सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ प्रत्वक्षसः’ इति षडृचं तृतीयं सूक्तं गोतमस्यार्षं जागतं मारुतम् । तथा चानुक्रान्तं – ‘ प्रत्वक्षसः षड् जागतम्’ इति । अग्निष्टोमे आग्निमारुतशस्त्रे इदं सूक्तं मारुतनिविद्धानम् । ‘ अथ यथेतम् ’ इति खण्डे सूत्रितं – ‘ प्रत्वक्षसः प्रतवसो यज्ञा यज्ञा वो अग्नये ’ (आश्व. श्रौ. ५. २०) इति ॥
Jamison Brereton
87
Maruts
Gotama Rāhūgaṇa
6 verses: jagatī
The gleeful density of descriptive adjectives in verse 1 opens this hymn with a bang. It is only in the final pāda of this first verse that we encounter a verb—and its
subject is explicitly left unspecified (“whoever they are”). On the one hand, they need not be named, as the descriptions are enough to identify them as Maruts; on the other hand, it is frequently stated that individual Maruts can’t be told apart. The next two verses (2–3) are more dynamic, depicting the Maruts’ usual wild jour
ney, with its thunder, lightning, and rain.
The first half of verse 4 returns to the style of verse 1, with a torrent of adjectives, this time applied not to the plural Maruts, but to the singular “flock” (gaṇá). The second half of this verse opens with the 2nd sg. verb “you are.” Although most inter preters take this as an address to the Marut flock, with a shift of person—and this would be the default reading—we believe something more tricky is going on. The patronymic of our poet Gotama is Rāhūgaṇa, whose second element is this word “flock.” On the basis of this shared verbal designation, Gotama seems to be address ing himself and identifying himself with the Maruts, particularly as the “furtherer of this insight,” that is, as a producer of sacral poetry arising from inner insight. (He may call himself a requiter of debts because he pays with his verbal labor for the benefits given by both gods and patrons.) He clarifies this identification in the fol lowing verse (5). We are poets because of our kinship with our ancestral father, that is, the Marut flock (pāda a). As with them, our speech (“tongue”) is inspired by the vision (“eye”) produced by soma (pāda b), and we aspire to emulate the Maruts, who chanted to Indra to encourage him in the Vr̥tra battle and acquired a share in the sacrifice (pādas cd). (The relationship between Gotama Rāhūgaṇa, the Maruts, and verbal inspiration is explored even more elaborately in the following hymn, I.88.) The hymn ends (vs. 6) with a more conventional depiction of the Maruts.
Jamison Brereton Notes
Maruts
01 प्रत्वक्षसः प्रतवसो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓त्वक्षसः प्र᳓तवसो विरप्शि᳓नो
अ᳓नानता अ᳓विथुरा ऋजीषि᳓णः
जु᳓ष्टतमासो नृ᳓तमासो अञ्जि᳓भिर्
वि᳓ आनज्रे के᳓ चिद् उस्रा᳓ इव स्तृ᳓भिः
मूलम् ...{Loading}...
प्रत्व॑क्षसः॒ प्रत॑वसो विर॒प्शिनोऽना॑नता॒ अवि॑थुरा ऋजी॒षिणः॑ ।
जुष्ट॑तमासो॒ नृत॑मासो अ॒ञ्जिभि॒र्व्या॑नज्रे॒ के चि॑दु॒स्रा इ॑व॒ स्तृभिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
प्र᳓त्वक्षसः प्र᳓तवसो विरप्शि᳓नो
अ᳓नानता अ᳓विथुरा ऋजीषि᳓णः
जु᳓ष्टतमासो नृ᳓तमासो अञ्जि᳓भिर्
वि᳓ आनज्रे के᳓ चिद् उस्रा᳓ इव स्तृ᳓भिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
prátavasaḥ ← prátavas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
prátvakṣasaḥ ← prátvakṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
virapśínaḥ ← virapśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ánānatāḥ ← ánānata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ávithurāḥ ← ávithura- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
r̥jīṣíṇaḥ ← r̥jīṣín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
añjíbhiḥ ← añjí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
júṣṭatamāsaḥ ← júṣṭatama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
nŕ̥tamāsaḥ ← nŕ̥tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ānajre ← √añj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
cit ← cit (invariable)
iva ← iva (invariable)
ké ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
stŕ̥bhiḥ ← stár- ~ tár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
usrā́ḥ ← usrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
प्रऽत्व॑क्षसः । प्रऽत॑वसः । वि॒ऽर॒प्शिनः॑ । अना॑नताः । अवि॑थुराः । ऋ॒जी॒षिणः॑ ।
जुष्ट॑ऽतमासः । नृऽत॑मासः । अ॒ञ्जिऽभिः॑ । वि । आ॒न॒ज्रे॒ । के । चि॒त् । उ॒स्राःऽइ॑व । स्तृभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- pratvakṣasaḥ ← pratvakṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “strong; vigorous.”
- pratavaso ← pratavasaḥ ← pratavas
- [noun], nominative, plural, masculine
- virapśino ← virapśinaḥ ← virapśin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “exuberant; copious; ample.”
- ’nānatā ← an
- [adverb]
- “not.”
- ’nānatā ← ānatāḥ ← ānam ← √nam
- [verb noun], nominative, plural
- “bend; bow; crouch; bend.”
- avithurā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- avithurā ← vithurāḥ ← vithura
- [noun], nominative, plural, masculine
- “weak.”
- ṛjīṣiṇaḥ ← ṛjīṣin
- [noun], nominative, plural, masculine
- juṣṭatamāso ← juṣṭatamāsaḥ ← juṣṭatama
- [noun], nominative, plural, masculine
- nṛtamāso ← nṛtamāsaḥ ← nṛtama
- [noun], nominative, plural, masculine
- añjibhir ← añjibhiḥ ← añji
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “color; ointment; adornment.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ānajre ← añj
- [verb], plural, Perfect indicative
- “smear; anoint; mix; color.”
- kecid ← kaścit
- [noun], nominative, plural, masculine
- “any(a); some(a); some(a); some(a); some(a).”
- usrā ← usrāḥ ← usra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “beam; Asvins.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- stṛbhiḥ ← star
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “star.”
सायण-भाष्यम्
प्रत्वक्षसः शत्रूणां प्रकर्षेण तनूकर्तारः शत्रुघातिन इत्यर्थः । यतः प्रतवसः प्रकृष्टबलोपेताः अत एव विरप्शिनः विविधेन जयघोषेणोपेताः । यद्वा । महन्नामैतत् । महान्तो हि विविधैः शब्दैः प्रशस्यन्ते । अत एव अनानताः आनतिरहिताः सर्वोत्कृष्टा इत्यर्थः । अविथुराः अवियुक्ताः । सप्तगणरूपेण संघीभूता इत्यर्थः । ऋजीषिणः । तृतीयसवने ऋजीषस्याभिषवात् तत्र च मरुतः स्तूयन्ते इति तेषामृजीषित्वम् । यद्वा । ऋजीषिणः प्रार्जयितारो रसानाम् । जुष्टतमासः अतिशयेन यष्टृभिः सेविताः नृतमासः अतिशयेन मेघादेर्नेतारः एवंभूता मरुतः स्तृभिः स्वशरीरस्याच्छादकैः अञ्जिभिः रूपाभिव्यञ्जकैराभरणैः व्यानज्रे नभसि व्यक्ता दृश्यन्ते । तत्र दृष्टान्तः । के चित् उस्राइव। ये केचन सूर्यरश्मयो यथा नभसि दीप्यन्ते तद्वत् ॥ प्रत्वक्षसः । प्रकर्षेण त्वक्षन्ते तनूकुर्वन्तीति प्रत्वक्षसः । ‘ तक्षु त्वक्षू तनूकरणे । गतिकारकयोरपि पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वं च ’ इति असुन् पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वं च । प्रतवसः । तवः इति बलनाम । प्रकृष्टं तवो येषाम् । बहुव्रीहौ पूर्वेपदप्रकृतिस्वरत्वम् । विरप्शिनः । ‘ रप लप व्यक्तायां वाचि’ । विरपणं विरप्शः । औणादिकः शक्प्रत्ययः । तद्वन्तो विरप्शिनः । अनानताः । आनता अवनताः प्रह्वीभूताः । न आनता अनानताः । अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अविथुराः । ‘ व्यथ भयचलनयोः । ‘ व्यथेः संप्रसारणं धः किञ्च । ( उ. सू . १, ३९ ) इति उरच्प्रत्ययः । अत्र तु बहुलवचनात् धत्वं न क्रियते । पूर्ववत् समासस्वरौ । जुष्टतमासः । ‘ नित्यं मन्त्रे ’ इति जुष्टशब्दः आद्युदात्तः। तत आतिशायनिकस्य तमपः पित्त्वादनुदात्तत्वे स एव स्वरः शिष्यते । आनज्रे ।’ अञ्जू व्यक्तिम्रक्षणकान्तिगतिषु ’ । कर्मणि ‘ छन्दसि लुङ्लङ्लिटः’ इति वर्तमाने लिट्। ‘ अत आदेः’ इति अभ्यासस्य आत्वम् । तस्मान्नुड् द्विहलः । ( पा. सू. ७, ४, ७१ ) इति नुट् । व्यत्ययेन उपधालोपः। ‘ इरयो रे ’ । स्तृभिः । ‘ स्तृञ् आच्छादने ’ । क्विप् । आगमानुशासनस्यानित्यत्वात् तुगभावः ॥
Wilson
English translation:
“Annihilators (of adversaries) endowed with great strength, loud-shouting, unbending inseparable partakers of the evening oblation, constantly worshipped, and leaders (of the clouds), (the Maruts), by their person nal decorations,a re conspicuous (in the sky) like certain rays of the sun.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Inseparable = alway sassociated in troops (hene, marutgaṇa);
Ṛjīṣiṇaḥ = partakers of the evening oblation;
Ṛjīṣa = lit. a frying-pan; here, a synonym of Soma. Maruts are named ṛjīṣinaḥ because they are entitled, at the third daily ceremonial, or evening worship, to a share of the efusion of the ṛjīṣa: ṛjīṣasya abhiṣavat; the term is explained as: ‘prārjayitāraḥ rasānām, the acquirers or receivers of the juices; from ṛj, to acquire. person nal decorations: stṛbhiḥ = covering, or clothing; from stṛ, to cover, an epithet of añjibhiḥ, ornaments; svaṣarīrasyācchādakair ābharaṇaiḥ, with ornaments covering their own person ns
Jamison Brereton
Projecting power and strength, copious, unbowable, unfaltering,
possessing the silvery drink,
most delightful, most manly, with their unguents they have anointed themselves—whoever they are—like the ruddy (dawns) with stars.
Jamison Brereton Notes
Geldner tr. usrā́(ḥ) as “Sternbilder (?)” because he considers the interpretation with dawns as “kein naturwahres Bild.” But at early dawn stars are still visible.
Griffith
LOUD Singers, never humbled, active, full of strength, immovable, impetuous, manliest, best-beloved,
They have displayed themselves with glittering ornaments, a few in number only, like the heavens with stars.
Geldner
Von besonderer Kraft und Stärke, überreich, unbeugsam, ungeschwächt, Trestersoma trinkend, sehr beliebt und mannhaft haben sich gewisse Männer mit Zierraten herausgeputzt wie die Sternenbilder mit den Sternen.
Grassmann
Die mächtigen, die kräftigen, die strotzenden, die ungebeugt und ohne Wanken vorwärts gehn, Die höchst willkommnen männlichsten, sie schmückten sich, wie Morgenhimmel oft noch mit der Sterne Schmuck.
Elizarenkova
Очень бодрые, страшно сильные, брызжущие (энергией),
Несгибаемые, непоколебимые, пьющие сому из выжимок,
Самые любимые, самые мужественные, сверкающие украшениями
Украсились некие (мужи), словно зори – звездами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणपुत्रः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सतासीवें सूक्त का आरम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में पूर्वोक्त सभाध्यक्ष कैसे होते हैं, यह उपदेश किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभाध्यक्ष आदि सज्जनो ! आप लोगों को (के) (चित्) उन लोगों की प्रतिदिन रक्षा करनी चाहिये जो कि अपनी सेनाओं में (स्तृभिः) शत्रुओं को लञ्जित करने के गुणों से (अञ्जिभिः) प्रकट रक्षा और उत्तम ज्ञान आदि व्यवहारों के साथ वर्त्ताव रखते और (उस्रा इव) जैसे सूर्य की किरण जल को छिन्न-भिन्न करती हैं, वैसे (प्रत्वक्षसः) शत्रुओं को अच्छे प्रकार छिन्न-भिन्न करते हैं तथा (प्रतवसः) प्रबल जिनके सेनाजन (विरप्शिनः) समस्त पदार्थों के विज्ञान से महानुभाव (अनानताः) कभी शत्रुओं के सामने न दीन हुए और (अविथुराः) न कँपे हो (ऋजीषिणः) समस्त विद्याओं को जाने और उत्कर्षयुक्त सेना के अङ्गों को इकट्ठे करें (जुष्टतमासः) राजा लोगों ने जिनकी बार-बार चाहना करी हो (नृतमासः) सब कामों को यथायोग्य व्यवहार में अत्यन्त वर्त्तानेवाले हों (व्यानज्रे) शत्रुओं के बलों को अलग करें, उनका सत्कार किया करो ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे सूर्य की किरणें तीव्र प्रतापवाली हैं, वैसे प्रबल प्रतापवाले मनुष्य जिनके समीप हैं, क्योंकर उनकी हार हो। इससे सभाध्यक्ष आदिकों को उक्त लक्षणवाले पुरुष अच्छी शिक्षा, सत्कार और उत्साह देकर रखने चाहिये, विना ऐसे किये कोई राज्य नहीं कर सकते हैं ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सभाध्यक्षादयो ! भवत्सेनासु ये केचित्स्तृभिरञ्जिभिः सह वर्त्तमाना उस्रा इव प्रत्वक्षसः प्रतवसो विरप्शिनोऽनानता अविथुरा ऋजीषिणो जुष्टतमासो नृतमासश्च शत्रुबलानि व्यानज्रे व्यजन्तु प्रक्षिपन्तु ते भवद्भिर्नित्यं पालनीयाः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते सभाध्यक्षादयः कीदृशा इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रत्वक्षसः) प्रकृष्टतया शत्रूणां छेत्तारः (प्रतवसः) प्रकृष्टानि तवांसि बलानि सैन्यानि येषान्ते (विरप्शिनः) सर्वसामग्र्या महान्तः (अनानताः) शत्रूणामभिमुखे खल्वनम्राः (अविथुराः) कम्पभयरहिताः। अत्र बाहुलकादौणादिकः कुरच् प्रत्ययः। (ऋजीषिणः) सर्वविद्यायुक्तः उत्कृष्टसेनाङ्गोपार्जकाः (जुष्टतमासः) राजधर्मिभिरतिशयेन सेविताः (नृतमासः) अतिशयेन नायकाः (अञ्जिभिः) व्यक्तै रक्षणविज्ञानादिभिः (वि) (आनज्रे) अजन्तु शत्रून् क्षिपन्तु। व्यत्ययेनात्मनेपदम्। (के) (चित्) अपि (उस्राइव) यथा किरणास्तथा (स्तृभिः) शत्रुबलाच्छादकैर्गुणैः। स्तृञ् आच्छादन इत्यस्मात् क्विप् वा च्छन्दसि सर्वे विधयो भवन्तीति तुगभावः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा किरणास्तथा प्रतापवन्तो मनुष्या येषां समीपे सन्ति, कुतस्तेषां पराजयः। अतः सभाध्यक्षादिभिरेतल्लक्षणाः पुरुषाः सुपरीक्ष्य सुशिक्ष्य सत्कृत्योत्साह्य रक्षणीयाः। नैवं विना केचिद्राज्यं कर्त्तुं शक्नुवन्तीति ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात राजा व प्रजा यांचे कर्तव्य सांगितलेले आहे. यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जशी सूर्याची किरणे तीव्र सामर्थ्ययुक्त असतात तसे ज्यांच्याजवळ प्रबल शक्तिमान पुरुष असतात त्यांचा पराजय कसा होईल? त्यासाठी सभाध्यक्ष इत्यादींनी वरील लक्षणयुक्त पुरुषांना चांगले शिक्षण द्यावे. त्यांचा सत्कार करून उत्साहित करावे. असे केल्याशिवाय कोणीही राज्य करू शकत नाही. ॥ १ ॥
02 उपह्वरेषु यदचिध्वम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उपह्वरे᳓षु य᳓द् अ᳓चिधुवं ययिं᳓
व᳓य इव मरुतः के᳓न चित् पथा᳓
श्चो᳓तन्ति को᳓शा उ᳓प वो र᳓थेषु आ᳓
घृत᳓म् उक्षता म᳓धुवर्णम् अ᳓र्चते
मूलम् ...{Loading}...
उ॒प॒ह्व॒रेषु॒ यदचि॑ध्वं य॒यिं वय॑ इव मरुतः॒ केन॑ चित्प॒था ।
श्चोत॑न्ति॒ कोशा॒ उप॑ वो॒ रथे॒ष्वा घृ॒तमु॑क्षता॒ मधु॑वर्ण॒मर्च॑ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
उपह्वरे᳓षु य᳓द् अ᳓चिधुवं ययिं᳓
व᳓य इव मरुतः के᳓न चित् पथा᳓
श्चो᳓तन्ति को᳓शा उ᳓प वो र᳓थेषु आ᳓
घृत᳓म् उक्षता म᳓धुवर्णम् अ᳓र्चते
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ácidhvam ← √ci- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
upahvaréṣu ← upahvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yayím ← yayí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
iva ← iva (invariable)
kéna ← ká- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
pathā́ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
váyaḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
kóśāḥ ← kóśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rátheṣu ← rátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
ścótanti ← √ścut- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
árcate ← √r̥c- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mádhuvarṇam ← mádhuvarṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ukṣata ← √ukṣ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
उ॒प॒ऽह्व॒रेषु॑ । यत् । अचि॑ध्वम् । य॒यिम् । वयः॑ऽइव । म॒रु॒तः॒ । केन॑ । चि॒त् । प॒था ।
श्चोत॑न्ति । कोशाः॑ । उप॑ । वः॒ । रथे॑षु । आ । घृ॒तम् । उ॒क्ष॒त॒ । मधु॑ऽवर्ण॑म् । अर्च॑ते ॥
Hellwig Grammar
- upahvareṣu ← upahvara
- [noun], locative, plural, neuter
- “proximity.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- acidhvaṃ ← acidhvam ← ci
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “observe; detect; notice; heed; mind.”
- yayiṃ ← yayim ← yayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- vaya ← vayaḥ ← vi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vi; bird; vi.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- kenacit ← kenacid ← kaścit
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “any(a); some(a); some(a); some(a); some(a).”
- pathā ← pathin
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- ścotanti ← ścut
- [verb], plural, Present indikative
- kośā ← kośāḥ ← kośa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “treasury; sheath; Kośa; scrotum; bud; vessel; kośa [word]; treasure; calyx; container; bucket; box.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- ratheṣv ← ratheṣu ← ratha
- [noun], locative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ghṛtam ← ghṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- ukṣatā ← ukṣ
- [verb], plural, Present imperative
- “sprinkle; wet.”
- madhuvarṇam ← madhu
- [noun], neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- madhuvarṇam ← varṇam ← varṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “color; caste; complexion; vowel; varṇa [word]; vowel; syllable; appearance; Karat; people; beauty; varṇa; gold; color; complexion.”
- arcate ← arc
- [verb noun], dative, singular
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः उपह्वरेषु उपह्वर्तव्येषु गन्तव्येष्वस्माकं संनिकृष्टेषु नभसः प्रदेशेषु यत् यदा ययिं गतिमन्तं मेघम् अचिध्वं वर्षणसामर्थ्येनोपचितं कुरुथ । किं कुर्वन्तः । वयइव पक्षिण इव केन चित् पथा केनचिदाकाशमार्गेण शीघ्रं गच्छन्तः । नभसि शीघ्रं वर्षणार्थं प्रवर्तमानैर्मरुद्भिर्मेघा उपचीयन्ते इत्यर्थः । तदानीं कोशाः । मेघनामैतत् । वः युष्माकं रथेषु आसक्ता मेघाः श्चोतन्ति जलं मुञ्चन्ति । यस्मादेवं तस्मात् हे मस्तो यूयम् अर्चते युष्मान् हविर्भिः पूजयते मह्यं यजमानाय मधुवर्णं मधुसदृशरूपं स्वच्छं घृतं वृष्ट्युदकम् आ समन्तात् उक्षत सिञ्चत । अस्मदभिलषितां वृष्टिं कुरुतेत्यर्थः ॥ उपहृरेषु । ‘ ह्वृ कौटिल्ये ‘। उपह्वरन्ति कौटिल्येन तिर्यग्गच्छन्त्येष्विति उपह्वरा नभःप्रदेशाः। ‘पुंसि संज्ञायां घः प्रायेण ’ इति अधिकरणे घः। अचिध्वम् । चिनोतेः वर्तमाने लङ् । ‘बहुलं छन्दसि’ इति विकरणस्य लुक् । ययिम् । ’ या प्रापणे ‘। ‘ आदृगमहनजनः । इति किप्रत्ययः । पथा । आङि ‘ भस्य टेर्लोपः’ इति दिलोपः। उदात्तनिवृत्तिस्वरेण विभक्तेरुदात्तत्वम् । श्चोतन्ति । श्च्युतिर् क्षरणे ’ । छान्दसो यलोपः । उक्षत । उक्ष सेचने ‘। लोटि तशब्दस्य ङित्त्वे सति ऋचि तुनुघ’ ’ इत्यादिना सांहितिको दीर्घः ॥
Wilson
English translation:
“When, Maruts, flying like birds along a certain path (of the sky), you collect the moving passing (clouds) in the nearest portions (of the firmament), then, coming into collision with your cars, they pour forth (the waters); therefore, do you shower upon your worshipper the honey-coloured rain.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Madhuvarṇam = having the colour of honey, i.e. being equally pure (svaccha)
Jamison Brereton
When you have set your mind on journeying on the byways like birds, o Maruts, along who knows what path,
the casks on your chariots drip. Sprinkle ghee the color of honey for the one who chants.
Jamison Brereton Notes
On upahvará- see disc. ad I.62.6.
Griffith
When, Maruts, on the steeps ye pile the moving cloud, ye are like birds on whatsoever path it be.
Clouds everywhere shed forth the rain upon your cars. Drop fatness, honey-hued, for him who sings your praise.
Geldner
Wenn ihr Marut in euren Verstecken die Fahrt beschlossen habt auf jedwedem Wege wie die Vögel, so triefen die Eimer auf euren Wagen. Träufet honigfarbenes Schmalz für den Sänger!
Grassmann
Wenn ihr die Wetterwolke häuft am Niederhang, die, Maruts, ihr auf jedem Pfad wie Vögel fliegt, Dann träufeln Eimer, die auf euren Wagen stehn, dann giesst dem Sänger honigfarbne Butter zu.
Elizarenkova
Когда в извилинах (горы) вы решили (отправиться) в поход
Словно птицы на каком-нибудь пути, о Маруты, –
То протекают по каплям бочки на ваших колесницах.
Кропите жиром медового цвета для вашего певца!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणपुत्रः
- विराड्जगती
- निषादः
03 प्रैषामज्मेषु विथुरेव - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रइ᳓षाम् अ᳓ज्मेषु विथुरे᳓व रेजते
भू᳓मिर् या᳓मेषु य᳓द् ध युञ्ज᳓ते शुभे᳓
ते᳓ क्रीळ᳓यो धु᳓नयो भ्रा᳓जदृष्टयः
स्वय᳓म् महित्व᳓म् पनयन्त धू᳓तयः
मूलम् ...{Loading}...
प्रैषा॒मज्मे॑षु विथु॒रेव॑ रेजते॒ भूमि॒र्यामे॑षु॒ यद्ध॑ यु॒ञ्जते॑ शु॒भे ।
ते क्री॒ळयो॒ धुन॑यो॒ भ्राज॑दृष्टयः स्व॒यं म॑हि॒त्वं प॑नयन्त॒ धूत॑यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
प्रइ᳓षाम् अ᳓ज्मेषु विथुरे᳓व रेजते
भू᳓मिर् या᳓मेषु य᳓द् ध युञ्ज᳓ते शुभे᳓
ते᳓ क्रीळ᳓यो धु᳓नयो भ्रा᳓जदृष्टयः
स्वय᳓म् महित्व᳓म् पनयन्त धू᳓तयः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ájmeṣu ← ájma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
prá ← prá (invariable)
rejate ← √rej- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vithurā́ ← vithurá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
bhū́miḥ ← bhū́mi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ha ← ha (invariable)
śubhé ← śúbh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
yā́meṣu ← yā́ma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yuñjáte ← √yuj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
bhrā́jadr̥ṣṭayaḥ ← bhrā́jadr̥ṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhúnayaḥ ← dhúni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
krīḷáyaḥ ← krīḷí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhū́tayaḥ ← dhū́ti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mahitvám ← mahitvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
panayanta ← √panⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
svayám ← svayám (invariable)
पद-पाठः
प्र । ए॒षा॒म् । अज्मे॑षु । वि॒थु॒राऽइ॑व । रे॒ज॒ते॒ । भूमिः॑ । यामे॑षु । यत् । ह॒ । यु॒ञ्जते॑ । शु॒भे ।
ते । क्री॒ळयः॒ । धुन॑यः । भ्राज॑त्ऽऋष्टयः । स्व॒यम् । म॒हि॒ऽत्वम् । प॒न॒य॒न्त॒ । धूत॑यः ॥
Hellwig Grammar
- praiṣām ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- praiṣām ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ajmeṣu ← ajma
- [noun], locative, plural, masculine
- “march.”
- vithureva ← vithurā ← vithura
- [noun], nominative, singular, feminine
- “weak.”
- vithureva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- rejate ← rej
- [verb], singular, Present indikative
- “tremor; flicker.”
- bhūmir ← bhūmiḥ ← bhūmi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “floor; earth; Earth; real property; region; pṛthivī; location; Earth; place; bhūja; floor; pit; bhūmi [word]; one; hole; shop; distance; country; space; land; territory; topographic point.”
- yāmeṣu ← yāma
- [noun], locative, plural, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- yaddha ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yaddha ← ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- yuñjate ← yuj
- [verb], plural, Present indikative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- śubhe ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- krīḍayo ← krīḍayaḥ ← krīḍi
- [noun], nominative, plural, masculine
- dhunayo ← dhunayaḥ ← dhuni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “deafening; boisterous; noisy.”
- bhrājadṛṣṭayaḥ ← bhrājat ← bhrāj
- [verb noun]
- “shine; glitter; look.”
- bhrājadṛṣṭayaḥ ← ṛṣṭayaḥ ← ṛṣṭi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “spear.”
- svayam
- [adverb]
- “personally; spontaneously; svayam [word]; voluntarily.”
- mahitvam ← mahitva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “greatness.”
- panayanta ← panay ← √pan
- [verb], plural, Present injunctive
- dhūtayaḥ ← dhūti
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut.”
सायण-भाष्यम्
यद्ध यदा खलु एते मरुतः शुभे शोभनाय वृष्ट्युदकाय युञ्जते मेघान् सज्जीकुर्वन्ति तदानीम् अज्मेषु मेघानामुत्क्षेपकेषु एषां मरुतां संबन्धिषु यामेषु मेघानां नियमनेषु सत्सु भूमिः पृथिवी प्र रेजते प्रकर्षेण कम्पते । यद्वा । यदा खलु मरुतः स्वकीयान् रथान् युञ्जते अश्वैर्योजयन्ति तदानीमेषां रथानां संबन्धिषु पर्वतादेरुत्क्षेपकेषु यामेषु गमनेषु भूमिर्भीत्या कम्पते । तत्र दृष्टान्तः। विथुरेव । यथा भर्त्रा वियुक्ता जाया राजोपद्रवादिषु सत्सु निरालम्बा सती कम्पते तद्वत् । ते तादृशाः क्रीळयः विहारशीलाः धुनयः चलनस्वभावाः भ्राजदृष्टयः दीप्यमानायुधाः एवंभूता मरुतः धूतयः पर्वतादीन् धुन्वन्तः सन्तः महित्वं स्वकीयं महिमानं स्वयमेव पनयन्त व्यवहरन्ति प्रकटयन्तीत्यर्थः ॥ अज्मेषु ।“ अज गतिक्षेपणयोः’। अर्तिस्तुसु° ’ इत्यादिना विधीयमानो मन् बहुलवचनादस्मादपि द्रष्टव्यः । ‘ वलादावार्धधातुके विकल्प इष्यते ’ ( का. २. ४, ५६. २) इति वचनात् ‘ अजेर्व्यघञपोः’ इति वीभावाभावः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । रेजते । रेजृ कम्पने ‘। भ्यसते रजत इति भयवेपनयोः ’ (निरु. ३. २१) इति यास्कः । यामेषु । ‘यम उपरमे’ । भावे घञ् । ‘कर्षात्वतः इत्यन्तोदात्तत्वे प्राप्ते वृषादिषु पाठादाद्युदात्तत्वम् । यद्वा । ‘ या प्रापणे ’ इत्यस्मात् ‘अर्तिस्तुसु° इत्यादिना मन्प्रत्ययः । शुभे । ‘शुभ दीप्तौ । संपदादिलक्षणः कर्मणि क्विप् । ‘सावेकाचः । इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । पनयन्त । “ पन व्यवहारे’ । गुपूधूपविच्छि°’ (पा. सू. ३. १. २८) इति आयः । अस्मात् छान्दसो लङ् । व्यत्ययेन ह्रस्वत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“When they assemble (the clouds) for the good work, earth trembles at their impetuous movements, like a wife (whose husband is away); sportive, capricious, armed with bright weapons, and agitating (the solid rocks) they manifest their inherent might.”
Jamison Brereton
At their drives, at their journeys the earth trembles like one with faltering step, when they hitch up, for beauty.
Playful, boisterous, with glinting spears, the shakers admire their own greatness.
Griffith
Earth at their racings trembles as if weak and worn, when on their ways they yoke their cars for victory.
They, sportive, loudly roaring, armed with glittering spears, shakers of all, themselves admire their mightiness.
Geldner
Unter ihren Anläufen zittert die Erde wie eine schwache Frau, bei ihren Ausfahrten, wenn sie zur Prunkfahrt anspannen. Die Tändelnden, Lärmenden mit funkelnden Speeren posaunen selbst ihre Grüße aus, die Schüttler.
Grassmann
Die Erde bebt bei ihrem Zug wie zitternd Laub, wenn sie zur Pracht auf ihren Fahrten rüsten sich; Sie, springend, brausend, funkelnd mit der Speere Schein, verkünden selbst, die Stürmer, ihre Herrlichkeit.
Elizarenkova
При их походах, при выездах сотрясается земля,
Словно трепещущая (жена), когда они запрягают для блеска.
Эти шумные баловни со сверкающими копьями
Сами трубят о своем величии, сотрясатели.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणपुत्रः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे क्या करें, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जो (क्रीळयः) अपने सत्य चालचलन को वर्त्तते हुए (धुनयः) शत्रुओं को कंपावें (भ्राजदृष्टयः) ऐसे तीव्र शस्त्रोंवाले (धूतयः) जो कि युद्ध की क्रियाओं में विचरके वे वीर (शुभे) श्रेष्ठ विजय के लिये (अज्मेषु) संग्रामों में (प्र+युञ्जते) प्रयुक्त अर्थात् प्रेरणा को प्राप्त होते हैं (ते) वे (महित्वम्) बड़प्पन जैसे हो वैसे (स्वयम्) आप (ह) ही (पनयन्त) व्यवहारों को करते हैं (एषाम्) इनके (यामेषु) उन मार्गों में कि जिनमें मनुष्य आदि प्राणी जाते हैं, चलते हुए रथों से (भूमिः) धरती (विथुरा+इव+रेजते) ऐसे कम्पती है कि मानो शीतज्वर से पीड़ित लड़की कंपे ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे शीघ्र चलनेवाले पवन वृक्ष, तृण, ओषधि और धूलि को कंपाते हैं, वैसे वीरों की सेना के रथों के पहियों के प्रहार से धरती और उनके शस्त्रों की चोटों से डरनेहारे मनुष्य कंपा करते हैं और जैसे व्यापारवाले मनुष्य व्यवहार से धन को पाकर बड़े धनाढ्य होते हैं, वैसे ही सभा आदि कामों के अधीश शत्रुओं को जीतने से अपना बड़प्पन और प्रतिष्ठा विख्यात करते हैं ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यद्ये क्रीडयो धुनयो भ्राजदृष्टयो धूतयो वीराः शुभेऽज्मेषु प्रयुञ्जते ते महित्वं यथा स्यात्तथा स्वयं ह पनयन्त। एषां यामेषु गच्छद्भिर्यानादिर्भिूमिर्विथुरेव रेजते ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते किं कुर्युरित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (एषाम्) सभाध्यक्षादीनां रथाऽश्वहस्तिभृत्यादिशब्दैः (अज्मेषु) सङ्ग्रामेषु। अज्म इति सङ्ग्रामनाम। (निघं०२.१७) (विथुरेव) शीतज्वरव्यथितोद्विग्ना कन्येव (रेजते) कम्पते (भूमिः) (यामेषु) यान्ति येषु मार्गेषु तेषु (यत्) ये (ह) खलु (युञ्जते) (शुभे) शुभ्यते यस्तस्मै शुभाय विजयाय। अत्र कर्मणि क्विप्। (ते) (क्रीळयः) क्रीडन्तः (धुनयः) शत्रून् कम्पयन्तः (भ्राजदृष्टयः) प्रदीप्तायुधाः (स्वयम्) (महित्वम्) महिमानम् यथा स्यात्तथा (पनयन्त) पनं व्यवहारं कुर्वन्ति। अत्र बहुलं छन्दस्यमाङ्योगेऽपीत्यडभावः। अत्र तत्करोति तदाचष्ट इति णिच्। (धूतयः) धूयन्ते युद्धक्रियासु ये ते ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा शीघ्रं गच्छन्तो वायवो वृक्षतृणौषधिभूमिकणान् कम्पयन्ति, तथैव वीराणां सेनारथचक्रप्रहारैः पृथिवी शस्त्रप्रहारैर्भीरवश्च कम्पन्ते। यथा च व्यापारवन्तो व्यवहारेण धनं प्राप्य महान्तो धनाढ्या भवन्ति, तथैव सभाद्यध्यक्षादयः शत्रुर्विजेयन स्वमहत्त्वं प्रख्यापयन्ति ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे वेगवान वायू, वृक्ष, तृण, औषधी व धूळ यांना कंपित करतात. तसे वीरांच्या सेनेतील रथचक्राच्या प्रहाराने धरती कंपित होते व त्यांच्या शस्त्रांच्या प्रहाराने भयभीत माणसे कंपित होतात. जशी व्यापारी माणसे व्यवहाराद्वारे धन प्राप्त करून खूप श्रीमंत होतात तसेच सभाध्यक्ष शत्रूंना जिंकून स्वतःचे महत्त्व सिद्ध करतात. ॥ ३ ॥
04 स हि - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ हि᳓ स्वसृ᳓त् पृ᳓षदश्वो यु᳓वा गणो᳓
अया᳓ ईशान᳓स् त᳓विषीभिर् आ᳓वृतः
अ᳓सि सत्य᳓ ऋणया᳓वा अ᳓नेदियो
अस्या᳓ धियः᳓ प्राविता᳓था वृ᳓षा गणः᳓
मूलम् ...{Loading}...
स हि स्व॒सृत्पृष॑दश्वो॒ युवा॑ ग॒णो॒३॒॑ऽया ई॑शा॒नस्तवि॑षीभि॒रावृ॑तः ।
असि॑ स॒त्य ऋ॑ण॒यावाने॑द्यो॒ऽस्या धि॒यः प्रा॑वि॒ताथा॒ वृषा॑ ग॒णः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स᳓ हि᳓ स्वसृ᳓त् पृ᳓षदश्वो यु᳓वा गणो᳓
अया᳓ ईशान᳓स् त᳓विषीभिर् आ᳓वृतः
अ᳓सि सत्य᳓ ऋणया᳓वा अ᳓नेदियो
अस्या᳓ धियः᳓ प्राविता᳓था वृ᳓षा गणः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gaṇáḥ ← gaṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
pŕ̥ṣadaśvaḥ ← pŕ̥ṣadaśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svasŕ̥t ← svasŕ̥t- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yúvā ← yúvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́vr̥taḥ ← √vr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ayā́ḥ ← ayā́s- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
īśānáḥ ← √īś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
táviṣībhiḥ ← táviṣī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ánedyaḥ ← ánedya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
r̥ṇayā́vā ← r̥ṇayā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
satyáḥ ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asyā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
átha ← átha (invariable)
dhiyáḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
gaṇáḥ ← gaṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prāvitā́ ← prāvitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । हि । स्व॒ऽसृत् । पृष॑त्ऽअश्वः । युवा॑ । ग॒णः । अ॒या । ई॒शा॒नः । तवि॑षीभिः । आऽवृ॑तः ।
असि॑ । स॒त्यः । ऋ॒ण॒ऽयावा॑ । अने॑द्यः । अ॒स्याः । धि॒यः । प्र॒ऽअ॒वि॒ता । अथ॑ । वृषा॑ । ग॒णः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- svasṛt
- [noun], nominative, singular, masculine
- pṛṣadaśvo ← pṛṣat
- [noun]
- “motley; patched.”
- pṛṣadaśvo ← aśvaḥ ← aśva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- yuvā ← yuvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “young; youthful.”
- gaṇo ← gaṇaḥ ← gaṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “group; varga; troop; troop; battalion; flock; herd; gaṇa [word]; corporation; gaṇa; herd; sect; swarm; set; party; gaṇa; series; Ganesa; flight.”
- ‘yā ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- īśānas ← īśānaḥ ← īś
- [verb noun], nominative, singular
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- taviṣībhir ← taviṣībhiḥ ← taviṣī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “strength; power.”
- āvṛtaḥ ← āvṛ ← √vṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “envelop; accompany; surround; obstruct; cover; close; surround; endow; overwhelm; mix; coat.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- satya ← satyaḥ ← satya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “true; real; real; faithful; good.”
- ṛṇayāvānedyo ← ṛṇayāvā ← ṛṇayāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- ṛṇayāvānedyo ← anedyaḥ ← anedya
- [noun], nominative, singular, masculine
- ‘syā ← asyāḥ ← idam
- [noun], genitive, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dhiyaḥ ← dhī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- prāvitāthā ← prāvitā ← prāvitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- prāvitāthā ← athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- gaṇaḥ ← gaṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “group; varga; troop; troop; battalion; flock; herd; gaṇa [word]; corporation; gaṇa; herd; sect; swarm; set; party; gaṇa; series; Ganesa; flight.”
सायण-भाष्यम्
स हि स खलु मरुद्गणः अया अस्य सर्वस्य जगतः ईशानः ईशनशीलः भवति। कीदृशः । स्वसृत् स्वयमेव सरन् । न ह्यन्यः कश्चिदस्य मरुद्गणस्य प्रेरकोऽस्ति । पृषदश्वः । पृषत्यः श्वेतबिन्द्वङकिताः मृग्यः अश्वस्थानीयाः यस्य स तथोक्तः । युवा नित्यतरुणः तविषीभिः अन्येषामसाधारणैर्बलैः आवृतः परिवेष्टितः सत्यः सत्कर्मार्हः ऋणयावा स्तोतॄणामृणस्यापगमयिता बहुलस्य धनस्य दातेत्यर्थः । अनेद्यः । प्रशस्यनामैतत् । सर्वैरनिन्दितः वृषा जलानां वर्षिता । एवंभूतो मरुद्गणः अस्याः धियः अस्मदीयस्यास्य कर्मणः अथ अनन्तरं प्राविता असि प्रकर्षेण रक्षिता भवति ॥ अया। ‘सुपां सुलुक् ’ इति षष्ठ्याः याजादेशः । ‘ हलि लोपः’ ( पा. सू. ७. २. ११३ ) इति इदम इद्रूपस्य लोपः । ईशानः । ‘ ईश ऐश्वर्ये’ इत्यस्मात् ताच्छीलिकः चानश् । तस्य लसार्वधातुकत्वाभावेन चित्स्वरेणान्तोदात्तत्वम् । अया ईशान इत्यत्र ईषाअक्षादित्वात् प्रकृतिभावः । असि । पुरुषव्यत्ययः । ऋणयावा । ‘ या प्रापणे ’ इत्यस्मात् अन्तर्भावितण्यर्थात् “ आतो मनिन् । इति वनिप् । अनेद्यः । ‘ णिदि कुत्सायाम् । ऋहलोर्ण्यत्’ इति ण्यत् । आगमानुशासनस्यानित्यत्वात् नुमभावे लघूपधगुणः । नञ्समासे अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“The troop of Maruts is self-moving deer-borne, ever young, lords of this (earth), and invested with vigour; you, who are sincere liberators from debt, irreproachable, and shedders of rain, are the protectors of this our rite.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Liberators form debt: by makign their worshippers wealthy
Jamison Brereton
For such is the flock: youthful, self-propelling, possessing dappled horses, irrepressible, showing mastery, swathed in powers.
And you are a real, irreproachable requiter of debts, a furtherer of
this insight here. Therefore you [=Gotama Rāhūgaṇa] are (also) a
bullish flock.
Jamison Brereton Notes
As noted in the published introduction, in contradistinction to all standard tr. I take the gaṇáḥ of d to refer to the poet Gautama, whose patronymic is Rāhūgaṇa, and consider the 2nd sg. reference of the 2nd hemistich as Gautama’s self-address. The other tr. assume that the flock of Maruts is being addressed.
All standard tr. also take pāda d as a single clause (e.g., Geldner “darum ist die bullenhafte Schar ein Gönner dieser Dichtung”). But this interpretation fails to account for the medial position of áthā, which is otherwise almost invariably initial.
(Klein, DGRV II: 70-71, notes the anomalous position here but follows the standard tr.) I take áthā as clause initial, proclaiming Gotama’s identification with the Marut flock on the basis of the shared qualities stated previously.
Griffith
Self-moving is that youthful band, with spotted steeds; thus it hath lordly sway, endued with power and might.
Truthful art thou, and blameless, searcher out of sin: so thou, Strong Host, wilt be protector of this prayer.
Geldner
Denn diese jugendliche Schar läuft aus eigenem Antrieb mit den gefleckten Rossen, unverzagt, mächtig, von den Stärken umgeben. Du bist ein wahrhafter, untadeliger Vergelter; darum ist die bullenhafte Schar ein Gönner dieser Dichtung.
Grassmann
Denn selbst sich treibend, Hirsche lenkend, mühelos, mit Kraft gerüstet, herrschend ist die junge Schar; Du bist getreu, schuldtilgend und untadelig, und dieser Andacht Schützer, o gewalt’ge Schar.
Elizarenkova
Ведь это юная стая, мчащаяся по своей воле, на пестрых конях,
Неутомимая, властная, окруженная силами…
Ты истинный безупречный погаситель долгов.
Потому толпа мужей и содействует этой молитве.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणपुत्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सेनायुक्त सेना का अधीश वीर कैसा होता है, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सेनापते ! (सः) (हि) वही तू (अया) जिससे सब विद्या जानी जाती हैं, उस बुद्धि से युक्त (वृषाः) शीतल मन्द सुगन्धिपन से सुखरूपी वर्षा करने में समर्थ (गणः) पवनों के समान वेग बलयुक्त (स्वसृत्) अपने लोगों को प्राप्त होनेवाला (पृषदश्वः) वा मेघ के वेग के समान जिसके घोड़े हैं (युवा) तथा जवानी को पहुँचा हुआ (गणः) अच्छे सज्जनों में गिनती करने के योग्य (ईशानः) परिपूर्णसामर्थ्य युक्त (सत्यः) सज्जनों में सीधे स्वभाव वा (ऋणयावा) दूसरों का ऋण चुकानेवाला (अनेद्यः) प्रशंसनीय और (अस्याः) इस (धियः) बुद्धि वा कर्म की (प्राविता) रक्षा करनेहारा (तविषीभिः) परिपूर्णबलयुक्त सेनाओं से (आवृतः) युक्त (असि) है (अथ) इसके अनन्तर हम लोगों के सत्कार करने योग्य भी है ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ब्रह्मचर्य और विद्या से परिपूर्ण शारीरिक और आत्मिक बलयुक्त अपनी सेना से रक्षा को प्राप्त सेनापति सेना की निरन्तर रक्षा करके शत्रुओं को जीतके प्रजा का पालन करे ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सेनापते ! त्वं ह्यया वृषा गणः स्वसृत्पृषदश्वो युवा गण ईशानः सत्य ऋणयावाऽनेद्योऽस्या धियः प्राविता समस्तविषीभिरावृतोऽस्याथेत्यनन्तरमस्माभिः सत्कर्त्तव्योऽप्यसि ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सेनायुक्तः सेनापतिर्वीरः कीदृशो भवतीत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (हि) यतः (स्वसृत्) यः स्वान् सरति प्राप्नोति सः (पृषदश्वः) पृषदिव वेगवन्तस्तुरङ्गा यस्य सः (युवा) प्राप्तयुवास्थः (गणः) गणनीयः (अया) एति जानाति सर्वा विद्या यया प्रज्ञया तया। अत्र सुपां सुलुगित्याकारादेशः। (ईशानः) पूर्णसामर्थ्ययुक्तः (तविषीभिः) पूर्णबलयुक्ताभिः सेनाभिः (आवृतः) युक्तः (असि) (सत्यः) सत्सु साधुः (ऋणयावा) य ऋणं याति प्राप्नोति सः (अनेद्यः) प्रशस्यः। अनेद्य इति प्रशस्यनामसु पठितम्। (निघं०३.८) (अस्याः) (धियः) प्रज्ञायाः कर्मणो वा (प्राविता) रक्षणादिकर्त्ता (अथ) आनन्तर्ये (वृषा) सुखवर्षणसमर्थः (गणः) मरुतां समूह इव ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ब्रह्मचर्येण विद्यया पूर्णशरीरात्मबलः स्वसेनया रक्षितः सेनापतिः स्वसेनां सततं रक्ष्य शत्रून् विजित्य प्रजां पालयेत् ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ब्रह्मचर्य व विद्येने परिपूर्ण, शारीरिक व आत्मिक बलयुक्त, आपल्या सेनेचा रक्षणकर्ता असलेल्या सेनापतीने सेनेचे निरंतर रक्षण करून शत्रूंना जिंकून प्रजेचे पालन करावे. ॥ ४ ॥
05 पितुः प्रत्नस्य - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पितुः᳓ प्रत्न᳓स्य ज᳓न्मना वदामसि
सो᳓मस्य जिह्वा᳓ प्र᳓ जिगाति च᳓क्षसा
य᳓द् ईम् इ᳓न्द्रं श᳓मि ऋ᳓क्वाण आ᳓शत
आ᳓द् इ᳓न् ना᳓मानि यज्ञि᳓यानि दधिरे
मूलम् ...{Loading}...
पि॒तुः प्र॒त्नस्य॒ जन्म॑ना वदामसि॒ सोम॑स्य जि॒ह्वा प्र जि॑गाति॒ चक्ष॑सा ।
यदी॒मिन्द्रं॒ शम्यृक्वा॑ण॒ आश॒तादिन्नामा॑नि य॒ज्ञिया॑नि दधिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
पितुः᳓ प्रत्न᳓स्य ज᳓न्मना वदामसि
सो᳓मस्य जिह्वा᳓ प्र᳓ जिगाति च᳓क्षसा
य᳓द् ईम् इ᳓न्द्रं श᳓मि ऋ᳓क्वाण आ᳓शत
आ᳓द् इ᳓न् ना᳓मानि यज्ञि᳓यानि दधिरे
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jánmanā ← jánman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pitúḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pratnásya ← pratná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vadāmasi ← √vadⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
cákṣasā ← cákṣas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
jigāti ← √gā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jihvā́ ← jihvā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
prá ← prá (invariable)
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ā́śata ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
īm ← īm (invariable)
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ŕ̥kvāṇaḥ ← ŕ̥kvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śámi ← śámī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
dadhire ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ít ← ít (invariable)
nā́māni ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yajñíyāni ← yajñíya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
पि॒तुः । प्र॒त्नस्य॑ । जन्म॑ना । व॒दा॒म॒सि॒ । सोम॑स्य । जि॒ह्वा । प्र । जि॒गा॒ति॒ । चक्ष॑सा ।
यत् । ई॒म् । इन्द्र॑म् । शमि॑ । ऋक्वा॑णः । आश॑त । आत् । इत् । नामा॑नि । य॒ज्ञिया॑नि । द॒धि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- pituḥ ← pitṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- pratnasya ← pratna
- [noun], genitive, singular, masculine
- “age-old; pratna [word].”
- janmanā ← janman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “birth; reincarnation; lineage; origin; race; metempsychosis; parentage; descent; appearance; age; birthplace; beginning; being.”
- vadāmasi ← vad
- [verb], plural, Present indikative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- jihvā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “tongue; tongue; jihvā [word]; fire.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- jigāti ← gā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); arrive.”
- cakṣasā ← cakṣas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “eye; look; radiance.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- īm ← īṃ
- [adverb]
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śamy ← śamī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Prosopis spicigera Linn.; śamī [word]; Acacia sundra; attempt; labor.”
- ṛkvāṇa ← ṛkvāṇaḥ ← ṛkvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “singing.”
- āśatād ← āśata ← aś
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “get; reach; enter (a state).”
- āśatād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- in ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- nāmāni ← nāman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- yajñiyāni ← yajñiya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “sacrificial; divine; devoted.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
प्रत्नस्य चिरंतनस्य पितुः अस्माकं जनकस्य रहूगणस्य सकाशात् यत् जन्म तेन वयं वदामसि ब्रूमः । वक्ष्यमाणं वृत्तान्तम् अस्माकं पितोपदिष्टवान् अतो वयं ब्रूम इत्यर्थः । कोऽसौ वृत्तान्तः इति चेत् उच्यते । सोमस्य यज्ञेष्वभिषुतस्य सोमद्रव्यस्य चक्षसा प्रकाशमानयाहुत्या सहिता जिह्वा स्तुतिरूपा वाक् प्र जिगाति मरुद्गणं प्रकर्षेण गच्छति । यज्ञेषु सोमाहुतिः स्तुतिश्च मरुद्भ्यः क्रियते । यस्मात् ईम् एनम् इन्द्रं शमि वृत्रवधादिरूपे कर्मणि ऋक्वाणः ‘ प्रहर भगवो जहि वीरयस्व ’ इत्येवंरूपया स्तुत्या युक्ताः सन्तः आशत प्राप्नुवन् न पर्यत्याक्षुः । आदित् एवमिन्द्रप्राप्त्यनन्तरमेव यज्ञियानि यज्ञार्हाणि ‘ ईदृङ् चान्यादृङ् च ’ इत्येवमादीनि नामानि इन्द्रसकाशात् लब्ध्वा दधिरे धृतवन्तः तस्मादेषां यज्ञे सोमाहुतिः स्तुतिश्च क्रियते ॥ शमि । शमी इति कर्मनाम। सप्तम्येकवचने छान्दसः ईकारलोपः । ऋक्वाणः । ‘ ऋच स्तुतौ ‘। संपदादिलक्षणो भावे क्विप् । छन्दसीवनिपौ’ इति मत्वर्थीयो वनिप् । अन्त्यविकारश्छान्दसः । यद्वा । अयस्मयादिषु क्वचिदुभयं भवति ( का. १. ४. २० ) इत्युक्तत्वात् ‘स सुष्टुभा स ऋक्वता’ इत्यादाविव पदत्वात् कुत्वं भत्वात् जश्त्वाभावः । आशत । लङि ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति विकरणस्य लुक् । यज्ञियानि । ‘ यज्ञर्त्विग्यां घखञौ ’ इति अर्हार्थे घः ॥
Wilson
English translation:
“We declare by our birth from our ancient sire, that the tongue (of praise) accompanies the manifesting (invocation of the Maruts) at the libations of the Soma; for, inasmuch as they stood by encouraging Indra in the conflict, they have acquired names that are to be recited at sacrifices.”
Jamison Brereton
We speak by virtue of our kinship with our primordial father; the tongue advances with the eye of soma. When, equipped with chant, they [=Maruts] reached Indra by their labor, just after that they acquired names worthy of the sacrifice.
Jamison Brereton Notes
See the published introduction. for discussion of the contents of this verse.
It may not be too farfetched to note, in connection with pāda d, where the Maruts acquire “their names worthy of worship” (nā́māni yajñíyāni), that in 1d they were explicitly unidentified and undifferentiated (ké cid “whoever they are”). The acquisition of these names follows their “reaching” (ā́śata) Indra, presumably to render him moral support in the Vṛtra battle with their chants (ṛ́k-) (pāda c). In other treatments of the aftermath of this battle they successfully negotiate with Indra for a share in the soma sacrifice (see I.165, etc.), and the expression “acquired names worthy of worship / sacrificial names” may be a way of expressing this incorporation of them into the dedicands of the soma sacrifice. Note that in VI.48.21 the Maruts assume Indra’s sacrificial name (dadhire nā́ma yajñíyam), also in connection with the Vṛtra battle.
Griffith
We speak by our descent from our primeval Sire; our tongue, when we behold the Soma, stirs itself.
When, shouting, they had joined Indra in toil of fight, then only they obtained their sacrificial names.
Geldner
Durch unsere Abstammung von dem alten Vater führen wir das Wort; die Zunge bewegt sich von dem Auge des Soma geleitet! Da sie mit Dienst als Barden zu Indra gekommen sind, haben sie opferwürdige Namen erworben.
Grassmann
Nach unsres alten Ahnen Weise singen wir; beim Schaun des Soma strecken sie die Zunge vor; Als jubelnd sie zu Indra drangen eifervoll, da haben opferswerthe Namen sie erreicht.
Elizarenkova
Мы говорим благодаря происхождению от древнего отца.
Язык движется благодаря глазу сомы.
Ведь они, певцы, трудом достигли Индры,
Они приобрели имена, достойные жертв.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणपुत्रः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे क्या करते हैं, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋक्वाणः) प्रशंसित स्तुतियोंवाले हम लोग (प्रत्नस्य) पुरातन अनादि (पितुः) पालनेहारे जगदीश्वर की व्यवस्था से अपने कर्म्म के अनुसार पाये हुए मनुष्य देह के (जन्मना) जन्म से (सोमस्य) प्रकट संसार के (चक्षसा) दर्शन से जिन (यज्ञियानि) शिल्प आदि कर्मों के योग्य (नामानि) जलों को (वदामसि) तुम्हारे प्रति उपदेश करें वा (यत्) जो (ईम्) प्राप्त होने योग्य (इन्द्रम्) बिजुली अग्नि के तेज को (शमि) कर्म के निमित्त (जिह्वा) जीभ वा वाणी (प्रजिगाति) स्तुति करती है, उन सब को तुम लोग (आशत) प्राप्त होओ और (आत+इत्) उसी समय इनको (दधिरे) सब लोग धारण करो ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि इस मनुष्यदेह को पाकर पितृभाव से परमेश्वर की आज्ञापालन रूप प्रार्थना, उपासना और परमेश्वर का उपदेश, संसार के पदार्थ और उनके विशेष ज्ञान से उपकारों को लेकर अपने जन्म को सफल करें ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ऋक्वाणो वयं प्रत्नस्य पितुर्जगदीश्वरस्य व्यवस्थया कर्माऽनुसारतः प्राप्तेन मनुष्यदेहधारणाख्येन जन्मना सोमस्य चक्षसा यानि यज्ञियानि नामानि च प्रवदामसि भवतः प्रत्युपदिशामो वा यदीमिन्द्रं जिह्वा प्रजिगाति तानि यूयमाऽऽशत प्राप्नुतादिद् दधिर एवं धरन्तु ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते किं कुर्युरित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पितुः) पालकस्य जनकस्य (प्रत्नस्य) पुरातनस्याऽनादेः (जन्मना) शरीरेण संयुक्ताः (वदामसि) वदामः (सोमस्य) उत्पन्नस्य जगतः (जिह्वा) रसनेन्द्रियं वाग्वा (प्र) (जिगाति) प्रशंसति (चक्षसा) दर्शनेन वा (यत्) यानि (ईम्) प्राप्तव्यम् (इन्द्रम्) विद्युदाख्यमग्निम् (शमि) कर्मणि। शमीति कर्मनामसु पठितम्। (निघं०२.१) (ऋक्वाणः) प्रशस्ता ऋचः स्तुतयो विद्यन्ते येषां ते (आशत) प्राप्नुत (आत्) अनन्तरे (इत्) एव (नामानि) जलानि (यज्ञियानि) शिल्पादियज्ञार्हाणि (दधिरे) धरन्तु ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैरिमं देहमाश्रित्य पितृभावेन परमेश्वरस्याज्ञापालनरूपप्रार्थनां कृत्वोपास्योपदिश्य जगत्पदार्थगुणविज्ञानोपकारान् सङ्गृह्य जन्मसाफल्यं कार्य्यम् ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी मनुष्य देह प्राप्त करून पितृभावाने परमेश्वराच्या आज्ञापालनरूपी प्रार्थना, उपासना व परमेश्वराचा उपदेश, जगातील पदार्थ व त्यांचे विशेष ज्ञान हा उपकार समजून आपल्या जन्माचे सार्थक करावे. ॥ ५ ॥
06 श्रियसे कम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
श्रिय᳓से क᳓म् भानु᳓भिः स᳓म् मिमिक्षिरे
ते᳓ रश्मि᳓भिस् त᳓ ऋ᳓क्वभिः सुखाद᳓यः
ते᳓ वा᳓शीमन्त इष्मि᳓णो अ᳓भीरवो
विद्रे᳓ प्रिय᳓स्य मा᳓रुतस्य धा᳓मनः
मूलम् ...{Loading}...
श्रि॒यसे॒ कं भा॒नुभिः॒ सं मि॑मिक्षिरे॒ ते र॒श्मिभि॒स्त ऋक्व॑भिः सुखा॒दयः॑ ।
ते वाशी॑मन्त इ॒ष्मिणो॒ अभी॑रवो वि॒द्रे प्रि॒यस्य॒ मारु॑तस्य॒ धाम्नः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
श्रिय᳓से क᳓म् भानु᳓भिः स᳓म् मिमिक्षिरे
ते᳓ रश्मि᳓भिस् त᳓ ऋ᳓क्वभिः सुखाद᳓यः
ते᳓ वा᳓शीमन्त इष्मि᳓णो अ᳓भीरवो
विद्रे᳓ प्रिय᳓स्य मा᳓रुतस्य धा᳓मनः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhānúbhiḥ ← bhānú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
kám ← kám (invariable)
mimikṣire ← √myakṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
sám ← sám (invariable)
śriyáse ← śriyás- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
raśmíbhiḥ ← raśmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ŕ̥kvabhiḥ ← ŕ̥kvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sukhādáyaḥ ← sukhādí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ábhīravaḥ ← ábhīru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
iṣmíṇaḥ ← iṣmín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vā́śīmantaḥ ← vā́śīmant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhā́mnaḥ ← dhā́man- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
mā́rutasya ← mā́ruta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
priyásya ← priyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vidré ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
श्रि॒यसे॑ । कम् । भा॒नुऽभिः॑ । सम् । मि॒मि॒क्षि॒रे॒ । ते । र॒श्मिऽभिः॑ । ते । ऋक्व॑ऽभिः । सु॒ऽखा॒दयः॑ ।
ते । वाशी॑ऽमन्तः । इ॒ष्मिणः॑ । अभी॑रवः । वि॒द्रे । प्रि॒यस्य॑ । मारु॑तस्य । धाम्नः॑ ॥
Hellwig Grammar
- śriyase ← śrī
- [verb noun]
- “cook; boil; heat; cook; mix.”
- kam ← kaṃ
- [adverb]
- “kaṃ [word].”
- bhānubhiḥ ← bhānu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- mimikṣire ← mikṣ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “season.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- raśmibhis ← raśmibhiḥ ← raśmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- ta ← te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ṛkvabhiḥ ← ṛkvan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “singing.”
- sukhādayaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukhādayaḥ ← khādayaḥ ← khādi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “ring.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vāśīmanta ← vāśīmantaḥ ← vāśīmat
- [noun], nominative, plural, masculine
- iṣmiṇo ← iṣmiṇaḥ ← iṣmin
- [noun], nominative, plural, masculine
- abhīravo ← abhīravaḥ ← abhīru
- [noun], nominative, plural, masculine
- “brave.”
- vidre ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- priyasya ← priya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- mārutasya ← māruta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Marut(a).”
- dhāmnaḥ ← dhāman
- [noun], genitive, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
सायण-भाष्यम्
ते पूर्वोक्ता मरुतः भानुभिः भानुशीलैर्दीप्यमानैः सूर्यरश्मिभिः सह कं वृष्ट्युदकं श्रियसे श्रयितुं प्राणिभिः सेवितुं सं मिमिक्षिरे सम्यग्मेढुमिच्छन्ति । पृथिवीं वृष्ट्युदकेन सम्यक् सेक्तुमिच्छन्ति । एवं वृष्टिमुत्पाद्य ते मरुतः ऋक्वभिः स्तुतिमद्भिर्ऋत्विग्भिः सह सुखादयः शोभनस्य हविषो भक्षयितारो भवन्ति । वाशीमन्तः । वाशी इति वाङ्नाम। शोभनया स्तुतिलक्षणया वाचोपेताः इष्मिणः गतिमन्तः अभीरवः भयरहिताः ते मरुतः प्रियस्य सर्वाभिमतस्य मारुतस्य मरुत्संबन्धिनः धाम्नः स्थानस्य सर्वाभिमतं मरुत्संबद्धं विशिष्टं स्थानं विद्रे लब्धवन्तः ॥ श्रियसे । ‘तुमर्थे सेसेन्” इति कसेन्प्रत्ययः । मिमिक्षिरे । ‘मिह सेचने’। अस्मात् इच्छासनन्तात् लिटि °अमन्त्रे’ इति निषेधात् आमभावः । व्यत्ययेन आत्मनेपदम् । सुखादयः । खादृ भक्षणे’। औणादिकः इप्रत्ययः । शोभना खादिर्भक्षणं येषाम् । नञ्सुभ्याम् ’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । इष्मिणः। इष गतौ’ । इषियुधीन्धि ’ इत्यादिना मक् । ततो मत्वर्थीय इनिः । विद्रे । ‘ विद्लृ लाभे ‘। लिटि द्विर्वचनप्रकरणे ‘ छन्दसि वेति वक्तव्यम्’ इति द्विर्वचनाभावः । ‘ इरयो रे ’ इति इरयो रेभावः ॥ ॥ १३ ॥
Wilson
English translation:
“Combing with the solar rays, they have willingly poured down (rain) for the welfare (of mankind), and, hymned by the priests, have been plural ased partakers of the (sacrificial food); addressed with praises, moving swiftly, and exempt from fear they have become possessed of a station agreeable and suitable to the Maruts.”
Jamison Brereton
For splendor they join themselves with radiant beams, with rays, with those equipped with chant—the well-spangled ones,
possessing axes and arrows, fearless. They know their own dear Marut nature.
Jamison Brereton Notes
It is odd that the Maruts, just called ṛ́kvan- themselves (5c), here join themselves with ṛ́kvabhiḥ. Geldner suggests either that they have an “Anhängerschaft” of singers or have gone among singers themselves; Renou that it’s an instrumental of identification (“en tant que chantres”). Grassmann invents, for this passage alone, a meaning ‘Glanz, Strahl’ for ṛ́kvan-. Given the identification of the human poet with the Maruts in the same capacity in vss. 4-5, the singers of 6b may be human singers, although the other instrumental attributes in this verse do not fit this picture. Geldner points out that in the first verse of the next hymn, I.88.1b, the Maruts’ chariots are svarká- ‘equipped with lovely chants’, and so the ṛ́kva- here might refer to their chariots, which are conspicuously absent from the list in pādas a-c. This is the explanation I currently prefer.
The word iṣmín- is glossed by Grassmann as ‘eilend, stürmend’ (followed by Witzel Gotō), while Geldner and Renou take it as ‘possessing arrows’, deriving apparently from a suggestion of Bloomfield (see EWA s.v.), a suggestion emphatically rejected by Mayrhofer (loc. cit.). Certainly a derivation from íṣu- ‘arrow’ is, to say the least, not without problems. But in two of its other three occurrences, iṣmín- is found in a weapons context as it is here, and the derivation therefore seems worth attempting.
Starting from íṣu-, the -in- possessive would be *iṣvín-. It is possible that the normal distribution of -vant- and -mant- possessives, with -mant- regularly built to stems in - u- (paśu-mánt-, etc.), as opposed to -vant-, would make *iṣvín- beside íṣu- appear anomalous, and it was “corrected” to iṣmín-. Note the regularly formed íṣumant- (2x).
Griffith
Splendours they gained for glory, they who wear bright rings; rays they obtained, and men to celebrate their praise.
Armed with their swords, impetuous and fearing naught, they have possessed the Maruts’ own beloved home.
Geldner
Um damit zu prunken, haben sie sich mit Lichtglanz, mit Strahlen, mit den Sängern zusammengetan, die Träger schöner Ringe, die Axt- und Pfeilbewehrten, die Furchtlosen. Sie sind sich ihres lieben marutischen Wesens bewußt.
Grassmann
Zur Zierde haben sie mit Glanz sich ausgeschmückt, die schönberingten sich mit lichtem Strahlenschein; Versehn mit Aexten, vorwärts stürmend ohne Furcht vereinten sie sich zur geliebten Marutschar.
Elizarenkova
Для блеска они соединились с лучами,
Они – с поводьями (колесницы), они – с певцами, (Маруты), с прекрасными кольцами,
Они, носящие топоры, снабженные стрелами, бесстрашные.
Они (сами) сознают (свою) славную суть (Марутов).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणपुत्रः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (भानुभिः) दिन-दिन से (कम्) सुख को (श्रियसे) सेवन करने के लिये (ते) वे (प्रियस्य) प्रेम उत्पन्न करानेवाले (मारुतस्य) कला के पवन वा प्राणवायु के (धाम्नः) घर से विद्या वा जल को (सम्+मिमिक्षिरे) अच्छे प्रकार छिड़कना चाहते हैं (ते) वे शिल्पविद्या के जाननेवाले होते हैं तथा जो (रश्मिभिः) अग्निकिरणों से सुख के सेवन के लिये कलाओं से यानों को चलाते हैं, वे शीघ्र एक स्थान से दूसरे स्थान का (विद्रे) लाभ पाते हैं (ऋक्वभिः) जिनमें प्रशंसनीय स्तुति विद्यमान है, उनसे जो सुख के सेवन करने के लिये (सुखादयः) अच्छे-अच्छे पदार्थों के भोजन करनेवाले होते हैं (ते) वे आरोग्यपन को पाते हैं (वाशीमन्तः) प्रशंसित जिनकी वाणी वा (इष्मिणः) विशेष ज्ञान है वे (अभीरवः) निर्भय पुरुष प्रेम उत्पन्न करानेहारे प्राणवायु वा कलाओं के पवन के घर से युद्ध में प्रवृत्त होते हैं, वे विजय को प्राप्त होते हैं ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य प्रतिदिन सृष्टिपदार्थविद्या को पा अनेक उपकारों को ग्रहण कर उस विद्या के पढ़ने और पढ़ाने से वाचाल अर्थात् बातचीत में कुशल हो और शत्रुओं को जीतकर अच्छे आचरण में वर्त्तमान होते हैं, वे ही सब कभी सुखी होते हैं ॥ ६ ॥ इस सूक्त में राजा प्रजाओं के कर्त्तव्य कहे हैं, इस कारण इस सूक्त के अर्थ से पिछले सूक्त के अर्थ की संगति है, यह जानना चाहिये ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये भानुभिः कं श्रियसे प्रियस्य मारुतस्य धाम्नो विद्यां जलं वा संमिमिक्षिरे ते शिल्पविद्याविदो भवन्ति। ये रश्मिभिरग्निकिरणैः कं श्रियसे कलाभिर्यानानि चालयन्ति ते शीघ्रं स्थानान्तरप्राप्तिं विद्रे लभन्ते। ऋक्वभिर्ये कं श्रियसे सुखादयो भवन्ति, ते आरोग्यं लभन्ते। ये वाशीमन्त इष्मिणोऽभीरवः प्रियस्य मारुतस्य धाम्नो युद्धे प्रवर्त्तन्ते ते विद्रे विजयं लभन्ते ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते किं कुर्युरित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (श्रियसे) श्रयितुम् (कम्) सुखम् (भानुभिः) दिवसैः (सम्) सम्यक् (मिमिक्षिरे) मेढुमिच्छन्ति (ते) (रश्मिभिः) अग्निकिरणैः (ते) (ऋक्वभिः) प्रशस्ता ऋचः स्तुतयो विद्यन्ते येषु कर्मसु तैः (सुखादयः) सुष्ठु खादयो भोजनादीनि येषां ते (ते) (वाशीमन्तः) प्रशस्ता वाशी वाग् विद्यते येषां ते (इष्मिणः) प्रशस्तविज्ञानगतिमन्तः (अभीरवः) भयरहिताः (विद्रे) विन्दन्ति लभन्ते। छन्दसि वा द्वे भवतः। (अष्टा०वा०६.१.८) अनेन वार्त्तिकेन द्विर्वचनाभावः। (प्रियस्य) प्रसन्नकारकस्य (मारुतस्य) कलायन्त्रवायोः प्राणस्य वा (धाम्नः) गृहात् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः प्रतिदिनं सृष्टिपदार्थविद्यां लब्ध्वाऽनेकोपकारान् गृहीत्वा तद्विद्याध्ययनाऽध्यापनैर्वाग्मिनो भूत्वा शत्रून् शुद्धाचारे वर्त्तन्ते त एव सर्वदा सुखिनो भवन्तीति ॥ ६ ॥ अत्र राजप्रजापुरुषाणां कर्त्तव्यानि कर्माण्युक्तान्यत एतत्सूक्तार्थेन सह पूर्वसूक्तार्थस्य सङ्गतिरस्तीति बोध्यम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे दररोज सृष्टीतील पदार्थविद्या प्राप्त करून उपकार ग्रहण करतात ती विद्येचे अध्ययन-अध्यापन करून वाक्चतुर होतात व शत्रूंना जिंकतात. चांगले वर्तन ठेवतात. ती सदैव सुखी होतात. ॥ ६ ॥