सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ उषा उच्छन्ती ’ इति त्रयोदशर्चं चतुर्थं सूक्तं दैर्घतमसः कक्षीवत आर्षं त्रैष्टुभमुषस्यम् । ‘ उषा उच्छन्ती ’ इत्यनुक्रान्तम् । विनियोगस्तु पूर्वसूक्ते एवोक्तः ॥
Jamison Brereton
124
Dawn
Kakṣīvant Dairghatamasa
13 verses: triṣṭubh
Another virtuosic Dawn hymn. Here the poet takes the usual generic themes, espe cially Dawn as a beautiful woman, and creates highly specific images, especially in verses 7–8, which provide a series of almost sociological portraits of ancient Indian female figures. In verse 7 we first (pāda a) meet a brotherless girl boldly approaching men; since the brother was important in finding and arranging suitable matches, a brotherless girl was at a disadvantage in the marriage market and needed to take initiative on her own. (See Schmidt 1987: 30–75.) The next image is a pun (pāda b), with one harmless generic image and one shockingly specific one. In the harmless reading a figure, presumably male, mounts a chariot to seek prizes; in the other a woman, presumably a prostitute, shows herself off on a platform for money. The third image (pādas cd) is of the legitimate wife adorned for her husband, but even there the image shades into that of a loose woman showing her breast. The next verse (8) treats the common theme of the sisters Dawn and Night, but again Dawn is presented in a particular female role. In the second pāda, the “girl to be gazed upon” may well refer to the display motif of the ancient Indian self-choice marriage (Svayaṃvara; see Jamison 2001), while the “maidens with a choice” may refer to the same phenomena, girls making their choice of bridegroom at a specially called assembly (see Jamison 2003).
Even more striking perhaps is verse 4, where Dawn is compared to three differ ent animals or their parts: she is glossy like the breast of a waterbird who preens it;
she reveals herself like an elephant kneeling to drink; and she wakens the sleeping like a fly, buzzing around again and again. (We owe these interpretations to Thieme 1965 [=1971: 214–27].)
Nothing in the rest of the hymn is quite so quirky, but the standard tropes are well handled. The common counterpoint between individual Dawn and the multi tude of identical dawns that have preceded and will follow today’s dawn is found in verses 2–3, 6, and 9. Another common theme, the diversity of beings that Dawn awakens, appears in verses 1, 6, and 12. The final verses of the hymn raise the hope of gifts and rewards that will come with the dawn.
Jamison Brereton Notes
Dawn
01 उषा उच्छन्ती - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒षा उ॒च्छन्ती॑ समिधा॒ने अ॒ग्ना उ॒द्यन्त्सूर्य॑ उर्वि॒या ज्योति॑रश्रेत् ।
दे॒वो नो॒ अत्र॑ सवि॒ता न्वर्थं॒ प्रासा॑वीद्द्वि॒पत्प्र चतु॑ष्पदि॒त्यै ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒षा उ॒च्छन्ती॑ समिधा॒ने अ॒ग्ना उ॒द्यन्त्सूर्य॑ उर्वि॒या ज्योति॑रश्रेत् ।
दे॒वो नो॒ अत्र॑ सवि॒ता न्वर्थं॒ प्रासा॑वीद्द्वि॒पत्प्र चतु॑ष्पदि॒त्यै ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उषा꣡ उछ꣡न्ती समिधाने꣡ अग्ना꣡
उद्य꣡न् सू꣡र्य उर्विया꣡ ज्यो꣡तिर् अश्रेत्
देवो꣡ नो अ꣡त्र सविता꣡ नु꣡ अ꣡र्थम्
प्रा꣡सावीद् द्विप꣡त् प्र꣡ च꣡तुष्पद् इत्यइ꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agnaú ← agní- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
samidhāné ← √idh- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
uchántī ← √vas- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
uṣā́ḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
aśret ← √śri- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
udyán ← √i- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
urviyā́ ← urviyā́ (invariable)
{}
ártham ← ártha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
átra ← átra (invariable)
{}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nú ← nú (invariable)
{}
savitā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asāvīt ← √sū- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
cátuṣpat ← cátuṣpad- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dvipát ← dvipád- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ityaí ← √i- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
उ॒षाः । उ॒च्छन्ती॑ । स॒म्ऽइ॒धा॒ने । अ॒ग्नौ । उ॒त्ऽयन् । सूर्यः॑ । उ॒र्वि॒या । ज्योतिः॑ । अ॒श्रे॒त् ।
दे॒वः । नः॒ । अत्र॑ । स॒वि॒ता । नु । अर्थ॑म् । प्र । अ॒सा॒वी॒त् । द्वि॒ऽपत् । प्र । चतुः॑ऽपत् । इ॒त्यै ॥
Hellwig Grammar
- uṣā ← uṣāḥ ← uṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- ucchantī ← vas
- [verb noun], nominative, singular
- “dawn; shine.”
- samidhāne ← samindh ← √indh
- [verb noun], locative, singular
- “kindle; blaze.”
- agnā ← agnau ← agni
- [noun], locative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- udyan ← udi ← √i
- [verb noun], nominative, singular
- “rise; originate; rise; increase.”
- sūrya ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- urviyā
- [adverb]
- “wide; widely.”
- jyotir ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- aśret ← śri
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- savitā ← savitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- nv ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- artham ← artha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “for; meaning; purpose; sense; wealth; object of sense; matter; aim; money; message; object; artha [word]; wealth; function; content; topic; property; situation; reason; affair; concern; reason; enterprise; reason; cause; five; application; application.”
- prāsāvīd ← prāsāvīt ← prasū ← √sū
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “give birth; be born; originate; impel; propel; grow.”
- dvipat ← dvipad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “biped.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- catuṣpad ← catuṣpada
- [noun], nominative, singular, masculine
- “quadrupedal.”
- ityai ← i
- [verb noun]
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
सायण-भाष्यम्
एषा उषाः समिधाने अग्नौ । अग्नित्वसामान्येन एकवचनम् । अग्निषु समिध्यमानेषु सत्सु । कर्मार्थे कर्तृप्रयोगः । उषःकाले हि आहवनीयादयः प्रज्वाल्यन्ते । उच्छन्ती तमो विवासयन्ती उर्विया उरु बहुलं ज्योतिः प्रकाशम् अश्रेत् सेवते प्रकाशते प्रकाशयति वा सर्वम् । किमिव । उद्यन् सूर्यः । उपमाप्रधाननिर्देशः । उदितः सूर्य इव । सूर्यो यथा प्रकाशयति तथेत्यर्थः । अत्र त्वदुदयानन्तरम् अस्मिन् कर्मणि वा सविता देवः सर्वस्य प्रेरकः सूर्यः नः अस्मदर्थं नु क्षिप्रम् अर्थम् । अर्थशब्दोऽत्र विशेषणवाची नपुंसकलिङ्गः । ‘ अयन्नर्थानि कृणवन्नपांसि’ ( ऋ. सं. ७. ६३. ४) इत्यादौ तथा दृष्टत्वात् । अरणीयं द्विपत् पादद्वयोपेतं मनुष्यादिरूपं धनं प्रासावीत् अनुजानातु ददात्वित्यर्थः। तथा चतुष्पत् पादचतुष्टयोपेतं गवादिरूपं धनं प्रासावीत् । किमर्थम्। इत्यै द्विपदां चतुष्पदां च गमनाय । यद्वा । नः इत्यै इति संबन्धः । अस्मद्गमनागमनादिव्यापारायेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“When the (sacred) fire is kindled, Uṣā sheds abundant light, dispersing (the darkness) like the rising sun; may the divine Savitābestow upon usfor our use, wealth of both bipeds and quadrupeds.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
For our use: ityatai, lit. = for going; i.e. for carrying on our own affairs
Jamison Brereton
Dawn as she dawns when the fire is being kindled; the sun as it rises— each has propped up its own light widely.
God Savitar here and now has impelled forth our two-footed, forth our four-footed, each to go to its task.
Griffith
THE Dawn refulgent when the fire is kindled, and the Sun rising, far diffuse their brightness.
Savitar, God, hath sent us forth to labour, each quadruped, each biped, to be active.
Geldner
Während das Feuer angezündet wird, hat die aufleuchtende Usas, hat der aufgehende Surya sein Licht weithin aufgesteckt. Gott Savitri hat unsere Zwei- und Vierfüßler nunmehr angetrieben, an ihr Geschäft zu gehen.
Grassmann
Die Uschas leuchtend bei entflammtem Feuer, die Sonn’ im Aufgehn, breitet weit ihr Licht aus; Gott Savitar hat uns erweckt zur Arbeit, und Mensch und Thier, was Füsse hat, zum Gehen.
Elizarenkova
Когда зажигается огонь, воспламенящаяся Ушас
(И) восходящий Сурья далеко простерли свет.
Вот бог Савитар побудил наших
Двуногих (и) четвероногих отправиться по (своим) делам.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब तेरह ऋचावाले एकसौ चौबीसवें १२४ सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में सूर्यलोक के विषय का वर्णन किया है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जब (समिधाने) जलते हुए (अग्नौ) अग्नि का निमित्त (सूर्यः) सूर्यमण्डल (उद्यत्) उदय होता हुआ (उर्विया) पृथिवी के साथ (ज्योतिः) प्रकाश को (अश्रेत्) मिलाता तब (उच्छन्ती) अन्धकार को निकालती हुई (उषाः) प्रातःकाल की वेला उत्पन्न होती है। ऐसे (अत्र) इस संसार में (सविता) कामों में प्रेरणा देनेवाला (देवः) उत्तम प्रकाशयुक्त उक्त सूर्यमण्डल (नः) हम लोगों को (अर्थम्) प्रयोजन को (इत्यै) प्राप्त कराने के लिये (प्रासावीत्) सारांश को उत्पन्न करता तथा (द्विपत्) दो पगवाले मनुष्य आदि वा (चतुष्पत्) चार पगवाले चौपाये पशु आदि प्राणियों को (नु) शीघ्र (प्र) उत्तमता से उत्पन्न करता है ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पृथिवी का सूर्य की किरणों के साथ संयोग होता है, वही संयोग तिरछा जाता हुआ प्रभात समय के होने का कारण होता है, जो सूर्य न हो तो अनेक प्रकार के पदार्थ अलग-अलग देखे नहीं जा सकते हैं ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यदा समिधानेऽग्नौ सूर्य्य उद्यन्सन्नुर्विया सह ज्योतिरश्रेत्तदोच्छन्त्युषा जायते। एवमत्र सविता देवो नोऽर्थमित्यै प्रासावीत् द्विपच्चतुष्पच्च नु प्रासावीत् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्यलोकविषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उषाः) (उच्छन्ती) अन्धकारं निस्सारयन्ती (समिधाने) प्रदीप्ते (अग्नौ) पावके (उद्यन्) उदयं प्राप्नुवत् (सूर्य्यः) सविता (उर्विया) पृथिव्या। उर्वीति पृथिवीना०। निघं० १। १। (ज्योतिः) प्रकाशः (अश्रेत्) श्रयति (देवः) दिव्यप्रकाशः (नः) अस्माकम् (अत्र) जगति (सविता) कर्म्मसु प्रेरकः (नु) शीघ्रम् (अर्थम्) प्रयोजनम् (प्र) (असावीत्) सुनोति (द्विपत्) द्वौ पादौ यस्य तत् (प्र) (चतुष्पत्) (इत्यै) प्रापयितुम् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पृथिव्या सूर्य्यकिरणैः सह संयोगो जायते स एव तिर्य्यग्गतः सन्नुषसः कारणं भवति यदि सूर्य्यो न स्यात्तर्हि विविधरूपाणि द्रव्याणि पृथक् पृथक् द्रष्टुमशक्यानि स्युः ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात उषेच्या दृष्टान्ताद्वारे स्त्रियांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती आहे, हे जाणले पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पृथ्वीचा सूर्याच्या किरणांबरोबर संयोग होतो. तोच संयोग वक्र होत प्रभात वेळ होण्याचे कारण असते. जर सूर्य नसता तर अनेक प्रकारचे पदार्थ वेगवेगळे पाहता आले नसते. ॥ १ ॥
02 अमिनती दैव्यानि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अमि॑नती॒ दैव्या॑नि व्र॒तानि॑ प्रमिन॒ती म॑नु॒ष्या॑ यु॒गानि॑ ।
ई॒युषी॑णामुप॒मा शश्व॑तीनामायती॒नां प्र॑थ॒मोषा व्य॑द्यौत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अमि॑नती॒ दैव्या॑नि व्र॒तानि॑ प्रमिन॒ती म॑नु॒ष्या॑ यु॒गानि॑ ।
ई॒युषी॑णामुप॒मा शश्व॑तीनामायती॒नां प्र॑थ॒मोषा व्य॑द्यौत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡मिनती दइ꣡वियानि व्रता꣡नि
प्रमिनती꣡ मनुषि꣡या युगा꣡नि
ईयु꣡षीणाम् उपमा꣡ श꣡श्वतीनाम्
आयतीना꣡म् प्रथमो꣡षा꣡ वि꣡ अद्यौत्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M
Morph
áminatī ← áminant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
daívyāni ← daívya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vratā́ni ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
manuṣyā̀ ← manuṣyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
praminatī́ ← √mī- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yugā́ni ← yugá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
īyúṣīṇām ← √i- 1 (root)
{case:GEN, gender:F, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
śáśvatīnām ← śáśvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
upamā́ ← upamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
adyaut ← √dyut- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
āyatīnā́m ← √i- 1 (root)
{case:GEN, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
prathamā́ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
uṣā́ḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
अमि॑नती । दैव्या॑नि । व्र॒तानि॑ । प्र॒ऽमि॒न॒ती । म॒नु॒ष्या॑ । यु॒गानि॑ ।
ई॒युषी॑णाम् । उ॒प॒ऽमा । शश्व॑तीनाम् । आ॒ऽय॒ती॒नाम् । प्र॒थ॒मा । उ॒षाः । वि । अ॒द्यौ॒त् ॥
Hellwig Grammar
- aminatī ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- aminatī ← minatī ← mī
- [verb noun], nominative, singular
- “transgress; damage.”
- daivyāni ← daivya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “divine; divine; celestial.”
- vratāni ← vrata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- praminatī ← pramī ← √mī
- [verb noun], nominative, singular
- “destroy.”
- manuṣyā ← manuṣya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “human.”
- yugāni ← yuga
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Yuga; yoke; couple; coevals; generation; lustrum; two; pair; yuga [word]; Yuga; race.”
- īyuṣīṇām ← i
- [verb noun], genitive, plural
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- upamā ← upama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “best; topmost.”
- śaśvatīnām ← śaśvat
- [noun], genitive, plural, feminine
- “all(a).”
- āyatīnām ← e ← √i
- [verb noun], genitive, plural
- “come; travel.”
- prathamoṣā ← prathamā ← prathama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- prathamoṣā ← uṣāḥ ← uṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- adyaut ← dyut
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “shine; inflame.”
सायण-भाष्यम्
दैव्यानि व्रतानि देवसंबन्धीनि अग्निहोत्रादीनि कर्माणि । व्रतमिति कर्मनाम, ‘व्रतं कर्वरम्’ ( नि. २. १. ७ ) इति तन्नामसु पाठात् । तानि कर्माणि अमिनती अहिंसन्ती’ भानप्रदानेनानुकूलं कुर्वती । तथा मनुष्या मनुष्याणां युगानि युगोपलक्षितान् निमेषादिकालावयवान् प्रमिनती प्रकर्षेण हिंसन्ती आयुः क्षपयन्तीत्यर्थः । यद्वा । युगानि युग्मानि परस्परसंयोगं प्रमिनती हिंसन्ती वियोगं कुर्वतीत्यर्थः । उषःकाले सर्वे यथायथं स्वस्वव्यापाराय गच्छन्तीति प्रसिद्धम् । किंच ईयुषीणां गच्छन्तीनाम् अतीतानां शश्वतीनां नित्यानाम् उषसाम् उपमा । ताभिः सदृशीत्यर्थः । सादृश्यं च * सदृशीरद्य सदृशीरिदु श्वः ’ ( ऋ. सं. १. १२३. ८) इत्यत्रोक्तम् । तथा आयतीनां प्रथमा आगामिनीनामुषसां प्रथमभाविनी सती व्यद्यौत् विशेषेण प्रकाशते । यद्वा । ईयुषीणां गमनशीलानां पश्वादीनां शश्वतीनां संततिप्रवाहरूपेण नित्यानामुपमा। तद्वन्नित्येत्यर्थः । तथा आयतीनां रात्र्यवसानसमये उत्पद्यमानानां प्रज्ञावागादीनां प्रथमा प्रथमभाविनी । उषस्यागतायां वाचो बुद्धयश्च स्फुरन्तीति प्रसिद्धम् । तादृशी देवी व्यद्यौत् प्राणिनामनुग्रहाय द्योतते ॥
Wilson
English translation:
“Unimpeding divine rites, although wearing away the ages of mankind, the dawn shines the similitude of the (mornings) that have passed, or that are to be forever, the first of those that are to come.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Unimpeding: aminati ahiṃsantī, not injuring, not opposing, not unsuited to; being the fit season for performance
Jamison Brereton
Not belittling the divine commandments, but diminishing human (life-) spans,
the last of those who, one by one, have gone, the first of those who come hither—Dawn has flashed forth.
꣡
Jamison Brereton Notes
02-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
áminatī (2a) and ná … mināti (3d)(cf. also ná mināti I.123.9) receive different tr. here both because they have different objects and because áminatī is contrastively paired with praminatī́(2b).
Griffith
Not interrupting heavenly ordinances, although she minisheth human generations.
The last of endless morns that have departed, the first of those that come, Dawn brightly shineth.
Geldner
Ohne die göttlichen Gebote zu schmälern, aber die menschlichen Lebenszeiten schmälernd, ist Usas aufgeleuchtet als die letzte der vielen Vergangenen, als die erste der kommenden.
Grassmann
Verkürzend nie die Ordnungen der Götter, doch kürzend stets der Menschen Lebensalter, Als letzte der vergangnen und als erste der kommenden erstrahlt die Morgenröthe.
Elizarenkova
Та, что не нарушает божественных обетов,
Но сокрушает людские поколения, –
Ушас воссияла (как) последняя из прошедших, непрерывно сменяющихся,
(Как) первая из приходящих.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब उषा के दृष्टान्त से स्त्री के विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्री ! जैसे (उषाः) प्रातःसमय की वेला (दैव्यानि) दिव्य गुणवाले (व्रतानि) सत्य पदार्थ वा सत्य कर्मों को (अमिनती) न छोड़ती और (मनुष्या) मनुष्यों के सम्बन्धी (युगानि) वर्षों को (प्रमिनती) अच्छे प्रकार व्यतीत करती हुई (शश्वतीनाम्) सनातन प्रभातवेलाओं वा प्रकृतियों और (ईयुषीणाम्) हो गईं प्रभातवेलाओं की (उपमा) उपमा दृष्टान्त और (आयतीनाम्) आनेवाली प्रभातवेलाओं में (प्रथमा) पहिली संसार को (व्यद्यौत्) अनेक प्रकार से प्रकाशित कराती और जागते अर्थात् व्यवहारों को करते हुए मनुष्यों को युक्ति के साथ सदा सेवन करने योग्य है, वैसे तूँ अपना वर्त्ताव रख ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे यह प्रातःसमय की वेला विस्तारयुक्त पृथ्वी और सूर्य के साथ चलनेहारी जितने पूर्व देश को छोड़ती उतने उत्तर देश को ग्रहण करती है तथा वर्त्तमान और व्यतीत हुई प्रातःसमय की वेलाओं की उपमा और आनेवालियों की पहिली हुई कार्यरूप जगत् का और जगत् के कारण का अच्छे प्रकार ज्ञान कराती और सत्य धर्म के आचरण निमित्तक समय का अङ्ग होने से उमर को घटाती हुई वर्त्तमान है, वह सेवन की हुई बुद्धि और आरोग्य आदि अच्छे गुणों को देती है, वैसे पण्डिता स्त्री हों ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रि यथोषा दैव्यानि व्रतान्यमिनती मनुष्या युगानि प्रमिनती शश्वतीनामीयुषीणामुपमाऽऽयतीनां च प्रथमा विश्वं व्यद्यौत्। जागृतैर्मनुष्यैर्युक्त्या सदा सेव्या तथा त्वं वर्त्तस्व ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथोषर्दृष्टान्तेन स्त्रीविषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अमिनती) अहिंसन्ती (दैव्यानि) दिव्यगुणानि (व्रतानि) वर्त्तमानानि सत्यानि वस्तूनि कर्माणि वा (प्रमिनती) प्रकृष्टतया हिंसन्ती (मनुष्या) मानुषसंबन्धीति (युगानि) वर्षाणि (ईयुषीणाम्) अतीतानाम् (उपमा) दृष्टान्तः (शश्वतीनाम्) सनातनीनामुषसां प्रकृतीनां वा (आयतीनाम्) आगच्छन्तीनाम् (प्रथमा) (उषाः) (वि) (अद्यौत्) विविधतया प्रकाशयति ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथेयमुषाः सन्ततेन पृथिवी सूर्यसंयोगेन सह चरिता यावन्तं पूर्वं देशं जहाति तावन्तमुत्तरं देशमादत्ते वर्त्तमानाऽतीतानामुषसामुपमाऽऽगामिनीनामादिमा सती कार्य्यकारणयोर्ज्ञानं प्रज्ञापयन्ती सत्यधर्माचरणनिमित्तकालावयवत्वादायुर्व्ययन्ती वर्त्तते सा सेविता सती बुद्ध्यारोग्यादीन् शुभगुणान् प्रयच्छति तथा विदुष्यः स्त्रियः स्युः ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी ही प्रातःकाळची वेळ विस्तारयुक्त पृथ्वी व सूर्याबरोबर चालणारी असते व पूर्वस्थानाला सोडत उत्तर स्थानाला ग्रहण करते, तशीच वर्तमान व भूतकाळाची उपमा व येणाऱ्या कार्यरूप जगाचे व जगाच्या कारणाचे चांगल्या प्रकारे ज्ञान करविते व सत्यधर्माचरण निमित्तक वेळेचे अंग असल्यामुळे आयू कमी करते. ती ग्रहण केलेली बुद्धी व आरोग्य इत्यादी शुभ गुणांना देते तशी पंडिता स्त्री असावी. ॥ २ ॥
03 एषा दिवो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒षा दि॒वो दु॑हि॒ता प्रत्य॑दर्शि॒ ज्योति॒र्वसा॑ना सम॒ना पु॒रस्ता॑त् ।
ऋ॒तस्य॒ पन्था॒मन्वे॑ति सा॒धु प्र॑जान॒तीव॒ न दिशो॑ मिनाति ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒षा दि॒वो दु॑हि॒ता प्रत्य॑दर्शि॒ ज्योति॒र्वसा॑ना सम॒ना पु॒रस्ता॑त् ।
ऋ॒तस्य॒ पन्था॒मन्वे॑ति सा॒धु प्र॑जान॒तीव॒ न दिशो॑ मिनाति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एषा꣡ दिवो꣡ दुहिता꣡ प्र꣡त्य् अदर्शि
ज्यो꣡तिर् व꣡साना समना꣡ पुर꣡स्तात्
ऋत꣡स्य प꣡न्थाम् अ꣡नु एति साधु꣡
प्रजानती꣡व न꣡ दि꣡शो मिनाति
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
genre M
Morph
adarśi ← √dr̥ś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
duhitā́ ← duhitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
eṣā́ ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
práti ← práti (invariable)
{}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
purástāt ← purástāt (invariable)
{}
samanā́ ← samanā́ (invariable)
{}
vásānā ← √vas- 2 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ánu ← ánu (invariable)
{}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pánthām ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sādhú ← sādhú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
díśaḥ ← díś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
mināti ← √mī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
{}
prajānatī́ ← √jñā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
ए॒षा । दि॒वः । दु॒हि॒ता । प्रति॑ । अ॒द॒र्शि॒ । ज्योतिः॑ । वसा॑ना । स॒म॒ना । पु॒रस्ता॑त् ।
ऋ॒तस्य॑ । पन्था॑म् । अनु॑ । ए॒ति॒ । सा॒धु । प्र॒जा॒न॒तीऽइ॑व । न । दिशः॑ । मि॒ना॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- eṣā ← etad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- duhitā ← duhitṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “daughter; duhitṛ [word].”
- praty ← prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- adarśi ← dṛś
- [verb], singular, Aorist passive
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- jyotir ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- vasānā ← vas
- [verb noun], nominative, singular
- “wear.”
- samanā
- [adverb]
- purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- panthām ← pathin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- anv ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- sādhu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “good; good; correct; correct; sādhu [word]; excellent; efficient.”
- prajānatīva ← prajānatī ← prajñā ← √jñā
- [verb noun], nominative, singular
- “know; perceive; understand; detect.”
- prajānatīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- diśo ← diśaḥ ← diś
- [noun], accusative, plural, feminine
- “quarter; direction; region; diś [word]; Aṣṭādhyāyī, 5.3.27; distant region; Diś; four; example; method; space.”
- mināti ← mī
- [verb], singular, Present indikative
- “transgress; damage.”
सायण-भाष्यम्
एषा उषाः दिवः द्योतमानात्मकस्य द्युलोकस्य दुहिता दुहितृस्थानीया । ततः उत्पद्यमानत्वात् दुहितेत्युपचर्यते । पुरस्तात् पूर्वस्यां दिशि प्रति प्रत्येकम् अदर्शि दृश्यते । सर्वेषामपि प्राणिनामाभिमुख्येन प्रकाशते इत्यर्थः । कीदृशी सा । ज्योतिर्वसाना तेजोरूपं वस्त्रमाच्छादयन्ती तेजसा प्रकाशयन्ती समना सम्यगानयित्री चेष्टयित्री । अन्तर्भावितण्यर्थोऽयम् । यद्वा । सह युगपदेव मन्यतेऽवबुध्यते प्राणिभिरिति समना । व्युत्पत्यनवधारणादनवग्रहः ॥ सा तादृशी ऋतस्य आदित्यस्य पन्थां पन्थानं मेरोः प्रान्तप्रदेशमनुक्रमेण साधु सम्यक् एति गच्छति । सूर्यो यत्र यत्र गच्छति तत्र तत्र पुरस्तात् उषा अपि गच्छतीत्यर्थः । सैव विशेष्यते । प्रजानतीव प्रियभूतस्य सूर्यस्य मार्गो मयापि गन्तव्यः” इति चेतयन्तीव । यथा लोके प्रियतमे अनुरागयुक्ता काचित् भर्तारं सर्वास्ववस्थासु न विमुञ्चति तथेयमपीत्यर्थः । किंच दिशः प्रागादिकाः न मिनाति न हिनस्ति । किंतु उषा यत्र गच्छति सा प्राचीत्येवं प्रागादिव्यवहारं करोतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“She, the daughter of heaven, is beheld in the east, gracious and arrayed in light; she travels steadily along the path of the sun, as if cognizant (of his plural asure), and damages not the quarters (of the horizon).”
Jamison Brereton
This Daughter of Heaven has appeared opposite, dressed in light, in the same way (as the others), from the east.
She follows along the path of truth, straight to the goal. Like one who knows the way, she does not confound the directions.
꣡
Jamison Brereton Notes
02-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
áminatī (2a) and ná … mināti (3d)(cf. also ná mināti I.123.9) receive different tr. here both because they have different objects and because áminatī is contrastively paired with praminatī́(2b).
Griffith
There in the eastern region she, Heaven’s Daughter, arrayed in garments all of light, appeareth.
Truly she followeth the path of Order, nor faileth, knowing well, the heavenly quarters.
Geldner
Dort ist die Tochter des Himmels in Licht gekleidet ein wie alle Male im Ost erschienen. Sie wandelt richtig den Weg des Gesetzes; wie eine Wegkundige verfehlt sie nicht die Richtungen.
Grassmann
Es lässt sich blicken diese Himmelstochter im Osten, ganz in Lichtgewand gekleidet, Sie schreitet stracks entlang den Pfad der Ordnung, des Wegs bewusst verfehlt sie nicht die Richtung.
Elizarenkova
Эта дочь неба показалась,
Облекаясь в свет, (всегда) одинаковая, на востоке.
Она правильно следует дорогой закона;
Как знающая наперед, она не путает направлений.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे ही (एषा) यह प्रातःसमय की वेला (ज्योतिः) प्रकाश को (वसाना) ग्रहण करती हुई (समना) संग्राम में (दिवः) सूर्य के प्रकाश की (दुहिता) लड़की सी हम लोगों ने (पुरस्तात्) दिन के पहिले (प्रत्यदर्शि) प्रतीति से देखी वा जैसे समस्त विद्या पढ़ा हुआ वीर जन (ऋतस्य) सत्य कारण के (पन्थाम्) मार्ग को (अन्वेति) अनुकूलता से प्राप्त होता वा (साधु) अच्छे प्रकार जैसे हो वैसे (प्रजानतीव) विशेष ज्ञानवाली विदुषी पढ़ी हुई पण्डिता स्त्री के समान प्रभात वेला (दिशः) दिशाओं को (न) नहीं (मिनाति) छोड़ती वैसे अपना वर्त्ताव वर्त्तती हुई स्त्री उत्तम हों ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे अच्छे नियम से वर्त्तमान हुई प्रातः समय की वेला सबको आनन्दित कराती और वह अपने उत्तम स्वभाव को नहीं नष्ट करती, वैसे स्त्री लोग गिरस्ती के धर्म में वर्त्तें ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथैवैषा ज्योतिर्वसाना समना दिवो दुहितेवास्माभिः पुरस्तात् प्रत्यदर्शि यथाऽऽप्तो वीर ऋतस्य पन्थामन्वेति साधु प्रजानतीवोषा दिशो न मिनाति तद्वद्वर्त्तमानाः स्त्रियो वराः स्युः ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषा) (दिवः) प्रकाशस्य (दुहिता) कन्येव (प्रति) (अदर्शि) दृश्यते (ज्योतिः) प्रकाशम् (वसाना) स्वीकुर्वती (समना) संग्रामे। अत्र सुपां स्वित्याकारादेशः। (पुरस्तात्) प्रथमतः (ऋतस्य) सत्यस्य कारणस्य (पन्थाम्) मार्गम् (अनु) (एति) (साधु) सम्यक् यथा स्यात् तथा (प्रजानतीव) यथा विज्ञानवती विदुषी (न) निषेधे (दिशः) (मिनाति) त्यजति ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सुनियमेन वर्त्तमाना सत्युषाः सर्वानाह्लादयति सोत्तमं स्वभावं न हिनस्ति तथा स्त्रियो गार्हस्थ्यधर्मे वर्त्तेरन् ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. नियमित असलेली उषा सर्वांना आनंदित करते व आपला उत्तम स्वभाव नष्ट करीत नाही तसे स्त्रियांनी गृहस्थाश्रमात वागावे. ॥ ३ ॥
04 उपो अदर्शि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उपो॑ अदर्शि शु॒न्ध्युवो॒ न वक्षो॑ नो॒धा इ॑वा॒विर॑कृत प्रि॒याणि॑ ।
अ॒द्म॒सन्न स॑स॒तो बो॒धय॑न्ती शश्वत्त॒मागा॒त्पुन॑रे॒युषी॑णाम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
उपो॑ अदर्शि शु॒न्ध्युवो॒ न वक्षो॑ नो॒धा इ॑वा॒विर॑कृत प्रि॒याणि॑ ।
अ॒द्म॒सन्न स॑स॒तो बो॒धय॑न्ती शश्वत्त॒मागा॒त्पुन॑रे॒युषी॑णाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ꣡पो अदर्शि शुन्ध्यु꣡वो न꣡ व꣡क्षो
नोधा꣡ इवावि꣡र् अकृत प्रिया꣡णि
अद्मस꣡न् न꣡ ससतो꣡ बोध꣡यन्ती
शश्वत्तमा꣡गात् पु꣡नर् एयु꣡षीणाम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adarśi ← √dr̥ś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
ná ← ná (invariable)
{}
śundhyúvaḥ ← śundhyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
úpa ← úpa (invariable)
{}
vákṣaḥ ← vákṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
akr̥ta ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
āvís ← āvís (invariable)
{}
iva ← iva (invariable)
{}
nodhā́ḥ ← nodhás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
priyā́ṇi ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
admasát ← admasád- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bodháyantī ← √budh- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
{}
sasatáḥ ← √sas- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
agāt ← √gā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
eyúṣīṇām ← √i- 1 (root)
{case:GEN, gender:F, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
púnar ← púnar (invariable)
{}
śaśvattamā́ ← śaśvattamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
उपो॒ इति॑ । अ॒द॒र्शि॒ । शु॒न्ध्युवः॑ । न । वक्षः॑ । नो॒धाःऽइ॑व । आ॒विः । अ॒कृ॒त॒ । प्रि॒याणि॑ ।
अ॒द्म॒ऽसत् । न । स॒स॒तः । बो॒धय॑न्ती । श॒श्व॒त्ऽत॒मा । आ । अ॒गा॒त् । पुनः॑ । आ॒ऽई॒युषी॑णाम् ॥
Hellwig Grammar
- upo ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- upo ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- adarśi ← dṛś
- [verb], singular, Aorist passive
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- śundhyuvo ← śundhyuvaḥ ← śundhyu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “fine-looking; beautiful.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vakṣo ← vakṣaḥ ← vakṣas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “breast; breast; bosom; thorax.”
- nodhā ← nodhāḥ ← nodhas
- [noun], nominative, singular, masculine
- ivāvir ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivāvir ← āvis
- [adverb]
- “openly; obviously.”
- akṛta ← kṛ
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- priyāṇi ← priya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- admasan ← admasad
- [noun], nominative, singular, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sasato ← sasataḥ ← sas
- [verb noun], accusative, plural
- “sleep.”
- bodhayantī ← bodhay ← √budh
- [verb noun], nominative, singular
- “awaken; ignite; advise; admonish; communicate.”
- śaśvattamāgāt ← śaśvattamā ← śaśvattama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “frequent.”
- śaśvattamāgāt ← agāt ← gā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “go; enter (a state); arrive.”
- punar
- [adverb]
- “again; further; now; over and over; subsequently; repeatedly; however; besides.”
- eyuṣīṇām ← i
- [verb noun], genitive, plural
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
सायण-भाष्यम्
एषा उषाः उपो इति निपातद्वयसमुदायात्मकः एको निपातः । सर्वैः समीपे एव अदर्शि दृश्यते । तत्र दृष्टान्तः । शुन्ध्युवो न ‘वक्षः। अत्र नकारः उपमार्थीयः उपरिष्टात् प्रयुज्यमानत्वात् । यत्र तु प्रतिषेधो विवक्षितस्तत्र पुरस्तान्नकारः प्रयुज्यते । तथा च यास्कः–’ पुरस्तादुपाचारस्तस्य यत्प्रतिषेधति’ (नि. १.४) इति । तस्योदाहरणं- नेन्द्रं देवममंसत’ (ऋ. सं.१०, ८६. १) इति उपरिष्टादुपाचारस्तस्य येनोपमिमीते ’ (निरु. १. ४) इति । तस्योदाहरणं ‘दुर्मदासो न सुरायाम्’ (ऋ. सं. ८.२. १२) इति । शुन्ध्युः आदित्यः सर्वेषां शोधकत्वात् । तस्य वक्षः वक्षःस्थानीयो रश्मिसमूहः । स यथा प्रकाशमानो दृश्यते तथेत्यर्थः । यद्वा । शुन्ध्युरिति जलचरः श्वेतवर्णः पक्षिविशेषः । स यथा स्वकीयं वक्षः प्रकाशयन् दृश्यते तद्वदित्यर्थः । किंच नोधाइव प्रियाणि आविरकृत । नवनं स्तोत्रं धारयतीति नोधाः । एतन्नामा महर्षिर्दैवतास्तुतिव्याजेन नानाविधैर्मन्त्रैः प्रियाणि स्वमनीषितान्याविष्कृतवान् । तथैषापि स्वकीयानि सर्वलोकप्रियाणि तेजांस्याविरकरोत् । किंच अद्मसन्न । अत्राप्युपमार्थीयो नकारः। अद्यते इति अद्म अन्नम् । तस्य पाकाय गृहे सीदति इति अद्मसत् पाचिका योषित् ससतः बोधयन्ती । सा यथा स्वपतः पुत्रादीन् भोजनाय बोधयति तद्वत् । यद्वा । अद्मेति गृहनाम, * वरूथम् अम्’ इति तन्नामसु पाठात् । तत्र सीदतीत्यद्मसत् जननी । सो यथा स्वपतः पुत्रादीन् उषःकाले प्रबोधयति तथा भुवनाख्ये गृहे सीदन्ती तत्रत्यान् प्राणिनः प्रबोधयन्ती इयमुषाः। एयुषीणाम् आगमनशीलानां स्त्रीणां मध्ये शश्वत्तमा पुनःपुनरागच्छति । प्रातर्नियतमागच्छन्तीनां वारयोषितां मध्ये स्वयमेका सती नियतम् आगच्छतीत्यभिप्रायः । अत्र निरुक्तम्-’ उपादर्शि शुन्ध्युवः शुन्ध्युरादित्यो भवति शोधनात्तस्यैव वक्षो भासोऽध्यूळहमिदमपीतरद्वक्ष एतस्मादेवाध्यूळ्हं काये । शकुनिरपि शुन्ध्युरुच्यते शोधनादेवोदकचरो भवति । आपोऽपि शुन्ध्युव उच्यन्ते शोधनादेव । नोधा ऋषिर्भवति नवनं दधाति स यथा स्तुत्या कामानाविष्कुरुत एवमुषा रूपाण्याविष्कुरुते । अद्मसद्मानं भवत्यद्मसादिनीति वान्नसानिनीति वा । ससतो बोधयन्ती शश्वत्तमागात्पुनरेयुषीणां स्वपतो बोधयन्ती शाश्वतिकतमगात्पुनरागामिनीनाम् ’ (निरु. ४, १६ ) इति ॥
Wilson
English translation:
“She is beheld nigh at hand, (radiant) as the breast of the illuminator (the sun); and, like Nodhas, has made manifest many plural asing (objects); like a matron she awakens (her) sleeping (children), and of all (feminine les who are) stirring betimes, she, the most unvarying, repeatedly appears.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Śundhyuvo na vakṣas: śundhyu = sun, the collective solar rays;
Śundhyu = a water-bird of white colour; the morning light is compared to its white plural mage;
Śundhyuvaḥ = plural waters (Nirukta 4.16); Nodhas, the ṛṣi, displays his wishes by his prayers and praises, so the dawn puts forth the light that is accessible to all the world;
Admasad: adma, food or a dwelling; sad, who abides; the mistress of the house, or one who has to cook the food of her family; she rises with the dawn and wakes up the sleepers of the household
Jamison Brereton
She has appeared like the breast of a preening waterbird. Like a female elephant she has revealed her intimate parts.
Wakening the sleeping like a fly, she has come as the latest of those who, one by one, have come here again (and again).
Jamison Brereton Notes
My interpr. follows that of Thieme (KZ 79 [1965] – KlSch 214-27), cited also in the published introduction.; for doubts, esp. about the interpr. of pāda b, see Scarlatta 272-73.
Griffith
Near is she seen, as ’twere the Bright One’s bosom: she showeth sweet things like a new song-singer.
She cometh like a fly awaking sleepers, of all returning dames most true and constant.
Geldner
Es zeigt sich ihre Brust wie die eines Sundhyvogels, wie Nodhas hat sie ihre lieben Sachen enthüllt. Wie eine Fliege weckt sie die Schlafenden; als erste unter den vielen Wiedergekehrten ist sie gekommen.
Grassmann
Ihr Busen zeigt sich wie der reinen Jungfrau, als zarte Maid enthüllt sie ihre Reize; Als Tischgenossin weckte sie die Schläfer, als jüngste kam sie der sich stets erneu’nden.
Elizarenkova
Ее грудь явилась взорам, как у блудницы,
Как Нодхас она открыла (свои) прелести.
Как муха, будящая спящих,
Она возникла первой из всех пришедших, непрерывно сменяющихся.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे प्रभातवेला (वक्षः) पाये पदार्थ को (शुन्ध्युवः) सूर्य की किरणों के (न) समान वा (प्रियाणि) प्रिय वचनों की (नोधाइव) सब शास्त्रों की स्तुति प्रशंसा करनेवाले विद्वान् के समान वा (अद्मसत्) भोजन के पदार्थों को पकानेवाले के (न) समान (ससतः) सोते हुए प्राणियों को (बोधयन्ती) निरन्तर जगाती हुई और (एयुषीणाम्) सब ओर से व्यतीत हो गईं प्रभात वेलाओं की (शश्वत्तमा) अतीव सनातन होती हुई (पुनः) फिर (आ, अगात्) आती और (आविरकृत) संसार को प्रकाशित करती वह हम लोगों ने (उपो) समीप में (अदर्शि) देखी, वैसी स्त्री उत्तम होती है ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो स्त्री प्रभात वेला वा सूर्य वा विद्वान् के समान अपने सन्तानों को उत्तम शिक्षा से विद्वान् करती है, वह सबको सत्कार करने योग्य है ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथोषा वक्षः शुन्ध्युवो न प्रियाणि नोधाइवाद्मसन्न ससतो बोधयन्त्येयुषीणां शश्वत्तमा सती पुनरागादाविरकृत च साऽस्माभिरुपो अदर्शि तथाभूताः स्त्रियो वरा भवन्ति ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उपो) सामीप्ये (अदर्शि) दृश्यते (शुन्ध्युवः) आदित्यकिरणाः। शुन्ध्युरादित्यो भवति। निरु० ४। १६। (न) उपमायाम्। निरु० १। ४। (वक्षः) प्राप्तं वस्तु। वक्ष इति पदनामसु। निघं० ४। २। (नोधा इव) यो नौति सर्वाणि शास्त्राणि तद्वत्। नुवो धुट् च। उणा० ४। २२६। अनेन नुधातोरसिप्रत्ययो धुडागमश्च (आविः) प्राकट्ये (अकृत) करोति (प्रियाणि) वचनानि (अद्मसत्) योऽद्मानि सादयति परिपचति सः (न) इव (ससतः) स्वपतः प्राणिनः (बोधयन्ती) जागारयन्ती (शश्वत्तमा) यातिशयेन सनातनी (आ) (अगात्) प्राप्नोति (पुनः) (एयुषीणाम्) समन्तादतीतानामुषसाम् ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्काराः। या स्त्र्युषर्वत्सूर्यवद्विद्वद्वच्च स्वापत्यानि सुशिक्षया विदुषः करोति सा सर्वैः सत्कर्त्तव्येति ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जी स्त्री उषा, सूर्य, विद्वानाप्रमाणे आपल्या संतानांना उत्तम शिक्षण देऊन विद्वान करते ती सर्वांनी सत्कार करण्यायोग्य असते. ॥ ४ ॥
05 पूर्वे अर्धे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पूर्वे॒ अर्धे॒ रज॑सो अ॒प्त्यस्य॒ गवां॒ जनि॑त्र्यकृत॒ प्र के॒तुम् ।
व्यु॑ प्रथते वित॒रं वरी॑य॒ ओभा पृ॒णन्ती॑ पि॒त्रोरु॒पस्था॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
पूर्वे॒ अर्धे॒ रज॑सो अ॒प्त्यस्य॒ गवां॒ जनि॑त्र्यकृत॒ प्र के॒तुम् ।
व्यु॑ प्रथते वित॒रं वरी॑य॒ ओभा पृ॒णन्ती॑ पि॒त्रोरु॒पस्था॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
पू꣡र्वे अ꣡र्धे र꣡जसो अप्तिय꣡स्य
ग꣡वां ज꣡नित्री अकृत प्र꣡ केतु꣡म्
वि꣡ उ प्रथते वितरं꣡ व꣡रीय
ओ꣡भा꣡ पृण꣡न्ती पितरो꣡र्+ उप꣡स्था
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aptyásya ← aptyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
árdhe ← árdha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
pū́rve ← pū́rva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rájasaḥ ← rájas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
akr̥ta ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
gávām ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
jánitrī ← jánitrī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ketúm ← ketú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
prathate ← √prathⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
u ← u (invariable)
{}
várīyaḥ ← várīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
vitarám ← vitarám (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
pitróḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
pr̥ṇántī ← √pr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ubhā́ ← ubhá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
upásthā ← upástha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
पद-पाठः
पूर्वे॑ । अर्धे॑ । रज॑सः । अ॒प्त्यस्य॑ । गवा॑म् । जनि॑त्री । अ॒कृ॒त॒ । प्र । के॒तुम् ।
वि । ऊं॒ इति॑ । प्र॒थ॒ते॒ । वि॒ऽत॒रम् । वरी॑यः । आ । उ॒भा । पृ॒णन्ती॑ । पि॒त्रोः । उ॒पऽस्था॑ ॥
Hellwig Grammar
- pūrve ← pūrva
- [noun], locative, singular, neuter
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- ardhe ← ardha
- [noun], locative, singular, neuter
- “one-half; ardha [word].”
- rajaso ← rajasaḥ ← rajas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- aptyasya ← aptya
- [noun], genitive, singular, neuter
- gavāṃ ← gavām ← go
- [noun], genitive, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- janitry ← janitrī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “mother.”
- akṛta ← kṛ
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ketum ← ketu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- prathate ← prath
- [verb], singular, Present indikative
- “be known; expand; expand; boom.”
- vitaraṃ ← vitaram
- [adverb]
- varīya ← varīyaḥ ← varīyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “broad; further.”
- obhā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- obhā ← ubhā ← ubh
- [noun], accusative, dual, masculine
- “both(a).”
- pṛṇantī ← pṛṇ
- [verb noun], nominative, singular
- “satisfy.”
- pitror ← pitroḥ ← pitṛ
- [noun], genitive, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- upasthā ← upastha
- [noun], accusative, dual, masculine
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
सायण-भाष्यम्
अप्त्स्यस्य व्यापनशीलस्य विस्तृतस्य रजसः रञ्जकस्यान्तरिक्षलोकस्य । रजःशब्दोऽन्तरिक्षलोकवाची ’ लोका रजांस्युच्यन्ते’ (निरु. ४. १९) इति यास्केनोक्तत्वात् । तस्य पूर्वे अर्धे पूर्वस्मिन् भागे जनित्री उत्पन्ना सती गवां दिशां रश्मीनां वा केतुं प्रज्ञानं प्र अकृत प्रकर्षेण करोति । यद्वा । रजसः रञ्जकस्याह्नः । रजःशब्दोऽहर्वाची ’ असृगहनी रजसी उच्येते ’ ( निरु. ४. १९) इति यास्केनोक्तत्वात् । तस्य पूर्वेऽर्धे पूर्वस्मिन् भागे उषःकाले गवां वाचां जनित्री जनयित्री उत्पादयित्री। उषःकाले सर्वेषां प्राणिनां वाचः स्फुरन्तीति प्रसिद्धम् । यद्वा । अस्यस्य कर्मसु स्थितस्य जन्तोः केतुं गमनागमनादिरूपं कर्म । केतुरिति कर्मनाम, ‘ केतः केतुः’ इति तन्नामसु पाठात् । प्राकृत । प्रकर्षेण करोति । किंच पित्रोः पालयित्र्योर्द्यावापृथिव्योः उपस्था उपस्थे उत्सङ्गे अन्तरालप्रदेशे स्थित्वा उभा उभे द्यावापृथिव्यौ पृणन्ती स्वतेजसा पूरयन्ती। यद्वा । उभा उभयोः पित्रोरिति संबन्धः । वितरं विशिष्टतरं वरीयः उरुतरमतिविस्तीर्णं यथा भवति तथा व्यु प्रथते विशेषेणैव प्रख्याता भवति प्रकाशते इत्यर्थः । उशब्दः अवधारणार्थः पादपूरणो वा ‘ मिताक्षरेष्वनर्थकाः कमीमिद्विति’ इति यास्केनोक्तत्वात् ॥ ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Born in the eastern quarter of the spacious firmament, she displays a banner of rays of light. plural ced on the lap of both parents (heaven and earth), filling them (with radiance), she enjoys vast and wide-spread renown.”
Jamison Brereton
In the eastern half of the dusky realm that cannot be flown to, the begetter of cows has put forth her beacon.
She spreads out further, more widely, filling both laps of her two parents [=Heaven and Earth].
Jamison Brereton Notes
The hapax aptyá- is connected by Grassmann, Oldenberg, and, tentatively, EWA (s.v. ánapta-) with ‘water’. Geldner leaves it untr.; Witzel Gotō as ‘äussere’ without comment. I follow Renou’s tentative suggestion ‘inaccessible au vol’ (to √pat), with perhaps more enthusiasm than he shows for it.
Griffith
There in the east half of the watery region the Mother of the Cows hath shown her ensign.
Wider and wider still she spreadeth onward, and filleth full the laps of both heir Parents.
Geldner
An der östlichen Seite des …….Raumes hat die Mutter der Kühe ihr Banner aufgesteckt. Sie breitet sich immer weiter in die Breite aus, bis sie den Schoß beider Eltern ausfüllt.
Grassmann
Im Ost der dunst’gen Lüfte hat die Mutter der Wolkenkühe ihren Schein verbreitet, Und weiter, weiter wächst sie in die Breite, und füllt den Schooss des Himmels und der Erde.
Elizarenkova
В восточной части недосягаемого темного пространства
Родительница коров подняла (свое) знамя.
Вот она распространяется – вдаль – вширь –
Заполняя лоно обоих (своих) родителей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे प्रातःसमय की वेला कन्या के तुल्य (उभा) दोनों लोकों को (पृणन्ती) सुख से पूरती और (पित्रोः) अपने माता-पिता के समान भूमि और सूर्यमण्डल की (उपस्था) गोद में ठहरी हुई (वितरम्) जिससे विविध प्रकार के दुःखों से पार होते हैं, उस (वरीयः) अत्यन्त उत्तम काम को (वि, उ, प्रथते) विशेष करके तो विस्तारती तथा (गवाम्) सूर्य की किरणों को (जनित्री) उत्पन्न करनेवाली (अप्त्यस्य) विस्तार युक्त संसार में हुए (रजसः) लोक समूह के (पूर्वे) प्रथम आगे वर्त्तमान (अर्द्धे) आधे भाग में (केतुम्) किरणों को (प्र, आ, अकृत) प्रसिद्ध करती है, वैसा वर्तमान करती हुई स्त्री उत्तम होती है ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। प्रभात वेला से प्रसिद्ध हुआ सूर्यमण्डल का प्रकाश भूगोल के आधे भाग में सब कभी उजेला करता है और आधे भाग में रात्रि होती है, उन दिन रात्रि के बीच में प्रातःसमय की वेला विराजमान है, ऐसे निरन्तर रात्रि प्रभातवेला और दिन क्रम से वर्त्तमान हैं। इससे क्या आया कि जितना पृथिवी का प्रदेश सूर्यमण्डल के आगे होता, उतने में दिन और जितना पीछे होता जाता, उतने में रात्रि होती तथा सायं और प्रातःकाल की सन्धि में उषा होती है, इसी उक्त प्रकार से लोकों के घूमने के द्वारा ये सायं प्रातःकाल भी घूमते से दिखाई देते हैं ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथोषा उभा लोकौ पृणन्ती पित्रोरुपस्थासती वितरं वरीयो व्युप्रथते गवां जनित्र्यप्त्यस्य रजसः पूर्वेऽर्द्धे केतुं प्राकृत तथा वर्त्तमाना भार्य्योत्तमा भवति ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पूर्वे) सम्मुखे वर्त्तमाने (अर्द्धे) (रजसः) लोकसमूहस्य (अप्त्यस्य) अप्तौ विस्तीर्णे संसारे भवस्य (गवाम्) किरणानाम् (जनित्री) उत्पादिका (अकृत) करोति (प्र) (केतुम्) किरणम् (वि) (उ) वितर्के (प्रथते) विस्तृणोति (वितरम्) विविधानि दुःखानि तरन्ति येन कर्मणा तत् (वरीयः) अतिशयेन वरम् (आ) (उभा) (पृणन्ती) सुखयन्ती (पित्रोः) जनकयोरिव भूमिसूर्ययोः (उपस्था) क्रोडे तिष्ठति सा ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। उषसउत्पन्नः सूर्यप्रकाशो भूगोलार्द्धे सर्वदा प्रकाशतेऽपरेऽर्द्धे रात्रिर्भवति तयोर्मध्ये सर्वदोषा विराजत एवं नैरन्तर्येण रात्र्युषर्दिनानि क्रमेण वर्त्तन्तेऽतः किमागतं यावान् भूगोलप्रदेशः सूर्यस्य संनिधौ तावति दिनं यावानसंनिधौ तावति रात्रिः। सन्ध्योरुषाश्चैवं लोकभ्रमणद्वारैतान्यपि भ्रमन्तीव दृश्यन्ते ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. प्रभात समयी उगवलेल्या सूर्यमंडळाचा प्रकाश भूगोलाच्या अर्ध्या भागात पडतो तर अर्ध्या भागात रात्र असते. त्या दिवस व रात्रीच्या मध्ये प्रातःकाळची वेळ विराजमान असते. सदैव रात्र, प्रभातकाळ व दिनक्रम असे चालू असतात. यावरून हे स्पष्ट होते की, पृथ्वीचा जेवढा भाग सूर्यमंडळासमोर येतो त्यावेळी दिवस. जितका मागे जातो तितकी रात्र होते व संध्याकाळ व प्रातःकाळच्या संधीत उषा असते. याचप्रकारे लोक (गोल) फिरल्यामुळे हे सायंकाळ व प्रातःकाळही फिरत असल्यासारखे वाटतात. ॥ ५ ॥
06 एवेदेषा पुरुतमा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒वेदे॒षा पु॑रु॒तमा॑ दृ॒शे कं नाजा॑मिं॒ न परि॑ वृणक्ति जा॒मिम् ।
अ॒रे॒पसा॑ त॒न्वा॒३॒॑ शाश॑दाना॒ नार्भा॒दीष॑ते॒ न म॒हो वि॑भा॒ती ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वेदे॒षा पु॑रु॒तमा॑ दृ॒शे कं नाजा॑मिं॒ न परि॑ वृणक्ति जा॒मिम् ।
अ॒रे॒पसा॑ त॒न्वा॒३॒॑ शाश॑दाना॒ नार्भा॒दीष॑ते॒ न म॒हो वि॑भा॒ती ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवे꣡द् एषा꣡ पुरुत꣡मा दृशे꣡ कं꣡
ना꣡जामिं न꣡ प꣡रि वृणक्ति जामि꣡म्
अरेप꣡सा तनु꣡वा शा꣡शदाना
ना꣡र्भाद् ई꣡षते न꣡ महो꣡ विभाती꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dr̥śé ← √dr̥ś- (root)
{case:DAT, number:SG}
eṣā́ ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
evá ← evá (invariable)
{}
ít ← ít (invariable)
{}
kám ← kám (invariable)
{}
purutámā ← purutáma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ájāmim ← ájāmi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jāmím ← jāmí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
ná ← ná (invariable)
{}
pári ← pári (invariable)
{}
vr̥ṇakti ← √vr̥j- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
arepásā ← arepás- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
śā́śadānā ← √śad- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
tanvā̀ ← tanū́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
árbhāt ← árbha- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ī́ṣate ← √īṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{}
ná ← ná (invariable)
{}
ná ← ná (invariable)
{}
vibhātī́ ← √bhā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
ए॒व । इत् । ए॒षा । पु॒रु॒ऽतमा॑ । दृ॒शे । कम् । न । अजा॑मिम् । न । परि॑ । वृ॒ण॒क्ति॒ । जा॒मिम् ।
अ॒रे॒पसा॑ । त॒न्वा॑ । शाश॑दाना । न । अर्भा॑त् । ईष॑ते । न । म॒हः । वि॒ऽभा॒ती ॥
Hellwig Grammar
- eved ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- eved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- eṣā ← etad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- purutamā ← purutama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “most(a).”
- dṛśe ← dṛś
- [verb noun]
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- kaṃ ← kam ← kaṃ
- [adverb]
- “kaṃ [word].”
- nājāmiṃ ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nājāmiṃ ← ajāmim ← ajāmi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “unrelated; foreign-born.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- vṛṇakti ← vṛj
- [verb], singular, Present indikative
- jāmim ← jāmi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “related; ancestral; customary; usual.”
- arepasā ← arepas
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “immaculate.”
- tanvā ← tanū
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- śāśadānā ← śad
- [verb noun], instrumental, singular
- “prevail.”
- nārbhād ← nā ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nārbhād ← arbhāt ← arbha
- [noun], ablative, singular, masculine
- “few; small; unimportant.”
- īṣate ← īṣ
- [verb], singular, Present indikative
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], ablative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- vibhātī ← _ ← √_
- [?]
- “_”
सायण-भाष्यम्
एषा उषाः एवेत् । इच्छब्दः एवकारार्थः । एवमेव इदानीं भासमानप्रकारेणैव पुरुतमा विपुलतमा अत्यन्तविस्तृता सती अजामिं विजातीयं मनुष्यादिजातिं न परि वृणक्ति परितः सर्वतो न वर्जयति । तथा जामिं सजातीयं देवजाति न परि वृणक्ति न परिवर्जयति । मनुष्यादिकं देवादिकं च तदुपलक्षितं लोकद्वयं वा कार्त्स्येन प्रकाशयतीत्यर्थः । किमर्थमिति तदुच्यते । दृशे कं सुखेन सर्वेषां दर्शनाय । सुखं यथा भवति तथा सर्वान् दर्शयितुं वा । किंच अरेपसा अपापया निर्मलया तन्वा शरीरेण शाशदाना शाशाद्यमाना। शाशदानः शाशाद्यमानः ’ ( निरु. ६. १६ ) इति यास्कः । स्पष्टतां गच्छन्तीत्यर्थः । विभाती विशेषेण प्रकाशयन्ती सा अर्भात् अल्पात् पुत्तिकादेः सकाशात् न ईषते न गच्छति । तमपि प्रकाशयति । तथा मह: महतो मेर्वादेः सकाशात् न ईषते न गच्छति। तमपि प्रकाशयति । पूर्वं लोकद्वयं प्रकाशते इत्युक्तम् । इदानीम् अस्मिंल्लोके परमाण्वादि पर्वतपर्यन्तं कृत्स्नं प्रकाशयतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Verily she, the wide-expanded Uṣā, neglects not (to give) the joy of sight to those of her own or of a different nature; visible in her faultless person n, and brightly shining, she passes not by the littleror the great.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ajāmim na parivṛṇakti jāmim: jāmi = sajātīya, of the same species, i.e. of divine beings, the gods;
Ajāmi = notof the same species; vijātīya, mankind; she passes not by: she lights up all things, from an atom to a mountain
Jamison Brereton
Just thus is she, the latest of many, to be seen. Neither the non-kin does she avoid, nor the kin.
Exulting in her spotless body, neither from the small does she retreat, nor from the great, as she shines forth.
Griffith
She, verily, exceeding vast to look on debarreth from her light nor kin nor stranger.
Proud of her spotless form she, brightly shining, turneth not from the high nor from the humble.
Geldner
Also gibt sich diese als die erste unter vielen zum Beschauen; sie geht nicht dem Fremden noch dem Verwandten aus dem Wege. Stolz auf ihren makellosen Leib zieht sie sich nicht vor Klein und Groß zurück, wenn sie erstrahlt.
Grassmann
Die herrliche entzieht sich nicht dem Anblick, nicht der verwandten, noch der unverwandten, In makelloser Schönheit herrlich prangend verbirgt ihr Licht sie hohen nicht, noch niedern.
Elizarenkova
Вот она показывает себя, самая первая из многих.
Она не избегает ни чужого, ни родного,
Красуясь незапятнанным телом,
Она, сверкающая, не сторонится ни малого, ни великого.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (अरेपसा) न कँपते हुए निर्भय (तन्वा) शरीर से (शाशदाना) अति सुन्दरी (पुरुतमा) बहुत पदार्थों को चाहनेवाली स्त्री (दृशे) देखने के लिये (कम्) सुख को पति के (न) समान (परि, वृणक्ति) सब ओर से (न) नहीं छोड़ती पति भी (जामिम्) अपनी स्त्री के (न) समान सुख को (न) नहीं छोड़ता और (अजामिम्) जो अपनी स्त्री नहीं उसको सब प्रकार से छोड़ता है, वैसे (एव) ही (एषा) यह प्रातःसमय की वेला (अर्भात्) थोड़े से (इत्) भी (महः) बहुत सूर्य के तेज का (विभाती) प्रकाश कराती हुई बड़े फैलते हुए सूर्य के प्रकाश को नहीं छोड़ती किन्तु समस्त को (ईषते) प्राप्त होती है ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे पतिव्रता स्त्री अपने पति को छोड़ और के पति का सङ्ग नहीं करती वा जैसे स्त्रीव्रत पुरुष अपनी स्त्री से भिन्न दूसरी स्त्री का सम्बन्ध नहीं करता और विवाह किये हुए स्त्रीपुरुष नियम और समय के अनुकूल सङ्ग करते हैं, वैसे ही प्रातःसमय की वेला नियमयुक्त देश और समय को छोड़ अन्यत्र युक्त नहीं होती ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथारेपसा तन्वा शाशदाना पुरुतमा स्त्री देशे कं सुखं पतिं न न परिवृणक्ति पतिश्च जामिं न सुखं न परित्यजति। अजामिं च परित्यजति तथैवैषोषा अभ्रादिन्महो विभाती सती स्थूलं न परिजहाति किन्तु सर्वमीषते ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) (इत्) अपि (एषा) (पुरुतमा) या बहून् पदार्थान् ताम्यति काङ्क्षति सा (दृशे) द्रष्टुम् (कम्) सुखम् (न) इव (अजामिम्) अभार्य्याम् (न) इव (परि) (वृणक्ति) त्यजति (जामिम्) भार्याम् (अरेपसा) अकम्पितेन (तन्वा) शरीरेण (शाशदाना) अतीव सुन्दरी (न) निषेधे (अर्भात्) अल्पात् (ईषते) गच्छति (न) निषेधे (महः) महत् (विभाती) प्रकाशयन्ती ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा पतिव्रता स्त्री स्वं पतिं विहायान्यं न सङ्गच्छते यथा च स्त्रीव्रतः पुमान् स्वस्त्रीभिन्नां स्त्रियं न समवैति, विवाहितौ स्त्रीपुरुषौ यथानियमं यथासमयं सङ्गच्छेते तथैवोषा नियतं देशं समयं च विहायान्यत्र युक्ता न भवति ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी पतिव्रता स्त्री आपल्या पतीला सोडून इतरांच्या पतीचा संग करीत नाही व जसा स्त्रीव्रती पुरुष आपल्या स्त्रीला सोडून दुसऱ्या स्त्रीशी संबंध ठेवत नाही व विवाहित स्त्री-पुरुष नियमाने व योग्यवेळी संग करतात तशीच प्रातःकाळची वेळ नियमयुक्त स्थान व वेळ सोडून इतरत्र युक्त होत नाही. ॥ ६ ॥
07 अभ्रातेव पुंस - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒भ्रा॒तेव॑ पुं॒स ए॑ति प्रती॒ची ग॑र्ता॒रुगि॑व स॒नये॒ धना॑नाम् ।
जा॒येव॒ पत्य॑ उश॒ती सु॒वासा॑ उ॒षा ह॒स्रेव॒ नि रि॑णीते॒ अप्सः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भ्रा॒तेव॑ पुं॒स ए॑ति प्रती॒ची ग॑र्ता॒रुगि॑व स॒नये॒ धना॑नाम् ।
जा॒येव॒ पत्य॑ उश॒ती सु॒वासा॑ उ॒षा ह॒स्रेव॒ नि रि॑णीते॒ अप्सः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अभ्राते꣡व पुंस꣡ एति प्रतीची꣡
गर्तारु꣡ग् इव सन꣡ये ध꣡नानाम्
जाये꣡व प꣡त्य उशती꣡ सुवा꣡सा
उषा꣡ हस्रे꣡व नि꣡ रिणीते अ꣡प्सः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhrātā́ ← abhrātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
{}
pratīcī́ ← pratyáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
puṁsáḥ ← púmaṁs- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dhánānām ← dhána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
gartārúk ← gartārúh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
sanáye ← saní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
jāyā́ ← jāyā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pátye ← páti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
suvā́sāḥ ← suvā́sas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
uśatī́ ← √vaś- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ápsaḥ ← ápsas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hasrā́ ← hasrā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
ní ← ní (invariable)
{}
riṇīte ← √rī- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
uṣā́ḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
अ॒भ्रा॒ताऽइ॑व । पुं॒सः । ए॒ति॒ । प्र॒ती॒ची । ग॒र्त॒ऽआ॒रुक्ऽइ॑व । स॒नये॑ । धना॑नाम् ।
जा॒याऽइ॑व । पत्ये॑ । उ॒श॒ती । सु॒ऽवासाः॑ । उ॒षाः । ह॒स्राऽइ॑व । नि । रि॒णी॒ते॒ । अप्सः॑ ॥
Hellwig Grammar
- abhrāteva ← abhrātā ← abhrātṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- abhrāteva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- puṃsa ← puṃsaḥ ← puṃs
- [noun], accusative, plural, masculine
- “man; masculine; man; puṃvajra; puruṣa; son; puṃs [word].”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- pratīcī ← pratyañc
- [noun], nominative, singular, feminine
- “western; facing; westbound; backward; pratyañc [word]; inverted.”
- gartārug ← gartāruh
- [noun], nominative, singular, feminine
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sanaye ← sani
- [noun], dative, singular, feminine
- “gain.”
- dhanānām ← dhana
- [noun], genitive, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- jāyeva ← jāyā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “wife; jāyā [word].”
- jāyeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- patya ← patye ← pati
- [noun], dative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- uśatī ← vaś
- [verb noun], nominative, singular
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- suvāsā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvāsā ← vāsāḥ ← vāsas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “clothing; fabric; garment; feather; dress; envelope.”
- uṣā ← uṣāḥ ← uṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- hasreva ← hasrā ← hasra
- [noun], nominative, singular, feminine
- hasreva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- riṇīte ← ri
- [verb], singular, Present indikative
- “free; liberate; run; let go of.”
- apsaḥ ← apsas
- [noun], accusative, singular, neuter
सायण-भाष्यम्
अभ्रातेव भ्रातृरहितेव पुंसः पित्रादीन् प्रति प्रतीची स्वकीयस्थानात् प्रतिनिवृत्तमुखी सती ऐति गच्छति । यथा लोके भ्रातृरहिता योषित् स्वोचितवासोऽलंकारादिलाभाय पितॄन् एति । सति भ्रातरि स एव उचितप्रदानादिना सम्यक् तोषयति । तदभावात् पितरमेव प्राप्नोति । यद्वा । सति स्वभ्रातरि स एव पितुः पिण्डदानादिकं संतानकृत्यं करोति । तस्याभावात् स्वयमेव तत्कर्तुं पित्रादीन् गच्छति । तद्वदियम् उषा अपि स्वोचितप्रकाशादिलाभाय स्वप्रकाशदानाय वा पितृभूतं सूर्यम् आभिमुख्येन गच्छति । अयमेको दृष्टान्तः । तथा धनानां सनये गर्तारुगिव इत्यपरो दृष्टान्तः । गर्त इति गृहनाम ‘कृदरो गर्तः ’ (नि. ३. ४. ३ ) इति तन्नामसु पाठात् । अत्रौचित्येन राजपुरुषैः न्यायनिर्णेतृभिश्च अधिष्ठितं स्थानमुच्यते तदारोहतीति गर्तारुक् । यथा लोके काचित् गतभर्तृका योषित् धनानां स्वकीयरिक्थानां सनये लाभाय गर्तमागच्छति । तां तु सभ्याः विचार्य यदीयं रिक्थं लभते चेत् अक्षैः संताड्य तदीयं धनं वितरन्ति । तथेयमपि धनानां प्रीणनसाधनानां प्रकाशानां सनये लाभाय गर्तमाकाशं सूर्यनिवासस्थानमारोहति । देशविशेषाचारमपेक्ष्यैवं दृष्टान्तितम् । किंच पत्ये उशती कामयमाना सुवासाः जायेव । अयमपरः दृष्टान्तः । यथा च लोके सुवासा दुकूलादिशोभनवसना स्वलंकृता पूर्वं रजोदर्शनसमये मलिनवस्त्रा सती स्नानानन्तरं शोभनवस्त्राभरणादिना शोभमाना विशेषेण पतिं भोगाय कांक्षन्ती तेन सह संक्रीडते तथा इयम्” उषा: अतिनैशेन अन्धकारेणावृतत्वात् मलिनवसनापि प्रभाते स्वतेजसावृतत्वात् सुवसना सती पतिस्थानीयेन सूर्येण साकं संक्रीडमाना हस्रेव हसनेव’ अप्सः दन्तस्थानीयानि रूपाणि नीलपीतादीनि । यद्वा । निरूप्यमाणानि पदार्थजातानि । नि रिणीते नितरां रिणीते गमयति प्रकाशयतीत्यर्थः । यथा लोके काचित् रमणीया योषित् स्मितव्याजेन दन्तान् विवृणुते तथेयमपि सर्वाणि रूपाणि प्रकाशयतीत्यर्थः । अयं मन्त्रो निरुक्ते स्पष्टं व्याख्यातः-* अभ्रातृकेव पुंसः पितॄनेत्यभिमुखी संतानकर्मणे पिण्डदानाय न पतिं गर्तारोहिणीव धनलाभाय दाक्षिणाजी । गर्तः सभास्थाणुर्गृणातेः सत्यसंगरो भवति । तं तत्र यापुत्रा यापतिका सारोहति तां तत्राक्षैराघ्नन्ति मा रिक्थं लभते ’ इति, “ जायेव पत्ये कामयमाना सुवासा ऋतुकालेषूषा हसनेव दन्तान्विवृणुते ’ (निरु. ३. ५) इति च ॥
Wilson
English translation:
“She goes to the west, as (a woman who has) no brother (repairs) to her male (relatives); and like one ascending the hall (of justice) for the recovery of property, (she mounts in the sky to claim her lustre); and like a wife desirous to plural ase her husband, Uṣā puts on becoming attire, and smiling as it were, displays her charms.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Abhrāteva puṃsa eti pratīcī = as a damsel who has no brother, averted from her own abiding plural ce (garta iti gṛhanāma, kṛdaro gartaḥ (Nirukta 3.4.3), goes to or relies upon her male relatives, puṃsaḥ, for support; or it may mean that she is in such case to offer the funeral cakes to her progenitors; pratīcī, with face averted, as applicable to Uṣā, means looking or going to the west; gartārug iva sanaye dhanānām, like one who ascends (āruḥ, to mount) a house (garta-gṛha) for the gift or receipt of riches;
Garta = stool or table on which dice are thrown; there is a practice in the south, in which a childless widow seeks to obtain support from her husband’s relatives by repairing to a gambling-house; cf. Muller, Preface, 2nd vol. of the Ṛgveda,p. xvi
Jamison Brereton
Like a brotherless (girl) she goes right up to men—like one mounting a chariot seat to win prizes [/(display-)platform to gain property].
Like an eager wife, richly dressed, for her husband, Dawn, like a wanton, lets her breast spill over.
Jamison Brereton Notes
On the female figures here, see published introduction. Though most interpr. (see recently Scarlatta [463], Witzel Gotō) see only a male figure in the simile in b (a charioteer seeking prizes), I find it unlikely that the middle simile of three, the two outer of which depict striking female types, would compare Dawn only to a male. As indicated in the published introduction, I think it is a double entendre, with not only the prizeseeking male competitor on his chariot seat but also a prostitute displaying herself on a platform or stage for money (or whatever counted for money in that period).
07-08 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
suvā́śā(ḥ) in 7c is neatly echoed by svásā opening 8a.
Griffith
She seeketh men, as she who hath no brother, mounting her car, as ’twere to gather riches.
Dawn, like a loving matron for her husband, smiling and well attired, unmasks her beauty.
Geldner
Wie ein bruderloses Mädchen kommt sie den Männern entgegen; sie gleicht einer, die die Schaubühne besteigt um Schätze zu gewinnen. Schöngekleidet wie ein verlangendes Weib für den Gatten, entblößt Usas ihre Brust wie eine Buhlerin.
Grassmann
Wie bruderlos gesellt sie sich den Männern, besteigt des Wagens Sitz wie zur Erbeutung; Wie schmucke, will’ge Gattin dem Gemahle lässt Uschas lächelnd fallen die Gewänder.
Elizarenkova
Как (девица,) не имеющая брата, она идет навстречу мужчинам.
Она подобна (девице,) взошедшей на подмостки, чтобы приобрести богатства.
Она – как нарядная жена, жаждущая мужа.
Ушас, как любовница, выставляет (свою) грудь.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यह (उषाः) प्रातःसमय की वेला (प्रतीची) प्रत्येक स्थान को पहुँचती हुई (अभ्रातेव) बिना भाई की कन्या जैसे (पुंसः) पुरुष को प्राप्त हो उसके समान वा जैसे (गर्त्तारुगिव) दुःखरूपी गढ़े में पड़ा हुआ जन (धनानाम्) धन आदि पदार्थों के (सनये) विभाग करने के लिये राजगृह को प्राप्त हो वैसे सब ऊँचे-नीचे पदार्थों को (एति) पहुँचती तथा (पत्ये) अपने पति के लिये (उशती) कामना करती हुई (सुवासाः) और सुन्दर वस्त्रोंवाली (जायेव) विवाहिता स्त्री के समान पदार्थों का सेवन करती और (हस्रेव) हँसती हुई स्त्री के तुल्य (अप्सः) रूप को (नि, रिणीते) निरन्तर प्राप्त होती है ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में चार उपमालङ्कार हैं। जैसे विना भाई की कन्या अपनी प्रीति से चाहे हुए पति को आप प्राप्त होती वा जैसे न्यायाधीश राजा, राजपत्नी और धन आदि पदार्थों के विभाग करने के लिये न्यायासन अर्थात् राजगद्दी को, जैसे हँसमुखी स्त्री आनन्दयुक्त पति को प्राप्त होती और अच्छे रूप से अपने हावभाव को प्रकाशित करती, वैसे ही यह प्रातःसमय की वेला है, यह समझना चाहिये ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: इयमुषाः प्रतीची सत्यभ्रातेव पुंसो धनानां सनये गर्त्तारुगिव सर्वानेति पत्य उशती सुवासा जायेव पदार्थान् सेवते हस्रेव अप्सो निरिणीते ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभ्रातेव) यथाऽबन्धुस्तथा (पुंसः) पुरुषस्य (एति) प्राप्नोति (प्रतीची) प्रत्यञ्चतीति (गर्त्तारुगिव) गर्ते आरुगारोहणं गर्त्तारुक् तद्वत् (सनये) विभागाय (धनानाम्) द्रव्याणाम् (जायेव) स्त्रीव (पत्ये) स्वस्वामिने (उशती) कामयमाना (सुवासाः) शोभनानि वासांसि यस्याः सा (उषाः) (हस्रेव) हसन्तीव (नि) (रिणीते) प्राप्नोति (अप्सः) रूपम्। अप्स इति रूपना०। निघं० ३। ७। ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र चत्वार उपमालङ्काराः। यथा भ्रातृरहिता कन्या स्वप्रीतं पतिं स्वयं प्राप्नोति, यथा न्यायाधीशो राजा राजपत्नीधनानां विभागाय न्यायाऽऽसनमाप्नोति, यथा प्रसन्नवदना स्त्री आनन्दितं पतिं प्राप्नोति सुरूपेण हावभावं च प्रकाशयति तथैवेयमुषा अस्तीति वेद्यम् ॥ ७ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात चार उपमालंकार आहेत. जशी भ्रातृहीन कन्या आपल्या प्रेमाने अभिलषित पतीला स्वतः प्राप्त करते. न्यायाधीश, राजा, राजपत्नी व धन इत्यादींचा विभाग करण्यासाठी न्यायासन अर्थात राजसिंहासन प्राप्त करतो व जशी हसतमुख स्त्री आनंदयुक्त पतीला प्राप्त होते व सुंदर रूपाने आपले भाव प्रदर्शित करते तशीच ही प्रातःकाळची वेळ असते, हे समजले पाहिजे. ॥ ७ ॥
08 स्वसा स्वस्रे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्वसा॒ स्वस्रे॒ ज्याय॑स्यै॒ योनि॑मारै॒गपै॑त्यस्याः प्रति॒चक्ष्ये॑व ।
व्यु॒च्छन्ती॑ र॒श्मिभिः॒ सूर्य॑स्या॒ञ्ज्य॑ङ्क्ते समन॒गा इ॑व॒ व्राः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स्वसा॒ स्वस्रे॒ ज्याय॑स्यै॒ योनि॑मारै॒गपै॑त्यस्याः प्रति॒चक्ष्ये॑व ।
व्यु॒च्छन्ती॑ र॒श्मिभिः॒ सूर्य॑स्या॒ञ्ज्य॑ङ्क्ते समन॒गा इ॑व॒ व्राः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स्व꣡सा स्व꣡स्रे ज्या꣡यस्यै यो꣡निम् आरैग्
अ꣡पैति अस्याः प्रतिच꣡क्षियेव
विउछ꣡न्ती रश्मि꣡भिः सू꣡रियस्य
अञ्जि꣡ अङ्क्ते समनगा꣡ इव व्राः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āraik ← √ric- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
jyā́yasyai ← jyā́yaṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
svásā ← svásar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
svásre ← svásar- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
yónim ← yóni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
{}
asyāḥ ← ayám (pronoun)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
{}
praticákṣya ← √cakṣ- (root)
{non-finite:CVB}
raśmíbhiḥ ← raśmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vyuchántī ← √vas- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
añjí ← añjí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
aṅkte ← √añj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
iva ← iva (invariable)
{}
samanagā́ḥ ← samanagā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vrā́ḥ ← vrā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
खसा॑ । स्वस्रे॑ । ज्याय॑स्यै । योनि॑म् । अ॒रै॒क् । अप॑ । ए॒ति॒ । अ॒स्याः॒ । प्र॒ति॒चक्ष्य॑ऽइव ।
वि॒ऽउ॒च्छन्ती॑ । र॒श्मिऽभिः॑ । सूर्य॑स्य । अ॒ञ्जि । अ॒ङ्क्ते॒ । स॒म॒न॒गाःऽइ॑व । व्राः ॥
Hellwig Grammar
- svasā ← svasṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- svasre ← svasṛ
- [noun], dative, singular, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- jyāyasyai ← jyāyas
- [noun], dative, singular, feminine
- “better; elder; greater; bigger.”
- yonim ← yoni
- [noun], accusative, singular, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- āraig ← āraik ← ric
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “empty; liberate; concede; surrender; purge.”
- apaity ← apaiti ← ape ← √i
- [verb], singular, Present indikative
- “disappear; leave; deviate; want; dislodge.”
- asyāḥ ← idam
- [noun], genitive, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- praticakṣyeva ← praticakṣya ← praticakṣ ← √cakṣ
- [verb noun]
- praticakṣyeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- vyucchantī ← vivas ← √vas
- [verb noun], accusative, dual
- “dawn.”
- raśmibhiḥ ← raśmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- sūryasyāñjy ← sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- sūryasyāñjy ← añji
- [noun], accusative, singular, neuter
- aṅkte ← añj
- [verb], singular, Present indikative
- “smear; anoint; mix; color.”
- samanagā ← samana
- [noun], neuter
- “marriage; conflict.”
- samanagā ← gā ← ga
- [noun], nominative, singular, feminine
- “located; moving; flowing; passable; ga [word]; accordant.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- vrāḥ ← vrā
- [noun], nominative, singular, feminine
सायण-भाष्यम्
एकस्मादेवान्तरिक्षादुपन्नत्वात् परस्परं स्वसृभावः । तथाप्यह्नः प्राथम्यात् तेजस्वित्वाच्च ज्यायस्त्वम् । स्वयमेव सरतीति वा स्वसी । रात्रिः स्वस्रे ज्यायस्यै उक्तरीत्या ज्येष्ठायै योनिम् उत्पत्तिस्थानम् अपररात्ररूपम् अरैक् अरिचन् प्रादात् प्ररेचयतीत्यर्थः । तथा च पूर्वत्राम्नातं-‘रात्र्युषसे योनिमारैक्’ (ऋ. सं. १. ११३. १ ) इति। दत्त्वा च अस्याः उत्पन्नाया उषसः प्रतिचक्ष्येव । ज्ञापयित्वेव स्वयमपसृत्यैव गच्छति । ज्यायस्यामागतायां तस्यै स्वस्थानं दत्त्वा स्वयं तत्संनिधौ स्थातुमनुचितमिति विज्ञायैवापगच्छतीति भावः । एवमुत्पन्ना एषा सूर्यस्य रश्मिभिः व्युच्छन्ती तमो विवासयन्ती अञ्जि व्यञ्जकं तेजः । यद्वा । अञ्जि व्यक्तं जगत् । अङ्क्ते अनक्ति प्रकाशयति । किमिव । समनगाइव । सम्यगननहेतव आपः समनाः । ता गच्छन्तीति समनगाः विद्युतः । व्राः व्राताः । विद्युसंघा इव । यद्वा। सम्यगननाय गच्छन्तीति समनगाः सूर्यरश्मयः । ते इव व्रा व्राताः संधीभूताः । ते यथाञ्जते जगत्प्रकाशयन्ति तथेत्यर्थः ॥ व्रात इत्यत्र तकारलोपश्छान्दसः ॥
Wilson
English translation:
“The sister (night) has prepared a birth-plural ce for her elder sister (day), and having amde it known to her, departs. Uṣā, dispersing the darkness with the rays of the sun, illumines the world, like congregated lightnings.”
Jamison Brereton
The (one) sister has left the natal place to her older sister. She goes away from her, like (a girl) to be gazed upon.
Dawning forth with the rays of the sun, she smears unguent on herself, like (maidens) with a choice going to assemblies.
Jamison Brereton Notes
As indicated in the published introduction, I believe that this verse continues the series of female portraits, this time with two vignettes of the svayaṃvara (‘self-choice’) marriage.
On the basis of I.113.1, Geldner suggests persuasively that the subj. of pāda a is Night and her older sister is Dawn. Nonetheless, I take the subj. of b to be Dawn, who is going away from Night. The crucial word in b is praticákṣyă/ā (latter Pp.), which can be either a gerund (-ă) or a gerundive (-ā). Most (though not Oldenberg) take it as the latter, as I do, but with the sense “to be seen again” (e.g., Geldner “die man wiedersehen soll”), that is, as one who will return. But this is not the standard meaning of práti √cakṣ, which simply means ‘gaze upon’. Here I think “to be gazed upon” represents the display motif of the svayaṃvara marriage: before the girl exercises her choice among the assembled suitors, she enters the arena (vel sim.) and is announced and displayed for all to see (for disc. see esp. Jamison 1999 [Penelope] and for this passage in general Jamison 2003 [Fs. H.-P. Schmidt], pp. 42-44).
The choosing maidens (vrā́ḥ) of the same marriage type are the topic of pāda d.
07-08 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
suvā́śā(ḥ) in 7c is neatly echoed by svásā opening 8a.
Griffith
The Sister quitteth, for the elder Sister, her place, and having looked on her departeth.
She decks her beauty, shining forth with sunbeams, like women trooping to the festal meeting.
Geldner
Die Schwester hat der älteren Schwester den Platz geräumt; sie geht von ihr wie eine, die man wiedersehen soll. Mit den Strahlen des Surya aufleuchtend legt sie sich Schminke auf wie Lockmädchen, die zum Feste gehen.
Grassmann
Die Schwester räumt der edleren den Sitz ein, und geht davon, sobald sie sie gewahr wird, Und Uschas, leuchtend mit der Sonne Strahlen, schmückt sich mit Schmuck, wie Scharen die zum Fest gehn.
Elizarenkova
Сестра уступила место старшей сестре.
Она уходит от нее, как та, с кем предстоит (еще) встретиться.
Пламенея лучами Сурьи,
Она умащается мазью, как блудницы, идущие на свидание.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कन्या ! जैसे (व्युच्छन्ती) अन्धकार का निवारण करती हुई (व्राः) पदार्थों को स्वीकार करनेवाली प्रातःसमय की वेला (सूर्यस्य) सूर्यमण्डल की (रश्मिभिः) किरणों के साथ (अञ्जि) प्रसिद्ध रूप को (समनगाइव) निश्चय किये स्थान को जानेवाली स्त्री के समान (अङ्क्ते) प्रकाश करती है वा जैसे (स्वसा) बहिन (ज्यायस्यै) जेठी (स्वस्रे) बहिन के लिये (योनिम्) अपने स्थान को (अरैक्) छोड़ती अर्थात् उत्थान देती तथा (अस्याः) इस अपनी बहिन के वर्त्तमान हाल को (प्रतिचक्ष्येव) प्रत्यक्ष देख के जैसे वैसे विवाह के लिये (अपैति) दूर जाती है, वैसी तूँ हो ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। छोटी बहिन जेठी बहिन के वर्त्तमान हाल को जान आप स्वयंवर विवाह के लिये दूर भी ठहरे हुए अपने अनुकूल पति का ग्रहण करे, जैसे शान्त पतिव्रता स्त्री अपने अपने पति को सेवन करती है, वैसे अपने पति का सेवन करे, जैसे सूर्य अपनी कान्ति के साथ और कान्ति सूर्य के साथ नित्य अनुकूलता से वर्त्ते, वैसे ही स्त्री-पुरुष हों ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कन्ये यथा व्युच्छन्ती व्रा उषाः सूर्यस्य रश्मिभिः सहाञ्जि समनगाइवाङ्क्ते यथा वा स्वसा ज्यायस्यै स्वस्रे योनिमारैगस्या वर्त्तमानं प्रतिचक्ष्येवापैति विवाहाय दूरं गच्छति तथा त्वं भव ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्वसा) भगिनी (स्वस्रे) भगिन्यै (ज्यायस्यै) ज्येष्ठायै (योनिम्) गृहम् (अरैक्) अतिरिणक्ति (अप) (एति) दूरं गच्छति (अस्याः) भगिन्याः (प्रतिचक्ष्येव) प्रत्यक्षं दृष्ट्वेव (व्युच्छन्ती) तमो विवासयन्ती (रश्मिभिः) किरणैः सह (सूर्यस्य) सवितुः (अञ्जि) व्यक्तं रूपम्, (अङ्क्ते) प्रकाशयति (समनगाइव) समनमवधारितं स्थानं गच्छन्तीव (व्राः) या वृणोति ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। कनिष्ठा भगिनी ज्येष्ठाया वर्त्तमानं वृत्तं विज्ञाय स्वयंवराय दूरेऽपि स्थितं योग्यं पतिं गृह्णीयात्। यथा शान्ताः पतिव्रताः स्त्रियः स्वं स्वं पतिं सेवन्ते तथा स्वं पतिं सेवेत यथा च सूर्यः स्वकान्त्या कान्तिः सूर्येण च सह नित्यमानुकूल्येन वर्त्तेत तथैव स्त्रीपुरुषौ स्याताम् ॥ ८ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. कनिष्ठ भगिनीने ज्येष्ठ भगिनीचे वर्तमान जाणावे व स्वयंवर विवाहासाठी दूर असलेल्या आपल्या अनुकूल पतीला स्वीकारावे. जशी शांत पतिव्रता स्त्री आपल्या पतीचा स्वीकार करते तसा आपल्या पतीचा स्वीकार करावा. जसा सूर्य स्वतःच्या प्रभेसह व प्रभा सूर्यासह नित्य वसते तसे स्त्री-पुरुषांनी एकमेकाच्या अनुकूल वागावे. ॥ ८ ॥
09 आसां पूर्वासामहसु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ॒सां पूर्वा॑सा॒मह॑सु॒ स्वसॄ॑णा॒मप॑रा॒ पूर्वा॑म॒भ्ये॑ति प॒श्चात् ।
ताः प्र॑त्न॒वन्नव्य॑सीर्नू॒नम॒स्मे रे॒वदु॑च्छन्तु सु॒दिना॑ उ॒षासः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ॒सां पूर्वा॑सा॒मह॑सु॒ स्वसॄ॑णा॒मप॑रा॒ पूर्वा॑म॒भ्ये॑ति प॒श्चात् ।
ताः प्र॑त्न॒वन्नव्य॑सीर्नू॒नम॒स्मे रे॒वदु॑च्छन्तु सु॒दिना॑ उ॒षासः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आसा꣡म् पू꣡र्वासाम् अ꣡हसु स्व꣡सॄणाम्
अ꣡परा पू꣡र्वाम् अभि꣡ एति पश्चा꣡त्
ताः꣡ प्रत्नव꣡न् न꣡व्यसीर् नून꣡म् अस्मे꣡
रेव꣡द् उछन्तु सुदि꣡ना उषा꣡सः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áhasu ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
āsā́m ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
pū́rvāsām ← pū́rva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
svásr̥̄ṇām ← svásar- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
{}
áparā ← ápara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
paścā́t ← paścā́t (invariable)
{}
pū́rvām ← pū́rva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
návyasīḥ ← návyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
nūnám ← nūnám (invariable)
{}
pratnavát ← pratnavát (invariable)
{}
tā́ḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
revát ← revánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sudínāḥ ← sudína- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
uchantu ← √vas- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
uṣā́saḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
आ॒साम् । पूर्वा॑साम् । अह॑ऽसु । स्वसॄ॑णाम् । अप॑रा । पूर्वा॑म् । अ॒भि । ए॒ति॒ । प॒श्चात् ।
ताः । प्र॒त्न॒ऽवत् । नव्य॑सीः । नू॒नम् । अ॒स्मे इति॑ । रे॒वत् । उ॒च्छ॒न्तु॒ । सु॒ऽदिनाः॑ । उ॒षसः॑ ॥
Hellwig Grammar
- āsām ← idam
- [noun], genitive, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pūrvāsām ← pūrva
- [noun], genitive, plural, feminine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- ahasu ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- svasṝṇām ← svasṛ
- [noun], genitive, plural, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- aparā ← apara
- [noun], nominative, singular, feminine
- “other; another(a); following; western; future; apara [word]; elder; remaining; some(a); later(a); back(a).”
- pūrvām ← pūrva
- [noun], accusative, singular, feminine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- paścāt
- [adverb]
- “subsequently; westward; paścāt [word]; after; back.”
- tāḥ ← tad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- pratnavan ← pratna
- [noun]
- “age-old; pratna [word].”
- pratnavan ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- navyasīr ← navyasīḥ ← navyas
- [noun], accusative, plural, feminine
- “new.”
- nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- revad ← revat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- ucchantu ← vas
- [verb], plural, Present imperative
- “dawn; shine.”
- sudinā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudinā ← dināḥ ← dina
- [noun], nominative, plural, feminine
- “day; day; day of the week; one.”
- uṣāsaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
सायण-भाष्यम्
स्वसॄणां परस्परं स्वसृभावमापन्नानां स्वयं सरन्तीनां वा पूर्वासां पुरातनीनाम् आसाम् उषसां मध्ये अहसु अहःसु प्रतिदिनम् अपरा अन्या अद्यतन्युषाः पूर्वाम् अतीतदिवससंबन्धिनीमुषसं पश्चात् अनुसृत्य अभ्येति । अभिमुखं गच्छति अव्यवधानेन गच्छतीत्यर्थः । सर्वेश्वहःसु एवमेवाभ्येति । नव्यसीः नवीयस्यो नवतरा आगामिन्यः ताः उषासः उषसः अपि नूनं निश्चयं प्रत्नवत् पुरातन्य इव सुदिनाः शोभनकर्मानुष्ठानसाधनदिवसाः शोभनदिनमुखा वा सत्यः अस्मे अस्माकं रेवत् बहुधनविशिष्टं यथा भवति तथा उच्छन्तु प्रकाशयन्तु । पूर्वतन्यो यथौच्छन् तथा आगामिन्योऽपि उच्छन्तु इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Of all these sisters who have gone before, a successor daily follows the one that has preceded. So may new dawns, like the old, bringing fortunate days, shine upon us blessed with affluence.”
Jamison Brereton
Day after day the latest of those earlier sisters advances from behind toward the earlier one.
Let the newer ones now dawn richly for us as of old—the
day-bright dawns.
Griffith
To all these Sisters who ere now have vanished a later one each day in course succeedeth.
So, like the past, with days of happy fortune, may the new Dawns shine forth on us with riches.
Geldner
Von diesen früheren Schwestern geht im Lauf der Tage die spätere hinter der frühen her. Möge diese Usas´ jetzt aufs neue wie früher reiches Gut uns zuleuchten und einen guten Tag bringen.
Grassmann
Von allen diesen Schwestern folgt von jeher die spätere dem Lauf der frühern täglich; Die Jüngern wie die ältern Morgenröthen, sie mögen reich uns schöne Tag’ erschliessen.
Elizarenkova
Из этих прежних сестер в течение (многих) дней
Она идет ближайшей вслед за прежней.
Пусть эти новые утренние зори сейчас, как раньше,
Воссияют нам богатство и хорошие дни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
10 प्र बोधयोषः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र बो॑धयोषः पृण॒तो म॑घो॒न्यबु॑ध्यमानाः प॒णयः॑ ससन्तु ।
रे॒वदु॑च्छ म॒घव॑द्भ्यो मघोनि रे॒वत्स्तो॒त्रे सू॑नृते जा॒रय॑न्ती ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र बो॑धयोषः पृण॒तो म॑घो॒न्यबु॑ध्यमानाः प॒णयः॑ ससन्तु ।
रे॒वदु॑च्छ म॒घव॑द्भ्यो मघोनि रे॒वत्स्तो॒त्रे सू॑नृते जा॒रय॑न्ती ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र꣡ बोधयोषः पृणतो꣡ मघोनि
अ꣡बुध्यमानाः पण꣡यः ससन्तु
रेव꣡द् उछ मघ꣡वद्भ्यो मघोनि
रेव꣡त् स्तोत्रे꣡ सूनृते जार꣡यन्ती
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bodhaya ← √budh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
maghoni ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
pr̥ṇatáḥ ← √pr̥̄- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
uṣaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
ábudhyamānāḥ ← ábudhyamāna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
paṇáyaḥ ← paṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sasantu ← √sas- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
maghávadbhyaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
maghoni ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
revát ← revánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ucha ← √vas- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jāráyantī ← √gr̥- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
revát ← revánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
stotré ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sūnr̥te ← sūnŕ̥ta- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
प्र । बो॒ध॒य॒ । उ॒षः॒ । पृ॒ण॒तः । म॒घो॒नि॒ । अबु॑ध्यमानाः । प॒णयः॑ । स॒स॒न्तु॒ ।
रे॒वत् । उ॒च्छ॒ । म॒घव॑त्ऽभ्यः । म॒घो॒नि॒ । रे॒वत् । स्तो॒त्रे । सू॒नृ॒ते॒ । ज॒रय॑न्ती ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bodhayoṣaḥ ← bodhaya ← bodhay ← √budh
- [verb], singular, Present imperative
- “awaken; ignite; advise; admonish; communicate.”
- bodhayoṣaḥ ← uṣaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- pṛṇato ← pṛṇataḥ ← pṛ
- [verb noun], accusative, plural
- “fill; elapse; pull back; fill; satisfy; bestow; meet; stuff; load; mix; complete.”
- maghony ← maghoni ← maghavan
- [noun], vocative, singular, feminine
- “big.”
- abudhyamānāḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- abudhyamānāḥ ← budhyamānāḥ ← budh
- [verb noun], nominative, plural
- “understand; notice; wake up; observe; detect; attend to; awaken; attend.”
- paṇayaḥ ← paṇi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “niggard; paṇ.”
- sasantu ← sas
- [verb], plural, Present imperative
- “sleep.”
- revad ← revat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- uccha ← vas
- [verb], singular, Present imperative
- “dawn; shine.”
- maghavadbhyo ← maghavadbhyaḥ ← maghavan
- [noun], dative, plural, masculine
- “big.”
- maghoni ← maghavan
- [noun], vocative, singular, feminine
- “big.”
- revat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- stotre ← stotṛ
- [noun], dative, singular, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- sūnṛte ← sūnṛta
- [noun], vocative, singular, feminine
- “big; friendly.”
- jārayantī ← jāray ← √jṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “jāray; digest.”
सायण-भाष्यम्
हे मघोनि मघवति अस्मभ्यं दातव्यैर्बहुभिर्धनैस्तद्वति उषः हे उषोदेवि पृणतः हविष्प्रदान् अस्मान् यजमानान् प्रबोधय प्रज्ञापय प्रतिबुद्धान् कुरु । किंच पणयः व्ययासहिष्णवो वणिजः । ‘पणिर्वणिग्भवति ’ (निरु. २. १७) इति यास्कः । पणय इव लुब्धकाः अबुध्यमानाः यागादीन् अकुर्वाणा अदानशीला अस्मच्छत्रवः ससन्तु स्वपन्तु दीर्घनिद्रा भवन्तु म्रियन्तामित्यर्थः । तथा च मन्त्रान्तरं- ससन्तु त्या अरातयो बोधन्तु शूर रातयः’ (ऋ. सं. १. २९. ४) इति । किंच हे मघोनि अस्मद्दत्तहविर्भिस्तद्वति हे उषः मघवद्भ्यः हविर्लक्षणान्नवद्भ्यो यजमानेभ्यस्तेषामर्थं रेवत् धनवत् समृद्धिमत् उच्छ विभाहि । किंच हे सूनुते सुष्ठु मनुष्याणां नेत्रि देवि जरयन्ती सर्वप्राणिनः क्षपयन्ती त्वं स्तोत्रे स्तुतिकर्त्रे यजमानाय तदर्थं रेवत् धनवत् समृद्धयर्थम् उच्छेति शेषः ॥ ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Awaken, wealth-abounding, Uṣā, those whose delight (in holy offerings); let the (niggard) traders, reluctant wake (for such a purpose), sleep on. Arise, opulent Uṣā, bearing wealth to the liberal (worshipper); speaker of truth, who are the waster away (of living creatures), arise, bearing wealth to him who praises you.”
Jamison Brereton
Awaken those who grant, bounteous Dawn; unawakening let the niggards sleep.
Richly dawn for the bounteous ones, o bounteous one, richly for the praiser, o liberal-spirited one, as you rouse them.
Griffith
Rouse up, O Wealthy One, the liberal givers; let niggard traffickers sleep on unwakened:
Shine richly, Wealthy One, on those who worship, richly, glad.
Dawn while wasting, on the singer.
Geldner
Erwecke, freigebige Usas, die Spender; ohne zu erwachen sollen die Knauser schlafen. Leucht reiches Gut den freigebigen Herren zu, du Freigebige, reiches Gut dem Lobsänger zu, du Großmütige, die du wach machst!
Grassmann
Erweck die Spender, reiche Morgenröthe, die Geiz’gen mögen schlafen ohn’ Erwachen, Mit Reichthum strahle, reiche du, den Fürsten, mit Gut dem Sänger, edle, ihn erlabend.
Elizarenkova
Пробуди дарителей, о щедрая Ушас!
Пусть скупцы спят непробудно!
Воссвети щедрым богатство, о щедрая,
Богатство – певцу, (ты,) великодушная (и) пробуждающая!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
11 अवेयमश्वैद्युवतिः पुरस्ताद्युङ्क्ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अवे॒यम॑श्वैद्युव॒तिः पु॒रस्ता॑द्यु॒ङ्क्ते गवा॑मरु॒णाना॒मनी॑कम् ।
वि नू॒नमु॑च्छा॒दस॑ति॒ प्र के॒तुर्गृ॒हङ्गृ॑ह॒मुप॑ तिष्ठाते अ॒ग्निः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अवे॒यम॑श्वैद्युव॒तिः पु॒रस्ता॑द्यु॒ङ्क्ते गवा॑मरु॒णाना॒मनी॑कम् ।
वि नू॒नमु॑च्छा॒दस॑ति॒ प्र के॒तुर्गृ॒हङ्गृ॑ह॒मुप॑ तिष्ठाते अ॒ग्निः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡वेय꣡म् अश्वैद् युवतिः꣡ पुर꣡स्ताद्
युङ्क्ते꣡ ग꣡वाम् अरुणा꣡नाम् अ꣡नीकम्
वि꣡ नून꣡म् उछाद् अ꣡सति प्र꣡ केतु꣡र्
गृहं꣡-गृहम् उ꣡प तिष्ठाते अग्निः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aśvait ← √śvit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
áva ← áva (invariable)
{}
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
purástāt ← purástāt (invariable)
{}
yuvatíḥ ← yuvatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ánīkam ← ánīka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
aruṇā́nām ← aruṇá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
gávām ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
yuṅkté ← √yuj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ásati ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
ketúḥ ← ketú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
uchāt ← √vas- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
{}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gr̥háṁ-gr̥ham ← gr̥há- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tiṣṭhāte ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
úpa ← úpa (invariable)
{}
पद-पाठः
अव॑ । इ॒यम् । अ॒श्वै॒त् । यु॒व॒तिः । पु॒रस्ता॑त् । यु॒ङ्क्ते । गवा॑म् । अ॒रु॒णाना॑म् । अनी॑कम् ।
वि । नू॒नम् । उ॒च्छा॒त् । अस॑ति । प्र । के॒तुः । गृ॒हम्ऽगृ॑हम् । उप॑ । ति॒ष्ठा॒ते॒ । अ॒ग्निः ॥
Hellwig Grammar
- aveyam ← ava
- [adverb]
- “down.”
- aveyam ← iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- aśvaid ← aśvait ← śvit
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “shine.”
- yuvatiḥ ← yuvati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “girl; woman.”
- purastād ← purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- yuṅkte ← yuj
- [verb], singular, Present indikative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- gavām ← go
- [noun], genitive, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- aruṇānām ← aruṇa
- [noun], genitive, plural, masculine
- “red; tawny; dusty; gray.”
- anīkam ← anīka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “army; face; battalion; battlefront; point; appearance.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- ucchād ← ucchāt ← vas
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “dawn; shine.”
- asati ← as
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ketur ← ketuḥ ← ketu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- gṛhaṃ ← gṛham ← gṛha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- gṛham ← gṛha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- tiṣṭhāte ← sthā
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
सायण-भाष्यम्
इयम् उषाः युवतिः यौवनोपेतयोषित्स्थानीया । यद्वा । सर्वेषु भावेषु मिश्रयन्ती। पुरस्तात् पूर्वस्यां दिशि अव अश्वैत् अत्यर्थमागच्छति वर्धते वा । अत्र अवशब्दो विनिग्रहार्थीयः ‘न्यवेति विनिग्रहार्थीयौ ’ ( निरु. १. ३) इति यास्केनोक्तत्वात् । तत्कथमवगम्यते इति तत्राह । इयम् अरुणानाम् अरुणवर्णानां गवां प्रसिद्धानाम् एतन्नामकानामश्वानां वा अनीकं समूहं युङ्क्ते रथे योजयति।’ अरुण्यो गाव उषसाम् । श्यावाः सवितुः ‘(नि. १. १५. ७-८) इति । यथा लोके वाहनसंनाहं दृष्ट्वा प्रयाणमनुमीयते तथा अत्रापि अरुणरश्मीनामश्वानां दर्शनात् उषा आगच्छतीत्यध्यवसीयते । यद्वा । अरुणानां रश्मीनां समूहं युङ्क्ते । तथा नूनं निश्चयमेषा वि उच्छात् तमो विवर्जयिष्यति । यत इयं गा युनक्ति अत एव कारणात् यथा लोकेऽश्वसंनाहं दृष्ट्वा उदयोऽनुमीयते तथात्रापीत्यर्थः । तादृशी सा असति असत्प्राये नीरूपेऽन्तरिक्षे तिरोधायकत्वात् अशोभने तमसि वा केतुः केतुस्थानीया ज्ञापयित्री प्रकर्षेण विविधं भासते इति शेषः । उपसर्गवशाद्योग्यक्रियाध्याहारः । यद्वा । असति तमोरूपेऽन्धकारे प्र केतुः प्रकर्षेण ज्ञापयित्री सती नूनं व्युच्छादिति पूर्वान्वयः । तस्मिन् काले अग्निः आहवनीयादिरूपः गृहंगृहं सर्वयजमानगृहम् अग्निहोत्राद्यर्थम् उप तिष्ठाते उपतिष्ठते दीप्यते इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“This youthful Uṣā, approached from the east; she harnesses her team of purple oxen. Assuredly she will disperse the darkness, a manifest sign (of day) in the firmament; the (sacred) fire is kindled in every dwelling.”
Jamison Brereton
This young woman has whitened down from the east. She yokes the forefront of the ruddy cows.
She will dawn forth now; her beacon will stand out. Agni will reverently come to house after house.
Griffith
This young Maid from the east hath shone upon us; she harnesseth her team of bright red oxen.
She will beam forth, the light will hasten hither, and Agni will be present in each dwelling.
Geldner
Im Osten schimmerte die junge Frau hernieder, sie schirrt die Reihe ihrer roten Rinder an. Jetzt möge sie aufleuchten; ihr Banner soll vorausgehen: In jedem Hause stellt sich das Feuer ein.
Grassmann
Von Osten her erglänzte diese Jungfrau, sie schirrt sich an die Schar der rothen Rinder; sie strahle nun, und vorwärts dring’ ihr Lichtschein, und Feuer stell sich ein in jedem Hause.
Elizarenkova
Эта юница ниспослала вниз (на землю) сияние на восток.
Она запрягает череду алых коров.
Пусть она вспыхнет сейчас! Пусть взовьется (ее) знамя!
Пусть будет огонь в каждом доме!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
12 उत्ते वयश्चिद्वसतेरपप्तन्नरश्च - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत्ते॒ वय॑श्चिद्वस॒तेर॑पप्त॒न्नर॑श्च॒ ये पि॑तु॒भाजो॒ व्यु॑ष्टौ ।
अ॒मा स॒ते व॑हसि॒ भूरि॑ वा॒ममुषो॑ देवि दा॒शुषे॒ मर्त्या॑य ॥
मूलम् ...{Loading}...
उत्ते॒ वय॑श्चिद्वस॒तेर॑पप्त॒न्नर॑श्च॒ ये पि॑तु॒भाजो॒ व्यु॑ष्टौ ।
अ॒मा स॒ते व॑हसि॒ भूरि॑ वा॒ममुषो॑ देवि दा॒शुषे॒ मर्त्या॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ꣡त् ते व꣡यश् चिद् वसते꣡र् अपप्तन्
न꣡रश् च ये꣡ पितुभा꣡जो वि꣡उष्टौ
अमा꣡ सते꣡ वहसि भू꣡रि वाम꣡म्
उ꣡षो देवि दाशु꣡षे म꣡र्तियाय
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apaptan ← √pat- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
{}
vasatéḥ ← vasatí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
váyaḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pitubhā́jaḥ ← pitubháj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vyùṣṭau ← vyùṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
{}
amā́ ← amā́ (invariable)
{}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
saté ← √as- 1 (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vahasi ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vāmám ← vāmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
devi ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
mártyāya ← mártya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
úṣaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
उत् । ते॒ । वयः॑ । चि॒त् । व॒स॒तेः । अ॒प॒प्त॒न् । नरः॑ । च॒ । ये । पि॒तु॒ऽभाजः॑ । विऽउ॑ष्टौ ।
अ॒मा । स॒ते । व॒ह॒सि॒ । भूरि॑ । वा॒मम् । उषः॑ । दे॒वि॒ । दा॒शुषे॑ । मर्त्या॑य ॥
Hellwig Grammar
- ut ← ud
- [adverb]
- “up.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vayaś ← vayaḥ ← vi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vi; bird; vi.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- vasater ← vasateḥ ← vasati
- [noun], genitive, singular, feminine
- “residency; dwelling; nest; stay; vasati [word]; vas; mansion; sojourn.”
- apaptan ← apaptat ← pat
- [verb], singular, Redupl. Aorist (Ind.)
- “fall down; drop; fly; issue; fall; fall; decay; hang down; banish; throw; lodge; disappear.”
- naraś ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- pitubhājo ← pitu
- [noun], masculine
- “food.”
- pitubhājo ← bhājaḥ ← bhāj
- [noun], nominative, plural, masculine
- “enjoying; consisting of.”
- vyuṣṭau ← vyuṣṭi
- [noun], locative, singular, feminine
- “dawn; happiness; consequence.”
- amā
- [adverb]
- “at home.”
- sate ← as
- [verb noun], dative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vahasi ← vah
- [verb], singular, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- vāmam ← vāma
- [noun], accusative, singular, neuter
- “agreeable; vāma [word]; beautiful.”
- uṣo ← uṣaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- devi ← devī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
- martyāya ← martya
- [noun], dative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
सायण-भाष्यम्
ते तव व्युष्टौ सत्यां वयश्चित् गमनवन्तः पक्षिणोऽपि । चिदित्येष अपिशब्दार्थः निपातानामनेकार्थत्वात् ।’ उच्चावचेष्वर्थेषु निपतन्ति ’ ( निरु. १. ४ ) इति यास्केनोक्तत्वात् । वसतेः निवासस्थानान्नीडादेः उत् ऊर्ध्वम् अपप्तन् पतन्ति । पूर्ववाक्ये ‘गृहं गृहमुपतिष्ठातेऽग्निः’ इत्युक्तत्वात्तदपेक्षया अपिशब्दः’। किंच नरश्च मनुष्याश्च पितुभाजः अन्नवन्तोऽन्नार्थिनः कृषिवाणिज्यादिकर्तारः स्वस्वव्यापारार्थम् उदुन्मुखा अपप्तन् गच्छन्ति । तथा मन्त्रान्तरं- पद्वदीयत उत्पातयति पक्षिणः ’ ( ऋ. सं. १. ४८.५) इति । एवं सत्यां हे देवि देवनशीले उषोदेवते अमा गृहे देवयजनाये सते तिष्ठते यजमानाय तदर्थम् । अमेति गृहनाम ‘अमा दमे’ (नि. ३. ४. ११ ) इति तन्नामसु पठितत्वात् । यद्वा । अमा सह हूयमानेनाग्निना सह निवसते यजमानाय । अमा वसेतामित्यादौ सहार्थे प्रयोगात् । मर्त्याय मनुष्याय दाशुषे हविर्दत्तवते यजमानाय भूरि वामं बहु शोभनं धनं वहसि प्रापयसि ॥
Wilson
English translation:
“At your dawning, (Uṣā), the various birds rise up from their nests, and men who have to earn their bread (quit their homes). You bring, divine (Uṣā), much wealth to the liberal mortal who is present in the chamber (of sacrifice).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Naraśca pitubhājaḥ-annārthinaḥ, seeking for food
Jamison Brereton
The birds have also flown up from their dwelling and the men who partake of food, at your first flush.
To the one who is at home you convey much of value, goddess Dawn, and to the pious mortal.
Jamison Brereton Notes
The “one being at home” (amā́sánt-) may contrast implicitly with the “Early-coming” one (prātarítvan-) who forms the subject of the 1st half of the next hymn (I.125). In that hymn the Prātaritvan engages in dialogue with a person who is probably a householder, that is, in the words of our verse, one being at home.
This vs. is identical to VI.64.6; for further comm. see there.
Griffith
As the birds fly forth from their resting places, so men with store of food rise at thy dawning.
Yea, to the liberal mortal who remaineth at home, O Goddess Dawn, much good thou bringest.
Geldner
Selbst die Vögel sind bei deinem Aufleuchten aus dem Neste aufgeflogen und die Männer, die ihre Nahrung zu sich nehmen, von dem Lager. Dem daheim Bleibenden bringst du viel Gutes, Göttin Usas, dem opferspendenden Sterblichen.
Grassmann
Bei deinem Leuchten fliegen auf die Vögel aus ihrem Nest, die Männer suchen Nahrung: dem, der daheim ist, führst du vieles Gut zu, dem frommen Mann, Göttin Morgenröthe.
Elizarenkova
Как только ты вспыхнула, и птицы взлетели из гнезда,
И люди, что вкушают пищу, (поднялись).
Тому, кто находится дома, ты привозишь богатое добро,
О богиня Ушас, смертному, почитающему (тебя).
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (नरः) मनुष्यो ! (ये) जो (पितुभाजः) अन्न का विभाग करनेवाले तुम लोग (चित्) भी जैसे (वयः) अवस्था को (वसतेः) वसीति से (उत् अपप्तन्) उत्तमता के साथ प्राप्त होते वैसे ही (व्युष्टौ) विशेष निवास में (अमा) समीप के घर वा (सते) वर्त्तमान व्यवहार के लिये होओ और हे (उषः) प्रातःसमय के प्रकाश के समान विद्याप्रकाशयुक्त (देवि) उत्तम व्यवहार की देनेवाली स्त्री ! जो तूँ (च) भी (दाशुषे) देनेवाले (मर्त्याय) अपने पति के लिये तथा समीप के घर और वर्त्तमान व्यवहार के लिये (भूरि) बहुत (वामम्) प्रशंसनीय व्यवहार की (वहसि) प्राप्ति करती, उस (ते) तेरे लिये उक्त व्यवहार की प्राप्ति तेरा पति भी करे ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे पखेरू ऊपर और नीचे जाते हैं, वैसे प्रातःसमय की वेला रात्रि और दिन के ऊपर और नीचे जाती है तथा जैसे स्त्री पति के प्रियाचरण को करे, वैसे ही पति भी स्त्री के प्यारे आचरण को करे ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे नरो ये पितुभाजो यूयं चिद् यथा वयो वसतेरुदपप्तन् तथा व्युष्टावमा सते भवत। हे उषर्वद्देवि स्त्रि या त्वं च दाशुषे मर्त्यायामासते भूरि वामं वहसि तस्यै ते तुभ्यमेतत्पतिरपि वहतु ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) (ते) तुभ्यम् (वयः) (चित्) अपि (वसतेः) निवासात् (अपप्तन्) पतन्ति (नरः) मनुष्याः (च) (ये) (पितुभाजः) अन्नस्य विभाजकाः (व्युष्टौ) विशिष्टे निवासे (अमा) समीपस्थगृहाय (सते) वर्त्तमानाय (वहसि) (भूरि) बहु (वामम्) प्रशस्यम् (उषः) उषर्वद्विद्याप्रकाशयुक्ते (देवि) दात्रि (दाशुषे) दात्रे (मर्त्याय) नराय पतये ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा पक्षिण उपर्य्यधो गच्छन्ति तथोषा रात्रिदिनयोरुपर्य्यधो गच्छति, यथा स्त्री पत्युः प्रियाचरणं कुर्य्यात्तथैव पतिरपि करोतु ॥ १२ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे पक्षी वर-खाली उडतात तशी प्रातःकाळची वेळ रात्र व दिवसाच्या वर-खाली जाते. जी स्त्री पतीबरोबर प्रियाचरण करते तसेच तिच्या पतीनेही तिच्याबरोबर करावे. ॥ १२ ॥
13 अस्तोढ्वं स्तोम्या - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्तो॑ढ्वं स्तोम्या॒ ब्रह्म॑णा॒ मेऽवी॑वृधध्वमुश॒तीरु॑षासः ।
यु॒ष्माकं॑ देवी॒रव॑सा सनेम सह॒स्रिणं॑ च श॒तिनं॑ च॒ वाज॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अस्तो॑ढ्वं स्तोम्या॒ ब्रह्म॑णा॒ मेऽवी॑वृधध्वमुश॒तीरु॑षासः ।
यु॒ष्माकं॑ देवी॒रव॑सा सनेम सह॒स्रिणं॑ च श॒तिनं॑ च॒ वाज॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡स्तोढुवं स्तोमिया ब्र꣡ह्मणा मे
अ꣡वीवृधध्वम् उशती꣡र् उषासः
युष्मा꣡कं देवीर् अ꣡वसा सनेम
सहस्रि꣡णं च शति꣡नं च वा꣡जम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ástoḍhvam ← √stu- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
bráhmaṇā ← bráhman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
stomyāḥ ← stómya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
ávīvr̥dhadhvam ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
uṣāsaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
uśatī́ḥ ← √vaś- (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ávasā ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
devīḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
sanema ← √sanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
yuṣmā́kam ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
sahasríṇam ← sahasrín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śatínam ← śatín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अस्तो॑ढ्वम् । स्तो॒म्याः॒ । ब्रह्म॑णा । मे॒ । अवी॑वृधध्वम् । उ॒श॒तीः । उ॒ष॒सः॒ ।
यु॒ष्माक॑म् । दे॒वीः॒ । अव॑सा । स॒ने॒म॒ । स॒ह॒स्रिण॑म् । च॒ । श॒तिन॑म् । च॒ । वाज॑म् ॥
Hellwig Grammar
- astoḍhvaṃ ← astoḍhvam ← stu
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “laud; praise; declare; stu.”
- stomyā ← stomyāḥ ← stomya
- [noun], vocative, plural, masculine
- “applaudable.”
- brahmaṇā ← brahman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- ‘vīvṛdhadhvam ← avīvṛdhadhvam ← vṛdh
- [verb], plural, Redupl. Aorist (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- uśatīr ← uśatīḥ ← vaś
- [verb noun], nominative, plural
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- uṣāsaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- yuṣmākaṃ ← yuṣmākam ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- devīr ← devīḥ ← devī
- [noun], vocative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- avasā ← avas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- sanema ← san
- [verb], plural, Aorist optative
- “win; get; gain.”
- sahasriṇaṃ ← sahasriṇam ← sahasrin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “thousandfold.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- śatinaṃ ← śatinam ← śatin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hundredfold.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
सायण-भाष्यम्
एवं सूक्तद्वयोक्तरीत्या बहुधा स्तुत्वा तां च स्तुतिमनया निवेदयित्वा स्वाभीष्टं प्रार्थयते । हे स्तोम्याः । स्तोमः स्तोत्रम् । तदर्हन्तीति स्तोम्याः स्तुत्यर्हा उषसः । यतो यूयं तादृश्यः अतः मे मत्स्वभूतेन ब्रह्मणा सूक्तद्वयगतमन्त्ररूपेण स्तोत्रेण अस्तोढ्वम् स्तुता भवत। किंच हे उषासः उषसः उशतीः स्तोतॄन् अस्मान् अस्मत्समृद्धिं वा कामयमाना यूयम् अवीवृधध्वम् अस्मान् प्रवर्धयत । किंच हे देवीः देव्यो देवनशीलाः युष्माकम् अवसा युष्मत्संबन्धिना रक्षणेन वयं सहस्रिणं सहस्रसंख्याकम् अभीष्टं धनं सनेम लभेमहि । तथा शतिनं च वाजं शतसंख्याकम् अपरिमितं धनं सनेम । युष्मत्कृतेन शतसहस्रपरिमितधनादिरूपरक्षणेन वयमपि अर्थिभ्यः शतसहस्रपरिमितस्य धनस्य सनितारो भवेमेत्यर्थः । ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“Praiseworthy Uṣās, be glorified by this (my hymn); graciously disposed towards us, augment (our prosperity); and may we obtain, goddesses, through your favour, wealth; a hundred and a thousand fold.”
Jamison Brereton
You have been praised, praiseworthy ones, by my sacred formulation. You, eager (for it), have been strengthened, o Dawns.
Goddesses, with your help may we win spoils in hundreds and
thousands.
Griffith
Praised through my prayer be ye who should be lauded. Ye have increased our wealth, ye Dawns who love us.
Goddesses, may we win by your good favour wealth to be told by hundreds and by thousands.
Geldner
Ihr preiswürdige seid mit feierlicher Rede von mir gepriesen, ihr habt euch gern daran erbaut, ihr Usas´. Mit eurer Hilfe, ihr Göttinnen, möchten wir tausendfältigen und hundertfältigen Lohn verdienen.
Grassmann
Gepriesen seid ihr preislichen mit Sprüchen, ihr habt euch gern ergötzt, o Morgenröthen; Göttinnen lasst durch eure Gunst erlangen uns hundertfache, tausendfache Beute.
Elizarenkova
Вы были воспеты моей молитвой, о достойные воспевания
Вы были подкреплены (ею), о благосклонные утренние зори.
С вашей помощью, о богини, мы хотим добиться
Награды числом в сотню и тысячу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- कक्षीवान् दैर्घतमसः औशिजः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कैसी स्त्री श्रेष्ठ हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (उषासः) प्रभात वेलाओं के तुल्य (स्तोम्याः) स्तुति करने के योग्य (देवीः) दिव्य विद्यागुणवाली पण्डिताओ ! (ब्रह्मणा) वेद से (उशतीः) कामना और कान्ति को प्राप्त होती हुई तुम (मे) मेरे लिये विद्याओं की (अस्तोढ्वम्) स्तुति प्रशंसा करो और (अवीवृधध्वम्) हम लोगों की उन्नति कराओ तथा (युष्माकम्) तुम्हारी (अवसा) रक्षा आदि से (सहस्रिणम्) जिसमें सहस्रों गुण विद्यमान (च) और जो (शतिनम्) सैकड़ों प्रकार की विद्याओं से युक्त (च) और (वाजम्) अङ्ग, उपाङ्ग, उपनिषदों सहित वेदादि शास्त्रों का बोध उसको दूसरों के लिये हम लोग (सनेम) देवें ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे प्रातर्वेला अच्छे गुण, कर्म और स्वभाववाली है, वैसी स्त्री हों और वैसे उत्तम गुण, कर्मवाले मनुष्य हों जैसे और विद्वान् से अपने प्रयोजन के लिये विद्या लेवें, वैसे ही प्रीति से औरों के लिये भी विद्या देवें ॥ १३ ॥इस सूक्त में प्रभात वेला के दृष्टान्त से स्त्रियों के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति है, यह जानना चाहिये ॥यह १२४ वाँ सूक्त और ९ वाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे उषास उषोभिस्तुल्या स्तोम्या देवीर्विदुष्यो ब्रह्मणा उशतीर्यूयं मे विद्याः अस्तोढ्वमवीवृधध्वम्। युष्माकमवसा सहस्रिणं च शतिनं च वाजं साङ्गसरहस्यवेदादिशास्त्रबोधं सनेम ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः कीदृश्यः स्त्रियो वरा भवेयुरित्याह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्तोढ्वम्) स्तुवत (स्तोम्याः) स्तोतुमर्हाः (ब्रह्मणा) वेदेन (मे) मह्यम् (अवीवृधध्वम्) वर्द्धयत (उशतीः) कामयमानाः (उषासः) प्रभाताः। अत्रान्येषामपीत्युपधादीर्घः। (युष्माकम्) (देवीः) दिव्यविद्यायुक्ताः (अवसा) रक्षणाद्येन (सनेम) अन्येभ्यो दद्याम (सहस्रिणम्) सहस्रमसंख्याता गुणा विद्यन्ते यस्मिंस्तम् (च) (शतिनम्) शतशो विद्यायुक्तम् (च) (वाजम्) विज्ञानमयं बोधम् ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथोषसः शुभगुणकर्मस्वभावाः सन्ति तद्वत् स्त्रियो भवेयुस्तथाऽत्युत्तमा मनुष्या भवेयुः। यथान्यस्माद्विदुषः स्वप्रयोजनाय विद्या गृह्णीयुस्तथैव प्रीत्यान्येभ्योऽपि दद्युः ॥ १३ ॥अत्रोषसो दृष्टान्तेन स्त्रीणां गुणवर्णनादेतत्सूक्तार्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति बोध्यम् ॥इति चतुर्विंशत्युत्तरशततमं सूक्तं नवमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी उषा शुभ गुण, कर्म, स्वभावयुक्त असते. तशी स्त्री असावी. तशीच माणसेही असावीत. जसे इतर विद्वानांकडून आपल्या प्रयोजनासाठी विद्या घेतो तशी प्रेमाने इतरांनाही ती द्यावी. ॥ १३ ॥