सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘कदित्था’ इत्यस्मिन् अष्टादशेऽनुवाके षट् सूक्तानि । तत्र ‘पृथू रथः’ इति तृतीयं सूक्तं त्रयोदशर्चम् । अत्रानुक्रमणिका-’ पृथुः सप्तोनोपस्यं तु’ इति । दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवानृषिः ‘ऋषिश्चान्यस्मादृषेः’ इति परिभाषितत्वात् । अनादेशपरिभाषया त्रिष्टुप् छन्दः । तुशब्दप्रयोगात् इदमादिके सूक्ते उषोदेवताके । प्रतिरनुवाके उषस्ये क्रतावस्य चौत्तरस्य च विनियोगः । अथोषम्यः’ इति खण्डे सूत्रितं- ’ पृथू रथ इति सूक्ते प्रत्यर्चिरित्यष्टौ ’ ( आश्व. श्रौ. ४.१४ ) इति । तथाश्विनशस्त्रे इदमादिसूक्तद्वयस्य विनियोगः ‘ प्रातरनुवाकन्यायेन ’ ( आश्व. श्रौ. ६. ५) इत्यतिदिष्टत्वात् ।
Jamison Brereton
123
Dawn
Kakṣīvant Dairghatamasa
13 verses: triṣṭubh
One of the loveliest of the R̥gvedic Dawn hymns. It begins with references to the dakṣiṇā or “priestly gifts” distributed at the early-morning sacrifice (vss. 1–6), almost as if to get the business of the hymn out of the way. But even here the gifts are clearly under the control of the lovely young Dawn, whose beauties are hinted at. The next section (vss. 7–9) confronts the usual conundrums and paradoxes
about Dawn (see also I.113 above)—both her twinned opposite number, Night (vs. 7), and the identity and diversity of the dawns of each individual day (vss. 8–9), each one dutifully conforming to the rules that order the cosmos by per forming her appointed rounds. In the last of these verses (9), Dawn’s daily journey is likened to a girl’s going to a lovers’ tryst, and this simile provides the transition to the next two verses (10–11), where she is compared to a beautiful young woman showing herself off. The final two verses (12–13) combine the gift theme of the beginning of the hymn with the periodicity of the dawns treated in the middle section.
Jamison Brereton Notes
Dawn After the almost impenetrable last two hymns, the Dawn series comes as a welcome relief, though it does not lack puzzles or Kakṣīvant’s characteristic flourishes. Note also the prevalence of āmreḍitas and similar expressions (gr̥háṃgrham ̥ , divé-dive, śáśvat, and ágram-agram all in vs. 4; then ékaikā in 8 at long remove, bhadrám-bhadram in 13).
01 पृथू रथो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पृ॒थू रथो॒ दक्षि॑णाया अयो॒ज्यैनं॑ दे॒वासो॑ अ॒मृता॑सो अस्थुः ।
कृ॒ष्णादुद॑स्थाद॒र्या॒३॒॑ विहा॑या॒श्चिकि॑त्सन्ती॒ मानु॑षाय॒ क्षया॑य ॥
मूलम् ...{Loading}...
पृ॒थू रथो॒ दक्षि॑णाया अयो॒ज्यैनं॑ दे॒वासो॑ अ॒मृता॑सो अस्थुः ।
कृ॒ष्णादुद॑स्थाद॒र्या॒३॒॑ विहा॑या॒श्चिकि॑त्सन्ती॒ मानु॑षाय॒ क्षया॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
पृथू꣡ र꣡थो द꣡क्षिणाया अयोजि
अइ꣡नं देवा꣡सो अमृ꣡तासो अस्थुः
कृष्णा꣡द् उ꣡द् अस्थाद् अरि꣡या वि꣡हायाश्
चि꣡कित्सन्ती मा꣡नुषाय क्ष꣡याय
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ayoji ← √yuj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
dákṣiṇāyāḥ ← dákṣiṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
pr̥thúḥ ← pr̥thú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
amŕ̥tāsaḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
asthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aryā̀ ← aryà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
asthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
kr̥ṣṇā́t ← kr̥ṣṇá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
út ← út (invariable)
{}
víhāyāḥ ← víhāyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
cíkitsantī ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
kṣáyāya ← kṣáya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mā́nuṣāya ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पृ॒थुः । रथः॑ । दक्षि॑णायाः । अ॒यो॒जि॒ । आ । ए॒न॒म् । दे॒वासः॑ । अ॒मृता॑सः । अ॒स्थुः॒ ।
कृ॒ष्णात् । उत् । अ॒स्था॒त् । अ॒र्या॑ । विऽहा॑याः । चिकि॑त्सन्ती । मानु॑षाय । क्षया॑य ॥
Hellwig Grammar
- pṛthū ← pṛthuḥ ← pṛthu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- ratho ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- dakṣiṇāyā ← dakṣiṇāyāḥ ← dakṣiṇā
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Dakṣiṇā; south; dakṣiṇā [word]; gift; South.”
- ayojy ← ayoji ← yuj
- [verb], singular, Aorist passive
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- ainaṃ ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ainaṃ ← enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- amṛtāso ← amṛtāsaḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- asthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- kṛṣṇād ← kṛṣṇāt ← kṛṣṇa
- [noun], ablative, singular, neuter
- “sauvīrāñjana; kṛṣṇalavaṇa; lead; kṛṣṇavarga; añjana; kācalavaṇa; sauvarcala; iron; pepper; darkness; black.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- asthād ← asthāt ← sthā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- aryā ← arya
- [noun], nominative, singular, feminine
- vihāyāś ← vihāyāḥ ← vihāyas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “vigorous.”
- cikitsantī ← cikits
- [verb noun], nominative, singular
- “cure; understand; take care; heal.”
- mānuṣāya ← mānuṣa
- [noun], dative, singular, masculine
- “human.”
- kṣayāya ← kṣaya
- [noun], dative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
सायण-भाष्यम्
दक्षिणायाः प्रवृद्धायाः स्वव्यापारकुशलायाः उषोदेवतायाः पृथुः विस्तीर्णः रथः अयोजि अश्वैर्युक्तः संनद्धोऽभूत् । अत्र यद्यपि देवताविशेषो न श्रुतः तथापि उषस्यत्वात् उषस इति गम्यते । एनं संनद्धं रथम् अमृतासः अमरणधर्माणः देवासः देवनाशीलाः हविर्भाजो देवाः आ अस्थुः अस्थितवन्तः देवयजनं गन्तुमारूढाः इत्यर्थः । अनन्तरं सा उषाः कृष्णात् निकृष्टवर्णात् नैशात् तमसः सकाशात् उदस्थात् उत्थिता अभूत् । कृष्णं कृष्यतेर्निकृष्टो वर्णः’ (निरु. २. २०) इति यास्कः । कीदृशी सा। अर्या अरणीया पूजनीया विहायाः विविधगमनयुक्ता महती वा । विहाया इति महन्नाम ‘विहायाः यह्वः’ ( नि. ३. ३. १२) इति तन्नामसु पाठात् । मानुषाय क्षयाय मनुष्याणां निवासाय चिकित्सन्ती अन्धकारनिवारणरूपां चिकित्सां कुर्वती तमो निवारयन्तीत्यर्थः॥
Wilson
English translation:
“The spacious chariot of the graceful (dawn) has been harnessed; the immortal gods have ascended it; the noble and all-pervading Uṣā has risen up from the darkness, bringing health to human habitations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Dakṣiṇāyāḥ = of the clever one; she who is skilled in her own function, svavyāpāra-kuśala; bringing health: cikitsanti, healing, remedying the malady of darkness
Jamison Brereton
A broad chariot has been yoked for the priestly gift. The gods, the immortals have mounted it.
Up from the dark has arisen the lady of extensive power, being attentive to the human dwelling place.
Jamison Brereton Notes
Against the Pp (and standard tr.) I read dat. dákṣiṇāyāi rather than gen. -āyāḥ.
If it’s a gen., it has to be construed with ráthaḥ “the chariot of the priestly gift.” The identification of the chariot and the dakṣiṇā in 5d supports neither of these interpr.
Griffith
THE Daksina’s broad chariot hath been harnessed: this car the Gods Immortal have ascended.
Fain to bring light to homes of men the noble and active Goddess hath emerged from darkness.
Geldner
Der breite Wagen der Daksina ist geschirrt; ihn haben die unsterblichen Götter jetzt bestiegen. Die Herrin ist in voller Kraft dem Dunkel entstiegen für den menschlichen Wohnsitz sorgend.
Grassmann
Geschirrt ist schon der reichen Uschas Wagen, die ew’gen Götter haben ihn bestiegen; Erhoben hat sich aus der Nacht die holde, die grosse, sich der Menschenwelt zu zeigen.
Elizarenkova
Запряжена широкая колесница Дакшины.
На нее взошли бессмертные боги.
Из темного (пространства) восстала благородная огромная (богиня),
Заботящаяся о людском поселении.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब १२३ एकसौ तेईसवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में स्त्री-पुरुष के विषय को कहते हैं ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (मानुषाय) मनुष्यों के इस (क्षयाय) घर के लिए (चिकित्सन्ती) रोगों को दूर करती हुई (विहायः) बड़ी प्रशंसित (अर्या) वैश्य की कन्या जैसे प्रातःकाल की वेला (कृष्णात्) अंधेरे से (उदस्थात्) ऊपर को उठती उदय करती है, वैसे विद्वान् ने (अयोजि) संयुक्त की अर्थात् अपने सङ्ग ली और वह (एनम्) इस विद्वान् को पतिभाव से युक्त करती अपना पति मानती तथा जिन स्त्री- पुरुषों का (दक्षिणायाः) दक्षिण दिशा से (पृथुः) विस्तारयुक्त (रथः) रथ चलता है, उनको (अमृतासः) विनाशरहित (देवासः) अच्छे-अच्छे गुण (आ, अस्थुः) उपस्थित होते हैं ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो प्रातःसमय की वेला के गुणयुक्त अर्थात् शीतल स्वभाववाली स्त्री और चन्द्रमा के समान शीतल गुणवाला पुरुष हो, उनका परस्पर विवाह हो तो निरन्तर सुख होता है ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: या मानुषाय क्षयाय चिकित्सन्ती विहाया अर्या उषाः कृष्णादुदस्थादिव विदुषाऽयोजि सा चैनं पतिं च युनक्ति ययोर्दक्षिणायाः पृथूरथश्चरति तावमृतासो देवास आऽस्थुः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ दम्पत्योर्विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृथुः) विस्तीर्णः (रथः) वाहनम् (दक्षिणायाः) दिशः (अयोजि) युज्यते (आ) (एनम्) (देवासः) दिव्यगुणाः (अमृतासः) मरणधर्मरहिताः (अस्थुः) तिष्ठन्तु (कृष्णात्) अन्धकारात् (उत्) (अस्थात्) ऊर्ध्वमुदेति (अर्या) वैश्यकन्या (विहायाः) महती (चिकित्सन्ती) चिकित्सां कुर्वती (मानुषाय) मनुष्याणामस्मै (क्षयाय) गृहाय ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। या उषर्गुणा स्त्री चन्द्रगुणश्च पुमान् भवेत् तयोर्विवाहे जाते सततं सुखं भवति ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात प्रभातवेळेच्या दृष्टान्ताबरोबर स्त्रियांच्या धर्माचे वर्णन करण्याने या सूक्तात सांगितलेल्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जी प्रातःकाळच्या वेळेसारखी (उषेसारखी) अर्थात शीतल स्वभावाची स्त्री व चंद्रासारखा शीतल गुणाचा पुरुष असेल तर त्यांचा परस्पर विवाह झाला तर सदैव सुख मिळते. ॥ १ ॥
02 पूर्वा विश्वस्माद्भुवनादबोधि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पूर्वा॒ विश्व॑स्मा॒द्भुव॑नादबोधि॒ जय॑न्ती॒ वाजं॑ बृह॒ती सनु॑त्री ।
उ॒च्चा व्य॑ख्यद्युव॒तिः पु॑न॒र्भूरोषा अ॑गन्प्रथ॒मा पू॒र्वहू॑तौ ॥
मूलम् ...{Loading}...
पूर्वा॒ विश्व॑स्मा॒द्भुव॑नादबोधि॒ जय॑न्ती॒ वाजं॑ बृह॒ती सनु॑त्री ।
उ॒च्चा व्य॑ख्यद्युव॒तिः पु॑न॒र्भूरोषा अ॑गन्प्रथ॒मा पू॒र्वहू॑तौ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
पू꣡र्वा वि꣡श्वस्माद् भु꣡वनाद् अबोधि
ज꣡यन्ती वा꣡जम् बृहती꣡ स꣡नुत्री
उच्चा꣡ वि꣡ अख्यद् युवतिः꣡ पुनर्भू꣡र्
ओ꣡षा꣡ अगन् प्रथमा꣡ पूर्व꣡हूतौ
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abodhi ← √budh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
bhúvanāt ← bhúvana- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
pū́rvā ← pū́rva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
víśvasmāt ← víśva- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
br̥hatī́ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
jáyantī ← √ji- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sánutrī ← sánutar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
akhyat ← √khyā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
punarbhū́ḥ ← punarbhū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
uccā́ ← uccā́ (invariable)
{}
ví ← ví (invariable)
{}
yuvatíḥ ← yuvatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
agan ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
prathamā́ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pūrváhūtau ← pūrváhūti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
uṣā́ḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
पूर्वा॑ । विश्व॑स्मात् । भुव॑नात् । अ॒बो॒धि॒ । जय॑न्ती । वाज॑म् । बृ॒ह॒ती । सनु॑त्री ।
उ॒च्चा । वि । अ॒ख्य॒त् । यु॒व॒तिः । पु॒नः॒ऽभूः । आ । उ॒षाः । अ॒ग॒न् । प्र॒थ॒मा । पू॒र्वऽहू॑तौ ॥
Hellwig Grammar
- pūrvā ← pūrva
- [noun], nominative, singular, feminine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- viśvasmād ← viśvasmāt ← viśva
- [noun], ablative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanād ← bhuvanāt ← bhuvana
- [noun], ablative, singular, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- abodhi ← budh
- [verb], singular, Aorist passive
- “understand; notice; wake up; observe; detect; attend to; awaken; attend.”
- jayantī ← ji
- [verb noun], nominative, singular
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- bṛhatī ← bṛhat
- [noun], nominative, singular, feminine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- sanutrī ← sanutṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- uccā
- [adverb]
- “above.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- akhyad ← akhyat ← khyā
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “name; describe; call; enumerate; watch; know.”
- yuvatiḥ ← yuvati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “girl; woman.”
- punarbhūr ← punarbhūḥ ← punarbhū
- [noun], nominative, singular, feminine
- “punarbhū; punarnavā.”
- oṣā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- oṣā ← uṣāḥ ← uṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- agan ← gam
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- prathamā ← prathama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- pūrvahūtau ← pūrva
- [noun]
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- pūrvahūtau ← hūtau ← hūti
- [noun], locative, singular, feminine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
विश्वस्मात् भुवनात् सर्वस्मात् सुप्ताद्भूतजातात् पूर्वा प्रथमा सती इयम् उषाः अबोधि बुद्धा अभूत् । उषःकालमवगत्य हि पश्चात् सर्वे प्राणिनः प्रतिबुध्यन्ते। कीदृशी सा। वाजं गमनशीलं प्रकाशं निर्वर्त्य अन्धकारं जयन्ती पराभवं कुर्वती । यद्वा । वाजशब्दोऽअन्ननामसु पठितत्वादन्ननाम । अन्नं वै वाजः’ (श. ब्रा. ९. ३. ४. १; तै. ब्रा. १. ३. ६. २ ) इति श्रुतेश्च । यजमानार्थम् अन्नं संपादयन्ती । बृहती महती सनुत्री सर्वं जगत्संभजन्ती दात्री वा प्रकाशस्य । किंच सा उषाः उच्चा उच्चैरुन्नता सती व्यख्यत् विचष्टे सर्वं जगत् पश्यति’ इत्यर्थः । कीदृशी सा । युवतिः मिश्रणशीला नित्ययौवना वा पुनर्भूः पुनःपुनर्भवनशीला प्रतिदिनं वर्तमानत्वात्। सा उषाः पूर्वहूतौ सत्यां प्रथमा मुख्या प्रकृष्टा सती आ अगन् देवयजनदेशंप्रत्यागच्छति ।’ प्रथम इति मुख्यनाम प्रतमो भवति ’ (निरु. २. २२) इति यास्कः । इतरदेवेभ्यः पूर्वमाहूता सती शीघ्रमेवागच्छतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“First of all the world is she awake, triumphing over transitory (darkness); the mighty, the giver (of light) from on high, she beholds (all things); ever youthful, ever reviving, she comes first to the invocation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Jayantī vājam: vāja, moving, motive; the darkness that goes away with the dawn; or, food, producing food (annam vai vājaḥ: Śatapatha Brāhmaṇa 9.3.4.1), as the reward of the morning sacrifice
Jamison Brereton
Earlier than all creation she has awoken, the lofty one, conquering, winning the prize.
On high she has gazed forth—the young woman come into being again. Dawn has come here, the first one at the Early Invocation.
Jamison Brereton Notes
The vs. begins and ends with pū́rva- (pū́rvā … pūrvá(hūtau)), a very tight species of ring composition.
punarbhū́- here seems to lack its later technical sense (a remarried widow) and have only its literal meaning ‘come into being again’.
Griffith
She before all the living world hath wakened, the Lofty One who wins and gathers treasure.
Revived and ever young on high she glances. Dawn hath come first unto our morning worship.
Geldner
Früher als die ganze Welt ist die Hohe erwacht, siegend, den Preis erringend. Hoch oben hielt die wiedererstandene junge Frau Umschau. Als erste ist Usas zur Frühanrufung gekommen.
Grassmann
Vor aller Welt ist sie erwacht als erste, die hohe, Gut erkämpfend und erlangend, Sie blickt empor die Jungfrau wiederkehrend, zuerst beim Frühruf kam die Morgenröthe.
Elizarenkova
Раньше (всего света) пробудилась она,
Завоевывающая награду, высокая, победоносная.
Высоко (наверху) взглянула на все юная женщина, снова рождающаяся.
Ушас появилась первой на утренний призыв.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पूर्वहूतौ) जिसमें वृद्धजनों का बुलाना होता उस गृहस्थाश्रम में जो (पुनर्भूः) विवाहे हुए पति के मर जाने पीछे नियोग से फिर सन्तान उत्पन्न करनेवाली होती वह (वाजम्) उत्तम ज्ञान को (जयन्ती) जीतती हुई (बृहती) बड़ी (सनुत्री) सब व्यवहारों को अलग-अलग करने और (प्रथमा) प्रथम (युवतिः) युवा अवस्था को प्राप्त होनेवाली नवोढा स्त्री जैसे (उषाः) प्रातःकाल की वेला (विश्वस्मात्) समस्त (भुवनात्) जगत् के पदार्थों से (पूर्वा) प्रथम (अबोधि) जानी जाती और (उच्चा) ऊँची-ऊँची वस्तुओं को (वि, अख्यत्) अच्छे प्रकार प्रकट करती, वैसे (आ, अगन्) आती है, वह विवाह में योग्य होती है ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। सब कन्या पच्चीस वर्ष अपनी आयु को विद्या के अभ्यास करने में व्यतीत कर पूरी विद्यावाली होकर अपने समान पति से विवाह कर प्रातःकाल की वेला के समान अच्छे रूपवाली हों ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: या पूर्वहूतौ पुनर्भूर्वाजं जयन्ती बृहती सनुत्री प्रथमा युवतिर्यथोषा विश्वस्माद् भुवनात् पूर्वाऽबोधि। उच्चा व्यख्यत् तथा आगन्त्सा विवाहे योग्या भवति ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पूर्वा) (विश्वस्मात्) अखिलात् (भुवनात्) जगत्स्थात्पदार्थसमूहात् (अबोधि) बुध्यते (जयन्ती) जयशीला (वाजम्) विज्ञानम् (बृहती) महती (सनुत्री) (विभाजिका) (उच्चा) उच्चानि वस्तूनि (वि) (अख्यत्) ख्यापयति। अत्रान्तर्गतण्यर्थः। (युवतिः) (पुनर्भूः) या विवाहितपतिमरणानन्तरं नियोगेन पुनः सन्तानोत्पादिका भवति सा (आ) (उषाः) (अगन्) गच्छति। अत्र लङि प्रथमैकवचने बहुलं छन्दसीति शपो लुक् संयोगत्वेन तलोपे मो नो धातोरिति मस्य नकारादेशः। (प्रथमा) (पूर्वहूतौ) पूर्वेषां विद्यावृद्धानां हूतिराह्वानं यस्मिन् गृहाश्रमे तस्मिन् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। सर्वाः कन्याः शतस्य चतुर्थांशं वयो विद्याभ्यासे व्यतीत्य पूर्णविद्या भूत्वा स्वसदृशं पतिमुदुह्य प्रभातवत्सुरूपा भवन्तु ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. सर्व मुलींनी पंचवीस वर्षांपर्यंत विद्याभ्यासात आपले आयुष्य घालवावे व पूर्ण विदुषी व्हावे. आपल्या सारख्याच पुरुषाबरोबर विवाह करून प्रातःकाळच्या वेळेप्रमाणे प्रफुल्लित असावे. ॥ २ ॥
03 यदद्य भागम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यद॒द्य भा॒गं वि॒भजा॑सि॒ नृभ्य॒ उषो॑ देवि मर्त्य॒त्रा सु॑जाते ।
दे॒वो नो॒ अत्र॑ सवि॒ता दमू॑ना॒ अना॑गसो वोचति॒ सूर्या॑य ॥
मूलम् ...{Loading}...
यद॒द्य भा॒गं वि॒भजा॑सि॒ नृभ्य॒ उषो॑ देवि मर्त्य॒त्रा सु॑जाते ।
दे॒वो नो॒ अत्र॑ सवि॒ता दमू॑ना॒ अना॑गसो वोचति॒ सूर्या॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡द् अद्य꣡ भागं꣡ विभ꣡जासि नृ꣡भ्य
उ꣡षो देवि मर्तियत्रा꣡ सुजाते
देवो꣡ नो अ꣡त्र सविता꣡ द꣡मूना
अ꣡नागसो वोचति सू꣡रियाय
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adyá ← adyá (invariable)
{}
bhāgám ← bhāgá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nŕ̥bhyaḥ ← nár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
vibhájāsi ← √bhaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devi ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
martyatrā́ ← martyatrā́ (invariable)
{}
sujāte ← sujātá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
úṣaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
átra ← átra (invariable)
{}
dámūnāḥ ← dámūnas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
savitā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánāgasaḥ ← ánāgas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sū́ryāya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vocati ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । अ॒द्य । भा॒गम् । वि॒ऽभजा॑सि । नृऽभ्यः॑ । उषः॑ । दे॒वि॒ । म॒र्त्य॒ऽत्रा । सु॒ऽजा॒ते॒ ।
दे॒वः । नः॒ । अत्र॑ । स॒वि॒ता । दमू॑नाः । अना॑गसः । वो॒च॒ति॒ । सूर्या॑य ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- bhāgaṃ ← bhāgam ← bhāga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “part; part; part; parcel; quarter; body part; location; region; allotment; part; numerator; division; application; function; outside; bhāga [word]; volume; helping.”
- vibhajāsi ← vibhaj ← √bhaj
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “divide; give away; distribute; choose; allocate; separate; spread; consider; assign; distinguish; proportion.”
- nṛbhya ← nṛbhyaḥ ← nṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- uṣo ← uṣaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- devi ← devī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- martyatrā
- [adverb]
- sujāte ← sujāta
- [noun], vocative, singular, feminine
- “noble; beautiful.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- savitā ← savitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- damūnā ← damūnāḥ ← damūnas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “master.”
- anāgaso ← anāgasaḥ ← anāgas
- [noun], accusative, plural, masculine
- “blameless; impeccant.”
- vocati ← vac
- [verb], singular, Aorist optative
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- sūryāya ← sūrya
- [noun], dative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
सायण-भाष्यम्
सुजाते शोभनजनने देवि देवनशीले हे उषः उषःकालाभिमानिदेवते मर्त्यत्रा मनुष्याणां पालयित्री त्वम् अद्य अस्मिन् काले नृभ्यः मनुष्येभ्यः यत् यं भागं भजनीयं स्वकीयप्रकाशस्यांशं विभजासि विभज्य ददासि । यद्वा । मर्त्यत्रा मर्त्येषु मध्ये नृभ्यः यजमानेभ्यः देवानां भागं विभज्य ददासि । उषसि प्रवृत्तायां हविषो दीयमानत्वात् उषसो दातृत्वमुपचर्यते । अत्र अस्मिन् भागविषये दमूनाः यजमानेभ्यः अभिमतफलदानमनाः। दमूना दममना वा दाममना वा दान्तमना वा’ (निरु. ४. ४ ) इति निरुक्तवचनम् । तादृशः सविता प्रेरकः देवः नः अस्मान् अनागसः वोचति अपापान् यागयोग्यान् ब्रवीतु अनुगृह्णातु इत्यर्थः। किमर्थम्। सूर्याय अस्मद्यागदेशं प्रति सूर्यस्यागमनार्थम् ॥
Wilson
English translation:
“Well-born and divine Uṣā, who are the protectress of mortals; whatever share (of light) you apportion today to men, may the radiant Savitā bedisposed (to confirm) the gift, and declar us free from sin; so that (he) the sun (may come to our sacrificial hall).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bhāgam, a share (of light, prakāśasya);or, a share of the offerings to the gods; so that the sun may come: the text has only sūryāya, for the sake of the sun
Jamison Brereton
When today you will share out a share to the superior men among mortals, o nobly born goddess Dawn,
god Savitar, master of the house, will here declare to the Sun that we are without offense.
Griffith
If, Dawn, thou Goddess nobly born, thou dealest fortune this day to all the race of mortals,
May Savitar the God, Friend of the homestead, declare before the Sun that we are sinless.
Geldner
Wenn du, Göttin Usas, heute unter den Sterblichen den Herren ihr Teil zuteilen wirst, du Edelgeborene, so soll uns Gott Savitri, der Gebieter, dabei dem Surya als sündlos melden.
Grassmann
Wenn heute du den Männern Gaben austheilst, o edle Uschas, Göttin bei den Menschen, Dann mög’ uns hier Gott Savitar, der Hausfreund, als frei von Schuld dem Sonnengott verkünden.
Elizarenkova
Если сегодня ты станешь раздавать мужам (их) долю
Среди смертных, о Ушас, прекраснорожденная богиня,
То пусть бог Савитар, покровитель дома,
Провозгласит нас безгрешными перед Сурьей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सुजाते) उत्तम कीर्ति से प्रकाशित और (देवि) अच्छे लक्षणों से शोभा को प्राप्त सुलक्षणी कन्या ! तूँ (अद्य) आज (नृभ्यः) व्यवहारों की प्राप्ति करनेहारे मनुष्यों के लिये (उषः) प्रातःसमय की वेला के समान (यत्) जिन (भागम्) सेवने योग्य व्यवहार का (विभजासि) अच्छे प्रकार सेवन करती और जो (अत्र) इस गृहाश्रम में (दमूनाः) मित्रों में उत्तम (मर्त्यत्रा) मनुष्यों में (सविता) सूर्य के समान (देवः) प्रकाशमान तेरा पति (सूर्याय) परमात्मा के विज्ञान के लिये (न) हम लोगों को (अनागसः) विना अपराध के व्यवहारों को (वोचति) कहे, उन तुम दोनों का सत्कार हम लोग निरन्तर करें ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जब दो स्त्री-पुरुष विद्यावान् धर्म का आचरण और विद्या का प्रचार करनेहारे सब कभी परस्पर में प्रसन्न हों, तब गृहाश्रम में अत्यन्त सुख का सेवन करनेहारे होवें ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सुजाते देवि कन्ये त्वमद्य नृभ्य उषरिव यद्यं भागं विभजासि यश्चात्र दमूना मर्त्यत्रा सवितेव देवस्तव पतिः सूर्याय नोऽनागसो वोचति तौ युवां वयं सततं सत्कुर्याम ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यम् (अद्य) (भागम्) भजनीयम् (विभजासि) विभजेः (नृभ्यः) नायकेभ्यः (उषः) प्रभातवत् (देवि) सुलक्षणैः सुशोभिते (मर्त्यत्रा) मर्त्येषु मनुष्येषु (सुजाते) सत्कीर्त्या प्रकाशिते (देवः) देदीप्यमानः (नः) अस्मभ्यम् (अत्र) अस्मिन् गृहाश्रमे (सविता) सूर्यः (दमूनाः) सुहृद्वरः (अनागसः) अनपराधिनः (वोचति) उच्याः (सूर्याय) परमेश्वरविज्ञानाय ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यदा द्वौ स्त्रीपुरुषौ विद्यावन्तौ धर्माचारिणौ विद्याप्रचारकौ सदा परस्परस्मिन् प्रसन्नौ भवेतां तदा गृहाश्रमेऽतीव सुखभाजिनौ स्याताम् ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जेव्हा हे दोघे स्त्री व पुरुष विद्यायुक्त बनून धर्माचे आचरण करतात व विद्येचा प्रचार करून सदैव परस्पर प्रसन्न असतात तेव्हा गृहस्थाश्रम अत्यंत सुखाचा होतो. ॥ ३ ॥
04 गृहङ्गृहमहना यात्यच्छा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गृ॒हङ्गृ॑हमह॒ना या॒त्यच्छा॑ दि॒वेदि॑वे॒ अधि॒ नामा॒ दधा॑ना ।
सिषा॑सन्ती द्योत॒ना शश्व॒दागा॒दग्र॑मग्र॒मिद्भ॑जते॒ वसू॑नाम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
गृ॒हङ्गृ॑हमह॒ना या॒त्यच्छा॑ दि॒वेदि॑वे॒ अधि॒ नामा॒ दधा॑ना ।
सिषा॑सन्ती द्योत॒ना शश्व॒दागा॒दग्र॑मग्र॒मिद्भ॑जते॒ वसू॑नाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
गृहं꣡-गृहम् अहना꣡ याति अ꣡छा
दिवे꣡-दिवे अ꣡धि ना꣡मा द꣡धाना
सि꣡षासन्ती द्योतना꣡ श꣡श्वद् आ꣡गाद्
अ꣡ग्रम्-अग्रम् इ꣡द् भजते व꣡सूनाम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ácha ← ácha (invariable)
{}
ahanā́ ← ahaná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
gr̥háṁ-gr̥ham ← gr̥há- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yāti ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
dádhānā ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
agāt ← √gā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dyotanā́ ← dyótana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śáśvat ← śáśvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
síṣāsantī ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
ágram-agram ← ágra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhajate ← √bhaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ít ← ít (invariable)
{}
vásūnām ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
गृ॒हम्ऽगृ॑हम् । अ॒ह॒ना । या॒ति॒ । अच्छ॑ । दि॒वेऽदि॑वे । अधि॑ । नाम॑ । दधा॑ना ।
सिसा॑सन्ती । द्यो॒त॒ना । शश्व॑त् । आ । अ॒गा॒त् । अग्र॑म्ऽअग्रम् । इत् । भ॒ज॒ते॒ । वसू॑नाम् ॥
Hellwig Grammar
- gṛhaṃ ← gṛham ← gṛha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- gṛham ← gṛha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- ahanā ← ahana
- [noun], nominative, singular, feminine
- yāty ← yāti ← yā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- nāmā ← nāman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- dadhānā ← dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- siṣāsantī ← siṣās ← √san
- [verb noun], nominative, singular
- “win; gain.”
- dyotanā ← dyotana
- [noun], nominative, singular, feminine
- “shining.”
- śaśvad ← śaśvat
- [adverb]
- “always; repeatedly; continually; wholly.”
- āgād ← āgāt ← āgā ← √gā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “come; arrive.”
- agram ← agra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tip; beginning; peak; end; front; top; beginning; battlefront; agra [word]; acme; fingertip; top; best; optimum; climax; matter; glans.”
- agram ← agra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tip; beginning; peak; end; front; top; beginning; battlefront; agra [word]; acme; fingertip; top; best; optimum; climax; matter; glans.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- bhajate ← bhaj
- [verb], singular, Present indikative
- “eat; enjoy; enter (a state); worship; love; flee; possess; fall to one’s share; partake; share; get; approach; love; use.”
- vasūnām ← vasu
- [noun], genitive, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
सायण-भाष्यम्
अह्ना। उषो नामैतत् । ‘अहना द्योतना’ (नि. १.८.११) इति तन्नामसु पाठात् । सा देवी दिवेदिवे प्रत्यहम्। ‘दिवेदिवे द्यविद्यवि’ (नि. १.९.११) इति अहर्नामसु पाठात्। गृहंगृहं तत्तद्यज्ञगृहम् अच्छ आभिमुख्येन याति गच्छति। कीदृशी। अधि अधिकं नाम नमनं प्रह्वत्वं प्रतिगृहम् उद्योगं प्रकाशनरूपं दधाना धारयन्ती । यद्वा । अधि दधाना अधिकं धारयन्ती । किंच सिषासन्ती संभक्तुमिच्छन्ती द्योतना कृत्स्नं जगत् द्योतनशीला शश्वत् प्रतिदिनम् आगात् आगच्छति । पूर्वं यातीत्युक्तत्वात् पुनः आगादिति वचनमावश्यकत्वद्योतनार्थम् । आगत्य च वसूनां धनानां हविर्लक्षणानाम् अग्रमग्रमित् तत्तच्छ्रेष्ठभागं भजते सेवते स्वीकरोतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Ahana, charged with downward-bending (light), goes daily from house to house; she comes, perpetually diffusing light, and desirous of bestowing (benefits), and accepts the choicest portions of (the sacrificial) treasures.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ahanā = uṣā(ahanā dyotanā: Nirukta 1.8.11)
Jamison Brereton
To house after house she drives *in her greatness, day after day assuming (new) names.
Seeking to win, flashing, over and over she has come hither. She has her share of the very tip-top of goods.
Jamison Brereton Notes
The hapax ahanā́is difficult. Grassmann connects it with (áhar /) áhan- ‘day’. Geldner tr.
‘unverwüstliche’ (indestructible); he does not comment, but judging from the tr. I assume he takes it from a negated derivative of √han ‘smite’. Oldenberg tentatively suggests a connection with √ah ‘say’, though he doesn’t gloss the result (for perhaps obvious reasons). Renou ‘lascive’ with caution, connecting it possibly with āhanás- ‘swollen, lusty’ (usually of soma). Witzel Gotō refuse to tr. but suggest in the n. an adverbial derivation of the particle áha ‘certainly’. My tr. rests on the possibility that it represents *máhanā, with the initial m lost after the final m of the preceding word: gṛháṃ-gṛham ahanā́… This would make for better meter; otherwise there are four consecutive light syllables, spanning the (early) caesura, and Arnold (194) deems × - ⏑ ⏑ an “occasional” (that is, relatively rare) pattern of the trimeter opening. But what would such *mahanā́represent? I suggest that it should be grouped with the trisyllabic form mah·nā́(IV.2.1, X.6.7 [possibly; see comm. ad loc.]); this appears to be a variant of mahinā́, the longer version of the instr. sg. to mahimán-, whose shorter version is the very common disyllabic mahnā́. The medial -a- here would result from matching the second vowel of mahánt-, mahá-, mahás-/máhas-, as well as the combining form mahā-. Or it might actually reflect a different syllabification of the inherited instr. *maǵH-mn-aH as * maǵH-m̥n-aH, with the suffixal m vocalized between two consonants, rather than the preceding laryngeal.
Griffith
Showing her wonted form each day that passeth, spreading the light she visiteth each dwelling.
Eager for conquest, with bright sheen she cometh. Her portion is the best of goodly treasures.
Geldner
Zu jedem Hause kommt die unverwüstliche, Tag für Tag ihren besonderen Namen tragend. Um das Ziel zu gewinne ist die Leuchtende immer wieder gekommen. Das Allerbeste von allen guten Dingen hat sie im Besitz.
Grassmann
Die tageshelle kommt zu jedem Hause und jedem Tage gibt sie ihren Namen; Zu spenden willig, strahlend naht sie immer und theilet aus der Güter allerbestes.
Elizarenkova
Из дома в дом идет она, несокрушимая (?),
Изо дня в день принимая (разные) имена.
Стремясь захватить (добычу), она приходит постоянно.
Она владеет самым лучшим из (всех).
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो स्त्री जैसे प्रातःकाल की वेला (अहना) दिन वा व्याप्ति से (गृहंगृहम्) घर-घर को (अच्छाधियाति) उत्तम रीति के साथ अच्छी ऊपर से आती (दिवेदिवे) और प्रतिदिन (नाम) नाम (दधाना) धरती अर्थात् दिन-दिन का नाम आदित्यवार, सोमवार आदि धरती (द्योतना) प्रकाशमान (वसूनाम्) पृथिवी आदि लोकों के (अग्रमग्रम्) प्रथम-प्रथम स्थान को (भजते) भजती और (शश्वत्) निरन्तर (इत्) हो (आ, अगात्) आती है, वैसे (सिषासन्ती) उत्तम पदार्थ पति आदि को दिया चाहती हो, वह घर के काम को सुशोभित करनेहारी हो ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य की कान्ति-घाम सब पदार्थों के अगले-अगले भाग को सेवन करती और नियम से प्रत्येक समय प्राप्त होती है, वैसे स्त्री को भी होना चाहिये ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: या स्त्री यथोषा अहना गृहंगृहमच्छाधियाति दिवेदिवे नाम दधाना द्योतना सती वसूनामग्रमग्रं भजते शश्वदिदागात् तथा सिषासन्ती भवेत् सा गृहकार्य्यालङ्कारिणी स्यात् ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गृहंगृहम्) निकतेनं निकेतनम् (अहना) दिवसेन व्याप्त्या वा। अत्र वाच्छन्दसीत्यल्लोपो न। (याति) (अच्छ) उत्तमरीत्या। अत्र निपातस्येति दीर्घः। (दिवेदिवे) प्रतिदिनम् (अधि) उपरिभावे (नाम) संज्ञाम् (दधाना) धरन्ती (सिषासन्ती) दातुमिच्छन्ती (द्योतना) प्रकाशमाना (शश्वत्) निरन्तरम् (आ) (अगात्) प्राप्नोति (अग्रमग्रम्) पुरःपुरः (इत्) एव (भजते) सेवते (वसूनाम्) पृथिव्यादीनाम् ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यदीप्तिः पदार्थानां पुरोभागं सेवते नियमेन प्रतिसमयं प्राप्नोति तथा स्त्रियापि भवितव्यम् ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे जशी सूर्याची प्रभा सर्व पदार्थाच्या पुढच्या भागांना प्रकाशित करते व नियमाने प्रत्येक वेळी प्राप्त होते. तसे स्त्रीनेही असले पाहिजे. ॥ ४ ॥
05 भगस्य स्वसा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भग॑स्य॒ स्वसा॒ वरु॑णस्य जा॒मिरुषः॑ सूनृते प्रथ॒मा ज॑रस्व ।
प॒श्चा स द॑घ्या॒ यो अ॒घस्य॑ धा॒ता जये॑म॒ तं दक्षि॑णया॒ रथे॑न ॥
मूलम् ...{Loading}...
भग॑स्य॒ स्वसा॒ वरु॑णस्य जा॒मिरुषः॑ सूनृते प्रथ॒मा ज॑रस्व ।
प॒श्चा स द॑घ्या॒ यो अ॒घस्य॑ धा॒ता जये॑म॒ तं दक्षि॑णया॒ रथे॑न ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
भ꣡गस्य स्व꣡सा व꣡रुणस्य जामि꣡र्
उ꣡षः सूनृते प्रथमा꣡ जरस्व
पश्चा꣡ स꣡ दघ्या यो꣡ अघ꣡स्य धाता꣡
ज꣡येम तं꣡ द꣡क्षिणया र꣡थेन
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhágasya ← bhága- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jāmíḥ ← jāmí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
svásā ← svásar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jarasva ← √gr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
prathamā́ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sūnr̥te ← sūnŕ̥ta- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
úṣaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
aghásya ← aghá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
daghyāḥ ← √dagh- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT, mood:PREC}
dhātā́ ← dhātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
paścā́ ← paścā́ (invariable)
{}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dákṣiṇayā ← dákṣiṇa- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
jáyema ← √ji- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
ráthena ← rátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
भग॑स्य । स्वसा॑ । वरु॑णस्य । जा॒मिः । उषः॑ । सू॒नृ॒ते॒ । प्र॒थ॒मा । ज॒र॒स्व॒ ।
प॒श्चा । सः । द॒घ्याः॒ । यः । अ॒घस्य॑ । धा॒ता । जये॑म । तम् । दक्षि॑णया । रथे॑न ॥
Hellwig Grammar
- bhagasya ← bhaga
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- svasā ← svasṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- jāmir ← jāmiḥ ← jāmi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “sister; woman; daughter-in-law.”
- uṣaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- sūnṛte ← sūnṛta
- [noun], vocative, singular, feminine
- “big; friendly.”
- prathamā ← prathama
- [noun], nominative, singular, feminine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- jarasva ← jṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “jṛ; digest; age; cook; boil down; decay; decay; ripen.”
- paścā
- [adverb]
- “west; behind; paścā [word]; on all fours; subsequently.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- daghyā ← daghyāḥ ← dagh
- [verb], singular, Prekativ
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- aghasya ← agha
- [noun], genitive, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
- dhātā ← dhātṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahma; Dhātṛ; creator; Dhātṛ.”
- jayema ← ji
- [verb], plural, Present optative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dakṣiṇayā ← dakṣiṇā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Dakṣiṇā; south; dakṣiṇā [word]; gift; South.”
- rathena ← ratha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
सायण-भाष्यम्
सूनृते सुष्ठु मनुष्याणां नेत्रि उषः हे उषोदेवते भगस्य सर्वैर्भजनीयस्य आदित्यस्य स्वसा असि स्वसृस्थानीयसि । तेन सहोत्पद्यमानत्वात् तद्वत्पूज्येत्यर्थः। तथा वरुणस्य तमोवारकस्य सवितुर्देवस्य जामिः असि भगिनीस्थानीयासि। एकस्मिन्नेव स्थाने उत्पद्यमानत्वात्।जनयन्त्युत्पादयन्ति अस्यामपत्यम् अन्ये इति जामिः। यद्वा । जमति गच्छति स्वोत्पत्तिस्थानात् अन्यत्रेति । उक्तनिर्वचनद्वयम् अभिप्रेत्य यास्क आह-’ न जामये भगिन्यै जामिरन्येऽस्यां जनयन्ति जामपत्यं जमतेर्वा स्याद्गतिकर्मणो निर्गमनप्राया भवति ’ (निरु. ३. ६ ) इति । तादृशी त्वं प्रथमा इतरदेवेभ्यः पूर्वा उत्कृष्टा वा सती जरस्व स्तुता भव । जरतिः स्तुत्यर्थः । ‘ जरा स्तुतिर्जरतेः स्तुतिकर्मणः ’ ( निरु. १०. ८) इति यास्कः । पश्चा पश्चात् त्वत्प्रीत्यनन्तरं यः अघस्य धाता यः कश्चिद्दुःखस्य तदुत्पादकपापस्य वा धारयितास्ति सः दध्याः गच्छतु । वचनव्यत्ययः । दध्यतिर्गत्यर्थः ।’ दृध्यति दभ्नोति ’ ( नि. २. १४. ६१) इति गत्यर्थेषु पाठात् । यदि स पापी बलीयान् तं दक्षिणया प्रवृद्धया सहायभूतया त्वया रथेन अस्मदीयरथादिसाधनेन च जयेम ॥ ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“Uṣā, endowed with truth, who are the sister of Bhaga, the sister of Varuṇa, be you hymned first (of the gods); then let the worker of iniquity depart, for we shall overcome him with our chariot, through your assistance.”
Jamison Brereton
Sister of Bhaga, kin to Varuṇa, o liberal Dawn, be first awake.
The institutor of evil should lag behind. Might we conquer him with a priestly gift as our chariot.
Jamison Brereton Notes
The final phrase dákṣinayā ráthena with two instr. identifies the dakṣiṇā and the chariot, unlike either of the proposed readings in 1a (see comm. there). Grassmann, followed (perhaps surprisingly) by Oldenberg, suggests reading *dákṣiṇāyā(ḥ) here, with the gen. supposedly found in 1a. Oldenberg ascribes the change to attraction to the instr.
ráthena. The proposed emendation would do no violence to the meter (and would in fact produce a somewhat more common break), but since the text is easily comprehensible as transmitted, I see no reason to emend.
Griffith
Sister of Varuna, sister of Bhaga, first among all sing forth, O joyous Morning.
Weak be the strength of him who worketh evil: may we subdue him with our car the guerdon.
Geldner
Des Bhaga Schwester, des Varuna Verwandte, erwache du großmütige Usas als erste! Der Anstifter des Bösen soll das Nachsehen haben; wir wollen ihn mit der Daksina als dem Wagen besiegen.
Grassmann
Als Bhaga’s Schwester, Varuna’s Verwandte, komm her zuerst, o schöne Morgenröthe; Wer Frevel übt, der soll dahinten bleiben, von uns besiegt sein mit der Uschas Wagen.
Elizarenkova
Сестра Бхаги, кровная родня Варуны,
О щедрая Ушас, пробудись первой!
Да останется позади, кто затевает зло!
Да победим мы его Дакшиной-колесницей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सूनृते ! सत्य आचरणयुक्त स्त्री तूँ (उषः) प्रातःसमय की वेला के समान वा (भगस्य) ऐश्वर्य्य की (स्वसा) बहिन के समान वा (वरुणस्य) उत्तम पुरुष की (जामिः) कन्या के समान (प्रथमा) प्रख्याति प्रशंसा को प्राप्त हुई विद्याओं की (जरस्व) स्तुति कर, (यः) जो (अघस्य) अपराध का (धाता) धारण करनेवाला हो (तम्) उसको (दक्षिणया) अच्छी सिखाई हुई सेना और (रथेन) विमान आदि यान से जैसे हम लोग (जयेम) जीतें वैसे तूँ (दघ्याः) उसका तिरस्कार कर, जो मनुष्य पापी हो (सः) वह (पश्चा) पीछा करने अर्थात् तिरस्कार करने योग्य है ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। स्त्रियों को चाहिये कि अपने-अपने घर में ऐश्वर्य की उन्नति श्रेष्ठ रीति और दुष्टों का ताड़न निरन्तर किया करें ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सूनृते त्वमुषरुषाइव भगस्य स्वसेव वरुणस्य जामिरिव प्रथमा सती विद्या जरस्व योऽघस्य धाता भवेत् तं दक्षिणया रथेन यथा वयं जयेम तथा स्वं दघ्याः। यो जनः पापी स्यात् स पश्चा तिरस्करणीयः ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भगस्य) ऐश्वर्य्यस्य (स्वसा) भगिनीव (वरुणस्य) श्रेष्ठस्य (जामिः) कन्येव (उषः) उषाः (सूनृते) सत्याचरणयुक्ते (प्रथमा) (जरस्व) स्तुहि (पश्चा) पश्चात् (सः) (दघ्याः) तिरस्कुरु (यः) (अघस्य) पापस्य (धाता) (जयेम) (तम्) (दक्षिणया) सुशिक्षितया सेनया (रथेन) विमानादियानेन ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। स्त्रीभिः स्वस्वगृह ऐश्वर्य्योन्नतिः श्रेष्ठा रीतिर्दुष्टताडनं च सततं कार्य्यम् ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. स्त्रियांनी सतत आपापल्या घरात ऐश्वर्य वाढवावे. श्रेष्ठ रीतीने चालावे तसेच दुष्टांचे ताडन करावे. ॥ ५ ॥
06 उदीरतां सूनृता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उदी॑रतां सू॒नृता॒ उत्पुरं॑धी॒रुद॒ग्नयः॑ शुशुचा॒नासो॑ अस्थुः ।
स्पा॒र्हा वसू॑नि॒ तम॒साप॑गूळ्हा॒विष्कृ॑ण्वन्त्यु॒षसो॑ विभा॒तीः ॥
मूलम् ...{Loading}...
उदी॑रतां सू॒नृता॒ उत्पुरं॑धी॒रुद॒ग्नयः॑ शुशुचा॒नासो॑ अस्थुः ।
स्पा॒र्हा वसू॑नि॒ तम॒साप॑गूळ्हा॒विष्कृ॑ण्वन्त्यु॒षसो॑ विभा॒तीः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ꣡द् ईरतां सूनृ꣡ता उ꣡त् पु꣡रंधीर्
उ꣡द् अग्न꣡यः शुशुचाना꣡सो अस्थुः
स्पार्हा꣡ व꣡सूनि त꣡मसा꣡पगूळ्हा
आवि꣡ष् कृण्वन्ति उष꣡सो विभातीः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
īratām ← √r̥- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
púraṁdhīḥ ← púraṁdhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sūnŕ̥tāḥ ← sūnŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
út ← út (invariable)
{}
út ← út (invariable)
{}
agnáyaḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
asthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
śuśucānā́saḥ ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
út ← út (invariable)
{}
ápagūḷhā ← √guh- (root)
{case:ACC, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
spārhā́ ← spārhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
támasā ← támas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
āvís ← āvís (invariable)
{}
kr̥ṇvanti ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vibhātī́ḥ ← √bhā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
उत् । ई॒र॒ता॒म् । सू॒नृताः॑ । उत् । पुर॑म्ऽधीः । उत् । अ॒ग्नयः॑ । शु॒शु॒चा॒नासः॑ । अ॒स्थुः॒ ।
स्पा॒र्हा । वसू॑नि । तम॑सा । अप॑ऽगूळ्हा । आ॒विः । कृ॒ण्व॒न्ति॒ । उ॒षसः॑ । वि॒ऽभा॒तीः ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- īratāṃ ← īratām ← īr
- [verb], plural, Present imperative
- “go.”
- sūnṛtā ← sūnṛtāḥ ← sūnṛtā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “liberality.”
- ut ← ud
- [adverb]
- “up.”
- purandhīr ← purandhīḥ ← puraṃdhi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “liberality; Puraṃdhi; munificence.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- agnayaḥ ← agni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- śuśucānāso ← śuśucānāsaḥ ← śuc
- [verb noun], nominative, plural
- “mourn; grieve; flame; glow; burn; repent.”
- asthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- spārhā ← spārha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “desirable.”
- vasūni ← vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- tamasāpagūᄆhāviṣkṛṇvanty ← tamasā ← tamas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- tamasāpagūᄆhāviṣkṛṇvanty ← apagūḍhā ← apaguh ← √guh
- [verb noun], accusative, plural
- “hide.”
- tamasāpagūᄆhāviṣkṛṇvanty ← āviṣkṛṇvanti ← āviṣkṛ ← √kṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “show; uncover.”
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- vibhātīḥ ← vibhā ← √bhā
- [verb noun], nominative, plural
- “shine.”
सायण-भाष्यम्
सूनृताः प्रियसत्यात्मिकाः वाचः’ उदीरताम् उद्गच्छन्तु । हे ऋत्विजः उत्कृष्टं यथा भवति तथा स्तोत्रं प्रवर्तयध्वम् । तथा पुरंधीः पुरंधयः । पुरं शरीरं यासु धीयते याभिर्वा ताः पुरंधयः प्रज्ञाः प्रयोगविषयाः । ताः अपि उन्मिषन्तु । प्रज्ञोपलक्षितानि कर्माणि प्रवर्तन्तामित्यर्थः । यद्यपि प्राणवायुना शरीरं धार्यते तथापि ’ यो वै प्राणः सा प्रज्ञा या वा प्रज्ञा स प्राणः ’ ( कौ. उ. ३. ३) इति श्रुतेः प्राणप्रज्ञयोरेकत्वात् प्रज्ञायाः शरीरधारणमविरुद्धम् । तथा अग्नयः आहवनीयाद्याः शुशुचानासः अत्यन्तं दीप्यमानाः उत् अस्थुः उत्तिष्ठन्तु प्रज्वलयन्तु इत्यर्थः । किमर्थमेवमिति तदुच्यते । यतः विभातीः विविधं भासमानाः उषसः उषोदेवताः तमसा अपगूळ्हानि अन्धकारेणात्यन्तं गोपितानि स्पार्हा स्पृहणीयानि वसूनि वासयोग्यानि यज्ञसाधनभूतहविरादीनि आविष्कृण्वन्ति यथावस्तु प्रकटीकुर्वन्ति तस्मात् स्तोत्रादिकं कुर्वन्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Let words of truth be spoken; let works of wisdom (be performed); let the blazing fires rise up, so that the many radiant Uṣā may make manifest the desirable treasures hidden by the darkness.”
Jamison Brereton
Let liberalities rise up, up plentiful gifts; up have the blazing fires stood. The eagerly sought goods hidden by darkness do the radiant dawns reveal.
Griffith
Let our glad hymns and holy thoughts rise upward, for the flames brightly burning have ascended.
The far-refulgent Mornings make apparent the lovely treasures which the darkness covered.
Geldner
Die Schenkungen sollen zum Vorschein kommen, die Belohnungen. Die flammenden Feuer sind erstanden. Die begehrenswerten Schätze, die im Dunkel versteckt waren, bringen die erstrahlenden Usas´ zum Vorschein.
Grassmann
Es möge sich erheben Lied und Opfer, schon stiegen auf die Feuer hell erstrahlend; Die schönen Güter sonst verhüllt von Dunkel, lässt schauen jetzt die lichte Morgenröthe.
Elizarenkova
Пусть возникнут богатые дары, пусть воз(никнут) обильные (подкрепления)!
Поднялись пылающие огни.
Желанные блага, сокрытые мраком, –
Сверкающие зори делают их видимыми.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सत्पुरुषो ! (सूनृताः) सत्यभाषणादि क्रियावान् होते हुए तुम लोग जैसे (पुरन्धीः) शरीर के आश्रित क्रिया को धारण करती और (शुशुचानासः) निरन्तर पवित्र करानेवाले (अग्नयः) अग्नियों के समान चमकती-दमकती हुई स्त्री लोग (उदीरताम्) उत्तमता में प्रेरणा देवें वा (स्पार्हा) चाहने योग्य (वसूनि) धन आदि पदार्थों को (उदस्थुः) उन्नति से प्राप्त हों वा जैसे (उषसः) प्रभातसमय (तमसा) अन्धकार में (अपगूढा) ढँपे हुए पदार्थों और (बिभातीः) अच्छे प्रकाशों को (उदाविष्कृण्वन्ति) ऊपर से प्रकट करते हैं, वैसे होओ ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जब स्त्रीजन प्रभातसमय की वेलाओं के समान वर्त्तमान अविद्या, मैलापन आदि दोषों को निराले = दूर कर विद्या और पाकपन आदि गुणों को प्रकाश कर ऐश्वर्य्य की उन्नति करती हैं, तब वे निरन्तर सुखयुक्त होती हैं ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सत्पुरुषा सूनृताः सन्तो यूयं यथा पुरन्धीश्शुशुचानासोऽग्नय इव स्त्रिय उदीरताम् स्पार्हा वसूनि उदस्थुः। यथोषसस्तमसापगूढा द्रव्याणि विभातीश्चोदाविष्कृण्वन्ति तथा भवत ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) उत्कृष्टतया (ईरताम्) प्रेरयन्तु (सूनृताः) सत्यभाषणादिक्रियाः (उत्) (पुरन्धीः) याः पुरं श्रितां दधाति ताः (उत्) (अग्नयः) पावका इव (शुशुचानासः) भृशं पवित्रकारकाः (अस्थुः) तिष्ठन्तु (स्पार्हा) स्पृहणीयानि (वसूनि) (तमसा) अन्धकारेण (अपगूढा) आच्छादितानि (आविः) प्राकट्ये (कृण्वन्ति) कुर्वन्ति (उषसः) प्रभाता (विभातीः) विशिष्टप्रकाशान् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यदा स्त्रिय उषर्वद्वर्त्तमाना अविद्यामलिनतादि निष्कृत्य विद्यापवित्रतादि संप्रकाश्यैश्वर्यमुन्नयन्ति तदा ताः सततं सुखिन्यो भवन्ति ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जेव्हा स्त्रिया उषेप्रमाणे अविद्या, मलिनता, निष्क्रियता इत्यादी दोष दूर करून विद्या, पवित्रता इत्यादी गुण प्रकट करतात तेव्हा त्या सदैव सुखी होतात. ॥ ६ ॥
07 अपान्यदेत्यभ्यट्न्यदेति विषुरूपे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अपा॒न्यदेत्य॒भ्य१॒॑न्यदे॑ति॒ विषु॑रूपे॒ अह॑नी॒ सं च॑रेते ।
प॒रि॒क्षितो॒स्तमो॑ अ॒न्या गुहा॑क॒रद्यौ॑दु॒षाः शोशु॑चता॒ रथे॑न ॥
मूलम् ...{Loading}...
अपा॒न्यदेत्य॒भ्य१॒॑न्यदे॑ति॒ विषु॑रूपे॒ अह॑नी॒ सं च॑रेते ।
प॒रि॒क्षितो॒स्तमो॑ अ॒न्या गुहा॑क॒रद्यौ॑दु॒षाः शोशु॑चता॒ रथे॑न ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡पान्य꣡द् ए꣡ति अभि꣡ अन्य꣡द् एति
वि꣡षुरूपे अ꣡हनी सं꣡ चरेते
परिक्षि꣡तोस् त꣡मो अन्या꣡ गु꣡हाकर्
अ꣡द्यौद् उषाः꣡ शो꣡शुचता र꣡थेन
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
anyát ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
anyát ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
{}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
éti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
áhanī ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
carete ← √carⁱ- (root)
{number:DU, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
sám ← sám (invariable)
{}
víṣurūpe ← víṣurūpa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
akar ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
anyā́ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
gúhā ← gúhā (invariable)
{}
parikṣítoḥ ← parikṣít- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
támaḥ ← támas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ádyaut ← √dyut- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ráthena ← rátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
śóśucatā ← √śuc- (root)
{case:INS, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
uṣā́ḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
अप॑ । अ॒न्यत् । एति॑ । अ॒भि । अ॒न्यत् । ए॒ति॒ । विषु॑रूपे॒ इति॒ विषु॑ऽरूपे । अह॑नी॒ इति॑ । सम् । च॒रे॒ते॒ इति॑ ।
प॒रि॒ऽक्षितोः॑ । तमः॑ । अ॒न्या । गुहा॑ । अ॒कः॒ । अद्यौ॑त् । उ॒षाः । शोशु॑चता । रथे॑न ॥
Hellwig Grammar
- apānyad ← apa
- [adverb]
- “away.”
- apānyad ← anyat ← anya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- ety ← eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- anyad ← anyat ← anya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- viṣurūpe ← viṣurūpa
- [noun], nominative, dual, neuter
- “different; manifold.”
- ahanī ← ahar
- [noun], nominative, dual, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- carete ← car
- [verb], dual, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- parikṣitos ← parikṣitoḥ ← parikṣit
- [noun], genitive, dual, neuter
- tamo ← tamaḥ ← tamas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- anyā ← anya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- guhākar ← guhā
- [adverb]
- “secretly.”
- guhākar ← akaḥ ← kṛ
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- adyaud ← adyaut ← dyut
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “shine; inflame.”
- uṣāḥ ← uṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- śośucatā ← śośuc ← √śuc
- [verb noun], instrumental, singular
- “blaze.”
- rathena ← ratha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
सायण-भाष्यम्
इदानीम् अहोरात्रस्तुतिद्वारा उषाः स्तूयते । विषुरूपे वक्ष्यमाणप्रकारेण नानारूपे अहनी अहश्च रात्रिश्चोभे सं चरेते । समित्येकीभावे । सहैव अव्यवधानेन चरतः । अत्राह्नः साहचर्यात् तत्प्रतियोगित्वाच्च रात्रिरपि अहः इत्युच्यते । उत्तरत्र मन्त्रान्तरे अयमेवार्थः स्पष्टः आम्नातः ‘अहश्च कृष्णमहर्जुनं च वि वर्तेते रजसी वेद्याभिः ’ ( ऋ. सं. ६. ९. १ ) इति । तयोर्मध्ये अन्यत् रात्रिरूपमहः अप एति अपगच्छति प्रतिलोमं गच्छति वा । ‘ अपेत्येतस्य प्रतिलोम्यम्’ (निरु. १. ३) इति यास्कः । अन्यत् च दिवसाख्यमहः अभि एति अभिमुख्येन गच्छति । ‘ अभीत्याभिमुख्यम्’ (निरु. १. ३) इति यास्कः । रात्र्यां प्रतिनिवृत्तायाम् अहः अभिमुखमागच्छतीत्यर्थः । विषुरूपे सं चरेते इति यदुक्तं तदेव स्पष्टीक्रियते । परिक्षितोः पर्यायेण निवसतोः परिक्षपयतोर्वा । प्राणिनाम् अहःसु अतीतेषु आयुषः क्षयात् परिक्षपणं प्रसिद्धम् । तयोर्मध्ये अन्या रात्रिः तमः तमोरूपा गुहा पदार्थानां गूहनम् अकः करोति । अन्या अहरेकदेशभूता च उषाः शोशुचता भृशं दीप्तेन रथेन अद्यौत् । द्योतते प्रकाशते प्रकाशयति वा सर्वम् । रात्रिः तमोरूपत्वात् सर्वं जगत् आवृणोति । उषास्तु सर्वान् भावान् प्रकाशयति इत्युषसः स्तुतिः ॥
Wilson
English translation:
“The twofold day proceeds unseparated; one (part going) forward, one backward; one of these two alternating (periods) effects the concealment (of things); the dawn illumines them with her radiant chariot.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Twofold day: day and night
Jamison Brereton
The one goes away; the other approaches: having distinct forms, the two day-halves proceed in tandem.
Of the two that circle around, the one has hidden the darkness: Dawn has flashed with her ever-blazing chariot.
Jamison Brereton Notes
The du. parikṣítoḥ is universally taken (Geldner [/Witzel Gotō], Renou, Oldenberg, Scarlatta [p. 96]) as referring to Heaven and Earth (e.g., Geldner “das Dunkel der beiden umgebenden (Welten)”). In favor of this interpr. is the fact that the two other occurrences of the form do refer to H+E (III.7.1, X.65.8). However, I prefer to take it as referring to the pair already in the discourse, Night and Dawn. The cycling and circling movements of these two are highlighted in 7ab (and note pári yanti in 8d of the pl. Dawns). I also do not understand what “the darkness of H+E” would refer to, whereas Dawn’s role in hiding the darkness of night is well known. There is also a weak syntactic argument in favor of my interpr. Definite anyá- forms ordinarily take 2nd position (see Jamison 1997, Fs. Beekes); note the position of the two anyád in pāda a, each after the fronted preverb in its clause. (The anyā́ḥ in 11d belongs to the “(all) the other” construction, which is positioned differently.) If parikṣitóḥ is loosely connected with what follows, anyā́here follows the first real word of the clause támaḥ; otherwise it appears late.
Griffith
The one departeth and the other cometh: unlike in hue day’s, halves march on successive.
One hides the gloom of the surrounding Parents. Dawn on her shining chariot is resplendent.
Geldner
Die eine Tageshälfte geht, die andere kommt: die beiden ungleichartigen Tageshälften treffen sich. Die andere hat das Dunkel der beiden umgebenden Welten versteckt. Usas ist erschienen auf flammenden Wagen.
Grassmann
Die Nacht vergeht, es kommt die Tageshelle, ungleich gefärbt begegnen sich die beiden, Das Dunkel hüllet ein der Schwestern eine, die Morgenröthe strahlt im Flammenwagen.
Elizarenkova
Одна уходит прочь, другая приходит.
Две несхожие половины суток сходятся вместе.
Другая заставила скрыться мрак двух окружающих (миров).
Засверкала Ушас с блистающей колесницей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (विषुरूपे) संसार में व्याप्त (अहनी) रात्रि और दिन एक साथ (सं, चरेते) सञ्चार करते अर्थात् आते-जाते हैं उनमें (परिक्षितोः) सब ओर से वसनेहारे अन्धकार और उजेले के बीच से (गुहा) अन्धकार से संसार को ढाँपनेवाली (तमः) रात्री (अन्या) और कामों को (अकः) करती तथा (उषाः) सूर्य के प्रकाश से पदार्थों को तपानेवाला दिन (शोशुचता) अत्यन्त प्रकाश और (रथेन) रमण करने योग्य रूप से (अद्यौत्) उजेला करता (अन्यत्) अपने से भिन्न प्रकाश को (अप, एति) दूर करता तथा (अन्यत्) अन्य प्रकाश को (अभ्येति) सब ओर से प्राप्त होता, इस सब व्यवहार के समान स्त्री-पुरुष अपना वर्त्ताव वर्तें ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। इस जगत् में अन्धेरा-उजेला दो पदार्थ हैं, जिनसे सदैव पृथिवी आदि लोकों के आधे भाग में दिन और आधे में रात्रि रहती है। जो वस्तु अन्धकार को छोड़ता वह उजेले का ग्रहण करता और जितना प्रकाश अन्धकार को छोड़ता उतना रात्रि लेती, दोनों पारी से सदैव अपनी व्याप्ति के साथ पाये-पाये हुए पदार्थ को ढाँपते और दोनों एक साथ वर्त्तमान हैं। उनका जहाँ-जहाँ संयोग है वहाँ-वहाँ संध्या और जहाँ-जहाँ वियोग होता अर्थात् अलग होते वहाँ-वहाँ रात्रि और दिन होता। जो स्त्री-पुरुष ऐसे मिल और अलग होकर दुःख के कारणों को छोड़ते और सुख के कारणों को ग्रहण करते वे सदैव आनन्दित होते हैं ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये विषुरूपे अहनी रात्रिदिने सह संचरेते तयोः परिक्षितोस्तमः प्रकाशयोर्मध्याद्गुहातमोऽन्याऽकः कृत्यानि करोति उषाः शोशुचता रथेनाद्यौत्। अन्यदपैति। अन्यदभ्येतीव दम्पती वर्तेताम् ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अप) (अन्यत्) (एति) प्राप्नोति (अभि) (अन्यत्) (एति) (विषुरूपे) व्याप्तस्वरूपे (अहनी) रात्रिदिने (सम्) (चरेते) (परिक्षितोः) सर्वतो निवसतोः। अत्र तुमर्थे तोसुन्। (तमः) रात्री (अन्या) भिन्नानि (गुहा) आच्छादिका (अकः) करोति (अद्यौत्) द्योतयति (उषाः) दिनम् (शोशुचता) अत्यन्तं प्रकाशमानेन (रथेन) रम्येण स्वरूपेण ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। अस्मिञ् जगति तमः प्रकाशरूपौ द्वौ पदार्थौ स्तः, याभ्यां सदा लोकार्द्धे दिनं रात्रिश्च वर्तेते। यद्वस्तु तमस्त्यजति तत् त्विषं गृह्णाति यावद्दीप्तिस्तमस्त्यजति तावत्तमिस्रादत्ते द्वौ पर्य्यायैण सदैव स्वव्याप्त्या प्राप्तं प्राप्तं द्रव्यमाच्छादयतः सहैव वर्तेते तयोर्यत्र यत्र संयोगस्तत्र तत्र संध्या यत्र यत्र वियोगस्तत्र तत्र रात्रिर्दिनं च यौ स्त्रीपुरुषावेवं संयुक्तौ वियुक्तौ च भूत्वा दुःखनिमित्तानि जहीतः सुखकारणानि चादत्तस्तौ सदानन्दितौ भवतः ॥ ७ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. या जगात काळोख व प्रकाश हे दोन पदार्थ आहेत. त्यामुळे सदैव पृथ्वी इत्यादीवर अर्ध्या भागावर दिवस व अर्ध्या भागावर रात्र असते. जी वस्तू अंधःकाराचा त्याग करते ती प्रकाशाचा स्वीकार करते. जितका प्रकाश अंधकाराचा त्याग करतो तितकी रात्र होते. दोन्ही पाळीपाळीने सदैव आपल्या व्याप्तीने पदार्थाला झाकतात. ते दोन्ही बरोबरच असतात. त्यांचा जिथे जिथे संयोग होतो. ती संध्याकाळ असते व जिथे जिथे वियोग होतो अर्थात वेगवेगळे होतात, तेथे तेथे रात्र व दिवस होतात. जे स्त्री पुरुष संयुक्त व वियुक्त होऊन दुःखाच्या कारणांचा त्याग करतात व सुखाच्या कारणांचा स्वीकार करतात ते सदैव आनंदित असतात. ॥ ७ ॥
08 सदृशीरद्य सदृशीरिदु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒दृशी॑र॒द्य स॒दृशी॒रिदु॒ श्वो दी॒र्घं स॑चन्ते॒ वरु॑णस्य॒ धाम॑ ।
अ॒न॒व॒द्यास्त्रिं॒शतं॒ योज॑ना॒न्येकै॑का॒ क्रतुं॒ परि॑ यन्ति स॒द्यः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒दृशी॑र॒द्य स॒दृशी॒रिदु॒ श्वो दी॒र्घं स॑चन्ते॒ वरु॑णस्य॒ धाम॑ ।
अ॒न॒व॒द्यास्त्रिं॒शतं॒ योज॑ना॒न्येकै॑का॒ क्रतुं॒ परि॑ यन्ति स॒द्यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सदृ꣡शीर् अद्य꣡ सदृ꣡शीर् इ꣡द् उ श्वो꣡
दीर्घं꣡ सचन्ते व꣡रुणस्य धा꣡म
अनवद्या꣡स् त्रिंश꣡तं यो꣡जनानि
ए꣡कैका क्र꣡तुम् प꣡रि यन्ति सद्यः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adyá ← adyá (invariable)
{}
ít ← ít (invariable)
{}
sadŕ̥śīḥ ← sadŕ̥ś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sadŕ̥śīḥ ← sadŕ̥ś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śvás ← śvás (invariable)
{}
u ← u (invariable)
{}
dhā́ma ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
dīrghám ← dīrghá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sacante ← √sac- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
anavadyā́ḥ ← anavadyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
triṁśátam ← triṁśát- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yójanāni ← yójana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ékaikā ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
{}
sadyás ← sadyás (invariable)
{}
yanti ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
स॒ऽदृशीः॑ । अ॒द्य । स॒ऽदृशीः॑ । इत् । ऊं॒ इति॑ । श्वः । दी॒र्घम् । स॒च॒न्ते॒ । वरु॑णस्य । धाम॑ ।
अ॒न॒व॒द्याः । त्रिं॒शत॑म् । योज॑नानि । एका॑ऽएका । क्रतु॑म् । परि॑ । य॒न्ति॒ । स॒द्यः ॥
Hellwig Grammar
- sadṛśīr ← sadṛśīḥ ← sadṛśa
- [noun], nominative, plural, feminine
- “like; alike(p); appropriate; sadṛśa [word]; comparable; resembling.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- sadṛśīr ← sadṛśīḥ ← sadṛśa
- [noun], nominative, plural, feminine
- “like; alike(p); appropriate; sadṛśa [word]; comparable; resembling.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- śvo ← śvas
- [adverb]
- “tomorrow.”
- dīrghaṃ ← dīrgham ← dīrgha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- sacante ← sac
- [verb], plural, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- dhāma ← dhāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- anavadyās ← anavadyāḥ ← anavadya
- [noun], nominative, plural, feminine
- “blameless; faultless.”
- triṃśataṃ ← triṃśatam ← triṃśat
- [noun], accusative, singular, feminine
- “thirty; triṃśat [word].”
- yojanāny ← yojanāni ← yojana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “yojana; use; yojana [word]; team.”
- ekaikā ← ekaika
- [noun], nominative, singular, feminine
- “each(a); one; single(a).”
- kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- yanti ← i
- [verb], plural, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- sadyaḥ ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
सायण-भाष्यम्
अद्य अस्मिन्नहनि. सदृशीः इत् परस्परं सदृश्यः एव । तथा श्वः इत् परस्मिन्नप्यहनि सदृशीः परस्परं सदृश्य एव। उशब्दोऽपिशब्दार्थः। इच्छब्द एवार्थः । अद्यतन्योऽपि श्वस्तनीभिः सदृश्यः श्वस्तन्यश्च अद्यतनीभिः। एवम् अहरन्तरेण सादृश्यम् । कथं सादृश्यमिति तदुपपद्यते । यदा नक्षत्राणि न दृश्यन्ते सूर्यश्च नोदेति उषःकालः। स चैकविंशतिघटिकाभिः षड्विंशितिपराभिश्च संमितः । सूर्यो हि प्रतिदिनम् एकोनषष्ट्यधिकपञ्चसहस्रयोजनानि मेरुं प्रादक्षिण्येन परिभ्रमति । तथा सति यत्र यत्र लङ्कादिभूप्रदेशे सूर्यो गच्छति तस्य तस्य पुरस्तात् त्रिंशयोजनम् उषाः अपि गच्छति । सूर्यो यस्मिन् देशे गच्छति तत्र त्रिंशद्योजनं पुरस्ताद्देशस्थितानामुदितो दृश्यते । एवं सर्वप्रदेशेष्वपि । तथा उषाः अपि यत्र गच्छति ततः पुरस्तात् त्रिंशद्योजनभूभागवर्तिनामुदिता दृश्यते । एवं लङ्कादिसर्वप्रदेशस्थितानामप्युषस उदयोऽवगन्तव्यः । एवं च सति एकस्मिन् भूभागे यावत्कालं यथोषाः प्रकाशयति तथा भूभागान्तरेऽपि तावन्तं कालं प्रकाशयति । एवम् उक्तरीत्या एकस्मिन्नेवाहनि सर्वप्रदेशवर्तिनामप्युषसः सदृश्यः । प्रदेशबाहुल्यमपेक्ष्य उषसां बहुत्वात् बहुवचनम् । एवमेकरूपाः उषसः अनवद्याः शुद्धाः। तासामुदयात् सवें भावा अनवद्या भविष्यन्ति किमु वक्तव्यं तासामनवद्यत्वे । दीर्घम् उक्तरीत्या अत्यन्तमायतं वरुणस्य तमोनिवारकस्य सूर्यस्य धाम स्थानं मेरुवलयं सचन्ते प्रतिदिनं सेवन्ते । कियद्दूरमिति तदुच्यते । त्रिंशतं योजनानि त्रिंशद्योजनानि पुरतः । सूर्यो यत्र यत्रोदेति ततस्ततस्त्रिंशद्योजनं पुरस्तादुद्यन्तीत्यर्थः । किंच आसां मध्ये एकैका उषा लङ्काद्येकैकभूभागवर्तिनां क्रतुं गमनागमनादिरूपं कर्म तद्विषयां प्रज्ञां वा । तथा च निरुक्तं- क्रतुं दधिक्राः कर्म वा प्रज्ञां वा ’ ( निरु. २. २८ ) इति । सद्यः तदानीमेव स्वोदयकाले एव परि यन्ति परितो गच्छन्ति । निर्वहन्तीत्यर्थः । तत्तद्भूभागविशेषेण सूर्यस्योदयो ज्योतिःशास्त्रे प्रदर्शितः । ‘ उदयो यो लङ्कायां सोऽस्तमयः सवितुरेव सिद्धपुरे । मध्याह्नो यवकोट्यां रोमकविषयेऽर्धरात्रः स्यात् ’ ( आर्य. ४. १३) इति ॥
Wilson
English translation:
“The same today, the same tomorrow, the irreproachable (dawn) precede the distant course of Varuṇa by thirtyyojanas, and each in succession revolves in its (appointed) office.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Varuṇa = sun, the remover of darkness, revolving daily round Mount Meru, the centre of the earth, performing a diurnal circuit of 5,059 yojanas; the dawn being always 30 yojanas in advance of his rising, or first appearance frombehind the mountain in the east,the period called dawn is reckoned from the disappearance of the stars to the appearance of the sun, and is measured, as to the duration, by 21 ghaṭikās and 26 paras. Taking the ghaṭikā at its lowest valuation of half a muhūrta, or 24 minutes, and a para as 1/30th of a ghaṭikā, in a day of 30 ghaṭikās, more than one-third is allotted to the dawn. The sun’s daily journey equates to more than 20,000 miles, i.e. the equatorial circumference of the earth. According to the Purāṇas, the sun travels, in a day of 30 muhurtas, or 60 ghaṭikās, 94,500,000 yojanas or 1,575,000 yojanas in one ghaṭikā. One ghaṭikā is assigned to the sandhya, the morning twilight or dawn, and 3 muhurtas or 2 hours 24 minutes, to the Pratar, or early morning (Bently, Hindu Astronomy, p. 185)
Jamison Brereton
Of the same appearance today, just the same appearance also tomorrow, they follow the long(-standing) ordinance of Varuṇa.
The faultless ones make a circuit through thirty “wagon-treks” [=days of the month], each one encompassing her purpose in a single day.
Jamison Brereton Notes
I take pári yanti in two different senses, one with each pāda of the hemistich: in c the verb describes the literal circuit of the thirty days whereas in d it is used in the metaphorical sense ‘encompass’, hence ‘achieve’. The two pādas also contrast the series of dawns needed to add up to the thirty-day cycle (c) with what each one of them accomplishes in a single day (d).
Griffith
The same in form to-day, the same tomorrow, they still keep Varuna’s eternal statute.
Blameless, in turn they traverse thirty regions, and dart across the spirit in a moment.
Geldner
Heute die gleichen und morgen die gleichen folgen sie dem dauernden Gesetz des Varuna. Untadelhaft vollenden sie die dreißig Wegstrecken, eine um die andere erreichen sie ihre Absicht an einem Tage.
Grassmann
An Aussehn heute gleich und gleich auch morgen, folgen sie Varuna’s ew’ge Satzung, An dreissig Meilen ohne Fehl durchwandernd vollendet täglich ihre Arbeit jede.
Elizarenkova
Одни и те же сегодня, одни и те же завтра,
Они следуют длительному установлению Варуны.
Безупречные, (каждые) тридцать иоджан
Одна за другой они осуществляют в один день (божественный) замысел.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (अद्य) आज के दिन (अनवद्याः) प्रशंसित (सदृशीः) एकसी (उ) अथवा तो (श्वः) अगले दिन (सदृशीः) एकसी रात्रि और प्रभात वेला (वरुणस्य) पवन के (दीर्घम्) बड़े समय वा (धाम) स्थान को (सचन्ते) संयोग को प्राप्त होती और (एकैका) उनमें से प्रत्येक (त्रिंशतम्, योजनानि) एकसौ बीस क्रोश और (क्रतुम्) कर्म को (सद्यः) शीघ्र (परि, यन्ति) पर्य्याय से प्राप्त होती हैं, वे (इत्) व्यर्थ किसी को न खोना चाहिये ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे ईश्वर के नियम को प्राप्त जो हो गये, होते और होनेवाले रात्रि-दिन हैं उनका अन्यथापन नहीं होता, वैसे ही इस सब संसार के क्रम का विपरीत भाव नहीं होता तथा जो मनुष्य आलस को छोड़ सृष्टिक्रम की अनुकूलता से अच्छा यत्न किया करते हैं, वे प्रशंसित विद्या और ऐश्वर्य्यवाले होते हैं और जैसे यह रात्रि दिन नियत समय आता और जाता वैसे ही मनुष्यों को व्यवहारों में सदा अपना वर्ताव रखना चाहिये ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: या अद्य अनवद्या सदृशीरु श्वः सदृशीर्वरुणस्य दीर्घं धाम सचन्ते। एकैका त्रिंशतं योजनानि क्रतुं सद्यः परियन्ति ता इद् व्यर्थाः केनचिन्नो नेयाः ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सदृशीः) सदृश्यो रात्र्य उषसश्च (अद्य) अस्मिन् दिने (सदृशीः) (इत्) एव (उ) वितर्के (श्वः) आगामिदिने (दीर्घम्) महान्तं समयम् (सचन्ते) समवेता वर्त्तन्ते (वरुणस्य) वायोः (धाम) स्थानम् (अनवद्याः) अनिन्दिताः (त्रिंशतम्) (योजनानि) विंशत्यधिकशतं क्रोशान् (एकैका) (क्रतुम्) कर्म (परि) (यन्ति) (सद्यः) शीघ्रम् ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथेश्वरनियमनियतानां गतानां वर्त्तमानानामागामिनां च रात्रिदिनानामन्यथात्वं न जायते तथैव सर्वस्याः सृष्टेः क्रमविपर्यासो न भवति तथा ये मनुष्या आलस्यं विहाय सृष्टिक्रमानुकूलतया प्रयतन्ते ते प्रशंसितविद्यैश्वर्या जायन्ते यथैतद्रात्रिदिनं यथा समयं यात्यायाति च तथैव मनुष्यैर्व्यवहारेषु सदा वर्त्तितव्यम् ॥ ८ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे ईश्वरी नियमाप्रमाणे रात्र व दिवस होऊन गेलेले आहेत होत आहेत व होणारे आहेत. ते वर्तमान भूत भविष्यात एकसारखे असतात, त्यात वेगळेपणा नसतो. या संसाराचा क्रम विपरीत नसतो. जी माणसे आळस सोडून सृष्टिक्रमाच्या अनुकूलतेनुसार प्रयत्न करतात ती प्रशंसित होतात व विद्यावान आणि ऐश्वर्यवान होतात. जसे रात्र व दिवस वेळेवर येतात जातात तसेच माणसाचे व्यवहारात वर्तन असावे. ॥ ८ ॥
09 जानत्यह्नः प्रथमस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
जा॒न॒त्यह्नः॑ प्रथ॒मस्य॒ नाम॑ शु॒क्रा कृ॒ष्णाद॑जनिष्ट श्विती॒ची ।
ऋ॒तस्य॒ योषा॒ न मि॑नाति॒ धामाह॑रहर्निष्कृ॒तमा॒चर॑न्ती ॥
मूलम् ...{Loading}...
जा॒न॒त्यह्नः॑ प्रथ॒मस्य॒ नाम॑ शु॒क्रा कृ॒ष्णाद॑जनिष्ट श्विती॒ची ।
ऋ॒तस्य॒ योषा॒ न मि॑नाति॒ धामाह॑रहर्निष्कृ॒तमा॒चर॑न्ती ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
जानती꣡ अ꣡ह्नः प्रथम꣡स्य ना꣡म
शुक्रा꣡ कृष्णा꣡द् अजनिष्ट श्वितीची꣡
ऋत꣡स्य यो꣡षा न꣡ मिनाति धा꣡म
अ꣡हर्-अहर् निष्कृत꣡म् आच꣡रन्ती
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áhnaḥ ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
jānatī́ ← √jñā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
prathamásya ← prathamá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ajaniṣṭa ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
kr̥ṣṇā́t ← kr̥ṣṇá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
śukrā́ ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śvitīcī́ ← śvityáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dhā́ma ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
mināti ← √mī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
{}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yóṣā ← yóṣā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ācárantī ← √carⁱ- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
áhar-ahar ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
niṣkr̥tám ← niṣkr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
जा॒न॒ती । अह्नः॑ । प्र॒थ॒मस्य॑ । नाम॑ । शु॒क्रा । कृ॒ष्णात् । अ॒ज॒नि॒ष्ट॒ । श्वि॒ती॒ची ।
ऋ॒तस्य॑ । योषा॑ । न । मि॒ना॒ति॒ । धाम॑ । अहः॑ऽअहः । निः॒ऽकृ॒तम् । आ॒ऽचर॑न्ती ॥
Hellwig Grammar
- jānaty ← jānatī ← jñā
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; come to know; notice; determine; think of; find; learn; perceive; identify; recognize; understand; know; learn; ascertain; detect; deem.”
- ahnaḥ ← ahar
- [noun], genitive, singular, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- prathamasya ← prathama
- [noun], genitive, singular, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- nāma ← nāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- śukrā ← śukra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- kṛṣṇād ← kṛṣṇāt ← kṛṣṇa
- [noun], ablative, singular, neuter
- “sauvīrāñjana; kṛṣṇalavaṇa; lead; kṛṣṇavarga; añjana; kācalavaṇa; sauvarcala; iron; pepper; darkness; black.”
- ajaniṣṭa ← jan
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- śvitīcī ← śvitīci
- [noun], nominative, singular, feminine
- “bright.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- yoṣā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “woman; puppet; daughter.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- mināti ← mī
- [verb], singular, Present indikative
- “transgress; damage.”
- dhāmāhar ← dhāma ← dhāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- dhāmāhar ← ahar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- ahar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- niṣkṛtam ← niṣkṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “place; rendezvous.”
- ācarantī ← ācar ← √car
- [verb noun], nominative, singular
- “perform; prowl; administer; make; frequent; treat; cause; approach; heed; treat; act; produce; behave; put on; do; undertake.”
सायण-भाष्यम्
उषाः प्रथमस्य मुख्यस्य प्रथमानस्य वा अह्नः दिवसस्य नाम नमनमागमनं जानती अवगच्छन्ती प्राणिनां प्रज्ञापयन्तीत्यर्थः। सा उषाः शुक्रा स्वतो दीप्ता अत एव श्वितीची श्वैत्यं गच्छन्ती प्रकाशं प्राप्नुवती कृष्णात् निकृष्टात् तमसः सकाशात् अजनिष्ट प्रादुर्भवति । यद्यपि तमसः सकाशान्नोत्पद्यते तथापि तदनन्तरभावित्वात् तत उत्पद्यते इत्युपचर्यते । उत्पन्ना सा ऋतस्य सत्यभूतस्यादित्यस्य धाम तेजोयुक्तं स्थानं योषा मिश्रयन्ती न मिनाति न हिनस्ति तदीयं तेजो न पराभवति । अपि तु अहरहः सर्वेष्वहःसु निष्कृतमाचरन्ती अलंकारशोभां कुर्वती । यद्वा । ऋतस्य सत्यभूतस्य यज्ञस्य धाम देवयजनाख्यं स्थानं योषा मिश्रणशीला सती न मिनाति न हिनस्ति। किंतु अहरहः सर्वेषु यागदिवसेषु निष्कृतं हविरादीनां प्रकाशनरूपमलंकारम् आचरन्ती कुर्वती तादृश्युषा अजनिष्टेति पूर्वत्रान्वयः ॥
Wilson
English translation:
“The self-illumined dawn, announcing the declination of the first (portion) of the day, is born white-shining out of the gloom; cleansing (with the radiance) of the sun, she impairs not his splendour, but daily adds embellishment (to his lustre).”
Jamison Brereton
Knowing the name of the first day, gleaming, bright-faced, she has been born from the dark.
She does not violate the ordinance of truth, every day going to the
appointed place like a maiden to a rendezvous.
Jamison Brereton Notes
I think ná in c does double duty: first and primarily as the negative with mināti, but also as a simile marker following yóṣā. The rest of the simile (niṣkṛtám ācárantī) follows in the next pāda. For yóṣā explicitly in a similar simile see VI.75.4 té ācárantī sámaneva yóṣā “The two …, like a maiden faring forth to (festive) gatherings.”
Griffith
She who hath knowledge Of the first day’s nature is born refulgent white from out the darkness.
The Maiden breaketh not the law of Order, day by day coming to the place appointed.
Geldner
Sie, die den Namen des ersten Tages kennt, die lichte, weißgekleidete ist aus dem Dunkel erstanden. Die junge Frau verfehlt nicht das Gebot des Gesetzes. Jeden Tag kommt sie zum bestimmten Ort.
Grassmann
Der ersten Tageshelle Zeichen kennend, entsprang die lichte, weisse aus der schwarzen; Nicht löst die Jungfrau auf des Rechtes Satzung, die Tag für Tag am rechten Ort sich einstellt.
Elizarenkova
Зная имя первого дня,
Белая, белеющая, родилась из черного.
Юная женщина не нарушает установления космического закона,
Приходя день за днем на место свидания.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्रि ! जैसे (प्रथमस्य) विस्तरित पहिले (अह्नः) दिन वा दिन के आदिम भाग का (नाम) नाम (जानती) जानती हुई (शुक्रा) शुद्धि करनेहारी (श्वितीची) सुपेदी को प्राप्त होती हुई प्रातःसमय की वेला (कृष्णात्) काले रङ्गवाले अन्धेरे से (अजनिष्ट) प्रसिद्ध होती है वा (ऋतस्य) सत्य आचरणयुक्त मनुष्य की (योषा) स्त्री के समान (अहरहः) दिन-दिन (आचरन्ती) आचरण करती हुई (निष्कृतम्) उत्पन्न हुए वा निश्चय को प्राप्त (धाम) स्थान को (न) नहीं (मिनाति) नष्ट करती, वैसी तूँ हो ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे प्रातःसमय की वेला अन्धकार से उत्पन्न होकर दिन को प्रसिद्ध करती है, दिन से विरोध करनेहारी नहीं होती वैसे स्त्री सत्य आचरण से तथा अपने माता, पिता और पति के कुल को उत्तम कीर्ति से प्रशस्त कर अपने श्वसुर और पति के प्रति उनके अप्रसन्न होने का व्यवहार कुछ न करे ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रि यथा प्रथमस्याह्नो नाम जानती शुक्रा श्वितीच्युषाः कृष्णाद्जनिष्ट। ऋतस्य योषेवाऽहरहराचरन्ती सती निष्कृतं धाम न मिनाति तथा त्वं भव ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जानती) ज्ञापयन्ती (अह्नः) दिनस्य (प्रथमस्य) विस्तीर्णस्यादिमावयवस्य वा (नाम) संज्ञाम् (शुक्रा) शुद्धिकरी (कृष्णात्) निकृष्टवर्णात् तमसः (अजनिष्ट) जायते (श्वितीची) या श्वितिं श्वेतवर्णमञ्चति सा (ऋतस्य) सत्यव्यवहारयुक्तजनस्य (योषा) भार्या (न) निषेधे (मिनाति) हिनस्ति (धाम) स्थानम् (अहरहः) (निष्कृतम्) निष्पन्नं निश्चितं वा (आचरन्ती) ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथोषा अन्धकारादुत्पद्य दिनं प्रसाधयति दिनविरोधिनी न जायते तथा स्त्री सत्याचरणेन स्वमातापितृपतिकुलं सत्कीर्त्या प्रशस्तं श्वशुरं प्रति पतिं प्रत्यप्रियं किञ्चिन्नाचरेत् ॥ ९ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी प्रातःकाळची वेळ अंधःकारातून उत्पन्न होऊन दिवस प्रकट करते ती दिवसाची विरोधिनी नसते. तसे स्त्रीने सत्य आचरणाने व आपले माता, पिता व कुलाची उत्तम कीर्ती वाढवून आपले सासर व पतीला अप्रसन्न करणारा व्यवहार करू नये. ॥ ९ ॥
10 कन्येव तन्वाथ् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क॒न्ये॑व त॒न्वा॒३॒॑ शाश॑दानाँ॒ एषि॑ देवि दे॒वमिय॑क्षमाणम् ।
सं॒स्मय॑माना युव॒तिः पु॒रस्ता॑दा॒विर्वक्षां॑सि कृणुषे विभा॒ती ॥
मूलम् ...{Loading}...
क॒न्ये॑व त॒न्वा॒३॒॑ शाश॑दानाँ॒ एषि॑ देवि दे॒वमिय॑क्षमाणम् ।
सं॒स्मय॑माना युव॒तिः पु॒रस्ता॑दा॒विर्वक्षां॑सि कृणुषे विभा॒ती ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कनि꣡येव तनु꣡वा शा꣡शदानाँ
ए꣡षि देवि देव꣡म् इ꣡यक्षमाणम्
संस्म꣡यमाना युवतिः꣡ पुर꣡स्ताद्
आवि꣡र् व꣡क्षांसि कृणुषे विभाती꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
iva ← iva (invariable)
{}
kanyā̀ ← kanyā̀- ~ kanī́n- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śā́śadānā ← √śad- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
tanvā̀ ← tanū́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
devám ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devi ← devī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
éṣi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
íyakṣamāṇam ← √naś- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
purástāt ← purástāt (invariable)
{}
saṁsmáyamānā ← √smi- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
yuvatíḥ ← yuvatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
āvís ← āvís (invariable)
{}
kr̥ṇuṣe ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vákṣāṁsi ← vákṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vibhātī́ ← √bhā- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
क॒न्या॑ऽइव । त॒न्वा॑ । शाश॑दाना । एषि॑ । दे॒वि॒ । दे॒वम् । इय॑क्षमाणम् ।
स॒म्ऽस्मय॑माना । यु॒व॒तिः । पु॒रस्ता॑त् । आ॒विः । वक्षां॑सि । कृ॒णु॒षे॒ । वि॒ऽभा॒ती ॥
Hellwig Grammar
- kanyeva ← kanyā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “girl; daughter; kanyā; virgin; Aloe perfoliata; Aloe Indica; female child; kanyā [word]; burn plant.”
- kanyeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- tanvā ← tanū
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- śāśadānāṃ ← śāśadānā ← śad
- [verb noun], nominative, singular
- “prevail.”
- śāśadānāṃ ← ām ← āṃ
- [adverb]
- eṣi ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- devi ← devī
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- iyakṣamāṇam ← iyakṣ ← √yaj
- [verb noun], accusative, singular
- “endeavor.”
- saṃsmayamānā ← saṃsmi ← √smi
- [verb noun], nominative, singular
- yuvatiḥ ← yuvati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “girl; woman.”
- purastād ← purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- āvir ← āvis
- [adverb]
- “openly; obviously.”
- vakṣāṃsi ← vakṣas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “breast; breast; bosom; thorax.”
- kṛṇuṣe ← kṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vibhātī ← vibhā ← √bhā
- [verb noun], nominative, singular
- “shine.”
सायण-भाष्यम्
तन्वा शरीरेण शाशदाना शाशाद्यमाना स्पष्टतां प्राप्नुवती । ‘ शाशदानः शाशाद्यमानः ’ (निरु. ६. १६ ) इति यास्कः । कन्येव कमनीया कन्यकेव। ’ कन्या कमनीया भवति क्वेयं नेतव्येति वा ’ ( निरु. ४, १५) इति यास्कः । सा यथा जनान्तिके विवसना संचरति तथा हे उषस्त्वं कन्या कमनीया अप्रगल्भा सती तन्वा शरीरेण शाशदाना स्पष्टतां गच्छन्ती दृश्यसे । पश्चात् प्रगल्भा सती हे देवि देवनशीले इयक्षमाणं यष्टुमिच्छन्तम् अभिमतं दातुमिच्छन्तं वा देवं द्योतनस्वभावं सूर्यरूपं प्रियम् एषि गच्छसि । ततः पश्चात् युवतिः यौवनोपेता सती पुरस्तात् पत्युः सूर्यस्य पुरतः संस्मयमाना सम् ईषत् हसन्ती हास्यं कुर्वती विभाती अत्यन्तं भासमाना वक्षांसि वक्षसोपलक्षितानवयवान् आविः कृणुषे प्रकटीकरोषि । यद्वा । युवतिरिति लुप्तोपमा । यथा लोके प्रगल्भा योषित् पुरस्तात् प्रियतमस्य पुरतः संस्मयमाना दन्तप्रदर्शनाय ईषद्धसनं कुर्वती वक्षांसि वक्षसोपलक्षितानि गोप्यानि बाहुमूलस्तनादीनि आविष्करोति तथा त्वमपीत्यर्थः । यद्वा । पुरस्तात् पूर्वस्यां दिशि संस्मयमाना स्मितोपमप्रकाशं कुर्वती युवतिः सर्वेषु भावेषु मिश्रणशीला वक्षांसि । वक्ष इति रूपनाम । दन्तस्थानीयानि नीलपीतादीनि रूपाण्याविष्करोषि ॥ ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Goddess, manifest in person n like a maiden, you go to the resplendent and munificent (sun), and, like a youthful bride (beforeher husband), you uncover, smiling, yor bosom in his presence.”
Jamison Brereton
Like a girl exulting in her body, you go, o goddess, to the god who seeks to attain you [=Sun].
Youthful, full of smiles, radiant, you reveal your breast in the east
[/before (him)].
Griffith
In pride of beauty like a maid thou goest, O Goddess, to the God who longs to win thee,
And smiling youthful, as thou shinest brightly, before him thou discoverest thy bosom.
Geldner
Wie eine Maid, die Stolz auf ihren Körper, gehst du, Göttin, zu dem dich begehrenden Gott. Lächelnd enthüllst du, die junge Frau, vor ihm die Brüste, wenn du im Osten erstrahlst.
Grassmann
Wie eine Braut am Leibe prangend gehst du zum Gott, o Göttin, der nach dir sich sehnet, Vor ihm enthüllst du lächelnd deine Brüste, die du erstrahlst in frischer Jugendfülle.
Elizarenkova
Ты идешь, словно девица, красуясь (своим) телом,
О богиня, к богу, жаждущему (тебя).
Юная женщина, улыбаясь, ты раскрываешь
Грудь (перед ним), когда зажигаешься с востока.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (देवि) कामना करनेहारी कुमारी ! जो तूँ (तन्वा) शरीर से (कन्येव) कन्या के समान वर्त्तमान (शाशदाना) व्यवहारों में अति तेजी दिखाती हुई (इयक्षमाणम्) अत्यन्त सङ्ग करते हुए (देवम्) विद्वान् पति को (एषि) प्राप्त होती (पुरस्तात्) और सन्मुख (विभाती) अनेक प्रकार सद्गुणों से प्रकाशमान (युवतिः) ज्वानी को प्राप्त हुई (संस्मयमाना) मन्द-मन्द हँसती हुई (वक्षांसि) छाती आदि अङ्गों को (आविः, कृणुषे) प्रसिद्ध करती है, सो तूँ प्रभात वेला की उपमा को प्राप्त होती है ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे विदुषी ब्रह्मचारिणी स्त्री पूरी विद्या शिक्षा और अपने समान मनमाने पति को पा कर सुखी होती है, वैसे ही और स्त्रियों को भी आचरण करना चाहिये ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे देवि या त्वं तन्वा कन्येव शाशदानेयक्षमाणं देवं पतिमेषि पुरस्ताद् विभाती युवतिः संस्मयमाना वक्षांस्याविष्कृणुषे सोषरुपमा जायसे ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कन्येव) कन्यावद्वर्त्तमाना (तन्वा) शरीरेण (शाशदाना) व्यवहारेष्वतितीक्ष्णतामाचरन्ती (एषि) प्राप्नोषि (देवि) कामयमाने (देवम्) विद्वांसम् (इयक्षमाणम्) अतिशयेन सङ्गच्छमानम् (संस्मयमाना) सम्यङ् मन्दहासयुक्ता (युवतिः) चतुर्विंशतिवार्षिकी (पुरस्तात्) प्रथमतः (आविः) प्रसिद्धौ (वक्षांसि) उरांसि (कृणुषे) (विभाती) विविधतया सद्गुणैः प्रकाशमाना ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा विदुषी ब्रह्मचारिणी पूर्णां विद्यां शिक्षां स्वसदृशं हृद्यं पतिं च प्राप्य सुखिनी भवति तथान्याभिरप्याचरणीयम् ॥ १० ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जशी विदुषी ब्रह्मचारिणी स्त्री पूर्ण विद्या व शिक्षण घेऊन आपल्याला पसंत असलेल्या पतीला प्राप्त करून सुखी होते तसेच इतर स्त्रियांनीही आचरण करावे. ॥ १० ॥
11 सुसङ्काशा मातृमृष्थेव - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सु॒सं॒का॒शा मा॒तृमृ॑ष्टेव॒ योषा॒विस्त॒न्वं॑ कृणुषे दृ॒शे कम् ।
भ॒द्रा त्वमु॑षो वित॒रं व्यु॑च्छ॒ न तत्ते॑ अ॒न्या उ॒षसो॑ नशन्त ॥
मूलम् ...{Loading}...
सु॒सं॒का॒शा मा॒तृमृ॑ष्टेव॒ योषा॒विस्त॒न्वं॑ कृणुषे दृ॒शे कम् ।
भ॒द्रा त्वमु॑षो वित॒रं व्यु॑च्छ॒ न तत्ते॑ अ॒न्या उ॒षसो॑ नशन्त ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सुसंकाशा꣡ मातृ꣡मृष्टेव यो꣡षा
आवि꣡स् तनु꣡वं कृणुषे दृशे꣡ क꣡म्
भद्रा꣡ त्व꣡म् उषो वितरं꣡ वि꣡ उछ
न꣡ त꣡त् ते अन्या꣡ उष꣡सो नशन्त
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
iva ← iva (invariable)
{}
mātŕ̥mr̥ṣṭā ← mātŕ̥mr̥ṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
susaṁkāśā́ ← susaṁkāśá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yóṣā ← yóṣā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
āvís ← āvís (invariable)
{}
dr̥śé ← √dr̥ś- (root)
{case:DAT, number:SG}
kám ← kám (invariable)
{}
kr̥ṇuṣe ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tanvàm ← tanū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
bhadrā́ ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ucha ← √vas- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
uṣaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
vitarám ← vitarám (invariable)
{}
anyā́ḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
naśanta ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
सु॒ऽस॒ङ्का॒शा । मा॒तृमृ॑ष्टाऽइव । योषा॑ । आ॒विः । त॒न्व॑म् । कृ॒णु॒षे॒ । दृ॒शे । कम् ।
भ॒द्रा । त्वम् । उ॒षः॒ । वि॒ऽत॒रम् । वि । उ॒च्छ॒ । न । तत् । ते॒ । अ॒न्याः । उ॒षसः॑ । न॒श॒न्त॒ ॥
Hellwig Grammar
- susaṃkāśā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- susaṃkāśā ← saṃkāśā ← saṃkāśa
- [noun], nominative, singular, feminine
- “look; appearance; color; similarity; saṃkāśa [word]; guise.”
- mātṛmṛṣṭeva ← mātṛ
- [noun], feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- mātṛmṛṣṭeva ← mṛṣṭā ← mṛj
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; polish; rub; remove.”
- mātṛmṛṣṭeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yoṣāvis ← yoṣā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “woman; puppet; daughter.”
- yoṣāvis ← āvis
- [adverb]
- “openly; obviously.”
- tanvaṃ ← tanvam ← tanū
- [noun], accusative, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- kṛṇuṣe ← kṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- dṛśe ← dṛś
- [verb noun]
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- kam ← kaṃ
- [adverb]
- “kaṃ [word].”
- bhadrā ← bhadra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- uṣo ← uṣaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- vitaraṃ ← vitaram
- [adverb]
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- uccha ← vas
- [verb], singular, Present imperative
- “dawn; shine.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- anyā ← anyāḥ ← anya
- [noun], nominative, plural, feminine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- naśanta ← naś
- [verb], plural, Present injunctive
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
सायण-भाष्यम्
हे उषोदेवि मातृमृष्टा मातृभिर्जननीभिः शुद्धीकृता योषा इव सुसंकाशा अत्यर्थं प्रकाशमाना एवं तन्वं स्वकीयां तनुं दृशे सर्वेषां दर्शनाय आविः कृणुषे प्रकटयसि । यथा लोके मात्रादिना स्वलंकृता अत्यन्तं शोभना सती स्वकीयं लावण्योपेतं सर्वशरीरं दर्शनायाविष्करोति तद्वत्त्वमपीत्यर्थः । अत्र कम् इति पादपूरणः अत्र विशेषस्याभावात् • शिशिरं जीवनय कम्’ इतिवत् । तथा च यास्काचार्यः-’ मिताक्षरेष्वनर्थकाः कमीमिद्विति’ (निरु. १. ९) इति । यद्वा । कमिति सुखवचनः । सुखं यथा भवति तथा आविष्कृणुषे इत्यर्थः । हे उषः यत एवं करोषि अतः भद्रा कल्याणशीला स्तुत्या त्वं वितरं व्युच्छ आवरकमन्धकारं विप्रकृष्टं यथा भवति तथा विवासय । अत्र यद्यपि विशेषो न श्रुतस्तथापि प्रकाशनिवर्त्यत्वात् परिहरणीयत्वाच्च व्युदसनीयं तम एव इति गम्यते । किंच ते तव तत् व्युदसनम् अन्याः उषसः अतीताः आगामिन्यश्च न नशन्त न व्याप्नुवन्ति तथा व्युच्छेति भावः । नशिर्व्याप्तिकर्मा।’ इन्वति ननक्ष’ इति व्याप्तिकर्मसु पाठात् ॥
Wilson
English translation:
“Radiant as a bride decorated by her mother, you willingly display your person n to the view. Do you, auspicious Uṣā, remove the investing (gloom), for, other dawns than you do not disperse it.”
Jamison Brereton
Of lovely appearance like a maiden groomed by her mother, you reveal your body to be seen.
Dawn forth widely, o Dawn, auspicious one. The other dawns will not achieve this of yours.
Jamison Brereton Notes
In the published translation “auspicious one” sounds like a vocative, which it is not.
Perhaps better “as the/an auspicious one.”
Griffith
Fair as a bride embellished by her mother thou showest forth thy form that all may see it.
Blessed art thou O Dawn. Shine yet more widely. No other Dawns have reached what thou attainest.
Geldner
Schön von Aussehen wie eine von der Mutter ausgeputzte junge Frau enthüllst du den Leib zum Beschauen. Leuchte du, Usas, glückbringend weithin auf! Nicht werden dir das andere Usas´ gleichtun.
Grassmann
Wie eine Maid geschmückt von ihrer Mutter, lässt, liebliche, du deinen Leib erschauen; O leuchte weithin, schöne Morgenröthe, nicht kommen andre Morgen deiner Pracht gleich.
Elizarenkova
Словно юная женщина прекрасной внешности, украшенная матерью,
Ты показываешь (свое) тело, чтобы (на него) смотрели.
О Ушас, воссвети ты далеко, неся счастье!
Другие зори не сравнятся в этом с тобой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कन्या ! (सुसंकाशा) अच्छी सिखावट से सिखाई हुई (योषा) युवति (मातृमृष्टेव) पढ़ी हुई पण्डिता माता ने सत्यशिक्षा देकर शुद्ध की सी जो (दृशे) देखने को (तन्वम्) अपने शरीर को (आविः) प्रकट (कृणुषे) करती (भद्रा) और मङ्गलरूप आचरण करती हुई (कम्) सुखस्वरूप पति को प्राप्त होती है सो (त्वम्) तूँ (वितरम्) सुख देनेवाले पदार्थ और सुख को (व्युच्छ) स्वीकार कर, हे (उषः) प्रभात वेला के समान वर्त्तमान स्त्री ! जैसे (अन्याः) और (उषसः) प्रभात समय (न) नहीं (नशन्त) विनाश को प्राप्त होते वैसे (ते) तेरा (तत्) उक्त सुख न विनाश को प्राप्त हो ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे प्रातःकाल की वेला नियम से अपने अपने समय और देश को प्राप्त होती है, वैसे स्त्री अपने-अपने पति को पा कर ऋतुधर्म को प्राप्त होवें ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कन्ये सुसंकाशा योषा मातृमृष्टेव या दृशे तन्वमाविष्कृणुषे भद्रा सती कं पतिं प्राप्नोषि सा त्वं वितरं सुखं व्युच्छ। हे उषो यथा अन्या उषसो न नशन्त तथा ते तत्सुखं मा नश्यतु ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुसंकाशा) सुष्ठुशिक्षया सम्यक् शासिता (मातृमृष्टेव) विदुष्या मात्रा सत्यशिक्षाप्रदानेन शोधितेव (योषा) प्राप्तयौवना (आविः) (तन्वम्) शरीरम् (कृणुषे) करोषि (दृशे) द्रष्टुम् (कम्) सुखस्वरूपम् (भद्रा) मङ्गलाचारिणी (त्वम्) (उषः) उषर्वद् वर्त्तमाने (वितरम्) सुखदातारम् (वि) विगतार्थे (उच्छ) विवासय (न) (तत्) (ते) तव (अन्याः) (उषसः) प्रभाताः (नशन्त) नश्यन्ति ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथोषसो नियमेन स्वं स्वं समयं देशं च प्राप्नुवन्ति तथा स्त्रियः स्वकीयं स्वकीयं पतिं प्राप्यर्त्तुं प्राप्नुवन्तु ॥ ११ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जशी प्रभात वेळा नियमपूर्वक आपापल्या वेळी व स्थानी पोचते. तसे स्त्रीने आपल्या पतीला प्राप्त करून ऋतुधर्म प्राप्त करावा. ॥ ११ ॥
12 अश्वावतीर्गोमतीर्विश्ववारा यतमाना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अश्वा॑वती॒र्गोम॑तीर्वि॒श्ववा॑रा॒ यत॑माना र॒श्मिभिः॒ सूर्य॑स्य ।
परा॑ च॒ यन्ति॒ पुन॒रा च॑ यन्ति भ॒द्रा नाम॒ वह॑माना उ॒षासः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अश्वा॑वती॒र्गोम॑तीर्वि॒श्ववा॑रा॒ यत॑माना र॒श्मिभिः॒ सूर्य॑स्य ।
परा॑ च॒ यन्ति॒ पुन॒रा च॑ यन्ति भ॒द्रा नाम॒ वह॑माना उ॒षासः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡श्वावतीर् गो꣡मतीर् विश्व꣡वारा
य꣡तमाना रश्मि꣡भिः सू꣡रियस्य
प꣡रा च य꣡न्ति पु꣡नर् आ꣡ च यन्ति
भद्रा꣡ ना꣡म व꣡हमाना उषा꣡सः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áśvāvatīḥ ← áśvāvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
gómatīḥ ← gómant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
viśvávārāḥ ← viśvávāra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
raśmíbhiḥ ← raśmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yátamānāḥ ← √yat- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
párā ← párā (invariable)
{}
púnar ← púnar (invariable)
{}
yanti ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yánti ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhadrā́ ← bhadrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
uṣā́saḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
váhamānāḥ ← √vah- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
अश्व॑ऽवतीः । गोऽम॑तीः । वि॒श्वऽवा॑राः । यत॑मानाः । र॒श्मिऽभिः॑ । सूर्य॑स्य ।
परा॑ । च॒ । यन्ति॑ । पुनः॑ । आ । च॒ । य॒न्ति॒ । भ॒द्रा । नाम॑ । वह॑मानाः । उ॒षसः॑ ॥
Hellwig Grammar
- aśvāvatīr ← aśvāvatīḥ ← aśvāvat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “rich in horses.”
- gomatīr ← gomatīḥ ← gomat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “rich in cattle; bovine.”
- viśvavārā ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavārā ← vārāḥ ← vāra
- [noun], nominative, plural, feminine
- “treasure; choice.”
- yatamānā ← yatamānāḥ ← yat
- [verb noun], nominative, plural
- “strive; endeavor; join; equal; rival.”
- raśmibhiḥ ← raśmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- parā
- [adverb]
- “away.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yanti ← i
- [verb], plural, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- punar
- [adverb]
- “again; further; now; over and over; subsequently; repeatedly; however; besides.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yanti ← i
- [verb], plural, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- bhadrā ← bhadra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- nāma ← nāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- vahamānā ← vahamānāḥ ← vah
- [verb noun], nominative, plural
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- uṣāsaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
सायण-भाष्यम्
अश्वावतीः अश्ववत्यो बहुभिरश्वैस्तद्वत्यः तथा गोमतीः बहुभिर्गोभिस्तद्वत्यः विश्ववाराः विश्वे वाराः वरणीयाः कालाः यासां ताः तथोक्ताः । सार्वकालीन इत्यर्थः । यद्वा । विश्वे वरितारो यासु ताः विश्ववाराः। विश्वैर्वरणीया इत्यर्थः । सूर्यस्य रश्मिभिः यतमानाः सूर्यरश्मिभिः साकं तमोनिवारणाय प्रयत्नं कुर्वाणाः । यद्यपि सूर्यरश्मय एव जगत्प्रकाशनाय प्रभवन्ति तथापि सूर्योदयात् पूर्वं तमोनिवारणस्यापेक्षितत्वात् तासामपि प्रयत्नमविरुद्धम् । रश्मिदेवताः अपि प्रकाशिकाः इत्यर्थः । किंच भद्रा भद्रं कल्याणं स्तुत्यं वा नाम नमनं सर्वजनानुकूल्यं वहमानाः धारयमाणाः उषासः उषोदेवताः परा च यन्ति परायन्ति च । तथा पुनरा च यन्ति पुनरायन्ति च । परस्परापेक्षया उभयत्र चशब्दः । या एवातीतेषु दिनेषु गताः ता एव पुनःपुनर्दिनान्तरेषु अपि आयन्ति । जगन्निर्वाहाय प्रतिदिनं गतागतं कुर्वन्तीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Possessed of horses, possessed of cows, existing through all time, vying with the rays of the sun (in dissipating darkness), auspicious dawns, sending down benefits (on mankind), pass away and again return.”
Jamison Brereton
Possessing horses, cows, and all desirable things, aligning themselves with the rays of the sun,
they go away and they come here again, bearing auspicious
names—the dawns.
Jamison Brereton Notes
Likewise “easy to invoke,” which is not a voc. either. Better “as one easy to invoke.”
Griffith
Rich in kine, horses, and all goodly treasures, in constant operation with the sunbeams,
The Dawns depart and come again assuming their wonted forms that promise happy fortune.
Geldner
Rosse, Rinder bringend, allbegehrt, mit den Strahlen des Surya wetteifernd gehen und kommen die Morgenröten wieder, glückbringende Namen führend.
Grassmann
Die Morgenröthen, reich an Rossen, Rindern und allen Gütern, mit der Sonne Strahlen Wetteifernd, gehn hinweg und kommen wieder, glückbringende Erscheinung mit sich führend.
Elizarenkova
Обладая конями, коровами, всеми желанными дарами,
Равняясь на лучи солнца,
Они уходят и снова приходят,
(Эти) зори, несущие счастливые имена.
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्रियो ! जैसे (सूर्यस्य) सूर्यमण्डल की (रश्मिभिः) किरणों के साथ उत्पन्न (यतमानाः) उत्तम यत्न करती हुई (अश्वावतीः) जिनकी प्रशंसित व्याप्तियाँ (गोमतीः) जो बहुत पृथिवी आदि लोक और किरणों से युक्त (विश्ववाराः) समस्त जगत् को अपने में लेती और (भद्रा) अच्छे (नाम) नामों को (वहमानाः) सबकी बुद्धियों में पहुँचाती हुई (उषसः) प्रभातवेला नियम के साथ (परा, यन्ति) पीछे को जाती (च) और (पुनः) फिर (च) भी (आ, यन्ति) आती हैं, वैसे नियम से तुम अपना वर्त्ताव वर्तो ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे प्रभातवेला सूर्य के संयोग से नियम को प्राप्त हैं, वैसे विवाहित स्त्रीपुरुष परस्पर प्रेम के स्थिर करनेहारे हों ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रियो सूर्यस्य रश्मिभिस्सहोत्पन्ना यतमाना अश्वावतीर्गोमतीर्विश्ववारा भद्रा नाम वहमाना उषसः परा यन्ति च पुनरायन्ति च तथा यूयं वर्त्तध्वम् ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अश्वावतीः) प्रशस्ता अश्वा व्याप्तयो विद्यन्ते यासां ताः। अत्र मतौ पूर्वपदस्य दीर्घः। (गोमतीः) बहुपृथिवीकिरणयुक्ताः (विश्ववाराः) याः सर्वं जगद्वृण्वन्ति ताः (यतमानाः) प्रयत्नं कुर्वत्यः (रश्मिभिः) किरणैः सह (सूर्यस्य) सवितृलोकस्य (परा) (च) (यन्ति) गच्छन्ति (पुनः) (आ) (च) (यन्ति) (भद्रा) भद्राणि (नाम) नामानि (वहमानाः) प्राप्नुवत्यः (उषासः) प्रत्यूषसमयाः। अत्रान्येषामपीति दीर्घः ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा प्रभातवेलाः सूर्यस्य सन्नियोगेन नियताः सन्ति तथा विवाहिताः स्त्रीपुरुषा परस्परं प्रेमास्पदाः स्युः ॥ १२ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी प्रातः काळची वेळ सूर्याच्या संयोगाने नियमात बांधली जाते. तसे विवाहित स्त्री-पुरुषांनी परस्पर प्रेमात स्थिर असावे. ॥ १२ ॥
13 ऋतस्य रश्मिमनुयच्छमाना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋ॒तस्य॑ र॒श्मिम॑नु॒यच्छ॑माना भ॒द्रम्भ॑द्रं॒ क्रतु॑म॒स्मासु॑ धेहि ।
उषो॑ नो अ॒द्य सु॒हवा॒ व्यु॑च्छा॒स्मासु॒ रायो॑ म॒घव॑त्सु च स्युः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒तस्य॑ र॒श्मिम॑नु॒यच्छ॑माना भ॒द्रम्भ॑द्रं॒ क्रतु॑म॒स्मासु॑ धेहि ।
उषो॑ नो अ॒द्य सु॒हवा॒ व्यु॑च्छा॒स्मासु॒ रायो॑ म॒घव॑त्सु च स्युः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषाः
- ऋषिः - कक्षीवान् दैर्घतमस औशिजः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋत꣡स्य रश्मि꣡म् अनुय꣡छमाना
भद्र꣡म्-भद्रं क्र꣡तुम् अस्मा꣡सु धेहि
उ꣡षो नो अद्य꣡ सुह꣡वा वि꣡ उछ
अस्मा꣡सु रा꣡यो मघ꣡वत्सु च स्युः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
anuyáchamānā ← √yam- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
raśmím ← raśmí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
asmā́su ← ahám (pronoun)
{case:LOC, number:PL}
bhadrám-bhadram ← bhadrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
adyá ← adyá (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
suhávā ← suháva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ucha ← √vas- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
úṣaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
asmā́su ← ahám (pronoun)
{case:LOC, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
maghávatsu ← maghávan- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
rā́yaḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
syuḥ ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
ऋ॒तस्य॑ । र॒श्मिम् । अ॒नु॒ऽयच्छ॑माना । भ॒द्रम्ऽभ॑द्रम् । क्रतु॑म् । अ॒स्मासु॑ । धे॒हि॒ ।
उषः॑ । नः॒ । अ॒द्य । सु॒ऽहवा॑ । वि । उ॒च्छ॒ । अ॒स्मासु॑ । रायः॑ । म॒घव॑त्ऽसु । च॒ । स्यु॒रिति॑ स्युः ॥
Hellwig Grammar
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- raśmim ← raśmi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- anuyacchamānā ← anuyam ← √yam
- [verb noun], nominative, singular
- bhadram ← bhadra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- bhadraṃ ← bhadram ← bhadra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- asmāsu ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- uṣo ← uṣaḥ ← uṣas
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- suhavā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhavā ← havā ← hava
- [noun], nominative, singular, feminine
- “invocation.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ucchāsmāsu ← uccha ← vas
- [verb], singular, Present imperative
- “dawn; shine.”
- ucchāsmāsu ← asmāsu ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- maghavatsu ← maghavan
- [noun], locative, plural, masculine
- “big.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- syuḥ ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
हे उषः ऋतस्य सत्यभूतस्यादित्यस्य रश्मिं रश्मीन् अनुयच्छमाना अनुकूल्येन प्रवर्तमाना त्वं भदभद्रं क्रतुं तत्तत्कल्याणं स्तुत्यं वा लौकिकं वैदिकं कर्म तद्विषयां प्रज्ञां वा धेहि स्थापय । हे उषः नः अस्मदर्थं सुहवा सुष्ठु आहूता सती व्युच्छ तमो विवासय प्रकाशं कुर्वित्यर्थः। किमर्थमिति तदुच्यते । मघवत्सु । मघमिति धननाम । हविर्लक्षणधनयुक्तेषु अस्मासु यजमानेषु रायः च स्युः बहुविधानि धनानि संभवन्त्विति पूर्वोक्तेन क्रतुना सह समुच्चयार्थः शब्दः ॥ ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“Co-operating with the rays of the true (sun), confirm in us every propitious act; earnestly invoked byus today, disperse, Uṣā, (the darkness), that wealth may devolve upon us, (already) affluent (in sacrificial treasures).”
Jamison Brereton
Guiding yourself following the rein of truth, place ever more auspicious resolve in us.
O Dawn, easy to invoke, dawn forth to us today. Let there be riches among us and among our bounteous (patrons).
Griffith
Obedient to the rein of Law Eternal give us each thought that more and more shall bless us.
Shine thou on us to-day, Dawn, swift to listen. With us be riches and with chiefs who worship.
Geldner
Die du dem Zügel des Gesetzes gehorchest, lege stets trefflichen Gedanken in uns! O Usas, leuchte uns heute auf, leicht zu rufen! Uns und unseren Gönnern sollen Reichtümer gehören.
Grassmann
Des Rechtes Zügel lenkend, Morgenröthe, verleihe Weisheit, Segen uns auf Segen; Leicht zu erflehen strahle du uns heute, uns und den Fürsten seien reiche Schätze.
Elizarenkova
Послушная узде космического закона,
Дай нам силу духа, приносящую счастье!
О Ушас, воссвети нам сегодня, легко призываемая!
И да будут богатства у (наших) щедрых покровителей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उषाः
- दीर्घतमसः पुत्रः कक्षीवान्
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (उषः) प्रातःसमय की वेला सी अलबेली स्त्री ! तूँ (अद्य) आज जैसे (ऋतस्य) जल की (रश्मिम्) किरण को प्रभात समय की वेला स्वीकार करती वैसे मन से प्यारे पति को (अनुयच्छमाना) अनुकूलता से प्राप्त हुई (अस्मासु) हम लोगों में (भद्रंभद्रम्, क्रतुम्) अच्छी-अच्छी बुद्धि वा अच्छे-अच्छे काम को (धेहि) धर (सुहवा) और उत्तम सुख देनेवाली होती हुई (नः) हम लोगों को (व्युच्छ) ठहरा जिससे (मघवत्सु) प्रशंसित धनवाले (अस्मासु) हम लोगों में (रायः) शोभा (च) भी (स्युः) हों ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे श्रेष्ठ स्त्री अपने-अपने पति आदि की यथावत् सेवा कर बुद्धि, धर्म और ऐश्वर्य्य को नित्य बढ़ाती हैं, वैसे प्रभात समय की वेला भी हैं ॥ १३ ॥इस सूक्त में प्रभात समय की वेला के दृष्टान्त से स्त्रियों के धर्म का वर्णन करने से इस सूक्त में कहे हुए अर्थ की पिछले सूक्त में कहे अर्थ के साथ एकता है, यह जानना चाहिये ॥यह १२३ वाँ सूक्त और ६ छठा वर्ग पूरा हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे उषर्वत्पत्नि त्वमद्य ऋतस्य रश्मिमुषाइव हृद्यं पतिमनुयच्छमानाऽस्मासु भद्रं भद्रं क्रतुं धेहि। सुहवा सती नोऽस्मान् व्युच्छ यतो मघवत्स्वस्मासु रायश्च स्युः ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतस्य) जलस्य (रश्मिम्) किरणम् (अनुयच्छमाना) अनुकूलतया प्राप्ता (भद्रंभद्रम्) कल्याणकल्याणकारकम् (क्रतुम्) प्रज्ञां कर्म वा (अस्मासु) (धेहि) (उषः) उषर्वद्वर्त्तमाने (नः) अस्मान् (अद्य) (सुहवा) सुष्ठु सुखप्रदा (वि) (उच्छ) (अस्मासु) (रायः) श्रियः (मघवत्सु) पूजितेषु धनेषु (च) (स्युः) ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सत्यः स्त्रियः स्वस्वपत्यादीन् यथावत् संसेव्य प्रज्ञाधर्मैश्वर्याणि नित्यं वर्द्धयन्ति तथोषसोऽपि वर्न्तते ॥ १३ ॥अत्रोषर्दृष्टान्तेन स्त्रीधर्मवर्णनादेतत्सूक्तार्थस्य पूर्वसूक्तोक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति वेदितव्यम् ॥ १३ ॥इति त्रयोविंशत्युत्तरं शततमं सूक्तं षष्ठो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी श्रेष्ठ स्त्री आपला पती व इतरांची यथायोग्य सेवा करून बुद्धी, धर्म, ऐश्वर्याला नित्य वाढविते तशी ही प्रभातवेळ आहे. ॥ १३ ॥