सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ अभि त्वा ’ इति पञ्चर्चं पञ्चमं सूक्तं गोतमस्यार्षमाग्नेयं गायत्रम् । तथा चानुक्रान्तम्– अभि त्वा गायत्रं तु ’ इति । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
78
Agni
Gotama Rāhūgaṇa
5 verses: gāyatrī
A hymn of uninspired content, which is rigidly structured and dominated by its refrain. Its most noteworthy feature is that the first two pādas of the last verse (5) break the pattern of the preceding ones, and it is here that the name Agni appears for the first and only time in the hymn, with the reference switched from the 2nd person of the rest of the hymn to 3rd person in its final verse. It is also striking that in verses 1 and 4 the refrain is syntactically integral to the verse, with the initial “to you” the object of the verb in the third-pāda refrain, whereas in the middle verses 2–3 the refrain is syntactically separate, and the initial “to you” is construed with the verb in the first hemistich. Thus, its formal properties are the whole point of the hymn, with meaning essentially backgrounded. For discussion of other ways in which Gotama privileges form over content, see the introduction to I.75.
Jamison Brereton Notes
Agni See the published introduction. for the structure of this rather dull hymn. Not only is the third and final pāda identical in the first four (of five) verses, but in these same verses the opening of the first pāda is also rigidly structured: abhí tvā (vs. 1), tám u tvā (vss. 2-4). The remainder of the first pāda of these verses consists of two variant pairs: gótamā girā́(vs. 1), gótamo girā́(vs. 2); vājasā́tamam (vs. 3), vṛtrahántamam.
It is thus only the second pāda of each verse that contains fully independent material.
The tvā in the various a-pādas has a slightly different syntactic status in this seemingly rigid schema. In vs. 1 it serves as the goal of the verb in pāda c, with doubling of the preverb abhí (a, c). (Alternatively one can supply a verb in ab and an object in c, as Geldner (/Witzel Gotō) do, but this seems uneconomical.) In the following two verses it is governed by a verb in pāda b (2 duvasyati, 3 havāmahe), leaving nonumaḥ in c without an expressed object. In vs. 4 it is again the goal of the verb in c, with an apparent embedded relative clause in b.
01 अभि त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒भि त्वा॒ गोत॑मा गि॒रा जात॑वेदो॒ विच॑र्षणे ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि त्वा॒ गोत॑मा गि॒रा जात॑वेदो॒ विच॑र्षणे ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अभि꣡ त्वा गो꣡तमा गिरा꣡
जा꣡तवेदो वि꣡चर्षणे
द्युम्नइ꣡र् अभि꣡ प्र꣡ णोनुमः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
gótamāḥ ← gótama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
jā́tavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vícarṣaṇe ← vícarṣaṇi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
dyumnaíḥ ← dyumná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
nonumaḥ ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
अ॒भि । त्वा॒ । गोत॑माः । गि॒रा । जात॑ऽवेदः । विऽच॑र्षणे ।
द्यु॒म्नैः । अ॒भि । प्र । नो॒नु॒मः॒ ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- gotamā ← gotamāḥ ← gotama
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Gotama; gotama [word].”
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- jātavedo ← jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- vicarṣaṇe ← vicarṣaṇi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “excellent.”
- dyumnair ← dyumnaiḥ ← dyumna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “magnificence.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇonumaḥ ← nonāv ← √nū
- [verb], plural, Present indikative
- “bellow.”
सायण-भाष्यम्
हे जातवेदः जातानां वेदितः विचर्षणे विशेषेण सर्वस्य द्रष्टः एवंभूताग्ने त्वा त्वां गोतमाः अस्य सूक्तस्य द्रष्टा गोतम ऋषिः । ऋषेरेकत्वेऽपि पूजार्थं बहुवचनम् । गिरा स्तोत्रलक्षणया वाचा अभि आभिमुख्येन अस्तौदिति शेषः । तद्वद्वयमपि त्वां द्युम्नैः त्वदीयगुणप्रकाशकैर्मन्त्रैः अभि प्र णोनुमः आभिमुख्येन पुनःपुनः स्तुमः ॥ नोनुमः । ‘णु स्तुतौ । अस्मात् यङ्लुगन्तात् लट् । ‘ उपसर्गादसमासेऽपि ’ इति णत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Knower and beholder of all that exists (jātanām veditaḥ). Gotama celebrates you, Agni, with praise; we praise you repeatedly with commendatory (hymns).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Gotamaḥ, is singular though plural ral is used honorifically; Mantras (hymns) is added; the text has only dyumnaiḥ, with bright, or those manifesting Agni’s worth
Jamison Brereton
To you, o boundless Jātavedas, with a hymn do we Gotamas
keep bellowing, with éclat.
Griffith
O JATAVEDAS, keen and swift, we Gotamas with sacred song exalt thee for thy glories’ sake.
Oldenberg
O Gâtavedas, who dwellest among all tribes, we the Gotamas (praise) thee with our song—we praise thee aloud with (songs full of) splendour.
Geldner
Wir Gotama´s besingen dich mit Lobeswort, ausgezeichneter Jatavedas. Hellauf schreien wir dir zu.
Grassmann
O Wesenkenner, rüstiger, dir nahn mit Lied wir Gotamer, Wir preisen dich mit hellem Sang.
Elizarenkova
Тебе навстречу (мы) из рода Готамы (шлем) песню,
О Джатаведас, движущийся в разные стороны!
Светло мы ликуем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोतमो राहूगणः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अठहत्तरवें सूक्त का आरम्भ किया जाता है। इसके प्रथम मन्त्र में उन्हीं विद्वानों के गुणों का उपदेश किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (जातवेदः) पदार्थों को जाननेवाले (विचर्षणे) सबसे प्रथम देखने योग्य परमेश्वर ! जिस आपकी जैसे (गोतमाः) अत्यन्त स्तुति करनेवाले (द्युम्नैः) धन और विमानादिक गुणों तथा (गिरा) उत्तम वाणियों के साथ (अभि) चारों ओर से स्तुति करते हैं और जैसे हम लोग (अभि प्रणोनुमः) अत्यन्त नम्र होके (त्वा) आपकी प्रशंसा करते हैं, वैसे सब मनुष्य करें ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। सब मनुष्यों को चाहिये कि परमेश्वर की उपासना और विद्वानों का सङ्ग करके विद्या का विचार करें ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे जातवेदो विचर्षणे परमात्मन् ! यं त्वां यथा गोतमा द्युम्नैर्गिरा स्तुवन्ति यथा च वयमभि प्रणोनुमस्तथा सर्वे मनुष्याः कुर्य्युः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभि) आभिमुख्ये (त्वा) त्वाम् (गोतमाः) अतिशयेन स्तोतारः (गिरा) वाण्या (जातवेदाः) पदार्थप्रज्ञापक (विचर्षणे) सर्वादिद्रष्टः (द्युम्नैः) धनैर्विज्ञानादिभिर्गुणैः सह (अभि) सर्वतः (प्र) प्रकृष्टे (नोनुमः) अतिशयेन स्तुमः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैर्मनुष्यैः परमेश्वरमुपास्याप्तविद्वांसमुपसङ्गम्य विद्या संभावनीया ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात ईश्वर व विद्वानांच्या गुणांचे कथनाने या सूक्तार्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. सर्व माणसांनी परमेश्वराची उपासना व विद्वानांची संगती करून विद्येसंबंधी विचारविनिमय करावा. ॥ १ ॥
02 तमु त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तमु॑ त्वा॒ गोत॑मो गि॒रा रा॒यस्का॑मो दुवस्यति ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
मूलम् ...{Loading}...
तमु॑ त्वा॒ गोत॑मो गि॒रा रा॒यस्का॑मो दुवस्यति ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡म् उ त्वा गो꣡तमो गिरा꣡
राय꣡स्कामो दुवस्यति
द्युम्नइ꣡र् अभि꣡ प्र꣡ णोनुमः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
gótamaḥ ← gótama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
duvasyati ← √duvasy- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rāyáskāmaḥ ← rāyáskāma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
dyumnaíḥ ← dyumná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
nonumaḥ ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
तम् । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । गोत॑मः । गि॒रा । रा॒यःऽका॑मः । दु॒व॒स्य॒ति॒ ।
द्यु॒म्नैः । अ॒भि । प्र । नो॒नु॒मः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- gotamo ← gotamaḥ ← gotama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Gotama; gotama [word].”
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- rāyaskāmo ← rāyaskāmaḥ ← rāyaskāma
- [noun], nominative, singular, masculine
- duvasyati ← duvasy
- [verb], singular, Present indikative
- “worship.”
- dyumnair ← dyumnaiḥ ← dyumna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “magnificence.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇonumaḥ ← nonāv ← √nū
- [verb], plural, Present indikative
- “bellow.”
सायण-भाष्यम्
रायस्कामः धनकामः गोतमः यमग्निं गिरा स्तुत्या दुवस्यति परिचरति तमु तमेव त्वां द्युम्नैः द्योतमानैः स्तोत्रैराभिमुख्येन पुनःपुनः स्तुमः ॥ रायस्कामः । रायो धनानि कामयते इति रायस्कामः । ‘कर्मण्यण् । तत्पुरुषे कृति बहुलम् ’ इति बहुलवचनात् अलुक् । ’ ऊडिदम् । इत्यादिना पूर्वपदस्य विभक्तेरुदात्तत्वम् । दासीभारादित्वात् पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अतः कृकमिकंसकुम्भ ’ ( पा. सू. ८. ३. ४६ ) इति विसर्जनीयस्य सत्वम् । दुवस्यति । ‘दुवस उपतापे परिचरणे च’ । कण्ड्वादिः ॥
Wilson
English translation:
“To you; that (Agni) whom Gotama, desirous of riches, worships with praise, we offer adoration with commendatory (hymns).”
Jamison Brereton
And to you with a hymn does Gotama, desirous of wealth, show friendship.
– We keep bellowing to (you), with éclat.
Griffith
Thee, as thou art, desiring wealth Gotama worships with his song:
We laud thee for thy glories’ sake.
Oldenberg
Gotama 1 desirous of riches exalts thee, as thou art, with his song. We praise thee aloud with (songs full of) splendour.
Geldner
Dir huldigt Gotama mit Lobeswort, im Wunsche nach Reichtum. Hellauf schreien wir dir zu.
Grassmann
Und dich verehret Gotama nach Schätzen lüstern mit dem Lied; Wir preisen dich mit hellem Sang.
Elizarenkova
Это тебя одаривает песнью
Готама, жаждущий богатств.
Светло мы ликуем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोतमो राहूगणः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह विद्वान् कैसा हो, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे धनपते (रायस्कामः) धन की इच्छा करनेवाला (गोतमः) विद्वान् मनुष्य ! (गिरा) वाणी से (त्वा) तेरी (दुवस्यति) सेवा करता है वैसे (तम् उ) उसी आपकी (द्युम्नैः) श्रेष्ठ कीर्ति से सह वर्त्तमान हम लोग (अभि) सब ओर से (प्र णोनुमः) अति प्रशंसा करते हैं ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को ऐसा विचार अपने मन में सदैव रखना चाहिये कि परमेश्वर की उपासना और विद्वान् मनुष्य के संग के विना हम लोगों की धन की कामना पूरी कभी नहीं हो सकती ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे धनेश ! यथा रायस्कामो गोतमो विद्वान् गिरा त्वा दुवस्यति तथा तमु द्युम्नैः सह वर्त्तमानः वयमभिप्रणोनुमः ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सः विद्वान् कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) उक्तार्थम् (उ) वितर्के (त्वा) त्वाम् (गोतमः) विद्यायुक्तो जनः (गिरा) वाचा (रायस्कामः) धनमीप्सुः (दुवस्यति) सेवते (द्युम्नैः) श्रेष्ठैर्यशोभिः (अभि) सर्वतः (प्र) प्रकृष्टे (नोनुमः) प्रशंसामः ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। नहि मनुष्याणां परमेश्वरोपासनेन विद्वत्सहवासेन च विना धनकामपूर्तिर्भवितुं शक्या ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी असा विचार सदैव बाळगला पाहिजे की परमेश्वराची उपासना व विद्वान माणसाशिवाय आपल्या धनाची कामना कधीही पूर्ण होऊ शकत नाही. ॥ २ ॥
03 तमु त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तमु॑ त्वा वाज॒सात॑ममङ्गिर॒स्वद्ध॑वामहे ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
मूलम् ...{Loading}...
तमु॑ त्वा वाज॒सात॑ममङ्गिर॒स्वद्ध॑वामहे ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡म् उ त्वा वाजसा꣡तमम्
अङ्गिरस्व꣡द् धवामहे
द्युम्नइ꣡र् अभि꣡ प्र꣡ णोनुमः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
vājasā́tamam ← vājasā́tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aṅgirasvát ← aṅgirasvát (invariable)
{}
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
abhí ← abhí (invariable)
{}
dyumnaíḥ ← dyumná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
nonumaḥ ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
तम् । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । वा॒ज॒ऽसात॑मम् । अ॒ङ्गि॒र॒स्वत् । ह॒वा॒म॒हे॒ ।
द्यु॒म्नैः । अ॒भि । प्र । नो॒नु॒मः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vājasātamam ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājasātamam ← sātamam ← sātama
- [noun], accusative, singular, masculine
- aṅgirasvaddhavāmahe ← aṅgirasvat
- [adverb]
- aṅgirasvaddhavāmahe ← havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- dyumnair ← dyumnaiḥ ← dyumna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “magnificence.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇonumaḥ ← nonāv ← √nū
- [verb], plural, Present indikative
- “bellow.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने वाजसातमं वाजानामन्नानामतिशयेन सनितारं दातारं तमेव त्वा त्वाम् अङ्गिरस्वत् अङ्गिरस इव हवामहे आह्वयामः । शिष्टं गतम् ॥ वाजसातमम् । ‘ षणु दाने’। ‘जनसनखनक्रमगमो विट्’।विड्वनोरनुनासिकस्यात्’ इति आत्वम्। अतिशयेन वाजसा वाजसातमः। तमपः पित्त्वादनुदात्तत्वे कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वर एव शिष्यते । अङ्गिरस्वत् । तेन तुल्यम्’ इति वतिः । ‘नभोऽङ्गिरोमनुषां वत्युपसंख्यानम्’ (पा. सू. १, ४, १८. ३) इति भत्वेन पदत्वाभावात् रुत्वाद्यभावः ॥
Wilson
English translation:
“We invoke you, such as you are, the giver of abundant food, in like manner as did Aṅgiras; we praise you repeatedly with commendatory (hymns).”
Jamison Brereton
And to you, best winner of prizes, do we call, as Aṅgiras did.
– We keep bellowing to (you), with éclat.
Griffith
As such, like Angiras we call on thee best winner of the spoil:
We laud thee for thy glories’ sake.
Oldenberg
We call thee, such as thou art, the highest winner of booty, as Aṅgiras did. We praise thee aloud with (songs full of) splendour.
Geldner
Dich, den ersten Preisgewinner, rufen wir wie Angiras tat. Hellauf schreien wir dir zu.
Grassmann
Wir rufen wie die Angiras dich an, den Labung spendendsten; Wir preisen dich mit hellem Sang.
Elizarenkova
Это тебя, лучше всех добывающего награду,
Мы призываем, подобно Ангирасам.
Светло мы ликуем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोतमो राहूगणः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह विद्वान् कैसा हो, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! (द्युम्नैः) पुण्यरूपी कीर्तियों के साथ जिस (वाजसातमम्) अतिप्रशंसित बोधों से युक्त विद्वान् की और (त्वा) आपकी हम लोग (हवामहे) स्तुति करें (उ) अच्छे प्रकार (अङ्गिरस्वत्) प्रशंसित प्राण के समान (अभि) सब ओर से (प्र णोनुमः) सत्कार करते हैं सो तुम (तम्) उसी की स्तुति और प्रणाम किया करो ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम लोग विद्वान् को उक्त प्रकार के सत्कार से सन्तुष्ट करके धर्म, अर्थ, काम और मोक्ष को सिद्ध करो ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! विद्वांसो वयं यं द्युम्नैर्वाजसातमं त्वामु हवामहे स्तुमो यमङ्गिरस्वदभिप्रणोनुमस्तं त्वं स्तुहि प्रणम ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) यशस्विनम् (उ) वितर्के (त्वा) त्वाम् (वाजसातमम्) यो वाजान् प्रशस्तान् बोधान् संभजते सोऽतिशयितस्तम् (अङ्गिरस्वत्) प्रशस्तप्राणवत् (हवामहे) स्वीकुर्मः (द्युम्नैः) पुण्ययशोभिः सह (अभि) सर्वतः (प्र) प्रकृष्टे (नोनुमः) स्तुमः ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! एवं सत्कारेण विदुषः सन्तोष्य धर्मार्थकाममोक्षसिद्धिं कुरुत ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! तुम्ही विद्वानांचा वरील प्रकारे सत्कार करून संतुष्ट करा व धर्म, अर्थ, काम, मोक्ष सिद्ध करा. ॥ ३ ॥
04 तमु त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तमु॑ त्वा वृत्र॒हन्त॑मं॒ यो दस्यूँ॑रवधूनु॒षे ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
मूलम् ...{Loading}...
तमु॑ त्वा वृत्र॒हन्त॑मं॒ यो दस्यूँ॑रवधूनु॒षे ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡म् उ त्वा वृत्रह꣡न्तमं
यो꣡ द꣡स्यूँर् अवधूनुषे꣡
द्युम्नइ꣡र् अभि꣡ प्र꣡ णोनुमः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
vr̥trahántamam ← vr̥trahántama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
avadhūnuṣé ← √dhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dásyūn ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
dyumnaíḥ ← dyumná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
nonumaḥ ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
तम् । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । वृ॒त्र॒हन्ऽत॑मम् । यः । दस्यू॑न् । अ॒व॒ऽधू॒नु॒षे ।
द्यु॒म्नैः । अ॒भि । प्र । नो॒नु॒मः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vṛtrahantamaṃ ← vṛtra
- [noun], masculine
- “enemy.”
- vṛtrahantamaṃ ← hantamam ← hantama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “killing.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dasyūṃr ← dasyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- avadhūnuṣe ← avadhū ← √dhū
- [verb], singular, Present indikative
- “shake.”
- dyumnair ← dyumnaiḥ ← dyumna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “magnificence.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇonumaḥ ← nonāv ← √nū
- [verb], plural, Present indikative
- “bellow.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने दस्यून् उपक्षपयितॄन् राक्षसादीन् यः त्वम् अवधूनुषे अवचालयसि स्थानात् प्रच्यावयसि वृत्रहन्तमं वृत्राणां पाप्मनाम् अतिशयेन हन्तारं तमु त्वा तमेव त्वां द्युम्नैरित्यादि पूर्ववत् ॥ वृत्रहन्तमम् । अतिशयेन वृत्रहा वृत्रहन्तमः । पदसंज्ञायां नलोपे ‘नाद्धस्य ’ ( पा. सू. ८. २. १७) इति तमपो नुट् । दस्यून् ।’ दीर्घादटि समानपादे’ इति नकारस्य रुत्वम् । अत्रानुनासिकः पूर्वस्य तु वा ’ इति ऊकारः सानुनासिकः ॥
Wilson
English translation:
“We praise you repeatedly with commendatory (hymns), who are the destroyer of Vṛtra, and who put the Dasyus to flight.”
Jamison Brereton
And to you, best smasher of obstacles, who send the Dasyus
tumbling down,
we keep bellowing, with éclat.
Jamison Brereton Notes
The use of the epithet vṛtrahán-, esp. in the superlative, for Agni is of course striking since this is overwhelmingly an Indra descriptor. The name agní- hasn’t yet figured in the hymn, but jā́tavedaḥ in vs. 1 clearly announces him as the recipient of this praise.
As noted above, the second pāda is technically an embedded relative (assuming that nonumaḥ in c governs tvā in a).
Griffith
Thee, best of Vrtra-slayers, thee who shakest off our Dasyu foes:
We laud thee for thy glories’ sake.
Oldenberg
(We praise) thee, the greatest destroyer of enemies (or, of Vritra), who hurlest the Dasyus away—we praise thee, such as thou art, aloud with (songs full of) splendour.
Geldner
Dich, der die meisten Feinde tötet, der du die Dasyu´s abschüttelst. Hellauf schreien wir dir zu.
Grassmann
Ja dich, den feindetödtendsten, der du Dämonen von dir stösst, Dich preisen wir mit hellem Sang.
Elizarenkova
Это тебя, лучше всех убивающего врагов,
(Тебя), кто стряхнул вниз дасью…
Светло мы ликуем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोतमो राहूगणः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह विद्वान् कैसा हो, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् (यः) जो (त्वम्) तू (दस्यून्) महादुष्ट डाकुओं को (अवधूनुषे) कँपा के नष्ट करता है (तम्) उसी (वृत्रहन्तमम्) मेघ वर्षानेवाले सूर्य के समान (त्वा) तेरी (द्युम्नैः) कीर्तिकारी शस्त्रों से हम लोग (अभि) सम्मुख होके (प्रणोनुमः) सब प्रकार स्तुति करें ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम लोग जिसका कोई शत्रु न हो ऐसा विद्वान् सभाध्यक्ष जो कि दुष्ट शत्रुओं को परास्त कर सके, उसकी सदैव सेवा करो ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यस्त्वं दस्यूँरवधूनुषे तं वृत्रहन्तमं त्वामु द्युम्नैः सह वर्त्तमाना वयमभिप्रणोनुमः ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) उक्तम् (उ) वितर्के (त्वा) त्वाम् (वृत्रहन्तमम्) अतिशयेन वृत्रस्य हन्तारम् (यः) विद्वान् (दस्यून्) महादुष्टान् (अवधूनुषे) अतिकम्पयति (द्युम्नैः) यशसा प्रकाशमानैः शस्त्रास्त्रैः (अभि) आभिमुख्ये (प्र) प्रकृष्टे (नोनुमः) भृशं स्तुमः ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यूयं योऽजातशत्रुः सभाध्यक्षः दुष्टाचारान् शत्रून् पराजयते तं सदा सेवध्वम् ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! ज्याचा कोणी शत्रू नसेल, असा विद्वान सभाध्यक्ष, जो दुष्ट शत्रूंना पराजित करू शकेल, त्याची सेवा करा. ॥ ४ ॥
05 अवोचाम रहूगणा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अवो॑चाम॒ रहू॑गणा अ॒ग्नये॒ मधु॑म॒द्वचः॑ ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अवो॑चाम॒ रहू॑गणा अ॒ग्नये॒ मधु॑म॒द्वचः॑ ।
द्यु॒म्नैर॒भि प्र णो॑नुमः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - गोतमो राहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ꣡वोचाम र꣡हूगणा
अग्न꣡ये म꣡धुमद् व꣡चः
द्युम्नइ꣡र् अभि꣡ प्र꣡ णोनुमः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ávocāma ← √vac- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ráhūgaṇāḥ ← ráhūgaṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mádhumat ← mádhumant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vácaḥ ← vácas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
dyumnaíḥ ← dyumná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
nonumaḥ ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
अवो॑चाम । रहू॑गणाः । अ॒ग्नये॑ । मधु॑ऽमत् । वचः॑ ।
द्यु॒म्नैः । अ॒भि । प्र । नो॒नु॒मः॒ ॥
Hellwig Grammar
- avocāma ← vac
- [verb], plural, Thematic aorist (Ind.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- rahūgaṇā ← rahūgaṇāḥ ← rahūgaṇa
- [noun], nominative, plural, masculine
- agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- madhumad ← madhumat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sweet; honeyed; sweet; pleasant.”
- vacaḥ ← vacas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “statement; command; speech; words; advice; word; voice.”
- dyumnair ← dyumnaiḥ ← dyumna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “magnificence.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇonumaḥ ← nonāv ← √nū
- [verb], plural, Present indikative
- “bellow.”
सायण-भाष्यम्
ऋषिः कृतं स्तोत्रमनयोपसंहरति । रहूगणाः रहूगणस्य पुत्रा वयं गोतमाः अग्नये अङ्गनादिगुणयुक्ताय देवाय मधुमद्वचः माधुर्योपेतं वचनम् अवोचाम प्रावादिष्म । तद्वचनरूपैः द्युम्नैः द्योतमानैः स्तोत्रैः पुनःपुनरग्निं वयम् अभि प्र णोनुमः आभिमुख्येन प्रकर्षेण स्तुमः ॥ ॥ २६ ॥
Wilson
English translation:
“The descendants of Rāhugaṇa have recited sweet speeches to Agni; we praise him repeatedly with commendatory (hymns).”
Jamison Brereton
We Rahūgaṇas have spoken a honeyed speech to Agni.
– We keep bellowing to (him), with éclat.204 I.79
Jamison Brereton Notes
As noted in the published introduction, this final verse breaks the pattern of the rest of the hymn, although it maintains the refrain. The aorist ávocāma “we have spoken” marks this as a typical summary verse, referring to the activity in the rest of the hymn.
Griffith
A pleasant song to Agni we, sons of Rahugana, have sung:
We laud thee for thy glories’ sake.
Oldenberg
We the Rahûganas 1 have recited a honey-sweet speech to Agni. We praise thee aloud with (songs full of) splendour.
Geldner
Wir Rahugana´s haben dem Agni eine honigreiche Rede gehalten. Hellauf schreien wir dir zu.
Grassmann
Wir Rahugana’s haben dir gesungen, Agni, süsses Lied, Dich preisen wir mit hellem Sang.
Elizarenkova
Мы, Рахуганы, произнесли
Для Агни медовую речь.
Светло мы ликуем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- गोतमो राहूगणः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह विद्वान् कैसा हो, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् लोगो ! (रहूगणाः) धर्मयुक्त पापियों के समूह के त्याग करनेवाले तुम जैसे (द्युम्नैः) उत्तम कीर्त्ति के साथ वर्त्तमान (अग्नये) विद्वान् के लिये (मधुमत्) मिष्ट (वचः) वचन बोलते हो, वैसे हम भी (अवोचाम) बोला करें। जैसे हम लोग उसको (अभि प्र णोनुमः) नमस्कारादि से प्रसन्न करते हैं, वैसे तुम भी किया करो ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को अत्यावश्यक है कि धर्मयुक्त कीर्त्तिवाले मनुष्यों ही की प्रशंसा करें, अन्य की नहीं ॥ ५ ॥ इस सूक्त में ईश्वर और विद्वानों के गुणकथन से इस सूक्तार्थ की पूर्व सूक्तार्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! रहूगणा भवन्तो यथा द्युम्नैरग्नये मधुमद्वचो ब्रुवते तथा वयमवोचाम। यथा वयं तमभिप्रणोनुमस्तथा यूयमपि नमत ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अवोचाम) उच्याम (रहूगणाः) रहवोऽधर्मत्यागिनो गणाः सेविता यैस्ते (अग्नये) विदुषे सभाध्यक्षाय (मधुमत्) मधुरसवत् (वचः) वचनम् (द्युम्नैः) उत्तमैर्यशोभिः (अभि) (प्र) (नोनुमः) भृशन्नमस्कुर्म्मः ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्धर्म्यकीर्त्तिमतामेव प्रशंसा कार्य्या नेतरेषाम् ॥ ५ ॥ अत्रेश्वरविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्ताऽर्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी धर्मयुक्त कीर्ती असणाऱ्या माणसांचीच प्रशंसा करावी, इतरांची नव्हे. ॥ ५ ॥