सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘स प्रत्नथा ’ इति नवर्चं तृतीयं सूक्तं कुत्सस्यार्षं त्रैष्टुभम् । द्रविणोदस्त्वगुणविशिष्टोऽग्निः शुद्धाग्निर्वा देवता । तथा चानुक्रान्तम्-‘स प्रत्नथा नव द्रविणोदसः’ इति । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोः पूर्वसूक्तेन सहोक्तः सूक्तविनियोगः । व्यूढस्य दशरात्रस्य षष्ठेऽहन्याग्निमारुते इदं सूक्तं जातवेदस्यनिविद्धानम् । ‘ व्यूळ्हश्चेत् ’ इति खण्डे सूत्रितं- स प्रत्नथेत्याग्निमारुतम् ’ ( आश्व. श्रौ. ८.८) इति । ‘ स प्रत्नथा सहसा जायमान इति जातवेदस्यं समानोदर्कम् ’ ( ऐ. ब्रा. ५, १५) इत्यादि ब्राह्मणम् । महापितृयज्ञे स्विष्टकृत्स्थानीयस्य कव्यवाहनस्य ‘स प्रत्नथा’ इत्येषा याज्या । ‘दक्षिणाग्नेः ’ इति खण्डे सूत्रितं- स प्रत्नथा सहसा जायमान इत्यग्निः स्विष्टकृत्कव्यवाहनः ’ (आश्व. श्रौ. २. १९) इति ॥
Jamison Brereton
96
Agni (or Agni Draviṇodā “Agni Wealth-Giver”)
Kutsa Āṅgirasa
9 verses: triṣṭubh
Simpler and more straightforward than the previous hymn, this one shares a final verse (9) as well as some themes with I.95: see especially verse 5, where Night and Dawn suckle Agni, the calf, which matches I.95.1, where the two mothers were unidentified.
A pāda-length refrain is found in the first seven verses; in the last two of these (vss. 6–7) the refrain is integrated syntactically into the verse: pāda c with pāda d in 6, the whole verse in 7, while in the first five verses the refrain is independent. Agni has the epithet “wealth-giver” in this refrain, and in the eighth verse (post-refrain) that epithet, repeated four times, is the focus. This verse expresses the poet’s desire for the various types of Agni’s “wealth,” a typical finale. In the earlier parts of the hymn (vss. 1–5), however, it is not Agni’s material gifts that are dominant, but his ritual and cosmogonic properties, though his relation to wealth surfaces in verses 6–7 (see also 4a). This gradual integration of the refrain into the fabric of the hymn, both syn tactically and thematically, shows how a skillful poet can deploy even something as apparently inert as an invariant refrain in building a forward-moving composition.
Jamison Brereton Notes
Agni The first verses of this hymn connect Agni with the semi-divine ancestors and culture heroes of the Ārya: Āyu, Manu, Vivasvant (vs. 2), Bharata (vs. 3), Mātariśvan (vs. 4).
01 स प्रत्नथा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ प्रत्न᳓था स᳓हसा जा᳓यमानः
सद्यः᳓ का᳓व्यानि ब᳓ळ् अधत्त वि᳓श्वा
आ᳓पश् च मित्रं᳓ धिष᳓णा च साधन्
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
स प्र॒त्नथा॒ सह॑सा॒ जाय॑मानः स॒द्यः काव्या॑नि॒ बळ॑धत्त॒ विश्वा॑ ।
आप॑श्च मि॒त्रं धि॒षणा॑ च साधन्दे॒वा अ॒ग्निं धा॑रयन्द्रविणो॒दाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्रविणोदा अग्निर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ प्रत्न᳓था स᳓हसा जा᳓यमानः
सद्यः᳓ का᳓व्यानि ब᳓ळ् अधत्त वि᳓श्वा
आ᳓पश् च मित्रं᳓ धिष᳓णा च साधन्
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jā́yamānaḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
pratnáthā ← pratnáthā (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sáhasā ← sáhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
adhatta ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
báṭ ← báṭ (invariable)
kā́vyāni ← kā́vya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sadyás ← sadyás (invariable)
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
dhiṣáṇā ← dhiṣáṇā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
mitrám ← mitrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sādhan ← √sādh- ~ sidh- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhārayan ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
draviṇodā́m ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । प्र॒त्नऽथा॑ । सह॑सा । जाय॑मानः । स॒द्यः । काव्या॑नि । बट् । अ॒ध॒त्त॒ । विश्वा॑ ।
आपः॑ । च॒ । मि॒त्रम् । धि॒षणा॑ । च॒ । सा॒ध॒न् । दे॒वाः । अ॒ग्निम् । धा॒र॒य॒न् । द्र॒वि॒णः॒ऽदाम् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- pratnathā
- [adverb]
- sahasā ← sahas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- jāyamānaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- sadyaḥ ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- kāvyāni ← kāvya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Uśanas; poem; Kāvya; wisdom.”
- baḍ ← baṭ
- [adverb]
- adhatta ← dhā
- [verb], singular, Imperfect
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- āpaś ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- mitraṃ ← mitram ← mitra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendship.”
- dhiṣaṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “heaven and earth.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sādhan ← sādh
- [verb noun], nominative, singular
- “promote; succeed.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dhārayan ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- draviṇodām ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodām ← dām ← dā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “giving.”
सायण-भाष्यम्
सहसा बलेन जायमानः निर्मथनेनोत्पद्यमानः सः अग्निः सद्यः तदानीमुत्पत्त्यनन्तरमेव प्रत्नथा प्रत्न इव चिरंतन इव विश्वा विश्वानि सर्वाणि काव्यानि कवेः क्रान्तदर्शिनः प्रगल्भस्य कर्माणि बट् सत्यम् अधत्त अधारयत् । पूर्वं विद्यमान इवाग्निरुत्पत्तिसमकालमेव स्वकीयं हविर्वहनादिकं सर्वं कार्यमकरोदित्यर्थः । इममग्निं वैद्युतरूपेण वर्तमानं मेघेष्ववस्थिताः आपश्च धिषणा च या माध्यमिका वाक् सा च मित्रं सखिभूतं साधन् साधयन्ति कुवन्ति । तमिमं द्रविणोदां द्रविणस्य धनस्य दातारम् अग्निं देवाः ऋत्विज: धारयन् गार्हपत्यादिरूपेण धारयन्ति । यद्वा । देवा एवेन्द्रादय इममग्निं द्रविणोदां हविर्लक्षणस्य धनस्य दातारं कृत्वा दूत्ये धारयन् धारयन्ति ॥ प्रत्नथा । ‘ प्रत्नपूर्व विश्वेमात्थाल् छन्दसि ’ इति इवार्थे थाल्प्रत्ययः । काव्यानि । कवेः कर्म काव्यम् । ‘ गुणवचनब्राह्मणादिभ्य:०’ इति ष्यञ् । ञित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । साधन् । ‘ षिधु संराद्धौ । णौ ‘ सिध्यतेरपारलौकिके’ (पा. सू. ६. १, ४९ ) इति आत्वम् । लेटि अडागमः । ‘ इतश्च लोप:° इति इकारलोपः । ‘ छन्दस्युभयथा ’ इति शपः आर्धधातुकत्वात् ‘ णेरनिटि ’ इति णिलोपः। द्रविणोदाम् । द्रविणानि ददातीति द्रविणोदाः । द्रु गतौ । द्रुदक्षिभ्यामिनन् ’ । छान्दसः पूर्वपदस्य सुक् । “ अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते’ इति ददातेः विच् । सकारान्तं त्वसुनि कृते निष्पद्यते ॥ ।
Wilson
English translation:
“Engendered by force, Agni verily appropriates, as soon as born, the offerings of the sages; the waters and voice make him their friend, and the gods retain him as the giver of (sacrificial) wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Draviṇodā, the giver of wealth
Jamison Brereton
Being born with strength as of old, at once he has acquired all poetic powers—yes indeed!
Both the waters and the holy place [=earth] make the ally [=Agni]
succeed. – The gods uphold Agni, the wealth-giver.
Jamison Brereton Notes
Most tr. interpret mitrám … sādhan as “they conclude an alliance” (so Renou; Geldner “Freundschaft”), but since mitrá- is so often a descriptor of Agni as the go-between between gods and men, I assume that Agni is the referent here as well. So also Oldenberg SBE.
Griffith
HE in the ancient way by strength engendered, lo! straight hath taken to himself all wisdom.
The waters and the bowl have made him friendly. The Gods possessed the wealth bestowing Agni.
Oldenberg
Being born by strength 1 in the ancient way, lo! he (Agni) has assumed instantly all the qualities of a sage. The Waters and the Dhishanâ 2 have furthered the friend (Mitra 3). The gods have held Agni as the giver of wealth.
Geldner
Nach alter Weise durch Kraft geboren erlangte er wahrhaftig sofort alle Sehergaben. Die Wasser und die Dhisana schließen Freundschaft. - Die Götter erhalten Agni, den Schätzespender.
Grassmann
Nach alter Art durch Kraft erzeugt nahm Agni fürwahr sogleich sich alle Seherkräfte; Den Freund beglückte Flut und Opfergabe; als Schätzespender wahrten ihn die Götter.
Elizarenkova
Рождаемый силой прежним способом
Он, действительно, сразу получил все поэтические дарования.
Воды и вдохновение заключили союз.
Боги поддерживают Агни – дарителя богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदा अग्निः शुद्धोऽग्निर्वा
- कुत्सः आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब नव ऋचावाले छानवें सूक्त का प्रारम्भ है। इसके प्रथम मन्त्र में अग्नि शब्द से विद्वान् के गुणों का उपदेश किया है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (देवाः) विद्वान् लोग (द्रविणोदाम्) द्रव्य के देनेहारे (अग्निम्) परमेश्वर वा भौतिक अग्नि को (धारयन्) धारण करते-कराते हैं, वे सब कामों को (साधन्) सिद्ध करते वा कराते हैं, उनके (आपः) प्राण (च) और विद्या पढ़ाना आदि काम (मित्रम्) मित्र (धिषणा, च) और बुद्धि हस्तक्रिया से सिद्ध होती हैं, जो मनुष्य (सहसा) बल से (प्रत्नथा) प्राचीनों के समान (जायमानः) प्रकट होता हुआ (विश्वा) समस्त (काव्यानि) विद्वानों के किये काव्यों को (सद्यः) शीघ्र (बट्) यथावत् (अधत्त) धारण करता है, (सः) वह विद्वान् और सुखी होता है ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य ब्रह्मचर्य्य से विद्या की प्राप्ति के विना कवि नहीं हो सकता और न कविताई के विना परमेश्वर वा बिजुली को जानकर कार्य्यों को कर सकता है, इससे उक्त ब्रह्मचर्य्य आदि नियम का अनुष्ठान नित्य करना चाहिये ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये देवा द्रविणोदामग्निं धारयँस्ते सर्वाणि कार्याणि च साधँस्तेषामापश्चाध्यापनादीनि कर्माणि मित्रं धिषणा हस्तक्रियया सिध्यन्ति यो मनुष्यः सहसा प्रत्नथा प्राचीन इव जायमानो विश्वा काव्यानि सद्यो बडधत्त यथावद्दधाति स विद्वान् सुखी च भवति ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाऽग्निशब्देन विद्वद्गुणा उपदिश्यन्ते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (प्रत्नथा) प्रत्नः प्राचीन इव (सहसा) बलेन (जायमानः) प्रादुर्भवन् (सद्यः) शीघ्रम् (काव्यानि) कवेः कर्माणि (बट्) यथावत् (अधत्त) दधाति (विश्वा) विश्वानि (आपः) प्राणाः (च) अध्यापनादीनि कर्माणि (मित्रम्) सुहृत् (धिषणा) प्रज्ञा (च) हस्तक्रियासमुच्चये (साधन्) साध्नुवन्ति साधयन्ति वा (देवाः) विद्वांसः (अग्निम्) परमेश्वरं भौतिकं वा (धारयन्) धारयन्ति (द्रविणोदाम्) यो द्रव्याणि ददाति तम्। अत्रान्येभ्योऽपि दृश्यन्त इति विच् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नहि मनुष्यो ब्रह्मचर्य्येण विद्याप्राप्त्या विना कविर्भवितुं शक्नोति न च कवित्वेन विना परमेश्वरं विद्युतं च विज्ञाय कार्याणि कर्त्तुं शक्नोति तस्मादेतन्नित्यमनुष्ठेयम् ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी शब्दाच्या गुणांच्या वर्णनाने या अर्थाची पूर्व सूक्ताबरोबर संगती आहे हे जाणले पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ब्रह्यचर्याने विद्या प्राप्त केल्याशिवाय कवी (बुद्धिमान) बनू शकत नाही व काव्या (ज्ञाना)शिवाय परमेश्वर व विद्युत यांना जाणून कार्य करू शकत नाही. त्यासाठी वरील ब्रह्मचर्य इत्यादी नियमाचे अनुष्ठान सदैव करावे. ॥ १ ॥
02 स पूर्वया - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ पू᳓र्वया निवि᳓दा कव्य᳓तायो᳓र्
इमाः᳓ प्रजा᳓ अजनयन् म᳓नूनाम्
विव᳓स्वता च᳓क्षसा द्या᳓म् अप᳓श् च
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
स पूर्व॑या नि॒विदा॑ क॒व्यता॒योरि॒माः प्र॒जा अ॑जनय॒न्मनू॑नाम् ।
वि॒वस्व॑ता॒ चक्ष॑सा॒ द्याम॒पश्च॑ दे॒वा अ॒ग्निं धा॑रयन्द्रविणो॒दाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्रविणोदा अग्निर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ पू᳓र्वया निवि᳓दा कव्य᳓तायो᳓र्
इमाः᳓ प्रजा᳓ अजनयन् म᳓नूनाम्
विव᳓स्वता च᳓क्षसा द्या᳓म् अप᳓श् च
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
āyóḥ ← āyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kavyátā ← kavyátā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
nivídā ← nivíd- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
pū́rvayā ← pū́rva- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ajanayat ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
mánūnām ← mánu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
prajā́ḥ ← prajā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
cákṣasā ← cákṣas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vivásvatā ← vivásvant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhārayan ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
draviṇodā́m ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । पूर्व॑या । नि॒ऽविदा॑ । क॒व्यता॑ । आ॒योः । इ॒माः । प्र॒ऽजाः । अ॒ज॒न॒य॒त् । मनू॑नाम् ।
वि॒वस्व॑ता । चक्ष॑सा । द्याम् । अ॒पः । च॒ । दे॒वाः । अ॒ग्निम् । धा॒र॒य॒न् । द्र॒वि॒णः॒ऽदाम् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- pūrvayā ← pūrva
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- nividā ← nivid
- [noun], instrumental, singular, feminine
- kavyatāyor ← kavya
- [noun], masculine
- “Kavya.”
- kavyatāyor ← tā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “state; Lakshmi.”
- kavyatāyor ← āyoḥ ← āyu
- [noun], genitive, singular, masculine
- imāḥ ← idam
- [noun], accusative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- prajā ← prajāḥ ← prajā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “people; offspring; being; national; man; prajā [word]; creature; child; descendants; population; race; animal.”
- ajanayan ← ajanayat ← janay ← √jan
- [verb], singular, Imperfect
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- manūnām ← manu
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- vivasvatā ← vivasvant
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Surya; sun; Vivasvant; Vivasvant.”
- cakṣasā ← cakṣas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “eye; look; radiance.”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- apaś ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dhārayan ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- draviṇodām ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodām ← dām ← dā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “giving.”
सायण-भाष्यम्
सः अग्निः पूर्वया प्रथमया • अग्निर्दैवेद्धः’ इत्यादिकया निविदा कव्यता गुणिनिष्ठगुणाभिधानलक्षणां स्तुतिं कुर्वता आयोः मनोः संबन्धिनोक्थेन च स्तूयमानः सोऽग्निः मनूनां संबन्धिनीः इमाः प्रजाः अजनयत् उदपादयत् । मनुना स्तुतः सन् मानवीः सर्वाः प्रजा अजनयदित्यर्थः । तथा विवस्वता विवासनवता विशेषेणाच्छादयता चक्षसा आत्मीयेन तेजसा द्यां द्युलोकम् अपश्च अन्तरिक्षं च व्याप्नोतीति शेषः । अन्यत् समानम् ॥ कव्यता । ‘ कु शब्दे । ‘ अचो यत्’ इति भावे यत् । कव्यं कवनं स्तुतिं करोति । तत्करोति । ( पा. सू. ३. १. २६. ५) इति णिच् । तदन्तात् क्विप् । ‘ बहुलमन्यत्रापि संज्ञाच्छन्दसोः’ इति णिलुक् । ततस्तुक् । धातुस्वरेणान्तोदात्तत्वम् । आयोः । इण् गतौ । ‘ छन्दसीणः’ इति उष्प्रत्ययः ॥
Wilson
English translation:
“(Propitiated) by the primitive laudatory hymn of Āyu, he created the progeny of Manus, and pervades, with his all-investing splendour, the heavens and the firmament; the gods retain Agni as the giver of (sacrificial) wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Āyu = Manu; manunā stutaḥ san mānavaiḥ sarvāḥ prajāhajanayat, being hymned by Manu,he created all the offspring sof Manu
Jamison Brereton
With the age-old formal invocation [=nivid] and the poetic power of Āyu he begot these offspring of Manu’s people;
with Vivasvant [=Sun] as his eye (he begot) heaven and the waters. – The gods uphold Agni, the wealth-giver.
Jamison Brereton Notes
This verse attributes primal creative power to Agni first in the ritual realm (ab), then in the cosmic realm (c). Geldner (/Witzel Gotō) supply a different verb in c (“bescheint”), presumably because Agni is not usually credited with cosmogonic powers. But there is no contextual support for a new verb here, and in parallel clauses containing only one verb the default interpretation is to supply the same verb with the second clause. Given how much generative power is ascribed to the Vedic sacrifice, it is not surprising that Agni’s ability to engender Manu’s people, that is, those who sacrifice like Manu, can then be extended to his ability to beget the major cosmic features – esp. as in this enterprise he is partially identified with the sun.
Note that in 4c he is explicitly named as “the begetter of the two worlds” (janitā́ ródasyoḥ) as well as “the finder of the sun” (svarvíd).
Griffith
At Ayu’s ancient call he by his wisdom gave all this progeny of men their being,
And, by refulgent light, heaven and the waters. The Gods possessed the wealth bestowing Agni.
Oldenberg
By the ancient Nivid 1, by Âyu’s 2 wisdom he has procreated these children of men. With his irradiating look 3 (he has procreated) the Sky and the Waters. The gods have held Agni as the giver of wealth.
Geldner
Mit altem Spruch durch die Dichtkunst des Asya hervorgebracht erzeugte er diese Nachkommen des Menschen; mit Vivasvat als Auge bescheint er den Himmel und die Gewässer. - Die Götter erhalten Agni, den Schätzespender.
Grassmann
Nach alter Vorschrift durch des Menschen Weisheit erzeugte Agni diese Menschenkinder Durch funkelndes Erglänzen, Himmel, Wasser, als Schätzespender wahrten ihn die Götter.
Elizarenkova
Благодаря древнему приглашению, благодаря поэтическому искусству Аю
Он породил это потомство людей.
С помощью Вивасвата как глаза (он озирает) небо и воды.
Боги поддерживают Агни – дарителя богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदा अग्निः शुद्धोऽग्निर्वा
- कुत्सः आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह परमेश्वर कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - मनुष्यों को जो (पूर्वया) प्राचीन (निविदा) वेदवाणी (कव्यता) जिससे कि कविताई आदि कामों का विस्तार करें, उससे (मनूनाम्) विचारशील पुरुषों के समीप (आयोः) सनातन कारण से (इमाः) इन प्रत्यक्ष (प्रजाः) उत्पन्न होनेवाले प्रजाजनों को (अजनयन्) उत्पन्न करता है वा (विवस्वता) (चक्षसा) सब पदार्थों को दिखानेवाले सूर्य्य से (द्याम्) प्रकाश (आपः) जल (च) पृथिवी वा ओषधि आदि पदार्थों तथा जिस (द्रविणोदाम्) धन देनेवाले (अग्निम्) परमेश्वर को (देवाः) आप्त विद्वान् जन (धारयन्) धारण करते हैं (सः) वह नित्य उपासना करने योग्य है ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्ञानवान् अर्थात् जो चेतनायुक्त है, उसके विना उत्पन्न किये कुछ जड़ पदार्थ कार्य्य करनेवाला आप नहीं उत्पन्न हो सकता, इससे समस्त जगत् के उत्पन्न करनेहारे सर्वशक्तिमान् जगदीश्वर को सब मनुष्य मानें अर्थात् तृणमात्र जो आप से नहीं उत्पन्न हो सकता तो यह कार्य्य जगत् कैसे उत्पन्न हो सके, इससे इसको उत्पन्न करनेवाला जो चेतनरूप है, वही परमेश्वर है ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: मनुष्यैर्यः पूर्वया निविदा कव्यतामनूनामायोरिमाः प्रजा अजनयज्जनयति विवस्वता चक्षसा द्यामपः पृथिव्योषध्यादिकं च यं द्रविणोदामग्निं परमेश्वरं देवा धारयन् धारयन्ति स नित्यमुपासनीयः ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स परमेश्वरः कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) जगदीश्वरः (पूर्वया) प्राचीनया (निविदा) वेदवाचा (कव्यता) कव्यं कवित्वं तन्यते यया तया (आयोः) सनातनात् कारणात् (इमाः) प्रत्यक्षाः (प्रजाः) प्रजायन्ते यास्ताः (अजनयत्) जनयति (मनूनाम्) मननशीलानां मनुष्याणां सन्निधौ (विवस्वता) सूर्य्येण (चक्षसा) दर्शकेन (द्याम्) प्रकाशम् (अपः) जलानि (च) पृथिव्योषध्यादिसमुच्चये (देवाः) आप्ता विद्वांसः (अग्निम्) परमेश्वरम्। अन्यत्पूर्ववत् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नहि ज्ञानवतोत्पादकेन विना किञ्चिज्जडं कार्य्यकरं स्वयमुत्पत्तुं शक्नोति। तस्मात्सकलजगदुत्पादकं सर्वशक्तिमन्तं जगदीश्वरं सर्वे मनुष्या मन्येरन् ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्ञानवान अर्थात जो चेतनयुक्त आहे त्याच्याशिवाय जड पदार्थ क्रियान्वित होऊ शकत नाही व स्वतःच्या स्वतः उत्पन्न होऊ शकत नाही. त्यामुळे संपूर्ण जगाला उत्पन्न करणाऱ्या सर्वशक्तिमान जगदीश्वराला सर्व माणसांनी मानावे अर्थात तृणसुद्धा स्वतःच्या स्वतः उत्पन्न होऊ शकत नाही तर हे कार्यजगत कसे उत्पन्न होऊ शकेल? यामुळे याला उत्पन्न करणारा जो चेतनरूपी आहे तोच परमेश्वर आहे. ॥ २ ॥
03 तमीळत प्रथमम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓म् ईळत प्रथमं᳓ यज्ञसा᳓धं
वि᳓श आ᳓रीर् आ᳓हुतम् ऋञ्जसान᳓म्
ऊर्जः᳓ पुत्र᳓म् भरतं᳓ सृप्र᳓दानुं
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
तमी॑ळत प्रथ॒मं य॑ज्ञ॒साधं॒ विश॒ आरी॒राहु॑तमृञ्जसा॒नम् ।
ऊ॒र्जः पु॒त्रं भ॑र॒तं सृ॒प्रदा॑नुं दे॒वा अ॒ग्निं धा॑रयन्द्रविणो॒दाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्रविणोदा अग्निर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓म् ईळत प्रथमं᳓ यज्ञसा᳓धं
वि᳓श आ᳓रीर् आ᳓हुतम् ऋञ्जसान᳓म्
ऊर्जः᳓ पुत्र᳓म् भरतं᳓ सृप्र᳓दानुं
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
īḷata ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
prathamám ← prathamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yajñasā́dham ← yajñasā́dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́hutam ← √hu- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ā́rīḥ ← ā́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
r̥ñjasānám ← r̥ñjasāná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
víśaḥ ← víś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
bharatám ← bharatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
putrám ← putrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sr̥prádānum ← sr̥prádānu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ūrjáḥ ← ū́rj- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhārayan ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
draviṇodā́m ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तम् । ई॒ळ॒त॒ । प्र॒थ॒मम् । य॒ज्ञ॒ऽसाध॑म् । विशः॑ । आरीः॑ । आऽहु॑तम् । ऋ॒ञ्ज॒सा॒नम् ।
ऊ॒र्जः । पु॒त्रम् । भ॒र॒तम् । सृ॒प्रऽदा॑नुम् । दे॒वाः । अ॒ग्निम् । धा॒र॒य॒न् । द्र॒वि॒णः॒ऽदाम् ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īḍata ← īḍ
- [verb], plural, Present imperative
- “praise; invite; raise.”
- prathamaṃ ← prathamam ← prathama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- yajñasādhaṃ ← yajñasādham ← yajñasādh
- [noun], accusative, singular, masculine
- viśa ← viśaḥ ← viś
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- ārīr ← ārīḥ ← ārya
- [noun], nominative, plural, feminine
- “noble; noble; Indo-European; ārya [word]; honorable; noble.”
- āhutam ← āhu ← √hu
- [verb noun], accusative, singular
- “sacrifice; sprinkle.”
- ṛñjasānam ← ṛj
- [verb noun], accusative, singular
- ūrjaḥ ← ūrj
- [noun], genitive, singular, feminine
- “strength; refreshment; vigor; food; strengthening.”
- putram ← putra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- bharataṃ ← bharatam ← bharata
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Bharata; Bharata; Bhārata; Bharata; Bharata; actor.”
- sṛpradānuṃ ← sṛpra
- [noun]
- “glossy; greasy.”
- sṛpradānuṃ ← dānum ← dānu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Dānu; dew; drop.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dhārayan ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- draviṇodām ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodām ← dām ← dā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “giving.”
सायण-भाष्यम्
हे विशः सर्वे मनुष्याः आरीः अग्निं स्वामिनं गच्छन्त्यो यूयं तम् अग्निम् ईळत स्तुध्वम् । कीदृशम् । प्रथमं सर्वेषु देवेषु मुख्यं यज्ञसाधं यज्ञस्य दर्शपूर्णमासादेः साधकं निष्पादकं आहुतं हविर्भिस्तर्पितं ऋञ्जसानं स्तोत्रैः प्रसाध्यमानं ऊर्जः अन्नस्य पुत्रम् । भुक्तेनान्नेन जाठराग्नेर्वर्धनात् अग्नेरपुत्रत्वम् । भरतं हविषो भर्तारम् । यद्वा । प्राणरूपेण सर्वासां प्रजानां भर्तारम् । श्रूयते च- स्वदेहे । वा एष प्राणो भूत्वा प्रजा बिभर्ति तस्मादेष भरतः’ इति । ‘सृप्रदानुं सर्पणशीलदानयुक्तम् । अविच्छेदेन धनानि प्रयच्छन्तमित्यर्थः । देवाः इत्यादि गतम् ॥ ईळत । ‘ ईड स्तुतौ’ । लोटि व्यत्ययेन परस्मैपदम् । ‘बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुगभावः । यज्ञसाधम् । यज्ञं साधयतीति यज्ञसात् । साधयतेः क्विप् । णेरनिटि ’ इति णिलोपः । आरीः । ‘ऋ गतौ’।’ सूचिसूत्रि’ (पा. म. ३. १. २२. ३) इत्यादिना यङ्। ‘यङोऽचि च’ इति चशब्देन बहुलग्रहणानुकर्षणात् अनैमित्तिको लुक् । प्रत्ययलक्षणेन द्विर्भावे उरदत्वहलादिशेषौ ।’ रुग्रिकौ च लुकि ’ इति रुक् । यङ्लुगन्तात् औणादिकः किप्रत्ययः । यणादेशे ‘रो रि ’ इति रेफलोपः । ‘ ढ्रलोपे पूर्वस्य ’ इति दीर्घत्वम् । ‘कृदिकारादक्तिनः’ इति ङीष्। जसि ‘वा छन्दसि’ इति पूर्वसवर्णदीर्घत्वम् । व्यत्ययेन आद्युदात्तत्वम् । ऋञ्जसानम् । ऋञ्जतिः प्रसाधनकर्मा । ‘ ऋञ्जिवृधिमन्दिसहिभ्यः कित्’ (उ. सू. २. २४४ ) इति कर्मणि असानच् । भरतम् । भृञ् भरणे’।’ भृमृद्दशि ’ इत्यादिना अतच् । सृप्रदानुम् । सृप्लृ गतौ ।स्फायितञ्चि’ ’ इत्यादिना रक् । सृप्रो दानुर्दानं यस्य । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Approachinghim,let all men adore Agni, the chief (of the gods), the accomplisher of sacrifices, who is gratified by oblations and propitiated by praises–the offspring of food, the sustainer of (all men), the giver of continual gifts; the gods retain Agni as the giver of (sacrificial) wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Prathama = lit. the first; here, mukya, chief (of the gods)
Jamison Brereton
The Ārya clans solemnly invoke him as the foremost one, bringing the sacrifice to success when bepoured, aiming straight,
the son of nourishment, the Bharata, possessing buttery drops. – The gods uphold Agni, the wealth-giver.
Jamison Brereton Notes
On the Bharata fire as “the focus of worship of multiple ārya clans,” see Proferes 2007: 37.
Though sṛprá- receives various tr., it must be related to sarpís- ‘melted butter’. See EWA s.v. sarpíṣ-; it has nothing to do with √sṛp ‘creep’.
Griffith
Praise him, ye Aryan folk, as chief performer of sacrifice adored and ever toiling,
Well-tended, Son of Strength, the Constant Giver. The Gods possessed the wealth bestowing Agni.
Oldenberg
The Âryan clans magnified 1 him as the first performer of sacrifices, as receiving offerings, as striving forward, the son of strength, the Bharata 2, the bestower of mighty rain (?) 3. The gods have held Agni as the giver of wealth.
Geldner
Ihn beriefen die arischen Stämme als den ersten Opferausrichter, den mit Schmalz begossenen, bevorzugten, den Sohn der Kraft, den Bharata, der breite Gabe hat. - Die Götter erhalten Agni, den Schätzespender.
Grassmann
Den Agni als den ersten Opfrer preise der Arjer Stamm, den thätigen, getränkten, Den hehren Sohn der Kraft, der reichlich spendet, als Schätzespender wahrten ihn die Götter.
Elizarenkova
Его призвали арийские племена
Как первого исполнителя жертвоприношения, политого (жиром), рвущегося вперед,
Сына силы, Бхарату, чьи дары обильны (?).
Боги поддерживают Агни – дарителя богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदा अग्निः शुद्धोऽग्निर्वा
- कुत्सः आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (प्रथमम्) समस्त उत्पन्न जगत् के पहिले वर्त्तमान (यज्ञसाधम्) विज्ञान योगाभ्यासादि यज्ञों से जाना जाता (ऋञ्जसानम्) विवेक आदि साधनों से अच्छे प्रकार सिद्ध किया जाता (आहुतम्) विद्वानों से सत्कार को प्राप्त (आरीः) प्राप्त होने योग्य (विशः) प्रजाजनों और (भरतम्) धारणा वा पुष्टि करनेवाला (सृप्रदानुम्) जिससे कि ज्ञान देना बनता है उस (ऊर्जः) कारणरूप पवन से (पुत्रम्) प्रसिद्ध हुए प्राण को उत्पन्न करने और (द्रविणोदाम्) धन आदि पदार्थों के देनेवाले (अग्निम्) जगदीश्वर को (देवाः) विद्वान् जन (धारयन्) धारण करते वा कराते हैं (तम्) उस परमेश्वर की तुम नित्य (ईडत) स्तुति करो ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जिज्ञासु अर्थात् परमेश्वर का विज्ञान चाहनेवाले मनुष्यो ! तुम जिस ईश्वर ने सब जीवों के लिये सब सृष्टियों को उत्पन्न करके प्राप्त कराई हैं वा जिसने सृष्टि धारण करनेहारा पवन और सूर्य रचा है, उसको छोड़ के अन्य किसी की कभी ईश्वरभाव से उपासना मत करो ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यं प्रथमं यज्ञसाधमृञ्जसानं विद्वद्भिराहुतमारीर्विशो भरतं सृप्रदानुमूर्जः पुत्रं प्राणं च जनयन्तं द्रविणोदामग्निं देवा धारयन् धरन्ति धारयन्ति वा तं परमेश्वरं यूयं नित्यमीळत ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) परमात्मानम् (ईळत) स्तुत (प्रथमम्) सर्वस्य जगत आदिमं स्रष्टारम् (यज्ञसाधम्) यो यज्ञैर्विज्ञानादिभिर्ज्ञातुं शक्यस्तम् (विशः) प्रजाः (आरीः) आप्तुं योग्याः (आहुतम्) विद्वद्भिः सत्कृतम् (ऋञ्जसानम्) विवेकादिसाधनैः प्रसाध्यमानम् (ऊर्जः) वायुरूपात् कारणात् (पुत्रम्) प्रसिद्धं प्राणम् (भरतम्) धारकम् (सृप्रदानुम्) सृप्रं सर्पणं दानुर्दानं यस्मात्तम् (देवाः०) इत्यादि पूर्ववत् ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जिज्ञासवो मनुष्या यूयं येनेश्वरेण सर्वेभ्यो जीवेभ्यः सर्वाः सृष्टीर्निष्पाद्य प्रापिता येन सृष्टिधारको वायुः सूर्यश्च निर्मितस्तं विहायाऽन्यस्य कदाचिदपीश्वरत्वेनोपासनं मा कुरुत ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जिज्ञासू जनांनो! अर्थात, परमेश्वराचे विज्ञान इच्छिणाऱ्या माणसांनो! ज्या ईश्वराने सर्व जीवांसाठी सर्व सृष्टी उत्पन्न करून प्राप्त करवून दिलेली आहे. ज्याने सृष्टी धारण करणारे वायू व सूर्य निर्माण केलेले आहेत त्याला सोडून इतर कोणाचीही ईश्वरभावाने उपासना करू नका. ॥ ३ ॥
04 स मातरिश्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ मातरि᳓श्वा पुरुवा᳓रपुष्टिर्
विद᳓द् गातुं᳓ त᳓नयाय सुवर्वि᳓त्
विशां᳓ गोपा᳓ जनिता᳓ रो᳓दसीयोर्
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
स मा॑त॒रिश्वा॑ पुरु॒वार॑पुष्टिर्वि॒दद्गा॒तुं तन॑याय स्व॒र्वित् ।
वि॒शां गो॒पा ज॑नि॒ता रोद॑स्योर्दे॒वा अ॒ग्निं धा॑रयन्द्रविणो॒दाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्रविणोदा अग्निर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ मातरि᳓श्वा पुरुवा᳓रपुष्टिर्
विद᳓द् गातुं᳓ त᳓नयाय सुवर्वि᳓त्
विशां᳓ गोपा᳓ जनिता᳓ रो᳓दसीयोर्
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
mātaríśvā ← mātaríśvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
puruvā́rapuṣṭiḥ ← puruvā́rapuṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gātúm ← gātú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svarvít ← svarvíd- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tánayāya ← tánaya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
vidát ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
gopā́ḥ ← gopā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
janitā́ ← janitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ródasyoḥ ← ródasī- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:DU}
viśā́m ← víś- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhārayan ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
draviṇodā́m ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । मा॒त॒रिश्वा॑ । पु॒रु॒वार॑ऽपुष्टिः । वि॒दत् । गा॒तुम् । तन॑याय । स्वः॒ऽवित् ।
वि॒शाम् । गो॒पाः । ज॒नि॒ता । रोद॑स्योः । दे॒वाः । अ॒ग्निम् । धा॒र॒य॒न् । द्र॒वि॒णः॒ऽदाम् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mātariśvā ← mātariśvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wind; Mātariśvan; Vayu; vāta.”
- puruvārapuṣṭir ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- puruvārapuṣṭir ← vāra
- [noun], masculine
- “treasure; choice.”
- puruvārapuṣṭir ← puṣṭiḥ ← puṣṭi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prosperity; growth; increase; puṣṭi; luxury; wealth; comfort; increase; corpulence.”
- vidad ← vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- gātuṃ ← gātum ← gātu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “path; way.”
- tanayāya ← tanaya
- [noun], dative, singular, neuter
- “child; descendants.”
- svarvit ← svar
- [noun], neuter
- “sun; sky; sunlight.”
- svarvit ← vid
- [noun], nominative, singular, masculine
- “finding.”
- viśāṃ ← viśām ← viś
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- gopā ← gopāḥ ← gopā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “herder; defender.”
- janitā ← janitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; janitṛ [word].”
- rodasyor ← rodasyoḥ ← rodasī
- [noun], genitive, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dhārayan ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- draviṇodām ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodām ← dām ← dā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “giving.”
सायण-भाष्यम्
सः अग्निः तनयाय अस्मदीयाय पुत्राय गातुम् अनुष्ठानमार्गं विदत् लम्भयतु । कीदृशः । मातरिश्वा मातरि सर्वस्य जगतो निर्मातरि अन्तरिक्षे श्वसन वर्तमानः पुरुवारपुष्टिः । पुरुभिर्बहुभिर्वारा वरणीया पुष्टिरभिवृद्धिर्यस्य स तथोक्तः । स्वर्वित् स्वः स्वर्गस्य यागद्वारेण लम्भयिता विशां सर्वासां प्रजानां गोपाः गोपायिता रक्षिता रोदस्योः द्यावापृथिव्योः जनिता जनयितोत्पादयिता । देवाः इत्यादि गतम् ॥ मातरिश्वा । श्वन्नुक्षन्’ इत्यादौ मातृशब्दोपपदात् ‘श्वस प्राणने’ इत्यस्मात् कनिन्प्रत्ययान्तो निपात्यते। विदत् ।’ विद्लृ लाभे’। अस्मात् अन्तर्भावितण्यर्थात् छान्दसो लुङ् । लृदित्त्वात् च्लेः अङादेशः । पादादित्वात् निघाताभावः । जनिता ।’ जनिता मन्त्रे’ (पा. सू. ६. ४. ५३ ) इति तृचि णिलोपो निपात्यते ॥
Wilson
English translation:
“May Agni, the dweller in the firmament, the nourisher with abundant benefits, the bestower of svarga, the protector of mankind, the progenitor of heaven and earth, instrumental uct my sons in the right way; the gods retain Agni as the giver of (sacrificial) wealth.”
Jamison Brereton
As Mātariśvan he brings prosperity filled with many desirable things; as the finder of the sun, he finds a way for his lineage. He is the herdsman of the clans, the begetter of the two worlds. – The gods uphold Agni, the wealth-giver.
Jamison Brereton Notes
Contrary to the standard tr., I take pāda a as containing a separate predication: in his capacity as Mātariśvan he ensures prosperity, while as Sun-finder he finds the way.
Griffith
That Matarisvan rich in wealth and treasure, light-winner, finds a pathway for his offspring.
Guard of our folk, Father of earth and heaven. The Gods possessed the wealth bestowing Agni.
Oldenberg
He, Mâtarisvan 1, the lord of bountiful prosperity, has found a path for (his?) offspring, he who has found the sun, the shepherd of the clans, the begetter of the two worlds. The gods have held Agni as the giver of wealth.
Geldner
Er, der Matarisvan, der vielbegehrten Wohlstand hat, er fand freie Bahn für die Nachkommenschaft, der Himmelslichtfinder, der Hirt der Ansiedlungen, der Erzeuger beider Welten. - Die Götter erhalten Agni, den Schätzespender.
Grassmann
Der Mutterspross, der Gutvermehrer Agni, verleihe Glanz und Wohlfahrt unserm Stamme, Der Menschen Hüter, beider Welten Zeuger; als Schätzespender wahrten ihn die Götter.
Elizarenkova
Этот Матаришван, чье процветание – богатые сокровища,
Нашел выход для потомства, нашел солнце,
Охранитель племен, родитель двух миров.
Боги поддерживают Агни – дарителя богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदा अग्निः शुद्धोऽग्निर्वा
- कुत्सः आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि जिस ईश्वर ने (तनयाय) अपने पुत्र के समान जीव के लिये (स्वर्वित्) सुख को पहुँचानेहारी (गातुम्) वाणी को (विदत्) प्राप्त कराया, (पुरुवारपुष्टिः) जिससे अत्यन्त समस्त व्यवहार के स्वीकार करने की पुष्टि होती है, वह (मातरिश्वा) अन्तरिक्ष में सोने और बाहर-भीतर रहनेवाला पवन बनाया है, जो (विशाम्) प्रजाजनों का (गोपाः) पालने और (रोदस्योः) उजेले-अन्धेरे को वर्त्तानेहारे लोकसमूहों का (जनिता) उत्पन्न करनेवाला है, जिस (द्रविणोदाम्) धन देनेवाले के तुल्य (अग्निम्) जगदीश्वर को (देवाः) उक्त विद्वान् जन (धारयन्) धारण करते वा कराते हैं (सः) वह सब दिन इष्टदेव मानने योग्य है ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। पवन के निमित्त के विना किसी की वाणी प्रवृत्त नहीं हो सकती, न किसी की पुष्टि होने के योग्य और न ईश्वर के विना इस जगत् की उत्पत्ति और रक्षा के होने की संभावना है ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: मनुष्यैर्येनेश्वरेण तनयाय स्वर्विद्गातुं विदद् पुरुवारपुष्टिर्मातरिश्वा बाह्याभ्यन्तरस्थो वायुर्निर्मितो यो विशां गोपा रोदस्योर्जनिताऽस्ति यं द्रविणोदामिवाग्निं देवा धारयन् स सर्वदेष्टदेवो मन्तव्यः ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (मातरिश्वा) मातर्यन्तरिक्षे श्वसिति स वायुः (पुरुवारपुष्टिः) पुरु बहु वारा वरणीया पुष्टिर्यस्मात् सः (विदत्) लम्भयन् (गातुम्) वाचम् (तनयाय) पुत्राय (स्वर्वित्) सुखप्रापकः (विशाम्) प्रजानाम् (गोपाः) रक्षकः (जनिता) उत्पादकः (रोदस्योः) प्रकाशाप्रकाशलोकसमूहयोः (देवाः०) इयादि पूर्ववत् ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। नहि वायुनिमित्तेन विना कस्यापि वाक् प्रवर्त्तितुं शक्नोति न च कस्यापि पुष्टिर्भवितुं योग्यास्ति। नहीश्वरमन्तरेण जगत उत्पत्तिरक्षणे भवत इति वेद्यम् ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. वायूशिवाय कोणाचीही वाणी प्रवृत्त होऊ शकत नाही. कोणाची पुष्टी होऊ शकत नाही व ईश्वराशिवाय या जगाची उत्पत्ती व रक्षण होण्याची शक्यता नाही. ॥ ४ ॥
05 नक्तोषासा वर्णमामेम्याने - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓क्तोषा᳓सा व᳓र्णम् आमे᳓मियाने
धाप᳓येते शि᳓शुम् ए᳓कं समीची᳓
द्या᳓वाक्षा᳓मा रुक्मो᳓ अन्त᳓र् वि᳓ भाति
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
नक्तो॒षासा॒ वर्ण॑मा॒मेम्या॑ने धा॒पये॑ते॒ शिशु॒मेकं॑ समी॒ची ।
द्यावा॒क्षामा॑ रु॒क्मो अ॒न्तर्वि भा॑ति दे॒वा अ॒ग्निं धा॑रयन्द्रविणो॒दाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्रविणोदा अग्निर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
न᳓क्तोषा᳓सा व᳓र्णम् आमे᳓मियाने
धाप᳓येते शि᳓शुम् ए᳓कं समीची᳓
द्या᳓वाक्षा᳓मा रुक्मो᳓ अन्त᳓र् वि᳓ भाति
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
āmémyāne ← √mī- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
náktoṣā́sā ← náktoṣā́s- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
várṇam ← várṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhāpáyete ← √dhā- 2 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ékam ← éka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
samīcī́ ← samyáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
śíśum ← śíśu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
antár ← antár (invariable)
bhāti ← √bhā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dyā́vākṣā́mā ← dyā́vā-kṣā́mā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
rukmáḥ ← rukmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhārayan ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
draviṇodā́m ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नक्तो॒षसा॑ । वर्ण॑म् । आ॒मेम्या॑ने॒ इत्या॒ऽमेम्या॑ने । धा॒पये॑ते॒ इति॑ । शिशु॑म् । एक॑म् । स॒मी॒ची इति॑ स॒म्ऽई॒ची ।
द्यावा॒क्षामा॑ । रु॒क्मः । अ॒न्तः । वि । भा॒ति॒ । दे॒वाः । अ॒ग्निम् । धा॒र॒य॒न् । द्र॒वि॒णः॒ऽदाम् ॥
Hellwig Grammar
- naktoṣāsā ← naktoṣāsāḥ ← naktoṣāsā
- [noun], nominative, dual, feminine
- varṇam ← varṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “color; caste; complexion; vowel; varṇa [word]; vowel; syllable; appearance; Karat; people; beauty; varṇa; gold; color; complexion.”
- āmemyāne ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- dhāpayete ← dhāpay ← √dhā
- [verb], dual, Present indikative
- śiśum ← śiśu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “child; young; baby; śiśu [word]; Śiśu; male child; fetus.”
- ekaṃ ← ekam ← eka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- samīcī ← samyañc
- [noun], nominative, dual, feminine
- “conjugate; united.”
- dyāvākṣāmā ← dyāvākṣam
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth.”
- rukmo ← rukmaḥ ← rukma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “adornment.”
- antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- bhāti ← bhā
- [verb], singular, Present indikative
- “look; shine; show; look like; glitter; reflect.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dhārayan ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- draviṇodām ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodām ← dām ← dā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “giving.”
सायण-भाष्यम्
नक्तोषासा रात्रिरहश्च वर्णं स्वकीयं स्वरूपम् आमेम्याने परस्परं पुनःपुनर्हिंसन्त्यौ समीची संगते संश्लिष्टे एवंभूते अहस्त्रियामे एकं शिशुम् अह्नः पुत्रमग्निं धापयेते हवींषि पाययेते । रुक्मः रोचमानः सोऽग्निः द्यावाक्षामा द्यावापृथिव्योः अन्तः मध्ये वि भाति विशेषेण प्रकाशते ।अन्यत् पूर्ववत् ॥ नक्तोषसा । नक्ता इति रात्रिनाम । नक्ता उषाश्च नक्तोषसा । ’ सुपां सुलुक्’ इति विभक्तेः आकारः । ‘ अन्येषामपि ’ इति सांहितिकमुपधादीर्घत्वम्। ’ देवताद्वन्द्वे च ’ इति पूर्वोत्तरपदयोः युगपत्प्रकृतिस्वरत्वम् । आमेम्याने । “ मीङ् हिंसायाम् ’ । अस्मात् यङ्लुगन्तात् व्यत्ययेन शानच् । ‘ अदादिवच्च’ इति वचनात् शपो लुक् । ‘एरनेकाचः’ इति यण् । “ अभ्यस्तानामादिः’ इति आद्युदात्तत्वम् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । धापयेते । ‘ धेट् पाने’ । अस्मात् ण्यन्तात् “ निगरणचलन ’ ( पा. सू. १. ३. ८७ ) इति प्राप्तस्य परस्मैपदस्य ‘पादिषु धेट उपसंख्यानम् ’ (पा. सू. १. ३. ८९. १ ) इति वचनात् ‘न पादम्याङ्यम ’ (पा. सू. १. ३. ८९ ) इति प्रतिषेधः । अदुपदेशात् लसार्वधातुकानुदात्तत्वे णिच एव स्वरः शिष्यते । पादादित्वात् निघाताभावः । समीची। संपूर्वात् अञ्चतेः ‘ऋत्विक् ’ इत्यादिना क्विन् । ‘अनिदिताम्’ इति नलोपः । समः समि’ (पा. सू. ६. ३. ९३ ) इति सम्यादेशः । ‘ अञ्चतेश्चोपसंख्यानम्’ इति ङीप् । “ अचः’ इति अकारलोपे चौ ’ इति दीर्घत्वम् । उदात्तनिवृत्तिस्वरेण ङीप उदात्तत्वम्। पदकारस्य त्वयमभिप्रायः । ‘ उद ईत् ’ ( पा. सू. ६. ४. १३९ ) इति विधीयमानम् ईत्वं सम उत्तरस्याप्यञ्चतेर्व्यत्ययेन भवतीति । ‘बा छन्दसि ’ इति पूर्वसवर्णदीर्घत्वम् । द्यावाक्षामा । ’ दिवो द्यावा’ इति द्यावादेशः । ‘सुपां सुलुक्’ इति षष्ठ्याः डादेशः । देवताद्वन्द्वे च’ इति पूर्वोत्तरपदयोर्युगपत्प्रकृतिस्वरत्वम् ॥ ॥३॥
Wilson
English translation:
“The night and the day, mutually effacing each other’s comlexion, give nourishment combined together, to one infant, who, radiant, shines between earth and heaven the gods retain Agni as the giver of (sacrificial) wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
To one infant: Agni, whom they nourish with the oblations offered
Jamison Brereton
Night and Dawn, ever exchanging their color, together suckle their single child.
Between heaven and earth the bright ornament shines out. – The gods uphold Agni, the wealth-giver.
Griffith
Night and Dawn, changing each the other’s colour, meeting together suckle one same Infant:
Golden between the heaven and earth he shineth. The Gods possessed the wealth bestowing Agni.
Oldenberg
Night and Dawn, who constantly destroy each other’s appearance, suckle one young calf 1 unitedly 2. The piece of gold 3 shines between Heaven and Earth. The gods have held Agni as the giver of wealth.
Geldner
Nacht und Morgen, die die Farbe wechseln, säugen gemeinsam das eine Junge. Zwischen Himmel und Erde erglänzt er wie ein Goldschmuck. - Die Götter erhalten Agni, den Schätzespender.
Grassmann
In Farben wechselnd säugen Nacht und Morgen den einen Spross, gemeinsam ihn ernährend; Er strahlet golden zwischen Erd’ und Himmel; als Schätzespender wahrten ihn die Götter.
Elizarenkova
Ночь и утренняя заря, сменяющие друг друга по цвету,
Вместе кормят одного дитятю.
Золотое украшение между небом и землей, он ярко сверкает.
Боги поддерживают Агни – дарителя богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदा अग्निः शुद्धोऽग्निर्वा
- कुत्सः आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यलोगो ! जिसकी सृष्टि में (वर्णम्) स्वरूप अर्थात् उत्पन्नमात्र को (आमेम्याने) बार-बार विनाश न करते हुए (समीची) सङ्ग को प्राप्त (नक्तोषासा) रात्रि-दिवस वा (द्यावाक्षामा) सूर्य्य और भूमिलोक (शिशुम्) बालक को (धापयेते) दुग्धपान करानेवाले माता-पिता के समान रस आदि का पान करवाते हैं, जिसकी उत्पन्न की बिजुली से युक्त (रुक्मः) आप ही प्रकाशस्वरूप प्राण (अन्तः) सबके बीच (वि, भाति) विशेष प्रकाश को प्राप्त होता है, जिस (द्रविणोदाम्) धनादि पदार्थ देनेहारे के समान (एकम्) अद्वितीयमात्र स्वरूप (अग्निम्) परमेश्वर को (देवाः) आप्त विद्वान् जन (धारयन्) धारणा करते वा कराते हैं, वही सबका पिता है ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे दूध पिलानेहारे बालक के समीप में स्थित दो स्त्रियाँ उस बालक को दूध पिलाती हैं, वैसे ही दिन और रात्रि तथा सूर्य और पृथिवी हैं, जिसके नियम से ऐसा होता है, वह सबका उत्पन्न करनेवाला कैसे न हो ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या यस्य सृष्टौ वर्णमामेम्याने समीची नक्तोषासा द्यावाक्षामा शिशुं धापयेते येनोत्पादितविद्युद्युक्तो रुक्मः प्राणः सर्वस्यान्तर्मध्ये विभाति यं द्रविणोदामेकमग्निं देवा धारयन्स एव सर्वस्य पिताऽस्तीति यूयं मन्यध्वम् ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नक्तोषासा) रात्रिन्दिवम् (वर्णम्) स्वरूपम् (आमेम्याने) पुनः पुनरहिंसन्त्यौ (धापयेते) दुग्धं पाययतः (शिशुम्) बालकम् (एकम्) (समीची) प्राप्तसङ्गती (द्यावाक्षामा) प्रकाशभूमी (रुक्मः) स्वप्रकाशस्वरूपः (अन्तः) सर्वस्य मध्ये (वि) विशेषे (भाति) (देवाः०) इति पूर्ववत् ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा धाप्यमानस्य बालकस्य पार्श्वे स्थिते द्वे स्त्रियौ दुग्धं पाययतस्तथैवाहोरात्रौ सूर्य्यपृथिवी च वर्त्तेते यस्य नियमेनैवं भवति स सर्वस्य जनकः कथं न स्यात् ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशा दूध पाजविणाऱ्या दोन स्त्रिया बालकाला दूध पाजवितात तसेच दिवस व रात्र आणि सूर्य व पृथ्वी आहेत. ज्याच्या नियमामुळे या गोष्टी घडतात तो सर्वांना उत्पन्न करणारा कसा नसेल? ॥ ५ ॥
06 रायो बुध्नः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
रायो᳓ बुध्नः᳓ संग᳓मनो व᳓सूनां
यज्ञ᳓स्य केतु᳓र् मन्मसा᳓धनो वेः᳓
अमृतत्वं᳓ र᳓क्षमाणास एनं
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
रा॒यो बु॒ध्नः सं॒गम॑नो॒ वसू॑नां य॒ज्ञस्य॑ के॒तुर्म॑न्म॒साध॑नो॒ वेः ।
अ॒मृ॒त॒त्वं रक्ष॑माणास एनं दे॒वा अ॒ग्निं धा॑रयन्द्रविणो॒दाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्रविणोदा अग्निर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
रायो᳓ बुध्नः᳓ संग᳓मनो व᳓सूनां
यज्ञ᳓स्य केतु᳓र् मन्मसा᳓धनो वेः᳓
अमृतत्वं᳓ र᳓क्षमाणास एनं
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
budhnáḥ ← budhná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{gender:M}
saṁgámanaḥ ← saṁgámana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásūnām ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
ketúḥ ← ketú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
manmasā́dhanaḥ ← manmasā́dhana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
véḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
amr̥tatvám ← amr̥tatvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rákṣamāṇāsaḥ ← √rakṣⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhārayan ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
draviṇodā́m ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
रा॒यः । बु॒ध्नः । स॒म्ऽगम॑नः । वसू॑नाम् । य॒ज्ञस्य॑ । के॒तुः । म॒न्म॒ऽसाध॑नः । वेरिति॒ वेः ।
अ॒मृ॒त॒ऽत्वम् । रक्ष॑माणासः । ए॒न॒म् । दे॒वाः । अ॒ग्निम् । धा॒र॒य॒न् । द्र॒वि॒णः॒ऽदाम् ॥
Hellwig Grammar
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- budhnaḥ ← budhna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bottom; bottom; base.”
- saṃgamano ← saṃgamanaḥ ← saṃgamana
- [noun], nominative, singular, masculine
- vasūnāṃ ← vasūnām ← vasu
- [noun], genitive, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- ketur ← ketuḥ ← ketu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- manmasādhano ← manma ← manman
- [noun], neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- manmasādhano ← sādhanaḥ ← sādhana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “effective; performing.”
- veḥ ← vi
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vi; bird; vi.”
- amṛtatvaṃ ← amṛta
- [noun]
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- amṛtatvaṃ ← tvam ← tva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- rakṣamāṇāsa ← rakṣamāṇāsaḥ ← rakṣ
- [verb noun], nominative, plural
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- enaṃ ← enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dhārayan ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- draviṇodām ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodām ← dām ← dā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “giving.”
सायण-भाष्यम्
योऽग्निः रायः धनस्य बुध्नः मूलभूतः । आहुतिद्वारा सर्वेषां धनानां कारणत्वात् । वसूनां निवासहेतूनां धनानां संगमनः संगमयिता स्तोतॄणां प्रापयिता यज्ञस्य दर्शपूर्णमासादेः केतुः केतयिता ज्ञापयिता वेः आत्मानमभिगच्छतः पुरुषस्य मन्मसाधनः मननीयस्याभिलषितस्य साधयिता अमृतत्वं स्वकीयामरणत्वं रक्षमाणासः पालयन्तः देवाः एनं धनस्य दातारम् अग्निं धारयन्ति ॥ रायः । ‘ ऊडिदम्’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । संगमनः । नन्द्यादिलक्षणो ल्युः । वेः । वी गत्यादिषु । अस्मात् औणादिकः इप्रत्ययः टिलोपश्च ॥
Wilson
English translation:
“The source of opulence, the bestower of riches, the director of the sacrifice, the accomplisher of the desires (of the man) who has recourse to him; him the gods, preserving their immortality, retain as the giver of (sacrificial) wealth.”
Jamison Brereton
The foundation of wealth, the assembler of goods, the beacon of the sacrifice, the bird bringing our thoughts to success.
Protecting their immortality, protecting him, the gods uphold Agni, the wealth-giver.
Griffith
Root of wealth, gathering-place of treasures, banner of sacrifice, who grants the suppliant’s wishes:
Preserving him as their own life immortal, the Gods possessed the wealth-bestowing Agni.
Oldenberg
(He is) the base of wealth, the assembler of all goods 1, the beacon of sacrifice, the fulfiller of thought, the bird 2. In order to guard their immortality the gods have held him, Agni, as the giver of wealth.
Geldner
Die Grundlage des Reichtums, der Sammler der Schätze, des Opfers Banner, die Erfüller der Gebete, der Vogel - Ihre Unsterblichkeit wahrend erhalten die Götter Agni, den Schätzespender.
Grassmann
Des Reichthums Boden und der Schätze Sammler, des Opfers Fahn’, des Sängers Wunscherfüller; Ihn schützend als Unsterblichkeits-Gewährer, als Schätzespender wahrten ihn die Götter.
Elizarenkova
Основа богатства, стечение благ,
Знамя жертвы, исполнитель молитв, птица…
Охраняя (свое) бессмертие,
Боги поддерживают этого Агни – дарителя богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदा अग्निः शुद्धोऽग्निर्वा
- कुत्सः आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह परमेश्वर कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (वेः) मनोहर (यज्ञस्य) अच्छे प्रकार समझाने योग्य विद्याबोध को (बुध्नः) समझाने और (केतुः) सब व्यवहारों को अनेक प्रकारों से चितानेवाला (मन्मसाधनः) वा विचारयुक्त कामों को सिद्ध कराने तथा (रायः) विद्या, चक्रवर्त्तिराज्य, धन और (वसूनाम्) तेंतीस देवताओं में अग्नि, पृथिवी आदि देवताओं का (सङ्गमनः) अच्छे प्रकार प्राप्त करानेवाला है वा (अमृतत्वम्) मोक्षमार्ग को (रक्षमाणासः) राखे हुए (देवाः) आप्त विद्वान् जन जिस (द्रविणोदाम्) धन आदि पदार्थ देनेवाले के समान सब जगत् को देनेहारे (अग्निम्) परमेश्वर को (धारयन्) धारण करते वा कराते हैं (एनम्) उसी को तुम लोग इष्टदेव मानो ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवनमुक्त अर्थात् देहाभिमान आदि को छोड़े हुए वा शरीरत्यागी मुक्त विद्वान् जन जिसका आश्रय करके आनन्द को प्राप्त होते हैं, वही ईश्वर सबके उपासना करने योग्य है ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो वेर्यज्ञस्य बुध्नः केतुर्मन्मसाधनो रायो वसूनां सङ्गमनो वाऽमृतत्वं रक्षमाणासो देवा यं द्रविणोदामग्निं धारयंस्तमेवैनमिष्टदेवं यूयं मन्यध्वम् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (रायः) विद्याचक्रवर्त्तिराज्यधनस्य (बुध्नः) यो बोधयति सर्वान्पदार्थान्वेदद्वारा सः (सङ्गमनः) यः सम्यग्गमयति सः (वसूनाम्) अग्निपृथिव्याद्यष्टानां त्रयस्त्रिंशद्देवान्तर्गतानाम् (यज्ञस्य) सङ्गमनीयस्य विद्याबोधस्य (केतुः) ज्ञापकः (मन्मसाधनः) यो मन्मानि विचारयुक्तानि कार्य्याणि साधयति सः (वेः) कमनीयस्य (अमृतत्वम्) प्राप्तमोक्षाणां भावम् (रक्षमाणासः) ये रक्षन्ति ते (एनम्) यथोक्तम् (देवाः, अग्निम्०) इति पूर्ववत् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवनमुक्ता विदेहमुक्ता वा विद्वांसो यमाश्रित्यानन्दन्ति स एव सर्वैरुपासनीयः ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवनमुक्त अर्थात देहाभिमान इत्यादी सोडलेले किंवा शरीरत्यागी मुक्त विद्वान ज्याचा आश्रय घेतात व आनंद प्राप्त करतात तोच ईश्वर सर्वांनी उपासना करण्यायोग्य आहे. ॥ ६ ॥
07 नू च - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नू᳓ च पुरा᳓ च स᳓दनं रयीणां᳓
जात᳓स्य च जा᳓यमानस्य च क्षा᳓म्
सत᳓श् च गोपा᳓म् भ᳓वतश् च भू᳓रेर्
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
नू च॑ पु॒रा च॒ सद॑नं रयी॒णां जा॒तस्य॑ च॒ जाय॑मानस्य च॒ क्षाम् ।
स॒तश्च॑ गो॒पां भव॑तश्च॒ भूरे॑र्दे॒वा अ॒ग्निं धा॑रयन्द्रविणो॒दाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्रविणोदा अग्निर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नू᳓ च पुरा᳓ च स᳓दनं रयीणां᳓
जात᳓स्य च जा᳓यमानस्य च क्षा᳓म्
सत᳓श् च गोपा᳓म् भ᳓वतश् च भू᳓रेर्
देवा᳓ अग्निं᳓ धारयन् द्रविणोदा᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
nú ← nú (invariable)
purā́ ← purā́ (invariable)
rayīṇā́m ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sádanam ← sádana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
jātásya ← √janⁱ- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
jā́yamānasya ← √janⁱ- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
kṣā́m ← kṣám- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
bhávataḥ ← √bhū- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
bhū́reḥ ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
gopā́m ← gopā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
satáḥ ← √as- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhārayan ← √dhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
draviṇodā́m ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नु । च॒ । पु॒रा । च॒ । सद॑नम् । र॒यी॒णाम् । जा॒तस्य॑ । च॒ । जाय॑मानस्य । च॒ । क्षाम् ।
स॒तः । च॒ । गो॒पाम् । भव॑तः । च॒ । भूरेः॑ । दे॒वाः । अ॒ग्निम् । धा॒र॒य॒न् । द्र॒वि॒णः॒ऽदाम् ॥
Hellwig Grammar
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- purā ← pura
- [noun], nominative, plural, neuter
- “town; pura [word]; stronghold.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sadanaṃ ← sadanam ← sadana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seat; weakness; inertness; dwelling; exhaustion; numbness; home; residence; seat; inanition; location.”
- rayīṇāṃ ← rayīṇām ← rayi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “wealth; property.”
- jātasya ← jan
- [verb noun], genitive, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- jāyamānasya ← jan
- [verb noun], genitive, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- kṣām ← kṣā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Earth; Earth.”
- sataś ← sataḥ ← as
- [verb noun], genitive, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- gopām ← gopā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “herder; defender.”
- bhavataś ← bhavataḥ ← bhū
- [verb noun], genitive, singular
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- bhūrer ← bhūreḥ ← bhūri
- [noun], genitive, singular, masculine
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dhārayan ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- draviṇodām ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodām ← dām ← dā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “giving.”
सायण-भाष्यम्
नू च इति निपातसमुदायः अद्य इत्यस्यार्थे । ‘नू चिदिति निपातः पुराणनवयोर्नु च’ ( निरु. ४.१७) इति यास्कः । नू च अद्य अस्मिन्काले पुरा च रयीणां सर्वेषां धनानां सदनम् आवासस्थानं जातस्य उत्पन्नस्य कार्यजातस्य जायमानस्य उत्पद्यमानस्य च क्षां निवासयितारं सतश्च सर्वत्र विद्यमानस्वभावस्य नित्यस्य चाकाशादेः भवतश्च सद्भावं प्राप्नुवतः भूरेः असंख्यातस्य अन्यस्य च भूतजातस्य गोपां गोपायितारं रक्षितारं द्रविणोदां धनप्रदं एवंगुणविशिष्टम् अग्निं देवाः धारयन् हविर्वोढृत्वेन धारयन्ति । नू च । ऋचि तुनुघ°’ इति दीर्घः। रयीणाम् । ‘ नामन्यतरस्याम्’ इति नाम उदात्तत्वम् । क्षाम् । ‘क्षि निवासगत्योः ‘। अस्मात् णिच् । वृद्ध्यायादेशौ। ण्यन्तात् क्विप् । णेरनिटि’ इति णिलोपः । ‘ वेरपृक्तलोपाद्वलि लोपो बलीयान्’ इति पूर्वं ‘ लोपो व्योर्वलि’ इति यलोपः । न च णिलोपस्य स्थानिवत्त्वं, न पदान्तद्विर्वचनवरेयलोप ’ इति प्रतिषेधात् । यद्वा । ‘ क्षै जै षै क्षये । अस्मात् क्विप् ।’ आदेचः० ’ इति आत्वम् । सतः । अस्तेः शतरि अदादित्वात् शपो लुकू । ‘ श्नसोरल्लोपः’ इति अकारलोपः । ‘ शतुरनुमः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“The gods retain Agni as the giver of (sacrificial) wealth, who now is, and heretofore has been, the abode of riches, the receptacle of all that has been, and all that will be, born, and the preserver of all (that) exists, (as well as of all) that are coming into existence.”
Jamison Brereton
Both now and before the seat of riches, the ground of what has been born and is being born,
the herdsman of what is and of much coming into being—Agni, the wealth-giver, do the gods uphold.
Jamison Brereton Notes
The full integration of the refrain into the syntactic structure of the verse is signalled by the shift from nominative reference to Agni to accusative, clear first in kṣā́m in b, since sádanam in a is neuter and could be in either case – the common use of a morphologically ambiguous form as pivot.
Griffith
Now and of old the home of wealth, the mansion of what is born and what was born aforetime,
Guard of what is and what will be hereafter,–the Gods possessed the wealth bestowing Agni.
Oldenberg
Him who is now and who was formerly the abode of wealth, the earth 1 (i. e. the dwelling-place or support) of what is born and of what will be born, the shepherd and guardian of what is and of much that comes into being. The gods have held Agni as the giver of wealth.
Geldner
Ihn, der jetzt und vormals der Sitz der Reichtümer ist, die Heimstätte des Geborenen und Zukünftigen, den Hüter des Seienden und des vielen Werdenden. - Die Götter erhalten Agni, den Schätzespender.
Grassmann
Den Sitz der Schätze jetzt und vormals, Agni, den Boden des gebornen und zukünft’gen, Der viel behütet, was da ist und sein wird, als Schätzespender wahrten ihn die Götter.
Elizarenkova
(Его, кто) и сейчас, и прежде – сиденье богатств,
Обиталище рожденного и рождающегося,
Защитник сущего и много будущего –
Боги поддерживают этого Агни – дарителя богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदा अग्निः शुद्धोऽग्निर्वा
- कुत्सः आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
08 द्रविणोदा द्रविणसस्तुरस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्रविणोदा᳓ द्र᳓विणसस् तुर᳓स्य+++(=त्वरमाणस्य [युद्धे])+++
द्रविणोदाः᳓ स᳓-नरस्य प्र᳓ यंसत् ।
द्रविणोदा᳓ वीर᳓वतीम् इ᳓षं नो
द्रविणोदा᳓ रासते दीर्घ᳓म् आ᳓युः ॥
मूलम् ...{Loading}...
द्र॒वि॒णो॒दा द्रवि॑णसस्तु॒रस्य॑ द्रविणो॒दाः सन॑रस्य॒ प्र यं॑सत् ।
द्र॒वि॒णो॒दा वी॒रव॑ती॒मिषं॑ नो द्रविणो॒दा रा॑सते दी॒र्घमायुः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्रविणोदा अग्निर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
द्रविणोदा᳓ द्र᳓विणसस् तुर᳓स्य
द्रविणोदाः᳓ स᳓नरस्य प्र᳓ यंसत्
द्रविणोदा᳓ वीर᳓वतीम् इ᳓षं नो
द्रविणोदा᳓ रासते दीर्घ᳓म् आ᳓युः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dráviṇasaḥ ← dráviṇas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
draviṇodā́ḥ ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
turásya ← turá- 1 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
draviṇodā́ḥ ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
sánarasya ← sánara- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yaṁsat ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
draviṇodā́ḥ ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vīrávatīm ← vīrávant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ā́yuḥ ← ā́yus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dīrghám ← dīrghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
draviṇodā́ḥ ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rāsate ← √rā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
द्र॒वि॒णः॒ऽदाः । द्रवि॑णसः । तु॒रस्य॑ । द्र॒वि॒णः॒ऽदाः । सन॑रस्य । प्र । यं॒स॒त् ।
द्र॒वि॒णः॒ऽदाः । वी॒रऽव॑तीम् । इष॑म् । नः॒ । द्र॒वि॒णः॒ऽदाः । रा॒स॒ते॒ । दी॒र्घम् । आयुः॑ ॥
Hellwig Grammar
- draviṇodā ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodā ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- draviṇasas ← draviṇasaḥ ← draviṇas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “property.”
- turasya ← tura
- [noun], genitive, singular, neuter
- “powerful; noble; noble.”
- draviṇodāḥ ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodāḥ ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- sanarasya ← sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- sanarasya ← narasya ← nara
- [noun], genitive, singular, neuter
- “man; man; Nara; person; people; Nara; Puruṣa; nara [word]; servant; hero.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yaṃsat ← yam
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- draviṇodā ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodā ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- vīravatīm ← vīravat
- [noun], accusative, singular, feminine
- “rich in men.”
- iṣaṃ ← iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- draviṇodā ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodā ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- rāsate ← rā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “give; impart.”
- dīrgham ← dīrgha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- āyuḥ ← āyus
- [noun], accusative, singular, neuter
- “life; longevity; āyus; life; āyus [word]; Āyus.”
सायण-भाष्यम्
द्रविणोदाः द्रविणस्य धनस्य बलस्य वा दाता अग्निः तुरस्य त्वरमाणस्य चलतो जङ्गमस्य द्रविणसः धनस्य बलस्य वा एकदेशं प्र यंसत् अस्मभ्यं प्रयच्छतु । तथा द्रविणोदाः सनरस्य सननीयस्य संभजनीयस्य स्थावररूपस्य धनस्यैकदेशं प्रयच्छतु । अपि च द्रविणोदाः वीरवतीं वीरैः पुत्रादिभिः युक्तम् इषम् अन्नं नः अस्मभ्यं प्रयच्छतु । तथा द्रविणोदाः दीर्घमायुः अस्मभ्यं रासते प्रयच्छतु ॥ तुरस्य । तुर त्वरणे ’ । इगुपधलक्षणः कः । सनरस्य । वन षण संभक्तौ ’ । ‘ कृदरादयश्च ’ ( उ. सू. ५. ७१९ ) इति अरन्प्रत्ययः । यंसत् । ‘ यम उपरमे’। लेटि अडागमः । ‘ सिब्बहुलं लेटि’ इति सिप् । रासते । रा दाने ’ । पूर्ववत् लेटि सिप् । व्यत्ययेन आत्मनेपदम् ॥
Wilson
English translation:
“May Draviṇodā grant us (a portion) of moveable wealth; may Draviṇodā grant us (a portion) of that which is stationary; may Draviṇodā give us food attended byprogeny; may Draviṇodā bestow upon us long life.”
Jamison Brereton
The wealth-giver (shall offer) of his surpassing wealth; the wealth-giver shall offer of (his wealth) along with superior men.
The wealth-giver (shall grant) us refreshment accompanied by heroes; the wealth-giver shall grant long lifetime.
Jamison Brereton Notes
With the refrain having finally been integrated into the verse in 7, it is abruptly dropped and its final and most salient word, draviṇodā́- explodes in vs. 8.
Though sánara- is a hapax, ‘having superior men’ seems a fairly safe bet, esp.
given semantically parallel vīrávant- in the next pāda. We might of course prefer
*sā́nara- given the init. laryngeal of the ‘man’ word, but in a nonce creation the phonological history of the 2nd member would no longer be available.
Griffith
May the Wealth-Giver grant us conquering riches; may the Wealth-Giver grant us wealth with heroes.
May the Wealth-Giver grant us food with offspring, and length of days may the Wealth-Giver send us.
Oldenberg
May (Agni,) the giver of wealth, present us with quick wealth. May the giver of wealth (present us with wealth) united with strong men 1. The giver of wealth (should grant us) food together with valiant heroes. The giver of wealth should grant us long life.
Geldner
Der Schätzespender möge uns etwas von dem überlegenen Schatze der Schätze-spender von dem aus Männern bestehenden geben. Der Schätzespender möge uns das Labsal vieler Söhne, der Schätzespender langes Leben schenken.
Grassmann
Der Schätzespender schenke viele Schätze, an Männern reiche uns der Schätzespender, Und heldenreiches Gut der Schätzespender, der Schätzespender geb’ uns langes Leben.
Elizarenkova
(Пусть) даритель богатства – превосходным богатством
Пусть даритель богатства (нас) наделит (богатством), состоящим из мужей!
(Пусть) даритель богатства – нам подкрепление из героев,
Пусть даритель богатства (нам) даст долгий срок жизни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदा अग्निः शुद्धोऽग्निर्वा
- कुत्सः आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह जगदीश्वर कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (द्रविणोदाः) धन आदि पदार्थों का देनेवाला (तुरस्य) शीघ्र सुख करनेवाले (द्रविणसः) द्रव्यसमूह के विज्ञान को (प्र, यंसत्) नियम में रक्खे वा जो (द्रविणोदाः) पदार्थों का विभाग जतानेवाला (सनरस्य) एक-दूसरे से जो अलग किया जाय उस पदार्थ वा व्यवहार के विज्ञान को नियम में रक्खे वा जो (द्रविणोदाः) शूरता आदि गुणों का देनेवाला (वीरवतीम्) जिससे प्रशंसित वीर होवें उस (इषम्) अन्नादि प्राप्ति की चाहना को नियम में रक्खे वा जो (द्रविणोदाः) आयुर्वेद अर्थात् वैद्यकशास्त्र का देनेवाला (नः) हम लोगों के लिये (दीर्घम्) बहुत समय तक (आयुः) जीवन (रासते) देवे उस ईश्वर की सब मनुष्य उपासना करें ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम जिस परमगुरु परमेश्वर ने वेद के द्वारा सर्व पदार्थों का विशेष ज्ञान कराया है, उसका आश्रय करके यथायोग्य व्यवहारों का अनुष्ठान कर धर्म, अर्थ, काम और मोक्ष की सिद्धि के लिये बहुत काल पर्य्यन्त जीवन की रक्षा करो ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो द्रविणोदास्तुरस्य द्रविणसः प्रयंसत्। यो द्रविणोदा सनरस्य प्रयंसत्। यो द्रविणोदा वीरवतीमिषं प्रयंसत् यो द्रविणोदा नोऽस्मभ्यं दीर्घमायू रासते तमीश्वरं सर्वे मनुष्या उपासीरन् ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्रविणोदाः) यो द्रविणांसि ददाति सः (द्रविणसः) द्रव्यसमूहस्य विज्ञानं प्रापणं वा (तुरस्य) शीघ्रं सुखकरस्य (द्रविणोदाः) विभागविज्ञापकः (सनरस्य) संभज्यमानस्य। अत्र सन्धातोर्बाहुलकादौणादिकोऽरन् प्रत्ययः। (प्र) (यंसत्) नियच्छेत् (द्रविणोदाः) शौर्य्यादिप्रदः (वीरवतीम्) प्रशस्ता वीरा विद्यन्तेऽस्याम् (इषम्) अन्नादिप्राप्तीष्टाम् (नः) अस्मभ्यम् (द्रविणोदाः) जीवनविद्याप्रदः (रासते) रातु ददातु। लेट्प्रयोगो व्यत्ययेनात्मनेपदम्। (दीर्घम्) बहुकालपर्य्यन्तम् (आयुः) विद्याधर्मोपयोजकं जीवनम् ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या यूयं येन परमगुरुणेश्वरेण वेदद्वारा सर्वपदार्थविज्ञानं कार्य्यते तमाश्रित्य यथायोग्यव्यवहाराननुष्ठाय धर्मार्थकाममोक्षसिद्धये चिरजीवित्वं संरक्षत ॥ ८ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! ज्या परमगुरू परमेश्वराने वेदाद्वारे सर्व पदार्थांचे विशेष ज्ञान करविलेले आहे, त्याचा आश्रय घेऊन यथायोग्य व्यवहाराचे अनुष्ठान करून धर्म, अर्थ, काम, मोक्षाच्या सिद्धीसाठी पुष्कळ काळापर्यंत जीवनाचे रक्षण करा. ॥ ८ ॥
09 एवा नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एवा᳓ नो अग्ने समि᳓धा वृधानो᳓
रेव᳓त् पवाक+ श्र᳓वसे वि᳓ भाहि
त᳓न् नो मित्रो᳓ व᳓रुणो मामहन्ताम्
अ᳓दितिः सि᳓न्धुः पृथिवी᳓ उत᳓ द्यउः᳓
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा नो॑ अग्ने स॒मिधा॑ वृधा॒नो रे॒वत्पा॑वक॒ श्रव॑से॒ वि भा॑हि ।
तन्नो॑ मि॒त्रो वरु॑णो मामहन्ता॒मदि॑तिः॒ सिन्धुः॑ पृथि॒वी उ॒त द्यौः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - द्रविणोदा अग्निर्वा
- ऋषिः - कुत्स आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा᳓ नो अग्ने समि᳓धा वृधानो᳓
रेव᳓त् पवाक+ श्र᳓वसे वि᳓ भाहि
त᳓न् नो मित्रो᳓ व᳓रुणो मामहन्ताम्
अ᳓दितिः सि᳓न्धुः पृथिवी᳓ उत᳓ द्यउः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
evá ← evá (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
samídhā ← samídh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vr̥dhānáḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
bhāhi ← √bhā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pāvaka ← pāvaká- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
revát ← revánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śrávase ← śrávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
māmahantām ← √maṁh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRF, voice:MED}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áditiḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥thivī́ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
síndhuḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
ए॒व । नः॒ । अ॒ग्ने॒ । स॒म्ऽइधा॑ । वृ॒धा॒नः । रे॒वत् । पा॒व॒क॒ । श्रव॑से । वि । भा॒हि॒ ।
तत् । नः॒ । मि॒त्रः । वरु॑णः । म॒म॒ह॒न्ता॒म् । अदि॑तिः । सिन्धुः॑ । पृ॒थि॒वी । उ॒त । द्यौः ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- evā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- samidhā ← samidh
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “firewood; kindling; fuel; fire.”
- vṛdhāno ← vṛdhānaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- revat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- pāvaka
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; Plumbago zeylanica; vahni.”
- śravase ← śravas
- [noun], dative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- bhāhi ← bhā
- [verb], singular, Present imperative
- “look; shine; show; look like; glitter; reflect.”
- tan ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- māmahantām ← mah
- [verb], plural, Perfect imperative
- “give; accord.”
- aditiḥ ← aditi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- sindhuḥ ← sindhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- pṛthivī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
व्याख्यातेयं पूर्वसूक्ते। अक्षरार्थस्तु। हे शोधक अग्ने एवमस्माभिर्दत्तेन समिदादिद्रव्येण वृधानः वर्धमानः सन् नः अस्माकं धनयुक्तायान्नाय विशेषेण प्रकाशस्व। अस्माकं तत् अन्नं मित्रादयः ममहन्तां पूजयन्तां रक्षन्त्वित्यर्थः । तथा सिन्धुः अब्देवता द्यावापृथिव्यौ च ममहन्ताम् ॥४॥
Wilson
English translation:
“Thus, Agni, who are the purifier gowing with the fuel (we have supplied), blaze for the sake of securing food to us, who are possessed of wealth and may Mitra, Varuṇa, Aditi–ocean, earth, and heaven, preserve it to us.”
Jamison Brereton
In just this way, o Agni, as you grow strong though the kindling wood, shine out richly for fame, o pure one.
– This let Mitra and Varuṇa grant to us, and Aditi, River, and Earth and Heaven.
Griffith
Fed with our fuel, purifying Agni, so blaze to us auspiciously for glory.
This prayer of ours may Varuna grant, and Mitra, and Aditi and Sindhu, Earth and Heaven.
Geldner
Nun strahle, am Brennholz erstarkend, o Agni, reiches Gut aus, uns zum Ruhme, du Lauterer! - Das sollen uns Mitra, Varuna gewähren, Aditi, Sindhu, Erde und Himmel!
Grassmann
O Agni, so durch unser Brennholz wachsend erstrahle reich, o Flammender, zum Ruhme; Das mög’ uns Mitra, Varuna gewähren und Aditi, das Meer, und Erd’ und Himmel.
Elizarenkova
Так, о Агни, усиленный дровами,
Богатство, о чистый, воссияет нам для славы!
Пусть нам щедро это даруют Митра, Варуна,
Адити, Синдху, Земля и Небо!
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदा अग्निः शुद्धोऽग्निर्वा
- कुत्सः आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पावक) आप पवित्र और संसार को पवित्र करने तथा (अग्ने) समस्त मङ्गल प्रकट करनेवाले परमेश्वर ! (समिधा) जिससे समस्त व्यवहार प्रकाशित होते हैं, उस वेदविद्या से (वृधानः) नित्यवृद्धियुक्त जो आप (नः) हमलोगों को (रेवत्) राज्य आदि प्रशंसित श्रीमान् के लिये वा (श्रवसे) समस्त विद्या की सुनावट और अन्नों की प्राप्ति के लिये (एव) ही (वि, भाहि) अनेक प्रकार से प्रकाशमान कराते हैं (तत्) उन आपके बनाये हुए (मित्रः) ब्रह्मचर्य्य के नियम से बल को प्राप्त हुआ प्राण (वरुणः) ऊपर को उठानेवाला उदान वायु (अदितिः) अन्तरिक्ष (सिन्धुः) समुद्र (पृथिवी) भूमि (उत) और (द्यौः) प्रकाशमान सूर्य्य आदि लोक (नः) हम लोगों के (मामहन्ताम्) सत्कार के हेतु हों ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिसकी विद्या के विना यथार्थ विज्ञान नहीं होता वा जिसने भूमि से लेके आकाशपर्यन्त सृष्टि बनाई है और हम लोग जिसकी उपासना करते हैं, तुमलोग भी उसी की उपासना करो ॥ ९ ॥इस सूक्त में अग्नि शब्द के गुणों के वर्णन से इसके अर्थ की पूर्व सूक्तार्थ के साथ सङ्गति है, यह जानना चाहिये ॥यह छानवाँ सूक्त और चौथा वर्ग पूरा हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे पावकाग्ने समिधा वृधानस्त्वं नोऽस्मान् रेवच्छ्रवस एव विभाहि तेन त्वया निर्मिता मित्रो वरुणोऽदितिः सिन्धुः पृथिव्युतापि द्यौर्नोऽस्मान् मामहन्ताम् ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) अवधारणे। निपातस्य चेति दीर्घः। (नः) अस्मान् (अग्ने) सर्वमङ्गलकारक परमेश्वर (समिधा) सम्यगिध्यते प्रदीप्यते यया स्ववेदविद्यया तया (वृधानः) नित्यं वर्द्धमानः (रेवत्) राज्यादिप्रशस्ताय श्रीमते (पावक) पवित्र पवित्रकारक वा (श्रवसे) सर्वविद्याश्रवणाय सर्वान्नप्राप्तये वा (वि) विविधार्थे (भाहि) प्रकाशय (तत्) तेन (नः) अस्मान् (मित्रः) ब्रह्मचर्य्येण प्राप्तबलः प्राणः (वरुणः) ऊर्ध्वगतिहेतुरुदानः (मामहन्ताम्) सत्कारहेतवो भवन्तु (अदितिः) अन्तरिक्षम् (सिन्धुः) समुद्रः (पृथिवी) भूमिः (उत) अपि (द्यौः) प्रकाशमानः सूर्य्यादिः ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या यस्य विद्यया विना यथार्थविज्ञानं न जायते येन भूमिमारभ्याकाशपर्य्यन्ता सृष्टिर्निर्मिता यं वयमुपास्महे तमेव यूयमुपासीरन् ॥ ९ ॥अस्मिन् सूक्तेऽग्निशब्दगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति बोद्यम् ॥इति षण्णवतितमं सूक्तं चतुर्थो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो! ज्याच्या विद्येशिवाय यथार्थ विज्ञान होत नाही, ज्याने भूमीपासून आकाशापर्यंत सृष्टी बनविलेली आहे व आम्ही ज्याची उपासना करतो त्याची तुम्हीही उपासना करा. ॥ ९ ॥