सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘अप नः’ इति अष्टर्चं चतुर्थं सूक्तं कुत्सस्यार्षं गायत्रम् । शुचिगुणकोऽग्निः शुद्धोऽग्निर्वा देवता’। तथा चानुक्रान्तम्-’ अप नोऽष्टौ शुचये गायत्रम् ’ इति । विनियोगो लैङ्गिकः । अत्रेदमाख्यानम् । दीर्घजिह्वी नाम राक्षसी सर्वान् यज्ञान् बबाधे । तां हन्तुमिन्द्रोऽशक्तः सन् सर्वस्य मित्रभूतं कुत्समब्रवीदेषा त्वया हन्तव्येति । स चावधीत् । तं वागभ्यवदत् अनुचितमिदं त्वया चरितं यत्त्वं सर्वेषां मित्रभूतः सन् क्रूरमकार्षीरिति । तमृषिं शोकः प्राप्नोत् । स ऋषिरनेन सूक्तेनाग्निं स्तुत्वा शोकमपागमयत् । तथा च ताण्डकम्- दीर्घजिह्वी वा इदं रक्षो यज्ञहा यज्ञानवलिहत्यचरत् तामिन्द्रः कया चन मायया हन्तुं नाशंसत् अथ ह सुमित्रः कुत्सः कल्याण आस तमब्रवीत् ’ (तां. १३. ६.९) इत्यादि । तस्मादेतत्सूक्तं शुगपनयनाय विनियोज्यम् । अत एव हि सूत्रकारेण भारद्वाजेन दशमेऽहनि कर्तव्ये शान्तिकर्मणि यजुर्वेदे पठितमेतत्सूक्तं विनियुज्यते - नव च स्रुवाहुतीरप नः शोशुचदघम्’ इति ॥
Jamison Brereton
97
Agni (or Agni śuci “Blazing Agni”)
Kutsa Āṅgirasa
8 verses: gāyatrī
Like the previous hymn, this one has a refrain, which is also not always syntacti cally integrated in the verse. But here the independence is more jarring because the refrain is just a participial phrase, not a self-contained clause. The rest of this brief hymn consists of snatches of expressed hopes for the well-being of the sacrificers and the patrons and for Agni’s aid in overcoming hostilities. The Sanskrit contains a pleasing counterpoint of preverbs, which cannot be easily rendered in English.
Jamison Brereton Notes
Agni The grammatically incomplete refrain of this hymn (ápa naḥ śóśucad aghám “blazing away the bad for us”) is introduced first as the first pāda of this hymn and then repeated as 1c. In that verse, the refrain’s participial construction is integrated into the verse structure, modifying the subject of the main verb śuśugdhi in b. This integration is not found again until vs. 6 and continues thereafter till the end of the hymn (vss. 7-8). However, the semantic distance between the verse proper and the refrain narrows as the hymn progresses. In vss. 2-3 there is no explicit mention of Agni, but in vss. 4-5 he appears, as enclitic pronoun + voc. (te agne) in 4 and gen. (agnéḥ) in 5, though neither is in the appropriate case to match the refrain.
01 अप नः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
अ᳓ग्ने शुशुग्धि᳓ आ᳓ रयि᳓म्
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
अप॑ नः॒ शोशु॑चद॒घमग्ने॑ शुशु॒ग्ध्या र॒यिम् ।
अप॑ नः॒ शोशु॑चद॒घम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निरग्निः शुचिर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
अ᳓ग्ने शुशुग्धि᳓ आ᳓ रयि᳓म्
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śóśucat ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śuśugdhí ← √śuc- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śóśucat ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अप॑ । नः॒ । शोशु॑चत् । अ॒घम् । अग्ने॑ । शु॒शु॒ग्धि । आ । र॒यिम् ।
अप॑ । नः॒ । शोशु॑चत् । अ॒घम् ॥
Hellwig Grammar
- apa
- [adverb]
- “away.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- śośucad ← śośucat ← śośuc ← √śuc
- [verb noun], nominative, singular
- “blaze.”
- agham ← agha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- śuśugdhy ← śuśugdhi ← śuc
- [verb], singular, Perfect imperative
- “mourn; grieve; flame; glow; burn; repent.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “wealth; property.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- śośucad ← śośucat ← śośuc ← √śuc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “blaze.”
- agham ← agha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने नः अस्माकम् अघं पापम् अप शोशुचत् अस्मत्तो निर्गत्यास्मदीयं शत्रुं शोचयतु । यद्वा । अस्मदीयं पापं शोशुचत् शोकग्रस्तं सद्विनश्यतु । अपि चास्माकं रयिं धनम् आ समन्तात् शुशुग्धि प्रकाशय । उक्तार्थमपि वाक्यमादरातिशयद्योतनाय पुनः पठ्यते । अवश्यमस्माकमघं विनश्यत्विति ॥ शोशुचत् । शुच शोके । अस्मात् यङ्लुगन्तात् लेटि अडागमः ।’ अदादिवञ्च ’ इति वचनात् शपो लुक् । ‘ अभ्यस्तानामादिः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । अघं शोशुचच्च रयिं शुशुग्धि चेति चार्थप्रतीतेः ‘चादिलोपे विभाषा’ इति निघातप्रतिषेधः । शुशुग्धि । शुच दीप्तौ । लोटि ‘बहुलं छन्दसि ’ इति शपः श्लुः । हुझल्भ्यो हेर्धिः । ‘ चोः कुः’ इति कुत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“May our sin, Agni, be repented of; manifest riches to us; may our sin be repented of.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Agham apa naḥ śośucad: from śuc, to sorrow, with the vedic imperative apa (let) prefixed; two interpretations: ’let our sin pass away from us, and light upon our adversaries’; or ’let our sin, afected by grief, perish'
Jamison Brereton
Blazing away the bad for us, blaze wealth here, o Agni,
—blazing away the bad for us.
Jamison Brereton Notes
It does not seem worthwhile to try to replicate the difference between the two reduplicated forms, the intensive participle (śośucat) and the perfect imperative (śuśugdhi) in tr. — Renou’s tr. of the inten. part., “écartant-par-ton-éclat-puissant,” is a cautionary example of why. Witzel Gotō’s “immer wieder wegflammend” is somewhat less clunky but still gets wearisome in repetition.
Griffith
Chasing with light our sin away, O Agni, shine thou wealth on us.
May his light chase our sin away.
Oldenberg
Driving away evil 1 with thy light, Agni, shine upon us with wealth—driving away evil with thy light.
Geldner
Das Übel von uns hinwegflammend, flamme uns Reichtum zu, Agni - das Übel von uns hinwegflammend!
Grassmann
Er strahle Leid von uns hinweg, o Agni, strahle Reichthum her, Er strahle Leid von uns hinweg.
Elizarenkova
Прочь от нас засвечивая зло,
О Агни, воссвети богатство,
Прочь от нас засвечивая зло!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- कुत्सः आङ्गिरसः
- पिपीलिकामध्यानिचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब आठ ऋचावाले सत्तानवें सूक्त का प्रारम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में सभाध्यक्ष कैसा हो, यह उपदेश किया है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) सभापते ! आप (नः) हम लोगों के (अघम्) रोग और आलस्यरूपी पाप का (अप, शोशुचत्) बार-बार निवारण कीजिये (रयिम्) धन को (आ) अच्छे प्रकार (शुशुग्धि) शुद्ध और प्रकाशित कराइये तथा (नः) हम लोगों के (अघम्) मन, वचन और शरीर से उत्पन्न हुए पाप की (अप, शोशुचत्) शुद्धि के अर्थ दण्ड दीजिये ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाध्यक्ष को चाहिये कि सब मनुष्यों के लिये जो-जो उनका अहितकारक कर्म और प्रमाद है, उसको मेट के निरालस्यपन से धन की प्राप्ति करावे ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने भवान् नोऽस्माकमघमपशोशुचत्पुनः पुनर्दूरीकुर्य्यात्। रयिमाशुशुग्धि। नोऽस्माकमघमपशोशुचत् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथायं सभाध्यक्षः कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अप) दूरीकरणे (नः) अस्माकम् (शोशुचत्) शोशुच्यात् (अघम्) रोगालस्यं पापम् (अग्ने) सभापते (शुशुग्धि) शोधय प्रकाशय। अत्र विकरणव्यत्ययेन श्लुः। (आ) समन्तात् (रयिम्) धनम् (अप) दूरीकरणे (नः) अस्माकम् (शोशुचत्) दूरीकुर्यात् (अघम्) मनोवाक्छरीरजन्यं पापम् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाध्यक्षेण सर्वमनुष्येभ्यो यद्यदहितकरं कर्म प्रमादोऽस्ति तं दूरीकृत्यानालस्येन श्रीः प्रापयितव्या ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात सभाध्यक्ष, अग्नी व ईश्वर यांच्या गुणांचे वर्णन असून, या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाध्यक्षाने सर्व माणसांचे अहितकर कर्म व प्रमाद दूर करून आळस सोडून त्यांना धनाची प्राप्ती करवावी. ॥ १ ॥
02 सुक्षेत्रिया सुगातुया - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सुक्षेत्रिया᳓ सुगातुया᳓
वसूया᳓ च यजामहे
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
सु॒क्षे॒त्रि॒या सु॑गातु॒या व॑सू॒या च॑ यजामहे ।
अप॑ नः॒ शोशु॑चद॒घम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निरग्निः शुचिर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
सुक्षेत्रिया᳓ सुगातुया᳓
वसूया᳓ च यजामहे
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
sugātuyā́ ← sugātuyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sukṣetriyā́ ← sukṣetriyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
ca ← ca (invariable)
vasūyā́ ← vasūyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yajāmahe ← √yaj- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śóśucat ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सु॒ऽक्षे॒त्रि॒या । सु॒गा॒तु॒ऽया । व॒सु॒ऽया । च॒ । य॒जा॒म॒हे॒ ।
अप॑ । नः॒ । शोशु॑चत् । अ॒घम् ॥
Hellwig Grammar
- sukṣetriyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- sugātuyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- vasūyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yajāmahe ← yaj
- [verb], plural, Present indikative
- “sacrifice; worship; worship.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- śośucad ← śośucat ← śośuc ← √śuc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “blaze.”
- agham ← agha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
सायण-भाष्यम्
सुक्षेत्रिया शोभनक्षेत्रेच्छया सुगातुया शोभनमार्गेच्छया वसूया च धनेच्छया निमितभूतया च यजामहे अग्निं हविर्भिः पूजयामः । यद्वा सुक्षेत्रिया देवयजनलक्षणशोभनदेशसंबन्धिना हविषा अग्निं यजामहे। नः अस्माकम् अघम् अप शोशुचत् विनश्यतु ॥ सुक्षेत्रिया। शोभनं क्षेत्रं सुक्षेत्रम् । तद्विषयेच्छा सुक्षेत्रिया ।’ सुप आत्मनः क्यच् ‘। न च्छन्दस्यपुत्रस्य’ इति ईत्वदीर्घयोर्निषेधः । व्यत्ययेन इत्वम् । क्यजन्तात् ’ अ प्रत्ययात्’ इति भावे अकारप्रत्ययः । ततः टाप् । ‘ सुपां सुलुक् ’ इति तृतीयाया लुक् । एवमुत्तरत्रापि । यद्वा । शोभनं क्षेत्रमस्यास्तीति सुक्षेत्रम् । इयाडियाजीकाराणामुपसंख्यानम् ’ ( पा. सू. ७. १. ३९. १) इति तृतीयाया डियाजादेशः ॥
Wilson
English translation:
“We worship you for plural asant fields, for good roads, and for riches; may our sin be repented of.”
Jamison Brereton
With a desire for good lands, for easy passage, and for goods we offer sacrifice,
—(you) blazing away the bad for us—
Griffith
For goodly fields, for pleasant homes, for wealth we sacrifice to thee.
May his light chase our sin away.
Oldenberg
Longing for rich fields, for a free path, and for wealth, we sacrifice—driving away evil with thy light.
Geldner
Um Gutes Feld, um guten Weg und um Gut bringen wir Opfer - sei das Übel von uns hinwegflammend!
Grassmann
Um schöne Felder, schön Gedeihn, nach Gut verlangend opfern wir, Er strahle Leid von uns hinweg.
Elizarenkova
Желая хороших полей, желая хорошего пути
И желая благ, мы приносим жертву –
Прочь от нас засвечивая зло!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- कुत्सः आङ्गिरसः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) सभाध्यक्ष ! जिन आपको (वसूया) जिससे अपने को धनों की चाहना हो (सुगातुया) जिसमें अच्छी पृथिवी हो और (सुक्षेत्रिया) नाज बोने को जो कि अच्छा खेत हो वह जिस नीति से हो उससे (च) तथा शस्त्र और अस्त्र बाँधनेवाली सेना से हम लोग (यजामहे) सङ्ग देते हैं, वे आप (नः) हमलोगों के (अघम्) दुष्ट व्यसन को (अपशोशुचत्) दूर कीजिये ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पिछले मन्त्र से (अग्ने) इस पद की अनुवृत्ति आती है। सभाध्यक्ष को चाहिये कि शान्तिवचन कहने, दुष्टों को दण्ड देने और शत्रुओं को परस्पर फूट कराने की क्रियाओं से नीति को अच्छे प्रकार प्राप्त होके प्रजाजनों के दुःख को नित्य दूर करने के लिये उद्यम करे। प्रजाजन भी ऐसे पुरुष ही को सभाध्यक्ष करें ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने यं त्वां वसूया सुगातुया सुक्षेत्रिया च शस्त्रास्त्रसेनया वयं यजामहे स भवान्नोऽस्माकमघमपशोशुचत् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुक्षेत्रिया) शोभनं वपनाधिकरणं यया नीत्या तया। अत्रेयाडियाजीकाराणामिति डियाजादेशः। (सुगातुया) शोभना गातुः पृथिवी यस्यां तया। अत्र याजादेशः। (वसूया) आत्मनो वसूनिच्छन्ति तया (च) सर्वशस्त्रास्त्रादीनां समुच्चये (यजामहे) सङ्गच्छामहे (अप, नः०) इति पूर्ववत् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पूर्वमन्त्रादग्ने इति पदमनुवर्त्तते। सभाध्यक्षेण सामदण्डभेदक्रियान्वितां नीतिं संप्राप्य प्रजानां दुःखानि नित्यं दूरीकर्त्तुमुद्यमः कर्त्तव्यः, प्रजयेदृश एव सभाध्यक्षः कर्त्तव्यः ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मागच्या मंत्रातून (अग्ने) या पदाची अनुवृत्ती होते. सभाध्यक्षाने शांतिवचन म्हणणे, दुष्टांना दंड देणे व शत्रूंची परस्पर फूट करविणे या नीतीने प्रजाजनाचे दुःख नित्य दूर करण्याचा प्रयत्न करावा. प्रजेनेही अशा पुरुषाला सभाध्यक्ष करावे. ॥ २ ॥
03 प्र यद्भन्दिष्ट - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ य᳓द् भ᳓न्दिष्ठ एषा᳐म्
प्रा᳓स्मा᳓कासश् च सूर᳓यः
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
प्र यद्भन्दि॑ष्ठ एषां॒ प्रास्माका॑सश्च सू॒रयः॑ ।
अप॑ नः॒ शोशु॑चद॒घम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निरग्निः शुचिर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र᳓ य᳓द् भ᳓न्दिष्ठ एषा᳐म्
प्रा᳓स्मा᳓कासश् च सूर᳓यः
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
bhándiṣṭhaḥ ← bhándiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asmā́kāsaḥ ← asmā́ka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ca ← ca (invariable)
prá ← prá (invariable)
sūráyaḥ ← sūrí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śóśucat ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । यत् । भन्दि॑ष्ठः । ए॒षा॒म् । प्र । अ॒स्माका॑सः । च॒ । सू॒रयः॑ ।
अप॑ । नः॒ । शोशु॑चत् । अ॒घम् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- bhandiṣṭha ← bhandiṣṭhaḥ ← bhandiṣṭha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “favored.”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- prāsmākāsaś ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- prāsmākāsaś ← asmākāsaḥ ← asmāka
- [noun], nominative, plural, masculine
- “our; asmāka [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sūrayaḥ ← sūri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “guru.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- śośucad ← śośucat ← śośuc ← √śuc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “blaze.”
- agham ← agha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
सायण-भाष्यम्
यत् यथा एषां स्तोतॄणां मध्येऽयं कुत्सः प्र भन्दिष्ठः प्रकर्षेण स्तोतृतमः एवम् अस्माकासः आस्माकीनाः सूरयः स्तोतारः च प्रकर्षेण स्तोतृतमा भवन्ति । अन्यत् समानम् ॥ भन्दिष्ठः । भन्दतिः स्तुतिकर्मा । भदि कल्याणे सुखे च ’ इति तु धातुः । अस्मात् तृजन्तात् ‘तुश्छन्दसि ’ इति इष्ठन् । तुरिष्ठेमेयःसु ’ इति तृलोपः । अस्माकासः । अस्माकं संबन्धिनः आस्माकाः । तस्मिन्नणि च युष्माकास्माकौ ’ ( पा. सू. ४. ३. २ ) इति आस्माकादेशः । छान्दसोऽण्प्रत्ययस्य लोपः । संज्ञापूर्वकस्य विधेरनित्यत्वात् वृद्ध्यभावः। आजसेरसुक्’ स्थानिवदादेशेऽपि मकारात् परस्य आकारस्य उदात्तत्वम् । यद्वा । षष्ठीबहुवचनेऽस्माकंशब्दस्य मध्योदात्तस्य दृष्टत्वात् स एव आचार्येण अतिदिश्यते ॥
Wilson
English translation:
“(in like manner as, among these your worshippers, Kutsa) is the pre-eminent panegyrist, so are our encomiasts (of you) the most distinguished; may our sin be repented of.”
Jamison Brereton
So that the most fortunate one of these (would become) preeminent, and preeminent our own patrons,
—(you) blazing away the bad for us—
236 I.98–99
Jamison Brereton Notes
The referent of bhándiṣṭha eṣām “the most fortunate one of these” is not clear.
However, since he is conjoined with “our patrons” and patrons are often conjoined with “us” (as in the next verse), referring to the poet-performers (explicitly II.2.12 stotā́raḥ … sūráyaś ca), it is likely a singer or poet, perhaps even this very poet, referring to himself in the 3rd ps.
03-05 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These three middle verses, before the refrain becomes reintegrated into the verse, begin identically: prá yát, though the sense of yád in 3-4 differs from that in 5.
Griffith
Best praiser of all these be he; foremost, our chiefs who sacrifice.
May his light chase our sin away.
Oldenberg
1 When he stands forth as the most glorious one among them 2, and when our liberal lords excel—driving away evil with thy light—
Geldner
Auf daß der Beste unter ihnen und alle unsere Lohngeber den Vorrang haben - sei das Übel von uns hinwegflammend!
Grassmann
Dass hell erstrahl der glänzendste der Sänger, unsre Fürsten auch, So strahl er Leid von uns hinweg.
Elizarenkova
Чтобы самый знаменитый из них (стал) впереди
И (все) наши покровители (стали) впереди –
Прочь от нас засвечивая зло! –
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- कुत्सः आङ्गिरसः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह सभाध्यक्ष कैसा हो, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अग्ने सभापते ! (यत्) जिन आपकी सभा में (एषाम्) इन मनुष्य आदि प्रजाजनों के बीच (अस्माकासः) हम लोगों में से (प्र, सूरयः) अत्यन्त बुद्धिमान् विद्वान् (च) और वीरपुरुष हैं वे सभासद् हों, (भन्दिष्ठः) अतिकल्याण करनेहारे आप (नः) हम लोगों के (अघम्) शत्रुजन्य दुःखरूप पाप को (प्र, अप, शोशुचत्) दूर कीजिये ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में भी (अग्ने) इस पद की अनुवृत्ति आती है। जब विद्वान् सभा आदि के अधीश आप्त अर्थात् प्रामाणिक सत्य वचन को कहनेवाले सभासद् और आत्मिक, शारीरिक बल से परिपूर्ण सेवक हों, तब राज्यपालन और विजय अच्छे प्रकार होते हैं, इससे उलटेपन में उलटा ही ढङ्ग होता है ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने यद्यस्य तव सभायामेषां मध्येऽस्माकासः प्रसूरयो वीराश्च सन्ति ते सभासदः सन्तु। स भन्दिष्ठो भवान् नोऽस्माकमघं प्रापशोशुचत् ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) प्रकृष्टार्थे (यत्) यस्य (भन्दिष्ठः) अतिशयेन कल्याणकारकः (एषाम्) मनुष्यादिप्रजास्थप्राणिनाम् (प्र) (अस्माकासः) येऽस्माकं मध्ये वर्त्तमानाः। अत्राणि वाच्छन्दसि सर्वे विधयो भवन्तीति वृद्ध्यभावः। (च) वीराणां समुच्चये (सूरयः) मेधाविनो विद्वांसः (अप, नः०) इति पूर्ववत् ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्राप्यग्ने इति पदमनुवर्त्तते। विद्वांसः यदा सभाद्यध्यक्षा आप्ताः सभासदः पूर्णशरीरबला भृत्याश्च भवेयुस्तदा राज्यपालनं विजयश्च सम्यग्भवेताम्। अतो विपर्य्यये विपर्य्ययः ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रातही (अग्ने) या पदाची अनुवृत्ती झालेली आहे. जेव्हा सभेचा राजा विद्वान, सत्यवचनी सभासद व शारीरिक बलाने परिपूर्ण सेवक असतील तर राज्यपालन उत्तम होते व विजय चांगल्या प्रकारे प्राप्त होतो. याविरुद्ध असल्यास सर्व उलट होते. ॥ ३ ॥
04 प्र यत्ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ य᳓त् ते अग्ने सूर᳓यो
जा᳓येमहि प्र᳓ ते वय᳓म्
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
प्र यत्ते॑ अग्ने सू॒रयो॒ जाये॑महि॒ प्र ते॑ व॒यम् ।
अप॑ नः॒ शोशु॑चद॒घम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निरग्निः शुचिर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र᳓ य᳓त् ते अग्ने सूर᳓यो
जा᳓येमहि प्र᳓ ते वय᳓म्
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
sūráyaḥ ← sūrí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jā́yemahi ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
prá ← prá (invariable)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śóśucat ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । यत् । ते॒ । अ॒ग्ने॒ । सू॒रयः॑ । जाये॑महि । प्र । ते॒ । व॒यम् ।
अप॑ । नः॒ । शोशु॑चत् । अ॒घम् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sūrayo ← sūrayaḥ ← sūri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “patron.”
- jāyemahi ← jan
- [verb], plural, Present optative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- śośucad ← śośucat ← śośuc ← √śuc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “blaze.”
- agham ← agha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने यत् यस्मात् ते तव सूरयः स्तोतारः प्रजायन्ते पुत्रपौत्रादिरूपेण बहुविधा भवन्ति ततः वयं च ते तव स्तोतारः सन्तः प्र जायेमहि पुत्रपौत्रादिभिरुपेता भवेम ॥ जायेमहि । प्रार्थनायां लिङ्। श्यनि ‘ ज्ञाजनोर्जा ’ इति जादेशः । अदुपदेशात् लसार्वधातुकानुदात्तत्वे श्यनो नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Inasmuch as your worshippers (are blessed with descentants), so may we, (by repeating your praise), obtain posterity; may our sin be repented of.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Prajāyemahi vayam: from jan, to be born, may we be born successively in the person ns of our posterity
Jamison Brereton
So that we and our patrons would be further propagated through you, o Agni,
—(you) blazing away the bad for us—
᳓
Jamison Brereton Notes
03-05 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These three middle verses, before the refrain becomes reintegrated into the verse, begin identically: prá yát, though the sense of yád in 3-4 differs from that in 5.
Griffith
So that thy worshippers and we, thine, Agni, in our sons may live.
May his light chase our sin away.
Oldenberg
When through thee, Agni, the liberal lords, and when through thee we may multiply with offspring—driving away evil with thy light—
Geldner
Auf daß die Lohngeber durch seine Gnade kinderreich seien und auch wir - sei das Übel von uns hinwegflammend!
Grassmann
Damit wir deine Kinder sein, o Agni, und die Opferherrn, So strahle Leid von uns hinweg.
Elizarenkova
Чтобы покровители (наши), о Агни, благодаря тебе
Имели потомство, чтобы мы – благодаря тебе –
Прочь от нас засвечивая зло! –
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- कुत्सः आङ्गिरसः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसके कैसे के कैसे हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) आप उत्तर-प्रत्युत्तर से कहनेवाले ! (यत्) जिन (ते) आपके जैसे (सूरयः) पूरी विद्या पढ़े हुए विद्वान् सभासद् हैं, उन (ते) आपके वैसे ही (वयम्) हमलोग भी (प्र, जायेमहि) प्रजाजन हों और ऐसे तुम (नः) हम लोगों के (अघम्) विरोधरूप पाप को (प्र, अप, शोशुचत्) अच्छे प्रकार दूर कीजिये ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस संसार में जैसे धर्मिष्ठ सभा आदि के अधीश मनुष्य हों, वैसे ही प्रजाजनों को भी होना चाहिये ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने यद्यस्य ते तव यादृशाः सूरयः सभासदः सन्ति तस्य ते तव तादृशा वयमपि प्रजायेमहीदृशस्त्वं नोऽस्माकमघं प्रापशोशुचत् ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तस्य कीदृशस्य कीदृशाश्चेत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (यत्) यस्य (ते) तव (अग्ने) आप्तानूचानाध्यापक (सूरयः) पूर्णविद्यावन्तो विद्वांसः (जायेमहि) (प्र) (ते) तव (वयम्) (अप, नः०) इति पूर्ववत् ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इह संसारे यादृशा धर्मिष्ठाः सभाद्यध्यक्षा मनुष्या भवेयुस्तादृशैरेव प्रजास्थैर्मनुष्यैर्भवितव्यम् ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या जगात जसा धार्मिक सभाध्यक्ष असेल तसेच प्रजेनेही बनावे. ॥ ४ ॥
05 प्र यदग्नेः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ य᳓द् अग्नेः᳓ स᳓हस्वतो
विश्व᳓तो य᳓न्ति भान᳓वः
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
प्र यद॒ग्नेः सह॑स्वतो वि॒श्वतो॒ यन्ति॑ भा॒नवः॑ ।
अप॑ नः॒ शोशु॑चद॒घम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निरग्निः शुचिर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र᳓ य᳓द् अग्नेः᳓ स᳓हस्वतो
विश्व᳓तो य᳓न्ति भान᳓वः
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
agnéḥ ← agní- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
sáhasvataḥ ← sáhasvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhānávaḥ ← bhānú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
viśvátas ← viśvátas (invariable)
yánti ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śóśucat ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । यत् । अ॒ग्नेः । सह॑स्वतः । वि॒श्वतः॑ । यन्ति॑ । भा॒नवः॑ ।
अप॑ । नः॒ । शोशु॑चत् । अ॒घम् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- agneḥ ← agni
- [noun], genitive, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- sahasvato ← sahasvataḥ ← sahasvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “mighty; powerful.”
- viśvato ← viśvatas
- [adverb]
- “everywhere; around; about.”
- yanti ← i
- [verb], plural, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- bhānavaḥ ← bhānu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- śośucad ← śośucat ← śośuc ← √śuc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “blaze.”
- agham ← agha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
सायण-भाष्यम्
सहस्वतः सहनवतः शत्रूनभिभवतः अग्नेः भानवः दीप्तयः विश्वतः सर्वतः सर्वस्मादपि प्रदेशात् प्र यन्ति प्रकर्षेणोद्गच्छन्ति। यत् यस्मादेवं तस्मात्तेनाग्नितेजसा अस्मदीयम् अघं नश्यतु । यन्ति । ’ इणो यण् ’ (पा. सू. ६. ४. ८१ ) इति यणादेशः ॥
Wilson
English translation:
“Since the victorious flames of Agni penetrate universally, may our sin be repented of.”
Jamison Brereton
When the beams of powerful Agni go forth in all directions
—(you) blazing away the bad for us.
᳓
Jamison Brereton Notes
03-05 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
These three middle verses, before the refrain becomes reintegrated into the verse, begin identically: prá yát, though the sense of yád in 3-4 differs from that in 5.
Griffith
As ever-conquering Agni’s beams of splendour go to every side,
May his light chase our sin away.
Oldenberg
When the rays of the mighty Agni go forth on all sides—driving away evil with thy light—
Geldner
Wenn des gewaltigen Agni Strahlen nach allen Seiten ausgehen - sei das Übel von uns hinwegflammend!
Grassmann
Wenn Agni’s Strahlen überall hindringen, des gewaltigen, So strahl er Leid von uns hinweg.
Elizarenkova
Когда движутся вперед отовсюду
Лучи могучего Агни,
Прочь от нас засвечивая зло!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- कुत्सः आङ्गिरसः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब भौतिक अग्नि कैसा है, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! तुम (यत्) जिस (सहस्वतः) प्रशंसित बलवाले (अग्नेः) भौतिक अग्नि की (भानवः) उजेला करती हुई किरण (विश्वतः) सब जगह से (प्रयन्ति) फैलती हैं वा जो (नः) हम लोगों के (अघम्) दरिद्रपन को (अप, शोशुचत्) दूर करता है, उसको कामों में अच्छे प्रकार जोड़ो ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऐसा कोई मूर्त्तिमान् पदार्थ नहीं कि जो इस बिजुली से अलग हो अर्थात् सब में बिजुली व्याप्त है और जो भौतिक अग्नि शिल्पविद्या से कामों में लगाया हुआ धन इकट्ठा करनेवाला होता है, वह मनुष्यों को अच्छे प्रकार जानना चाहिये ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो यूयं यद्यस्य सहस्वतोऽग्नेर्भानवो विश्वतः प्रयन्ति यो नोऽस्माकमघं दारिद्र्यमपशोशुचद्दूरीकरोति तं कार्येषु संप्रयुङ्ग्ध्वम् ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ भौतिकोऽग्निः कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (यत्) यस्य (अग्नेः) पावकस्य (सहस्वतः) प्रशस्तं सहो बलं विद्यते यस्मिन् (विश्वतः) सर्वतः (यन्ति) गच्छन्ति (भानवः) प्रदीप्ताः किरणाः (अप) (नः) (शोशुचत्) शोशुच्यात् (अघम्) दारिद्र्यम् ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नह्येतया विद्युता विना मूर्त्तद्रव्यमव्याप्तमस्ति यः शिल्पविद्यया कार्येषु संप्रयुक्तोऽग्निर्धनकारी जायते स मनुष्यैः सम्यग्वेदितव्यः ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - असा कोणताही प्रत्यक्ष पदार्थ नाही जो विद्युतपासून पृथक असेल अर्थात सर्वांमध्ये विद्युत व्याप्त आहे तसेच शिल्पविद्येमध्ये संप्रयुक्त केलेला अग्नी धन देणारा असतो, हे माणसांनी चांगल्या प्रकारे जाणावे. ॥ ५ ॥
06 त्वं हि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ हि᳓ विश्वतोमुख
विश्व᳓तः परिभू᳓र् अ᳓सि
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
त्वं हि वि॑श्वतोमुख वि॒श्वतः॑ परि॒भूरसि॑ ।
अप॑ नः॒ शोशु॑चद॒घम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निरग्निः शुचिर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तुवं᳓ हि᳓ विश्वतोमुख
विश्व᳓तः परिभू᳓र् अ᳓सि
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular;; repeated line
popular;; repeated line
Morph
hí ← hí (invariable)
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
viśvatomukha ← viśvátomukha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
paribhū́ḥ ← paribhū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśvátas ← viśvátas (invariable)
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śóśucat ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
त्वम् । हि । वि॒श्व॒तः॒ऽमु॒ख॒ । वि॒श्वतः॑ । प॒रि॒ऽभूः । असि॑ ।
अप॑ । नः॒ । शोशु॑चत् । अ॒घम् ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- viśvatomukha
- [noun], vocative, singular, masculine
- viśvataḥ ← viśvatas
- [adverb]
- “everywhere; around; about.”
- paribhūr ← paribhūḥ ← paribhū
- [noun], nominative, singular, masculine
- “extended.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- śośucad ← śośucat ← śośuc ← √śuc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “blaze.”
- agham ← agha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वं हि त्वं खलु विश्वतोमुखः सर्वतोज्वालः । तव मुखस्थानीयानां ज्वालानां न कुत्रापि प्रतिहतिरस्ति । अतो हे विश्वतोमुख अग्ने विश्वतः सर्वतः सर्वस्मादप्युपद्रवजातात् परिभूरसि अस्माकं परिग्रहीता भव । रक्षको भवेत्यर्थः । अन्यत् समानम् ॥
Wilson
English translation:
“You, whose countenance is turned to all sides, are our defender; may our sin be repented of.”
Jamison Brereton
For you, o you who face in all directions, encompass (everything) in all directions
—blazing away the bad for us.
Griffith
To every side thy face is turned, thou art triumphant everywhere.
May his light chase our sin away.
Oldenberg
For thou indeed, (O god) whose face is turned everywhere, encompassest (the world) everywhere—driving away evil with thy light.
Geldner
Denn du, nach allen Seiten Schauender, bist nach allen Seiten der Schirmer - sei das Übel von uns hinwegflammend!
Grassmann
Denn du, dess Antlitz überall, du bist’s, der alles rings umfängt; Er strahle Leid von uns hinweg.
Elizarenkova
Ведь ты же, о лицом обращенный во все стороны,
Со всех сторон охватываешь (жертву),
Прочь от нас засвечивая зло!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- कुत्सः आङ्गिरसः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वर कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (विश्वतोमुख) सबमें व्याप्त होने और अन्तर्यामीपन से सबको शिक्षा देनेवाला जगदीश्वर ! जिस कारण (त्वं, हि) आप ही (विश्वतः) सब ओर से (परिभूः) सबके ऊपर विराजमान (असि) हैं, इससे (नः) हम लोगों के (अघम्) दुष्ट स्वभाव सङ्गरूप पाप को (अप, शोशुचत्) दूर कराइये ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सत्य-सत्य प्रेमभाव से प्रार्थना को प्राप्त हुआ अन्तर्यामी जगदीश्वर मनुष्यों के आत्मा में जो सत्य-सत्य उपदेश से उन मनुष्यों को पाप से अलगकर शुभ गुण, कर्म और स्वभाव में प्रवृत्त करता है, इससे यह नित्य उपासना करने योग्य है ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विश्वतोमुख जगदीश्वर यतस्त्वं हि खलु विश्वतः परिभूरसि तस्माद्भवान्नोऽस्माकमघमपशोशुचद् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरः कीदृशोऽस्तीत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) जगदीश्वरः (हि) खलु (विश्वतोमुख) सर्वत्र व्यापकत्वादन्तर्यामितया सर्वोपदेष्टः (विश्वतः) सर्वतः (परिभूः) सर्वोपरि विराजमानः (असि) (अप०) इति पूर्ववत् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैः सत्यप्रेमभावेन प्रार्थितोऽन्तर्यामीश्वर आत्मनि सत्योपदेशेन पापादेतान्पृथक्कृत्य शुभगुणकर्मस्वभावेषु प्रवर्त्तयति तस्मादयं नित्यमुपासनीयः ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - खऱ्या प्रेमभावाने प्रार्थित अंतर्यामी ईश्वर माणसांच्या आत्म्यात सत्य उपदेशाने त्यांना पापापासून परावृत्त करतो व शुभ गुण, कर्म, स्वभावात प्रवृत्त करतो. त्यासाठी तो नित्य उपासना करण्यायोग्य आहे. ॥ ६ ॥
07 द्विषो नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्वि᳓षो नो विश्वतोमुख
अ᳓ति नावे᳓व पारय
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
द्विषो॑ नो विश्वतोमु॒खाति॑ ना॒वेव॑ पारय ।
अप॑ नः॒ शोशु॑चद॒घम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निरग्निः शुचिर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
द्वि᳓षो नो विश्वतोमुख
अ᳓ति नावे᳓व पारय
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
dvíṣaḥ ← dvíṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
viśvatomukha ← viśvátomukha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áti ← áti (invariable)
iva ← iva (invariable)
nāvā́ ← naú- ~ nā́v- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
pāraya ← √pr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śóśucat ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
द्विषः॑ । नः॒ । वि॒श्व॒तः॒ऽमु॒ख॒ । अति॑ । ना॒वाऽइ॑व । पा॒र॒य॒ ।
अप॑ । नः॒ । शोशु॑चत् । अ॒घम् ॥
Hellwig Grammar
- dviṣo ← dviṣaḥ ← dviṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hate; dviṣ; hostility; hostility.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- viśvatomukhāti ← viśvatomukha
- [noun], vocative, singular, masculine
- viśvatomukhāti ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- nāveva ← nāvā ← nau
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “ship; boat; nau [word].”
- nāveva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pāraya ← pāray ← √pṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “rescue; keep alive; satisfy; save; resist; endure.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- śośucad ← śośucat ← śośuc ← √śuc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “blaze.”
- agham ← agha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
सायण-भाष्यम्
हे विश्वतोमुख सर्वतोमुखाग्ने नावेव नावा नदीमिव द्विषः शत्रून् नः अस्मान् अति पारय अतिक्रमय्य शत्रुरहितं प्रदेशं प्रापय ॥ नावेव । ‘सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । पारय । ‘ पार तीर कर्मसमाप्तौ ॥
Wilson
English translation:
“Do you, whose countenance is turned to all sides, send off our adversaries, as if in a ship, (to the opposite shore); may our sin be repented of.”
Jamison Brereton
O you who face in all directions, carry us across hostilities as if with a boat —blazing away the bad for us.
Griffith
O thou whose face looks every way, bear us past foes as in a ship.
May his light chase our sin away.
Oldenberg
Do thou carry us, as with a boat, across hostile powers, (O god) whose face is turned everywhere—driving away evil with thy light.
Geldner
Bring uns, nach allen Seiten Schauender, über die Anfeindungen wie mit dem Schiff hinüber - sei das Übel von uns hinwegflammend!
Grassmann
O du, dess Antlitz überall, fahr weg vom Feind uns wie zu Schiff; Er strahle Leid von uns hinweg.
Elizarenkova
Через ненависть, о лицом обращенный во все стороны,
Перевези нас, как на лодке,
Прочь от нас засвечивая зло!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- कुत्सः आङ्गिरसः
- पिपीलिकामध्यानिचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी वह परमेश्वर कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (विश्वतोमुख) सबसे उत्तम ऐश्वर्य्य से युक्त परमात्मन् ! आप (नावेव) जैसे नाव से समुद्र के पार हों वैसे (नः) हम लोगों को (द्विषः) जो धर्म से द्वेष करनेवाले अर्थात् उससे विरुद्ध चलनेवाले उनसे (अति, पारय) पार पहुँचाइये और (नः) हम लोगों के (अघम्) शत्रुओं से उत्पन्न हुए दुःख को (अप, शोशुचत्) दूर कीजिये ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे न्यायाधीश नाव में बैठाकर समुद्र के पार वा निर्जन जङ्गल में डाकुओं को रोक के प्रजा की पालना करता है, वैसे ही अच्छे प्रकार उपासना को प्राप्त हुआ ईश्वर अपनी उपासना करनेवालों के काम, क्रोध, लोभ, मोह, भय, शोकरूपी शत्रुओं को शीघ्र निवृत्त कर जितेन्द्रियपन आदि गुणों को देता है ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विश्वतोमुख परमात्मँस्त्वं नो नावेव द्विषोऽतिपारय नोऽस्माकमघं शत्रूद्भवं दुःखं भवानपशोशुचत् ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्विषः) ये धर्मं द्विषन्ति तान् (नः) अस्मान् (विश्वतोमुख) विश्वतः सर्वतो मुखमुत्तममैश्वर्यं यस्य तत्सम्बुद्धौ (अति) उल्लङ्घने (नावेव) यथा सुदृढया नौकया समुद्रपारं गच्छति तथा (पारय) पारं प्रापय (अप, नः०) इति पूर्ववत् ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा न्यायाधीशो नौकायां स्थापयित्वा समुद्रपारे निर्जने जाङ्गले देशे दस्य्वादीन् संनिरुध्य प्रजाः पालयति तथैव सम्यगुपासित ईश्वर उपासकानां कामक्रोधलोभमोहभयशोकादीन् शत्रून् सद्यो निवार्य्य जितेन्द्रियत्वादीन् गुणान् प्रयच्छति ॥ ७ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा न्यायाधीश नावेत बसून समुद्र पार करतो, निर्जन जंगलात डाकूंना रोखून प्रजेचे पालन करतो तसेच चांगल्या प्रकारे उपासना केलेला ईश्वर आपली उपासना करणाऱ्यांना काम, क्रोध, लोभ, मोह, भय, शोकरूपी शत्रूंपासून तात्काळ निवृत्त करून जितेंद्रियता इत्यादी गुण देतो. ॥ ७ ॥
08 स नः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ नः सि᳓न्धुम् ऽव° नाव᳓या
अ᳓ति पर्षा सुअस्त᳓ये
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
स नः॒ सिन्धु॑मिव ना॒वयाति॑ पर्षा स्व॒स्तये॑ ।
अप॑ नः॒ शोशु॑चद॒घम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निरग्निः शुचिर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓ नः सि᳓न्धुम् ऽव° नाव᳓या
अ᳓ति पर्षा सुअस्त᳓ये
अ᳓प नः शो᳓शुचद् अघ᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
iva ← iva (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nāváyā ← naú- ~ nā́v- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
síndhum ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áti ← áti (invariable)
parṣa ← √pr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
svastáye ← svastí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
aghám ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śóśucat ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । नः॒ । सिन्धु॑म्ऽइव । ना॒वया॑ । अति॑ । प॒र्ष॒ । स्व॒स्तये॑ ।
अप॑ । नः॒ । शोशु॑चत् । अ॒घम् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- sindhum ← sindhu
- [noun], accusative, singular, feminine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- nāvayāti ← nāvayā ← nāvā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- nāvayāti ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- parṣā ← pṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “protect; promote; rescue; help.”
- svastaye ← svasti
- [noun], dative, singular, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- śośucad ← śośucat ← śośuc ← √śuc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “blaze.”
- agham ← agha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
सायण-भाष्यम्
पूर्वोक्त एवार्थः पुनरपि दार्ढ्याय प्रार्थ्यते । हे अग्ने सः त्वं नः अस्मान् नावया नावा सिन्धुमिव नदीमिव स्वस्तये क्षेमार्थम् अति पर्ष शत्रून् अतिक्रमय्य पालय । शत्रुरहितं प्रदेशम् अस्मान् प्रापयेत्यर्थः । त्वत्प्रसादात् नः अस्माकम् अघं पापं च अप शोशुचत् अस्मत्तोऽपक्रम्यास्मच्छत्रुः शोकयुक्तो भवतु ॥ नावया । आङ्याजयारां चोपसंख्यानम् ’ (पा. म. ७. १. ३९. १ ) इति तृतीयाया अयारादेशः ।’ उपोत्तमं रिति’ ( पा. सू. ६. १. २१७ ) इति अकारस्य उदात्तत्वम् । पर्ष । ‘पॄ पालनपूरणयोः ‘। लोटि ‘बहुलं छन्दसि ’ इति शपः श्लोरभावः। ‘ सिब्बहुलं लेटि’ इति बहुलवचनात् सिप् । गुणः । द्व्यचोऽतस्तिङः ‘ इति दीर्घत्वम् ॥ ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“Do you convey us in a ship across the sea, for our welfare; may our sin be repented of.”
Jamison Brereton
Carry us across (them), as if across a river with a boat, to well-being —blazing away the bad for us.
Griffith
As in a ship, convey thou us for our advantage o’er the flood.
May his light chase our sin away.
Oldenberg
Do thou carry us across (evil) to welfare, as across a stream with a boat 1—driving away evil with thy light.
Geldner
Bring uns hinüber zum Heil wie mit dem Schiff über den Strom - sei das Übel von uns hinwegflammend!
Grassmann
So fahre uns zum Heile hin, wie über einen Strom zu Schiff; Er strahle Leid von uns hinweg.
Elizarenkova
Как на лодке через реку,
Перевези нас на благо,
Прочь от нас засвечивая зло!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- कुत्सः आङ्गिरसः
- पिपीलिकामध्यानिचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जगदीश्वर ! (सः) सो आप कृपा करके (नः) हम लोगों के (स्वस्तये) सुख के लिये (नावया) नाव से (सिन्धुमिव) जैसे समुद्र को पार होते हैं, वैसे दुःखों के (अति, पर्ष) अत्यन्त पार कीजिये (नः) हम लोगों के (अघम्) अशान्ति और आलस्य को (आप, शोशुचत्) निरन्तर दूर कीजिये ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे पार करनेवाला मल्लाह सुखपूर्वक मनुष्य आदि को नाव से समुद्र के पार करता है, वैसे तारनेवाला परमेश्वर विशेष ज्ञान से दुःखसागर से पार करता और वह शीघ्र सुखी करता है ॥ ८ ॥इस सूक्त में सभाध्यक्ष अग्नि और ईश्वर के गुणों के वर्णन से इस सूक्त के अर्थ की पिछले सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥यह सत्तानेवाँ सूक्त और पाचवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जगदीश्वर स भवान् कृपया नोऽस्माकं स्वस्तये नावया सिन्धुमिव दुःखान्यति पर्ष नोऽस्माकमघमपशोशुचद्भृशं दूरीकुर्यात् ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) जगदीश्वरः (नः) अस्माकम् (सिन्धुमिव) यथा समुद्रं तथा (नावया) नावा। अत्र नौशब्दात्तृतीयैकवचनस्यायाजादेशः। (अति) (पर्ष)। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (स्वस्तये) सुखाय (अप, नः०) इति पूर्ववत् ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। संतारकः सुखेन मनुष्यादीन् नावा सिन्धोरिव परमेश्वरो विज्ञानेन दुःखसागरात्तारयति स सद्यः सुखयति च ॥ ८ ॥ अत्राग्नीश्वरसभाध्यक्षगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति वेद्यम् ॥इति सप्तनवतितमं सूक्तं पञ्चमो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा पैलतीरी नेणारा नाविक माणसाला सुखाने नावेतून समुद्र पार करवितो तसे तारणारा परमेश्वर विशेष ज्ञानाने दुःखसागरातून पार करवितो व तत्काळ सुखी करतो. ॥ ८ ॥