सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
एकादशानुवाके सप्त सूक्तानि । तत्र ‘नू चित्’ इति नवर्चं प्रथमं सूक्तं गौतमस्य नोधस आर्षमाग्नेयम् । आद्याः पञ्च जगत्यः । शिष्टाश्चतस्रस्त्रिष्टुभः । तथा चानुक्रान्तम् - ‘नू चिन्नव नोधा गौतम आग्नेयं हि चतुस्त्रिष्टुबन्तम् ’ इति । हि इति वचनात उत्तरे च द्वे सूक्ते अग्निदेवताके । अभिप्लवषडहस्य पञ्चमेऽहनि आग्निमारुते’ इदं जातवेदस्यं निविद्धानम् । तृतीयस्य’ इति खण्डे सूत्रितं– ’ पृक्षस्य वृष्णो वृष्णो शर्धाय नू चित्सहोजा इत्याग्निमारुतम् ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ७ ) इति । प्रातनुवाकस्याग्नेये क्रतावाश्विनशस्त्रे च जागते छन्दस्यादितः पञ्चर्चः । सूत्रितं च-’ त्वमग्ने प्रथमो अङ्गिरा नू चित्सहोजा अमृतो नि तुन्दत इति पञ्च’ ( आश्व. श्रौ. ४. १३ ) इति ॥
Jamison Brereton
58
Agni
Nodhas Gautama
9 verses: jagatī 1–5, triṣṭubh 6–9
Although Nodhas Gautama’s poetic intricacy is not as much on display in his Agni hymns as in his Indra hymns, he excels here in his vivid and dense depiction of physical fire, especially the forest fire. In the jagatī portion of the hymn, verses con cerning ritual fire (1, 3) alternate with evocations of the unchecked passage of fire in the woods (2, 4–5), while the final four verses (6–9), in triṣṭubh, are only about the ritual fire. The ritual verses focus on the choosing and installation of Agni as Hotar (vss. 1, 3, 6–7), especially in its first enactment by the gods and the human ancestors (see esp. vss. 3, 6).
The counterpoint between wild uncontrollable fire and ritual fire may subtly emphasize what a feat of civilizing was accomplished by taming fire for sacrificial (and domestic) purposes in the legendary past, and how this feat is repeated in the present day. The last two verses (8–9) beg Agni for shelter and protection for us, the singers. Again, the image of a guardian fire may acquire special intensity by contrast with the potentially destructive fire in the wild.
Jamison Brereton Notes
Agni
01 नू चित्सहोजा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नू᳓ चित् सहोजा᳓ अमृ᳓तो नि᳓ तुन्दते
हो᳓ता य᳓द् दूतो᳓ अ᳓भवद् विव᳓स्वतः
वि᳓ सा᳓धिष्ठेभिः पथि᳓भी र᳓जो मम
आ᳓ देव᳓ताता हवि᳓षा विवासति
मूलम् ...{Loading}...
नू चि॑त्सहो॒जा अ॒मृतो॒ नि तु॑न्दते॒ होता॒ यद्दू॒तो अभ॑वद्वि॒वस्व॑तः ।
वि साधि॑ष्ठेभिः प॒थिभी॒ रजो॑ मम॒ आ दे॒वता॑ता ह॒विषा॑ विवासति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
नू᳓ चित् सहोजा᳓ अमृ᳓तो नि᳓ तुन्दते
हो᳓ता य᳓द् दूतो᳓ अ᳓भवद् विव᳓स्वतः
वि᳓ सा᳓धिष्ठेभिः पथि᳓भी र᳓जो मम
आ᳓ देव᳓ताता हवि᳓षा विवासति
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
amŕ̥taḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
ní ← ní (invariable)
nú ← nú (invariable)
sahojā́ḥ ← sahojā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tundate ← √tud- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ábhavat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vivásvataḥ ← vivásvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mame ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
pathíbhiḥ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
rájaḥ ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sā́dhiṣṭhebhiḥ ← sā́dhiṣṭha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
devátātā ← devátāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
havíṣā ← havís- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vivāsati ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
पद-पाठः
नु । चि॒त् । स॒हः॒ऽजाः । अ॒मृतः॑ । नि । तु॒न्द॒ते॒ । होता॑ । यत् । दू॒तः । अभ॑वत् । वि॒वस्व॑तः ।
वि । साधि॑ष्ठेभिः । प॒थिऽभिः॑ । रजः॑ । म॒मे॒ । आ । दे॒वऽता॑ता । ह॒विषा॑ । वि॒वा॒स॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- sahojā ← sahaḥ ← sahas
- [noun], neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- sahojā ← jāḥ ← jā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “born.”
- amṛto ← amṛtaḥ ← amṛta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- tundate ← tud
- [verb], singular, Present indikative
- “push; ache.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- dūto ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- abhavad ← abhavat ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- vivasvataḥ ← vivasvant
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Surya; sun; Vivasvant; Vivasvant.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- sādhiṣṭhebhiḥ ← sādhiṣṭha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- pathibhī ← pathibhiḥ ← pathin
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- rajo ← rajaḥ ← rajas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- mama ← mame ← mā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- devatātā ← devatāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “deity; Deva.”
- haviṣā ← havis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “Havya; offering; ghee; havis [word].”
- vivāsati ← vivās ← √van
- [verb], singular, Present indikative
- “invite; endeavor; try for.”
सायण-भाष्यम्
सहोजाः सहसा बलेन जातः । अग्निर्हि बलेन मथ्यमानोऽरण्योः सकाशात् जायते । अमृतः मरणरहितः । एवंभूतोऽग्निः नू चित् क्षिप्रमेव नि तुन्दते नितरां व्यथयति । उत्पन्नमात्रस्याग्नेः स्प्रष्टुमशक्यत्वात् । यद्वा निर्गच्छति । तुन्दतिर्गत्यर्थः सौत्रो धातुः । यत् यदा होता देवानामाह्वाता होमनिष्पादको वायमग्निः विवस्वतः परिचरतो यजमानस्य देवान्प्रति हविर्वहनाय दूतः अभवत् हविर्वहने नियुक्तो भवति तदानीं साधिष्ठेभिः समीचीनैः पथिभिः मागैर्गन्छन् रजः अन्तरिक्षलोकं वि ममे निर्ममे । पूर्वं विद्यमानमप्यन्तरिक्षम् असत्कल्पमभूत्। इदानीं तस्य तेजसा प्रकाशमानं सत् उत्पन्नमिव दृश्यते । किंच । देवताता इति यज्ञनाम । देवताता देवतातौ यज्ञे हविषा चरुपुरोडाशादिलक्षणेन देवान् आ विवासति परिचरति ॥ अमृतः । मृतं मरणमस्य नास्तीति बहुव्रीहौ ‘ नञो जरमरमित्रमृताः’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । तुन्दते। तुद व्यथने’ । स्वरितेत्त्वात् आत्मनेपदम् । नकारोपजनश्छान्दसः । साधिष्ठेभिः । बाढशब्दात् आतिशायनिके इष्टनि अन्तिकबाढयोर्नेदसाधौ । ( पा. सू. ५. ३. ६३ ) इति साधादेशः । ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति भिसः ऐसभावः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । देवताता। ‘ सर्वदेवात्तातिल्’ (पा. सू. ४. ४. १४२) इति स्वार्थिकः तातिल्प्रत्ययः । तेन च तत्संबन्धी यज्ञो लक्ष्यते । यद्वा । देवान्हविषा आ विवासति इति योज्यम् । ‘सुपां सुलक्° ’ इति विभक्तेः डादेशः । लित्स्वरेण प्रत्ययात् पूर्वस्योदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“The strength-genitive rated, immortal Agni quickly issues forth, when he is the invoker of the gods, and the messenger (of the worshipper) (then proceeding) by suitable paths, he has made the firmament, and worships (the deities) in the sacrifice with oblationṣ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Agni is identified with light; firmament existed in darkness and agni made it visible; hence agni is said to have created (vimame, nirmame) the firmamement
Jamison Brereton
Never is the immortal one, born of strength, forced down. When he became Hotar, messenger of Vivasvant,
he measured across the airy realm along the paths that lead straightest to the goal. In service to the gods he entices them here with the
oblation.
Jamison Brereton Notes
Phonetic figure spanning the end of the first hemistich and the second (esp. its end): … vivásvataḥ# #ví … , … havíṣā vivāsati# The lexeme ní √tud is generally taken to mean something like ‘spur on’, but that tr. fails to render the ní. I prefer to take it in the literal sense ‘push down, force down’, meaning that, in the English idiom, you can’t keep Agni down.
I connect pāda b with c, rather than with a, as the standard tr. do, because of the difference in tense (pres. ní tundate, impf. ábhavat). This tense mismatch requires the yád of b to have the sense “ever since” (Geldner[/Witzel Gotō] “seitdem,” Renou “depuis que”), which does not seem to me to be natural to it. By contrast, Agni’s assuming the office of messenger in b leads directly to his journey in c.
Griffith
NE’ER waxeth faint the Immortal, Son of Strength, since he, the Herald, hath become Vivasvan’s messenger.
On paths most excellent he measured out mid-air: he with oblation calls to service of the Gods.
Oldenberg
Seizing his own food the undecaying, greedy (Agni) stands on the brushwood wishing to drink. When he has been sprinkled (with ghee), he shines like a racer with his back 1. Thundering he has roared like the ridge of heaven.
Geldner
Niemals wird der kraftgeborene Unsterbliche angestachelt, seitdem er der Hotri und Bote des Vivasvat wurde. Auf den richtigsten Wegen hat er den Raum durchschritten; er bittet die Götter durch die Opferspende zum Gottesdienst her.
Grassmann
Stets dringt der kraftgeborne ein, der nimmer stirbt, weil des Vivasvat Priester er und Bote ward; Die Luft durchmisst auf ganz geraden Pfaden er, und ladet ein zum Götterfest durch Opferguss.
Elizarenkova
Разве можно погонять когда-нибудь рожденного силой, бессмертного,
Если он стал хотаром, вестником Вивасвата?
Он измерил пространство самыми доходчивыми путями.
При (своей) божественной службе он стремится завоевать (богов) с помощью жертвенного возлияния.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- नोधा गौतमः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अट्ठावनवें सूक्त का आरम्भ है। उस के पहिले मन्त्र में अग्नि के दृष्टान्त से जीव के गुणों का उपदेश किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यत्) जो (चित्) विद्युत् के समान स्वप्रकाश (अमृतः) स्वस्वरूप से नाशरहित (सहोजाः) बल को उत्पादन करने हारा (होता) कर्मफल का भोक्ता सब मन और शरीर आदि का धर्त्ता (दूतः) सबको चलाने हारा (अभवत्) होता है (देवताता) दिव्यपदार्थों के मध्य में दिव्यस्वरूप (साधिष्ठेभिः) अधिष्ठानों से सह वर्त्तमान (पथिभिः) मार्गों से (रजः) पृथिवी आदि लोकों को (नु) शीघ्र बनाने हारे (विवस्वतः) स्वप्रकाश स्वरूप परमेश्वर के मध्य में वर्त्तमान होकर (हविषा) ग्रहण किये हुए शरीर से सहित (नि तुन्दते) निरन्तर जन्म-मरण आदि में पीड़ित होता और अपने कर्मों के फलों का (विवासति) सेवन और अपने कर्म में (व्याममे) सब प्रकार से वर्त्तता है, सो जीवात्मा है, ऐसा तुम लोग जानो ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्य लोगो ! तुम अनादि अर्थात् उत्पत्तिरहित, सत्यस्वरूप, ज्ञानमय, आनन्दस्वरूप, सर्वशक्तिमान्, स्वप्रकाश, सबको धारण और सबके उत्पादक, देश-काल और वस्तुओं के परिच्छेद से रहित और सर्वत्र व्यापक परमेश्वर में नित्य व्याप्य-व्यापक सम्बन्ध से जो अनादि, नित्य, चेतन, अल्प, एकदेशस्थ और अल्पज्ञ है, वही जीव है, ऐसा निश्चित जानो ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यद्यश्चिद्विद्युदिवाऽमृतः सहोजा होता दूतोऽभवद् देवताता साधिष्ठेभिः पथिभी रजो नु निर्मातुर्विवस्वतो मध्ये वर्त्तमानः सन् हविषा सह विवासति स्वकीये कर्मणि व्याममे स जीवात्मा वेदितव्यः ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाऽग्निदृष्टान्तेन जीवगुणा उपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नु) शीघ्रम् (चित्) इव (सहोजाः) यः सहसा बलेन प्रसिद्धः (अमृतः) नाशरहितः (नि) नितराम् (तुन्दते) व्यथते। अत्र वाच्छन्दसि सर्वे विधयो भवन्ति इति नुमागमः। (होता) अत्ता खल्वादाता (यत्) यः (दूतः) उपतप्ता देशान्तरं प्रापयिता (अभवत्) भवति (विवस्वतः) परमेश्वरस्य (वि) विशेषार्थे (साधिष्ठेभिः) अधिष्ठोऽधिष्ठानं समानमधिष्ठानं येषां तैः (पथिभिः) मार्गैः (रजः) पृथिव्यादिलोकसमूहम् (ममे) मिमीते (आ) सर्वतः (देवताता) देवा एव देवतास्तासां भावः (हविषा) आदत्तेन देहेन (विवासति) परिचरति ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यूयमनादौ सच्चिदानन्दस्वरूपे सर्वशक्तिमति स्वप्रकाशे सर्वाऽऽधारेऽखिलविश्वोत्पादके देशकालवस्तुपरिच्छेदशून्ये सर्वाभिव्यापके परमेश्वरे नित्येन व्याप्यव्यापकसम्बन्धेन योऽनादिर्नित्यश्चेतनोऽल्पोऽल्पज्ञोऽस्ति स एव जीवो वर्त्तत इति बोध्यम् ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात अग्नी किंवा विद्वानांचे गुणवर्णन करण्याने या सूक्तार्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! तुम्ही अनादी अर्थात् उत्पत्तिरहित, सत्यस्वरूप, ज्ञानमय, आनंदस्वरूप, सर्वशक्तिमान, स्वप्रकाशस्वरूप, सर्वांचा धारणकर्ता, संपूर्ण विश्वाचा उत्पत्तिकर्ता, स्थान, काल वस्तूच्या सीमेपेक्षा भिन्न, सर्वत्र व्यापक परमेश्वरामध्ये नित्य व्याप्य-व्यापक संबंधाने जो अनादी, नित्य, चेतन अल्प, एकदेशी व अल्पज्ञ आहे, तोच जीव आहे हे निश्चित जाणा. ॥ १ ॥
02 आ स्वमद्म - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ सुव᳓म् अ᳓द्म युव᳓मानो अज᳓रस्
तृषु᳓ अविष्य᳓न्न् अतसे᳓षु तिष्ठति
अ᳓त्यो न᳓ पृष्ठ᳓म् प्रुषित᳓स्य रोचते
दिवो᳓ न᳓ सा᳓नु स्तन᳓यन्न् अचिक्रदत्
मूलम् ...{Loading}...
आ स्वमद्म॑ यु॒वमा॑नो अ॒जर॑स्तृ॒ष्व॑वि॒ष्यन्न॑त॒सेषु॑ तिष्ठति ।
अत्यो॒ न पृ॒ष्ठं प्रु॑षि॒तस्य॑ रोचते दि॒वो न सानु॑ स्त॒नय॑न्नचिक्रदत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
आ᳓ सुव᳓म् अ᳓द्म युव᳓मानो अज᳓रस्
तृषु᳓ अविष्य᳓न्न् अतसे᳓षु तिष्ठति
अ᳓त्यो न᳓ पृष्ठ᳓म् प्रुषित᳓स्य रोचते
दिवो᳓ न᳓ सा᳓नु स्तन᳓यन्न् अचिक्रदत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ádma ← ádman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ajáraḥ ← ajára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svám ← svá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yuvámānaḥ ← √yu- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ataséṣu ← atasá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
aviṣyán ← √aviṣy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
tiṣṭhati ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tr̥ṣú ← tr̥ṣú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
átyaḥ ← átya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
pr̥ṣṭhám ← pr̥ṣṭhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pruṣitásya ← √pruṣⁱ- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
rocate ← √ruc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
acikradat ← √krand- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
sā́nu ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
stanáyan ← √stanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
आ । स्वम् । अद्म॑ । यु॒वमा॑नः । अ॒जरः॑ । तृ॒षु । अ॒वि॒ष्यन् । अ॒त॒सेषु॑ । ति॒ष्ठ॒ति॒ ।
अत्यः॑ । न । पृ॒ष्ठम् । प्रु॒षि॒तस्य॑ । रो॒च॒ते॒ । दि॒वः । न । सानु॑ । स्त॒नय॑न् । अ॒चि॒क्र॒द॒त् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- svam ← sva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- adma ← adman
- [noun], accusative, singular, neuter
- yuvamāno ← yuvamānaḥ ← yu
- [verb noun], nominative, singular
- “unite.”
- ajaras ← ajaraḥ ← ajara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “undecaying; ageless.”
- tṛṣv ← tṛṣū ← tṛṣu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “dry.”
- aviṣyann ← aviṣyan ← av
- [verb noun], nominative, singular
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- ataseṣu ← atasa
- [noun], locative, plural, neuter
- “shrub; scrub.”
- tiṣṭhati ← sthā
- [verb], singular, Present indikative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- atyo ← atyaḥ ← atya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; steed.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pṛṣṭham ← pṛṣṭha
- [noun], nominative, singular, neuter
- “back; top; top; surface; shell; peak; Pṛṣṭha; flat roof; pṛṣṭha [word]; back; roof.”
- pruṣitasya ← pruṣ
- [verb noun], genitive, singular
- “sprinkle; wet.”
- rocate ← ruc
- [verb], singular, Present indikative
- “please; shine.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sānu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- stanayann ← stanayan ← stanay ← √stan
- [verb noun], nominative, singular
- “thunder; thunder.”
- acikradat ← krand
- [verb], singular, Redupl. Aorist (Ind.)
- “roar; neigh; cry; howl; shout.”
सायण-भाष्यम्
अजरः जरारहितोऽयमग्निः स्वं स्वकीयम् अद्म अदनीयं तृणगुल्मादिकं युवमानः स्वकीयज्वालया संमिश्रयन् तदनन्तरं च अविष्यन् भक्षयंश्च । अविष्यन् इत्येतत् अत्तिकर्मसु पठितम् (नि. २. ८. ६)। एवंभूतोऽग्निः तृषु क्षिप्रमेव अतसेषु प्रभूतेषु काष्ठेषु आ तिष्ठति आरोहति। अत्र अतसशब्दः काष्ठवाची, ’ अतसं न शुष्कम् ’ (ऋ. सं. ४. ४. ४) इति दर्शनात् । प्रुषितस्य दग्धुमितस्ततः प्रवृत्तस्याग्नेः पृष्ठम् उपर्यवस्थितं ज्वालाजालम् अत्यो न रोचते । यथा सततगमनशीलः अश्वः इतस्ततो गच्छन् शोभते एवमग्नेर्ज्वालापि सर्वत्र गच्छन्ती शोभते इति भावः। तदानीं दिवः द्युलोकस्य संबन्धि सानु समुच्छ्रितमभ्रं स्तनयन् न शब्दयन्निव अचिक्रदत् गम्भीरं शब्दम् आत्मानमचीकरत् ॥ युवमानः। ‘ यु मिश्रणे’। व्यत्ययेन आत्मनेपदम् । शपि प्राप्ते व्यत्ययेन शः। तस्य ‘बहुलं छन्दसि’ इति लुगभावः । अदुपदेशात् लसार्वधातुकानुदात्तत्वे विकरणस्वर एव शिष्यते। अजरः । बहुव्रीहौ ‘नञो जरमरमित्रमृताः’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । अचिक्रदत् । कदि क्रदि क्लदि आह्वाने रोदने च । अस्मात् ण्यन्तात् लुङि चङि आगमानुशासनस्यानित्यत्वात् नुमभावः। द्विर्भावहलादिशेषसन्वद्भावेत्वानि ॥
Wilson
English translation:
“Undecaying Agni, combining his food (with his flame), and devouring it quickly, ascends the dry wood; the blaze of theconsuming (element) spreads like a (fleet) courser, and roars like a roaring (cloud) in the height of heaven.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Adma = food or what may be eaten, explained as tṛṇagulmādiam, straw and twigs;
Atasa = kāṣṭha, wood or timber
Jamison Brereton
The unaging one, drawing his own food toward him, thirstily eager to eat, keeps to the thickets.
His back when he is sprinkled shines like a steed; thundering like the spine of heaven, he has roared.
Jamison Brereton Notes
In b tiṣṭhati can mean, as I take it, “stays (within)” or, with Geldner, “stands up (in).” In the latter case, the image would be of a forest fire, fed by brush, flaring up.
This is possible, but in the absence of the preverb úd or similar directional indications, I prefer the former.
Griffith
Never decaying, seizing his appropriate food, rapidly, eagerly through the dry wood he spreads.
His back, as he is sprinkled, glistens like a horse: loud hath he roared and shouted like the heights of heaven?
Geldner
Seine eigene Speise hält der Alterlose fest; in den Sträuchern steht er auf, gierig nach Nahrung verlangend. Wie eines Hengstes erglänzt sein Rücken, wenn er mit Schmalz betropft wird. Donnernd wie des Himmels Wölbung hat er sein Gebrüll erhoben.
Grassmann
Der ewig junge, an sich reissend seinen Frass, geht voll Begierde, lüstern zu den Hölzern hin, Es glänzt der Rücken des benetzten wie ein Ross, und wie des Himmels Gipfel schrie er donnernd auf.
Elizarenkova
Притягивающий к себе пищу, нестареющий,
Жадно требующий поддержки, он поднимается в кустах.
Как у скакуна, сверкает (у него) спина, когда его кропят (топленым маслом).
Он взревел, грохоча, как вершина неба.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- नोधा गौतमः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम जो (युवमानः) संयोग और विभागकर्त्ता (अजरः) जरादि रोगरहित देह आदि की (अविष्यन्) रक्षा करनेवाला होता हुआ (अतसेषु) आकाशादि पदार्थों में (तिष्ठति) स्थित होता (प्रुषितस्य) पूर्ण परमात्मा में कार्य्य का सेवन करता हुआ (न) जैसे (अत्यः) घोड़ा (पृष्ठम्) अपनी पीठ पर भार को बहाता है, वैसे देहादि को बहाता है (न) जैसे (दिवः) प्रकाश से (सानु) पर्वत के शिखर वा मेघ की घटा प्रकाशित होती है, वैसे (रोचते) प्रकाशमान होता है, जैसे (स्तनयन्) बिजुली शब्द करती है, वैसे (अचिक्रदत्) सर्वथा शब्द करता है, जो (स्वम्) अपने किये (अद्म) भोक्तव्य कर्म को (तृषु) शीघ्र (आ) सब प्रकार से भोगता है, वह देह का धारण करनेवाला जीव है ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो पूर्ण ईश्वर ने धारण किया, आकाशादि तत्त्वों में प्रयत्नकर्त्ता, सब बुद्धि आदि का प्रकाशक, ईश्वर के न्याय-नियम से अपने किये शुभाशुभ कर्म के सुखदुःखरूप फल को भोगता है, सो इस शरीर में स्वतन्त्रकर्ता भोक्ता जीव है, ऐसा सब मनुष्य जानें ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! यूयं यो युवमानोऽजरो देहादिकमविष्यन्नतसेषु तिष्ठति प्रुषितस्य पूर्णस्य मध्ये स्थितः सन् पृष्ठमत्यो न देहादि वहति सानु दिवो न रोचते विद्युत् स्तनयन्निवाचिक्रदत् स्वमद्म तृष्वाभुङ्क्ते स देही जीव इति मन्तव्यम् ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (स्वम्) स्वकीयम् (अद्म) अत्तुमर्हं कर्मफलम् (युवमानः) संयोजको भेदकश्च। अत्र विकरणव्यत्ययेन श आत्मनेपदं च। (अजरः) स्वस्वरूपेण जीर्णावस्थारहितः (तृषु) शीघ्रम्। तृष्विति क्षिप्रनामसु पठितम्। (निघं०२.१५) (अविष्यन्) रक्षणादिकं करिष्यन् (अतसेषु) विस्तृतेष्वाकाशपवनादिषु पदार्थेषु (तिष्ठति) वर्त्तते (अत्यः) अश्वः (न) इव (पृष्ठम्) पृष्ठभागम् (प्रुषितस्य) स्निग्धस्य मध्ये (रोचते) प्रकाशते (दिवः) सूर्य्यप्रकाशात् (न) इव (सानु) मेघस्य शिखरः (स्तनयन्) शब्दयन् (अचिक्रदत्) विकलयति ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यः पूर्णेनेश्वरेण धृत आकाशादिषु प्रयतते सर्वान् बुध्यादीन् प्रकाशते ईश्वरनियोगेन स्वकृतस्य शुभाशुभाचरितस्य कर्मणः सुखदुःखात्मकं फलं भुङ्क्ते, सोऽत्र शरीरे स्वतन्त्रकर्त्ता भोक्ता जीवोऽस्तीति मनुष्यैर्वेदितव्यम् ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जो पूर्ण ईश्वराकडून धारण केलेल्या आकाश इत्यादी तत्त्वात प्रयत्नकर्ता, सर्वांच्या बुद्धीचा प्रकाशक असलेल्या ईश्वराच्या न्यायनियमानुसार आपल्या केलेल्या शुभाशुभ कर्माचे सुखदुःखस्वरूप फळ भोगतो त्यामुळे शरीरात स्वतंत्रकर्ता भोक्ता जीव आहे हे सर्व माणसांनी जाणावे. ॥ २ ॥
03 क्राणा रुद्रेभिर्वसुभिः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क्राणा᳓ रुद्रे᳓भिर् व᳓सुभिः पुरो᳓हितो
हो᳓ता नि᳓षत्तो रयिषा᳓ळ् अ᳓मर्तियः
र᳓थो न᳓ विक्षु᳓ ऋञ्जसान᳓ आयु᳓षु
वि᳓ आनुष᳓ग् वा᳓रिया देव᳓ ऋण्वति
मूलम् ...{Loading}...
क्रा॒णा रु॒द्रेभि॒र्वसु॑भिः पु॒रोहि॑तो॒ होता॒ निष॑त्तो रयि॒षाळम॑र्त्यः ।
रथो॒ न वि॒क्ष्वृ॑ञ्जसा॒न आ॒युषु॒ व्या॑नु॒षग्वार्या॑ दे॒व ऋ॑ण्वति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
क्राणा᳓ रुद्रे᳓भिर् व᳓सुभिः पुरो᳓हितो
हो᳓ता नि᳓षत्तो रयिषा᳓ळ् अ᳓मर्तियः
र᳓थो न᳓ विक्षु᳓ ऋञ्जसान᳓ आयु᳓षु
वि᳓ आनुष᳓ग् वा᳓रिया देव᳓ ऋण्वति
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
krāṇā́ ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
puróhitaḥ ← puróhita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rudrébhiḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vásubhiḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ámartyaḥ ← ámartya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
níṣattaḥ ← √sad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
rayiṣā́ṭ ← rayiṣáh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āyúṣu ← āyú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥ñjasānáḥ ← r̥ñjasāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
ānuṣák ← ānuṣák (invariable)
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥ṇvati ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vā́ryā ← vā́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
क्रा॒णा । रु॒द्रेभिः॑ । वसु॑ऽभिः । पु॒रःऽहि॑तः । होता॑ । निऽस॑त्तः । र॒यि॒षाट् । अम॑र्त्यः ।
रथः॑ । न । वि॒क्षु । ऋ॒ञ्ज॒सा॒नः । आ॒युषु॑ । वि । आ॒नु॒षक् । वार्या॑ । दे॒वः । ऋ॒ण्व॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- krāṇā
- [adverb]
- rudrebhir ← rudrebhiḥ ← rudra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- vasubhiḥ ← vasu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- purohito ← purohitaḥ ← purodhā ← √dhā
- [verb noun], nominative, singular
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- niṣatto ← niṣattaḥ ← niṣad ← √sad
- [verb noun], nominative, singular
- “sit down; sit; put.”
- rayiṣāḍ ← rayiṣāh ← rayiṣah
- [noun], nominative, singular, masculine
- amartyaḥ ← amartya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “immortal.”
- ratho ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vikṣv ← vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- ṛñjasāna ← ṛñjasānaḥ ← ṛj
- [verb noun], nominative, singular
- āyuṣu ← āyu
- [noun], locative, plural, masculine
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ānuṣag ← ānuṣak
- [adverb]
- “correctly; in sequence; punctually.”
- vāryā ← vārya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth.”
- deva ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ṛṇvati ← ṛch
- [verb], plural, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
सायण-भाष्यम्
क्राणा हविर्वहनं कुर्वाणः रुद्रेभिः रुद्रैः वसुभिः च पुरोहितः पुरस्कृतः होता देवानामाह्वाता निषत्तः हविःस्वीकरणीय देवयजने निषण्णः रयिषाट् रयीणां शत्रुधनानामभिभविता अमर्त्यः मरणरहितः । एवंभूतः देवः द्योतमानोऽग्निः विक्षु प्रजासु लौकिकजनेषु रथो न रथ इव आयुषु यजमानलक्षणेषु मनुष्येषु ऋञ्जसानः स्तूयमानः वार्या वार्याणि संभजनीयानि धनानि आनुषक् आनुषक्तं यथा भवति तथा वि ऋण्वति विशेषेण प्रापयति । यद्वा । वार्याणि वरणीयानि हवींषि स्वयं प्राप्नोति ॥ क्राणा । करोतेः शानचि ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति विकरणस्य लुक् । शानचो ङित्त्वात् गुणाभावे यणादेशः । ‘ चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । ‘ सुपां सुलक्° ’ इति सोः पूर्वसवर्णदीर्घत्वम् । निषत्तः । ‘षद्लृ विशरणगत्यवसादनेषु’। अस्मात् कर्मणि निष्ठा। ‘नसत्तनिषत्त’ (पा. सू. ८. २. ६१ ) इत्यादिना निष्ठानत्वाभावो निपातितः । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । रयिषाट् ।’ षह अभिभवे । छन्दसि सहः ’ ( पा. सू. ३. २. ६३ ) इति ण्विः । ‘ सहेः साडः सः ’ ( पा. सू. ८. ३. ५६ ) इति षत्वम् । ऋञ्जसानः । ऋञ्जतिः स्तुतिकर्मा । ‘ असानच् ’ इत्यनुवृत्तौ ऋञ्जिवृधिमन्दिसहिभ्यः कित् ’ ( उ. सू. २. २४४ ) इति कर्मणि असानच्प्रत्ययः । ‘ चितः ‘इत्यन्तोदात्तत्वम् । आयुषु । आयवः इति मनुष्यनाम (नि. २. ३. १७)। ‘ इण् गतौ। इत्यस्मात् छन्दसीणः’ इति उण्प्रत्ययः । वृद्ध्यायादेशौ । वार्या । ‘ वृङ् संभक्तौ । • ऋहलोर्ण्यत् । तित्स्वरिते प्राप्ते ‘ ईडवन्दवृशंसदुहां ण्यतः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । ‘ शेश्छन्दसि° ’ इति शेर्लोपः । ऋण्वति । ‘ रिवि गतौ । व्यत्ययेन संप्रसारणम् । इदित्त्वात् नुम् । कर्तरि शप् ॥ ।
Wilson
English translation:
“The immortal, and resplendent Agni, the bearer of oblations, honoured by the Rudras and the Vasus the invoker of the gods, who presides over oblations and is the distributor of riches, praised by his worshippers, and admired like a chariot amongst mankind, accepts the oblations that are successively presented.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Purohitaḥ = puraskṛtaḥ, honoured or lit. plural ced in front or preceding
Jamison Brereton
He was placed in front successfully by the Rudras and the Vasus, set down as Hotar, the immortal who conquers wealth,
like a chariot steering straight among the clans descended from Āyu. The god discloses valuables in due order.
Jamison Brereton Notes
On krāṇā́‘successfully’, derived from the old fem. instr. sg. of the med. root aor. participle of √kṛ in adv. usage, see Oldenberg (Fs. Kern [1903] 33-36 = KlSch 1111- 14 [details in EWA s.v. kṛāṇā́]).
Since ví / ápa + ṛṇóti/ṛṇváti regularly refers to the unclosing of doors and the like (e.g., I.128.6 dvā́rā vy ṛ̀ṇvati; IX.102.8 ṛṇór ápa vrajám), the tr. ‘distribute’ (Geldner ‘teilt … aus’, Witzel Gotō ‘verteilt’, Renou ‘répartit’) seriously manipulates the idiom. I therefore prefer ‘disclose’ - that is, unclose and reveal to sight. (So also Oldenberg SBE.) In this usage the stem has clearly assimilated itself to ūrṇoti (√vṛ) + ápa / ví ‘open’, and one wonders if they were felt to belong to different roots by the poets. For further on this stem see Kümmel 104-5.
Griffith
Set high in place o’er all that Vasus, Rudras do, immortal, Lord of riches, seated as High Priest;
Hastening like a car to men, to those who live, the God without delay gives boons to be desired.
Oldenberg
As soon as 1 the Rudras, the Vasus have made him their Purohita, the immortal sitting down as Hotri, the conqueror of wealth, pressing forward like a chariot among the clans, among the Âyus 2, the god in due course discloses desirable boons.
Geldner
Im Zusammenwirken von den Rudra´s, den Vasu´s bevollmächtigt und als Hotri eingesetzt, der an Reichtum überlegene Unsterbliche, hat er wie ein Wagen unter den Ayuclanen den Vorrang. Der Gott teilt wünschenswerte Gaben nach der Ordnung aus.
Grassmann
Mit Rudra’s, Vasu’s wirkt als Hauses Opfrer er, als ew’ger Priester, Schatz gewinnend, sitzet er, Zu Häusern, Menschen wie ein Wagen eilt er hin, der Gott erschliesset schönes Gut der Reihe nach.
Elizarenkova
Действующий вместе с Рудрами и Васу, поставленный во главе (обряда),
Определенный как хотар, захватывающий богатства, бессмертный,
Рвясь вперед, как колесница, среди племен Аю,
Бог раздает по очереди лучшие богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- नोधा गौतमः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम जो (रुद्रेभिः) प्राणों और (वसुभिः) वास देनेहारे पृथिवी आदि पदार्थों के साथ (निसत्तः) स्थित चलता फिरता (होता) देहादि का धारण करने हारा (पुरोहितः) प्रथम ग्रहण करने योग्य (रयिषाट्) धन का सहनकर्त्ता (अमर्त्यः) मरणधर्मरहित (क्राणा) कर्मों का कर्त्ता (ऋञ्जसानः) जो किये हुए कर्म को प्राप्त होता (विक्षु) प्रजाओं में (रथो न) रथ के समान शरीरसहित होके (आयुषु) बाल्यादि जीवनावस्थाओं में (आनुषक्) अनुकूलता से वर्त्तमान (वार्या) उत्तम पदार्थ और सुखों को (व्यृण्वति) विविध प्रकार सिद्ध करता है, वही (देवः) शुद्ध प्रकाशस्वरूप जीवात्मा है, ऐसा जानो ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जो पृथिवी में प्राणों के साथ चेष्टा, मन के अनुकूल, रथ के समान शरीर के साथ क्रीड़ा, श्रेष्ठ वस्तु और सुख की इच्छा करते हैं, वे ही जीव हैं, ऐसा सब लोग जानें ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो रुद्रेभिर्वसुभिः सह निषत्तो होता पुरोहितो रयिषाडमर्त्यः क्राणा ऋञ्जसानो विक्षु रथो नेवायुष्वानुषग्वार्य्या व्यृण्वति साध्नोति, स एव देवो जीवात्माऽस्तीति यूयं विजानीत ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (क्राणा) कर्त्ता। अत्र कृञ् धातोर्बाहुलकादौणादिक आनच् प्रत्ययः। सुपां सुलुग्० इत्याकारादेशश्च। (रुद्रेभिः) प्राणैः (वसुभिः) पृथिव्यादिभिः सहः (पुरोहितः) पूर्वं ग्रहीता (होता) अत्ता (निषत्तः) स्थितः (रयिषाट्) यो रयिं द्रव्यं सहते (अमर्त्यः) नाशरहितः (रथः) रमणीयस्वरूपः (न) इव (विक्षु) प्रजासु (ऋञ्जसानः) य ऋञ्जति प्रसाध्नोति सः। अत्र ऋञ्जिवृधिमदि० (उणा०२.८७) अनेन सानच् प्रत्ययः। (आयुषु) बाल्यावस्थासु (वि) विशिष्टार्थे (आनुषक्) अनुकूलतया (वार्या) वर्त्तुं योग्यानि वस्तूनि (देवः) देदीप्यमानः (ऋण्वति) कर्माणि साध्नोति ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ये पृथिव्यां प्राणैश्चेष्टन्ते, मनोऽनुकूलेन रथेनेव शरीरेण सह रमन्ते, श्रेष्ठानि वस्तूनि सुखं चेच्छन्ति, त एव जीवा इति वेद्यम् ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जे पृथ्वीवर प्राणाबरोबर गती (प्रयत्न), मनोनुकूल, रथाप्रमाणे शरीराबरोबर क्रीडा करतात व श्रेष्ठ वस्तू व सुखाची इच्छा धरतात, ते जीव आहेत, हे सर्व लोकांनी जाणावे. ॥ ३ ॥
04 वि वातजूतो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ वा᳓त-जूतो, अतसे᳓षु+++(=पादपेषु)+++ तिष्ठते
वृ᳓था जुहू᳓भिः+++(=जिह्वाभिः)+++ सृ᳓ण्या+++(=लवित्रेण)+++ तुविष्+++(=महा)+++-व᳓णिः+++(=वाणिः)+++ ।
तृषु᳓+++(=तृषा)+++ य᳓द् अग्ने वनि᳓नो +++(वृनान्)+++ वृषाय᳓से
कृष्णं᳓ त ए᳓म+++(=मार्गः)+++ रु᳓शद्+++(=दीप्त)+++-ऊर्मे अ-जर ॥
मूलम् ...{Loading}...
वि वात॑जूतो अत॒सेषु॑ तिष्ठते॒ वृथा॑ जु॒हूभिः॒ सृण्या॑ तुवि॒ष्वणिः॑ ।
तृ॒षु यद॑ग्ने व॒निनो॑ वृषा॒यसे॑ कृ॒ष्णं त॒ एम॒ रुश॑दूर्मे अजर ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
वि᳓ वा᳓तजूतो अतसे᳓षु तिष्ठते
वृ᳓था जुहू᳓भिः सृ᳓णिया तुविष्व᳓णिः
तृषु᳓ य᳓द् अग्ने वनि᳓नो वृषाय᳓से
कृष्णं᳓ त ए᳓म रु᳓शदूर्मे अजर
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ataséṣu ← atasá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
tiṣṭhate ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vā́tajūtaḥ ← vā́tajūta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
juhū́bhiḥ ← juhū́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
sŕ̥ṇyā ← sŕ̥ṇī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tuviṣváṇiḥ ← tuviṣváṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥thā ← vŕ̥thā (invariable)
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tr̥ṣú ← tr̥ṣú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
vanínaḥ ← vanín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vr̥ṣāyáse ← √vr̥ṣāy- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ajara ← ajára- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
éma ← éman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kr̥ṣṇám ← kr̥ṣṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rúśadūrme ← ruśadūrmi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
वि । वात॑ऽजूतः । अ॒त॒सेषु॑ । ति॒ष्ठ॒ते॒ । वृथा॑ । जु॒हूभिः॑ । सृण्या॑ । तु॒वि॒ऽस्वनिः॑ ।
तृ॒षु । यत् । अ॒ग्ने॒ । व॒निनः॑ । वृ॒ष॒ऽयसे॑ । कृ॒ष्णम् । ते॒ । एम॑ । रुश॑त्ऽऊर्मे । अ॒ज॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vātajūto ← vāta
- [noun], masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- vātajūto ← jūtaḥ ← jū
- [verb noun], nominative, singular
- “animate; encourage; impel; inspire.”
- ataseṣu ← atasa
- [noun], locative, plural, neuter
- “shrub; scrub.”
- tiṣṭhate ← sthā
- [verb], singular, Present indikative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- vṛthā
- [adverb]
- “vainly; incorrectly; unnecessarily; at will.”
- juhūbhiḥ ← juhū
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “tongue; fire; ladle.”
- sṛṇyā ← sṛṇi
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “sickle.”
- tuviṣvaṇiḥ ← tuviṣvaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- tṛṣu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dry.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vanino ← vaninaḥ ← vanin
- [noun], accusative, plural, masculine
- “tree.”
- vṛṣāyase ← vṛṣāy
- [verb], singular, Present indikative
- kṛṣṇaṃ ← kṛṣṇam ← kṛṣṇa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “black; dark; dark; blue; black.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- ema ← eman
- [noun], nominative, singular, neuter
- ruśadūrme ← ruśat
- [noun]
- “white; bright; bright.”
- ruśadūrme ← ūrme ← ūrmi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wave; billow.”
- ajara
- [noun], vocative, singular, masculine
- “undecaying; ageless.”
सायण-भाष्यम्
वातजूतः वायुना प्रेरितः तुविष्वणिः महास्वनः एवंभूतोऽग्निः जुहूभिः स्वकीयाभिः जिह्वाभिः सृण्या सरणशीलेन तेजःसमूहेन च युक्तः सन् । वृथा इति अनायासवचनः । वृथा अनायासेनैव अतसेषु उन्नतेषु वृक्षेषु वि तिष्ठते विशेषेण तिष्ठति । हे अग्ने यत् यदा वनिनः वनसंबन्धान वृक्षान् दग्धुं वृषायसे वृषवदाचरसि दहसीत्यर्थः । हे रुशद्-ऊर्मे दीप्तज्वाल अजर जरारहिताग्ने ते तव एम गमनमार्गः कृष्णं कृष्णवर्णो भवति ॥ वातजूतः । जू इति सौत्रो धातुः । वातेन जूतो वातजूतः। तृतीया कर्मणि’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । वि तिष्ठते । समवप्रविभ्यः स्थः इत्यात्मनेपदम् । जुहूभिः । ‘हु दानादनयोः’ । हूयते’ आस्विति जुह्वः । हुवः श्लुवच्च’ (उ. सू. २. २१८ ) इति क्विप्, चकारात् दीर्घः । श्लुवद्भावात् द्विर्भावादि। ‘ धातोः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । सृण्या। ‘ सृ गतौ । सरतीति सृणिः । ‘ सृवृषिभ्यां कित्’ (उ. सू. ४. ४८९ ) इति निप्रत्ययः ॥ एम । एत्यनेनेति एम मार्गः । ‘ इण् गतौ ’ इत्यस्मात् करणे औणादिको मनिन् । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् ॥
मानसतरङ्गिणीकृत्
Impelled ahead by the wind, he stands among the shrubbery,
effortlessly, with flames [like] a sickle, making a great noise.
Greedily, when, O agni, you bullishly rush at the trees,
Black is your path, O you, with a blazing wave, O ageless one.
Wilson
English translation:
“Excited by the wind, and roaring loudly, Agni penetrates easily with his flames and diffusive (intensity) among the timber; when, undecaying and fiercely-blazing Agni, you rush rapidly like a bull amongst the forest trees, your path is blackened.”
Jamison Brereton
Sped by the wind, he spreads himself out among the thickets at will, with his tongues as sickle, powerfully noisy.
When, Agni, thirstily you rush like a bull upon the woods, black is your course, o unaging one with gleaming waves.
Jamison Brereton Notes
The voc. rúśad-ūrme ‘o you possessing gleaming waves’ should, strictly speaking, not be accented. It may owe its accent to IV.7.9 krṣṇ̥ áṃ te éma rúśataḥ puró bhā́ḥ “Black is your course, (though) you are gleaming; your light is in front,” with a gen. sg. part. rúśataḥ following an identical opening. (So tentatively Bloomfield Rig-Veda Repetitions) Or perhaps as the first of two voc., in post-caesura position, it was felt to begin a new syntagm.
Griffith
Urged by the wind be spreads through dry wood as he lists, armed with his tongues for sickles, with a mighty roar.
Black is thy path, Agni, changeless, with glittering waves! when like a bull thou rushest eager to the trees.
Oldenberg
Stirred by the wind he spreads among the brushwood lightly, 1 (driven forward) by the sacrificial ladles, with his sickle 2, loudly roaring. When thou, O Agni, thirstily rushest on the wooden sticks like a bull 3, thy course, O never-aging god with fiery waves, becomes black 4.
Geldner
Vom Winde getrieben breitet er sich nach Lust in den Sträuchern mit seinen sichelförmigen Zungen aus, laut brausend. Wenn du, Agni, auf die Bäume dich gierig wie ein Bulle stürzest, so ist dein Weg schwarz, du Hellwogender, Alterloser.
Grassmann
Vom Wind getrieben eilt er rings zu dem Gestrüpp, mit Zungen rauschend, mit der Sichel voller Lust, Wenn gierig, Agni, wie ein Stier zum Holz du dringst, ist schwarz dein Weg, hellwogender, unsterblicher!
Elizarenkova
Подгоняемый ветром, он весело расходится по кустам
С языками (пламени, как) с серпом, сильно шумящий.
Когда, о Агни, ты жадно кидаешься, как бык, на деревья,
Черен твой путь, о ты, со сверкающей волной (пламени), о нестареющий.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- नोधा गौतमः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (रुशदूर्मे) अपने स्वभाव से गतिशील (अजर) वृद्धावस्था से रहित (अग्ने) बिजुली के तुल्य वर्त्तमान जीव ! जो तू (अतसेषु) आकाशादि व्यापक पदार्थों में (वितिष्ठते) ठहरता (यत्) जो (वातजूतः) वायु का प्रेरक और वायु के समान वेगवाला (तुविष्वणिः) बहुत पदार्थों का सेवक (जुहूभिः) ग्रहण करने के साधनरूप क्रियाओं और (सृण्या) धारण तथा हननरूप कर्म्म से सह वर्त्तमान (वनिनः) विद्युत् युक्त प्राणों को प्राप्त होके तू (तृषु) शीघ्र (वृषायसे) बलवान् होता है, जिस (ते) तेरे (कृष्णम्) कर्षणरूप गुण को हम लोग (एम) प्राप्त होते हैं, सो तू (वृथा) अभिमान को छोड़ के अपने स्वरूप को जान ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को ईश्वर उपदेश करता है कि जैसा मैंने जीव के स्वभाव का उपदेश किया है, वही तुम्हारा स्वरूप है, यह निश्चित जानो ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे रुशदूर्मेऽजराग्ने जीव ! यो भवानतसेषु वितिष्ठते यद्यो वातजूतो जुहूभिः सृण्या च सह वनिनः प्राप्य त्वं वृथाऽभिमानं परित्यज्य स्वात्मानं जानीहि ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) विशेषार्थे (वातजूतः) वातेन वायुना जूतः प्राप्तवेगः (अतसेषु) व्याप्तव्येषु तृणकाष्ठभूमिजलादिषु (तिष्ठते) वर्त्तते (वृथा) व्यर्थे (जुहूभिः) जुह्वति याभिः क्रियाभिः (सृण्या) धारणेन हननेन वा। द्विविधा सृणिर्भवति भर्ता च हन्ता च। (निरु०१३.५) (तुविष्वणिः) यस्तुविषो बहून् पदार्थान् वनति सम्भजति सः (तृषु) शीघ्रम् (यत्) यः (अग्ने) विद्युद्वद्वर्त्तमान (वनिनः) प्रशस्ता रश्मयो वनानि वा येषां तेषु वा तान् (वृषायसे) वृष इवाचरसि (कृष्णम्) कर्षति विलिखति येन ज्योतिः समूहेन तम् (ते) तव (एम) विज्ञाय प्राप्नुयाम (रुशदूर्मे) रुशन्त्य ऊर्मयो ज्वाला यस्य तत्सम्बुद्धौ (अजर) स्वयं जरादिदोषरहित ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वान् मनुष्यान् प्रतीश्वरोऽभिवदति मया यदुपदिष्टं तदेव युष्मदात्मस्वरूपमस्तीति वेदितव्यम् ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांना ईश्वर उपदेश करतो की जसे मी जीवाच्या स्वभावाबाबत उपदेश केलेला आहे. तेच तुझे स्वरूप आहे हे निश्चित जाण. ॥ ४ ॥
05 तपुर्जम्भो वन - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓पुर्जम्भो व᳓न आ᳓ वा᳓तचोदितो
यूथे᳓ न᳓ साह्वाँ᳓ अ᳓व वाति वं᳓सगः
अभिव्र᳓जन्न् अ᳓क्षितम् पा᳓जसा र᳓ज
स्थातु᳓श् चर᳓थम् भयते पतत्रि᳓णः
मूलम् ...{Loading}...
तपु॑र्जम्भो॒ वन॒ आ वात॑चोदितो यू॒थे न सा॒ह्वाँ अव॑ वाति॒ वंस॑गः ।
अ॒भि॒व्रज॒न्नक्षि॑तं॒ पाज॑सा॒ रजः॑ स्था॒तुश्च॒रथं॑ भयते पत॒त्रिणः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त᳓पुर्जम्भो व᳓न आ᳓ वा᳓तचोदितो
यूथे᳓ न᳓ साह्वाँ᳓ अ᳓व वाति वं᳓सगः
अभिव्र᳓जन्न् अ᳓क्षितम् पा᳓जसा र᳓ज
स्थातु᳓श् चर᳓थम् भयते पतत्रि᳓णः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
tápurjambhaḥ ← tápurjambha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váne ← vána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vā́tacoditaḥ ← vā́tacodita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áva ← áva (invariable)
ná ← ná (invariable)
sāhvā́n ← √sah- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
váṁsagaḥ ← váṁsaga- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vāti ← √vā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yūthé ← yūthá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
abhivrájan ← √vraj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ákṣitam ← ákṣita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pā́jasā ← pā́jas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rájaḥ ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhayate ← √bhī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
carátham ← carátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
patatríṇaḥ ← patatrín- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
sthātúḥ ← sthātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
तपुः॑ऽजम्भः । वने॑ । आ । वात॑ऽचोदितः । यू॒थे । न । सा॒ह्वान् । अव॑ । वा॒ति॒ । वंस॑गः ।
अ॒भि॒ऽव्रज॑न् । अक्षि॑तम् । पाज॑सा । रजः॑ । स्था॒तुः । च॒रथ॑म् । भ॒य॒ते॒ । प॒त॒त्रिणः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tapurjambho ← tapuḥ ← tapus
- [noun], neuter
- “heat.”
- tapurjambho ← jambhaḥ ← jambha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Jambha; citron; jaw; tooth; molar; back tooth.”
- vana ← vane ← vana
- [noun], locative, singular, neuter
- “forest; wood; tree; grove; vana [word]; forest; brush.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vātacodito ← vāta
- [noun], masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- vātacodito ← coditaḥ ← coday ← √cud
- [verb noun], nominative, singular
- “impel; drive; incite; command; drive; arouse; propel.”
- yūthe ← yūtha
- [noun], locative, singular, masculine
- “herd; troop; battalion.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sāhvāṃ ← sah
- [verb noun], nominative, singular
- “endure; overcome; habituate.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- vāti ← vā
- [verb], singular, Present indikative
- “blow; blow; emit.”
- vaṃsagaḥ ← vaṃsaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull.”
- abhivrajann ← abhivrajan ← abhivraj ← √vraj
- [verb noun], nominative, singular
- akṣitam ← akṣita
- [noun], accusative, singular, neuter
- “undecaying; uninjured.”
- pājasā ← pājas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “luminosity; look.”
- raja ← rajas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- sthātuś ← sthātuḥ ← sthātṛ
- [noun], ablative, singular, masculine
- caratham ← caratha
- [noun], nominative, singular, neuter
- bhayate ← bhī
- [verb], singular, Present indikative
- “fear; fear.”
- patatriṇaḥ ← patatrin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bird; arrow; horse.”
सायण-भाष्यम्
तपुर्जम्भः । तपूंषि ज्वाला एव जम्भा आयुधानि मुखानि वा यस्य स तथोक्तः । वातचोदितः वायुना प्रेरितः । एवंभूतोऽग्निः यूथे ज्वालासमूहे सति अक्षितम् अक्षीणं रजः आर्द्रवृक्षान्तर्गतमुदकं पाजसा तेजोवलेन अभिव्रजन् आभिमुख्येन गच्छन् वने अरण्ये साह्वान् सर्वमभिभवन् आ आभिमुख्येन अव वाति व्याप्नोति । तत्र दृष्टान्तः । वंसगः न । यथा वननीयगतिः वृषः गोयूथे सर्वमभिभवन् वर्तते तद्वत् । यस्मादेवं तस्मात् पतत्रिणः पतनवतोऽग्नेः सकाशात् स्थातुः स्थावरं चरथं च जङ्गमं च भयते बिभेति ॥ साह्वान् । दाश्वान्साह्वान् ’ इति क्वसुप्रत्ययान्तो निपातितः । ‘ दीर्घादटि समानपादे ’ इति संहितायां नकारस्य रुत्वम् । आतोऽटि नित्यम्’ इति सानुनासिक आकारः । यत्वलोपौ । ह्रस्वत्वं छान्दसम् । स्थातुः । ‘ कमिमनिजनि°’ (उ, सू. १.७२) इत्यादिना विहितः तुप्रत्ययो बहुलवचनात् तिष्ठतेरपि भवति । यद्वा । स्थातुरनन्तरं चरथं भयते । प्रथमं स्थातृ स्थावरं बिभेति पश्चाच्चरथमित्यर्थः । चरथम् । चर गत्यर्थः । अस्मात् औणादिकः अथ प्रत्ययः । भयते । “ ञिभी भये ’ । व्यत्ययेनात्मनेपदम् । ‘बहुलं छन्दसि’ इति श्लोरभावः । गुणावादेशौ ॥ ॥ २३ ॥
Wilson
English translation:
“The flame-weaponed and breeze-excited Agni, assailing the unexhaled moisture (of the trees), with all his strength, in a volume of fire, rushes triumphant (against all things) in the forest, like a bull, and all, whether stationary or moveable, are afraid of him as he flies along.”
Jamison Brereton
With scorching fangs, spurred by the wind he gusts down upon the wood, like a victorious buffalo upon the herd, advancing upon the imperishable airy realm in his full dimension. The still and the moving fear, and also the winged ones.
Jamison Brereton Notes
On sthātúḥ (in the pair sthātúś carátham “the still and the moving”) as neut.
sg. to the -tar-stem (← *-tṛ́) see AiG I.23, 301; III.204 and most recently Frotscher 2012. Tichy (1995: 71) rejects this explanation, but her alternative (a masc. nom. sg.
to a -tu-stem) breaks the tight rhetorical structure of this merism by pairing a masculine with a neuter (carátham). Thus, whatever phonological problems there may be in assuming an *-ṛ# > -ur# change (as opposed to *-ṛs > -ur as in the gen. sg.
of -ṛ-stems), I favor the older view. Frotscher’s suggestion that accented final -ṛ́ develops to -úr may help solve the problem. In any case the nom./acc. neut form here would also be reinforced by the semantically identical genitive sg. phrase sthāthúś ca … (jágataś ca (I.159.3, II.31.5).
Griffith
With teeth of flame, wind-driven, through the wood he speeds, triumphant like a bull among the herd of cows,
With bright strength roaming to the everlasting air: things fixed, things moving quake before him as he flies.
Oldenberg
He who has fiery jaws, stirred by the wind, blazes down on the forest 1 as a strong bull (rushes) on the herd. When he proceeds 2 with his stream of light to the imperishable atmosphere, then what is moveable and immoveable (and) the winged (birds) are afraid.
Geldner
Glutzahnig, im Gehölz vom Wind angefacht schnauft er wie ein siegreicher Stier in der Herde, indem er mit seiner Lichtgestalt in den endlosen Raum andringt. Es fürchtet sich, was steht und geht, auch die Vögel.
Grassmann
Mit Flammenzähnen windgetrieben schnauft er hin zum Holz wie zu der Heerde der gewalt’ge Stier, Mit seinem Licht hinwandernd zu dem ew’gen Raum; vor dem beschwingten bebet, was da geht und steht.
Elizarenkova
Пламеннозубый, поднятый ветром в лесу,
Он разносится ветром, как мчится победоносный бык в стаде,
Вторгаясь всей своей массой в нерушимое пространство.
Что неподвижно, что движется – (все) боится (его, даже) птицы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- नोधा गौतमः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्य लोगो ! जो (वंसगः) भिन्न-भिन्न पदार्थों को प्राप्त होता (वातचोदितः) प्राणों से प्रेरित (तपुर्जम्भः) जिस का मुख के समान प्रताप, वह जीव अग्नि के सदृश जैसे (यूथम्) सेना में (साह्वान्) सहनशील जीव (अववाति) सब शरीर की चेष्टा कराता है, जो विस्तृत होके दुःखों का हनन करता जो (अभिव्रजन्) जाता-आता हुआ (चरथम्) चरनेहारे (अक्षितम्) क्षयरहित (रजः) कारण के सहित लोकसमूह को (पाजसा) बल से धरता जो (स्थातुः) स्थिर वृक्ष में बैठे हुए (पतत्रिणः) पक्षी के समान (भयते) भय करता है, सो तुम्हारा आत्मस्वरूप है, इस प्रकार तुम लोग जानो ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को योग्य है कि जो अन्तःकरण अर्थात् मन, बुद्धि, चित्त और अहङ्कार, प्राण अर्थात् प्राणादि दशवायु इन्द्रिय अर्थात् श्रोत्रादि दश इन्द्रियों का प्रेरक, इन का धारक और नियन्ता, स्वामी, इच्छा, द्वेष, प्रयत्न, सुख, दुःख और ज्ञान आदि गुणवाला है, वह इस देह में जीव है, ऐसा निश्चित जानो ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो वंसगो वातचोदितस्तपुर्जम्भोऽग्निरिव जीवो यूथे साह्वानाववाति विस्तृतो भूत्वा हिनस्ति योऽभिव्रजन् चरथमक्षितं रजः पाजसा धरति स्थातुस्तिष्ठतो वृक्षादेर्मध्ये पतत्रिण इव भयते तद्युष्माकमात्मस्वरूपमस्तीति विजानीत ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तपुर्जम्भः) तपूंषि तापा जम्भो वक्रमिव यस्य सः (वने) रश्मौ (आ) समन्तात् (वातचोदितः) वायुना प्रेरितः (यूथे) सैन्ये (न) इव (साह्वान्) सहनशीलो वीरः (अव) विनिग्रहे (वाति) गच्छति (वंसगः) यो वंसान् सम्भक्तान् पदार्थान् गच्छति प्राप्नोति सः (अभिव्रजन्) अभितः सर्वतो गच्छन् (अक्षितम्) क्षयरहितम् (पाजसा) बलेन। पाज इति बलनामसु पठितम्। (निघं०२.९) (रजः) सकारणं लोकसमूहम् (स्थातुः) कृतस्थितेः (चरथम्) चर्यते गम्यते भक्ष्यते यस्तम् (भयते) भयं जनयति। अत्र व्यत्ययेन बहुलं छन्दसि इति शपो लुक् आत्मनेपदञ्च (पतत्रिणः) पक्षिणः ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्योऽन्तःकरणप्राणेन्द्रियशरीरप्रेरकः सर्वेषामेतेषां धर्त्ता नियन्ताऽधिष्ठातेच्छाद्वेषप्रयत्नसुखदुःखज्ञानादिगुणोऽस्ति सोऽत्र देहे जीवोऽस्तीति वेद्यम् ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी जो अंतःकरण (अर्थात) मन, बुद्धी, चित्त, अहंकार, प्राण अर्थात प्राण इत्यादी दहा वायू अर्थात श्रोत्र इत्यादी दहा इंद्रियांचा प्रेरक, त्यांचे धारण व नियंता स्वामी, इच्छा, द्वेष, प्रयत्न, सुख, दुःख व ज्ञान इत्यादी गुणयुक्त असतो तो या देहात जीव आहे, हे निश्चित जाणा. ॥ ५ ॥
06 दधुष्थ्वा भृगवो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दधु᳓ष् टुवा भृ᳓गवो मा᳓नुषेष्व् आ᳓
रयिं᳓ न᳓ चा᳓रुं सुह᳓वं ज᳓नेभ्यः
हो᳓तारम् अग्ने अ᳓तिथिं व᳓रेण्यम्
मित्रं᳓ न᳓ शे᳓वं दिविया᳓य ज᳓न्मने
मूलम् ...{Loading}...
द॒धुष्ट्वा॒ भृग॑वो॒ मानु॑षे॒ष्वा र॒यिं न चारुं॑ सु॒हवं॒ जने॑भ्यः ।
होता॑रमग्ने॒ अति॑थिं॒ वरे॑ण्यं मि॒त्रं न शेवं॑ दि॒व्याय॒ जन्म॑ने ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
दधु᳓ष् टुवा भृ᳓गवो मा᳓नुषेष्व् आ᳓
रयिं᳓ न᳓ चा᳓रुं सुह᳓वं ज᳓नेभ्यः
हो᳓तारम् अग्ने अ᳓तिथिं व᳓रेण्यम्
मित्रं᳓ न᳓ शे᳓वं दिविया᳓य ज᳓न्मने
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
bhŕ̥gavaḥ ← bhŕ̥gu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dadhúḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
mā́nuṣeṣu ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
cā́rum ← cā́ru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jánebhyaḥ ← jána- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suhávam ← suháva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
átithim ← átithi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
váreṇyam ← váreṇya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
divyā́ya ← divyá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
jánmane ← jánman- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
mitrám ← mitrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śévam ← śéva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
द॒धुः । त्वा॒ । भृग॑वः । मानु॑षेषु । आ । र॒यिम् । न । चारु॑म् । सु॒ऽहव॑म् । जने॑भ्यः ।
होता॑रम् । अ॒ग्ने॒ । अति॑थिम् । वरे॑ण्यम् । मि॒त्रम् । न । शेव॑म् । दि॒व्याय॑ । जन्म॑ने ॥
Hellwig Grammar
- dadhuṣ ← dadhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ṭvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- bhṛgavo ← bhṛgavaḥ ← bhṛgu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Bhṛgu; precipice; Bhṛgu; Bhṛgu; Venus; bhṛgu [word].”
- mānuṣeṣv ← mānuṣeṣu ← mānuṣa
- [noun], locative, plural, masculine
- “man; man.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- cāruṃ ← cārum ← cāru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- suhavaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhavaṃ ← havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- janebhyaḥ ← jana
- [noun], dative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- atithiṃ ← atithim ← atithi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “guest; atithi [word]; Atithi.”
- vareṇyam ← vareṇya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “excellent; desirable.”
- mitraṃ ← mitram ← mitra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śevaṃ ← śevam ← śeva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friendly; favorable; dear.”
- divyāya ← divya
- [noun], dative, singular, neuter
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- janmane ← janman
- [noun], dative, singular, neuter
- “birth; reincarnation; lineage; origin; race; metempsychosis; parentage; descent; appearance; age; birthplace; beginning; being.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वा त्वां मानुषेषु मनुष्येषु मध्ये भृगवः एतत्संज्ञा महर्षयः दिव्याय जन्मने देवत्वप्राप्तये चारुं रयिं न शोभनं धनमिव आ दधुः आधानसंभारेषु मन्त्रैः स्थापनेन समस्कुर्वन् । कीदृशं त्वाम् । जनेभ्यः सुहवं यजमानार्थमाह्वातुं सुशकं होतारं देवानामाह्वातारं अतिथिम् अतिथिवत्पूज्यम् । यद्वा । देवयजनदेशेषु सततं गन्तारम् । वरेण्यं वरणीयं मित्रं न शेवम् । यथा सखा सुखकरो भवति तद्वत् सुखकरमित्यर्थः ॥ दधुः । लिटि उसि ‘ आतो लोप इटि च’ इति आकारलोपः । ‘युष्मत्तत्ततक्षुःष्वन्तःपादम् ’ इति विसर्जनीयस्य षत्वम् । सुहवम् । ह्वयतेः ‘ईषद्दुसुषु ’ इति खल् । “ बहुलं छन्दसि ’ इति संप्रसारणम् । परपूर्वत्वम् । गुणावादेशौ । ‘लिति’ इति प्रत्ययात् पूर्वस्योदात्तत्वम् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“The Bhṛgus amongst men, for the sake of a divine birth, cherished you like a precious treasure Agni, who sacrifices for men, who are the invoker (of the gods), the (welcome) guest at sacrifices, and who are to be valued like an affectionate friend.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Divyāya janmane = for the sake of being born as gods
Jamison Brereton
The Bhr̥gus installed you among the sons of Manu, dear like wealth, easy to invoke for the peoples,
as Hotar, o Agni, a guest worthy to be chosen, favorable like an ally to the divine race.
Jamison Brereton Notes
The last halves of the two hemistichs are parallel and complementary, referring to humans and gods respectively: b: … jánebhyaḥ# / d: … divyā́ya jánmane# In c mitrám is of course ambiguous: it can refer simply to the god of that name (so Renou), but more likely is at least a pun on the meaning of the common noun ‘ally’. Agni is often so called because he serves as go-between between gods and men.
Griffith
The Bhrgus established thee among mankind for men, like as a treasure, beauteous, easy to invoke;
Thee, Agni, as a herald and choice-worthy guest, as an auspicious Friend to the Celestial Race.
Oldenberg
The Bhrigus have placed thee among men, who art beautiful like a treasure, who art easy to invoke for people; thee the Hotri, O Agni, the excellent guest, a delightful friend like Mitra to the divine race!
Geldner
Dich brachten die Bhrigu´s zu den Menschen, der teuer wie ein Schatz, für die Völker leicht zu errufen ist, als Hotri, o Agni, als auserwählten Gast, wie ein Freund dem himmlischen Geschlecht lieb.
Grassmann
Die Bhrigu’s haben zu den Menschen dich gebracht, wie schönes Gut, leicht anzurufen jedem Mann, Als Priester, Agni, und als wünschenswerthen Gast, als holden Freund dich für das himmlische Geschlecht.
Elizarenkova
Поместили тебя Бхригу среди людей,
Драгоценного, как богатство, легко призываемого для людей,
Как хотара, о Агни, как гостя избранного,
Как Митру, благосклонного к небесному роду.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- नोधा गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अग्ने) अग्नि के सदृश स्वप्रकाशस्वरूप जीव ! तू जिस (त्वा) तुझको (भृगवः) परिपक्व ज्ञानवाले विद्वान् (मानुषेषु) मनुष्यों में (जनेभ्यः) विद्वानों से विद्या को प्राप्त होके (चारुम्) सुन्दरस्वरूप (सुहवम्) सुखों के देनेहारे (रयिम्) धन के (न) समान (होतारम्) दानशील (अतिथिम्) अनियत स्थिति अर्थात् अतिथि के सदृश देह-देहान्तर और स्थान-स्थानान्तर में जानेहारा (वरेण्यम्) ग्रहण करने योग्य (शेवम्) सुखरूप जीव को प्राप्त होके (दिव्याय) शुद्ध (जन्मने) जन्म के लिये (मित्रं न) मित्र के सदृश तुझ को (आदधुः) सब प्रकार धारण करते हैं, उसी को जीव जान ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे मनुष्य विद्या वा लक्ष्मी तथा मित्रों को प्राप्त होकर सुखों को प्राप्त होते हैं, वैसे ही जीव के स्वरूप को जाननेवाले विद्वान् लोग अत्यन्त सुखों को प्राप्त होते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अग्ने स्वप्रकाशस्वरूप ! त्वं यं त्वा भृगवो मानुषेषु जनेभ्यश्चारुं सुहवं रयिं न धनमिव होतारमतिथिं वरेण्यं शेवं लब्ध्वा दिव्याय जन्मने मित्रं न सखायमिव त्वाऽऽदधुस्तमेव जीवं विजानीहि ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दधुः) धरन्तु (त्वा) त्वाम् (भृगवः) परिपक्वविज्ञाना मेधाविनो विद्वांसः (मानुषेषु) मानवेषु (आ) समन्तात् (रयिम्) धनम् (न) इव (चारुम्) सुन्दरम् (सुहवम्) सुखेन होतुं योग्यम् (जनेभ्यः) मनुष्यादिभ्यः (होतारम्) दातारम् (अग्ने) पावकवद्वर्त्तमान (अतिथिम्) न विद्यते नियता तिथिर्यस्य तम् (वरेण्यम्) वरीतुमर्हं श्रेष्ठम् (मित्रम्) सखायम् (न) इव (शेवम्) सुखस्वरूपम्। शेवमिति सुखनामसु पठितम्। (निघं०३.६) (दिव्याय) दिव्यभोगान्विताय (जन्मने) प्रादुर्भावाय ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा मनुष्या विद्याश्रियौ मित्रांश्च प्राप्य सुखमेधन्ते, तथैव जीवस्वरूपस्य वेदितारोऽत्यन्तानि सुखानि प्राप्नुवन्ति ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जशी माणसे विद्या, लक्ष्मी व मित्रांना प्राप्त करून सुखी होतात. तसेच जीवाच्या स्वरूपाला जाणणारे विद्वान अत्यंत सुखी होतात. ॥ ६ ॥
07 होतारं सप्त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
हो᳓तारं सप्त᳓ जुहु᳓वो य᳓जिष्ठं
यं᳓ वाघ᳓तो वृण᳓ते अध्वरे᳓षु
अग्निं᳓ वि᳓श्वेषाम् अरतिं᳓ व᳓सूनां
सपर्या᳓मि प्र᳓यसा या᳓मि र᳓त्नम्
मूलम् ...{Loading}...
होता॑रं स॒प्त जु॒ह्वो॒३॒॑ यजि॑ष्ठं॒ यं वा॒घतो॑ वृ॒णते॑ अध्व॒रेषु॑ ।
अ॒ग्निं विश्वे॑षामर॒तिं वसू॑नां सप॒र्यामि॒ प्रय॑सा॒ यामि॒ रत्न॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
हो᳓तारं सप्त᳓ जुहु᳓वो य᳓जिष्ठं
यं᳓ वाघ᳓तो वृण᳓ते अध्वरे᳓षु
अग्निं᳓ वि᳓श्वेषाम् अरतिं᳓ व᳓सूनां
सपर्या᳓मि प्र᳓यसा या᳓मि र᳓त्नम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
juhvàḥ ← juhū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yájiṣṭham ← yájiṣṭha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
adhvaréṣu ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
vāghátaḥ ← vāghát- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vr̥ṇáte ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aratím ← aratí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vásūnām ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
víśveṣām ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
práyasā ← práyas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rátnam ← rátna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
saparyā́mi ← √sapary- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yā́mi ← √yā- 2 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
होता॑रम् । स॒प्त । जु॒ह्वः॑ । यजि॑ष्ठम् । यम् । वा॒घतः॑ । वृ॒णते॑ । अ॒ध्व॒रेषु॑ ।
अ॒ग्निम् । विश्वे॑षाम् । अ॒र॒तिम् । वसू॑नाम् । स॒प॒र्यामि॑ । प्रय॑सा । यामि॑ । रत्न॑म् ॥
Hellwig Grammar
- hotāraṃ ← hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- juhvo ← juhvaḥ ← juhū
- [noun], accusative, plural, feminine
- “tongue; fire; ladle.”
- yajiṣṭhaṃ ← yajiṣṭham ← yajiṣṭha
- [noun], accusative, singular, masculine
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vāghato ← vāghataḥ ← vāghant
- [noun], nominative, plural, masculine
- vṛṇate ← vṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “choose; ask.”
- adhvareṣu ← adhvara
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- viśveṣām ← viśva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- aratiṃ ← aratim ← arati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “charioteer.”
- vasūnāṃ ← vasūnām ← vasu
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- saparyāmi ← sapary
- [verb], singular, Present indikative
- “worship.”
- prayasā ← prayas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “food; dainty; enjoyment.”
- yāmi ← yā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- ratnam ← ratna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
सायण-भाष्यम्
सप्त सप्तसंख्याकाः जुह्वः होतारः वाघतः ऋत्विजः अध्वरेषु यागेषु यजिष्ठं यष्टृतमं होतारं देवानामाह्वातारं यम् अग्निं वृणते संभजन्ते विश्वेषां सर्वेषां वसूनाम् अरतिं प्रापयितारं तम् अग्निं प्रयसा हविर्लक्षणेनान्नेन सपर्यामि परिचरामि । रत्नं रमणीयं कर्मफलं च यामि याचामि । वृणते । ‘ वृङ् संभक्तौ ’ । क्रैयादिकः । प्रत्ययस्वरः । अरतिम् ।’ ‘ ‘ऋ गतिप्रापणयोः । अस्मात् औणादिकः ‘ वहिवस्यर्तिभ्यश्चित् ’ ( उ. सू. ४. ५०० ) इति अतिप्रत्ययः । चित्त्वादन्तोदात्तत्वम् । सपर्यामि । सपर्यतिः परिचरणकर्मा । ‘सपर पूजायाम्’ इति धातुः कण्ड्वादिः । अतो यक एव स्वरः शिष्यते । पादादित्वात् निघाताभावः । यामि । याचामीत्यस्य वर्णलोपश्छान्दसः ॥
Wilson
English translation:
“I worship with oblations that Agni whom the seven invoking priests invite as the invoker of the gods; who is most worthy of worship at sacrifices, and who is the donor of all riches; I solicit of him wealth.”
Jamison Brereton
Whom the seven tongues, whom the cantors choose as Hotar, best sacrificing at the ceremonies,
to Agni, the nave of all goods, I render service with a pleasurable
offering. I beg for a treasure.
Jamison Brereton Notes
The “seven tongues” (saptá juhvàḥ) are somewhat puzzling, or rather the phrase has several possible interpretations. Renou takes it as a “pré-bahuvrīhi” (probably better expressed as “de-composed” bahuvrīhi), referring to the priests “having seven offering ladles” (juhū́- meaning both ‘tongue’ and ‘ladle’); it is, of course, also possible to take the ladles as subject without reference to an underlying bahuvrīhi (so Oldenberg SBE, Geldner), since inanimate things often have agency in the RV. But the other meaning ‘tongue’ could also be meant literally (either in a de-composed bahuvrīhi or not): (priests having) seven tongues, that is seven voices devoted to praising Agni.
See Geldner’s n. (also Witzel Gotō). This interpretation would make the first pāda semantically parallel with the second, where ‘cantors’ (vāghátaḥ) is the subject. And I will add another, more distant possibility, but one that makes better sense of the ‘seven’ - viz., the seven rivers or streams. The seven rivers are credited with giving birth to and nourishing Agni in a mystical passage in III.1.3-6, where they are also identified as seven vā́ṇīḥ ‘voices’ (III.1.6d). Seven is a number especially characteristic of rivers, and since rivers are often said to be noisy (indeed the word nadī́- ‘river’ is derived from the root √nad ‘roar), calling the rivers “seven tongues” here would fit semantically. In the end I don’t think that choosing one of these possibilities and eliminating the others is the right strategy; the phrase is meant to be multivalent, evoking a number of features of the ritual context.
Griffith
Agni, the seven tongues’ deftest Sacrificer, him whom the priests elect at solemn worship,
The Herald, messenger of all the Vasus, I serve with dainty food, I ask for riches.
Oldenberg
I worship with good cheer Agni the steward 1 of all treasures, whom the seven ladles 2 (of the priests), the worshippers choose as the Hotri, the best sacrificer at the rites, and I pray for treasure 3.
Geldner
Denn die sieben Zungen, den die Priester als bestopfernden bei den Opfern zum Hotri erwählen, den Agni, den Wagenlenker aller Götter, pflege ich mit Labung; ihn bitte ich um Belohnung.
Grassmann
Der sieben Löffel bestens weiht, den Priester, den sich die Beter bei den Opfern wählen, Den Agni, welcher allen Göttern dienet, verehr’ mit Tränken ich und bitt’ um Schatz ihn.
Elizarenkova
Кого семь жертвенных ложек, (кого) жрецы выбирают
На жертвенных празднествах хотаром, лучше всех жертвующим,
(Этого) Агни-посланника всех Васу,
Я почитаю подкрепляющим напитком, я прошу о сокровище.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- नोधा गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जिस के (सप्त) सात (जुह्वः) सुख की इच्छा के साधन हैं, उस (होतारम्) सुखों के दाता (यजिष्ठम्) अतिशय सङ्गति में निपुण (विश्वेषाम्) सब (वसूनाम्) पृथिव्यादि लोकों को (अरतिम्) प्राप्त होनेहारा (यम्) जिस को (वाघतः) बुद्धिमान् लोग (प्रयसा) प्रीति से (अध्वरेषु) अहिंसनीय गुणों में (अग्निम्) अग्नि के सदृश (वृणते) स्वीकार करते हैं, उस (रत्नम्) रमणीयानन्द स्वरूपवाले जीव को मैं (यामि) प्राप्त होता और (सपर्यामि) सेवा करता हूँ ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य अपने आत्मा को जान के परब्रह्म को जानते हैं, वे ही मोक्ष पाते हैं ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यस्य सप्त जुह्वस्तं होतारं यजिष्ठं विश्वेषां वसूनामरतिं यं वाघतः प्रयसाऽग्निमिवाध्वरेषु वृणते सम्भजन्ते, तं रत्नमहं यामि सपर्यामि च ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (होतारम्) सुखदातारम् (सप्त) एतत्संख्याकाः (जुह्वः) याभिर्जुह्वत्युपदिशन्ति परस्परं ताः (यजिष्ठम्) अतिशयेन यष्टारम् (यम्) शिल्पकार्योपयोगिनम् (वाघतः) मेधाविनः। वाघत इति मेधाविनामसु पठितम्। (निघं०३.१५) (वृणते) सम्भजन्ते (अध्वरेषु) अनुष्ठातव्येषु कर्ममयेषु यज्ञेषु (अग्निम्) पावकम् (विश्वेषाम्) सर्वेषाम् (अरतिम्) प्रापकम् (वसूनाम्) पृथिव्यादीनाम् (सपर्यामि) परिचरामि (प्रयसा) प्रयत्नेन (यामि) प्राप्नोमि (रत्नम्) रमणीयस्वरूपम् ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः स्वात्मानं विदित्वा परंब्रह्म विजानन्ति त एव मोक्षमधिगच्छन्ति ॥ ७ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे आपल्या आत्म्याला जाणून परब्रह्माला जाणतात तीच मोक्ष प्राप्त करतात. ॥ ७ ॥
08 अच्छिद्रा सूनो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓छिद्रा सूनो सहसो नो अद्य᳓
स्तोतृ᳓भ्यो मित्रमहः श᳓र्म यछ
अ᳓ग्ने गृण᳓न्तम् अं᳓हस उरुष्य
ऊ᳓र्जो नपात् · पूर्भि᳓र् आ᳓यसीभिः
मूलम् ...{Loading}...
अच्छि॑द्रा सूनो सहसो नो अ॒द्य स्तो॒तृभ्यो॑ मित्रमहः॒ शर्म॑ यच्छ ।
अग्ने॑ गृ॒णन्त॒मंह॑स उरु॒ष्योर्जो॑ नपात्पू॒र्भिराय॑सीभिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓छिद्रा सूनो सहसो नो अद्य᳓
स्तोतृ᳓भ्यो मित्रमहः श᳓र्म यछ
अ᳓ग्ने गृण᳓न्तम् अं᳓हस उरुष्य
ऊ᳓र्जो नपात् · पूर्भि᳓र् आ᳓यसीभिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áchidrā ← áchidra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
adyá ← adyá (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sahasaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
sūno ← sūnú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mitramahaḥ ← mitrámahas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
stotŕ̥bhyaḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
yacha ← √yam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áṁhasaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
gr̥ṇántam ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
uruṣya ← √uruṣy- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́yasībhiḥ ← āyasá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
napāt ← nápat- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pūrbhíḥ ← púr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ū́rjaḥ ← ū́rj- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
अच्छि॑द्रा । सू॒नो॒ इति॑ । स॒ह॒सः॒ । नः॒ । अ॒द्य । स्तो॒तृऽभ्यः॑ । मि॒त्र॒ऽम॒हः॒ । शर्म॑ । य॒च्छ॒ ।
अग्ने॑ । गृ॒णन्त॑म् । अंह॑सः । उ॒रु॒ष्य॒ । ऊर्जः॑ । न॒पा॒त् । पूः॒ऽभिः । आय॑सीभिः ॥
Hellwig Grammar
- acchidrā ← acchidra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “uninjured; unbroken.”
- sūno ← sūnu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- sahaso ← sahasaḥ ← sahas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- stotṛbhyo ← stotṛbhyaḥ ← stotṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- mitramahaḥ ← mitra
- [noun], masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- mitramahaḥ ← mahas ← mahat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- yaccha ← yam
- [verb], singular, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- gṛṇantam ← gṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “praise.”
- aṃhasa ← aṃhasaḥ ← aṃhas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
- uruṣyorjo ← uruṣyā ← uruṣy
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; help.”
- uruṣyorjo ← ūrjaḥ ← ūrj
- [noun], genitive, singular, feminine
- “strength; refreshment; vigor; food; strengthening.”
- napāt
- [noun], vocative, singular, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- pūrbhir ← pūrbhiḥ ← pur
- [noun], instrumental, plural
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- āyasībhiḥ ← āyasa
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “iron; metallic.”
सायण-भाष्यम्
हे सहसः सूनो बलस्य पुत्र । बलेन हि मथ्यमानोऽग्निर्जायते । मित्रमहः अनुकूलदीप्तिमन्नग्ने नः अस्मभ्यं स्तोतृभ्यः अद्य अस्मिन् कर्मणि अच्छिद्रा अच्छेद्यानि शर्म शर्माणि सुखानि यच्छ देहि । किंच हे ऊर्जो नपात् अन्नस्य पुत्र । भुक्तेनान्नेन जठराग्नेः प्रवर्धनादग्नेरन्नपुत्रत्वम् । एवंविध अग्ने गृणन्तं त्वां स्तुवन्तम् आयसीभिः व्याप्तैः । यद्वा अयोवत् दृढतरैः। पूर्भिः पालनैः अंहसः पापात् उरुष्य रक्ष । ’ उरुष्यती रक्षाकर्मा ’ ( निरु. ५, २३ ) इति यास्कः ॥ अच्छिद्रा । ‘ शेश्छन्दसि° ’ इति शेर्लोपः । सूनो सहसः। ‘ परमपिच्छन्दसि ’ इति परस्य षष्ठ्यन्तस्य पूर्वामन्त्रिताङ्गवद्भावे सति पदद्वयसमुदायस्य आष्टमिकं सर्वानुदात्तत्वम् । शर्म । ‘ सुपां सुलुक्’ इति विभक्तेः लुक् । ऊर्जो नपात् । न पातयतीति नपात् । “ नभ्राण्नपात्’ इति नञः प्रकृतिभावः । ‘ सुबामन्त्रिते॰ ’ इति षष्ठ्यन्तस्य पराङ्गवद्भावे सति पादादित्वात् आष्टमिकनिघाताभावे षाष्ठिकमामन्त्रिताद्युदात्तत्वम् । पूर्भिः । ‘ पॄ पालनपूरणयोः’ इत्यस्मात् संपदादिलक्षणो भावे क्विप् । उत्वदीर्घौ । ‘ सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तस्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Son of strength, favourably-shining Agni, grant to your worshipper on this occasion uninterrupted felicity; offspring of food, preserve him who praises you from sin with guards of metal.”
Jamison Brereton
O son of strength with the might of Mitra, today hold out unbroken shelters to us, your praisers.
O Agni, child of nourishment, deliver the singer from narrow straits, with your metal strongholds.
᳓
Jamison Brereton Notes
08-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Vs. 9 is essentially a paraphrase of vs. 8, with several parallel expressions.
And the final pāda of 9 is the Nodhas refrain.
Griffith
Grant, Son of Strength, thou rich in friends, a refuge without a flaw this day to us thy praisers.
O Agni, Son of Strength, with forts of iron preserve thou from distress the man who lauds thee.
Oldenberg
Son of strength, great like Mitra, grant to-day flawless protection to us who magnify thee, Agni! guard from distress with strongholds of iron him who praises thee, O offspring of vigour!
Geldner
Gewähre heute, du Sohn der Kraft, wie ein Freund geehrt, uns Sängern lückenlosen Schirm! O Agni, Kind der Stärke, schütze mit ehernen Burgen den Sänger vor Not!
Grassmann
O Sohn der Kraft, o freundereicher Agni, verleihe sichern Schutz den Sängern heute, Den, der dich preist, beschütze vor Bedrängniss, o Sohn der Kraft, durch erzgebaute Burgen.
Elizarenkova
О сын силы, даруй сегодня нам, певцам,
О великий, как Митра, непробиваемую защиту!
О Агни, создай воспевающему (тебя) широту против узости,
О потомок мощи, с помощью железных крепостей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- नोधा गौतमः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब आत्मज्ञ योगीजन कैसे हों, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सहसः) पूर्ण ब्रह्मचर्य्य से शरीर और विद्या से आत्मा के बलयुक्त जन का (सूनो) पुत्र (मित्रमहः) सबके मित्र और पूजनीय (अग्नेः) अग्निवत् प्रकाशमान विद्वन् ! (नपात्) नीच कक्षा में न गिरनेवाला तू (अद्य) आज अपने आत्मस्वरूप के उपदेश से (नः) हम को (अंहसः) पापाचरण से (पाहि) अलग रक्षा कर (अच्छिद्रा) छेद-भेद रहित (शर्म) सुखों को (यच्छ) प्राप्त कर (स्तोतृभ्यः) विद्वानों से विद्याओं की प्राप्ति हम को करा। हे विद्वन् ! तू आत्मा की (गृणन्तम्) स्तुति के कर्त्ता को (आयसीभिः) सुवर्ण आदि आभूषणों की ईश्वर की रचनारूप (पूर्भिः) रक्षा करने में समर्थ अन्न आदि क्रियाओं के साथ (ऊर्जः) पराक्रम के बल से (उरुष्य) दुःख से पृथक् रख ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे आत्मा और परमात्मा को जाननेवाले योगी लोगो ! तुम आत्मा और परमात्मा के उपदेश से सब मनुष्यों को दुःख से दूर करके निरन्तर सुखी किया करो ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सहसः सूनो मित्रमहोऽग्ने विद्वँस्त्वमद्यात्मस्वरूपोपदेशेन नोंऽहसः पाह्यच्छिद्रा शर्म यच्छ स्तोतृभ्यो नो विद्याः प्रापय। हे विद्वँस्त्वमात्मानं गृणन्तं स्तुवन्तमायसीभिः पूर्भिरूर्ज उरुष्य दुःखात् पृथग्रक्ष ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथात्मविदो योगिनः कीदृशः स्युरित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अच्छिद्रा) अच्छिद्राणि छिद्ररहितानि (सूनो) यः सूयते सुनोति वा तत्सम्बुद्धौ (सहसः) विद्याविनयबलयुक्तस्य (नः) अस्मभ्यम् (अद्य) अस्मिन् दिने (स्तोतृभ्यः) विद्यया पदार्थगुणस्तावकेभ्यः (मित्रमहः) मित्राणां महः सत्कारस्य कारयितः (शर्म) शर्माणि सुखानि (यच्छ) प्रदेहि (अग्ने) अग्निमिव प्रकाशक विद्वन् (गृणन्तम्) स्तुवन्तम् (अंहसः) दुःखात् (उरुष्य) पृथग्रक्ष। अयं कण्वादिगणे नामधातुर्गणनीयः। (ऊर्जः) पराक्रमात् (नपात्) न कदाचिदधः पतति (पूर्भिः) पूर्णाभिः पालनसमर्थाभिः क्रियायुक्ताभिरन्नमयादिभिः (आयसीभिः) अयसः सुवर्णनिर्मितान्याभूषणानीवेश्वरेण रचिताभिः ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे आत्मपरमात्मविदो योगिनो यूयमात्मपरमात्मन उपदेशेन सर्वान् नॄन् दुःखाद् दूरे कृत्वा सततं सुखिनः कुरुत ॥ ८ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे आत्मा व परमात्मा यांना जाणणाऱ्या योग्यांनो ! तुम्ही आत्मा व परमात्म्याच्या उपदेशाने सर्व माणसांना दुःखांपासून दूर करून निरंतर सुखी करा. ॥ ८ ॥
09 भवा वरूथम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भ᳓वा व᳓रूथं गृणते᳓ विभावो
भ᳓वा मघवन् मघ᳓वद्भ्यः श᳓र्म
उरुष्य᳓ अग्ने अं᳓हसो गृण᳓न्तम्
प्रात᳓र् मक्षू᳓ धिया᳓वसुर् जगम्यात्
मूलम् ...{Loading}...
भवा॒ वरू॑थं गृण॒ते वि॑भावो॒ भवा॑ मघवन्म॒घव॑द्भ्यः॒ शर्म॑ ।
उ॒रु॒ष्याग्ने॒ अंह॑सो गृ॒णन्तं॑ प्रा॒तर्म॒क्षू धि॒याव॑सुर्जगम्यात् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - नोधा गौतमः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
भ᳓वा व᳓रूथं गृणते᳓ विभावो
भ᳓वा मघवन् मघ᳓वद्भ्यः श᳓र्म
उरुष्य᳓ अग्ने अं᳓हसो गृण᳓न्तम्
प्रात᳓र् मक्षू᳓ धिया᳓वसुर् जगम्यात्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bháva ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gr̥ṇaté ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
várūtham ← várūtha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vibhāvaḥ ← vibhā́van- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
bháva ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
maghávadbhyaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áṁhasaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
gr̥ṇántam ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
uruṣyá ← √uruṣy- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dhiyā́vasuḥ ← dhiyā́vasu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jagamyāt ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
makṣú ← makṣú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
prātár ← prātár (invariable)
पद-पाठः
भव॑ । वरू॑थम् । गृ॒ण॒ते । वि॒भा॒ऽवः॒ । भव॑ । म॒घ॒ऽव॒न् । म॒घव॑त्ऽभ्यः । शर्म॑ ।
उ॒रु॒ष्य । अ॒ग्ने॒ । अंह॑सः । गृ॒णन्त॑म् । प्रा॒तः । म॒क्षु । धि॒याऽव॑सुः । ज॒ग॒म्या॒त् ॥
Hellwig Grammar
- bhavā ← bhava ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- varūthaṃ ← varūtham ← varūtha
- [noun], nominative, singular, neuter
- “defense; protective covering.”
- gṛṇate ← gṛ
- [verb noun], dative, singular
- “praise.”
- vibhāvo ← vibhāvaḥ ← vibhāva
- [noun], nominative, singular, masculine
- bhavā ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “big.”
- maghavadbhyaḥ ← maghavan
- [noun], dative, plural, masculine
- “big.”
- śarma ← śarman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- uruṣyāgne ← uruṣya ← uruṣy
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; help.”
- uruṣyāgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- aṃhaso ← aṃhasaḥ ← aṃhas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
- gṛṇantam ← gṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “praise.”
- prātar
- [adverb]
- “at dawn; early.”
- makṣū
- [adverb]
- “promptly; soon; quickly.”
- dhiyāvasur ← dhiyāvasuḥ ← dhiyāvasu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wise.”
- jagamyāt ← gam
- [verb], singular, Perfect optative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे विभावः विशिष्टप्रकाशाग्ने गृणते त्वां स्तुवते यजमानाय । वरूथम् इति गृहनाम । वरूथम् अनिष्टनिवारकं गृहं भव । हे मघवन् धनवन्नग्ने मघवद्भ्यः हविर्लक्षणधनयुक्तेभ्यो यजमानेभ्यः शर्म सुखं यथा भवति तथा भव । हे अग्ने गृणन्तं स्तुवन्तम् अंहसः पापकारिणः शत्रोः उरुष्य रक्ष । धियावसुः कर्मणा बुद्ध्या वा प्राप्तधनोऽग्निः प्रातः इदानीमिव परेद्युरपि मक्षु शीघ्रं जगम्यात् आगच्छतु ॥ वरूथम् । ‘वृञ् वरणे’। जॄवृञ्भ्यामूथन् ’ ( उ, सू. २. १६३ ) इति ऊथन्प्रत्ययः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । गृणते। ‘शतुरनुमः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । विभावः। विशिष्टा भा विभाः । ‘ अतो मनिन्’ इति विच् । ‘ तदस्यास्ति’ इति मतुप् । ‘ मादुपधायाः०’ इति मतुपो वत्वम् । ‘ मतुवसो रुः० ’ इति नकारस्य रुत्वम् । मघवद्भ्यः । ‘ मघवा बहुलम् । ( पा. सू. ६. ४. १२८ ) इति मघवञ्शब्दस्य तृआदेशः । स च ‘ नानुबन्धकृतमनेकाल्त्वम् ’ (परिभा. ६) इति वचनात् ’ अलोऽन्त्यस्य’ (पा. सू. १. १. ५२) इति अन्त्यस्य भवति । मक्षु । ‘ऋचि तुनुघमक्षु’ ’ इति दीर्घः । धियावसुः । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । पूर्वपदस्य ‘सावेकाचः’ इति विभक्तिरुदत्ता । लुगभावभ्छान्दसः । जगम्यात् । गम्लृ सृप्लृ गतौ । लिङि • बहुलं छन्दसि ’ इति शपः श्लुः ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“Variously-shining Agni, be a shelter to him who praises you; be prosperity, Maghavan, to the wealthy (offerers of oblations); protect, Agni, your worshipper from sin; may Agni, who is rich with righteous acts, come (to us) quickly in the morning.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Maghavan = Indra; also, an epithet of Agni; lit. possessor of riches
Jamison Brereton
Become a defense for the singer, o radiant one. Become shelter for bounteous ones, o bounteous one.
Deliver the singer from narrow straits, Agni. – Early in the
morning—soon—he should come, bringing goods through (his)
insight.
᳓
Jamison Brereton Notes
08-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Vs. 9 is essentially a paraphrase of vs. 8, with several parallel expressions.
And the final pāda of 9 is the Nodhas refrain.
Griffith
Be thou a refuge, Bright One, to the singer, a shelter, Bounteous Lord, to those who worship.
Preserve the singer from distress, O Agni. May he, enriched with prayer, come soon and early.
Oldenberg
Be a shelter to him who praises thee, O resplendent one; be protection, generous giver, to the generous. Agni! guard him who praises thee from distress. May he who gives wealth for our prayer, come quickly in the morning 1.
Geldner
Sei du Leuchtender dem Sänger Schutz, sei den Freigebigen ein Schirm, du Freigebiger! Schütz, o Agni, den Sänger vor Not! Recht bald am Morgen soll sich der einstellen, der durch die Weisheit Schätze erwirbt.
Grassmann
Sei starker Schirm, o glänzender, dem Sänger, den Mächt’gen eine Zuflucht du, o Mächt’ger, Den Sänger schütz, o Agni, vor Bedrängniss; der huldvoll sorget, komme früh am Morgen.
Elizarenkova
Стань панцирем для воспевающего (тебя), о сверкающий!
Стань, о щедрый, защитой для щедрых!
Создай, о Агни, воспевающему (тебя) широту против узости!
Да придет (к нам) быстро ранним утром (бог,) богатый даром видения!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- नोधा गौतमः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह सभापति कैसा है, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मघवन्) उत्तम धनवाले (अग्ने) विज्ञान आदि गुणयुक्त सभाध्यक्ष विद्वन् ! तू (गृणते) गुणों के कीर्त्तन करनेवाले और (मघवद्भ्यः) विद्यादि धनयुक्त विद्वानों के लिये (वरूथम्) घर को और (शर्म) सुख को (विभावः) प्राप्त कीजिये तथा आप भी घर और सुख को (भव) प्राप्त हो (गृणन्तम्) स्तुति करते हुए मनुष्य को (अंहसः) पाप से (मक्षु) शीघ्र (उरुष्य) रक्षा कीजिये आप भी पाप से अलग (भव) हूजिये, ऐसा जो (धियावसुः) प्रज्ञा वा कर्म से वास कराने योग्य (प्रातः) प्रतिदिन प्रजा की रक्षा करता है, वह सुखों को (जगम्यात्) अतिशय करके प्राप्त होवे ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को योग्य है कि जो विद्वान् धर्म वा विनय से सब प्रजा को शिक्षा देकर पालना करता है, उसी को सभा आदि का अध्यक्ष करें ॥ ९ ॥ इस सूक्त में अग्नि वा विद्वानों के गुण वर्णन करने से इस सूक्तार्थ की पूर्व सूक्तार्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मघवन्नग्ने विद्वँस्त्वं गृणते मघवद्भ्यश्च वरूथं विभावो विभावय शर्म च गृणन्तमंहसो मक्षूरुष्य पाहि त्वमप्यंहसः पृथग्भव यो धियावसुरेवं प्रातः प्रतिदिनं प्रजारक्षणं विधत्ते, स सुखानि जगम्याद् भृशं प्राप्नुयात् ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स सभेशः कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भव) (वरूथम्) गृहम्। वरूथमिति गृहनामसु पठितम्। (निघं०३.४) (गृणते) गुणान् कीर्तयते (विभावः) विभावय (भव) अत्रोभयत्र द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (मघवन्) परमधनवन् (मघवद्भ्यः) विद्यादिधनयुक्तेभ्यः (शर्म) सुखम् (उरुष्य) पाहि (अग्ने) विज्ञानादियुक्त (अंहसः) पापात् (गृणन्तम्) स्तुवन्तम् (प्रातः) दिनारम्भे (मक्षु) शीघ्रम्। अत्र ऋचि तुनु० (अष्टा०६.३.१३३) इति दीर्घः। (धियावसुः) धिया कर्मणा प्रज्ञया वा वासयितुं योग्यः (जगम्यात्) भृशं प्राप्नुयात् ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्यो विद्वान् धर्मविनयाभ्यां सर्वाः प्रजाः प्रशास्य पालयेत्, स एव सभाद्यध्यक्षः स्वीकार्य्यः ॥ ९ ॥ ।अस्मिन् सूक्तेऽग्निविद्वद्गुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह संगतिर्बोध्या ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान धर्म किंवा विनम्रतेने सर्व प्रजेला शिक्षण देऊन पालन करतो. त्यालाच माणसांनी सभा इत्यादीचा अध्यक्ष करावे. ॥ ९ ॥