सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘प्र वः पान्तम्’ इति षडृचं षोडश सूक्तं दैर्घतमसं जागतम् । पूर्वत्र वैष्णवं हि’ इत्युक्तत्वात् वैष्णवम् । आद्यस्तृच इन्द्रदेवताकश्च । प्र वो जागतं त्वैन्द्रश्चाद्यस्तृचः’ इत्यनुक्रमणिका। आभिप्लविकेषूक्थ्येषु स्तोमातिशंसने उक्तो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
155
Viṣṇu and Indra (1–3), Viṣṇu (4–6)
Dīrghatamas Aucathya
6 verses: jagatī
This hymn starts by praising Indra and Viṣṇu jointly (vss. 1–2), but by verse 3 (pace the Anukramaṇī) it is entirely Viṣṇu’s. The beginning seems to offer alternative sce narios for the creation of the wide space that is ordinarily attributed to Viṣṇu’s three strides. In verse 1 the two gods standing on the back of the mountains seem to enlarge the space, and in verse 2 their clash (presumably with unnamed enemies) creates breathing room, while they also deflect the arrow of the archer Kr̥śānu, whose presence here is not explained. (Kr̥śānu is best known as the archer who
shoots at the falcon that steals the soma from heaven; cf. IV.27.3, IX.77.2.) The first half of verse 3 showcases two contrastive pairs: unspecified females (possibly hymns?) who strengthen his masculine nature, and (by implication) a son who induces his two mothers (Heaven and Earth?) to enjoy the semen. The para doxical quality of these actions is clear, but the exact contents are not. The second half of the verse introduces the “three” so characteristic of Viṣṇu, though used of names, not strides; nonetheless, the same expansion of space, into highest heaven, seems to be at issue. Verse 4 seems almost like a “repair” of verse 3: it is clear in 4a who is tending to “his great masculine nature” (unlike 3a), and in the second half we have the familiar three strides, not three names. Verse 5 continues the theme of the three strides, while a different numerological topic, the year, closes the hymn (vs. 6).
The paired verses 3 and 4, with their mysteries and paradoxes, appear to consti tute an omphalos.
Jamison Brereton Notes
Viṣṇu and Indra
01 प्र वः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र वः॒ पान्त॒मन्ध॑सो धियाय॒ते म॒हे शूरा॑य॒ विष्ण॑वे चार्चत ।
या सानु॑नि॒ पर्व॑ताना॒मदा॑भ्या म॒हस्त॒स्थतु॒रर्व॑तेव सा॒धुना॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र वः॒ पान्त॒मन्ध॑सो धियाय॒ते म॒हे शूरा॑य॒ विष्ण॑वे चार्चत ।
या सानु॑नि॒ पर्व॑ताना॒मदा॑भ्या म॒हस्त॒स्थतु॒रर्व॑तेव सा॒धुना॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विष्णुरिन्द्रश्च
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
प्र꣡ वः पा᳐꣡न्तम् अ꣡न्धसो धियायते꣡
महे꣡ शू꣡राय वि꣡ष्णवे च अर्चत
या꣡ सा꣡नुनि प꣡र्वतानाम् अ꣡दाभिया
मह꣡स् तस्थ꣡तुर् अ꣡र्वतेव साधु꣡ना
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
dhiyāyaté ← √dhiyāy- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
pā́ntam ← pā́nta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
arcata ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
{}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śū́rāya ← śū́ra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
víṣṇave ← víṣṇu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ádābhyā ← ádābhya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
párvatānām ← párvata- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sā́nuni ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
árvatā ← árvant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
sādhúnā ← sādhú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
tasthátuḥ ← √sthā- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । वः॒ । पान्त॑म् । अन्ध॑सः । धि॒या॒ऽय॒ते । म॒हे । शूरा॑य । विष्ण॑वे । च॒ । अ॒र्च॒त॒ ।
या । सानु॑नि । पर्व॑तानाम् । अदा॑भ्या । म॒हः । त॒स्थतुः॑ । अर्व॑ताऽइव । सा॒धुना॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- pāntam ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- andhaso ← andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- dhiyāyate ← dhiyāy
- [verb noun], dative, singular
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- śūrāya ← śūra
- [noun], dative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- viṣṇave ← viṣṇu
- [noun], dative, singular, masculine
- “Vishnu; Krishna; Viṣṇu; Om; Shiva.”
- cārcata ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cārcata ← arcata ← arc
- [verb], plural, Present imperative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- sānuni ← sānu
- [noun], locative, singular, neuter
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- parvatānām ← parvata
- [noun], genitive, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- adābhyā ← adābhya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “trustworthy; disabused(p).”
- mahas ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- tasthatur ← tasthatuḥ ← sthā
- [verb], dual, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- arvateva ← arvatā ← arvant
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “horse.”
- arvateva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sādhunā ← sādhu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “good; good; correct; correct; sādhu [word]; excellent; efficient.”
सायण-भाष्यम्
हे अध्वर्य्वादयः वः युष्माकं संबन्धि पान्तं पालनस्वभावं पातव्यं वा अन्धसः अन्धः सोमरूपमन्नं प्र अर्चत प्रकर्षेण संपादयत । कस्मै । धियायते स्तुतीरिच्छते महे महते शूराय विक्रान्तायेन्द्राय विष्णवे व्यापकायैतन्नामकाय देवाय च । कस्तयोरतिशय इति उच्यते । या यौ इन्द्राविष्णू पर्वतानां प्रीणनवतां पूरणवतां वा । पर्वतशब्दो यास्केनैवं निरुक्तः – ‘ पर्ववान् पर्वतः पर्व पुनः पृणातेः प्रीणातेर्वा ’ इति । उक्तलक्षणानां लोकानाँ सानुनि समुच्छ्रितप्रदेशे । सर्वलोके इत्यर्थः । अथवा मेघानां समुच्छ्रितप्रदेशे । पर्वतशब्दः मेघनामसु उक्तत्वात् । तत्र तस्थतुः तिष्ठतः । कीदृशौ तौ । अदाभ्या अदम्भनीयौ परैरनभिभाव्यौ अत एव महः महान्तौ । यद्वा । महो महसि स्वतेजसि सानुनीत्यनेन संबन्धः । तत्र दृष्टान्तः । साधुना अभिमतदेशप्रापणसमर्थेन अर्वता वेगवताश्वेन इव । तेन यथा अत्युच्छ्रितं प्रदेशमारोहति तद्वदुच्चं पदमारूढौ । तस्मात्ताभ्यामर्चत ॥
Wilson
English translation:
“Offer your nutritious viands to the great hero, (Indra), who is plural ased by praise, and to Viṣṇu, the two invincible deities who ride upon the radiant summit of the clouds as upon a well-trained steed.”
Jamison Brereton
Announce in chant the drink from the stalk to the great champion who exercises insight [=Indra] and to Viṣṇu,
the two undeceivable ones who stand on the back of the mountains
mightily like (riders) on a steed heading straight to the goal.
Jamison Brereton Notes
2nd pl. vaḥ is one of those vague oblique references to the ritual personnel, here something like “on your own behalf.” Because such a throw-away Sanskrit word requires such a heavy English tr., I omitted it in the published translation
pā́ntam here belongs to the nominal stem pā́nta- ‘drink’; see comm. ad I.122.1.
As Geldner points out, loc. sā́nuni and instr. árvatā show case disharmony between frame and simile, in this case presumably because instr. árvatā is idiomatic. This is one of the few instances in the RV referring to horseback riding.
Griffith
To the great Hero, him who sets his mind thereon, and Visnu, praise aloud in song your draught of juice,–
Gods ne’er beguiled, who borne as ’twere by noble steed, have stood upon the lofty ridges of the hills.
Geldner
Preiset den Trank eures Somasaftes dem großen, tapferen Indra, dessen Sinn danach steht, und dem Vishnu an, die beide unbetörbar auf dem hohen Rücken der Berge stehen wie der Reiter auf einem tauglichen Streitroß reitet.
Grassmann
Auf, preist dem grossen Helden und dem Vischnu auch, die darauf achten, euren Trunk des Soma’s an; Die unverletzlich zu der Berge Gipfeln gehn hoch wie auf schnellem Rosse, das zum Ziele dringt.
Elizarenkova
Воспойте ваш напиток из сока сомы
Настроенному (на это) великому герою и Вишну,
Которые, не поддаваясь обману, мощно стоят
На вершине гор, подобно (всаднику, правящему) скакуном, достигающим цели.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विष्णुः
- दीर्घतमा औचथ्यः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब एकसौ पचपनवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में पढ़ाने, उपदेश करनेवाले और ब्रह्मचर्य सेवन का फल कहते हैं ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (धियायते) प्रज्ञा और धारण की इच्छा करनेवाले (महे) बड़े और (शूराय) शूरता आदि गुणों से युक्त (विष्णवे, च) और शुभ गुणों में व्याप्त महात्मा के लिये (वः) तुम्हारे (अन्धसः) गीले अन्न आदि पदार्थ के (पान्तम्) पान को तुम (प्र, अर्चत) उत्तमता से सत्कार के साथ देओ। तथा (या) जो (अदाभ्या) हिंसा न करने योग्य मित्र और वरुण अर्थात् अध्यापक और उपदेशक (पर्वतानाम्) पर्वतों के (सानुनि) शिखर पर (अर्वतेव) जानेवाले घोड़े के समान (साधुना) उत्तम सिखाये हुए शिष्य से (महः) बड़ा जैसे हो वैसे (तस्थतुः) स्थित होते अर्थात् जैसे घोड़ा से ऊँचे स्थान पर पहुँच जावें वैसे विद्या पढ़ाकर कीर्त्ति के शिखर पर चढ़ जाते हैं, उनका भी उत्तम सत्कार करो ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो विद्यादान, उत्तम शिक्षा और विज्ञान से जनों को वृद्धि देते हैं, वे महात्मा होते हैं ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या धियायते महे शूराय विष्णवे च वोऽन्धसः पान्तं यूयं प्रार्चत याऽदाभ्या मित्रावरुणौ पर्वतानां सानुन्यर्वतेव साधुना महस्तस्थतुस्तावपि प्रार्चत ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाध्यापकोपदेशकब्रह्मचर्यफलविषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (वः) युष्माकम् (पान्तम्) (अन्धसः) द्रवीभूतस्यान्नादेः (धियायते) प्रज्ञां धारणामिच्छते (महे) महते (शूराय) शौर्यादिगुणोपेताय (विष्णवे) शुभगुणव्याप्ताय (च) (अर्चत) सत्कुरुत (या) यौ (सानुनि) शिखरे (पर्वतानाम्) मेघानां शैलानां वा (अदाभ्या) हिंसितुमयोग्यौ (महः) महद्यथास्यात्तथा (तस्थतुः) तिष्ठतः (अर्वतेव) या ऋच्छति तेनाऽश्वेनेव (साधुना) सुशिक्षितेन ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये विद्यादानेन सुशिक्षया विज्ञानेन जनान् वर्द्धयन्ति ते महान्तो भवन्ति ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अध्यापकोपदेशक व ब्रह्मचर्याच्या फळाचे वर्णन असल्याने याच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती आहे, हे जाणले पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे विद्यादान, उत्तम शिक्षण व विज्ञान याद्वारे लोकांची उन्नती करवितात ते श्रेष्ठ (महात्मे) असतात. ॥ १ ॥
02 त्वेषमित्था समरणम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वे॒षमि॒त्था स॒मर॑णं॒ शिमी॑वतो॒रिन्द्रा॑विष्णू सुत॒पा वा॑मुरुष्यति ।
या मर्त्या॑य प्रतिधी॒यमा॑न॒मित्कृ॒शानो॒रस्तु॑रस॒नामु॑रु॒ष्यथः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वे॒षमि॒त्था स॒मर॑णं॒ शिमी॑वतो॒रिन्द्रा॑विष्णू सुत॒पा वा॑मुरुष्यति ।
या मर्त्या॑य प्रतिधी॒यमा॑न॒मित्कृ॒शानो॒रस्तु॑रस॒नामु॑रु॒ष्यथः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विष्णुरिन्द्रश्च
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त्वेष꣡म् इत्था꣡ सम꣡रणं शि꣡मीवतोर्
इ꣡न्द्राविष्णू सुतपा꣡ वाम् उरुष्यति
या꣡ म꣡र्तियाय प्रतिधीय꣡मानम् इ꣡त्
कृशा꣡नोर् अ꣡स्तुर् असना꣡म् उरुष्य꣡थः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
itthā́ ← itthā́ (invariable)
{}
samáraṇam ← samáraṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śímīvatoḥ ← śímīvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
tveṣám ← tveṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índrāviṣṇū ← índrāvíṣṇu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sutapā́ḥ ← sutapā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
uruṣyati ← √uruṣy- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
ít ← ít (invariable)
{}
mártyāya ← mártya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
pratidhīyámānam ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
asanā́m ← asanā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ástuḥ ← ástar- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kr̥śā́noḥ ← kr̥śā́nu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
uruṣyáthaḥ ← √uruṣy- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
त्वे॒षम् । इ॒त्था । स॒म्ऽअर॑णम् । शिमी॑ऽवतोः । इन्द्रा॑विष्णू॒ इति॑ । सु॒त॒ऽपाः । वा॒म् । उ॒रु॒ष्य॒ति॒ ।
या । मर्त्या॑य । प्र॒ति॒ऽधी॒यमा॑नम् । इत् । कृ॒शानोः॑ । अस्तुः॑ । अ॒स॒नाम् । उ॒रु॒ष्यथः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tveṣam ← tveṣa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “awful; brilliant; aglitter(p); bright.”
- itthā
- [adverb]
- “thus; here.”
- samaraṇaṃ ← samaraṇam ← samaraṇa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “battle.”
- śimīvator ← śimīvatoḥ ← śimīvat
- [noun], genitive, dual, masculine
- “mighty.”
- indrāviṣṇū ← indrāviṣṇu
- [noun], vocative, dual, masculine
- sutapā ← suta
- [noun], masculine
- “Soma.”
- sutapā ← pā
- [noun], accusative, dual, masculine
- “drinking.”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- uruṣyati ← uruṣy
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; help.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- martyāya ← martya
- [noun], dative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- pratidhīyamānam ← pratidhā ← √dhā
- [verb noun], accusative, singular
- “target; insert.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- kṛśānor ← kṛśānoḥ ← kṛśānu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “fire; Agni; Plumbago zeylanica.”
- astur ← astuḥ ← astṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “archer; shot.”
- asanām ← asanā
- [noun], accusative, singular, feminine
- uruṣyathaḥ ← uruṣy
- [verb], dual, Present indikative
- “protect; help.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्राविष्णू शिमीवतोः इष्टप्रदानादिकर्मवतोः वां युवयोः इत्था इत्थं त्वेषं प्रदीप्तं समरणं सम्यग्यागदेशगमनं सुतपाः हुतशिष्टसोमपीतयजमानः उरुष्यति रक्षति यागेन पूजयति । यद्वा । शिमीवतोः प्रहरणादिकर्मवतोः वां युवयोः त्वेषं दीप्तं शौर्योपेतं समरणं सम्यक्परस्परगमनोपेतं वृष्टिप्रदानाय मेघविदारणरूपं यजमान उरुष्यति रक्षति स्तौतीत्यर्थः । कस्तयोरतिशय इति उच्यते । या यौ इन्द्राविष्णू मर्त्याय मनुष्याय हविर्दात्रे यजमानाय प्रतिधीयमानमित् प्रतिधातव्यं फलरूपम् असनाम् असनं चलनशीलं प्रदानशीलमन्नादिकम् अस्तुः अभिमतक्षेप्तुर्निरसितुर्वा शत्रूणां कृशानोः अग्नेः सकाशात् उरुष्यथः अविच्छेदेन प्रवर्तयथः । वह्नौ हुतं हविः स्वीकृत्य तन्मुखादेव फलमपि दास्यथ इत्यर्थः ।
Wilson
English translation:
“Indra and Viṣṇu, the devout worshipper glorifies the radiant approach of you two, who are the granters of desires, and who bestow upon the mortal who worships you an immediately-receivable (reward), through the distribution of that fire which is the scatterer (of desired blessings).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
That fire which is: kṛṣānor astuḥ, of fire, which is the scatterer (of good things); or, the disperser of enemies – nirasitā śatrūṇām
Jamison Brereton
The turbulent clashing of you two vehement ones is right to the point: it makes wide space for you two soma-drinkers, o Indra and Viṣṇu,
who cause (the arrow) to go wide just as it is being aimed at the mortal, the shot of the shooter Kr̥śānu.
Jamison Brereton Notes
The Pp. interprets sutapā́as sutapā́ḥ, hence a nom. sg., and this interpr. is accepted by Renou and Witzel Gotō. However, Geldner argues persuasively for du. sutapā́, and I follow him. The others must invent a mysterious soma-drinker who gives wide space and freedom to Viṣṇu and Indra; as indicated in the published introduction. I assume that the clash (samáraṇam) in pāda a is what opens up the space.
The stem uruṣyá-, the verb ending both b and d, must be read in two different senses (as recognized by all tr.); ‘go wide’ is a useful English idiom for an arrow or other missile missing its target.
Griffith
Your Soma-drinker keeps afar your furious rush, Indra and Visnu, when ye come with all your might.
That which hath been directed well at mortal man, bow-armed Krsanu’s arrow, ye turn far aside.
Geldner
Also furchtgebietend ist das Zusammengehen, von euch den beiden grimmigen; o Indra und Vishnu, es schützt euch beide Somatrinker, die ihr den Anschlag auf den Sterblichen, den Pfeilschuß des Schützen Krisanu abwehret.
Grassmann
O Indra, Vischnu, euerm raschen Ungestüm entgeht eur Somatrinker, wenn ihr vorwärts dringt; Ihr wehret ab den wohlgezielten Todespfeil des Schützen, der den Bogen spannt, vom Sterblichen.
Elizarenkova
Неистово, в самом деле, столкновение у (этих) двоих жестоких,
О Индра-Вишну, тот, кто пьет выжатого сому, создает безопасность вам двоим,
Которые отводят стрелу стрелка Кришану –
(Нападение,) нацеленное на смертного.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विष्णुः
- दीर्घतमा औचथ्यः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (शिमीवतोः) प्रशस्त कर्मयुक्त अध्यापक और उपदेशक की उत्तेजना से (समरणम्) अच्छे प्रकार प्राप्ति करानेवाले (त्वेषम्) प्रकाश को प्राप्त होकर (मर्त्याय) मनुष्य के लिये (प्रतिधीयमानम्) अच्छे प्रकार धारण किये हुए व्यवहार को (उरुष्यति) बढ़ाता है वह (सुतपाः) सुन्दर तपस्यावाला सज्जन पुरुष (या) जो (इन्द्राविष्णू) बिजुली और सूर्य के समान पढ़ाने और उपदेश करनेवाले तुम दोनों (अस्तुः) एक देश से दूसरे देश को पदार्थ पहुँचा देनेवाले (कृशानोः) बिजुली रूप आग की (असनाम्) पहुँचाने की क्रिया को जैसे (इत्) ही (उरुष्यथः) सेवते हो (इत्था) इसी प्रकार से (वाम्) तुम दोनों को सेवें ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो तपस्वी जितेन्द्रिय होते हुए विद्या का अभ्यास करते हैं, वे सूर्य और बिजुली के समान प्रकाशितात्मा होते हैं ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यः शिमीवतोरध्यापकोपेदशकयोः सकाशात् समरणं त्वेषं प्राप्य मर्त्याय प्रतिधीयमानमुरुष्यति स सुतपा या इन्द्राविष्णू इवाध्यापकोपदेशकौ युवामस्तुः कृशानोरसनां यथेदुरुष्यथ इत्था वां सेवताम् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वेषम्) प्रकाशम् (इत्था) अनेन प्रकारेण (समरणम्) सम्यक् प्रापकम् (शिमीवतोः) प्रशस्तकर्मयुक्तयोः (इन्द्राविष्णू) विद्युत्सूर्याविव (सुतपाः) सुतं पाति रक्षति सः (वाम्) युवाम् (उरुष्यति) वर्द्धयति (या) यौः (मर्त्याय) मनुष्याय (प्रतिधीयमानम्) सम्यक् ध्रियमाणम् (इत्) (कृशानोः) विद्युतः (अस्तुः) प्रक्षेप्तुः (असनाम्) प्रक्षेपणां क्रियाम् (उरुष्यथः) सेवेथाम् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये तपस्विनो जितेन्द्रियाः सन्तो विद्यामभ्यस्यन्ति ते सूर्यविद्युद्वत्प्रकाशितात्मानो भवन्ति ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे तपस्वी जितेंद्रिय असून विद्याभ्यास करतात ते आत्मे सूर्य व विद्युतप्रमाणे प्रकाशित होतात. ॥ २ ॥
03 ता ईम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता ईं॑ वर्धन्ति॒ मह्य॑स्य॒ पौंस्यं॒ नि मा॒तरा॑ नयति॒ रेत॑से भु॒जे ।
दधा॑ति पु॒त्रोऽव॑रं॒ परं॑ पि॒तुर्नाम॑ तृ॒तीय॒मधि॑ रोच॒ने दि॒वः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ता ईं॑ वर्धन्ति॒ मह्य॑स्य॒ पौंस्यं॒ नि मा॒तरा॑ नयति॒ रेत॑से भु॒जे ।
दधा॑ति पु॒त्रोऽव॑रं॒ परं॑ पि॒तुर्नाम॑ तृ॒तीय॒मधि॑ रोच॒ने दि॒वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विष्णुरिन्द्रश्च
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ता꣡ ईं वर्धन्ति म꣡हि अस्य पउं꣡सियं
नि꣡ मात꣡रा नयति रे꣡तसे भुजे꣡
द꣡धाति पुत्रो꣡ अ꣡वरम् प꣡रम् पितु꣡र्
ना꣡म तृती꣡यम् अ꣡धि रोचने꣡ दिवः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
īm ← īm (invariable)
{}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
paúṁsyam ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tā́ḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vardhanti ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhujé ← bhúj- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
mātárā ← mātár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
nayati ← √nī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ní ← ní (invariable)
{}
rétase ← rétas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
ávaram ← ávara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
dádhāti ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
páram ← pára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pitúḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
putráḥ ← putrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
rocané ← rocaná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tr̥tī́yam ← tr̥tī́ya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ताः । ई॒म् । व॒र्ध॒न्ति॒ । महि॑ । अ॒स्य॒ । पौंस्य॑म् । नि । मा॒तरा॑ । न॒य॒ति॒ । रेत॑से । भु॒जे ।
दधा॑ति । पु॒त्रः । अव॑रम् । पर॑म् । पि॒तुः । नाम॑ । तृ॒तीय॑म् । अधि॑ । रो॒च॒ने । दि॒वः ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tau ← tad
- [noun], accusative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īṃ ← īm ← īṃ
- [adverb]
- vardhanti ← vṛdh
- [verb], plural, Present indikative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- mahy ← mahi
- [noun], nominative, singular, neuter
- “great; firm.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pauṃsyaṃ ← pauṃsyam ← pauṃsya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- mātarā ← mātṛ
- [noun], accusative, dual, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- nayati ← nī
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- retase ← retas
- [noun], dative, singular, neuter
- “semen; sperm.”
- bhuje ← bhuj
- [verb noun]
- “eat; enjoy; consume; eat; love; burn; run down; enjoy; live on.”
- dadhāti ← dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- putro ← putraḥ ← putra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- ‘varam ← avaram ← avara
- [noun], accusative, singular, neuter
- “worst; avara [word]; lower; nearer; base; short; low; abject; later(a); worse; antecedent.”
- param ← para
- [noun], accusative, singular, neuter
- “best; other; following; devoted(p); extreme; highest; otherwordly; better; hostile; maximal; distant; another(a); para [word]; upper; concluding; foreign; earlier; worse; longer; finest; excessive.”
- pitur ← pituḥ ← pitṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- nāma ← nāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- tṛtīyam ← tṛtīya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “third; neuter; tṛtīya [word]; homosexual.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- rocane ← rocana
- [noun], locative, singular, neuter
- “light; celestial sphere.”
- divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
ताः सोमरूपाः प्रसिद्धा आहुतयो यजमानेन हुताः ईम् एतत् अस्य इन्द्रस्य महि महत् पौंस्यं पुंसः कर्म वक्ष्यमाणरूपं बलं वर्धन्ति वर्धयन्ति । ईमित्यनर्थको वा । स चेन्द्रः सोमपानजनितं सामर्थ्यं मातरा द्यावापृथिव्यौ नि नयति नितरां प्रापयति । किमर्थम् । रेतसे प्राणिनां पुत्राद्युत्पादनसामर्थ्याय भुजे तेषां भोगाय रक्षणाय वा । कुत्रेति तदुच्यते । दिवः द्योतमानस्यादित्यस्य अधि अधिकं रोचने रोचमाने मण्डले। नाम नमनं द्यावापृथिव्योः स्थापितं सामर्थ्यं पुत्रः पुरुत्राता सर्वो जनः पितुः पालकाद्विष्णोरनुग्रहात् । यद्वा । पितुः स्वोत्पादकात् स्वयमुत्पन्नं सत् अवरं निकृष्टं नाम पौत्रसंज्ञं परं तदुत्कृष्टं पुत्र इति नाम तदुभयापेक्षया तृतीयं पितेति नाम दधाति धारयति । त्रीणि वाव रेतांसि पिता पुत्रः पौत्रः’ (तै. सं. ५. ६. ८. ४ ) इति श्रुतेः । अस्यायमर्थः । अग्नौ हुताः सोमाहुतयः आदित्यमण्डलं प्राप्य द्वादशात्मनः सवितुर्मूर्त्यन्तरौ इन्द्राविष्णू पोषयन्ति तुष्टौ तौ मेघद्वारा वर्षतः । तया वृष्ट्या सस्यादिद्वारा प्रजाः पुत्रपौत्रादिरूपेण वर्धयत इत्येवं महानुभावौ इन्द्राविष्णू इति ॥
Wilson
English translation:
“These (oblations) augment his (Indra’s), mighty manhood, by which he fits the parents (of all creatures heaven and earth), for genitive ration and enjoyment; whereby, in the upper region of the sky, the son has an inferior and superior appellation, and a third (name) of father.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The son has: dadhātiputro avaram param pitur nāma tṛtīyam, the son of the father has an inferior name, or that of grandson; a superior, or that of son; and a third explanation: the oblation, ascending to the solar region, nourish Indra and Viṣṇu, as two of the Ādityas,or forms of the Sun; who thereupon sends down rain, whereby the earth is rendered fruitful, and the genitive rations of man are sustained; whence fathers, sons and grandsons, are successively engendered
Jamison Brereton
These (females) strengthen that great masculine nature of his; he leads his two mothers down to enjoy the semen.
The son sets in place the lower and the higher names of the father and the third name in the luminous realm of heaven.
Jamison Brereton Notes
As noted in the published introduction, the sense of these enigmatic paradoxes is not clear, as so often when family relationships and implied incest are in question. The females who “strengthen his great masculine nature” are left unidentified, but in some sense this scarcely matters: the point is that feminine beings strengthen his masculine nature and shortly thereafter there’s semen in play. The dual mātárā can (and probably does) stand for the two parents and is so tr. by all; however, it is more piquant for the two mothers to enjoy the semen presumably of their son, and the mother word contrasts with the father in c. For other contextually appropriate use of the dual parental designations, see Dīrghatamas’s I.159.2-3.
In c it might be better if “names” were in parentheses: although nā́ma in d can be either sg. or pl. (and is the former in conjunction with flg. tṛtī́yam), it can’t be dual, as the pair of adj. ávaram páram “lower and higher” might require.
Griffith
These offerings increase his mighty manly strength: he brings both Parents down to share the genial flow.
He lowers, though a son, the Father’s highest name; the third is that which is high in the light of heaven.
Geldner
Diese stärken seine große Manneskraft. Er verführt die beiden Eltern zum Genuß des Samens. Der Sohn setzt den diesseitigen, den jenseitigen Namen des Vaters fest, er legt den dritten Namen dem Lichtraum des Himmels bei.
Grassmann
Die Tränke stärken seine grosse Manneskraft, er führt, des Samens sich zu freun, die Aeltern her, Den untern Namen setzt der Sohn als höhern hin, des Vaters dritten Namen an des Himmels Raum.
Elizarenkova
Эти (восхваления) увеличивают его великую мужскую силу.
Он склоняет родителей к (излиянию) семени, к наслаждению.
Сын устанавливает посюстороннее (и) потустороннее (имя) отца,
Третье (имя он помещает) на светлом пространстве неба.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विष्णुः
- दीर्घतमा औचथ्यः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो विदुषी स्त्रियाँ (अस्य) इस लड़के के (रेतसे) वीर्य बढ़ाने और (भुजे) भोगादि पदार्थ प्राप्त होने के लिये (महि) अत्यन्त (पौंस्यम्) पुरुषार्थ को (ईम्) सब ओर से (वर्द्धन्ति) बढ़ाती हैं वह (ताः) उनको (नयति) प्राप्त होता है, इसमें कारण यह है कि जिससे (पुत्रः) पुत्र (पितुः) पिता और माता की उत्तेजना से शिक्षा को प्राप्त हुआ (दिवः) प्रकाशमान सूर्यमण्डल के (अधि, रोचने) ऊपरी प्रकाश में (अवरम्) निकृष्ट (परम्) उत्कृष्ट वा पिछले-अगले वा उरले और (तृतीयम्) तीसरे (नाम) नाम को तथा (नि, मातरा) निरन्तर मान करनेवाले माता-पिता को (दधाति) धारण करता है ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वे ही माता-पिता हितैषी होते हैं, जो अपने सन्तानों को दीर्घ ब्रह्मचर्य से पूरी विद्या, उत्तम शिक्षा और युवावस्था को प्राप्त करा विवाह कराते हैं। वे ही प्रथम ब्रह्मचर्य, दूसरी पूरी विद्या, उत्तम शिक्षा और तृतीय युवावस्था को प्राप्त होकर सूर्य के समान प्रकाशमान होते हैं ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: या विदुष्योऽस्य रेतसे भुजे महि पौंस्यमीं वर्द्धन्ति स ता नयति यतः पुत्रः पितुर्मातुश्च सकाशात्प्राप्तशिक्षो दिवोऽधिरोचनेऽवरं परं तृतीयं च नाम निमातरा च दधाति ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) विदुष्यः स्त्रियः (ईम्) सर्वतः (वर्द्धन्ति) वर्द्धयन्ति (महि) महत् (अस्य) अपत्यस्य (पौंस्यम्) पुंसो भावम् (नि) नितराम् (मातरा) मान्यकर्त्तारौ मातापितरौ (नयति) प्राप्नोति (रेतसे) वीर्यस्य वर्द्धनाय (भुजे) भोगाय (दधाति) (पुत्रः) जनकपालकः (अवरम्) अर्वाचीनम् (परम्) प्रकृष्टम् (पितुः) जनकस्य सकाशात् (नाम) आख्याम् (तृतीयम्) त्रयाणां पूरकम् (अधि) उपरि (रोचने) प्रकाशे (दिवः) द्योतमानस्य सूर्यस्य ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ता एव मातापितरौ हितैषिणौ ये स्वाऽपत्यानि दीर्घब्रह्मचर्येण पूर्णा विद्याः सुशिक्षा युवावस्थाञ्च प्रापय्य विवाहयन्ति त एव प्रथमं द्वितीयं तृतीयं च पदार्थं प्राप्य सूर्यवत् सुप्रकाशात्मानो भवन्ति ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - तेच माता-पिता हितकर्ते असतात जे संतानांना दीर्घ ब्रह्मचर्याने पूर्ण विद्या, सुशिक्षण घेतल्यावर तारुण्यात विवाह करवितात. तेच प्रथम ब्रह्मचर्य, दुसरी पूर्ण विद्या, उत्तम शिक्षण व तृतीय युवावस्था प्राप्त करून सूर्याप्रमाणे प्रकाशित होतात. ॥ ३ ॥
04 तत्तदिदस्य पौंस्यम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तत्त॒दिद॑स्य॒ पौंस्यं॑ गृणीमसी॒नस्य॑ त्रा॒तुर॑वृ॒कस्य॑ मी॒ळ्हुषः॑ ।
यः पार्थि॑वानि त्रि॒भिरिद्विगा॑मभिरु॒रु क्रमि॑ष्टोरुगा॒याय॑ जी॒वसे॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
तत्त॒दिद॑स्य॒ पौंस्यं॑ गृणीमसी॒नस्य॑ त्रा॒तुर॑वृ॒कस्य॑ मी॒ळ्हुषः॑ ।
यः पार्थि॑वानि त्रि॒भिरिद्विगा॑मभिरु॒रु क्रमि॑ष्टोरुगा॒याय॑ जी॒वसे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विष्णुः
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त꣡त्-तद् इ꣡द् अस्य पउं꣡सियं गृणीमसि
इन꣡स्य त्रातु꣡र् अवृक꣡स्य मीळ्हु꣡षः
यः꣡ पा꣡र्थिवानि त्रिभि꣡र् इ꣡द् वि꣡गामभिर्
उरु꣡ क्र꣡मिष्ट उरुगाया꣡य जीव꣡से
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
gr̥ṇīmasi ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
{}
paúṁsyam ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát-tat ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
avr̥kásya ← avr̥ká- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
inásya ← iná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mīḷhúṣaḥ ← mīḍhváṁs- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
trātúḥ ← trātár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
pā́rthivāni ← pā́rthiva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
tribhíḥ ← trí- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
vígāmabhiḥ ← vígāman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jīváse ← √jīv- (root)
{case:DAT, number:SG}
krámiṣṭa ← √kramⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
urú ← urú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
urugāyā́ya ← urugāyá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तत्ऽत॑त् । इत् । अ॒स्य॒ । पौंस्य॑म् । गृ॒णी॒म॒सि॒ । इ॒नस्य॑ । त्रा॒तुः । अ॒वृ॒कस्य॑ । मी॒ळ्हुषः॑ ।
यः । पार्थि॑वानि । त्रि॒ऽभिः । इत् । विगा॑मऽभिः । उ॒रु । क्रमि॑ष्ट । उ॒रु॒ऽगा॒याय॑ । जी॒वसे॑ ॥
Hellwig Grammar
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pauṃsyaṃ ← pauṃsyam ← pauṃsya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
- gṛṇīmasīnasya ← gṛṇīmasi ← gṛ
- [verb], plural, Present optative
- “praise.”
- gṛṇīmasīnasya ← inasya ← ina
- [noun], genitive, singular, masculine
- “mighty; powerful.”
- trātur ← trātuḥ ← trātṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “defender; savior.”
- avṛkasya ← avṛka
- [noun], genitive, singular, masculine
- “protective; safe.”
- mīᄆhuṣaḥ ← mīḍhuṣaḥ ← mīḍhvas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “big.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- pārthivāni ← pārthiva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “earthly; earthen; mundane; royal; tellurian; sublunar.”
- tribhir ← tribhiḥ ← tri
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- vigāmabhir ← vigāmabhiḥ ← vigāman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- uru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- kramiṣṭorugāyāya ← kramiṣṭa ← kram
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “kram; step; go; continue; proceed; traverse; heat.”
- kramiṣṭorugāyāya ← uru
- [noun]
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- kramiṣṭorugāyāya ← gāyāya ← gāya
- [noun], dative, singular, masculine
- jīvase ← jīv
- [verb noun]
- “survive; be; exist; live on; dwell.”
सायण-भाष्यम्
अस्य महानुभावस्य तत्तत् पौंस्यं पुंस्त्वं पराक्रमातिशयं गृणीमसि गृणीमः स्तुमः । कीदृशस्यास्य । इनस्य सर्वस्य स्वामिनः त्रातुः पालकस्य अवृकस्य । वृको हिंसकः शत्र्वादिः । तद्रहितस्य मीळ्हुषः सेक्तुर्नित्यतरुणस्य । स्तुत्येषु पराक्रमेषु मध्ये एकमुदाहरति । यः विष्णुः पार्थिवानि पृथिव्यादीनि प्रथनवन्ति वा सामर्थ्यात् रजांसीति गम्यते । लोकत्रयस्यापि पृथिवीशब्दवाच्यत्वं पूर्वमुदाहृतम् । तानि त्रिभिरिद्विगामभिः त्रिभिरेव विविधगमनैः उरु विस्तीर्णं यथा भवति तथा क्रमिष्ट क्रान्तवान् विचक्रमे इत्यर्थः । उरुगायाय उगातव्याय जीवसे लोकत्रयरक्षणाय । यद्वा । उरुगायाय ॥ षष्ठ्यर्थे चतुर्थी ॥ उरुगायस्य विष्णोरीदृशं पराक्रमं गृणीमसि । किमर्थम् । जीवसे जीवनाय रक्षणाय ॥
Wilson
English translation:
“Therefore, verily, we celebrate the manhood of that lord (of all), the preserver, the innocuous, the vigorous who traversed the three regions with three wide steps in different directions for the many-praised (preservation of) existence.”
Jamison Brereton
It is just this very masculine nature of his that we sing—of him, the forceful rescuer who gives rewards and keeps the wolf away,
who strode widely across the earthly (regions) with just three paces, for the wide-ranging to live.
Jamison Brereton Notes
With Geldner (/Witzel Gotō) I take the pronominal āmreḍita tád-tad as emphatic rather than distributive, despite the identical pāda in X.23.5, where I opt for a distributive sense because of context.
Griffith
We laud this manly power of him the Mighty One, preserver, inoffensive, bounteous and benign;
His who strode, widely pacing, with three steppings forth over the realms of earth for freedom and for life.
Geldner
Gerade diese Mannestat von ihm preisen wir, von dem mächtigen Behüter, der vor Räubern schützt, den belohnenden, der die irdischen Räume mit nur drei Schritten abgeschritten hat zu weiter Bewegung, zum Leben.
Grassmann
Wir preisen diese, diese seine Manneskraft des starken Schützers, der nicht straft, der Gnade übt, Der in drei Schritten dieser weiten Erde Raum durchwandert hat zu unbeschränktem Lebensglück.
Elizarenkova
Вот эту самую его мужскую силу мы и воспеваем,
(Силу) храброго защитника, прогоняющего волков, щедрого,
(Того,) кто широко перешагнул через земные (просторы)
Всего лишь тремя шагами, чтобы (человечеству) идти далеко, чтобы (ему) жить.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विष्णुः
- दीर्घतमा औचथ्यः
- स्वराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो (विगामभिः) विविध प्रशंसायुक्त (त्रिभिः) तीन सत्व, रजस्, तमोगुणों के साथ (उरुगायाय) बहुत प्रशंसित (जीवसे) जीवन के लिये (पार्थिवानि) पृथिवी के विकारों से उत्पन्न हुए (इत्) ही पदार्थों को (उरु, क्रमिष्ट) क्रम से अत्यन्त प्राप्त होता है (तत्तत्) उस उस (त्रातुः) रक्षा करनेवाले (इनस्य) समर्थ ईश्वर के समान (अस्य) किये हुए ब्रह्मचर्य जितेन्द्रिय इस (अवृकस्य) चोरी आदि दोषरहित (मीढुषः) वीर्य सेचन समर्थ पुरुष के (पौंस्यम्) पुरुषार्थ की (इत्) ही हम लोग (गृणीमसि) प्रशंसा करते हैं ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिये कि सुख से चिरकाल तक जीवने के लिये दीर्घ ब्रह्मचर्य को अच्छे प्रकार सेवन कर आरोग्य और धातुओं की समता बढ़ाने से शरीर के बल और विद्या, धर्म तथा योगाभ्यास के बढ़ाने से आत्मबल की उन्नति कर सदैव सुख में रहें। जो लोग इस ईश्वर की आज्ञा का पालन करते हैं वे बाल्यावस्था में स्वयंवर विवाह कभी नहीं करते, इसके विना पूर्ण पुरुषार्थ की वृद्धि की संभावना नहीं है ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो विगामभिस्त्रिभिरुरुगायाय जीवसे यद्यत् पार्थिवानीदुरु क्रमिष्ट तत्तत् त्रातुरिनस्येवास्यावृकस्य मीढुषः पौंस्यमिद्वयं गृणीमसि ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्तत्) (इत्) एव (अस्य) कृतब्रह्मचर्यस्य जितेन्द्रियस्य (पौंस्यम्) पुरुषार्थस्य भावम् (गृणीमसि) स्तुमः (इनस्य) समर्थस्येश्वरस्य (त्रातुः) रक्षकस्य (अवृकस्य) चौर्यादिदोषरहितस्य (मीढुषः) वीर्यसेचकस्य (यः) (पार्थिवानि) पृथिवीविकारजातानि (त्रिभिः) सत्वादिगुणैः (इत्) एव (विगामभिः) विविधप्रशंसायुक्तैः (उरु) बहु (क्रमिष्ट) क्रमते (उरुगायाय) बहुप्रशंसिताय (जीवसे) जीवनाय प्राणधारणाय ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैः सुखेन चिरंजीवनाय दीर्घं ब्रह्मचर्यं संसेव्यारोग्येण धातुसाम्यवर्द्धनेन शरीरबलं विद्याधर्मयोगाभ्यासवर्द्धनेनाऽऽत्मबलमुन्नीय सदैव सुखे स्थातव्यम्। य इमामीश्वराज्ञां पालयन्ति ते बाल्यावस्थायां स्वयंवरविवाहं कदाचिन्न कुर्वन्ति नैतेन विना पूर्णा पुरुषार्थवृद्धिः संभवति ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी सुखाने दीर्घकाळ जगण्यासाठी चांगल्या प्रकारे ब्रह्मचर्याचे सेवन करावे. आरोग्य व धातूची समता वाढवून शरीराचे बल व विद्या, धर्म आणि योगाभ्यासाने आत्मबल उन्नत करून सुखात राहावे. जे लोक ईश्वराच्या या आज्ञेचे पालन करतात ते बाल्यावस्थेत स्वयंवर विवाह कधी करीत नाहीत. याशिवाय पूर्ण पुरुषार्थाची वृद्धी होणे शक्य नाही. ॥ ४ ॥
05 द्वे इदस्य - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्वे इद॑स्य॒ क्रम॑णे स्व॒र्दृशो॑ऽभि॒ख्याय॒ मर्त्यो॑ भुरण्यति ।
तृ॒तीय॑मस्य॒ नकि॒रा द॑धर्षति॒ वय॑श्च॒न प॒तय॑न्तः पत॒त्रिणः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
द्वे इद॑स्य॒ क्रम॑णे स्व॒र्दृशो॑ऽभि॒ख्याय॒ मर्त्यो॑ भुरण्यति ।
तृ॒तीय॑मस्य॒ नकि॒रा द॑धर्षति॒ वय॑श्च॒न प॒तय॑न्तः पत॒त्रिणः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विष्णुः
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
दुवे꣡ इ꣡द् अस्य क्र꣡मणे सुवर्दृ꣡शो
अभिख्या꣡य · म꣡र्तियो भुरण्यति
तृती꣡यम् अस्य न꣡किर् आ꣡ दधर्षति
व꣡यश् चन꣡ पत꣡यन्तः पतत्रि꣡णः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dvé ← dvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
ít ← ít (invariable)
{}
krámaṇe ← krámaṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
svardŕ̥śaḥ ← svardŕ̥ś- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
abhikhyā́ya ← √khyā- (root)
{non-finite:CVB}
bhuraṇyati ← √bhuraṇy- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dadharṣati ← √dhr̥ṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
nákiḥ ← nákiḥ (invariable)
{}
tr̥tī́yam ← tr̥tī́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
caná ← caná (invariable)
{}
patatríṇaḥ ← patatrín- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
patáyantaḥ ← √pat- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
váyaḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
द्वे इति॑ । इत् । अ॒स्य॒ । क्रम॑णे॒ इति॑ । स्वः॒ऽदृशः॑ । अ॒भि॒ऽख्याय॑ । मर्त्यः॑ । भु॒र॒ण्य॒ति॒ ।
तृ॒तीय॑म् । अ॒स्य॒ । नकिः॑ । आ । द॒ध॒र्ष॒ति॒ । वयः॑ । च॒न । प॒तय॑न्तः । प॒त॒त्रिणः॑ ॥
Hellwig Grammar
- dve ← dvi
- [noun], accusative, dual, neuter
- “two; dvi [word]; second.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kramaṇe ← kramaṇa
- [noun], accusative, dual, neuter
- “kram; behavior; step.”
- svardṛśo ← svar
- [noun], neuter
- “sun; sky; sunlight.”
- svardṛśo ← dṛśaḥ ← dṛś
- [noun], genitive, singular, masculine
- “eye; dṛś; dṛś [word]; sight; evil eye.”
- ‘bhikhyāya ← abhikhyāya ← abhikhyā ← √khyā
- [verb noun]
- martyo ← martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- bhuraṇyati ← bhuraṇy
- [verb], singular, Present indikative
- “be active.”
- tṛtīyam ← tṛtīya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “third; neuter; tṛtīya [word]; homosexual.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- nakir
- [adverb]
- “not.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dadharṣati ← dhṛṣ
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “dare; attack.”
- vayaś ← vayaḥ ← vi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vi; bird; vi.”
- cana
- [adverb]
- “not even; cana [word].”
- patayantaḥ ← patay ← √pat
- [verb noun], nominative, plural
- “fly.”
- patatriṇaḥ ← patatrin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “flying; winged.”
सायण-भाष्यम्
अस्य स्वर्दृशः स्वर्गस्य सर्वस्य वा द्रष्टुर्विष्णोः द्वे इत् क्रमणे द्वे एव पदे मर्त्यः मनुष्यः अभिख्याय सर्वभूत्यादिना प्रख्याय भुरण्यति गच्छति भजते। भुरण्यतिः कण्ड्वादिर्गतिकर्मा, ‘भुरण्यति शवति ’ (नि. २. १४. १६) इति तत्कर्मसु पाठात् । प्रसिद्धत्वात् भूलोकं वृष्ट्यागमनादन्तरिक्षं चेत्युभे क्रमणे जानाति । अस्य विष्णोः तृतीयं क्रमणं द्युलोकाख्यं कोऽपि मर्त्यः नकिः नैव आ दधर्षति बुद्ध्या नाभिभवति ज्ञातुं न शक्नोतीत्यर्थः । न केवलं मनुष्य एव अपि तु वयश्चन वेतारो मरुतोऽपि । कीदृशास्ते । पतयन्तः सर्वत्र गमनसमर्थाः तथा पतत्रिणः पतनशीला गरुडादयो वायवो वा नकिरा दधर्षति नैव शक्नुवन्ति ॥ धृषेर्लेटि अडागमः ॥ सत्यलोकस्य अत्यन्तविप्रकृष्टत्वेन सर्वेषामविषयत्वादिति भावः ॥
Wilson
English translation:
“Man glorifying (Viṣṇu), tracks two steps of that heaven-beholding (deity), but he apprehends not the third; nor can the soaring-winged birds (pursue it).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
But he apprehends not the third: his path on earth and in the firmament iw within mortal observation; not so that in heaven; the soaring-winged birds: vayaścana patayanta patatriṇaḥ; the first two are the everywhere-going Maruts;
Patatriṇaḥ = garuḍa, and other brids, or the winds
Jamison Brereton
On catching sight of just two strides of him of sunlike appearance, a mortal bestirs himself.
His third no one will dare, not even the winged birds in their flight.
Griffith
A mortal man, when he beholds two steps of him who looks upon the light, is restless with amaze.
But his third step doth no one venture to approach, no, nor the feathered birds of air who fly with wings.
Geldner
Zwei seiner, des Sonnenaugigen, Schritte schauend wandelt der Sterbliche. An seinen dritten wagt sich keiner heran, nicht einmal die beschwingten Vögel in ihrem Fluge.
Grassmann
Wenn nur zwei Schritte dieses himmlisch blickenden der Sterbliche beschaut hat, regt er eifrig sich; An seinen dritten waget niemand sich heran, selbst die beschwingten Vögel nicht, die fliegenden.
Elizarenkova
Видя только два шага того,
Кто выглядит, как солнце, мечется смертный.
На его третий никто не отважится (взглянуть),
Даже крылатые птицы в полете.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विष्णुः
- दीर्घतमा औचथ्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (मर्त्यः) मनुष्य (स्वर्दृश) सुख देनेवाले (अस्य) इस ब्रह्मचारी के (द्वे, क्रमणे) दो अनुक्रम से चलनेवाले अर्थात् वर्त्ताव वर्त्तनेवाले शरीर-बल तथा आत्मबल को (अभिख्याय) सब ओर से प्रख्यात करने को (भुरण्यति) धारण करता है वह (पतयन्तः) ऊपर नीचे जाते हुए (पतत्रिणः) पङ्खोंवाले (वयः) पखेरू (चन) भी (इत्) जैसे किसी पदार्थ का विस्तार करें वैसे भी (अस्य) इस ब्रह्मचारी के (तृतीयम्) तीसरे विद्या जन्म का (नकिः, आ, दधर्षति) तिरस्कार नहीं करता है ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो माता-पिता अपने सन्तानों की ब्रह्मचर्य के अनुक्रम से विद्या जन्म को बढ़ाते हैं, वे अपने सन्तानों को दीर्घ आयुवाले, बलवान्, सुन्दरशीलयुक्त करके नित्य हर्षित होते हैं ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो मर्त्यः स्वर्दृशोऽस्य द्वे क्रमणे अभिख्याय भुरण्यति स पतयन्तः पतत्रिणो वयश्चनेदिवास्य तृतीयं नकिरादधर्षति ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्वे) शरीरात्मबले (इत्) इव (अस्य) ब्रह्मचारिणः (क्रमणे) अनुक्रमेण गमने (स्वर्दृशः) यः सुखं पश्यति तस्य (अभिख्याय) अभितः प्रख्यातुम् (मर्त्यः) मनुष्यः (भुरण्यति) धरति (तृतीयम्) त्रित्वसंख्याकं विद्याजन्म (अस्य) (नकिः) निषेधे (आ) समन्तात् (दधर्षति) धर्षितुमिच्छति (वयः) (चन) अपि (पतयन्तः) ऊर्ध्वमधो गच्छन्तः (पतत्रिणः) पक्षिणः ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मातापितरः स्वापत्यानां ब्रह्मचर्याऽनुक्रमेण विद्याजन्म वर्द्धयन्ति ते स्वापत्यानि दीर्घायूंषि बलिष्ठानि सुशीलानि कृत्वा नित्यं मोदन्ते ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे माता-पिता आपल्या संतानाना ब्रह्मचर्य पालन करावयास लावतात व त्यांची विद्या वाढवितात ते आपल्या संतानांना दीर्घायू, बलवान, सुंदर शीलयुक्त करून नित्य आनंदित करतात. ॥ ५ ॥
06 चतुर्भिः साकम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
च॒तुर्भिः॑ सा॒कं न॑व॒तिं च॒ नाम॑भिश्च॒क्रं न वृ॒त्तं व्यतीँ॑रवीविपत् ।
बृ॒हच्छ॑रीरो वि॒मिमा॑न॒ ऋक्व॑भि॒र्युवाकु॑मारः॒ प्रत्ये॑त्याह॒वम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
च॒तुर्भिः॑ सा॒कं न॑व॒तिं च॒ नाम॑भिश्च॒क्रं न वृ॒त्तं व्यतीँ॑रवीविपत् ।
बृ॒हच्छ॑रीरो वि॒मिमा॑न॒ ऋक्व॑भि॒र्युवाकु॑मारः॒ प्रत्ये॑त्याह॒वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विष्णुः
- ऋषिः - दीर्घतमा औचथ्यः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
चतु꣡र्भिः साकं꣡ नवतिं꣡ च ना꣡मभिश्
चक्रं꣡ न꣡ वृत्तं꣡ विअ꣡तीँर् अवीविपत्
बृह꣡च्छरीरो विमि꣡मान ऋ꣡क्वभिर्
यु꣡वा꣡कुमारः प्र꣡ति एति आहव꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ca ← ca (invariable)
{}
catúrbhiḥ ← catúr- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
nā́mabhiḥ ← nā́man- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
navatím ← navatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sākám ← sākám (invariable)
{}
avīvipat ← √vip- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
cakrám ← cakrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
vr̥ttám ← √vr̥t- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, voice:PASS}
vyátīn ← vyáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
br̥háccharīraḥ ← br̥háccharīra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ŕ̥kvabhiḥ ← ŕ̥kvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vimímānaḥ ← √mā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
āhavám ← āhavá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ákumāraḥ ← ákumāra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
práti ← práti (invariable)
{}
yúvā ← yúvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
च॒तुःऽभिः॑ । सा॒कम् । न॒व॒तिम् । च॒ । नाम॑ऽभिः । च॒क्रम् । न । वृ॒त्तम् । व्यती॑न् । अ॒वी॒वि॒प॒त् ।
बृ॒हत्ऽश॑रीरः । वि॒ऽमिमा॑नः । ऋक्व॑ऽभिः । युवा॑ । अकु॑मारः । प्रति॑ । ए॒ति॒ । आ॒ऽह॒वम् ॥
Hellwig Grammar
- caturbhiḥ ← catur
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “four; catur [word].”
- sākaṃ ← sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- navatiṃ ← navatim ← navati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ninety; navati [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- nāmabhiś ← nāmabhiḥ ← nāman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- cakraṃ ← cakram ← cakra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “wheel; Cakra; discus; army; cakra; oil mill; cakrikā; cakra; group.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vṛttaṃ ← vṛttam ← vṛt
- [verb noun], nominative, singular
- “behave; happen; exist; return; dwell; die; roll; continue; act; exist; feed on; issue; move; travel; proceed; turn; situate; drive; account for; begin; do; inhere; revolve.”
- vyatīṃr ← vyatīn ← vyati
- [noun], accusative, plural, masculine
- avīvipat ← vip
- [verb], singular, Redupl. Aorist (Ind.)
- “tremble.”
- bṛhaccharīro ← bṛhat
- [noun]
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- bṛhaccharīro ← śarīraḥ ← śarīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “body; human body; body part; body; body; strength.”
- vimimāna ← vimimānaḥ ← vimā ← √mā
- [verb noun], nominative, singular
- “arrange; distribute; barter; measure; fixate.”
- ṛkvabhir ← ṛkvabhiḥ ← ṛkvan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “singing.”
- yuvākumāraḥ ← yuvā ← yuvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “young person; yuvan [word]; taruṇabandha; yuvan; yuvan; young buck; young.”
- yuvākumāraḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- yuvākumāraḥ ← kumāraḥ ← kumāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prince; male child; child; Skanda; son; kumārabandha; kumāra [word]; young person.”
- praty ← prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- ety ← eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- āhavam ← āhava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “battle; fight; challenge; war.”
सायण-भाष्यम्
अयमादित्यात्मा विष्णुः चतुर्भिः साकं सहितां नवतिं च । चतुर्नवतिमित्यर्थः । एतत्संख्याकान् कालावयवान् नामभिः स्वकीयनमनप्रकारैः प्रेरणविशेषैः वृत्तं यथा भवति तथा व्यतीन् विविधातनस्वभावान् वृत्तं चक्रं न बह्वरोपेतं चक्रमिव तं यथा शत्रोरुपरि प्रक्षेपेण भ्रमयति तद्वदुक्तसंख्याकान् कालावयवान् अवीविपत् कम्पयति भ्रमयति॥ ‘ टुवेपृ कम्पने ‘। ण्यन्तात् लुङि चङि रूपम् ॥ के पुनस्ते उच्यते । संवत्सर एकः । अयने द्वे। पञ्चर्तवः । द्वादश मासाः । चतुर्विंशत्यर्धमासाः । त्रिंशदहोरात्राः । अष्टौ यामाः । एकस्मिन् दिने पर्यावर्तमानानि मेषादीनि द्वादश लग्नानीति मिलित्वा चतुरधिकनवतिसंख्याकानवीविपत्। नन्वादित्यः स्वयमपि इतरवत्परिभ्रमति कथं भ्रमयति इत्युच्यते । नैष दोषः । एतेषां भ्रामकस्य धुवस्य विष्णोः मूर्त्यंन्तरत्वात्। अथवा स्वभ्रमणाधीनत्वादितरेषां परिभ्रमणस्य अतः स्वयं भ्रमयति इत्युच्यते । एवं कलात्मकः विष्णुः बृहच्छरीरः विराडात्मना सर्वदेवमनुष्यादिशरीराणां स्वशरीरत्वात् । बृहच्छरीरत्वमेवोपपादयति । विमिमानः विविधमात्मानं मिमानो देवतिर्यगात्मना विभज्य स्थापयन् । यद्वा । ऋक्वभिः स्तुतिमद्भिः मन्त्रवद्भिः वा विमिमानः । यद्यपि विभुस्तथापि भक्त्याधीनत्वात् स्तुत्या मीयते । युवा सर्वत्र मिश्रणशीलो नित्यतरुणो वा अत एव अकुमारः अनल्पः एवंभूतो महाविष्णुः आहवम् आह्वानं प्रत्येति गच्छति यज्ञदेशम् ॥ ॥ २५ ॥
Wilson
English translation:
“He causes, by his gyrations, ninety and four periodical revolutions, like a circular wheel, vast of body, and evolving in many forms, through the praises (addressed to him); ever young, though not infantine, he comes at our invocations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ninety and four periodical revolutions: viṣṇu = time, comprising ninet-four periods; the year, two solstices, five seasons, twelve months, twenty-four half months, thirty days, eight watches, and twelve zodiacal signs; though not infantine: yuvā akumāraḥ, young a boy;
Akumāraḥ = analpaḥ, not little
Jamison Brereton
With the four times ninety names [=days], he has caused the paired (horses) [=days and nights] to quiver like a wheel set rolling.
Having a lofty body, measuring out (the realms?) with verses, the youth who is no boy returns to the challenge.
Jamison Brereton Notes
vyáti- from *vi-yati- (√yam), flg. Renou
Renou takes vimímānaḥ in d as reflexive ‘se mesurant’, and Geldner’s ‘sich richtend’ is close. Since med. forms of (ví) √mā are regularly transitive (cf. vimamé rájāṃsi in the previous hymn, I.154.1b, sim. I.154.3cd), I would supply an object here. In the published translation I tentatively suggest “the realms,” as in 154.1, but given the contents of this verse I would now supply “the year.”
Griffith
He, like a rounded wheel, hath in swift motion set his ninety racing steeds together with the four.
Developed, vast in form, with those who sing forth praise, a youth, no more a child, he cometh to our call.
Geldner
Mit viermal neunzig Namen hat er die Paare in Schwung gebracht wie ein sich drehendes Rad. Von hohem Körper, nach dem Takt der Sänger sich richtend, geht der Jugendliche, der kein Knabe ist, dem Kampf entgegen.
Grassmann
Durch vier der Zeiten hat je neunzig Renner er gleich rundem Rad zugleich in schnellem Lauf gesetzt Nicht mehr ein Kind, ein Jüngling geht er hoch an Leib mit Jubelscharen weithinschreitend in den Kampf.
Elizarenkova
Четырежды девяносто именами
Он привел в трепет конные пары, как вертящееся колесо.
Высокотелый, соразмеряя себя с певцами,
Юноша, не мальчик, идет навстречу вызову.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विष्णुः
- दीर्घतमा औचथ्यः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (विमिमानः) विशेषता से धातुओं की वृद्धि का निर्माण करता हुआ (बृहच्छरीरः) बली स्थूल शरीरवाला (अकुमारः) पच्चीस वर्ष की अवस्था से निकल गया (युवा) किन्तु युवावस्था को प्राप्त ब्रह्मचारी (वृत्तम्) गोल (चक्रम्) चक्र के (न) समान (चतुर्भिः) चार (नामभिः) नामों के (साकम्) साथ (नवतिं, च) और नब्बे अर्थात् चौरानवे नामों से (व्यतीन्) विशेषता से जिनको बल प्राप्त हुआ उन बलवान् योद्धाओं को एक भी (अवीविपत्) अत्यन्त भ्रमाता है वह (ऋक्वभिः) प्रशंसित गुण, कर्म, स्वभावों से (आहवम्) प्रतिष्ठा के साथ बुलाने को (प्रति, एति) प्राप्त होता है ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो अड़तालीस वर्ष भर अखण्डित ब्रह्मचर्य का सेवन करता है वह इकेला भी गोलचक्र के समान चौरानवे योद्धाओं को भ्रमा सकता है। मनुष्यों में दश वर्ष तक बाल्यावस्था पच्चीस वर्ष तक कुमारावस्था तदनन्तर छब्बीसवें वर्ष के आरम्भ से युवावस्था पुरुष की होती है और सत्रहवें वर्ष से कन्या की युवावस्था का आरम्भ है, इसके उपरान्त जो स्वयंवर विवाह को करते-कराते हैं वे महाभाग्यशाली होते हैं ॥ ६ ॥इस सूक्त में अध्यापकोपदेशक और ब्रह्मचर्य के फल के वर्णन से इसके अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति है, यह जानना चाहिये ॥यह एकसौ पचपनवाँ सूक्त और पच्चीसवाँ वर्ग पूरा हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो विमिमानो बृहच्छरीरोऽकुमारो युवा वृत्तं चक्रं न चतुर्भिर्नामभिः साकं नवतिं च व्यतीनेकोप्यवीविपत् स ऋक्वभिराहवं प्रत्येति ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (चतुर्भिः) चतुष्ट्वसंख्याकैः (साकम्) सार्द्धम् (नवतिम्) (च) (नामभिः) आख्याभिः (चक्रम्) (न) इव (वृत्तम्) (व्यतीन्) विशेषेण प्राप्तबलान् (अवीविपत्) अतिशयेन भ्रामयति (बृहच्छरीरः) बृहत् महच्छरीरं यस्य (विमिमानः) विशेषेण धातूनां निर्माता (ऋक्वभिः) प्रशंसितैर्गुणकर्मस्वभावैः (युवा) प्राप्तयौवनावस्थः (अकुमारः) पञ्चविंशतिवर्षातीतः (प्रति) (एति) प्राप्नोति (आहवम्) प्रतिष्ठाऽह्वानम् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। योऽष्टाचत्वारिंशद्वर्षप्रमिताखण्डितं ब्रह्मचर्यं सेवते स एकोऽसहायोपि गोलचक्रवच्चतुर्ण्णवतिं योद्धॄन् भ्रामयितुं शक्नोति। मनुष्याणामादशमात्संवत्सराद्बाल्यावस्था, आपञ्चविंशतेः कुमारावस्था ततः षट्विंशवर्षारम्भाद्युवावस्थारम्भः पुरुषस्य सप्तदशाद्वर्षात्कन्यायाश्च युवावस्थारम्भोऽस्ति। अत ऊर्ध्वं ये स्वयंवरं विवाहं कुर्वन्ति कारयन्ति च ते महाभाग्यशालिनो जायन्ते ॥ ६ ॥अत्राध्यापकोपदेशकब्रह्मचर्यफलवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति वेदितव्यम् ॥इति पञ्चाशदुत्तरं शततमं सूक्तं पञ्चविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जो अठ्ठेचाळीस वर्षे अखंड ब्रह्मचर्याचे ग्रहण करतो तो एकटाच गोल चक्राप्रमाणे चौऱ्याण्णव योद्ध्यांना भ्रमित करू शकतो. माणसाची दहा वर्षांपर्यंत बाल्यावस्था, पंचवीस वर्षांपर्यंत कुमारावस्था त्यानंतर सव्विसाव्या वर्षाच्या आरंभापासून युवावस्था सुरू होते व सतराव्या वर्षापासून मुलीची युवावस्था आरंभ होते त्यानंतर जे स्वयंवर विवाह करतात, करवितात ते महाभाग्यशाली असतात. ॥ ६ ॥