा । सम् । अ॒ञ्ज॒तः॒ । नाभा॑ । पृ॒थि॒व्याः । अधि॑ । सानु॑षु । त्रि॒षु ॥
Hellwig Grammar
- daivyā ← daivya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “divine; divine; celestial.”
- hotārā ← hotṛ
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Hotṛ.”
- prathamā ← prathama
- [noun], nominative, dual, masculine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- viduṣṭara ← viduṣṭaraḥ ← viduṣṭara
- [noun], nominative, dual, masculine
- ṛju
- [noun], accusative, singular, neuter
- “honest; straight; straight; ṛju [word]; sincere; erect; upright.”
- yakṣataḥ ← yaj
- [verb], dual, Aorist conj./subj.
- “sacrifice; worship; worship.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ṛcā ← ṛc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Rig-Veda; Mantra; verse; ṛc [word]; ṛc.”
- vapuṣṭarā ← vapuṣṭara
- [noun], nominative, dual, masculine
- “fantastic.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yajantāv ← yajantau ← yaj
- [verb noun], nominative, dual
- “sacrifice; worship; worship.”
- ṛtuthā
- [adverb]
- “seasonably.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- añjato ← añjataḥ ← añj
- [verb], dual, Present conjunctive (subjunctive)
- “smear; anoint; mix; color.”
- nābhā ← nābhi
- [noun], locative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- pṛthivyā ← pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- sānuṣu ← sānu
- [noun], locative, plural, masculine
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- triṣu ← tri
- [noun], locative, plural, masculine
- “three; tri/tisṛ [word].”
सायण-भाष्यम्
दैव्या दिविभवोदिव्योग्निः तस्माद्दिव्यादग्नेर्जातौ होताराआह्वातारौ देवानांहोमनिष्पादकौवा- ग्नी पार्थिवान्तरिक्ष्यौ प्रथमाप्रथमंयष्टव्यौ विदुष्टराविद्वत्तमौ वपुष्टराप्रकृष्टवपुषौदेवावृचा मन्त्रेण ऋ- जुअविकलं यथातथासम्यक् यक्षतः पूजयतः ऋतुथातत्तदृतौ तत्रतत्रकाले देवान् यष्टव्यान् यजन्तौ देवौ पृथिव्याः नाभानाभौ उत्तरवेद्यां अधिउपरि त्रिषुसानुषुसमुच्छ्रितेषु प्रदेशेषुगार्हपत्यादिषु सम- ञ्चतः समाङ्क्तां अञ्चतेर्लेट्यडागमः ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Let the two divine invokers of the gods, the first (to be reverenced), most wise, sincerely worshipping with sacred texts, most excellent in form, offering homage to the gods in due season, present oblations in the three high plural ces upon the navel of the earth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Two divine invokers of the gods: the person nified fires of earth and the firmament, under the character of, two ministeringpriests; the navel of the earth: this is the usual altar; the three high plural ces: sānuṣu triṣu, are the three sacred fires: gārhapatya, āhavanīya and dakṣiṇā
Jamison Brereton
The first two Divine Hotars, more knowing, more wondrous, together will sacrifice rightly with their chant.
Sacrificing to the gods according to the proper season, they jointly
anoint them on the navel of the earth, on the three backs (of the fires).
Jamison Brereton Notes
Renou and Witzel Gotō supply ‘sacrifice’ as the obj. of sám añjataḥ, but since acc. devā́n is already available and was the obj. of exactly the same verb in 2d (sám anaktu devā́n), this is unnecessary.
Griffith
Let the two heavenly Heralds, first, most wise, most fair, present oblation duly with the sacred verse,
Worshipping God at ordered seasons decking them at three high places at the centre of the earth.
Oldenberg
May the two divine Hotris, the first ones, very knowing, very marvellous, perform the sacrifice rightly with their (sacrificial) verse. Sacrificing to the gods they anoint (them) 1, observing the right time, on the navel of the Earth, over the three ridges (of the three worlds).
Geldner
Die beiden ersten göttlichen Hotri, die kundigeren, mögen in Versen richtig zusammen opfern in schönerer Gestalt. Indem sie zur rechten Zeit zusammen opfern, mögen sie die Götter vereinen im Nabel der Welt an den drei Feuererhöhungen.
Grassmann
Die Götterpriester, weisheitsvoll die prächtigen, sie beid’ als erste eilen vorwärts mit Gesang, Sie tränken opfernd rechter Art die Götterschar, auf drei Altären in der Erde Heiligthum.
Elizarenkova
Два первых божественных
хотара
, более сведущих,
Пусть правильно принесут жертву вместе с гимном, (они,) более прекрасные!
Принося жертвы богам в урочное время, пусть они вместе умастят (жертву)
На пупе земли, на трех вершинах!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (दैव्या) विद्वानों मे कुशल (होतारा) लेने-देनेवाले (प्रथमा) प्रख्यात (विदुष्टरा) अतीव विद्वान् (वपुष्टरा) अतीव रूपलावण्ययुक्त (चा) प्रशंसित (तुथा) तु-तु में (देवान्) पृथिवी आदि लोकों के समान विद्वानों का (यजन्तौ) सत्कार करते हुए स्त्री-पुरुष (पृथिव्याः) पृथिवी के (नाभा) बीच (जु) सरलता जैसे हो वैसे (संयक्षतः) सब व्यवहारों की सङ्गति करें वा (त्रिषु) तीन (सानुषु) शिखरों के (अधि) ऊपर (समञ्जतः) अच्छे प्रकार काम करें, वैसे तुम भी प्रयत्न करो ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे ब्रह्मचर्य से पूर्ण विद्या और शिक्षा को प्राप्त सुन्दरता से युक्त स्वयंवर विवाहविधि से पाणिग्रहण किये हुए विद्वानों के सङ्गी आप्त शास्त्रज्ञ धर्मात्मा विद्वान् अध्यापक स्त्रीपुरुष सत्कर्मों में वर्त्तते हैं, वैसे सबको प्रयत्न करना चाहिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथा दैव्या होतारा प्रथमा विदुष्टरा वपुष्टरा चा तुथा देवान्यजन्तौ स्त्रीपुरुषौ पृथिव्या नाभा जु संयक्षतस्त्रिषु सानुष्वधिसमञ्जतस्तथा यूयमपि प्रयतध्वम् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दैव्या) देवेषु विद्वत्सु कुशलौ (होतारा) आदातारौ दातारौ वा (प्रथमा) प्रख्यातौ (विदुष्टरा) अतिशयेन विद्वांसौ (जु) सरलं यथा स्यात्तथा (यक्षतः) सङ्गच्छतः (सम्) सम्यक् (चा) प्रशंसितौ (वपुष्टरा) अतिशयेन रूपलावण्ययुक्तौ (देवान्) पृथिव्यादीनिव विदुषः (यजन्तौ) सत्कुर्वन्तौ (तुथा) तावृतौ (सम्) सम्यक् (अञ्जतः) कामयेथाम् (नाभा) नाभौ मध्ये (पृथिव्याः) (अधि) उपरि (सानुषु) शिखरेषु (त्रिषु) निकृष्टमध्यमोत्तमेषु ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा ब्रह्मचर्येण पूर्णविद्याशिक्षौ सौन्दर्ययुक्तौ स्वयंवरविवाहेन गृहीतपाणी विद्वत्सङ्गिनावाप्तावध्यापकौ स्त्रीपुरुषौ सत्कर्मसु वर्त्तेते तथा सर्वैः प्रयतितव्यम् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे ब्रह्मचर्याने पूर्ण विद्या व शिक्षण प्राप्त केलेले, सौंदर्याने युक्त, स्वयंवरविधीने पाणिग्रहण केलेले, विद्वानांच्या संगतीत राहणारे आप्त, शास्त्रज्ञ, धर्मात्मा, विद्वान, अध्यापक स्त्री-पुरुष सत्कर्माने वागतात, तसा सर्वांनी प्रयत्न करावा. ॥ ७ ॥
08 सरस्वती साधयन्ती - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सर॑स्वती सा॒धय॑न्ती॒ धियं॑ न॒ इळा॑ दे॒वी भार॑ती वि॒श्वतू॑र्तिः ।
ति॒स्रो दे॒वीः स्व॒धया॑ ब॒र्हिरेदमच्छि॑द्रं पान्तु शर॒णं नि॒षद्य॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
सर॑स्वती सा॒धय॑न्ती॒ धियं॑ न॒ इळा॑ दे॒वी भार॑ती वि॒श्वतू॑र्तिः ।
ति॒स्रो दे॒वीः स्व॒धया॑ ब॒र्हिरेदमच्छि॑द्रं पान्तु शर॒णं नि॒षद्य॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - तिस्रो देव्यः सरस्वतीळाभारत्यः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡रस्वती साध꣡यन्ती धि꣡यं न
इ꣡ळा देवी꣡ भा꣡रती विश्व꣡तूर्तिः
तिस्रो꣡ देवीः꣡ स्वध꣡या बर्हि꣡र् ए꣡द꣡म्
अ꣡छिद्रम् पान्तु शरणं꣡ निष꣡द्य
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhíyam ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sādháyantī ← √sādh- ~ sidh- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
bhā́ratī ← bhā́ratī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
íḷā ← íḷā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
viśvátūrtiḥ ← viśvátūrti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
svadháyā ← svadhā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tisráḥ ← trí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
áchidram ← áchidra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
niṣádya ← √sad- (root)
{non-finite:CVB}
pāntu ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śaraṇám ← śaraṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सर॑स्वती । सा॒धय॑न्ती । धिय॑म् । नः॒ । इळा॑ । दे॒वी । भार॑ती । वि॒श्वऽतू॑र्तिः ।
ति॒स्रः । दे॒वीः । स्व॒धया॑ । ब॒र्हिः । आ । इ॒दम् । अच्छि॑द्रम् । पा॒न्तु॒ । श॒र॒णम् । नि॒ऽसद्य॑ ॥
Hellwig Grammar
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- sādhayantī ← sādhay ← √sādh
- [verb noun], nominative, singular
- “prepare; cure; prepare; perform; produce; compound; treat; treat; overpower; achieve; use; cover; prove; prove; process.”
- dhiyaṃ ← dhiyam ← dhī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- iḍā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- devī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- bhāratī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “statement; language; voice; bhāratī; Sarasvatī; voice; speech; word; voice.”
- viśvatūrtiḥ ← viśvatūrti
- [noun], nominative, singular, feminine
- tisro ← tisraḥ ← tri
- [noun], nominative, plural, feminine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- devīḥ ← devī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- svadhayā ← svadhā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “free will; offering; libation; nature; svadhā [word]; comfort; power.”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- edam ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- edam ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- acchidram ← acchidra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “uninjured; unbroken.”
- pāntu ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- śaraṇaṃ ← śaraṇam ← śaraṇa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “refuge; safety; shelter; house; protection.”
- niṣadya ← niṣad ← √sad
- [verb noun]
- “sit down; sit; put.”
सायण-भाष्यम्
नोस्मदीयां धियम्बुद्धिंयागंवासाधयन्ती निवर्तयन्ती सरस्वती इळाएतन्नामिकादेवीभारतीच- विश्वतूर्तिर्विश्वानितूर्णानियस्याः सातादृशीसर्वविषयगतावाक् एतदुभयविशेषणं तिस्रोदेवीः एता- स्तिस्रोदेव्यः स्वधयाअस्मद्दत्तहविषा निमित्तेनेदम्बर्हिर्यज्ञं अच्छिद्रंयथातथापान्तु किङ्कृत्वा शरणंया- गगृहं आनिषद्यआश्रित्य यद्वा स्वधयेदं वर्हिरिमंयज्ञमागत्यास्मदीयंशरणं गृहं निषद्याच्छिद्रंयथात- थापान्तु ॥ ८ ॥ अथपिशङ्गरूपइतिनव्मीत्वाष्ट्रेपशौपुरोडाशस्ययाज्या पिशङ्गरूपःसुभरोवयोधाः प्रथमभाजं- यशसंवयोधामितिसूत्रितत्वात् ।
Wilson
English translation:
“May the three goddesses, Sarasvatī, perfecting our understanding, the divine iḷā, and all-impressive Bhāratī, having come to our dwelling, protect this faultless rite, (offered) for our welfare.”
Jamison Brereton
Sarasvatī, who sends our poetic thought to its target, divine Iḍā, Bhāratī outstripping all—
let the three goddesses, having sat down on this ritual grass here, with their own power protect (its?) unbroken shelter.
Jamison Brereton Notes
sādháya(nti) in pāda a and svadháyā in c occupy the same metrical position and echo each other.
Griffith
Sarasvati who perfects our devotion, Ila divine, Bharati all surpassing,-
Three Goddesses, with power inherent, seated, protect this holy Grass, our flawless refuge!
Oldenberg
May Sarasvatî, the accomplisher of our prayer, may the goddess Ilâ, all-victorious Bhâratî—may the three goddesses, according to their wont, sit down on this Barhis and protect it, the faultless shelter.
Geldner
Sarasvati, die unseren frommen Gedanken in Erfüllung bringt, die Göttin Ila, Bharati, die alle übertrifft, diese drei Göttinnen sollen sich nach eigenem Ermessen auf dieses Barhis setzen und wie ein lückenloser Schirm schützen.
Grassmann
Sarasvati, die unsre Andacht segnet, die Göttin Ida, Bharati allsiegend, Die drei Göttinnen mögen, gern sich setzend auf diese Streu, das Haus uns sicher hüten.
Elizarenkova
Сарасвати, приводящая к успеху нашу поэтическую мысль,
Богиня Ида, Бхарати, все преодолевающая, –
богини
, усевшись по своему желанию на эту жертвенную солому,
Пусть охраняют нас надежною защитой!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (साधयन्ती) विद्या और उत्तम शिक्षा से औरों को विद्वान् कराती (सरस्वती) प्रशस्त विज्ञान करानेवाली वाणी सदृश स्त्री (देवी) देदीप्यमान (इळा) स्तुति करने योग्य (विश्वतूर्त्तिः) समस्त संसार को शीघ्रता करानेवाली (भारती) और शुभ गुणों को धारण करनेवाली (तिस्रः) तीन (देवीः) मनोहर देवी (इदम्) इस (अच्छिद्रम्) छिद्ररहित (बर्हिः) अन्तरिक्ष को (निषद्य) निरन्तर प्राप्त हो के (स्वधया) अन्न से (नः) हमारी (धियम्) बुद्धि वा कर्म को (आपान्तु) अच्छे प्रकार पालें उनका (शरणम्) आश्रय हम लोगों को करना चाहिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - एक माता दूसरी पढ़ानेवाली और तीसरी उपदेश करनेवाली स्त्री कन्याओं को सदा समीप में सेवनी चाहिये, जिससे बुद्धि और विद्या नित्य बढ़े ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: या साधयन्ती सरस्वती देवीळा विश्वतूर्त्तिर्भारती च तिस्रो देवीरिदमच्छिद्रं बर्हिर्निषद्य स्वधया नो धियमापान्तु तासां शरणमस्माभिर्विधेयम् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सरस्वती) प्रशस्तविज्ञानकारिका वागिव स्त्री (साधयन्ती) विद्याशिक्षाभ्यामन्यान्विदुषः कारयन्ती (धियम्) प्रज्ञां कर्म वा (नः) अस्माकम् (इळा) स्तोतुमर्हा (देवी) देदीप्यमाना (भारती) शुभान् गुणान् धरन्ती (विश्वतूर्त्तिः) या विश्वं सर्वं जगत् त्वरति (तिस्रः) (देवीः) कमनीया देव्यः (स्वधया) अन्नेन (बर्हिः) अन्तरिक्षम् (आ) समन्तात् (इदम्) (अच्छिद्रम्) छिद्रवर्जितम् (पान्तु) (शरणम्) आश्रयम् (निषद्य) नितरां प्राप्य ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - एका जननी द्वितीया अध्यापिका तृतीयोपदेशिका स्त्री कन्याभिः सदोपसेवनीया यतो धीविद्ये नित्यं वर्द्धेताम् ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - एक माता, दुसरी अध्यापिका, तिसरी उपदेशिका अशा तीन स्त्रियांचा कन्यांनी नेहमी स्वीकार केला पाहिजे, ज्यामुळे बुद्धी व विद्या नित्य वाढेल. ॥ ८ ॥
09 पिशङ्गरूपः सुभरो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पि॒शङ्ग॑रूपः सु॒भरो॑ वयो॒धाः श्रु॒ष्टी वी॒रो जा॑यते दे॒वका॑मः ।
प्र॒जां त्वष्टा॒ वि ष्य॑तु॒ नाभि॑म॒स्मे अथा॑ दे॒वाना॒मप्ये॑तु॒ पाथः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
पि॒शङ्ग॑रूपः सु॒भरो॑ वयो॒धाः श्रु॒ष्टी वी॒रो जा॑यते दे॒वका॑मः ।
प्र॒जां त्वष्टा॒ वि ष्य॑तु॒ नाभि॑म॒स्मे अथा॑ दे॒वाना॒मप्ये॑तु॒ पाथः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्वष्टा
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
पिश꣡ङ्गरूपः सुभ꣡रो वयोधाः꣡
श्रुष्टी꣡ वीरो꣡ जायते देव꣡कामः
प्रजां꣡ त्व꣡ष्टा वि꣡ ष्यतु ना꣡भिम् अस्मे꣡
अ꣡था देवा꣡नाम् अ꣡पि एतु पा꣡थः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
piśáṅgarūpaḥ ← piśáṅgarūpa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
subháraḥ ← subhára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vayodhā́ḥ ← vayodhā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devákāmaḥ ← devákāma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jāyate ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
śruṣṭī́ ← śruṣṭí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vīráḥ ← vīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
nā́bhim ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
prajā́m ← prajā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
syatu ← √sā- ~ si- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
ápi ← ápi (invariable)
{}
átha ← átha (invariable)
{}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pā́thaḥ ← pā́thas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
पि॒शङ्ग॑ऽरूपः । सु॒ऽभरः॑ । व॒यः॒ऽधाः । श्रु॒ष्टी । वी॒रः । जा॒य॒ते॒ । दे॒वऽका॑मः ।
प्र॒ऽजाम् । त्वष्टा॑ । वि । स्य॒तु॒ । नाभि॑म् । अ॒स्मे इति॑ । अथ॑ । दे॒वाना॑म् । अपि॑ । ए॒तु॒ । पाथः॑ ॥
Hellwig Grammar
- piśaṅgarūpaḥ ← piśaṅga
- [noun]
- “tawny; red; brown.”
- piśaṅgarūpaḥ ← rūpaḥ ← rūpa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “form; appearance; beauty; look; shape; shape; symptom; feature; nature; guise; rūpa [word]; one; appearance; likeness; color; kind; vowel; type; disguise; aspect; form; derivative; omen; vision.”
- subharo ← subharaḥ ← subhara
- [noun], nominative, singular, masculine
- vayodhāḥ ← vayodhas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fortifying.”
- śruṣṭī ← śruṣṭi
- [noun], instrumental, singular, feminine
- vīro ← vīraḥ ← vīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- jāyate ← jan
- [verb], singular, Present indikative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- devakāmaḥ ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devakāmaḥ ← kāmaḥ ← kāma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- prajāṃ ← prajām ← prajā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “people; offspring; being; national; man; prajā [word]; creature; child; descendants; population; race; animal.”
- tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ṣyatu ← sā
- [verb], singular, Present imperative
- “tie.”
- nābhim ← nābhi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- asme ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- apy ← api
- [adverb]
- “besides; even; surely; though; furthermore; among; contrastingly; assuredly.”
- etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- pāthaḥ ← pāthas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “pāthas [word]; water; place.”
सायण-भाष्यम्
पिशङ्गरूपः सुवर्णवर्णः नानारूपोवासुभरः शोभनयज्ञः शोभनभरणोवा वयोधावयसोन्नस्य धारयितादातावा श्रुष्टीक्षिप्रगुणः वीरोविविधमीरयिता देवकामः देवाः काम्यन्तेयेनतादृशः पुत्रो- जायते जयतामुत्पाद्यतान्त्वष्टुरनुग्रहात् सचत्वष्टाएतन्नामकोदेवोस्मेस्मभ्यन्नाभिङ्कुलस्यबन्धिकाम्प्रजां पुत्रादिरूपांविष्यतु विमुञ्चतु वितरत्वित्यर्थः अथअपिचदेवानांसम्बन्धिपाथोन्नमप्यस्मानेतु गच्छतु अपिःक्रिययावासम्बध्यते गच्छत्वित्यर्थः ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“May a tawny-hued, well-grown (son), the bestower of food, active, manly, a worshipper of the gods, be born; may Tvaṣṭā prolong for us a continuous (line of) progeny, and may the food of the gods come also to us.”
Jamison Brereton
Of tawny form, of good support [/easy to bear], conferring vigor, a hero desirous of the gods is born because of (Tvastar’s?/the gods’?)
attentive listening—
let Tvaṣṭar unbind (our) navel and release the offspring to us. Then let (the sacrificial victim) go into the pen of the gods.
Jamison Brereton Notes
subhára- here is used in a different sense (or senses) from the same word in 4b, where it referred to the good burden, that is, the seated gods, that the barhis was bearing. Here I think there is a pun: the hero is ‘easy to bear’, that is, his birth, depicted in pāda b, was easy. But the hero so born provides good support to those who depend on him.
With Renou, I tr. ví ṣyatu in two slightly different senses with two different objects: ‘unbind’ with ‘navel’ (nā́bhim), referring to the technicalities of the birth process, and ‘release’ with ‘offspring’ (prajā́m), referring to the results of birth.
The Tvaṣṭar verse in Āprī hymns generally directly concerns only his participation in the birth process (see I.142.10, III.4.9=VII.2.9, X.110.9, X.142.10; our pādas abc). Releasing the sacrificial animal and escorting it to (the fold/pen of) the gods is properly the province of the post (“Lord of the Forest,” vánaspátiḥ, 10a), and that expression (“go to [the fold of] the gods”) is a euphemism for the animal’s death. However, note X.70.9-10, where both Tvaṣṭar and the Lord of the Forest convey the animal to the fold of the gods (devā́nām pā́thaḥ). Like X.70.9 our pāda d implies that the journey of the sacrifical animal (that is, its death) occurs under the auspices of Tvaṣṭar, and in fact, given the apparent temporal/logical connector áthā beginning pāda d, the implication is that the offspring born in abc is to undertake this journey. This seems rather muddled: our new (human) offspring is not the sacrificial animal. I think the roles of Tvaṣṭar and the Lord of the Forest were quite distinct, but conflations like this could occur because the Tvaṣṭar and Vanaspati vss. are always adjacent in Āprī hymns and because the vocabulary is similar: Tvaṣṭar’s ví √sā ‘unbind/release’ and Vanaspati’s áva √sṛj ‘release/discharge’. The fact that the victim is usually not overly expressed (presumably a euphemistic avoidance) makes confusion all the more likely.
Griffith
Born is the pious hero swift of hearing, like gold in hue, well formed, and full of vigour.
May Tvastar lengthen our line and kindred, and may they reach the place which Gods inhabit.
Oldenberg
Through (the god’s) hearing (our prayer) a manly son is born (to us), tawny-coloured, rich in gain, bringing vigour, loving the gods. May Tvashtri deliver for us a son, the navel (i. e. the tie that binds generations together), and may he then go to the abode of the gods.
Geldner
Ein bräunlicher Sohn, der nicht zur Last fällt, ein Stärkebringer, wird pünktlich geboren, ein götterliebender. Tvastri soll uns den Nabel von Nachkommenschaft entbinden. Nunmehr soll es in die Obhut der Götter übergehen!
Grassmann
Von Farbe braun, gedrungen, Leben spendend ersteht sogleich der Held die Götter liebend, Tvaschtar beglück’ uns Kinder und Verwandtschaft, und dann gelang’ er zu der Götter Wohnsitz.
Elizarenkova
Коричневатый, которого легко носить, наделяющий жизненной силой, –
Во исполнение (наших молитв) рождается сын, любящий богов.
Да развяжет у нас
Тваштар
пуповину – потомство!
Да отправится также (жертвенное животное) на попечение богов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पुरुषुविषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (पिशङ्गरूपः) सुवर्ण के रूप के समान जिसका रूप (सुभरः) भरण-पोषण करता हुआ (वयोधाः) गर्भ स्थापन करनेवाला (देवकामः) और विद्वानों की कामना करता वह (श्रुष्टी) शीघ्र (वीरः) सकल विद्याओं को प्राप्त होनेवाला पुरुष (जायते) उत्पन्न होता है जैसे (त्वष्टा) विविध रूप रचनेवाला ईश्वर (अस्मे) हम लोगों को (प्रजाम्) सन्तान (विष्यतु) देवे। (अथ) इसके अनन्तर हम (देवानाम्) विद्वानों की (नाभिम्) नाभि को और (पाथः) रक्षा करनेहारे अन्न को (अपि) भी (एतु) प्राप्त होवें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो अच्छा संस्कार किये रोग हरने और बुद्धि देनेवाले उत्तम अन्न का भोजन कर सन्तोनोत्पत्ति करते हैं, उनके सन्तान विद्वानों के प्रिय दीर्घ आयुवाले और सुशील होते हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा पिशङ्गरूपः सुभरो वयोधा देवकामः श्रुष्टी वीरो मनुष्यो जायते। यथा त्वष्टाऽस्मे प्रजां विष्यत्वथाऽस्मे देवानां नाभिं पाथोऽप्येतु ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ पुरुषविषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पिशङ्गऽरूपः) पिशङ्गस्य सुवर्णस्येव स्वरूपं यस्य सः (सुभरः) यः शोभनं भरति सः (वयोधा) यो वयः प्रजननं दधाति (श्रुष्टी) शीघ्रम् (वीरः) अजति सकला विद्याः प्राप्नोति सः (जायते) प्रसिद्धो भवति (देवकामः) यो देवान् कामयते सः (प्रजाम्) (त्वष्टा) विविधरूपस्य निर्माता (वि) (स्यतु) (नाभिम्) (अस्मे) अस्माकम् (अथ) पुनः। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (देवानाम्) विदुषाम् (अपि) निश्चये (एतु) प्राप्नोतु (पाथः) रक्षकमन्नम् ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सुसंस्कृतं रोगहरं बुद्धिप्रदमन्नं भुक्त्वाऽपत्यं जनयन्ति तेषां सन्ताना विद्वत्प्रिया दीर्घायुषः सुशीला जायन्ते ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे संस्कारित केलेले, रोगनाशक व बुद्धिप्रद अन्नाचे भोजन करतात व संतान उत्पन्न करतात, त्यांची संताने विद्वानांना प्रिय, दीर्घायुषी व सुशील असतात. ॥ ९ ॥
10 वनस्पतिरवसृजन्नुप स्थादग्निर्हविः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वन॒स्पति॑रवसृ॒जन्नुप॑ स्थाद॒ग्निर्ह॒विः सू॑दयाति॒ प्र धी॒भिः ।
त्रिधा॒ सम॑क्तं नयतु प्रजा॒नन्दे॒वेभ्यो॒ दैव्यः॑ शमि॒तोप॑ ह॒व्यम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
वन॒स्पति॑रवसृ॒जन्नुप॑ स्थाद॒ग्निर्ह॒विः सू॑दयाति॒ प्र धी॒भिः ।
त्रिधा॒ सम॑क्तं नयतु प्रजा॒नन्दे॒वेभ्यो॒ दैव्यः॑ शमि॒तोप॑ ह॒व्यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वनस्पतिः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
व꣡नस्प꣡तिर् अवसृज꣡न्न् उ꣡प स्थाद्
अग्नि꣡र् हविः꣡ सूदयाति प्र꣡ धीभिः꣡
त्रि꣡धा स꣡मक्तं नयतु प्रजान꣡न्
देवे꣡भ्यो दइ꣡व्यः शमितो꣡प हव्य꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
avasr̥ján ← √sr̥j- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
{}
vánaspátiḥ ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhībhíḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
havíḥ ← havís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
sūdayāti ← √sūd- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
nayatu ← √nī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prajānán ← √jñā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sámaktam ← √añj- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
trídhā ← trídhā (invariable)
{}
daívyaḥ ← daívya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devébhyaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śamitā́ ← śamitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
{}
पद-पाठः
वन॒स्पतिः॑ । अ॒व॒ऽसृ॒जन् । उप॑ । स्था॒त् । अ॒ग्निः । ह॒विः । सू॒द॒या॒ति॒ । प्र । धी॒भिः ।
त्रिधा॑ । सम्ऽअ॑क्तम् । न॒य॒तु॒ । प्र॒ऽजा॒नन् । दे॒वेभ्यः॑ । दैव्यः॑ । श॒मि॒ता । उप॑ । ह॒व्यम् ॥
Hellwig Grammar
- vanaspatir ← vanaspatiḥ ← vanaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- avasṛjann ← avasṛjan ← avasṛj ← √sṛj
- [verb noun], nominative, singular
- “free; shoot; ejaculate.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- sthād ← sthāt ← sthā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- haviḥ ← havis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- sūdayāti ← sūday ← √sūd
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “kill; promote.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- dhībhiḥ ← dhī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- tridhā
- [adverb]
- “threefold.”
- samaktaṃ ← samaktam ← samañj ← √añj
- [verb noun], accusative, singular
- “anoint.”
- nayatu ← nī
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- prajānan ← prajñā ← √jñā
- [verb noun], nominative, singular
- “know; perceive; understand; detect.”
- devebhyo ← devebhyaḥ ← deva
- [noun], dative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- daivyaḥ ← daivya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “divine; divine; celestial.”
- śamitopa ← śamitā ← śamitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “śamitṛ [word]; butcher.”
- śamitopa ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- havyam ← havya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
सायण-भाष्यम्
वनस्पतिःयूपाभिमानीएतन्नामकोग्निः अवसृजन् अस्मदीयङ्कर्मानुजानन् उपास्मत्समीपे स्थात् तिष्ठतु अग्निःपाकाधारोग्नि श्चहविःपशुरूपन्धीभिःकर्मविशेषैः पाकसाधनैः प्रप्रकर्षेणसूदयातिक्षारयति अपाकाधिकपाकादिराहित्येनहविः पचतीत्यर्थः किञ्च दैव्योदेवसम्बन्धीआहुत्यधिकरणभूतोग्निःशमि- ताहविषः संस्कर्ता यद्वा दैव्यः शमिताएतन्नामकोग्निः अग्निर्वैदेवानांशमितेतिश्रूयते । त्रिधा त्रिप्रकारं- उपस्तरणावदानाभिघारणैः समक्तंसम्यक् सिक्तंहव्यंहविः प्रजानन् विद्वान् नयनप्रकाराभिज्ञःसन् देवेभ्यौपनयतु समीपम्प्रपयतु ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“May Agni, who is Vanaspati, approving (of our rite), approach; and by his especial acts fully dress the victim; may the divine immolator convey the burnt-offering to the gods, knowing it to have been thrice consecrated.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
By his especial acts: agnir-haviḥ sūdayāti pra dhībhiḥ =Agni, who is the supporter, or the instrumental ument of cooking or maturing fitly, cooks the oblation of the nature of the victim with various acts, which are the means of cooking; he dresses the oblation, not under-dressing nor over-dressing it: agniḥ pākadharo haviḥ paśurūpam karmaviṣeśaiḥ pākasādhanaiḥ prakarṣeṇa sūdayāti kṣārayati apākādhikapādirāhityena haviḥ pacati; the divine immolator: daivyaḥ śamitā: śamitā = the person n who kills the victim; Agni is the immolator of the gods: devānām śamitā; thice consecrated: tridhā samaktam = thrice anointed or sprinkled; the three rites or ceremonies are termed: upastaraṇa, avadāna, abhighāraṇa
Jamison Brereton
The Lord of the Forest [=sacrificial post] stands by on releasing (the victim). Agni will sweeten the oblation with his poetic thoughts.
Let him who knows (the way) lead the thrice-anointed one—(let) the divine Butcher (lead) the oblation up to the gods.
Griffith
Vanaspati shall stand anear and start us, and Agni with his arts prepare oblation.
Let the skilled heavenly Immolator forward unto the Gods the offering thrice anointed.
Oldenberg
1 May the tree (i. e. the sacrificial post) stand by, letting loose (the offering which goes to the gods). May Agni make the offering ready in consequence of our prayers. May the prescient divine butcher carry the thrice-anointed offering to the gods.
Geldner
Der Baum soll dabei stehen, der das Tier freigibt. Agni möge mit Verständnis die Opfergabe gar machen. Der göttliche Zurichter soll des Weges kundig die dreifach besalbte Opfergabe den Göttern zuführen.
Grassmann
Der Pfosten stehe, Opfertrank ergiessend, den Guss verschöne Agni durch Gebete; Dreimal gesalbtes Opfer führe kundig den Göttern zu der göttliche Besorger.
Elizarenkova
Пусть присутствует
дерево
, (легко) отпускающее (жертвенное животное)!
Пусть Агни под воздействием поэтических мыслей сделает жертву вкусной!
Пусть божественный разделыватель туши, зная путь,
Приведет к богам жертву, трижды умащенную!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! जैसे (धीभिः) कर्मों के साथ वर्त्तमान (वनस्पतिः) वरगद आदि (अवसृजन्) फलादिकों का त्याग करता हुआ (उपस्थात्) उपस्थित होता है वा (अग्निः) अग्नि (त्रिधा) तीन प्रकार के (समक्तम्) समूह को प्राप्त हुए (हविः) होमने योग्य द्रव्य को (सूदयाति) प्राणिमात्र के सुख के लिये कण-कण करके पहुँचाता है, वैसे (शमिता) शान्ति करनेवाला (दैव्यः) विद्वानों में प्राप्त हुए (प्रजानन्) उत्तम ज्ञान को प्राप्त होते हुए आप (देवेभ्यः) दिव्य गुणों के लिये (उपहव्यम्) समीप में ग्रहण करने योग्य पदार्थ को (प्रनयतु) प्राप्त कीजिये ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे वनस्पति और अग्नि अपने कर्मों से समस्त प्राणियों का उपकार करते हैं, वैसे विद्वान् जन अध्ययन-अध्यापन और उपदेश से सबका उपकार करें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् यथा धीभिस्सह वर्त्तमानो वनस्पतिरवसृजन्नुपस्थादग्निस्त्रिधा समक्तं हविः सूदयाति तथा शमिता दैव्यः प्रजानन् भवान् देवेभ्यः उपहव्यं प्रणयतु ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वनस्पतिः) वटादिः (अवसृजन्) अवसर्गं कुर्वन् (उप) (स्थात्) उपतिष्ठते (अग्निः) पावकः (हविः) होतव्यं द्रव्यम् (सूदयाति) क्षरयति प्रापयति (प्र) (धीभिः) कर्मभिः (त्रिधा) त्रिप्रकारकम् (समक्तम्) संहतम् (नयतु) (प्रजानन्) (देवेभ्यः) दिव्यगुणेभ्यः (दैव्यः) देवेषु लब्धः (शमिता) उपशमकः (उप) (हव्यम्) आदातुमर्हम् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा वनस्पतयोऽग्निश्च स्वैः कर्मभिः सर्वान्प्राणिन उपकुर्वन्ति तथा विद्वांसोऽध्ययनाऽध्यापनोपदेशैः सर्वानुपकुर्वन्तु ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे वनस्पती व अग्नी आपल्या कार्याने संपूर्ण प्राण्यांवर उपकार करतात तसे विद्वान लोकांनी अध्ययन, अध्यापन व उपदेशाने सर्वांवर उपकार करावा. ॥ १० ॥
11 घृतं मिमिक्षे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
घृ॒तं मि॑मिक्षे घृ॒तम॑स्य॒ योनि॑र्घृ॒ते श्रि॒तो घृ॒तम्व॑स्य॒ धाम॑ ।
अ॒नु॒ष्व॒धमा व॑ह मा॒दय॑स्व॒ स्वाहा॑कृतं वृषभ वक्षि ह॒व्यम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
घृ॒तं मि॑मिक्षे घृ॒तम॑स्य॒ योनि॑र्घृ॒ते श्रि॒तो घृ॒तम्व॑स्य॒ धाम॑ ।
अ॒नु॒ष्व॒धमा व॑ह मा॒दय॑स्व॒ स्वाहा॑कृतं वृषभ वक्षि ह॒व्यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - स्वाहाकृतयः
- ऋषिः - गृत्समद (आङ्गिरसः शौनहोत्रः पश्चाद्) भार्गवः शौनकः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
घृत꣡म् मिमिक्षे घृत꣡म् अस्य यो꣡निर्
घृते꣡ श्रितो꣡ घृत꣡म् ऊ अस्य धा꣡म
अनुष्वध꣡म् आ꣡ वह माद꣡यस्व
स्वा꣡हाकृतं वृषभ वक्षि हव्य꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mimikṣe ← √myakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
yóniḥ ← yóni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dhā́ma ← dhā́man- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ghr̥té ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
śritáḥ ← √śri- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
u ← u (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
anuṣvadhám ← anuṣvadhám (invariable)
{}
mādáyasva ← √mad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
vaha ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
svā́hākr̥tam ← svā́hākr̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vakṣi ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
vr̥ṣabha ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
घृ॒तम् । मि॒मि॒क्षे॒ । घृ॒तम् । अ॒स्य॒ । योनिः॑ । घृ॒ते । श्रि॒तः । घृ॒तम् । ऊं॒ इति॑ । अ॒स्य॒ । धाम॑ ।
अ॒नु॒ऽस्व॒धम् । आ । व॒ह॒ । मा॒दय॑स्व । स्वाहा॑ऽकृतम् । वृ॒ष॒भ॒ । व॒क्षि॒ । ह॒व्यम् ॥
Hellwig Grammar
- ghṛtam ← ghṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- mimikṣe ← mikṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “season.”
- ghṛtam ← ghṛta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yonir ← yoniḥ ← yoni
- [noun], nominative, singular, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- ghṛte ← ghṛta
- [noun], locative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- śrito ← śritaḥ ← śri
- [verb noun], nominative, singular
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- ghṛtam ← ghṛta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dhāma ← dhāman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- anuṣvadham
- [adverb]
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vaha ← vah
- [verb], singular, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- mādayasva ← māday ← √mad
- [verb], singular, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- svāhākṛtaṃ ← svāhākṛtam ← svāhākṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- vṛṣabha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- vakṣi ← vah
- [verb], singular, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- havyam ← havya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
सायण-भाष्यम्
अस्याग्नेर्घृतमाज्यम्मिमिक्षे सिञ्चामि यतोस्यघृतं योनिःकारणं उत्पन्नोपिघृतेश्रितः आश्रितः अस्यग्नेर्घृतमेवधामतेजः घृतेनह्ययन्दीप्यते इदानींसम्बोध्योच्यते—हेअग्ने वृषभ फलस्यवर्षितस्त्वं- अनुष्वधम्प्रतिहविः सर्वेष्वपिहविःषुदीयमानेषुआवह देवान् आहूयतान् मादयस्वप्रीणय ततस्त्वं- स्वाहाकृतंस्वाहाकारेणदत्तंहव्यं चरुपुरोडाशादि वक्षि वह ॥ ११ ॥हुवेवइतिनवर्चञ्चतुर्थंसूक्तं भार्गवः सोमाहुतिनामकऋषिः अग्निर्देवता त्रिष्टुप् छन्दः हुवेनवसो- माहुतिर्भार्गवोहेत्यनुक्रमणिक प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोस्त्रैष्टुभेछन्दसीदं सूत्रितञ्च—हुवेवः सुद्यो- त्मानन्निहोताहोतृषदनइतिसूक्तेइति ।
Wilson
English translation:
“I sprinkle the butter, for butter is his birth-plural ce; he is nourished by butter; butter is his radiance; Agni, showerer (of benefits), bring the gods to the offered oblation; exhilarate them; convey to them the offering that has been reverently sanctified.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Cf. Yajurveda 17.88; dhāma - dwelling, or radiance; alternative reading: Adhvaryu, or priest, bring hither Agni to the oblation; exhilarate him; (and say to him). Showerer (of blessings), convey the consecrated oblation (to the gods).
Jamison Brereton
Ghee is attached (to him); ghee is his womb. He is propped in ghee, and ghee is his foundation.
In accord with your own power convey (the gods) hither; invigorate
yourself. O bull, you will convey the oblation, prepared with the
svāhā-call.
Jamison Brereton Notes
The -si form vakṣi would be better tr. as an impv. “convey,” rather than a subj. “you will convey” as in the published translation
Griffith
Oil has been mixt: oil is his habitation. In oil he rests: oil is his proper province.
Come as thy wont is: O thou Steer, rejoice thee; bear off the oblation duly consecrated.
Oldenberg
He 1 is joined with ghrita 2. His womb (on the altar) is ghrita. He rests on ghrita. His abode is ghrita. Carry hither (the gods) according to thy wont! Rejoice 3! Carry, O bull, the offering, over which the Svâhâ has been spoken, (to the gods).
Geldner
Das Schmalz gehört zu ihm, Schmalz ist sein Mutterschoß, in Schmalz steckt er sich, Schmalz ist sein Element. Aus eigener Vollmacht fahre die Götter her, ergötze dich, befördere unter Svaharuf die Opferspende, du Bulle!
Grassmann
Es strömt die Butter, Butter ist sein Ruhsitz, in Butter weilt er, Butter ist sein Wohnhaus; Auf eignen Antrieb fahre her, erfreu dich, und fahr, o Stier, den Trank geweiht durch Heilruf.
Elizarenkova
Жир присущ (Агни), жир – его лоно,
В жире он пребывает, жир – его место.
По своему желанию привези богов! Опьяняйся!
О бык, увези жертву, над которой возгласили:
Свага!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गृत्समदः शौनकः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वृषभ) श्रेष्ठजन ! जो आप (स्वाहाकृतम्) उत्तम क्रिया से उत्पन्न किये हुए (हव्यम्) ग्रहण करने के योग्य पदार्थ को (वक्षि) प्राप्त करते हो सो आप (अनुष्वधम्) अन्न के अनुकूल व्यञ्जन द्रव्य को (आवह) सब प्रकार से प्राप्त कीजिये। जैसे मैं (घृतम्) घी को (मिमिक्षे) सींचने की इच्छा करता हूँ वैसे आप सींचने की इच्छा करो। जैसे (अस्य) इस अग्नि का (घृतम्) प्रदीप्त होने का घृत (योनिः) कारण है, (घृते) घी में (श्रितः) सेवन किया जाता (घृतम्) तेज (उ) ही (अस्य) इस अग्नि का (धाम) आधार है, वैसे उससे आप (मादयस्व) आनन्दित हूजिये ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो मनुष्य यज्ञ में अग्नि जैसे वैसे उपकार करनेवाले परोपकार का आश्रय किये हुए औरों को सुखी करते हैं, वैसे आप भी उनसे उपकार को प्राप्त और आनन्दित होते हैं ॥११॥ इस सूक्त में अग्नि विद्वान् और स्त्रीपुरुषों के आचरण का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्तार्थ के साथ सङ्गति है, यह जानना चाहिये ॥ यह दूसरे मण्डल में तीसरा सूक्त और तेईसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वृषभ यस्त्वं स्वाहाकृतं हव्यं वक्षि स त्वं मनुष्वधमा वह। यथाऽहं घृतं मिमिक्षे तथा त्वं सेक्तुमिच्छ यथाऽस्याग्नेर्घृतं घृतमु योनिर्घृते श्रितो अस्य धामाऽस्ति तथा तेन त्वं मादयस्व ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (घृतम्) आज्यम् (मिमिक्षे) मेढुं सेक्तुमिच्छेयम् (घृतम्) संदीप्तं तेजः (अस्य) अग्नेः (योनिः) कारणम् (घृते) आज्ये (श्रितः) सेवितः (घृतम्) तेजः (उ) (अस्य) (धाम) अधिकरणम् (अनुष्वधम्) स्वधामनुगतं द्रव्यम् (आ) (वह) समन्तात् प्राप्नुहि (मादयस्व) आनन्दयस्व (स्वाहाकृतम्) सत्क्रियया निष्पादितम् (वृषभ) श्रेष्ठ (वक्षि) (हव्यम्) ग्रहीतुमर्हम् ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्या यज्ञेऽग्निरिवोपकारकाः परोपकारमाश्रित्य अन्यान् सुखयन्ति तथा स्वयमपि तैरूपकृता आनन्दिताश्च भवन्ति ॥११॥। अस्मिन् सूक्तेऽग्निविद्वत्स्त्रीपुरुषाचरणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति वेदितव्यम् ॥ इति द्वितीयमण्डले तृतीयं सूक्तं त्रयोविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जी माणसे यज्ञातील अग्नीप्रमाणे उपकार करून, परोपकाराच्या आश्रयाने इतरांना सुखी करतात तसे स्वतःही उपकृत होऊन आनंदित होतात. ॥ ११ ॥