सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ इत्था ’ इति षोडशर्चं सप्तमं सूक्तं गोतमस्यार्षमैन्द्रं पङ्क्तिच्छन्दस्कम् । अनुक्रान्तं च - ’ इत्था षोळशैन्द्रं पाङ्क्तं हि । हिशब्दप्रयोगात् तुह्यादिपरिभाषया इदमुत्तरे च द्वे पङ्क्तिच्छन्दस्के। पृष्ठ्यषडहस्य पञ्चमेऽहनि मरुत्वतीये इदं सूक्तम्। सूत्रितं च-अवितासीत्था हीन्द्र पिब तुभ्यमिति मरुत्वतीयम्’ (आश्व. श्रौ. ७. १२ ) इति । चतुर्विंशेऽहनि अच्छावाकस्याद्यस्तृचो वैकल्पिकोऽनुरूपः । ‘होत्रकाणाम् ’ इति खण्डे सूत्रितम् - ’ इत्था हि सोम इन्मद उभे यदिन्द्र रोदसी ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ४) इति । महाव्रते निष्केवल्यस्य दक्षिणपक्षे ’ इत्था हि ’ इत्येका । तथैव पञ्चमारण्यके सूत्रितम् -’ इत्था हि सोम इन्मद इति पङ्क्तिः ’ ( ऐ. आ. ५. २. २ ) इति ॥
Jamison Brereton
80
Indra
Gotama Rāhūgaṇa
16 verses: paṅkti
Like the justly famous I.32, this hymn is entirely concerned with the Indra–Vr̥tra battle. It portrays Indra’s defeat of Vr̥tra and his release of the pent-up waters with admirable clarity, though it lacks the richness of detail of I.32 and the intimacy of the portrait of the overmatched and then defeated Vr̥tra found in that other hymn. Instead this hymn simply keeps repeating the climactic moment when Indra smote Vr̥tra with his mace (vájra). In fact, the mace seems almost as much the hero of the hymn as Indra is: in the first thirteen verses, those con
cerned most directly with the Vr̥tra battle, only three (4, 9, 10) lack a mention of the mace. Verse 8 is especially noteworthy in containing the only occurrence of plural vájra in the R̥gveda, in a puzzling context: “Your maces have been dis persed across the ninety navigable (rivers).” This passage superficially reminds us of I.32.14, in which Indra, having slain Vr̥tra, flees in fear across “the ninety-nine
flowing rivers,” but the implications of our passage seem more positive. Perhaps the point is that, once the rivers were released to flow in all directions, Indra’s power, embodied in the mace, was subdivided and spread across the whole fertile, water-fed landscape.
The fifth-pāda refrain in every verse is an especially salient feature of the hymn and concerns the verbal encouragement given to Indra. The subject of the plural verb árcann ánu is never specified, and since the verb is in the injunc tive, it is ambiguous between present and indefinite mythic past. These uncer tainties are no doubt deliberate: the subject can be the current poet-sacrificers, their legendary counterparts (Atharvan, Manu, and Dadhyañc mentioned in vs. 16), or the Maruts, the gods who in mythic time provided encouragement to Indra before and during the Vr̥tra combat. A direct-speech example of such encouragement is given in verse 3, and verse 9 encourages the encouragers in this action. The relationship between the current poets and their predecessors is built into the structure of the hymn, in a telling ring between the first and last verses. Verse 1 mentions the formulation created “in the current style” (itthā́), while in verse 16 formulations made “in the older style” (pūrváthā), imitating illustrious named past poets and sacrificers, are offered to Indra. Thus the hymn implicitly suggests that not only was Indra’s great victory impossible without his cheering comrades, but that poets today, like those in the past, fulfill the same role.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 इत्था हि - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इत्था᳓ हि᳓ सो᳓म इ᳓न् म᳓दे
ब्रह्मा᳓ चका᳓र व᳓र्धनम्
श᳓विष्ठ वज्रिन् ओ᳓जसा
पृथिव्या᳓ निः᳓ शशा अ᳓हिम्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
इ॒त्था हि सोम॒ इन्मदे॑ ब्र॒ह्मा च॒कार॒ वर्ध॑नम् ।
शवि॑ष्ठ वज्रि॒न्नोज॑सा पृथि॒व्या निः श॑शा॒ अहि॒मर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
इत्था᳓ हि᳓ सो᳓म इ᳓न् म᳓दे
ब्रह्मा᳓ चका᳓र व᳓र्धनम्
श᳓विष्ठ वज्रिन् ओ᳓जसा
पृथिव्या᳓ निः᳓ शशा अ᳓हिम्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
ít ← ít (invariable)
itthā́ ← itthā́ (invariable)
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sóme ← sóma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
brahmā́ ← brahmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cakā́ra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
várdhanam ← várdhana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śáviṣṭha ← śáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vajrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nís ← nís (invariable)
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
śaśāḥ ← √śās- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRF, voice:ACT}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इ॒त्था । हि । सोमे॑ । इत् । मदे॑ । ब्र॒ह्मा । च॒कार॑ । वर्ध॑नम् ।
शवि॑ष्ठ । व॒ज्रि॒न् । ओज॑सा । पृ॒थि॒व्याः । निः । श॒शाः॒ । अहि॑म् । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- itthā
- [adverb]
- “thus; here.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- soma ← some ← soma
- [noun], locative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- in ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- brahmā ← brahman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vardhanam ← vardhana
- [noun], accusative, singular, masculine
- “increasing; fortifying; promotive; prolonging.”
- śaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- vajrinn ← vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- pṛthivyā ← pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], ablative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- śaśā ← śaśāḥ ← śās
- [verb], singular, Perfect injunctive
- “teach; govern; command; order; control; tell; recommend; chastize; instruct.”
- ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- arcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
हे शविष्ठ अतिशयेन बलवन् वज्रिन् वज्रवन्निन्द्र इत्था हि इत्थमेव अनेन शास्त्रोक्तप्रकारेणैव मदे मदकरे हर्षकरे सोमे त्वया पीते सति ब्रह्मा ब्राह्मणः स्तोता वर्धनं तव वृद्धिकरं स्तोत्रं चकार अनेन सूक्तेन कृतवान् । इत् इत्येतत् पादपूरणम् । अतस्त्वम् ओजसा बलेन पृथिव्याः सकाशात् अहिम् आगत्य हन्तारं वृत्रं निः शशाः निःशेषेण अशाः । मा बाधस्वेति शासनं कृत्वा पृथिव्याः सकाशात् निरगमयः इत्यर्थः । किं कुर्वन् । स्वराज्यं स्वस्य राज्यं राजत्वम् अनु अनुलक्ष्य अर्चन् पूजयन् स्वस्य स्वामित्वं प्रकटयन्नित्यर्थः॥ शशाः । ‘ शासु अनुशिष्टौ । लङि लुकि प्राप्ते ’ बहुलं छन्दसि ’ इति शपः श्लुः । स्वराज्यम् । राज्ञो भावः कर्म वा राज्यम्। ‘ पत्यन्तपुरोहितादिभ्यो यक्’ इति यक्। तत्र हि ’ राजासे’ (पा. सू. ५. १. १२८ ग. ) इति पठ्यते । स्वस्य राज्यं स्वराज्यम् ।’ अकर्मधारये राज्यम् ’ (पा. सू. ६. २. १३०) इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Mighty wielder of the thunderbolt, when the priest had thus exalted you (by praise), and exhilarating Soma (had been drunk), you did expel, by your vigour, Ahi from the earth, manifesting your own soverignty.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Brahmā = brāhmaṇa; this sūka is arcannanu svarājyam: arcannanu is interpreted as prakaṭayan: svsya svāmitvam prakaṭayan, making manifest his own mastership or supremacy
Jamison Brereton
Because right at the time of the soma exhilaration the formulator created a strengthening (formulation) in the current style,
o strongest mace-bearer, with your might you ordered the serpent forth from the earth.
– They cheer on your sovereign power.
Jamison Brereton Notes
Oldenberg takes śaśā(ḥ) to √śā ‘sharpen’ rather than √śās ‘order’ (as does Renou, judging from his portmanteau and barely comprehensible tr. “as-chassé-comme-enaiguisant”), but there seems no advantage in this. Neither root is found elsewhere with níḥ, but a literal additive tr. of níḥ √śās works well here. And √śā does not have a reduplicated form of this shape, whereas √śās has a pf. śaśāsa (etc.), to which this can be a (plupf.) injunctive. So Kümmel (521), as well as Grassmann, etc. The níḥ found in vss. 2 and 4 (also 10), also of the expulsion of Vṛtra, may account for the use of this preverb here: it seems to be a signature word of this hymn.
Griffith
THUS in the Soma, in wild joy the Brahman hath exalted thee:
Thou, mightiest thunder-armed, hast driven by force the Dragon from the earth, lauding thine own imperial sway.
Geldner
Denn also hat bei Soma in der Begeisterung der Hohepriester ein Erbauungslied gedichtet. Du mächtigster Keulenträger hast mit Kraft den Drachen von der Erde verwiesen. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Im Somarausch allein ja schafft der Priester stets dir Kräftigung, Drum treibe, stärkster, blitzender den Drachen aus der Welt mit Kraft, erstrahl in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Вот так, в полном опьянении сомой,
Брахман создал (песнь-) подкрепление.
О самый могучий громовержец, силой
Стер ты с земли змея.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- निचृदास्तारपङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ८० वें सूक्त का आरम्भ किया जाता है। इसके प्रथम मन्त्र में सभापति आदि का वर्णन किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शविष्ठ) बलयुक्त (वज्रिन्) शस्त्रास्त्रविद्या से सम्पन्न सभापति ! जैसे सूर्य (अहिम्) मेघ को जैसे (ब्रह्मा) चारों वेद के जाननेवाला (ओजसा) अपने पराक्रम से (पृथिव्याः) विस्तृत भूमि के मध्य (मदे) आनन्द और (सोमे) ऐश्वर्य की प्राप्ति करानेवाले में (स्वराज्यम्) अपने राज्य की (अन्वर्चन्) अनुकूलता से सत्कार करता हुआ (इत्था) इस हेतु से (वर्धनम्) बढ़ती को (चकार) करे, वैसे ही तू सब अन्यायाचरणों को (इत्) (हि) ही (निश्शशाः) दूर कर दे ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को चाहिये कि चक्रवर्त्तिराज्य की सामग्री इकट्ठी कर और उसकी रक्षा करके विद्या और सुख की निरन्तर वृद्धि करें ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शविष्ठ वज्रिन् ! यथा सूर्योऽहिं यथा ब्रह्मोजसा पृथिव्या मदे सोमे स्वराज्यमन्वर्चन्नित्था वर्धनं चकार तथा हि त्वं सर्वानन्यायाचारान्निः शशाः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सभाद्यध्यक्षः कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इत्था) अनेन हेतुना (हि) खलु (सोमे) ऐश्वर्यप्रापके (इत्) अपि (मदे) आनन्दकारके (ब्रह्मा) चतुर्वेदवित् (चकार) कुर्यात् (वर्धनम्) येन वर्धन्ति तत् (शविष्ठ) अतिशयेन बलवान् (वज्रिन्) शस्त्रास्त्रविद्यासम्पन्न (ओजसा) पराक्रमेण (पृथिव्याः) विस्तृताया भूमेः (निः) नितराम् (शशाः) उत्प्लवस्व (अहिम्) सूर्यो मेघमिव (अर्चन्) पूजयन् (अनु) पश्चात् (स्वराज्यम्) स्वस्य राज्यम् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्याश्चक्रवर्त्तिराज्यकरणस्य सामग्रीं विधाय पालनं कृत्वा विद्यासुखोन्नतिं कुर्युः ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात सभाध्यक्ष, सूर्य, विद्वान व ईश्वर यांचे वर्णन करण्याने पूर्व सूक्ताबरोबर या सूक्ताच्या अर्थाची संगती जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी चक्रवर्ती राज्याची सामग्री एकत्र करून व त्याचे रक्षण करून विद्या व सुखाची निरंतर वृद्धी करावी. ॥ १ ॥
02 स त्वामदद्वृषा - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ त्वामदद् वृ᳓षा म᳓दः
सो᳓मः श्येना᳓भृतः सुतः᳓
ये᳓ना वृत्रं᳓ नि᳓र् अद्भियो᳓
जघ᳓न्थ वज्रिन् ओ᳓जसा
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
स त्वा॑मद॒द्वृषा॒ मदः॒ सोमः॑ श्ये॒नाभृ॑तः सु॒तः ।
येना॑ वृ॒त्रं निर॒द्भ्यो ज॒घन्थ॑ वज्रि॒न्नोज॒सार्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
स᳓ त्वामदद् वृ᳓षा म᳓दः
सो᳓मः श्येना᳓भृतः सुतः᳓
ये᳓ना वृत्रं᳓ नि᳓र् अद्भियो᳓
जघ᳓न्थ वज्रिन् ओ᳓जसा
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
amadat ← √mad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mádaḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
śyenā́bhr̥taḥ ← śyenā́bhr̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adbhyáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:PL}
nís ← nís (invariable)
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jaghántha ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vajrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सः । त्वा॒ । अ॒म॒द॒त् । वृषा॑ । मदः॑ । सोमः॑ । श्ये॒नऽआ॑भृतः । सु॒तः ।
येन॑ । वृ॒त्रम् । निः । अ॒त्ऽभ्यः । ज॒घन्थ॑ । व॒ज्रि॒न् । ओज॑सा । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvāmadad ← tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- tvāmadad ← amadat ← mad
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- madaḥ ← mada
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- śyenābhṛtaḥ ← śyena
- [noun], masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- śyenābhṛtaḥ ← ābhṛtaḥ ← ābhṛ ← √bhṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “bring.”
- sutaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
- yenā ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- adbhyo ← adbhyaḥ ← ap
- [noun], ablative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- jaghantha ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vajrinn ← vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- ojasārcann ← ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- ojasārcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वा त्वां सः सोमः अमदत् अमदयत् हर्षं प्रापयत्। कीदृशः सोमः । वृषा सेचनस्वभावः मदः मदकरो हर्षकारी श्येनाभृतः श्येनरूपमापन्नया पक्ष्याकारया गायत्र्या दिवः सकाशादाहृतः सुतः अभिषुतः । हे वज्रिन् वज्रवन्निन्द्र येन पीतेन सोमेन ओजसा बलकरेण अद्भ्यः अन्तरिक्षसकाशात् वृत्रं निः जघन्थ हतवानसि । अन्यत् पूर्ववत् ॥ अमदत्। मदी हर्षे’। अस्मात् णिचि • मदी हर्षग्लपनयोः’ इति घटादिषु पाठात् मित्त्वे सति ‘मितां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वत्वम् । लङि ‘ छन्दस्युभयथा ’ इति शप आर्धधातुकत्वात् ’ णेरनिटि ’ इति णिलोपः। अद्भ्यः । आप इत्यन्तरिक्षनाम । अप भि ’ ( पा. सू. ७. ४. ४८ ) इति पकारस्य तत्वम् । जघन्थ । क्रादिनियमप्राप्तस्य इटः ‘ उपदेशेऽत्वतः’ इति प्रतिषेधः । ‘ अभ्यासाच्च’ इति हकारस्य घत्वम् । ‘ लिति’ इति प्रत्ययात्पूर्वस्योदात्तत्वम् । यद्वृत्तयोगादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“That exceedingly exhilarating Soma, which was brought by the hawk (from heaven), when poured forth, has exhilarated you, so that in your vigour, thunderer, you have struck Vṛtra from the sky, manifesting your own sovereignty.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Brought by the hawk: śyenabhṛta, brought from heaven by gāyatrī, having the wings of a hawk
Jamison Brereton
The bullish exhilaration exhilarated you—the soma, brought here by a falcon, then pressed,
with which you smashed Vr̥tra forth from the waters, o mace-bearer, with your might.
– They cheer on your sovereign power.
Jamison Brereton Notes
see vs. 6 below.
Griffith
The mighty flowing Soma-draught, brought by the Hawk, hath gladdened thee,
That in thy strength, O Thunderer, thou hast struck down Vrtra from the floods, lauding thine own imperial sway.
Geldner
Dich berauschte der bullenstarke Rauschtrank, der gepreßte Soma, den der Adler gebracht hat, durch den du Keulenträger mit Kraft den Vritra von den Gewässern fortgetrieben hast. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Dich hat berauscht der starke Trank, der Somasaft, vom Aar gebracht, Durch den du aus den Fluten triebst den Vritra, blitzender, mit Kraft, du strahlst in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Он опьянил тебя, (этот) бык – пьянящий напиток,
Выжатый сома, принесенный орлом,
С чьей помощью ты силой вышиб
Из вод Вритру, о громовержец,
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- भुरिग्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह सभाध्यक्ष आदि कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वज्रिन्) शस्त्र और अस्त्रों की विद्या को धारण करनेवाले और सभाध्यक्ष ! (येन) जिस न्याय वर्षाने और मद करनेवाले जो कि बाज पक्षी के समान धारण किया जावे, उस उत्पादन किये हुए पदार्थों के समूह से तू (ओजसा) पराक्रम से (स्वराज्यम्) अपने राज्य को (अन्वर्चन्) शिक्षानुकूल किये हुए जैसे सूर्य (अद्भ्यः) जलों से अलग कर (वृत्रम्) जल को स्वीकार अर्थात् पत्थर सा कठिन करते हुए मेघ को निरन्तर छिन्न-भिन्न करता है, वैसे प्रजा से अलग कर प्रजा सुख को स्वीकार करते हुए शत्रु को (निर्जघन्थ) छिन्न-भिन्न करते हो (सः) वह (वृषा) (मदः) (श्येनाभृतः) (सुतः) उक्त गुणवाला (सोमः) पदार्थों का समूह (त्वा) तुझको (अमदत्) आनन्दित करावे ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में लुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिये कि जिन पदार्थों और कामों से प्रजा प्रसन्न हो, उनसे प्रजा की उन्नति करें और शत्रुओं की निवृत्ति करके धर्मयुक्त राज्य की नित्य प्रशंसा करें ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वज्रिन् ! येन वृष्णा मदेन श्येनाभृतेन सुतेन सोमेन त्वमोजसा स्वराज्यमन्वर्चन् यथा सूर्य्योऽद्भ्यः पृथक्कृत्य वृत्रं जलं स्वीकुर्वन्तं मेघं निर्जघान तथा प्रजाभ्यः पृथक्कृत्य प्रजासुखं स्वीकुर्वन्तं शत्रुं निर्जघन्थ, स वृषा मदः श्येनाभृतः सुतः सोमस्त्वामदत् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) (त्वा) त्वाम् (अमदत्) हर्षयेत् (वृषा) न्यायवर्षकः (मदः) आह्लादकारकः (सोमः) ऐश्वर्यप्रदः पदार्थसमूहः (श्येनाभृतः) यः श्येन इव विज्ञानादिगुणैः समन्ताद् भ्रियते सः (सुतः) संतापितः (येन) (वृत्रम्) जलं स्वीकुर्वन्तं प्रजासुखं स्वीकुर्वन्तं वा (निः) नितराम् (अद्भ्यः) जलेभ्यः प्रजाभ्यो वा (जघन्थ) हन्ति (वज्रिन्) शस्त्रास्त्रविद्याभिज्ञ (ओजसा) पराक्रमेण (अर्चन्) सत्कुर्वन् (अनु) आनुकूल्ये (स्वराज्यम्) स्वकीयं राज्यम् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र लुप्तोपमालङ्कारः। पुरुषैर्यैः पदार्थैः कर्मभिश्च प्रजा प्रसन्ना स्यात्तैः समुन्नेया। शत्रून्निवार्य्य धर्मराज्यं नित्यं प्रशंसनीयम् ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात लुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी ज्या पदार्थ व कार्यांनी प्रजा प्रसन्न होईल त्या गोष्टींनी प्रजेला उन्नत करावे व शत्रूंचे निवारण करून धर्मयुक्त राज्याची नित्य प्रशंसा करावी. ॥ २ ॥
03 प्रेह्यभीहि धृष्णुहि - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रे᳓हि अभी᳓हि धृष्णुहि᳓
न᳓ ते व᳓ज्रो नि᳓ यंसते
इ᳓न्द्र नृम्णं᳓ हि᳓ ते श᳓वो
ह᳓नो वृत्रं᳓ ज᳓या अपो᳓
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
प्रेह्य॒भी॑हि धृष्णु॒हि न ते॒ वज्रो॒ नि यं॑सते ।
इन्द्र॑ नृ॒म्णं हि ते॒ शवो॒ हनो॑ वृ॒त्रं जया॑ अ॒पोऽर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
प्रे᳓हि अभी᳓हि धृष्णुहि᳓
न᳓ ते व᳓ज्रो नि᳓ यंसते
इ᳓न्द्र नृम्णं᳓ हि᳓ ते श᳓वो
ह᳓नो वृत्रं᳓ ज᳓या अपो᳓
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
abhí ← abhí (invariable)
dhr̥ṣṇuhí ← √dhr̥ṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ihi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ihi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
ná ← ná (invariable)
ní ← ní (invariable)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vájraḥ ← vájra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yaṁsate ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
hí ← hí (invariable)
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nr̥mṇám ← nr̥mṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
hánaḥ ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
jáyāḥ ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
प्र । इ॒हि॒ । अ॒भि । इ॒हि॒ । धृ॒ष्णु॒हि । न । ते॒ । वज्रः॑ । नि । यं॒स॒ते॒ ।
इन्द्र॑ । नृ॒म्णम् । हि । ते॒ । शवः॑ । हनः॑ । वृ॒त्रम् । जयाः॑ । अ॒पः । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- prehy ← prehi ← pre ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- abhīhi ← abhī ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “approach; enter.”
- dhṛṣṇuhi ← dhṛṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “dare; attack.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vajro ← vajraḥ ← vajra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- yaṃsate ← yam
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nṛmṇaṃ ← nṛmṇam ← nṛmṇa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “manhood; power.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śavo ← śavaḥ ← śavas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- hano ← hanaḥ ← han
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- jayā ← jayāḥ ← ji
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- ‘rcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
हे ‘इन्द्र प्रेहि प्रकर्षेण गच्छ। अभीहि । हन्तव्यान् शत्रूनाभिमुख्येन प्राप्नुहि । प्राप्य च धृष्णुहि । तान् शत्रूनभिभव । ते तव वज्रः न नि यंसते शत्रुभिर्न नियम्यते अप्रतिहतगतिरित्यर्थः । तथा ते शवः त्वदीयं बलं नृम्णं नृणां पुरुषाणां नामकमभिभावकं हि यस्मादेवं तस्मात् वृत्रम् असुरं मेघं वा हनः जहि । ततोऽनन्तरं तेन निरुद्धाः अपः उदकानि जयाः जय । वृत्रं हत्वा तेनावृतमुदकं लभस्वेत्यर्थः । अन्यत् समानम् ॥ यंसते । यमेः कर्मणि लेटि ‘ सिब्बहुलम्” इति सिप् । ‘लेटोऽडाटौ’ इति अडागमः। हनः । लोडर्थे छान्दसो लङ । बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुगभावः । शपः पित्त्वादनुदात्तत्वे धातुस्वरः शिष्यते । पूर्वपदस्यासमानवाक्यस्थत्वात् निघाताभावः । जयाः । जयतेर्लेटि आडागमः । पूर्ववत्स्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Hasten, assail, subdue; your thunderbolt cannot fail; your vigour, Indra, destroys men; slay Vṛtra, win the waters, manifesting your own sovereignty.”
Jamison Brereton
“Go forth! Go to it! Dare! Your mace will not be restrained,
for, Indra, manly power and strength are yours. You will smash Vr̥tra; you will conquer the waters.”
– They cheer on your sovereign power.
Jamison Brereton Notes
Note the alliteration in b: dhṛṣṇáve dhīyate dhánā, a phrase that also contains an example of neut. pl. with sg. verb (dhīyate dhánā).
Griffith
Go forward, meet the foe, be bold; thy bolt of thunder is not checked.
Manliness, Indra, is thy might: stay Vrtra, make the waters thine, lauding thine own imperial sway.
Geldner
Geh vor, greif an, sei mutig! Deine Keule wird nicht aufgehalten werden, denn dein, Indra, ist die Manneskraft, die Stärke; du sollst den Vritra erschlagen, die Gewässer erobern. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Geh vorwärts, greife an, sei kühn, nichts möge hemmen deinen Blitz; Denn stark ist, Indra, deine Kraft; den Vritra triff, erring’ die Flut, erstrahl in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Выходи вперед! Нападай! Дерзай!
Твоя ваджра не будет знать удержу:
Ведь у тебя, о Индра, мужество и сила;
Ты убьешь Вритру, ты завоюешь воды.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- भुरिग्बृहती
- मध्यमः
04 निरिन्द्र भूम्या - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि᳓र् इन्द्र भू᳓मिया अ᳓धि
वृत्रं᳓ जघन्थ नि᳓र् दिवः᳓
सृजा᳓ मरु᳓त्वतीर् अ᳓व
जीव᳓धन्या इमा᳓ अपो᳓
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
निरि॑न्द्र॒ भूम्या॒ अधि॑ वृ॒त्रं ज॑घन्थ॒ निर्दि॒वः ।
सृ॒जा म॒रुत्व॑ती॒रव॑ जी॒वध॑न्या इ॒मा अ॒पोऽर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
नि᳓र् इन्द्र भू᳓मिया अ᳓धि
वृत्रं᳓ जघन्थ नि᳓र् दिवः᳓
सृजा᳓ मरु᳓त्वतीर् अ᳓व
जीव᳓धन्या इमा᳓ अपो᳓
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ádhi ← ádhi (invariable)
bhū́myāḥ ← bhū́mi- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nís ← nís (invariable)
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
jaghantha ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
nís ← nís (invariable)
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áva ← áva (invariable)
marútvatīḥ ← marútvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sr̥já ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
jīvádhanyāḥ ← jīvádhanya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
निः । इ॒न्द्र॒ । भूम्याः॑ । अधि॑ । वृ॒त्रम् । ज॒घ॒न्थ॒ । निः । दि॒वः ।
सृ॒ज । म॒रुत्व॑तीः । अव॑ । जी॒वऽध॑न्याः । इ॒माः । अ॒पः । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- bhūmyā ← bhūmyāḥ ← bhūmi
- [noun], ablative, singular, feminine
- “floor; earth; Earth; real property; region; pṛthivī; location; Earth; place; bhūja; floor; pit; bhūmi [word]; one; hole; shop; distance; country; space; land; territory; topographic point.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- jaghantha ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- divaḥ ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- sṛjā ← sṛja ← sṛj
- [verb], singular, Present imperative
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- marutvatīr ← marutvatīḥ ← marutvat
- [noun], accusative, plural, feminine
- “Marut(a).”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- jīvadhanyā ← jīva
- [noun]
- “live; alive(p); amṛta.”
- jīvadhanyā ← dhanyāḥ ← dhanya
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fortunate; auspicious; affluent.”
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], accusative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- ‘rcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र भूम्याः अधि भूलोकस्योपरि वृत्रं निः जघन्थ निःशेषेण हतवानसि । तथा दिवः द्युलोकात् निः जघन्थ । हत्वा च इमाः अपः वृष्ट्युदकानि अव सृज अधः पातय । कीदृशीरपः । मरुत्वतीः मरुद्भिः संयुक्ताः जीवधन्याः जीवाः प्राणिनो धन्यास्तृप्ता याभिस्ताः । अन्यत् समानम् ॥
Wilson
English translation:
“Youu have struck Vṛtra from off the earth and from heaven; (now) let loose the wind-bound, life-sustaining rain, manifesting your own sovereignty.”
Jamison Brereton
Forth from the earth you smashed Vr̥tra, o Indra, forth from heaven. Release downward these waters, which are accompanied by the Maruts, affording riches to the living.
– They cheer on your sovereign power.
Jamison Brereton Notes
Geldner suggests that the waters are “accompanied by the Maruts” (marútvatīḥ) because the waters here are storm-rains. Although in a Marut context this would seem reasonable, in this Vṛtra-smashing context the waters should not be rain but the rivers confined by Vṛtra, and this interpretation is in fact possible here. Note that Sarasvatī, the river par excellence, is called both marútvatī (II.30.8) and marútsakhā (VII.96.2); this association must be a mediated one: the river is accompanied by or the companion of the Maruts because their storm-rains swell the rivers.
Griffith
Thou smotest Vrtra from the earth, smotest him, Indra, from the sky.
Let these life-fostering waters flow attended by the Marut host, lauding thine own imperial sway.
Geldner
Du, Indra, hast von der Erde, vom Himmel den Vritra vertrieben. “Laß los diese von den Marut begleiteten Gewässer, die alles Lebende reich machen!” - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Du, Indra, schlugst den Vritra fort vom Himmel, von der Erd’ hinweg; Giess diese Flut der Maruts nun herab, die reich an Leben ist, erstrahl in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
О Индра, с земли ты вышиб
Вритру, с неба вы(шиб).
Выпусти течь эти связанные с Марутами
Воды, дающие богатство (всему) живому.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- भुरिग्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) परमैश्वर्य के देनेहारे ! तू जैसे सूर्य्य (वृत्रम्) मेघ का ताड़न कर (भूम्याः) पृथिवी के (अधि) ऊपर (इमाः) ये (जीवधन्याः) जीवों में धनादि की सिद्धि में हितकारक (मरुत्वतीः) मनुष्यादि प्रजा के व्यवहारों को सिद्ध करनेवाले (अपः) जलों को (निर्जघन्थ) नित्य पृथिवी को पहुँचाता है और (दिवः) प्रकाशों को प्रकट करता है, वैसे अधर्मियों को दण्ड दे धर्माचार का प्रकाश कर (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) यथायोग्य सत्कार करता हुआ प्रजाशासन किया कर और नाना प्रकार के सुखों को (निरवसृज) निरन्तर सिद्ध कर ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो राज्य करने की इच्छा करे, वह विद्या, धर्म और विशेष नीति का प्रचार करके आप धर्म्मात्मा होकर, सब प्रजाओं में पिता के समान वर्त्ते ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! त्वं यथा सूर्य्यो वृत्रं हत्वा भूम्याऽधीमा जीवधन्या मरुत्त्वतीरपो निर्जघन्थ दिवोऽवसृजति तथा दुष्टाचारान् हत्वा धर्माचारं प्रचार्य स्वराज्यमन्वर्चन् राज्यं शाधि विविधं वस्तु सृज ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (निः) नितराम् (इन्द्र) परमैश्वर्यप्रद (भूम्याः) पृथिव्याः। भूमिरिति पृथिवीनामसु पठितम्। (निघं०१.१) (अधि) उपरि (वृत्रम्) मेघम् (जघन्थ) हन्ति (निः) नित्यम् (दिवः) किरणान् (सृज) (मरुत्वतीः) मनुष्यादिप्रजासम्बन्धिनीः (अव) (जीवधन्याः) या जीवेषु धन्या धनाय हिताः (इमाः) प्रत्यक्षाः (अपः) जलानि (अर्चन्) सत्कुर्वन् (अनु) आनुकूल्ये (स्वराज्यम्) ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यो राज्यं कर्त्तुमिच्छेत् स विद्याधर्मविनयान् प्रचार्य्य स्वयं धार्मिको भूत्वा प्रजासु पितृवद्वर्तेत ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. ज्याला राज्य करण्याची इच्छा असेल त्याने विद्या, धर्म व विशेषनीतीचा प्रचार करून स्वतः धार्मिक बनून सर्व प्रजेशी पित्याप्रमाणे वागावे. ॥ ४ ॥
05 इन्द्रो वृत्रस्य - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रो वृत्र᳓स्य दो᳓धतः
सा᳓नुं व᳓ज्रेण हीळितः᳓
अभिक्र᳓म्या᳓व जिघ्नते
अपः᳓ स᳓र्माय चोद᳓यन्न्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ वृ॒त्रस्य॒ दोध॑तः॒ सानुं॒ वज्रे॑ण हीळि॒तः ।
अ॒भि॒क्रम्याव॑ जिघ्नते॒ऽपः सर्मा॑य चो॒दय॒न्नर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रो वृत्र᳓स्य दो᳓धतः
सा᳓नुं व᳓ज्रेण हीळितः᳓
अभिक्र᳓म्या᳓व जिघ्नते
अपः᳓ स᳓र्माय चोद᳓यन्न्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
dódhataḥ ← dódhat- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trásya ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hīḷitáḥ ← √hīḍ- ~ √hīḷ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sā́num ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
abhikrámya ← √kramⁱ- (root)
{non-finite:CVB}
áva ← áva (invariable)
jighnate ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
codáyan ← √cud- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sármāya ← sárma- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । वृ॒त्रस्य॑ । दोध॑तः । सानु॑म् । वज्रे॑ण । ही॒ळि॒तः ।
अ॒भि॒ऽक्रम्य॑ । अव॑ । जि॒घ्न॒ते॒ । अ॒पः । सर्मा॑य । चो॒दय॑न् । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛtrasya ← vṛtra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- dodhataḥ ← dudh
- [verb noun], genitive, singular
- “ramp.”
- sānuṃ ← sānum ← sānu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- hīḍitaḥ ← hīḍita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “angry.”
- abhikramyāva ← abhikramya ← abhikram ← √kram
- [verb noun]
- “approach; assail; attack.”
- abhikramyāva ← ava
- [adverb]
- “down.”
- jighnate ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- ‘paḥ ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- sarmāya ← sarma
- [noun], dative, singular, masculine
- “flow.”
- codayann ← codayan ← coday ← √cud
- [verb noun], nominative, singular
- “impel; drive; incite; command; drive; arouse; propel.”
- arcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
हीळितः क्रुद्धः इन्द्रः अभिक्रम्य आभिमुख्येन गत्वा दोधतः भृशं कम्पमानस्य वृत्रस्य सानुं समुच्छ्रितं हनुप्रदेशं वज्रेण अव जिघ्नते प्रहरति । किं कुर्वन् । अपः वृष्ट्युदकानि सर्माय सरणाय निर्गमनाय चोदयन् प्रेरयन् ॥ दोधतः । ‘धूञ् कम्पने’। अस्मात् यङ्लुगन्तात् शतरि अन्त्यलोपश्छान्दसः ।’ अभ्यस्तानामादिः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । हीळितः । ‘हेडृ होडृ अनादरे ‘। ‘ हेळते’ ( निं. २. १२. २ ) इत्येतत् क्रुध्यतिकर्मसु पठितम् । अस्मान्निष्ठायां वर्णव्यापत्त्या ईकारः । जिघ्नते । हन्तेर्लटि व्यत्ययेन आत्मनेपदं बहुवचनं च । ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति शपः श्लुः । ‘ इत्’ इत्यनुवृत्तौ ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति अभ्यासस्य इत्वम् । ‘गमहन’ इत्यादिना उपधालोपः । समाय । ‘ सृ गतौ । “ अर्तिस्तुसु ’ इत्यादिना भावे मन्प्रत्ययः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् ॥ ॥ २९ ॥
Wilson
English translation:
“Indignant Indra, encountering him, has struck with his bolt the jaw of the trembling Vṛtra, setting the waters free to flow, and manifesting his own soverignty.”
Jamison Brereton
Indra, angered, having attacked the back of raging Vr̥tra with his mace, keeps smashing him downward, spurring the waters to flow.
– They cheer on your sovereign power.
᳓
Jamison Brereton Notes
05-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
I don’t see any real difference between áva jighnate (5) and ní jighnate (6) that could account for difference in case frame: acc. in 5, loc. in 6.
Griffith
The wrathful Indra with his bolt of thunder rushing on the foe,
Smote fierce on trembling Vrtra’s back, and loosed the waters free to run, lauding his own imperial sway.
Geldner
Angreifend schlägt der gereizte Indra mit der Keule auf den Nacken des trotzigen Vritra los, während er die Gewässer zum Laufe antreibt. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Des wilden Vritra Scheitel schlägt hinschreitend Indra mit dem Blitz In jähem Zorn herab und treibt die Wasserflut zum Strömen an, er strahlt in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Разгневанный Индра, напав,
Ваджрой разбивает спину
Бушующего Вритры,
Побуждая воды к течению.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उस सभाध्यक्ष के कर्त्तव्य कर्मों का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! जैसे (इन्द्रः) सूर्य्य (वज्रेण) किरणों से (वृत्रस्य) मेघ के (अपः) जलों को (अभिक्रम्य) आक्रमण करके (सानुम्) मेघ के शिखरों को छेदन करता है, वैसे (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) सत्कार करता हुआ राजा (जिघ्नते) हनन करनेवाले (सर्माय) प्राप्त हुए शत्रु के पराजय के लिये अपनी सेनाओं को (चोदयन्) प्रेरणा करता हुआ (दोधतः) क्रुद्ध शत्रु के बल के आक्रमण से सेना को छिन्न-भिन्न करके (हीळितः) प्रजाओं से अनादर को प्राप्त होता हुआ शत्रु पर क्रोध को (अव) कर ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो सूर्य के समान अविद्यान्धकार को छुड़ा, विद्या का प्रकाश कर, दुष्टों को दण्ड और धर्मात्माओं का सत्कार करते हैं, वे विद्वानों में सत्कार को प्राप्त होते हैं ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यथेन्द्रः सूर्यो वज्रेण वृत्रस्याऽपोऽभिक्रम्य सानुं छिनत्ति तथा त्वं स्वराज्यमन्वर्चन् जिघ्नते सर्माय स्वबलं चोदयन् दोधतः शत्रोर्बलमभिक्रम्य सेनां छित्त्वा हीळितः सन् क्रोधमवसृज ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तस्य कर्त्तव्यानि कर्माण्युपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) उक्तपूर्वः (वृत्रस्य) मेघस्य (दोधतः) क्रुध्यतः। दोधतीति क्रुध्यतिकर्मा। (निघं०२.१२) (सानुम्) अङ्कानां संविभागम् (वज्रेण) तीव्रेण तेजसा (हीळितः) अनादृतः। अत्र वर्णव्यत्ययेनेकारः। (अभिक्रम्य) सर्वत उल्लङ्घ्य (अव) (जिघ्नते) हन्त्रे (अपः) जलानि (सर्माय) गच्छते (चोदयन्) प्रेरयन् (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये सूर्यवदविद्यां निवार्य विद्यां प्रकाश्य दुष्टान् संताड्य धार्मिकान् सत्कुर्वन्ति ते विद्वत्सु सत्कृता जायन्ते ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे सूर्याप्रमाणे अविद्यांधकार नष्ट करून विद्येचा प्रकाश करतात व दुष्टांना दंड देऊन धर्मात्मा लोकांचा सत्कार करतात. ते विद्वानांमध्ये सत्कार करण्यायोग्य ठरतात. ॥ ५ ॥
06 अधि सानौ - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓धि सा᳓नौ नि᳓ जिघ्नते
व᳓ज्रेण शत᳓पर्वणा
मन्दान᳓ इ᳓न्द्रो अ᳓न्धसः
स᳓खिभ्यो गातु᳓म् इछति
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
अधि॒ सानौ॒ नि जि॑घ्नते॒ वज्रे॑ण श॒तप॑र्वणा ।
म॒न्दा॒न इन्द्रो॒ अन्ध॑सः॒ सखि॑भ्यो गा॒तुमि॑च्छ॒त्यर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
अ᳓धि सा᳓नौ नि᳓ जिघ्नते
व᳓ज्रेण शत᳓पर्वणा
मन्दान᳓ इ᳓न्द्रो अ᳓न्धसः
स᳓खिभ्यो गातु᳓म् इछति
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ádhi ← ádhi (invariable)
jighnate ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ní ← ní (invariable)
sā́nau ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
śatáparvaṇā ← śatáparvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mandānáḥ ← √mand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
gātúm ← gātú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ichati ← √iṣ- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sákhibhyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अधि॑ । सानौ॑ । नि । जि॒घ्न॒ते॒ । वज्रे॑ण । श॒तऽप॑र्वणा ।
म॒न्दा॒नः । इन्द्रः॑ । अन्ध॑सः । सखि॑ऽभ्यः । गा॒तुम् । इ॒च्छ॒ति॒ । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- sānau ← sānu
- [noun], locative, singular, masculine
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- jighnate ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- śataparvaṇā ← śata
- [noun], neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- śataparvaṇā ← parvaṇā ← parvan
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “joint; knot; festival; day; articulation; knot.”
- mandāna ← mandānaḥ ← mad
- [verb noun], nominative, singular
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- sakhibhyo ← sakhibhyaḥ ← sakhi
- [noun], dative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- gātum ← gātu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “path; way.”
- icchaty ← icchati ← iṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “desire; recommend; approve; seek; call; search; try; prefer; love; commend; assent; permit; choose.”
- arcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रः शतपर्वणा शतसंख्याकधाराभिर्युक्तेन वज्रेण सानौ अधि नि जिघ्नते । अधिः सप्तम्यर्थानुवादी । समुच्छ्रिते वृत्रस्य कपोलादौ स्थाने नितरां हिनस्ति । स च इन्द्रः मन्दानः मन्दमानः स्तूयमानः सन् ‘सखिभ्यः समानख्यानेभ्यः स्तोतृभ्यः अन्धसः अन्नस्य गातुं मार्गमुपायम् इच्छति । अन्यत् पूर्ववत् ॥ मन्दानः । मदि स्तुतौ ’ । कर्मणि शानचि यक्। छन्दस्युभयथा’ इति शानच आर्धधातुकत्वात् अतोलोपयलोपौ । अनुदात्तेतः परत्वात् शानचो लसार्वधातुकानुदात्तत्वे सति यक एवोदात्तत्वम् । अनुदात्ते शानचि तस्य यको लोपे सति उदात्तनिवृत्तिस्वरेण शानच उदात्तत्वं प्राप्नोति । एवं तर्हि शानच आर्धधातुकत्वादेव लसार्वधातुकानुदात्तत्वाभावे चित्स्वर एवावशिष्यते ॥
Wilson
English translation:
“Indra has struck him on the temple with his hundred-edged thunderbolt, and, exulting, wishes to provide means of sustenance for his friends, manifesting his own sovereignty.”
Jamison Brereton
He keeps smashing down on his back with the hundred-jointed mace. Indra, exhilarated from the stalk, seeks a way for his comrades.
– They cheer on his sovereign power.
Jamison Brereton Notes
This verse paraphrases and expands vs. 2. The nominal expression in 2b ási bhū́ri parādadíḥ is turned into the verb parādádāti in 6b; śikṣasi in 2d is echoed by śikṣatu in 6c; the phrase bhū́ri te vásu is repeated verbatim (2e, 6d); and the dative beneficiaries in 2 (yájamānāya 2d, suvaté 2e) are replaced by dāśúṣe (6b) and, more tellingly, asmábhyam (6c). The source of the wealth that Indra distributes is also made clear: it belonged to the stranger and is presumably plunder.
05-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
I don’t see any real difference between áva jighnate (5) and ní jighnate (6) that could account for difference in case frame: acc. in 5, loc. in 6.
Griffith
With hundred-jointed thunderbolt Indra hath struck him on the back,
And, while rejoicing in the juice, seeketh prosperity for friends, lauding his own imperial sway.
Geldner
Er schlägt mit der hundertknorrigen Keule auf den Nacken ein; von Soma berauscht sucht Indra den Freunden freie Bahn. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Auf Vritra’s Scheitel schleudert er mit seinem hundertzack’gen Blitz, Den Freunden schaffet Indra Heil, vom Trank des Somakrauts berauscht, und strahlt in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Он поражает его в спину
Ваджрой с сотней сочленений.
Хмельней от сока сомы,
Индра ищет выхода для друзей.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसके करने योग्य कर्मों का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजन् ! जैसे (इन्द्रः) विद्युत् अग्नि (शतपर्वणा) असंख्यात अच्छे-अच्छे कर्मों से युक्त (वज्रेण) अपने किरणों से मेघ के (सानावधि) अवयवों पर प्रहार करता हुआ (निजिघ्नते) प्रकाश को रोकनेवाले मेघ के लिये सदैव प्रतिकूल रहता है, वैसे ही जो आप (गातुम्) उत्तम रीति से शिक्षायुक्त वाणी की (इच्छति) इच्छा करते हैं सो (सखिभ्यः) मित्रों के लिये (मन्दानः) आनन्द बढ़ाते हुए और (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) सत्कार करते हुए (अन्धसः) अन्न के दाता हों ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में श्लेष और लुप्तोपमालङ्कार हैं। जैसे सब जगत् का उपकार करनेवाला सूर्य्य है, वैसे ही सभाध्यक्ष आदि को भी होना चाहिये ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राजन् ! यथेन्द्रो विद्युच्छतपर्वणा वज्रेण वृत्रस्य सानावधि प्रहरन्तीव प्रकाशं निजिघ्नते मेघाय प्रतिकूलो वर्त्तते तथैव गातुमिच्छति स भवान् सखिभ्यो मन्दानः स्वराज्यमन्वर्चन्नन्धसो दाता भव ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तस्य कर्त्तव्यानि कर्माण्युपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अधि) उपरिभावे (सानौ) अवयवे (नि) नितराम् (जिघ्नते) हन्त्रे (वज्रेण) (शतपर्वणा) शतान्यसंख्यातानि पर्वाण्यलं कर्माणि वा यस्मात्तेन (मन्दानः) कामयमानो हर्षयन् वा (इन्द्रः) दाता (अन्धसः) अन्नस्य (सखिभ्यः) मित्रेभ्यः (गातुम्) सुशिक्षितां वाणीम् (इच्छति) काङ्क्षति (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र श्लेषलुप्तोपमालङ्कारौ। यथा सर्वजगदुपकारी सूर्य्योऽस्ति, तथैव सभाद्यध्यक्षादयः सततं स्युः ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात श्लेष व लुप्तोपमालंकार आहेत. जसे सर्व जगावर उपकार करणारा सूर्य आहे तसेच सभाध्यक्ष इत्यादींनीही असावे. ॥ ६ ॥
07 इन्द्र तुभ्यमिदद्रिवोऽनुत्तम् - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्र तु᳓भ्यम् इ᳓द् अद्रिवो
अ᳓नुत्तं वज्रि° वीरि᳓यम्
य᳓द् ध त्य᳓म् मायि᳓नम् मृगं᳓
त᳓म् उ त्व᳓म् माय᳓यावधीर्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒ तुभ्य॒मिद॑द्रि॒वोऽनु॑त्तं वज्रिन्वी॒र्य॑म् ।
यद्ध॒ त्यं मा॒यिनं॑ मृ॒गं तमु॒ त्वं मा॒यया॑वधी॒रर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्र तु᳓भ्यम् इ᳓द् अद्रिवो
अ᳓नुत्तं वज्रि° वीरि᳓यम्
य᳓द् ध त्य᳓म् मायि᳓नम् मृगं᳓
त᳓म् उ त्व᳓म् माय᳓यावधीर्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ánuttam ← ánutta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vajrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vīryàm ← vīryà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ha ← ha (invariable)
māyínam ← māyín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mr̥gám ← mr̥gá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tyám ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
avadhīḥ ← √vadhⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
māyáyā ← māyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
u ← u (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्र॑ । तुभ्य॑म् । इत् । अ॒द्रि॒ऽवः॒ । अनु॑त्तम् । व॒ज्रि॒न् । वी॒र्य॑म् ।
यत् । ह॒ । त्यम् । मा॒यिन॑म् । मृ॒गम् । तम् । ऊं॒ इति॑ । त्वम् । मा॒यया॑ । अ॒व॒धीः॒ । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- adrivo ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- ’nuttaṃ ← anuttam ← anutta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “anutta [word]; insuperable.”
- vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- vīryam ← vīrya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- yaddha ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yaddha ← ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- tyam ← tya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “that.”
- māyinam ← māyin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- mṛgaṃ ← mṛgam ← mṛga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “game; deer; animal; antelope; mṛga [word]; Mṛgaśiras.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- māyayāvadhīr ← māyayā ← māyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “magic trick; Māyā; deception; illusion; māyā [word]; disguise; trick.”
- māyayāvadhīr ← avadhīḥ ← vadh
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “kill; assail; kick; māray; destroy; beat.”
- arcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
अद्रिरिति मेघनाम । हे अद्रिवः वाहनरूपमेघयुक्त वज्रिन् वज्रवन् इन्द्र तुभ्यमित् षष्ठ्यर्थे चतुर्थी । तवैव वीर्यं सामर्थ्यम् अनुत्तं शत्रुभिरतिरस्कृतम् । यद्ध यस्मात् खलु मायिनं मायाविनं त्यं तं प्रसिद्धं वञ्चयितारम् । लोकोपद्रवकारिणमित्यर्थः । ‘मृगं मृगरूपमापन्नं तं वृत्रं त्वम् अपि मायया एव अवधीः हतवानसि ॥ अनुत्तम् । ‘नसत्तनिषत्त° ’ इति निपातनात् निष्ठानत्वाभावः । अवधीः । हन्तेः ‘लुङि च ’ इति वधादेशः । स चोदन्तः । तस्य अतो लोपे सति स्थानिवद्भावात् सिचि वृद्ध्यभावः ॥
Wilson
English translation:
“Cloud-borne, Indra, wielder of the thunderbolt, verily your prowess is undisputed, since you, with (superior) craft, have slain that deceptive deer, manifesting your own sovereignty.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Deceptive deer: Vṛtra assumed the form of a deer
Jamison Brereton
O Indra, possessor of the stone, of the mace, to you alone virile power was conceded.
When (you kept smashing) this wild beast of magic power, you slew him with your own magic power.
– They cheer on your sovereign power.
Jamison Brereton Notes
Most tr. render ab in the 3rd ps., but there is no 3rd ps. verb here, and the phrase is surrounded by 2nd ps. constructions (táva 6e, 2nd ps. impv. gṛbhāya 7c).
Nothing forbids an underlying tvám in ab.
Geldner supplies “us” with śiśīhi, but, although this collocation does occur, I don’t feel it’s necessary in this context.
Griffith
Indra, unconquered might is thine, Thunderer, Caster of the Stone;
For thou with thy surpassing power smotest to death the guileful beast, lauding thine own imperial sway.
Geldner
Dir, Indra, du Herr des Preßsteins, Keulenträger, ward die Heldenkraft zugestanden. Als du jenes listige Tier angriffst, da hast du es mit der List erschlagen. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Du zeigtest ungehemmte Kraft, o Indra, Blitzer, Schleuderer, Als jenes zauberhafte Wild du niederschlugst mit Zauberkraft, du strahlst in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
О Индра – повелитель давильных камней,
О громовержец, ведь тебе дана сила могущества
Когда (напал) ты на этого колдовского зверя,
Его-то и убил ты колдовством.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- भुरिग्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर इसके कृत्य का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अद्रिवः) मेघ शिखरवत् पर्वतादि युक्त स्वराज्य से सुभूषित (वज्रिन्) अत्युत्तम शस्त्रास्त्रों से युक्त (इन्द्र) सभेश ! (यत्) जिससे (त्वम्) उस (मायिनम्) कपटी (मृगम्) मृग के तुल्य पदार्थ भोगनेवाले को (मायया) बुद्धि से (ह) निश्चय करके (अवधीः) हनन करता है (दिवः) सूर्य्य के समान (अनुत्तम्) स्वाधीन पुरुषार्थ से ग्रहण किये हुए (वीर्यम्) पराक्रम को ग्रहण करके (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) सत्कार करता हुआ (तमु) उसी दुष्ट को दण्ड देता है, उस (तुभ्यमित्) तेरे ही लिये उत्तम-उत्तम धन हम लोग देवें ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो प्रजा रक्षा के लिये सूर्य के समान शरीर और आत्मा तथा न्यायविद्याओं का प्रकाश करके कपटियों को दण्ड देते हैं, वे राज्य के बढ़ाने और करों को प्राप्त होने में समर्थ होते हैं ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अद्रिवो वज्रिन्निन्द्र ! त्वं यत्त्यं मायिनं मृगं मायया हाऽवधीर्दिवः सूर्यस्येवाऽनुत्तं वीर्य्ये गृहीत्वा स्वराज्यमन्वर्चंस्तमु दण्डयसि तस्मै तुभ्यमिदेव वयं करान् ददाम ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरेतस्य कृत्यमुपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) सुखस्य दातः (तुभ्यम्) (इत्) अपि (अद्रिवः) मेघवत्पर्वतयुक्तराज्यालङ्कृत (अनुत्तम्) अप्रेरितं स्वाभाविकम् (वज्रिन्) प्रशस्ता वज्राः शस्त्रास्त्राणि यस्य तत्सम्बुद्धौ (वीर्यम्) पराक्रमः (यत्) यतः (ह) किल (त्यम्) एतम् (मायिनम्) छलादिदोषयुक्तम् (मृगम्) परस्वापहर्त्तारम्। मृगो मार्ष्टेर्गतिकर्मणः। (निरु०१.२०) (तम्) (उ) वितर्के (त्वम्) (मायया) प्रज्ञया (अवधीः) हंसि (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये प्रजापालनाय सूर्यवत्स्वबलन्यायविद्याः प्रकाश्य कपटिनो जनान् निबध्नन्ति, ते राज्यं वर्द्धयितुं करान् प्राप्तुं च शक्नुवन्ति ॥ ७ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे प्रजेच्या रक्षणासाठी सूर्याप्रमाणे शरीर व आत्मबल वाढवून न्याय विद्या प्रकट करतात, कपटी लोकांना दंड देतात ते राज्य वाढवून कर प्राप्त करण्यास समर्थ बनतात. ॥ ७ ॥
08 वि ते - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ ते व᳓ज्रासो अस्थिरन्
नवतिं᳓ नावि᳓या अ᳓नु
मह᳓त् त इन्द्र वीरि᳓यम्
बाहुवो᳓स् ते ब᳓लं हित᳓म्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
वि ते॒ वज्रा॑सो अस्थिरन्नव॒तिं ना॒व्या॒३॒॑ अनु॑ ।
म॒हत्त॑ इन्द्र वी॒र्यं॑ बा॒ह्वोस्ते॒ बलं॑ हि॒तमर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
वि᳓ ते व᳓ज्रासो अस्थिरन्
नवतिं᳓ नावि᳓या अ᳓नु
मह᳓त् त इन्द्र वीरि᳓यम्
बाहुवो᳓स् ते ब᳓लं हित᳓म्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
asthiran ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vájrāsaḥ ← vájra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
navatím ← navatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
nāvyā̀ḥ ← nāvyā̀- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mahát ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vīryàm ← vīryà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bāhvóḥ ← bāhú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
bálam ← bála- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hitám ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
वि । ते॒ । वज्रा॑सः । अ॒स्थि॒र॒न् । न॒व॒तिम् । ना॒व्याः॑ । अनु॑ ।
म॒हत् । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । वी॒र्य॑म् । बा॒ह्वोः । ते॒ । बल॑म् । हि॒तम् । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vajrāso ← vajrāsaḥ ← vajra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- asthiran ← sthā
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- navatiṃ ← navatim ← navati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ninety; navati [word].”
- nāvyā ← nāvyāḥ ← nāvyā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “river.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- mahat
- [noun], nominative, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vīryam ← vīrya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- bāhvos ← bāhvoḥ ← bāhu
- [noun], locative, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- balaṃ ← balam ← bala
- [noun], nominative, singular, neuter
- “strength; army; power; force; potency; vigor; Balarama; bala; violence; might; Shiva; bala [word]; myrrh; semen; reflex; bronze; influence; erection; potency; intensity.”
- hitam ← dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- arcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तव वज्रासः वज्राः त्वत्सकाशान्निर्गतान्यायुधानि नाव्याः नावा तार्याः नवतिं नवतिसंख्याका वृत्रेण निरुद्धा नदीः अनु उपलक्ष्य वि अस्थिरन विविधम् अस्थिषत। सर्वत्र व्याप्य वर्तमानं वृत्रं हन्तुं तव वज्र एकोऽप्यनेक इवासीदित्यर्थः । किं च इन्द्र ते तव वीर्यं महत् प्रभूतम् । अन्यैरजेयमित्यर्थः । तथा ते बाह्वोः त्वदीययोर्हस्तयोः बलं हितं निहितम् । त्वदीयौ बाहू अप्यतिशयेन बलिनावित्यर्थः । अन्यत् पूर्ववत् ॥ अस्थिरन् । तिष्ठतेर्लुङि • समवप्रविभ्यः स्थः’ इत्यात्मनेपदम् । मन्त्रे घस’ ’ इति च्लेर्लुक् । स्थाघ्वोरिच्च’ (पा. सू. १. २. १७ ) इति इत्वम् । व्यत्ययेन झस्य रनादेशः। नाव्याः । ‘ नौवयोधर्म’ (पा. सू. ४. ४. ९१ ) इत्यादिना यत् । ‘ यतोऽनावः’ इति पर्युदासात् ‘तित्स्वरितम्’ इति स्वरितत्वम् । बाह्वोः । उदात्तयणः’ इति विभक्त्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Your thunderbolts were scattered widely over ninety-and-nine rivers; great is your prowess, strength is deposited in your arms, manifesting your own sovereignty.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ninety-and nine = 9,000 or an indefinite number
Jamison Brereton
Your maces have been dispersed across the ninety navigable (rivers). Great is your virile power, Indra; force has been placed in your
two arms.
– They cheer on your sovereign power.
Jamison Brereton Notes
On pl. vájrāsaḥ see published introduction.
Griffith
Far over ninety spacious floods thy thunderbolts were cast abroad:
Great, Indra, is thy hero might, and strength is seated in thine arms, lauding thine own imperial sway.
Geldner
Deine Keulen haben sich über die neunzig Ströme verteilt. Groß ist deine Heldenkraft, Indra; in deine Arme ist die Stärke gelegt. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Es dehnten deine Blitze sich weit über neunzig Ströme aus; In deinen Armen, Indra, ruht Gewalt und grosse Heldenkraft, du strahlst in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Твои ваджры разошлись
По девяноста судоходным рекам.
Велика, о Индра, твоя сила мужества.
Мощь вложена в руки твои.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी अगले मन्त्र में पूर्वोक्त सभाध्यक्ष और सूर्य के गुणों का वर्णन किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) ! जो (ते) तेरी (वज्रासः) शस्त्रास्त्रयुक्त दृढ़तर सेना (नवतिम्) नब्बे (नाव्याः) तारनेवाली नौकाओं को (अनुव्यस्थिरन्) अनुकूलता से व्यवस्थित करती है और जो (ते) तेरी (बाह्वोः) भुजाओं में (महत्) बड़ा (वीर्यम्) पराक्रम और (ते) तेरी भुजाओं में (बलम्) बस (हितम्) स्थित है, उससे (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) यथावत् सत्कार करता हुआ राज्यलक्ष्मी को तू प्राप्त हो ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् राज्य के बढ़ाने की इच्छा करें, वे बड़ी अग्नियन्त्र से चलाने योग्य नौकाओं को बनाकर द्वीप-द्वीपान्तरों में जा-आ के व्यवहार से धन आदि के लाभों को बढ़ा के अपने राज्य को धन-धान्य से सुभूषित करें ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! सभापते ! ते वज्रासो नवतिं नाव्या अनु व्यस्थिरन्, यत् ते बाह्वोर्महद्वीर्यं बलं हितमस्ति, तेन स्वराज्यमन्वर्चन् राज्यश्रियं त्वं प्राप्नुहि ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरेतस्य गुणा उपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) विशेषार्थे (ते) तव (वज्रासः) शस्त्रकलाः समूहा (अस्थिरन्) तिष्ठन्ति (नवतिम्) एतत्संख्याकाः (नाव्याः) नौकाः (अनु) आनुकूल्ये (महत्) (ते) तव (इन्द्र) (वीर्य्यम्) (बाह्वोः) (ते) तव (बलम्) (हितम्) सुखकारि (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये राज्यं वर्धयितुमिच्छेयुस्ते बृहतीरग्न्यश्वतरीर्नौका निर्ममीरँस्ताभिर्द्वीपान्तरं गत्वाऽऽगत्य व्यवहारलाभान्नुन्नीय स्वराज्यं धनधान्यैरलंकुर्युः ॥ ८ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान राज्य वाढविण्याची इच्छा करतात. त्यांनी अग्नियंत्राने चालविण्यायोग्य नौका बनवून द्वीपद्वीपान्तरी जाणे-येणे करून धन इत्यादीमध्ये वृद्धी करावी व लाभान्वित व्हावे आणि आपले राज्य धनधान्यांनी समृद्ध करावे. सुशोभित करावे. ॥ ८ ॥
09 सहस्रं साकमर्चत - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सह᳓स्रं साक᳓म् अर्चत
प᳓रि ष्टोभत विंशतिः᳓
शतइ᳓नम् अ᳓न्व् अनोनवुर्
इ᳓न्द्राय ब्र᳓ह्म उ᳓द्यतम्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
स॒हस्रं॑ सा॒कम॑र्चत॒ परि॑ ष्टोभत विंश॒तिः ।
श॒तैन॒मन्व॑नोनवु॒रिन्द्रा॑य॒ ब्रह्मोद्य॑त॒मर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
सह᳓स्रं साक᳓म् अर्चत
प᳓रि ष्टोभत विंशतिः᳓
शतइ᳓नम् अ᳓न्व् अनोनवुर्
इ᳓न्द्राय ब्र᳓ह्म उ᳓द्यतम्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
arcata ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sahásram ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sākám ← sākám (invariable)
pári ← pári (invariable)
stobhata ← √stubh- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
viṁśatíḥ ← viṁśatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
anonavuḥ ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ánu ← ánu (invariable)
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śatā́ ← śatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
údyatam ← √yam- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
स॒हस्र॑म् । सा॒कम् । अ॒र्च॒त॒ । परि॑ । स्तो॒भ॒त॒ । विं॒श॒तिः ।
श॒ता । ए॒न॒म् । अनु॑ । अ॒नो॒न॒वुः॒ । इन्द्रा॑य । ब्रह्म॑ । उत्ऽय॑तम् । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- sahasraṃ ← sahasram ← sahasra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- arcata ← arc
- [verb], plural, Present imperative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- ṣṭobhata ← stubh
- [verb], plural, Present imperative
- viṃśatiḥ ← viṃśati
- [noun], nominative, singular, feminine
- “twenty; twentieth; viṃśati [word].”
- śatainam ← śatā ← śata
- [noun], nominative, plural, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- śatainam ← enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- anv ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- anonavur ← anonavuḥ ← nonāv ← √nū
- [verb], plural, Imperfect
- “bellow.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- brahmodyatam ← brahma ← brahman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- brahmodyatam ← udyatam ← udyam ← √yam
- [verb noun], nominative, singular
- “raise; prepare; begin; endeavor; specialize.”
- arcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
सहस्रं सहस्रसंख्याका मनुष्याः साकमर्चत एनमिन्द्रं युगपदेवापूजयन् । तथा विंशतिः । षोडशर्त्विजो यजमानः पत्नी च सदस्यः शमिता चेति विंशतिसंख्याकाः। तेषां या विंशतिसंख्या सा परि ष्टोभत परितः सर्वतोऽस्तौत् । तथा च शता शतसंख्याका ऋषयः एनम् इन्द्रम् अन्वनोनवुः पुनः पुनरस्तुवन् । अस्मा एव इन्द्राय ब्रह्म हविर्लक्षणमन्नम् उद्यतं दातुमूर्ध्वं धृतम् । अत एवंविध इन्द्रो वृत्रमहन्नित्यर्थः । अन्यत् पूर्ववत् ॥ परि ष्टोभत । स्तोभतिः स्तुतिकर्मा । ’ उपसर्गात्सुनोति° ’ इति पत्वम् । अनोनवुः ।,’ णु स्तुतौ । अस्मात् यङ्लुगन्तात् लुङि • सिजभ्यस्तविदिभ्यश्च ’ इति झेः उसादेशः । उद्यतम् । ‘ यम उपरमे ’ । उत्पूर्वादस्मात् कर्मणि निष्ठा । ‘ अनुदात्तोपदेश’ इत्यादिना अनुनासिकलोपः । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“A thousand mortals worshipped him together, twenty have hymned (his praise); a hundred (sages) repeatedly glorify him; so, Indra, is the oblation lifted up, manifesting your own sovereignty.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Twenty: 16 priests employed at a sacrifice, yajamāna, his wife and two functionaries, sadasya and śamitrī, directors of the ceremonies of the assembly
Jamison Brereton
Thousand(-strong), do you chant as one. Twenty(-strong), encircle him with rhythm.
In the hundreds they have bellowed after him. To Indra has the sacred formulation been raised.
– They cheer on his sovereign power.
Jamison Brereton Notes
On antár √khyā see disc. ad V.30.9. I suggest there that ‘detect’ is a semantic development of ‘look within’, but also that a diff. tr., ‘distinguish between’ might be a worthwhile alternative: Indra would be distinguishing between the possessions of the unworthy, which he should bring to us, and those of the deserving.
Griffith
Laud him a thousand all at once, shout twenty forth the hymn of praise.
Hundreds have sung aloud to him, to Indra hath the prayer been raised, lauding his own imperial sway.
Geldner
Singet zu tausend auf einmal, jubilieret in der Runde zu zwanzig! Hundert haben ihm zugeschrieen. Für Indra wird die feierliche Rede angehoben. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Auf, preiset zwanzig Sänger ihn, und rühmt ihn tausend auf einmal; Ihm haben hundert zugejauchzt; dem Indra ist Gebet geweiht; er strahlt in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Воспевайте вместе числом в тысячу!
Восхваляйте кругом числом в двадцать!
Сотня возликовала ему вслед.
Для Индры вознесена молитва.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजपुरुषों को क्या करना चाहिये, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम लोग जो सभाध्यक्ष (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) सत्कार करता हुआ वर्त्तमान होता है (एनम्) उसका आश्रय करके उस अपने राज्य को सब प्रकार से अधर्माचरण से (परिष्टोभत) रोको, (साकम्) परस्पर मिल के (सहस्रम्) असंख्यात गुणों से युक्त पुरुषों से सहित (अर्चत) सत्कार करो। जिसको (विंशतिः) बीस (शता) सैकड़े (अनु) अनुकूलता से (अनोनवुः) स्तुति करो, जो (उद्यतम्) प्रसिद्ध (ब्रह्म) वेद वा अन्न को (अर्चन्) सत्कार करता हुआ वर्त्तता है, उस (इन्द्राय) अधिक सम्पत्तिवाले सभाध्यक्ष के लिये अनुकूल हो के स्तुति करो ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को विरोध के विना छोड़े परस्पर सुख कभी नहीं होता। मनुष्यों को उचित है कि विद्या तथा उत्तम सुख से रहित और निन्दित मनुष्य को सभाध्यक्ष आदि का अधिकार कभी न देवें ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यूयं यः स्वराज्यं स्वकीयं राष्ट्रमर्चन् सत्कुर्वन् वर्त्तते तमाश्रित्य तदधर्माचरणात् पृथक् परिष्टोभत साकं सहस्रमर्चत यं विंशतिः शतान्यन्वनोनवुर्य उद्यतं ब्रह्मार्चन् वर्त्तते तस्मा इन्द्राय सभाध्यक्षायानु स्तुवत ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः राजपुरुषैः किं कर्त्तव्यमित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रम्) असंख्यातगुणसम्पन्नम् (साकम्) परस्परं मिलित्वा (अर्चत) सत्कुरुत (परि) सर्वतः (स्तोभत) स्तम्भयत (विंशतिः) एतत्संख्याकानि (शता) शतानि सैन्यानि (एनम्) सभाध्यक्षम् (अनु) आनुकूल्ये (अनोनवुः) स्तुवत (इन्द्राय) उत्कृष्टैश्वर्य्याय (ब्रह्म) वेदं सुसंस्कृमन्नं वा (उद्यतम्) उद्वृत्तम् (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नहि विरोधत्यागेन विना परस्परं सुखं भवति, नहि मनुष्यैर्विद्योत्तमसुशिक्षारहितो निन्दितो मनुष्यः सभाद्यध्यक्षः कार्य्यः ॥ ९ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विरोधाचा त्याग केल्याशिवाय माणसांना परस्पर सुख कधी प्राप्त होत नाही. विद्या व सुशिक्षण नसणाऱ्या निंदित माणसाला सभाध्यक्षाचा अधिकार कधी देऊ नये. ॥ ९ ॥
10 इन्द्रो वृत्रस्य - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रो वृत्र᳓स्य त᳓विषीं
नि᳓र् अहन् स᳓हसा स᳓हः
मह᳓त् त᳓द् अस्य पउं᳓सियं
वृत्रं᳓ जघन्वाँ᳓ असृजद्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ वृ॒त्रस्य॒ तवि॑षीं॒ निर॑ह॒न्त्सह॑सा॒ सहः॑ ।
म॒हत्तद॑स्य॒ पौंस्यं॑ वृ॒त्रं ज॑घ॒न्वाँ अ॑सृज॒दर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रो वृत्र᳓स्य त᳓विषीं
नि᳓र् अहन् स᳓हसा स᳓हः
मह᳓त् त᳓द् अस्य पउं᳓सियं
वृत्रं᳓ जघन्वाँ᳓ असृजद्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
táviṣīm ← táviṣī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vr̥trásya ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ahan ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
nís ← nís (invariable)
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sáhasā ← sáhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahát ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
paúṁsyam ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asr̥jat ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
jaghanvā́n ← √han- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । वृ॒त्रस्य॑ । तवि॑षीम् । निः । अ॒ह॒न् । सह॑सा । सहः॑ ।
म॒हत् । तत् । अ॒स्य॒ । पौंस्य॑म् । वृ॒त्रम् । ज॒घ॒न्वान् । अ॒सृ॒ज॒त् । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛtrasya ← vṛtra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- taviṣīṃ ← taviṣīm ← taviṣī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “strength; power.”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- sahasā ← sahas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- sahaḥ ← sahas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- mahat
- [noun], nominative, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pauṃsyaṃ ← pauṃsyam ← pauṃsya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- jaghanvāṃ ← han
- [verb noun], nominative, singular
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- asṛjad ← asṛjat ← sṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- arcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रो वृत्रस्य असुरस्य तविषीं बलं स्वकीयेन बलेन निरहन् हतवान् । सहसा सहनेन अभिभवसाधनेनायुधेन सहः अभिभवसाधनं वृत्रायुधं निरहन् । अस्य इन्द्रस्य तत् पौंस्यं बलं महत अतिप्रौढम्। यस्मादयं वृत्रं जघन्वान् हतवान् हत्वा च तन्निरुद्धा अप: असृजत् तस्मात् वृत्रान्निरगमयत् । अन्यत् पूर्ववत् ॥ पौंस्यम् । ‘पुंस अभिवर्धने’ । चुरादिः । ‘ अचो यत्’ इति यत् । यतोऽनावः । इत्याद्युदात्तत्वम् । जघन्वान् । हन्तेर्लिटः क्वसुः । ‘ विभाषा गमहनविद° ’ इति इटः विकल्पादभावः । ‘ अभ्यासाच्च’ इति अभ्यासादुत्तरस्य हन्तेर्हकारस्य धत्वम् ॥ ॥ ३० ॥
Wilson
English translation:
“Indra overcame by his strength the strength of Vṛtra; great is his manhood, wherewith, having slain Vṛtra, he lest loose the waters, manifesting his own sovereignty.”
Jamison Brereton
Indra has smashed forth the power of Vr̥tra, has smashed forth the might of Vr̥tra with his might.
Great was this manly deed of his: having smashed Vr̥tra, he released (the waters).
– They cheer on his sovereign power.
Griffith
Indra hath smitten down the power of Vrtra,–might with stronger might.
This was his manly exploit, he slew Vrtra and let loose the floods, lauding his own imperial sway.
Geldner
Indra schlug die Stärke des Vritra ab, mit Macht seine Macht. Das ist seine große Mannestat: Nachdem er den Vritra erschlagen hatte, ließ er die Gewässer laufen. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Zermalmt hat Indra Vritra’s Macht, mit Kraft zerschmettert seine Kraft; Er that dies grosse Heldenwerk, schlug Vritra und ergoss die Flut; er strahlt in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Индра вышиб мощь
Вритры, силой – силу.
Велик этот подвиг мужества его.
Убив Вритру, он пустил течь (воды).
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी पूर्वोक्त सभाध्यक्ष के गुणों का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (इन्द्रः) सभाध्यक्ष विद्युत्स्वरूप सूर्य्य (वृत्रम्) मेघ को नष्ट करने के समान शत्रु को (जघन्वान्) मारता हुआ निरन्तर हनन करता है तथा जो (सहसा) बल से सूर्य जैसे (वृत्रस्य) मेघ के बल को वैसे शत्रु के (तविषीम्) बल को (निरहन्) निरन्तर हनन करता और (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) सत्कार करता हुआ सुख को (असृजत्) उत्पन्न करता है (तत्) वही (अस्य) इस का (महत्) बड़ा (पौंस्यम्) पुरुषार्थरूप बल के (सहः) सहन का हेतु है ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य अत्यन्त बल और तेज से सबका आकर्षण और प्रकाश करता है, वैसे सभाध्यक्ष आदि को उचित है कि अपने अत्यन्त बल से शुभ गुणों के आकर्षण और न्याय के प्रकाश से राज्य की शिक्षा करें ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य इन्द्रो वृत्रमिव शत्रुं जघन्वान् यः सहसा वृत्रस्य सूर्य्य इव शत्रोस्तविषीं निरहन्, स्वराज्यमन्वर्चन्, सुखमसृजत्, तदस्य महत्पौंस्यं सहोऽस्तीति विद्वान् विजानातु ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तस्य गुणा उपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) सूर्य इव पराक्रमी सभाध्यक्षः (वृत्रस्य) मेघस्य वा शत्रोः (तविषीम्) बलम् (निः) नितराम् (अहन्) हन्यात् (सहसा) बलेन (सहः) बलम् (महत्) (तत्) (अस्य) (पौंस्यम्) पुंसो भावः कर्म बलं वा। पौंस्यानीति बलनामसु पठितम्। (निघं०२.९) (वृत्रम्) (जघन्वान्) हतवान् (असृजत्) सृजति (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यो महता बलेन तेजसा सर्वमाकृष्य प्रकाशते, तथैव सभाद्यध्यक्षादिभिर्महता बलेन शुभगुणानाकृष्य न्यायप्रकाशेन राज्यमनुशासनीयम् ॥ १० ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य अत्यंत बल व तेजाने सर्वांचे आकर्षण करून प्रकाशही देतो तसे सभाध्यक्ष इत्यादींनीही आपल्या अत्यंत बलाने शुभगुणाच्या आकर्षणाने व न्यायाच्या प्रकाशाने राज्याचे प्रशासन चालवावे. ॥ १० ॥
11 इमे चित्तव - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमे᳓ चित् त᳓व मन्य᳓वे
वे᳓पेते भिय᳓सा मही᳓ +++(द्यावापृथिवी)+++ ।
य᳓द् इन्द्र वज्रिन्न् ओ᳓जसा
वृत्रं᳓ मरु᳓त्वाँ अ᳓वधीर्,
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓ज्यम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मे चि॒त्तव॑ म॒न्यवे॒ वेपे॑ते भि॒यसा॑ म॒ही ।
यदि॑न्द्र वज्रि॒न्नोज॑सा वृ॒त्रं म॒रुत्वाँ॒ अव॑धी॒रर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
इमे᳓ चित् त᳓व मन्य᳓वे
वे᳓पेते भिय᳓सा मही᳓
य᳓द् इन्द्र वज्रिन् ओ᳓जसा
वृत्र᳓म् मरु᳓त्वाँ अ᳓वधीर्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
cit ← cit (invariable)
imé ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
manyáve ← manyú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
bhiyásā ← bhiyás- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mahī́ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
vépete ← √vip- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vajrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ávadhīḥ ← √vadhⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
marútvān ← marútvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इ॒मे । चि॒त् । तव॑ । म॒न्यवे॑ । वेपे॑ते॒ इति॑ । भि॒यसा॑ । म॒ही इति॑ ।
यत् । इ॒न्द्र॒ । व॒ज्रि॒न् । ओज॑सा । वृ॒त्रम् । म॒रुत्वा॑न् । अव॑धीः । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- ime ← idam
- [noun], nominative, dual, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- manyave ← manyu
- [noun], dative, singular, feminine
- “anger; fury; rage; wrath.”
- vepete ← vip
- [verb], dual, Present indikative
- “tremble.”
- bhiyasā ← bhiyas
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “fear.”
- mahī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “Earth; floor; Earth; land; real property; heaven and earth; space; Mahī; soil; earth; estate; area.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vajrinn ← vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- marutvāṃ ← marutvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Marut(a).”
- avadhīr ← avadhīḥ ← vadh
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “kill; assail; kick; māray; destroy; beat.”
- arcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
मही महत्यौ इमे द्यावापृथिव्यावपि हे इन्द्र तव मन्यवे त्वदीयकोपात् भियसा भीत्या वेपेते कम्पेते । हे वज्रिन् वज्रवन् इन्द्र मरुत्वान् मरुद्भिर्युक्तस्त्वम् ओजसा बलेन यत् यदा वृत्रं अवधीः तदानीं द्यावापृथिव्यावपि भयेनाकम्पिषातामित्यर्थः ॥ वेपेते । टुवेपृ कम्पने ’ । भियसा । ञिभी भये । औणादिकः कसिप्रत्ययः ॥
Wilson
English translation:
“This heaven and earth trembled, thunderer, at your wrath, when, attended by the Maruts, you slew Vṛtra by your prowess, manifesting your own sovereignty.”
मानसतरङ्गिणीकृत्
These two great ones (heaven& earth) verily tremble
with fear for your wrath,
when you o indra, the vajra-bearer, with might
with the marut-s slew vR^itra
[as] they worship your independent rule.
Jamison Brereton
Even these two great (world-halves) here tremble with fear before your battle-fury,
since, mace-bearing Indra, you have slain Vr̥tra with might, with the Maruts alongside.
– They cheer on your sovereign power.
Griffith
Yea, even this great Pair of Worlds trembled in terror at thy wrath,
When, Indra, Thunderer, Marut-girt, thou slewest Vrtra in thy strength, lauding thine own imperial sway.
Geldner
Aus Furcht zittern sogar diese beiden großen Himmel und Erde vor deinem Grimme, als du, Keulenträger Indra, im Bunde mit den Marut kraftvoll den Vritra erschlagen hast. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Auch dieses grosse Weltenpaar erbebt aus Furcht vor deinem Zorn, Als Indra mit den Maruts du den Vritra blitzend schlugst mit Macht, du strahlst in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Даже эти двое великих
Дрожат от страха перед твоим гневом,
Когда ты, о Индра-громовержец, с Марутами
Силой убил Вритру.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- निचृदास्तारपङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वज्रिन्) शस्त्रविद्या को ठीक-ठीक जाननेवाले (इन्द्र) सभाध्यक्ष राजन् ! (यत्) जिस (तव) आपके (ओजसा) सेना के बल से जैसे सूर्य के आकर्षण और ताड़न से (इमे) ये (मही) लोक (वेपेते) कँपते हैं, उनके समान जो आप (भियसा) भयबल से (मन्यवे) क्रोध की शान्ति के लिये शत्रु लोग (अनु) अनुकूल होके कम्पते रहते हैं जैसे (मरुत्वान्) बहुत वायु से युक्त सूर्य (वृत्रम्) मेघ को मारता है, वैसे ही (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अर्चन्) सत्कार करता हुआ (चित्) और शत्रु को (अवधीः) मारा कर ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सभाप्रबन्ध के होने से सुखपूर्वक प्रजा के मनुष्य अच्छे मार्ग में चलते-चलाते हैं, वैसे ही सूर्य के आकर्षण से सब भूगोल इधर-उधर चलते-फिरते हैं। जैसे सूर्य मेघ को वर्षा के सब प्रजा का पालन करता है, वैसे सभा और सभापति आदि को भी चाहिये कि शत्रु और अन्याय का नाश करके विद्या और न्याय के प्रचार से प्रजा का पालन करें ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वज्रिन्निन्द्र सभाद्यध्यक्ष ! यद्यस्य तवौजसा यथा सूर्यस्याकर्षणेन ताडनेन चेमे मही वेपेते तत्तुल्यस्य तव भियसा मन्यवे बलेन शत्रवोऽनुकम्पन्ते यथा मरुत्वानिन्द्रो वृत्रं हन्ति तथा स्वराज्यमन्वर्चन्नरांश्चिदवधीः ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमे) वक्ष्यमाणे (चित्) अपि (तव) (मन्यवे) न्यायव्यवस्थापालनहेतवे (वेपेते) चलतः (भियसा) भयेन (मही) महत्यौ द्यावापृथिव्यौ (यत्) यस्य (इन्द्र) सभाद्यध्यक्षराजन् (वज्रिन्) सुशिक्षितशस्त्रविद्यायुक्त (ओजसा) सेनाबलेन (वृत्रम्) मेघमिवारीन् (मरुत्वान्) प्रशस्तवायुमान् (अवधीः) हिन्धि (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सभाप्रबन्धेन प्रजाः सुखेन सन्मार्गेण गच्छन्त्यागच्छन्ति तथैव सूर्यस्याकर्षणेन सर्वे भूगोला गच्छन्त्यागच्छन्ति यथा सूर्यो मेघं हत्वा जलेन प्रजाः पालयति, तथैव सभासभाद्यध्यक्षौ शत्र्वन्यायौ हत्वा विद्यान्यायप्रचारेण प्रजाः पालयेताम् ॥ ११ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. सभेची व्यवस्था किंवा प्रबंध असल्यास माणसे सुखपूर्वक सन्मार्गाने चालतात व चालवितात. तसेच सूर्याच्या आकर्षणाने सर्व भूगोल इकडेतिकडे भ्रमण करतात. जसा सूर्य मेघाद्वारे वृष्टी करून सर्व प्रजेचे पालन करतो तसे सभा व सभापती इत्यादींनीही शत्रू व अन्यायाचा नाश करून विद्या व न्यायाचा प्रचार करून प्रजेचे पालन करावे. ॥ ११ ॥
12 न वेपसा - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ वे᳓पसा न᳓ तन्यता᳓
इ᳓न्द्रं वृत्रो᳓ वि᳓ बीभयत्
अभ्य् ए᳡नं व᳓ज्र आयसः᳓
सह᳓स्रभृष्टिर् आयत
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
न वेप॑सा॒ न त॑न्य॒तेन्द्रं॑ वृ॒त्रो वि बी॑भयत् ।
अ॒भ्ये॑नं॒ वज्र॑ आय॒सः स॒हस्र॑भृष्टिराय॒तार्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
न᳓ वे᳓पसा न᳓ तन्यता᳓
इ᳓न्द्रं वृत्रो᳓ वि᳓ बीभयत्
अभ्य् ए᳡नं व᳓ज्र आयसः᳓
सह᳓स्रभृष्टिर् आयत
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
tanyatā́ ← tanyatā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vépasā ← vépas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
bībhayat ← √bhī- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
vr̥tráḥ ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
āyasáḥ ← āyasá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vájraḥ ← vájra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āyata ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
sahásrabhr̥ṣṭiḥ ← sahásrabhr̥ṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
न । वेप॑सा । न । त॒न्य॒ता । इन्द्र॑म् । वृ॒त्रः । वि । बी॒भ॒य॒त् ।
अ॒भि । ए॒न॒म् । वज्रः॑ । आ॒य॒सः । स॒हस्र॑ऽभृष्टिः । आ॒य॒त॒ । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vepasā ← vepas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “inspiration; shaking.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tanyatendraṃ ← tanyatā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “thunder.”
- tanyatendraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛtro ← vṛtraḥ ← vṛtra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- bībhayat ← bhī
- [verb], singular, Redupl. Aorist (Ind.)
- “fear; fear.”
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- enaṃ ← enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- vajra ← vajraḥ ← vajra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- āyasaḥ ← āyasa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “iron; metallic.”
- sahasrabhṛṣṭir ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrabhṛṣṭir ← bhṛṣṭiḥ ← bhṛṣṭi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “spike.”
- āyatārcann ← āyata ← i
- [verb], singular, Imperfect
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- āyatārcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
वृत्रः इन्द्रं वेपसा स्वकीयेन वेपनेन कम्पनेन न वि बीभयत् भीतं नाकरोत् । तथा तन्यता स्वकीयेन घोरेण गर्जनशब्देन न वि बीभयत् । अपि च इन्द्रेण विसृष्टः आयसः अयोमयः सहस्रभृष्टिः अनेकाभिर्धाराभिर्युक्तः वज्रः एनं वृत्रम् अभि आयत हन्तुमाभिमुख्येनागच्छत् । अन्यत् पूर्ववत् ॥ तन्यता । स्तन शब्दे ‘। ‘ ऋतन्यञ्जि°’ इत्यादिना तनोतेर्विधीयमानो यतुच् बहुलवचनादस्मादपि भवति । अत एव सलोपश्च ।’ सुपां सुलुक् ’ इति तृतीयाया डादेशः । उदात्तनिवृत्तिस्वरेण तस्योदात्तत्वम् । बीभयत् ।’ ञिभी भये । हेतुमति णिच् । अत्र वेपस्तन्यतुभ्यां भयं न हेतोर्वृत्रादिति हेतुभयाभावात् ’ बिभेतेर्हेतुभये ’ ( पा. सू. ६. १. ५६ ) इति आत्वाभावः। ण्यन्तात् लुङि च्लेश्चङादि । आयत । अय पय गतौ ’ । भौवादिरात्मनेपदी ॥
Wilson
English translation:
“Vṛtra deterred not Indra by his trembling or his clamour; the many-edged iron thunderbolt fell upon him; (Indra) manifesting his own sovereignty.”
Jamison Brereton
Not by his trembling excitation, not by his thundering did Vr̥tra make Indra fear.
His mace of metal with a thousand spikes confronted him.
– They cheer on his sovereign power.
Jamison Brereton Notes
Geldner tr. vépasā as “durch seinen Wortschwall,” with the verbal (“Wort-“) component presumably on the basis of vípra- ‘inspired poet’. But near-adjacent vépete in 11b, which refers only to physical trembling with no verbal component, is surely the word against which to interpret it.
Augmented āyata is one of the few clear occurrences of a thematic med. pres.
to √i.
Griffith
But Vrtra scared not Indra with his shaking or his thunder roar.
On him that iron thunderbolt fell fiercely with its thousand points, lauding his own imperial sway.
Geldner
Nicht erschreckte Vritra den Indra durch seinen Wortschwall, nicht durch sein Donnergebrüll. Die tausendzackige Keule fuhr auf ihn los. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Durch Raschheit nicht, durch Donnern nicht, erschreckt den Indra Vritra je; Auf diesen fuhr herab der Blitz der ehrne tausendzackige, er strahlt in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Ни сотрясением, ни громом
Вритра Индру не испугал.
Настигла его железная
Ваджра с тысячей зубцов.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- भुरिग्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी सभाध्यक्ष कैसा हो, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभापते ! (स्वराज्यमन्वर्चन्) अपने राज्य का सत्कार करता हुआ तू जैसे (वृत्रः) मेघ (वेपसा) वेग से (इन्द्रम्) सूर्य्य को (न विबीभयत्) भय प्राप्त नहीं करा सकता और वह मेघ गर्जन वा प्रकाश की हुई (तन्यता) बिजुली से भी भय को (न) नहीं दे सकता (एनम्) इस मेघ के ऊपर सूर्यप्रेरित (सहस्रभृष्टिः) सहस्र प्रकार के दाह से युक्त (आयसः) लोहा के शस्त्र वा आग्नेयास्त्र के तुल्य (वज्रः) वज्ररूप किरण (अभ्यायत) चारों ओर से प्राप्त होता है, वैसे शत्रुओं पर आप हूजिये ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे मेघ आदि सूर्य्य को नहीं जीत सकते, वैसे ही शत्रु भी धर्मात्मा सभा और सभापति का तिरस्कार नहीं कर सकते ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सभाध्यक्ष ! स्वराज्यमन्वर्चंस्त्वं यथा वृत्र इन्द्रं वेपसा न विबीभयत् तन्यता न विबीभयदेनं मेघं प्रति सूर्यप्रेरितः सहस्रभृष्टिरायसो वज्रोऽभ्यायत तथा शत्रून् प्रति भव ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (न) निषेधार्थे (वेपसा) वेगेन (न) निषेधे (तन्यता) तन्यतुना गर्जनेन शब्देन। अत्र सुपां सुलुगिति डादेशः। (इन्द्रम्) सभाद्यध्यक्षम् (वृत्रः) मेघ इव शत्रुः (वि) विशेषे (बीभयत्) भयितुं शक्नोति (अभि) आभिमुख्ये (एनम्) शत्रुं पर्जन्यं वा (वज्रः) शस्त्रसमूहः किरणसमूहो वा (आयसः) अयसा निष्पन्नस्तेजोमयो वा (सहस्रभृष्टिः) सहस्रमसंख्याता भृष्टयः पीडा दाहा वा यस्मात् सः (आयत) समन्ताद्धन्ति। अत्र यमो गन्धने। (अष्टा०१.२.१५) [इति सिचः कित्त्वम्, कित्त्वादनुनासिकलोपः] (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा मेघादयः सूर्यस्य पराजयं कर्तुं न शक्नुवन्ति, तथैव शत्रवो धार्मिकौ सभाद्यध्यक्षौ परिभवतिुन्न शक्नुवन्ति ॥ १२ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे मेघ इत्यादी सूर्याचा पराभव करू शकत नाहीत तसेच शत्रूही धर्मात्मा, सभा व सेनापतीचा कधी अनादर करू शकत नाहीत. ॥ १२ ॥
13 यद्वृत्रं तव - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् वृत्रं᳓ त᳓व चाश᳓निं
व᳓ज्रेण सम᳓योधयः
अ᳓हिम् इन्द्र जि᳓घांसतो
दिवि᳓ ते बद्बधे श᳓वो
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
यद्वृ॒त्रं तव॑ चा॒शनिं॒ वज्रे॑ण स॒मयो॑धयः ।
अहि॑मिन्द्र॒ जिघां॑सतो दि॒वि ते॑ बद्बधे॒ शवोऽर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
य᳓द् वृत्रं᳓ त᳓व चाश᳓निं
व᳓ज्रेण सम᳓योधयः
अ᳓हिम् इन्द्र जि᳓घांसतो
दिवि᳓ ते बद्बधे श᳓वो
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
aśánim ← aśáni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ca ← ca (invariable)
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
samáyodhayaḥ ← √yudh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jíghāṁsataḥ ← √han- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
badbadhe ← √bādhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यत् । वृ॒त्रम् । तव॑ । च॒ । अ॒शनि॑म् । वज्रे॑ण । स॒म्ऽअयो॑धयः ।
अहि॑म् । इ॒न्द्र॒ । जिघां॑सतः । दि॒वि । ते॒ । ब॒द्ब॒धे॒ । शवः॑ । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- cāśaniṃ ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cāśaniṃ ← aśanim ← aśani
- [noun], accusative, singular, masculine
- “lightning; Vajra; vajra; thunderbolt.”
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- samayodhayaḥ ← saṃyodhay ← √yudh
- [verb], singular, Imperfect
- ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jighāṃsato ← jighāṃsataḥ ← jighāṃs ← √han
- [verb noun], genitive, singular
- “kill.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- badbadhe ← badbadh ← √bādh
- [verb], singular, Present indikative
- śavo ← śavaḥ ← śavas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- ‘rcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यत् यदा वृत्रं तव हननार्थं तेन सृष्टाम् अशनिं च त्वं वज्रण समयोधयः सम्यक् प्रहार्षीः तदानीम् अहिम् आगत्य हन्तारं वृत्रं जिघांसतः हन्तुमिच्छतः ते तव शवः बलं दिवि बद्वधे बद्धमनुस्यूतं व्याप्तमासीत् । शिष्टं पूर्ववत् । जिघांसतः । हन्तेरिच्छाथै सनि ‘अज्झनगमां सनि ’ ( पा. सू. ६. ४. १६ ) इति उपधादीर्घत्वम् । बद्धधे । ‘ बध बन्धने’। कर्मणि लिटि व्यत्ययेन हलादिशेषाभावः ॥
Wilson
English translation:
“When you (Indra), did encounter with your bolt Vṛtra and the thunderbolt (which he hurled), then Indra, the strength of you determination to slay Ahi was displayed in the heavens, manifesting your own sovereignty.”
Jamison Brereton
When with your mace you set Vr̥tra and your missile to fighting, o Indra, your strength, as you sought to smash the serpent, kept
pressing toward heaven.
– They cheer on your sovereign power.
Jamison Brereton Notes
The expression in ab is striking, with Indra presiding over a fight between Vṛtra and his (=Indra’s) missile, but such is the usage of yodháyati, as opposed to yúdhyati ‘attacks’ (see Jamison 1983: 151)
Griffith
When with the thunder thou didst make thy dart and Vrtra meet in war,
Thy might, O Indra, fain to slay the Dragon, was set firm in heaven, lauding thine own imperial sway.
Geldner
Als du den Vritra und deinen Keil, als du den Vritra mit der Keule kämpfen ließest, da drückte deine Gewalt auf den Himmel, während du, Indra, den Vritra erschlagen wolltest. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Als blitzend du zum Kampfe triebst den Vritra mit dem Donnerkeil, Da stieg zum Himmel deine Kraft, da Indra du den Drachen schlugst; du strahlst in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Когда Вритру и твою пращу,
(Вритру) ты заставил сражаться с ваджрой,
У тебя, жаждавшего убить змея, о Индра,
Запечатлелась мощь на небе.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी अगले मन्त्र में सभाध्यक्ष के गुणों का उपदेश किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) परमैश्वर्य्ययुक्त सभेश ! (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) सत्कार करता हुआ तू (यत्) जैसे (दिवि) आकाश में सूर्य्य (अशनिम्) बिजुली का प्रहार करके (वृत्रम्) कुटिल (अहिम्) मेघ का (बद्बधे) हनन करता है, वैसे (वज्रेण) शस्त्रास्त्रों से सहित अपनी सेनाओं का शत्रुओं के साथ (समयोधयः) अच्छे प्रकार युद्ध करा शत्रुओं को (जिघांसतः) मारनेवाले (तव) आपके (शवः) बल अर्थात् सेना का विजय हो, इस प्रकार वर्त्तमान करनेहारे (ते) आपका (च) यश बढ़ेगा ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य अपने बहुत से किरणों से बिजुली और मेघ का परस्पर युद्ध करता है, वैसे ही सेनापति आग्नेय आदि अस्त्रयुक्त सेना को शत्रुसेना के साथ युद्ध करावे। इस प्रकार के सेनापति का कभी पराजय नहीं हो सकता ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! स्वराज्यमन्वर्चंस्त्वं यद्यथा दिवि सूर्य्योऽशनिं प्रहृत्याऽहिं बद्बधे तथा वज्रेण शस्त्रास्त्रैः स्वसेनास्ता शत्रुभिस्सह समयोधयः शत्रून् जिघांसतस्तव शवो बलमुत्तमं भवतु एवं वर्त्तमानस्य ते तव यशश्च वर्धिष्यते ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुन स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यथा (वृत्रम्) (तव) (च) समुच्चये (अशनिम्) विद्युतम् (वज्रेण) प्रापणेन (समयोधयः) सम्यग्योधयसि (अहिम्) व्यापनशीलं मेघम् (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त (जिघांसतः) हन्तुमिच्छतः (दिवि) आकाशे (ते) तव (बद्बधे) अत्र वाच्छन्दसीति सन् हलादिः शेषो न भवति। (शवः) बलम् (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यः किरणसमूहेन विद्युतं वृत्रेण योधयति, तथैव सेनाध्यक्ष आग्नेयास्त्रयुक्ता सेना शत्रुबलेन सह योधयेत्। न हीदृशस्य सेनापतेः कदाचित्पराजयो भवितुं शक्यः ॥ १३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्य आपल्या किरणांद्वारे विद्युत व मेघरूपी शत्रूबरोबर युद्ध करतो. तसेच सेनापतीने आग्नेय इत्यादी अस्त्रयुक्त सेनेने शत्रूसेनेबरोबर युद्ध करावे. अशा प्रकारे लढल्यास सेनापतीचा कधी पराजय होऊ शकत नाही. ॥ १३ ॥
14 अभिष्थने ते - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभिष्टने᳓ ते अद्रिवो
य᳓त् स्था᳓ ज᳓गच् च रेजते
त्व᳓ष्टा चित् त᳓व मन्य᳓व
इ᳓न्द्र वेविज्य᳓ते भिया᳓
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि॒ष्ट॒ने ते॑ अद्रिवो॒ यत्स्था जग॑च्च रेजते ।
त्वष्टा॑ चि॒त्तव॑ म॒न्यव॒ इन्द्र॑ वेवि॒ज्यते॑ भि॒यार्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
अभिष्टने᳓ ते अद्रिवो
य᳓त् स्था᳓ ज᳓गच् च रेजते
त्व᳓ष्टा चित् त᳓व मन्य᳓व
इ᳓न्द्र वेविज्य᳓ते भिया᳓
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
abhiṣṭané ← abhiṣṭaná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ca ← ca (invariable)
jágat ← jágat- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rejate ← √rej- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sthā́ḥ ← sthā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
cit ← cit (invariable)
manyáve ← manyú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhiyā́ ← bhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vevijyáte ← √vij- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒भि॒ऽस्त॒ने । ते॒ । अ॒द्रि॒ऽवः॒ । यत् । स्थाः । जग॑त् । च॒ । रे॒ज॒ते॒ ।
त्वष्टा॑ । चि॒त् । तव॑ । म॒न्यवे॑ । इन्द्र॑ । वे॒वि॒ज्यते॑ । भि॒या । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- abhiṣṭane ← abhiṣṭana
- [noun], locative, singular, masculine
- “thunder.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- adrivo ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- sthā ← sthāḥ ← sthā
- [noun], nominative, singular, neuter
- jagac ← jagat
- [noun], nominative, singular, neuter
- “movable; Jagatī; moving.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- rejate ← rej
- [verb], singular, Present indikative
- “tremor; flicker.”
- tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- manyava ← manyave ← manyu
- [noun], dative, singular, masculine
- “anger; fury; rage; wrath.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vevijyate ← vevij ← √vij
- [verb], singular, Present indikative
- “quiver.”
- bhiyārcann ← bhiyā ← bhī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “fear; bhī; alarm.”
- bhiyārcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
हे अद्रिवः वज्रवन् इन्द्र ते तव अभिष्टने सिंहनादे सति स्थाः स्थावरं जगत् जङ्गम च यत् अस्ति तदुभयं रेजते कम्पते । त्वष्टा चित् वज्रनिर्माता त्वष्टा च तव मन्यवे त्वदीयाय कोपाय भिया भीत्या वेविज्यते भृशं कम्पते । अन्यत् समानम् ॥ स्थाः । तिष्ठतेः । क्विप च । इति क्विप् । वेविज्यते । ‘ ओविजी भयचलनयोः । अस्मात् क्रियासमभिहारे यङ् । सन्यङोः । इति द्विर्भावः । अदुपदेशात् लसार्वधातुकानुदात्तत्वे यङ एव स्वरः शिष्यते । इन्द्रस्यस्य पादादौ वर्तमानस्य आमन्त्रितं पूर्वमविद्यमानवत् ’ इति अविद्यमानवत्वेदौ सति अस्य पादादित्वात् ‘ °अपादादौ ’ इति पर्युदासात् निघाताभावः ॥
Wilson
English translation:
“At your shout, wielder of the thunderbolt, all things, moveable or immoveable, trembled; even Tvaṣṭā shook with fear, Indra, at your wrath, manifesting your own sovereignty.”
Jamison Brereton
At your thundering, o possessor of the stone, both the still and the moving shake.
Even Tvaṣṭar quivers with fear before your battle-fury, Indra.
– They cheer on your sovereign power.
Jamison Brereton Notes
The phrase yát sthā́jágac ca is curiously formed, though the meaning is clear. Because the verb rejate is unaccented, the yád cannot mark a “real” subordinate clause. I wonder if it does not involve the imposition of an “X and which Y” construction on an indivisible merism. In other words, with an “X and which Y” we might expect *sthā yác ca jágat “the still and what is moving”; cf. X.88.4 (also adduced by Geldner) sthā́jágad yád with a similarly pleonastic+++(=redundant)+++ and apparently misplaced yád. But sthā́jágat is a fixed expression and nothing can be inserted into it.
Note the repetition of cit táva manyáve from 11a, again with a verb of trembling (vépete 11b, vevijyáte 14d) and an instr. of fear (bhiyásā 11b, bhiyā́14d).
Griffith
When at thy shout, O Thunder-armed, each thing both fixed and moving shook,
E’en Tvastar trembled at thy wrath and quaked with fear because of thee, lauding thine own imperial sway.
Geldner
Bei deinem Donnergebrüll, du Herr des Preßsteins, zittert was steht und geht. Selbst Tvastri erbebt vor deinem Grimm aus Furcht, o Indra. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Bei deinem Donnern Schleuderer erzittert was da steht und geht; Auch Tvaschtar selbst erbebt vor Furcht, o Indra, wenn dein Zorn entbrennt; du strahlst in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Перед твоим раскатом грома, о повелитель давильных камней,
Трепещет все, что стоит и что движется.
Сам Тваштар перед гневом твоим,
О Индра, содрогается от страха.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर इस सभाध्यक्ष को क्या करना चाहिये, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अद्रिवः) बहुमेघयुक्त सूर्य्य के समान (इन्द्रः) परमैश्वर्ययुक्त सभाध्यक्ष (यत्) जब (ते) आपके (अभिष्टने) सर्वथा उत्तम न्याययुक्त व्यवहार में (स्थाः) स्थावर (जगच्च) और जङ्गम (रेजते) कम्पायमान होता है तथा जो (त्वष्टा) शत्रुच्छेदक सेनापति है (तव) उसके (मन्यवे) क्रोध के लिये (भिया चित्) भय से भी (वेविज्यते) उद्विग्न होता है, तब आप (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) सत्कार करते हुए सुखी हो सकते हैं ॥ १४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिए कि जैसे सूर्य के योग से प्राणधारी अपने-अपने कर्म में वर्त्तते और सब भूगोल अपनी-अपनी कक्षा में यथावत् भ्रमण करते हैं, वैसे ही सभा से प्रशासन किये राज्य के संयोग से सब मनुष्यादि प्राणी धर्म के साथ अपने-अपने व्यवहार में वर्त्त के सन्मार्ग में अनुकूलता से गमनागमन करते हैं ॥ १४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अद्रिव इन्द्र ! यद्यदा ते तवाभिष्टने स्था जगच्च रेजते त्वष्टा सेनापतिस्तव मन्यवे ते भिया चिद्वेविज्यते तदा भवान् स्वराज्यमन्वर्चन् सुखी भवेत् ॥ १४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तस्य किं कृत्यमस्तीत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभिष्टने) अभितः शब्दयुक्ते व्यवहारे (ते) तव (अद्रिवः) बहुमेघयुक्तसूर्य्यवत्सेनायुक्त (यत्) यदा (स्थाः) स्थावरम् (जगत्) जङ्गमम् (च) (रेजते) कम्पते (त्वष्टा) छेत्ता (चित्) अपि (तव) (मन्यवे) क्रोधाय (इन्द्र) राज्यधारक सभाद्यध्यक्ष (वेविज्यते) अत्यन्तं बिभेति सम्यक् (भिया) भयेन (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ १४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्यथा सूर्यस्य योगेन प्राणिनः स्वस्वकर्मसु प्रवर्त्तन्ते, भूगोला यथानुक्रमं भ्रमन्ति, तथैव सभया प्रशासितस्य राज्यस्य योगेन सर्वे प्राणिनो धर्मेण स्वस्वव्यवहारे वर्त्तित्वा सन्मार्गेऽनुचलन्तीति वेद्यम् ॥ १४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी हे जाणावे की सूर्याच्या योगाने जसे प्राणी आपापले कर्म करतात व भूगोल आपापल्या कक्षेत भ्रमण करतात, तसे सभेने प्रशासित केलेल्या राज्याद्वारे सर्व माणसे धर्माने आपापल्या व्यवहारात राहून सन्मार्गाने चालतात. ॥ १४ ॥
15 नहि नु - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नहि᳓ नु᳓ या᳓द् अधीम᳓सि
इ᳓न्द्रं को᳓ वीरि᳓या परः᳓
त᳓स्मिन् नृम्ण᳓म् उत᳓ क्र᳓तुं
देवा᳓ ओ᳓जांसि सं᳓ दधुर्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
न॒हि नु याद॑धी॒मसीन्द्रं॒ को वी॒र्या॑ प॒रः ।
तस्मि॑न्नृ॒म्णमु॒त क्रतुं॑ दे॒वा ओजां॑सि॒ सं द॑धु॒रर्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
नहि᳓ नु᳓ या᳓द् अधीम᳓सि
इ᳓न्द्रं को᳓ वीरि᳓या परः᳓
त᳓स्मिन् नृम्ण᳓म् उत᳓ क्र᳓तुं
देवा᳓ ओ᳓जांसि सं᳓ दधुर्
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
adhīmási ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
nahí ← nahí (invariable)
nú ← nú (invariable)
yā́t ← yā́t (invariable)
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
parás ← parás (invariable)
vīryā̀ ← vīryà- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nr̥mṇám ← nr̥mṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tásmin ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
dadhuḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ójāṁsi ← ójas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sám ← sám (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
न॒हि । नु । यात् । अ॒धि॒ऽइ॒मसि॑ । इन्द्र॑म् । कः । वी॒र्या॑ । प॒रः ।
तस्मि॑न् । नृ॒म्णम् । उ॒त । क्रतु॑म् । दे॒वाः । ओजां॑सि । सम् । द॒धुः॒ । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- nahi
- [adverb]
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- yād ← yāt
- [adverb]
- “wherein.”
- adhīmasīndraṃ ← adhīmasi ← adhī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “learn; learn; recite; read; understand.”
- adhīmasīndraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ko ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- vīryā ← vīrya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- paraḥ ← para
- [noun], nominative, singular, masculine
- “best; other; following; devoted(p); extreme; highest; otherwordly; better; hostile; maximal; distant; another(a); para [word]; upper; concluding; foreign; earlier; worse; longer; finest; excessive.”
- tasmin ← tad
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- nṛmṇam ← nṛmṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manhood; power.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ojāṃsi ← ojas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- dadhur ← dadhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- arcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
यात् यान्तं सर्वत्र व्याप्य वर्तमानमिन्द्रं नहि नु अधीमसि वयं न ह्यवगच्छामः। यतो वयमल्पाः । परः इत्येतत्सकारान्तमव्ययं वैदूर्यमाचष्टे । परो दिवा पर एना ’ ( ऋ. सं. १०. ८२. ५ ) इति यथा । परः परस्तादतिदूरे मनुष्यैरनवगाह्ये स्थाने वीर्या वीर्येण सामर्थ्येन वर्तमानम् इन्द्रं कः मनुष्यो जानीयात् । न कोऽपीत्यर्थः । कस्मादिति चेत् अत्राह तस्मिन् इति । यस्मात् तस्मिन् इन्द्रे देवाः नृम्णं धनं उत अपि च क्रतुं वीर्यकर्म ओजांसि बलानि च सं दधुः स्थापयांचक्रुः तस्मादित्यर्थः॥ यात् । । ’ या प्रापणे ’ । अस्मात् लटः शतृ । ‘सुपां सुलुक् ’ इति द्वितीयाया लुक् । अधीमसि । ‘इण् गतौ ’ । इदन्तो मसिः । वीर्या । ‘सुपां सुलुक्’ इति तृतीयाया आकारः ॥
Wilson
English translation:
“We know not of a certainty the all-pervading Indra; who (does know him, abiding) afar off in his strength? for in him have the gods concentrated riches, and worship, and power, manifesting his own sovereignty.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ko-vīryāparaḥ, lit. who with vigour
Jamison Brereton
For, from what we can learn, no one is beyond Indra in virile power. In him have the gods assembled manliness and resolve and mighty
powers.
– They cheer on his sovereign power.
Jamison Brereton Notes
ná … káḥ must be read as a negative indefinite (“no one”) despite the absence of an indefinitizing particle like cit.
Griffith
There is not, in our knowledge, one who passeth Indra in his strength:
In him the Deities have stored manliness, insight, power and might, lauding his own imperial sway.
Geldner
Denn niemals, soweit wir gedenken, war einer an Manneskraft dem Indra überlegen. In ihm haben die Götter Mannesmut und Einsicht und alle Kräfte vereinigt. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Denn keiner kommt, so weit uns kund, dem Indra gleich an Heldenkraft. Die Götter legten Manneskraft und Stärk’ und Macht in ihn hinein; er strahlt in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Никогда, насколько мы помним,
Никто не превосходил Индру героической силой.
Мужество и силу духа – все силы
Соединили в нем боги.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- भुरिग्बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वर और परम विद्वान् को प्राप्त होकर विद्वान् लोग क्या-क्या करें, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (परः) उत्तमगुणयुक्त राजा (स्वराज्यम्) अपने राज्य का (अन्वर्चन्) अनुकूलता से सत्कार करता हुआ वर्त्तता है, जिस राज्य में (देवाः) दिव्यगुणयुक्त विद्वान् लोग (नृम्णम्) धन को (क्रतुम्) और बुद्धि वा पुरुषार्थ को (उत) और भी (ओजांसि) शरीर, आत्मा और मन के पराक्रमों को (संदधुः) धारण करते हैं तथा जिस परमेश्वर को प्राप्त होकर हम लोग (वीर्य्या) विद्या आदि वीर्यों को (अधीमसि) प्राप्त होवें, उस (इन्द्रम्) अनन्त पराक्रमी जगदीश्वर वा पूर्ण वीर्य्ययुक्त राजा को प्राप्त होकर (कः) कौन मनुष्य धन को (नु) शीघ्र (नहि) (यात्) प्राप्त हो, उस राज्य में कौन पुरुष धन को तथा बुद्धि वा पुरुषार्थ वा बलों को शीघ्र नहीं धारण करता ॥ १५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कोई भी मनुष्य परमेश्वर वा परम विद्वान् की प्राप्ति के विना उत्तम विद्या और श्रेष्ठ सामर्थ्य को नहीं प्राप्त हो सकता, इस हेतु से इनका सदा आश्रय करना चाहिये ॥ १५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यः परः स्वराज्यमन्वर्चन् वर्त्तते यस्मिन् देवा नृम्णमुत क्रतुमुताप्योजांसि नु नहि संदधुर्यं प्राप्य वीर्य्याधीमसि तमिन्द्रं प्राप्य कः नृम्णं नहि यात् तस्मिन् को नृम्णमुत क्रतुमप्योजांसि नहि सन्दध्यात् ॥ १५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरं परमविद्वांसञ्च प्राप्य विद्वांसः किं कुर्वन्तीत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नहि) निषेधे (नु) शीघ्रं (यात्) यायात्। लेट् प्रयोगः। (अधीमसि) सर्वोपरि विराजमानं प्राप्नुमः (इन्द्रम्) अनन्तपराक्रमं जगदीश्वरं पूर्णं वीर्य्यं विद्वांसं वा (कः) कश्चित् (वीर्या) विद्यादिवीर्याणि (परः) प्रकृष्टगुणः (तस्मिन्) इन्द्रे (नृम्णम्) धनम् (उत) अपि (क्रतुम्) प्रज्ञां पुरुषार्थं वा (देवाः) विद्वांसः (ओजांसि) शरीरात्ममनः पराक्रमान् (सम्) सम्यक् (दधुः) दधति। अन्यत् सर्वे पूर्ववद् बोध्यम्। (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ १५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नहि कश्चिदपि परमेश्वरं विद्वांसं चाप्राप्य विद्यां शुद्धां धियमुत्कृष्टं सामर्थ्यं प्राप्तुं शक्नोति, तस्मादेतदाश्रयः सदा सर्वैः कर्त्तव्यः ॥ १५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कोणताही माणूस परमेश्वर व विद्वानाच्या प्राप्तीखेरीज उत्तम विद्या व श्रेष्ठ सामर्थ्य प्राप्त करू शकत नाही त्या कारणाने त्यांचा सदैव आश्रय घेतला पाहिजे. ॥ १५ ॥
16 यामथर्वा मनुष्पिता - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
या᳓म् अ᳓थर्वा म᳓नुष् पिता᳓
दधिअ᳓ङ् धि᳓यम् अ᳓त्नत
त᳓स्मिन् ब्र᳓ह्माणि पूर्व᳓था
इ᳓न्द्र उक्था᳓ स᳓म् अग्मत
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
मूलम् ...{Loading}...
यामथ॑र्वा॒ मनु॑ष्पि॒ता द॒ध्यङ्धिय॒मत्न॑त ।
तस्मि॒न्ब्रह्मा॑णि पू॒र्वथेन्द्र॑ उ॒क्था सम॑ग्म॒तार्च॒न्ननु॑ स्व॒राज्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
या᳓म् अ᳓थर्वा म᳓नुष् पिता᳓
दधिअ᳓ङ् धि᳓यम् अ᳓त्नत
त᳓स्मिन् ब्र᳓ह्माणि पूर्व᳓था
इ᳓न्द्र उक्था᳓ स᳓म् अग्मत
अ᳓र्चन्न् अ᳓नु स्वरा᳓जियम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
átharvā ← átharvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mánuḥ ← mánu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yā́m ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
átnata ← √tan- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
dadhyáṅ ← dadhyáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhíyam ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
bráhmāṇi ← bráhman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
pūrváthā ← pūrváthā (invariable)
tásmin ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
agmata ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
índre ← índra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
ukthā́ ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
árcan ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svarā́jyam ← svarā́jya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
याम् । अथ॑र्वा । मनुः॑ । पि॒ता । द॒ध्यङ् । धिय॑म् । अत्न॑त ।
तस्मि॑न् । ब्रह्मा॑णि । पू॒र्वऽथा॑ । इन्द्रे॑ । उ॒क्था । सम् । अ॒ग्म॒त॒ । अर्च॑न् । अनु॑ । स्व॒ऽराज्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yām ← yad
- [noun], accusative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- atharvā ← atharvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Atharvan; Atharvavedin.”
- manuṣ ← manu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- dadhyaṅ ← dadhyac
- [noun], nominative, singular
- “Dadhyac.”
- dhiyam ← dhī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- atnata ← tan
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- tasmin ← tad
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- brahmāṇi ← brahman
- [noun], nominative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- pūrvathendra ← pūrvathā
- [adverb]
- pūrvathendra ← indre ← indra
- [noun], locative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ukthā ← uktha
- [noun], nominative, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- agmatārcann ← agmata ← gam
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- agmatārcann ← arcan ← arc
- [verb], plural, Present injunctive
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- svarājyam ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarājyam ← rājyam ← rājya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
अथर्वा एतत्संज्ञक ऋषिः पिता सर्वासां प्रजानां पितृभूतः मनुः च दध्यङ् अथर्वणः पुत्र एतत्संज्ञक ऋषिश्च यां धियम् अत्नत यत्कर्मातन्वत अकुर्वन् तस्मिन् कर्मणि यानि ब्रह्माणि हविर्लक्षणान्यन्नानि उक्था शस्त्ररूपाणि स्तोत्राणि च यानि सन्ति तानि सर्वाणि तस्मिन् इन्द्रे समग्मत समगच्छन्त । तत्र दृष्टान्तः । पूर्वथा पूर्वेषामन्येषां वसिष्ठादीनां यज्ञेषु यथा हवींषि स्तोत्राणि चेन्द्रेण संगच्छन्ते तद्वत् । य इन्द्रः स्वराज्यं स्वस्य राजत्वम् अनु अर्चन् अनुपूजयन् । वृत्रवधादिरूपेण कर्मणा स्वकीयमधिपतित्वं प्रकटयन्नित्यर्थः । अत्नत । ‘ तनु विस्तारे’ । ‘बहुलं छन्दसि’ इति विकरणस्य लुक् । ‘तनिपत्योश्छन्दसि’ इति उपधालोपः । पूर्वथा । ‘ प्रत्नपूर्वविश्वेमात्थाल् छन्दसि ’ (पा. सू. ५. ३. १११) इति इवार्थे पूर्वशब्दात् थाल्प्रत्ययः । लित्स्वरेण प्रत्ययात्पूर्वस्योदातत्वम् । उक्था । ‘शेश्छन्दसि बहुलम्’ इति शेर्लोपः । समग्मत ।’ समो गम्यृच्छिभ्याम्’ इति आत्मनेपदम् । लुङि • मन्त्रे घस! इति च्लेर्लुक् । ‘गमहन’ इत्यादिना उपधाया लोपः ॥ ॥३१॥
Wilson
English translation:
“In like manner as of old, so in whatever act of worship Atharvan or father Manu, or Dadhyañc engaged, their oblations and their hymns were all congregated in that Indra, manifesting his own sovereignty.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Manuṣ-pita: Manu being the progenitor of all mankind; dadhyañc or dadhīcī, a ṛṣi, son of Atharvan
Jamison Brereton
The poetic vision which Atharvan, Manu the father, and Dadhyañc extended—
our sacred formulations and hymns in this older style have come
together in him, in Indra.
– They cheer on his sovereign power.
Jamison Brereton Notes
Although the first hemistich begins with a rel. pron. (yā́m) and the second with a form of sá/tám (tásmin), this is not a rel. cl. / main cl. structure, as the difference in gender between yā́m and tásmin shows. The latter has Indra as referent, and the former, which modifies dhíyam ‘poetic vision’ in b, is loosely picked up by bráhmāni … ukthā́“sacred formulations and hymns” in the main clause. In fact, I think the referent slippage is deliberate, with bráhmāṇi being the culminating product in our day of the age-old dhī́of ab, attributed to legendary priest-poets. Recall that this verse is in ring-compositional relationship with vs. 1, where a brahmán- creates poetry in the new style. ## 081 Indra
Griffith
Still as of old, whatever rite Atharvan, Manus sire of all,
Dadhyach performed, their prayer and praise united in that Indra meet, lauding his own imperial sway.
Geldner
Wie Atharvan, Vater Manu, Dadhyac ihr Dichten auf ihn gerichtet haben, so haben wir ehedem auf diesen Indra sich jetzt alle feierlichen Reden und Preislieder vereinigt. - Sie sollen in deine Selbstherrlichkeit einstimmen.
Grassmann
Wie Vater Manu, Dadhiank, Atharvan Andacht einst geübt, So hat in diesem Indra jetzt sich Spruch vereinigt und Gebet; er strahlt in eigner Herrlichkeit.
Elizarenkova
Поэтическое видение, которое обращали (на него)
Атхарван, отец Ману, Дадхьянч –
К этому Индре, как прежде, сошлись
Молитвы (и) хвалебные песни.
Да воспоют они (твое) собственное царство!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोतमो राहूगणः
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य उनको प्राप्त होकर किसको प्राप्त होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम लोग जैसे (स्वराज्यम्) अपने राज्य की उन्नति से सबका (अन्वर्चन्) सत्कार करता हुआ (दध्यङ्) उत्तम गुणों को प्राप्त होनेवाला (अथर्वा) हिंसा आदि दोषरहित (पिता) वेद का प्रवक्ता अध्यापक वा (मनुः) विज्ञानवाला मनुष्य ये (याम्) जिस (धियम्) शुभ विद्या आदि गुण क्रिया के धारण करनेवाली बुद्धि को प्राप्त होकर जिस व्यवहार में सुखों को (अत्नत) विस्तार करता है, वैसे इसको प्राप्त होकर (तस्मिन्) उस व्यवहार में सुखों का विस्तार करो और जिस (इन्द्रे) अच्छे प्रकार सेवित परमेश्वर में (पूर्वथा) पूर्व पुरुषों के तुल्य (ब्रह्माणि) उत्तम अन्न, धन (उक्था) कहने योग्य वचन प्राप्त होते हैं (तस्मिन्) उसको सेवित कर तुम भी उनको (समग्मत) प्राप्त होओ ॥ १६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्य परमेश्वर की उपासना करनेवाले विद्वानों के संग प्रीति के सदृश कर्म करके सुन्दर बुद्धि, उत्तम अन्न, धन और वेदविद्या से सुशिक्षित संभाषणों को प्राप्त होकर उनको सब मनुष्यों के लिये देना चाहिये ॥ १६ ॥ इस सूक्त में सभा आदि अध्यक्ष, सूर्य, विद्वान् और ईश्वर शब्दार्थ का वर्णन करने से पूर्वसूक्त के साथ इस सूक्त के अर्थ की संगति जाननी चाहिये ॥ इस अध्याय में इन्द्र, मरुत्, अग्नि, सभा आदि के अध्यक्ष और अपने राज्य का पालन आदि का वर्णन करने से चतुर्थ अध्याय के अर्थ के साथ पञ्चम अध्याय के अर्थ की संगति जाननी चाहिये ॥ इति श्रीमत्परिव्राजकाचार्य श्रीयुतविरजानन्दसरस्वतीस्वामी जी के शिष्य श्रीमद्दयानन्दसरस्वतीस्वामी ने संस्कृत और आर्यभाषाओं से सुभूषित ऋग्वेदभाष्य में पञ्चम अध्याय पूरा किया ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा स्वराज्यमन्वर्चन् दध्यङ्ङथर्वा पिता मनुर्यां धियं प्राप्य यस्मिन् सुखानि तनुते तथैतां प्राप्य यूयं सुखान्यत्नत, यस्मिन्निन्द्रे पूर्वथा ब्रह्माण्युक्था प्राप्नोति तस्मिन् सेविते सत्येतानि समग्मत सङ्गच्छध्वम् ॥ १६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यस्तौ प्राप्य किं प्राप्नोतीत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (याम्) वक्ष्यमाणम् (अथर्वा) हिंसादिदोषरहितः (मनुः) विज्ञानवान् (पिता) अनूचानोऽध्यापकः (दध्यङ्) दधति यैस्ते दधयः सद्गुणास्तानञ्चति प्रापयति वा सः। अत्र कृतो बहुलमिति करणे किस्ततोऽञ्चतेः क्विप्। (धियम्) शुभविद्यादिगुणक्रियाधारिकां बुद्धिम् (अत्नत) प्रयतध्वम् (तस्मिन्) (ब्रह्माणि) प्रकृष्टान्यन्नानि धनानि (पूर्वथा) पूर्वाणि (इन्द्रे) सम्यक् सेविते (उक्था) वक्तुं योग्यानि (सम्) सम्यक् (अग्मत) प्राप्नुत अन्यत्सर्वं पूर्ववत् (अर्चन्) (अनु) (स्वराज्यम्) ॥ १६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैः परमेश्वरोपासकानां विद्वत्सङ्गप्रीतीनामनुकरणं कृत्वा प्रशस्तां प्रज्ञामनुत्तमान्यन्नानि धनानि वा वेदविद्यासुशिक्षितानि भाषणानि प्राप्यैतानि सर्वेभ्यो देयानि ॥ १६ ॥ अस्मिन् सूक्ते सभाध्यक्षसूर्यविद्वदीश्वरशब्दार्थवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति वेदितव्यम् ॥ अस्मिन्नध्याय इन्द्रमरुदग्निसभाद्यध्यक्षस्वराज्यपालनाद्युक्तत्वाच्चतुर्थाध्यायार्थेन सहास्य पञ्चमाध्यायार्थस्य सङ्गतिरस्तीति वेदितव्यम् ॥ इति श्रीमत्परिव्राजकाचार्याणां श्रीयुतविरजानन्दसरस्वतीस्वामिनां शिष्येण दयानन्दसरस्वतीस्वामिना विरचिते संस्कृतार्यभाषाभ्यां सुविभूषिते ऋग्वेदभाष्ये पञ्चमोऽध्यायः समाप्तिमगमत् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी परमेश्वराची उपासना करणाऱ्या विद्वानांचा संग करून, प्रेमाने वागून, चांगली बुद्धी, उत्तम अन्न, धन, वेदविद्येने सुसंस्कृत झालेल्या वाणीद्वारे सर्वांना ते प्रदान करावे. ॥ १६ ॥