सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ प्र सु ज्येष्ठम् ’ इति सप्तर्चं तृतीयं सूक्तम् । ऋषिश्चान्यस्मात् ’ इति परिभाषया परुच्छेप ऋषिः । अत्यष्टिश्छन्दः । ऊती देवानाम्’ इत्यन्त्या त्रिष्टुप् । अत्र त्रिष्टुबन्तपरिभाषा नाश्रीयते ‘ सर्वमात्यष्टम्’ इति विशेषपरिभाषया बाधितत्वात् । मित्रावरुणौ देवता । अन्त्ययोस्तु तन्मन्त्रलिङ्गोक्तदेवता । तथा चानुक्रान्तं - प्र सु सप्त मैत्रावरुणं त्वन्त्ये लिङ्गोक्तदेवते अन्त्या त्रिष्टुप् ’ इति । तुशब्दप्रयोगात् इदमादिके द्वे सूक्ते मैत्रावरुणदेवताके । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
136
Mitra and Varuṇa
Paruchepa Daivodāsi
7 verses: atyaṣṭi, except triṣṭubh 7
Though the paired divinities Mitra and Varuṇa dominate this hymn, they have plenty of Ādityan company: Aryaman in verses 2, 3, 5, 6; Bhaga in verses 2 and 6; their mother Aditi in verse 3. And as the hymn nears its conclusion there are non-Ādityan gods as well: Indra and Agni in verses 6–7, the Maruts in verse 7. The hymn is defined by a ring formed by verses 1 and 6 (vs. 7 is in a different meter and extra-hymnic), with matches of key words in both verses: “lofty,” “reverence,” “compassionate,” and “approach with praise.”
Unlike many Mitra and Varuṇa hymns, the focus here is not on their ethical role, but on their status as receivers of sacrificial offerings. The rising sun in verse 2 (see also vs. 3) suggests the Morning Pressing, where Mitra and Varuṇa are among the dual divinities who receive a joint cup of soma. The position of the hymn, imme
diately following two hymns to Vāyu, the first recipient of soma at the Morning Pressing, supports this view.
Jamison Brereton Notes
Mitra and Varuṇa
01 प्र सु - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ सु᳓ ज्ये᳓ष्ठं निचिरा᳓भ्याम् बृह᳓न् न᳓मो
हव्य᳓म् मति᳓म् भरता मॄळय᳓द्भियां+
स्वा᳓दिष्ठम् मॄळय᳓द्भियाम्+
ता᳓ सम्रा᳓जा घृता᳓सुती
यज्ञे᳓-यज्ञ उ᳓पस्तुता
अ᳓थैनोः क्षत्रं᳓ न᳓ कु᳓तश् चना᳓धृ᳓षे
देवत्वं᳓ नू᳓ चिद् आधृ᳓षे
मूलम् ...{Loading}...
प्र सु ज्येष्ठं॑ निचि॒राभ्यां॑ बृ॒हन्नमो॑ ह॒व्यं म॒तिं भ॑रता मृळ॒यद्भ्यां॒ स्वादि॑ष्ठं मृळ॒यद्भ्या॑म् ।
ता स॒म्राजा॑ घृ॒तासु॑ती य॒ज्ञेय॑ज्ञ॒ उप॑स्तुता ।
अथै॑नोः क्ष॒त्रं न कुत॑श्च॒नाधृषे॑ देव॒त्वं नू चि॑दा॒धृषे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
प्र᳓ सु᳓ ज्ये᳓ष्ठं निचिरा᳓भ्याम् बृह᳓न् न᳓मो
हव्य᳓म् मति᳓म् भरता मॄळय᳓द्भियां+
स्वा᳓दिष्ठम् मॄळय᳓द्भियाम्+
ता᳓ सम्रा᳓जा घृता᳓सुती
यज्ञे᳓-यज्ञ उ᳓पस्तुता
अ᳓थैनोः क्षत्रं᳓ न᳓ कु᳓तश् चना᳓धृ᳓षे
देवत्वं᳓ नू᳓ चिद् आधृ᳓षे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jyéṣṭham ← jyéṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
námaḥ ← námas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nicirā́bhyām ← nicirá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:DU}
prá ← prá (invariable)
sú ← sú (invariable)
bharata ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
havyám ← havyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
matím ← matí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
mr̥ḷayádbhyām ← √mr̥ḍ- (root)
{case:DAT, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
mr̥ḷayádbhyām ← √mr̥ḍ- (root)
{case:DAT, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
svā́diṣṭham ← svā́diṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ghr̥tā́sutī ← ghr̥tā́suti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
samrā́jā ← samrā́j- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
úpastutā ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, non-finite:PPP}
yajñé-yajñe ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ādhŕ̥ṣe ← √dhr̥ṣ- (root)
{case:DAT, number:SG}
átha ← átha (invariable)
caná ← caná (invariable)
enoḥ ← ena- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kútas ← kútas (invariable)
ná ← ná (invariable)
ādhŕ̥ṣe ← √dhr̥ṣ- (root)
{case:DAT, number:SG}
cit ← cit (invariable)
devatvám ← devatvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nú ← nú (invariable)
पद-पाठः
प्र । सु । ज्येष्ठ॑म् । नि॒ऽचि॒राभ्या॑म् । बृ॒हत् । नमः॑ । ह॒व्यम् । म॒तिम् । भ॒र॒त॒ । मृ॒ळ॒यत्ऽभ्या॑म् । स्वादि॑ष्ठम् । मृ॒ळ॒यत्ऽभ्या॑म् ।
ता । स॒म्ऽराजा॑ । घृ॒तासु॑ती॒ इति॑ घृ॒तऽआ॑सुती । य॒ज्ञेऽय॑ज्ञे । उप॑ऽस्तुता ।
अथ॑ । ए॒नोः॒ । क्ष॒त्रम् । न । कुतः॑ । च॒न । आ॒ऽधृषे॑ । दे॒व॒ऽत्वम् । नु । चि॒त् । आ॒ऽधृषे॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- jyeṣṭhaṃ ← jyeṣṭham ← jyeṣṭha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- nicirābhyām ← nicira
- [noun], instrumental, dual, masculine
- “attentive; argus-eyed.”
- bṛhan ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- namo ← namaḥ ← namas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- havyam ← havya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- matim ← mati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- bharatā ← bharata ← bhṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- mṛᄆayadbhyāṃ ← mṛḍayadbhyām ← mṛḍay ← √mṛḍ
- [verb noun], dative, dual
- “pardon.”
- svādiṣṭham ← svādiṣṭha
- [noun], accusative, singular, neuter
- mṛᄆayadbhyām ← mṛḍayadbhyām ← mṛḍay ← √mṛḍ
- [verb noun], dative, dual
- “pardon.”
- tā ← tad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- samrājā ← samrāj
- [noun], nominative, dual, masculine
- “sovereign; ruler.”
- ghṛtāsutī ← ghṛta
- [noun], neuter
- “ghee; fat.”
- ghṛtāsutī ← āsutī ← āsuti
- [noun], nominative, dual, masculine
- “āsuti [word].”
- yajñe ← yajña
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yajña ← yajñe ← yajña
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- upastutā ← upastu ← √stu
- [verb noun], nominative, dual
- “praise.”
- athainoḥ ← athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- athainoḥ ← enoḥ ← enad
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- kṣatraṃ ← kṣatram ← kṣatra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- kutaś ← kutas
- [adverb]
- “how; whence; why.”
- canādhṛṣe ← cana
- [adverb]
- “not even; cana [word].”
- canādhṛṣe ← ādhṛṣe ← ādhṛṣ ← √dhṛṣ
- [verb noun]
- “overcome; suppress.”
- devatvaṃ ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devatvaṃ ← tvam ← tva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ādhṛṣe ← ādhṛṣ ← √dhṛṣ
- [verb noun]
- “overcome; suppress.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋत्विजः मित्रावरुणाभ्यां ज्येष्ठं प्रशस्यं बृहत् महदतिप्रवृद्धं नमः नमस्कारोपलक्षितं स्तोत्रं तदुपलक्षितं हविर्लक्षणमन्नं वा प्र भरत संपादयत । नम इत्यन्ननाम, ‘नमः आयुः (नि. २. ७. २२) इति तन्नामसु पाठात् । किंच हव्यं हव्यां मतिं तत्प्रदानविषयां बुद्धिं भरत । यद्वा मतिं पूज्यं हव्यं हविर्भरत । पूर्वत्र पुरोडाशाद्यदनीयमन्नं इदानीं तु सोमाज्यादिरूपं निपेयं हविः इति विवेकः । कीदृशाभ्यां ताभ्याम् । निचिराभ्यां नितरां चिरकालाभ्यां नित्याभ्यामित्यर्थः । प्रवाहरूपेणेति भावः । किंच मृळयद्भ्यां स्तुत्या हविःस्वीकारेण स्वयं मृडित्वा यजमानमपि सुखयद्यांचि तथा स्वादिष्ठं स्वादुतरं मृळयद्भ्यां हविः सुखयद्यां क भक्षयद्याेणमित्यर्थः । कस्तयोर्विशेषः इति तत्राह । ता तौ मित्रावरुणौ सम्राजा सम्यक् राजमानौ॥ राजतेः क्विप् । ‘मो राजि समः क्वौ’ इति समो मकारस्य मकारः ॥ घृतासुती । घृतमासूयते आदीयते याभ्यां तौ तादृशौ। यद्वा । घृतमुदकं वृष्टिलक्षणं प्रसूयते सर्वत्रानुज्ञायते याभ्यां तौ । एतयोः अहोरात्राभिमानिदेवत्वात् अहोरात्रद्वारा वृष्ट्युत्पादकत्वात् ‘अहोरात्रे वै मित्रावरुणावहोरात्राभ्यां खलु वै पर्जन्यो वर्षति’ (तै. सं. २. १. ७. ३) इति श्रुतेर्वृष्ट्यनुज्ञाप्रदत्वं प्रसिद्धम् । किंच एतौ यज्ञेयज्ञे सर्वेष्वपि यज्ञेषु उपस्तुता सर्वैर्ऋत्विग्भिः स्तूयमानौ ।’ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् ॥ अथ अपि च एनोः एनयोः ॥ संज्ञापूर्वकस्य विधेरनित्यत्वात् ‘ ओसि च ’ ( पा. सू. ७. ३. १०४ ) इति गुणाभावे । अतो गुणे: इति पररूपत्वम् ॥ क्षत्रं बलं कुतश्चन कस्मादपि च शत्रोः राक्षसादेः सकाशात् कस्मादप्युपायाद्वा न आधृषे आधर्षितुं शक्यं न भवति ॥ ‘ कृत्यार्थे तवैकेन्’ इति केन्प्रत्ययः ॥ किंच तयोः देवत्वं नू चित् देवभावोऽपि न आधृषे अधर्षणायोग्यः । यद्वा । पूर्वमिव इदानीमपि । नू चिदिति निपातः पुराणनवयोः’ (निरु. ४. १७ ) इति यास्केनोक्तत्वात् । आधृषे न केनाप्याधर्षणीयो भवति । एतयोर्बलं नाधृष्यं किमु तद्देवत्वमिति भावः ॥
Wilson
English translation:
“Offer most excellent and ample adoration, and reverential oblation, to those two deities who have existed from of old; who confer happiness (on their worshippers), and delight in most sweet (libations); for they are both imperial (sovereigns, in whose honour) oblations of butter are poured out (ghṛtamāsūyate ādīyate yābhyām tau tādṛśau; yadvā ghṛtamudakam vṛṣṭilakṣaṇam prasūyate sarvatrānujñāyate yābhyām tau), and who are glorified at every sacrifice, whence their might is not in any way to be opposed; their divinity is not to be resisted.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Imperial sovereigns: tā samrājā; or, sāmrāja = thoroughly shining, samyakrājamānau
Jamison Brereton
Present preeminent, lofty reverence to the two attentive ones; present an oblation, a thought to the two compassionate ones—the sweetest (oblation) to the two compassionate ones.
They are the two sovereign kings, whose potion is ghee, approached with praise at every sacrifice.
And so the dominion of these two is not to be challenged from
anywhere—their divinity is never to be challenged.
Griffith
BRING adoration ample and most excellent, hymn, offerings, to the watchful Twain, the bountiful, your sweetest to the bounteous Ones.
Sovrans adored with streams of oil and praised at every sacrifice.
Their high imperial might may nowhere be assailed, ne’er may their Godhead be assailed.
Geldner
Bringet fein eure größte hohe Huldigung den beiden aufmerksamen Göttern, Opfer und Gedicht den barmherzigen dar, das süßeste den barmherzigen! Sie sind die beiden Allkönige, die sich mit Schmalz stärken, in jedem Gottesdienst angesungen. Und ihre Herrschaft ist von keiner Seite anzutasten, ihre Göttlichkeit niemals anzutasten.
Grassmann
Den beiden, die drauf achten, bringt als bestes dar, den gnäd’gen hohe Ehrfurcht, Opfer und Gesang, das süsseste den gnädigen, Den milchgetränkten Oberherrn, die man bei jedem Opfer preist; An ihre Herrschaft kann sich niemand wagen je, noch auch an ihre Gottheit sich.
Elizarenkova
Прекрасно принесите двум внимательным (богам) величайшее могучее
Поклонение: жертвенное возлияние (и) молитву, двум милосердным,
Самое сладкое – двум милосердным!
Эти два вседержителя, чей напиток – жир,
Прославлены на каждом жертвоприношении.
И на их власть ниоткуда не посягнуть,
На (их) божественную природу никогда не посягнуть.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- विराडत्यष्टिः
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सात ऋचावाले एक सौ छत्तीसवें सूक्त का आरम्भ है। इसके प्रथम मन्त्र में कौन किन से क्या लेकर कैसे हों, इस विषय को कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम (मृडयद्भ्याम्) सुख देते हुओं के समान (निचिराभ्याम्) निरन्तर सनातन (मृडयद्भ्याम्) सुख करनेवाले अध्यापक उपदेशक के साथ (ज्येष्ठम्) अतीव प्रशंसा करने योग्य (स्वादिष्ठम्) अत्यन्त स्वादु (हव्यम्) ग्रहण करने योग्य पदार्थ (बृहत्) बहुतसा (नमः) अन्न और (मतिम्) बुद्धि को (नु) शीघ्र (प्र, सु, भरत) अच्छे प्रकार सुन्दरता से स्वीकार करो और (यज्ञेयज्ञे) प्रत्येक यज्ञ में (उपस्तुता) प्राप्त हुए गुणों से प्रशंसा को प्राप्त (घृतासुती) जिनका घी के साथ पदार्थों का सार निकालना (सम्राजा) जो अच्छी प्रकाशमान (ता) उन उक्त महाशयों को भली-भाँति ग्रहण करो, (अथ) इसके अनन्तर (एनोः) इन दोनों का (क्षत्रम्) राज्य (आधृषे) ढिठाई देने को (चित्) और (देवत्वम्) विद्वान् पन (आधृषे) ढिठाई देने को (कुतश्चन) कहीं से (न) न नष्ट हो ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो बहुत काल से प्रवृत्त पढ़ाने और उपदेश करनेवालों के समीप से विद्या और अच्छे उपदेशों को शीघ्र ग्रहण करते, वे चक्रवर्त्ति राजा होने के योग्य होते हैं और न इनका ऐश्वर्य्य कभी नष्ट होता है ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यूयं मृळयद्भ्यामिदं निचिराभ्यां मृळयद्भ्यां सह ज्येष्ठं स्वादिष्ठं हव्यं बृहन्नमो मतिं च नु प्रसुभरत यज्ञेयज्ञ उपस्तुता घृतासुती सम्राजा ता प्रसुभरत। अथैनोः क्षत्रमाधृषे चिदपि देवत्वमाधृषे कुतश्चन न क्षीयेत ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ के केभ्यः किं गृहीत्वा कीदृशा भवेयुरित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) प्रकर्षे (सु) शोभने (ज्येष्ठम्) अतिशयेन प्रशस्यम् (निचिराभ्याम्) नितरां सनातनाभ्याम् (बृहत्) महत् (नमः) अन्नम् (हव्यम्) ग्रहीतुं योग्यम् (मतिम्) प्रज्ञाम् (भरत) स्वीकुरुत (मृळयद्भ्याम्) सुखयद्भ्याम् (स्वादिष्ठम्) अतिशयेन स्वादु (मृळयद्भ्याम्) सुखकारकाभ्यां मातापितृभ्यां सह (ता) तौ (सम्राजा) सम्यग्राजेते (घृतासुती) घृतेनासुतिः सवनं ययोस्तौ (यज्ञेयज्ञे) प्रतियज्ञम् (उपस्तुता) उपगतैर्गुणैः प्रशंसितौ (अथ) अनन्तरम् (एनोः) एनयोः। अत्र छान्दसो वर्णलोप इत्यकारलोपः। (क्षत्रम्) राज्यम् (न) निषेधे (कुतः) कस्मादपि (चन) (आधृषे) आधर्षितुम् (देवत्वम्) विदुषां भावम् (नु) शीघ्रम् (चित्) अपि (आधृषे) आधर्षितुम् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये बहुकालात्प्रवृत्तानामध्यापकोदेशकानां सकाशाद्विद्यां सदुपदेशाँश्च सद्यो गृह्णन्ति ते चक्रवर्त्तिराजानो भवितुमर्हन्ति नात्रैषामैश्वर्यं कदाचिद्धीयते ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात वायू व इन्द्र इत्यादी पदार्थांच्या दृष्टान्ताने माणसांसाठी विद्या व उत्तम शिक्षण यांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे बराच काळ शिकविणाऱ्या व उपदेश करणाऱ्याकडून विद्या व चांगल्या उपदेशांना तात्काळ ग्रहण करतात. ते चक्रवर्ती राजा होण्यायोग्य असतात, त्यांचे ऐश्वर्य कधी नष्ट होत नाही. ॥ १ ॥
02 अदर्शि गातुरुरवे - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓दर्शि गातु᳓र् उर᳓वे व᳓रीयसी
प᳓न्था ऋत᳓स्य स᳓म् अयंस्त रश्मि᳓भिश्
च᳓क्षुर् भ᳓गस्य रश्मि᳓भिः
द्युक्ष᳓म् मित्र᳓स्य सा᳓दनम्
अर्यम्णो᳓ व᳓रुणस्य च
अ᳓था दधाते बृह᳓द् उक्थि᳓यं व᳓य
उपस्तु᳓त्यम् बृह᳓द् व᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
अद॑र्शि गा॒तुरु॒रवे॒ वरी॑यसी॒ पन्था॑ ऋ॒तस्य॒ सम॑यंस्त र॒श्मिभि॒श्चक्षु॒र्भग॑स्य र॒श्मिभिः॑ ।
द्यु॒क्षं मि॒त्रस्य॒ साद॑नमर्य॒म्णो वरु॑णस्य च ।
अथा॑ दधाते बृ॒हदु॒क्थ्यं१॒॑ वय॑ उप॒स्तुत्यं॑ बृ॒हद्वयः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
अ᳓दर्शि गातु᳓र् उर᳓वे व᳓रीयसी
प᳓न्था ऋत᳓स्य स᳓म् अयंस्त रश्मि᳓भिश्
च᳓क्षुर् भ᳓गस्य रश्मि᳓भिः
द्युक्ष᳓म् मित्र᳓स्य सा᳓दनम्
अर्यम्णो᳓ व᳓रुणस्य च
अ᳓था दधाते बृह᳓द् उक्थि᳓यं व᳓य
उपस्तु᳓त्यम् बृह᳓द् व᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádarśi ← √dr̥ś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
gātúḥ ← gātú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
uráve ← urú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
várīyasī ← várīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ayaṁsta ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
pánthāḥ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
raśmíbhiḥ ← raśmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
bhágasya ← bhága- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cákṣuḥ ← cákṣus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
raśmíbhiḥ ← raśmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dyukṣám ← dyukṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sā́danam ← sā́dana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
aryamṇáḥ ← áryaman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
átha ← átha (invariable)
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dadhāte ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ukthyàm ← ukthyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
upastútyam ← upastútya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अद॑र्शि । गा॒तुः । उ॒रवे॑ । वरी॑यसी । पन्थाः॑ । ऋ॒तस्य॑ । सम् । अ॒यं॒स्त॒ । र॒श्मिऽभिः॑ । चक्षुः॑ । भग॑स्य । र॒श्मिऽभिः॑ ।
द्यु॒क्षम् । मि॒त्रस्य॑ । साद॑नम् । अ॒र्य॒म्णः । वरु॑णस्य । च॒ ।
अथ॑ । द॒धा॒ते॒ इति॑ । बृ॒हत् । उ॒क्थ्य॑म् । वयः॑ । उ॒प॒ऽस्तुत्य॑म् । बृ॒हत् । वयः॑ ॥
Hellwig Grammar
- adarśi ← dṛś
- [verb], singular, Aorist passive
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- gātur ← gātuḥ ← gātu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “path; way.”
- urave ← uru
- [noun], dative, singular, masculine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- varīyasī ← varīyas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “broad; further.”
- panthā ← panthāḥ ← pathin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ayaṃsta ← yam
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- raśmibhiś ← raśmibhiḥ ← raśmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- cakṣur ← cakṣuḥ ← cakṣus
- [noun], nominative, singular, neuter
- “eye; look; visual perception; cakṣus [word]; sight.”
- bhagasya ← bhaga
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- raśmibhiḥ ← raśmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- dyukṣam ← dyukṣa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “celestial; divine; divine; brilliant.”
- mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- sādanam ← sādana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “home; dwelling; seat.”
- aryamṇo ← aryamṇaḥ ← aryaman
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- dadhāte ← dhā
- [verb], dual, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- ukthyaṃ ← ukthyam ← ukthya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “applaudable.”
- vaya ← vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- upastutyam ← upastu ← √stu
- [verb noun], accusative, singular
- “praise.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
सायण-भाष्यम्
गातुः गमनशीला वरीयसी उरुतरा उषाः उरवे विस्तीर्णाय यागाय गमनादिव्यापाराय अदर्शि सर्वेर्दृष्टा अभूत्। तथा ऋतस्य गमनशीलस्यादित्यस्य पन्थाः मार्गः आकाशलक्षणः रश्मिभिः समयंस्त प्रकाशैः संगतोऽभूत् । भगस्य सर्वैर्भजनीयस्य एतन्नामकस्य देवस्य रश्मिभिः चक्षुः सर्वप्राणिनां लोचनं समयंस्त संगतमभूत् । सर्वे स्वस्वद्रव्यदर्शनाय समर्था अभवन्नित्यर्थः । तदेव स्पष्टीक्रियते । मित्रस्य प्रकाशकारित्वात् सर्वजनमित्रस्य सदनं गृहमन्तरिक्षं द्युक्षं दीप्तानां निवासस्थानं रश्मिभिः समयंस्त संगतमभूत् । तथा अर्यम्णः एतन्नामकस्य देवस्य ॥ उदात्तनिवृत्तिस्वरेण विभक्तेः उदात्तत्वम् ॥ द्युक्षं सदनं रश्मिभिः समयंस्त । किंच वरुणस्य तमोनिवारकस्य एतन्नामकस्य देवस्य सदनं तथाभूत् । यद्यपि सूर्यस्य एकत्वेऽपि उपाधिभेदेन भेदात् पृथक् स्तुतिः तथा यद्यपि त्रिभिरपि प्रकाश्यमप्यन्तरिक्षमेकं तथापि प्रकाशकानां भेदात् त्रिधा स्तूयते । उदयानन्तरं कर्मानुष्ठानाय प्रकाशः अभवदित्यर्थः। अथ अतः कारणात् उदितत्वादेव उक्थ्यं स्तुत्यं बृहत् प्रभूतं वयः हविर्लक्षणमन्नं दधाते धारयतः । किंच उपस्तुत्यम् उपेत्य स्तोतव्यम् ॥ ‘एतिस्तुशासु’ (पा. सू. ३. १. १०९) इत्यादिना क्यप् । बृहत् स्तोमादिना महत्स्तोत्रं वयः हविर्लक्षणमन्नं च दधाते ॥
Wilson
English translation:
“The most excellent dawn has been seen proceeding to the comprehensive (rite); the path of the revolving (sun) has been lighted up by (his) rays; the eyes of men (have been opened) by the rays of Bhaga; the brilliant mansion of Mitra, of Aryaman, of Varuṇa, (has been lighted up by his rays), and therefore do you two accept the commendable and copious oblation; the praise-worthy and copious oblation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The brilliant mansion: the firmament is lighted by the sun; the several names of designations or forms of the sun; several names are used to to multiply his praises
Jamison Brereton
The way has appeared—a wider one for the wide (light); its path has been firmly guided by the reins of truth—its eye by the reins of Bhaga. Heaven-dominating is the seat of Mitra and of Aryaman and Varuṇa. And so they two assume lofty vigor, worthy of hymns—lofty vigor to be approached with praise.
Jamison Brereton Notes
In the published translation I blindly followed Geldner and Renou in supplying jyótiṣe ‘light’ with uráve in a. Although this makes fine sense, neither scholar cites parallel passages. It is certainly true that jyótis- is qualified by urú- elsewhere (e.g., I.117.21, II.27.14, VI.3.1) and that jyótiṣmant- is found twice in the next vs. (I.136.3), but I think I would now be inclined to be more circumspect about what uráve refers to.
Griffith
For the broad Sun was seen a path more widely laid, the path of holy law hath been maintained with rays, the eye with Bhaga’s rays of light.
Firm-set in heaven is Mitra’s home, and Aryaman’s and Varuna’s.
Thence they give forth great vital strength which merits praise, high power of life that men shall praise.
Geldner
Die weitere Bahn für das weite Licht ist sichtbar geworden, sein Weg ward durch die Zügel des Gesetzes gelenkt, das Auge durch die Zügel des Bhaga. Der himmlische Sitz des Mitra, des Aryaman und Varuna ward sichtbar und beide besitzen hohe preiswürdige Kraft, löbliche, hohe Kraft.
Grassmann
Dem weiten Raume zeigte weiter sich ihr Gang, mit Strahlen ist der heil’gen Ordnung Bahn geschmückt, das Himmelsaug’ mit Bhaga’s Strahl; Im Lichte thront des Mitra Sitz, des Arjaman und Varuna, Dort schaffen sie sich hohe preisenswerthe Kraft, gerühmte, hohe Lebenskraft.
Elizarenkova
Показался более широкий выход для широкого (света).
Путь закона стал управляться лучами,
Глаз (солнца) – лучами Бхаги.
На небе находится сиденье Митры,
Арьямана и Варуны.
И они (оба) располагают могучей силой, достойной гимна,
Могучей силой, достойной прославления.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- निचृदत्यष्टिः
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य क्या पाकर कैसे होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जिससे (उरवे) बहुत बड़े के लिए (वरीयसी) अतीव श्रेष्ठ (गातुः) भूमि (अदर्शि) दीखती वा जहाँ सूर्य के (रश्मिभिः) किरणों के समान (रश्मिभिः) किरणों के साथ (चक्षुः) नेत्र (ऋतस्य) जल और (भगस्य) सूर्य के समान धन का (पन्था) मार्ग (समयंस्त) मिलता वा (मित्रस्य) मित्र (अर्यम्णः) न्यायाधीश और (वरुणस्य) श्रेष्ठ पुरुष का (द्युक्षम्) प्रकाशलोकस्थ (सादनम्) जिसमें स्थिर होते वह घर प्राप्त होता (अथ) अथवा जैसे (वयः) बहुत पखेरू (बृहत्) एक बड़े काम को वैसे जो (वयः) मनोहर जन (उपस्तुत्यम्) समीप में प्रशंसनीय (बृहत्) बड़े (उक्थ्यम्) और कहने योग्य काम को धारण करते (च) और जो दो मिलकर किसी काम को (दधाते) धारण करते, वे सब सुख पाते हैं ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य के प्रकाश से भूमि पर मार्ग दीखते हैं, वैसे ही उत्तम विद्वानों के सङ्ग से सत्य विद्याओं का प्रकाश होता है वा जैसे पखेरू उत्तम आश्रय स्थान पाकर आनन्द पाते हैं, वैसे उत्तम विद्याओं को पाकर मनुष्य सब कभी सुख पाते हैं ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: येनोरवे वरीयसी गातुरदर्शि यत्र सूर्य्यस्य रश्मिभिरिव रश्मिभिस्सह चक्षुर्ऋतस्य भगस्य पन्थाः समयंस्त मित्रस्यार्य्यम्णो वरुणस्य द्युक्षं सादनं समयंस्ताथ वयो बृहदिव ये वय उपस्तुत्यं बृहदुक्थ्यं दधति यौ दधाते ते सुखं प्राप्नुवन्ति ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किं प्राप्य कीदृशा भवन्तीत्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अदर्शि) (गातुः) भूमिः (उरवे) विस्तृताय (वरीयसी) अतिशयेन वरा (पन्थाः) मार्गः (ऋतस्य) जलस्य (सम्) (अयंस्त) उपयच्छति (रश्मिभिः) किरणैः (चक्षुः) नेत्रम् (भगस्य) सूर्यस्येव धनस्य। भग इति धनना०। निघं० २। १०। (रश्मिभिः) किरणैः (द्युक्षम्) द्युलोकस्थम् (मित्रस्य) सुहृदः (सादनम्) सीदन्ति यस्मिँस्तत्। अत्रान्येषामपि दृश्यत इति दीर्घः। (अर्यम्णः) न्यायाधीशस्य (वरुणस्य) श्रेष्ठस्य (च) (अथ) अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (दधाते) (बृहत्) महत् (उक्थ्यम्) वक्तुं योग्यम् (वयः) पक्षिणः (उपस्तुत्यम्) (बृहत्) (वयः) कमितारः ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यप्रकाशेन पृथिव्यां मार्गा दृश्यन्ते तथैवोत्तमानां विदुषां सङ्गेन सत्या विद्याः प्रकाश्यन्ते यथा पक्षिण उत्तममाश्रयं प्राप्यानन्दन्ति तथा सद्विद्याः प्राप्य जनाः सदा सुखयन्ति ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्यप्रकाशात भूमीवरील मार्ग दिसतो तसेच उत्तम विद्वानांच्या संगतीने सत्य विद्या प्रकट होते. जशी पाखरे उत्तम स्थानाचा आश्रय घेऊन आनंद प्राप्त करतात. तसेच उत्तम विद्या प्राप्त करून माणसे नेहमी सुख मिळवितात. ॥ २ ॥
03 ज्योतिष्मतीमदितिं धारयत्क्षितिम् - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ज्यो᳓तिष्मतीम् अ᳓दितिं धारय᳓त्क्षितिं
सु᳓वर्वतीम् आ᳓ सचेते दिवे᳓-दिवे
जागृवां᳓सा दिवे᳓-दिवे
ज्यो᳓तिष्मत् क्षत्र᳓म् आशते°
आदित्या᳓ दा᳓नुनस् प᳓ती
मित्र᳓स् त᳓योर् व᳓रुणो यातय᳓ज्जनो
अर्यमा᳓ यातय᳓ज्जनः
मूलम् ...{Loading}...
ज्योति॑ष्मती॒मदि॑तिं धार॒यत्क्षि॑तिं॒ स्व॑र्वती॒मा स॑चेते दि॒वेदि॑वे जागृ॒वांसा॑ दि॒वेदि॑वे ।
ज्योति॑ष्मत्क्ष॒त्रमा॑शाते आदि॒त्या दानु॑न॒स्पती॑ ।
मि॒त्रस्तयो॒र्वरु॑णो यात॒यज्ज॑नोऽर्य॒मा या॑त॒यज्ज॑नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
ज्यो᳓तिष्मतीम् अ᳓दितिं धारय᳓त्क्षितिं
सु᳓वर्वतीम् आ᳓ सचेते दिवे᳓-दिवे
जागृवां᳓सा दिवे᳓-दिवे
ज्यो᳓तिष्मत् क्षत्र᳓म् आशते°
आदित्या᳓ दा᳓नुनस् प᳓ती
मित्र᳓स् त᳓योर् व᳓रुणो यातय᳓ज्जनो
अर्यमा᳓ यातय᳓ज्जनः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áditim ← áditi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
dhārayátkṣitim ← dhārayátkṣiti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
jyótiṣmatīm ← jyótiṣmant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sacete ← √sac- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
svàrvatīm ← svàrvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
jāgr̥vā́ṁsā ← √gr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRF, voice:ACT}
āśāte ← √naś- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
jyótiṣmat ← jyótiṣmant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ādityā́ ← ādityá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
dā́nunaḥ ← dā́nu- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pátī ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
táyoḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yātayájjanaḥ ← yātayájjana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yātayájjanaḥ ← yātayájjana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ज्योति॑ष्मतीम् । अदि॑तिम् । धा॒र॒यत्ऽक्षि॑तिम् । स्वः॑ऽवतीम् । आ । स॒चे॒ते॒ इति॑ । दि॒वेऽदि॑वे । जा॒गृ॒ऽवांसा॑ । दि॒वेऽदि॑वे ।
ज्योति॑ष्मत् । क्ष॒त्रम् । आ॒शा॒ते॒ इति॑ । आ॒दि॒त्या । दानु॑नः । पती॒ इति॑ ।
मि॒त्रः । तयोः॑ । वरु॑णः । या॒त॒यत्ऽज॑नः । अ॒र्य॒मा । या॒त॒यत्ऽज॑नः ॥
Hellwig Grammar
- jyotiṣmatīm ← jyotiṣmat
- [noun], accusative, singular, feminine
- “shining.”
- aditiṃ ← aditim ← aditi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- dhārayatkṣitiṃ ← dhārayat ← dhāray ← √dhṛ
- [verb noun]
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- dhārayatkṣitiṃ ← kṣitim ← kṣiti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “floor; Earth; earth; pṛthivī; people; dwelling; battlefield; Earth; estate; colony; house.”
- svarvatīm ← svarvat
- [noun], accusative, singular, feminine
- “bright; bright.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sacete ← sac
- [verb], dual, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- jāgṛvāṃsā ← jāgṛ
- [verb noun], nominative, dual
- “wake; watch; awaken; wake up; oversee.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- jyotiṣmat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “shining.”
- kṣatram ← kṣatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- āśāte ← aś
- [verb], dual, Perfect indicative
- “get; reach; enter (a state).”
- ādityā ← āditya
- [noun], nominative, dual, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- dānunas ← dānunaḥ ← dānu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Dānu; dew; drop.”
- patī ← pati
- [noun], nominative, dual, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- mitras ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- tayor ← tayoḥ ← tad
- [noun], genitive, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- yātayajjano ← yātayat ← yātay ← √yat
- [verb noun]
- “endeavor; settle.”
- yātayajjano ← janaḥ ← jana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- ‘ryamā ← aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- yātayajjanaḥ ← yātayat ← yātay ← √yat
- [verb noun]
- “endeavor; settle.”
- yātayajjanaḥ ← janaḥ ← jana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
सायण-भाष्यम्
अयं यजमानः ज्योतिष्मतीम् आहवनीयाग्नेस्तेजोयुक्ताम् अदितिम् अदीनां संपूर्णलक्षणां क्षितिम् अग्नेर्निवासयोग्यां भूमिम् उत्तरवेदिलक्षणां धारयत् धारयति स्वयं कृतवानित्यर्थः। एतावती वै पृथिवी यावती वेदिः’ (तै. सं २. ६, ४, १) इति श्रुतेः । तथा स्वर्वतीं यज्ञनिष्पत्तिद्वारा स्वर्गवतीं ईदृशीं ताम् आ सचेते मित्रावरूणौ संगतौ भवतः । न केवलम् एतस्मिन् एव अहनि किंतु दिवेदिवे सर्वेष्वप्यहःसु । कीदृशौ तौ । दिवेदिवे प्रतिदिनं जागृवांसा प्रबोधं कुर्वाणौ । यज्ञं गन्तुम् अनलसौ इत्यर्थः । किंच वेदिमागत्य ज्योतिष्मत् आज्यादिस्वीकारेण अतिशयेन तेजोयुक्तं क्षत्रं बलम् आशाते अश्नुवाते प्राप्नुतः ॥ अश्नोतेश्छान्दसे लिटि ‘अनित्यमागमशासनम्’ इति वचनात् नुडभावः । लटि वा छान्दसः शपः श्लुः । कीदृशौ इति तावाह। आदित्या अदितेः पुत्रौ दानुनस्पती दानस्य आज्यादिप्रदानस्य स्वामिनौ अभिमतदानस्य पालयितारौ वा ॥ ‘ षष्ठ्याः पतिपुत्र’ इति संहितायां सत्वम् ॥ मित्रः च वरुणः च तावुभौ देवौ । अर्यमाख्यस्तु देवः तयोः मित्रावरुणयोः यातयज्जनः । तयोरेव संबन्धादुभयोर्मध्ये स्थितो यातयज्जनः स्वस्वव्यापारनियोजितसर्वजनः। मित्रावरुणौ अहोरात्रदेवौ। अर्यमा तु तयोरेव सामर्थ्यात् सर्वप्राणिनः प्रेरयतीत्यर्थः। किंच यातयज्जनः । यातयन्ति लोकं यदीया जनाः प्रेष्याः स तादृशः । यद्वा । यात्यमाना नरके निपात्यमाना जनाः प्राणिनः अयष्टारो येन स तादृशः । कर्मसाक्षित्वात् स्वस्वकर्मानुरोधेन प्राणिनः सुकृते यातयतीत्यर्थः । तादृशः अर्यमा मित्रावरुणयोरधीनो वर्तते इति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“(Your worshipper) has prepared ground (for tha altar), free from defect, radiant (with sacrificial fire), and conferring heaven; come to it together every day, you who are vigilant; every day (at sacrifices) receive invigorated energy (by coming hither), sons of Aditi, lords of munificence; of those two, Mitra is the animator of mankind, and so is Varuṇa; Aryaman (likewise) is the animator of mankind.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The animator of mankind: yātayaj-janaḥ, by whom men are being impelled to exertion, or incited to the discharge of their respective functions; as applied to Aryaman, in the repetition, it may imply one by whom the irreligious, or those not performing religious worship, may be cast into the infernal regions, yātyāmānaḥ nipatyamānaḥ narake
Jamison Brereton
Light-filled, sunlit Aditi who upholds the communities do the two accompany every day—being wakeful every day.
Light-filled dominion do they acquire—the two Ādityas, lords of the drop. Of these two Mitra (is the one who by nature) sets the peoples in order, but Varuṇa (does as well)—(also) Aryaman sets the peoples in order.
Jamison Brereton Notes
fg is somewhat hard to construe, in that there are three gods and two occurrences of yātayáj-janaḥ ‘setting the peoples in order’. Moreover, Varuṇa and Āryaman are directly adjacent to that epithet, but it is Mitra whose stable characteristic it is (cf., e.g., III.59.1 mitró jánān yātayati …). Mine is only one of the ways to handle the 3-into-2 problem.
Griffith
With Aditi the luminous, the celestial, upholder of the people, come ye day by day, ye who watch sleepless, day by day.
Resplendent might have ye obtained, Adityas, Lords of liberal gifts.
Movers of men, mild both, are Mitra, Varuna, mover of men is Aryaman.
Geldner
Der lichtreiche Aditi, der völkererhaltenden, sonnigen, stehen die beiden Tag für Tag zur Seite, früh erwacht Tag für Tag. Sie haben die lichtreiche Herrschaft erlangt, die beiden Aditya´s, die Herren der Himmelsgabe. Unter ihnen ist Mitra, ist Varuna der, welcher die Menschen eint, ist Aryaman der, welcher die Menschen eint.
Grassmann
Der Aditi, die glanzbegabt die Völker schützt, der himmlischen gehn sie zur Seite Tag für Tag, sie beide wachsam Tag für Tag; Glanzreiche Macht erlangten sie, Aditja’s sie, die Herrn des Thaus; Von ihnen eint die Menschen Mitra, Varuna, auch Arjaman versöhnet sie.
Elizarenkova
Светоносную Адити, содержащую (людские) поселения,
Состоящую из солнца, они двое сопровождают день за днем,
(Рано) пробудившись – день за днем.
Они достигли светоносной власти,
Двое Адитьев, повелителей дара.
Митра из них двоих, Варуна объединяет людей,
Арьяман объединяет людей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- विराडत्यष्टिः
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों को किसके समान क्या पाना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (आदित्या) सूर्य और प्राण (दिवेदिवे) प्रतिदिन (स्वर्वतीम्) बहुत सुख करनेवाले (धारयत्क्षितिम्) और भूमि को धारण करते हुए (ज्योतिष्मतीम्) प्रकाशवान् (अदितिम्) द्युलोक का (आसचेते) सब ओर से सम्बन्ध करते हैं, वैसे (यातयज्जनः) जिसके अच्छे प्रयत्न करानेवाले मनुष्य हैं वह (अर्यमा) न्यायाधीश (वरुणः) श्रेष्ठ प्राण तथा (यातयज्जनः) पुरुषार्थवान् पुरुष (मित्रः) सबका प्राण और (दानुनः) दान की (पती) पालना करनेवाले (जागृवांसा) सब काम में जगे हुए सभा सेनाधीश (दिवेदिवे) प्रतिदिन (ज्योतिष्मत्) बहुत न्याययुक्त (क्षत्रम्) राज्य को (आशाते) प्राप्त होते (तयोः) उनके प्रभाव से समस्त प्रजा और सेनाजन अत्यन्त सुख को प्राप्त होते हैं ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो सूर्य, प्राण और योगीजन के समान सचेत होकर विद्या, विनय और धर्म से सेना और प्रजाजनों को प्रसन्न करते हैं, वे अत्यन्त यश पाते हैं ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथाऽऽदित्या दिवेदिवे स्वर्वतीं धारयत्क्षितिं ज्योतिष्मतीमदितिमासचेते तथा यातयज्जनोऽर्यमा वरुणो यातयज्जनो मित्रश्च दानुनस्पती जागृवांसा सभासेनेशौ दिवेदिवे ज्योतिष्मत् क्षत्रमाशाते तयोः प्रभावेण सर्वाः प्रजाः सेनाश्चाऽत्यन्तं सुखं प्राप्नुवन्ति ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः किंवत्किं प्राप्तव्यमित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ज्योतिष्मतीम्) बहुतेजोयुक्ताम् (अदितिम्) दिवम् (धारयत्क्षितिम्) भूमिं धरन्तीम् (स्वर्वतीम्) बहुसुखकारिकाम् (आ) (सचेते) समवेतः (दिवेदिवे) प्रतिदिनम् (जागृवांसा) जागृतौ (दिवेदिवे) प्रतिदिनम् (ज्योतिष्मत्) बहुन्याययुक्तम् (क्षत्रम्) राज्यम् (आशाते) प्राप्नुतः (आदित्या) सूर्यप्राणौ (दानुनः) दानस्य (पती) पालयितारौ (मित्रः) सर्वप्राणः (तयोः) (वरुणः) वरः (यातयज्जनः) यातयन्तः प्रयत्नकारयितारो जना यस्य सः (अर्यमा) न्यायेशः (यातयज्जनः) पुरुषार्थवत्पुरुषः ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये सूर्यप्राणवद्योगिवच्च सचेतना भूत्वा विद्याविनयधर्मैः सेनाः प्रजाश्च रञ्जयन्ति तेऽत्यन्तं यशः प्राप्नुवन्ति ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे सूर्य, प्राण व योगी यांच्याप्रमाणे जागृत राहून विद्या, विनय व धर्माने सेना व प्रजा यांना प्रसन्न करतात. ते अत्यंत यश प्राप्त करतात. ॥ ३ ॥
04 अयं मित्राय - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अय᳓म् मित्रा᳓य व᳓रुणाय शं᳓तमः
सो᳓मो भूतु अवपा᳓नेषु आ᳓भगो
देवो᳓ देवे᳓षु आ᳓भगः
तं᳓ देवा᳓सो जुषेरत
वि᳓श्वे अद्य᳓ सजो᳓षसः
त᳓था राजाना करथो य᳓द् ई᳓मह
ऋ᳓तावाना य᳓द् ई᳓महे
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं मि॒त्राय॒ वरु॑णाय॒ शन्त॑मः॒ सोमो॑ भूत्वव॒पाने॒ष्वाभ॑गो दे॒वो दे॒वेष्वाभ॑गः ।
तं दे॒वासो॑ जुषेरत॒ विश्वे॑ अ॒द्य स॒जोष॑सः ।
तथा॑ राजाना करथो॒ यदीम॑ह॒ ऋता॑वाना॒ यदीम॑हे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
अय᳓म् मित्रा᳓य व᳓रुणाय शं᳓तमः
सो᳓मो भूतु अवपा᳓नेषु आ᳓भगो
देवो᳓ देवे᳓षु आ᳓भगः
तं᳓ देवा᳓सो जुषेरत
वि᳓श्वे अद्य᳓ सजो᳓षसः
त᳓था राजाना करथो य᳓द् ई᳓मह
ऋ᳓तावाना य᳓द् ई᳓महे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śáṁtamaḥ ← śáṁtama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇāya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ā́bhagaḥ ← ā́bhaga- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
avapā́neṣu ← avapā́na- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
bhūtu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́bhagaḥ ← ā́bhaga- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
juṣerata ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
adyá ← adyá (invariable)
sajóṣasaḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
ī́mahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
karathaḥ ← √kr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
rājānā ← rā́jan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
táthā ← táthā (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ī́mahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ŕ̥tāvānā ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒यम् । मि॒त्राय॑ । वरु॑णाय । शम्ऽत॑मः । सोमः॑ । भू॒तु॒ । अ॒व॒ऽपाने॑षु । आऽभ॑गः । दे॒वः । दे॒वेषु॑ । आऽभ॑गः ।
तम् । दे॒वासः॑ । जु॒षे॒र॒त॒ । विश्वे॑ । अ॒द्य । स॒ऽजोष॑सः ।
तथा॑ । रा॒जा॒ना॒ । क॒र॒थः॒ । यत् । ईम॑हे । ऋत॑ऽवाना । यत् । ईम॑हे ॥
Hellwig Grammar
- ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇāya ← varuṇa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- śantamaḥ ← śaṃtama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “beneficent.”
- somo ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- bhūtv ← bhūtu ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- avapāneṣv ← avapāneṣu ← avapāna
- [noun], locative, plural, neuter
- “drinking.”
- ābhago ← ābhagaḥ ← ābhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “partaker.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- deveṣv ← deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ābhagaḥ ← ābhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “partaker.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- juṣerata ← juṣ
- [verb], plural, Present optative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- sajoṣasaḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- tathā
- [adverb]
- “and; thus; besides; very well; so; then; in that manner; now; therefore; however; so.”
- rājānā ← rājan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- karatho ← karathaḥ ← kṛ
- [verb], dual, Aorist conj./subj.
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- yad ← yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- īmaha ← īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- ṛtāvānā ← ṛtāvan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- yad ← yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
सायण-भाष्यम्
अयम् अस्माभिर्हूयमानः सोमः मित्राय वरुणाय च शंतमः पीयमानः सन् सुखतमः भूतु भवतु ॥ छान्दसः शपो लुक् । ‘ भूसुवोस्तिङि’ इति गुणाभावः ॥ अवपानेषु अवाङ्मुखचमसपानेषु विषयेषु आ सर्वतः भगः भजनीयः ताभ्याम् । किंच देवः दीप्यमानः देवेषु मित्रावरुणानुचरेषु इतरदेवेषु तैः आभगः आभजनीयः । यद्वा । देवेषु स्तोतृषु यजमानेषु मध्ये देवो दीप्यमानः । तथा आभगस्तैरेव आ सर्वतो भजनीयः । किंच तं सोमं विश्वे सर्वे देवासः देवाः अद्य अस्मिन्नहनि जुषेरत सेवन्ते ॥ छान्दसो झस्य रन्नादेशाभावः। ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति रुडागमः ॥ कीदृशास्ते । सजोषसः समानप्रीतियुक्ताः । तथा राजाना राजमाना मित्रावरुणौ युवां करथः कुरुतं सेवेथे इत्यर्थः। व्यत्ययेन शप्॥ यत् यस्मात् कारणात् यत् ईमहे यत् प्राप्नुमः तत् देवान् याचामहे ॥ ‘ ईङ् गतौ’। दैवादिकः । छान्दसो विकरणस्य लुक् ॥ तस्मात् जुषेरत । तथा ऋतावाना ऋतवन्तौ सत्यवन्तौ यज्ञवन्तौ वा मित्रावरुणौ ईमहे अभिमतफलं तयोः पानं वा याचामहे ॥
Wilson
English translation:
“May this Soma be gratifying to Mitra and Varuṇa, to be enjoyed by them as they drink of it inclining downwards; a divine (beverage), fit to be enjoyed by the gods; may all the gods, well plural ased, today accept it; therefore, royal (deities), do as we request; you, who are ever truthful, do as we request.”
Jamison Brereton
Let the one here, this soma, be most wealful for Mitra and Varuṇa, the one who gives shares in the drinking places—the god who gives shares to the gods.
Him should the gods enjoy, all of them today in joint enjoyment.
O kings, you shall do just as we beg—you truthful ones, as we beg.
Jamison Brereton Notes
The punctuation in the published translation may not make it sufficiently clear that it is Soma “who gives shares in the drinking places.”
Griffith
This Soma be most sweet to Mitra, Varuna: he in the drinking-feasts, shall have a share thereof, sharing, a God, among the Gods.
May all the Gods of one accord accept it joyfully to-day.
Therefore do ye, O Kings, accomplish what we ask, ye Righteous Ones, whate’er we ask.
Geldner
Dieser Soma soll Mitra und Varuna am meisten zusagen, der der Genosse bei den Gelagen, der Gott der Genosse der Götter ist. An ihm sollen sich alle Götter heute einträchtig erfreuen. Tut so, ihr beiden Könige, worum wir bitten, ihr Wahrhaftige, worum wir bitten.
Grassmann
Der Soma hier, der heilsam ist dem Varuna, und Mitra nehme Theil an ihrem Trinkgelag, mit Göttern nehme Theil der Gott; Die Götter alle mögen sich vereint an diesem heut erfreun; So mögt ihr’s thun, o Könige, wie wir’s erflehn, o heilige, wie wir’s erflehn.
Elizarenkova
Да будет этот сома самым благодатным
Для Митры, для Варуны, (он,) участник попоек,
Бог, (их) участник среди богов.
Да насладятся им все
Боги сегодня единодушно!
Сделайте, о два царя, так, как мы просим,
О благочестивые, как мы просим!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- भुरिगष्टिः
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर इस संसार में मनुष्यों को कैसे वर्त्तना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (अयम्) यह (अवपानेषु) अत्यन्त रक्षा आदि व्यवहारों में (मित्राय) सबके मित्र और (वरुणाय) सबसे उत्तम के लिये (आभगः) समस्त ऐश्वर्य (शन्तमः) अतीव सुख (सोमः) और सुखयुक्त ऐश्वर्य्य करनेवाला न्याय (भूतु) हो वैसे जो (देवः) सुख अच्छे प्रकार देनेवाला (देवेषु) दिव्य विद्वानों और दिव्य गुणों में (आभगः) समस्त सौभाग्य हो (तम्) उसको (अद्य) आज (सजोषसः) समान धर्म का सेवन करनेवाले (विश्वे) समस्त (देवासः) विद्वान् जन (जुषेरत) सेवन करें वा उससे प्रीति करें और जैसे (यत्) जिस व्यवहार को (राजाना) प्रकाशमान सभा सेनापति (करथः) करें (तथा) वैसे उस व्यवहार को हम लोग (ईमहे) माँगते और जैसे (ऋतावाना) सत्य का सम्बन्ध करनेवाले (यत्) जिस काम को करें, वैसे उसको हम लोग भी (ईमहे) याचें माँगें ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। इस संसार में जैसे शास्त्रवेत्ता विद्वान् धर्म के अनुकूल व्यवहार से ऐश्वर्य्य की उन्नति कर सबके उपकार करनेहारे काम में खर्च करते वा जैसे सत्य व्यवहार को जानने की इच्छा करनेवाले धार्मिक विद्वानों को याचते अर्थात् उनसे अपने प्रिय पदार्थ को माँगते, वैसे सब मनुष्य अपने ऐश्वर्य को अच्छे काम में खर्च करें और विद्वान् महाशयों से विद्याओं की याचना करें ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथाऽयमवपानेषु मित्राय वरुणायाभगः शंतमः सोमो भूतु तथा यो देवो देवेष्वाभगो भवतु तमद्य सजोषसो विश्वे देवासो जुषेरत यथा यद्यं राजाना करथस्तथा तं वयमीमहे यथा ऋतावाना यद्यं करथस्तथा तं वयमीमहे ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरत्र मनुष्यैः कथं वर्त्तितव्यमित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) (मित्राय) सर्वसुहृदे (वरुणाय) सर्वोत्कृष्टाय (शंतमः) अतिशयेन सुखकारी (सोमः) सुखैश्वर्यकारको न्यायः (भूतु) भवतु। अत्र शपो लुक्, भसुवोस्तिङीति गुणप्रतिषेधः। (अवपानेषु) अत्यन्तेषु रक्षणेषु (आभगः) समस्तैश्वर्यः (देवः) सुखप्रदाता (देवेषु) दिव्येषु विद्वत्सु गुणेषु वा (आभगः) समस्तसौभाग्यः (तम्) (देवासः) विद्वांसः (जुषेरत) सेवेरन्प्रीणन्तु वा। अत्र बहुलं छन्दसीति रुडागमः। (विश्वे) सर्वे (अद्य) (सजोषसः) समानं धर्मं सेवमानाः (तथा) (राजाना) प्रकाशमानौ सभासेनेशौ (करथः) कुर्य्याताम् (यत्) यम् (ईमहे) याचामहे (ऋतावाना) ऋतस्य सत्यस्य सम्बन्धिनौ। अत्रान्येषामपि दृश्यत इति दीर्घः। (यत्) यम् (ईमहे) ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। इह संसारे यथाऽऽप्ता धर्म्येण व्यवहारेणैश्वर्यमुन्नीय सर्वेषामुपकारके कर्मणि व्ययन्ति यथा सत्यं जिज्ञासवो धार्मिकान् विदुषो याचते तथा सर्वे मनुष्याः स्वमैश्वर्यं सत्कर्मणि व्ययेयुः। विद्वद्भ्यो विद्याश्च याचेरन् ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. या जगात जसे शास्त्रवेत्ते विद्वान धर्मानुकूल व्यवहाराने ऐश्वर्याची वाढ करतात व सर्वांवर उपकार करणाऱ्या कामात खर्च करतात जसे सत्य व्यवहाराची जिज्ञासा असणाऱ्या धार्मिक विद्वानांची याचना करतात. अर्थात आपल्याला प्रिय असलेले पदार्थ मागतात. तसे सर्व माणसांनी आपले ऐश्वर्य चांगल्या कामात खर्च करावे व विद्वानांकडून विद्यांची याचना करावी. ॥ ४ ॥
05 यो मित्राय - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ मित्रा᳓य व᳓रुणाया᳓विधज् ज᳓नो
अनर्वा᳓णं त᳓म् प᳓रि पातो अं᳓हसो
दाश्वां᳓सम् म᳓र्तम् अं᳓हसः
त᳓म् अर्यमा᳓भि᳓ रक्षति
ऋजूय᳓न्तम् अ᳓नु व्रत᳓म्
उक्थइ᳓र् य᳓ एनोः परिभू᳓षति व्रतं᳓
स्तो᳓मैर् आभू᳓षति व्रत᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
यो मि॒त्राय॒ वरु॑णा॒यावि॑ध॒ज्जनो॑ऽन॒र्वाणं॒ तं परि॑ पातो॒ अंह॑सो दा॒श्वांसं॒ मर्त॒मंह॑सः ।
तम॑र्य॒माभि र॑क्षत्यृजू॒यन्त॒मनु॑ व्र॒तम् ।
उ॒क्थैर्य ए॑नोः परि॒भूष॑ति व्र॒तं स्तोमै॑रा॒भूष॑ति व्र॒तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
यो᳓ मित्रा᳓य व᳓रुणाया᳓विधज् ज᳓नो
अनर्वा᳓णं त᳓म् प᳓रि पातो अं᳓हसो
दाश्वां᳓सम् म᳓र्तम् अं᳓हसः
त᳓म् अर्यमा᳓भि᳓ रक्षति
ऋजूय᳓न्तम् अ᳓नु व्रत᳓म्
उक्थइ᳓र् य᳓ एनोः परिभू᳓षति व्रतं᳓
स्तो᳓मैर् आभू᳓षति व्रत᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ávidhat ← √vidh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
jánaḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
váruṇāya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áṁhasaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
anarvā́ṇam ← anarván- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
pātaḥ ← √pā- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áṁhasaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
dāśvā́ṁsam ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mártam ← márta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rakṣati ← √rakṣⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
r̥jūyántam ← √r̥jūy- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vratám ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
enoḥ ← ena- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
paribhū́ṣati ← √bhūṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ukthaíḥ ← ukthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
vratám ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ābhū́ṣati ← √bhūṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
stómaiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vratám ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यः । मि॒त्राय॑ । वरु॑णाय । अवि॑धत् । जनः॑ । अ॒न॒र्वाण॑म् । तम् । परि॑ । पा॒तः॒ । अंह॑सः । दा॒श्वांस॑म् । मर्त॑म् । अंह॑सः ।
तम् । अ॒र्य॒मा । अ॒भि । र॒क्ष॒ति॒ । ऋ॒जु॒ऽयन्त॑म् । अनु॑ । व्र॒तम् ।
उ॒क्थैः । यः । ए॒नोः॒ । प॒रि॒ऽभूष॑ति । व्र॒तम् । स्तोमैः॑ । आ॒ऽभूष॑ति । व्र॒तम् ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇāyāvidhaj ← varuṇāya ← varuṇa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- varuṇāyāvidhaj ← avidhat ← vidh
- [verb], singular, Imperfect
- “worship; offer.”
- jano ← janaḥ ← jana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- ’narvāṇaṃ ← anarvāṇam ← anarvan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “unchallenged; unrivaled.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- pāto ← pātaḥ ← pā
- [verb], dual, Present indikative
- “protect; govern.”
- aṃhaso ← aṃhasaḥ ← aṃhas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
- dāśvāṃsam ← dāś
- [verb noun], accusative, singular
- “sacrifice; give.”
- martam ← marta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “man.”
- aṃhasaḥ ← aṃhas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- aryamābhi ← aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- aryamābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- rakṣaty ← rakṣati ← rakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- ṛjūyantam ← ṛjūy
- [verb noun], accusative, singular
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vratam ← vrata
- [noun], accusative, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- ukthair ← ukthaiḥ ← uktha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- enoḥ ← enad
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- paribhūṣati ← paribhūṣ ← √bhūṣ
- [verb], singular, Present indikative
- vrataṃ ← vratam ← vrata
- [noun], accusative, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- stomair ← stomaiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- ābhūṣati ← ābhūṣ ← √bhūṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “cover.”
- vratam ← vrata
- [noun], accusative, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
सायण-भाष्यम्
यः जनः यजमानः मित्राय वरुणाय च ॥ कर्मणः संप्रदानत्वाच्चतुर्थी । मित्रं वरुणं च अविधत् परिचरति तं जनं युष्मत्परिचारकम् अनर्वाणम् अद्वेषिणम् । ‘भ्रातृव्यो वा अर्वा ’ (तै. सं. ६. ३. ८. ४ )इति श्रुतेः । अनल्पं वा अनन्यसेविनं परि पातः परितो रक्षताम्। कस्मादिति तदुच्यते । अंहसः न्यूनातिरेकजनितात् पापात् । न केवलं सामान्यं जनम् अपि तु दाश्वांसं हविर्दत्तवन्तं मर्तं मरणधर्माणम् अंहसः सर्वस्मादपि पापात् । न केवलं भवन्तावेव अपि तु अर्यमा सर्वेषां नियन्ता देव: ऋजूयन्तं देवेष्वार्जवमाचरन्तं यजमानम् अनु व्रतं तदीयं कर्मानुलक्ष्य “अभि रक्षति अभितो रक्षति । कोऽस्य जनस्य विशेषः इति तत्राह । यः यजमानः उक्थैः शस्त्रैः एनोः एनयोर्मित्रावरुणयोः व्रतं कर्म परिभूषति परिगृह्णाति तथा यजमानो युष्मदीयं व्रतं कर्म स्तोमैः स्तोत्रैर्गानयुक्तमन्त्रसाध्यैः आभूषति सर्वतोऽलंकरोति ॥ ‘ भूष अलंकारे । भौवादिकः ॥ तम् अभिरक्षति इत्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“Whatever individual offers adoration to Mitra and Varuṇa, do you preserve him entirely unharmed from sin; (preserve) from sin the mortal who presents you (with oblations); may Aryaman protect him who is sincere in his devotion, who offers worship addressed to both (Mitra and Varuṇa) with prayers; who offers worship with praises.”
Jamison Brereton
The person who has done honor to Mitra and Varuṇa, that unassailable one do you two protect all around from difficult straits—the pious
mortal from difficult straits.
Him Aryaman guards, him who aims straight following his commandment, him who with hymns tends to the commandment of these two—with praises tends to their commandment.
Griffith
Whoso, with worship serves Mitra and Varuna, him guard ye carefully, uninjured, from distress, guard from distress the liberal man.
Aryaman guards him well who acts uprightly following his law,
Who beautifies their service with his lauds, who makes it beautiful with songs of praise.
Geldner
Welcher Mann es dem Mitra und Varuna recht gemacht hat, den schützen sie unangefochten vor Not, den opferspendenden Sterblichen vor Not. Wer recht wandelt nach dem Gebot, den behütet Aryaman, wer mit Lobliedern des Dienstes beider wartet, mit Preisliedern ihres Dienstes wartet.
Grassmann
Den Mann, der Varuna und Mitra dienend ehrt, den schützen sie, dass nimmer ihn Gefahr bedrängt, den frommen Menschen vor Gefahr, Und den beschirmet Arjaman, der rechtlich lebt nach dem Gesetz, Der das Gesetz der beiden mit Gesängen schmückt mit Sprüchen preiset ihr Gesetz.
Elizarenkova
(Тот) человек, кто служил Митре (и) Варуне, –
(Сделав его) неуязвимым, они охраняют его со всех сторон от узости,
Почитающего смертного – от узости.
Того (человека) защищает Арьяман,
Идущего прямо в соответствии с обетом,
Кто гимнами всячески содействует обету,
Восхвалениями содействует обету.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- विराडत्यष्टिः
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् किसके लिये क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभासेनाधीशो ! (यः) जो (जनः) यश से प्रसिद्ध हुआ (मित्राय) सर्वोपकार करने (वरुणाय) और सबसे उत्तम स्वभाववाले मनुष्य के लिये तुम दोनों से (अविधत्) सेवा करे (तम्) उस (अनर्वाणम्) वैर आदि दोषों से रहित (मर्त्तम्) मनुष्य को (अंहसः) दुष्ट आचरण से तुम दोनों (परिपातः) सब ओर से बचाओ तथा (तम्) उस (दाश्वांसम्) विद्या देनेवाले मनुष्य को (अंहसः) पाप से बचाओ (यः) जो (अर्यमा) न्याय करनेवाला सज्जन (व्रतम्) सत्य आचरण करने और (ऋजूयन्तम्) अपने को कोमलपन चाहते हुए मनुष्य की (अभिरक्षति) सब ओर से रक्षा करता उसकी तुम दोनों (अनु) पीछे रक्षा करो जो (एनोः) इन दोनों के (उक्थैः) कहने योग्य उपदेशों से (व्रतम्) सुन्दर शील को (परिभूषति) सब ओर से सुशोभित करता वा (स्तौमैः) प्रशंसा करने योग्य व्यवहारों से (व्रतम्) सुन्दर शील को (आभूषति) अच्छे प्रकार शोभित करता, उसको सब विद्वान् निरन्तर पालें ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् जन जो लोग धर्म और अधर्म को जानना चाहें तथा धर्म का ग्रहण और अधर्म का त्याग करना चाहें, उनको पढ़ा और उपदेश कर विद्या और धर्म आदि शुभ गुण, कर्म और स्वभाव से सब ओर से सुशोभित करें ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सभासेनेशौ यो जनो मित्राय वरुणाय युवाभ्यामविधत् तमनर्वाणं मर्त्तमंहसो युवां परिपातस्तं दाश्वांसं मर्त्तमंहसः परि पातः योऽर्यमा व्रतमृजूयन्तमभिरक्षति तं युवामनुरक्षथो य एनोरुक्थैर्व्रतं परिभूषति स्तोमैर्व्रतमाभूषति तं सर्वे विद्वांसः सततमारक्षन्तु ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः कस्मै किं कुर्युरित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (मित्राय) सर्वोपकारकाय (वरुणाय) सर्वोत्तमस्वभावाय (अविधत्) परिचरेत् (जनः) यशसा प्रादुर्भूतः (अनर्वाणम्) द्वेषादिदोषरहितम् (तम्) (परि) सर्वतः (पातः) रक्षतः (अंहसः) दुष्टाचारात् (दाश्वांसम्) विद्यादातारम् (मर्त्तम्) मनुष्यम् (अंहसः) पापात् (तम्) (अर्यमा) न्यायकारी (अभि) (रक्षति) (ऋजूयन्तम्) आत्मनः ऋजुभावमिच्छन्तम् (अनु) (व्रतम्) सत्याचारशीलम् (उक्थैः) वक्तुमर्हैरुपदेशैः (यः) (एनोः) एनयोः (परिभूषति) सर्वतोऽलङ्करोति (व्रतम्) सुशीलम् (स्तोमैः) स्तोतुमर्हैः (आभूषति) समन्तादाप्नोति (व्रतम्) सुशीलताम् ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वांसो ये धर्माऽधर्मौ विविदिषेयुर्धर्मस्य ग्रहणमधर्मस्य त्यागं च चिकीर्षेयुस्तानध्याप्योपदिश्य विद्याधर्मादिशुभगुणकर्मस्वभावैः सर्वत आभूषयेयुः ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे लोक धर्म व अधर्म जाणू इच्छितात आणि धर्माचे ग्रहण व अधर्माचा त्याग करू इच्छितात त्यांना विद्वान लोकांनी अध्यापन व उपदेश करून विद्या व धर्म इत्यादी शुभ गुण, कर्म, स्वभावाने सुशोभित करावे ॥ ५ ॥
06 नमो दिवे - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓मो दिवे᳓ बृहते᳓ रो᳓दसीभियाम्
मित्रा᳓य वोचं व᳓रुणाय मीळ्हु᳓षे
सुमॄळीका᳓य+ मीळ्हु᳓षे
इ᳓न्द्रम् अग्नि᳓म् उ᳓प स्तुहि
द्युक्ष᳓म् अर्यम᳓णम् भ᳓गम्
जियो᳓ग् जी᳓वन्तः प्रज᳓या सचेमहि
सो᳓मस्योती᳓ सचेमहि
मूलम् ...{Loading}...
नमो॑ दि॒वे बृ॑ह॒ते रोद॑सीभ्यां मि॒त्राय॑ वोचं॒ वरु॑णाय मी॒ळ्हुषे॑ सुमृळी॒काय॑ मी॒ळ्हुषे॑ ।
इन्द्र॑म॒ग्निमुप॑ स्तुहि द्यु॒क्षम॑र्य॒मणं॒ भग॑म् ।
ज्योग्जीव॑न्तः प्र॒जया॑ सचेमहि॒ सोम॑स्यो॒ती स॑चेमहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - लिङ्गोक्त देवताः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
न᳓मो दिवे᳓ बृहते᳓ रो᳓दसीभियाम्
मित्रा᳓य वोचं व᳓रुणाय मीळ्हु᳓षे
सुमॄळीका᳓य+ मीळ्हु᳓षे
इ᳓न्द्रम् अग्नि᳓म् उ᳓प स्तुहि
द्युक्ष᳓म् अर्यम᳓णम् भ᳓गम्
जियो᳓ग् जी᳓वन्तः प्रज᳓या सचेमहि
सो᳓मस्योती᳓ सचेमहि
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
br̥haté ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
divé ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
námaḥ ← námas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ródasībhyām ← ródasī- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:DU}
mīḷhúṣe ← mīḍhváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
váruṇāya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vocam ← √vac- (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mīḷhúṣe ← mīḍhváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sumr̥ḷīkā́ya ← sumr̥ḷīká- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
stuhi ← √stu- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
aryamáṇam ← áryaman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhágam ← bhága- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dyukṣám ← dyukṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jī́vantaḥ ← √jīv- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
jyók ← jyók (invariable)
prajáyā ← prajā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sacemahi ← √sac- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
sacemahi ← √sac- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
नमः॑ । दि॒वे । बृ॒ह॒ते । रोद॑सीभ्याम् । मि॒त्राय॑ । वो॒च॒म् । वरु॑णाय । मी॒ळ्हुषे॑ । सु॒ऽमृ॒ळी॒काय॑ । मी॒ळ्हुषे॑ ।
इन्द्र॑म् । अ॒ग्निम् । उप॑ । स्तु॒हि॒ । द्यु॒क्षम् । अ॒र्य॒मण॑म् । भग॑म् ।
ज्योक् । जीव॑न्तः । प्र॒ऽजया॑ । स॒चे॒म॒हि॒ । सोम॑स्य । ऊ॒ती । स॒चे॒म॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- namo ← namaḥ ← namas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- dive ← div
- [noun], dative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- bṛhate ← bṛhat
- [noun], dative, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- rodasībhyām ← rodasī
- [noun], dative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- vocaṃ ← vocam ← vac
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- varuṇāya ← varuṇa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mīᄆhuṣe ← mīḍhuṣe ← mīḍhvas
- [noun], dative, singular, masculine
- “big.”
- sumṛᄆīkāya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumṛᄆīkāya ← mṛᄆīkāya ← mṛḍīka
- [noun], dative, singular, masculine
- “compassion; favor.”
- mīᄆhuṣe ← mīḍhuṣe ← mīḍhvas
- [noun], dative, singular, masculine
- “big.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- stuhi ← stu
- [verb], singular, Present imperative
- “laud; praise; declare; stu.”
- dyukṣam ← dyukṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “celestial; divine; divine; brilliant.”
- aryamaṇam ← aryaman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- bhagam ← bhaga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- jyog ← jyok
- [adverb]
- “long.”
- jīvantaḥ ← jīv
- [verb noun], nominative, plural
- “survive; be; exist; live on; dwell.”
- prajayā ← prajā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “people; offspring; being; national; man; prajā [word]; creature; child; descendants; population; race; animal.”
- sacemahi ← sac
- [verb], plural, Present optative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- somasyotī ← somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somasyotī ← ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- sacemahi ← sac
- [verb], plural, Present optative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
सायण-भाष्यम्
दिवे द्योतमानाय सूर्याय नमः वोचं नमस्कारोपलक्षितं स्तोत्रं वोचं ब्रवीमि स्तौमीत्यर्थः । कीदृशाय तस्मै । बृहते महते ॥ ‘ बृहन्महतोरुपसंख्यानम्’ इति विभक्तिरुदाता ॥ स्तुत्याय । तथा रोदसीभ्यां द्यावापृथिवीभ्यां तदभिमानिदेवाभ्यां नमो वोचम् । तथा मित्राय सर्वजनहिताय अहरभिमानिदेवाय नमः वोचम् । तथा वरुणाय आवरकाय रात्र्यभिमानिदेवाय । तथा मीळ्हुषे अभिमतफलस्य सेक्त्रे रुद्राय । कीदृशाय तस्मै । सुमृळीकाय शोभनसुखयित्रे । पुनः स एव विशेष्यते । मीळ्हुषे सुमृळीकाय इति द्वे प्रत्येकविशेषणभूते । इदानीं यजमानः ऋत्विजं स्वात्मानं वा प्रति ब्रवीति । हे होतः हे आत्मन् वा इन्द्रम् अग्निं द्युक्षं दीप्तिमन्तम् अर्यमणं भगं च उप उपेत्य बुद्ध्या प्राप्य स्तुहि स्तुतिं कुरु । युष्मदनुग्रहात् ज्योक् चिरकालं जीवन्तः जीवनोपेता वयं प्रजया पुत्रभृत्यादिना सचेमहि संगता भूयास्म । किंच सोमस्य इन्दोः ऊती ऊत्या सचेमहि तमपि स्तुत्वा तत्कारितेन रक्षणेन सहिता भूयास्मेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“I proclaim veneration to the mighty Sun, to heaven and earth, to Mitra, to the benevolent Varuṇa, to the conferer of happiness, the showerer of benefits. Praise Indra, Agni, the brilliant Aryaman, and Bhaga, so that enjoying long life, we may be blessed with progeny; we may be happy through the protecting virtues of the Soma.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Varuṇāya mīḷhuṣe sumṛḷīkāya mīḷhuṣe:The first attributive is an epithet of Rudra, the showerer of desired benefits, abhimataphalasya sektre; the two next words are applied to Mitra, Varuṇa and Rudra].
Jamison Brereton
Reverence I proclaim to lofty heaven, to the two world-halves, to Mitra and to Varuṇa who gives rewards—to the very compassionate one
who gives rewards.
Approach Indra and Agni, heaven-dominating Aryaman and Bhaga with praise.
Living for a long time may we be accompanied by progeny—may we be accompanied by the aid of Soma.
Jamison Brereton Notes
As noted in the published introduction. there is abundant evidence of ring composition between this verse, the real final verse of the hymn, and vs. 1: 1a brhán námo ̥ / 6a námo … brhaté ̥ ; 1bc mrḷ̥áyadbhyām / 6c sumr̥ḷīkā́ya; 1e úpastutā / 6d úpa stuhi. Cf. also 2d dyukṣám / 6e dyukṣám, and 2c bhágasya / 6e bhágam.
Griffith
Worship will I profess to lofty Dyaus, to Heaven and Earth, to Mitra and to bounteous Varuna, the Bounteous, the Compassionate.
Praise Indra, praise thou Agni, praise Bhaga and heavenly Aryaman.
Long may we live and have attendant progeny, have progeny with Soma’s help.
Geldner
Eine Huldigung habe ich dem hohen Himmel, beiden Welten, dem Mitra, dem belohnenden Varuna, ausgesprochen, dem barmherzigen, belohnenden. Lobsinge dem Indra, dem Agni, dem himmlischen Aryaman, dem Bhaga! Lange lebend möchten wir der Nachkommenschaft teilhaft sein, möchten wir der Gunst des Soma teilhaft sein.
Grassmann
Den hohen Himmel und das Weltenpaar will ich anbeten, Mitra und den gnäd’gen Varuna, den huldbegabten gnädigen; Den Indra, Agni preise hoch, Bhaga den lichten Arjaman; Uns werde langes Leben, Kinderschar zu Theil, durch Soma’s Hülfe uns zu Theil.
Elizarenkova
Поклонение высокому небу, двум мирам,
Митре я провозглашаю, Варуне щедрому,
Очень милосердному, щедрому.
Индру, Агни прославляй,
Находящегося на небе Арьямана, Бхагу!
Живя долго, да будем мы обладать потомством,
Да будем мы обладать поддержкой сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- विराडत्यष्टिः
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को किसके समान क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! जैसे मैं (बृहते) बहुत (दिवे) प्रकाश करनेवाले के लिये वा (रोदसीभ्याम्) प्रकाश और पृथिवी से (मित्राय) सबके मित्र (वरुणाय) श्रेष्ठ (मीढुषे) शुभ गुणों से सींचने (सुमृळीकाय) सुख करने और (मीढुषे) अच्छे प्रकार सुख देनेवाले जन के लिये (नमः) सत्कार वचन (वोचम्) कहूँ वैसे आप कहो, वा जैसे मैं (इन्द्राय) परमैश्वर्य्यवाले (अग्निम्) अग्नि के समान वर्त्तमान (द्युक्षम्) प्रकाशयुक्त (अर्य्यमणम्) न्यायाधीश और (भगम्) धर्म सेवनेवाले को कहूँ वैसे आप (उप, स्तुहि) उसके समीप प्रशंसा करो, वा जैसे (जीवन्तः) प्राण धारण किये जीवते हुए हम लोग (प्रजया) अच्छे सन्तान आदि सहित प्रजा के साथ (ज्योक्) निरन्तर (सचेमहि) सम्बद्ध हों और (सोमस्य) ऐश्वर्य की (ऊती) रक्षा आदि क्रिया के साथ (सचेमहि) सम्बद्ध हों, वैसे आप भी सम्बद्ध होओ ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में अनेक वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। मनुष्यों को विद्वानों के समान चाल-चलन कर पदार्थविद्या के लिये प्रवृत्त हो तथा प्रजा और ऐश्वर्य को पाकर निरन्तर आनन्दयुक्त होना चाहिये ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन्यथाऽहं बृहते दिवे रोदसीभ्यां मित्राय वरुणाय मीढुषे सुमृळीकाय मीढुषे नमो वोचं तथा त्वं वदेथाः। यथाऽहमिन्द्रमग्निं द्युक्षमर्य्यमणं भगं वोचं तथा त्वमुपस्तुहि। यथा जीवन्तो वयं प्रजया सह ज्योक् सचेमहि सोमस्योती सह सचेमहि तथा त्वमपि सचस्व ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किंवत्किं कुर्युरित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नमः) सत्करणम् (दिवे) द्योतकाय (बृहते) महते (रोदसीभ्याम्) द्यावापृथिवीभ्याम् (मित्राय) सर्वसुहृदे (वोचम्) उच्याम्। अत्राडभावः। (वरुणाय) वराय (मीढुषे) शुभगुणसेचकाय (सुमृळीकाय) सुखकारकाय (मीढुषे) सुखप्रदाय (इन्द्रम्) परमैश्वर्यम् (अग्निम्) पावकवद्वर्त्तमानम् (उप) (स्तुहि) प्रशंस (द्युक्षम्) द्योतमानम् (अर्यमणम्) न्यायाधीशम् (भगम्) धर्मं सेवमानम् (ज्योक्) निरन्तरम् (जीवन्तः) प्राणान्धरन्तः (प्रजया) सुसन्तानाद्यया सह (सचेमहि) समवयेम (सोमस्य) ऐश्वर्यस्य (ऊती) ऊत्या रक्षणाद्यया क्रियया साकम् (सचेमहि) व्याप्नुयाम ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्विदुषामनुकरणं कृत्वा पदार्थविद्यायै प्रवर्त्य प्रजैश्वर्यं प्राप्य सततं मोदितव्यम् ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात अनेक वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. माणसांनी विद्वानांप्रमाणे वर्तणूक करून पदार्थविद्येत प्रवृत्त होऊन प्रजा व ऐश्वर्य प्राप्त करून निरन्तर आनंदयुक्त असावे ॥ ६ ॥
07 ऊती देवानाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऊती᳓ देवा᳓नां वय᳓म् इ᳓न्द्रवन्तो
मंसीम᳓हि स्व᳓यशसो मरु᳓द्भिः
अग्नि᳓र् मित्रो᳓ व᳓रुणः श᳓र्म यंसन्
त᳓द् अश्याम मघ᳓वानो वयं᳓ च
मूलम् ...{Loading}...
ऊ॒ती दे॒वानां॑ व॒यमिन्द्र॑वन्तो मंसी॒महि॒ स्वय॑शसो म॒रुद्भिः॑ ।
अ॒ग्निर्मि॒त्रो वरु॑णः॒ शर्म॑ यंस॒न्तद॑श्याम म॒घवा॑नो व॒यं च॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - लिङ्गोक्त देवताः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऊती᳓ देवा᳓नां वय᳓म् इ᳓न्द्रवन्तो
मंसीम᳓हि स्व᳓यशसो मरु᳓द्भिः
अग्नि᳓र् मित्रो᳓ व᳓रुणः श᳓र्म यंसन्
त᳓द् अश्याम मघ᳓वानो वयं᳓ च
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
índravantaḥ ← índravant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
maṁsīmáhi ← √man- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
marúdbhiḥ ← marút- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sváyaśasaḥ ← sváyaśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yaṁsan ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
aśyāma ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
maghávānaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
ऊ॒ती । दे॒वाना॑म् । व॒यम् । इन्द्र॑ऽवन्तः । मं॒सी॒महि॑ । स्वऽय॑शसः । म॒रुत्ऽभिः॑ ।
अ॒ग्निः । मि॒त्रः । वरु॑णः । शर्म॑ । यं॒स॒न्् । तत् । अ॒श्या॒म॒ । म॒घऽवा॑नः । व॒यम् । च॒ ॥
Hellwig Grammar
- ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- indravanto ← indravantaḥ ← indravat
- [noun], nominative, plural, masculine
- maṃsīmahi ← man
- [verb], plural, Aorist optative
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- svayaśaso ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svayaśaso ← yaśasaḥ ← yaśas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fame; Yaśas.”
- marudbhiḥ ← marut
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- yaṃsan ← yam
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- aśyāma ← aś
- [verb], plural, Aorist optative
- “get; reach; enter (a state).”
- maghavāno ← maghavānaḥ ← maghavan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “big.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रवन्तः प्रीतेनेन्द्रेण तद्वन्तः वयं देवानां देवान् ॥ कर्मणि षष्ठी ॥ उती ऊत्या तर्पणेन हविरादिना मंसीमहि मन्येमहि । कीदृशा वयम् । स्वयशसः स्वायत्तकीर्तयः मरुद्भिः स्तुत्या हृद्यैर्मरुद्देवैरनुगृहीताः । यद्वा । देवानाम् ऊत्या रक्षणेन रक्षिता मंसीमहि ज्ञातारो भवेम सामर्थ्यात् तेषामेव महत्त्वस्य । किंच अग्निमित्रवरुणाः देवाः शर्म यंसन् अस्माकं सुखं प्रायच्छन् तं तं वरम् । मघवानः वयं च तैर्दत्तान्नवन्तः सन्तः तत् सुखम् अश्याम व्याप्नुयाम ॥ अश्नोतेराशिषि लिङि ‘ छन्दस्युभयथा ’ इति सार्वधातुकत्वात् सलोपः ॥ ॥ २६ ॥
Wilson
English translation:
“Worshiping Indra, and favoured by the Maruts, may we rely upon the protection of the gods; and may we, affluent (through their bounty), enjoy the felicity which Agni, Mitra, and Varuṇa are bestowing (upon us).”
Jamison Brereton
With the aid of the gods, with Indra on our side along with the Maruts, might we consider ourselves self-glorious.
Agni, Mitra, Varuṇa will extend shelter; may we attain it—we and the bounteous ones.
Griffith
With the Gods’ help, with Indra still beside us, may we be held self-splendid with the Maruts.
May Agni, Mitra, Varuna give us shelter this may we gain, we and our wealthy princes.
Geldner
Durch die Gunst der Götter, mit Indra auf unserer Seite, mit den Marut möchten wir uns selbstherrlich dünken. Agni, Mitra, Varuna sollen uns Schutz gewähren. Das mögen die Gönner und wir erreichen.
Grassmann
Durch der Götter Hülfe, mit Indra vereint, durch die Maruts mögen wir selbstherrlich erscheinen; Agni, Mitra, Varuna mögen uns Schutz reichen, das mögen wir und die Opferherrn erlangen.
Elizarenkova
Благодаря поддержке богов пусть считаемся мы
Любимцами Индры, обладающими собственной славой, вместе с Марутами!
Агни, Митра, Варуна пусть даруют нам защиту!
Пусть достигнем этого мы и наши щедрые покровители!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् जन इस संसार में किसके समान वर्त्तें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (मरुद्भिः) प्राणों के समान श्रेष्ठ जनों के साथ (अग्निः) बिजुली आदि रूपवाला अग्नि (मित्रः) सूर्य (वरुणः) चन्द्रमा (शर्म) सुख को (यंसन्) देते हैं वैसे (तत्) उस सुख को (इन्द्रवन्तः) बहुत ऐश्वर्ययुक्त (स्वयशसः) जिनके अपना यश विद्यमान वे (वयम्) हम लोग (देवानाम्) सत्य की कामना करनेवाले विद्वानों की (ऊती) रक्षा आदि क्रिया से (मंसीमहि) जानें (च) और इससे (वयम्) हम लोग (मघवानः) परम ऐश्वर्ययुक्त हुए कल्याण को (अश्याम) भोगें ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे इस संसार में पृथिवी आदि पदार्थ सुख और ऐश्वर्य करनेवाले हैं, वैसे ही विद्वानों की सिखावट और उनके सङ्ग हैं, इनसे हम लोग सुख और ऐश्वर्यवाले होकर निरन्तर आनन्दयुक्त हों ॥ ७ ॥ इस सूक्त में वायु और इन्द्र आदि पदार्थों के दृष्टान्तों से मनुष्यों के लिये विद्या और उत्तम शिक्षा का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ एकता है, यह जानना चाहिये ॥इस अध्याय में क्रोध आदि का निवारण, अन्न आदि की रक्षा और परम ऐश्वर्य की प्राप्ति पर्यन्त अर्थ कहे हैं, इससे इस अध्याय में कहे हुए अर्थों की पिछले अध्याय में कहे हुए अर्थों के साथ सङ्गति है, यह जानना चाहिये ॥यह ऋग्वेद में दूसरे अष्टक में पहला अध्याय और छब्बीसवाँ वर्ग तथा प्रथम मण्डल में एकसौ छत्तीसवाँ सूक्त पूरा हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा मरुद्भिः सहाग्निर्मित्रो वरुणः शर्म यंसँस्तथा तदिन्द्रवन्तः स्वयशसो वयं देवानामूती मंसीमहि। अनेन च वयं मघवानो भद्रमश्याम ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसोऽत्र जगति किंवद्वर्त्तेरन्नित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऊती) रक्षणाद्यया क्रियया। अत्र सुपां सुलुगिति पूर्वसवर्णः। (देवानाम्) सत्यं कामयमानानां विदुषाम् (वयम्) (इन्द्रवन्तः) बह्वैश्वर्ययुक्ताः (मंसीमहि) जानीयाम (स्वयशसः) स्वकीयं यशो येषान्ते (मरुद्भिः) प्राणैरिव वर्त्तमानैः श्रेष्ठेर्जनैः सह (अग्निः) विद्युदादिस्वरूपः (मित्रः) सूर्यः (वरुणः) चन्द्रः (शर्म्म) सुखम् (यंसन्) प्रयच्छन्ति। अत्र वाच्छन्दसीत्युसभावः। लुङ्यडभावश्च। (तत्) (अश्याम) भुञ्जीमहि (मघवानः) परमपूजितैश्वर्ययुक्ताः (वयम्) (च) ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथाऽत्र जगति पृथिव्यादयः पदार्थाः सुखैश्वर्यकारकाः सन्ति तथैव विदुषां शिक्षासङ्गाः सन्त्येतैर्वयं सुखैश्वर्या भूत्वा सततं मोदेमहीति ॥ ७ ॥ ।अत्र वाय्विन्द्रादिपदार्थदृष्टान्तैर्मनुष्येभ्यो विद्याशिक्षावर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह संगतिरस्तीति वेद्यम् ॥अस्मिन्नध्याये क्रोधादिनिवारणाऽन्नादिरक्षणादयः परमैश्वर्यप्राप्त्यन्ताश्चार्था उक्ता अत एतदध्यायोक्तार्थानां पूर्वाऽध्यायोक्तार्थैः सह संगतिरस्तीति वेद्यम् ॥ इत्यृग्वेदे द्वितीयाऽष्टके प्रथमोऽध्यायः षड्विंशो वर्गः प्रथमे मण्डले षट्त्रिंशदुत्तरं शततमं सूक्तं च समाप्तम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. या जगात पृथ्वी इत्यादी पदार्थ सुख व ऐश्वर्य देणारे आहेत तशीच विद्वानांची शिकवण व त्यांची संगती असते. त्यांच्याकडून आम्ही सुख व ऐश्वर्य प्राप्त करून सतत आनंदी राहावे ॥ ७ ॥