सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ ते हि ’ इति पञ्चर्चं चतुर्थं सूक्तं दैर्घतमसं जागतं द्यावापृथिव्यम् । ‘ते हि ’ इत्यनुक्रान्तम् ॥ चतुर्विंशेऽहनि वैश्वदेवशस्त्रे द्यावापृथिव्यनिविद्धानमेतत्सूक्तं - ‘ते हि द्यावापृथिवी यज्ञस्य वो रथ्यमिति वैश्वदेवम् ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ४ ) इति सूत्रितत्वात् । तथा पृष्ठ्याभिप्लवषडहयोर्द्वितीयेऽहनि वैश्वदेवे द्यावापृथिव्यं निविद्धानीयं, चातुर्विंशिकं तृतीयसवनम् ( आश्व. श्रौ. ७. ६) इति आभिप्लविके द्वितीयेऽहनि अतिदिष्टत्वात्। आभिप्लविकात् द्वितीयादह्नः पृष्ठ्यस्य द्वितीयेऽहनि एतत्सूक्तमतिदेशतः प्राप्तं, ‘पृष्ठ्यस्याभिप्लवेनोक्ते अहनी आद्ये आद्याभ्याम् ’ ( आश्व. श्रौ. ७. १०) इति सूत्रितत्वात् । प्रथमा आश्विनशस्त्रे विनियुक्ता । ‘ संस्थितेष्वाश्विनाय’ इत्यत्र सूत्रितं - ते हि द्यावापृथिवी विश्वशंभुवा विश्वस्य देवीमृचयस्य ’ ( आश्व. श्रौ. ६. ५) इति ।
Jamison Brereton
160
Heaven and Earth
Dīrghatamas Aucathya
5 verses: jagatī
Like I.159 this hymn is dedicated to Heaven and Earth and consists of five verses in jagatī meter, but the similarities are stronger than those bare facts suggest: I.160 is structurally identical to 159, and they share phraseological and thematic patterns. Like 159, 160 names Heaven and Earth only in its first and last verses, with the references in between conveyed by kinship terms and adjectival duals, patterning in much the same way as in 159—first separate designations for father and mother (159.2ab, 160.2b), then duals identifying the pair with one gender or another (“two fathers” 159.2c, “two mothers” 159.3b versus “two world-halves/rodasī” [fem., depicted as girls] 160.2c, “two fathers” 160.3a).
One of the notable features of 159 is the relationship between Heaven and Earth and their sons, the gods. The same parental relationship is depicted in 160, but with a single son, the Sun. As in 159, this son is first introduced in verse 1, but also as in 159 the theme is developed primarily in verses 3–4, where the same paradox of the child begetting his parents is employed (esp. in 160.4, but note the child milking out his own milk from his parents in vs. 3). Similar or identical words are used: the son in 160.4a is “the best artisan of the artisans (apás) of the gods,” while the sons in 159.3a are “good artisans” (svápas); the two fathers of 159.2c “possess good semen” (surétas), just as the bull representing Heaven does in 160.3c. Two verbs are used to express the sons’/son’s begetting of the parents: the literal √jan “beget” (jajñuḥ 159.3b, jajā́na 160.4b) and the metaphorical √mā “measure out” (mamire 159.4a, ví…mamé 160.4c); both the sons of 159 and the son of 160 possess magical power (māyínaḥ 159.4a, māyáyā 160.3b).
Once seen, the pervasive underlying identity of these two hymns cannot be denied, but it is an index of the art of Dīrghatamas that the poems strike the audience as com pletely distinct and that, as far as we are aware, their patterned similarity has not previ ously been recognized—unlike other such pairs, like the Vālakhilya hymns VIII.49–50, 51–52, or IV.13–14, IX.104–105, as discussed by Bloomfield (1916: 13–14).
Jamison Brereton Notes
Heaven and Earth
01 ते हि - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते᳓ हि᳓ द्या᳓वापृथिवी᳓ विश्व᳓शम्भुव
ऋता᳓वरी र᳓जसो धारय᳓त्कवी
सुज᳓न्मनी धिष᳓णे अन्त᳓र् ईयते
देवो᳓ देवी᳓ ध᳓र्मणा सू᳓रियः शु᳓चिः
मूलम् ...{Loading}...
ते हि द्यावा॑पृथि॒वी वि॒श्वश॑म्भुव ऋ॒ताव॑री॒ रज॑सो धार॒यत्क॑वी ।
सु॒जन्म॑नी धि॒षणे॑ अ॒न्तरी॑यते दे॒वो दे॒वी धर्म॑णा॒ सूर्यः॒ शुचिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्यावापृथिव्यौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ते᳓ हि᳓ द्या᳓वापृथिवी᳓ विश्व᳓शम्भुव
ऋता᳓वरी र᳓जसो धारय᳓त्कवी
सुज᳓न्मनी धिष᳓णे अन्त᳓र् ईयते
देवो᳓ देवी᳓ ध᳓र्मणा सू᳓रियः शु᳓चिः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dyā́vāpr̥thivī́ ← dyā́vāpr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
hí ← hí (invariable)
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
viśváśambhuvā ← viśváśambhū- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
dhārayátkavī ← dhārayátkavi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
rájasaḥ ← rájas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
r̥tā́varī ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
antár ← antár (invariable)
dhiṣáṇe ← dhiṣáṇā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
īyate ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sujánmanī ← sujánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
dhármaṇā ← dhárman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śúciḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ते इति॑ । हि । द्यावा॑पृथि॒वी इति॑ । वि॒श्वऽश॑म्भुवा । ऋ॒तव॑री॒ इत्यृ॒तऽव॑री । रज॑सः । धा॒र॒यत्क॑वी॒ इति॑ धा॒र॒यत्ऽक॑वी ।
सु॒जन्म॑नी॒ इति॑ सु॒ऽजन्म॑नी । धि॒षणे॒ इति॑ । अ॒न्तः । ई॒य॒ते॒ । दे॒वः । दे॒वी इति॑ । धर्म॑णा । सूर्यः॑ । शुचिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, dual, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- dyāvāpṛthivī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “heaven and earth; dyāvāpṛthivī [word].”
- viśvaśambhuva ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvaśambhuva ← śambhuvaḥ ← śambhu
- [noun], nominative, dual, feminine
- “kind; benevolent.”
- ṛtāvarī ← ṛtāvan
- [noun], nominative, dual, feminine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- rajaso ← rajasaḥ ← rajas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- dhārayatkavī ← dhārayat ← dhāray ← √dhṛ
- [verb noun]
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- dhārayatkavī ← kavī ← kavi
- [noun], nominative, dual, feminine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- sujanmanī ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujanmanī ← janmanī ← janman
- [noun], accusative, dual, feminine
- “birth; reincarnation; lineage; origin; race; metempsychosis; parentage; descent; appearance; age; birthplace; beginning; being.”
- dhiṣaṇe ← dhiṣaṇā
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth.”
- antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- īyate ← i
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- dharmaṇā ← dharman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “regulation; Dharma; law; property.”
- sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- śuciḥ ← śuci
- [noun], nominative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
सायण-भाष्यम्
ते हि ते खलु प्रसिद्धे द्यावापृथिवी अन्तः तयोरन्तराले शुचिः शुद्धो विश्वस्य शोचयिता वा देवः दीप्यमानः सूर्यः धर्मणा प्रकाशोदकदानादिधारणेन युक्तः सन् ईयते सर्वदा गच्छति ॥ ‘ ईङ् गतौ’। दैवादिकः ॥ तादृशं कर्म युवयोरनुग्रहादिति स्तुतिः । कीदृश्यौ ते। विश्वशंभुवा । विश्वं सुखभावयितृ ययोः ते विश्वशंभुवा । विश्वस्य सुखयित्र्यावित्यर्थः । ऋतावरी ऋतवत्यौ ॥ ऋतशब्दात् छन्दसीवनिपौ’ इति वनिप् । वनो र च’ इति ङीब्रेफौ ॥ रजसः उदकस्य उदकोत्पत्तौ । ‘ उदकं रज उच्यते ’ ( निरु. ४. १९) इति निरुक्तम् । धारयत्कवी अकृच्छ्रेण धारकं कवि ययोस्ते तादृश्यौ । उदकोत्पादनाय अप्रयत्नवत्यौ इत्यर्थः । यद्वा । धारयस्कविर्मनीषी आदित्यो ययोस्ते तादृश्यौ । वृष्ट्युदकधारयत्सूर्योपेते इत्यर्थः। सुजन्मनी शोभनजन्मवत्यौ धिषणे धर्षणोपेते स्वव्यापारेषु प्रगल्भे इत्यर्थः। देवी द्योतमाने । अत्र यद्यपि धिषणे इत्येतत् ‘धिषणे रोदसी’ (नि. ३. ३०. ३ ) इति तन्नामसु उक्तत्वात् द्यावापृथिवीनाम, तथापि द्यावापृथिवी इत्यस्य विद्यमानत्वात् यौगिकं द्रष्टव्यम् ।
Wilson
English translation:
“Those two, the divine Heaven and Earth, are the diffusers of happiness on all, encouragers of truth, able to sustain the water (of the rains), auspicious of birth, and energetic (in action); in the interval between whom proceeds the pure and divine Sun for (the discharge of his) duties.”
Jamison Brereton
Because these two, Heaven and Earth, beneficial to all, truthful, are those who uphold the poet of the airy realm,
he speeds between the two Holy Places of good birth—the god, the blazing Sun, between the two goddesses, according to his ordinance.
Jamison Brereton Notes
It is striking that the Sun, by most interpr., is called a poet (kaví-).
Griffith
THESE, Heaven and Earth, bestow prosperity on all, sustainers of the region, Holy Ones and wise,
Two Bowls of noble kind: between these Goddesses the God, the fulgent Sun, travels by fixed decree.
Geldner
Himmel und Erde, diese beiden allen ersprießlichen, gesetzestreuen sind es ja, die den Seher des Luftreiches tragen. Zwischen beiden Dhisana, den Göttinnen, den schöngebärenden, wandelt nach der Bestimmung der reine Sonnengott.
Grassmann
Sie beide, Erd’ und Himmel, bringen allen Heil, die heiligen, die Weisen hegend und den Raum, Und zwischen beiden schöngebornen Göttinnen nach fester Regel geht der lichte Sonnengott.
Elizarenkova
Ведь эти Небо и Земля – благодатные для всех,
Благочестивые, несущие поэта воздушного пространства.
Между двумя чашами мироздания, имеющими счастливое рожденье.
Божественными, движется, как положено, чистый бог Сурья.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्यावापृथिव्यौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पाँच ऋचावाले एकसौ साठवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में द्यावापृथिवी के दृष्टान्त से मनुष्यों के उपकार करने का वर्णन करते हैं ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जो (विश्वशम्भुवा) संसार में सुख की भावना करनेहारे करके (ऋतावरी) सत्य कारण से युक्त (धारयत्कवी) अनेक पदार्थों की धारणा कराते और प्रबल जिन का देखना (सुजन्मनी) सुन्दर जन्मवाले (धिषणे) उत्कट सहनशील (देवी) निरन्तर दीपते हुए (द्यावापृथिवी) बिजुली और अन्तरिक्ष लोक (धर्मणा) अपने धर्म्म से अर्थात् अपने भाव से (रजसः) लोकों को (अन्तः) अपने बीच में धरते हैं। जिन उक्त द्यावापृथिवियों में (शुचिः) पवित्र (देवः) दिव्य गुणवाला (सूर्य्यः) सूर्यलोक (ईयते) प्राप्त होता है (ते) उन दोनों को (हि) ही तुम अच्छे प्रकार जानो ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे सब लोकों के वायु, बिजुली और आकाश ठहरने के स्थान हैं, वैसे ईश्वर उन वायु आदि पदार्थों का आधार है। इस सृष्टि में एक-एक ब्रह्माण्ड के बीच एक-एक सूर्यलोक है, यह सब जानें ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ये विश्वशम्भुवा ऋतावरी धारयत्कवी सुजन्मनी धिषणे देवी द्यावापृथिवी धर्मणा रजसोऽन्तर्धरतः। ययोरन्तः शुचिर्देवः सूर्य्य ईयते ते हि यूयं सम्यग्विजानीत ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ द्यावापृथिव्योर्दृष्टान्तेन मनुष्याणामुपकारग्रहणमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) द्वे (हि) खलु (द्यावापृथिवी) विद्युदन्तरिक्षे (विश्वशम्भुवा) विश्वस्मिन् शं सुखं भावुकेन (ऋतावरी) सत्यकारणयुक्ते (रजसः) लोकान् (धारयत्कवी) धारयन्तौ कवी विक्रान्तदर्शनौ सूर्यविद्युतौ ययोस्तौ (सुजन्मनी) शोभनं जन्म ययोस्ते (धिषणे) प्रसोढ्यौ (अन्तः) मध्ये (ईयते) प्राप्नोति (देवः) दिव्यगुणः (देवी) देदीप्यमाने (धर्मणा) स्वधर्मेण (सूर्यः) (शुचिः) पवित्रः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा सर्वेषां लोकानां वायुविद्युदाकाशाऽधिकरणानि सन्ति तथेश्वरो वाय्वादीनामाधारोऽस्ति। अस्यां सृष्टावेकैकस्य ब्रह्माण्डस्य मध्य एकैकः सूर्यलोकोऽस्तीति सर्वे विद्युः ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात द्यावा पृथ्वीचा दृष्टांत असून माणसांनी त्यापासून उपकार घ्यावेत हे सांगितलेले आहे. त्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती आहे, हे समजले पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जशी सर्व लोकांची वायू, विद्युत व आकाश ही राहण्याची स्थाने आहेत, तसा ईश्वर त्या वायू इत्यादी पदार्थांचा आधार आहे. या सृष्टीत एकेका ब्रह्मांडात एक एक सूर्य लोक आहे, हे सर्वांनी जाणावे. ॥ १ ॥
02 उरुव्यचसा महिनी - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उरुव्य᳓चसा महि᳓नी असश्च᳓ता
पिता᳓ माता᳓ च भु᳓वनानि रक्षतः
सुधृ᳓ष्टमे वपुषि᳓ये न᳓ रो᳓दसी
पिता᳓ य᳓त् सीम् अभि᳓ रूपइ᳓र् अ᳓वासयत्
मूलम् ...{Loading}...
उ॒रु॒व्यच॑सा म॒हिनी॑ अस॒श्चता॑ पि॒ता मा॒ता च॒ भुव॑नानि रक्षतः ।
सु॒धृष्ट॑मे वपु॒ष्ये॒३॒॑ न रोद॑सी पि॒ता यत्सी॑म॒भि रू॒पैरवा॑सयत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्यावापृथिव्यौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
उरुव्य᳓चसा महि᳓नी असश्च᳓ता
पिता᳓ माता᳓ च भु᳓वनानि रक्षतः
सुधृ᳓ष्टमे वपुषि᳓ये न᳓ रो᳓दसी
पिता᳓ य᳓त् सीम् अभि᳓ रूपइ᳓र् अ᳓वासयत्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asaścátā ← asaścát- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
mahínī ← mahín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
uruvyácasā ← uruvyácas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ca ← ca (invariable)
mātā́ ← mātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rakṣataḥ ← √rakṣⁱ- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
sudhŕ̥ṣṭame ← sudhŕ̥ṣṭama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
vapuṣyè ← vapuṣyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
abhí ← abhí (invariable)
ávāsayat ← √vas- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rūpaíḥ ← rūpá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
sīm ← sīm (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
उ॒रु॒ऽव्यच॑सा । म॒हिनी॒ इति॑ । अ॒स॒श्चता॑ । पि॒ता । मा॒ता । च॒ । भुव॑नानि । र॒क्ष॒तः॒ ।
सु॒धृष्ट॑मे॒ इति॑ सु॒ऽधृष्ट॑मे । व॒पु॒ष्येः॒३॒॑ इति॑ । न । रोद॑सी॒ इति॑ । पि॒ता । यत् । सी॒म् । अ॒भि । रू॒पैः । अवा॑सयत् ॥
Hellwig Grammar
- uruvyacasā ← uru
- [noun]
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- uruvyacasā ← vyacasā ← vyacas
- [noun], nominative, dual, feminine
- “area; capacity.”
- mahinī ← mahin
- [noun], nominative, dual, feminine
- “mighty; great.”
- asaścatā ← asaścat
- [noun], nominative, dual, feminine
- “inexhaustible.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- mātā ← mātṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- rakṣataḥ ← rakṣ
- [verb], dual, Present indikative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- sudhṛṣṭame ← sudhṛṣṭama
- [noun], nominative, dual, feminine
- vapuṣye ← vapuṣya
- [noun], nominative, dual, feminine
- “fine-looking.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- rodasī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- sīm
- [adverb]
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- rūpair ← rūpaiḥ ← rūpa
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “form; appearance; beauty; look; shape; shape; symptom; feature; nature; guise; rūpa [word]; one; appearance; likeness; color; kind; vowel; type; disguise; aspect; form; derivative; omen; vision.”
- avāsayat ← vāsay ← √vas
- [verb], singular, Imperfect
- “dress.”
सायण-भाष्यम्
उरुव्यचसा प्रभूतव्यचनवत्यौ अतिविस्तीर्णे महिनी अत एव महत्यौ असश्चता असज्जमाने परस्परवियुक्ते इत्यर्थः। पिता पालयित्री द्यौः माता निर्मात्री पृथिवी च इत्युभे भुवनानि भूतजातानि रक्षतः पालयतः । ‘ द्यौष्पितः पृथिवि मातः’ (ऋ. सं. ६. ५१. ५) इत्यादिश्रुतेर्मातापितृरूपत्वम् । किंच सुधृष्टमे अतिशयेन धृष्टे ॥ छान्दसस्तकारलोपः ॥ प्रगल्भे रोदसी द्यावापृथिव्यौ वपुष्ये न वपुषो हिते इव । प्राणिनां पितराविव शरीररक्षके इत्यर्थः । तदेवोपपादयति । यत् यस्मात् सीं सर्वतः पिता पितृस्थानीयो द्यौः रूपैः निरूपणसाधनैः प्रशस्तैः प्रकाशैः निरूप्यमाणैर्वृष्ट्यादिभिर्वा अभि अवासयत् अभिवासयति अधितिष्ठति तस्मात् पिता माता च भुवनानि रक्षतः ॥
Wilson
English translation:
“Wide-spreading, vast, unconnected, the father and mother (of all beings), they two preservethe worlds. Resolute, as if (for the good) of embodied (beings), are Heaven and Earth, and the father ahs invested evry thing with (visible) forms.”
Jamison Brereton
The two great ones of broad expanse, inexhaustible, the father and mother, protect living beings—
the two world-halves, the very boldest ones, who are like (girls) inviting admiration, when their father has decked them out with their forms.
Jamison Brereton Notes
Oldenberg suggests emending sudhṛ́ṣṭame ‘boldest’ to *sudŕṣṭame ‘loveliest to see’, but this not only seems unnecessary but weakens the striking image. The girls, dressed in their best by their father, presumably to attract potential husbands, seem to be on public display – a very bold move for previously sheltered damsels.
Griffith
Widely-capacious Pair, mighty, that never fail, the Father and the Mother keep all creatures safe:
The two world-halves, the spirited, the beautiful, because the Father hath clothed them in goodly forms.
Geldner
Breiträumig, großmächtig, nie versiegend, behüten Vater und Mutter die Geschöpfe. Die sehr kecken Rodasi sind wie zwei schöne Frauen, da der Vater sie in Farben kleidete.
Grassmann
Sie, weit an Umfang, unvergleichlich, reich und gross, als Vater, Mutter schützen alle Wesen sie; Die Welten, herrlich wirkend wie zwei schöne Fraun, da sie mit Pracht der Vater ausgestattet hat.
Elizarenkova
Занимающие широкий простор, великие, неиссякающие,
Отец и мать охраняют (все) существа.
Два мира – словно две самые дерзкие красавицы,
Когда отец одел их в (разные) цвета.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्यावापृथिव्यौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (पिता) पालन करनेवाला विद्युदग्नि (यत्) जिन (रोदसी) सूर्य और भूमिमण्डल को (रूपैः) शुक्ल, कृष्ण, हरित, पीतादि रूपों से (सीम्) सब ओर से (अभ्यवासयत्) ढाँपता है उन (असश्चता) विलक्षण रूपवाले (महिनी) बड़े (उरुव्यचसा) बहुत व्याप्त होनेवाले (सुधृष्टमे) सुन्दर अत्यन्त उत्कर्षता से सहनेवाले (वपुष्ये) रूप में प्रसिद्ध हुए सूर्यमण्डल और भूमिमण्डलों के (न) समान (माता) मान्य करनेवाली स्त्री (पिता, च) और पालना करनेवाला जन (भुवनानि) जिनमें प्राणी होते हैं उन लोकों की (रक्षतः) रक्षा करते हैं ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे समस्त प्राणियों को भूमि और सूर्यमण्डल पालते और धारण करते हैं, वैसे माता-पिता सन्तानों की पालना और रक्षा करते हैं। जो जलों और पृथिवी वा इनके विकारों में रूप दिखाई देता है, वह व्याप्त अग्नि ही का है, यह समझना चाहिये ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या पिता यद्ये रोदसी रूपैः सीमभ्यवासयत्तेऽसश्चता महिनी उरुव्यचसा सुधृष्टमे वपुष्ये नेव माता पिता च भुवनानि रक्षतः ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उरुव्यचसा) बहुव्यापिनौ (महिनी) महत्यौ (असश्चता) विलक्षणस्वरूपे (पिता) (माता) (च) (भुवनानि) भवन्ति भूतानि येषु तानि (रक्षतः) (सुधृष्टमे) सुष्ठु अतिशयेन प्रसोढ्यौ (वपुष्ये) वपुषि रूपे भवे (न) इव (रोदसी) द्यावापृथिवी (पिता) पालकोऽग्निर्विद्युद्वा (यत्) ये (सीम्) सर्वतः (अभि) आभिमुख्ये (रूपैः) शुक्लादिभिः (अवासयत्) आच्छादयति ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा सर्वाणि भूतानि भूमिसूर्यौ रक्षतो धरतश्च तथा मातापितरौ सन्तानान् पालयतो रक्षतश्च यदप्सु पृथिव्यामेतद्विकारेषु च रूपं दृश्यते तद्व्याप्तस्याऽग्नेरेवास्तीति वेदितव्यम् ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे भूमी व सूर्यमंडल संपूर्ण प्राण्यांचे पालन व धारण करतात तसे माता-पिता संतानांचे पालन व रक्षण करतात. जल व पृथ्वी यांच्या विकारांमध्ये जे रूप दिसून येते ते त्यात व्याप्त असलेल्या अग्नीचे आहे, हे समजले पाहिजे. ॥ २ ॥
03 स वह्निः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ व᳓ह्निः पुत्रः᳓ पितरोः᳓+ पवि᳓त्रवान्
पुना᳓ति धी᳓रो भु᳓वनानि माय᳓या
धेनुं᳓ च पृ᳓श्निं वृषभं᳓ सुरे᳓तसं
विश्वा᳓हा शुक्र᳓म् प᳓यो अस्य दुक्षत
मूलम् ...{Loading}...
स वह्निः॑ पु॒त्रः पि॒त्रोः प॒वित्र॑वान्पु॒नाति॒ धीरो॒ भुव॑नानि मा॒यया॑ ।
धे॒नुं च॒ पृश्निं॑ वृष॒भं सु॒रेत॑सं वि॒श्वाहा॑ शु॒क्रं पयो॑ अस्य दुक्षत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्यावापृथिव्यौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स᳓ व᳓ह्निः पुत्रः᳓ पितरोः᳓+ पवि᳓त्रवान्
पुना᳓ति धी᳓रो भु᳓वनानि माय᳓या
धेनुं᳓ च पृ᳓श्निं वृषभं᳓ सुरे᳓तसं
विश्वा᳓हा शुक्र᳓म् प᳓यो अस्य दुक्षत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
pavítravān ← pavítravant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pitróḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
putráḥ ← putrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váhniḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dhī́raḥ ← dhī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
māyáyā ← māyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
punā́ti ← √pū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
dhenúm ← dhenú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
pŕ̥śnim ← pŕ̥śni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
surétasam ← surétas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṣabhám ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dukṣata ← √duh- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
páyaḥ ← páyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śukrám ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
viśvā́hā ← viśvā́hā (invariable)
पद-पाठः
सः । वह्निः॑ । पु॒त्रः । पि॒त्रोः । प॒वित्र॑ऽवान् । पु॒नाति॑ । धीरः॑ । भुव॑नानि । मा॒यया॑ ।
धे॒नुम् । च॒ । पृश्नि॑म् । वृ॒ष॒भम् । सु॒ऽरेत॑सम् । वि॒श्वाहा॑ । शु॒क्रम् । पयः॑ । अ॒स्य॒ । धु॒क्ष॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vahniḥ ← vahni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- putraḥ ← putra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- pitroḥ ← pitṛ
- [noun], genitive, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- pavitravān ← pavitravat
- [noun], nominative, singular, masculine
- punāti ← pū
- [verb], singular, Present indikative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- dhīro ← dhīraḥ ← dhīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “expert; wise; intelligent; versed; adept.”
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- māyayā ← māyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “magic trick; Māyā; deception; illusion; māyā [word]; disguise; trick.”
- dhenuṃ ← dhenum ← dhenu
- [noun], accusative, singular, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- pṛśniṃ ← pṛśnim ← pṛśni
- [noun], accusative, singular, feminine
- “varicolored; dappled.”
- vṛṣabhaṃ ← vṛṣabham ← vṛṣabha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- suretasaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suretasaṃ ← retasam ← retas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “semen; sperm.”
- viśvāhā
- [adverb]
- “always.”
- śukram ← śukra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “semen; sperm; śukra; śukraprameha; liquid; ejaculation.”
- payo ← payaḥ ← payas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “milk; milky juice; water; fluid; juice; payas [word]; drink.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dukṣata ← duh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “milk.”
सायण-भाष्यम्
पित्रोः मातापित्रोर्द्यवापृथिव्योः ॥ पिता मात्रा ’ इति पिता शिष्यते । ‘ उदात्तयणः । इति पितुर्विभक्तिरुदात्ता ॥ पुत्रः पुरुत्राता पुत्रस्थानीयः आदित्यः पवित्रवान् ‘पावनरश्मियुक्तः धीरः धीमान् सः वह्निः फलस्य वोढा धारकः सन् ‘मायया प्रज्ञया स्वकीयया भुवनानि भूतजातानि पुनाति पावयति प्रकाशयतीत्यर्थः । किंच स एव पुत्रः पृश्निं शुक्लवर्णां धेनुं प्रीणयित्रीं भूमिं सुरेतसं शोभनसामर्थ्यं शोभनोदकं वा वृषभं सेक्तारं द्युलोकं च मायया पुनाति प्रकाशयतीत्यर्थः । कदा । विश्वाहा सर्वाण्यप्यहानि सर्वकालमित्यर्थः । किंच अस्य द्युलोकस्य । यद्वा ॥ कर्मणि षष्ठी । इमं द्युलोकम् । शुक्रं पयः दीप्तं पयःसदृशमुदकं धुक्षत दोग्धि ॥ दुहेश्छान्दसे लुङि ‘ शल इगुपधादनिटः क्सः’ इति च्लेः क्सादेशः ॥ ईदृशो महानुभावः आदित्यस्तयोः पुत्रः इति द्यावापृथिव्योः स्तुतिः ॥
Wilson
English translation:
“The pure and the resolute son of (these) parents, the bearer (of rewards), sanctifies the worlds by his intelligence;. as well as the cow (the earth), and the vigorous bull (the heaven), and daily milks the pellucid milk (of the sky).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The bearer of rewards: sa vahni putraḥ pitroḥ: vahni = fire or Agni;or, Āditya, the Sun, of whom vahni is an epithet, the bearer of the rewards of pious rites, phalasya voḍhā
Jamison Brereton
That draft-horse, the son of the two fathers, the insightful one
provided with the means of purification purifies living beings by his magical power.
Out of the dappled cow and the bull possessing good semen he has
milked his blazing milk all the days.
Jamison Brereton Notes
Note the alliteration in ab … putráḥ pita róḥ pavítravān, punā́ti … The standard tr. take śukrám páyaḥ as two entities, “semen (and) milk,” against my “blazing milk.” I do not know of any passages in the RV where śukrámust mean ‘semen’; it is overwhelmingly adjectival, and I prefer to render it so here.
The “blazing milk” that the Sun milks is presumbly sunlight. I take the asya here as referring to the Sun and thus coreferential with the subject of the sentence. As discussed ad I.145.2, overt reflexive forms are not required in this syntactic situation.
By contrast Geldner thinks asya refers to Heaven and Earth (/the cow and the bull), but conceived of as a single person and hence represented by a singular pronoun. Renou takes asya as referring only to the bull.
Griffith
Son of these Parents, he the Priest with power to cleanse, Sage, sanctifies the worlds with his surpassing power.
Thereto for his bright milk he milked through all the days the party-coloured Cow and the prolific Bull.
Geldner
Der wagenfahrende Sohn, der das Läuterungsmittel der beiden Eltern besitzt, der weise, läutert mit Zauberkraft die Geschöpfe. Aus der bunten Kuh und dem gutbesamten Stier melkt er alle Tage dessen Samen und Milch.
Grassmann
Der Sohn der beiden, fahrend, reinen Glanzes voll bestrahlt die Wesen, er, der weise, wunderbar, Dem samenreichen Stiere und der bunten Kuh entzog er melkend immerdar den hellen Saft.
Elizarenkova
Этот сын, возница (своих) родителей, имея цедилку,
Очищает, мудрый, с помощью волшебной силы (все) существа.
У пестрой дойной коровы и у быка с прекрасным семенем
Все дни он выдаивает молоко – его семя.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्यावापृथिव्यौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (पवित्रवान्) जिसके बहुत शुद्ध कर्म वर्त्तमान (पित्रोः) तथा जो वायु और आकाश के (पुत्रः) सन्तान के समान वर्त्तमान है (सः) वह (वह्निः) पदार्थों की प्राप्ति करानेवाला अग्नि (भुवनानि) लोकों को (पुनाति) पवित्र करता है। जो (धेनुम्) गौ के समान वर्त्तमान वाणी (सुरेतसम्) सुन्दर जिसका बल जो (वृषभम्) सब लोकों को रोकनेवाला (पृश्निम्) सूर्य है उस (शुक्रम्) शीघ्रता करनेवाले को और (पयः) दूध को (च) और (विश्वाहा) सब दिनों को पवित्र करता है, जिसको (धीरः) ध्यानवान् पुरुष (मायया) उत्तम बुद्धि से जानता है (अस्य) उस अग्नि की उत्तेजना से अभीष्ट सिद्धि को तुम (दुक्षत) पूरी करो ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे सूर्य समस्त लोकों को धारण करता और पवित्र करता है, वैसे सुपुत्र कुल को पवित्र करते हैं ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या पवित्रवान् पित्रोः पुत्र इव वर्त्तमानः स वह्निर्भुवनानि पुनाति। यो धेनुं सुरेतसं वृषभं पृश्निं शुक्रम्पयश्च विश्वाहा पुनाति। यं धीरो मायया जानात्यस्य सकाशादभीष्टसिद्धिं यूयं दुक्षत ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (वह्निः) वोढा (पुत्रः) अपत्यमिव (पित्रोः) वाय्वाकाशयोः (पवित्रवान्) बहूनि पवित्राणि कर्माणि विद्यन्ते यस्य सः (पुनाति) पवित्रीकरोति (धीरः) ध्यानवान् (भुवनानि) लोकान् (मायया) प्रज्ञया (धेनुम्) गामिव वर्त्तमानां वाणीम् (च) (पृश्निम्) सूर्यम् (वृषभम्) सर्वलोकस्तम्भकम् (सुरेतसम्) सुष्ठुबलम् (विश्वाहा) सर्वाणि दिनानि (शुक्रम्) आशुकरम् (पयः) दुग्धम् (अस्य) वह्नेः (दुक्षत) प्रदुग्ध। अत्र वाच्छन्दसीति भषभावः ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा सूर्य्यः सर्वाल्ँलोकान् धरति पवित्रयति तथा सुपुत्राः कुलं शुन्धन्ति ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसा सूर्य संपूर्ण लोकांना (गोलांना) धारण करतो व पवित्र करतो तसे सुपुत्र कुलाला पवित्र करतात. ॥ ३ ॥
04 अयं देवानामपसामपस्तमो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयं᳓ देवा᳓नाम् अप᳓साम् अप᳓स्तमो
यो᳓ जजा᳓न रो᳓दसी विश्व᳓शम्भुवा
वि᳓ यो᳓ ममे᳓ र᳓जसी सुक्रतूय᳓या
अज᳓रेभि स्क᳓म्भनेभिः स᳓म् आनृचे
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं दे॒वाना॑म॒पसा॑म॒पस्त॑मो॒ यो ज॒जान॒ रोद॑सी वि॒श्वश॑म्भुवा ।
वि यो म॒मे रज॑सी सुक्रतू॒यया॒जरे॑भिः॒ स्कम्भ॑नेभिः॒ समा॑नृचे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्यावापृथिव्यौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अयं᳓ देवा᳓नाम् अप᳓साम् अप᳓स्तमो
यो᳓ जजा᳓न रो᳓दसी विश्व᳓शम्भुवा
वि᳓ यो᳓ ममे᳓ र᳓जसी सुक्रतूय᳓या
अज᳓रेभि स्क᳓म्भनेभिः स᳓म् आनृचे
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apásām ← apás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
apástamaḥ ← apástama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
jajā́na ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
viśváśambhuvā ← viśváśambhū- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mamé ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
rájasī ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
sukratūyáyā ← sukratūyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
ví ← ví (invariable)
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ajárebhiḥ ← ajára- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
ānr̥ce ← √r̥c- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
sám ← sám (invariable)
skámbhanebhiḥ ← skámbhana- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
अ॒यम् । दे॒वाना॑म् । अ॒पसा॑म् । अ॒पःऽत॑मः । यः । ज॒जान॑ । रोद॑सी॒ इति॑ । वि॒श्वऽश॑म्भुवा ।
वि । यः । म॒मे । रज॑सी॒ इति॑ । सु॒क्र॒तु॒ऽयया॑ । अ॒जरे॑भिः । स्कम्भ॑नेभिः । सम् । आ॒नृ॒चे॒ ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- apasām ← apas
- [noun], genitive, plural, masculine
- “busy; effective; hardworking.”
- apastamo ← apastamaḥ ← apastama
- [noun], nominative, singular, masculine
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- jajāna ← jan
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- rodasī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- viśvaśambhuvā ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvaśambhuvā ← śambhuvā ← śambhu
- [noun], accusative, dual, feminine
- “kind; benevolent.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- mame ← mā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- rajasī ← rajas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- sukratūyayājarebhi ← sukratūyayā ← sukratūyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- sukratūyayājarebhi ← ajarebhiḥ ← ajara
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “undecaying; ageless.”
- skambhanebhiḥ ← skambhana
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “prop.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ānṛce ← arc
- [verb], singular, Perfect indicative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
सायण-भाष्यम्
पूर्वं पुत्रमाहात्म्येनैते प्रशस्य इदानीं स्वोत्पादकस्तुत्या प्रशंसति । अयं देवानां मध्ये देवतमः अपसामपस्तमः । अप इति कर्मनाम । तेन तद्वान् लक्ष्यते । कर्मवतां मध्ये प्रकृष्टकर्मा । अयमित्युक्तं क इत्याह। यः देवः विश्वशंभुवा सर्वप्रकारेण भूतानां सुखस्य भावयित्र्यौ रोदसी द्यावापृथिव्यौ महानुभावे जजान उत्पादितवान् । न केवलमुत्पादनमात्रं अपि तु यः देवः रजसी रञ्जनात्मिके द्यावापृथिव्यौ । रजसी इति द्यावापृथिव्योर्नाम, ‘रजसी सदसी’ (नि. ३. ३०.८) इति तन्नामसु पाठात् । उक्तरूपे वि ममे विशेषेण परिच्छिनत्ति । किं स्वोपभोगाय नेत्याह। सुक्रतूयया शोभनकर्मेच्छया । येन कर्मणा प्राणिनां सुखं संभवति तादृक्कर्मेच्छया । अथवा एतदुत्तरत्र संबध्यते । सुक्रतूयया उक्तेन निमित्तेन इमे द्यावापृथिव्यौ अजरेभिः अजीर्णैर्दृढतरैः स्कम्भनेभिः गतिप्रतिबन्धसाधनैः शङ्कुभिः समानृचे सम्यक् सर्वतः पूजितवान् स्थापितवानित्यर्थः ॥ ऋच स्तुतौ’। लिटि रेफसामान्यात् द्विहल्त्वमस्तीति तस्मान्नुड्द्विहलः’ इत्यभ्यासस्य नुट् । यस्मादेवं तस्माद्यमेव देवः अयमेव अपस्तमः इत्येवंमहानुभावेन परमेश्वरेणोत्पन्ने इति स्तुतिः ॥
Wilson
English translation:
“He it is, amongst gods (the most divine), amongst (pious) works the most pious, who gave birth to the all-delighting heaven and earth; who measured them both, and, for the sake of holy rites, propped them up with undecaying pillars.”
Jamison Brereton
This one here, the best artisan of the artisans of the gods, who begat the two world-halves beneficial to all,
who measured out the two airy realms with a display of his good resolve, with unaging props—he has been universally praised.
Jamison Brereton Notes
Geldner and, apparently, Renou (but not Witzel Gotō) take ānṛce not to √ṛc ‘chant, praise’, but to a different root ‘hold’ (with sám ‘hold together’). (See also Oldenberg’s disc., though he ultimately opts for ‘praise’.) But as Kümmel says (106), such recourse to “eine sonst unbekannte Wurzel” is not helpful. Though Geldner claims that in context ‘chant, praise’ is excluded, in the context of the whole verse it works fine, as Oldenberg points out. That the first verbal form in the next verse is gṛṇāné ‘being sung’ (though modifying Heaven and Earth, not the Sun) supports this interpr., esp. since ānṛce and gṛṇāne are near anagrams.
[I.161 JPB]
Griffith
Among the skilful Gods most skilled is he, who made the two world-halves which bring prosperity to all;
Who with great wisdom measured both the regions out, and stablished them with pillars that shall ne’er decay.
Geldner
Dieser war unter den werkkundigen Göttern der Werkkundigste, der Himmel und Erde, die alles ersprießlichen, erzeugt hat, der die beiden Reiche mit gutem Bedacht ausgemessen hat. Er hält sie mit morschen Stützen zusammen.
Grassmann
Der kunstbegabten Götter bester Künstler war der, welcher kunstvoll wirkend Erd’ und Himmel schuf, Die beiden Welten, welche allen Heil verleihn, durch Stützen, die nicht altern, fest errichtete.
Elizarenkova
Тот из деятельных богов самый деятельный,
Кто породил два мира, благодатных для вас,
Кто отмерил два пространства о помощью прекрасной силы духа,
Он почтил (их) нестареющими опорами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्यावापृथिव्यौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (अयम्) यह (देवानाम्) पृथिवी आदि लोकों के (अपसाम्) कर्मों के बीच (अपस्तमः) अतीव क्रियावान् है वा (यः) जो (विश्वशम्भुवा) सब में सुख की भावना करानेवाले कर्म से (रोदसी) सूर्यलोक और भूमिलोक को (जजान) प्रकट करता है वा (यः) जो (सुक्रतूयया) उत्तम बुद्धि, कर्म और (स्कम्भनेभिः) रुकावटों से और (अजरेभिः) हानिरहित प्रबन्धों के साथ (रजसी) भूमिलोक और सूर्यलोक का (वि, ममे) विविध प्रकार से मान करता उसकी मैं (समानृचे) अच्छे प्रकार स्तुति करता हूँ ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सृष्टि की उत्पत्ति, स्थिति और प्रलय करने आदि काम जिस जगदीश्वर के होते हैं, जो निश्चय के साथ कारण से समस्त नाना प्रकार के कार्य को रचकर अनन्त बल से धारण करता है, उसीको सब लोग सदैव प्रशंसित करें ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: योऽयं देवानामपसामपस्तमो यो विश्वशम्भुवा रोदसी जजान यः सुक्रतूयया स्कम्भनेभिरजरेभी रजसी विममे तमहं समानृचे ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) (देवानाम्) पृथिव्यादीनाम् (अपसाम्) कर्मणाम् (अपस्तमः) अतिशयेन क्रियावान् (यः) (जजान) प्रकटयति (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (विश्वशम्भुवा) विश्वस्मिन् शं सुखं भावुकेन (वि) (यः) (ममे) मापयति (रजसी) लोकौ (सुक्रतूयया) सुष्ठु प्रज्ञया कर्मणा वा (अजरेभिः) अजरैर्हानिरहितैः प्रबन्धैः (स्कम्भनेभिः) स्तम्भनैः (सम्) (आनृचे) स्तौमि ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सृष्ट्युत्पत्तिस्थितिप्रलयकरणादीनि कर्माणि यस्य जगदीश्वरस्य भवन्ति यो हि कारणादखिलविविधं कार्यं रचयित्वाऽनन्तबलेन धरति तमेव सर्वे सदा प्रशंसन्तु ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सृष्टीची उत्पत्ती, स्थिती व प्रलय इत्यादी काम ज्या जगदीश्वराचे असते व जो निश्चयपूर्वक कारणापासून विविध प्रकारची कार्य निर्मिती करून अनन्त बलाने धारण करतो, त्याचीच सर्व माणसांनी प्रशंसा करावी. ॥ ४ ॥
05 ते नो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते᳓ नो गृणाने᳓ महिनी म᳓हि श्र᳓वः
क्षत्रं᳓ द्यावापृथिवी धासथो बृह᳓त्
ये᳓नाभि᳓ कृष्टी᳓स् तत᳓नाम विश्व᳓हा
पना᳓यियम् ओ᳓जो अस्मे᳓ स᳓म् इन्वतम्
मूलम् ...{Loading}...
ते नो॑ गृणा॒ने म॑हिनी॒ महि॒ श्रवः॑ क्ष॒त्रं द्या॑वापृथिवी धासथो बृ॒हत् ।
येना॒भि कृ॒ष्टीस्त॒तना॑म वि॒श्वहा॑ प॒नाय्य॒मोजो॑ अ॒स्मे समि॑न्वतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्यावापृथिव्यौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ते᳓ नो गृणाने᳓ महिनी म᳓हि श्र᳓वः
क्षत्रं᳓ द्यावापृथिवी धासथो बृह᳓त्
ये᳓नाभि᳓ कृष्टी᳓स् तत᳓नाम विश्व᳓हा
पना᳓यियम् ओ᳓जो अस्मे᳓ स᳓म् इन्वतम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gr̥ṇāné ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
mahinī ← mahín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhāsathaḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
dyāvāpr̥thivī ← dyā́vāpr̥thivī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
kr̥ṣṭī́ḥ ← kr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
tatánāma ← √tan- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
viśváhā ← viśváhā (invariable)
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
invatam ← √i- 2 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ójaḥ ← ójas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
panā́yyam ← panā́yya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
ते । नः॒ । गृ॒णा॒ने इति॑ । म॒हि॒नी॒ इति॑ । महि॑ । श्रवः॑ । क्ष॒त्रम् । द्या॒वा॒पृ॒थि॒वी॒ इति॑ । धा॒स॒थः॒ । बृ॒हत् ।
येन॑ । अ॒भि । कृ॒ष्टीः । त॒तना॑म । वि॒श्वहा॑ । प॒नाय्य॑म् । ओजः॑ । अ॒स्मे इति॑ । सम् । इ॒न्व॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, dual, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- gṛṇāne ← gṛ
- [verb noun], nominative, dual
- “praise.”
- mahinī ← mahin
- [noun], nominative, dual, feminine
- “mighty; great.”
- mahi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “great; firm.”
- śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- kṣatraṃ ← kṣatram ← kṣatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- dyāvāpṛthivī
- [noun], vocative, dual, feminine
- “heaven and earth; dyāvāpṛthivī [word].”
- dhāsatho ← dhāsathaḥ ← dhā
- [verb], dual, Aorist conj./subj.
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- yenābhi ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- yenābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- kṛṣṭīs ← kṛṣṭīḥ ← kṛṣṭi
- [noun], accusative, plural, feminine
- “people; citizenry.”
- tatanāma ← tan
- [verb], plural, Perfect conjunctive (subj.)
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- viśvahā
- [adverb]
- panāyyam ← panāyya
- [noun], accusative, singular, neuter
- ojo ← ojaḥ ← ojas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- invatam ← inv
- [verb], dual, Present imperative
- “bring; drive.”
सायण-भाष्यम्
ते प्रसिद्धे हे द्यावाथिवी द्यावापृथिव्यौ गृणाने अस्माभिः स्तूयमाने सत्यौ ॥ कर्मणि कर्तृप्रत्ययः ॥ महि महदतिप्रभूतं श्रवः सर्वत्र प्रसिद्धमन्नं सर्वत्र श्रूयमाणां कीर्तिं वा नः अस्मभ्यं धासथः धत्तम् ॥ दधातेर्लेट्यडागमः । ‘ सिब्बहुलम्’ इति सिप् । तथा बृहत् अतिप्रभूतं क्षत्रं बलं धासथः । तदेव विशेष्यते । येन अन्नबलेन विश्वहा सर्वेष्वपि अहःसु कृष्टीः पुत्रादिरूपाः प्रजाः अभि ततनाम अभितो विस्तारयाम॥ तनोतेर्लोटि छान्दसो विकरणस्य श्लुः। ‘आडुत्तमस्य इति आडागमः । तस्य ‘ छन्दस्युभयथा ’ इति आर्धधातुकत्वात् अभ्यस्ताद्युदात्तत्वाभावे धातुस्वरः ॥ कृष्टय इति मनुष्यनाम, कृष्टयः चर्षणयः ’ ( नि. २. ३. ७) इति तन्नामसु पाठात् । किंच पनाय्यं स्तुत्यम् ओजः शरीरबलम् अस्मे अस्मासु सम्यक् इन्वतं व्याप्नुतं प्रवर्धयतमित्यर्थः । इन्वतिर्व्यप्तिवचनः, ‘इन्वति ननक्ष’ ( नि. २. १८. १ ) इति तन्नामसु पाठात् ॥ ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Glorified by us, grant to us, Heaven and Earth abundant food and great strength; whereby we may daily multiply mankind; bestow upon us commendable vigour.”
Jamison Brereton
While being sung, o great ones, you will establish great fame for us and lofty dominion, o Heaven and Earth,
by which we will extend (our control) over the communities all the days. Jointly impel to us power worthy of wonder.
Griffith
Extolled in song, O Heaven and Earth, bestow on us, ye mighty Pair, great glory and high lordly sway,
Whereby we may extend ourselves ever over the folk; and send us strength that shall deserve the praise of men.
Geldner
Gepriesen möget ihr großmächtigen Himmel und Erde uns großen Ruhm und hohe Herrschaft gewähren, durch die wir allezeit die Völker überstrahlen. Lasset uns anerkannte Kraft zukommen!
Grassmann
Von uns gepriesen gebet, Erd’ und Himmel, uns, ihr grossen, hohe Herrschermacht und grossen Ruhm, Durch den wir alle Völker überragen rings; ihr möget preisenswerthe Stärke uns verleihn.
Elizarenkova
Воспетые, эти двое великих: Небо и Земля,
Пусть дадут нам великую славу, высокую власть,
С помощью которой все дни мы будем возвышаться над народами!
Пробудите в нас силу, достойную удивления!
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्यावापृथिव्यौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (गृणाने) स्तुति किये जाते हुए (महिनी) बड़े (द्यावापृथिवी) भूमि और सूर्यलोक हैं (ते) वे (नः) हम लोगों के लिये (बृहत्) अत्यन्त (महि) प्रशंसनीय (श्रवः) अन्न और (क्षत्रम्) राज्य को (धासथः) धारण करें (येन) जिससे हम लोग (विश्वहा) सब दिनों (कृष्टीः) मनुष्यों का (अभि, ततनाम) सब ओर से विस्तार करें और उस (पनाय्यम्) प्रशंसा करने योग्य (ओजः) पराक्रम को (अस्मे) हम लोगों के लिये (समिन्वतम्) अच्छे प्रकार बढ़ावें ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो जन भूमि के गुणों को जाननेवालों की विद्या को जानके उससे उपयोग करना जानते हैं, वे अत्यन्त बल को पाकर सब पृथिवी का राज्य कर सकते हैं ॥ ५ ॥इस सूक्त में द्यावापृथिवी के दृष्टान्त से मनुष्यों का यह उपकार ग्रहण करना कहा, इससे इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति है, यह समझना चाहिये ॥यह एकसौ साठवाँ सूक्त और तीसरा वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये गृणाने महिनी द्यावापृथिवी स्तस्ते नो बृहन् महि श्रवः क्षत्रं धासथः येन वयं विश्वहा कृष्टीरभिततनाम तत् पनाय्यमोजश्चास्मे समिन्वतम् ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) उभे (नः) अस्मभ्यम् (गृणाने) स्तूयमाने। अत्र कृतो बहुलमिति कर्मणि शानच्। (महिनी) महत्यौ (महि) पूज्यम् (श्रवः) अन्नम् (क्षत्रम्) राज्यम् (द्यावापृथिवी) भूमिसवितारौ (धासथः) दध्याताम्। अत्र व्यत्ययः। (बृहत्) महत् (येन) (अभि) (कृष्टीः) मनुष्यान् (ततनाम) विस्तारयेम (विश्वहा) सर्वाणि दिनानि (पनाय्यम्) स्तोतुमर्हम् (ओजः) पराक्रमम् (अस्मे) अस्मासु (सम्) (इन्वतम्) वर्द्धयतम् ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये भूमिगुणविद्विद्यां विदित्वा तयोपयोक्तुं जानन्ति ते महद्बलं प्राप्य सार्वभौमं राज्यं कर्त्तुं शक्नुवन्तीति ॥ ५ ॥अत्र द्यावापृथिवीदृष्टान्तेन मनुष्याणामेतदुपकारग्रहणमुक्तमतएतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्बोध्या ॥इति षष्ठ्युत्तरं शततमं सूक्तं तृतीयो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे लोक भूमीच्या गुणांना जाणणारी विद्या जाणून त्याचा उपयोग करणे जाणतात, ते अत्यंत बल प्राप्त करून सर्व पृथ्वीवर राज्य करतात. ॥ ५ ॥