सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
॥ श्रीगणेशाय नमः ॥
यस्य निःश्वसितं वेदा यो वेदेभ्योऽखिलं जगत् ।
निर्ममे तमहं वन्दे विद्यातीर्थमहेश्वरम् ॥
अथ पञ्चमाध्याय आरभ्यते । प्रथमे मण्डले एकादशेऽनुवाके चत्वारि सूक्तानि गतानि । ’ प्र मन्महे’ इत्येतत् त्रयोदशर्चं पञ्चमं सूक्तम् । अत्रानुक्रम्यते- प्र सप्तोनेति । अनिरुक्ता संख्या विंशतिः । ( अनु. १२. ४ ) इत्युक्तत्वात् प्र सप्तोनेत्युक्ते त्रयोदशेत्युक्तं भवति । ‘ ऋषिश्चान्यस्मात् ’ इति परिभाषया नोधा ऋषिः । अनादेशपरिभाषया त्रिष्टुप् छन्दः । इन्द्रो देवता । गतः सामान्य विनियोगः । विशेषविनियोगस्तु लिङ्गादवगन्तव्यः ॥
Jamison Brereton
62
Indra
Nodhas Gautama
13 verses: triṣṭubh
The poetic ingenuity of Nodhas is also on display in this hymn, though in some what different ways from his tricks in I.61. The hymn is full of phonetic play and alliteration, with numerous somewhat aberrant morphological forms generated for this play. Repetition and variation on this repetition are also conspicuous—for example, the word sanā́t (“from of old”) opening 8a, 10a, 12a, with teasingly close forms (sánemi 9a, sánīḍā 10a) alternating with it.
The hymn falls into two main sections. The first five verses are the more conven tional—if poetically rich—part, treating the Vala myth and especially the role of the Aṅgirases in it. (Interestingly, the Vala myth is absent from I.61.) The first half of verse 6 seems to summarize this deed of Indra’s extravagantly: “This is his most conspicuous deed, the dearest wonder of the wondrous one.” But Nodhas tricks us here, for the second half of the verse concerns an entirely different and much more obscure deed of Indra’s, the swelling of the four, probably celestial, rivers. From 6cd through verse 10 we meet fleetingly recounted fragments of other myths, but these myths seem connected at a structural level, since they involve female figures in pairs or groups working reciprocally or jointly: the rivers of 6cd, the two world-halves of 7 (compared to twin consorts), Night and Dawn (compared to young girls) in 8, black and red cows in 9, and streams again in 10, apparently returning to the rivers of 6cd. In the second half of 10 we encounter a surfeit of females: two words for wives (jáni and pátnī) as well as sisters, all offering friendship to Indra. These females may refer to the streams of the first half of the verse, or to the thoughts converging on Indra in the next verse (11), which are also compared to wives. Most likely the reference in
10cd is double, providing a transition from the cosmic mythological realm in verses 6–10 to the ritual here-and-now of verses 11–13. The hymn ends, like I.61, with a verse (13) specifically applicable to the “Fallow-bay-yoking” oblation, and like I.61 (vss. 14 and 16) mentions both the poet Nodhas and his clan, the Gotamas.
Jamison Brereton Notes
Indra Shares much vocabulary with I.61 and sometimes plays off the turns of phrase in that hymn.
01 प्र मन्महे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ मन्महे शवसाना᳓य शूष᳓म्
आङ्गूषं᳓ गि᳓र्वणसे अङ्गिरस्व᳓त्
सुवृक्ति᳓भि स्तुवत᳓ ऋग्मिया᳓य
अ᳓र्चाम अर्कं᳓ न᳓रे वि᳓श्रुताय
मूलम् ...{Loading}...
प्र म॑न्महे शवसा॒नाय॑ शू॒षमा॑ङ्गू॒षं गिर्व॑णसे अङ्गिर॒स्वत् ।
सु॒वृ॒क्तिभिः॑ स्तुव॒त ऋ॑ग्मि॒यायार्चा॑मा॒र्कं नरे॒ विश्रु॑ताय ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ मन्महे शवसाना᳓य शूष᳓म्
आङ्गूषं᳓ गि᳓र्वणसे अङ्गिरस्व᳓त्
सुवृक्ति᳓भि स्तुवत᳓ ऋग्मिया᳓य
अ᳓र्चाम अर्कं᳓ न᳓रे वि᳓श्रुताय
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
manmahe ← √man- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
prá ← prá (invariable)
śavasānā́ya ← śavasāná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śūṣám ← śūṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aṅgirasvát ← aṅgirasvát (invariable)
āṅgūṣám ← āṅgūṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gírvaṇase ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
r̥gmiyā́ya ← r̥gmíya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
stuvaté ← √stu- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
suvr̥ktíbhiḥ ← suvr̥ktí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
árcāma ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:1, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
arkám ← arká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
náre ← nár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
víśrutāya ← √śru- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
प्र । म॒न्म॒हे॒ । श॒व॒सा॒नाय॑ । शू॒षम् । आ॒ङ्गू॒षम् । गिर्व॑णसे । अ॒ङ्गि॒र॒स्वत् ।
सु॒वृ॒क्तिऽभिः॑ । स्तु॒व॒ते । ऋ॒ग्मि॒याय॑ । अर्चा॑म । अ॒र्कम् । नरे॑ । विऽश्रु॑ताय ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- manmahe ← man
- [verb], plural, Present indikative
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- śavasānāya ← śavasāna
- [noun], dative, singular, masculine
- “strong.”
- śūṣam ← śūṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “song; energy.”
- āṅgūṣaṃ ← āṅgūṣam ← āṅgūṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn.”
- girvaṇase ← girvaṇas
- [noun], dative, singular, masculine
- aṅgirasvat
- [adverb]
- suvṛktibhi ← suvṛkti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “praise.”
- stuvata ← stuvate ← stu
- [verb noun], dative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- ṛgmiyāyārcāmārkaṃ ← ṛgmiyāya ← ṛgmiya
- [noun], dative, singular, masculine
- “applaudable.”
- ṛgmiyāyārcāmārkaṃ ← ārcāma ← arc
- [verb], plural, Imperfect
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- ṛgmiyāyārcāmārkaṃ ← arkam ← arka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- nare ← nṛ
- [noun], dative, singular, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- viśrutāya ← viśru ← √śru
- [verb noun], dative, singular
- “laud; come to know; hear; listen.”
सायण-भाष्यम्
शवसानाय । शव इति बलनाम । तदिवाचरते। यथा बलं शत्रून् हन्ति तथा शत्रूणां हन्तेत्यर्थः । गिर्वणसे । गीर्भिः स्तुतिलक्षणैर्वचोभिः संभजनीयाय । ‘ गिर्वणा देवो भवति गीर्भिरेनं वनयन्ति’ (निरु. ६. १४ ) इति यास्कः । एवंभूतायेन्द्राय । शूषमिति सुखनाम । शूषं सुखहेतुभूतम् ।’ आङ्गूषः स्तोम आघोषः ’ ( निरु. ५. ११ ) इति यास्कः। आङ्गूषं स्तोत्रम् अङ्गिरस्वत् अङ्गिरस इव प्र मन्महे वयं स्तोतारः प्रकर्षेणावगच्छामः। अवगत्य च सुवृक्तिभिः सुष्ठ्वावर्जकैः स्तुत्याभिमुखीकरणसमर्थैः स्तोत्रैः स्तुवते स्तोत्रं कुर्वते ऋषये य इन्द्र ऋग्मियोऽर्चनीयो भवति । यद्वा । कर्मणि कर्तृप्रत्ययः । ऋषिणा स्तूयमानायेत्यर्थः । नरे सर्वेषां नेत्रे । यद्वा । नरे यजमाने । विश्रुताय यष्टव्यतया विशेषेण प्रख्याताय। एवंभूताय तस्मै अर्कं मन्त्ररूपं स्तोत्रम् । अर्को मन्त्रो भवति यदेनेनार्चन्ति’ (निरु. ५. ४) इति यास्कः । अर्चाम पूजयाम । उच्चारयामेत्यर्थः ॥ मन्महे। मनु अवबोधने ’ । तनादित्वात् उप्रत्ययः । लोपश्चास्यान्यतरस्यां म्वोः ’ ( पा. सू. ६. ४. १०७ ) इति मकारादौ प्रत्यये उकारलोपः । शवसानाय । शव इवाचरति शवस्यते । अस्मात् लटः शानच् । बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुक् । शानचः ‘छन्दस्युभयथा’ इति आर्धधातुकत्वात् अतोलोपयलोपौ । चितः इत्यन्तोदात्तत्वम् । ननु क्यङो ङित्त्वात् ’ तास्यनुदात्तेत्’ इति शान्चोऽनुदात्तेन भवितव्यम् । एवं तर्हि ताच्छीलिकः चानश् । तस्य सार्वधातुकरवेऽपि सार्वधातुकत्वाभावात् चितः स्वर एव शिष्यते । शूषम् । ‘शूष प्रसवे’। पचाद्यच् । आङ्गूषम् । आङ्पूर्वात् घुषेः पचाद्यचि घो इत्यस्य गूआदेशः पृषोदरादित्वात् । आङो ङकारस्य इत्संज्ञाभावश्छान्दसः । चित्स्वरेणोत्तरपदस्यान्तोदात्तत्वे कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । घञि वा थाथादिना उत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । गिर्वणसे ।’ गॄ शब्दे ’ । संपदादिलक्षणो भावे क्विप् । ‘ऋत इद्धातोः’ इति इत्वम् । गीर्भिर्वन्यते संभज्यते इति गिर्वणः । औणादिकः कर्मणि असुन्। संज्ञापूर्वकस्य विधेरनित्यत्वात् ‘हलि च ’ इति दीर्घाभावः । ‘गतिकारकयोरपि पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वं च ’ इति वचनात् पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अङ्गिरस्वत्। ‘ तेन तुल्यम्’ इति वतिः ।’ नभोऽङ्गिरोमनुषां वत्युपसंख्यानम्’ (पा. सू. १. ४. १८. ३) इति भसंज्ञायां रुत्वाद्यभावः । प्रत्ययस्वरः । सुवृक्तिभिः । वृजी वर्जने’ । भावे क्तिन् । “ तितुत्र’ इति इट्प्रतिषेधः । शोभनमावर्जनं येषाम् । ‘ नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । ननु क्तिनन्तस्योत्तरपदस्याद्युदात्तत्वात् ’ आद्युदात्तं द्व्यच्छन्दसि ’ इति वचनादुत्तरपदाद्युदात्तत्वं प्राप्नोति । एवं तर्हि तत्पुरुषोऽस्तु । शोभनमावर्जितो भवत्येभिरिति सुवृक्तयः स्तोत्राणि । करणे क्तिन् । ’ तादौ च निति” ’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वे प्राप्ते ‘मन्क्तिन्” ’ इत्यादिना कारकादुत्तरस्य क्तिनो विहितमुत्तरपदान्तोदात्तत्वमकारकादपि व्यत्ययेन भवति । स्तुवते । ‘शतुरनुमः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । ऋग्मियाय । एकाचो नित्यं मयटमिच्छन्ति’ (का.४. ३. १४४) इति ऋक्शब्दात् विकारार्थे मयट् । ‘स्वादिष्वसर्वनामस्थाने’ (पा. सू. १. ४. १७ ) इति पदसंज्ञायां कुत्वजश्त्वे । व्यत्ययेन इत्वम् । यद्वा ।’ ऋच स्तुतौ’ इत्यस्मात् भावे मक् । बहुलवचनात् कुत्वं जश्त्वं च । ऋग्मं स्तुतिमर्हतीति ऋग्मियः । अर्हार्थे घच् । ’ चितः ’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । अर्चाम ।’ अर्च पूजायाम् । भौवादिकः । शपः पित्त्वादनुदात्तत्वम् । तिङश्च लसार्वधातुकस्वरेण धातुस्वरः शिष्यते । अर्कम् । अर्च्यतेऽनेनेत्यर्कः । ‘ पुंसि संज्ञायां घः प्रायेण ’ इति घप्रत्ययः । चजोः कु घिण्ण्यतोः ’ इति कुत्वम् । नरे । नृशब्दात् चतुर्थ्येकवचने गुणश्छान्दसः । विश्रुताय । श्रु श्रवणे’ । कर्मणि निष्ठा । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“We mediate like Aṅgiras, an acceptable adress to that powerful and praise-deserving Indra, who is to be adored by his worshippers (with prayers) of efficacy, to bring him to the ceremony; let us repeat a prayer to the celebrated leader of all.”
Jamison Brereton
We think up a fortifying song for the forceful one who longs for hymns, just as the Aṅgirases did.
A chant with the good twists of a praiser we chant to the one worthy of chant, to the widely famed superior man.
Jamison Brereton Notes
Rich with phonetic figures: a śavasānā́ya śūṣám; b āṅgūṣáṃ gírvaṇase aṅgirasvát [note that āṅgūṣám participates in both: it rhymes with preceding śūṣám, but its initial matches aṅgirasvát, while gírvaṇase takes up the 2nd syllable of aṅgirasvát]; cd ṛgmiyā́ya, árcāma arkám [this last also a clear etymological figure].
śavasānā́ya śūṣám recalls śávasā śuṣántam of 61.10a in the same metrical position, with our phrase referring to Indra, the one in I.61 to Vṛtra.
The Pp. reads stuvaté in c, a reading that is universally followed. But this dative is awkward: if it is coreferential with the other datives in the verse, it must refer to Indra, and Indra “praising” is an odd concept in a hymn devoted instead to presenting praises to him. Although Indra occasionally joins in the verbal parts of the sacrifice (see above ad I.55.4), he does not ordinarily (or ever?) praise others. Nonetheless, this is Renou’s solution: “(dieu) louangeur.” Schmidt (1968, Bṛhaspati und Indra, 163) suggests a variant of this: “den mit guten Liedern (selbst) preisenden,” but self-praise suggests a medial form, not the active we have. If the participle does not modify Indra, another person in the dative needs to be introduced, despite the unlikelihood of a separate dative referent. This is Geldner’s solution: “ihn [=Indra], der für den Sänger … zu preisen ist,” construing stuvaté with ṛgmiyā́ya. So also Witzel Gotō with slightly different tr., though both they and Geldner consider the “praising” possibility. But the difficulty disappears if, against the Pp., we read instead stuvatáḥ, genitive sg. of the participle, as I do.
Griffith
LIKE Angiras a gladdening laud we ponder to him who loveth song, exceeding mighty.
Let us sing glory to the far-famed Hero who must be praised with fair hymns by the singer.
Geldner
Wir ersinnen für den Mächtigen eine Stärkung, für den Lobbegehrenden ein Loblied in der Weise der Angiras. Auf ihn, der für den Sänger in schönen Preisreden zu preisen ist, wollen wir einen Lobgesang singen, auf den berühmten Herrn.
Grassmann
Ein Preislied weihn wir andachtsvoll dem starken, dem Liederfreund wie Angiras ein Loblied; Lasst Sang uns singen dem berühmten Manne, mit Hymnen ihm, der Lob verdient und Ehre.
Elizarenkova
Мы придумываем для мощного великолепную
Похвалу, для жаждущего воспевания – в стиле Ангирасов,
(Тому,) кто участвует в восхвалении (самого себя) прекрасными словами, (ему,) достойному гимна,
Мы споем песню – мужу знаменитому!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- विराडार्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पाँचवे अध्याय का आरम्भ किया जाता है, इसके प्रथम सूक्त के प्रथम मन्त्र में ईश्वर और सभाध्यक्ष के गुणों का वर्णन किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् लोगो ! जैसे हम (सुवृक्तिभिः) दोषों को दूर करनेहारी क्रियाओं से (शवसानाय) ज्ञान बलयुक्त (गिर्वणसे) वाणियों से स्तुति के योग्य (ऋग्मियाय) ऋचाओं से प्रसिद्ध (नरे) न्याय करने (विश्रुताय) अनेक गुणों के सह वर्त्तमान होने के कारण श्रवण करने योग्य (स्तुवते) सत्य की प्रशंसावाले सभाध्यक्ष के लिये (अङ्गिरस्वत्) प्राणों के बल के समान (शूषम्) बल और (अर्कम्) पूजा करने योग्य (आङ्गूषम्) विज्ञान और स्तुतिसमूह को (अर्चाम्) पूजा करें और (प्र मन्महे) मानें और उससे प्रार्थना करें, वैसे तुम भी किया करो ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिये कि जैसे परमेश्वर की स्तुति, प्रार्थना और उपासना से सुख को प्राप्त होते हैं, वैसे सभाध्यक्ष के आश्रय से व्यवहार और परमार्थ के सुखों को सिद्ध करें ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथा वयं सुवृक्तिभिः शवसानाय गिर्वणस ऋग्मियाय नरे विश्रुताय स्तुवते सभाद्यध्यक्षायाऽङ्गिरस्वच्छूषमर्कमाङ्गूषमर्चाम प्रमन्महे च तथा यूयमप्याचरत ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेश्वरसभाध्यक्षगुणा उपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) प्रकृष्टार्थे (मन्मन्हे) मन्यामहे याचामहे वा। अत्र बहुलं छन्दसि इति श्यनो लुक्। मन्मह इति याच्ञाकर्मसु पठितम्। (निघं०३.१९) (शवसानाय) ज्ञानबलयुक्ताय। छन्दस्यसानच् शुजॄभ्याम्। (उणा०२.८६) अनेनायं सिद्धः। (शूषम्) बलम् (आङ्गूषम्) विज्ञानं स्तुतिसमूहं वा। अत्र बाहुलकादगिधातोरौणादिक ऊषन् प्रत्ययः। अङ्गूषाणां विदुषामिदं विज्ञानमयं स्तुतिसमूहो वेति। तस्येदम् इत्यण्। आङ्गूष इति पदनामसु च। (निघं०४.२) (गिर्वणसे) गीर्भिः स्तोतुमर्हाय (अङ्गिरस्वत्) प्राणानां बलमिव (सुवृक्तिभिः) सुष्ठु वृक्तयो दोषवर्जनानि याभ्यस्ताभिः (स्तुवते) सत्यस्य स्तावकाय (ऋग्मियाय) ऋग्भिर्यो मीयते स्तूयते तस्मै। अत्र ऋगुपपदान्मा धातोर्बाहुलकादौणादिको डियच् प्रत्ययः। (अर्चाम) पूजयेम (अर्कम्) अर्चनीयम् (नरे) नयनकर्त्रे (विश्रुताय) यो विविधैर्गुणैः श्रूयते तस्मै ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्यथा परमेश्वरं स्तुत्वा प्रार्थयित्वोपास्य सुखं लभते तथा सभाद्यध्यक्षमाश्रित्य व्यावहारिकपारमार्थिके सुखे संप्रापणीये इति ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात ईश्वर, सभाध्यक्ष, दिवस, रात्र, विद्वान, सूर्य व वायूच्या गुणाचे वर्णन असल्यामुळे पूर्वसूक्तार्थाची या सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे परमेश्वराची स्तुती, प्रार्थना व उपासना यांनी सुख प्राप्त होते. तसे सभाध्यक्षाच्या आश्रयाने माणसांनी व्यवहार व परमार्थ सुख सिद्ध करावे. ॥ १ ॥
02 प्र वो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ वो महे᳓ म᳓हि न᳓मो भरध्वम्
आङ्गूषि᳓यं शवसाना᳓य सा᳓म
ये᳓ना नः पू᳓र्वे पित᳓रः पदज्ञा᳓
अ᳓र्चन्तो अ᳓ङ्गिरसो गा᳓ अ᳓विन्दन्
मूलम् ...{Loading}...
प्र वो॑ म॒हे महि॒ नमो॑ भरध्वमाङ्गू॒ष्यं॑ शवसा॒नाय॒ साम॑ ।
येना॑ नः॒ पूर्वे॑ पि॒तरः॑ पद॒ज्ञा अर्च॑न्तो॒ अङ्गि॑रसो॒ गा अवि॑न्दन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ वो महे᳓ म᳓हि न᳓मो भरध्वम्
आङ्गूषि᳓यं शवसाना᳓य सा᳓म
ये᳓ना नः पू᳓र्वे पित᳓रः पदज्ञा᳓
अ᳓र्चन्तो अ᳓ङ्गिरसो गा᳓ अ᳓विन्दन्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bharadhvam ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
námaḥ ← námas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
prá ← prá (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
āṅgūṣyàm ← āṅgūṣyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sā́ma ← sā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
śavasānā́ya ← śavasāná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
padajñā́ḥ ← padajñā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pitáraḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pū́rve ← pū́rva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
áṅgirasaḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
árcantaḥ ← √r̥c- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ávindan ← √vid- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
प्र । वः॒ । म॒हे । महि॑ । नमः॑ । भ॒र॒ध्व॒म् । आ॒ङ्गू॒ष्य॑म् । श॒व॒सा॒नाय॑ । साम॑ ।
येन॑ । नः॒ । पूर्वे॑ । पि॒तरः॑ । प॒द॒ऽज्ञाः । अर्च॑न्तः । अङ्गि॑रसः । गाः । अवि॑न्दन् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- mahi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “great; firm.”
- namo ← namaḥ ← namas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- bharadhvam ← bhṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- āṅgūṣyaṃ ← āṅgūṣyam ← āṅgūṣya
- [noun], accusative, singular, neuter
- śavasānāya ← śavasāna
- [noun], dative, singular, masculine
- “strong.”
- sāma ← sāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Sāman; Sama-Veda; song; sāman [word]; hymn.”
- yenā ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- pūrve ← pūrva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- pitaraḥ ← pitṛ
- [noun], nominative, plural
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- padajñā ← pada
- [noun], neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- padajñā ← jñāḥ ← jña
- [noun], nominative, plural, masculine
- “conversant(p); aware(p); wise.”
- arcanto ← arcantaḥ ← arc
- [verb noun], nominative, plural
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- aṅgiraso ← aṅgirasaḥ ← aṅgiras
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- avindan ← vid
- [verb], plural, Imperfect
- “find; detect; marry; get; think.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋत्विजः वः यूयं महे महते शवसानाय बलमिवाचरते । अतिबलायेत्यर्थः । उत्तरवाक्ये यच्छब्दश्रुतेः तच्छब्दाध्याहारः । एवंभूताय तस्मै इन्द्राय महि महत् प्रौढं नमः स्तोत्रं प्र भरध्वं प्रकर्षेण संपादयत । किं तत् स्तोत्रमित्याह । आङ्गूष्यं साम आघोषयोग्यं रथन्तरादिसाम । तन्निपाद्यतामित्यर्थः। ‘ अभि त्वा शूर’ (ऋ. सं. ७. ३२. २२ ) इत्यादिषु ऋक्षु यद्गानं तस्य सामेत्याख्या। तथा चोक्तं-’ गीतिषु सामाख्या’ (जै. सू. २. १. ३६) इति । येन इन्द्रेण नः अस्माकं पितरः पितृविशेषाः पूर्वे पूर्वपुरुषाः अङ्गिरसः पणिनाम्नासुरेणापहृतानां गवां ‘पदज्ञाः मार्गज्ञाः सन्तोऽत एव अर्चन्तः तं पूजयन्तः गा अविन्दन् अलभन्त ॥ वः । प्रथमार्थे द्वितीया । पदज्ञाः । पदानि जानन्तीति । अतोऽनुपसर्गे कः’ इति कः । ‘ आतो लोप इटि च’ इति आकारकोपः ॥ अविन्दन् ।’ विद्लृ लाभे’। ‘शे मुचादीनाम्’ इति नुमागमः ॥
Wilson
English translation:
“Do you, priests, offer to the vast and most powerful, Indra, earnest veneration, a chant fit to be sung aloud; for through him our forefathers, the Aṅgirasas, worshipping him, and knowing the footmark, recovered (the stolen) cattle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Āṅguṣyam sāma = a sāma fit to be recited aloud (aghośyayogyam) such as the rathantaras. Here sāma is explained as: ṛkṣu yad gānam gasya sāmetyākhya, singing or changint the ṛcās
Jamison Brereton
Present your great reverence to the great one, a songful melody to the forceful one,
with which our forefathers, the Aṅgirases, knowing the track [/word], chanting, found the cows.
Jamison Brereton Notes
This verse is in some ways a double of vs. 1. They both begin with prá, and the opening phrases prá manmahe and prá vo mahé rhyme, although the two mahe’s have entirely different analyses. (Note also the mahé máhi play in 2a.) The next phrase of 1a, śavasānā́ya śūṣám, is paralleled in 2b, with the first word identical and sā́ma substituting for the second (both śūṣám and sā́ma referrring to the verbal product offered to Indra). At the beginning of the second pādas, āṅgūṣyàm of 2b matches āṅgūṣám of 1a. “Like the Aṅgirases” (aṅgirasvát) of 1b is picked up by the Aṅgirases themselves áṅgirasaḥ in 2d, and the heavy etymology figure involving the root √arc ‘chant’ is reprised by the participle árcantaḥ in 2d, which opens its pāda just as the finite verb árcāma does in 1d.
Griffith
Unto the great bring ye great adoration, a chant with praise to him exceeding mighty,
Through whom our sires, Angirases, singing praises and knowing well the places, found the cattle.
Geldner
Bringet dem Großen eure große Huldigung dar, die liedgemäße Sangesweise dem Mächtigen, mit der unsere Vorväter, die spurenkundigen Angiras, unter Lobsingen die Rinder auffanden!
Grassmann
Dem grossen traget euer gross Gebet vor, laut tönenden Gesang dem kraftbegabten, Durch den des Weges kundig unsre Ahnen, die Angiras, durch Lied die Kühe fanden.
Elizarenkova
Принесите ваше великое поклонение великому,
Мощному – сопровождаемый восхвалением напев,
С помощью которого наши древние отцы – знающие след
Ангирасы, распевая хвалу, нашли коров.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- निचृदार्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को इस विषय में क्या करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (वः) तुम वा (नः) हम लोगों को (अङ्गिरसः) प्राणादि विद्या और (पदज्ञाः) धर्म, अर्थ, काम और मोक्ष को जाननेवाले (महे) बड़े (शवसानाय) ज्ञान बलयुक्त सभाध्यक्ष के लिये (महि) बहुत (साम) दुःखनाश करनेवाले (आङ्गूष्यम्) विज्ञानयुक्त (नमः) नमस्कार वा अन्न का (अर्चन्तः) सत्कार करते हुए (पूर्वे) पहिले सब विद्याओं को पढ़ते हुए (पितरः) विद्यादि सद्गुणों से रक्षा करनेवाले विद्वान् लोग (येन) जिस विज्ञान वा कर्म से (गाः) विद्या प्रकाशयुक्त वाणियों को (अविन्दन्) प्राप्त हों, उनका तुम लोग (प्रभरध्वम्) भरण-पोषण सदा किया करो ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे विद्वान् लोग जिन वेद, सृष्टिक्रम और प्रत्यक्षादि प्रमाणों से कहे हुए धर्मयुक्त मार्ग से चलते हुए सब प्रकार परमेश्वर का पूजन करके सबके हित को धारण करते हैं, वैसे ही तुम लोग भी करो ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! ये वो युष्माकं नोऽस्माकं चाङ्गिरसः पदज्ञा महे महते शवसानाय सभाद्यध्यक्षाय महि महत्सामाङ्गूष्यं नमश्चार्चन्तः सन्तः पूर्वे पितरो येन गा अविन्दन् प्राप्नुयुस्तान् यूयं प्रभरध्वम् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैरेतद्विषये किं कर्त्तव्यमित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) प्रकृष्टार्थे (वः) युष्माकम् (महे) महते (महि) महत् (नमः) नमस्करणमन्नं वा (भरध्वम्) धरध्वम् (आङ्गूष्यम्) अङ्गूषाणां विज्ञानानां भावस्तम् (शवसानाय) ज्ञानवते (साम) स्यन्ति खण्डयन्ति दुःखानि येन तत्। अत्र सर्वधातुभ्यो मनिन् (उणा०४.१४६) इति करणकारके मनिन्। (येन) पूर्वोक्तेन। अत्रान्येषामपीति दीर्घः। (नः) अस्माकम् (पूर्वे) पूर्वं विद्या अधीतवन्तोऽनूचाना विद्वांसः (पितरः) ये पान्ति पितृवत् रक्षन्ति विद्यासुशिक्षादिदानैस्ते (पदज्ञाः) ये पदानि प्राप्तव्यानि धर्मार्थकाममोक्षाख्यानि साधितुं साधयितुं वा जानन्ति ते (अर्चन्तः) सत्कुर्वन्तः (अङ्गिरसः) प्राणादिविद्याविदः (गाः) विद्याप्रकाशयुक्ता वाचः (अविन्दन्) प्राप्नुयुः। अत्र लिङर्थे लङ् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! यथा विद्वांसो वेदसृष्टिक्रमप्रत्यक्षादिप्रमाणैः प्रतिपादितेन धर्म्येण मार्गेण गच्छन्तः सन्तः परमात्मानमभ्यर्च्य सर्वहितं धरन्ति, तथैव यूयमपि समवतिष्ठध्वम् ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो जसे विद्वान लोक ज्या वेद, सृष्टिक्रम व प्रत्यक्ष इत्यादी प्रमाणांनी सांगितलेल्या धर्मयुक्त मार्गाने चालतात व सर्व प्रकारे परमेश्वराचे पूजन करून सर्वांचे हित करतात तसेच तुम्हीही करा. ॥ २ ॥
03 इन्द्रस्याङ्गिरसां चेष्थौ - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रस्य · अ᳓ङ्गिरसां च इष्टउ᳓
विद᳓त् सर᳓मा त᳓नयाय धासि᳓म्
बृ᳓हस्प᳓तिर् भिन᳓द् अ᳓द्रिं विद᳓द् गाः᳓
स᳓म् उस्रि᳓याभिर् वावशन्त न᳓रः
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒स्याङ्गि॑रसां चे॒ष्टौ वि॒दत्स॒रमा॒ तन॑याय धा॒सिम् ।
बृह॒स्पति॑र्भि॒नदद्रिं॑ वि॒दद्गाः समु॒स्रिया॑भिर्वावशन्त॒ नरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रस्य · अ᳓ङ्गिरसां च इष्टउ᳓
विद᳓त् सर᳓मा त᳓नयाय धासि᳓म्
बृ᳓हस्प᳓तिर् भिन᳓द् अ᳓द्रिं विद᳓द् गाः᳓
स᳓म् उस्रि᳓याभिर् वावशन्त न᳓रः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áṅgirasām ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
ca ← ca (invariable)
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
iṣṭaú ← iṣṭí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
dhāsím ← dhāsí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sarámā ← sarámā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
tánayāya ← tánaya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
vidát ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ádrim ← ádri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhinát ← √bhid- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vidát ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
usríyābhiḥ ← usríya- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vāvaśanta ← √vāś- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
इन्द्र॑स्य । अङ्गि॑रसाम् । च॒ । इ॒ष्टौ । वि॒दत् । स॒रमा॑ । तन॑याय । धा॒सिम् ।
बृह॒स्पतिः॑ । भि॒नत् । अद्रि॑म् । वि॒दत् । गाः । सम् । उ॒स्रिया॑भिः । वा॒व॒श॒न्त॒ । नरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- indrasyāṅgirasāṃ ← indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrasyāṅgirasāṃ ← aṅgirasām ← aṅgiras
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- ceṣṭau ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- ceṣṭau ← iṣṭau ← iṣṭi
- [noun], locative, singular, feminine
- “seeking.”
- vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- saramā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Saramā.”
- tanayāya ← tanaya
- [noun], dative, singular, neuter
- “child; descendants.”
- dhāsim ← dhāsi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “food.”
- bṛhaspatir ← bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- bhinad ← bhinat ← bhid
- [verb], singular, Present injunctive
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- adriṃ ← adrim ← adri
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- vidad ← vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- usriyābhir ← usriyābhiḥ ← usriyā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “cow; dairy product.”
- vāvaśanta ← vāś
- [verb], plural, Plusquamperfect
- “bellow; howl; sing; moo; shout.”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
सायण-भाष्यम्
अत्रेदमाख्यानम् । सरमा नाम देवशुनी । पणिभिर्गोष्वपहृतासु तद्गवेषणाय तां सरमामिन्द्रः प्रहैषीत्। यथा लोके व्याधो वनान्तर्गतमृगान्वेषणाय श्वानं विसृजति तद्वत् । सा च सरमा एवमवोचत्। हे इन्द्र अस्मदीयाय शिशवे तद्गोसंबन्धि क्षीराद्यन्नं यदि प्रयच्छसि तर्हि गमिष्यामीति । स तथेत्यब्रवीत् । तथा च शाट्यायनकम्-अन्नादिनीं ते सरमे प्रजां करोमि या नो गा अन्वविन्दः’ इति ततो गत्वा गवां स्थानमज्ञासीत् । ज्ञात्वा चास्मै न्यवेदयत् । तथा निवेदितासु गोषु तमसुरं हत्वा ता गाः स इन्द्रोऽलभतेति । अयमर्थोऽस्यां प्रतिपाद्यते ॥ इन्द्रस्य अङ्गिरसाम् ऋषीणां च इष्टौ प्रेषणे सति सरमा देवशुनी तनयाय स्वपुत्राय धासिम् अन्नं विदत् अविन्दत् । धासिः इत्यन्ननाम, ‘ धासिः इरा’ (नि. २.७. ११) इति तन्नामसु पाठात् । तथा गोषु निवेदितासु बृहस्पतिः बृहतां देवानामधिपतिरिन्द्रः अद्रिम् अत्तारमसुरं भिनत् अवधीत् । तेनापहृताः गाः विदत् अलभत । ततः नरः नेतारो देवाः उस्रियाभिः गोभिः सह । उस्रिया इति गोनाम । सं वावशन्त भृशं हर्षशब्दमकुर्वन् । यद्वा । गोभिः साधनभूताभिस्तदीयं क्षीरादिकमकामयन्त समगच्छन्तेत्यर्थः ॥ इष्टौ ।’ इष गतौ । इत्यस्मात् भावे क्तिनि मन्त्रे वृष° ’ इत्यादिना क्तिन उदात्तत्वम् । विदत् । ‘ विद्लृ लाभे ’ । लुङि लृदित्त्वात् अङ्।’ बहुलं छन्दस्यमाङ्योगेऽपि ’ इति अडभावः । अङ एव स्वरः शिष्यते । पादादित्वात् निघाताभावः । सरमा । सरमा सरणात् ’ (निरु. ११. २४ ) इति यास्कः । सर्तेः औणादिकः अमप्रत्ययः । धासिम् । धेट् पाने’। धीयते पीयते इति धासिः । औणादिकः सिप्रत्ययः । यद्वा । दधातेः पोषणार्थात् सिप्रत्ययः । बृहस्पतिः । ‘ तद्बृहतोः करपत्योश्चोरदेवतयोः सुट् तलोपश्च’ (पा. सू. ६. १. १५७. ग.) इति सुडागमस्तलोपश्च । बृहच्छब्दः अन्तोदात्तः । तस्य केचिदाद्युदात्तत्वं वर्णयन्तीत्युक्तम् । पतिशब्दो डतिप्रत्ययान्त आद्युदात्तः । अतः ‘ उभे वनस्पत्यादिषु । इति पूर्वोत्तरपदयोर्युगपत्प्रकृतिस्वरत्वम् । उस्रियाभिः । निवसत्यस्यां क्षीरादिकमिति उस्रा गौः । ‘ वस निवासे ’ इत्यस्मात् ‘ स्फायितञ्चि° ’ इत्यादिना अधिकरणे रक्। ‘ वचिस्वपि ’ इत्यादिना संप्रसारणम् । ‘ उस्राशब्दात् स्वार्थे पृषोदरादित्वेन घप्रत्ययः’ इति निघण्टुभाष्यम् । घस्य इयादेशः । प्रत्ययस्वरः । वावशन्त । वाशृ शब्दे ’ । अस्मात् यङन्तात् लङि झस्य अन्तादेशे सति तस्य छन्दस्युभयथा’ इति आर्धधातुकत्वात् अतोलोपयलोपौ । व्यत्ययेन धातोर्ह्रस्वत्वम् । यद्वा । ‘वश कान्तौ ’ इत्यस्मात् यङि ‘न वशः ’ ( पा. सू. ६. १. २० ) इति संप्रसारणे प्रतिषिद्धे पूर्ववत् प्रक्रिया ॥
Wilson
English translation:
“When the search was set on foot by Indra and the Aṅgirasas, Suramā secured food for her young; then Bṛhaspati slew the devourer and rescued the kine, and the gods, with the cattle, proclaimed their joy alouḍ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Saramā agreed with Indra to go in search of the stolen cattle on condition that the milk of the cows should be given to her young ones. Bṛhaspati = Indra, the master of the great ones (bṛhatam), the gods
Jamison Brereton
At the desire of Indra and the Aṅgirases, Saramā found the wellspring for posterity.
Br̥haspati: he split the rock; he found the cows. The superior men
bellowed together with the ruddy (cows).
Jamison Brereton Notes
I follow Janert (1956, Sinne und Bedeutung des Wortes “dhāsi” und seiner Belegstellen im Rigveda und Awesta) in taking dhāsí- as ‘wellspring’.
The post-caesura phrase in c bhinád ádriṃ vidád gā́ḥ contains rhyming verbs followed by their objects; the disyllable ádrim contrasts with monosyllable gā́ḥ, creating an almost syncopated effect. The strict parallelism of the two VPs may account for the unnecessary accent on bhinát, which functions rhetorically like a fronted verb, just like vidát. In fact, as my tr. indicates, I consider the initial subject bṛ́haspátiḥ to be essentially extrasentential, a very topicalized topic.
The second of the VPs is also a mirror-image of the final phrase in 2d gā́ ávindan (imperfect in 2, versus aorist in 3), and it can be considered a “repair” of the somewhat opaque vidát … dhāsím “found the wellspring” that intervenes (3b).
Griffith
When Indra and the Angirases desired it, Sarama found provision for her offspring.
Brhaspati cleft the mountain, found the cattle: the heroes shouted with the kine in triumph.
Geldner
Als Indra und die Angiras auf der Suche waren, fand Sarama Nahrung für ihre Nachkommenschaft. Brihaspati spaltete den Fels, fand die Rinder. Die Männer stimmten in das Gebrüll der Kühe mit ein.
Grassmann
Auf Indra’s und der Angirasen Antrieb fand Sarama für ihre Kinder Nahrung, Fels spaltend fand Brihaspati die Kühe, die Männer jauchzten mit den morgenrothen.
Elizarenkova
Когда Индра и Ангирасы (были) заняты поисками,
Сарама нашла пищу для (своего) потомка.
Брихаспати расколол скалу, нашел коров.
Мужи присоединились к реву коров.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- भुरिगार्षीपङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को पूर्वोक्त कृत्य किसलिये करना चाहिये, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (नरः) सुखों को प्राप्त करानेवाले मनुष्यो ! जैसे (सरमा) विद्या धर्मादिबोधों को उत्पन्न करनेवाली माता (तनयाय) पुत्र के लिये (धासिम्) अन्न आदि अच्छे पदार्थों को (विदत्) प्राप्त करती है, जैसे (बृहस्पतिः) बड़े-बड़े पदार्थों को रक्षा करनेवाला सभाध्यक्ष जैसे सूर्य (उस्रियाभिः) किरणों से (अद्रिम्) मेघ को (भिनत्) विदारण और जैसे (गाः) सुशिक्षित वाणियों को (विदत्) प्राप्त करता है, वैसे तुम भी (इन्द्रस्य) परमैश्वर्यवाले परमेश्वर, सभाध्यक्ष वा सूर्य (च) और (अङ्गिरसाम्) विद्या, धर्म और राज्यवाले विद्वानों की (इष्टौ) इष्ट की सिद्ध करनेवाली नीति में विद्यादि उत्तम गुणों का (संवावशन्त) अच्छे प्रकार वार-वार प्रकाश करो, जिससे सब संसार में अविद्यादि दुष्ट गुण नष्ट हों ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को उचित है कि माता के समान प्रजा में वर्त्त कर, सूर्य के समान विद्यादि उत्तम गुणों का प्रकाश कर, ईश्वर की कही वा विद्वानों से अनुष्ठान की हुई नीति में स्थित हो और सबके उपकार को करते हुए विद्यादि सद्गुणों के आनन्द में सदा मग्न रहें ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे नरो मनुष्याः ! यथा सरमा माता तनयाय धासिं विदत् प्राप्नोति यथा बृहस्पतिः सभाद्यध्यक्षो यथा सूर्य उस्रियाभिः किरणैरद्रिं भिनद्विदृणाति यथा गा विदत् प्राप्नोति तथैव यूयमपीन्द्रस्याङ्गिरसां चेष्टौ विद्यादिसद्गुणान् संवावशन्त पुनः पुनः सम्यक् प्रकाशयन्तः, यतः सर्वस्मिन् जगत्यविद्यादिदुष्टगुणा नश्येयुः ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैरेतत्किमर्थमनुष्ठेयमित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रस्य) परमैश्वर्यवतः सभाद्यध्यक्षस्य (अङ्गिरसाम्) विद्याधर्मराज्यप्राप्तिमतां विदुषाम्। अङ्गिरस इति पदनामसु पठितम्। (निघं०५.५) (च) समुच्चये (इष्टौ) इष्टसाधिकायां नीतौ (विदत्) प्राप्नुयात्। अत्र लिङर्थे लङडभावश्च। (सरमा) यथा सरान् विद्याधर्मबोधान् मिमीते तथा। आतोऽनुपसर्गे कः । (अष्टा०३.२.३) इति कः प्रत्ययः (तनयाय) सन्तानाय (धासिम्) अन्नादिकम्। धासिमित्यन्ननामसु पठितम्। (निघं०२.७) (बृहस्पतिः) बृहतां पतिः पालयिता सभाद्यध्यक्षः (भिनत्) भिनत्ति। अत्र लडर्थे लङडभावश्च। (अद्रिम्) मेघम् (विदत्) प्राप्नोति। अस्याऽपि सिद्धिः पूर्ववत्। (गाः) पृथिवीः (सम्) सम्यगर्थे (उस्रियाभिः) किरणैः (वावशन्त) पुनः पुनः प्रकाशयत (नरः) ये नृणन्ति नयन्ति ते मनुष्यास्तत्सम्बुद्धौ ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्मातृवत्प्रजायां वर्त्तित्वा सूर्यवद् विद्यादिसद्गुणान् प्रकाश्येश्वरोक्तायां विद्वदनुष्ठितायां नीतौ स्थित्वा सर्वोपकारं कर्म कृत्वा सदा सुखयितव्यम् ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी मातेप्रमाणे प्रजेशी वागावे. सूर्याप्रमाणे विद्या इत्यादी उत्तम गुणांचा प्रकाश करावा व ईश्वरी वाणीत व विद्वानांच्या अनुष्ठानाने युक्त नीतीत स्थित व्हावे व सर्वांवर उपकार करीत विद्या इत्यादी सद्गुणाच्या आनंदात सदैव मग्न राहावे. ॥ ३ ॥
04 स सुष्थुभा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ सुष्टु᳓भा स᳓ स्तुभा᳓ सप्त᳓ वि᳓प्रैः
स्वरे᳓ण अ᳓द्रिं स्वरि᳓यो न᳓वग्वैः
सरण्यु᳓भिः फलिग᳓म् इन्द्र शक्र
वलं᳓ र᳓वेण दरयो द᳓शग्वैः
मूलम् ...{Loading}...
स सु॒ष्टुभा॒ स स्तु॒भा स॒प्त विप्रैः॑ स्व॒रेणाद्रिं॑ स्व॒र्यो॒३॒॑ नव॑ग्वैः ।
स॒र॒ण्युभिः॑ फलि॒गमि॑न्द्र शक्र व॒लं रवे॑ण दरयो॒ दश॑ग्वैः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ सुष्टु᳓भा स᳓ स्तुभा᳓ सप्त᳓ वि᳓प्रैः
स्वरे᳓ण अ᳓द्रिं स्वरि᳓यो न᳓वग्वैः
सरण्यु᳓भिः फलिग᳓म् इन्द्र शक्र
वलं᳓ र᳓वेण दरयो द᳓शग्वैः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
stubhā́ ← stúbh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
suṣṭúbhā ← suṣṭúbh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vípraiḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ádrim ← ádri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
návagvaiḥ ← návagva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
svaréṇa ← svará- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
svaryàḥ ← svaryà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
phaligám ← phaligá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śakra ← śakrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
saraṇyúbhiḥ ← saraṇyú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
darayaḥ ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
dáśagvaiḥ ← dáśagva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ráveṇa ← ráva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
valám ← valá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । सु॒ऽस्तुभा॑ । सः । स्तु॒भा । स॒प्त । विप्रैः॑ । स्व॒रेण॑ । अद्रि॑म् । स्व॒र्यः॑ । नव॑ऽग्वैः ।
स॒र॒ण्युऽभिः॑ । फ॒लि॒ऽगम् । इ॒न्द्र॒ । श॒क्र॒ । व॒लम् । रवे॑ण । द॒र॒यः॒ । दश॑ऽग्वैः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- suṣṭubhā ← suṣṭubh
- [noun], instrumental, singular, feminine
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- stubhā ← stubh
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “song; praise.”
- sapta ← saptan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “seven; seventh.”
- vipraiḥ ← vipra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- svareṇādriṃ ← svareṇa ← svara
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “voice; noise; sound; voice; note; tone; accent; seven; vowel; Vishnu; cry; accent; cry.”
- svareṇādriṃ ← adrim ← adri
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- svaryo ← svaryaḥ ← svarya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “good for the voice.”
- navagvaiḥ ← navagva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Navagva.”
- saraṇyubhiḥ ← saraṇyu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- phaligam ← phaliga
- [noun], accusative, singular, masculine
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śakra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Terminalia arjuna (Roxb.) Wight et Arn.; ivory tree.”
- valaṃ ← valam ← vala
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vala; vala; cave.”
- raveṇa ← rava
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sound; howl; thunder; cry; talk; cry.”
- darayo ← darayaḥ ← daray ← √dṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- daśagvaiḥ ← daśagva
- [noun], instrumental, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
अङ्गिरसो द्विविधाः । सत्रयागमनुतिष्ठन्तो ये नवभिर्मासैः समाप्य गतास्ते नवग्वाः ।’ नवग्वा नवनीतगतयः’ (निरु. ११. १९) इति यास्को व्याचख्यौ। ये तु दशभिर्मासैः समाप्य जग्मुस्ते दशग्वाः। तादृशैरुभयविधैः विप्रैः मेधाविभिः सरण्युभिः सरणं शोभनां गतिमिच्छद्भिः सप्त सप्तसंख्याकैः । सप्त ह्यत्र मेधातिथिप्रभृतयोऽङ्गिरसो दृश्यन्ते । एवंभूतैरङ्गिरोभिः सुष्टुभा शोभनस्तोभयुक्तेन स्वरेण उदात्तादिश्रव्यस्वरोपेतेन । यद्वा । मन्द्रमध्यमादिस्वरेण स्तुभा स्तोत्रेण स्वर्यः सुष्ठु प्राप्यः । यद्वा । शब्दनीयः स्तुत्य इत्यर्थः । हे शक्र शक्तिमन् इन्द्र एवंभूतः सः त्वम् अद्रिम् आदरणीयं वज्रेण छेत्तव्यमित्यर्थः । फलिगम् । प्रतिफलं प्रतिबिम्बम् । तदस्मिन्नस्तीति फलि स्वच्छमुदकम् । तद्गच्छति आधारत्वेनेति फलिगः । यद्वा । व्रीह्यादि फलम् । तदस्मिन् सति भवतीति फलि वृष्टिजलम् । तद्गच्छतीति फलिगः । एवंभूतं वलं मेघं रवेण आत्मीयेन शब्देन दरयः अभाययः। त्वदीयशब्दश्रवणमात्रेण मेघो बिभेतीत्यर्थः । यद्वा । अद्रिः पर्वतः। अद्यतेऽस्मिन् पटलादिकमिति’ । फलिगो मेघः । ‘ फलिगः उपलः ’ ( नि. १. १०. १७ ) इति तन्नामसु पाठात् । वलोऽसुरः । ’ देवा वै वले गाः पर्यपश्यन् ’ ( ऐ. ब्रा. ६. २४ ) इत्यादौ असुरे प्रयुक्तत्वात् । एते त्रयोऽपि त्वदीयशब्दश्रवणमात्रेणाबिभयुरित्यर्थः ॥ सः इत्येकः पादपूरणः । सुष्टुभा । स्तोभतिः स्तुतिकर्मा । संपदादिलक्षणो भावे क्विप्। शोभनः स्तुप् स्तोभो यस्य । ‘नञ्सुभ्याम् ’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । ‘ उपसर्गात्सुनोति’ इति षत्वम् । स्तुभा । करणभूतस्यापि स्तोत्रस्य स्वव्यापारे कर्तृत्वात् स्तोभति स्तौतीति ‘क्विप् च’ इति कर्तरि क्विप् । ‘सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । सप्त । ‘सुपां सुलुक्’ इति भिसो लुक् । स्वर्यः । स्वृ शब्दोपतापयोः । ‘ ऋहलोर्ण्यत्’ इति ण्यत् । वृद्ध्यभावश्छान्दसः । ‘ तित्स्वरितम्’ इति स्वरितत्वम् । नवग्वैः । नवशब्दे उपपदे गमेर्भावे क्विपि ’ गमः क्वौ ’ ( पा. सू. ६. ४. ४० ) इत्यनुनासिकलोपे ’ ऊ च गमादीनामिति वक्तव्यम् ’ ( पा. सू. ६. ४. ४०. २ ) इति ऊकारान्तादेशः । नवभिः गूः गमनं येषां ते नवग्वाः। अकारोपजनश्छान्दसः । यद्वा । गमेर्भावे ड्वप्रत्ययः । पूर्ववत् बहुव्रीहिः । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । सरण्युभिः । सरणमात्मन इच्छन्तः सरण्यवः । क्यचि अन्त्यलोपश्छान्दसः । क्याच्छन्दसि’ इति उः। फलिगम् । फलि उदकं गच्छतीति फलिगः । ‘डोऽन्यत्रापि दृश्यते ’ ( पा. म. ३. २. ४८ ) इति गमेर्डः । वलम् । वृणोतीति वलः । पचाद्यच् । कपिलकादित्वात् लत्वम् (पा. म. ८. २. १८)। दरयः । ‘दॄ विदारणे’ । वृद्धौ कृतायां दॄ भये इति घटादिषु पाठात् मित्त्वे • मितां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Powerful Indra, who are to be gratified with a laudatory and well-accented hymn by the seven priests, whether engaged for nine months, or for ten; and, desirous of (safe) protection, you have terrified by your voice the divisible fructifying cloud.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Vipras (priests) are aṅgirasas: (1) those who conduct sacrifices for nine months; and (2) those who conduct the sacrifices for ten months. The seven priests are Medhātithi and other ṛṣis of Aṅgiras lineage. valam = cloud;
Adrim = that which is to be divided by the thunderbolt;
Phaligam = that which yields fruit;
Alternative: adri = mountain;
Phaliga = a cloud;
Vala = an asura
Jamison Brereton
He with (his flock) of good rhythm, he with rhythm, with the seven inspired poets, with the Navagvas, he, the resounding one, with sound (split) the rock.
With the hastening ones, o able Indra, you cleft the bolt, with a roar you cleft Vala with the Daśagvas.
Jamison Brereton Notes
The repetitions and lexical and phonological echoes that have served Nodhas well in the first three verses increase here, to an almost incantatory level. To point to a few of these: a sá suṣṭúbhā sá stubhā́(again a syncopation, as in 3c); b svaréṇa … svarí yo …; c: saraṇyubhiḥ echoes the sá’s of a and the s(v)ar’s of b, while finding its own faint echo in the final śakra of the pāda; d ráveṇa is a virtual anagram of svaréṇa in b, darayo is almost a rhyme form of svarí yo in b in the same metrical position, and both svarí yo and darayo precede the hemistich-final words ending in - gvaiḥ.
All other tr. take this verse as a single sentence with 2nd ps. subj. However, as I have shown (1992: “sa figé”), sá with 2nd ps. reference is limited to imperatives and should not appear with an injunctive like darayaḥ. I therefore consider the first hemistich to continue the 3rd ps. reference of vs. 3, with a switch to 2nd ps. in the second half. This type of switch is quite common in the RV.
In c I do not take saraṇyú- and phaligá- as personal names, pace Geldner et al. The tr. ‘bolt’ for the latter follows Hiersche (Asp., ‘Riegel, Vershluss’), based on a possible connection with parigha- (Up+) ‘iron bar for shutting a door/gate’; see EWA s.v. However, as Elizabeth Tucker points out, a less specific sense such as ‘barrier’ would fit the contexts better and would also make fewer assumptions about early technology.
Griffith
Mid shout, loud shout, and roar, with the Navagvas, seven singers, hast thou, heavenly, rent the mountain;
Thou hast, with speeders, with Dasagvas, Indra, Sakra, with thunder rent obstructive Vala.
Geldner
Du sprengtest mit der schmetternden Schar, du unter schmetterndem Tone mit den sieben Redegewaltigen, laut mit leiser Stimme zusammen mit den Navagva´s den Fels, mit den Saranyu´s den Phaliga, o mächtiger Indra, unter Geschrei den Vala im Bunde mit den Dasagva´s.
Grassmann
Mit Jubelruf mit lautem Schall zerbrachst du mit sieben Sängern, mit der Schar der Neuner Den Fels mit Krachen, o gewalt’ger Indra, die Wolkenhöhle mit den raschen Zehnern.
Elizarenkova
Вместе с громогласной (толпой), с громким гласом с семью вдохновенными
С (пронзительным) звуком звучный проломил скалу вместе с Навагва,
Вместе с быстрыми – вместилище влаги (?), Индра могучий,
Вместе с Дашагва – с ревом Валу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- विराडार्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को कैसे वर्त्तना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सः) वह (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त (शक्र) शक्ति को प्राप्त करनेवाले सभाध्यक्ष ! जो आप (नवग्वैः) नवों से प्राप्त हुई गति वा (दशग्वैः) दश दिशाओं में जाने (सरण्युभिः) सब शास्त्रों में विज्ञान करनेवाली गतियों से युक्त (विप्रैः) बुद्धिमान् विद्वानों के साथ जैसे सूर्य्य (सुष्टुभा) उत्तम द्रव्य, गुण और क्रियाओं के स्थिर करने वा (स्तुभा) धारण करनेवाले (रवेण) शस्त्रों के शब्द से जैसे सूर्य (सप्त) सात संख्यावाले स्वरों के मध्य में वर्त्तमान (स्वरेण) उदात्तादि वा षड्जादि स्वर से (अद्रिम्) बलयुक्त (फलिगम्) मेघ का हनन करता है, वैसे शत्रुओं को (दरयः) विदारण करते हो (सः) आप हम लोगों से (स्वर्यः) स्तुति करने योग्य हो ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे बिजुली उत्तम-उत्तम गुणों से वर्त्तमान हुई जीवन के हेतु मेघ के उत्पन्न करने आदि कार्यों को सिद्ध करती है, वैसे ही सभाध्यक्ष आदि अत्यन्त उत्तम-उत्तम विद्या बल से युक्त पुरुषों के साथ वर्त्त के विद्यारूपी न्याय के प्रकाश से अन्याय वा दुष्टों का निवारण कर चक्रवर्त्ति राज्य का पालन करें ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स इन्द्र शक्र सभाद्यध्यक्ष ! यस्त्वं नवग्वैर्दशग्वैः सरण्युभिर्विप्रैः सुष्टुभा स्तुभा रवेण सप्त यथा सविता सप्तानां मध्ये वर्त्तमानेन स्वरेणाद्रिं बलं फलिगं हन्ति तथाऽरीन् दरयो विदारयः स त्वं स्वर्यः स्तुत्योऽसि ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः कथं वर्त्तितव्यमित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) इन्द्रः (सुष्टुभा) सुष्ठु द्रव्यगुणक्रियास्थिरकारकेण (सः) उक्तार्थः (स्तुभा) स्तोभते स्थिरीकरोति येन तेन (सप्त) सप्तसंख्याकानामुदात्तादीनां षड्जादीनां स्वराणां वा मध्यस्थेन केनचित् (विप्रैः) मेधाविभिः। विविधान् पदार्थान् प्रान्ति तैः किरणैर्वा (स्वरेण) महाशब्देन (अद्रिम्) मेघम् (स्वर्य्यः) स्वरेषु साधुः (नवग्वैः) नवनीतगतिभिः। नवग्वा नवनीतगतयः। (निरु०११.११) अत्र नवोपपदाद् गमधातोर्बाहुलकादौणादिको ड्वप्रत्ययः। (सरण्युभिः) सर्वेषु शास्त्रेषु विज्ञानगतिभिः। अत्र सृयुवचि०। (उणा०३.८१) इति सूत्रेणान्युच् प्रत्ययः। (फलिगम्) फलीनां गमयितारं मेघम्। फलिग इति मेघनामसु पठितम्। (निघं०१.१०) (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त (शक्र) शक्तिमान् (बलम्) बलयुक्तं मेघम् (रवेण) विद्युतः शब्देन (दरयः) विदारय। अत्र लिङर्थे लङडभावश्च। (दशग्वैः) ये रश्मयो दश दिशो गच्छन्ति तैः ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा स्तनयित्नुः स्वैरुत्तमैर्गुणैर्वर्त्तमानः सन् जीवनहेतुं मेघोत्पत्त्यादिकं कार्य्यं साधयति, तथैव सभाद्यध्यक्षः परमोत्तमैर्विद्याबलयुक्तैः पुरुषैः सह वर्त्तमानेन विद्यान्यायप्रकाशेन सर्वमन्यायं प्रणाश्य दुष्टांश्च निवार्य्य चक्रवर्त्तिराज्यं प्रशिष्यात् ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जशी विद्युत आपल्या उत्तमोत्तम गुणांनी विद्यमान असलेल्या जीवनाचा हेतू असलेल्या मेघाला उत्पन्न करण्याचे कार्य सिद्ध करते. तसेच सभाध्यक्ष इत्यादींनी उत्तमोत्तम विद्याबलाने युक्त पुरुषांच्या संगतीने विद्यारूपी न्यायप्रकाशाने अन्याय व दुष्टांचे निवारण करून चक्रवर्ती राज्याचे पालन करावे. ॥ ४ ॥
05 गृणानो अङ्गिरोभिर्दस्म - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गृणानो᳓ अ᳓ङ्गिरोभिर् दस्म वि᳓ वर्
उष᳓सा सू᳓रियेण गो᳓भिर् अ᳓न्धः
वि᳓ भू᳓म्या अप्रथय इन्द्र सा᳓नु
दिवो᳓ र᳓ज उ᳓परम् अस्तभायः
मूलम् ...{Loading}...
गृ॒णा॒नो अङ्गि॑रोभिर्दस्म॒ वि व॑रु॒षसा॒ सूर्ये॑ण॒ गोभि॒रन्धः॑ ।
वि भूम्या॑ अप्रथय इन्द्र॒ सानु॑ दि॒वो रज॒ उप॑रमस्तभायः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
गृणानो᳓ अ᳓ङ्गिरोभिर् दस्म वि᳓ वर्
उष᳓सा सू᳓रियेण गो᳓भिर् अ᳓न्धः
वि᳓ भू᳓म्या अप्रथय इन्द्र सा᳓नु
दिवो᳓ र᳓ज उ᳓परम् अस्तभायः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áṅgirobhiḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dasma ← dasmá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
gr̥ṇānáḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
var ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
ándhaḥ ← ándhas- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sū́ryeṇa ← sū́rya- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
uṣásā ← uṣás- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
aprathayaḥ ← √prathⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bhū́myāḥ ← bhū́mi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sā́nu ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
astabhāyaḥ ← √stambhⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rájaḥ ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
úparam ← úpara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
गृ॒णा॒नः । अङ्गि॑रःऽभिः । द॒स्म॒ । वि । वः॒ । उ॒षसा॑ । सूर्ये॑ण । गोभिः॑ । अन्धः॑ ।
वि । भूम्याः॑ । अ॒प्र॒थ॒यः॒ । इ॒न्द्र॒ । सानु॑ । दि॒वः । रजः॑ । उप॑रम् । अ॒स्त॒भा॒यः॒ ॥
Hellwig Grammar
- gṛṇāno ← gṛṇānaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise.”
- aṅgirobhir ← aṅgirobhiḥ ← aṅgiras
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- dasma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “overlord.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- var ← vṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- uṣasā ← uṣas
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- sūryeṇa ← sūrya
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- gobhir ← gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- andhaḥ ← andhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- bhūmyā ← bhūmyāḥ ← bhūmi
- [noun], genitive, singular, feminine
- “floor; earth; Earth; real property; region; pṛthivī; location; Earth; place; bhūja; floor; pit; bhūmi [word]; one; hole; shop; distance; country; space; land; territory; topographic point.”
- aprathaya ← aprathayaḥ ← prathay ← √prath
- [verb], singular, Imperfect
- “spread; proclaim.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sānu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- raja ← rajaḥ ← rajas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- uparam ← upara
- [noun], accusative, singular, neuter
- “later(a); future(a); nether.”
- astabhāyaḥ ← stabhāy ← √stambh
- [verb], singular, Imperfect
सायण-भाष्यम्
हे दस्म दर्शनीय शत्रूणामुपक्षयितर्वा इन्द्र त्वम् अङ्गिरोभिः ऋषिभिः गृणानः स्तूयमानः सन् उषसा सूर्येण च सह गोभिः किरणैः अन्धः अन्धकारं वि वः व्यवृणोः व्यनाशय इत्यर्थः । तथा हे इन्द्र त्वं भूम्याः पृथिव्याः सानु समुच्छ्रितप्रदेशं वि अप्रथयः विशेषेण विस्तीर्णमकरोः । विषमामिमां समीकृतवानित्यर्थः । तथा दिवः अन्तरिक्षस्य रजः रजसो लोकस्य उपरम् उप्तं मूलप्रदेशम् अस्तभायः अस्तभ्नाः । यथान्तरिक्षलोकस्य मूलं दृढं भवति तथाकार्षीरित्यर्थः ॥ गृणानः । कर्मणि लटः शानचि यकि प्राप्ते व्यत्ययेन श्ना । ‘ प्वादीनां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वत्वम् । चित्स्वरेणान्तोदात्तत्वम् । दस्म । ‘ दसु उपक्षये ‘। ‘इषियुधीन्धिदसि° ’ ( उ. सू. १. १४२ ) इत्यादिना मक् । वः । वृञ् वरणे ’ । लुङि सिपि ‘मन्त्रे घस’ इत्यादिना च्लेर्लुक् । गुणे ‘हल्ङ्याब्भ्यः’ इति सलोपः । ‘ बहुलं छन्दस्यमाङयोगेऽपि ’ इति अडभावः । अन्धः । ‘ तमोऽप्यन्ध उच्यते नास्मिन् ध्यानं भवति ’ ( निरु. ५. १ ) इति यास्कः । रजः । ‘ लोका रजांस्युच्यन्ते’ ( निरु. ४. १९) इत्युक्तत्वात् रजःशब्दो लोकवचनः । ‘ सुपां सुलुक्° ’ इति षष्ठ्या लुक् । अस्तभायः । लङि ‘ स्तम्भुस्तुम्भु° ’ ( पा. सू. ३. १. ८२ ) इत्यादिना श्नाप्रत्ययः । ‘ छन्दसि शायजपि ’ ( पा. सू. ३. १. ८४ ) इति अहावपि व्यत्ययेन श्नाप्रत्ययस्य शायजादेशः । ‘ अनिदिताम् । इति नलोपः । अडागमः ॥ ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Destroyer of foes, praised by the Aṅgirasas, you have scattered the darkness with the dawn, and with the rays of the sun; you have made straight the elevations of the earth; you have strengthened the foundations of the ethereal region.”
Jamison Brereton
Being hymned by the Aṅgirases, o wondrous one, you uncovered the blinding darkness [/soma stalk] along with the dawn, with the sun,
with the cows.
You spread out the back of the earth, Indra; you propped up the nearer realm of heaven.
Jamison Brereton Notes
The instrumentals in b (uṣásā sū́ryeṇa góbhiḥ) are not parallel with áṅgirobhiḥ in a. The Aṅgirases there are the agents of the passively used participle gṛṇānáḥ (and also potentially instrumental of accompaniment with the main verb, as Indra’s helpers: “along with the A’s you uncovered…”). The instrumentals in b are the additional elements that Indra uncovered.
ándhaḥ is a potential pun, as a homophone meaning both ‘blind darkness’ and ‘soma stalk’. The former is surely the first reading in this treatment of the Vala myth, with the cave a black hole, as it were. So Geldner, Renou, Witzel Gotō. But soma is never far from Indra’s mind, and the cosmogonic deeds with which he is credited in the second hemistich are often performed under the influence of soma. Schmidt (p. 164) favors ‘(Soma-)Flut’, following Bergaigne and Lüders.
Griffith
Praised by Angirases, thou, foe-destroyer, hast, with the Dawn, Sun, rays, dispelled the darkness.
Thou Indra, hast spread out the earth’s high ridges, and firmly fixed the region under heaven.
Geldner
Von den Angiras´ gepriesen hast du Meister das Dunkel aufgedeckt samt der Morgenröte, der Sonne, den Rindern. Du hast den Rücken der Erde ausgebreitet, Indra; du hast den unteren Raum des Himmels gestützt.
Grassmann
Von Angiras gerühmt, enthülltest, hehrer, das Dunkel du durch Morgen, Sonne, Strahlen, Du Indra dehntest aus der Erde Rücken, befestigtest den untern Raum des Himmels.
Elizarenkova
Воспеваемый Ангирасами, о удивительный, ты раскрыл
Мрак вместе с утренней зарей, солнцем, коровами.
Ты распространил, о Индра, поверхность земли.
Ты укрепил нижнее пространство неба.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- निचृदार्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह सभाध्यक्ष कैसा हो, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) शत्रुओं के (दस्म) नाश करनेवाले सभाध्यक्ष ! (गृणानः) उपदेश करते हुए आप जैसे बिजुली (अङ्गिरोभिः) प्राण (उषसा) प्रातःकाल के (सूर्येण) सूर्य के प्रकाश तथा (गोभिः) किरणों से (अन्धः) अन्न को प्रकट करती है, वैसे धर्मराज्य और सेना को (विवः) प्रकट करो वैसे बिजुली को (व्यप्रथयः) विविधप्रकार से विस्तृत कीजिये। जैसे सूर्य (भूम्याः) पृथिवी में श्रेष्ठ (दिवः) प्रकाश के (सानु) ऊपरले भाग (रजः) सब लोकों और (उपरम्) मेघ को (अस्तभायः) संयुक्त करता है, वैसे धर्मयुक्त राज्य की सेना को विस्तारयुक्त कीजिये और शत्रुओं को बन्धन करते हुए आप हम सब लोगों से स्तुति करने के योग्य हो ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को प्रातःकाल सूर्य के किरण और प्राणों के समान उक्त गुणों का प्रकाश करके दुष्टों का निवारण करना चाहिये। जैसे सूर्य प्रकाश को फैला और मेघ को उत्पन्न कर वर्षाता है, वैसे ही सभाध्यक्ष आदि मनुष्यों को प्रजा में उत्तम विद्या उत्पन्न करके सुखों की वर्षा करनी चाहिये ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! दस्म सभाद्यध्यक्ष ! गृणानस्त्वमङ्गिरोभिरुषसा सूर्येण गोभिरन्धो विवो वृणोति तथा विद्या व्यप्रथयो यथा भूम्या दिवः प्रकाशस्य सानु रजः सर्वं लोकमुपरं मेघं स्तभ्नाति तथा धर्मराज्यसेना विवः शत्रून् अस्तभायः स्तभान स भवानस्माभिः स्तुत्योऽस्ति ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गृणानः) शब्दं कुर्वाणः। अत्र व्यत्ययेनात्मनेपदम् । (अङ्गिरोभिः) प्राणैर्बलैः (दस्म) उपक्षेतः (वि) विशेषार्थे (वः) वृणोषि (उषसा) दिनप्रमुखेन (सूर्येण) सूर्यप्रकाशेन (गोभिः) किरणैः (अन्धः) अन्नम् (वि) विविधार्थे (भूम्याः) भूमिषु साधवः (अप्रथयः) प्रथय (इन्द्र) विदारक (सानु) शिखरम् (दिवः) प्रकाशस्य (रजः) लोकम् (उपरम्) मेघम् (अस्तभायः) स्तभान। अत्र लङर्थे लङ् ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। पुरुषैरुषोवत् सूर्यवत्किरणवत् प्राणवच्च सद्गुणान् प्रकाश्य दुष्टनिवारणं कार्यम्। यथा सूर्यः स्वप्रकाशं विस्तार्य मेघमुत्पाद्य वर्षयति, तथैव प्रजासु सद्विद्यामुत्पाद्य सुखवृष्टिः कार्येति ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांचे प्रातःकाळचे सूर्यकिरण व प्राण याप्रमाणे वरील गुणांचा प्रकाश करून दुष्टांचे निवारण केले पाहिजे. जसा सूर्य प्रकाश प्रसृत करून मेघ उत्पन्न करतो व वृष्टी करवितो. तसेच सभाध्यक्ष इत्यादी माणसांनी प्रजेला उत्तम विद्या शिकवून सुखाची वृष्टी करावी. ॥ ५ ॥
06 तदु प्रयक्षतममस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓द् उ प्र᳓यक्षतमम् अस्य क᳓र्म
दस्म᳓स्य चा᳓रुतमम् अस्ति दं᳓सः
उपह्वरे᳓ य᳓द् उ᳓परा अ᳓पिन्वन्
म᳓धुअर्णसो नदि᳓यश् च᳓तस्रः
मूलम् ...{Loading}...
तदु॒ प्रय॑क्षतममस्य॒ कर्म॑ द॒स्मस्य॒ चारु॑तममस्ति॒ दंसः॑ ।
उ॒प॒ह्व॒रे यदुप॑रा॒ अपि॑न्व॒न्मध्व॑र्णसो न॒द्य१॒॑श्चत॑स्रः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓द् उ प्र᳓यक्षतमम् अस्य क᳓र्म
दस्म᳓स्य चा᳓रुतमम् अस्ति दं᳓सः
उपह्वरे᳓ य᳓द् उ᳓परा अ᳓पिन्वन्
म᳓धुअर्णसो नदि᳓यश् च᳓तस्रः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kárma ← kárman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
práyakṣatamam ← práyakṣatama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
asti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
cā́rutamam ← cā́rutama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dáṁsaḥ ← dáṁsas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dasmásya ← dasmá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ápinvat ← √pinv- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
upahvaré ← upahvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
úparāḥ ← úpara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
cátasraḥ ← catúr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
mádhvarṇasaḥ ← mádhvarṇas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
nadyàḥ ← nadī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
तत् । ऊं॒ इति॑ । प्रय॑क्षऽतमम् । अ॒स्य॒ । कर्म॑ । द॒स्मस्य॑ । चारु॑ऽतमम् । अ॒स्ति॒ । दंसः॑ ।
उ॒प॒ऽह्व॒रे । यत् । उप॑राः । अपि॑न्वत् । मधु॑ऽअर्णसः । न॒द्यः॑ । चत॑स्रः ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- prayakṣatamam ← prayakṣatama
- [noun], nominative, singular, neuter
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- karma ← karman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “action; saṃskāra; ritual; procedure; karman; treatment; object; function; production; job; operation; karman [word]; act; job; passive voice; activity; consequence; function; yajña; pañcakarman; cooking; occupation; profession; construction; duty; method; natural process; duty; therapy.”
- dasmasya ← dasma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “overlord.”
- cārutamam ← cārutama
- [noun], nominative, singular, neuter
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- daṃsaḥ ← daṃsas
- [noun], nominative, singular, neuter
- upahvare ← upahvara
- [noun], locative, singular, neuter
- “proximity.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- uparā ← uparāḥ ← upara
- [noun], accusative, plural, feminine
- “later(a); future(a); nether.”
- apinvan ← apinvat ← pinv
- [verb], singular, Imperfect
- “swell; swell; overflow; abound.”
- madhvarṇaso ← madhu
- [noun]
- “sweet; deft.”
- madhvarṇaso ← arṇasaḥ ← arṇas
- [noun], accusative, plural, feminine
- “body of water; water.”
- nadyaś ← nadyaḥ ← nadī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- catasraḥ ← catur
- [noun], accusative, plural, feminine
- “four; catur [word].”
सायण-भाष्यम्
दस्मस्य दर्शनीयस्य अस्य इन्द्रस्य तदु तदेव कर्म प्रयक्षतमम् अतिशयेन पूज्यम् । दंसः इति कर्मनाम । दंसः तदेव कर्म चारुतमम् अतिशयेन शोभनम् । किं तदित्यत आह। अयमिन्द्रः उपह्वरे उपह्वर्तव्ये गन्तव्ये पृथिव्याः संबन्धिनि समीपदेशे उपराः उप्ताः स्थापिताः मध्वर्णसः मधुरोदकाः चतस्रः नद्यः प्रधानभूता गङ्गादिनदीः अपिन्वत् असिञ्चदिति यत् एतत् कर्म तदन्येन कर्तुमशक्यत्वात् पूज्यमित्यर्थः ॥ प्रयक्षतमम् । ‘यक्ष पूजायाम् । यक्ष्यते इति यक्षः । अतिशयेन यक्षो यक्षतमः । पुनः प्रादिसमासे अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । दंसः। ‘दसि दंसनदर्शनयोः’। चुरादिरात्मनेपदी । दंस्यते कर्तव्यतया दृश्यते इति दंसः कर्म । औणादिकः कर्मणि असुन् । उपह्वरे । ह्वृ कौटिल्यै ‘। कौटिल्यलक्षणगतिवाचिनात्र गतिमात्रं लक्ष्यते । उपह्वरन्ति गच्छन्त्यस्मिन् नद्य इत्युपह्वरो भूप्रदेशः । ‘ पुंसि संज्ञायां घः प्रायेण ’ ( पा. सू. ३. ३. ११८) इत्यधिकरणे घप्रत्ययः । गुणः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अपिन्वत् । ‘ पिवि सेचने ‘। भौवादिकः । चतस्रः । शस् । ‘ त्रिचतुरोः स्त्रियां तिसृचतसृ’ (पा. सू. ७. २. ९९ ) इति चतुर्शब्दस्य चतस्रादेश आद्युदात्तो निपातितः । पूर्वसवर्णदीर्घे प्राप्ते ’ अचि र ऋतः ’ ( पा. सू. ७. २. १०० ) इति रेफादेशः । चतुर्शब्दस्य आद्युदात्तत्वात् स्थानिवद्भावेन चतस्रादेशस्य आद्युदात्तत्वे सिद्धेऽपि पुनराद्युदात्तनिपातनसामर्थ्यात् यणादेशस्य वा पूर्वविधौ स्थानिवद्भावात् “ चतुरः शसि ’ इत्यन्तोदात्तत्वस्याभावः । न च ’ न पदान्त°’ इति स्थानिवद्भावप्रतिषेधः, स्वरदीर्घयलोपेषु लोपाजादेश एव न स्थानिवत् अन्यत्तु स्थानिवदेव ( पा. सू. १. १. ५८.१ ) इति नियमात् ॥ ।
Wilson
English translation:
“The deeds of that graceful Indra are most admirable; his exploits are most glorious, in that he has replenished the four rivers of sweet water, spread over the surface of the earth.”
Jamison Brereton
This is his most conspicuous deed, the dearest wonder of the
wondrous one,
that he made the four nearer (celestial?) rivers with their honeyed floods swell in their eddying.
Jamison Brereton Notes
This verse has to be Nodhas’s joke. It is conspicuously placed, as the central verse of the hymn and thus a potential omphalos, and it announces Indra’s deed (kárma) with extraordinary fanfare, including two superlatives (práyakṣatamam … cā́rutamam). But in a hymn so far devoted to what is one of Indra’s greatest deeds, the opening of the Vala cave, the poet springs on us instead a deed of utter obscurity involving the swelling of four rivers, an act with no other clear mentions in the RV.
Geldner valiantly seeks parallels, but the two passages he adduces (I.104.3-4 and I.174.7) have little or nothing in common with our passage and it’s not even clear that there are rivers in the second. Lüders (Varuṇa 335-37) predictably sees these as heavenly rivers — four because they flow “nach den vier Himmelsgegenden.” Renou also sees them as associated with heaven, while Schmidt (Bṛhaspati und Indra 164) and Witzel Gotō seem to see them as being “under” (something unspecified). I have no solution for the affinities of this scrap of mythology, although I tend to agree generally with Lüders that the rivers are more likely to be celestial than terrestrial, and I would suggest that it may have to do with producing rain. But I still think the point here is that Nodhas has set us up for a grand announcement and then, by bait and switch, given us a myth that none of us has ever heard of.
The asti in this hemistich may provide another bit of evidence for this view.
Unaccented asti almost always has existential value (“there exists…”) because the 3rd sg. pres. copula in equational sentences (“X is Y”) is regularly (indeed, probably by rule) gapped. But an existential sense here doesn’t work (“There exists this most conspicuous deed…”). I suggest that the overt asti here signals a strong assertion in the face of expected opposition (“This is his most conspicuous deed” - rather like American children’s quarrels: “is too” “is not”). The disputed word upahvaré adds to the obscurity of this bit of myth. It is clearly a derivative of √hvṛ ‘go crookedly, deviate’, but the exact sense of this nominal derivative is not clear. In this passage Geldner takes it as ‘lap’ (Schoss), Renou as ‘fold, crease’ (repli), Witzel Gotō as ‘abyss, chasm’ (Abgrund), while Schmidt bypasses any literal rendering with “im Felsen.” Lüders considers it the name “für den Behälter des himmlischen Urquells,” which of course fits his larger picture of the heavenly ocean. I consider the word to convey in the first instance a visual image, that of a meander or deviation from the straight. In connection with rivers (as also in VIII.96.14) it refers to eddies, the circular or oval shapes produced against the current by uneven flow – or to the “oxbows” or “meanders” created in a river’s course by such uneven flow (Google images are quite striking). In other geographical contexts it can refer to byways, detours from the straight path, and ultimately to remote places, the backeddies, as it were, of the mountains.
Griffith
This is the deed most worthy of all honour, the fairest marvel of the Wonder-Worker,
That, nigh where heaven bends down, he made four rivers flow full with waves that carry down sweet water.
Geldner
Das ist eine erstaunliche Tat, das beste Meisterstück des Meisters, daß er die vier süßflutenden Ströme unten in ihrem Schoße schwanger milchstrotzend machte.
Grassmann
Und das ist seiner Werke allerstärkstes, die schönste Wunderthat des wunderbaren, Dass an dem Abhang er die untern Ströme, die vier von süssem Honig flutend füllte.
Elizarenkova
А самое поразительное его деяние,
Лучший удивительный подвиг удивительного состоит в том,
Что в излучине, внизу, он наполнил
Четыре реки, струящиеся сладкими потоками.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- विराडार्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी इस सभाध्यक्ष के कैसे कर्म हों, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम लोगों को उचित है कि (अस्य) इस (दस्मस्य) दुःख नष्ट करनेवाले सभाध्यक्ष वा बिजुली के (उपह्वरे) कुटिलतायुक्त व्यवहार में (यत्) जो (प्रयक्षतमम्) अत्यन्त पूजने योग्य (चारुतमम्) अतिसुन्दर (दंसः) विद्या वा सुखों के जानने का हेतु (कर्म) कर्म (अस्ति) है (तदु) उसको जानकर आचरण करना वा जिनके इस प्रकार के कर्म से (मध्वर्णसः) मधुर जलवाली (नद्यः) नदी और (चतस्रः) चार (उपराः) दिशा (अपिन्वत्) सेवन या सेचन करती हैं। उन दोनों को विद्या से अच्छी प्रकार सेवन करना चाहिये ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में श्लेषालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिये कि अति उत्तम-उत्तम कर्मों का सेवन, यज्ञ का अनुष्ठान और राज्य का पालन करके सब दिशाओं में कीर्त्ति की वर्षा करें ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! युष्माभिरस्य दस्मस्येन्द्रस्य सभाद्यध्यक्षस्य स्तनयित्नोर्वोपह्वरे यत्प्रयक्षतमं चारुतमं दंसः कर्मास्ति, तदु विदित्वाऽऽचरणीयं य ईदृशेन कर्मणा मध्वर्णसो नद्यश्चतस्र उपरा दिशोऽपिन्वत् सेवते सिञ्चति स विद्यया सम्यक् सेवताम् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरस्य कीदृशं कर्म स्यादित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्) वक्ष्यमाणम् (उ) वितर्के (प्रयक्षतमम्) अत्यन्तपूजनीयम् (अस्य) सभाध्यक्षस्य (कर्म) क्रियमाणम् (दस्मस्य) दुःखोपक्षेतुः (चारुतमम्) अतीव सुन्दरम् (अस्ति) वर्त्तते (दंसः) दंसयन्ति पश्यन्ति विद्याः सुखानि च येन कर्मणा तत् (उपह्वरे) उपह्वरन्ति कुटिलयन्ति येन तस्मिन् व्यवहारे। अत्र कृतो बहुलमिति करणे अच्। (यत्) उक्तम् (उपराः) दिशः। उपरा इति दिङ्नामसु पठितम्। (निघं०१.६) (अपिन्वत्) सेवते (मध्वर्णसः) मधूनि मधुराण्यर्णांस्युदकानि यासु ताः (नद्यः) सरितः (चतस्रः) चतुःसंख्याकाः ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र श्लेषालङ्कारः। मनुष्यैः श्रेष्ठतमानि कर्माणि संसेव्य यज्ञमनुष्ठाय राज्यं पालयित्वा सर्वासु दिक्षु कीर्तिवृष्टिः संप्रसारणीयेति ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात श्लेषालंकार आहे. माणसांनी श्रेष्ठ कर्मांचा स्वीकार करावा. यज्ञाचे अनुष्ठान करावे व राज्याचे पालन करून सर्व दिशांमध्ये कीर्ती पसरवावी. ॥ ६ ॥
07 द्विता वि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्विता᳓ वि᳓ वव्रे सन᳓जा स᳓नीळे
अया᳓सिय स्त᳓वमानेभिर् अर्कइः᳓
भ᳓गो न᳓ मे᳓ने परमे᳓ वि᳓ओमन्न्
अ᳓धारयद् · रो᳓दसी सुदं᳓साः
मूलम् ...{Loading}...
द्वि॒ता वि व॑व्रे स॒नजा॒ सनी॑ळे अ॒यास्यः॒ स्तव॑मानेभिर॒र्कैः ।
भगो॒ न मेने॑ पर॒मे व्यो॑म॒न्नधा॑रय॒द्रोद॑सी सु॒दंसाः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
द्विता᳓ वि᳓ वव्रे सन᳓जा स᳓नीळे
अया᳓सिय स्त᳓वमानेभिर् अर्कइः᳓
भ᳓गो न᳓ मे᳓ने परमे᳓ वि᳓ओमन्न्
अ᳓धारयद् · रो᳓दसी सुदं᳓साः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dvitā́ ← dvitā́ (invariable)
sanájā ← sanáj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
sánīḷe ← sánīḷa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
vavre ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
arkaíḥ ← arká- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ayā́syaḥ ← ayā́sya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stávamānebhiḥ ← √stu- (root)
{case:INS, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
méne ← ménā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
ná ← ná (invariable)
paramé ← paramá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vyòman ← vyòman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ádhārayat ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
sudáṁsāḥ ← sudáṁsas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
द्वि॒ता । वि । व॒व्रे॒ । स॒ऽनजा॑ । सनी॑ळे॒ इति॒ सऽनी॑ळे । अ॒यास्यः॑ । स्तव॑मानेभिः । अ॒र्कैः ।
भगः॑ । न । मेने॒ इति॑ । प॒र॒मे । विऽओ॑मन् । अधा॑रयत् । रोद॑सी॒ इति॑ । सु॒ऽदंसाः॑ ॥
Hellwig Grammar
- dvitā
- [adverb]
- “again.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vavre ← vṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- sanajā
- [noun], accusative, dual, feminine
- sanīḍe ← sanīḍa
- [noun], accusative, dual, feminine
- “kindred; equal; sanīḍa [word].”
- ayāsya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Ayāsya.”
- stavamānebhir ← stavamānebhiḥ ← stu
- [verb noun], instrumental, plural
- “laud; praise; declare; stu.”
- arkaiḥ ← arka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- bhago ← bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- mene ← menā
- [noun], accusative, dual, feminine
- “Menā; woman; Menā; Durga.”
- parame ← parama
- [noun], locative, singular, neuter
- “extreme; best; excellent; highest; highest; devoted(p); maximal; distant; parama [word]; very; farthermost.”
- vyomann ← vyoman
- [noun], locative, singular, neuter
- “abhra; sky; ākāśa; Svarga; Vyoman.”
- adhārayad ← adhārayat ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- sudaṃsāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudaṃsāḥ ← daṃsāḥ ← daṃsas
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
अयास्यः । यासः प्रयत्नः । तत्साध्यो यास्यः । न यास्योऽयास्यः । युद्धरूपैः प्रयत्नैः साधयितुमशक्य इत्यर्थः । कथं साध्यते इत्यत आह । स्तवमानेभिः स्तोत्रं कुर्वद्भिः पुरुषैः अर्कैः स्तुतिरूपैर्मन्त्रैः स्तूयमानः सन्निन्द्रः सुसाध्यः भवति । यद्वा । अयास्यः पञ्चवृत्तिर्मुख्यप्राणः । स हि आस्यात् मुखात् अयते गच्छति निष्क्रामति । तदुपासकोऽप्यङ्गिरा उपचारात् अयास्य उच्यते । तथा च छन्दोगैराम्नातं – तं हायास्य उद्गीथमुपासांचक्रे एतमु एवायास्यं मन्यन्त आस्याद्यदयते तेन । ( छा. उ. १. २. १२ ) इति । अथवा । अयमास्ये मुखे वर्तते इत्ययास्यः । तथा च वाजसनेयकं– ‘ ते होचुः क्व नु सोऽभूद्यो न इत्थमसक्तेत्ययमास्येऽन्तरिति ’ (बृ. उ. १. ३. ८ ) इति । पूर्ववदुपासकोऽप्ययास्यः । तेन ऋषिणा स्तवमानेभिः गुणिनिष्ठगुणाभिधानलक्षणां स्तुतिं कुर्वद्भिः अर्कैः मन्त्रैः करणभूतैः स्तूयमानः सन् सनजा। सना इति निपातो नित्यार्थः । नित्यजाते सर्वदा विद्यमानस्वभावे इत्यर्थः। प्रथमभावविकारवाचिना जनिना द्वितीयो भावविकारः सत्ता लक्ष्यते । यथा “ औत्पत्तिकस्तु शब्दस्यार्थेन संबन्धः’ इति । ‘औत्पत्तिकमिति नित्यं ब्रूमः’ (शा. भा. १.१.५) इति हि तद्भाष्यम्। सनीळे समानं नीळम् ओको निवासस्थानं ययोस्ते । संलग्ने इत्यर्थः । एवंविधे द्यावापृथिव्यौ द्विता द्विधा वि वव्रे विवृते अकरोत् भेदेनास्थापयदित्यर्थः । मेने मननीये परमे उत्कृष्टे व्योमन् विविधरक्षणे नभसि वर्तमानः भगो न सूर्य इव सुदंसाः शोभनकर्मेन्द्रः रोदसी द्यावापृथिव्यौ अधारयत् अपोषयत् । यद्वा । मेना इति स्त्रीनाम । तथा च यास्कः— ‘ मेनाग्ना इति स्त्रीणां मेना मानयन्त्येनाः ’ (निरु. ३. २१ ) इति । स्त्रीरूपमापन्ने रोदसी इन्द्रोऽपुष्यदित्यर्थः४॥ द्विता । द्विधा इत्यस्य धकारस्य तकारश्छान्दसः । सनजा । ‘ जनी प्रादुर्भावे ’ । अस्मात् भावे ‘ अन्येष्वपि दृश्यते ’ इति दृशिग्रहणस्य सर्वोपाधिव्यभिचारार्थत्वात् केवलादपि जनेर्डप्रत्ययः । सना नित्यं जो जननं ययोस्ते सनजे । पूर्वपदस्य ह्रस्वश्छान्दसः । एवमादित्वादन्तोदात्तत्वम् । तदेव बहुव्रीहिस्वरेण शिष्यते । सुपां सुलुक्’ इति विभक्तेः आकारः । अयास्यः । ‘ यसु प्रयत्ने ‘। यासः प्रयत्नः । तत्र भवो यास्यः । ‘ भवे छन्दसि ’ इति यत् । न यास्योऽयास्यः । ‘ परादिश्छन्दसि बहुलम्’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । श्रुत्युक्तनिर्वचने तु पृषोदरादित्वात् अभिमतरूपस्वरसिद्धिः । मेने । सप्तम्येकवचनस्य ’ सुपां सुलुक् ’ इति शेआदेशः । ‘ शे’ (पा. सू. १. १. १३) इति प्रगृह्यत्वम् । यद्वा । मन्यते इति मेना । पचाद्यच् ।’ नशिमन्योरलिढ्येत्वं वक्तव्यम् ’ ( पा. सू. ६. ४. १२०.५) इति एत्वम् । ततः टाप् । द्विवचने ‘ईदूदेद्द्विवचनम् ’ ( पा. सू. १. १. ११ ) इति प्रगृह्यत्वम् । सुदंसाः । दंस इति कर्मवाची । असुन्प्रत्ययान्तः आद्युदात्तः । बहुव्रीहौ ’ आद्युदात्तं द्व्यच्छन्दसि ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“He who is not to be attained by violence, but (is easily propitiated) by those who praise him with sacred hymns, parted twofold the eternal and united (sphered of heaven and earth); the graceful Indra cherished the heaven and earth, like the sun in the august and most excellent sky.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ayāsya: yaśa, effort; hence, ayāsya, that which is not attainable by effort (or, not to be overcome in battle)
Jamison Brereton
Another time, with his chants that were being sung, the irrepressible one uncovered the age-old pair belonging to the same nest [=the two worlds].
As Bhaga [/a (good) portion] (supports) his two consorts, he of very wondrous power supported the two world-halves in farthest heaven.
Jamison Brereton Notes
Nodhas continues to deploy his tricks in this verse. He has moved on from the obscure four-river reference in the preceding verse, to a more standard domain for Indra to display his power: the two world halves. But in the first hemistich Indra is not depicted as filling them or propping them apart or any of his usual actions with regard to them, but rather as “uncovering” them, using the same lexeme ví √vṛ as was just used in a Vala-myth verse (5a ví var, 7a ví vavre). (That lexeme is close to being the signature Vala verb, though it is actually more commonly ápa √vṛ, with the same sense, but a different preverb.) Notice that the two occurrences of ví √vṛ surround the pseudo-omphalos verse 6, in the usual manner in which concentric lexical rings signal an omphalos. So Nodhas thus presents this new mythological theme as if it were the old one, the Vala myth found in vss. 2-5, though he is entering different mythological territory.
He also reuses the √ṛc lexical theme from vss. 1-2, with arkaíḥ in b, which is apparently qualified by the middle participle stávamānebhiḥ (remember stuvatá in 1c). This participle is somewhat disturbing; like all middle participles to the root √stu, it is used passively here, but unlike all the other passive uses, its subject is not the god praised but the praises themselves. It may be that Nodhas want his audience to take notice of such an aberrant usage. However, I am tempted to read
*stavamānaibhíḥ here - that is, nom. sg. stávamānas + pron. ebhíḥ, with rare double application of sandhi: -as + e- > -a + e- > -ai-. The participle stávamānas would modify Indra, as would be expected; ebhíḥ occurs several times with arkaíḥ (IV.3.15, 10.13) and the passive of √stu also appears with this instr. (see passages adduced by Geldner in n. 7b, where he suggests a similar, but far from identical, reanalysis of the form in the text, calling it “vielleicht Hypallage”). If the emendation is accepted, I would change the tr. to “the irrepressible one being praised by these chants.” The arkaíḥ might also be construed secondarily as it currently is in the tr., with ví vavre, as the instrument with which he performed the uncovering.
ayā́sya- regularly qualifies Indra; there is no reason to take it as a personal name, identifying a distinct second figure here (pace Geldner, Renou). Phonetic figure: sanájā sánīḷe taking up the sa’s in vs. 4 and prefiguring the sa’s that will be conspicuous in the next few verses.
The second hemistich contains a clever pun between simile and frame. In the frame (pāda d) Indra supported, that is, held up, the two world halves in familiar fashion (somewhat repairing the less standard uncovering he performed in ab, though cf. VIII.96.16). In this task he is compared to the god Bhaga (though it is not an activity that I think of as particularly associated with Bhaga). But in the simile bhága- is used as a common noun ‘(good) portion’, which provides support for two consorts (méne) - the point presumably being that a man needs a particularly large portion of property to support two wives. I do not follow Hoffmann’s view (1960: 245; KZ 76) that méne here is an elliptical dual referring to concubine and lawful wife, and in fact believe that ménā in general has a wider sense than he allows. He restricts it to concubines, but the derivation from √mi ‘exchange’ suggests a wider application, with the wife as an “exchange token” in the economic transaction of marriage.
Griffith
Unwearied, won with lauding hymns, he parted of old the ancient Pair, united ever.
In highest sky like Bhaga, he the doer of marvels set both Dames and earth and heaven.
Geldner
Aufs neue hat er die beiden Alten, die Verschwisterten enthüllt - er und Ayasya durch die gesungenen Preislieder. Wie ein reicher Herr seine beiden Frauen hielt er im höchsten Himmel die beiden Rodasi fest, ein schönes Meisterstück machend.
Grassmann
Zwiefach enthüllte er die urgebornen, verschwisterten mit Preisgesängen rastlos, Wie Bhaga trug er in dem höchsten Weltraum das Frauenpaar, die beiden Welten, kraftvoll.
Elizarenkova
Раскрыл он также двух древних, родственных –
(Он,) неистовый, с помощью исполняемых песен.
Словно богатый господин – двух жен, на верхнем небе
Держит он оба мира, (он,) совершающий удивительный подвиг.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- भुरिगार्षीपङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सभाध्यक्ष कैसा हो, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे विद्वानों से जो (सनीडे) समीप (स्तवमानेभिः) स्तुतियुक्त (अर्कैः) स्तोत्रों से (सनजा) सनातन कारण से उत्पन्न हुई (द्विता) दो अर्थात् प्रजा और सभाध्यक्ष को (विवव्रे) विशेष करके स्वीकार किया जाता है, वैसे मनुष्य (अयास्यः) अनायास से सिद्ध करनेवाला (सुदंसाः) उत्तम कर्मयुक्त मैं जैसे (परमे) (व्योमन्) उत्तम अन्तरिक्ष में (रोदसी) प्रकाश और भूमि को (भगो न) सूर्य्य के समान विद्वान् (मेने) मानता और (अधारयत्) धारण करता है, वैसे इसको धारण करता और मानता हूँ ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिये कि जैसे सभा आदि का अध्यक्ष ऐश्वर्य को और जैसे सूर्य प्रकाश तथा पृथिवी को धारण करता है, वैसे ही न्याय और विद्या को धारण करें ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा विद्वद्भिर्या सनीडे स्तवमानेभिरर्कैः सनजा द्विता विवव्रे विशेषेण व्रियते तथा मनुष्योऽयास्यः सुदंसा अहं परमे व्योमन् रोदसी भगो न सवितेव अधारयत् धारयेत् विद्वान् मेने तथाऽहं धरेयं मन्ये च ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्विता) द्वयोः प्रजासभाद्यध्यक्षयोर्भावो द्विता (वि) विशेषे (वव्रे) व्रियते (सनजा) या सनेति सनातनाज्जायते सा (सनीडे) समीपे (अयास्यः) प्रयत्नासाध्यः स्वाभाविकः (स्तवमानेभिः) स्तुवन्ति यैस्तैः (अर्कैः) स्तोत्रैः (भगः) ऐश्वर्य्यम् (न) इव (मेने) प्रक्षेप्ये। अत्र बाहुलकाङ्डुमिञ् धातोर्नः प्रत्ययः आत्वनिषेधश्च। (परमे) प्रकृष्टे (व्योमन्) अन्तरिक्षे। अत्र सुपां सुलुक् इति सप्तम्या लुक्। (अधारयत्) धारयेत् (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (सुदंसाः) शोभनानि दसांसि कर्माणि यस्मिन् सः ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्यथा सभाद्यध्यक्षेणैश्वर्य्यं ध्रियते यथा च सूर्य्यः प्रकाशपृथिव्यौ धरति तथैव न्यायविद्ये धर्त्तव्ये ॥ ७ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी हे जाणावे की जसा सभा इत्यादीचा अध्यक्ष ऐश्वर्याला व सूर्यप्रकाश पृथ्वीला धारण करतो तसेच न्याय व विद्या यांना धारण करावे. ॥ ७ ॥
08 सनाद्दिवं परि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सना᳓द् दि᳓वम् प᳓रि भू᳓मा वि᳓रूपे
पुनर्भु᳓वा युवती᳓ स्वे᳓भिर् ए᳓वैः
कृष्णे᳓भिर् अक्ता᳓ उषा᳓ रु᳓शद्भिर्
व᳓पुर्भिर् आ᳓ चरतो अन्या᳓अन्या
मूलम् ...{Loading}...
स॒नाद्दिवं॒ परि॒ भूमा॒ विरू॑पे पुन॒र्भुवा॑ युव॒ती स्वेभि॒रेवैः॑ ।
कृ॒ष्णेभि॑र॒क्तोषा रुश॑द्भि॒र्वपु॑र्भि॒रा च॑रतो अ॒न्यान्या॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सना᳓द् दि᳓वम् प᳓रि भू᳓मा वि᳓रूपे
पुनर्भु᳓वा युवती᳓ स्वे᳓भिर् ए᳓वैः
कृष्णे᳓भिर् अक्ता᳓ उषा᳓ रु᳓शद्भिर्
व᳓पुर्भिर् आ᳓ चरतो अन्या᳓अन्या
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhū́ma ← bhū́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
dívam ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
sanā́t ← sanā́t (invariable)
vírūpe ← vírūpa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
évaiḥ ← éva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
punarbhúvā ← punarbhū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
svébhiḥ ← svá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yuvatī́ ← yuvatí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
aktā́ ← aktā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
kr̥ṣṇébhiḥ ← kr̥ṣṇá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
rúśadbhiḥ ← rúśant- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
uṣā́ḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
anyā́nyā ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
carataḥ ← √carⁱ- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vápurbhiḥ ← vápus- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
स॒नात् । दिव॑म् । परि॑ । भूम॑ । विरू॑पे॒ इति॒ विऽरू॑पे । पु॒नः॒ऽभुवा॑ । यु॒व॒ती इति॑ । स्वेभिः॑ । एवैः॑ ।
कृ॒ष्णेभिः॑ । अ॒क्ता । उ॒षाः । रुश॑त्ऽभिः । वपुः॑ऽभिः । आ । च॒र॒तः॒ । अ॒न्याऽअ॑न्या ॥
Hellwig Grammar
- sanād ← sanāt
- [adverb]
- divam ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- bhūmā ← bhūman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Earth; floor.”
- virūpe ← virūpa
- [noun], nominative, dual, feminine
- “ugly; maimed; grotesque.”
- punarbhuvā ← punarbhū
- [noun], nominative, dual, feminine
- “punarbhū; punarnavā.”
- yuvatī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “girl.”
- svebhir ← svebhiḥ ← sva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- evaiḥ ← eva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “eva [word]; habit; manner; behavior; custom.”
- kṛṣṇebhir ← kṛṣṇebhiḥ ← kṛṣṇa
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “black; dark; dark; blue; black.”
- aktoṣā ← aktā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “night.”
- aktoṣā ← uṣāḥ ← uṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- ruśadbhir ← ruśadbhiḥ ← ruśat
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “white; bright; bright.”
- vapurbhir ← vapurbhiḥ ← vapus
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “body; form; miracle; human body; beauty; look; spectacle; figure; embodiment.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- carato ← carataḥ ← car
- [verb], dual, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- anyānyā ← anyā ← anya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- anyānyā ← anyā ← anya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
सायण-भाष्यम्
विरूपे शुक्लकृष्णतया विषमरूपे पुनर्भुवा पुनःपुनः प्रतिदिवसं जायमाने युवती तरुण्यौ रात्र्युषसोः सर्वदैकरूप्यात् । एवंभूते रात्र्युषसौ दिवं द्युलोकं भूम भूमिं च सनात् चिरकालादारभ्य स्वेभिरेवैः स्वकीयैर्गमनैः परि चरतः पर्यावर्तते । अयमेवार्थः स्पष्टीक्रियते । अक्ता रात्रिः कृष्णेभिः अन्धकाररूपैर्वर्णैरुपलक्षिता उषाः च रुशद्भिः दीप्यमानैः वपुर्भिः स्वशरीरभूतैस्तेजोभिरुपलक्षिता अन्यान्या परस्परव्यतिहारेण आ चरतः आवर्तते । हे इन्द्र एतत्सर्वं त्वयैव कार्यते त्वदधीनत्वात् सर्वासां देवतानामित्यर्थः ॥ भूम । ‘सुपां सुलुक्’ इति द्वितीयाया डादेशः । छान्दसो ह्रस्वः । एवैः । ‘ इण् गतौ’। ‘ इण्शीङ्भ्यां वन्’ ( उ. सू. १. १५० ) इति भावे वन्प्रत्ययः । नित्त्वदाद्युदात्तत्वम् । अक्ता । नक्ता इति रात्रिनाम । नलोपश्छान्दसः । वपुर्भिः । ‘ अर्तिपॄवपि । (उ. सू. २. २७४ ) इत्यादिना उस् । नित्त्वादाद्युदात्तः । अन्यान्या । ‘कर्मव्यतिहारे सर्वनाम्नो द्वे भवत इति वक्तव्यं समासवच्च बहुलम् ’ (पा. म. ८. १. १२. ११) इति द्विर्भावे तस्य परमाम्रेडितम्’ (पा. सू. ८. १. २ ) इति आम्रेड़ितसंज्ञायाम् ‘अनुदात्तं च’ (पा. सू. . १. ३ ) इति आम्रेडितस्यानुदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“(Night and dawn), of various complexion, repeatedly born, but ever youthful, have traversed in their revolutions alternately, from a remote period, earth and heaven; night with her dark, dawn with her luminous limbs.”
Jamison Brereton
From of old the two young girls of distinct forms, (ever) regenerating, (go) around heaven and earth along their own courses—
Night with her black, Dawn with her gleaming white shapes progress one after the other.
Jamison Brereton Notes
From the spatial dual females of vs. 7 Nodhas now moves to the temporal: night and dawn, also dual females, whose activities have kept occurring “from of old” (sanā́t), linking them lexically to the two world-halves of 7a who were born of old (sanájā).
In dívam pári bhū́mā we encounter the not-quite-dvandva also met in 61.14; there in dyā́vā ca bhū́mā, dyā́vā was definitely dual, but its partner bhū́mā was either singular (with lengthened final) or plural. Here dívam is definitely singular, with bhū́mā either of the choices just given, probably singular.
punarbhū́- later (already in the AV) has a specialized legal application as a designation for a remarried widow (see Thieme Kl.Sch. 445-60 = KZ 78, 1963), but this sense does not seem to be in play here or in the other RV passages.
Though most take aktā́(which only appears here) as the ppl. of √añj ‘anoint’, serving as a poetic designation for ‘night’, I favor a root connection with the ‘night’ word, with zero-grade in the root syllable, esp. since aktú- ‘night’ is probably so connected (pace EWA s.v.). See EWA s.v. and AiG III.234, though both are skeptical. Of course secondary association with √añj would be natural.
Jesse Lundquist notes the chiasmic kṛṣṇébhir aktā́-uṣā́rúśadbhiḥ of c; for a similar chiasmus see 11c.
Joshua T. Katz suggests that vápus- here and in other dawn/night passages refers to bridal clothing and suggests a tr. ‘finery’.
Griffith
Still born afresh, young Dames, each in her manner, unlike in hue, the Pair in alternation
Round heaven and earth from ancient time have travelled, Night with her dark limbs, Dawn with limbs of splendour.
Geldner
Seit alters umwandeln die beiden ungleichen Jungfrauen aus eigenem Triebe Himmel und Erde, immer wiederkehrend: die Nacht mit dunklen Farben angetan, die Morgenröte mit hellen, kommen sie eine um die andere.
Grassmann
Stets wandeln um den Himmel, um die Erde, an Farbe ungleich, neu sich stets verjüngend, Nach ihrer Art mit schwarzem, rothem Schmucke die Nacht und Morgenröthe nacheinander.
Elizarenkova
Издревле вокруг неба и земли (движутся) две несхожие
Юницы, возвращаясь снова (и снова) по своей привычке:
Ночь с черными очертаниями, утренняя заря – со светлыми.
Они движутся, приближаясь: то одна, то другая.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- भुरिगार्षीपङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब रात्रि और दिन के दृष्टान्त से स्त्री और पुरुष किस-किस प्रकार वर्त्तमान करें, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्री-पुरुषो ! तुम जैसे (सनात्) सनातन कारण से (दिवम्) सूर्य्य प्रकाश और (भूमा) भूमि को प्राप्त होकर (पुनर्भुवा) वार-वार पर्य्याय से उत्पन्न होके (युवती) युवावस्था को प्राप्त हुए स्त्री-पुरुष के समान (विरूपे) विविध रूप से युक्त (अक्ता) रात्रि (उषाः) दिन (स्वेभिः) क्षण आदि अवयव (रुशद्भिः) प्राप्ति के हेतु रूपादि गुणों के साथ (वपुर्भिः) अपनी आकृति आदि शरीर वा (कृष्णेभिः) परस्पर आकर्षणादि को (एवैः) प्राप्त करनेवाले गुणों के साथ (अन्यान्या) भिन्न-भिन्न परस्पर मिले हुए (पर्य्याचरतः) जाते-आते हैं, वैसे स्वयंवर अर्थात् परस्पर की प्रसन्नता से विवाह करके एक-दूसरे के साथ प्रीतियुक्त होके सदा आनन्द में वर्त्तें ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को योग्य है कि जैसे चक्र के समान सर्वदा वर्त्तमान रात्रि-दिन परस्पर संयुक्त वर्त्तते हैं, वैसे विवाहित स्त्री-पुरुष अत्यन्त प्रेम के साथ वर्त्ता करें ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रीपुरुषौ ! युवां यथा सनाद्दिवं भूमा प्राप्य पुनर्भुवा युवती इव विरूपे अक्तोषाः स्वेभीरुशद्भिर्वपुभिः कृष्णेभिरेवैः सहान्यान्या पर्य्याचरतस्तथा स्वयंवरविधानेन विवाहं कृत्वा परस्परौ प्रीतिमन्तौ भूत्वा सततमानन्देतम् ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ रात्रिदिवसदृष्टान्तेन स्त्रीपुरुषौ कथं वर्त्तेयातामित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सनात्) सनातनात्कारणात् (दिवम्) सूर्यप्रकाशं प्राप्य (परि) सर्वतः (भूमा) भूमिम्। अत्र सुपां सुलुक् इति डादेशः। (विरूपे) विविधं रूपं ययोरह्नो रात्रेश्च ते (पुनर्भवा) ये पुनः पुनः पर्य्यायेण भवतस्ते। अत्र सुपां सुलुक् इत्याकारादेशः। (युवती) युवावस्थास्थे स्त्रियाविव (स्वेभिः) दक्षिणादिभिरवयवैः (एवैः) प्रापकैः इण्शीभ्यां वन्। (उणा०१.१५४) अनेनात्रेण्धातोर्वन् प्रत्ययः। (कृष्णेभिः) परस्पराकर्षणैर्विलेखनैः (अक्ता) अनक्त्यञ्जनवत्पदार्थानाच्छादयति सा रात्रिः (उषाः) दिनं च। (रुशद्भिः) प्रापकै रूपादिगुणैः (वपुर्भिः) स्वाकृत्यादिभिः शरीरैः (आ) समन्तात् (चरतः) गच्छत आगच्छतश्च (अन्यान्या) भिन्ना भिन्ना पृथक् पृथक् संयुक्ते च। अत्र वीप्सायां द्विर्वचनम् ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्यथा सर्वदा चक्रवत्परिवर्त्तमाने रात्रिदिने परस्परं संयुक्ते वर्त्तेते तथा विवाहितो स्त्रीपुरुषौ संप्रीत्या सर्वदा वर्त्तेयाताम् ॥ ८ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी हे जाणावे की, जसे चक्राप्रमाणे रात्र व दिवस परस्पर सदैव संयुक्त होऊन राहतात तसे विवाहित स्त्री-पुरुषांनी अत्यंत प्रेमाने राहावे. ॥ ८ ॥
09 सनेमि सख्यम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓नेमि सख्यं᳓ सुअपस्य᳓मानः
सूनु᳓र् दाधार श᳓वसा सुदं᳓साः
आमा᳓सु चिद् दधिषे पक्व᳓म् अन्तः᳓
प᳓यः कृष्णा᳓सु रु᳓शद् रो᳓हिणीषु
मूलम् ...{Loading}...
सने॑मि स॒ख्यं स्व॑प॒स्यमा॑नः सू॒नुर्दा॑धार॒ शव॑सा सु॒दंसाः॑ ।
आ॒मासु॑ चिद्दधिषे प॒क्वम॒न्तः पयः॑ कृ॒ष्णासु॒ रुश॒द्रोहि॑णीषु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓नेमि सख्यं᳓ सुअपस्य᳓मानः
सूनु᳓र् दाधार श᳓वसा सुदं᳓साः
आमा᳓सु चिद् दधिषे पक्व᳓म् अन्तः᳓
प᳓यः कृष्णा᳓सु रु᳓शद् रो᳓हिणीषु
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
sakhyám ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sánemi ← sánemi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
svapasyámānaḥ ← √svapasy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
dādhāra ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sudáṁsāḥ ← sudáṁsas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sūnúḥ ← sūnú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āmā́su ← āmá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
antár ← antár (invariable)
cit ← cit (invariable)
dadhiṣe ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
pakvám ← pakvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kr̥ṣṇā́su ← kr̥ṣṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
páyaḥ ← páyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
róhiṇīṣu ← róhiṇī- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
rúśat ← rúśant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सने॑मि । स॒ख्यम् । सु॒ऽअ॒प॒स्यमा॑नः । सू॒नुः । दा॒धा॒र॒ । शव॑सा । सु॒ऽदंसाः॑ ।
आ॒मासु॑ । चि॒त् । द॒धि॒षे॒ । प॒क्वम् । अ॒न्तरिति॑ । पयः॑ । कृ॒ष्णासु॑ । रुश॑त् । रोहि॑णीषु ॥
Hellwig Grammar
- sanemi
- [adverb]
- sakhyaṃ ← sakhyam ← sakhya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- svapasyamānaḥ ← svapasy
- [verb noun], nominative, singular
- sūnur ← sūnuḥ ← sūnu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- dādhāra ← dhṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “keep; put; hold; assume; wear; take; promise; stay; exist; hold; begin; dip.”
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- sudaṃsāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudaṃsāḥ ← daṃsāḥ ← daṃsas
- [noun], nominative, singular, masculine
- āmāsu ← āma
- [noun], locative, plural, feminine
- “uncooked; unfestering; unburnt; green; undigested; fusty; raw.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- dadhiṣe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- pakvam ← pakva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “heated; pakva; ripe; cooked; festering; baked; developed; doomed; digested; pakva [word]; suppurative; gray; fruiting; done.”
- antaḥ ← antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- payaḥ ← payas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “milk; milky juice; water; fluid; juice; payas [word]; drink.”
- kṛṣṇāsu ← kṛṣṇa
- [noun], locative, plural, feminine
- “black; dark; dark; blue; black.”
- ruśad ← ruśat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “white; bright; bright.”
- rohiṇīṣu ← rohin
- [noun], locative, plural, feminine
- “growing.”
सायण-भाष्यम्
स्वपस्यमानः । स्वपः शोभनं कर्म । तदिवाचरन् शवसा शवसो बलस्य सूनुः पुत्रः । अतिबलवानित्यर्थः । सुदंसाः शोभनयागादिकर्मयुक्तः । एवंभूत इन्द्रः सख्यं यजमानानां सखित्वं सनेमि पुराणं दाधार धारयति पोषयतीत्यर्थः । सनेमीति पुराणनाम। ‘प्रवयाः सनेमि’ (नि. ३. २७. ४ ) इति पाठात् । किंच आमासु चित् आर्द्रासु अपरिपक्कासु गोषु च अन्तः मध्ये पक्वं परिपक्वं पयः दधिषे धारयसि । तथा कृष्णासु कृष्णवर्णासु रोहिणीषु लोहितवर्णासु च गोषु तद्विपरीतं रुशत् दीप्यमानं श्वेतवर्णं पयः दधिषे ॥ सख्यम् । सख्युर्भावः सख्यम् । सख्युर्यः’ इति यः । प्रत्ययस्वरः । दाधार । ‘ धृञ् धारणे’ । तुजादित्वात् अभ्यासस्य दीर्घत्वम् । पक्वम् । ‘पचो वः ’ (पा. सू. ८. २. ५२ ) इति निष्ठातकारस्य वत्वम् । रोहिणीषु ।’ रुह बीजजन्मनि प्रादुर्भावे । ‘ रुहे रश्च लो वा ’ ( उ. सू. ३. ३७४ ) इति इतन्प्रत्ययान्तो रोहितशब्द आद्युदात्तो वर्णवाची । ‘ वर्णानुदात्तात्तोपधातो नः ’ ( पा. सू. ४. १. ३९ ) इति डीप्; तत्संनियोगेन तकारस्य नकारादेशश्च । ङीपः पित्त्वादनुदात्तत्वे प्रातिपदिकस्वर एव शिष्यते ॥
Wilson
English translation:
“The son of strength assiduous in good works, diligent in pious acts, retains his ancient friendship (for his votary). You, (Indra), provide within the yet immature cows, whether black or red, the mature and glossy milk.”
Jamison Brereton
Possessing very wondrous power, doing good work, the son with his strength supported the partnership to its full extent.
You placed the “cooked” (milk) even within the “raw” (cows), the
gleaming white milk in the black and in the red (cows).
Jamison Brereton Notes
Although the first hemistich is perfectly easy to tr., it is not at all clear what it is referring to. First, what is the “partnership” (sakhyám)? Geldner thinks it is with the beings named in vss. 7-11, while Sāyaṇa thinks rather of the sacrificers. Nothing in the context helps to define what type of partnership it is or with whom, and the verb that governs it, “supported” (dādhāra), seems oddly chosen. The subject of this verb is also not fully identified: the larger context of course points to Indra, and sudáṃsāḥ ‘possessing very wondrous power’ was just used in 7c of Indra (where he was likewise the subject of a form of √dhṛ), and see dáṃsaḥ applied to his deed in 6b.
But who is he the “son” (sūnú-) of? and more to the point, the epithet śávasaḥ sūnúḥ “son of strength” is ordinarily Agni’s. Here we have the variant sūnúḥ … śávasā with instr., and sūnúḥ śávasā is used of Agni in I.27.2. On the other hand, śavasānáis twice use of Indra in the beginning of this hymn (1a, 2b) and śavasāvan in 11d, śavasāna in 13c; cf. also the clear śávasaḥ sūnúm índram in IV.24.1. I tentatively suggest that there is an attempt to blur the lines between Indra and Agni here, and that the partnership or fellowship may be the mutually beneficial relationship between gods and men centered on the sacrifice, where Agni officiates. But I cannot point to hard evidence for this interpretation.
The paradox of the cooked milk in the raw cows is a standard one, often trotted out as a natural wonder to contemplate. Here it seems to be taken further: there are literal milk and literal cows in c, but in d the black and red cows are likely to be the nights and dawns (as in 8cd) and the “gleaming white milk” the early light known as the “milk of the dawn cows” (see Watkins MoreDawnCows). As far as I can see, this hemistich has no integral connection with the first half of the verse, and the shift from 3rd to 2nd person underlines this disconnect.
Griffith
Rich in good actions, skilled in operation, the Son with might maintains his perfect friendship.
Thou in the raw cows, black of hue or ruddy, storest the ripe milk glossy white in colour.
Geldner
In vollem Umfang hat der Sohn der Gewalt die Freundschaft gehalten, guteswirkend, ein schönes Meisterstück machend: In die rohen Kühe legtest du die gekochte Milch, die weiße in die schwarzen, in die rötlichen.
Grassmann
Schönwirkend reich an Wunderkraft bewahrte der Sohn mit Kraft die unversehrte Freundschaft; In rohe Kühe legtest du die gare, die weisse Milch in schwarze und in rothe.
Elizarenkova
Прекрасно действующий сын силы
Целиком поддержал дружбу, (он,) совершающий удивительный подвиг:
Ведь в сырых (коров) ты вложил вареное
Молоко, в черных (и) в рыжих – белое.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- निचृदार्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हों, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (स्वपस्यमानः) उत्तम कर्मों को करते हुए के समान (सुदंसाः) उत्तम कर्म्मयुक्त (रुशत्) शुभ गुणों की प्राप्ति करता हुआ तू जैसे (सूनुः) सत्पुत्र अपने माता-पिता का पोषण करते हुए के समान रात्रि-दिन (सनेमि) प्राचीन (सख्यम्) मित्रपन के कालावयवों को (दाधार) धारण करता और (रोहिणीषु) उत्पन्नशील (कृष्णासु) सब प्रकार से पकी हुई (चित्) और (आमासु) कच्ची औषधियों के (अन्तः) मध्य में (पक्वम्) पक्व (पयः) रस को धारण करता है, वैसे (शवसा) बल के साथ गृहाश्रम को (दधिषे) धारण कर ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वानों को जैसे ये दिन-रात कच्चे-पक्के रसों से उत्पन्न करने और उत्पन्न हुए पदार्थों की वृद्धि वा नाश करनेवाले सबों के मित्र के समान वर्त्तमान है, वैसे सब मनुष्यों के साथ वर्त्तना योग्य है ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यः स्वपस्यमानः सुदंसा रुशत्त्वं सूनुमिवाहोरात्रं सनेमि सख्यं दाधार स रोहिणीषु कृष्णासु चिदप्यामास्वन्तः पक्वं पयो धरति, तथैव शवसा दधिषे स सुखमाप्नुयात् ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कीदृशा इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सनेमि) पुराणम्। सनेमिरिति पुराणनामसु पठितम्। (निघं०३.२७) (सख्यम्) मित्रत्वम् (स्वपस्यमानः) शोभनानि चापांसि कर्माणि च स्वपांसि तान्याचरतीव सः (सूनुः) पुत्रो मातापितराविव (दाधार) धरति (शवसा) बलेन (सुदंसाः) शोभनानि दंसानि कर्माणि यस्य सः। (आमासु) अपक्वास्वोषधीषु (चित्) अपि (दधिषे) धरसि (पक्वम्) पच्यमानम् (अन्तः) मध्ये (पयः) रसम् (कृष्णासु) परिपक्वासु विलिखितासु (रुशत्) सुन्दरं रूपं धरन् (रोहिणीषु) रोहणशीलासु ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वद्भिर्यथाऽहोरात्रः पक्वापक्वरसोत्पादक उत्पन्नद्रव्यवृद्धिक्षयकरः सर्वेषां मित्रवद्वर्त्तते तथा सर्वैर्मनुष्यैः सह वर्त्तितव्यम् ॥ ९ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे हे दिवस व रात्र पक्व व अपक्व रसांना उत्पन्न करतात. उत्पन्न झालेल्या पदार्थांची वृद्धी व नाश करणारे असतात व सर्वांच्या मित्राप्रमाणे असतात. तसे विद्वानांनी सर्व माणसांबरोबर वागावे. ॥ ९ ॥
10 सनात्सनीळा अवनीरवाता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सना᳓त् स᳓नीळा अव᳓नीर् अवाता᳓
व्रता᳓ रक्षन्ते अमृ᳓ताः स᳓होभिः
पुरू᳓ सह᳓स्रा ज᳓नयो न᳓ प᳓त्नीर्
दुवस्य᳓न्ति स्व᳓सारो अ᳓ह्रयाणम्
मूलम् ...{Loading}...
स॒नात्सनी॑ळा अ॒वनी॑रवा॒ता व्र॒ता र॑क्षन्ते अ॒मृताः॒ सहो॑भिः ।
पु॒रू स॒हस्रा॒ जन॑यो॒ न पत्नी॑र्दुव॒स्यन्ति॒ स्वसा॑रो॒ अह्र॑याणम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सना᳓त् स᳓नीळा अव᳓नीर् अवाता᳓
व्रता᳓ रक्षन्ते अमृ᳓ताः स᳓होभिः
पुरू᳓ सह᳓स्रा ज᳓नयो न᳓ प᳓त्नीर्
दुवस्य᳓न्ति स्व᳓सारो अ᳓ह्रयाणम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
avánīḥ ← aváni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
avātā́ḥ ← avātá- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sanā́t ← sanā́t (invariable)
sánīḷāḥ ← sánīḷa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
amŕ̥tāḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
rakṣante ← √rakṣⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sáhobhiḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
vratā́ ← vratá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
jánayaḥ ← jáni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
pátnīḥ ← pátnī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
purú ← purú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sahásrā ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
áhrayāṇam ← áhrayāṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
duvasyánti ← √duvasy- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
svásāraḥ ← svásar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
स॒नात् । सऽनी॑ळाः । अ॒वनीः॑ । अ॒वा॒ताः । व्र॒ता । र॒क्ष॒न्ते॒ । अ॒मृताः॑ । सहः॑ऽभिः ।
पु॒रु । स॒हस्रा॑ । जन॑यः । न । पत्नीः॑ । दु॒व॒स्यन्ति॑ । स्वसा॑रः । अह्र॑याणम् ॥
Hellwig Grammar
- sanāt
- [adverb]
- sanīḍā ← sanīḍāḥ ← sanīḍa
- [noun], nominative, plural, feminine
- “kindred; equal; sanīḍa [word].”
- avanīr ← avanīḥ ← avani
- [noun], nominative, plural, feminine
- “river; earth; floor; path; bed; course.”
- avātā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- avātā ← vātāḥ ← van
- [verb noun], nominative, plural
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- vratā ← vrata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- rakṣante ← rakṣ
- [verb], plural, Present indikative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- amṛtāḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, feminine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- sahobhiḥ ← sahas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- purū ← puru
- [noun], nominative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- sahasrā ← sahasra
- [noun], nominative, plural, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- janayo ← janayaḥ ← jani
- [noun], nominative, plural, feminine
- “wife; jan; woman; jani [word]; birth.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- patnīr ← patnīḥ ← patnī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “wife; mistress; queen.”
- duvasyanti ← duvasy
- [verb], plural, Present indikative
- “worship.”
- svasāro ← svasāraḥ ← svasṛ
- [noun], nominative, plural, feminine
- “sister; svasṛ [word].”
- ahrayāṇam ← ahrayāṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “audacious.”
सायण-भाष्यम्
सनात् चिरकालादारभ्य सनीळाः समाननिवासस्थानाः अवाताः । वातं गमनं तद्रहिताः एकपाण्यवस्थानात् । ‘ अवनयः’ इति अङ्गुलिनाम। एवंभूताः अवनीः अङ्गुलयः पुरु पुरूणि बहूनि ‘सहस्रा असंख्यातानि व्रता व्रतानि इन्द्रसंबन्धीनि कर्माणि अमृताः पुनःपुनःकरणेऽप्यालस्यरहिताः सत्यः सहोभिः अस्मीयैर्बलैः रक्षन्ते पालयन्ति । अपि च स्वसारः स्वयमेव सरन्त्योऽङ्गुलयः पत्नीः पालयित्र्यः अह्रयाणं लज्जारहितं प्रगल्भमित्यर्थः । यद्वा । अह्रीतयानं प्रशस्तगमनमिन्द्रं जनयो न । जनयः इति देवानां पत्न्य उच्यन्ते - देवानां वै पत्नीर्जनयः । इति श्रुतेः । ता इव दुवस्यन्ति परिचरन्ति । अञ्जलिबन्धनेन इन्द्रं प्रीणयन्तीत्यर्थः॥ अवनीः । ‘अवनयोऽङ्गुलयो भवन्त्यवन्ति कर्माणि ’ ( निरु. ३. ९) इति यास्कः। ‘सुपां सुलुक्’ इति जसः पूर्वसवर्णदीर्घत्वम् । अवाताः । ‘ वा गतिगन्धनयोः ‘।’ असिहसि°’ इत्यादिना भावे तन्प्रत्ययः । बहुव्रीहौ नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । व्रता । ‘ शेश्छन्दसि बहुलम् । इति शेर्लोपः । दुवस्यन्ति । दुवस्यतिः परिचरणकर्मा । कण्ड्वादिः । अतो यक एव स्वरः शिष्यते । पादादित्वात् निघाताभावः। अह्रयाणम् । ‘ ह्री लज्जायाम् ‘। ‘बहुलं छन्दसि’ इति श्लोरभावः । व्यत्ययेन शानच् । मुगभावश्छान्दसः । नञ्समासे अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । यद्वा । ‘ बहुलं छन्दसि’ इति शपो लुकि ‘छन्दस्युभयथा ’ इति शानच आर्धधातुकत्वेन ङित्त्वाभावे गुणायादेशौ । पूर्ववत् समासस्वरौ । यास्कस्तु एवं व्याख्यत् - ‘ अह्रयाणोऽह्रीतयानः’ (निरु. ५. १५) इति ॥ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“From a remote time the contiguous, unshifting, and unwearied fingers practise with (all) their energies many thousand acts of devotion (towards Indra); and like the wives (of the gods), the protecting sisters worship him who is without shame.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Panīḥ svasāraḥ = the protecting or propitiatory and moving epithets of avaniḥ, fingers; janayo na = like wives (i.e., of the gods, devānām)
Jamison Brereton
From of old the streams coming from the same nest, unquenchable and immortal, guard their commandments with their powers.
For many thousands (of aeons?), like lady wives, the sisters [=streams? thoughts?] offer friendship to the unabashed one.
Jamison Brereton Notes
A nicely balanced alliterative pāda sanā́t sánīḷā avánīr avātā́, with the first phrase picking up 7a sanájā sánīḷe. Note also that the first word of b, vratā́, echoes avātā́. On avātá- see comm. ad I.38.7 and VIII.79.7.
Again the reference of this verse is somewhat obscure. Are the streams here the same as the four rivers in 6cd? or are they the streams released from Vṛtra’s confinement? (Geldner suggests sensibly that Indra gave them the command to wander in I.61.12, though it is their own commandments, not Indra’s, that they safeguard here.) The identity of the sisters of cd, compared to wives, is even less clear. Are they the same streams as ab? or possibly praise-songs (gíraḥ appear with the same simile, jánayo ná pátnīḥ in I.186.7, and in our next vs., 11cd, “inspired thoughts” [manīṣā́ḥ] are compared to eager wives). Again, I think the reference is supposed to be shifting, with the literal streams of mythological time replaced by the thoughts and praises of the ritual here-and-now, mediated by the feminine gender of the words used of both streams and praises. The temporal shift in this part of the hymn, or rather the double temporal vision, is signalled by the repeated initial sanā́t ‘from of old’ and related terms (8a, 10a, 11a, 12a, 13a) and its contrast with the present tense verbs that prevail in this section.
Griffith
Their paths, of old connected, rest uninjured; they with great might preserve the immortal statutes.
For many thousand holy works the Sisters wait on the haughty Lord like wives and matrons.
Geldner
Seit alters halten die verschwisterten Ströme, die unsterblichen, die durch keine Gewalten bezwungen werden, seine Gebote. Viele tausend Schwestern beeifern sich um ihn wie vermählte Frauen um den nicht Schüchternen.
Grassmann
Die Götter wahren stets die heil’ge Ordnung, mit Kraft die ew’gen Ströme, die vereinten; Die vielen tausend Schwestern, sie verehren den kühnen Helden wie vermählte Frauen.
Elizarenkova
Издревле родственные потоки, неприступные,
Охраняют (твои) обеты, бессмертные, своими силами.
Много тысяч сестер, словно замужние женщины,
Задаривают неробкого (мужчину).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- आर्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हों, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (अवाताः) हिंसारहित (अवनीः) भूमि सबकी रक्षा करती है (पुरुसहस्रा) बहुत हजारह (जनयः) उत्पन्न करनेहारे पति (पत्नीः) (न) जैसे अपनी स्त्रियों की रक्षा करते हैं, वैसे (सनीडाः) समीप में वर्त्तमान (अमृताः) नाशरहित विद्वान् लोग (सहोभिः) विद्या योग धर्मवालों से (सनात्) सनातन (व्रता) सत्य धर्म के आचरणों की (रक्षन्ते) रक्षा करते हैं, और जैसे (स्वसारः) बहिनें (अह्रयाणम्) लज्जा को अप्राप्त अपने भाई की (दुवस्यन्ति) सेवा करती हैं, वैसे विद्या और धर्म ही को सेवते हैं, वे मुक्ति को प्राप्त होते हैं ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। जैसे पति लोग अपनी स्त्रियों, बहिनों और भाइयों तथा विद्यार्थी लोग आचार्य्यों की सेवा से सुख और विद्याओं को प्राप्त होते हैं, वैसे धर्मात्मा विद्वान् स्त्री-पुरुष लोग घर में बसते हुए मुक्ति को प्राप्त होते हैं ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: अवाता अवनीरिव पुरु सहस्रा जनयः पत्नीर्न ये सनीडा अमृताः सहोभिः सनाद् व्रता स्वसारोऽह्रयाणं बन्धुं दुवस्यन्तीव विद्याधर्मौ सेवन्ते ते मुक्तिमाप्नुवन्ति ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कीदृशा इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सनात्) सनातनात्कारणात् (सनीडाः) समीपे वर्त्तमानाः (अवनीः) पृथिवीः (अवाताः) वायुकम्पादिरहिताः (व्रता) व्रतानि सत्याचरणानि। अत्र शेश्छन्दसि० इति शेर्लोपः। (रक्षन्ते) पालयन्ति। व्यत्ययेनात्मनेपदम्। (अमृताः) स्वरूपेण नित्याः (सहोभिः) बलैः (पुरु) बहूनि (सहस्रा) सहस्राणि (जनयः) ये जनयन्ति ते पतयः (नः) इव (पत्नीः) भार्य्याः (दुवस्यन्ति) परिचरन्ति (स्वसारः) भगिन्यः (अह्रयाणम्) विगतलज्जं प्रकाशितम्। अत्र नञ्पूर्वाद्ध्रीधातोर्बाहुलकादौणादिक आनच् प्रत्ययः ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। यथा पतयः स्वस्त्री-भगिनी-भ्रातॄन् विद्यार्थिन आचार्य्यांश्च सेवित्वा सुखानि विद्याश्च प्राप्नुवन्ति तथा धर्मारूढा धार्मिका विद्वांसः स्त्रीपुरुषा गृहे वसन्तोऽपि मुक्तिमाप्नुवन्ति ॥ १० ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जसा पती आपल्या पत्नीची, भगिनी आपल्या बंधूंची व विद्यार्थी आचार्यांची सेवा करतात व विद्या आणि सुख प्राप्त करतात. तसे धर्मात्मा विद्वान स्त्री-पुरुषांना घरात राहूनही मुक्ती प्राप्त होते. ॥ १० ॥
11 सनायुवो नमसा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सनायु᳓वो न᳓मसा न᳓व्यो अर्कइ᳓र्
वसूय᳓वो मत᳓यो दस्म दद्रुः
प᳓तिं न᳓ प᳓त्नीर् उशती᳓र् उश᳓न्तं
स्पृश᳓न्ति त्वा शवसावन् मनीषाः᳓
मूलम् ...{Loading}...
स॒ना॒युवो॒ नम॑सा॒ नव्यो॑ अ॒र्कैर्व॑सू॒यवो॑ म॒तयो॑ दस्म दद्रुः ।
पतिं॒ न पत्नी॑रुश॒तीरु॒शन्तं॑ स्पृ॒शन्ति॑ त्वा शवसावन्मनी॒षाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सनायु᳓वो न᳓मसा न᳓व्यो अर्कइ᳓र्
वसूय᳓वो मत᳓यो दस्म दद्रुः
प᳓तिं न᳓ प᳓त्नीर् उशती᳓र् उश᳓न्तं
स्पृश᳓न्ति त्वा शवसावन् मनीषाः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
arkaíḥ ← arká- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
návyaḥ ← návyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sanāyúvaḥ ← sanāyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
dadruḥ ← √drā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
dasma ← dasmá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
matáyaḥ ← matí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vasūyávaḥ ← vasūyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
pátim ← páti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pátnīḥ ← pátnī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
uśántam ← √vaś- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
uśatī́ḥ ← √vaś- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
manīṣā́ḥ ← manīṣā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śavasāvan ← śavasāvan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
spr̥śánti ← √spr̥ś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
पद-पाठः
स॒ना॒ऽयुवः॑ । नम॑सा । नव्यः॑ । अ॒र्कैः । व॒सु॒ऽयवः॑ । म॒तयः॑ । द॒स्म॒ । द॒द्रुः॒ ।
पति॑म् । न । पत्नीः॑ । उ॒श॒तीः । उ॒शन्त॑म् । स्पृ॒शन्ति॑ । त्वा॒ । श॒व॒सा॒ऽव॒न् । म॒नी॒षाः ॥
Hellwig Grammar
- sanāyuvo ← sanāyuvaḥ ← sanāyu
- [noun], nominative, plural, feminine
- namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- navyo ← navyaḥ ← navyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “new.”
- arkair ← arkaiḥ ← arka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- vasūyavo ← vasūyavaḥ ← vasūyu
- [noun], nominative, plural, feminine
- matayo ← matayaḥ ← mati
- [noun], nominative, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- dasma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “overlord.”
- dadruḥ ← drā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “run; run.”
- patiṃ ← patim ← pati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- patnīr ← patnīḥ ← patnī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “wife; mistress; queen.”
- uśatīr ← uśatīḥ ← vaś
- [verb noun], nominative, plural
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- uśantaṃ ← uśantam ← vaś
- [verb noun], accusative, singular
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- spṛśanti ← spṛś
- [verb], plural, Present indikative
- “touch; enter (a state); reach; touch.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śavasāvan ← śavasāvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- manīṣāḥ ← manīṣā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; inspiration; idea; thinking; wish; consideration; intelligence.”
सायण-भाष्यम्
हे दस्म दर्शनीयेन्द्र अर्कैः शस्त्ररूपैर्मन्त्रैः नमसा नमस्कारेण यस्त्वं नव्यः स्तुत्यो भवसि । सनायुवः सनातनमग्निहोत्रादि नित्यं कर्म आत्मन इच्छन्तः वसूयवः वसु धनमात्मन इच्छन्तो धनकामा वा मतयः मेधाविनस्त्वां दद्रुः बहुना प्रयासेन जग्मुः । हे शवसावन् बलवन्निन्द्र तैः प्रयुक्ताः मनीषाः स्तुतयः त्वा त्वां स्पृशन्ति प्राप्नुवन्ति । तत्र दृष्टान्तः। उशतीः उशत्यः कामयमानाः पत्नीः पत्न्यः उशन्तं कामयमानं पतिं न । यथा पतिं संभजन्ते तद्वत् ॥ सनायुवः । सना इत्येतदव्ययं नित्यत्वमाचष्टे। तेन च तद्वान् लक्ष्यते । सना सनातनं कर्म आत्मन इच्छन्तीति सनायुवः । ‘ क्याच्छन्दसि ’ इति उप्रत्ययः । जसि वर्णव्यत्ययेन उत्वम् । मतयः । ‘ मन ज्ञाने ’ । मन्यन्ते इति मतयः स्तोतारः।’ क्तिच्क्तौ च संज्ञायाम् ’ इति क्तिच् । ’ न क्तिचि दीर्घश्च’ इति निषेधे प्राप्ते बाहुलकात् “ अनुदात्तोपदेश° ’ इत्यादिना अनुनासिकलोपः । चित्त्वादन्तोदात्तत्वम् । दद्रुः । ‘ द्रा कुत्सायां गतौ’ । लिटि उसि ‘अतो लोप इटि च’ इति आकारलोपः । उशतीः। ‘वश कान्तौ’। लटः शतृ । अदादित्वात् शपो लुक् । शतुर्ङित्त्वात् ग्रहिज्यादिना संप्रसारणम् । ‘ उगितश्च’ इति ङीप्। ‘शतुरनुमः’ इति नद्या उदात्तत्वम् । ‘ वा छन्दसि ’ इति पूर्वसवर्णदीर्घः । शवसावन् । मतुपि अकारोपजनश्छान्दसः । यद्वा । मत्वर्थीय आवनिप् ॥
Wilson
English translation:
“Beautiful Indra, who are to be praised with holy hymns, the pious who are desirous of holy rites, those who are anxious for riches, and those who are wise, repair to you with veneration; powerful Indra, their minds adhere to you, as affectionate wives to a loving husbaṇḍ+”
Jamison Brereton
The age-old thoughts, with reverence, with chants, seeking goods, have run anew (to you), wondrous one.
Like eager wives their eager husband, the inspired thoughts caress you, you strong one.
Jamison Brereton Notes
sanāyú- ‘age-old’ is found only here, and was clearly created to match the other pāda-initial sanā- ‘old’ forms in this section, while matching its nom. pl.
sanāyúvo with vasūyávo, which opens the next pāda. Jesse Lundquist suggests that part of the motivation for creating this particular hapax is to invoke the paradoxical juxtaposition of sana- ‘old’ and yuvan- ‘youth’. Verse 8 contains the same juxtaposition: sanā́t … yuvatī́“from of old the two young girls,” and the theme of old and new runs throughout this hymn, indeed in this verse.
Jesse Lundquist also notes the chiasmic pátiṃ ná pátnīr uśatī́r uśántam of c.
Griffith
Thoughts ancient, seeking wealth, with adoration, with newest lauds have sped to thee, O Mighty.
As yearning wives cleave to their yearning husband, so cleave our hymns to thee, O Lord most potent.
Geldner
Ehrfürchtig sind die altgewohnten frommen Gedanken aufs neue mit Preisreden, um Gutes bittend, zu dir geeilt, du Meister. Die Gedicht hätscheln dich wie verliebte Gattinnen den Gatten, du Machtvoller.
Grassmann
Die alten Lieder eilen neu, o hehrer, zu dir voll Andacht preisend, Gut begehrend, Wie voll Begier die Frauen zu dem Gatten, liebkosend dich, o starker, die Gesänge.
Elizarenkova
Издревле жаждущие, стремящиеся к добру молитвы
С поклонением и снова с песнями устремились (к тебе,) о удивительный.
Словно страстные жены – страстного мужа,
Ласкают тебя молитвы, о (ты,) полный мощи.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- आर्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी दिन और रात्रि कैसे तथा इनके जाननेवाले विद्वान् लोग कैसे हैं, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शवसावन्) बलयुक्त (दस्म) अविद्यान्धकारविनाशक सभापते ! तू जैसे (सनायुवः) सनातन कर्म के करनेवालों के समान आचरण करते (नमसा) अन्न वा नमस्कार तथा (अर्कैः) मन्त्र अर्थात् विचारों के साथ वर्त्तमान (वसूयवः) अपने लिये विद्या, धनों और (मनीषाः) विज्ञानों के इच्छा करने (मतयः) सबको जाननेवाले विद्वान् लोग (न) जैसे (नव्यः) नवीन (उशतीः) काम की चेष्टा से युक्त (पत्नीः) स्त्री (उशन्तम्) काम की इच्छा करनेवाले (पतिम्) पति का (स्पृशन्ति) आलिङ्गन करती हैं और जैसे (दद्रुः) कुटिल गति को प्राप्त होनेवालों को जानते हैं, वैसे (त्वा) तुझको प्रजा सेवें ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। मनुष्यों को समझना चाहिये कि जैसे स्त्री-पुरुषों के साथ वर्त्तमान होने से सन्तानों की उत्पत्ति होती है, वैसे ही रात-दिनों के एक-साथ वर्तमान होने से सब व्यवहार सिद्ध होते हैं। और जैसे सूर्य का प्रकाश और पृथिवी की छाया के विना रात और दिन का सम्भव नहीं होता, वैसे ही स्त्री-पुरुष के विना मैथुनी सृष्टि नहीं हो सकती ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शवसावन् दस्म सभापते ! त्वं यथा सनायुवो नमसाऽर्कैः सह वर्त्तमाना वसूयवो मनीषा मतय उशन्तं पतिं नोशन्तीर्नव्यः पत्नीः स्पृशन्ति यथा च दद्रुः कुटिलां गतिं गच्छन्ति तथा त्वा प्रजाः सेवन्ताम् ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कीदृशा एतद्वेदितारो विद्वांश्चेत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सनायुवः) सनातनस्य कर्मणः कर्त्तार इवाचरन्तः (नमसा) नमस्कारेण युक्ताः (नव्यः) नवीना युवतयः। अत्र सुपां सुलुक् इति जसः स्थाने सुः। (अर्कैः) मन्त्रैर्विचारैः सह (वसूयवः) आत्मनो वसूनि विद्याधनानीच्छन्तः (मतयः) मन्यन्ते जानन्ति ये ते विद्वांसः (दस्म) अन्धकारोपक्षेतः (दद्रुः) द्रान्ति (पतिम्) पालयितारम् (न) इव (पत्नीः) भार्य्या युवतयः (उशन्तीः) कामयमानाः (उशन्तम्) कामयमानम् (स्पृशन्ति) आलिङ्गयन्ति (त्वा) (शवसावन्) बलयुक्त (मनीषाः) ये मनांसि विज्ञानानीषन्ते ते। अत्र शकन्ध्वादित्वात् पररूपम् ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। यथा स्त्रीपुरुषयोः सह वर्त्तमानेनापत्यान्युत्पद्यन्ते तथैव रात्रिंदिवयोः सह वर्त्तमानेन सर्वे व्यवहारा जायन्ते। यथा च सूर्य्यप्रकाशभूमिच्छायाभ्यां विनैतयोरुत्पत्तिर्भवितुं न शक्या तथा दम्पतीभ्यां विना मैथुनसृष्ट्युत्पत्तिरसंभवा ॥ ११ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. माणसांनी हे जाणावे की जसे स्त्री-पुरुष एकत्र राहिल्याने संतानांची उत्पत्ती होते तसेच रात्र व दिवस बरोबर असल्यामुळे सर्व व्यवहार सिद्ध होतात व जसा सूर्याचा प्रकाश व पृथ्वीच्या छायेशिवाय रात्र व दिवस होणे शक्य नाही तसेच स्त्री-पुरुषाशिवाय मैथुनी सृष्टी होऊ शकत नाही. ॥ ११ ॥
12 सनादेव तव - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सना᳓द् एव᳓ त᳓व रा᳓यो ग᳓भस्तौ
न᳓ क्षी᳓यन्ते नो᳓प दस्यन्ति दस्म
द्युमाँ᳓ असि क्र᳓तुमाँ इन्द्र धी᳓रः
शि᳓क्षा शचीवस् त᳓व नः श᳓चीभिः
मूलम् ...{Loading}...
स॒नादे॒व तव॒ रायो॒ गभ॑स्तौ॒ न क्षीय॑न्ते॒ नोप॑ दस्यन्ति दस्म ।
द्यु॒माँ अ॑सि॒ क्रतु॑माँ इन्द्र॒ धीरः॒ शिक्षा॑ शचीव॒स्तव॑ नः॒ शची॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सना᳓द् एव᳓ त᳓व रा᳓यो ग᳓भस्तौ
न᳓ क्षी᳓यन्ते नो᳓प दस्यन्ति दस्म
द्युमाँ᳓ असि क्र᳓तुमाँ इन्द्र धी᳓रः
शि᳓क्षा शचीवस् त᳓व नः श᳓चीभिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
evá ← evá (invariable)
gábhastau ← gábhasti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rā́yaḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sanā́t ← sanā́t (invariable)
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
dasma ← dasmá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dasyanti ← √das- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kṣī́yante ← √kṣī- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
úpa ← úpa (invariable)
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhī́raḥ ← dhī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dyumā́n ← dyumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
krátumān ← krátumant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śácībhiḥ ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
śacīvaḥ ← śácīvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śíkṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
पद-पाठः
स॒नात् । ए॒व । तव॑ । रायः॑ । गभ॑स्तौ । न । क्षीय॑न्ते । न । उप॑ । द॒स्य॒न्ति॒ । द॒स्म॒ ।
द्यु॒ऽमान् । अ॒सि॒ । क्रतु॑ऽमान् । इ॒न्द्र॒ । धीरः॑ । शिक्ष॑ । श॒ची॒ऽवः॒ । तव॑ । नः॒ । शची॑भिः ॥
Hellwig Grammar
- sanād ← sanāt
- [adverb]
- eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- gabhastau ← gabhasti
- [noun], locative, singular, masculine
- “beam; hand; sun.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- kṣīyante ← kṣi
- [verb], plural, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “decrease; emaciate; vanish; kill; wane; destroy; run down; elapse; lose; lose; gasify; decline; decay; corrupt.”
- nopa ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nopa ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- dasyanti ← das
- [verb], plural, Present indikative
- dasma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “overlord.”
- dyumāṃ ← dyumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bright; brilliant; brilliant; loud.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- kratumāṃ ← kratumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prudent; resolute.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dhīraḥ ← dhīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “calm; composed; brave.”
- śikṣā ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- śacīvas ← śacīvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- śacībhiḥ ← śacī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
सायण-भाष्यम्
हे दस्म दर्शनीयेन्द्र । गभस्तिरिति बाहुनाम । तव गभस्तौ हस्ते सनादेव चिरकालादारभ्य स्थितानि रायः धनानि न क्षीयन्ते न विनश्यन्ति । नोप दस्यन्ति च स्तोतृभ्यो दत्तेऽपि त्वद्धस्तगतं धनमुपक्षयं न प्राप्नोति । अपि तु वर्धते । हे इन्द्र धीरः बुद्धिमान् धृष्टो वा त्वं द्युमान् दीप्तिमान् असि । तथा क्रतुमान् लोकरक्षणहेतुभूतकर्मयुक्तोऽसि । हे शचीवः कर्मवन्निन्द्र तव शचीभिः त्वदीयैः कर्मभिः नः अस्मभ्यं धनं शिक्ष देहि। शिक्षतिर्दानकर्मा ॥ क्षीयन्ते। ‘क्षीञ् हिंसायाम् । अस्मात् कर्मकर्तरि कर्मवद्भावात् यगात्मनेपदे। वत्करणं स्वाश्रयमपि यथा स्यात्’ (का.३.१ ८७) इति कर्मवद्भावात् ‘अचः कर्तृयकि’ (पा. सू. ६. १. १९५) इत्याद्युदात्तत्वम् । ‘चादिलोपे विभाषा ’ इति निघातप्रतिषेधः । शचीवः । शची अस्यास्तीति शचीवान् । छन्दसीरः’ इति मतुपो वत्वम् । संबुद्धौ ‘मतुवसो रुः ’ इति नकारस्य रुत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Beautiful Indra, the riches that have long since been held in your hands have suffered neither loss nor diminution. You, Indra, are illustrious, addicted to good works, and resolute; enrich us, you who are diligent in action, by your acts.”
Jamison Brereton
Though (originating) from of old, the riches in your hand do not become exhausted, nor do they give out, wondrous one.
You are brilliant, Indra, you are resolute and insightful. Do your best for us with your abilities, able one.
Griffith
Strong God, the riches which thy hands have holden from days of old have perished not nor wasted.
Splendid art thou, O Indra, wise, unbending: strengthen us with might, O Lord of Power.
Geldner
Seit alters her schon nehmen die Reichtümer in deiner Hand nicht ab, noch versiegen sie, du Meister. Du bist glanzvoll, einsichtsvoll, weise, o Indra. Bemüh dich für uns nach deinen Kräften, du Kraftvoller!
Grassmann
In deinem Arme dauern stets die Güter, o hehrer, nie verkümmern noch vergehn sie; Du, Indra, bist gewaltig, glanzreich, weise; o stärke, starker, uns mit deiner Stärke.
Elizarenkova
Ведь издревле богатства в твоей руке
Не исчезают, не иссякают, о удивительный.
Ты блестящий, наделенный силой духа, о Индра, мудрый.
Постарайся для нас в меру сил твоих, о полный сил!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- आर्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अगले मन्त्र में सूर्य्य और सभापति आदि के गुणों का उपदेश किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (दस्म) शत्रुओं के नाश करनेवाले (शचीवः) उत्तम बुद्धि वा वाणी से युक्त (इन्द्र) उत्तम धनवाले सभाध्यक्ष ! जो आप (द्युमान्) विद्यादि श्रेष्ठ गुणों के प्रकाश से युक्त (क्रतुमान्) बुद्धि से विचार कर कर्म करनेवाले ! (धीरः) ध्यानी (असि) हैं, उस (तव) आपके (गभस्तौ) राजनीति के प्रकाश में (सनात्) सनातन से (रायः) धन (नैव) नहीं (क्षीयन्ते) क्षीण तथा (तव) आपके प्रबन्ध में (न) नहीं (उपदस्यन्ति) नष्ट होते हैं, सो आप अपनी (शचीभिः) बुद्धि, वाणी और कर्म से (नः) हम लोगों को (शिक्ष) उपदेश दीजिये ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यो को चाहिये कि जो सनातन वेद के ज्ञान से शिक्षा को और सभापति आदि के अधिकार को प्राप्त होके प्रजा का पालन करे, उसी मनुष्य को धर्मात्मा जानें ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे दस्म शचीव इन्द्र ! यस्त्वं द्युमान् क्रतुमान् धीरोऽसि तस्य तव गभस्तौ सनाद्रायो नैव क्षीयन्ते, तव नोपदस्यन्ति स त्वं शचीभिर्नोऽस्मान् शिक्ष ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ सूर्यसभाद्यध्यक्षयोर्गुणा उपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सनात्) सनातनात् (एव) निश्चये (तव) सभाध्यक्षस्य (रायः) धनानि (गभस्तौ) नीतिप्रकाशे। गभस्तय इति रश्मिनामसु पठितम्। (निघं०१.५) (न) निषेधे (क्षीयन्ते) क्षीणानि भवन्ति (न) निषेधे (उप) सामीप्ये (दस्यन्ति) नश्यन्ति (दस्म) शत्रोरुपक्षेतः (द्युमान्) विद्यादिसद्गुणप्रकाशयुक्तः (असि) (क्रतुमान्) प्रज्ञावान् (इन्द्र) परमधनवन् परमधनहेतुर्वा (धीरः) ध्यानवान् (शिक्ष) उपदिश (शचीवः) शची प्रशस्ता वाक् प्रज्ञा कर्म वा विद्यतेऽस्मिन् तत्सम्बुद्धौ। शचीति प्रज्ञानामसु पठितम्। (निघं०३.९) कर्मनामसु पठितम्। (निघं०२.१) वाङ्नामसु पठितम्। (निघं०१.११) (तव) भवत्प्रबन्धे (नः) अस्मान् (शचीभिः) कर्मभिः ॥ १२ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यः सनातनाद्वेदविज्ञानात् शिक्षां प्राप्य सभाद्यध्यक्षो भूत्वा प्रजाः पालयेत्, स मनुष्यो धार्मिको वेद्यः ॥ १२ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सनातन वेदाच्या ज्ञानाने शिक्षण व सभापती इत्यादीचे अधिकार प्राप्त करून प्रजेचे पालन करतो त्यालाच माणसांनी धर्मात्मा समजावे. ॥ १२ ॥
13 सनायते गोतम - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सनायते᳓ गो᳓तम इन्द्र न᳓व्यम्
अ᳓तक्षद् ब्र᳓ह्म हरियो᳓जनाय
सुनीथा᳓य नः शवसान नोधाः᳓
प्रात᳓र् मक्षू᳓ धिया᳓वसुर् जगम्यात्
मूलम् ...{Loading}...
स॒ना॒य॒ते गोत॑म इन्द्र॒ नव्य॒मत॑क्ष॒द्ब्रह्म॑ हरि॒योज॑नाय ।
सु॒नी॒थाय॑ नः शवसान नो॒धाः प्रा॒तर्म॒क्षू धि॒याव॑सुर्जगम्यात् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सनायते᳓ गो᳓तम इन्द्र न᳓व्यम्
अ᳓तक्षद् ब्र᳓ह्म हरियो᳓जनाय
सुनीथा᳓य नः शवसान नोधाः᳓
प्रात᳓र् मक्षू᳓ धिया᳓वसुर् जगम्यात्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
gótamaḥ ← gótama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
návyam ← návya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sanāyaté ← √sanāy- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
átakṣat ← √takṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
hariyójanāya ← hariyójana- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nodhā́ḥ ← nodhás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śavasāna ← śavasāná- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sunīthā́ya ← sunīthá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dhiyā́vasuḥ ← dhiyā́vasu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jagamyāt ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
makṣú ← makṣú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
prātár ← prātár (invariable)
पद-पाठः
स॒ना॒ऽय॒ते । गोत॑मः । इ॒न्द्र॒ । नव्य॑म् । अत॑क्षत् । ब्रह्म॑ । ह॒रि॒ऽयोज॑नाय ।
सु॒ऽनी॒थाय॑ । नः॒ । श॒व॒सा॒न॒ । नो॒धाः । प्रा॒तः । म॒क्षु । धि॒याऽव॑सुः । ज॒ग॒म्या॒त् ॥
Hellwig Grammar
- sanāyate ← sanāy
- [verb noun], dative, singular
- gotama ← gotamaḥ ← gotama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Gotama; gotama [word].”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- navyam ← navya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “new; fresh.”
- atakṣad ← atakṣat ← takṣ
- [verb], singular, Imperfect
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- hariyojanāya ← hariyojana
- [noun], dative, singular, masculine
- sunīthāya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sunīthāya ← nīthāya ← nītha
- [noun], dative, singular, masculine
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- śavasāna
- [noun], vocative, singular, masculine
- “strong.”
- nodhāḥ ← nodhas
- [noun], nominative, singular, masculine
- prātar
- [adverb]
- “at dawn; early.”
- makṣū
- [adverb]
- “promptly; soon; quickly.”
- dhiyāvasur ← dhiyāvasuḥ ← dhiyāvasu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wise.”
- jagamyāt ← gam
- [verb], singular, Perfect optative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
स इन्द्रः सनायते नित्य इवाचरति सर्वेषामाद्यो भवति । हे शवसान बलवन् इन्द्र हरियोजनाय । हरी अश्वौ रथे योजयतीति हरियोजनः । सुनीथाय सुष्ठु नेत्रे । एवंभूताय तस्मै तुभ्यं गोतमः गोतमस्य ऋषेः पुत्रः नोधाः ऋषिः नव्यं नूतनं ब्रह्म एतत्सूक्तरूपं स्तोत्रं नः अस्मदर्थम् अतक्षत् अकरोत् । अतोऽस्माभिरनेन स्तोत्रेण स्तुतः सन् धिया बुद्ध्या कर्मणा वा प्राप्तवसुरिन्द्रः प्रातःकाले मक्षु शीघ्रं जगम्यात् आगच्छतु ॥ सनायते । सना इति निपातो नित्यशब्दसमानार्थः । तस्मादाचारार्थे क्यङ्प्रत्ययः । सुनीथाय । ‘णीञ् प्रापणे ’ इत्यस्मात् औणादिकः थक्प्रत्ययः । थाथादिस्वरः ॥ ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“Mighty Indra, Nodhas, the son of Gotama, has composed for us this new hymn, (addressed) to you, who have been forever, who harness your coursers (to your car) and are the sure guide (of all). May he who has acquired wealth by propitious acts, come hither quickly in the morning.”
Jamison Brereton
For the age-old “Fallow-bay-yoking” (oblation) Gotama has fashioned a newer sacred formulation, Indra—
Nodhas (has fashioned it) for us for good guidance, o forceful one. – Early in the morning—soon—he should come, bringing goods
through his insight.
Jamison Brereton Notes
sanāyánt- is likewise only here. Note its semantic opposite návyam at the end of the pāda, the same contrast as sanāyúvo … návyo in 11a.
Like the last verse of the preceding hymn (I.61.16), this verse is extra-hymnic in some ways, but also has connections with the rest of the hymn. The “old” pattern continues to open the verse, and the voc. śavasāna in c forms a ring with the same stem in the dative in 1a.
Griffith
O mighty Indra, Gotama’s son Nodhas hath fashioned this new prayer to thee Eternal,
Sure leader, yoker of the Tawny Coursers. May he, enriched with prayer, come soon and early.
Geldner
Ein neues Erbauungslied hat dir zu der altgewohnten Falbenschirrung Nodhas, der Gotamide, verfertigt, o Indra, der du unser guter Führer bist, du Gewaltiger. - Recht bald am Morgen soll sich der einstellen, der durch die Weisheit Schätze erwirbt.
Grassmann
Ein neu Gebet hat, Indra, dir, dem alten, dem Füchseschirrer, der uns herrlich leitet, O starker, Nodhas Gotama bereitet. Der huldvoll sorget, komme früh am Morgen.
Elizarenkova
Для издревле существующего запрягания буланых коней,
О Индра, Готама выточил новую молитву,
Для прекрасного вождя нашего, о мощный, – Нодхас (сделал это).
Да придет (к нам) быстро ранним утром (бог,) богатый даром видения!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नोधा गौतमः
- आर्षीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सभाध्यक्ष के गुणों का उपदेश किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शवसान) बलयुक्त (इन्द्र) उत्तम धनवाले सभाध्यक्ष (धियावसुः) बुद्धि और कर्म के साथ बसनेवाले (गोतमः) अत्यन्त स्तुति के योग्य तथा (नोधाः) स्तुति करनेवाले आप (हरियोजनाय) मनुष्यों से समाधान के लिये (नव्यम्) नवीन (ब्रह्म) बड़े धन को (अतक्षत्) क्षीण करते हो (नः) हम लोगों को (सुनीथाय) सुखों की प्राप्ति के लिये (प्रातः) प्रतिदिन (मक्षु) शीघ्र (सनायते) सनातन के समान आचरण करते हो तथा (नः) हम लोगों के सुखों के लिये शीघ्र (जगम्यात्) प्राप्त हो ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभापति आदि को चाहिये कि मनुष्यों के हित के लिये प्रतिदिन नवीन-नवीन धन और अन्न को उत्पन्न करें। जैसे प्राणवायु से मनुष्यों को सुख होते हैं, वैसे ही सभाध्यक्ष सबको सुखी करें ॥ १३ ॥ इस सूक्त में ईश्वर, सभाध्यक्ष, दिन, रात, विद्वान्, सूर्य और वायु के गुणों का वर्णन होने से पूर्व सूक्तार्थ के साथ इस सूक्तार्थ की सङ्गति जाननी चाहिये ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शवसानेन्द्र गोतमो धियावसुर्नोधा भवान् हरियोजनाय नव्यं ब्रह्मातक्षत्तनूकरोति नोऽस्मभ्यं सुनीथाय प्रातर्मक्षु सनायते नोऽस्मान् सद्यो जगम्यात् ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः सभाध्यक्षगुणा उपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सनायते) सना सनातन इवाचरति (गोतमः) गच्छतीति गोः स्तोता सोऽतिशयितः सः (इन्द्र) परमैश्वर्यवन् (नव्यम्) नवीनम् (अतक्षत्) तनूकरोति (ब्रह्म) बृहद्धनमन्नं वा। ब्रह्मेति धननामसु पठितम्। (निघं०२.१०) अन्ननामसु पठितम्। (निघं०२.७) (हरियोजनाय) हरीणां मनुष्याणां योजनाय समाधानाय। हरय इति मनुष्यनामसु पठितम्। (निघं०२.३) (सुनीथाय) सुखानां सुष्ठु प्रापणाय (नः) अस्मान् (शवसान) बलयुक्त (नोधाः) स्तोता। नुवो धुट् च। (उणा०४.२२३) अनेनौणादिकसूत्रेणास्य सिद्धिः। (प्रातः) प्रतिदिनम् (मक्षु) शीघ्रम् (धियावसुः) यः प्रज्ञया कर्मणा वा वसति सः (जगम्यात्) पुनः पुनः प्राप्नुयात् ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभाद्यध्यक्षो मनुष्येभ्यो हिताय प्रतिदिनं नवीनं नवीनं धनमन्नं च प्रापयेत्। यथा प्राणो वायुः सुखानि प्रापयति तथैव सर्वान् सुखयेत् ॥ १३ ॥ अस्मिन् सूक्त ईश्वरसभाध्यक्षाहोरात्रविद्वत्सूर्य्यवायुगुणानां वर्णनादेतदर्थस्यैकषष्टितमसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सभापती इत्यादींनी माणसांच्या हितासाठी प्रत्येक दिवशी नवनवीन धन व अन्न उत्पन्न करावे. जसे प्राणवायूने माणसांना सुख मिळते. तसेच सभाध्यक्षाने सर्वांना सुखी करावे. ॥ १३ ॥