सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘यं त्वं रथम् ’ इत्येकादशर्चं तृतीयं सूक्तम् । पारुच्छेपं सर्वमात्यष्टम्’ इत्युक्तत्वात् अत्यष्टिच्छन्दस्कम् । अनुक्तत्वात् ऐन्द्रम् । ‘ प्रप्रा वो अस्मे ’ इत्यादिके द्वे अतिशक्वर्यौ षष्ट्यक्षरोपेतत्वात् । ‘ पाहि नः’ इति अन्त्या अष्टिः चतुःषष्ट्यक्षरोपेतत्वात् । प्र तद्वोचेयम्’ इति षष्ठी इन्दुदेवत्या । तथा चानुक्रमणिका-’ यं त्वमेकादश षष्ठ्यैन्दवी प्रप्रावोऽतिशक्वर्यावष्टिरन्त्या’ इति ॥ दशरात्रस्य षष्ठेऽहनि मरुत्वतीये शस्त्रे एतत्सूक्तं ’ षष्ठस्य ’ इति खण्डे सूत्रितं- यं त्वं रथमिन्द्र स यो वृषा । ( आश्व. श्रौ. ८. १ ) इति ।।
Jamison Brereton
129
Indra
Paruchepa Daivodāsi
11 verses: atyaṣṭi, except atiśakvarī 8–9, aṣṭi 11
The hymn begins with familiar, and positive, themes: calls to Indra to aid our actual chariot in prize-contests and also our metaphorical chariot, the sacrifice (vss. 1–2), and these themes recur throughout the hymn. But the poet seems preoccupied with more negative topics—not only rivals and enemies in battle (vss. 3–5, 10) and demons (vss. 6, 9, 11), but also evil thoughts and words (vss. 6–8, 11). Bad Thought appears to be personified as a menacing female in verse 8, and more surprisingly Indra seems himself to have potential bad thoughts toward us, his worshipers, which we must combat by supplying him with good things to think about (vs. 7). Given the forces thus arrayed against us, the calls for Indra’s protection grow ever stronger toward the end of the hymn (vss. 9–11).
Jamison Brereton Notes
Indra This hymn is particularly studded with indefinite expressions: pṛ́tanāsu kā́su cid 2a, 4d, káṃ cid 3b, káyasya cid 5a; later in the hymn rátham kám cid 10d, anyám … kám cid 10f.
01 यं त्वम् - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यं त्वं रथ॑मिन्द्र मे॒धसा॑तयेऽपा॒का सन्त॑मिषिर प्र॒णय॑सि॒ प्रान॑वद्य॒ नय॑सि ।
स॒द्यश्चि॒त्तम॒भिष्ट॑ये॒ करो॒ वश॑श्च वा॒जिन॑म् ।
सास्माक॑मनवद्य तूतुजान वे॒धसा॑मि॒मां वाचं॒ न वे॒धसा॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
यं त्वं रथ॑मिन्द्र मे॒धसा॑तयेऽपा॒का सन्त॑मिषिर प्र॒णय॑सि॒ प्रान॑वद्य॒ नय॑सि ।
स॒द्यश्चि॒त्तम॒भिष्ट॑ये॒ करो॒ वश॑श्च वा॒जिन॑म् ।
सास्माक॑मनवद्य तूतुजान वे॒धसा॑मि॒मां वाचं॒ न वे॒धसा॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
यं꣡ त्वं꣡ र꣡थम् इन्दर+ मेध꣡सातये
अपाका꣡ स꣡न्तम् इषिर प्रण꣡यसि
प्र꣡ अनवद्य न꣡यसि
सद्य꣡श् चित् त꣡म् अभि꣡ष्टये
क꣡रो व꣡शश् च वाजि꣡नम्
स꣡ अस्मा꣡कम् अनवद्य तूतुजान वेध꣡साम्
इमां꣡ वा꣡चं न꣡ वेध꣡साम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
medhásātaye ← medhásāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
apākā́ ← apākā́ (invariable)
{}
iṣira ← iṣirá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
praṇáyasi ← √nī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sántam ← √as- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
anavadya ← anavadyá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
náyasi ← √nī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
abhíṣṭaye ← abhíṣṭi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
sadyás ← sadyás (invariable)
{}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
káraḥ ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
vājínam ← vājín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
váśaḥ ← váśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
anavadya ← anavadyá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tūtujāna ← √tuj- (root)
{case:VOC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
vedhásām ← vedhás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
imā́m ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
vā́cam ← vā́c- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vedhásām ← vedhás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यम् । त्वम् । रथ॑म् । इ॒न्द्र॒ । मे॒धऽसा॑तये । अ॒पा॒का । सन्त॑म् । इ॒षि॒र॒ । प्र॒ऽनय॑सि । प्र । अ॒न॒व॒द्य॒ । नय॑सि ।
स॒द्यः । चि॒त् । तम् । अ॒भिष्ट॑ये । करः॑ । वशः॑ । च॒ । वा॒जिन॑म् ।
सः । अ॒स्माक॑म् । अ॒न॒व॒द्य॒ । तू॒तु॒जा॒न॒ । वे॒धसा॑म् । इ॒माम् । वाच॑म् । न । वे॒धसा॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- medhasātaye ← medha
- [noun], masculine
- “yajña; juice.”
- medhasātaye ← sātaye ← sāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- ‘pākā ← apākā
- [adverb]
- santam ← as
- [verb noun], accusative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- iṣira
- [noun], vocative, singular, masculine
- “vigorous; bracing; quick.”
- praṇayasi ← praṇī ← √nī
- [verb], singular, Present indikative
- “enforce; lead; produce.”
- prānavadya ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- prānavadya ← anavadya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “blameless; faultless.”
- nayasi ← nī
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- sadyaś ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- abhiṣṭaye ← abhiṣṭi
- [noun], dative, singular, feminine
- “prevalence; protection.”
- karo ← karaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vaśaś ← vaśaḥ ← vaś
- [verb], singular, Present injunctive
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vājinam ← vājin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- sāsmākam ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sāsmākam ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- anavadya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “blameless; faultless.”
- tūtujāna ← tuj
- [verb noun], vocative, singular
- “draw.”
- vedhasām ← vedhas
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Brahma; creator; believer [worshipper]; Vishnu.”
- imāṃ ← imām ← idam
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vācaṃ ← vācam ← vāc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vedhasām ← vedhas
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Brahma; creator; believer [worshipper]; Vishnu.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र इषिर यज्ञगमनशील त्वं मेधसातये यज्ञस्य दानाय लाभाय वा यं यजमानं प्रति रथं प्रणयसि प्रापयसि ॥ द्विकर्मकोऽयम् ॥ कीदृशं यजमानम् । अपाका अपाकम् अनल्पप्रज्ञयाधिकारवन्तम्। ‘पाकः पक्तव्यो भवति’ (निरु. ३. १२) इति यास्कः । अत एव सन्तं पण्डितं सन्तम् । किंच हे अनवद्य अनिन्दित यं यजमानं धनविद्यादिना प्र नयसि प्रकृष्टं नयसि । तं यजमानं सद्यश्चित् तदानीमेव तदनुग्रहकाले एव अभिष्टये आभिमुख्येन यागाय अभिमतप्राप्तये वा ॥ अभिपूर्वात् इषेः क्तिन् । शकन्ध्वादित्वात् पररूपत्वम् । गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् ॥ करः समर्थं करोषि ॥ लेटि व्यत्ययेन शप् ॥ एवं कृत्वा च वाजिनं हविर्लक्षणमन्नं तद्वन्तं वा वशः कामयसे च ॥ वष्टेर्लेटि अडागमः । तिङः परत्वादनिघातः ॥ यजमानेनाहूतः सन् शीघ्रमेवागत्य हविः स्वीकृत्य यागं साधु निर्वर्त्य तं चाभिमतफलेन संयोज्य पुनर्हविः स्वीकरोषीत्यर्थः । हे इन्द्र अनवद्य अनिन्दित सर्वैः स्तूयमान तूतुजान अस्माननुग्रहीतुं त्वरमाण ॥ तुजेः प्रेरणार्थात् लिटः कानच् । ’ तुजादीनां दीर्घोऽभ्यासस्य ’ इत्यभ्यासस्य दीर्घत्वम् । सः त्वम् ॥ ’ सोऽचि लोपे चेत् ’ इति संहितायां सोर्लोपः ॥ वेधसां विविधफलकर्तॄणां मध्ये श्रेष्टतया वेधसां मेधाविनाम् अस्माकं संबन्धि हविः स्वीकुर्वित्यर्थः । तत्र दृष्टान्तः । इमां वाचं न अस्मदीयां स्तुतिरूपां वाचमिव । स्तुतिं यथा स्वीकरोषि तथा हविरपीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, frequenter of sacrifices, quickly enable him to attain his desires, to whom you repair in your car to receive the oblation; and for whom, as he is mature (in understanding) and devout, you who are without fault, entertain regard. Accept his offering, for you who are without fault, are prompt to favour us (among) the pious (offerrs of oblations) as (you accept) this our praise.”
Jamison Brereton
The chariot which you, o vigorous Indra, lead forward to gain
wisdom, though it [=chariot] is far away—(which) you lead forward, faultless one—
just in a single day you will make it to prevail as a prizewinner if you so desire.
(Thrust forward) (this chariot) for us, the ritual adepts, you faultless thruster—like this speech for (us,) the ritual adepts.
Jamison Brereton Notes
Pādas de show two different constructions with √kṛ ‘make’. On the one hand, abhíṣṭaye káraḥ is a periphrastic caus. “make to prevail,” with abhíṣṭaye parallel to the infinitival medhásātaye ‘to gain wisdom’ in 1a; on the other hand, káraḥ … vājínam is a predicate adj. construction “make (it=chariot) a prize-winner.” Separating the two constructions is the embedded tag váśaś ca “if you wish,” with subordinating ca (see Klein DGRV I.250). Though subordinate clauses are almost never embedded, this functions as a parenthetical like later manye ‘methinks’ and it also intervenes between two clauses.
Most tr. supply the chariot as subj. of f, but this makes difficulties with the acc. of g, since, by the conventions of Atyaṣṭi meter, f and g should form a syntactic unity. I assume instead that sá here refers to Indra in the 2nd ps. and an imperative should be supplied to make a classic “sa figé” construction (see Jamison 1992); note that the next vs. begins with a stripped-down version of the same construction: sá śrudhi “Listen!” As to what imperative to supply, I generate it out of the participial voc. tūtujāna ‘o thruster’ to the root √tuj. Alternatively, it could be generated from the verb found in bc prá (…) náyasi, hence “lead forth.” In g the word order of imā́ṃ vā́caṃ ná makes difficulties. If imā́ṃ vā́cam is a simile, then we might expect the order *imā́ṃ ná vā́cam. However, note I.121.6 asyā́ uṣáso ná discussed above, also with deictic + noun followed by the simile marker, so it may be that the placement is by rule (though this requires more investigation).
Note also that in 5b of this hymn the ná follows a clear two-word simile (without deictic), similarly, if I’m correct, 8g and 5g (cf. also 130.2, 9). Another factor that may have helped determine the placement of ná here is that f ends (tūtujā)na vedhásām and g ná vedhásām, so the displacment of the simile particle would facilitate the echo pattern. Alternatively we might separate imā́m and vā́cam and take the former as part of the frame “(thrust forward) this one like speech.” If “this one” refers to the chariot, we must then assume gender attraction from *imám. Witzel Gotō’s tr.
reflects a separation analysis, but with imā́m also representing vā́cam: “… dieses (Wort) wie das Wort der Vertrauenswürdigen.”
Griffith
THE car which Indra, thou, for service of the Gods though it be far away, O swift One, bringest near, which, Blameless One, thou bringest near,
Place swiftly nigh us for our help: be it thy will that it be strong.
Blameless and active, hear this speech of orderers, this speech of us like orderers.
Geldner
Wenn du den Wagen, der im Hintertreffen ist, o raschhandelnder Indra, vorauslenkst, um den Preis zu gewinnen, du Tadelloser vorauslenkst, so wirst du ihn sofort zur Überlegenheit bringen, zum Sieger machen, wenn du willst - das sei unser, der Meister, Wagen. Du Draufgänger ohne Tadel - so wie diese Rede der Meister.
Grassmann
Den Wagen, den, o Indra, du zum Opferfest, da fern er war, o munterer, nun zu uns führst, o makelloser, zu uns führst, Den schaff uns schnell zur Hülfe her, und nimm den Spender willig an; Und auch, o makelloser, eilender, den Spruch, auch diesen Spruch der Opferer.
Elizarenkova
Та колесница, о Индра, находящаяся позади, которую
Ты продвигаешь вперед, о стремительный, для завоевания награды,
Ты продвигаешь вперед, о безупречный, –
Сразу же сделай ее (способной) превзойти (всех)
И пожелай, чтобы она стала победительницей!
Ведь она наша, о безупречный, о мощно разящий, (она у) устроителей обряда,
(Так продвинь ее вперед,) как (и) эту речь устроителей обряда!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- निचृदत्यष्टिः
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ग्यारह ऋचावाले एक सौ उनतीसवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में विद्वान् जन क्या करें, उस विषय को कहते हैं ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इषिर) इच्छा करनेवाले (इन्द्र) विद्वान् सभापति ! (त्वम्) आप (मेधसातये) पवित्र पदार्थों के अच्छे प्रकार विभाग करने के लिये (यम्) जिस (अपाका) पूर्ण ज्ञानवाले (सन्तम्) विद्यमान (रथम्) विद्वान् को रमण करने योग्य रथ को (प्रणयसि) प्राप्त कराने के समान विद्या को (प्रणयसि) प्राप्त करते हो (च) और हे (अनवद्य) प्रशंसायुक्त (वशः) कामना करते हुए आप (अभिष्टये) चाहे हुए पदार्थ की प्राप्ति के लिये (वाजिनम्) प्रशंसित ज्ञानवान् के (चित्) समान (तम्) उसको (सद्यः) शीघ्र (करः) सिद्ध करें वा हे (तूतुजान) शीघ्र कार्यों के कर्त्ता (अनवद्य) प्रशंसित गुणों से युक्त (सः) सो आप (अस्माकम्) हम (वेधसाम्) धीर बुद्धिवालों के (न) समान (वेधसाम्) बुद्धिमानों की (इमाम्) इस (वाचम्) उत्तम शिक्षायुक्त वाणी को सिद्ध करें अर्थात् उसका उपदेश करें ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो विद्वान् जन सब मनुष्यों को विद्या और विनय आदि गुणों में प्रवृत्त कराते हैं, वे सब ओर से चाहे हुए पदार्थों की सिद्धि कर सकते हैं ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इषिरेन्द्र त्वं मेधसातये यमपाका सन्तं रथं प्रणयसीव विद्यां प्रणयसि च, हे अनवद्य वशस्त्वमभिष्टये च वाजिनं चित्तं सद्यः करः। हे तूतुजानानवद्य स त्वमस्माकं वेधसान्न वेधसामिमां वाचं करः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
विद्वांसः किं कुर्युरित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यम्) (त्वम्) (रथम्) रमणीयम् (इन्द्र) विद्वन् सभेश (मेधसातये) मेधानां पवित्राणां संविभागाय (अपाका) अपगतमविद्याजन्यं दुःखं यस्य तम् (सन्तम्) विद्यमानम् (इषिर) इच्छो (प्रणयसि) (प्र) (अनवद्य) प्रशंसित (नयसि) प्रापयसि (सद्यः) (चित्) इव (तम्) (अभिष्टये) इष्टप्राप्तये (करः) कुर्य्याः। अत्र लेट्। (वशः) कामयमानः (च) (वाजिनम्) प्रशस्तज्ञानवन्तम् (सः) (अस्माकम्) (अनवद्य) प्रशंसितगुणयुक्त (तूतुजान) क्षिप्रकारिन् (वेधसाम्) मेधाविनाम् (इमाम्) (वाचम्) सुशिक्षितां वाणीम् (न) इव (वेधसाम्) मेधाविनाम् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये विद्वांसः सर्वान्मनुष्यान् विद्याविनयेषु प्रवर्त्तयन्ति तेऽभीष्टानि साद्धुं शक्नुवन्ति ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान व राजाच्या धर्माचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्तात सांगितलेल्या अर्थाची मागील सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे विद्वान लोक सर्व माणसांना विद्या व विनय इत्यादी गुणात प्रवृत्त करवितात ते सगळीकडून अभीष्ट पदार्थांची सिद्धी करू शकतात. ॥ १ ॥
02 स श्रुधि - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स श्रु॑धि॒ यः स्मा॒ पृत॑नासु॒ कासु॑ चिद्द॒क्षाय्य॑ इन्द्र॒ भर॑हूतये॒ नृभि॒रसि॒ प्रतू॑र्तये॒ नृभिः॑ ।
यः शूरैः॒ स्व१॑ः॒ सनि॑ता॒ यो विप्रै॒र्वाजं॒ तरु॑ता ।
तमी॑शा॒नास॑ इरधन्त वा॒जिनं॑ पृ॒क्षमत्यं॒ न वा॒जिन॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
स श्रु॑धि॒ यः स्मा॒ पृत॑नासु॒ कासु॑ चिद्द॒क्षाय्य॑ इन्द्र॒ भर॑हूतये॒ नृभि॒रसि॒ प्रतू॑र्तये॒ नृभिः॑ ।
यः शूरैः॒ स्व१॑ः॒ सनि॑ता॒ यो विप्रै॒र्वाजं॒ तरु॑ता ।
तमी॑शा॒नास॑ इरधन्त वा॒जिनं॑ पृ॒क्षमत्यं॒ न वा॒जिन॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
स꣡ श्रुधि यः꣡ स्मा पृ꣡तनासु का꣡सु चिद्
दक्षा꣡य्य इन्द्र भ꣡रहूतये नृ꣡भिर्
अ꣡सि प्र꣡तूर्तये नृ꣡भिः
यः꣡ शू꣡रैः सु꣡वः स꣡निता
यो꣡ वि꣡प्रैर् वा꣡जं त꣡रुता
त꣡म् ईशाना꣡स इरधन्त वाजि꣡नम्
पृक्ष꣡म् अ꣡त्यं न꣡ वाजि꣡नम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
cit ← cit (invariable)
{}
kā́su ← ká- (pronoun)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
pŕ̥tanāsu ← pŕ̥tanā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sma ← sma (invariable)
{}
śrudhi ← √śru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhárahūtaye ← bhárahūti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
dakṣā́yyaḥ ← dakṣā́yya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
prátūrtaye ← prátūrti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sánitā ← sánitar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śū́raiḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tárutā ← tárutar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vípraiḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iradhanta ← √iradh- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
īśānā́saḥ ← √īś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vājínam ← vājín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
átyam ← átya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
pr̥kṣám ← pr̥kṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vājínam ← vājín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । श्रु॒धि॒ । यः । स्म॒ । पृत॑नासु । कासु॑ । चि॒त् । द॒क्षाय्यः॑ । इ॒न्द्र॒ । भर॑ऽहूतये । नृऽभिः॑ । असि॑ । प्रऽतू॑र्तये । नृऽभिः॑ ।
यः । शूरैः॑ । स्व१॒॑रिति॑ स्वः॑ । सनि॑ता । यः । विप्रैः॑ । वाज॑म् । तरु॑ता ।
तम् । ई॒शा॒नासः॑ । इ॒र॒ध॒न्त॒ । वा॒जिन॑म् । पृ॒क्षम् । अत्य॑म् । न । वा॒जिन॑म् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- śrudhi ← śru
- [verb], singular, Aorist imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- smā ← sma
- [adverb]
- pṛtanāsu ← pṛtanā
- [noun], locative, plural, feminine
- “army; battle; pṛtanā [word]; pṛtanā.”
- kāsu ← ka
- [noun], locative, plural, feminine
- “what; who; ka [pronoun].”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- dakṣāyya ← dakṣāyyaḥ ← dakṣāyya
- [noun], nominative, singular, masculine
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- bharahūtaye ← bhara
- [noun], masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- bharahūtaye ← hūtaye ← hūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “invocation.”
- nṛbhir ← nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pratūrtaye ← pratūrti
- [noun], dative, singular, feminine
- nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śūraiḥ ← śūra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- svaḥ ← svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- sanitā ← san
- [verb], singular, periphrast. future
- “win; get; gain.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viprair ← vipraiḥ ← vipra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- vājaṃ ← vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- tarutā ← tarutṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “tarutṛ [word].”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īśānāsa ← īśānāsaḥ ← īś
- [verb noun], nominative, plural
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- iradhanta ← iradh ← √rādh
- [verb], plural, Present injunctive
- vājinam ← vājin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- pṛkṣam ← pṛkṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “strong; full of life.”
- atyaṃ ← atyam ← atya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; steed.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vājinam ← vājin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र सः वक्ष्यमाणगुणविशिष्टस्त्वं श्रुधि अस्मदाह्वानं स्तोत्रं वा शृणु ॥ हेर्धिभावः ॥ यः स्म यः खलु त्वं नृभिः मनुष्यैरेव सद्धिः पश्चाद्देवत्वमापन्नैर्मरुद्भिः । पुनस्त एव विशेष्यन्ते । नृभिः संग्रामनयनशीलैः । इन्द्रस्य मरुतां सहाय्यम् ‘इन्द्रो मरुद्भिः’ (तै. सं. ६. ५. ५. १ ), ‘ मरुतो हैनं नाजहुः ’ ( ऐ. ब्रा. ३. २० ) इत्यादिषु प्रसिद्धम् । तैः सहितः सन् कासु चित् पृतनासु सर्वासु प्रौढेष्वपि संग्रामेषु भरहूतये भरणविशिष्टाह्वानयुक्ताय प्रतूर्तये प्रकृष्टहिंसनाय । यद्वा । भरहूतये ‘शूरो भव प्रहर’ इत्येवमादिभरणयुक्ताह्वानाय प्रतूर्तये च शूराणां प्रकृष्टवधाय च । दक्षाय्यः असि प्रवर्धनशीलोऽसि । यद्वा । नृभिः नेतृभिर्यजमानैः प्रार्थितः सन् प्रतूर्तये शत्रूणां पापानां वा प्रकृष्टहिंसनाय दक्षाय्यः असि समर्थोऽसि । किंच यः त्वं शूरैः शौर्योपेतैर्मरुद्भिः अन्यैर्भटैर्वा सहितः सन् ‘स्वः स्वयमेव सनिता संग्राममयस्य अन्यस्य वा मनीषितस्य सनिता संभक्तासि । सत्यपि तेषां साहित्ये अन्यनैरपेक्ष्येणैव तरुता असि इत्यर्थः ॥ तरतेस्तृनि ‘ग्रसितस्कभित’ इत्यादौ निपात्यते ॥ यः च त्वं विप्रैः मेधाविभिर्ऋत्विग्भिः स्तुतः सन् वाजं तरुता तेभ्योऽन्नस्य दातासि । विप्रैर्मरुद्भिः सहितः इति संबन्धः । तं तादृशं वाजिनं गमनवन्तं पृक्षं हविर्लक्षणान्न वन्तमिन्द्रम् ईशानासः सम्यगभ्यर्थयितुं समर्था ऋत्विजः इरधन्त संराधन्ति सेवन्ते । तत्र दृष्टान्तः । ‘वाजिनं वेजनवन्तं गमनवन्तं पृक्षं घासाद्यन्नवन्तम् अत्यं न अश्वमिव । तं यथा समर्थाः स्वादुघासत्रदानादिना पोषयन्ति तद्वत् । अत्य इत्यश्वनाम ‘ अत्यः हयः ’ ( नि. १. १४. १ ) इति तन्नामसु पठितत्वात् ॥
Wilson
English translation:
“Hear our invocation, Indra; you who in various battles (associated) with the Maruts, are animated through their encouragement; (and are able), with the Maruts, to destroy (your foes); (for you are) he, who, (aided) by heroes, are of yourself the giver (of victory); or, (when praised) by the pious, the giver of food, and whom the lords (of prayer) celebrate as swift-moving and eager (for sacrificial food), like a fleet courser (eager for forage).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Nṛbhiḥ = maruts; or, by men, i.e. by the worshippers
Jamison Brereton
Listen—you who in every battle are to be besought by men for your skill for the battle cry, Indra—by men for your skill for the charge—
who with the champions win the sun, who with the poets overtake
the prize.
Those showing mastery set him to succeed as their prizewinner—a
fortifying power like a prizewinning steed.
Jamison Brereton Notes
The exact semantic relationship between the noun dákṣa- ‘skill’ and the related (pseudo-)gerundive dakṣā̀yya- is unclear and may be somewhat fluid. Here ‘besought, approached for skill’ seems to fit the context better than ‘to be skillfully served’ vel sim. (e.g., Renou’s “(apte) à être servi-efficacement”). See disc. I.91.3.
The cmpd bhára-hūti-, here tr. as ‘battle cry’, actually contains part of the quoted cry as its first member: “the cry ‘carry (the day)’.” That is, I interpr. bháraas derived from the impv. bhára with omitted object. For the analytic version of this expression see V.29.8 … víśve ahvanta devā́, bháram índrāya yád áhiṃ jaghā́na “all the gods called “bhara” to Indra when he smashed the serpent.” Pādas de show nicely balanced alliteration, śūraiḥ s ú vaḥ sanitā … viprair vā́jam, with responsion between yáḥ / yó, -aiḥ /-air, and the final -itā / -utā.
The verb iradhanta and nearby inf. irádhyai (I.134.2) are the only two forms showing the formant iradh. I connect them with √ṛdh (/rādh) ‘succeed, bring to success’, though the morphological details escape me.
In g the simile marker ná is superficially positioned as in 1g, after the first two words of the pāda, but in this case the placement is correct, since the simile only begins with the second word, átyam.
Griffith
Hear, Indra, thou whom men in every fight must call to show thy strength, for cry of battle with the men, with men of war for victory.
He who with heroes wins the light, who with the singers gains the prize,
Him the rich seek to gain even as a swift strong steed, even as a courser fleet and strong.
Geldner
Höre du, Indra, der du in jedweden Kämpfen von den Männern zum Streitruf günstig gestimmt werden musst, von den Männern zum Vordringen, der mit den Tapferen die Sonne gewinnt, der mit den Redekundigen den Siegerpreis erringt - ihn machen die Mächtigen geneigt, den Sieggewohnten, den Starken wie ein sieggewohntes Rennpferd!
Grassmann
O höre, Indra, den in jeder Schlacht die Männerschar gewinnen muss, um dich zu rufen zu dem Kampf, die Männerschar zum Schlachtgewinn, Die Helden, dass du Glanz verschaffst, die Sänger, dass du Beute machst, Dich beutereichen stimmen hold die mächtigen, dich, wie ein beutereiches Ross.
Elizarenkova
Услышь, о Индра, тот самый, кого в любых сражениях
Должны расположить к себе мужи для зова на бой,
Мужи – для прорыва вперед,
Кто завоевывает солнце вместе с героями,
Кто добывает награду вместе с вдохновенными.
Его стремятся покорить могучие – приносящего награду,
Сильного, приносящего награду, как скакун.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- निचृदत्यष्टिः
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् कैसे होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) परम ऐश्वर्ययुक्त सेनापति ! (यः) जो आप (प्रतूर्त्तये) शीघ्र आरम्भ करने के लिये (नृभिः) मुख्य अग्रगन्ता मनुष्यों के समान (नृभिः) अपने अधिकारी कामचारी मनुष्यों से (भरहूतये) दूसरों की पालना करनेवाले राजजनों की स्पर्द्धा अर्थात् उनकी हार करने के लिये (कासु, चित्) किन्हीं (पृतनासु) सेनाओं में और (दक्षाय्यः) राजकामों में अति चतुर (असि) हो वा (यः) जो आप (शूरैः) निडर शूरवीरों के साथ (स्वः) सुख को (सनिता) अच्छे बाँटनेवाले वा (यः) जो (विप्रैः) धीर बुद्धिवालों के साथ (वाजम्) विशेष ज्ञान को (मरुता) पार होनेवाले (वाजिनम्) विशेष ज्ञानवान् (अत्यम्) व्याप्त होनेवाले के (न) समान (पृक्षम्) सुखों को सींचनेवाले (वाजिनम्) घोड़े को धारण करते हो (तम्) उन आपको (ईशानासः) समर्थ जन (इरधन्त) जो प्रेरणा करनेवालों को धारण करते उनके जैसा आचरण करें अर्थात् प्रेरणा दें और (सः, स्म) वही आप सबके न्याय को (श्रुधि) सुनें ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो विद्वान् और न्यायाधीशों के साथ राजधर्म को प्राप्त करते, वे प्रजाजनों में आनन्द को अच्छे प्रकार देनेवाले होते हैं ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र सेनेश यस्त्वं प्रतूर्त्तये नृभिरिव नृभिर्भरहूतये कासु चित्पृतनासु दक्षाय्योऽसि यस्त्वं शूरैः स्वः सनिता यो विप्रैर्वाजं तरुता वाजिनमत्यं नेव पृक्षं वाजिनं धरसि तं त्वामीशानास इरधन्त स स्मैव सर्वस्य न्यायं श्रुधि ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः कीदृशा भवन्तीत्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) सेनेशः (श्रुधि) शृणु (यः) (स्म) एव। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (पृतनासु) सेनासु (कासु) (चित्) अपि (दक्षाय्यः) यो राजकर्मसु प्रवीणः (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त (भरहूतये) भराणां पालकानां हूतये स्पर्द्धायै (नृभिः) नायकैः (असि) (प्रतूर्त्तये) सद्योऽनुष्ठानाय (नृभिः) नायकैः (यः) (शूरैः) निर्भयैः (स्वः) सुखम् (सनिता) संविभाजकः (यः) (विप्रैः) मेधाविभिः (वाजम्) विज्ञानम् (तरुता) प्लविता (तम्) (ईशानासः) समर्थाः (इरधन्त) ये इरान् इलान् प्रेरकान् दधति ते इरधास्त इवाचरन्तु (वाजिनम्) विज्ञानवन्तम् (पृक्षम्) सुखैः सेचकम् (अत्यम्) व्याप्तिशीलम् (न) इव (वाजिनम्) अश्वम् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये विद्वद्भिर्न्यायाऽधीशैः सह राजधर्मं नयन्ति ते प्रजास्वानन्दप्रदा भवन्ति ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे विद्वान व न्यायाधीशाबरोबर राजधर्मात प्रवीण असतात. ते प्रजेला आनंद देतात. ॥ २ ॥
03 दस्मो हि - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द॒स्मो हि ष्मा॒ वृष॑णं॒ पिन्व॑सि॒ त्वचं॒ कं चि॑द्यावीर॒ररुं॑ शूर॒ मर्त्यं॑ परिवृ॒णक्षि॒ मर्त्य॑म् ।
इन्द्रो॒त तुभ्यं॒ तद्दि॒वे तद्रु॒द्राय॒ स्वय॑शसे ।
मि॒त्राय॑ वोचं॒ वरु॑णाय स॒प्रथः॑ सुमृळी॒काय॑ स॒प्रथः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
द॒स्मो हि ष्मा॒ वृष॑णं॒ पिन्व॑सि॒ त्वचं॒ कं चि॑द्यावीर॒ररुं॑ शूर॒ मर्त्यं॑ परिवृ॒णक्षि॒ मर्त्य॑म् ।
इन्द्रो॒त तुभ्यं॒ तद्दि॒वे तद्रु॒द्राय॒ स्वय॑शसे ।
मि॒त्राय॑ वोचं॒ वरु॑णाय स॒प्रथः॑ सुमृळी॒काय॑ स॒प्रथः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
दस्मो꣡ हि꣡ ष्मा वृ꣡षणम् पि꣡न्वसि त्व꣡चं
कं꣡ चिद् यावीर् अर꣡रुं शूर म꣡र्तियम्
परिवृण꣡क्षि म꣡र्तियम्
इ꣡न्द्रोत꣡ तु꣡भ्य° त꣡द् दिवे꣡
त꣡द् रुद्रा꣡य स्व꣡यशसे
मित्रा꣡य वोचं व꣡रुणाय सप्र꣡थः
सुमॄळीका꣡य+ सप्र꣡थः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
dasmáḥ ← dasmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
pínvasi ← √pinv- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sma ← sma (invariable)
{}
tvácam ← tvác- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
arárum ← aráru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
kám ← ká- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mártyam ← mártya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yāvīḥ ← √yu- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mártyam ← mártya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
parivr̥ṇákṣi ← √vr̥j- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
divé ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
rudrā́ya ← rudrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sváyaśase ← sváyaśas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sapráthaḥ ← sapráthas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
váruṇāya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vocam ← √vac- (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
sapráthaḥ ← sapráthas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sumr̥ḷīkā́ya ← sumr̥ḷīká- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
द॒स्मः । हि । स्म॒ । वृष॑णम् । पिन्व॑सि । त्वच॑म् । कम् । चि॒त् । या॒वीः॒ । अ॒ररु॑म् । शू॒र॒ । मर्त्य॑म् । प॒रि॒ऽवृ॒णक्षि॑ । मर्त्य॑म् ।
इन्द्र॑ । उ॒त । तुभ्य॑म् । तत् । दि॒वे । तत् । रु॒द्राय॑ । स्वऽय॑शसे ।
मि॒त्राय॑ । वो॒च॒म् । वरु॑णाय । स॒ऽप्रथः॑ । सु॒ऽमृ॒ळी॒काय॑ । स॒ऽप्रथः॑ ॥
Hellwig Grammar
- dasmo ← dasmaḥ ← dasma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “overlord.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ṣmā ← sma
- [adverb]
- vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- pinvasi ← pinv
- [verb], singular, Present indikative
- “swell; swell; overflow; abound.”
- tvacaṃ ← tvacam ← tvac
- [noun], accusative, singular, feminine
- “skin; bark; peel; hide; complexion; hide; Rasa; rind.”
- kaṃ ← kam ← ka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- yāvīr ← yāvīḥ ← yu
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “keep away; separate; ward off.”
- araruṃ ← ararum ← araru
- [noun], accusative, singular, masculine
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- martyam ← martya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- parivṛṇakṣi ← parivṛj ← √vṛj
- [verb], singular, Present indikative
- martyam ← martya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- indrota ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- tubhyaṃ ← tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dive ← div
- [noun], dative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rudrāya ← rudra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- svayaśase ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svayaśase ← yaśase ← yaśas
- [noun], dative, singular, masculine
- “fame; Yaśas.”
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- vocaṃ ← vocam ← vac
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- varuṇāya ← varuṇa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- saprathaḥ ← saprathas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “extensive; wide; extended.”
- sumṛᄆīkāya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumṛᄆīkāya ← mṛᄆīkāya ← mṛḍīka
- [noun], dative, singular, masculine
- “compassion; favor.”
- saprathaḥ ← saprathas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “extensive; wide; extended.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं दस्मो हि शत्रूणाम् उपक्षपणकर्ता खलु। अत एव कारणात् वृषणं स्वतो वर्षणशालं त्वचं संवरणवन्तं पुटबन्धनवदुदकवेष्टनवन्तं कं चित् जलधारिणं मेघं पिन्वसि निर्भिद्य सेचयसि । किंच मर्त्यं मर्त्यवत् अररुम् अरणशीलं गमनस्वभावं कंचिन्मेघं हे शूर विक्रान्त यावीः मिश्रयसि ॥ यौतेश्छान्दसे लुङि छान्दसः अडभावः ॥ अवर्षणेन गच्छन्तं बलान्निगृह्य वर्षयसीत्यर्थः । यथा शूरः कश्चित् बलवन्तं गच्छन्तं वैरिणं निगृह्य स्वीकरोति तद्वदित्यर्थः । तथा मर्त्यं मरणशीलं शीर्यमाणस्वभावं निरुदकं कंचिन्मेघं परिवृणक्षि सर्वतो वर्जयसि औदासीन्यं करोषीत्यर्थः । हे इन्द्र तत् तादृशं कर्म वर्षणरूपं सप्रथः सर्वतः पृथु यथा भवति तथा तुभ्यं वोचं ब्रवीमि । इन्द्र एव विशेष्यते । स्वयशसे स्वकीययशोयुक्ताय । तथा ‘दिवे उत त्वदाश्रयभूतायै द्युलोकदेवतायै अपि तत् तादृशं कर्म वोचं ब्रवीमि । उतशब्दोऽपिशब्दार्थः । वर्षणकर्मणो द्युदेवताया आनुकूल्यात् तस्या अपि वचनं युक्तम् । तथा रुद्राय जगतां दुःखद्रावयित्रे रोदनशीलाय वा अग्नये तत् वोचम् । ‘ रुद्रो वै क्रूरो यदयमग्निः ’ ( तै. सं. ६. २. ३. २ ) इति श्रुतेः रुद्रत्वम् । सोऽरोदीद्यदरोदीत्तद्रुद्रस्य रुद्रत्वम्’ (तै. सं. १. ५. १. १ ) इति श्रुतेः रोदनस्वभावत्वं प्रसिद्धम् । तस्य च आहुतिद्वारा वृष्ट्यनुकूलत्वात्तस्यापि कथनं युक्तम् । स्वयशसे इत्यस्य रुद्रायेत्यनेन वा संबन्धः संनिहितत्वाद्योग्यत्वाच्च । स्वकीययशोयुक्तायाग्नये इत्यर्थः । तथा मित्राय अहरभिमानिदेवतायै तत् वोचम् । वरुणाय रात्र्यभिमानिदेवतायै तद्वोचम् ।’ अहोरात्रे वै मित्रावरुणौ ’ ( तां. ब्रा. २५. १०, १० ), ’ अहोरात्राभ्यां खलु वै पर्जन्यो वर्षति’ ( तै. सं. २. १. ७.३) इति। तथा ’ मैत्रं वा अहर्वारूणी रात्रिः ’ ( तै. सं. २. १. ७.३ ) इत्यादिश्रुतिभ्यो मित्रावरुणयोरहोरात्राभिमानिदेवत्वम् । अत एव श्रुतेर्वृष्टिप्रदातृत्वात् ताभ्यामपि प्रथनं युक्तम् । सुमृळीकाय शोभनसुखयित्रे प्रजानाम् । एतत्सर्वत्र संबध्यते । उक्तेभ्यो देवेभ्यः सप्रथः सर्वतः पृथु अतिविस्तीर्णं यथा भवति तथा तद्वर्षणकर्म ब्रवीमि ॥
Wilson
English translation:
“You, the subduer (of adversaries), pierce every rain (confining) skin; you overtake, hero, every flying mortal (cloud), and abandon (it) when exhausted (of its water) for such glorious deed, Indra, I offer praise to you; to heaven; to the self-glorifying Rudra; to Mitra; (to each) the benefactor (of mankind) for such glorious (deed).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yāvir aruram martyam, parivṛṇakṣi martyam = you mix with the departing mortal, you abandon the mortal;
Martyam = cloud, the skin that contains the rain, vṛṣanam, tvacam, trying to escape, like an enemy, from the hero Śura; the second martyam = cloud, but after it has parted with its water, like an enemy who has been killed, and whom the victor abandons. [rudrāya svayaśase = to Rudra,i.e. Agni (rudro vai krūro yadayamagniḥ (Taittirīya Samhitā 6.2.3.2),possessed o fhis own fame, svakīyayaśo- yuktāya agnaye
Jamison Brereton
For as wondrous one you swell the bullish skin; you keep away every hostile mortal, o champion—(in that) you shun (that) mortal.
Indra, this to you and to heaven, this to self-glorious Rudra,
to Mitra and Varuṇa I proclaim at length—to the very merciful one at length.
Jamison Brereton Notes
What “swell the bullish skin” means isn’t clear. Geldner suggests that it refers to Indra giving in abundance. I interpr. it in conjunction with the phrase in the next hymn, I.130.8, mánave … tvácaṃ kṛṣṇā́m arandhayat “he made the black skin [=barbarians] subject to Manu.” If “black skin” is characteristic of our enemies, I suggest that the successfully swollen “bullish skin” refers to us, primed for battle.
My “(in that)” introducing c follows Geldner: some sort of subordination is required to account for the verbal accent on parivṛṇákṣi, since otherwise *pári vṛṇakṣi would be expected.
The placement of utá ‘and’ in d is peculiar, since it precedes a series of concatenated datives lasting through pāda g. See Klein DGRV I.357-58, though he can only describe, not explain, this effect.
Griffith
Thou, Mighty, pourest forth the hide that holds the rain, thou keepest far away, Hero, the wicked man, thou shuttest out the wicked man.
Indra, to thee I sing, to Dyaus, to Rudra glorious in himself,
To Mitra, Varuna I sing a far-famed hymn to the kind God a far-famed hymn.
Geldner
Denn du, der Meister, machst den bullengleichen Schlauch schwellen. Mögest du, Tapferer, jedwedem feindseligen Sterblichen wehren, indem du den Sterblichen übergehst. Sowohl dir, Indra, sag ich das, als dem Himmel und dem selbstherrlichen Rudra, dem Mitra, dem Varuna ganz ausführlich, dem barmherzigen ganz ausführlich.
Grassmann
Du herrlicher lässt schwellen auch den Regenschlauch, treibst fort, o Held, jedweden bösen Sterblichen, verschmähest solchen Sterblichen, Dir und dem Himmel singe ich, dem Rudra, dem selbstleuchtenden, Dem Varuna und Mitra dies erhabne Lied, Dem gnäd’gen dies erhabene.
Elizarenkova
Ведь ты, чудесный, делаешь бурдюк набухшим, (придавая ему) мужскую силу.
Ты, устраняешь, о герой, любого скупца – смертного,
Избегаешь (скупца-) смертного.
О Индра, тебе я хочу произнести это, а также небу,
Это – Рудре, обладающему собственным блеском,
Митре, Варуне – пространное (слово),
Милосердному – пространное (слово).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- विराडत्यष्टिः
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कौन संसार का उपकार करनेवाले होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शूर) शत्रुओं को मारनेवाले (इन्द्र) सभापति ! (हि) जिस कारण (दस्मः) शत्रुओं को विनाशनेहारे आप जिस (कञ्चित्) किसी (त्वचम्) धर्म के ढाँपनेवाले को (यावीः) पृथक् करते और (वृषणम्) विद्यादि गुणों के वर्षाने (अररुम्) वा दूसरे को उनकी प्राप्ति करानेवाले (मर्त्यम्) मनुष्य के समान (मर्त्यम्) मनुष्य को (परिवृणक्षि) सब ओर से छोड़ते स्वतन्त्रता देते वा (पिन्वसि) उसका सेवन करते हैं, इस कारण उस (स्वयशसे) स्वकीर्त्ति से युक्त (मित्राय) सबके मित्र के लिये वा (तुभ्यम्) आपके लिये (तत्) उस व्यवहार को (वोचम्) मैं कहूँ वा (दिवे) कामना करने (रुद्राय) दुष्टों को रुलाने (वरुणाय) श्रेष्ठ धर्म आचरण करने (सुमृळीकाय) और उत्तम सुख करनेवाले के लिये (सप्रथः) सब प्रकार के विस्तार से युक्त मनुष्य के समान (सप्रथः) प्रसिद्धि अर्थात् उत्तम कीर्त्तियुक्त (तत्) उस उक्त आपके उत्तम व्यवहार को (उत) तर्क-वितर्क से (स्म) ही कहूँ ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो मनुष्य सब मनुष्यों के लिये मित्रभाव से सत्य का उपदेश करते वा धर्म का सेवन करते, वे परम सुख के देनेवाले होते हैं ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शूरेन्द्र हि यतो दस्मस्त्वं यं कञ्चित् त्वचं यावीर्वृषणमररुं मर्त्यमिव मर्त्यं परिवृणक्षि पिन्वस्यतस्तस्मै स्वयशसे मित्राय तुभ्यं च तद्वोचं दिवे रुद्राय वरुणाय सुमृळीकाय सप्रथ इव सप्रथोऽहं तदुत स्म वोचम् ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः के जगदुपकारका भवन्तीत्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दस्मः) शत्रूणामुपक्षयिता (हि) यतः (स्म) एव। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (वृषणम्) विद्यावर्षकम् (पिन्वसि) सेवसे (त्वचम्) आच्छादकम् (कम्) (चित्) अपि (यावीः) अयावी पृथक् करोषि (अररुम्) प्रापकम् (शूर) शत्रूहिंसक (मर्त्यम्) मनुष्यम् (परिवृणक्षि) सर्वतस्त्यजसि (मर्त्यम्) मनुष्यमिव (इन्द्र) सभेश (उत) अपि (तुभ्यम्) (तत्) (दिवे) कामयमानाय (तत्) (रुद्राय) दुष्टानां रोदयित्रे (स्वयशसे) स्वकीयं यशः कीर्त्तिर्यस्य तस्मै (मित्राय) सुहृदे (वोचम्) उच्याम् (वरुणाय) वराय (सप्रथः) प्रथसा विस्तारेण युक्तम् (सुमृळीकाय) सुष्ठु सुखकराय (सप्रथः) सप्रसिद्धि ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मनुष्याः सर्वेभ्यो मनुष्येभ्यो मित्रभावेन सत्यमुपदिशन्ति धर्मं सेवन्ते ते परमसुखप्रदा भवन्ति ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जी माणसे सर्व माणसांसाठी मित्रत्वाच्या नात्याने सत्याचा उपदेश करतात व धर्माचा स्वीकार करतात ती अत्यंत सुख देणारी असतात. ॥ ३ ॥
04 अस्माकं व - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒स्माकं॑ व॒ इन्द्र॑मुश्मसी॒ष्टये॒ सखा॑यं वि॒श्वायुं॑ प्रा॒सहं॒ युजं॒ वाजे॑षु प्रा॒सहं॒ युज॑म् ।
अ॒स्माकं॒ ब्रह्मो॒तयेऽवा॑ पृ॒त्सुषु॒ कासु॑ चित् ।
न॒हि त्वा॒ शत्रुः॒ स्तर॑ते स्तृ॒णोषि॒ यं विश्वं॒ शत्रुं॑ स्तृ॒णोषि॒ यम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्माकं॑ व॒ इन्द्र॑मुश्मसी॒ष्टये॒ सखा॑यं वि॒श्वायुं॑ प्रा॒सहं॒ युजं॒ वाजे॑षु प्रा॒सहं॒ युज॑म् ।
अ॒स्माकं॒ ब्रह्मो॒तयेऽवा॑ पृ॒त्सुषु॒ कासु॑ चित् ।
न॒हि त्वा॒ शत्रुः॒ स्तर॑ते स्तृ॒णोषि॒ यं विश्वं॒ शत्रुं॑ स्तृ॒णोषि॒ यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
अस्मा꣡कं व इन्द्रम् उश्मसि इष्ट꣡ये
स꣡खायं विश्व꣡आयुम् प्रास꣡हं यु꣡जं
वा꣡जेषु प्रास꣡हं यु꣡जम्
अस्मा꣡कम् ब्र꣡ह्म ऊत꣡ये
अ꣡वा पृत्सु꣡षु का꣡सु चित्
नहि꣡ त्वा श꣡त्रु स्त꣡रते स्तृणो꣡षि यं꣡
वि꣡श्वं श꣡त्रुं स्तृणो꣡षि य꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
iṣṭáye ← iṣṭí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
uśmasi ← √vaś- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prāsáham ← prāsáh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sákhāyam ← sákhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
viśvā́yum ← viśvā́yu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yújam ← yúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prāsáham ← prāsáh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́jeṣu ← vā́ja- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yújam ← yúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
áva ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
{}
kā́su ← ká- (pronoun)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
pr̥tsúṣu ← pŕ̥t- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
nahí ← nahí (invariable)
{}
śátruḥ ← śátru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stárate ← √str̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
str̥ṇóṣi ← √str̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śátrum ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
str̥ṇóṣi ← √str̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्माक॑म् । वः॒ । इन्द्र॑म् । उ॒श्म॒सि॒ । इ॒ष्टये॑ । सखा॑यम् । वि॒श्वऽआ॑युम् । प्र॒ऽसह॑म् । युज॑म् । वाजे॑षु । प्र॒ऽसह॑म् । युज॑म् ।
अ॒स्माक॑म् । ब्रह्म॑ । ऊ॒तये॑ । अव॑ । पृ॒त्सुषु॑ । कासु॑ । चि॒त् ।
न॒हि । त्वा॒ । शत्रुः॑ । स्तर॑ते । स्तृ॒णोषि॑ । यम् । विश्व॑म् । शत्रु॑म् । स्तृ॒णोषि॑ । यम् ॥
Hellwig Grammar
- asmākaṃ ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- va ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- uśmasīṣṭaye ← uśmasi ← vaś
- [verb], plural, Present indikative
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- uśmasīṣṭaye ← iṣṭaye ← iṣṭi
- [noun], dative, singular, feminine
- “seeking.”
- sakhāyaṃ ← sakhāyam ← sakhi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- viśvāyum ← viśvāyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “lifelong.”
- prāsahaṃ ← prāsaham ← prāsah
- [noun], accusative, singular, masculine
- yujaṃ ← yujam ← yuj
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- vājeṣu ← vāja
- [noun], locative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- prāsahaṃ ← prāsaham ← prāsah
- [noun], accusative, singular, masculine
- yujam ← yuj
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- brahmotaye ← brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- brahmotaye ← ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- ‘vā ← avā ← av
- [verb], singular, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- pṛtsuṣu ← pṛt
- [noun], locative, plural
- “battle.”
- kāsu ← ka
- [noun], locative, plural, feminine
- “what; who; ka [pronoun].”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- nahi ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nahi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śatru ← śatruḥ ← śatru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- starate ← stṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “spread; kill; lay; cover.”
- stṛṇoṣi ← stṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “spread; kill; lay; cover.”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśvaṃ ← viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- śatruṃ ← śatrum ← śatru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- stṛṇoṣi ← stṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “spread; kill; lay; cover.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
सायण-भाष्यम्
हे ऋत्विजः अस्माकम् अस्मदर्थं वः युष्मदर्थं च इष्टये यागाय अभिमतैषणाय वा इन्द्रम् उश्मसि अभिमतं कामयामहे ॥ ‘वश कान्तौ’ । आदादिकः । इदन्तो मसिः । ‘ग्रहिज्या ’ इत्यादिना संप्रसारणम्॥ यद्वा । अस्माकं सखायम्’ इति संबन्धः । कीदृशमिन्द्रम् । सखायं सखिवदत्यन्तहितकारिणं समानख्यानं वा विश्वायुं विश्वेषां यागानां गन्तारं प्रासहं प्रकर्षेण शत्रूणां मर्षयितारम् ॥ सहेः क्विप्’। ‘ नहिवृति’ इत्यादिना उपसर्गस्य दीर्घः ॥ युजं सर्वदा युक्तं सहायभूतमित्यर्थः। पुनः स एव विशेष्यते । वाजेषु हवीरूपान्नेषु तद्वत्सु यज्ञेषु वा निमित्तभूतेषु प्रासहं यज्ञविघातिनः सहमानं युजम् अभिमतफलैर्युक्तं मरुद्भिर्वा । किंच हे इन्द्र अस्माकम् ऊतये रक्षणाय ब्रह्म परिवृढं कर्म अव रक्ष। कस्तत्र विशेष इति तत्राह। कासु चित् पृत्सु संग्रामेषु । ’ पृत्सु समत्सु (नि. २. १७. २१) इति संग्रामनामसु पाठात् तन्नामत्वम् । तेषु त्वा त्वां नहि स्तरते न हिनस्ति । विरोधमाचरति यं स्तृणोषि । यं विश्वं शत्रुं स्तृणोषि वारयसि स कश्चिदपि शत्रुः न हिनस्ति । तव महत्त्वेन सर्वे भीताः विधेया भवन्ति शत्रुभावं न कोऽप्याचरति अजातशत्रुत्वादित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“We desire, (priests), Indra to be present at your sacrifice, (he who is) our friend, the frequenter of all (ceremonies), the endurer (of enemies), the ally (of his worshippers), the patient expecter of (sacrificial) viands, associated (with the Maruts); do you, Indra, guard our holy rite for our preservation, for in whatsoever contests (you may engage), no enemy whom you oppose, prevails against you; you prevail over every enemy whom (you oppose).”
Jamison Brereton
We wish to seek Indra as a lifelong comrade for ourselves, a victorious yokemate—in the prize-contests a victorious yokemate.
(O Indra,) help our sacred formulations to help in every battle,
for a rival will not lay you low whom you lay low—any rival whom you lay low.
Jamison Brereton Notes
Both abc and de are constructed pleonastically(=redundant). In a(bc) the phrase uśmasīṣṭáye (i.e., uśmasi iṣṭáye) “we wish to seek” is semantically but not etymologically pleonastic(=redundant) (roots √vaś and √iṣ respectively), while in cd ūtáyé, ‘vā (i.e., ūtáye, ávā) “help to help” is both. When in fg we encounter the etymological figure stárate stṛṇóṣi (… stṛṇóṣi), we expect another pleonasm, but here of course the etymologically related words do not duplicate each other functionally because they have different subjects, though they do essentially mean the same thing: “(he) will (not) lay (you) low (whom) you lay low.” Because of this structural pattern in the verse, I do not follow Geldner’s (and others’) attempts to mitigate the pleonasm of abc (e.g., Geldner “Wir wünschen, dass … Indra … gern komme”).
The vaḥ in a is difficult to render in tr. I take it as the usual offhand address to the patrons on whose behalf we, the ritual officiants, perform all our actions. Because of the awkwardness I omitted it in the published translation, esp. since the benefit to 1st ps. “us” is so heavily emphasized by fronted full genitive asmā́kam (also in d). These fronted pronouns were also impossible to render in that position without violence to the English.
The positioning of yám in fg is worth a brief note. In f it appears immediately after the first word of its clause, stṛṇóṣi, a standard position. This happens also to be the last word of its clause. In the tag pāda g stṛṇóṣi yám takes the same position as in f, but since more material has been added at the front, the yám is now out of position.
Griffith
We wish our Indra here that he may further you, the Friend, beloved of all, the very strong ally, in wars the very strong ally
In all encounters strengthen thou our prayer to be a help to us.
No enemy–whom thou smitest down–subdueth thee, no enemy, whom thou smitest down.
Geldner
Wir wünschen, daß euch Indra als unser lebenslänglicher Freund gern komme, als überlegener siegreicher Verbündeter, als der in den Entscheidungskämpfen siegreiche Verbündete. Unser Segenswort bevorzuge zum Beistand in jedweden Kämpfen! Denn kein Feind wird dich niederstrecken, während du ihn niederstreckst, während du jeden Feind niederstreckst.
Grassmann
Wir wünschen unsern Indra zur Erquickung euch, den starken Helfer und den Freund, der Leben schafft, den starken Helfer in der Schlacht; In allen Kämpfen fördre du zu unsrer Hülfe das Gebet; Denn nimmer stürzet dich ein Feind, du stürzest ihn, du streckst zu Boden jeden Feind.
Elizarenkova
Мы хотим, чтобы наш Индра искал (добычу) для вас
Как друг на весь век, как могущественный союзник,
В состязаниях за награды – как могущественный союзник.
Поддерживая молитву, отдай предпочтение
Нашей – в любых сражениях!
Ведь ни один враг, кого ты сразишь, не сразит тебя, -
А ты сразишь всякого врага!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- अष्टिः
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को किनके साथ क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे हम लोग (अस्माकम्) हमारे और (वः) तुम्हारे (इन्द्रम्) परम ऐश्वर्य्ययुक्त वा (वाजेषु) राज जनों को प्राप्त होने योग्य (पृत्सुषु, कासु, चित्) किन्हीं सेनाओं में (प्रासहम्) उत्तमता से सहनशील (युजम्) और योगाभ्यासयुक्त धर्मात्मा पुरुष के समान (प्रासहम्) अतीव सहने (युजम्) और योग करनेवाले (विश्वायुम्) समग्र शुभ गुणों को पाये हुए (सखायम्) मित्र जन की (इष्टये) चाहे हुए पदार्थ की प्राप्ति के लिये (उश्मसि) कामना करते हैं, वैसे तुम भी कामना करो। हे विद्वान् ! (अस्माकम्) हमारी (ऊतये) रक्षा आदि होने के लिए आप (ब्रह्म) वेद की (अव) रक्षा करो, ऐसे हुए पर (यम्) जिस (विश्वम्) समग्र (शत्रुम्) शत्रुगण को (स्तृणोषि) आच्छादन करते अर्थात् अपने प्रताप से ढाँपते और (यम्) जिस विरोध करनेवाले को (स्तृणोषि) ढाँपते अर्थात् अपने प्रचण्ड प्रताप से रोकते वह (शत्रुः) शत्रु (त्वा) आपको (नहि) नहीं (स्तरते) ढाँपता है ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिये कि जितना सामर्थ्य हो सके उतने से बहुत मित्र करने को उत्तम यत्न करें परन्तु अधर्मी दुष्ट जन मित्र न करने चाहिये और न दुष्टों में मित्रपन का आचरण करना चाहिये, ऐसे हुए पर शत्रुओं का बल नहीं बढ़ता है ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यथा वयमस्माकं वो युष्माकं चेन्द्रं परमैश्वर्य्ययुक्तं वाजेषु पृत्सुषु कासु चित् प्रासहं युजमिव प्रासहं युजं विश्वायुं सखायमिष्टय उश्मसि तथा यूयमपि कामयध्वम्। हे विद्वन्नस्माकमूतये त्वं ब्रह्माऽव। एवं सति यं विश्वं स्तृणोषि यं च विरोधिनं स्तृणोषि स शत्रुस्त्वा नहि स्तरते ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः कैः सह किं कर्त्तव्यमित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्माकम्) (वः) युष्माकम् (इन्द्रम्) परमैश्वर्यम् (उश्मसि) कामयेमहि (इष्टये) इष्टप्राप्तये (सखायम्) मित्रम् (विश्वायुम्) प्राप्तसमग्रशुभगुणम् (प्रासहम्) प्रकृष्टतया सहनशीलम् (युजम्) योगयुक्तम् (वाजेषु) राजजनैः प्राप्तव्येषु (प्रासहम्) अतीवसोढारम् (युजम्) योक्तारम् (अस्माकम्) (ब्रह्म) वेदम् (ऊतये) रक्षाद्याय (अव) रक्ष। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (पृत्सुषु) संग्रामेषु। पृत्सुरिति संग्रामना०। निघं० २। १७। (कासु) (चित्) (नहि) (त्वा) त्वाम् (शत्रुः) (स्तरते) स्तृणोत्याच्छादयति। अत्र व्यत्ययेन शप्। (स्तृणोषि) आच्छादयसि (यम्) (विश्वम्) समग्रम् (शत्रुम्) विरोधिनम् (स्तृणोषि) आच्छादयसि (यम्) ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्यावच्छक्यं तावद्बहुमित्राणि कर्त्तुं प्रयतितव्यम्। परन्तु नाऽधार्मिकाः सखायः कार्य्याः न च दुष्टेषु मित्रता समाचरणीया। एवं सति शत्रूणां बलं नैव वर्द्धते ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी जितके सामर्थ्य असेल तितके मित्र बनविण्याचे प्रयत्न करावेत. धर्महीन दुष्ट लोकांशी मैत्री करू नये व दुष्टांशी मित्रत्वाच्या नात्याने वागू नये. असे वागल्याने शत्रूचे बळ वाढत नाही. ॥ ४ ॥
05 नि षू - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि षू न॒माति॑मतिं॒ कय॑स्य चि॒त्तेजि॑ष्ठाभिर॒रणि॑भि॒र्नोतिभि॑रु॒ग्राभि॑रुग्रो॒तिभिः॑ ।
नेषि॑ णो॒ यथा॑ पु॒राने॒नाः शू॑र॒ मन्य॑से ।
विश्वा॑नि पू॒रोरप॑ पर्षि॒ वह्नि॑रा॒सा वह्नि॑र्नो॒ अच्छ॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
नि षू न॒माति॑मतिं॒ कय॑स्य चि॒त्तेजि॑ष्ठाभिर॒रणि॑भि॒र्नोतिभि॑रु॒ग्राभि॑रुग्रो॒तिभिः॑ ।
नेषि॑ णो॒ यथा॑ पु॒राने॒नाः शू॑र॒ मन्य॑से ।
विश्वा॑नि पू॒रोरप॑ पर्षि॒ वह्नि॑रा॒सा वह्नि॑र्नो॒ अच्छ॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
नि꣡ षू꣡ नमा अ꣡तिमतिं क꣡यस्य चित्
ते꣡जिष्ठाभिर् अर꣡णिभिर् न꣡ ऊति꣡भिर्
उग्रा꣡भिर् उग्र ऊति꣡भिः
ने̃꣡षि णो य꣡था पुरा꣡
अनेनाः꣡ शूर म꣡न्यसे
वि꣡श्वानि पूरो꣡र् अ꣡प पर्षि व꣡ह्निर्
आसा꣡ व꣡ह्निर् नो अ꣡छ
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
átimatim ← átimati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
káyasya ← káya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nama ← √nam- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ní ← ní (invariable)
{}
sú ← sú (invariable)
{}
aráṇibhiḥ ← aráṇi- ~ aráṇī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
téjiṣṭhābhiḥ ← téjiṣṭha- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ugra ← ugrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ugrā́bhiḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
néṣi ← √nī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
purā́ ← purā́ (invariable)
{}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
anenā́ḥ ← anenás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mányase ← √man- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
{}
parṣi ← √pr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
pūróḥ ← pūrú- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
váhniḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ácha ← ácha (invariable)
{}
āsā́ ← ā́s- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
váhniḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नि । सु । न॒म॒ । अति॑ऽमतिम् । कय॑स्य । चि॒त् । तेजि॑ष्ठाभिः । अ॒रणि॑ऽभिः । न । ऊ॒तिऽभिः॑ । उ॒ग्राभिः॑ । उ॒ग्र॒ । ऊ॒तिऽभिः॑ ।
नेषि॑ । नः॒ । यथा॑ । पु॒रा । अ॒ने॒नाः । शू॒र॒ । मन्य॑से ।
विश्वा॑नि । पू॒रोः । अप॑ । प॒र्षि॒ । वह्निः॑ । आ॒सा । वह्निः॑ । नः॒ । अच्छ॑ ॥
Hellwig Grammar
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṣū ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- namātimatiṃ ← nama ← nam
- [verb], singular, Present imperative
- “bow; bend; condescend; worship; bend; lower.”
- namātimatiṃ ← atimatim ← atimati
- [noun], accusative, singular, feminine
- kayasya ← kaya
- [noun], genitive, singular, masculine
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- tejiṣṭhābhir ← tejiṣṭhābhiḥ ← tejiṣṭha
- [noun], instrumental, plural, feminine
- araṇibhir ← araṇibhiḥ ← araṇi
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “Araṇi.”
- notibhir ← nā ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- notibhir ← ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- ugrābhir ← ugrābhiḥ ← ugra
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- ugrotibhiḥ ← ugra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- ugrotibhiḥ ← ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- neṣi ← nī
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- ṇo ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- purānenāḥ ← purā
- [adverb]
- “once; earlier; first; purā [indecl.].”
- purānenāḥ ← anenāḥ ← anenas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “blameless; impeccant.”
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- manyase ← man
- [verb], singular, Present indikative
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- pūror ← pūroḥ ← pūru
- [noun], ablative, singular, masculine
- “Pūru; Pūru.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- parṣi ← pṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “protect; promote; rescue; help.”
- vahnir ← vahniḥ ← vahni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- āsā ← ās
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “mouth.”
- vahnir ← vahniḥ ← vahni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- accha ← acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र कयस्य कस्य चित् त्वद्भक्तस्य यजमानस्य अतिमतिम् अतिक्रान्तमननं विरूद्धमनस्कं शत्रुं नि षू नम नितरां सुष्ठु नामय अस्मत्प्रणतं कुरु ॥ अन्तर्भावितण्यर्थोऽयम् ॥ हे उग्र उद्गूर्णबल ऊतिभिः रक्षणैः प्रीतिभिर्वा युक्तः सन् तेजिष्ठाभिः अरणिभिर्न अतिशयेन तेजस्विभिः युद्धादिरूपैः मार्गैः इव ॥ तेजस्वच्छब्दात् अतिशायनिकः इष्ठन्। विन्मतोर्लुक् ।’ टेः’ इति टिलोपः। अतिमतिं वृत्रादिं यथा नामितवान् तथा अस्मद्विरोधिनमपीत्यर्थः । यद्वा । उत्तरत्रान्वयः । तेजिष्ठाभिः अरणिभिर्न तेजोयुक्तैः गमनसाधनैर्यज्ञादिमार्गैः यथा अस्मान् योजितवानसि तथा उग्राभिः प्रकाशिकाभिः ऊतिभिः रक्षणैः योगफलभूतैः नः अस्मान् नेषि नयसि अभिमतस्वर्गादिफलं प्रापयसीत्यर्थः ॥ नयतेश्छान्दसः शपो लुक् ॥ तत्र दृष्टान्तः । पुरा पूर्वस्मिन् काले अस्मत्पित्रादीन् यथा ऊतिभिः नीतवानसि तथा नेषि इत्यर्थः । हे शूर विक्रान्त त्वम् अनेनाः मन्यसे सर्वैरपापत्वेन अवबुध्यसे स्वर्गाद्यभिमतसाधकत्वादिति भावः । यद्वा । अनेनाः त्वमस्मानपि अनेनसः मन्यसे । किंच हे इन्द्र वह्निः वृष्ट्यादिप्रदानेन जगतां निर्वाहकः सन् पूरोः मनुष्यस्य यजमानस्य । पूरुरिति मनुष्यनाम, ‘पूरवः जगतः (नि. २. ३. २०) इति तन्नामसु पाठात्। तस्य विश्वानि सर्वाणि एनांसि अप पर्षि अपकृत्य पालयसि ॥ पृणातेश्छान्दसः शपो लुक् ॥ अतः नः अस्माकमपि आसा अन्तिके देवयजनदेशे अच्छ आभिमुख्येन आगत्य वह्निः अभिमतानां वोढा सन् अप अनभिमतम् अपकृत्य पर्षि अभिमतफलं पूरयसि ॥ ॥ १६ ॥
Wilson
English translation:
“Humble the adversary of every one (your worshippers) fierce (Indra), by your aids, like radiant paths, (to glory); by your powerful aids, gude us, hero, as you have guided our forefathers, for you are honoured (by all). You (Indra), who are the sustainer (of the world), remove all (the sins) of man; present at our sacrifice, you are the bearer (of good things).”
Jamison Brereton
Bow down the arrogance of every (rival) with your help like piercingly hot kindling sticks—with powerful help, powerful one.
Lead us as before: you are regarded as free of guilt, o champion.
Carry away all (the goods?) from Pūru, as draft-horse—*like the
draft-horse [=Agni] with his mouth, (carry them) to us.
Jamison Brereton Notes
I borrow śátru- ‘rival’ from 4fg to construe with the indefinite káyasya cid; cf. VIII.25.15 … vanúṣaḥ … abhímātiṃ káyasya cid “the arrogance of every zealot.” The phrase téjiṣṭhābhir aráṇibhiḥ “with piercingly hot kindling sticks” appears in Paruchepa’s I.127.4, which suggests that this phrase must constitute the simile and the ná is displaced to the right as in 1g. (Witzel Gotō try to avoid this difficulty by construing téjiṣṭhābhiḥ first with ūtíbhiḥ, but the nearby parallel makes that unlikely.) The relation between d and e is not clear. Geldner makes e part of the yáthā clause, but purā́seems to call for a past tense and mányase is a present. Moreover, as Oldenberg points out, yáthā purā́is a common self-contained tag. The problem, though, is that mányase is accented. Oldenberg suggests that it is accented because the clause is by its nature a Nebensatz. The published translation should probably have signaled this by “(in that)” vel sim.
What is going on in f is unclear, since, as Geldner points out, Pūru is depicted in a positive light in other nearby Paruchepa passages (I.130.7, 131.4). He suggests supplying énāṃsi with víśvāni, flg. Sāyaṇa, thus “carry away all (the guilts) from Pūru.” But this won’t work with g (as it should in the Atyaṣṭi template), because the guilt would be coming to us. Perhaps the poet is urging Indra to redistribute the goods of the patron (Pūru) to us.
This verse is one of the very few places in the Atyaṣṭi series in which the strict verbal repetition at the end of fg is breached (see also the next vs.). Here váhniḥ should be final in the pāda, but has been displaced by no ácha. I have no real explanation for this, save for the fact that when no ácha are adjacent they go last (I.165.3, III.35.1, IV.34.10), but this hardly seems a sufficient reason.
The g pāda is a syllable too short. I suggest that the simile particle ná has been haplologized in the sequence āsā́váhnir *ná no ácha. The descriptor āsā́váhni- (X.115.3) or more usually váhni- āsā́(I.76.4, VI.11.2, VI.19.9) ‘conveyor by mouth’ is otherwise used of Agni, which makes ritual sense; here, without the simile particle, it would have to be applied to Indra, which does not (hence Geldner’s diluted “Wortführer”). If I am correct, this is another example of a displaced ná simile marker; of course in this case āsā́váhniḥ would be a quasi-compound ‘conveyor-bymouth’.
Griffith
Bow down the overweening pride of every foe with succour like to kindling-wood in fiercest flame, with mighty succour, Mighty One.
Guide us, thou Hero, as of old, so art thou counted blameless still.
Thou drivest, as a Priest, all sins of man away, as Priest, in person, seeking us.
Geldner
Ducke fein den Hochmut eines jeden mit deinen Hilfen, die so rasch wirken wie die am raschesten feuerfangenden Reibhölzer, mit deinen gewaltigen Hilfen, du Gewaltiger! Führ uns ohne Vergewaltigung, so wie du früher dafür galtest, o Held! Alle Gewalttaten bring von Puru weg als Führer! Als Wortführer komm zu uns!
Grassmann
Auf, beuge nieder jedes Feindes Widerstand, mit starken Hülfen wie mit schärfster Flammenglut, mit starken Hülfen, starker du; So führe jetzt uns wie zuvor, du giltst als tadellos, o Held; Vom Menschen scheuchst zum Streit du fahrend alles Leid, zum Streite fahrend vor uns her.
Elizarenkova
Согни хорошенько высокомерие любого (врага)
(Своими) поддержками, подобными острейшим кускам дерева для трения,
Грозными поддержками, о грозный!
Веди нас, как прежде, –
Ты считаешься безгрешным, о герой!
Как возница прогони все (несчастья) прочь от Пуру,
Возница, устами (доставляющий) нам (блага)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- भुरिगतिशक्वरी
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
इस संसार में कौन सुख का देनेवाला होता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (उग्र) तेजस्वी (शूर) दुष्टों को मारनेवाले विद्वान् ! (तेजिष्ठाभिः) अतीव प्रातपयुक्त (अरणिभिः) सुख देनेवाली (उग्राभिः) तीव्र (ऊतिभिः) रक्षा आदि क्रियाओं (न) के समान (ऊतिभिः) रक्षाओं से (अतिमतिम्) अत्यन्त विचारवाली बुद्धि को (नि, नम) नमो अर्थात् नम्रता के साथ वर्त्तो वा (यथा) जैसे (अनेनाः) पापरहित मनुष्य (पुरा) पहिले उत्तम कामों की प्राप्ति करता वैसे (नः) हम लोगों को आप (मन्यसे) जानते और (सु, नेषि) सुन्दरता से अच्छे कामों को प्राप्त कराते वा (आसा) अपने पास (वह्निः) पहुँचानेवाले के समान (नः) हमको (अच्छ, पर्षि) अच्छे सींचते वा (कयस्य) विशेष ज्ञान देने और (पूरोः) पूरे विद्वान् मनुष्य के (चित्) भी (वह्निः) पहुँचानेवाले आप (विश्वानि) समग्र दुःखों को (अप) दूर करते हो सो आप हम लोगों के सेवन करने योग्य हो ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो मनुष्यों की बुद्धि को उत्तम रक्षा से बढ़ा कर पाप कर्मों में अश्रद्धा उत्पन्न करता, वही सभों को सुखों को पहुँचा सकता है ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे उग्र शूर विद्वंस्त्वं तेजिष्ठाभिररणिभिरुग्राभिरूतिभिर्नोतिभिरतिमतिं विनम। यथऽनेनाः पुरा नयति तथा नो मन्यसे सुनेष्यासा वह्निरिव नोऽच्छ पर्षि कयस्य पुरोश्चित् वह्निस्त्वं विश्वानि दुःखान्यपनेषि स त्वमस्माभिः सेवनीयोऽसि ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
कोऽत्र सुखदायी भवतीत्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नि) (सु) शोभने (नम) नम्रो भव (अतिमतिम्) अतिशयिता चासौ मतिश्च ताम् (कयस्य) विज्ञातुः (चित्) अपि (तेजिष्ठाभिः) अतिशयेन तेजस्विनीभिः (अरणिभिः) सुखप्रापिकाभिः (न) इव (ऊतिभिः) रक्षणाद्याभिः (उग्राभिः) तीव्राभिः (उग्र) तेजस्विन् (ऊतिभिः) रक्षणादिभिः (नेषि) (नः) अस्मान् (यथा) येन प्रकारेण (पुरा) पूर्वम् (अनेनाः) अविद्यमानमेनः पापं यस्य सः (शूर) दुष्टहिंसक (मन्यसे) जानासि (विश्वानि) सर्वाणि (पूरोः) विदुषो मनुष्यस्य। पूरव इति मनुष्यना०। निघं० २। ३। (अप) (पर्षि) सिञ्चसि (वह्निः) वोढा (आसा) अन्तिके (वह्निः) वोढा (नः) अस्मान् (अच्छ) शोभने ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यो मनुष्याणां बुद्धिं सुरक्षया वर्द्धयित्वा पापेष्वश्रद्धां जनयति स एव सर्वान् सुखानि नेतुं शक्नोति ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जो माणसाच्या बुद्धीचे उत्तम रक्षण करून वृद्धी करतो व पापामध्ये अश्रद्धा उत्पन्न करतो. तोच सर्वांना सुख देऊ शकतो. ॥ ५ ॥
06 प्र तद्वोचेयम् - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र तद्वो॑चेयं॒ भव्या॒येन्द॑वे॒ हव्यो॒ न य इ॒षवा॒न्मन्म॒ रेज॑ति रक्षो॒हा मन्म॒ रेज॑ति ।
स्व॒यं सो अ॒स्मदा नि॒दो व॒धैर॑जेत दुर्म॒तिम् ।
अव॑ स्रवेद॒घशं॑सोऽवत॒रमव॑ क्षु॒द्रमि॑व स्रवेत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र तद्वो॑चेयं॒ भव्या॒येन्द॑वे॒ हव्यो॒ न य इ॒षवा॒न्मन्म॒ रेज॑ति रक्षो॒हा मन्म॒ रेज॑ति ।
स्व॒यं सो अ॒स्मदा नि॒दो व॒धैर॑जेत दुर्म॒तिम् ।
अव॑ स्रवेद॒घशं॑सोऽवत॒रमव॑ क्षु॒द्रमि॑व स्रवेत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्दुः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
प्र꣡ त꣡द् वोचेयम् भ꣡वियाय इ꣡न्दवे
ह꣡व्यो न꣡ य꣡ इष꣡वान् म꣡न्म रे꣡जति
रक्षोहा꣡ म꣡न्म रे꣡जति
स्वयं꣡ सो꣡ अस्म꣡द् आ꣡ निदो꣡
वधइ꣡र् अजेत दुर्मति꣡म्
अ꣡व स्रवेद् अघ꣡शंसो अवतर꣡म्
अ꣡व क्षुद्र꣡म् इव स्रवेत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
bhávyāya ← bhávya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índave ← índu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
voceyam ← √vac- (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
hávyaḥ ← hávya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iṣávān ← iṣávant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mánma ← mánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
réjati ← √rej- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mánma ← mánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
rakṣohā́ ← rakṣohán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
réjati ← √rej- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
asmát ← ahám (pronoun)
{case:ABL, gender:M, number:PL}
nidáḥ ← níd- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svayám ← svayám (invariable)
{}
ajeta ← √aj- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
durmatím ← durmatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vadhaíḥ ← vadhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
agháśaṁsaḥ ← agháśaṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áva ← áva (invariable)
{}
avatarám ← avatarám (invariable)
{}
sravet ← √sru- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
áva ← áva (invariable)
{}
iva ← iva (invariable)
{}
kṣudrám ← kṣudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sravet ← √sru- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । तत् । वो॒चे॒य॒म् । भव्या॑य । इन्द॑वे । हव्यः॑ । न । यः । इ॒षऽवा॑न् । मन्म॑ । रेज॑ति । र॒क्षः॒ऽहा । मन्म॑ । रेज॑ति ।
स्व॒यम् । सः । अ॒स्मत् । आ । नि॒दः । व॒धैः । अ॒जे॒त॒ । दुः॒ऽम॒तिम् ।
अव॑ । स्र॒वे॒त् । अ॒घऽशं॑सः । अ॒व॒ऽत॒रम् । अव॑ । क्षु॒द्रम्ऽइ॑व । स्र॒वे॒त् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- voceyam ← vac
- [verb], singular, Aorist optative
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- bhavyāyendave ← bhavyāya ← bhū
- [verb noun], dative, singular
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- bhavyāyendave ← indave ← indu
- [noun], dative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- havyo ← havyaḥ ← hvā
- [verb noun], nominative, singular
- “raise; call on; call; summon.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- iṣavān ← iṣavat
- [noun], nominative, singular, masculine
- manma ← manman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- rejati ← rej
- [verb], singular, Present indikative
- “tremor; flicker.”
- rakṣohā ← rakṣaḥ ← rakṣas
- [noun], neuter
- “Rākṣasa; Rakṣas; rakṣas [word].”
- rakṣohā ← hā ← han
- [noun], nominative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- manma ← manman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- rejati ← rej
- [verb], singular, Present indikative
- “tremor; flicker.”
- svayaṃ ← svayam
- [adverb]
- “personally; spontaneously; svayam [word]; voluntarily.”
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asmad ← asmat ← mad
- [noun], ablative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- nido ← nidaḥ ← nid
- [noun], accusative, plural, feminine
- “derision; scoffer; contempt.”
- vadhair ← vadhaiḥ ← vadha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “killing; weapon; māraṇa; execution; destruction; vadh-; Vadha; dysfunction; punishment; kick.”
- ajeta ← aj
- [verb], singular, Present optative
- “drive; expel.”
- durmatim ← durmati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hate; envy.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- sraved ← sravet ← sru
- [verb], singular, Present optative
- “discharge; issue; run; filter; discharge; liquefy; ejaculate; fail; disappear; leak; fester.”
- aghaśaṃso ← agha
- [noun]
- “bad; dangerous; ill; iniquitous; bad.”
- aghaśaṃso ← śaṃsaḥ ← śaṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “speaking.”
- ‘vataram ← avataram
- [adverb]
- ava
- [adverb]
- “down.”
- kṣudram ← kṣudra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “small; despicable; kṣudra [word]; avaricious.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sravet ← sru
- [verb], singular, Present optative
- “discharge; issue; run; filter; discharge; liquefy; ejaculate; fail; disappear; leak; fester.”
सायण-भाष्यम्
भव्याय भवनशीलाय प्रतिदिनं कलाभिवृद्ध्या वर्धनशीलाय इन्दवे अमृतेन सर्वस्य क्लेदयित्रे तदर्थं तत् वक्ष्यमाणं कर्म स्तोत्रं वा प्र वोचेयं प्रकर्षेण वक्तुं शक्तो भूयासम् । स्तुतेरतिमहत्त्वादिति भावः । वचेः ‘लिङ्याशिष्यङ्’।‘वच उम्’ ॥ कस्य तदिति । यः इन्दुः इषवान् एषणवान् मन्म मननीयं स्तोत्रं कर्म वा उद्दिश्य रेजति गच्छति । रेजतिर्गत्यर्थः, ‘रेजति दध्यति’ (नि. २.१४. ६०.) इति तन्नामसु पाठात् । आगमने दृष्टान्तः। हव्यो न होतव्यः आह्वातव्यो वा हव्यः इन्द्र इव । प्रायेण ‘इन्द्र आगच्छ’ इत्यादिना इन्द्र एवाहूयते । स इव । स एव विशेष्यते । रक्षोहा यज्ञविघातकानां रक्षसां हन्ता मन्म तेषामेव कर्म हननादिरूपं रेजति गच्छति चालयति नाशयतीत्यर्थः । सः एव इन्दुः स्वयं निदः ॥ ‘ णिदि कुत्सायाम्’ । क्विप् । “ सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तता ॥ अस्मन्निन्दितुर्वैरिणः वधैः हननोपायैः॥ ‘हनश्च वधः’ इति भावे अप्; तत्संनियोगेन वधादेशः । स च अदन्तोऽन्तोदात्तः ॥ दुर्मतिं दुर्बुद्धिम् अस्मत् अस्मत्तः आ अजेत आक्षिपेत् अवनयेत् । किंच अघशंसः अघानां पापानां हिंसादीनां शंसिता स्तेनः अवतरम् अत्यन्तनिकृष्टम् अव स्वस्थानादवाङ्मुखो भूत्वा स्रवेत् गच्छतु अधः पतत्वित्यर्थः । अघशंसः स्तेनः, ‘अघशंसः वृकः’ (नि. ३. २४. १३) इति तन्नामसु पाठात् । अवस्रवणमेव प्रार्थ्यते । क्षुद्रमिव क्षेप्तुं शक्यमुदकादिकमिव । उदकं यथा तिष्ठति स्रवन्नश्यति तथा असावपीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“May I be competent to utter (praise) for the (Soma) libation, sustaining existence, which, like the (deity) to be invoked, (Indra), goes abounding with food to (each) venerable (rite); the destroyer (of rākṣasas) at (each) venerable (rite). May that (libation) of itself repress with chastisement the malevolence of him who reviles us; let the thief fall downwards (and perish), like a little (water) running down (a declivity).”
Jamison Brereton
I would proclaim this to the soma-drop that is to come, the refreshing (drop) that is to be poured and that, like him to be invoked [=Indra], sets my
thoughts atremble—the demon-smasher that sets my thoughts atremble. He himself should drive insults and bad thought away from us with his murderous weapons.
The utterer of evil should drain away lower than low [=be miscarried?]— like a little speck he should drain away.
Jamison Brereton Notes
The vs. begins a little oddly with a solemn proclamation to a drop (índave), but in my opinion this is actually indirectly evoking the word-play, esp. common in Maṇḍala IX, between índu- ‘drop’ and índra-, the more natural addressee here. The transition between drop and Indra is effected by the beginning of the next pāda, hávyo ná. I take hávya- as a pun; though the occurrences of this stem are overwhelmingly associated with the root √hū, hvā ‘invoke’, hence ‘to be invoked’, it could technically also be built to the root √hu ‘pour’, hence ‘to be poured’ (see the differently accented but identically formed havyá- ‘oblation’). I read hávyaḥ with both meanings here, with ‘to be invoked’ in the simile and referring to Indra and ‘to be poured’ directly referring to the drop. Both Indra and the drop stimulate the verbal skills of the poet. I see no reason to assume that the referent is Bhaga, pace Geldner, Renou (and tentatively Oldenberg). The rakṣohán- ‘demon-smasher’ in c may be, as often, soma, but is more likely Indra, given hantā́pāpásya rakṣásaḥ and rakṣoháṇam, both of Indra, in vs. 11.
The repeated final verb réjati (bc) is nicely echoed in e by (vadhaí)r ajeta.
The cmpd. aghá-śamṣa- finds its analytical parallel in I.128.5 śáṃsād aghā́t.
The lexeme áva √sru, lit. ‘flow down’, appears only here (fg) in the RV; I suggest that it may idiomatically mean ‘be miscarried, aborted’, and the kṣudrám ‘speck’ in g is the embryo/fetus. For abortion in a hostile context in this group of hymns, see I.127.3, at least acdg. to my interpretation.
Like the last verse, this one, quite unusually, disrupts the strict final repetition of the fg pādas, with áva sravet opening f, but distracted to áva … sravet in g. I again have no explanation for this.
Griffith
This may I utter to the present Soma-drop, which, meet to be invoked, with power, awakes the prayer, awakes the demon-slaying prayer.
May he himself with darts of death drive far from us the scorner’s hate.
Far let him flee away who speaketh wickedness and vanish like a mote of dust.
Geldner
Das möchte ich dem werdenden Somasaft sagen, der wie der anzurufende Freigebige das Denken erregt, als Unholdtöter das Denken erregt. Er möge selbst mit den Waffen die Tadler, die Mißgunst von uns treiben. Der Übelredende soll ganz vergehen, wie Ungeziefer vergehen.
Grassmann
Dem gegenwärt’gen Indu will ich künden dies, dem rufenswerthen, der mit Kraft Gebet erregt, den Unhold schlägt, Gebet erregt; Er treibe selbst von uns hinweg des Feindes Hass mit Keulenschlag, In weite Ferne fliege fort, wer Böses sinnt, er fliege gleich dem Staube fort.
Elizarenkova
Я хотел бы провозгласить это прекрасному соку,
Достойному призывов, который, словно богатый жертвенными дарами, возбуждает мысль,
Убийца ракшасов, возбуждает мысль.
Пусть он сам от нас (от)ринет завистников,
Смертельным оружием, (пусть оттолкнет) недоброжелательство.
Пусть изливается злоречивый все ниже и ниже,
Как мельчайшие брызги, пусть изливается!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- भुरिगष्टिः
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
किनके लिये विद्या देनी चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - मैं (स्वयम्) आप जैसे (हव्यः) स्वीकार करने योग्य (रक्षोहा) दुष्ट गुण, कर्म, स्वभाववालों को मारनेवाला (मन्म) विचार करने योग्य ज्ञान का (रेजति) संग्रह करते हुए के (न) समान (यः) जो (इषवान्) ज्ञानवान् (मन्म) जानने योग्य व्यवहार को (रेजति) संग्रह करता है (तत्) उस उपदेश करने योग्य ज्ञान को (भव्याय) जो विद्याग्रहण की इच्छा करनेवाला होता है उस (इन्दवे) आर्द्र अर्थात् कोमल हृदयवाले के लिये (प्र, वोचेयम्) उत्तमता से कहूँ जो (अस्मत्) हमसे शिक्षा पाकर (वधैः) मारने के उपायों से (निदः) निन्दा करनेहारों और (दुर्मतिम्) दुष्टमतिवाले जन को (अजेत) दूर करे (सः) वह (अवतरम्) अधोमुखी लज्जित मुखवाले पुरुष को (क्षुद्रमिव) तुच्छ आशयवाले के समान (अव, स्रवेत्) उसके स्वभाव से विपरीत दण्ड देवे और (अघशंसः) जो पाप की प्रशंसा करता वह चोर, डाँकू, लम्पट, लबाड़ आदि जन (अव, आ, स्रवेत्) अपने स्वभाव से अच्छे प्रकार उलटी चाल चले ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। अध्यापक विद्वान् जो शुभ गुण, कर्म, स्वभाववाले विद्यार्थी हैं, उनके लिये प्रीति से विद्याओं को देवे और निन्दा करनेहारे चोरों को निकाल देवे और आप भी सदैव धर्मात्मा हो ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: अहं स्वयं यथा हव्यो रक्षोहा मन्म रेजति न य इषवान् मन्म रेजति तद्भव्यायेन्दवे प्रवोचेयम्। योऽस्मत् शिक्षां प्राप्य वधैर्निदो दुर्मतिं चाजेत सोऽवतरं क्षुद्रमिवावस्रवेत्। योऽघशंसोवास्रवेत् तं वाढं दण्डयेत् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
केभ्यो विद्या देयेत्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (तत्) उपदेश्यं ज्ञानम् (वोचेयम्) उपदिशेयम् (भव्याय) यो विद्याग्रहणेच्छुर्भवति तस्मै (इन्दवे) आर्द्राय (हव्यः) होतुमादातुमर्हः (न) इव (यः) (इषवान्) ज्ञानवान् (मन्म) मन्तुं योग्यं ज्ञानम् (रेजति) उपार्जति (रक्षोहा) दुष्टगुणकर्मस्वभावहन्ता (मन्म) ज्ञातुं योग्यम् (रेजति) उपार्जति (स्वयम्) (सः) (अस्मत्) (आ) (निदः) निन्दकान् (वधैः) हननैः (अजेत) प्रक्षिपेत्। अत्र व्यत्ययेनात्मनेपदम्। (दुर्मतिम्) दुष्टा चासौ मतिश्च ताम् (अव) वैपरीत्ये (स्रवेत्) गमयेत् (अघशंसः) योऽघं पापं शंसति सः (अवतरम्) अवाङ्मुखम् (अव) (क्षुद्रमिव) यथा क्षुद्राऽऽशयम् (स्रवेत्) दण्डयेत् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। विद्वान् ये शुभगुणकर्मस्वभावा विद्यार्थिनः सन्ति तेभ्यः प्रीत्या विद्याः प्रदद्यात्। निन्दकान् चोरान् निस्सारयेत् स्वयमपि सदा धार्मिकः स्यात् ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे शुभ गुण कर्म स्वभावाचे विद्यार्थी असतात. त्यांना अध्यापकांनी प्रेमाने विद्या द्यावी व निंदा करणाऱ्या चोरांना दूर करावे आणि स्वतः सदैव धार्मिक असावे. ॥ ६ ॥
07 वनेम तद्धोत्रया - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व॒नेम॒ तद्धोत्र॑या चि॒तन्त्या॑ व॒नेम॑ र॒यिं र॑यिवः सु॒वीर्यं॑ र॒ण्वं सन्तं॑ सु॒वीर्य॑म् ।
दु॒र्मन्मा॑नं सु॒मन्तु॑भि॒रेमि॒षा पृ॑चीमहि ।
आ स॒त्याभि॒रिन्द्रं॑ द्यु॒म्नहू॑तिभि॒र्यज॑त्रं द्यु॒म्नहू॑तिभिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
व॒नेम॒ तद्धोत्र॑या चि॒तन्त्या॑ व॒नेम॑ र॒यिं र॑यिवः सु॒वीर्यं॑ र॒ण्वं सन्तं॑ सु॒वीर्य॑म् ।
दु॒र्मन्मा॑नं सु॒मन्तु॑भि॒रेमि॒षा पृ॑चीमहि ।
आ स॒त्याभि॒रिन्द्रं॑ द्यु॒म्नहू॑तिभि॒र्यज॑त्रं द्यु॒म्नहू॑तिभिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
वने꣡म त꣡द् धो꣡तरया चित꣡न्तिया
वने꣡म रयिं꣡ रयिवः सुवी꣡रियं
रण्वं꣡ स꣡न्तं सुवी꣡रियम्
दुर्म꣡न्मानं सुम꣡न्तुभिर्
आ꣡ ईम् इषा꣡ पृचीमहि
आ꣡ सत्या꣡भिर् इ꣡न्दरं+ द्युम्न꣡हूतिभिर्
य꣡जत्रं द्युम्न꣡हूतिभिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
citántyā ← √cit- (root)
{case:INS, gender:F, number:SG, tense:AOR, voice:ACT}
hótrayā ← hótrā- 2 (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vanéma ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rayivaḥ ← rayivánt- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vanéma ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
raṇvám ← raṇvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sántam ← √as- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
durmánmānam ← durmánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sumántubhiḥ ← sumántu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
īm ← īm (invariable)
{}
iṣā́ ← íṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
pr̥cīmahi ← √pr̥c- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dyumnáhūtibhiḥ ← dyumnáhūti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
satyā́bhiḥ ← satyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
dyumnáhūtibhiḥ ← dyumnáhūti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
yájatram ← yájatra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
व॒नेम॑ । तत् । होत्र॑या । चि॒तन्त्या॑ । व॒नेम॑ । र॒यिम् । र॒यि॒ऽवः॒ । सु॒ऽवीर्य॑म् । र॒ण्वम् । सन्त॑म् । सु॒ऽवीर्य॑म् ।
दुः॒ऽमन्मा॑नम् । सु॒मन्तु॑ऽभिः । आ । ई॒म् । इ॒षा । पृ॒ची॒म॒हि॒ ।
आ । स॒त्याभिः॑ । इन्द्र॑म् । द्यु॒म्नहू॑तिऽभिः । यज॑त्रम् । द्यु॒म्नहू॑तिऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- vanema ← van
- [verb], plural, Present optative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- taddhotrayā ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- taddhotrayā ← hotrayā ← hotrā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hotrā [word]; Hautra.”
- citantyā ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- vanema ← van
- [verb], plural, Present optative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- rayivaḥ ← rayivas ← rayivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rich.”
- suvīryaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryaṃ ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- raṇvaṃ ← raṇvam ← raṇva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “agreeable; happy; delightful; gay.”
- santaṃ ← santam ← as
- [verb noun], accusative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- suvīryam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryam ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- durmanmānaṃ ← durmanmānam ← durmanman
- [noun], accusative, singular, masculine
- sumantubhir ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumantubhir ← mantubhiḥ ← mantu
- [noun], instrumental, plural, feminine
- em ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- em ← īm ← īṃ
- [adverb]
- iṣā ← iṣ
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- pṛcīmahi ← pṛc
- [verb], plural, Aorist optative
- “mix; unite.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- satyābhir ← satyābhiḥ ← satya
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “true; real; real; faithful; good.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dyumnahūtibhir ← dyumna
- [noun], neuter
- “magnificence.”
- dyumnahūtibhir ← hūtibhiḥ ← hūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “invocation.”
- yajatraṃ ← yajatram ← yajatra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “adorable.”
- dyumnahūtibhiḥ ← dyumna
- [noun], neuter
- “magnificence.”
- dyumnahūtibhiḥ ← hūtibhiḥ ← hūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वयं यजमानाः तत् तादृशं स्तुत्यं तव रूपं यद्वा तत् ते वयं चितन्त्या तव गुणान् ज्ञापयन्त्या ॥ ‘ चिती संज्ञाने ‘। अस्मात् ण्यन्तात् शतरि व्यत्ययेन शः ॥ होत्रया होमसाधनभूतया स्तुतिरूपया वाचा वनेम संभजेम यद्वा शब्दयेम स्तुतिं करवामेत्यर्थः । होत्रेति वाङ्नाम, ‘होत्रा गी: (नि. १.११.३५) इति तन्नामसु पाठात् । किंचैवं स्तोतारो वयमपि हे रयिवः विशिष्टधनवन्निन्द्र रयिं धनं वनेम संभजेम । कीदृशं रयिम् । सुवीर्यं शोभनसामर्योन्पेतं रण्वं रमणीयं गन्तव्यं वा अर्थिभिः सन्तं सर्वदा वर्तमानं यज्ञादिद्वारा बहुशः दीयमानमपि प्रवर्धमानम् । पुनस्तदेव विशेष्यते । सुवीर्यं शोभनपुत्रभृत्याद्युपेतं धनेन तेषां संपादयितुं शक्यत्वात् ॥ वीरवीर्यौ च ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् ॥ किंच हे इन्द्र दुर्मन्मानं दुःखेन मन्तुं शक्यं त्वां तव महिम्नोऽतिमहत्त्वात् सुमन्तुभिः शोभनैर्मननैः तत्साधनैः स्तोत्रैर्वा इषा हवीरूपेणान्नेन च आ पृचीमहि सर्वतः संपृक्ता भूयास्म । यद्वा । इषा अन्नेन निमित्तेन । पूर्वं धनस्य प्रार्थितत्वात् इदानीमन्नं प्रार्थ्यते ॥ ‘पृची संपर्के । लिङि छान्दसो विकरणस्य लुक् ॥ किंच यजत्रं यागनिष्पादकम् इन्द्रं सत्याभिः अविसंवादिनीभिः यथाभिलाषमुपजायमानफलाभिः द्युम्नहूतिभिः ‘हरिव आगच्छ मेधातिथेर्मेषे इत्याह्वानैरित्यर्थः । पुनस्ता एव विशेष्यन्ते । द्युम्नहूतिभिः हविर्लक्षणान्ननिमित्तैराह्वानैः आ पृचीमहि इति शेषः । ‘ द्युम्नं द्योततेर्यशो वान्नं वा’ (निरु. ५. ५) इति यास्कः ॥
Wilson
English translation:
“We praise, you, Indra, with praises, making known (your glory); we solicit, giver of riches, the wealth that bestows vigour, that is agreeable, durable, and the support of progeny. May we (ever) be possessed of (abundant) food, through the praises of you, whom it is difficult adequately to honour; may we attain the adorable (Indra) by true and earnest invocations; by invocations, (offering sacrificial) food.”
Jamison Brereton
Might we win with our conspicuous invocation [/oblation]; might we win wealth, o wealthy one, and an abundance of heroes—(wealth) that is delightful and an abundance of heroes.
When he has bad thoughts (toward us) we would engorge him with (words) good to think about and with refreshment—
Indra (we would engorge) with invocations to heavenly brilliance that come true—the one worthy of the sacrifice with invocations to
heavenly brilliance.
Jamison Brereton Notes
The pun on hávya- in 6b is continued by the same double meaning in hótrā-, a stem that by most accounts does belong both to √hū and √hu. (The standard tr.
only render it by ‘oblation’ here, however.) The fem. citántī-, which looks like a participle to a 6th cl. pres. or (so Wh Rts.) a root aor., is formally isolated and requires metrical distraction. Grassmann suggests (on no particular basis) emending to *cetáyantyā, but how would such a corruption arise? Witzel Gotō’s *citáyantyā is more plausible but perhaps unnecessary. Lowe (Participles 289) takes it as a Caland adjective beside citrá-, but this also seems unnecessary.
The part. sántam in c at first seems pleonastic(=redundant); it does not have its regular concessive value. But it was most likely included here in order to indicate which noun the adj. raṇvám modifies. By itself raṇvám could qualify either rayím or survī́ryam in b, but sántam identifies it as a masc. and therefore belonging to rayím, since suvī́ryam is neut. (Witzel Gotō’s use of suvī́ryam as an adj. with rayím in bc is contrary to the usage of this stem elsewhere.)
Griffith
By thoughtful invocation this may we obtain, obtain great wealth, O Wealthy One, with Hero sons, wealth that is sweet with hero sons.
Him who is wroth we pacify with sacred food and eulogies,
Indra the Holy with our calls inspired and true, the Holy One with calls inspired.
Geldner
Wir möchten dies durch ein ausgezeichnetes Opfer gewinnen, den Schatz gewinnen, du Schatzreicher, eine Schar von Meistern. Den Ungnädigen wollen wir mit günstigen Namen, mit Labsal überhäufen, mit wahrhaften Rufen der Begeisterung den Indra, den verehrungswürdigen mit Rufen der Begeisterung den Indra, den verehrungswürdigen mit Rufen der Begeisterung.
Grassmann
Durch unsern Ruf, der dich erinnert, werd’ uns das, und heldenreiches Gut, o reicher, werde uns, das reich an Helden uns erfreut; Den, welcher zürnt, versöhnen wir durch Opfer und durch Sühnespruch, Den Indra sühnen wir mit heil’gem Ruf um Kraft, mit Ruf um Kraft den heiligen.
Elizarenkova
Мы хотим добыть это блистательным жертвенным возлиянием,
Мы хотим добыть богатство, о повелитель богатства, обилие здоровых мужей,
(Богатство,) дающее радость, обилие здоровых мужей!
Недоброжелательного – благоприятными (именами),
Жертвенным подкреплением мы хотели бы осыпать,
Индру – истинными призывами-поощрениями,
Достойного жертв – призывами-поощрениями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- स्वराडतिशक्वरी
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर माता आदि को सन्तान कैसे उपदेशों से समझाने चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (रयिवः) धनवान् ! जैसे हम लोग (होत्रया) ग्रहण करने योग्य (चितन्त्या) चेतानेवाली बुद्धिमती (=बुद्धिमानी) से जिस ज्ञान का (वनेम) अच्छे प्रकार सेवन करें वा (सुवीर्यम्) श्रेष्ठ पराक्रमयुक्त (रयिम्) धन तथा (सन्तम्) वर्त्तमान (रण्वम्) उपदेश करनेवाले (सुवीर्य्यम्) विद्या और धर्म से उत्तम आत्मा के बल का (वनेम) सेवन करें वा (सुमन्तुभिः) उत्तम विद्यायुक्त पुरुषों और (ईम्) पाने योग्य (इषा) इच्छा से (दुर्मन्मानम्) दुष्ट जन मान करनेहारे को जो मारनेवाला उसका (आ, पृचीमहि) अच्छे प्रकार सम्बन्ध करें तथा (द्युम्नहूतिभिः) धन वा यश की बातचीतों से (यजत्रम्) अच्छे प्रकार सङ्ग करने योग्य व्यवहार के समान (सत्याभिः) सत्य आचरणयुक्त (द्युम्नहूतिभिः) धनविषयक बातों से (इन्द्रम्) परम ऐश्वर्य का (आ) अच्छे प्रकार सम्बन्ध करें वैसे (तत्) उक्त समस्त व्यवहार को आप भजो और उससे सम्बन्ध करो ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। माता और पिता आदि को वा विद्वानों को चाहिये कि अपने सन्तानों को इस प्रकार उपदेश करें कि जो हमारे धर्म के अनुकूल काम हैं, वे आचरण करने योग्य किन्तु और काम आचरण करने योग्य नहीं, ऐसे सत्याचरणों और परोपकार से निरन्तर ऐश्वर्य्य की उन्नति करनी चाहिये ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे रयिवो यथा वयं होत्रया चितन्त्या यद् ज्ञानं वनेम सुवीर्यं रयिं सन्तं रण्वं सुवीर्यं च वनेम सुमन्तुभिरीमिषा च दुर्मन्मानमापृचीमहि द्युम्नहूतिभिर्यजत्रमिव सत्याभिद्युम्नहूतिभिरिन्द्रमापृचीमहि तथा तदेतत्सर्वे त्वं वन पृङ्क्ष्व ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मात्रादिभिः सन्तानाः कथमुपदेष्टव्या इत्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वनेम) संभजेम (तत्) विज्ञानम् (होत्रया) आदातुमर्हया (चितन्त्या) बुद्धिमत्या (वनेम) विभज्य दद्याम (रयिम्) श्रियम् (रयिवः) श्रीमन् (सुवीर्यम्) श्रेष्ठपराक्रमम् (रण्वम्) उपदेशकम् (सन्तम्) वर्त्तमानम् (सुवीर्यम्) विद्याधर्माभ्यां सुष्ठ्वात्मबलम् (दुर्मन्मानम्) यो दुष्टं मन्यते स दुर्मन् यस्तं मिनाति तम् (सुमन्तुभिः) शोभनविद्यायुक्तैः (आ) समन्तात् (ईम्) प्राप्तव्यया (इषा) इच्छया (पृचीमहि) सम्बन्धीयाम (आ) (सत्याभिः) सत्याचरणान्विताभिः (इन्द्रम्) परमैश्वर्यम् (द्युम्नहूतिभिः) द्युम्नस्य धनस्य यशसो वाऽऽह्वानैः (यजत्रम्) सङ्गन्तव्यम् (द्युम्नहूतिभिः) ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मातापित्रादिभिर्विद्वद्भिर्वा स्वसन्ताना इत्थमुपदेष्टव्या यान्यस्माकं धर्म्याणि कर्माणि तान्याचरणीयानि नो इतराणि एवं सत्याचरणैः परोपकारेणैश्वर्यं सततमुन्नेयम् ॥ ७ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माता व पिता इत्यादींनी व विद्वानांनी आपल्या संतानांना या प्रकारचा उपदेश करावा की आमचे जे काम धर्मानुकूल आहे त्यांचे आचरण करा; परंतु अयोग्य कामाचे आचरण करू नका. असे सत्याचरण व परोपकार करून सदैव ऐश्वर्य वाढवावे. ॥ ७ ॥
08 प्रप्रा वो - अतिशक्वरी
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रप्रा॑ वो अ॒स्मे स्वय॑शोभिरू॒ती प॑रिव॒र्ग इन्द्रो॑ दुर्मती॒नां दरी॑मन्दुर्मती॒नाम् ।
स्व॒यं सा रि॑ष॒यध्यै॒ या न॑ उपे॒षे अ॒त्रैः ।
ह॒तेम॑स॒न्न व॑क्षति क्षि॒प्ता जू॒र्णिर्न व॑क्षति ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्रप्रा॑ वो अ॒स्मे स्वय॑शोभिरू॒ती प॑रिव॒र्ग इन्द्रो॑ दुर्मती॒नां दरी॑मन्दुर्मती॒नाम् ।
स्व॒यं सा रि॑ष॒यध्यै॒ या न॑ उपे॒षे अ॒त्रैः ।
ह॒तेम॑स॒न्न व॑क्षति क्षि॒प्ता जू॒र्णिर्न व॑क्षति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अतिशक्वरी
Thomson & Solcum
प्र꣡-प्रा वो अस्मे꣡ स्व꣡यशोभिर् ऊती꣡
परिवर्ग꣡ इ꣡न्दरो+ दुर्मतीनां᳐꣡
द꣡रीमन् दुर्मतीना᳐꣡म्
स्वयं꣡ सा꣡ रिषय꣡ध्यै
या꣡ न उपेषे꣡ अत्रइः꣡
हते꣡म् असन् न꣡ वक्षति
क्षिप्ता꣡ जूर्णि꣡र् न꣡ वक्षति
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
prá-pra ← prá (invariable)
{}
sváyaśobhiḥ ← sváyaśas- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
durmatīnā́m ← durmatí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
parivargé ← parivargá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
dárīman ← dárīman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
durmatīnā́m ← durmatí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
riṣayádhyai ← √riṣ- (root)
{case:DAT, number:SG}
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
svayám ← svayám (invariable)
{}
atraíḥ ← atrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
upeṣé ← √īṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
asat ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
hatā́ ← √han- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, non-finite:PPP}
īm ← īm (invariable)
{}
ná ← ná (invariable)
{}
vakṣati ← √vah- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
jūrṇíḥ ← jūrṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
kṣiptā́ ← √kṣip- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, non-finite:PPP}
ná ← ná (invariable)
{}
vakṣati ← √vah- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
प्रऽप्र॑ । वः॒ । अ॒स्मे इति॑ । स्वय॑शःऽभिः । ऊ॒ती । प॒रि॒ऽव॒र्गे । इन्द्रः॑ । दुः॒ऽम॒ती॒नाम् । दरी॑मन् । दुः॒ऽम॒ती॒नाम् ।
स्व॒यम् । सा । रि॒ष॒यध्यै॑ । या । नः॒ । उ॒प॒ऽई॒षे । अ॒त्रैः ।
ह॒ता । ई॒म् । अ॒स॒त् । न । व॒क्ष॒ति॒ । क्षि॒प्ता । जू॒र्णिः । न । व॒क्ष॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- prā ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- asme ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- svayaśobhir ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svayaśobhir ← yaśobhiḥ ← yaśas
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “fame; Yaśas.”
- ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- parivarga ← parivarge ← parivarga
- [noun], locative, singular, masculine
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- durmatīnāṃ ← durmatīnām ← durmati
- [noun], genitive, plural, masculine
- “stupid.”
- darīman
- [noun], locative, singular, masculine
- durmatīnām ← durmati
- [noun], genitive, plural, masculine
- “stupid.”
- svayaṃ ← svayam
- [adverb]
- “personally; spontaneously; svayam [word]; voluntarily.”
- sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- riṣayadhyai ← reṣay ← √riṣ
- [verb noun]
- yā ← yad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- upeṣe ← upeṣ ← √iṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- atraiḥ ← atra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- hatem ← hatā ← han
- [verb noun], nominative, singular
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- hatem ← īm ← īṃ
- [adverb]
- asan ← asat ← as
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vakṣati ← vah
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- kṣiptā ← kṣip
- [verb noun], nominative, singular
- “fill into; add; put; throw; insert; submerge; pour; mix; ignite; shoot; hurl; vilify; reject; join; put on; stow; stack; throw.”
- jūrṇir ← jūrṇiḥ ← jūrṇi
- [noun], nominative, singular, feminine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vakṣati ← vah
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋत्विजः वः युष्मदर्थम् अस्मे अस्मदर्थं च अयम् इन्द्रः स्वयशोभिः स्वकीययशोयुक्तैः ऊती ऊतिभिः रक्षणैः दुर्मतीनां दुर्मननयुक्तानां विरोधिनां परिवर्गे परितो वर्जने निमित्तभूते सति प्रप्र प्रकृष्टो भवति समर्थो भवतीत्यर्थः। द्विर्भावः पादपूरणः । यद्वा । हे ऋत्विजः वः युष्मदर्थम् अस्मे अस्माकं संबन्धिभिः स्वयशोभिः स्वयमेव अन्यनैरपेक्ष्येण स्तोतुं समर्थैः स्तोत्रैः तुष्टः सन् ऊती ऊतौ रक्षणे प्रप्र प्रकृष्टो भवति ॥ उपसर्गश्रुतेर्योग्यक्रियाध्याहारः ॥ कुत्रेति तदुच्यते । दुर्मतीनां दुष्टानां परिवर्गे परितो वर्जनवति संग्रामे यागे वा । पुनः स एव विशेष्यते। दुर्मतीनां दुष्टबहुमानवतां हननबुद्धीनां दरीमन् दरीमणि अतिशयेन दारयितरि । एवमिन्द्रे सम्यक् पालयति सति अत्रैः भक्षकैः अस्मद्विरोधिभिः या जूर्णिः जववती सेना। जूर्णिर्जवतेर्वा द्रवतेर्वा दूनोतेर्वा (निरु. ६. ४) इति यास्कः। नः अस्मान् प्रति रिषयध्यै हिंसितुम् ॥ रिषेर्ण्य॑न्तात् तुमर्थे शध्यैप्रत्ययः ॥ उपेषे उपगन्तुमस्मान् प्राप्तुम् ॥ ‘ ईङ गतौ । तुमर्थे क्सेप्रत्ययः ॥ क्षिप्ता प्रेरिता सा सेना स्वयं हतेमसत् हिंसितैवासीत् । न वक्षति अस्मान्न वहेत् न प्राप्नोति । तथा अस्मद्धिंसकान् शत्रूनपि पुनः न वक्षति न वहति ॥ वहेर्लेटि अडागमः । ‘सिब्बहुलम्’ इति सिप् ॥ इन्द्रसामर्थ्येन तत्रैव नष्टाभूदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Indra is powerful in discomfiture of the malevolent by his self-glorifying aids, (granted) unto you and unto us; (he is) the tearer o fthe malevolent (to pieces); the impetuous ogre that was sent against us by devouring (foes) to destroy us, has been itself destroyed; it will not reach us; it will not do us harm.”
Jamison Brereton
(Let) Indra (be) more and more preeminent among us with his
self-glorious help in the shunning of bad thoughts—in the shattering of bad thoughts.
She herself [=Bad Thought] is to be harmed who has sought us out
with her devourers.
She will be smashed, she will not wax strong—like a firebrand flung
aside she will not wax strong.
Jamison Brereton Notes
With the repeated prá-pra I supply a form of the copula for the idiom prá √as ‘be preeminent’.
Note the common use of instr. pl. adj. (here sváyaśobhiḥ) with (apparent) sg.
pāda-final ūtī́. This interpr. seems preferable to Witzel Gotō, who supply “gods” with the pl.
adj. and take ūtī́separately.
As in 4a this clause contains both a full 1st pl. pronoun (asmé) and the enclitic 2nd pl. vaḥ. As there, I think the 2nd ps. referent is the patrons, in addition to the 1st ps.
ritual officiants, but, once again, a tr. “be preeminent among us for you” seems clumsy, and I did not render the vaḥ in the published translation
I take the fem. subject of d-g to be personified durmatí-, with Geldner Others, going back to Sāyaṇa, take it to be the jūrṇí- of g (see Geldner n. 8d), but I think that belongs to a simile.
The opening of d, svayáṃ sā́echoes that of 6d svayáṃ só.
Geldner refuses to tr. vakṣati and feels that it cannot belong either to √vah or to √vakṣ. I take it with √vakṣ / ukṣ ‘grow’, as a malformed nonce subjunctive to úkṣa- / ukṣá- (or preferably a derivationally prior, unattested root formation).
In g I take ná as both the simile marker and the negative. (This is rather like the haplology of *ná no I posited for 5g.) “Like a firebrand … she will not …” If I am correct this is yet another example of the ná simile marker displaced to the right.
Griffith
On, for your good and ours, come Indra with the aid of his own lordliness to drive the wicked hence, to rend the evil-hearted ones!
The weapon which devouring fiends cast at us shall destroy themselves.
Struck down, it shall not reach the mark; hurled forth, the fire-brand shall not strike.
Geldner
Immer soll bei uns euer Indra vorangehen mit seinen selbstherrlichen Hilfen beim Übergehen der Mißgünstigen, beim Zersprengen der Mißgünstigen. Sie soll selbst Schaden nehmen, die sich uns mit den ….. ausgesucht hat. Erschlagen soll sie sein, nicht soll sie ……; der geworfene Feuerbrand soll nicht …….
Grassmann
Mit schönen Hülfen dringe euer Indra vor, damit er unsre bösen Feinde züchtige, die Feinde uns zerschmettere; Der Flammenpfeil auf uns entsandt, verletz die Schar der Fresser selbst; Er falle hin, nicht treffe er nicht treffe der geschleuderte.
Elizarenkova
Пусть (будет) впереди для нас ваш Индра
С поддержками, обладающими собственным блеском,
При избавлении от недоброжелателей,
При рассеивании недоброжелателей!
Да поразит она сама себя, та, что вместе с Атри пришла к нам!
Да будет она уничтожена и не навлечет (на нас беды),
(Однажды) брошенная зажженная стрела да не навлечет (на нас) беды!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- स्वराट्शक्वरी
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य क्या करके कैसे हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मित्रो ! (वः) तुम लोगों के लिये (अस्मे) और हमारे लिये (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् विद्वान् (दुर्मतीनाम्) दुष्ट बुद्धिवाले दुष्ट मनुष्यों के (परिवर्गे) सब ओर से सम्बन्ध में और (दुर्मतीनाम्) दुष्ट बुद्धिवाले दुराचारी मनुष्यों के (दरीमन्) अतिशय कर विदारने में (स्वयशोभिः) अपनी प्रशंसाओं और (ऊती) रक्षा से (प्रप्र, वक्ष्यति) उत्तमता से उपदेश करे (या) जो सेना (नः) हम लोगों के (उपेषे) समीप आने के लिये (अत्रैः) आततायी शत्रुजनों ने (क्षिप्ता) प्रेरित की अर्थात् पठाई हो (सा) वह (रिषयध्यै) दूसरों को हनन कराने के लिये प्रवृत्त हुई (स्वयम्) आप (ईम्) सब ओर से (हता) नष्ट (असत्) हो किन्तु वह (जूर्णिः) शीघ्रता करनेवाली के (न) समान (न) न (वक्षति) प्राप्त हो अर्थात् शीघ्रता करने ही न पावे किन्तु तावत् नष्ट हो जावे ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो दुष्टों के सङ्ग को छोड़ सत्सङ्ग से कीर्त्तिमान् होकर अतीव प्रशंसित सेना से प्रजा की रक्षा करते हैं, वे उत्तम ऐश्वर्य्यवाले होते हैं ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्राणि वोऽस्मे इन्द्रो दुर्मतीनां परिवर्गे दुर्मतीनां दरीमंश्च स्वयशोभिरूती प्रप्र वक्षति या सेना न उपेषेऽत्रैः क्षिप्ता सा रिषयध्यै प्रवृत्ता स्वयमीं हतासत् किन्तु सा जूर्णिर्न न वक्षति ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किं कृत्वा कीदृशा भवेयुरित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रपा) अत्र पादपूरणाय द्वित्वम्। निपातस्य चेति दीर्घः। (वः) युष्मभ्यम् (अस्मे) अस्मभ्यम् (स्वयशोभिः) स्वकीयाभिः प्रशंसाभिः (ऊती) ऊत्या रक्षया (परिवर्गे) परितः सर्वतः सम्बन्धे (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् (दुर्मतीनाम्) दुष्टानां मनुष्याणाम् (दरीमन्) अतिशयेन विदारणे। अत्रान्येषामपि दृश्यत इत्युपधादीर्घः। सुपामिति सप्तम्या लुक्। (दुर्मतीनाम्) दुष्टाचारिणां मनुष्याणाम् (स्वयम्) (सा) (रिषयध्यै) रिषयितुम् (या) सेना (नः) अस्मान् (उपेषे) (अत्रैः) अतन्तीत्याततायिनस्तान् गच्छन्तीत्यत्राः शत्रवस्तैः (हता) (ईम्) सर्वतः (असत्) भवेत् (न) निषेधे (वक्षति) उच्यात् (क्षिप्ता) प्रेरिता (जूर्णिः) शीघ्रकारिणी (न) इव (वक्षति) प्राप्ता भवतु ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये दुष्टसङ्गं विहाय सत्सङ्गेन कीर्त्तिमन्तो भूत्वाऽतिप्रशंसितसेनया प्रजा रक्षन्ति ते स्वैश्वर्य्या जायन्ते ॥ ८ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे दुष्टांची संगत सोडून सत्संगाने कीर्तिमान बनतात व अत्यंत प्रशंसनीय सेनेद्वारे प्रजेचे रक्षण करतात ते उत्तम ऐश्वर्यवान होतात. ॥ ८ ॥
09 त्वं न - अतिशक्वरी
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वं न॑ इन्द्र रा॒या परी॑णसा या॒हि प॒थाँ अ॑ने॒हसा॑ पु॒रो या॑ह्यर॒क्षसा॑ ।
सच॑स्व नः परा॒क आ सच॑स्वास्तमी॒क आ ।
पा॒हि नो॑ दू॒रादा॒राद॒भिष्टि॑भिः॒ सदा॑ पाह्य॒भिष्टि॑भिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वं न॑ इन्द्र रा॒या परी॑णसा या॒हि प॒थाँ अ॑ने॒हसा॑ पु॒रो या॑ह्यर॒क्षसा॑ ।
सच॑स्व नः परा॒क आ सच॑स्वास्तमी॒क आ ।
पा॒हि नो॑ दू॒रादा॒राद॒भिष्टि॑भिः॒ सदा॑ पाह्य॒भिष्टि॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अतिशक्वरी
Thomson & Solcum
तुवं꣡ न इन्द्र रा᳐या꣡ प꣡रीणसा
याहि꣡ पथाँ꣡ अनेह꣡सा
पुरो꣡ याहि अरक्ष꣡सा
स꣡चस्व नः पराक꣡ आ꣡
स꣡चस्व अस्तमीक꣡ आ꣡
पाहि꣡ नो · दूरा꣡द् आरा꣡द् अभि꣡ष्टिभिः
स꣡दा पाहि अभि꣡ष्टिभिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
párīṇasā ← párīṇas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rāyā́ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
anehásā ← anehás- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
pathā́ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yāhí ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
arakṣásā ← arakṣás- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
purás ← purás (invariable)
{}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
parāké ← parāká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sácasva ← √sac- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
astamīké ← astamīké (invariable)
{}
sácasva ← √sac- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
abhíṣṭibhiḥ ← abhíṣṭi- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ārā́t ← ārā́t (invariable)
{}
dūrā́t ← dūrá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāhí ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
abhíṣṭibhiḥ ← abhíṣṭi- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
pāhi ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
{}
पद-पाठः
त्वम् । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । रा॒या । परी॑णसा । या॒हि । प॒था । अ॒ने॒हसा॑ । पु॒रः । या॒हि । अ॒र॒क्षसा॑ ।
सच॑स्व । नः॒ । प॒रा॒के । आ । सच॑स्व । अ॒स्त॒म्ऽई॒के । आ ।
पा॒हि । नः॒ । दू॒रात् । आ॒रात् । अ॒भिष्टि॑ऽभिः । सदा॑ । पा॒हि॒ । अ॒भिष्टि॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- rāyā ← rai
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- parīṇasā ← parīṇas
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “plenty.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- pathāṃ ← pathām ← pathin
- [noun], genitive, plural, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- anehasā ← anehas
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “faultless; anehas [word]; incomparable.”
- puro ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- yāhy ← yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- arakṣasā ← arakṣas
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “harmless.”
- sacasva ← sac
- [verb], singular, Present imperative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- parāka ← parāke ← parāka
- [noun], locative, singular, neuter
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sacasvāstamīka ← sacasva ← sac
- [verb], singular, Present imperative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- sacasvāstamīka ← astamīke
- [adverb]
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- pāhi ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- dūrād ← dūrāt
- [adverb]
- “far.”
- ārād ← ārāt
- [adverb]
- “far; ārāt [word].”
- abhiṣṭibhiḥ ← abhiṣṭi
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prevalence; protection.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- pāhy ← pāhi ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
- abhiṣṭibhiḥ ← abhiṣṭi
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prevalence; protection.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं नः पथा अस्मत्संबन्धिना मार्गेण पुरो याहि आगच्छ ॥ भस्य टेर्लोपः । उदात्तनिवृत्तिस्वरेण तृतीयाया उदात्तत्वम् ॥ कीदृशेन मार्गेण । अरक्षसा रक्षोवर्जितेन अनेहसा अपापेन। यज्ञगमनमार्गस्य स्तुतिचोदितत्वात अनेहस्त्वम्। यद्वा। नः अस्मानुद्दिश्य याहि। किंविशिष्टः इति । परीणसा परितो नद्धेन राया अस्मभ्यं दातव्येन बहुविधधनेन युक्तः सन् । हे इन्द्र नः अस्मान् पराके अत्यन्तदूरदेशात् स्वर्गलक्षणात् आ सचस्व समवेतो भव । पराके इति दूरनाम, ‘पराके पराचैः (नि. ३. २६.२) इति तन्नामसु पाठात्। तथा अस्तमीके अत्यन्तान्तिके देवयजनदेशे सचस्व अस्मत्प्रत्तं हविः सेवस्व संगच्छस्व वा । किंच नः अस्मान् दूरात् दूरदेशात् स्वर्गादेः सकाशात् पाहि रक्ष । आरात् संनिहितात् इह लोकात् पाहि पालय । यद्वा । दूरात् अयागकाले स्वर्गे एव उषित्वा अस्मान् पाहि पालय। आरात् यागकाले संनिहिते देवयजनदेशे पाहि । केनेति तदुच्यते । अभिष्टिभिः अभिमुखैर्यागैः तन्निर्वाहैः । यद्वा। अभ्यागमनैः। किं बहुना । सदा सर्वकालं यागकाले अयागकाले दूरेऽन्तिके’ चे अभिष्टिभिः अभित एषणैः पाहि सम्यक् परिपालय ॥
Wilson
English translation:
“Do you, Indra, come to us with abundant riches by a path free from evil; (by a path) unobstructed by rākṣasas; be with us when afar; be with us when nigh; favour us, whether afar or nigh, with the objects of our desires; ever favour us with the objects of our desires.”
Jamison Brereton
You, Indra, with wealth in profusion for us: drive along a faultless path—drive forward along (a path) without demons.
Accompany us in the distance; accompany us close to home.
Protect us from a long way, from afar with your superior powers—
always protect us with your superior powers.
꣡
Jamison Brereton Notes
09-10 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note identical openings to these two vss: tváṃ na indra rāyā́…, with the final word of the pādas showing very close phonological patterning: párīṇasā / tárūṣasā The standard tr. construe e with fg, such that rátham of e is the referent of anyám in f. But this seriously violates the structure of Atyaṣṭi, where de always constitute a unit. Moreover, “another chariot than us” would be a strange expression; we expect the anyám to refer to an animate opponent in such a construction, esp. if it is “intending harm” (rírikṣantam). I therefore generate a verbal form ‘help’ from the agent noun voc. ávitar that ends d: √av + rátham is found elsewhere (I.102.3, 112.12, etc.).
Griffith
With riches in abundance, Indra, come to us, come by an unobstructed path, come by a path from demons free.
Be with us when we stray afar, be with us when our home is nigh.
Protect us with thy help both near and far away: protect us ever with thy help.
Geldner
Komm du, Indra, zu uns mit vollzähligem Reichtum auf fehlerlosem Wege, geh voran auf dem Wege, der frei von Unholden ist! Geleit uns in der Ferne, geleit uns heimwärts! Schütz uns aus weiter Ferne mit deinen nahen Hilfen, schütz uns immer mit deinen nahen Hilfen!
Grassmann
Mit Reichthumsfülle komm, o Indra, zu uns her, auf sicherm Pfade komme her, auf schadenlosem schreite vor; Geleite in der Ferne uns, sei bei uns hier im Heimatsitz. Mit deinen Hülfen schütz aus weiter Ferne uns, mit deinen Hülfen immer uns.
Elizarenkova
Ты, о Индра, к нам с богатством, с изобилием
Приходи путем, где (ничто) не угрожает,
Приходи впереди (всех путем,) где нет ракшасов!
Сопровождай нас на чужбине,
Сопровождай нас (на пути) домой!
Храни нас издалека (и) изблизи (своими) поддержками,
Всегда храни (своими) поддержками!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- स्वराट्शक्वरी
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उपदेश करनेवालों को कैसे बर्त्ताव रखना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) विद्या वा ऐश्वर्ययुक्त विद्वान् ! (त्वम्) आप (परीणसा) बहुत (राया) धन से (नः) हम लोगों को (याहि) प्राप्त हो और (अनेहसः) रक्षामय जो धर्म उससे (अरक्षसा) और जिसमें दुष्ट प्राणी विद्यमान नहीं उस (पथा) मार्ग से (पुरः) प्रथम जो वर्त्तमान उनको (याहि) प्राप्त हो और (नः) हमको (पराके) दूर देश में (आ, सचस्व) अच्छे प्रकार प्राप्त होओ मिलो और (अस्तमीके) समीप में हम लोगों को (आ, सचस्व) अच्छे प्रकार मिलो और जो (अभिष्टिभिः) सब ओर से क्रियाओं से सङ्ग करते उन (दूरात्) दूर और (आरात्) समीप से (नः) हम लोगों की (पाहि) रक्षा करो और (सदा) सब कभी (अभिष्टिभिः) सब ओर से चाही हुई क्रियाओं से हम लोगों की (पाहि) रक्षा करो ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपदेशकों को चाहिये कि धर्म के अनुकूल मार्ग से आप प्रवृत्त हों और सबको प्रवृत्त करा कर अपने उपदेश के द्वारा समीपस्थ और दूरस्थ पदार्थों का सङ्ग कर भ्रम मिटाने और सत्यविज्ञान की प्राप्ति कराने से सबकी निरन्तर अच्छी रक्षा करें ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र विद्वँस्त्वं परीणसा राया नोऽस्मान् याह्यनेहसाऽरक्षसा पथा पुरो याहि। नः पराके आसचस्व। अस्तमीके समीपेऽस्मानासचस्व। अभिष्टिभिर्दूरादाराच्च नः पाहि। सदाऽभिष्टिभिरस्मान्पाहि ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरुपदेशकैः कथं वर्त्तितव्यमित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (नः) अस्मान् (इन्द्र) विद्यैश्वर्यवन् (राया) श्रिया (परीणसा) बहुना। परीणस इति बहुना०। निघं० ३। १। (याहि) प्राप्नुहि (पथा) मार्गेण (अनेहसा) अहिंसामयेन धर्मेण (पुरः) पुरो वर्त्तमानान् (याहि) प्राप्नुहि (अरक्षसा) अविद्यमानानि दुष्टानि रक्षांसि यस्मिँस्तेन (सचस्व) समवेहि (नः) अस्मान् (पराके) पराक इति दूरना०। निघं० ३। २६। (आ) समन्तात् (सचस्व) समवेहि प्राप्नुहि (अस्तमीके) समीपे (आ) समन्तात् (पाहि) (नः) अस्मान् (दूरात्) (आरात्) समीपात् (अभिष्टिभिः) अभितः सर्वतो यजन्ति सङ्गच्छन्ति याभिस्ताभिः (सदा) सर्वस्मिन् काले (पाहि) रक्ष (अभिष्टिभिः) अभीष्टाभिः क्रियाभिः ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपदेशकैर्धर्म्ये मार्गे प्रवृत्य सर्वान् प्रवर्त्त्योपदेशद्वारा समीपस्थान् दूरस्थाँश्च सङ्गत्य भ्रमोच्छेदनेन सत्यविज्ञानप्रापणेन च सर्वे सततं संरक्षणीयाः ॥ ९ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपदेशकांनी धर्माच्या अनुकूल मार्गाने स्वतः प्रवृत्त व्हावे व सर्वांना प्रवृत्त करवून आपल्या उपदेशाद्वारे जवळ व दूर असलेल्या पदार्थांची संगती करून भ्रम नाहीसा करून सत्य विज्ञानाची प्राप्ती करवून सर्वांचे सदैव चांगले रक्षण करावे. ॥ ९ ॥
10 त्वं न - अत्यष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वं न॑ इन्द्र रा॒या तरू॑षसो॒ग्रं चि॑त्त्वा महि॒मा स॑क्ष॒दव॑से म॒हे मि॒त्रं नाव॑से ।
ओजि॑ष्ठ॒ त्रात॒रवि॑ता॒ रथं॒ कं चि॑दमर्त्य ।
अ॒न्यम॒स्मद्रि॑रिषेः॒ कं चि॑दद्रिवो॒ रिरि॑क्षन्तं चिदद्रिवः ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वं न॑ इन्द्र रा॒या तरू॑षसो॒ग्रं चि॑त्त्वा महि॒मा स॑क्ष॒दव॑से म॒हे मि॒त्रं नाव॑से ।
ओजि॑ष्ठ॒ त्रात॒रवि॑ता॒ रथं॒ कं चि॑दमर्त्य ।
अ॒न्यम॒स्मद्रि॑रिषेः॒ कं चि॑दद्रिवो॒ रिरि॑क्षन्तं चिदद्रिवः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अत्यष्टिः
Thomson & Solcum
तुवं꣡ न इन्द्र रा᳐या꣡ त꣡रूषसा
उग्रं꣡ चित् त्वा महिमा꣡ सक्षद् अ꣡वसे
महे꣡ मित्रं꣡ न꣡ अ꣡वसे
ओ꣡जिष्ठ त्रा꣡तर् अ꣡विता
र꣡थं कं꣡ चिद् अमर्तिय
अन्य꣡म् अस्म꣡द् रिरिषेः कं꣡ चिद् अद्रिवो
रि꣡रिक्षन्तं चिद् अद्रिवः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rāyā́ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
tárūṣasā ← tárūṣas- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ávase ← ávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
mahimā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sakṣat ← √sac- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ugrám ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ávase ← ávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
mitrám ← mitrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
ávitar ← avitár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ójiṣṭha ← ójiṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
trā́tar ← trātár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
amartya ← ámartya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
kám ← ká- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
anyám ← anyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmát ← ahám (pronoun)
{case:ABL, number:PL}
cit ← cit (invariable)
{}
kám ← ká- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ririṣeḥ ← √riṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
rírikṣantam ← √riṣ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
पद-पाठः
त्वम् । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । रा॒या । तरु॑षसा । उ॒ग्रम् । चि॒त् । त्वा॒ । म॒हि॒मा । स॒क्ष॒त् । अव॑से । म॒हे । मि॒त्रम् । न । अव॑से ।
ओजि॑ष्ठ । त्रातः॑ । अवि॑त॒रिति॑ । रथ॑म् । कम् । चि॒त् । अ॒म॒र्त्य॒ ।
अ॒न्यम् । अ॒स्मत् । रि॒रि॒षेः॒ । कम् । चि॒त् । अ॒द्रि॒ऽवः॒ । रिरि॑क्षन्तम् । चि॒त् । अ॒द्रि॒ऽवः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- rāyā ← rai
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- tarūṣasograṃ ← tarūṣasā ← tarūṣas
- [noun], instrumental, singular, masculine
- tarūṣasograṃ ← ugram ← ugra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- mahimā ← mahiman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- sakṣad ← sakṣat ← sac
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- avase ← av
- [verb noun]
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- mitraṃ ← mitram ← mitra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- nāvase ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāvase ← avase ← av
- [verb noun]
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- ojiṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “powerful.”
- trātar ← trātṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “defender; savior.”
- avitā ← av
- [verb], singular, periphrast. future
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- kaṃ ← kam ← ka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- amartya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “immortal.”
- anyam ← anya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- asmad ← asmat ← mad
- [noun], ablative, plural
- “I; mine.”
- ririṣeḥ ← riṣ
- [verb], singular, Aorist optative
- “suffer; harm.”
- kaṃ ← kam ← ka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- adrivo ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- ririkṣantaṃ ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- adrivaḥ ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं नः अस्मान् तरूषसा तरणकुशलेन अस्मानापद्यःात उत्तरीतुं शक्तेन राया धनेन उद्धर्ता भवेति शेषः । हे इन्द्र त्वा त्वाम् उग्रं चित् उद्गूर्णबलं सन्तं त्वामेव महिमा महत्त्वम् अस्मत्स्तोत्रजनितः कश्चिदतिशयः सक्षत् सेवते संभजते उत्कर्षयतीत्यर्थः। किमर्थम् । अवसे त्वत्प्रीतये । तत्र दृष्टान्तः । महे महते अवसे रक्षणाय प्रकाशारोग्यादिरूपाय मित्रं न सर्वजनमित्रं सूर्यमिव । तं यथा महत्त्वेन संयोजयन्ति तथेत्यर्थः । यद्वा । मित्रं न प्रियहितरूपं सखायमिव । तं यथा महत्यै प्रीतये संभजन्ते तद्वत् । किंच हे ओजिष्ठ ओजस्वितम अतिशयेन बलवन् त्रातः रक्षितः अस्मान् पालयितर्वा अमर्त्य अमरणधर्मन् इन्द्र अवितः अस्मान् धनेन तर्पयितः त्वं कं चित् रथं वेगवन्तमारुह्य अस्मद्देवयजनं शीघ्रमागच्छेति शेषः । तथा हे अद्रिवः शत्रूणामतिशयेन भक्षकेन्द्र अस्मत् अन्यं रिरिक्षन्तं चित् अल्पं महान्तं वा। शत्रुमिति शेषः । रिरिषः बाधस्व । तथा हे अद्रिवः अद्रेरादर्तर्भक्षक वा शत्रूणाम् ।’ अद्रिवन्नद्रिरादृणात्यनेनापि वात्तेः स्यात् ’ (निरु. ४. ४ ) इति निरुक्तम् । रिरिक्षन्तं चित अत्यन्तं कुत्सितं हिंसन्तमपि शत्रुं रिरिषेः बाधस्व॥ ‘रिष हिंसायाम् । छान्दसः शपः श्लुः । पुनर्व्यत्ययेन शः । रिरिक्षन्तम् । अस्मादेव सनि हलन्ताच्च इति सनः कित्त्वात् गुणाभावः । चिदित्यवकुत्सितः। ‘ कुल्माषांश्चिदाहरेत्यवकुत्सिते ’ (निरु. १. ४ ) इति यास्केनोक्तत्वात् । यद्वा । समुच्चयार्थः । कंचित् इत्यनेन सह समुच्चीयते ॥
Wilson
English translation:
“Do you, Indra, (sustain us) with wealth that transports (man beyond calamity); for, (enhanced) greatness accrues to you, however mighty, (from our thanks) for (your) protection, as it does to Mitra for his powerful protection, most potent and immortal (Indra), our defender and preserver, (ascend) some chariot, (and come hither); devourer (of foes), repel any one assailing us; any one assailing us, devourer (of foes).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Tvā mahimā sakṣad avase mahe mitram na avase = lit. greatness is present to you for protection as to mitra for great protection; or, mitra may be rendered ‘friend’, as praises animate a friend with great attachment, tam sakhyam yathā mahatyai prītaye saṃbhajante. Adrivs, voc. of adrivat = wielder of the thunderbolt (adri); but, ad = eat; i.e. adrivat = śatrūṇām atiśayena bhakṣaka = the eater in excess of enemies (Nirukta iv.4). iśaḥ parivṛtaḥ: allusion to the rains shut up in the clouds; and the second reference, to the seeds shut up in the earth germinating on the fall of the rain, and affording, in either case, ‘food’, iśaḥ
Jamison Brereton
You, Indra, with surpassing wealth for us: greatness will accompany you, who are so powerful, for our help—(accompany you) like an
ally for great help.
Most powerful rescuer and helper, (you help) every chariot,
immortal one.
Another one than us—any one—should you harm, o possessor of
the stone—(anyone) who (himself) intends harm, o possessor of
the stone.
꣡
Jamison Brereton Notes
09-10 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note identical openings to these two vss: tváṃ na indra rāyā́…, with the final word of the pādas showing very close phonological patterning: párīṇasā / tárūṣasā The standard tr. construe e with fg, such that rátham of e is the referent of anyám in f. But this seriously violates the structure of Atyaṣṭi, where de always constitute a unit. Moreover, “another chariot than us” would be a strange expression; we expect the anyám to refer to an animate opponent in such a construction, esp. if it is “intending harm” (rírikṣantam). I therefore generate a verbal form ‘help’ from the agent noun voc. ávitar that ends d: √av + rátham is found elsewhere (I.102.3, 112.12, etc.).
Griffith
Thou art our own, O Indra, with victorious wealth: let might accompany thee, the Strong, to give us aid, like Mitra, to give mighty aid.
O strongest saviour, helper thou, Immortal! of each warrior’s car.
Hurt thou another and not us, O Thunder-armed, one who would hurt, O Thunder-armed!
Geldner
Komm du, Indra, zu uns mit Reichtum, der aus der Not hilft. Dich, den so Gewaltigen, soll die Macht begleiten zum Beistand, wie einen Verbündeten zu mächtigem Beistand. Gewaltigster Schirmer, Helfer! Jeden Wagen, du Unsterblicher - jedweden anderen außer unseren sollst du schädigen, du Herr des Preßsteins, der selbst uns zu Schaden trachtet, Herr des Preßsteins.
Grassmann
Mit Reichthum komm, o Indra, der uns Sieg verleiht; zum Beistand folge dir, dem starken, deine Macht, zu grossem Beistand wie dem Freund; O stärkster Helfer, fördere, unsterblicher, die Wagen all’, Verletze andere als uns, o Schleuderer, verletze den, der uns verfolgt.
Elizarenkova
Ты, о Индра, (приди) к нам с богатством, выручающим из беды!
Тебя, такого грозного, пусть сопровождает величие, чтобы помогать,
Как Митру, – чтобы мощно помогать!
О самый грозный, спаситель, помощник,
Любую колесницу, о бессмертный,
Любую порази, о хозяин давильных камней,
Если она стремится поразить (нас), о хозяин давильных камней!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- निचृदष्टिः
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य कैसे हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त राजन् (त्वम्) आप (तरूषसा) जिससे शत्रुओं के बलों को पार होते उस काल और (राया) उत्तम लक्ष्मी से (महे) अत्यन्त (अवसे) रक्षा आदि सुख के लिये वा (मित्रम्) मित्र के (न) समान (अवसे) रक्षा आदि व्यवहार के लिये जिन (त्वा) आपको (महिमा) बड़प्पन प्रताप (सक्षत्) सम्बन्धे अर्थात् मिले सो आप (चित्) भी (नः) हम लोगों की रक्षा करो। हे (ओजिष्ठ) अतीव प्रतापी (अवितः) रक्षा करनेवाले (अमर्त्य) अपनी कीर्त्ति कलाप से मरण धर्म रहित (त्रातः) राज्य पालनेहारे आप (कं, चित्) किसी (रथम्) रमण करने योग्य रथ को प्राप्त होओ। हे (अद्रिवः) बहुत मेघोंवाले सूर्य के समान तेजस्वी आप (अस्मत्) हम लोगों से (कं, चित्) किसी (अन्यम्) और ही को (रिरिषेः) मारो। हे (अद्रिवः) पर्वत भूमियों के राज्य से युक्त आप (रिरिक्षन्तम्) हिंसा करने की इच्छा करते हुए (उग्रम्) तीव्र प्राणी को (चित्) भी मारो ताड़ना देओ ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों की यही महिमा है जो श्रेष्ठों की पालना और दुष्टों की हिंसा करना ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र तरूषसा राया महेऽवसे मित्रं नेवावसे यं त्वा महिमा सक्षत् स त्वं चिन्नोऽस्मान् पाहि। हे ओजिष्ठावितरमर्त्य त्रातस्त्वं कं चिद्रथं प्राप्नुहि। हे अद्रिवस्त्वमस्मत्कञ्चिदन्यं रिरिषेः। हे अद्रिवस्त्वं रिरिक्षन्तमुग्र चिद्रिरिषेः ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः कीदृशा भवेयुरित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (नः) (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त राजन् (राया) परमलक्ष्म्या (तरूषसा) तरन्ति शत्रुबलानि येन तत्तरुषस्तेन (उग्रम्) तीव्रम् (चित्) अपि (त्वा) त्वाम् (महिमा) महतो भावः प्रतापः (सक्षत्) संबध्नीयात् (अवसे) रक्षणाद्याय (महे) महते (मित्रम्) सखायम् (न) इव (अवसे) रक्षणाद्याय (ओजिष्ठ) अतिशयेनौजस्विन् (त्रातः) रक्षितः (अवितः) रक्षक (रथम्) रमणीयम् (कम्) सुखकरम् (चित्) अपि (अमर्त्य) कीर्त्या मरणधर्मरहित (अन्यम्) भिन्नम् (अस्मत्) (रिरिषेः) हिन्धि। अत्र बहुलं छन्दसीति शस्य श्लुः। (कम्) (चित्) अपि (अद्रिवः) अद्रयो बहवो मेघा विद्यन्ते यस्मिन् सूर्ये तदिव तेजस्विन् (रिरिक्षन्तम्) रेष्टुं हिंसितुमिच्छन्तम् (चित्) इव (अद्रिवः) बहुशैलराज्ययुक्त ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अयमेव मनुष्याणां महिमा यच्छ्रेष्ठपालनं दुष्टहिंसनं चेति ॥ १० ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसाची हीच महिमा आहे की श्रेष्ठांचे पालन व दुष्टांचे निर्दलन ॥ १० ॥
11 पाहि न - अष्टिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पा॒हि न॑ इन्द्र सुष्टुत स्रि॒धो॑ऽवया॒ता सद॒मिद्दु॑र्मती॒नां दे॒वः सन्दु॑र्मती॒नाम् ।
ह॒न्ता पा॒पस्य॑ र॒क्षस॑स्त्रा॒ता विप्र॑स्य॒ माव॑तः ।
अधा॒ हि त्वा॑ जनि॒ता जीज॑नद्वसो रक्षो॒हणं॑ त्वा॒ जीज॑नद्वसो ॥
मूलम् ...{Loading}...
पा॒हि न॑ इन्द्र सुष्टुत स्रि॒धो॑ऽवया॒ता सद॒मिद्दु॑र्मती॒नां दे॒वः सन्दु॑र्मती॒नाम् ।
ह॒न्ता पा॒पस्य॑ र॒क्षस॑स्त्रा॒ता विप्र॑स्य॒ माव॑तः ।
अधा॒ हि त्वा॑ जनि॒ता जीज॑नद्वसो रक्षो॒हणं॑ त्वा॒ जीज॑नद्वसो ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - परुच्छेपो दैवोदासिः
- छन्दः - अष्टिः
Thomson & Solcum
पाहि꣡ नो · इन्दर+ सुष्टुत स्रिधो꣡
अवयाता꣡ स꣡दम् इ꣡द् दुर्मतीनां᳐꣡
देवः꣡ स꣡न् दुर्मतीना᳐꣡म्
हन्ता꣡ पाप꣡स्य रक्ष꣡सस्
त्राता꣡ वि꣡प्रस्य मा꣡वतः
अ꣡धा हि꣡ त्वा जनिता꣡ जी꣡जनद् वसो
रक्षोह꣡णं त्वा जी꣡जनद् वसो
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāhí ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sridháḥ ← srídh- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
suṣṭuta ← súṣṭuta- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
avayātā́ ← avayātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
durmatīnā́m ← durmatí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
sádam ← sádam (invariable)
{}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
durmatīnā́m ← durmatí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
sán ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
hantā́ ← hantár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pāpásya ← pāpá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rakṣásaḥ ← rakṣás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mā́vataḥ ← mā́vant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
trātā́ ← trātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víprasya ← vípra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ádha ← ádha (invariable)
{}
hí ← hí (invariable)
{}
janitā́ ← janitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jī́janat ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vaso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jī́janat ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
rakṣoháṇam ← rakṣohán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vaso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पा॒हि । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । सु॒ऽस्तु॒त॒ । स्रि॒धः । अ॒व॒ऽया॒ता । सद॑म् । इत् । दुः॒ऽम॒ती॒नाम् । दे॒वः । सन् । दुः॒ऽम॒ती॒नाम् ।
ह॒न्ता । पा॒पस्य॑ । र॒क्षसः॑ । त्रा॒ता । विप्र॑स्य । माऽव॑तः ।
अध॑ । हि । त्वा॒ । ज॒नि॒ता । जीज॑नत् । व॒सो॒ इति॑ । र॒क्षः॒ऽहन॑म् । त्वा॒ । जीज॑नत् । व॒सो॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- pāhi ← pā
- [verb], singular, Aorist imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- suṣṭuta
- [noun], vocative, singular, masculine
- sridho ← sridhaḥ ← sridh
- [noun], ablative, singular, feminine
- “failure; damage.”
- ‘vayātā ← avayātā ← avayātṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “averting.”
- sadam
- [adverb]
- “always.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- durmatīnāṃ ← durmatīnām ← durmati
- [noun], genitive, plural, masculine
- “stupid.”
- devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- san ← as
- [verb noun], nominative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- durmatīnām ← durmati
- [noun], genitive, plural, masculine
- “stupid.”
- hantā ← han
- [verb], singular, periphrast. future
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- pāpasya ← pāpa
- [noun], genitive, singular, neuter
- “evil; dangerous; wicked; pāpa [word].”
- rakṣasas ← rakṣasaḥ ← rakṣas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Rākṣasa; Rakṣas; rakṣas [word].”
- trātā ← trā
- [verb], singular, periphrast. future
- “protect; help.”
- viprasya ← vipra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- māvataḥ ← māvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- adhā ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- janitā ← janitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; janitṛ [word].”
- jījanad ← jījanat ← jan
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- rakṣohaṇaṃ ← rakṣaḥ ← rakṣas
- [noun], neuter
- “Rākṣasa; Rakṣas; rakṣas [word].”
- rakṣohaṇaṃ ← haṇam ← han
- [noun], accusative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- jījanad ← jījanat ← jan
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र सुष्टुत शोभनस्तुत त्वं स्त्रिधः दुःखात् तदुत्पादकात् पापाद्वा नः अस्मान् पाहि रक्ष । यतः त्वं दुर्मतीनां दुर्मनस्कानां रक्षःप्रभृतीनाम् ॥ ‘ नामन्यतरस्याम्’ इति नाम उदात्तत्वम् ॥ सदमित् सर्वदैव अवयाता अधोयापयिता प्रापयितासि । अतः पाहि । अत एव हे इन्द्र देवः अस्मत्स्तुत्या हृष्टः सन् दुर्मतीनां दुष्टमननवतां यागविघातकानाम् अवयाता असि । तथा रक्षसः रक्षणनिमित्तभूतस्य । ‘ रक्षो रक्षितव्यमस्मात् ’ (निरु. ४. १८) इति यास्कः । तादृशस्य पापस्य फलप्रतिबन्धरूपस्य हन्ता घातकोऽसि । यद्वा । पापस्य पापिनः रक्षसः राक्षसादेः हन्तासि । तथा मावतः मत्सदृशस्य विप्रस्य मेधाविनः यजमानस्य त्राता रक्षितासि । अध अतो हेतोः हे इन्द्र वसो सर्वेषां निवासभूत त्वा त्वां जनिता सर्वस्य जनयितादिकर्ता परमेश्वरः जीजनत् अजनयत् उत्पादितवान् । तथा हे वसो वासयितः त्वा त्वां रक्षोहणं जीजनत् रक्षोहननाय उत्पादितवान् ॥ जनयतेर्लुङि चङि रूपम् ॥ यज्ञादिविघातिनां रक्षःप्रभृतीनां विघाताय हीन्द्रस्यावतारः। ‘ तमिन्द्रो देवतान्वसृज्यत’ (तै. सं. ७. १. १. ४) इत्यादिप्रसिद्धद्योतनार्थो हि शब्दः ॥ ॥ १७ ॥
Wilson
English translation:
“Deservedly-lauded Indra, preserve us from suffering; for you are always verily the chastiser of the malevolent; your, being divine, (are the chastiser) of the malevolent; (you are) the slayer of the wicked rakṣas, the preserver of a pious (worshipper), such as I am; for asylum (of all men), the progenitor has begotten (for this purpose); has begotten you, asylum (of all men), the destroyer of the rākṣasas.”
Jamison Brereton
Protect us, well-praised Indra, from failure, (you who are) always a requiter of bad thoughts—as a god (a requiter) of bad
thoughts—
a smasher of the evil demon, a rescuer of a poet like me.
For the begetter has begotten you for this reason, o good one—has
begotten you as smasher of demons, o good one.
Jamison Brereton Notes
I do not understand the participle sán in c. It does not have concessive force, nor does it serve (like sántam 7c) to anchor an unclear gender assignment. It may convey something like “since you are a god / in your capacity as god,” though this hardly seems necessary to express of Indra, whose divinity isn’t in question here.
Griffith
Save us from injury, thou who art well extolled: ever the warder-off art thou of wicked ones, even as a God, of wicked ones;
Thou slayer of the evil fiend, saviour of singer such as I.
Good Lord, the Father made thee slayer of the fiends, made thee, good Lord, to slay the fiends.
Geldner
Bewahre uns, schöngepriesener Indra, vor Fehle als der, der stets der Abwender der Missgunst ist, als Gott der Abwender der Mißgunst; der Erschlager des bösen Unholds, der Schirmherr des Redekundigen gleich mir! Denn darum hat dich der Erzeuger erzeugt, du Guter, dich als Unholdtöter erzeugt, du Guter.
Grassmann
O hochgelobter Indra, schütz uns vor dem Feind; die bösen Hasser wende immer ab von uns, die bösen Hasser du, der Gott; Den sünd’gen Dämon tödte du, und mich, den Sänger, schütze du; Denn darum hat als Dämontilger dich erzeugt, der Vater, guter, dich erzeugt.
Elizarenkova
Защити нас, о Индра прекрасно прославляемый, от просчета,
Как тот, кто всегда отвращает недоброжелателей,
(Кто) есть бог, (отвращающий) недоброжелателей,
Убийца злого ракшаса,
Спаситель вдохновенного, вроде меня!
Ведь так вот породил тебя родитель, о Васу,
Убийцей ракшасов породил от тебя, о Васу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- परुच्छेपो दैवोदासिः
- भुरिगष्टिः
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सुष्टुत) उत्तम प्रशंसा को प्राप्त (इन्द्र) सभापति ! (अवयाता) विरुद्ध मार्ग को जाते और (देवः) सत्य न्याय की कामना अर्थात् खोज करते (सन्) हुए (दुर्मतीनाम्) दुष्ट मनुष्यों के (सदम्) स्थान के (इत्) समान (दुर्मतीनाम्) दुष्ट बुद्धिवाले मनुष्यों के प्रचार का विनाश कर (स्रिधः) दुःख के हेतु पाप से (नः) हम लोगों को (पाहि) रक्षा करो। हे (वसो) सज्जनों में वसनेहारे (जनिता) उत्पन्न करनेहारा पिता, गुरु जिस (रक्षोहणम्) दुष्टों के नाश करनेहारे (त्वा) आपको (जीजनत्) उत्पन्न करे। वा हे (वसो) विद्याओं में वास अर्थात् प्रवेश करानेहारे ! जिन रक्षा करनेवाले (त्वा) आपको (जीजनत्) उत्पन्न करे सो (हि) ही आप (अथ) इसके अनन्तर (पापस्य) पाप आचरण करनेवाले (रक्षसः) राक्षस अर्थात् औरों को पीड़ा देनेहारे के (हन्ता) मारनेवाले तथा (मावतः) मेरे समान (विप्रस्य) बुद्धिमान् धर्मात्मा पुरुष की (त्राता) रक्षा करनेवाले हूजिये ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। यही विद्वानों का प्रशंसा करने योग्य काम है जो पाप का खण्डन और धर्म का मण्डन करना, किसी को दुष्ट का सङ्ग और श्रेष्ठजन का त्याग न करना चाहिये ॥ ११ ॥इस सूक्त में विद्वानों और राजजनों के धर्म का वर्णन होने से इस सूक्त में कहे हुए अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥यह एकसौ उनतीसवाँ सूक्त और सत्रहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सुष्टुतेन्द्रावयाता देवः सन् दुर्मतीनां सदमिव दुर्मतीनां प्रचारं हत्वा स्रिधो नोऽस्मान् पाहि। हे वसो जनिता यं रक्षोहणं त्वा जीजनत्। हे वसो यं त्वा रक्षकं जीजनत् स हि त्वमध पापस्य रक्षसो हन्ता मावतो विप्रस्य त्राता भव ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विदुषां किं कर्त्तव्यमस्तीत्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पाहि) (नः) अस्मान् (इन्द्र) सभेश (सुष्टुत) सुष्ठुप्रशंसित (स्रिधः) दुःखनिमित्तात् पापात् (अवयाता) विरुद्धं गन्ता (सदम्) स्थानम् (इत्) इव (दुर्मतीनाम्) दुष्टानां मनुष्याणाम् (देवः) सत्यं न्यायं कामयमानः (सन्) (दुर्मतीनाम्) दुष्टधियां मनुष्याणाम् (हन्ता) (पापस्य) पापाचारस्य (रक्षसः) परपीडकस्य (त्राता) रक्षकः (विप्रस्य) मेधाविनो धार्मिकस्य (मावतः) मत्सदृशस्य (अध) आनन्तर्ये (हि) खलु (त्वा) त्वाम् (जनिता) (जीजनत्) जनयेत्। अत्र लुङ्यडभावः। (वसो) यः सज्जनेषु वसति तत्संबुद्धौ (रक्षोहणम्) (त्वा) त्वाम् (जीजनत्) जनयेत् (वसो) विद्यासु वासयितः ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। इदमेव विदुषां प्रशंसनीयं कर्माऽस्ति यत् पापस्य खण्डनं धर्मस्य मण्डनमिति न केनाऽपि दुष्टस्य सङ्गः श्रेष्ठसङ्गत्यागश्च कर्त्तव्य इति ॥ ११ अत्र विद्वद्राजधर्मवर्णनादेतत्सूक्तोक्तार्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति वेद्यम् ॥इत्येकोनत्रिंशदुत्तरं शततमं सूक्तं सप्तदशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. विद्वानांचे हेच प्रशंसनीय कार्य आहे. ते म्हणजे पापाचे खंडन व धर्माचे मंडन करणे होय. कुणीही दुष्टांची संगती व श्रेष्ठांचा त्याग करू नये. ॥ ११ ॥