सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
द्वाविंशेऽनुवाके अष्टौ सूक्तानि । तत्र ‘ अबोध्यग्निर्ज्मः’ इति प्रथमं सूक्तं षडृचं दैर्घतमसमाश्विनम् । पूर्वत्र ‘ जागतं तु ’ इति तुशब्दादिदमपि जागतम् । अन्त्ये द्वे त्रिष्टुभौ । “अबोधि षळाश्विनं त्वन्त्ये त्रिष्टुभौ ’ इत्यनुक्रमणिका । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोर्जागते छन्दस्यस्य विनियोगः । ‘ अथाश्विनः’ इति खण्डे सूत्रितम् – अबोध्यग्निर्ज्म एष स्य भानुः ’ ( आश्व. श्रौ. ४. १५) इति ॥
Jamison Brereton
157
Aśvins
Dīrghatamas Aucathya
6 verses: jagatī 1–4, triṣṭubh 5–6.
As is usual for the Aśvins, this hymn is a morning hymn (vs. 1) recited at the begin ning of the sacrificial day. Less typical but elsewhere attested (e.g., VIII.5) is its implicit representation of the Aśvins as bringers of rain. This theme is most obvi ous in verse 2, for in 2b ukṣatam, translated “increase,” is a śleṣa, to be read also as “sprinkle.” The “ghee and honey” by which the Aśvins bring increase to the dominion are the rain they sprinkle on it. If “honey” refers to rain in verse 2, then so also do their “honey-bearing chariot” (vs. 3) and their “honeyed whip” (vs. 4). At least here the latter probably refers to lightning (Pirart 1995: 296, with reference to Blair 1961: 152–54). The rain they bring is fertilizing for all beings, both animals and plants (vs. 5). Likewise, the description of the Aśvins’ sending fire and water into the trees (vs. 6) refers to the water, which not only allows the trees to grow but also carries fire that emerges when wood is kindled.
The theme of the Aśvins as bringers of rain is interwoven with that of their chariot as a reflection of the sacrifice. The sets of three often associated with them and their chariot refer to the three soma-pressings (cf. also I.34). Here, significantly, in verse 3 their chariot has three wheels and three chariot boxes. And finally, the Aśvins are not only bringers of rain, but they are also bringers of healing (4cd, 6). These two functions are connected because they both give and extend life.
One last note: in verse 6 rā́thyebhiḥ “through the parts of your chariot” is a hapax and there are several other plausible interpretations of it: among them the chariot-horses (Sāyaṇa), chariot-skills (Geldner), and reins (Pirart). Since the hymn mentions the chariot itself and its boxes, wheels, whip, and horses, we sug
gest that the word encompasses all those things that constitute the chariot—and therefore the rain and the sacrifice—and that complement the healing remedies they bring.
01 अबोध्यग्निर्ज्म उदेति - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अबो॑ध्य॒ग्निर्ज्म उदे॑ति॒ सूर्यो॒ व्यु१॒॑षाश्च॒न्द्रा म॒ह्या॑वो अ॒र्चिषा॑ ।
आयु॑क्षाताम॒श्विना॒ यात॑वे॒ रथं॒ प्रासा॑वीद्दे॒वः स॑वि॒ता जग॒त्पृथ॑क् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अबो॑ध्य॒ग्निर्ज्म उदे॑ति॒ सूर्यो॒ व्यु१॒॑षाश्च॒न्द्रा म॒ह्या॑वो अ॒र्चिषा॑ ।
आयु॑क्षाताम॒श्विना॒ यात॑वे॒ रथं॒ प्रासा॑वीद्दे॒वः स॑वि॒ता जग॒त्पृथ॑क् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ꣡बोधि अग्नि꣡र् ज्म꣡ उ꣡द् एति सू꣡रियो
वि꣡ उषा꣡श् चन्द्रा꣡ महि꣡ आवो अर्चि꣡षा
आ꣡युक्षाताम् अश्वि꣡ना या꣡तवे र꣡थम्
प्रा꣡सावीद् देवः꣡ सविता꣡ ज꣡गत् पृ꣡थक्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ábodhi ← √budh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jmáḥ ← kṣám- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
{}
arcíṣā ← arcís- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
āvaḥ ← √vas- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
candrā́ ← candrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
mahī́ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
uṣā́ḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
aśvínā ← aśvín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ā́yukṣātām ← √yuj- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yā́tave ← √yā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
asāvīt ← √sū- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jágat ← jágat- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
pŕ̥thak ← pŕ̥thak (invariable)
{}
savitā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अबो॑धि । अ॒ग्निः । ज्मः । उत् । ए॒ति॒ । सूर्यः॑ । वि । उ॒षाः । च॒न्द्रा । म॒ही । आ॒वः॒ । अ॒र्चिषा॑ ।
अयु॑क्षाताम् । अ॒श्विना॑ । यात॑वे । रथ॑म् । प्र । अ॒सा॒वी॒त् । दे॒वः । स॒वि॒ता । जग॑त् । पृथ॑क् ॥
Hellwig Grammar
- abodhy ← abodhi ← budh
- [verb], singular, Aorist passive
- “understand; notice; wake up; observe; detect; attend to; awaken; attend.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- jma ← jmaḥ ← jm
- [noun], ablative, singular, feminine
- ud
- [adverb]
- “up.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- uṣāś ← uṣāḥ ← uṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- candrā ← candra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “aglitter(p); shining.”
- mahy ← mahī ← mah
- [noun], nominative, singular, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- āvo ← āvaḥ ← vas
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “dawn; shine.”
- arciṣā ← arcis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “fire; flare; light; beam; gleam; shininess.”
- āyukṣātām ← āyuj ← √yuj
- [verb], dual, Athematic s aor. (Ind.)
- “āyuj [word].”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- yātave ← yā
- [verb noun]
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- prāsāvīd ← prāsāvīt ← prasū ← √sū
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “give birth; be born; originate; impel; propel; grow.”
- devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- savitā ← savitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- jagat ← jagant
- [noun], accusative, singular, neuter
- “universe; Earth; world; people; Jagatī; Loka; animal; being.”
- pṛthak
- [adverb]
- “individually; apart; each; by the piece; independently; pṛthak [word].”
सायण-भाष्यम्
अयम् अग्निः विहितः सन् ज्मः ज्मायाः पृथिव्या वेदिलक्षणायाः संबन्धी सन् अबोधि प्रतिबोधितः । ज्मेति पृथिवीनाम, ‘ग्मा ज्मा’ (नि. १.१.३) इति तन्नामसूक्तत्वात् । किंच सूर्यः उदेति । मही महती उषाः अर्चिषा प्रकृष्टेन तेजसा चन्द्रा प्राणिनाम् आह्लादिनी सती वि आवः तमांसि विवासयति ॥ वसेर्लुङि’ छान्दुसः च्लेर्लुक्। ‘छन्दस्यपि दृश्यते’ इति आडागमः ॥ यतः इयमुषा उदेति यतश्च सूर्यो यतश्चायमग्निः प्रबुद्धो भवति अतः कारणात् हे अश्विनौ युष्मत्संबन्धिनं रथं यातवे देवयजनगमनाय रासभाभ्याम् आयुक्षाताम् आभिमुख्येन युञ्जाथाम् । तथा सविता सर्वकर्मणोऽनुज्ञाता देवः जगत् जङ्गमं प्राणिजातं पृथक् स्वस्वकर्मानुरोधेन प्रासावीत् प्रसौतु अनुजानातु ॥
Wilson
English translation:
“Agni is awakened upon earth; the Sun rises; the spreading dawn, exhilarating (all) by her radiance, has dispersed (the darkness); harness, (therefore), Aśvins your chariot, to come (to the sacrifice), that the divine Savitā may animate allbeings to (the performance of) their several (duties).”
Jamison Brereton
Agni has awakened; the Sun rises from the earth; great, glowing Dawn has dawned widely with her ray of light.
The Aśvins have harnessed their chariot to make their journey. The god Savitar has spurred the living world in all directions.
Griffith
AGNI is wakened: Surya riseth from the earth. Mighty, refulgent Dawn hath shone with all her light.
The Asvins have equipped their chariot for the course. God Savitar hath moved the folk in sundry ways.
Geldner
Agni ist erwacht, die Sonne steigt von der Erde empor; die schimmernde große Usas ist mit ihrem Strahl aufgeleuchtet. Die Asvin haben zur Fahrt ihren Wagen angeschirrt; Gott Savitri hat alles, was lebt, jeden einzelnen herausgetrieben.
Grassmann
Erwacht ist Agni, und die Sonne steigt empor, die Morgenhelle hat durch Licht die Welt enthüllt, Schon ist der Ritter Wagen zu der Fahrt geschirrt, Gott Savitar hat hier und dort das Volk erweckt.
Elizarenkova
Пробудился Агни. С земли поднимается солнце.
Великая яркая Ушас засветилась пламенем.
Ашвины запрягли колесницу, чтобы ехать.
Бог Савитар побудил к жизни каждое движущееся существо.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब छः ऋचावाले एकसौ सत्तावनवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र से ही अश्वि के गुणों को कहते हैं ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (अग्निः) विद्युदादि अग्नि (अबोधि) जाना जाता है, (ज्मः) पृथिवी से अलग (सूर्यः) सूर्य (उदेति) उदय होता है (मही) बड़ी (चन्द्रा) आनन्द देनेवाली (उषाः) प्रभात वेला (व्यावः) फैलती उजेली देती है वा (सविता) ऐश्वर्य करनेवाला (देवः) दिव्यगुणी सूर्यमण्डल (अर्चिषा) अपने किरण समूह से (जगत्) मनुष्यादि प्राणिमात्र जगत् को (पृथक्) अलग (प्रासावीत्) अच्छे प्रकार प्रेरणा देता है वैसे (अश्विना) अध्यापक और उपदेशक विद्वान् (यातवे) जाने के लिये (रथम्) विमानादि यान को (अयुक्षाताम्) युक्त करते हैं ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे बिजुली, सूर्य और प्रभातवेला अपने प्रकाश से आप प्रकाशित हो समस्त जगत् को प्रकाशित कर ऐश्वर्य की प्राप्ति कराते हैं, वैसे ही अध्यापक और उपदेशक लोग पदार्थ तथा ईश्वरसम्बन्धी विद्याओं को प्रकाशित कर समस्त ऐश्वर्य की उत्पत्ति करावें ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथाऽग्निरबोधि ज्मः सूर्य्य उदेति मही चन्द्रोषा व्यावः सविता देवो वार्चिषा जगत् पृथक् प्रासावीत् तथाऽश्विना यातवे रथमयुक्षाताम् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाश्विगुणानाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अबोधि) बुध्यते विज्ञायते (अग्निः) विद्युदादिः (ज्मः) पृथिव्याः (उत्) (एति) उदयं प्राप्नोति (सूर्यः) (वि) (उषाः) प्रभातः (चन्द्रा) आह्लादप्रदा (मही) महती (आवः) अवति (अर्चिषा) (अयुक्षाताम्) अयोजयताम्-युङ्तः (अश्विना) विद्वांसावाप्ताऽध्यापकोपदेशकौ (यातवे) यातुं गन्तुम् (रथम्) विमानादियानम् (प्र)(असावीत्)प्रसुवति (देवः) दिव्यगुणः (सविता) ऐश्वर्यकारकः (जगत्) (पृथक्) ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा विद्युत्सूर्योषसः स्वप्रकाशेन स्वयं प्रकाशिता भूत्वा सर्वं जगत् प्रकाश्यैश्वर्यं प्रापयन्ति तथैवाऽध्यापकोपदेशकाः पदार्थेश्वरविद्याः प्रकाश्याऽखिलमैश्वर्य्यं जनयेयुः ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अश्वीच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे विद्युत, सूर्य व उषा स्वतः प्रकाशित होऊन संपूर्ण जगाला प्रकाशित करतात व ऐश्वर्यवान करतात तसेच अध्यापक व उपदेशकांनी पदार्थ व ईश्वरासंबंधी विद्या प्रकट करून संपूर्ण ऐश्वर्य निर्माण करावे. ॥ १ ॥
02 यद्युञ्जाथे वृषणमश्विना - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यद्यु॒ञ्जाथे॒ वृष॑णमश्विना॒ रथं॑ घृ॒तेन॑ नो॒ मधु॑ना क्ष॒त्रमु॑क्षतम् ।
अ॒स्माकं॒ ब्रह्म॒ पृत॑नासु जिन्वतं व॒यं धना॒ शूर॑साता भजेमहि ॥
मूलम् ...{Loading}...
यद्यु॒ञ्जाथे॒ वृष॑णमश्विना॒ रथं॑ घृ॒तेन॑ नो॒ मधु॑ना क्ष॒त्रमु॑क्षतम् ।
अ॒स्माकं॒ ब्रह्म॒ पृत॑नासु जिन्वतं व॒यं धना॒ शूर॑साता भजेमहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
य꣡द् युञ्जा꣡थे वृ꣡षणम् अश्विना र꣡थं
घृते꣡न नो म꣡धुना क्षत्र꣡म् उक्षतम्
अस्मा꣡कम् ब्र꣡ह्म पृ꣡तनासु जिन्वतं
वयं꣡ ध꣡ना शू꣡रसाता भजेमहि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aśvinā ← aśvín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yuñjā́the ← √yuj- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ghr̥téna ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mádhunā ← mádhu- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ukṣatam ← √ukṣ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
jinvatam ← √ji- 2 ~ jinv- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pŕ̥tanāsu ← pŕ̥tanā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
bhajemahi ← √bhaj- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
dhánā ← dhána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śū́rasātā ← śū́rasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
यत् । यु॒ञ्जाथे॒ इति॑ । वृष॑णम् । अ॒श्वि॒ना॒ । रथ॑म् । घृ॒तेन॑ । नः॒ । मधु॑ना । क्ष॒त्रम् । उ॒क्ष॒त॒म् ।
अ॒स्माक॑म् । ब्रह्म॑ । पृत॑नासु । जि॒न्व॒त॒म् । व॒यम् । धना॑ । शूर॑ऽसाता । भ॒जे॒म॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yuñjāthe ← yuj
- [verb], dual, Present indikative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- ghṛtena ← ghṛta
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- madhunā ← madhu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- kṣatram ← kṣatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- ukṣatam ← ukṣ
- [verb], dual, Present imperative
- “sprinkle; wet.”
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- pṛtanāsu ← pṛtanā
- [noun], locative, plural, feminine
- “army; battle; pṛtanā [word]; pṛtanā.”
- jinvataṃ ← jinvatam ← jinv
- [verb], dual, Present imperative
- “enliven; animate.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- dhanā ← dhana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- śūrasātā ← śūrasāti
- [noun], locative, singular, feminine
- bhajemahi ← bhaj
- [verb], plural, Present optative
- “eat; enjoy; enter (a state); worship; love; flee; possess; fall to one’s share; partake; share; get; approach; love; use.”
सायण-भाष्यम्
हे अश्विना अश्विनौ यत् यदा वृषणं वृष्ट्यादिवर्षकं रथं युञ्जाथे योजयथः तदा नः क्षत्रम् अस्मदीयं बलं क्षत्रियजातं वा घृतेन उदकेन मधुना मधुरेण उक्षतं प्रवर्धयतमित्यर्थः। यद्वा। घृतेन क्षरणरूपेण मधुना मधुरेण अमृतेनोक्षतं युष्मद्रथस्थेन मधुना अस्मदीयं बलं प्रवर्धयतमित्यर्थः । अश्विनोः रथस्य मधुपूर्णत्वं मधुवाहनो रथः’ इत्यादिषु प्रसिद्धम् । किंच अस्माकं पृतनासु अस्मदीयासु पुत्रभृत्यादिमनुष्यरूपासु प्रजासु ब्रह्म ब्राह्मं तेजः जिन्वतम् । पृतना इति मनुष्यनाम, ‘ विवस्वन्तः पृतनाः’ (नि. २. ३. २५) इति तन्नामसूक्तत्वात् । यद्वा । पृतनासु परकीयासु प्रजासु ब्रह्म तासां परिवृढमन्नमस्माकं जिन्वतं प्रीणयतम् । ब्रह्म इति अन्ननाम, ब्रह्म वर्चः’ (नि. २. ७. २५) इति तन्नामसूक्तत्वात् । वयं च शूरसाता शूरसातौ शूराणां प्रहारादिना युक्ते संग्रामे धना तदीयानि धनानि बहुविधानि भजेमहि लभेमहि ।
Wilson
English translation:
“When, Aśvins, you harness your bounty-shedding chariot, refresh our strength with trickling honey; bestow (abundant) food upon our people; may we acquire riches in the strife of heroes.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With trickling honey: madhunā ghṛtena: madhu iti udakanāma (Nirukta 1.12.11), madhu may be an adjective for madhura, sweet, with sweet water; or, it may be a substantive for amṛta, ambrosia, with trickling nectar; or, it may just be honey, in the context of the next hymn where the chariot of the Aśvins is termed madhuvāhana, honey-bearing; upon our people: asmākam brahma pṛtanāsu: pṛtanā = manuṣya (pṛtanā iti manuṣyanāma— Nirukta 2.3.25); i.e., children and dependants. Brahmā = anna, food
Jamison Brereton
When you harness the bull that is your chariot, Aśvins, then increase [/sprinkle] our dominion with ghee and honey!
Enliven our sacred formulation in the contests! We would share the riches in the heroes’ victory.
Griffith
When, Asvins, ye equip your very mighty car, bedew, ye Twain, our power with honey and with oil.
To our devotion give victorious strength in war: may we win riches in the heroes’ strife for spoil.
Geldner
Wenn ihr Asvin euren bullenhaften Wagen schirret, so netzet unsere Herrschaft mit Schmalz und Honig! Stärket unsere Geistlichkeit in den Kämpfen! Wir wollen in dem Wettstreit der Siegerpreise teilhaftig werden.
Grassmann
Wenn, Ritter, euren starken Wagen ihr bespannt, so netzt mit süsser Butter unser Machtgebiet, Und unsern Bitten gebt Erfolg in jeder Schlacht, wo Helden siegen werde Beute uns zu Theil.
Elizarenkova
Когда вы запрягаете, о Ашвины, (вашу) мужественную колесницу
Окропите жиром (и) медом нашу власть!
Вдохните жизнь в наше священное слово во время битв!
Мы хотим получить награды в битве героев!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अश्विना) सभा और सेना के अधीशो ! तुम (यत्) जिससे (वृषणम्) शत्रुओं की शक्ति को रोकनेवाले (रथम्) विमान आदि यान को (युञ्जाथे) युक्त करते हो इससे (घृतेन) जल और (मधुना) मधुरादि गुणयुक्त रस से (नः) हम लोगों के (क्षत्रम्) क्षत्रियकुल को (उक्षतम्) सींचो, (अस्माकम्) हमारी (पृतनासु) सेनाओं में (ब्रह्म) ब्राह्मणकुल को (जिन्वतम्) प्रसन्न करो और (वयम्) हम प्रजा सेना जन (शूरसाता) शूरों के सेवने योग्य संग्राम में (धना) धनों को (भजेमहि) सेवन करें ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को राजनीति के अङ्गों से राज्य को रख कर, धनादि को बढ़ाय और संग्रामों को जीत कर सबके लिये सुख की उन्नति करनी चाहिये ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अश्विना युवां यद्वृषणं रथं युञ्जाथे ततो घृतेन मधुना नः क्षत्रमुक्षतमस्माकं पृतनासु ब्रह्म जिन्वतं वयं शूरसाता धना भजेमहि ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यतः (युञ्जाथे) (वृषणम्) परशक्तिप्रतिबन्धकम् (अश्विना) सभासेनेशौ (रथम्) विमानादियानम् (घृतेन) उदकेन (नः) अस्माकम् (मधुना) मधुरादिगुणयुक्तेन रसेन (क्षत्रम्) क्षत्रियकुलम् (उक्षतम्) सिञ्चतम् (अस्माकम्) (ब्रह्म) ब्राह्मणकुलम् (पृतनासु) सेनासु (जिन्वतम्) प्रीणीतम् (वयम्) प्रजासेनाजनाः (धना) धनानि (शूरसाता) शूरैः संभजनीये संग्रामे (भजेमहि) सेवेमहि ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यै राजनीत्यङ्गै राष्ट्रं रक्षित्वा धनादिकं वर्द्धयित्वा संग्रामाञ्जित्वा सर्वेभ्यः सुखोन्नतिः कार्य्या ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी राजनीतीची अंगे जाणून राज्याचे रक्षण करावे. धन इत्यादी वाढवावे व युद्ध जिंकून सर्वांसाठी सुखाची वृद्धी करावी. ॥ २ ॥
03 अर्वाकन्त्रिचक्रो मधुवाहनो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒र्वाङ्त्रि॑च॒क्रो म॑धु॒वाह॑नो॒ रथो॑ जी॒राश्वो॑ अ॒श्विनो॑र्यातु॒ सुष्टु॑तः ।
त्रि॒व॒न्धु॒रो म॒घवा॑ वि॒श्वसौ॑भगः॒ शं न॒ आ व॑क्षद्द्वि॒पदे॒ चतु॑ष्पदे ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒र्वाङ्त्रि॑च॒क्रो म॑धु॒वाह॑नो॒ रथो॑ जी॒राश्वो॑ अ॒श्विनो॑र्यातु॒ सुष्टु॑तः ।
त्रि॒व॒न्धु॒रो म॒घवा॑ वि॒श्वसौ॑भगः॒ शं न॒ आ व॑क्षद्द्वि॒पदे॒ चतु॑ष्पदे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अर्वा꣡ङ् त्रिचक्रो꣡ मधुवा꣡हनो र꣡थो
जीरा꣡शुवो अश्वि꣡नोर् यातु सु꣡ष्टुतः
त्रिवन्धुरो꣡ मघ꣡वा विश्व꣡सौभगः
शं꣡ न आ꣡ वक्षद् द्विप꣡दे च꣡तुष्पदे
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
arvā́ṅ ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
madhuvā́hanaḥ ← madhuvā́hana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tricakráḥ ← tricakrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aśvínoḥ ← aśvín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
jīrā́śvaḥ ← jīrā́śva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
súṣṭutaḥ ← súṣṭuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yātu ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
trivandhuráḥ ← trivandhurá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśvásaubhagaḥ ← viśvásaubhaga- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
cátuṣpade ← cátuṣpad- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
dvipáde ← dvipád- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śám ← śám (invariable)
{}
vakṣat ← √vah- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒र्वाङ् । त्रि॒ऽच॒क्रः । म॒धु॒ऽवाह॑नः । रथः॑ । जी॒रऽअ॑श्वः । अ॒श्विनोः॑ । या॒तु॒ । सुऽस्तु॑तः ।
त्रि॒ऽव॒न्धु॒रः । म॒घऽवा॑ । वि॒श्वऽसौ॑भगः । शम् । नः॒ । आ । व॒क्ष॒त् । द्वि॒ऽपदे॑ । चतुः॑ऽपदे ॥
Hellwig Grammar
- arvāṅ ← arvāñc
- [noun], nominative, singular, masculine
- “approaching; facing; less.”
- tricakro ← tri
- [noun]
- “three; tri/tisṛ [word].”
- tricakro ← cakraḥ ← cakra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wheel; Cakra; discus; army; cakra; oil mill; cakrikā; cakra; group.”
- madhuvāhano ← madhu
- [noun], neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- madhuvāhano ← vāhanaḥ ← vāhana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bringing; carrying.”
- ratho ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- jīrāśvo ← jīra
- [noun]
- “agile; quick; fast.”
- jīrāśvo ← aśvaḥ ← aśva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- aśvinor ← aśvinoḥ ← aśvin
- [noun], genitive, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- yātu ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- suṣṭutaḥ ← suṣṭuta
- [noun], nominative, singular, masculine
- trivandhuro ← tri
- [noun]
- “three; tri/tisṛ [word].”
- trivandhuro ← vandhuraḥ ← vandhura
- [noun], nominative, singular, masculine
- “seat; seat.”
- maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “big.”
- viśvasaubhagaḥ ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvasaubhagaḥ ← saubhagaḥ ← saubhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “well-being.”
- śaṃ ← śam
- [adverb]
- “śam [word].”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vakṣad ← vakṣat ← vah
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- dvipade ← dvipad
- [noun], dative, singular, masculine
- “biped.”
- catuṣpade ← catuṣpada
- [noun], dative, singular, masculine
- “quadrupedal.”
सायण-भाष्यम्
अश्विनोः रथः अर्वाङ् अस्मदभिमुखः यातु गच्छतु । कीदृशः । त्रिचक्रः चक्रत्रययुक्तः मधुवाहनः मधुवोढा जीराश्वः शीघ्रगाम्यश्वोपेतः सुष्टुतः अत एवास्माभिः स्तूयमानः त्रिवन्धुरः निम्नोन्नतकाष्ठत्रयोपेतः । सारथ्याश्रयस्थानं वन्धुरम् । मघवा धनवान् अत एव विश्वसौभगः सर्वसौभाग्योपेतः । ईदृशोऽश्विनोः रथः नः अस्माकं द्विपदे पुत्रादिप्रजायै चतुष्पदे पशवे च शं सुखम् आ वक्षत् आवहतु ॥ वहेर्लेटि अडागमः । सिप् ॥
Wilson
English translation:
“May the three-wheeled car of the Aśvins, drawn by swift horses, laden with honey, three-canopied, filled with treasure, and every way auspicious, come to our presence, and bring prosperity to our people and our cattle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Our people and our cattle: dvipade-catuṣpade = liṭ, to our bipeds and quadrupeds
Jamison Brereton
Let the three-wheeled, honey-bearing chariot of the Aśvins with its swift horses, which is well-praised, journey near.
With its three chariot boxes, the generous (chariot), bringing all good shares, will carry good fortune here to both the two-footed and
four-footed.
Griffith
Nigh to us come the Asvins’ lauded three-wheeled car, the car laden with meath and drawn by fleet-foot steeds,
Three-seated, opulent, bestowing all delight. may it bring weal to us, to cattle and to men.
Geldner
Näher soll der dreirädrige Wagen der Asvin, der Honig führt, mit den raschen Rossen, schönbesungen kommen. Der dreisitzige, gabenreiche, der alle Glücksgüter hat, bringe unseren Zweifüßlern und Vierfüßlern Heil.
Grassmann
Mit raschen Rossen komm der Ritter Wagen her, der auf drei Rädern, hochgepriesen, Süsses bringt, Und in drei Sitzen reichlich allen Segen birgt, er fahre Glück dem Menschen und dem Vieh herbei.
Elizarenkova
Пусть приедет сюда прекрасно восхваленная трехколесная
Везущая мед быстроконная колесница Ашвинов!
С тремя сиденьями, щедрая, дающая все наслаждения
Да привезет она нам счастье для двуногого (и) четвероногого!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (अश्विनोः) विद्वानों की क्रिया में कुशल सज्जनों की उत्तेजना से (सुष्टुतः) सुन्दर प्रशंसित (मधुवाहनः) जल से बहाने योग्य (त्रिचक्रः) जिसमें तीन चक्कर (जीराश्वः) वेगरूप घोड़े और (त्रिबन्धुरः) तीन बन्धन विद्यमान वा (विश्वसौभगः) समस्त सुन्दर ऐश्वर्य भोग जिससे होते वह (अर्वाङ्) नीचले देश अर्थात् जल आदि से चलनेवाला (मघवा) प्रशंसित धनयुक्त (रथः) रथ (नः) हमारे (द्विपदे) द्विपाद मनुष्यादि वा (चतुष्पदे) चौपाद गौ आदि प्राणी के लिये (शम्) सुख का (आ, वक्षत्) आवाहन करावे और हम लोगों को (यातु) प्राप्त हो ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को इस प्रकार प्रयत्न करना चाहिये जिससे पदार्थविद्या से प्रशंसायुक्त यानों को बनाने को समर्थ हों, ऐसे करने के विना समस्त सुख होने को योग्य नहीं ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: योऽश्विनोः सुष्टुतो मधुवाहनस्त्रिचक्रो जीराश्वस्त्रिबन्धुरो विश्वसौभगोऽर्वाङ् मघवा रथो नो द्विपदे चतुष्पदे च शमावक्षत्सोऽस्मान् यातु प्राप्नोतु ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अर्वाङ्) अर्वाङधो देशमञ्चति (त्रिचक्रः) त्रीणि चक्राणि यस्मिन् (मधुवाहनः) मधुना जलेन वाहनीयः। मध्विति उदकना०। निघं० १। १२। (रथः) (जीराश्वः) जीरा वेगा अश्वा यस्मिन् (अश्विनोः) विद्वत्क्रियाकुशलयोः सकाशात् प्राप्तः (यातु) प्राप्नोतु (सुष्टुतः) सुष्ठुप्रशंसितः (त्रिबन्धुरः) त्रयो बन्धुरा बन्धा यस्मिन् सः (मघवा) परमपूजितधनवान् (विश्वसौभगः) विश्वे सुभगाः शोभनैश्वर्य्या भोगा येन सः (शम्) सुखम् (नः) अस्माकम् (आ) (वक्षत्) वहेत (द्विपदे) मनुष्याद्याय (चतुष्पदे) गवाद्याय ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैरित्थं प्रयतितव्यं येन पदार्थविद्यया प्रशंसितानि यानानि निर्मातुं शक्नुयुः। नैवं विनाऽखिलानि सुखानि भवितुमर्हन्ति ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी अशा प्रकारचा प्रयत्न केला पाहिजे, की ज्यामुळे पदार्थ विद्येद्वारे प्रशंसनीय याने तयार करण्यास समर्थ व्हावे. असे केल्याशिवाय संपूर्ण सुख मिळणे शक्य नाही. ॥ ३ ॥
04 आ न - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ न॒ ऊर्जं॑ वहतमश्विना यु॒वं मधु॑मत्या नः॒ कश॑या मिमिक्षतम् ।
प्रायु॒स्तारि॑ष्टं॒ नी रपां॑सि मृक्षतं॒ सेध॑तं॒ द्वेषो॒ भव॑तं सचा॒भुवा॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ न॒ ऊर्जं॑ वहतमश्विना यु॒वं मधु॑मत्या नः॒ कश॑या मिमिक्षतम् ।
प्रायु॒स्तारि॑ष्टं॒ नी रपां॑सि मृक्षतं॒ सेध॑तं॒ द्वेषो॒ भव॑तं सचा॒भुवा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
आ꣡ न ऊ꣡र्जं वहतम् अश्विना युव꣡म्
म꣡धुमत्या नः क꣡शया मिमिक्षतम्
प्रा꣡युस् ता꣡रिष्टं नी꣡ र꣡पांसि मृक्षतं
से꣡धतं द्वे꣡षो भ꣡वतं सचाभु꣡वा
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
aśvinā ← aśvín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ū́rjam ← ū́rj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vahatam ← √vah- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
káśayā ← káśā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mádhumatyā ← mádhumant- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mimikṣatam ← √myakṣ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ā́yuḥ ← ā́yus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mr̥kṣatam ← √mr̥j- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
nís ← nís (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
rápāṁsi ← rápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
tā́riṣṭam ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
bhávatam ← √bhū- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dvéṣaḥ ← dvéṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sacābhúvā ← sacābhū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sédhatam ← √sidh- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
आ । नः॒ । ऊर्ज॑म् । व॒ह॒त॒म् । अ॒श्वि॒ना॒ । यु॒वम् । मधु॑ऽमत्या । नः॒ । कश॑या । मि॒मि॒क्ष॒त॒म् ।
प्र । आयुः॑ । तारि॑ष्टम् । निः । रपां॑सि । मृ॒क्ष॒त॒म् । सेध॑तम् । द्वेषः॑ । भव॑तम् । स॒चा॒ऽभुवा॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ūrjaṃ ← ūrjam ← ūrj
- [noun], accusative, singular, feminine
- “strength; refreshment; vigor; food; strengthening.”
- vahatam ← vah
- [verb], dual, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- madhumatyā ← madhumat
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “sweet; honeyed; sweet; pleasant.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- kaśayā ← kaśā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “whip.”
- mimikṣatam ← mikṣ
- [verb], dual, Perfect imperative
- “season.”
- prāyus ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- prāyus ← āyuḥ ← āyus
- [noun], accusative, singular, neuter
- “life; longevity; āyus; life; āyus [word]; Āyus.”
- tāriṣṭaṃ ← tāriṣṭam ← tṛ
- [verb], dual, Aorist inj. (proh.)
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- nī ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- rapāṃsi ← rapas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “injury; disease; infirmity; damage.”
- mṛkṣataṃ ← mṛkṣatam ← mṛj
- [verb], dual, Aorist imperative
- “purify; polish; rub; remove.”
- sedhataṃ ← sedhatam ← sidh
- [verb], dual, Present imperative
- “chase away; repel.”
- dveṣo ← dveṣaḥ ← dveṣas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hostility; enemy.”
- bhavataṃ ← bhavatam ← bhū
- [verb], dual, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- sacābhuvā ← sacābhū
- [noun], nominative, dual, masculine
- “ally.”
सायण-भाष्यम्
हे अश्विना अश्विनौ युवं युवां नः अस्माकम् ऊर्जं बलं प्राणनसमर्थमन्नं वा आ वहतं प्रापयतम् । किंच नः अस्मान् मधुमत्या माधुर्योपेतया कशया वाचा इष्टप्रदानरूपया मिमिक्षतं सिञ्चतं प्रीणयतम् । कशा इति वाङ्नाम, कशा धिषणा ’ (नि. १.११.४३) इति तन्नामसूक्तत्वात। यद्वा । मधुमत्या मधुरवृष्टिमत्या माधुर्योपेतया कशया अश्वताडन्या नोऽस्मान् मिमिक्षतम् । मधु इति उदकनाम, ‘मधु पुरीषम् ’ (नि. १. १२. ११ ) इति तन्नामसूक्तत्वात् । कशया अश्वताडनेन शीघ्रमागत्य वृष्टिरूपं फलं दास्यतः इति कशाया मधुमत्त्वम् । किंच आयुः आयुष्यं प्र तारिष्टं प्रवर्धयतम् ॥ प्रपूर्वस्तिरतिर्वर्धनार्थः ॥ तथा रपांसि मृक्षतं पापानि निःशेषेण शोधयतम् । ‘रपो रिप्रमिति पापनामनी भवतः ’ (निरु. ४.२१) इति यास्कः । किंच द्वेषः द्वेष्यममित्रादिकं सेधतं नाशयतम् । इदं च भाव्यम् । सचाभुवा सहभुवौ अस्मत्कार्येषु सहभवनवन्तौ भवतं भवन्तौ ऐकमत्यं भजत इत्यर्थः॥ वाक्यभेदादिनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“Bring us, Aśvins, vigour; animate us with your honied speech; prolong our existence; wipe away our sins; destroy our foes; be ever our associates.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With your honied speech: madhumatyā naḥ kaśayā mimikṣatam = liṭ, mix us with your honied whip;
Kaṣa = vāk, speech;
Mimikṣatam = pṛṇayatam
Jamison Brereton
Carry nourishment to us, Aśvins, and mix us with your honeyed whip. Extend our lifetime, wipe away our diseases, repel hatred, and be
companions to us.
Griffith
Bring hither nourishment for us, ye Asvins Twain; sprinkle us with your whip that drops with honey-dew.
Prolong our days of life, wipe out our trespasses; destroy our foes, be our companions and our Friends.
Geldner
Bringet uns, ihr Asvin, Stärkung, berührt uns mit der honighaltigen Peitsche, verlängert das Leben, streifet die Leibesschäden ab, wehret der Feindschaft, seid uns Beisteher!
Grassmann
Ihr Ritter beide, fahret Nahrung uns herbei, besprengt uns mit der Peitsche, die von Honig trieft; Dehnt aus das Leben, und die Schäden wischet ab; vertilgt den Feind und seid mit eurer Huld uns nah.
Elizarenkova
О Ашвины, привезите вы нам подкрепляющую силу,
Окропите нас медовым кнутом,
Продлите срок жизни, сотрите телесные повреждения,
Отвратите враждебность, будьте (нашими) товарищами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अश्विना) अध्यापक और उपदेशक ! (युवम्) तुम दोनों (मधुमत्या) बहुत जल वाष्पों के वेगों से युक्त (कशया) गति वा शिक्षा से (नः) हम लोगों के लिये (ऊर्जम्) पराक्रम की (आ, वहतम्) प्राप्ति करो, (मिमिक्षतम्) पराक्रम की प्राप्ति कराने की इच्छा (नः) हमारी (आयुः) उमर को (प्र, तारिष्टम्) अच्छे प्रकार पार पहुँचाओ, (द्वेषः) वैरभावयुक्त (रपांसि) पापों को (निः, सेधतम्) दूर करो, हम लोगों को (मृक्षतम्) शुद्ध करो और हमारे (सचाभुवा) सहकारी (भवतम्) होओ ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापक और उपदेशक लोग ऐसी शिक्षा करें कि जिससे हम लोग सबके मित्र होकर पक्षपात से उत्पन्न होनेवाले पापों को छोड़ अभीष्ट सिद्धि पानेवाले हों ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अश्विना युवं मधुमत्या कशया न ऊर्जमावहतं मिमिक्षतं न आयुः प्रतारिष्टं द्वेषो रपांसि निःसेधतमस्मान् मृक्षतं सचाभुवा भवतम् ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (नः) अस्मभ्यम् (ऊर्जम्) पराक्रमम् (वहतम्) प्रापयतम् (अश्विना) अध्यापकोपदेशकौ (युवम्) युवाम् (मधुमत्या) बहुजलवाष्पवेगयुक्तया (नः) अस्माकम् (कशया) गत्या शिक्षया वा (मिमिक्षतम्) प्रापयितुमिच्छतम् (प्र) (आयुः) जीवनम् (तारिष्टम्) पारयतम् (निः) नितराम् (रपांसि) पापानि (मृक्षतम्) शोधयतम् (सेधतम्) दूरीकृतम् (द्वेषः) द्वेषयुक्तानि (भवतम्) (सचाभुवा) सहकारिणौ ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापकोपदेशकावीदृशीं शिक्षां कुर्यातां यतो वयं सर्वेषां सखायो भूत्वा पक्षपातजन्यानि पापानि विहाय सिद्धाभीष्टा भवेम ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापक व उपदेशकांनी असे शिक्षण द्यावे, की ज्यामुळे आम्ही सर्वांचे मित्र बनून पक्षपातामुळे उत्पन्न होणाऱ्या पापाचा त्याग करावा व अभीष्ट सिद्धी प्राप्त करावी. ॥ ४ ॥
05 युवं ह - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यु॒वं ह॒ गर्भं॒ जग॑तीषु धत्थो यु॒वं विश्वे॑षु॒ भुव॑नेष्व॒न्तः ।
यु॒वम॒ग्निं च॑ वृषणाव॒पश्च॒ वन॒स्पतीँ॑रश्विना॒वैर॑येथाम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वं ह॒ गर्भं॒ जग॑तीषु धत्थो यु॒वं विश्वे॑षु॒ भुव॑नेष्व॒न्तः ।
यु॒वम॒ग्निं च॑ वृषणाव॒पश्च॒ वन॒स्पतीँ॑रश्विना॒वैर॑येथाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
युवं꣡ ह ग꣡र्भं ज꣡गतीषु धत्थो
युवं꣡ वि꣡श्वेषु भु꣡वनेषु अन्तः꣡
युव꣡म् अग्निं꣡ च वृषणाव् अप꣡श् च
व꣡नस्प꣡तीँर् अश्विनाव् अइ꣡रयेथाम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhatthaḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gárbham ← gárbha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ha ← ha (invariable)
{}
jágatīṣu ← jágatī- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
antár ← antár (invariable)
{}
bhúvaneṣu ← bhúvana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
víśveṣu ← víśva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
vr̥ṣaṇau ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
aírayethām ← √īr- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
aśvinau ← aśvín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
vánaspátīn ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यु॒वम् । ह॒ । गर्भ॑म् । जग॑तीषु । ध॒त्थः॒ । यु॒वम् । विश्वे॑षु । भुव॑नेषु । अ॒न्तरिति॑ ।
यु॒वम् । अ॒ग्निम् । च॒ । वृ॒ष॒णौ॒ । अ॒पः । च॒ । वन॒स्पती॑न् । अ॒श्वि॒नौ॒ । ऐर॑येथाम् ॥
Hellwig Grammar
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- garbhaṃ ← garbham ← garbha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fetus; garbha; inside; cavity; embryo; uterus; child; pit; garbhadruti; filling; pregnancy; room; abdomen; fertilization; inside; hole; baby; calyx; midst.”
- jagatīṣu ← jagatī
- [noun], locative, plural, feminine
- “Jagatī; Earth; floor; jagatī [word]; site; cow.”
- dhattho ← dhatthaḥ ← dhā
- [verb], dual, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- viśveṣu ← viśva
- [noun], locative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvaneṣv ← bhuvaneṣu ← bhuvana
- [noun], locative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- antaḥ ← antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vṛṣaṇāv ← vṛṣaṇau ← vṛṣan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- apaś ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vanaspatīṃr ← vanaspatīn ← vanaspati
- [noun], accusative, plural, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- aśvināv ← aśvinau ← aśvin
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- airayethām ← īray ← √īr
- [verb], dual, Imperfect
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
सायण-भाष्यम्
हे अश्विनौ युवं ह युवां खलु जगतीषु अन्तः गमनशीलासु गोषु मध्ये गर्भं धत्थः धारयथः । न केवलं गोष्वेव अपि तु युवं युवां विश्वेषु सर्वेषु भुवनेषु भूतजातेष्वन्तर्मध्ये गर्भं धत्थः । वृष्टिद्वारा आमिषरूपत्वेन गर्भस्थरेतसः पोषकत्वात् । किंच हे वृषणौ कामानां वर्षितारौ युवं युवाम् अग्निं च अपश्च वनस्पतीन् च ऐरयेथां प्रवर्तयेथाम् । आहुतिभोगायाग्निं स्वीकृत्य च वृष्ट्युदकानि उदकैः ओषधिवनस्पत्यादिकम् एतान्यस्मदर्थं प्रैरयेथाम् ॥
Wilson
English translation:
“You, Aśvins, sustain the germ in all moving creatures; you are in the interior of all beings; do you, showerers of benefits, supply (for our own use) fire and water and the trees of the forest.”
Jamison Brereton
You place the embryo in the females of moving beings; you place it within all living things.
You, o bulls, have sent fire and water here into the trees, Aśvins.
Griffith
Ye store the germ of life in female creatures, ye lay it up within all living beings.
Ye have sent forth, O Asvins passing mighty, the fire, the sovrans of the wood, the waters,
Geldner
Ihr leget den Keim in die weiblichen Tiere, ihr in alle Wesen. Ihr triebt das Feuer und die Wasser, ihr Bullen, ihr Asvin die Bäume hervor.
Grassmann
Ihr legt die Frucht in weibliche Geschöpfe, ihr setztet sie ins Innre aller Wesen; Ihr beiden Stiere triebt hervor das Feuer, o Ritter, ihr die Wasser und die Bäume.
Elizarenkova
Ведь это вы влагаете плод в самок,
Вы-во все существа!
О быки-Ашвины, вы вызываете к жизни
Огонь и воды, и лесные деревья.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
06 युवं ह - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यु॒वं ह॑ स्थो भि॒षजा॑ भेष॒जेभि॒रथो॑ ह स्थो र॒थ्या॒३॒॑ राथ्ये॑भिः ।
अथो॑ ह क्ष॒त्रमधि॑ धत्थ उग्रा॒ यो वां॑ ह॒विष्मा॒न्मन॑सा द॒दाश॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वं ह॑ स्थो भि॒षजा॑ भेष॒जेभि॒रथो॑ ह स्थो र॒थ्या॒३॒॑ राथ्ये॑भिः ।
अथो॑ ह क्ष॒त्रमधि॑ धत्थ उग्रा॒ यो वां॑ ह॒विष्मा॒न्मन॑सा द॒दाश॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
युवं꣡ ह स्थो भिष꣡जा भेषजे꣡भिर्
अ꣡थो ह स्थो रथि꣡या रा꣡थियेभिः
अ꣡थो ह क्षत्र꣡म् अ꣡धि धत्थ उग्रा
यो꣡ वां हवि꣡ष्मान् म꣡नसा ददा꣡श
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bheṣajébhiḥ ← bheṣajá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
bhiṣájā ← bhiṣáj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ha ← ha (invariable)
{}
sthaḥ ← √as- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
átha ← átha (invariable)
{}
ha ← ha (invariable)
{}
rathyā̀ ← rathī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
rā́thyebhiḥ ← rā́thya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
sthaḥ ← √as- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
{}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
átha ← átha (invariable)
{}
dhatthaḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ha ← ha (invariable)
{}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
ugrā ← ugrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
dadā́śa ← √dāś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
havíṣmān ← havíṣmant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mánasā ← mánas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यु॒वम् । ह॒ । स्थः॒ । भि॒षजा॑ । भे॒ष॒जेभिः॑ । अथो॒ इति॑ । ह॒ । स्थः॒ । र॒थ्या॑ । रथ्ये॑भि॒रिति॒ रथ्ये॑भिः ।
अथो॒ इति॑ । ह॒ । क्ष॒त्रम् । अधि॑ । ध॒त्थ॒ । उ॒ग्रा॒ । यः । वा॒म् । ह॒विष्मा॑न् । मन॑सा । द॒दाश॑ ॥
Hellwig Grammar
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- stho ← sthaḥ ← as
- [verb], dual, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- bhiṣajā ← bhiṣaj
- [noun], nominative, dual, masculine
- “doctor; alchemist; therapist; medicine.”
- bheṣajebhir ← bheṣajebhiḥ ← bheṣaja
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “drug; medicine; herb; bheṣaja [word]; remedy; reagent.”
- atho
- [adverb]
- “now; but; furthermore.”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- stho ← sthaḥ ← as
- [verb], dual, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- rathyā ← rathya
- [noun], nominative, dual, masculine
- rāthyebhiḥ ← rāthya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- atho
- [adverb]
- “now; but; furthermore.”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- kṣatram ← kṣatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- dhattha ← dhā
- [verb], plural, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ugrā ← ugra
- [noun], nominative, dual, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- haviṣmān ← haviṣmat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sacrificing.”
- manasā ← manas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- dadāśa ← dāś
- [verb], singular, Perfect indicative
- “sacrifice; give.”
सायण-भाष्यम्
हे अश्विनौ युवं युवां ह खलु भेषजेभिः भेषजैरौषधैः।’ भेषजौषधभैषज्यान्यगदो जायुः ‘अगदं तत्रौषधम् ’ इति चाभिधानात् । तैः भिषजा भिषजौ स्थः। हशब्दः ‘अश्विनौ हि देवानां भिषजौ’ इत्यादिप्रसिद्धिद्योतनार्थः । अथो अपि च रथ्येभिः रथवोढृभिरश्वैः रथ्या रथवन्तौ स्थः । ‘ आ वां रथो अश्विना’ ( ऋ. सं. १. ११८. १) इत्यादिप्रसिद्धिद्योतनार्थो हशब्दः । अनयोः रथेन विशेषसंबन्धः युवोर्हि पूर्वं सवितोषसो रथमृताय चित्रं घृतवन्तमिष्यति’ (ऋ. सं. १. ३४. १०) इत्यादिमन्त्रान्तरेषु प्रसिद्धः । अथो अपि च युवयोः क्षत्रं बलम् अधि ह अधिकं खलु । हशब्दः प्रसिद्धौ । यस्मादेवं तस्मात् हे उग्रा उद्गूर्णसामर्थ्यावश्विनौ वां युवाभ्यां यः हविष्मान् आज्यपुरोडाशादिहविर्युक्तो यजमानः मनसा युष्मदायत्तेन चेतसा ददाश ददाति हविरादिकं तं धत्थः धारयथः अत्यधिकमनुगृह्णीथ इत्यर्थः। प्रभूतबलौ युवां रथमारुह्य अस्मद्देवयजनमागत्य हविष्प्रदं मां धृत्वा अस्मद्यज्ञे अस्मान्विचिकित्सतमिति तात्पर्यार्थः ॥ ॥ २७ ॥
Wilson
English translation:
“You two are physicians, (conversant) with (all) medicaments; you ride in a chariot (drawn by) well-trained steeds; therefore, mighty (divinities), resolutely uphold (the worshipper), who, with a mind (devoted to you), offers you oblations.”
Jamison Brereton
You are healers through your healing remedies, and you are also charioteers through the parts of your chariot.
And again, o powerful ones, you set dominion upon him who ritually serves with his oblation and by his thought.
Griffith
Leeches are ye with medicines to heal us, and charioteers are ye with skill in driving.
Ye Strong, give sway to him who brings oblation and with his heart pours out his gift before you.
Geldner
Ihr beide seid ja die Ärzte mit euren Arzneien, und ihr seid die Wagenfahrer mit euren Wagenkünsten. Und ihr Gewaltige verleihet die Herrschaft dem, der euch opfernd von Herzen gespendet hat.
Grassmann
Ihr seid’s, die ihr mit Arzeneien heilet, und die mit Lenkerkunst ihr Wagen lenket, Drum schenket ihr, gewaltige, auch Herrschaft dem, der mit Opfer euch von Herzen huldigt.
Elizarenkova
Ведь вы – два целителя с целебными средствами
И два колесничих со всем, что связано с колесницей.
И вы, о два грозных (бога), наделяете властью того,
Кто, имея жертвенное возлияние, от души вас почтил.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- दीर्घतमा औचथ्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्यादि सद्गुणों में व्याप्त सज्जनो ! (युवं, ह) तुम्हीं (भेषजेभिः) रोग दूर करनेवाले वैद्यों के साथ (भिषजा) रोग दूर करनेवाले (स्थः) हो, (अथो) इसके अनन्तर (ह) निश्चय से (राथ्येभिः) रथ पहुँचानेवाले अश्वादिकों के साथ (रथ्या) रथ में प्रवीण रथवाले (स्थः) हो, (अथो) इसके अनन्तर हे (उग्रा) तीव्र स्वभाववाले सज्जनो ! (यः) जो (हविष्मान्) बहुदानयुक्त जन (वाम्) तुम दोनों के लिये (मनसा) विज्ञान से (ददाश) देता है अर्थात् पदार्थों का अर्पण करता है (ह) उसी के लिये (क्षत्रम्) राज्य को (अधि, धत्थः) अधिकता से धारण करते हो ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब मनुष्य विद्वान् वैद्यों का सङ्ग करते हैं तब वैद्यक विद्या को प्राप्त होते हैं। जब शूर दाता होते हैं तब राज्य धारण कर और प्रशंसित होकर निरन्तर सुखी होते हैं ॥ ६ ॥।इस सूक्त में अश्वियों के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥यह एकसौ सत्तावनवाँ सूक्त और सत्ताईसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥इस अध्याय में सोम आदि पदार्थों के प्रतिपादन से इस दशवें अध्याय के अर्थों की नवम अध्याय में कहे हुए अर्थों के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अश्विनौ युवं ह भेषजेभिर्भिषजा स्थः। अथो ह राथ्येभी रथ्या स्थः। अथो हे उग्रा यो हविष्मान् वां मनसा ददाश तस्मै ह क्षत्रमधि धत्थः ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युवम्) युवाम् (ह) प्रसिद्धम् (स्थः) (भिषजा) रोगनिवारकौ (भेषजेभिः) रोगापहन्तृभिर्वैद्यैः सह (अथो) अनन्तरम् (ह) खलु (स्थः) भवथः (रथ्या) रथे साधू (राथ्येभिः) रथवाहकैः सह। अत्रान्येषामपि दृश्यत इत्याद्यचो दीर्घः। (अथो) (ह) (क्षत्रम्) राष्ट्रम् (अधि) (धत्थः) (उग्रा) उग्रौ तीव्रस्वभावौ (यः) (वाम्) युष्मभ्यम् (हविष्मान्) बहुदानयुक्तः (मनसा) विज्ञानेन (ददाश) दाशति ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदा मनुष्या विदुषां वैद्यानां सङ्गं कुर्वन्ति तदा वैद्यकविद्यामाप्नुवन्ति यदा शूरा दातारो जायन्ते तदा राज्यं धृत्वा प्रशंसिता भूत्वा सततं सुखिनो भवन्तीति ॥ ६ ॥ अस्मिन् सूक्तेऽश्विगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्बोध्या ॥ इति सप्तपञ्चाशदुत्तरं शततमं सूक्तं सप्तविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥।अस्मिन्नध्याये सोमादिपदार्थप्रतिपादनादेतद्दशमाध्यायोक्तार्थानां नवमाध्यायोक्तार्थैः सह सङ्गतिर्वेदितव्या ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जेव्हा माणसे विद्वान वैद्यांचा संग करतात तेव्हा वैद्यक विद्या प्राप्त होते. जेव्हा शूर दाते असतात तेव्हा ते राज्य धारण करून प्रशंसित होतात व निरन्तर सुखी होतात. ॥ ६ ॥