सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
चतुर्दशेऽनुवाके नव सूक्तानि । तत्र ‘प्र ये’ इति द्वादशर्चं प्रथमं सूक्तं गोतमस्यार्षम् । पञ्चमीद्वादश्यौ त्रिष्टुभौ । शिष्टा जगत्यः । मरुतो देवता । तथा चानुक्रान्तम्- प्र ये द्वादश मारुतं ह पञ्चम्यन्त्ये त्रिष्टुभौ ’ इति । हशब्दप्रयोगादिदमादीनि चत्वारि सूक्तानि मरुद्देवत्यानि ॥ अभिप्लवषडहस्य चतुर्थेऽहनि आग्निमारुते एतत्सूक्तं मारुतनिविद्धानीयम् । सूत्रितं च - प्र ये शुम्भन्ते जनस्य गोपा इत्याग्निमारुतम् ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ७ ) इति ॥
Jamison Brereton
85
Maruts
Gotama Rāhūgaṇa
12 verses: jagatī, except triṣṭubh 5, 12
A typical Marut hymn: their beauty and their adornments, their unruly journey to the sacrifice and the thunderstorm it represents, their parentage (Rudra as father, Pr̥śni the cow as mother), their fearsome power. One stylistic peculiarity is the ten dency to repeat with minimal variation parts of one verse in the next, an example of concatenative repetition; see 2c/3ab; 4cd/5a; 6c/7b, d; 10a/11a.
Although the focus throughout is firmly on the Maruts, there is one seemingly intrusive verse (9), where the Maruts are unmentioned and mythologically irrel evant, in which Tvaṣṭar fashions the mace for Indra to slay Vr̥tra. Indra’s release of the waters after the slaying must be the point of contact, since the next two verses (10–11) concern the Maruts’ tipping the heavenly well to pour out its water.
Jamison Brereton Notes
Maruts On the concatenative repetition in this hymn, see published introduction.
01 प्र ये - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ ये᳓ शु᳓म्भन्ते+++(←दीप्तौ)+++ ज᳓नयो+++(=जाया)+++ न᳓+++(=इव)+++ स᳓प्तयो+++(=युक्ता [अश्वा])+++
या᳓मन्+++(=उत्क्रममाणाः)+++ रुद्र᳓स्य सून᳓वः सु-दं᳓ससः+++(=कर्माणः)+++ ।
रो᳓दसी हि᳓ मरु᳓तश् चक्रिरे᳓ वृधे᳓+++(=वृद्धिमती)+++
म᳓दन्ति वीरा᳓ विद᳓थेषु+++(=विन्दन्ति देवान् यत्र, [यज्ञाः])+++ घृ᳓ष्वयः+++(=घर्षणशीलाः)+++ ॥ ०१॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र ये शुम्भ॑न्ते॒ जन॑यो॒ न सप्त॑यो॒ याम॑न्रु॒द्रस्य॑ सू॒नवः॑ सु॒दंस॑सः ।
रोद॑सी॒ हि म॒रुत॑श्चक्रि॒रे वृ॒धे मद॑न्ति वी॒रा वि॒दथे॑षु॒ घृष्व॑यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
प्र᳓ ये᳓ शु᳓म्भन्ते ज᳓नयो न᳓ स᳓प्तयो
या᳓मन् रुद्र᳓स्य सून᳓वः सुदं᳓ससः
रो᳓दसी हि᳓ मरु᳓तश् चक्रिरे᳓ वृधे᳓
म᳓दन्ति वीरा᳓ विद᳓थेषु घृ᳓ष्वयः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jánayaḥ ← jáni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
prá ← prá (invariable)
sáptayaḥ ← sápti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúmbhante ← √śubh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yé ← yá- (pronoun)
rudrásya ← rudrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sudáṁsasaḥ ← sudáṁsas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sūnávaḥ ← sūnú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yā́man ← yā́man- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
cakriré ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
hí ← hí (invariable)
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
vr̥dhé ← vŕ̥dh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
ghŕ̥ṣvayaḥ ← ghŕ̥ṣvi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mádanti ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vidátheṣu ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
vīrā́ḥ ← vīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
प्र । ये । शुम्भ॑न्ते । जन॑यः । न । सप्त॑यः । याम॑न् । रु॒द्रस्य॑ । सू॒नवः॑ । सु॒ऽदंस॑सः ।
रोद॑सी॒ इति॑ । हि । म॒रुतः॑ । च॒क्रि॒रे । वृ॒धे । मद॑न्ति । वी॒राः । वि॒दथे॑षु । घृष्व॑यः ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śumbhante ← śubh
- [verb], plural, Present indikative
- “look; shine; beautify.”
- janayo ← janayaḥ ← jani
- [noun], nominative, plural, feminine
- “wife; jan; woman; jani [word]; birth.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- saptayo ← saptayaḥ ← sapti
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse.”
- yāman
- [noun], locative, singular, neuter
- “expedition; path; expedition; arrival.”
- rudrasya ← rudra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- sūnavaḥ ← sūnu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “son; offspring.”
- sudaṃsasaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudaṃsasaḥ ← daṃsasaḥ ← daṃsas
- [noun], nominative, plural, masculine
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- marutaś ← marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- cakrire ← kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vṛdhe ← vṛdh
- [verb noun]
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- madanti ← mad
- [verb], plural, Present indikative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- vīrā ← vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- vidatheṣu ← vidatha
- [noun], locative, plural, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- ghṛṣvayaḥ ← ghṛṣvi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “anticipated; electrifying.”
सायण-भाष्यम्
ये मरुतः यामन् यामनि गमने निमित्तभूते सति प्र शुम्भन्ते प्रकर्षेण स्वकीयान्यङ्गानि अलंकुर्वन्ति जनयो न जाया इव । यथा योषितः स्वकीयान्यङ्गान्यलंकुर्वन्ति तद्वत् । कीदृशा मरुतः । सप्तयः सर्पणशीलाः रुद्रस्य सूनवः । रोदयति सर्वमन्तकाले इति रुद्रः परमेश्वरः । तस्य पुत्राः । सुदंससः शोभनकर्माणः । एतदेवोपपादयति । हि यस्मात् मरुतः रोदसी द्यावापृथिव्यौ वृधे वृष्टिप्रदानादिना वर्धनाय चक्रिरे कृतवन्तः । अतः सुदंसस इत्यर्थः । वीराः विशेषेण शत्रुक्षेपणशीलाः घृष्वयः घर्षणशीलाः । महीरुहशिलोच्चयादेर्भञ्जका इत्यर्थः । एवंभूतास्ते मरुतः विदथेषु । विदन्त्येषु यष्टव्यतया देवानिति विदथा यज्ञाः। तेषु मदन्ति सोमपानेन हृष्यन्ति ॥ शुम्भन्ते । शुभ शुम्भ दीप्तौ’ । भौवादिकः । जनयः । जायन्ते आस्वपत्यानीति जनयो जायाः। ‘ इन्सर्वधातुभ्यः इति इन्प्रत्ययः । यामन् । ‘ या प्रापणे ’ । ‘ कृत्यल्युटो बहुलम्’ इति बहुलवचनात् “ आतो मनिन्’ इति भावे मनिन् ।’ सुपां सुलुक्° ’ इति सप्तम्याः लुक् । सुदंससः । दंसः इति कर्मनाम । शोभनं दंसो येषाम् । सोर्मनसी अलोमोषसी ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । चक्रिरे । ‘ हि च’ इति निघातप्रतिषेधः । वृधे । वृधु वृद्धौ । संपदादिलक्षणो भावे क्विप् । सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । मदन्ति । मदी हर्षे ‘। श्यनि प्राप्त व्यत्ययेन शप् । पादादित्वात् निघाताभावः । विदथेषु । ‘ विद ज्ञाने । ‘ रुविदिभ्यां कित्’ इति अथप्रत्ययः । घृष्वयः । ‘ घृषु संघर्षे ‘। ‘ कृविघृष्वि° । इत्यादिना विन्प्रत्ययान्तो निपात्यते ॥
Wilson
English translation:
“The Maruts who are going forth decorate themselves like feminine les; they are gliders (through the air), the sons of Rudra, and doers of good works by which they promote the welfare of earth and heaven; heroes, who grind (solid rocks), they delight in sacrifices.”
Jamison Brereton
Those who go forth in beauty like wives, spanned together on their journey, the sons of Rudra, possessing wondrous power—
for the Maruts made the two world-halves grow strong—the heroes reach exhilaration, eager at the rites.
Jamison Brereton Notes
Because of the frequent association of the root √śu(m)bh with verbs of motion, esp. √yā ‘drive’ (cf., e.g., nearby I.88.2 śubhé káṃ yānti and cmpds śubhaṃ-yā́(van- )), I interpret prá … śúmbhante more dynamically than most tr. (e.g., Geldner “Die sich wie Frauen schön machen…”), esp. given yā́man in the same clause.
The connection of the relative clause in pāda a with its presumed main clause in d is interrupted by the hí clause in c. Geldner convincingly suggests that the hí clause gives an explanation or exemplification of the “wondrous power” attributed to them in the last word of b, sudáṃsasaḥ, and he is followed by most tr. including me.
This clause contains a periphrastic causative cakriré vṛdhé with a medial perfect as its base (see Zehnder, Das periphrastische Kausativ im Vedischen, pp. 23, 50-51). Although there is no doubt that the construction is a periphrasis, the reason for its use is unclear. As Zehnder points out (pp. 23, 51), the imperfect of the well- attested morphological causative occurs with just this object in VIII.12.7 yát … ródasī ávardhayat. The context here, which contains two present indicatives (śúmbhante a, mádanti d), does not call for a perfect. I suspect (but cannot demonstrate) that the use of this periphrasis with the perfect has something to do with the middle voice of cakriré, which is also apparently unmotivated in the periphrastic construction, and that there is an underlying pun – on rodasī́, the consort of the Maruts – namely “the Maruts made the two worlds/*Rodasī their own” (ródasī … cakriré), which would require a medial form. Since, as I demonstrated long ago (“Voice Fluctuation in the Rig Veda: Medial 3rd Plural -anta in Active Paradigms” IIJ 21 [1979]), 3rd pl. medial secondary forms in -anta to -áya-formations are almost universally interpretable as re-marked actives in -an, using *avardhayanta here would not allow the proposed double reading, with a true medial value in the pun. A different pun is also possibly latent here, involving a reflexive reading of the middle: “they made themselves grow strong” (cakriré vṛdhé). This interpretation would feed naturally into the beginning of verse 2: tá ukṣitā́saḥ “once grown,” and 7a té ‘vardhanta svátavaso mahitvanā́“Those self-powerful ones strengthened themselves in their greatness” would echo this reflexive interpretation. In both of these suggested puns, one of the words in the pāda has to be ignored (vṛdhé in the first, ródasī in the second), but the suggestive if partial phraseology in both cases would resonate with the audience.
It is also worth noting (though I don’t quite know what to do with this fact) that of the fifteen occurrences of cakriré / cakrire in the RV, four of them are found in this hymn (vss. 2, 7, 10 in addition to this one), a strikingly large percentage. And that the three finite verbs in vs. 2 are all medial 3rd pl. with strong subject involvement: pāda a mahimā́nam āśata “obtained (their own) greatness,” b cakrire sádaḥ “made (their own) seat,” and c ádhi śríyo dadhire “put on (their own) splendours.”
Griffith
THEY who are glancing forth, like women, on their way, doers of mighty deeds, swift racers, Rudra’s Sons,
The Maruts have made heaven and earth increase and grow: in sacrifices they delight, the strong and wild.
Geldner
Die sich wie Frauen schön machen, die Gespanne auf der Fahrt, die guteswirkenden Rudrasöhne - denn die Marut haben beide Welten hochgebracht - die Männer berauschen sich an den weisen Reden, darauf begierig.
Grassmann
Des Rudra Söhne, die an Wunderthaten reich auf ihrer Fahrt schön prangen wie gescharte Fraun, Die Maruts sind’s, die Erd’ und Himmel segneten, die lust’gen Helden freuen bei den Festen sich.
Elizarenkova
Те, кто украшает себя, как женщины, (как) упряжки
В дорогу, сыновья Рудры, совершающие прекрасные деяния, -
Ведь это Маруты создали оба мира, чтобы они крепли -
(Эти) мужи опьяняются на жертвенных собраниях, дрожа (от нетерпения).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे सेनाध्यक्ष आदि कैसे हों, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो (रुद्रस्य) दुष्टों के रुलानेवाले के (सूनवः) पुत्र (सुदंससः) उत्तम कर्म करनेहारे (घृष्वयः) आनन्दयुक्त (वीराः) वीरपुरुष (हि) निश्चय (यामन्) मार्ग में जैसे अलङ्कारों से सुशोभित (जनयः) सुशील स्त्रियों के (न) तुल्य और (सप्तयः) अश्व के समान शीघ्र जाने-आनेहारे (मरुतः) वायु (रोदसी) प्रकाश और पृथ्वी के धारण के समान (वृधे) बढ़ने के अर्थ राज्य का धारण करते (विदथेषु) संग्रामों में विजय को (चक्रिरे) करते हैं, वे (प्र शुम्भन्ते) अच्छे प्रकार शोभायुक्त और (मदन्ति) आनन्द को प्राप्त होते हैं, उनसे तू प्रजा का पालन कर ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। जैसे अच्छी शिक्षा और विद्या को प्राप्त हुई पतिव्रता स्त्रियाँ अपने पतियों का अथवा स्त्रीव्रत सदा अपनी स्त्रियों ही से प्रसन्न ऋतुगामी पति लोग अपनी स्त्रियों का सेवन करके सुखी और जैसे सुन्दर बलवान् घोड़े मार्ग में शीघ्र पहुँचा के आनन्दित करते हैं, वैसे धार्मिक राजपुरुष सब प्रजा को आनन्दित किया करें ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये रुद्रस्य सूनवः सुदंससो घृष्वयो वीरा हि यामन्मार्गेऽलङ्कारैः शुम्भमाना अलंकृता जनयो नेव सप्तयोऽश्वा इव गच्छन्तो मरुतो रोदसी इव वृधे विदथेषु विजयं चक्रिरे ते प्रशुम्भन्ते मदन्ति तैः सह त्वं प्रजायाः पालनं कुरु ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते सेनाध्यक्षादयः कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) प्रकृष्टे (ये) वक्ष्यमाणाः (शुम्भन्ते) शोभन्ते (जनयः) जायाः (न) इव (सप्तयः) अश्वा इव। सप्तिरित्यश्वनामसु पठितम्। (निघं०१.१४) (यामन्) यान्ति यस्मिन् मार्गे तस्मिन्। अत्र सुपां सुलुगिति ङेर्लुक्। सर्वधातुभ्यो मनिन्नित्यौणादिको मनिन् प्रत्ययः। (रुद्रस्य) शत्रूणां रोदयितुर्महावीरस्य (सूनवः) पुत्राः (सुदंससः) शोभनानि दंसांसि कर्माणि येषां ते। दंस इति कर्मनामसु पठितम्। (निघं०२.१) (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (हि) खलु (मरुतः) तथा वायवस्तथा (चक्रिरे) कुर्वन्ति (वृधे) वर्धनाय (मदन्ति) हर्षन्ति। विकरणव्यत्ययेन श्यनः स्थाने शप्। (वीराः) शौर्यादिगुणयुक्ताः पुरुषाः (विदथेषु) संग्रामेषु (घृष्वयः) सम्यग् घर्षणशीलाः। कृविघृष्वि०। (उणा०४.५७) घृषु संघर्ष इत्यस्माद्विन् प्रत्ययः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। यथा सुशिक्षिता पतिव्रता स्त्रियः पतीन् वा स्त्रीव्रताः पतयो जायाः सेवित्वा सुखयन्ति। यथा शोभमाना बलवन्तो हयाः पथि शीघ्रं गमयित्वा हर्षयन्ति तथा धार्मिका वीराः सर्वाः प्रजा मोदयन्ति ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात वायूप्रमाणे सभाध्यक्ष राजा व प्रजेच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्तार्थाची संगती पूर्वसूक्तार्थाबरोबर समजली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जशा सुशिक्षित पतिव्रता स्त्रिया आपल्या पतीचाच अंगीकार करतात किंवा स्त्रीव्रत पती सदैव आपल्या स्त्रियांचा स्वीकार करतात व सुखी होतात. जसे सुंदर बलवान घोडे रस्त्याने धावून तात्काळ (एखाद्या स्थानी) पोचवितात व आनंदित करतात तसे धार्मिक राजपुरुषांनी सर्व प्रजेला आनंदित करावे. ॥ १ ॥
02 त उक्षितासो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
+++(देवैः)+++ त᳓ उक्षिता᳓सो+++(=[अभि]षिक्ताः)+++ महिमा᳓नम् आशत
दिवि᳓ रुद्रा᳓सो अ᳓धि चक्रिरे स᳓दः ।
+++(प्रहर भगवो जहि वीरयस्व । ऐ ब्रा ३-२० । इत्येवंरूपेण)+++
अ᳓र्चन्तो अर्कं᳓+++(=अर्चनीयम् [इन्द्रं])+++ जन᳓यन्त इन्द्रिय᳓म्+++(=इन्द्रभावं)+++
अ᳓धि श्रि᳓यो दधिरे पृ᳓श्नि+++(=नानारूप[भूमि])+++-मातरः ॥ ०२॥
मूलम् ...{Loading}...
त उ॑क्षि॒तासो॑ महि॒मान॑माशत दि॒वि रु॒द्रासो॒ अधि॑ चक्रिरे॒ सदः॑ ।
अर्च॑न्तो अ॒र्कं ज॒नय॑न्त इन्द्रि॒यमधि॒ श्रियो॑ दधिरे॒ पृश्नि॑मातरः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त᳓ उक्षिता᳓सो महिमा᳓नम् आशत
दिवि᳓ रुद्रा᳓सो अ᳓धि चक्रिरे स᳓दः
अ᳓र्चन्तो अर्कं᳓ जन᳓यन्त इन्द्रिय᳓म्
अ᳓धि श्रि᳓यो दधिरे पृ᳓श्निमातरः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āśata ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
mahimā́nam ← mahimán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ukṣitā́saḥ ← √vakṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
ádhi ← ádhi (invariable)
cakrire ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rudrā́saḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sádaḥ ← sádas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
árcantaḥ ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
arkám ← arká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
indriyám ← indriyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
janáyantaḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ádhi ← ádhi (invariable)
dadhire ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
pŕ̥śnimātaraḥ ← pŕ̥śnimātar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śríyaḥ ← śrī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
ते । उ॒क्षि॒तासः॑ । म॒हि॒मान॑म् । आ॒श॒त॒ । दि॒वि । रु॒द्रासः॑ । अधि॑ । च॒क्रि॒रे॒ । सदः॑ ।
अर्च॑न्तः । अ॒र्कम् । ज॒नय॑न्तः । इ॒न्द्रि॒यम् । अधि॑ । श्रियः॑ । द॒धि॒रे॒ । पृश्नि॑ऽमातरः ॥
Hellwig Grammar
- ta ← te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ukṣitāso ← ukṣitāsaḥ ← vakṣ
- [verb noun], nominative, plural
- “grow; grow.”
- mahimānam ← mahiman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- āśata ← aś
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “get; reach; enter (a state).”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- rudrāso ← rudrāsaḥ ← rudra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- cakrire ← kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sadaḥ ← sadas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- arcanto ← arcantaḥ ← arc
- [verb noun], nominative, plural
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- arkaṃ ← arkam ← arka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- janayanta ← janayantaḥ ← janay ← √jan
- [verb noun], nominative, plural
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- indriyam ← indriya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sense organ; Indriya; sense; power; semen; indriya [word]; mind; penis; manfulness; force.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- śriyo ← śriyaḥ ← śrī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- pṛśnimātaraḥ ← pṛśni
- [noun], feminine
- “Pṛśni; beam.”
- pṛśnimātaraḥ ← mātaraḥ ← mātṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
सायण-भाष्यम्
ये पूर्वोक्तगुणविशिष्टाः ते मरुतः उक्षितासः देवैरभिषिक्ताः सन्तः महिमानं महत्त्वम् आशत आप्नुवन् । रुद्रासः रुद्रस्य पुत्राः । उपचारज्जन्ये जनकशब्दः । ते रुद्रपुत्रा मरुतः दिवि द्योतमाने नभसि सदः सदनं स्थानम् अधि चक्रिरे अधिकं सर्वोत्कृष्टं कृतवन्तः । अर्कम् अर्चनीयमिन्द्रम् अर्चन्तः पूजयन्तः इन्द्रियम् इन्द्रस्य लिङ्गं वीर्यं जनयन्तः । प्रहर भगवो जहि वीरयस्व’ ( ऐ. ब्रा. ३. २०) इत्येवंरूपेण वाक्येनोत्पादयन्तः । पृश्निमातरः पृश्नेर्नानारूपाया भूमेः पुत्रा मरुतः श्रियः ऐश्वर्याणि अधि दधिरे आधिक्येनाधारयन् ॥ उक्षितासः । उक्ष सेचने ‘। कर्मणि निष्ठा । ‘ आज्जसेरसुक्’। महिमानम्। महच्छब्दात् पृथ्वादिलक्षण इमनिच् । ‘टेः’ इति टिलोपः । आशत । अशू व्याप्तौ । लङि ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति विकरणस्य लुक् । इन्द्रियम् । इन्द्रियमिन्द्रलिङ्गमिन्द्रदृष्टम् ’ (पा. सू. ५, २. ९३ ) इति घच्प्रत्ययान्तो निपात्यते । पृश्निमातरः । प्राश्नुते सर्वाणि रूपाणीति पृश्निर्भूमिः । श्रूयते च - ‘ इयं वै पृश्निः ’ ( तै. ब्रा. १. ४. १. ५) इति । ‘ घृणिः पृश्निः’ इत्यादौ निपातनात् अभिमतरूपसिद्धिः । पृश्निर्माता येषां ते तथोक्ताः । ‘ ऋतश्छन्दसि’ (पा. सू. ५. ४. १५८ ) इति समासान्तस्य कपः प्रतिषेधः ॥
Wilson
English translation:
“They, inaugurated by the gods, have attained majesty; the sons of Rudra have established their dwelling above the sky; glorify him (Indra) who merits to be glorified, they have inspired him with vigour; the sons of Pṛśni have acquired dominion.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Utṣitāsaḥ = were sprinkled with holy water by the gods: devair-abhiṣiktaḥ
Jamison Brereton
Once grown, they attained greatness: the Rudras made their seat in heaven. Chanting their chant, generating Indra’s strength, they whose mother is Pr̥śni put on their splendors.
Jamison Brereton Notes
On the verbs in this verse, see final comments on vs. 1.
Griffith
Grown to their perfect strength greatness have they attained; the Rudras have established their abode in heaven.
Singing their song of praise and generating might, they have put glory on, the Sons whom Prsni bare.
Geldner
Herangewachsen sind sie zur Größe gelangt; die Rudrasöhne haben sich im Himmel einen Sitz erworben. Ihren Preisgesang singend und die indrische Kraft weckend haben die Söhne der Prisnimutter ihre Prunkstücke angelegt.
Grassmann
Erwachsen haben hohe Grösse sie erreicht, am Himmel schufen sich die Rudra’s ihren Sitz; Der Priçni Söhne legten schönen Schmuck sich an, Gesänge singend und erzeugend Indrakraft.
Elizarenkova
Возмужав, они достигли величия.
На небе создали себе сидение Рудры.
Поющие песню, порождающие силу Индры,
Они, чья мать – Пришни, надели на себя украшения.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हों, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (उक्षितासः) वृष्टि से पृथ्वी का सेचन करनेहारे (पृश्निमातरः) जिनकी आकाश माता है (ते) वे (रुद्रासः) वायु (दिवि) आकाश में (सदः) स्थिर (महिमानम्) प्रतिष्ठा को (अध्याशत) अधिक प्राप्त होते और उसी को (अधिचक्रिरे) अधिक करते और (इन्द्रियम्) धन को (दधिरे) धारण करते हैं, वैसे (अर्कम्) पूजनीय का (अर्चन्तः) पूजन करते हुए आप लोग (श्रियः) लक्ष्मी को (जनयन्तः) बढ़ा के आनन्दित रहो ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे वायु वृष्टि का निमित्त होके उत्तम सुखों को प्राप्त कराते हैं, वैसे सभाध्यक्ष लोग विद्या से सुशिक्षित हो के परस्पर उपकारी और प्रीतियुक्त होवें ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथोक्षितासः पृश्निमातरः ते रुद्रासो वायवो दिवि सदो महिमानमध्याशत वाधिचक्रिर इन्द्रियं दधिरे तथार्कमर्चन्तो यूयं श्रियो जनयन्त आनन्दत ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कीदृशा इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) पूर्वोक्ताः (उक्षितासः) वृष्टिद्वारा सेक्तारः (महिमानम्) उत्तमप्रतिष्ठाम् (आशत) व्याप्नुवन्ति। अत्र बहुलं छन्दसीति श्नोर्लुक्। (दिवि) दिव्यन्तरिक्षे (रुद्रासः) वायवः (अधि) उपरिभावे (चक्रिरे) कुर्वन्ति (सदः) स्थिरम् (अर्चन्तः) सत्कुर्वन्तः (अर्कम्) सत्कर्त्तव्यम् (जनयन्तः) प्रकटयन्तः (इन्द्रियम्) धनम्। इन्द्रियमिति धननामसु पठितम्। (निघं०२.१०) (अधि) उपरिभावे (श्रियः) चक्रवर्त्यादिराज्यलक्ष्मीः (दधिरे) धरन्ति (पृश्निमातरः) पृश्निरन्तरिक्षं माता येषां वायूनां ते ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा वायवो वृष्टिहेतवो भूत्वा दिव्यानि सुखानि जनयन्ति तथा सभाध्यक्षादयो विद्यया सुशिक्षिताः परस्परमुपकारिणः प्रीतिमन्तो भवन्तु ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे वायू वृष्टीचे निमित्त बनून सुख देतात तसे सभाध्यक्षाने विद्येने सुशिक्षित होऊन परस्पर उपकार करावा व प्रेमाने राहावे. ॥ २ ॥
03 गोमातरो यच्छुभयन्ते - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
+++(भू)+++गो᳓-मातरो य᳓च् छुभ᳓यन्ते+++(←दीप्तौ)+++ अञ्जि᳓भिस्+++(=रूपभिः)+++
तनू᳓षु शुभ्रा᳓ दधिरे वि-रु᳓क्मतः+++(←रुच् शोभायाम्)+++ +++(आभरणानि)+++।
बा᳓धन्ते वि᳓श्वम् अभि-माति᳓नम्+++(=शत्रुम्)+++ अ᳓प
व᳓र्त्मान्य् एषाम् अ᳓नु रीयते+++(=स्रवति)+++ घृत᳓म् +++(वृष्टिरूपेण)+++ ॥ ०३॥
मूलम् ...{Loading}...
गोमा॑तरो॒ यच्छु॒भय॑न्ते अ॒ञ्जिभि॑स्त॒नूषु॑ शु॒भ्रा द॑धिरे वि॒रुक्म॑तः ।
बाध॑न्ते॒ विश्व॑मभिमा॒तिन॒मप॒ वर्त्मा॑न्येषा॒मनु॑ रीयते घृ॒तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
गो᳓मातरो य᳓च् छुभ᳓यन्ते अञ्जि᳓भिस्
तनू᳓षु शुभ्रा᳓ दधिरे विरु᳓क्मतः
बा᳓धन्ते वि᳓श्वम् अभिमाति᳓नम् अ᳓प
व᳓र्त्मानि एषाम् अ᳓नु रीयते घृत᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
añjíbhiḥ ← añjí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
gómātaraḥ ← gómātar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śubháyante ← √śubh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dadhire ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
śubhrā́ḥ ← śubhrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tanū́ṣu ← tanū́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
virúkmataḥ ← virúkmant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
abhimātínam ← abhimātín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
bā́dhante ← √bādhⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rīyate ← √rī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vártmāni ← vártman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
गोऽमा॑तरः॑ । यत् । शु॒भय॑न्ते । अ॒ञ्जिऽभिः॑ । त॒नूषु॑ । शु॒भ्राः । द॒धि॒रे॒ । वि॒रुक्म॑तः ।
बाध॑न्ते । विश्व॑म् । अ॒भि॒ऽमा॒तिन॑म् । अप॑ । वर्त्मा॑नि । ए॒षा॒म् । अनु॑ । री॒य॒ते॒ । घृ॒तम् ॥
Hellwig Grammar
- gomātaro ← go
- [noun], masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- gomātaro ← mātaraḥ ← mātṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- yacchubhayante ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yacchubhayante ← śubhayante ← śubhay ← √śubh
- [verb], plural, Present indikative
- añjibhis ← añjibhiḥ ← añji
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “color; ointment; adornment.”
- tanūṣu ← tanū
- [noun], locative, plural, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- śubhrā ← śubhrāḥ ← śubhra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “white; beautiful; attractive; śubhra [word]; light.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- virukmataḥ ← virukmant
- [noun], accusative, plural, masculine
- bādhante ← bādh
- [verb], plural, Present indikative
- “afflict; annoy; chase away; tease; grieve; irritate.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- abhimātinam ← abhimātin
- [noun], accusative, singular, masculine
- apa
- [adverb]
- “away.”
- vartmāny ← vartmāni ← vartman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “eyelid; aperture; way; road; path; method; basis; orifice; way.”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rīyate ← ri
- [verb], singular, Present indikative
- “free; liberate; run; let go of.”
- ghṛtam ← ghṛta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
सायण-भाष्यम्
गोमातरः गोरूपा भूमिर्माता येषां ते मरुतः अञ्जिभिः रूपाभिव्यञ्जकैराभरणैः यत् यदा शुभयन्ते स्वकीयान्यङ्गानि शोभायुक्तानि कुर्वन्ति तदानीं शुभ्राः दीप्ता मरुतः तनूषु स्वकीयेषु शरीरेषु विरुक्मतः विशेषेण रोचमानानलंकारान् दधिरे धारयन्ति । अपि च विश्वं सर्वम् अभिमातिनं शत्रुम् अप बाधन्ते हिंसन्ति । एषां मरुतां वर्त्मनि मार्गाननुसृत्य घृतं क्षरणशीलमुदकं रीयते स्रवति । यत्र मरुतो गच्छन्ति वृष्ट्युदकमपि तदनुसारेण तत्र गच्छतीत्यर्थः ॥ शुभयन्ते। संज्ञापूर्वकस्य विधेरनित्यत्वात् लघूपधगुणाभावः । अञ्जिभिः। ‘ अञ्जू व्यक्तिम्रक्षणकान्तिगतिषु ।’ खनिकषिकस्यञ्ज्यसिवसिध्वनिस्तनिवनिसनिग्रन्थिचरिभ्यश्च ’ ( उ. सू. ४.५७९ ) इति इप्रत्ययः । शुभ्राः । ‘ शुभदीप्तौ ।’ स्फायितञ्चि° ’ इत्यादिना रक् । विरुक्मतः । विशिष्ट रुक् विरुक् । तद्वन्तो विरुक्मन्तः । मतुपि अयस्मयादित्वेन पदत्वात् कुत्वम् । भत्वात् जश्त्वाभावः। रीयते। ‘री स्रवणे’ । दैवादिकः ॥
Wilson
English translation:
“When the sonf of earth embellish themselves with ornaments, they shine resplendent in their person ns with (brilliant) decorations; they keep aloof every adversary; the waters follow their path.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Gomātaraḥ, having for their mother the cow (sons of earth)
Jamison Brereton
When those whose mother is a cow beautify themselves with unguents, the beautiful ones put radiant (ornaments) on their bodies.
They thrust away every antagonist. Ghee flows along their tracks.
Jamison Brereton Notes
The pf. dadhire of b is not in harmony with the three pres. forms, śubháyante a, bā́dhante b, rīyate c; in particular, the tenses of the subordinate-main clause dyad in ab clash: “when they beautify themselves …, they have put on …” (The tr. avoids the clash by using simply ‘put’, ambiguous between present and past in English, but the Sanskrit is not so amenable.) It is difficult to wring a stative/resulative meaning (“they have put on and now have on …”) out of dadhire, esp. given the identical form in preterital use in 2d. It may be best to assume that dadhire here just echoes the form in 2d, though it might be worth noting that the 3rd pl. mid. present indicative to the redupl. pres., dádhate, which we might expect here, is quite rare. However, there is another possible solution to this clash. The pres. śubháyante in the yád clause in pāda a appears before vowel-initial añjíbhiḥ in the cadence, with, as is usual, the final
-e scanning short in hiatus (that is, probably as *-ay ). It is possible that the underlying form of the verb was actually the injunctive *śubháyanta and that the primary ending
-ante was substituted editorially to prevent the redactional contraction that might have resulted (*śubháyantāñjíbhiḥ). This would allow a past-time reading of the first hemistich, “When they beautified themselves …, they put on …”
Griffith
When, Children of the Cow, they shine in bright attire, and on their fair limbs lay their golden ornaments,
They drive away each adversary from their path, and, following their traces, fatness floweth down,
Geldner
Wenn sich die Kuhgeborenen mit ihrem Zierrat schön machen, dann haben die Schönen strahlende Geschmeide an ihre Leiber gesteckt. Jeden Feind treiben sie hinweg. Schmalz fließt ihre Bahnen entlang.
Grassmann
Wenn sich mit Schmuck die kuhentsprossenen versehn dann legen glänzend sie sich helle Waffen an Und stossen jeden Widersacher von sich fort, und fette Butter strömet ihren Pfaden nach.
Elizarenkova
Когда те, чья мать – корова, украшают себя блестящими драгоценностями,
Сверкающие, они надевают на себя искрящиеся (украшения).
Они гонят прочь любого преследователя.
Жир струится вслед за ними на (их) пути.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हों, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यत्) जो (गोमातरः) पृथिवी समान मातावाले (विरुक्मतः) विशेष अलंकृत (शुभ्राः) शुद्ध स्वभावयुक्त शूरवीर लोग जैसे प्राण (तनूषु) शरीरों में (अञ्जिभिः) प्रसिद्ध विज्ञानादि गुणनिमित्तों से (शुभयन्ते) शुभ कर्मों का आचरण कराके शोभायमान करते हैं, (विश्वम्) जगत् के सब पदार्थों का (अनुदधिरे) अनुकूलता से धारण करते हैं, (एषाम्) इनके संबन्ध से (घृतम्) जल (रीयते) प्राप्त और (वर्त्मानि) मार्गों को जाते हैं, वैसे (अभिमातिनम्) अभिमानयुक्त शत्रुगण का (अपबाधन्ते) बाध करते हैं, उनके साथ तुम लोग विजय को प्राप्त हो ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे वायुओं से अनेक सुख और प्राण के बल से पुष्टि होती है, वैसे ही शुभगुणयुक्त विद्या, शरीर और आत्मा के बलयुक्त सभाध्यक्षों से प्रजाजन अनेक प्रकार के रक्षणों को प्राप्त होते हैं ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यद्ये गोमातरो विरुक्मतः शुभ्रा वीरा यथा मरुतस्तनूष्वञ्जिभिः शुभयन्ते विश्वमनुदधिर एषां सकाशाद् घृतं रीयते वर्त्मानि यान्ति तथाऽभिमातिनमपबाधन्ते तैः सह यूयं विजयं लभध्वम् ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कीदृशा इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गोमातरः) गौः पृथिवीव माता मानप्रदा येषां वीराणां ते (यत्) ये (शुभयन्ते) शुभमाऽऽचक्षते (अञ्जिभिः) व्यक्तैर्विज्ञानादिगुणनिमित्तैः (तनूषु) विस्तृतबलयुक्तेषु शरीरेषु (शुभ्राः) शुद्धधर्माः (दधिरे) धरन्ति (विरुक्मतः) प्रशस्ता विविधा रुचो दीप्तयो विद्यन्ते येषु ते (बाधन्ते) (विश्वम्) सर्वम् (अभिमातिनम्) शत्रुगणम् (अप) विरुद्धार्थे (वर्त्मानि) मार्गान् (एषाम्) सेनाध्यक्षादीनाम् (अनु) आनुकूल्ये (रीयते) गच्छति (घृतम्) उदकम् ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा वायुभिरनेकानि सुखानि प्राणबलेन पुष्टिश्च भवति, तथैव शुभगुणयुक्तविद्याशरीरात्मबलान्वितसभाध्यक्षादिभिः प्रजाजना अनेकानि रक्षणानि लभन्ते ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे वायूमुळे अनेक प्रकारचे सुख मिळते व प्राणाच्या बलाने पुष्टी होते. तसे शुभ गुणयुक्त विद्या, शरीर व आत्मा बलवान असलेल्या सभाध्यक्षाकडून प्रजेचे अनेक प्रकारे रक्षण होते. ॥ ३ ॥
04 वि ये - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ ये᳓ भ्रा᳓जन्ते सु᳓-मखास ऋष्टि᳓भिः +++(=आयुधैर्)+++
प्रच्याव᳓यन्तो अ᳓च्युता चिद् ओ᳓जसा ।
मनो-जु᳓वो+++(=जवा)+++ य᳓न् मरुतो र᳓थेष्व् आ᳓
+++(वर्षणेन)+++ वृ᳓ष-व्रातासः पृ᳓षतीर्+++(←पृष सेचने)+++ +++(अश्वीर्)+++ अ᳓युग्ध्वम् ॥ ०४॥
मूलम् ...{Loading}...
वि ये भ्राज॑न्ते॒ सुम॑खास ऋ॒ष्टिभिः॑ प्रच्या॒वय॑न्तो॒ अच्यु॑ता चि॒दोज॑सा ।
म॒नो॒जुवो॒ यन्म॑रुतो॒ रथे॒ष्वा वृष॑व्रातासः॒ पृष॑ती॒रयु॑ग्ध्वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
वि᳓ ये᳓ भ्रा᳓जन्ते सु᳓मखास ऋष्टि᳓भिः
प्रच्याव᳓यन्तो अ᳓च्युता चिद् ओ᳓जसा
मनोजु᳓वो य᳓न् मरुतो र᳓थेषु आ᳓
वृ᳓षव्रातासः पृ᳓षतीर् अ᳓युग्धुवम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhrā́jante ← √bhrāj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
r̥ṣṭíbhiḥ ← r̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
súmakhāsaḥ ← súmakha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
yé ← yá- (pronoun)
ácyutā ← ácyuta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
cit ← cit (invariable)
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pracyāváyantaḥ ← √cyu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
manojúvaḥ ← manojū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
rátheṣu ← rátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áyugdhvam ← √yuj- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
pŕ̥ṣatīḥ ← pŕ̥ṣant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vŕ̥ṣavrātāsaḥ ← vŕ̥ṣavrāta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
वि । ये । भ्राज॑न्ते । सुऽम॑खासः । ऋ॒ष्टिऽभिः॑ । प्र॒ऽच्य॒वय॑न्तः । अच्यु॑ता । चि॒त् । ओज॑सा ।
म॒नः॒ऽजुवः॑ । यत् । म॒रु॒तः॒ । रथे॑षु । आ । वृष॑ऽव्रातासः । पृष॑तीः । अयु॑ग्ध्वम् ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- bhrājante ← bhrāj
- [verb], plural, Present indikative
- “shine; glitter; look.”
- sumakhāsa ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumakhāsa ← makhāsaḥ ← makha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “yajña; Makha; festival.”
- ṛṣṭibhiḥ ← ṛṣṭi
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “spear.”
- pracyāvayanto ← pracyāvayantaḥ ← praccyāvay ← √cyu
- [verb noun], nominative, plural
- acyutā ← acyuta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “firm; regular; permanent; immovable; unchanging.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- manojuvo ← manaḥ ← manas
- [noun], neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- manojuvo ← juvaḥ ← jū
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fleet.”
- yan ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- ratheṣv ← ratheṣu ← ratha
- [noun], locative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vṛṣavrātāsaḥ ← vṛṣa ← vṛṣan
- [noun]
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- vṛṣavrātāsaḥ ← vrātāsaḥ ← vrāta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “troop; group; Vrāta; vrāta [word]; flock.”
- pṛṣatīr ← pṛṣatīḥ ← pṛṣatī
- [noun], accusative, plural, feminine
- ayugdhvam ← yuj
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
सायण-भाष्यम्
सुमखासः शोभनयज्ञाः ये मरुतः ऋष्टिभिः आयुधैः वि भ्राजन्ते विशेषेण दीप्यन्ते ते मरुतः अच्युता चित् च्यावयितुमशक्यानि दृढानि पर्वतादीन्यपि ओजसा स्वकीयेन बलेन प्रच्यावयन्तः प्रकर्षेण च्यावयितारः प्रेरयितारो भवन्ति । उत्तरार्धः प्रत्यक्षकृतः । हे मरुतः मनोजुवः मनोवद्वेगगतयः वृषव्रातासः वृष्ट्युदकसेचनसमर्थसप्तसंघात्मका यूयं रथेषु आत्मीयेषु पृषतीः । पृषत्यः इति मरुद्वाहनानां संज्ञा ‘पृषत्यो मरुताम् ’ ( नि. १. १५. ६ ) इत्युक्तत्वात् । पृषद्भिः श्वेतबिन्दुभिर्युक्ताः मृगीः यत् यदा आ अयुग्ध्वं आभिमुख्येन नियुक्ता अकृढ्वम् । तदानीं पर्वतादिकं प्रच्यवते इत्यर्थः ॥ सुमखासः । सर्वे विधयश्छन्दसि विकल्प्यन्ते’ इति नञ्सुभ्याम्’ इत्यस्य प्रवृत्त्यभावे बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अच्युता । ‘ शेश्छन्दसि बहुलम्’ इति शेर्लोपः । मनोजुवः । जु इति सौत्रो धातुर्गत्यर्थः । ‘ क्विब्वचि° ’ इत्यादिना क्विब्दीर्घौ । अयुग्ध्वम् । ‘ युजिर योगे’ । लुङि ‘धि च ’ (पा. सू. ८. २. २५) इति सकारलोपः ॥
Wilson
English translation:
“They who are worthily worshipped shine with various weapons; incapable of being overthrown, they are the over-throwers (of mountains); Maruts, swift as thought, entrusted with the duty of sending rain, yoke the spotted deer to your cars.”
Jamison Brereton
Those good battlers who flash out with their spears, stirring forth even the unstirrable by their power—
When, o Maruts, in a bullish troop you have yoked the mind-swift
dappled mares to your chariots,
Jamison Brereton Notes
This verse contains no main clause, just two different subordinate clauses introduced by yé (ab) and yád (cd) respectively, with the first couched in the 3rd ps., the second in the 2nd ps. Although such switches of person in the middle of a verse are far from rare in the RV (see in fact vs. 5), in this case it seems best to consider the first half of this verse a pendant to vs. 3 (also in the 3rd ps.) and the second half an anticipation of vs. 5 (also in the 2nd ps.), esp. since 5a is an abbreviated duplicate of 4cd.
The adj. manojúvaḥ ‘mind-swift’ could equally well be a nom. pl. masc.
modifying the Maruts or an acc. pl. fem. modifying pṛ́ṣatīḥ. Most tr. opt for the latter, I think correctly on thematic grounds, but grammatically and semantically either is possible. Grassmann and Macdonell (Vedic Reader) take it as a nominative; certainly its position right before marutaḥ in pāda a, with pŕṣatīḥ appearing only in the middle of the second pāda, suggests that the initial audience interpretation would be as a modifier of the Maruts.
04-05 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Verse 5 is an intrusive Triṣṭubh in this Jagatī hymn. (The final verse is also in Triṣṭubh, but meter change is more usual in concluding verses.) The transition between the meters is cleverly managed here (as Oldenberg already pointed out): the final word of 4d (in Jagatī) and 5a (in Triṣṭubh) is áyugdhvam. The ending has the distracted reading -dhu vam in 4d, but is simply -dhvam in 5a. The reason for the change in meter is unclear to me.
Griffith
When, mighty Warriors, ye who glitter with your spears, o’erthrowing with your strength e’en what is ne’er o’erthrown,
When, O ye Maruts, ye the host that send the rain, had harnessed to your cars the thought-fleet spotted deer.
Geldner
Die Freigebigen, die mit ihren Speeren funkeln, die mit Kraft selbst das Unbewegliche bewegen, wenn ihr Marut die gedankenschnellen Antilopen an die Wagen geschirrt habt, in mächtigen Geschwadern ziehend.
Grassmann
Die kühnen Kämpfer funkeln mit den Speeren rings, mit Kraft erschütternd auch das Unerschütterte, Wenn die gedankenschnellen Hirsche, Maruts ihr, geschart als Stiere, an die Wagen euch geschirrt.
Elizarenkova
Прекрасные воины, которые ярко сверкают копьями,
Силой сотрясающие даже несотрясаемое…-
Когда вы, Маруты, мощною толпой
Запрягли в колесницы пестрых (антилоп,) быстрых, как мысль.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे क्या-क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे प्रजा और सभा के मनुष्यो ! (ये) जो (मनोजुवः) मन के समान वेगवाले (मरुतः) वायुओं के (चित्) समान (वृषव्रातासः) शस्त्र और अस्त्रों को शत्रुओं के ऊपर वर्षानेवाले मनुष्यों से युक्त (सुमखासः) उत्तम शिल्पविद्या सम्बन्धी वा संग्रामरूप क्रियाओं के करनेहारे (ऋष्टिभिः) यन्त्र कलाओं को चलानेवाले दण्डों और (अच्युता) अक्षय (ओजसा) बल पराक्रम युक्त सेना से शत्रु की सेनाओं को (प्रच्यावयन्तः) नष्ट-भ्रष्ट करते हुए (व्याभ्राजन्ते) अच्छे प्रकार शोभायमान होते हैं, उनके साथ (यत्) जिन (रथेषु) रथों में (पृषतीः) वायु से युक्त जलों को (अयुग्ध्वम्) संयुक्त करो, उनसे शत्रुओं को जीतो ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यो को उचित है कि मन के समान वेगयुक्त विमानादि यानों में जल, अग्नि और वायु को संयुक्त कर, उसमें बैठ के, सर्वत्र भूगोल में जा-आके शत्रुओं को जीतकर, प्रजा को उत्तम रीति से पाल के, शिल्पविद्या कर्मों को बढ़ा के सबका उपकार किया करें ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे प्रजासभामनुष्या ! ये मनोजुवो मरुतश्चिदिव वृषव्रातासः सुमखास ऋष्टिभिरच्युतौजसा शत्रुसैन्यानि प्रच्यावयन्तः सन्तो व्याभ्राजन्ते तैः सह येषु रथेषु यत् पृषतीरयुग्ध्वं तैः शत्रून् विजयध्वम् ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते किं किं कुर्य्युरित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) विशेषार्थे (ये) सभाद्यध्यक्षादयः (भ्राजन्ते) प्रकाशन्ते (सुमखासः) शोभनाः शिल्पसंबन्धिनः संग्रामा यज्ञा येषान्ते (ऋष्टिभिः) यन्त्रचालनार्थैर्गमनागमननिमित्तैर्दण्डैः (प्रच्यावयन्तः) विमानादीनि यानानि प्रचालयन्तः सन्तः (अच्युता) क्षेतुमशक्येन (चित्) इव (ओजसा) बलयुक्तेन सैन्येन सह वर्त्तमानाः (मनोजुवः) मनोवद्गतयः (यत्) याः (मरुतः) वायवः (रथेषु) विमानादियानेषु (आ) समन्तात् (वृषव्रातासः) वृषाः शस्त्रास्त्रवर्षयितारो व्रातासो मनुष्या येषान्ते (पृषतीः) मरुत्सम्बन्धिनीरपः (अयुग्ध्वम्) योजयत ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्मनोजवेषु विमानादियानेषु जलाग्निवायून् संप्रयुज्य तत्र स्थित्वा सर्वत्र भूगोले गत्वागत्य शत्रून् विजित्य प्रजाः सम्पाल्य शिल्पविद्याकार्याणि प्रवृध्य सर्वोपकाराः कर्त्तव्याः ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी मनाप्रमाणे वेगवान विमान इत्यादी यानांमध्ये जल, अग्नी व वायूला संयुक्त करून त्यातून भूगोलात जाणे-येणे करावे व शत्रूंना जिंकून प्रजेचे उत्तम रीतीने पालन करून शिल्पविद्येचे कार्य वृद्धिंगत करून सर्वांवर उपकार करावेत. ॥ ४ ॥
05 प्र यद्रथेषु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ य᳓द् र᳓थेषु पृ᳓षतीर्+++(←पृष सेचने)+++ +++(अश्वीर्)+++ अ᳓युग्ध्वं
वा᳓जे +++(ऽपेक्षिते सति)+++ अ᳓द्रिं+++(→मेघम्)+++ मरुतो रंह᳓यन्तः+++(←रहि गतौ)+++ ।
उता᳓ऽरुष᳓स्य+++(→विगतविद्युत्कोपस्य)+++ वि᳓ ष्यन्ति धा᳓राश्
+++(परिमित-)+++च᳓र्मेवोद᳓भिर् व्य् उ᳙न्दन्ति भू᳓म+++(=बहु)+++ ॥ ०५॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र यद्रथे॑षु॒ पृष॑ती॒रयु॑ग्ध्वं॒ वाजे॒ अद्रिं॑ मरुतो रं॒हय॑न्तः ।
उ॒तारु॒षस्य॒ वि ष्य॑न्ति॒ धारा॒श्चर्मे॑वो॒दभि॒र्व्यु॑न्दन्ति॒ भूम॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ य᳓द् र᳓थेषु पृ᳓षतीर् अ᳓युग्ध्वं
वा᳓जे अ᳓द्रिम् मरुतो रंह᳓यन्तः
उता᳓रुष᳓स्य वि᳓ षियन्ति धा᳓राश्
च᳓र्मेवोद᳓भिर् वि᳓ उन्दन्ति भू᳓म
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áyugdhvam ← √yuj- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
prá ← prá (invariable)
pŕ̥ṣatīḥ ← pŕ̥ṣant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
rátheṣu ← rátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ádrim ← ádri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
raṁháyantaḥ ← √raṁh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
vā́je ← vā́ja- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
aruṣásya ← aruṣá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dhā́rāḥ ← dhā́rā- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
syanti ← √sā- ~ si- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
utá ← utá (invariable)
ví ← ví (invariable)
bhū́ma ← bhū́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
cárma ← cárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
iva ← iva (invariable)
udábhiḥ ← udán- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
undanti ← √ud- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
प्र । यत् । रथे॑षु । पृष॑तीः । अयु॑ग्ध्वम् । वाजे॑ । अद्रि॑म् । म॒रु॒तः॒ । रं॒हय॑न्तः ।
उ॒त । अ॒रु॒षस्य॑ । वि । स्य॒न्ति॒ । धाराः॑ । चर्म॑ऽइव । उ॒दऽभिः॑ । वि । उ॒न्द॒न्ति॒ । भूम॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ratheṣu ← ratha
- [noun], locative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- pṛṣatīr ← pṛṣatīḥ ← pṛṣatī
- [noun], accusative, plural, feminine
- ayugdhvaṃ ← ayugdhvam ← yuj
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- vāje ← vāja
- [noun], locative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- adrim ← adri
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- raṃhayantaḥ ← raṃhay ← √raṃh
- [verb noun], nominative, plural
- “rush; rush.”
- utāruṣasya ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utāruṣasya ← aruṣasya ← aruṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “red; red.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ṣyanti ← sā
- [verb], plural, Present indikative
- “tie.”
- dhārāś ← dhārāḥ ← dhārā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
- carmevodabhir ← carmā ← carman
- [noun], nominative, plural, neuter
- “leather; hide; shield; skin; carman [word]; carman; hide.”
- carmevodabhir ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- carmevodabhir ← udabhiḥ ← udan
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “water; body of water.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- undanti ← und
- [verb], plural, Present indikative
- bhūma ← bhūman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Earth; floor.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः पृषतीः यत् यदा रथेषु प्र अयुग्ध्वं प्रायूयुजत । किं कुर्वन्तः । वाजे अन्ने निमित्तभूते सति अद्रिं मेघं रंहयन्तः वर्षणार्थं प्रेरयन्तः । उत तदानीम् अरुषस्य आरोचमानस्य सूर्यस्य वैद्युताग्नेर्वा सकाशात् वृष्ट्युदकधाराः भवन्तः वि ष्यन्ति विमुञ्चन्ति । विमुक्तास्ताश्च धाराः उदभिः उदकैः चर्मेव परिमितमल्पं चर्म यथा अप्रयत्नेन क्लेद्यते एवं भूम सर्वां भूमिं व्युन्दन्ति विशेषणार्रां्य कुर्वन्ति ॥ रंहयन्तः । ‘ रहि गतौ । वि ष्यन्ति । षो अन्तकर्मणि । दैवादिकः । ‘ ओतः श्यनि ’ ( पा. सू. ७. ३. ७१ ) इति ओकारलोपः । ‘ उपसर्गात्सुनोति । इति षत्वम् । उदभिः। ‘पद्दन ’ इत्यादिना उदकशब्दस्य उदन्नादेशः । व्युन्दन्ति । ‘ उन्दी क्लेदने । भूम। ‘ सुपां सुलुक्° ’ इति भूमिशब्दात् उत्तरस्य अमः डादेशः । छान्दसं ह्रस्वत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“When, Maruts, urging on the cloud, for the sake of (providing) food, you have yoked the deer to your chariots, the drops fall from the radiant (sun), and moisten the earth, like a hide, with water.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Aruṣa = radiant (applied to the sun or to the Agni of lightning, a harbinger of rain
Jamison Brereton
When you have yoked the dappled mares to your chariots, speeding the stone at the prize-contest, o Maruts—
they unloose the streams of the ruddy one and inundate the earth with waters like a skin.
Jamison Brereton Notes
As noted ad vs. 4, the person changes from 2nd to 3rd in the middle of this verse. But this is not the only disruption: the main clause of 5cd begins with utá, which has nothing to conjoin. Klein (DGRV I: 451) is puzzled and suggests, somewhat desperately, that the utá “focuses on and emphasizes the second action of the Maruts.” This seems to open the usage of utá unacceptably wide. It is possible instead to see it as an example of “inverse utá,” conjoining the actions of the two clauses of cd, with the parallel verbs ví ṣyanti and vy undanti (so also explicitly Macdonell, Reader). Or it may be signaling the resumption of 3rd ps. discourse after the 2nd ps.
intrusions of 4cd-5ab.
The inundation of the skin in pāda 4 presumably refers to the wetting of hides in the tanning process (so Geldner).
04-05 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Verse 5 is an intrusive Triṣṭubh in this Jagatī hymn. (The final verse is also in Triṣṭubh, but meter change is more usual in concluding verses.) The transition between the meters is cleverly managed here (as Oldenberg already pointed out): the final word of 4d (in Jagatī) and 5a (in Triṣṭubh) is áyugdhvam. The ending has the distracted reading -dhu vam in 4d, but is simply -dhvam in 5a. The reason for the change in meter is unclear to me.
Griffith
When ye have harnessed to your cars the spotted deer, urging the thunderbolt, O Maruts, to the fray,
Forth rush the torrents of the dark red stormy cloud, and moisten, like a skin, the earth with water-floods.
Geldner
Wenn ihr an den Wagen die Antilopen geschirrt habt, während ihr Marut im Wettlauf den Stein mitlaufen lasset, dann entfesseln sie auch die Strahlen des rötlichen Rosses. Wie ein Fell begießen sie die Erde mit Wasser.
Grassmann
Wenn an die Wagen ihr die Hirsche schirrtet, im Kampf, o Maruts, schleudernd euren Wurfstein, Dann fliesst herab der rothen Wolke Strömung, mit Flut die Erd’ wie einen Schlauch benetzend.
Elizarenkova
Когда вы запрягли в колесницы пестрых (антилоп),
В состязании поторапливая скалу, о Маруты. . .
И вот они развязывают потоки алого (жеребца),
Как кожаный мешок (для воды); они заливают землю водой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे करें, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम जैसे विद्वान् शिल्पी लोग (यत्) जिन (रथेषु) विमानादि यानों में (पृषतीः) अग्नि और पवनयुक्त जलों को (प्रयुग्ध्वम्) संयुक्त करें (उत) और (अद्रिम्) मेघ को (रंहयन्तः) अपने वेग से चलाते हुए (मरुतः) पवन जैसे (अरुषस्य) घोड़े के समान (वाजे) युद्ध में (चर्मेव) चमड़े के तुल्य काष्ठ धातु और चमड़े से भी मढ़े कलाघरों में (उद्भिः) जलों से (धाराः) उनके प्रवाहों को (विष्यन्ति) काम की समाप्ति करने के लिये समर्थ करते और (भूम) भूमि को (व्युन्दन्ति) गीली करते अर्थात् रथ को चलाते हुए जल टपकाते जाते हैं, वैसे उन यानों से अन्तरिक्ष मार्ग से देश-देशान्तर और द्वीप-द्वीपान्तर में जा-आ के लक्ष्मी को बढ़ाओ ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। हे मनुष्यो ! जैसे वायु बादलों को संयुक्त करता और चलाता है, वैसे शिल्पि लोग उत्तम शिक्षा और हस्तक्रिया अग्नि आदि अच्छे प्रकार जाने हुए वेगकर्त्ता पदार्थों के योग से स्थानान्तर को प्राप्त हो के कार्यों को सिद्ध करते हैं ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यूयं यथा विद्वांसः शिल्पिनो यद्येषु रथेषु पृषतीः प्रयुग्ध्वं संप्रयुग्ध्वमुताद्रिं रंहयन्तो मरुतोऽरुषस्य वाजे चर्मेवोद्भिर्धारा विष्यन्ति भूम भूमिं व्युन्दन्ति तैरन्तरिक्षे गत्वागत्य श्रियं वर्द्धयत ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते किं कुर्युरित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) प्रकृष्टार्थे (यत्) येषु (रथेषु) विमानादियानेषु (पृषतीः) अग्निवायुयुक्ता अपः (अयुग्ध्वम्) संप्रयुग्ध्वम् (वाजे) युद्धे (अद्रिम्) मेघम्। अद्रिरिति मेघनामसु पठितम्। (निघं०१.१०) (मरुतः) वायवः (रंहयन्तः) गमयन्तः (उत) अपि (अरुषस्य) अश्वस्येव। अरुष इति अश्वनामसु पठितम्। (निघं०१.१४) (वि) विशेषार्थे (स्यन्ति) कार्याणि समापयति (धाराः) जलप्रवाहान् (चर्मेव) चर्मवत् काष्ठादिनाऽऽवृत्य (उदभिः) उदकैः (वि) (उन्दन्ति) क्लेदन्ति (भूम) भूमिम्। अत्र सुपां सुलुगिति सुप्लुगिकारस्य स्थानेऽकारश्च ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। हे मनुष्या ! यथा वायुर्घनान् संधत्ते गमयति तथा शिल्पिनः सुशिक्षयाऽग्न्यादेः संप्रयोगेण स्थानान्तरं प्रापय्य कार्याणि साध्नुवन्ति ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. हे माणसांनो! जसे वायू मेघांना संयुक्त करतो व चालवितो तसे शिल्पी लोक (कारागीर) उत्तम शिक्षण व हस्तक्रिया, अग्नी इत्यादींना चांगल्या प्रकारे जाणून वेगवान पदार्थांच्या योगाने स्थानांतर करतात व कार्य सिद्ध करतात. ॥ ५ ॥
06 आ वो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ वो वहन्तु स᳓प्तयो+++(=युक्ता)+++ रघु+++(=लघु)+++-ष्य᳓दो
रघु+++(=लघु)+++-प᳓त्वानः प्र᳓ जिगात+++(=गच्छत)+++ बाहु᳓भिः +++(धनमाहृत्य)+++।
सी᳓दता᳓ बर्हि᳓र् उरु᳓ वः स᳓दस्कृतं᳓
माद᳓यध्वं मरुतो म᳓ध्वो+++(=मधुरस्य)+++ अ᳓न्धसः ॥ ०६॥
मूलम् ...{Loading}...
आ वो॑ वहन्तु॒ सप्त॑यो रघु॒ष्यदो॑ रघु॒पत्वा॑नः॒ प्र जि॑गात बा॒हुभिः॑ ।
सीद॒ता ब॒र्हिरु॒रु वः॒ सद॑स्कृ॒तं मा॒दय॑ध्वं मरुतो॒ मध्वो॒ अन्ध॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
आ᳓ वो वहन्तु स᳓प्तयो रघुष्य᳓दो
रघुप᳓त्वानः प्र᳓ जिगात बाहु᳓भिः
सी᳓दता᳓ बर्हि᳓र् उरु᳓ वः स᳓दस् कृत᳓म्
माद᳓यध्वम् मरुतो म᳓ध्वो अ᳓न्धसः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
raghuṣyádaḥ ← raghuṣyád- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sáptayaḥ ← sápti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vahantu ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bāhúbhiḥ ← bāhú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
jigāta ← √gā- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
raghupátvānaḥ ← raghupátvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sádaḥ ← sádas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sī́data ← √sad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
urú ← urú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
mādáyadhvam ← √mad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
mádhvaḥ ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
आ । वः॒ । व॒ह॒न्तु॒ । सप्त॑यः । र॒घु॒ऽस्यदः॑ । र॒घु॒ऽपत्वा॑नः । प्र । जि॒गा॒त॒ । बा॒हुऽभिः॑ ।
सीद॑त । आ । ब॒र्हिः । उ॒रु । वः॒ । सदः॑ । कृ॒तम् । मा॒दय॑ध्वम् । म॒रु॒तः॒ । मध्वः॑ । अन्ध॑सः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- vahantu ← vah
- [verb], plural, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- saptayo ← saptayaḥ ← sapti
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse.”
- raghuṣyado ← raghuṣyadaḥ ← raghuṣyad
- [noun], nominative, plural, masculine
- raghupatvānaḥ ← raghupatvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “agile.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- jigāta ← gā
- [verb], plural, Present imperative
- “go; enter (a state); arrive.”
- bāhubhiḥ ← bāhu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- sīdatā ← sīdata ← sad
- [verb], plural, Present imperative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- sīdatā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- barhir ← barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- uru
- [noun], nominative, singular, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- sadas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- kṛtam ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- mādayadhvam ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- madhvo ← madhvaḥ ← madhu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “sweet; deft.”
- andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः वः युष्मान् सप्तयः सर्पणशीला अश्वाः आ वहन्तु अस्मद्यज्ञं प्रापयन्तु । कीदृशाः सप्तयः । रघुष्यदः लघु शीघ्रं स्यन्दमानाः । वेगेन गच्छन्त इत्यर्थः । रघुपत्वानः लघु शीघ्रं पतन्तो गच्छन्तो यूयं बाहुभिः स्वकीयैर्हस्तैः अस्मभ्यं दातव्यं धनमाहृत्य प्र जिगात प्रकर्षेण गच्छत । हे मरुतः वः युष्माकं सदः सदनं वेदिलक्षणं स्थानम् उरु विस्तीर्णं कृतम् । तत्र यदास्तीर्णं बर्हिः तत् आ सीदत तस्मिन्बर्हिष्युपविशत । उपविश्य च मध्वः मधुरस्य अन्धसः सोमलक्षणस्यान्नस्य पानेन मादयध्वं तृप्ता भवत॥ रघुष्यदः । रघु स्यन्दन्ते इति रघुष्यदः। ‘ स्यन्दू प्रस्रवणे’। क्विप् च इति क्विप् ।’ अनिदिताम्’ इति नलोपः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । रघुपत्वानः । ‘ पत्लृ गतौ ‘ अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते ’ इति वनिप् । जिगात । ‘गा स्तुतौ ’ । जौहोत्यादिकः । ‘ जिगाति’ (नि. २.१४.११३ ) इति गतिकर्मसु पाठादत्र गत्यर्थः । लोण्मध्यमबहुवचनस्य ‘तप्तनप्तनथनाश्च’ इति तबादेशः । तस्य पित्वेन ङित्त्वाभावात् ई हल्यघोः ’ इति ईत्वाभावः । सदः । अतः कृकमि° (पा. सू. ८. ३. ४६ ) इति विसर्जनीयस्य सत्वम् । मादयध्वम् । ‘मद तृप्तियोगे’ । चुरादिरात्मनेपदी ॥ ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“Let your quick-paced, smooth-gliding coursers bear you (hither); and moving swiftly, come with your hands (filled with good things); sit, Maruts, upon the broad seat of sacred grass, and regale yourselves with the sweet sacrificial food.”
Jamison Brereton
Let the quick-streaming spans convey you hither; quickly flying with your arms, go forth.
Sit on the ritual grass: a broad seat has been made for you. Make
yourselves exhilarated, Maruts, on the honeyed stalk.
Jamison Brereton Notes
In vs. 1 the Maruts were themselves called sáptayaḥ ‘spans’, but here that image is “repaired” by separating the Maruts from the spans of draught animals that bring them here.
The two raghu- cmpds. pick up raṃháyantaḥ in 5b.
The phrase urú vaḥ sádas kṛtám could technically be in apposition to barhíḥ and hence accusative – “Sit on the barhis, the broad seat made for you” – but none of the standard tr. so render it. The position of the vaḥ favors, but does not impose, this nominal sentence interpretation. For another reason supporting a separation into two clauses see comm. ad I.85.7.
The seat made for the Maruts on the ritual ground is here contrasted with the one they made for themselves in heaven in 2b (diví … ádhi cakrire sádaḥ), which event is then repeated in the next verse, 7b urú cakrire sádaḥ, though there the seat is in/on/above the “vault” (nā́kam).
Griffith
Let your swift-gliding coursers bear you hitherward with their fleet pinions. Come ye forward with your arms.
Sit on the grass; a wide seat hath been made for you: delight yourselves, O Maruts, in the pleasant food.
Geldner
Euch sollen die schnellaufenden Gespanne herfahren; mit den Armen schnellfliegend gehet vorwärts! Setzet euch auf das Barhis; ein breiter Sitz ist euch bereitet. Berauschet euch, ihr Marut, am süßen Somatrank!
Grassmann
Euch fahre her das hurtig laufende Gespann, schnellfliegend kommet her zu uns mit starkem Arm, Setzt auf die Streu euch, weit ist euch der Sitz gemacht, berauschet euch, o Maruts, an dem süssen Trank.
Elizarenkova
Да привезут вас быстро мчащиеся упряжки!
Быстро летя, продвигайтесь с помощью рук!
Садитесь на жертвенную солому: приготовлено широкое место!
Опьяняйтесь, Маруты, сладким соком (сомы)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे क्या करते हैं, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (रघुस्यदः) गमन करने-करानेहारे (रघुपत्वानः) थोड़े वा बहुत गमन करनेवाले (मरुतः) वायुओं के समान (सप्तयः) शीघ्र चलनेहारे अश्व (वः) तुमको (वहन्तु) देश-देशान्तर में प्राप्त करें, उनको (बाहुभिः) बल पराक्रमयुक्त हाथों से (प्राजिगात) उत्तम गतिमान् करो उनसे (उरु) बहुत (बर्हिः) उत्तम आसन पर (आसीदत) बैठ के आकाशादि में गमनागमन करो। जिनसे तुम्हारे (सदः) स्थान (कृतम्) सिद्ध (भवेत्) होवें, उनसे (मध्वः) मधुर (अन्धसः) अन्नों को प्राप्त हो के हमको (मादयध्वम्) आनन्दित करो ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाध्यक्षादि मनुष्य लोग क्रियाकौशल से शिल्पविद्या से सिद्ध करने योग्य कार्यों को करके अच्छे भोगों को प्राप्त हों, कोई भी मनुष्य इस जगत् में पदार्थविज्ञान क्रिया के विना उत्तम भोगों को प्राप्त होने में समर्थ नहीं होता। इससे इस काम का नित्य अनुष्ठान करना चाहिये ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! ये रघुस्यदो रघुपत्वानो मरुत इव सप्तयोऽश्वा वो युष्मान् वहन्तु तान् बाहुभिः प्राऽऽजिगात तैरुरुबर्हिरासीदत यैर्वो युष्माकं सदस्कृतं भवेत् तैर्मध्वोऽन्धसः प्राप्यास्मान् मादयध्वम् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते किं कुर्वन्तीत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (वः) युष्मान् (वहन्तु) देशान्तरं प्रापयन्तु (सप्तयः) संयुक्ताः शीघ्रं गमयितारोऽग्निवायुजलादयोऽश्वाः (रघुस्यदः) ये मार्गान् स्यन्दन्ते ते। गत्यर्थाद् रघिधातोर्बाहुलकादौणादिक उः प्रत्ययो नकारलोपश्च। (रघुपत्वानः) ये रघून् पथः पतन्ति ते। अत्रान्येभ्योऽपि दृश्यन्त इति वनिप् प्रत्ययः। (प्र) उत्कृष्टार्थे (जिगात) स्तुत्यानि कर्माणि कुरुत (बाहुभिः) हस्तक्रियाभिः (सीदत) देशान्तरं गच्छत (आ) सर्वतः (बर्हिः) अन्तरिक्षम् (उरु) बहु (वः) युष्माकम् (सदः) स्थानम्। अत्र छन्दसि वा कःकरत्करतिकृधिकृतेष्वनदितेः। (अष्टा०८.३.५०) अनेन सूत्रेण विसर्जनीयस्य सत्वम्। (कृतम्) निष्पादितम् (मादयध्वम्) आनन्दं प्रापयत (मरुतः) वायव इव ज्ञानयोगेन शीघ्रं गन्तारो मनुष्याः (मध्वः) मधुरगुणयुक्तानि (अन्धसः) अन्नानि ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाद्यध्यक्षादयो मनुष्याः क्रियाकौशलेन शिल्पविद्यासिद्धानि कार्याणि कृत्वा संभोगान् प्राप्नुवन्तु, नहि केनचिदस्मिन् जगति पदार्थविज्ञानक्रियाभ्यां विनोत्तमा भोगाः प्राप्तुं शक्यन्ते तस्माद् एतन्नित्यमनुष्ठेयम् ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाध्यक्ष इत्यादींनी क्रियाकौशल्ययुक्त शिल्पविद्येद्वारे सिद्ध कार्य करून चांगल्या प्रकारे भोग प्राप्त करावेत. कोणताही माणूस या जगात पदार्थ विज्ञान क्रियेशिवाय उत्तम भोग प्राप्त करण्यास समर्थ होऊ शकत नाही. त्यामुळे या कामाचे सदैव अनुष्ठान केले पाहिजे. ॥ ६ ॥
07 तेऽवर्धन्त स्वतवसो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तेऽवर्धन्त स्व᳓-तवसो+++(=बलाः)+++ महित्वना᳓+++(=महिम्ना)+++
ना᳓कं तस्थु᳓र् उरु᳓ चक्रिरे स᳓दः ।
वि᳓ष्णुर् य᳓द् +ह᳓+आ᳓वद् वृ᳓षणं मद-च्यु᳓तं
व᳓यो+++(=पक्षिणो)+++ न᳓ सीदन्न् अ᳓धि बर्हि᳓षि प्रिये᳓ ॥ ०७॥
ते᳓ म᳓रु᳓तो᳓ऽव᳓र्ध᳓न्त᳓ । वृ᳓द्धिं᳓ ग᳓ताः᳓ । की᳓दृ᳓शाः᳓ स्व᳓त᳓व᳓सः᳓ स्वा᳓श्र᳓य᳓ब᳓लाः᳓ । ना᳓न्य᳓स्य᳓ क᳓स्य᳓चि᳓द्ब᳓ल᳓म᳓पे᳓क्ष᳓न्ते᳓ । वृ᳓द्धिं᳓ प्रा᳓प्य᳓ च᳓ म᳓हि᳓त्व᳓ना᳓ म᳓हि᳓म्ना᳓ म᳓ह᳓त्त्वे᳓न᳓ ना᳓कं᳓ स्व᳓र्ग᳓मा᳓ त᳓स्थुः᳓ आ᳓स्थि᳓ त᳓व᳓न्तः᳓ । स᳓दः᳓ स᳓द᳓नं᳓ न᳓भो᳓ ल᳓क्ष᳓णं᳓ स्था᳓नं᳓ च᳓ स्व᳓की᳓य᳓नि᳓वा᳓सा᳓यो᳓रु᳓ वि᳓स्ती᳓र्णं᳓ च᳓क्रि᳓रे᳓ । य᳓द्ये᳓भ्यो᳓ म᳓रु᳓द्भ्यो᳓ य᳓द᳓र्थं᳓ वृ᳓ष᳓णं᳓ का᳓मा᳓भि᳓व᳓र्ष᳓कं᳓ म᳓द᳓च्यु᳓तं᳓ म᳓द᳓स्य᳓ ह᳓र्ष᳓स्या᳓से᳓क्ता᳓रं᳓ य᳓ज्ञं᳓ वि᳓ष्णु᳓र्हा᳓व᳓त् वि᳓ष्णु᳓रे᳓वा᳓ग᳓त्य᳓ र᳓क्ष᳓ति᳓ ते᳓ म᳓रु᳓तो᳓ व᳓यो᳓ न᳓ प᳓क्षि᳓णो᳓ य᳓था᳓ शी᳓घ्र᳓मा᳓ग᳓च्छ᳓न्ति᳓ ए᳓वं᳓ शी᳓घ्र᳓मा᳓ग᳓त्य᳓ ब᳓र्हि᳓ष्य᳓ध्य᳓स्म᳓दी᳓ये᳓ य᳓ज्ञे᳓ प्रि᳓ये᳓ प्री᳓ति᳓क᳓रे᳓ सी᳓द᳓न् । सी᳓द᳓न्तु᳓ । उ᳓प᳓वि᳓श᳓न्तु᳓ ॥ ते᳓ऽव᳓र्ध᳓न्त᳓ । स्व᳓रि᳓तो᳓ वा᳓नु᳓दा᳓त्ते᳓ प᳓दा᳓दौ᳓ (पा᳓ ८-२-६) इ᳓त्ये᳓का᳓दे᳓श᳓स्य᳓ स्व᳓रि᳓त᳓त्व᳓म् । म᳓हि᳓त्व᳓ना᳓ । भा᳓व᳓प्र᳓त्य᳓या᳓दु᳓त्त᳓र᳓स्या᳓ङो᳓ व्य᳓त्य᳓ये᳓न᳓ ना᳓भा᳓व᳓ उ᳓दा᳓त्त᳓त्वं᳓ च᳓ । य᳓द्वा᳓ । सु᳓पां᳓ सु᳓लु᳓गि᳓त्या᳓जा᳓दे᳓शो᳓ न᳓का᳓लो᳓प᳓ ज᳓न᳓श्च᳓ । त᳓स्थुः᳓ । ना᳓क᳓मा᳓त᳓स्थु᳓श्च᳓ स᳓द᳓श्च᳓ वि᳓स्ती᳓र्णं᳓ च᳓क्रि᳓र᳓ इ᳓ति᳓ चा᳓र्थ᳓प्र᳓ती᳓ते᳓श्चा᳓दि᳓लो᳓पे᳓ वि᳓भा᳓षे᳓ति᳓ प्र᳓थ᳓मा᳓या᳓स्ति᳓ङ् वि᳓भ᳓क्ते᳓र्नि᳓घा᳓त᳓प्र᳓ति᳓षे᳓धः᳓ । य᳓त् । सु᳓पां᳓ सु᳓लु᳓गि᳓ति᳓ च᳓तु᳓र्थ्या᳓लु᳓क् । आ᳓व᳓त् । छा᳓न्द᳓सो᳓ व᳓र्त᳓मा᳓ने᳓ ल᳓ङ् । वृ᳓ष᳓ण᳓म् । वा᳓ ष᳓पू᳓र्व᳓स्य᳓ नि᳓ग᳓म᳓ इ᳓त्यु᳓प᳓दा᳓दी᳓र्घा᳓भा᳓वः᳓ । म᳓द᳓च्यु᳓त᳓म् । म᳓दं᳓ च्यो᳓त᳓ती᳓ति᳓ म᳓द᳓च्यु᳓त् । च्यु᳓ति᳓र् आ᳓से᳓च᳓ने᳓ । क्वि᳓प्चे᳓ति᳓ क्वि᳓प् । सी᳓द᳓न् । लि᳓ङ᳓र्थे᳓ ले᳓ट्य᳓डा᳓ग᳓मः᳓ ॥ ७ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ते॑ऽवर्धन्त॒ स्वत॑वसो महित्व॒ना नाकं॑ त॒स्थुरु॒रु च॑क्रिरे॒ सदः॑ ।
विष्णु॒र्यद्धाव॒द्वृष॑णं मद॒च्युतं॒ वयो॒ न सी॑द॒न्नधि॑ ब॒र्हिषि॑ प्रि॒ये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ते᳓ ऽवर्धन्त स्व᳓तवसो महित्वना᳓
आ᳓ ना᳓कं तस्थु᳓र् उरु᳓ चक्रिरे स᳓दः
वि᳓ष्णुर् य᳓द् धा᳓वद् वृ᳓षणम् मदच्यु᳓तं
व᳓यो न᳓ सीदन्न् अ᳓धि बर्हि᳓षि प्रिये᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
avardhanta ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
mahitvanā́ ← mahitvaná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
svátavasaḥ ← svátavas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
cakrire ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
nā́kam ← nā́ka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sádaḥ ← sádas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tasthúḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
urú ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ā́vat ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ha ← ha (invariable)
madacyútam ← madacyút- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
víṣṇuḥ ← víṣṇu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ádhi ← ádhi (invariable)
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
priyé ← priyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sīdan ← √sad- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
váyaḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
ते । अ॒व॒र्ध॒न्त॒ । स्वऽत॑वसः । म॒हि॒ऽत्व॒ना । आ । नाक॑म् । त॒स्थुः । उ॒रु । च॒क्रि॒रे॒ । सदः॑ ।
विष्णुः॑ । यत् । ह॒ । आव॑त् । वृष॑णम् । म॒द॒ऽच्युत॑म् । वयः॑ । न । स्द॒न् । अधि॑ । ब॒र्हिषि॑ । प्रि॒ये ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ‘vardhanta ← avardhanta ← vṛdh
- [verb], plural, Imperfect
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- svatavaso ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svatavaso ← tavasaḥ ← tavas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “strong; energetic.”
- mahitvanā ← mahitvana
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness.”
- nākaṃ ← nākam ← nāka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sky; celestial sphere; Svarga; nāka [word].”
- tasthur ← tasthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- uru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- cakrire ← kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sadaḥ ← sadas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- viṣṇur ← viṣṇuḥ ← viṣṇu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vishnu; Krishna; Viṣṇu; Om; Shiva.”
- yaddhāvad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yaddhāvad ← dhāvat ← dhāv
- [verb], singular, Present injunctive
- “wash; purify; cleanse.”
- vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- madacyutaṃ ← mada
- [noun], masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- madacyutaṃ ← cyutam ← cyut
- [noun], accusative, singular, masculine
- “shaking; dropping.”
- vayo ← vayaḥ ← vi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vi; bird; vi.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sīdann ← sīdan ← sad
- [verb], plural, Present injunctive
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- priye ← priya
- [noun], locative, singular, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
सायण-भाष्यम्
ते मरुतः अवर्धन्त वृद्धिं गताः । कीदृशाः । स्वतवसः स्वाश्रयबलाः। नान्यस्य कस्यचिद्बलमपेक्षन्ते । वृद्धिं प्राप्य च महित्वना महिम्ना महत्त्वेन नाकं स्वर्गम् आ तस्थुः आस्थितवन्तः। सदः सदनं नभोलक्षणं स्थानं च स्वकीयनिवासाय उरु विस्तीर्णं चक्रिरे । यत् येभ्यो मरुद्भ्यो यदर्थं वृषणं कामाभिवर्षकं मदच्युतं मदस्य हर्षस्य आसेक्तारं यज्ञं विष्णुः ह आवत् विष्णुरेवागत्य रक्षति ते मरुतः वयो न पक्षिणो यथा शीघ्रमागच्छन्ति एवं शीघ्रमागत्य बर्हिषि अधि अस्मदीये यज्ञे प्रिये प्रीतिकरे सीदन् सीदन्तु उपविशन्तु ॥ तेऽवर्धन्त । स्वरितो वानुदात्ते पदादौ ’ (पा. सू. ८. २. ६) इति एकादेशस्य स्वरितत्वम् । महित्वना । भावप्रत्ययादुत्तरस्य आङः व्यत्ययेन नाभावः उदात्तत्वं च । यद्वा । सुपां सुलुक्° ’ इति आजादेशो नकारोपजनश्च । तस्थुः । नाकमातस्थुश्च सदश्च विस्तीर्णं चक्रिरे इति चार्थप्रतीतेः ‘चादिलोपे विभाषा’ इति प्रथमायास्तिङ्विभक्तेर्निघातप्रतिषेधः । यत् । ‘सुपां सुलुक्° ’ इति चतुर्थ्या लुक् । आवत्। छान्दसो वर्तमाने लङ्। वृषणम् । ‘वा षपूर्वस्य निगमे’ इति उपधादीर्घाभावः । मदच्युतम् । मदं च्योततीति मदच्युत् । ‘ च्युतिर् आसेचने ‘। ‘ क्विप् च’ इति क्विप् । सीदन् । लिङर्थे लेटि अडागमः ॥
Wilson
English translation:
“Confiding in their own strength, they have increased in (power); they have attained heaven by their greatness, and have made (for themselves) a spacious abode; may they, for whom Viṣṇu defends (the sacrifice) that bestows all desires and confers delight, come (quickly), like birds, and sit down upon the plural asant and sacred grass.”
Jamison Brereton
Those self-powerful ones strengthened themselves in their greatness. They mounted the vault; they made themselves a broad seat.
When Viṣṇu rinsed the bull [=soma] arousing exhilaration,
[and/or] When Viṣṇu aided the bull [=Indra], stirred by the
exhilarating drink,
they settled like birds on the dear ritual grass.
Jamison Brereton Notes
I tr. avardhanta as reflexive, rather than (with most tr.) intransitive ‘grew strong’, in part because svátavas- suggests that their power comes by their own efforts and in part because of its resonance with one interpretation of 1c, for which see above.
On pāda b see comments ad 6c and the similar phrase in 2b. The accent of the apparent main verb tasthúḥ is surprising. Macdonell (Reader) invokes the principle that the first of two antithetical verbs is accented, but this seems a feeble explanation of this particular situation. Ordinarily such antithetical verbs are adjacent to each other and the semantic antithesis is clearer: “they mounted” and “they made” do not seem particularly antithetical. I see two possible explanations: either the ā́… tasthúḥ clause should be taken as an unmarked subordinate clause (“[when] they mounted the vault, they made …”) or the “antithetical” explanation is correct, but the verb to which it is antithetical is not the following cakrire. Instead it is found in 6c, whose two clauses are in patterned contrast to 7b: 6c sī́datā́barhír urú vah sádas kṛtám 7c ā́nā́kaṃ tasthúr urú cakrire sádaḥ The second part of both pādas contains urú sádaḥ √kṛ; the first parts contain the preverb ā́, main verbs built to the semantically oppositional roots √sad ‘sit’ (sī́data) and √sthā ‘stand’ (tasthúḥ), and an acc. of goal, again oppositional, in that the barhíḥ of 6c is on the earthly ritual ground and the nā́kam is in heaven. I therefore think it likely that the accent on tasthúḥ is meant to signal the contrastive relationship between the two pādas.
The Pp. analyses dhā́vad as ha ā́vat, and most tr. follow this interpretation, as containing an imperfect of √av ‘help’ (Geldner “Als Viṣṇu dem … Bullen … beistand…”; Renou “eut aidé”; Macdonell “helped”). (An injunctive ávat would also be possible.) However, we are likely dealing with a double, or even a triple, word play here, for dhā́vat can also simply be the 3rd sg. injunctive belonging to the root (or rather roots) √dhāv ‘rinse’ and ‘run’. This is recognized by Witzel Gotō, who translate with the second, “Als Viṣṇu zu dem vom Rausch bewegten Stier läuft…,” but in the notes also raise the possibility of ‘rinse’, referring to Gotō (Präsensklasse p. 186 n. 333), who in turn refers to Pirart (IIJ 27 [1984] 102ff.).
I think that the two primary readings are “rinsed” and “aided” and that the acc. object vṛ́ṣaṇaṃ madacyútam has different referents depending on the interpretation of the verb, namely soma and Indra respectively. This ambiguity is made possible by the fact that vṛ́ṣan- ‘bull’ is very commonly used of both Indra and soma. The modifying cmpd. madacyút- also has two different interpretations, enabled by the functional ambiguity of root noun compounds like this. Root noun second members regularly have transitive force, governing their first members, hence here “arousing exhilaration.” And in fact this compound is common in this sense, modifying soma (IX.12.3, etc.). But passive value of the root noun with an instrumental or other oblique sense of the 1st member is also possible, hence here “roused by the exhilarating drink / roused to exhilaration.” For general disc. see Scarlatta pp. 128- 29. In this second sense Indra would be the obvious referent, as he is elsewhere (e.g., I.51.2).
While ‘rinse’ may strike the casual reader as an odd choice of words, in fact rinsing is one of the standard steps in the preparation of soma. For Viṣṇu’s participation in this process, see VI.17.11cd pūṣā́víṣṇus trī́ṇi sárāṃsi dhāvan, vrtrahánam mad ̥ íram aṃśúm asmai “Pūṣan, Viṣṇu (and the others) rinse the exhilarating Vrtra ̥ -smashing plant, three lakes (full), for him [=Indra].” In the ‘aided’ interpretation, Indra is the referent of the accusative and the allusion is to Viṣṇu’s help given to him in various exploits including the Vṛtra-smashing. In the “ran to” reading, which strikes me as the least interesting, presumably Indra is also the referent of the accusative, though Witzel Gotō don’t make this exactly clear.
Griffith
Strong in their native strength to greatness have they grown, stepped to the firmament and made their dwelling wide.
When Visnu saved the Soma bringing wild delight, the Maruts sate like birds on their dear holy grass.
Geldner
Sie wuchsen von selbst stark an Größe; sie haben den Himmel erstiegen und sich einen weiten Sitz erworben. Als Vishnu dem rauscherregten Bullen Indra beistand, setzten sie sich gleich Vögeln auf das geliebte Barhis.
Grassmann
Sie nehmen zu an Grösse die urkräftigen, zum Himmel steigend machten weit sie ihren Sitz, Als Vischnu dann dem rauscherregten Stiere half, da sassen sie wie Vögel auf der lieben Streu.
Elizarenkova
Они выросли, сильные сами по себе, {своим) величием
Взобрались на небосвод, создали себе широкое сиденье.
Когда же Вишну помог быку, возбужденному опьянением
Как птицы, сидели они на излюбленной жертвенной соломе.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे क्या करें, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (विष्णुः) सूर्यवत् शिल्पविद्या में निपुण मनुष्य (प्रिये) अत्यन्त सुन्दर (बर्हिषि) आकाश में (वृषणम्) अग्नि-जल के वर्षायुक्त विमान के (अधिसीदन्) ऊपर बैठ के (वयो न) जैसे पक्षी आकाश में उड़ते और भूमि में आते हैं, वैसे (यत्) जिस (मदच्युतम्) हर्ष को प्राप्त दुष्टों को रोकनेहारे मनुष्यों की (आवत्) रक्षा करता है, उसको जो (स्वतवसः) स्वकीय बलयुक्त मनुष्य प्राप्त होते हैं (ते ह) वे ही (महित्वना) महिमा से (अवर्धन्त) बढ़ते हैं और जो विमानादि यानों में (आतस्थुः) बैठ के (उरु) बहुत सुखसाधक (सदः) स्थान को जाते-आते हैं, वे (नाकम्) विशेष सुख (चक्रिरे) करते हैं ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे पक्षी आकाश में सुखपूर्वक जाके आते हैं, वैसे ही साङ्गोपाङ्ग शिल्पविद्या को साक्षात् करके उससे उत्तम यानादि सिद्ध करके अच्छी सामग्री को रख के बढ़ाते हैं, वे ही उत्तम प्रतिष्ठा और धनों को प्राप्त होकर नित्य बढ़ा करते हैं ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा विष्णुः प्रिये बर्हिषि वृषणमधिसीदन् वयो न यन्मदच्युतं शत्रुनिरोधकमावत् स्वतवसस्ते ह महित्वना (अवर्धन्त) वर्धन्ते ये विमानादियानेन तस्थुरुरुसदः गच्छन्त्याऽऽगच्छन्ति ते नाकं चक्रिरे ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते किं कुर्युरित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) मनुष्याः (अवर्धन्त) वर्धन्ते (स्वतवसः) स्वं स्वकीयं तवो बलं येषां ते (महित्वना) महिम्ना। महित्वेनेति प्राप्ते वा च्छन्दसि सर्वे विधयो भवन्तीति विभक्तेर्नादेशः। अत्र सायणाचार्येण व्यत्ययेन नाभावः कृतः सोऽशुद्धः। (आ) समन्तात् (नाकम्) सुखविशेषं स्वर्गम् (तस्थुः) तिष्ठन्तु (उरु) बहु (चक्रिरे) कुर्वन्ति (सदः) सुखस्थानम् (विष्णुः) शिल्पविद्याव्यापनशीलो मनुष्यः (यत्) यम् (ह) किल (आवत्) रक्षणादिकं कुर्यात् (वृषणम्) अग्निजलवर्षणयुक्तं यानसमूहम् (मदच्युतम्) यो मदं हर्षं च्योतति तम् (वयः) पक्षी (न) इव (सीदन्) गच्छन् (अधि) उपरिभावे (बर्हिषि) अन्तरिक्षे (प्रिये) प्रीतकरे ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा पक्षिण आकाशे सुखेन गत्वाऽऽगच्छन्ति, तथैव ये प्रशस्तशिल्पविद्याविद्भ्योऽध्यापकेभ्यः साङ्गोपाङ्गां शिल्पविद्यां साक्षात्कृत्य तया यानानि संसाध्य सम्यग्रक्षित्वा वर्धयन्ति, त एवोत्तमां प्रतिष्ठां प्रशस्तानि धनानि च प्राप्य नित्यं वर्धन्त इति ॥ ७ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे पक्षी आकाशात स्वच्छंदपणे विहार करतात तसे संपूर्ण शिल्पविद्येला प्रत्यक्षात आणून उत्तम यान इत्यादी सिद्ध करून त्यात चांगली सामग्री ठेवून वाढ करतात तेच उत्तम प्रतिष्ठा व धन प्राप्त करून नित्य वृद्धिंगत होतात. ॥ ७ ॥
08 शूरा इवेद्युयुधयो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म᳓रु᳓तः᳓। गो᳓त᳓मो᳓ रा᳓हू᳓ग᳓णः᳓। ज᳓ग᳓ती᳓।
शू᳓रा इवे᳓द्यु᳓युधयो न᳓ ज᳓ग्मयः श्रवस्य᳓वो न᳓ पृ᳓तनासु येतिरे ।
भ᳓यन्ते वि᳓श्वा भु᳓वना मरु᳓द्भ्यो रा᳓जान इव त्वेष᳓संदृशो न᳓रः ॥ ०८॥
शू᳓राःऽइव । इ᳓त् । यु᳓युधयः । न᳓ । ज᳓ग्मयः । श्रवस्य᳓वः । न᳓ । पृ᳓तनासु । येतिरे ।
भ᳓यन्ते । वि᳓श्वा । भु᳓वना । मरु᳓त्ऽभ्यः । रा᳓जानःऽइव । त्वेष᳓ऽसन्दृशः । न᳓रः ॥
इ᳓दि᳓त्ये᳓त᳓त्स᳓मु᳓च्च᳓ये᳓ । शू᳓रा᳓ इ᳓वे᳓त् शौ᳓र्ये᳓पे᳓ता᳓ यु᳓यु᳓त्स᳓वः᳓ पु᳓रु᳓षा᳓ इ᳓व᳓ च᳓ यु᳓यु᳓ध᳓यः᳓ श᳓त्रु᳓भि᳓र्यु᳓ध्य᳓मा᳓नाः᳓ पु᳓रु᳓षा᳓ इ᳓व᳓ च᳓ ज᳓ग्म᳓यः᳓ शी᳓घ्रं᳓ ग᳓च्छ᳓न्तो᳓ म᳓रु᳓तः᳓ श्र᳓व᳓स्य᳓वो᳓ न᳓ श्र᳓वो᳓ऽन्न᳓मा᳓त्म᳓न᳓ इ᳓च्छ᳓न्तः᳓ पु᳓रु᳓षा᳓ इ᳓व᳓ पृ᳓त᳓ना᳓सु᳓ स᳓ङ्ग्रा᳓मे᳓षु᳓ ये᳓ति᳓रे᳓ । प्र᳓य᳓त᳓न्ते᳓ । पु᳓त्रा᳓दि᳓भि᳓र्यु᳓द्धे᳓ व्या᳓प्रि᳓य᳓न्ते᳓ । ता᳓दृ᳓शे᳓भ्यो᳓ म᳓रु᳓द्भ्यो᳓ वि᳓श्वा᳓ भु᳓व᳓ना᳓ स᳓र्वा᳓णि᳓ भू᳓त᳓जा᳓ता᳓नि᳓ भ᳓य᳓न्ते᳓ । बि᳓भ्य᳓ति᳓ । ये᳓ न᳓रो᳓ वृ᳓ष्ट्या᳓दे᳓र्ने᳓ता᳓रो᳓ म᳓रु᳓तो᳓ रा᳓जा᳓न᳓ इ᳓व᳓ रा᳓ज᳓मा᳓ना᳓ नृ᳓प᳓त᳓य᳓ इ᳓व᳓ त्वे᳓ष᳓स᳓न्दृ᳓शो᳓ दी᳓प्त᳓ स᳓न्द᳓र्श᳓ना᳓ उ᳓ग्र᳓रू᳓प᳓त᳓या᳓ द्र᳓ष्टु᳓म᳓श᳓क्या᳓ भ᳓व᳓न्ति᳓ । ते᳓भ्य᳓ इ᳓त्य᳓र्थः᳓ ॥ यु᳓यु᳓ध᳓यः᳓ । यु᳓ध᳓ सं᳓प्र᳓हा᳓रे᳓ । आ᳓दृ᳓र᳓ग᳓म᳓ह᳓न᳓ज᳓न᳓ इ᳓त्य᳓त्रो᳓त्स᳓र्ग᳓श्छ᳓न्द᳓सि᳓ । पा᳓ ३-२-१७१-२ । इ᳓ति᳓ व᳓च᳓ना᳓त्कि᳓न्प्र᳓त्य᳓यः᳓ । लि᳓ड्व᳓द्छा᳓वा᳓द्द्वि᳓र्भा᳓वा᳓दि᳓ । कि᳓त्त्वा᳓द्गु᳓णा᳓भा᳓वः᳓ । नि᳓त्त्वा᳓दा᳓द्यु᳓दा᳓त्त᳓त्व᳓म् । ज᳓ग्म᳓यः᳓ । ते᳓नै᳓व᳓ सू᳓त्रे᳓ण᳓ कि᳓न्प्र᳓तै᳓यः᳓ । ग᳓म᳓ह᳓ने᳓त्या᳓दि᳓नो᳓प᳓धा᳓लो᳓पः᳓ । स्था᳓नि᳓व᳓द्भा᳓वा᳓द्द्वि᳓र्भा᳓वा᳓दि᳓ । श्र᳓व᳓स्य᳓वः᳓ । श्र᳓व᳓ इ᳓च्छ᳓ति᳓ श्र᳓व᳓स्य᳓ति᳓ क्या᳓च्छ᳓न्द᳓सी᳓त्यु᳓प्र᳓त्य᳓यः᳓ । ये᳓ति᳓रे᳓ । य᳓ती᳓ प्र᳓य᳓त्ने᳓ । छ᳓न्द᳓सि᳓ लु᳓ङ् ल᳓ङ् लि᳓ट᳓ इ᳓ति᳓ व᳓र्त᳓मा᳓ने᳓ लि᳓ट् । भ᳓य᳓न्ते᳓ । ञि᳓भी᳓ भ᳓ये᳓ । ब᳓हु᳓लं᳓ छ᳓न्द᳓सी᳓ति᳓ श᳓पः᳓ श्लो᳓र᳓भा᳓वः᳓ । त्वे᳓ष᳓स᳓न्दृ᳓शः᳓ । त्वि᳓ष᳓ दी᳓प्तौ᳓ । प᳓चा᳓द्य᳓च् । दृ᳓शि᳓रो᳓ प्रे᳓क्ष᳓णे᳓ सं᳓पू᳓र्वा᳓द᳓स्मा᳓त्सं᳓प᳓दा᳓दि᳓ल᳓क्ष᳓णो᳓ भा᳓वे᳓ क्वि᳓प् । ब᳓हु᳓व्री᳓हौ᳓ पू᳓र्व᳓प᳓द᳓प्र᳓कृ᳓ति᳓स्व᳓र᳓त्वं᳓ ॥ ८ ॥
मूलम् ...{Loading}...
शूरा॑ इ॒वेद्युयु॑धयो॒ न जग्म॑यः श्रव॒स्यवो॒ न पृत॑नासु येतिरे ।
भय॑न्ते॒ विश्वा॒ भुव॑ना म॒रुद्भ्यो॒ राजा॑न इव त्वे॒षसं॑दृशो॒ नरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
शू᳓रा इवे᳓द् यु᳓युधयो न᳓ ज᳓ग्मयः
श्रवस्य᳓वो न᳓ पृ᳓तनासु येतिरे
भ᳓यन्ते वि᳓श्वा भु᳓वना मरु᳓द्भियो
रा᳓जान इव त्वेष᳓संदृशो न᳓रः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ít ← ít (invariable)
iva ← iva (invariable)
jágmayaḥ ← jágmi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
śū́rāḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yúyudhayaḥ ← yúyudhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
pŕ̥tanāsu ← pŕ̥tanā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
śravasyávaḥ ← śravasyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yetire ← √yat- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
bháyante ← √bhī- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
bhúvanā ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
marúdbhyaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
iva ← iva (invariable)
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rā́jānaḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tveṣásaṁdr̥śaḥ ← tveṣásaṁdr̥ś- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
शूराः॑ऽइव । इत् । युयु॑धयः । न । जग्म॑यः । श्र॒व॒स्यवः॑ । न । पृत॑नासु । ये॒ति॒रे॒ ।
भय॑न्ते । विश्वा॑ । भुव॑ना । म॒रुत्ऽभ्यः॑ । राजा॑नःऽइव । त्वे॒षऽस॑न्दृशः । नरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- śūrā ← śūrāḥ ← śūra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- ived ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ived ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- yuyudhayo ← yuyudhayaḥ ← yuyudhi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “unpacific.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- jagmayaḥ ← jagmi
- [noun], nominative, plural, masculine
- śravasyavo ← śravasyavaḥ ← śravasyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “celebrated.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pṛtanāsu ← pṛtanā
- [noun], locative, plural, feminine
- “army; battle; pṛtanā [word]; pṛtanā.”
- yetire ← yat
- [verb], plural, Perfect indicative
- “strive; endeavor; join; equal; rival.”
- bhayante ← bhī
- [verb], plural, Present indikative
- “fear; fear.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanā ← bhuvana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- marudbhyo ← marudbhyaḥ ← marut
- [noun], ablative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- rājāna ← rājānaḥ ← rājan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- tveṣasaṃdṛśo ← tveṣa
- [noun]
- “awful; brilliant; aglitter(p); bright.”
- tveṣasaṃdṛśo ← saṃdṛśaḥ ← saṃdṛś
- [noun], nominative, plural, masculine
- “appearance; view; view.”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
सायण-भाष्यम्
इत् इत्येतत्समुच्चये। शूराइवेत् शौर्योपेता युयुत्सवः पुरुषा इव च युयुधयः शत्रुभिर्बुध्यमानाः पुरुषा इव च जग्मयः शीघ्रं गच्छन्तो मरुतः श्रवस्यवो न श्रवोऽन्नमात्मन इच्छन्तः पुरुषा इव पृतनासु संग्रामेषु येतिरे प्रयतन्ते वृत्रादिभिर्युद्धे व्याप्रियन्ते । तादृशेभ्यः मरुद्भ्यः विश्वा भुवना सर्वाणि भूतजातानि भयन्ते बिभ्यति। ये नरः वृष्ट्यादेर्नेतारो मरुतः राजानइव राजमाना नृपतय इव त्वेषसंदृशः दीप्तसंदर्शना उग्ररूपतया द्रष्टुमशक्या भवन्ति तेभ्य इत्यर्थः ॥ युयुधयः । ‘ युध संप्रहारे । आदृगमहनजनः० ’ इत्यत्र ‘ उत्सर्गश्छन्दसि ( पा. सू. ३. २. १७१. २) इति वचनात् किन्प्रत्ययः । लिङवद्भावात् द्विर्भावादि । कित्त्वात् गुणाभावः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । जग्मयः । तेनैव सूत्रेण किन्प्रत्ययः । ‘ गमहन’ इत्यादिना उपधालोपः । स्थानिवद्भावात् द्विर्भावादि। श्रवस्यवः । श्रव इच्छति श्रवस्यति । ‘ क्याच्छन्दसि’ इति उप्रत्ययः । येतिरे। यती प्रयत्ने’ । ‘ छन्दसि लुङ्लङ्लिटः’ इति वर्तमाने लिट् । भयन्ते । ‘ ञिभी भये । बहुलं छन्दसि ’ इति शपः श्लोरभावः । त्वेषसंदृशः । ‘ त्विष दीप्तौ । पचाद्यच् । ‘दृशिर प्रेक्षणे ‘। संपूर्वादस्मात् संपदादिलक्षणो भावे क्विप् । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Like heroes, like combatants, like men anxious for food, the swift-moving (Maruts) have engaged in battles; all beings fear the Maruts, who are the leaders (of the rain), and awful of aspect, like princes.”
Jamison Brereton
Like champions, like oncoming fighters, like those seeking fame in battles, they have marshaled themselves.
All creatures fear the Maruts—the superior men glittering in appearance like kings.
Griffith
In sooth like heroes fain for fight they rush about, like combatants fame-seeking have they striven in war.
Before the Maruts every creature is afraid: the men are like to Kings, terrible to behold.
Geldner
Wie tapfere Krieger ausziehend, haben sie wie Ruhmbegierige in den Kämpfen gewetteifert. Es fürchten sich alle Wesen vor den Marut. Wie die Könige sind die Männer von funkelndem Anblick.
Grassmann
Kampflust’gen Helden gleich sind eilend sie, wie ruhmbegier’ge gehn in Schlachten sie geschart, Es fürchten alle Wesen vor den Maruts sich, die Männer zeigen prächtig sich wie Könige.
Elizarenkova
Быстро шагая, как герои, как воины,
Как ищущие славы, встали они строем в сражениях.
Все существа боятся Марутов.
Подобны царям эти мужи внушительной внешности.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- निचृज्जगती
- निषादः
09 त्वष्था यद्वज्रम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म᳓रु᳓तः᳓। गो᳓त᳓मो᳓ रा᳓हू᳓ग᳓णः᳓। ज᳓ग᳓ती᳓।
त्व᳓ष्टा य᳓द्व᳓ज्रं सु᳓कृतं हिरण्य᳓यं सह᳓स्रभृष्टिं स्व᳓पा अ᳓वर्तयत् ।
धत्त᳓ इ᳓न्द्रो न᳓र्य᳓पांसि क᳓र्तवे᳓ऽहन्वृत्रं᳓ नि᳓रपा᳓मौब्जदर्णव᳓म् ॥ ०९॥
त्व᳓ष्टा । य᳓त् । व᳓ज्रम् । सु᳓ऽकृतम् । हिरण्य᳓यम् । सह᳓स्रऽभृष्टिम् । सुऽअ᳓पाः । अ᳓वर्तयत् ।
धत्ते᳓ । इ᳓न्द्रः । न᳓रि । अ᳓पांसि । क᳓र्तवे । अ᳓हन् । वृत्र᳓म् । निः᳓ । अपा᳓म् । औब्जत् । अर्णव᳓म् ॥
स्व᳓पाः᳓ शो᳓भ᳓न᳓क᳓र्मा᳓ त्व᳓ष्टा᳓ वि᳓श्व᳓नि᳓र्मा᳓ता᳓ य᳓द्व᳓ज्र᳓म᳓व᳓र्त᳓य᳓त् इ᳓न्द्रं᳓ प्र᳓त्य᳓ग᳓म᳓य᳓त् । द᳓त्त᳓वा᳓नि᳓त्य᳓र्थः᳓ । की᳓दृ᳓श᳓म् । सु᳓कृ᳓तं᳓ स᳓म्य᳓ङ्नि᳓ष्पा᳓दि᳓तं᳓ हि᳓र᳓ण्य᳓यं᳓ सु᳓व᳓र्ण᳓म᳓यं᳓ स᳓ह᳓स्र᳓भृ᳓ष्टि᳓म᳓ने᳓का᳓भि᳓र्धा᳓रा᳓भि᳓र्यु᳓क्त᳓म् । त᳓द्व᳓ज्र᳓मि᳓न्द्रो᳓ ध᳓त्ते᳓ । धा᳓र᳓य᳓ति᳓ । कि᳓म᳓र्थ᳓म् । न᳓रि᳓ । अ᳓त्र᳓ नृ᳓ सं᳓ब᳓न्धा᳓न्नृ᳓ श᳓ब्दे᳓न᳓ स᳓ङ्ग्रा᳓मो᳓ऽभि᳓धी᳓य᳓ते᳓ । स᳓ङ्ग्रा᳓मे᳓ऽपां᳓सि᳓ श᳓त्रु᳓ह᳓न᳓ना᳓दि᳓ल᳓क्ष᳓णा᳓नि᳓ क᳓र्मा᳓णि᳓ क᳓र्त᳓वे᳓ क᳓र्तु᳓म् । ए᳓वं᳓ व᳓ज्रं᳓ धृ᳓त्वा᳓ ते᳓न᳓ व᳓ज्रे᳓ण᳓ वृ᳓त्रं᳓ वृ᳓ष्ट्यु᳓द᳓क᳓स्या᳓व᳓र᳓क᳓म᳓र्ण᳓व᳓म᳓र्ण᳓सो᳓द᳓के᳓न᳓ यु᳓क्तं᳓ मे᳓घ᳓म᳓ह᳓न् । अ᳓व᳓धी᳓त् । अ᳓पां᳓ ते᳓न᳓ नि᳓रु᳓द्धा᳓ आ᳓प᳓श्च᳓ स᳓ नि᳓रौ᳓ब्ज᳓त् । निः᳓शे᳓षे᳓णा᳓धो᳓मु᳓ख᳓म᳓पा᳓त᳓य᳓त् । प्र᳓वृ᳓ष्टा᳓ अ᳓क᳓रो᳓दि᳓त्य᳓र्थः᳓ ॥ सु᳓कृ᳓त᳓म् । सु᳓पू᳓र्वा᳓त्क᳓रो᳓तेः᳓ क᳓र्म᳓णि᳓ नि᳓ष्ठा᳓ । ग᳓ति᳓र᳓न᳓न्त᳓र᳓ इ᳓ति᳓ ग᳓तेः᳓ प्र᳓कृ᳓ति᳓स्व᳓र᳓त्व᳓म् । हि᳓र᳓ण्य᳓य᳓म् । हि᳓र᳓ण्य᳓श᳓ब्दा᳓दु᳓त्त᳓र᳓स्य᳓ म᳓य᳓टो᳓ म᳓का᳓र᳓स्य᳓ लो᳓प᳓ ऋ᳓त्व्य᳓वा᳓स्त्व्य᳓वा᳓ स्त्वे᳓त्या᳓दौ᳓ नि᳓पा᳓त्य᳓ते᳓ । स्व᳓पाः᳓ । सो᳓र्म᳓न᳓सी᳓ अ᳓लो᳓मो᳓ष᳓सी᳓ इ᳓त्यु᳓त्त᳓र᳓प᳓दा᳓द्यु᳓दा᳓त्त᳓त्व᳓म् । क᳓र्त᳓वे᳓ । त᳓म᳓र्थे᳓ से᳓से᳓नि᳓ति᳓ क᳓रो᳓ते᳓स्त᳓वे᳓न्र᳓त्य᳓यः᳓ । अ᳓पा᳓म् । क्रि᳓या᳓ग्र᳓ह᳓णं᳓ क᳓र्त᳓व्य᳓मि᳓ति᳓ क᳓र्म᳓णः᳓ सं᳓प्र᳓दा᳓न᳓त्व᳓च्च᳓तु᳓र्थ्य᳓र्थे᳓ ष᳓ष्ठी᳓ । ऊ᳓डि᳓द᳓मि᳓ति᳓ वि᳓भ᳓क्ते᳓रु᳓दा᳓त्त᳓त्व᳓म् । औ᳓ब्ज᳓त् । उ᳓ब्ज᳓ आ᳓र्ज᳓वे᳓ । अ᳓र्ण᳓व᳓म् । अ᳓र्ण᳓सो᳓ लो᳓प᳓श्च᳓ । का᳓ ५-२-१०९-३ । इ᳓ति᳓ म᳓त्व᳓र्थी᳓यो᳓ वः᳓ स᳓लो᳓प᳓श्च᳓ ॥ ९ ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वष्टा॒ यद्वज्रं॒ सुकृ॑तं हिर॒ण्ययं॑ स॒हस्र॑भृष्टिं॒ स्वपा॒ अव॑र्तयत् ।
ध॒त्त इन्द्रो॒ नर्यपां॑सि॒ कर्त॒वेऽह॑न्वृ॒त्रं निर॒पामौ॑ब्जदर्ण॒वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त्व᳓ष्टा य᳓द् व᳓ज्रं सु᳓कृतं हिरण्य᳓यं
सह᳓स्रभृष्टिं सुअ᳓पा अ᳓वर्तयत्
धत्त᳓ इ᳓न्द्रो न᳓रि अ᳓पांसि क᳓र्तवे
अ᳓हन् वृत्रं᳓ नि᳓र् अपा᳓म् औब्जद् अर्णव᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hiraṇyáyam ← hiraṇyáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
súkr̥tam ← súkr̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ávartayat ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
sahásrabhr̥ṣṭim ← sahásrabhr̥ṣṭi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svápāḥ ← svápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ápāṁsi ← ápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dhatté ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kártave ← √kr̥- (root)
{case:DAT, number:SG}
nári ← nár- (nominal stem)
{gender:M}
áhan ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
arṇavám ← arṇavá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aubjat ← √ubj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
nís ← nís (invariable)
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वष्टा॑ । यत् । वज्र॑म् । सुऽकृ॑तम् । हि॒र॒ण्यय॑म् । स॒हस्र॑ऽभृष्टिम् । सु॒ऽअपाः॑ । अव॑र्तयत् ।
ध॒त्ते । इन्द्रः॑ । नरि॑ । अपां॑सि । कर्त॑वे । अह॑न् । वृ॒त्रम् । निः । अ॒पाम् । औ॒ब्ज॒त् । अ॒र्ण॒वम् ॥
Hellwig Grammar
- tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vajraṃ ← vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- sukṛtaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtaṃ ← kṛtam ← kṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- hiraṇyayaṃ ← hiraṇyayam ← hiraṇyaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gold; aureate; hiraṇyaya [word].”
- sahasrabhṛṣṭiṃ ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrabhṛṣṭiṃ ← bhṛṣṭim ← bhṛṣṭi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “spike.”
- svapā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapā ← apāḥ ← apas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “work; deed.”
- avartayat ← vartay ← √vṛt
- [verb], singular, Imperfect
- “pound; tell; exist; bring; spill; mix; survive; melt; roll; explain; perform; turn; chop; sustain; spend; roll up; produce.”
- dhatta ← dhatte ← dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nary ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- apāṃsi ← apas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “work; deed.”
- kartave ← kṛ
- [verb noun]
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ‘han ← ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- aubjad ← aubjat ← ubj
- [verb], singular, Imperfect
- “oppress.”
- arṇavam ← arṇava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wave; flood.”
सायण-भाष्यम्
स्वपाः शोभनकर्मा त्वष्टा विश्वनिर्माता यद्वज्रम् अवर्तयत् इन्द्रं प्रत्यगमयत् दत्तवानित्यर्थः । कीदृशम् । सुकृतं सम्यङ्निष्पादितं हिरण्ययं सुवर्णमयं सहस्रभृष्टिम् अनेकाभिर्धाराभिर्युक्तम् । तद्वज्रम् इन्द्रः धत्ते धारयति । किमर्थम् । नरि । अत्र नृसंबन्धात् नृशब्देन संग्रामोऽभिधीयते । संग्रामे अपांसि शत्रुहननादिलक्षणानि कर्माणि कर्तवे कर्तुम् । एवं वज्रं धृत्वा तेन वज्रेण वृत्रं वृष्ट्युदकस्यावरकम् अर्णवम् अर्णसोदकेन युक्तं मेघम् अहन् अवधीत् । अपां तेन निरुद्धा अपश्च सः निः औब्जत् निःशेषेणाधोमुखमपातयत् प्रवृष्टा अकरोदित्यर्थः ॥ सुकृतम् । सुपूर्वात् करोतेः कर्मणि निष्ठा । ‘गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । हिरण्ययम् । हिरण्यशब्दादुत्तरस्य मयटो मकारस्य लोपः ऋत्व्यवास्त्व्यवास्त्व इत्यादौ निपात्यते । स्वपाः । ‘ सौर्मनसी अलोमोषसी ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । कर्तवे । “ तुमर्थे सेसेन् ’ इति करोतेः तवेन्प्रत्ययः । अपाम् । ‘ क्रियाग्रहणं कर्तव्यम्’ इति कर्मणः संप्रदानत्वात् चतुर्थ्यर्थे षष्ठी। ‘ ऊडिदम्’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । औब्जत् । ‘ उब्ज आर्जवे । अर्णवम् । अर्णसो लोपश्च’ ( का. ५, २. १०९. २ ) इति मत्वर्थीयो वः ‘सलोपश्च ॥
Wilson
English translation:
“Indra, wields the well-made, golden, many-bladed thunderbolt, which the skillful Tvaṣṭā has framed for him, that he may achieve great exploits in war. He has slain Vṛtra and sent forth an ocean of water.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Tvaṣṭā is agin the artisan of the gods
Jamison Brereton
When Tvaṣṭar the good craftsman had turned the well-made golden mace with its thousand spikes,
Indra took it to do the manly works: he smashed Vr̥tra, he forced out the flood of waters.
Jamison Brereton Notes
The array of tenses in this verse requires comment. The subordinate-main clause dyad of ab/c contains an imperfect ávartayat in the yád clause and a present dhatté (dhattá in sandhi) in the main clause. Pāda d, which describes actions that necessarily follow the one in pāda c, then has two imperfects (áhan and aubjat). I consider the imperfect / present combination in the first sentence to be a makeshift attempt to convey anteriority in a language without a semantic pluperfect. That is, there is no structural means in Rigvedic Sanskrit to convey past anterior action (“when he had X-ed, he Y-ed”) via a finite verb (though see recent work by Ian Hollenbaugh with a contrary opinion), since the “pluperfect” is simply the past tense to presential perfects. In later Sanskrit the gerund serves as a non-finite way to express the value (“having X-ed, he Y-ed”), but the gerund barely exists in the RV. In the RV the perfect participle does serve this function, in contrast to finite forms of the perfect system. Here the relative tense values are conveyed by the imperfect followed by the present, since the imperfect does express action prior to that of the present tense. The imperfects in pāda d then re-establish the past-time context. I therefore tr. the imperfect and present of abc with the English pluperfect and preterite.
On náry ápāṃsi see disc. ad VIII.96.19.
Griffith
When Tvastar deft of hand had turned the thunderbolt, golden, with thousand edges, fashioned more skilfully,
Indra received it to perform heroic deeds. Vrtra he slew, and forced the flood of water forth.
Geldner
Als Tvastri, der Künstler, die wohlgearbeitete, goldene, tausendzackige Keule gedreht hatte, nimmt sie Indra, um Manneswerke zu tun. Er erschlug den Drachen, ließ die Flut der Gewässer heraus.
Grassmann
Als Tvaschtar kunstreich drechselte den goldnen Blitz, den schöngefügten, welcher tausend Zacken hat, Da nahm ihn Indra, Mannesthaten zu vollziehn, erschlug den Vritra und ergoss der Wasser Flut.
Elizarenkova
Когда Тваштар обточил дубину, хорошо сделанную,
Золотую, тысячезубую, (он,) искусный мастер,
(Ее) берет Индра для свершения героических деяний.
Он убил Вритру, он выпустил поток вод.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे सभाध्यक्ष आदि कैसे हों, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - प्रजा और सेना में स्थित पुरुष जैसे (स्वपाः) उत्तम कर्म करता (त्वष्टा) छेदन करनेहारा (इन्द्रः) सूर्य (कर्त्तवे) करने योग्य (अपांसि) कर्मों को और (यत्) जिस (सुकृतम्) अच्छे प्रकार सिद्ध किये (हिरण्ययम्) प्रकाशयुक्त (सहस्रभृष्टिम्) जिससे हजारह पदार्थ पकते हैं, उस (वज्रम्) वज्र का प्रहार करके (वृत्रम्) मेघ का (अहन्) हनन करता है, (अपाम्) जलों के (अर्णवम्) समुद्र को (निरौब्जत्) निरन्तर सरल करता है, वैसे दुष्टों को (पर्यवर्त्तयत्) छिन्न-भिन्न करता हुआ शत्रुओं का हनन करके (नरि) मनुष्यों में श्रेष्ठों को (आधत्ते) धारण करता है, वह राजा होने को योग्य होता है ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य मेघ को धारण और हनन कर वर्षा के समुद्र को भरता है, वैसे सभापति लोग विद्या न्याययुक्त प्रजा के पालन व धारण करके, अविद्या अन्याययुक्त दुष्टों का ताड़न करके, सबके हित के लिये सुखसागर को पूर्ण भरें ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: प्रजासेनास्थाः पुरुषा यथा स्वपास्त्वष्टेन्द्रः सूर्यः कर्त्तवेऽपांसि यत् सुकृतं हिरण्ययं सहस्रभृष्टं वज्रं प्रहृत्य वृत्रमहन् अपामर्णवं निरौब्जत् तथा दुष्टान् पर्यवर्त्तयच्छत्रून् हत्वा नर्याऽऽधत्ते स राजा भवितुमर्हेत् ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते सभाध्यक्षादयः कीदृशा इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वष्टा) दीप्तिमत्त्वेन छेदकः। त्विषेर्देवतायामकारश्चोपधाया अनिट्त्वं च। (अष्टा०वा०३.२.१३५) अनेन वार्त्तिकेन त्विषधातोस्तृन्। (यत्) यम् (वज्रम्) किरणसमूहजन्यं विद्युदाख्यम् (सुकृतम्) सुष्ठु निष्पन्नम् (हिरण्ययम्) ज्योतिमर्यम्। ऋत्व्यवा०। (अष्टा०६.४.१७५) अनेन सूत्रेण मयट् प्रत्ययस्य मकारलोपो निपात्यते (सहस्रभृष्टिम्) सहस्रमसंख्याता भृष्टयः पाका यस्मात्तम् (स्वपाः) सुष्ठु अपांसि कर्माणि यस्मात् (अवर्त्तयत्) वर्त्तयति (धत्ते) धरति (इन्द्रः) सूर्यः (नरि) नीतिमार्गे मनुष्ये (अपांसि) कर्माणि (कर्त्तवे) कर्त्तुम् (अहन्) हन्ति (वृत्रम्) मेघम् (निः) नितराम् (अपाम्) उदकानाम् (औब्जत्) उब्जति सरलीकरोति (अर्णवम्) समुद्रम् ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यो मेघं धृत्वा वर्षयित्वा प्रजाः पालयति तथा राजादयोऽविद्याऽन्याययुक्तान् दुष्टान् हत्वा सर्वहिताय सुखसागरं साध्नुवन्तु ॥ ९ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे सूर्य मेघांना धारण व हनन करून वृष्टी करून समुद्रात जल भरतो. तसे सभापतींनी विद्या न्याययुक्त बनून प्रजेचे पालन, धारण करून अविद्या व अन्याययुक्त दुष्टांचे ताडन करून सर्वांच्या हितासाठी सुखसागर पूर्ण भरावा. ॥ ९ ॥
10 ऊर्ध्वं नुनुद्रेऽवतम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऊर्ध्वं᳓ नुनुद्रे अवतं᳓ त᳓ ओ᳓जसा
दादृहाणं᳓ चिद् बिभिदुर् वि᳓ प᳓र्वतम्
ध᳓मन्तो वाण᳓म् मरु᳓तः सुदा᳓नवो
म᳓दे सो᳓मस्य र᳓णियानि चक्रिरे
मूलम् ...{Loading}...
ऊ॒र्ध्वं नु॑नुद्रेऽव॒तं त ओज॑सा दादृहा॒णं चि॑द्बिभिदु॒र्वि पर्व॑तम् ।
धम॑न्तो वा॒णं म॒रुतः॑ सु॒दान॑वो॒ मदे॒ सोम॑स्य॒ रण्या॑नि चक्रिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ऊर्ध्वं᳓ नुनुद्रे अवतं᳓ त᳓ ओ᳓जसा
दादृहाणं᳓ चिद् बिभिदुर् वि᳓ प᳓र्वतम्
ध᳓मन्तो वाण᳓म् मरु᳓तः सुदा᳓नवो
म᳓दे सो᳓मस्य र᳓णियानि चक्रिरे
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
avatám ← avatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nunudre ← √nud- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ūrdhvám ← ūrdhvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bibhiduḥ ← √bhid- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
dādr̥hāṇám ← √dr̥h- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
párvatam ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
dhámantaḥ ← √dhamⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sudā́navaḥ ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vāṇám ← vāṇá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cakrire ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ráṇyāni ← ráṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ऊ॒र्ध्वम् । नु॒नु॒द्रे॒ । अ॒व॒तम् । ते । ओज॑सा । द॒दृ॒हा॒णम् । चि॒त् । बि॒भि॒दुः॒ । वि । पर्व॑तम् ।
धम॑न्तः । वा॒णम् । म॒रुतः॑ । सु॒ऽदान॑वः । मदे॑ । सोम॑स्य । रण्या॑नि । च॒क्रि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- ūrdhvaṃ ← ūrdhvam ← ūrdhva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- nunudre ← nud
- [verb], plural, Perfect indicative
- “push; propel; expel; push; move.”
- ‘vataṃ ← avatam ← avata
- [noun], accusative, singular, masculine
- “well.”
- ta ← te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- dādṛhāṇaṃ ← dādṛhāṇam ← dṛh
- [verb noun], nominative, singular
- “fixate; strengthen.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- bibhidur ← bibhiduḥ ← bhid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- parvatam ← parvata
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- dhamanto ← dhamantaḥ ← dham
- [verb noun], nominative, plural
- “heat; blow; fan; blow; ignite; blow; inflate.”
- vāṇam ← vāṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “music.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- sudānavo ← sudānavaḥ ← sudānu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “big; lavish.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- raṇyāni ← raṇya
- [noun], accusative, plural, neuter
- cakrire ← kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
अत्रेयमाख्यायिका । गोतम ऋषिः पिपासया पीडितः सन् मरुत उदकं ययाचे । तदनन्तरं मरुतोऽदूरस्थं कूपमुद्धृस्य यत्र स गोतम ऋषिस्तिष्ठति तां दिशं नीत्वा ऋषिसमीपे कूपमवस्थाप्य तत्पार्श्वे आहावं च कृत्वा तस्मिन्नाहावे कूपमुत्सिच्य तमृषिं तेनोदकेन तर्पयांचक्रुः । अयमर्थोऽनयोत्तरया च प्रतिपाद्यते ॥ ते मरुतः अवतम् । अवस्तात्ततो भवतीति अवतः कूपः । कूपनामसु च ‘ अवतः अवटः ’ ( नि. ३. २३.७ ) इति पठितम् । तम् ऊर्ध्वम् उपरि यथा भवति तथा ओजसा स्वकीयेन बलेन नुनुद्रे प्रेरितवन्तः उत्खातवन्त इत्यर्थः । एवं कूपमुत्खाय ऋषेराश्रमं प्रति नयन्तः मरुतः मार्गमध्ये ददृहाणं प्रवृद्धं गतिनिरोधकं पर्वतं चित् पर्ववन्तं शिलोच्चयमपि वि बिभिदुः विशेषेण बभञ्जुः। सुदानवः शोभनदानास्ते मरुतः वाणं शतसंख्याभिः तन्त्रीभिर्युक्तं वीणाविशेषं धमन्तः वादयन्तः सोमस्य मदे सोमपानेन हर्षे सति रण्यानि स्तुत्यानि रमणीयानि धनानि चक्रिरे स्तोतृभ्यः कुर्वन्ति ॥ नुनुदे । ‘णुद प्रेरणे’। लिटि ‘इरयो रे ’ इति रेआदेशः । ददृहाणम् । ‘ दृह दृहि वृद्धौ । लिटः कानच् । धमन्तः । ‘ ध्मा शब्दाग्निसंयोगयोः’ । ‘ पाघ्रा इत्यादिना धमादेशः । वाणम् । ‘ अण रण वण शब्दार्थाः’। कर्मणि घञ् । कर्षात्वतः०’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । रण्यानि । रणतेर्भावे ’ वशिरण्योरुपसंख्यानम् ’ ( पा. सू. ३. ३. ५८, ३) इति अप् । ततः ‘ भवे छन्दसि ’ इति यत् । यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“By their power, they bore the well aloft, and clove asunder the mountain that obstructed their path; the munificent Maruts, blowing upon their pipe, have conferred, when exhilarated by the Soma, desirable (gifts upon the sacrificer).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Dhamanto vāṇam = blowing upon their pipe;
Vāṇam = a lute, a vīṇā with a hundred strings;
Dhamanta = blowing, applied to a pipe as a wind isntrument; avataḥ avaṭaḥ; avataḥ kūpaḥ (Nirukta 3.23.7)
Jamison Brereton
They pushed the well upward with their power; they split apart the mountain, though it was firmly fixed.
Blowing their music, the Maruts of good drops performed these joyous (deeds) in the exhilaration of soma.
Griffith
They with their vigorous strength pushed the well up on high, and clove the cloud in twain though it was passing strong.
The Maruts, bounteous Givers, sending forth their voice, in the wild joy of Soma wrought their glorious deeds.
Geldner
Sie stießen den Brunnen mit Kraft nach oben; sogar den festen Fels spalteten sie. Ihre Musik blasend haben die freigebigen Marut im Rausche des Soma erfreuliche Dinge verrichtet.
Grassmann
Sie stiessen hoch den Brunnen mit Gewalt empor, zerschmetterten den festgefügten Wolkenberg; Des Sturmes Pfeife blasend hat im Somarausch die reiche Schar der Maruts Herrliches vollbracht.
Elizarenkova
(Своей) силой они заставили забить вверх колодец.
Они раскололи даже твердую гору.
Дуя в дудку, Маруты щедродарящие
В опьянении сомой совершили радостные деяния.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हों, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (मरुतः) वायु (ओजसा) बल से (अवतम्) रक्षणादि का निमित्त (दादृहाणम्) बढ़ाने के योग्य (पर्वतम्) मेघ को (बिभिदुः) विदीर्ण करते और (ऊर्ध्वम्) ऊँचे को (नुनुद्रे) ले जाते हैं, वैसे जो (वाणम्) बाण से लेके शस्त्रास्त्र समूह को (धमन्तः) कंपाते हुए (सुदानवः) उत्तम पदार्थ के दान करनेहारे (सोमस्य) उत्पन्न हुए जगत् के मध्य में (मदे) हर्ष में (रण्यानि) संग्रामों में उत्तम साधनों को (विचक्रिरे) करते हैं (ते) वे राजाओं के (चित्) समान होते हैं ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्य लोग इस जगत् में जन्म पा, विद्या शिक्षा का ग्रहण और वायु के समान कर्म्म करके सुखों को भोगें ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा मरुत ओजसाऽवतं दादृहाणं पर्वतं मेघं बिभिदुरूर्ध्वं नुनुद्रे तथा ये वाणं धमन्तः सुदानवः सोमस्य मदे रण्यानि विचक्रिरे ते राजानश्चिदिव जायन्ते ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कीदृशा इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऊर्ध्वम्) उत्कृष्टमार्गं प्रति (नुनुद्रे) नुदन्ति (अवतम्) रक्षणादियुक्तम् (ते) मनुष्याः (ओजसा) बलपराक्रमाभ्याम् (दादृहाणम्) दृंहितुं शीलम् (चित्) इव (बिभिदुः) भिन्दन्तु (वि) विविधार्थे (पर्वतम्) मेघम् (धमन्तः) कम्पयमानाः (वाणम्) वाणादिशस्त्रास्त्रसमूहम् (मरुतः) वायवः (सुदानवः) शोभनानि दानानि येषां ते (मदे) हर्षे (सोमस्य) उत्पन्नस्य जगतो मध्ये (रण्यानि) रणेषु साधूनि कर्माणि (चक्रिरे) कुर्वन्ति ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्या अस्य जगतो मध्ये जन्म प्राप्य विद्याशिक्षां गृहीत्वा वायुवत् कर्माणि कृत्वा सुखानि भुञ्जीरन् ॥ १० ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी या जगात जन्माला येऊन विद्या, शिक्षण घ्यावे व वायूप्रमाणे कर्म करावे व सुख भोगावे. ॥ १० ॥
11 जिह्मं नुनुद्रेऽवतम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म᳓रु᳓तः᳓। गो᳓त᳓मो᳓ रा᳓हू᳓ग᳓णः᳓। ज᳓ग᳓ती᳓।
जिह्मं᳓ नुनुद्रेऽवतं᳓ त᳓या दिशा᳓सिञ्चन्नु᳓त्सं गो᳓तमाय तृष्ण᳓जे ।
आ᳓ गच्छन्तीम᳓वसा चित्र᳓भानवः का᳓मं वि᳓प्रस्य तर्पयन्त धा᳓मभिः ॥ ११॥
जिह्म᳓म् । नुनुद्रे । अवत᳓म् । त᳓या । दिशा᳓ । अ᳓सिञ्चन् । उ᳓त्सम् । गो᳓तमाय । तृष्ण᳓ऽजे ।
आ᳓ । गच्छन्ति । ईम् । अ᳓वसा । चित्र᳓ऽभानवः । का᳓मम् । वि᳓प्रस्य । तर्पयन्त । धा᳓मऽभिः ॥
म᳓रु᳓तो᳓ऽव᳓त᳓मु᳓द्धृ᳓तं᳓ कू᳓पं᳓ य᳓स्यां᳓ दि᳓शि᳓ ऋ᳓षि᳓र्व᳓स᳓ति᳓ त᳓या᳓ दि᳓शा᳓ जि᳓ह्मं᳓ व᳓क्र᳓न्ति᳓र्यं᳓चं᳓ नु᳓नु᳓द्रे᳓ । प्रे᳓रि᳓त᳓व᳓न्तः᳓ । ए᳓वं᳓ कू᳓पं᳓ नी᳓त्वा᳓ ऋ᳓ष्या᳓श्र᳓मे᳓ऽव᳓स्था᳓प्य᳓ तृ᳓ष्ट᳓जे᳓ तृ᳓षि᳓ता᳓य᳓ गो᳓त᳓मा᳓य᳓ ऋ᳓ष᳓ये᳓ त᳓द᳓र्थ᳓मु᳓त्सं᳓ ज᳓ल᳓प्र᳓वा᳓हं᳓ कू᳓पा᳓दु᳓द्धृ᳓त्या᳓सिं᳓च᳓न् । आ᳓हा᳓वे᳓ऽवा᳓न᳓य᳓न् । ए᳓वं᳓ कृ᳓त्वे᳓मे᳓नं᳓ स्तो᳓ता᳓र᳓मृ᳓षिं᳓ चि᳓त्र᳓भा᳓न᳓वो᳓ वि᳓चि᳓त्र᳓दी᳓प्त᳓य᳓स्ते᳓ म᳓रु᳓तो᳓ऽव᳓से᳓दृ᳓शे᳓न᳓ र᳓क्ष᳓णे᳓न᳓ स᳓हा᳓ ग᳓च्छ᳓न्ति᳓ । त᳓त्स᳓मी᳓पं᳓ प्रा᳓प्नु᳓व᳓न्ति᳓ । प्रा᳓प्य᳓ च᳓ वि᳓प्र᳓स्य᳓ मे᳓धा᳓वि᳓नो᳓ गो᳓त᳓म᳓स्य᳓ का᳓म᳓म᳓भि᳓ला᳓षं᳓ दा᳓म᳓भि᳓रा᳓यु᳓षो᳓ धा᳓र᳓कै᳓रु᳓द᳓कै᳓स्त᳓प्र᳓य᳓न्त᳓ । अ᳓त᳓र्प᳓य᳓न् ॥ त᳓या᳓ । न᳓ गो᳓श्व᳓न्सा᳓व᳓व᳓र्णे᳓ति᳓ सा᳓वे᳓का᳓च᳓ इ᳓ति᳓ प्रा᳓प्त᳓स्य᳓ वि᳓भ᳓क्त्यु᳓दा᳓त्त᳓स्य᳓ प्र᳓ति᳓षे᳓धः᳓ । दि᳓शा᳓ । सा᳓वे᳓का᳓च᳓ इ᳓ति᳓ वि᳓भ᳓क्ते᳓रु᳓दा᳓त्त᳓त्व᳓म् । तृ᳓ष्ण᳓जे᳓ ञि᳓तृ᳓षा᳓ पि᳓पा᳓सा᳓या᳓म् । स्व᳓पि᳓तृ᳓षो᳓र्न᳓जि᳓ङ् (पा᳓ ३-२-१७२) प्र᳓त्य᳓या᳓द्यु᳓दा᳓त्त᳓त्व᳓म् । प᳓द᳓का᳓र᳓स्य᳓ शा᳓क᳓ल्य᳓स्य᳓ त्व᳓य᳓म᳓भि᳓प्रा᳓यः᳓ । अ᳓न्ये᳓ष्व᳓पि᳓ दृ᳓श्य᳓त᳓ इ᳓ति᳓ दृ᳓शि᳓ग्र᳓ह᳓णा᳓त्के᳓व᳓ला᳓द᳓पि᳓ ज᳓ने᳓र्ड᳓प्र᳓त्य᳓यः᳓ । तृ᳓ष्णा᳓जा᳓ता᳓ य᳓स्य᳓ स᳓ त᳓थो᳓क्तः᳓ । ङ्या᳓पोः᳓ सं᳓ज्ञा᳓च्छ᳓न्द᳓सो᳓र्ब᳓हु᳓ल᳓मि᳓ति᳓ ह्र᳓स्व᳓त्व᳓म् । ब᳓हु᳓व्री᳓हौ᳓ पू᳓र्व᳓प᳓द᳓प्र᳓कृ᳓ति᳓स्व᳓र᳓त्व᳓म् । धा᳓म᳓भिः᳓ । द᳓धा᳓ते᳓रा᳓तो᳓ म᳓नि᳓न्नि᳓ति᳓ म᳓नि᳓न् ॥ ११ ॥
मूलम् ...{Loading}...
जि॒ह्मं नु॑नुद्रेऽव॒तं तया॑ दि॒शासि॑ञ्च॒न्नुत्सं॒ गोत॑माय तृ॒ष्णजे॑ ।
आ ग॑च्छन्ती॒मव॑सा चि॒त्रभा॑नवः॒ कामं॒ विप्र॑स्य तर्पयन्त॒ धाम॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
जिह्मं᳓ नुनुद्रे अवतं᳓ त᳓या दिशा᳓
अ᳓सिञ्चन्न् उ᳓त्सं गो᳓तमाय तृष्ण᳓जे
आ᳓ गछन्तीम् अ᳓वसा चित्र᳓भानवः
का᳓मं वि᳓प्रस्य तर्पयन्त धा᳓मभिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
avatám ← avatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
diśā́ ← díś- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
jihmám ← jihmá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nunudre ← √nud- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
táyā ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:SG}
asiñcan ← √sic- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
gótamāya ← gótama- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tr̥ṣṇáje ← tr̥ṣṇáj- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
útsam ← útsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ávasā ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
citrábhānavaḥ ← citrábhānu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
gachanti ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
īm ← īm (invariable)
dhā́mabhiḥ ← dhā́man- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
kā́mam ← kā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tarpayanta ← √tr̥p- (root)
víprasya ← vípra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
जि॒ह्मम् । नु॒नु॒द्रे॒ । अ॒व॒तम् । तया॑ । दि॒शा । असि॑ञ्चन् । उत्स॑म् । गोत॑माय । तृ॒ष्णऽजे॑ ।
आ । ग॒च्छ॒न्ति॒ । ई॒म् । अव॑सा । चि॒त्रऽभा॑नवः । काम॑म् । विप्र॑स्य । त॒र्प॒य॒न्त॒ । धाम॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- jihmaṃ ← jihmam ← jihma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “crooked; oblique; crooked.”
- nunudre ← nud
- [verb], plural, Perfect indicative
- “push; propel; expel; push; move.”
- ‘vataṃ ← avatam ← avata
- [noun], accusative, singular, masculine
- “well.”
- tayā ← tad
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- diśāsiñcann ← diśā ← diś
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “quarter; direction; region; diś [word]; Aṣṭādhyāyī, 5.3.27; distant region; Diś; four; example; method; space.”
- diśāsiñcann ← asiñcan ← sic
- [verb], plural, Imperfect
- “submerge; sprinkle; pour; wet; decant; impregnate.”
- utsaṃ ← utsam ← utsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “spring; fountain; utsa [word]; well.”
- gotamāya ← gotama
- [noun], dative, singular, masculine
- “Gotama; gotama [word].”
- tṛṣṇaje ← tṛṣṇaj
- [noun], dative, singular, masculine
- “thirsty.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gacchantīm ← gacchanti ← gam
- [verb], plural, Present indikative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- gacchantīm ← īm ← īṃ
- [adverb]
- avasā ← avas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- citrabhānavaḥ ← citra
- [noun]
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- citrabhānavaḥ ← bhānavaḥ ← bhānu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- kāmaṃ ← kāmam ← kāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- viprasya ← vipra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- tarpayanta ← tarpay ← √tṛp
- [verb], plural, Imperfect
- “nourish; offer; nutrify; satisfy; gladden; replenish; fill.”
- dhāmabhiḥ ← dhāman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
सायण-भाष्यम्
मरुतः अवतम् उद्धृतं कूपं यस्यां दिशि ऋषिर्वसति तया दिशा जिह्मं वक्रं तिर्यञ्चं नुनुद्रे प्रेरितवन्तः । एवं कूपं नीत्वा ऋष्याश्रमेऽवस्थाप्य तृष्णजे तृषिताय गोतमाय ऋषये तदर्थम् उत्सं जलप्रवाहं कूपादुद्धत्य असिञ्चन् आहावेऽवानयन्। एवं कृत्वा ईम् एनं स्तोतारमृषिं चित्रभानवः विचित्रदीप्तयस्ते मरुतः अवसा ईदृशेन रक्षणेन सह आ गच्छन्ति तत्समीपं प्राप्नुवन्ति । प्राप्य च विप्रस्य मेधाविनो गोतमस्य कामम् अभिलाषं धामभिः आयुषो धारकैरुदकैः तर्पयन्त अतर्पयन् ॥ तया। न गोश्वन्साववर्ण° ’ इति ‘सावेकाचः० ’ इति प्राप्तस्य विभक्त्युदात्तस्य प्रतिषेधः । दिशा । ‘ सावेकाचः० ’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । तृष्णजे । ‘ ञितृषा पिपासायाम् । स्वपितृषोर्नजिङ्’ (पा. सू. ३. २. १७२ )। प्रत्ययाद्युदात्तत्वम् । पदकारस्य शाकल्यस्य त्वयमभिप्रायः। अन्येष्वपि दृश्यते’ इति दृशिग्रहणात् केवलादपि जनेर्डप्रत्ययः । तृष्णा जाता यस्य स तथोक्तः । ‘ ङ्यापोः संज्ञाच्छन्दसोर्बहुलम्’ इति ह्रस्वत्वम् । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । धामभिः । दधातेः ‘आतो मनिन् ’ इति मनिन् ।
Wilson
English translation:
“They brought the crooked well to the plural ce (where the Muni was), and sprinkled the water upon the thirsty Gotama; the variously-radiant (Maruts) come to his succour, gratifyinng the desire of the sage with life-sustaining (waters).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Legend: Ṛṣi Gotama, being thirsty, prayed to the Maruts for relief; Maruts brought a well from a distance to his hermitage
Jamison Brereton
They pushed the well aslant in this way. They poured out the wellspring for the thirsting Gotama.
They come hither to him with help—they of bright radiance. They
satisfy the desire of the inspired poet through their own essential
qualities.
Jamison Brereton Notes
Oldenberg suggests a clever, but ultimately unsatisfactory, reading in pāda a: rather than táyā diśā́with the Pp., he divides tá(y) ādíśā, with the instr. of ādíś- and the older sandhi form of té ‘they’. This would make the end of the pāda more parallel to 10a … tá ójasā. He thinks that the Maruts performed the action in 10a with brute force, but that in 11a “durch klugen Anschlag.” Although I am drawn to this idea because of the persistent parallelisms in this hymn, I cannot accept it in the end. For one thing ādíś- does not occur in the instr., and it generally means ‘aim, intention’, which does not fit here. Oldenberg’s proposed reading also involves altering the accent from diśā́to ādíśā, so that it is not merely a matter of redividing the Saṃhitā text. There is also the serious question of why tái̯would be preserved in one prevocalic environment but not in another, in adjacent vss.
The sequence ā́gachantīm in c appears to contain the 3rd pl. pres. gachanti + īm; this is certainly the default interpretation. However, as with vidántīm in I.67.4 and várdhantīm in I.65.4, I now think it should be analyzed as gachant + īm, an injunctive with the inherited *-ant ending preserved because it was early misanalyzed the primary ending fused with the enclitic pronoun īm. Vss. 11 relates how the Maruts brought rain to “thirsting Gotama”; the first two pādas contain preterities (pf.
nunudre, impf. ásiñcan; note also vs. 10, devoted to the same theme, with 3 pfs.
nunudre, bibhiduḥ, cakrire), while pāda d has the functionally ambiguous injunc.
tarpayanta. Only present gachanti intrudes. The published translation moves from past to present in vs. 11 (allowing for a presential reading of tarpayanta): “They pushed the well aslant in this way. They poured out the wellspring for the thirsting Gotama. / They come hither to him with help – they of bright radiance. They satisfy the desire of the inspired poet through their own essential qualities.” But the narrative sequence would flow better with “they came … they satisfied,” and I would emend the published translation accordingly. For this and other such passages (esp. I.65.4 and I.85.11), see my “Hidden in Plain Sight: Some Older Verb Endings in the Rig Veda” in a forthcoming festschrift.
Griffith
They drave the cloud transverse directed hitherward, and poured the fountain forth for thirsting Gotama.
Shining with varied light they come to him with help: they with their might fulfilled the longing of the sage.
Geldner
Sie stürzten den Brunnen schräg nach dieser Seite um und gossen den Quell für den durstigen Gotama aus. Sie kommen zu ihm mit Beistand, die prächtigstrahlenden; sie befriedigen in eigener Person den Wunsch des Redekundigen.
Grassmann
Zur Seite stossend gossen sie den Brunnen aus, auf diese Art als Born dem durst’gen Gotama; Hellleuchtend kommen huldvoll sie zu ihm herbei, des Sängers Wunsch erfüllten sie nach ihrem Brauch.
Elizarenkova
Они заставили забить колодец вкось, в эту сторону,
Они вылили источник для жаждущего Готамы.
Они приближаются к нему о помощью, ярко сверкающие.
Они удовлетворяют желание прозорливца по (своим) обычаям.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे किसके लिये क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे दाता लोग (अवतम्) निम्नदेशस्थ (जिह्मम्) कुटिल (कुत्सम्) कूप को खोद के (तृष्णजे) तृषायुक्त (गोतमाय) बुद्धिमान् पुरुष को (ईम्) जल से (असिञ्चन्) तृप्त करके (तया) (दिशा) उस अभीष्ट दिशा से (नुनुद्रे) उसकी तृषा को दूर कर देते हैं, जैसे (चित्रभानवः) विविध प्रकाश के आधार प्राणों के समान (धामभिः) जन्म, नाम और स्थानों से (विप्रस्य) विद्वान् के (अवसा) रक्षण से (कामम्) कामना को (तर्पयन्त) पूर्ण करते और सब ओर से सुख को (आगच्छन्ति) प्राप्त होते हैं, वैसे उत्तम मनुष्यों को होना चाहिये ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे मनुष्य कूप को खोद खेत वा बगीचे आदि को सींचके उसमें उत्पन्न हुए अन्न और फलादि से प्राणियों को तृप्त करके सुखी करते हैं, वैसे ही सभाध्यक्ष आदि लोग वेदशास्त्रों में विशारद विद्वानों को कामों से पूर्ण करके इनसे विद्या, उत्तम शिक्षा और धर्म का प्रचार कराके सब प्राणियों को आनन्दित करें ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा दातारोऽवतं जिह्ममुत्सं खनित्वा तृष्णजे गोतमाय जलेन ईमसिञ्चन् तया दिशा पिपासां नुनुद्रे चित्रभानवः प्राणा इव धामभिर्विप्रस्यावसा कामं तर्पयन्त सर्वतः सुखमागच्छन्ति तथोत्तमैर्मनुष्यैर्भवितव्यम् ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कस्मै किं कुर्य्युरित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जिह्मम्) कुटिलम् (नुनुद्रे) प्रेरयन्ति (अवतम्) निम्नदेशस्थम् (तया) अभीष्टया (दिशा) (असिञ्चन्) सिञ्चन्ति (उत्सम्) कूपम्। उत्स इति कूपनामसु पठितम्। (निघं०३.२३) (गोतमाय) गच्छतीति गौः सोऽतिशयितो गोतमस्तस्मै भृशं मार्गे गन्त्रे जनाय (तृष्णजे) तृषितुं शीलाय। स्वपितृषोर्नजिङ्। (अष्टा०३.२.१७२) अनेन सूत्रेण तृषधातोर्नजिङ् प्रत्ययः। (आ) समन्तात् (गच्छन्ति) यान्ति (ईम्) पृथिवीम् (अवसा) रक्षणादिना (चित्रभानवाः) आश्चर्यप्रकाशाः (कामम्) इच्छासिद्धिम् (विप्रस्य) मेधाविनः (तर्पयन्त) तर्प्पयन्ति (धामभिः) स्थानविशेषैः ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्याः कूपं सम्पाद्य क्षेत्रवाटिकादीनि संसिच्य तत्रोत्पन्नेभ्योऽन्नफलादिभ्यः प्राणिनः सन्तर्प्य सुखयन्ति तथैव सभाध्यक्षादयः शास्त्रविशारदान् विदुषः कामैरलंकृत्यैतैर्विद्यासुशिक्षाधर्मान् सम्प्रचार्य प्राणिन आनन्दयन्तु ॥ ११ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जशी माणसे कूप खोदून शेत किंवा बगीचे इत्यादींना सिंचन करून उत्पन्न झालेले अन्न व फळे इत्यादीनी प्राण्यांना तृप्त करून सुखी करतात तसेच सभाध्यक्ष इत्यादी लोकांनी वेदशास्त्रात विशारद असलेल्या विद्वानांकडून कार्य पूर्ण करून घेऊन त्याच्याकडून विद्या, उत्तम शिक्षण व धर्माचा प्रसार करवून सर्व प्राण्यांना आनंदित करावे. ॥ ११ ॥
12 या वः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
या᳓ वः श᳓र्म शशमाना᳓य+++(←प्लुतगतौ)+++ स᳓न्ति
त्रिधा᳓तूनि दाशु᳓षे यच्छता᳓धि ।
अस्म᳓भ्यं ता᳓नि मरुतो वि᳓ यन्त+++(=यच्छत)+++
रयिं᳓ नो धत्त वृषणः! सुवी᳓रम् ॥ १२॥
मूलम् ...{Loading}...
या वः॒ शर्म॑ शशमा॒नाय॒ सन्ति॑ त्रि॒धातू॑नि दा॒शुषे॑ यच्छ॒ताधि॑ ।
अ॒स्मभ्यं॒ तानि॑ मरुतो॒ वि य॑न्त र॒यिं नो॑ धत्त वृषणः सु॒वीर॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
या᳓ वः श᳓र्म शशमाना᳓य स᳓न्ति
त्रिधा᳓तूनि दाशु᳓षे यछता᳓धि
अस्म᳓भ्यं ता᳓नि मरुतो वि᳓ यन्त
रयिं᳓ नो धत्त वृषणः सुवी᳓रम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
sánti ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
śaśamānā́ya ← √śamⁱ- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ádhi ← ádhi (invariable)
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tridhā́tūni ← tridhā́tu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yachata ← √yam- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
asmábhyam ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
tā́ni ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ví ← ví (invariable)
yanta ← √yam- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
dhatta ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suvī́ram ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṣaṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
या । वः॒ । शर्म॑ । श॒श॒मा॒नाय॑ । सन्ति॑ । त्रि॒ऽधातू॑नि । दा॒शुषे॑ । य॒च्छ॒त॒ । अधि॑ ।
अ॒स्मभ्य॑म् । तानि॑ । म॒रु॒तः॒ । वि । य॒न्त॒ । र॒यिम् । नः॒ । ध॒त्त॒ । वृ॒ष॒णः॒ । सु॒ऽवीर॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yā ← yad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- śarma ← śarman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- śaśamānāya ← śam
- [verb noun], dative, singular
- “calm; go out; end; die; pacify; heal; labor; make peace; rest.”
- santi ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tridhātūni ← tri
- [noun]
- “three; tri/tisṛ [word].”
- tridhātūni ← dhātūni ← dhātu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “mineral; dhātu; saptadhātu; Sanskrit verbal root; etymon; aṣṭaloha; mahābhūta; gairika; component; navadhātu; svarṇamākṣika; doṣa; inorganic compound.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
- yacchatādhi ← yacchata ← yam
- [verb], plural, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- yacchatādhi ← adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- asmabhyaṃ ← asmabhyam ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- tāni ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- yanta ← yam
- [verb], plural, Aorist imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dhatta ← dhā
- [verb], plural, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- vṛṣaṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], vocative, plural, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- suvīram ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīram ← vīram ← vīra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः वः युष्माकं संबन्धीनि या यानि शर्म शर्माणि सुखानि गृहाणि वा । कीदृशानि ॥ त्रिधातूनि पृथिव्यादिषु त्रिषु स्थानेष्ववस्थितानि शशमानाय युष्मान् स्तुतिभिर्भजमानाय दातुं संपादितानि । पूर्वोक्तलक्षणानि शर्माणि यानि सन्ति यानि च दाशुषे हविर्दत्तवते यजमानाय अधि यच्छत अधिकं प्रयच्छथ हे मरुतः तानि सर्वाणि शर्माणि अस्मभ्यं वि यन्त विशेषेण प्रयच्छत । किंच हे वृषणः कामानां वर्षितारो मरुतः नः अस्मभ्यं सुवीरं शोभनैर्वीरैः पुत्रादिभिर्युक्तं रयिं धनं धत्त दत्त ॥ या । ‘ शेश्छन्दसि बहुलम्’ इति शेर्लोपः । शर्म । सुपां सुलुक् ’ इति जसो लुक् । शशमानाय । ‘शश प्लुतगतौ । ताच्छीलिकः चानश् । यच्छत । छान्दसे लङि ‘ बहुलं छन्दस्यमाङ्योगेऽपि ’ इति अडभावः । यन्त । यमेर्लोटि ‘ बहुलं छन्दसि’ इति शपो लुक् । ‘तप्तनप्तनथनाश्च ’ इति तस्य तबादेशः । अतस्तस्य पित्त्वेन ङित्त्वाभावात् १ अनुदात्तोपदेश° " इत्यादिना अनुनासिकलोपो न भवति । वृषणः । ‘ वा षपूर्वस्य निगमे ’ इति उपधादीर्घाभावः । सुवीरम् । बहुव्रीहौ ‘ वीरवीर्यौ च ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् ॥ ॥ १० ॥
भट्टभास्कर-टीका
हे मरुतः वः युष्माकं या यानि शर्म शर्माणि सुखानि गृहाणि वा । पूर्वत्र ‘शेश्छन्दसि’ इति शेर्लोपः । उत्तरत्र ‘सुपां सुलुक्’ इति लुक् । त्रिधातूनि पृथिव्यादित्रिस्थानस्थितानि शशमानाय युष्मान् भजमानाय तदर्थं तस्मै दातुं सम्पादितानि यानि सन्ति ।
शश प्लुतगतौ, ताच्छीलिकश्चानश् ।
यानि च दाशुषे हविर्दत्तवते ददते वा यजमानायाधियच्छत अधिकं प्र यच्छत । यच्छतेश् छान्दसे लङि अडभावः । ‘दाश्वान् साश्वान्’ इति दाश्वान्निपात्यते ।
हे मरुतः तानि शर्माणि अस्मभ्यं वियन्त विशेषेण यच्छत विविधा वा दत्त । यच्छतेर्लेटि शपो लुक् ।
किञ्च - रयिं धनं च नो ऽस्मभ्यं धत्त दत्त सुवीरं शोभनापत्या- दिकम् । ‘वीरवीर्यौ च’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । हे वृषणः कामानां वर्षितारः । ‘कनिन्युवृषि’ इति निपात्यते, ‘वा षपूर्वस्य निगमे’ इति दीर्घाभावः ॥
Wilson
English translation:
“Whatever blessings (are diffused) through the three worlds, and are in your gift, do you bestow upon the donor (of the oblation), who addressed you with praise; bestow them, also, Maruts, upon us, and grant us, bestowers of all good, riches, whence springs prosperity.”
Jamison Brereton
The shelters you have for the one who performs ritual labor—hold these out threefold to the pious man.
Extend these to us, Maruts; establish for us wealth in good heroes,
o bulls.
Griffith
The shelters which ye have for him who lauds you, bestow them threefold on the man who offers.
Extend the same boons unto us, ye Maruts. Give us, O Heroes, wealth with noble offspring.
Keith
The protections which ye have for the earnest worshipper,
Threefold do ye grant them to the generous giver,
To us, O Maruts, do ye accord them;
O strong ones, give us wealth rich in heroes.
Geldner
Welche Schilde ihr für den Diensteifrigen habt, die gewähret dreifach dem Spender! Haltet diese über uns, ihr Marut, bringt uns einen Schatz an Meistern, ihr Bullen.
Grassmann
Den Schutz, der für den Opfrer euch bereit ist, der dreifach schirmt, den reichet dem Verehrer, Den mögt auch uns, o Maruts, ihr gewähren, ihr Helden, schenkt uns männerreiche Habe.
Elizarenkova
Те щиты, что есть у вас для усердного (в жертвоприношении), -
Трижды предоставьте (их) почитающему (вас)!
Над нами поднимите их, о Маруты!
О быки, дайте нам сокровище, состоящее из прекрасных героев!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरुतः
- गोतमो राहूगणः
- त्रिष्टुप्
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उनसे मनुष्यों को क्या-क्या आशा करनी चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभाध्यक्ष आदि मनुष्यो ! तुम लोग (मरुतः) वायु के समान (वः) तुम्हारे (या) जो (त्रिधातूनि) वात, पित्त, कफयुक्त शरीर अथवा लोहा, सोना, चांदी आदि धातुयुक्त (शर्म) घर (सन्ति) हैं (तानि) उन्हें (शशमानाय) विज्ञानयुक्त (दाशुषे) दाता के लिये (यच्छत) देओ और (अस्मभ्यम्) हमारे लिये भी वैसे घर (वि यन्त) प्राप्त करो। हे (वृषणः) सुख की वृष्टि करनेहारे ! (नः) हमारे लिये (सुवीरम्) उत्तम वीर की प्राप्ति करनेहारे (रयिम्) धन को (अधिधत्त) धारण करो ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाध्यक्षादि लोगों को योग्य है कि सुख-दुःख की अवस्था में सब प्राणियों को अपने आत्मा के समान मान के, सुख धनादि से युक्त करके पुत्रवत् पालें और प्रजा सेना के मनुष्यों को योग्य है कि उनका सत्कार पिता के समान करें ॥ १२ ॥ इस सूक्त में वायु के समान सभाध्यक्ष राजा और प्रजा के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्तार्थ की संगति पूर्व सूक्तार्थ के साथ समझनी चाहिये ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सभाद्यध्यक्षादयो मनुष्या ! यूयं मरुत इव वो या त्रिधातूनि शर्म शर्माणि सन्ति तानि शशमानाय दाशुषे यच्छतास्मभ्यं वि यन्त। हे वृष्णो ! नोऽस्मभ्यं सुवीरं रयिमधिधत्त ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तेभ्यो मनुष्यैः किं किमाशंसनीयमित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (या) यानि (वः) युष्माकम् (शर्म) शर्माणि सुखानि (शशमानाय) विज्ञानवते। शशमान इति पदनामसु पठितम्। (निघं०४.३) (सन्ति) वर्त्तन्ते (त्रिधातूनि) त्रयो वातपित्तकफा येषु शरीरेषु वाऽयः सुवर्णरजतानि येषु धनेषु तानि (दाशुषे) दानशीलाय (यच्छत) दत्त (अधि) उपरिभावे (अस्मभ्यम्) (तानि) (मरुतः) मरणधर्माणो मनुष्यास्तत्सम्बुद्धौ (वि) (यन्त) प्रयच्छत। अत्र यमधातोर्बहुलं छन्दसीति शपो लुक्। (रयिम्) श्रीसमूहम् (नः) अस्मान् (धत्त) (वृषणः) वर्षन्ति ये तत्सम्बुद्धौ (सुवीरम्) शोभना वीरा यस्मात्तम् ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाद्यध्यक्षादिभिः सुखदुःखावस्थायां सर्वान् प्राणिनः स्वात्मवन्मत्वा सुखधनादिभिः पुत्रवत् पालनीयाः। प्रजासेनास्थैः पुरुषैश्चैते पितृवत्सत्कर्त्तव्या इति ॥ १२ ॥ अत्र वायुवत्सभाद्यध्यक्षराजप्रजाधर्मवर्णनादेतदर्थेन सह पूर्वसूक्तार्थस्य सङ्गतिरस्तीति वेद्यम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाध्यक्ष इत्यादींनी सुखदुःखात सर्व प्राण्यांना आपल्या आत्म्याप्रमाणे मानून सुखी करावे व धन इत्यादीद्वारे पुत्राप्रमाणे पाळावे. प्रजा व सेनेतील माणसांनी त्यांचा पित्याप्रमाणे सत्कार करावा. ॥ १२ ॥