सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘एष प्र पूर्वीः ’ इति षडृचं षष्ठं सूक्तं सव्यस्यार्षमैन्द्रं जागतमित्युक्तम् । अनुक्रान्त च-’ एष प्र षट् ’ इति । विषुवति निष्केवल्ये एतत् सूक्तं शंसनीयम्। ‘विषुवान्दिवाकीर्त्यः’ इति खण्डे सूत्रितम् – ‘एष प्र पूर्वीर्वृषामदः प्र मंहिष्ठाय ’ ( आश्व. श्रौ. ८. ६) इति ॥
Jamison Brereton
56
Indra
Savya Āṅgirasa
6 verses: jagatī
Though characterized by rare words and tortuous expressions, both defying easy interpretation, the hymn follows a fairly straightforward trajectory. The ability of soma to strengthen Indra for his great feats is described in the first two verses, which also depict Indra’s journey to our sacrifice. His power in general is the subject of the next two verses (3–4), while the last two (5–6) focus on the slaying of Vr̥tra and its cosmogonic effects.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 एष प्र - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एष᳓ प्र᳓ पूर्वी᳓र् अ᳓व त᳓स्य चम्रि᳓षो
अ᳓त्यो न᳓ यो᳓षाम् उ᳓द् अयंस्त भुर्व᳓णिः
द᳓क्षम् महे᳓ पाययते हिरण्य᳓यं
र᳓थम् आवृ᳓त्या ह᳓रियोगम् ऋ᳓भ्वसम्
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष प्र पू॒र्वीरव॒ तस्य॑ च॒म्रिषोऽत्यो॒ न योषा॒मुद॑यंस्त भु॒र्वणिः॑ ।
दक्षं॑ म॒हे पा॑ययते हिर॒ण्ययं॒ रथ॑मा॒वृत्या॒ हरि॑योग॒मृभ्व॑सम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
एष᳓ प्र᳓ पूर्वी᳓र् अ᳓व त᳓स्य चम्रि᳓षो
अ᳓त्यो न᳓ यो᳓षाम् उ᳓द् अयंस्त भुर्व᳓णिः
द᳓क्षम् महे᳓ पाययते हिरण्य᳓यं
र᳓थम् आवृ᳓त्या ह᳓रियोगम् ऋ᳓भ्वसम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áva ← áva (invariable)
camríṣaḥ ← camríṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
átyaḥ ← átya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ayaṁsta ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
bhurváṇiḥ ← bhurváṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
út ← út (invariable)
yóṣām ← yóṣā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
dákṣam ← dákṣa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hiraṇyáyam ← hiraṇyáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
pāyayate ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
āvŕ̥tya ← √vr̥t- (root)
{non-finite:CVB}
háriyogam ← háriyoga- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ŕ̥bhvasam ← ŕ̥bhvas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । प्र । पू॒र्वीः । अव॑ । तस्य॑ । च॒म्रिषः॑ । अत्यः॑ । न । योषा॑म् । उत् । अ॒यं॒स्त॒ । भु॒र्वणिः॑ ।
दक्ष॑म् । म॒हे । पा॒य॒य॒ते॒ । हि॒र॒ण्ययम् । रथ॑म् । आ॒ऽवृत्य॑ । हरि॑ऽयोगम् । ऋभ्व॑सम् ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- pūrvīr ← pūrvīḥ ← pūrva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- camriṣo ← camriṣaḥ ← camriṣ
- [noun], genitive, singular, feminine
- ’tyo ← atyaḥ ← atya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; steed.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yoṣām ← yoṣā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “woman; puppet; daughter.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- ayaṃsta ← yam
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- bhurvaṇiḥ ← bhurvaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- dakṣam ← dakṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “deft; right; intelligent; expert.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- pāyayate ← pāyay ← √pā
- [verb], singular, Present indikative
- “make to drink; temper; suckle.”
- hiraṇyayaṃ ← hiraṇyayam ← hiraṇyaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gold; aureate; hiraṇyaya [word].”
- ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- āvṛtyā ← āvṛt ← √vṛt
- [verb noun]
- “melt; return; melt; to be reborn; turn; turn; revolve; roll.”
- hariyogam ← hari
- [noun], masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- hariyogam ← yogam ← yoga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “method; application; yoga; remedy; mix; treatment; mixture; procedure; contact; use; yogin; connection; application; union; magic trick; formulation; fraud; relation; sense; connection; war; therapy; enterprise; addition; undertaking; performance; marriage; yoke; yoga [word]; art; combination; assortment; confluence; constellation; relationship; connection; agent; means.”
- ṛbhvasam ← ṛbhvas
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
भुर्वणिः अत्ता एषः इन्द्रः तस्य यजमानस्य पूर्वीः प्रभूताः चम्रिषः चमूषु चमसेष्ववस्थिताः सोमलक्षणा इषः प्र अव उदयंस्त प्रकर्षेण पानार्थमुद्धरति । तत्र दृष्टान्तः । अत्यो न योषाम् । यथाश्वो वडवां क्रीडार्थमुपयच्छति । स चेन्द्रः हिरण्ययं सुवर्णमयं हरियोगं हरिभ्यां युक्तम् ऋभ्वसम् उरु भासमानं रथम् आवृत्य अवस्थाप्य महे महते वृत्रवधादिरूपाय कर्मणे दक्षं प्रवृद्धमात्मानं सोमं पाययते पानं कारयति ॥ पूर्वीः । ‘पॄ पालनपूरणयोः ‘।’ पॄभिदिव्यधि° ’ ( उ. सू. १. २३) इत्यादिना कुप्रत्ययः । ‘ उदोष्य्मपूर्वस्य’ इति उत्वम् । पुरूशब्दात् ‘वोतो गुणवचनात् ’ इति ङीष् । यणादेशः ।’ हलि च ’ इति दीर्घत्वम् । प्रत्ययस्वरः । चम्रिषः । ‘ चमु अदने’ इत्यस्मात् ‘कृषिचमितनिधनि ’ ( उ. सू. १. ८१) इत्यादिना ऊप्रत्ययान्तश्चमूशब्दः । तस्यां वर्तमाना इषः चम्विषः । वकारस्य रेफश्छान्दसः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अयंस्त । छान्दसे वर्तमाने लुङि व्यत्ययेनात्मनेपदम् । ‘ एकाचः’ इति इट्प्रतिषेधः । भुर्वणिः । ‘ भुर्वतिरत्तिकर्मा (निरु. ९, २३ ) इति यास्कः । धातुपाठे तु ’ भर्व हिंसायाम् ’ इति पठ्यते । अस्मात् औणादिकः अनिप्रत्ययः । अकारस्य उकारश्छान्दसः । पाययते । ‘ पा पाने ’ । ‘ शाच्छासाह्वाव्यावेपां युक् ( पा. सू. ७. ३. ३७ ) इति हेतुमति णिचि युगागमः । ‘ णिचश्च’ ( पा. सू. १. ३. ७४ ) इत्यात्मनेपदम् । हिरण्ययम् । ऋत्व्यवास्त्व्य ’ इत्यादिना हिरण्यशब्दात उत्तरस्य मयटो मशब्दलोपो निपात्यते । हरियोगम् । हर्योर्योगो योजनं यस्मिन् । हरिशब्द इन्प्रत्ययान्त आद्युदात्तः । स एव बहुव्रीहिस्वरेण शिष्यते । ऋभ्वसम् । उरुभासम् इत्यस्य पृषोदरादित्वात् ऋभ्वसादेशः ॥
Wilson
English translation:
“Veracious (Indra) has risen up (as ardently) as a horse (approaches) a mare, to partake of the copious libations (contained) in the (sacrificial) ladles; having stayed his well-horsed, golden, and splendid chariot, heplies himself, capable of heroid (actions with Soma).”
Jamison Brereton
This one has raised forth for himself the many dippers of this *well (of soma), as a stallion, all aquiver, raises himself up to [=mounts] a
young mare.
For the great (deed?) he gives himself golden skill [=soma] to
drink, having turned his ingenious chariot here, hitched with his
fallow bays.
Jamison Brereton Notes
A bit of a mess, but very clever, once decoded.
For the first hemistich two features of interpretation are crucial: 1) I read
*avatásya ‘of the well’ instead of áva tásya, a reading already suggested by Grassmann (s.v. áva). The ‘well’ word appears in the last verse of the preceding hymn (55.8c) and so belongs to Savya’s diction. 2) The simile / frame structure of ab involves a disharmony, with the verb to be interpreted in two different senses. In the frame, prá … úd ayaṃsta, with the medial s-aorist to √yam ‘hold’, has a fairly literal meaning: ‘raised forth for himself’. The object is the “many dippers” (pū́rvīḥ … camríṣaḥ) of the well (*avatásya). (In the published translation “this” should probably be replaced by “the,” since tásya is by my reading no longer there.) The word camríṣ- is found only here, but it appears to be related esp. to camrīṣá- (I.100.12), apparently ‘beaker’, and the ‘cup’ words (camasá-, camū́-) specialized for the serving of soma. The well is of soma; in X.101.5-7 the preparation of soma is likened to raising water from a well. In the simile (pāda b) the verb is used reflexively: the horse “raises himself up and forward” to (mount) the mare, a pretty good representation of equine copulation. The acc. yóṣām in the simile is not parallel to the acc. pū́rvīḥ … camríṣaḥ of the frame: the latter is a direct object, while the former is a goal. The excitement of the mounting stallion is implicitly transferred to Indra’s excitement at the many drinks of soma in store for him.
In c I take dákṣam … hiraṇyáyam “golden skill” as a descriptor of soma: golden because of its color, skill because drinking it gives Indra the ability to do battle. It is a bit like calling alcoholic drinks “Dutch courage.” (In the next vs. Indra is, or has become, the “lord of skill.”) The verb pāyayate is a lovely example of a reflexive double I/T (in the terminology of my 1983 book): “he causes himself to drink X,” with the appropriate middle voice. It is hard to know what (if anything) to supply with mahé. I supply kárman- ‘deed’, whose only appearance in the RV is in the preceding verse (55.3), Geldner (/Witzel Gotō) “Kraft,” while Renou takes mahé as standing for an abstract, “pour (sa) grand(eur).” Any of these is possible; none is highly favored over the others.
In d “ingenious” may not be the happiest tr. of ṛ́bhvas- as applied to an inanimate thing. The word refers to craft or skill, and Renou’s “habile(ment construit)” may be the point.
Griffith
FOR this man’s full libations held in ladles, he hath roused him, eager, as a horse to meet the mare.
He stays his golden car, yoked with Bay Horses, swift, and drinks the Soma juice which strengthens for great deeds.
Geldner
Dieser hat viele Schöpflöffel von diesem Soma aufgefüllt und hochgenommen wie ein aufgeregter Hengst die Stute. Er gibt sich den kräftigen Soma zu trinken zu großer Kraft, nachdem er den goldenen falbenbespannten kunstvollen Wagen hergelenkt hat.
Grassmann
Dieser [Indra?] hat sich hingestürzt über die vielen Tränke des Brunnens [avatásya zu lesen WB.] gleichwie ein ungestümer Hengst über die Stute; er trinkt sich Kraft zu grossem Werk (?), nachdem er den goldenen, von Füchsen gezogenen, kunstreichen Wagen hat herrollen lassen.
Elizarenkova
Этот Индра (двигал) вперед, (опускал) вниз; поднимал вверх
Множество чаш этого (сомы), словно жеребец-кобылу, (он)- возбужденный.
Для величия он дает себе выпить силу действия (сомы),
Повернув сюда золотистую колесницу с упряжкой буланых (коней), искусную.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब छप्पनवें सूक्त का आरम्भ है, उस के पहिले मन्त्र में अध्यापक और उपदेशक के गुणों का उपदेश किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (एषः) यह (भुर्वणिः) धारण वा पोषण करनेवाला सभा का अध्यक्ष वा सूर्य (न) जैसे (अत्यः) घोड़ा घोड़ियों से संयोग करता है, वैसे (योषाम्) विद्वान् स्त्री से युक्त हो के (तस्य) उस परमैश्वर्य की प्राप्ति के लिये (चम्रिषः) भोगों को करनेवाली (पूर्वीः) सनातन प्रजा को (प्रावोदयंस्त) अच्छे प्रकार अधर्म वा निकृष्टता से निवृत्त कर वह उस प्रजा के वास्ते (महे) पूजनीय मार्ग में कान आदि इन्द्रियों को (आवृत्य) युक्त कर (हिरण्यम्) बहुत तेज वा सुवर्ण (ऋभ्वसम्) मनुष्यादिकों के प्रक्षेपण करनेवाला (हरियोगम्) अग्नियुक्त वा अश्वादि युक्त हुए (दक्षम्) बल चतुर शिल्पी मनुष्य युक्त (रथम्) यानसमूह को (आवृत्य) सामग्री से आच्छादन करके सुखरूपी रसों को (पाययते) पान करता है, वह सब से मान्य को प्राप्त होता है ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में श्लेष और उपमालङ्कार हैं। उपदेशक अपने तुल्य विदुषी स्त्री के साथ विवाह करके जैसे आप पुरुषों को उपदेश और बालकों को पढ़ावे, वैसे उसकी स्त्री स्त्रियों को उपदेश और कन्याओं को पढ़ावें, ऐसे करने से किसी ओर से अविद्या और भय से दुःख नहीं हो सकता ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य एष भुर्वणिस्तस्य चम्रिषः पूर्वीः प्रजा उत्पादयितुमत्यो न योषामुदयँस्त स तस्यै प्रजायै महे सत्योपदेशैः श्रोत्राण्यावृत्य हिरण्ययमृभ्वसं हरियोगं रथं दक्षं च प्रापय्य पाययते स सर्वैर्माननीयो भवति ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
तत्रादावध्यापकोपदेशकगुणा उपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) अध्यापक उपदेशको वा (प्र) प्रकृष्टार्थे (पूर्वीः) प्राचीनाः सनातनीः प्रजाः (अव) विरुद्धार्थे (तस्य) परमैश्वर्य्यस्य प्राप्तये (चम्रिषः) चाम्यन्त्यदन्ति भोगाँस्तान्। अत्र बाहुलकादौणादिक इसिः प्रत्ययो रुडागमश्च। (अत्यः) अश्वः। अत्य इत्यश्वनामसु पठितम्। (निघं०१.१४) (न) इव (योषाम्) भार्य्याम् (उत्) (अयँस्त) उद्यच्छति (भुर्वणिः) बिभर्त्ति यः सः। अत्र भृञ् धातोर्बाहुलकादौणादिकः क्वणिः प्रत्ययः। (दक्षम्) बलं चातुर्य्यं वा (महे) पूज्ये व्यवहारे (पाययते) रक्षां कार्यते (हिरण्ययम्) तेजः सुवर्णं वा प्रचुरं यस्मिँस्तम् (रथम्) यानसमूहम् (आवृत्य) सामग्र्याच्छाद्य (हरियोगम्) हरीणामश्वादीनां योगो यस्मिँस्तम् (ऋभ्वसम्) ऋभून् मनुष्यादीन् पदार्थान् वाऽस्यन्ति येन तम् ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र श्लेषोपमालङ्कारौ। उपदेशकः स्वसदृशी विदुषीं स्त्रियं परिणीय यथा स्वयं पुरुषानुपदिशेद् बालकानध्यापयेत् तथा तत्स्त्री स्त्रिय उपदिशेत् कन्याश्च पाठयेदेवं कृते कुतश्चिदप्यविद्याभये न पीडयेताम् ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात सूर्य किंवा विद्वानाच्या गुणवर्णनाने या सूक्तार्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात श्लेष व उपमालंकार आहेत. उपदेशकाने स्वतः सारख्याच विदुषी स्त्रीबरोबर विवाह करावा. जसे स्वतः पुरुषांना उपदेश व बालकांना शिक्षण देतो तसे त्याच्या पत्नीनेही स्त्रियांना उपदेश व बालिकांना शिक्षण द्यावे. असे केल्यामुळे कुठूनही अविद्या व भय यांनी दुःख होऊ शकत नाही. ॥ १ ॥
02 तं गूर्तयो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं᳓ गूर्त᳓यो नेमन्नि᳓षः प᳓रीणसः
समुद्रं᳓ न᳓ संच᳓रणे सनिष्य᳓वः
प᳓तिं द᳓क्षस्य विद᳓थस्य नू᳓ स᳓हो
गिरिं᳓ न᳓ वेना᳓ अ᳓धि रोह ते᳓जसा
मूलम् ...{Loading}...
तं गू॒र्तयो॑ नेम॒न्निषः॒ परी॑णसः समु॒द्रं न सं॒चर॑णे सनि॒ष्यवः॑ ।
पतिं॒ दक्ष॑स्य वि॒दथ॑स्य॒ नू सहो॑ गि॒रिं न वे॒ना अधि॑ रोह॒ तेज॑सा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
तं᳓ गूर्त᳓यो नेमन्नि᳓षः प᳓रीणसः
समुद्रं᳓ न᳓ संच᳓रणे सनिष्य᳓वः
प᳓तिं द᳓क्षस्य विद᳓थस्य नू᳓ स᳓हो
गिरिं᳓ न᳓ वेना᳓ अ᳓धि रोह ते᳓जसा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gūrtáyaḥ ← gūrtí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
nemanníṣaḥ ← nemanníṣ- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
párīṇasaḥ ← párīṇas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
saṁcáraṇe ← saṁcáraṇa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
samudrám ← samudrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
saniṣyávaḥ ← saniṣyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
dákṣasya ← dákṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nú ← nú (invariable)
pátim ← páti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vidáthasya ← vidátha- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ádhi ← ádhi (invariable)
girím ← girí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
roha ← √ruh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
téjasā ← téjas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
venā́ḥ ← vená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
तम् । गू॒र्तयः॑ । ने॒म॒न्ऽइषः॑ । परी॑णसः । स॒मु॒द्रम् । न । स॒म्ऽचर॑णे । स॒नि॒ष्यवः॑ ।
पति॑म् । दक्ष॑स्य । वि॒दथ॑स्य । नु । सहाः । गि॒रिम् । न । वे॒नाः । अधि॑ । रो॒ह॒ । तेज॑सा ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- gūrtayo ← gūrtayaḥ ← gūrti
- [noun], nominative, plural, feminine
- nemanniṣaḥ ← nemanniṣ
- [noun], nominative, plural, masculine
- parīṇasaḥ ← parīṇas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “plenty.”
- samudraṃ ← samudram ← samudra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- saṃcaraṇe ← saṃcaraṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- “movement; motion.”
- saniṣyavaḥ ← saniṣyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “eager; plundering.”
- patiṃ ← patim ← pati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- dakṣasya ← dakṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- vidathasya ← vidatha
- [noun], genitive, singular, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- saho ← sahaḥ ← sahas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- giriṃ ← girim ← giri
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mountain; adri; rock; giri [word]; hill; śilājatu.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- venā ← venāḥ ← vena
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Vena.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- roha ← ruh
- [verb], singular, Present imperative
- “heal; grow; cicatrize; climb; board; ascend; grow.”
- tejasā ← tejas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “magnificence; luminosity; glory; fire; semen; fire; heat; light; quintessence; brilliance; glare; dignity; beauty; tejas; potency; ferocity; power; edge; efficacy; ardor; authority.”
सायण-भाष्यम्
गूर्तयः स्तोतारः नेमन्निषः नमस्कारपूर्वं गच्छन्तः । यद्वा नीतहविष्काः परीणसः परितो व्याप्नुवन्तः एवंगुणविशिष्टा यजमानाः तम् इन्द्रं स्तुतिभिः अधिरोहन्ति स्तुवते इत्यर्थः। तत्र दृष्टान्तः। सनिष्यवः सनिं धनमात्मन इच्छन्तो वणिजो धनार्थं संचरणे संचारे निमित्तभूते सति समुदं न । यथा नावा समुद्रमधिरोहन्ति एवं स्तोतारोऽपि स्वाभिमतधनलाभायेन्द्रं स्तुवन्तीति भावः। हे स्तोतस्त्वं च दक्षस्य प्रवृद्धस्य विदथस्य यज्ञस्य पतिं पालयितारं सहः सहस्वन्तं बलवन्तमिन्द्रं तेजसा देवताप्रकाशकेन स्तोत्रेण नु क्षिप्रम् अधि रोह स्तुहीति यावत् । तत्र दृष्टान्तः। वेनाः कान्ताः स्त्रियः गिरिं न । यथा पर्वतं स्वाभिमतपुष्पोपचयार्थमधिरोहन्ति ॥ गूर्तयः । गॄ शब्दे । गृणन्ति स्तुवन्तीति गूर्तयः । ‘क्तिच्क्तौ च°’ इति कर्तरि क्तिप् ।’ बहुलं छन्दसि ’ इति उत्वम् । ‘हलि च’ इति दीर्घः । ‘ चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । नेमन्निषः । ‘णमु प्रह्वत्वे’ इत्यस्मात् शतरि व्यत्ययेन एत्वम् , तकारस्य नकारादेशश्च । नमन्तः इष्यन्तीन्द्रं प्राप्नुवन्तीति’ नेमन्निषः। ‘इषु गतौ’ इत्यस्मात् क्विप् च ’ इति क्विप् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । यद्वा ।’ णीञ् प्रापणे ’ इत्यस्मात् ’ अर्तिस्तुसु° ’ इत्यादिना मन्प्रत्ययः । बहुलवचनात् नकारस्य इत्संज्ञाभावः। नीताः प्रत्ता इषो येषाम् । “ परादिश्छन्दसि बहुलम् ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । परीणसः। ‘णस कौटिल्ये’ इत्ययं धातुर्गत्यर्थो धातूनामनेकार्थत्वात् । परितो नसन्ति गच्छन्तीति परीणसः । क्विप् च ’ इति क्विप् ।’ निपातस्य च’ इति पूर्वपदस्य दीर्घत्वम् ।’ उपसर्गादसमासेऽपि ’ इति णत्वम् । व्यत्ययेनाद्युदात्तत्वम् । यद्वा । नशतिर्गतिकर्मा । अस्मात् पूर्ववत् क्विपि शकारस्य सकारः। सनिष्यवः। ‘षणु दाने’ इत्यस्मात् ‘इन्सर्वधातुभ्यः’ इति कर्मणि इन्प्रत्ययः । सनिमात्मन इच्छन्तीति क्यचि ‘सर्वप्रातिपदिकेभ्यो लालसायामसुग्वक्तव्यः सुगागमोऽपि वक्तव्यः’ (का. ७. १. ५१. ३) इति सुक्। ‘ क्याच्छन्दसि’ इति उप्रत्ययः । नु । ऋचि तुनुघ’ इति सांहितिको दीर्घः । सहः । अस्मादुत्तरस्य मतुपः छान्दसो लुक् ॥
Wilson
English translation:
“His adorers, bearing oblations, are thronging round (him), as (merchants) covetous of gain crowd the ocean (in vessels) on a voyage ascend quickly, with a hymn to the powerful Indra, the protector of the solemn sacrifice, as wome (climb) a mountain.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Women climb a hill to gather flowers
Jamison Brereton
Our greetings in profusion, seeking his leadership, (go) seeking to win him, like (rivers) in their converging on the sea.
With your sharpness, (o Soma,) ascend to the lord of skill,
(who is) now the power of ritual distribution, as trackers ascend
a mountain.
Jamison Brereton Notes
On nemanníśaḥ see the lengthy treatment by Scarlatta (55-56). I take párīṇasaḥ somewhat loosely, following Grassmann, as an adverbial ablative.
In c Geldner takes sáhaḥ as a pāda-final truncation of instr. sáhasā as sometimes elsewhere, but this seems unnecessary. In the final verse of the preceding hymn (55.8) Indra took sáhas- into his body. It does not seem odd that he would here be identified as sáhas- itself. The odd placement of nū́may support this analysis: the NP vidáthasya … sáhaḥ may be structurally parallel to pátiṃ dákṣasya, and the 2ndposition nū́could mark the second NP as a new syntactic unit.
Griffith
To him the guidance-following songs of praise flow full, as those who seek gain go in company to the flood.
To him the Lord of power, the holy synod’s might, as to a hill, with speed, ascend the loving ones.
Geldner
Ihm sollen die Lobesworte, die vollzähligen Labungen sich zuwenden wie die Gewinnsuchenden auf ihrer Fahrt dem Meere. Zum Herrn der Kraft steig mit der Weisheit Macht, mit Schneid empor wie Späher auf einen Berg!
Grassmann
Die Loblieder der Leitung folgend kommen zu ihm zusammen [sám caranti aus samcáraṇe zu ergänzen], wie Gewinnsüchtige zum Meere, wenn sie zusammenfahren, zum Herrn der Kraft nun der Opferversammlung Drang (?), besteige sie [die Lieder] in Eile, wie die sehnsüchtig erwartenden einen Berg.
Elizarenkova
К нему спешат хвалы, поклоняясь, принося полноту богатства,
Вожделея добычи, как (реки) – в совместном течении к океану.
Поднимись же к господину силы действия (и) жертвенного собрания с силой,
С блеском, как стремящиеся (к соме) – на гору!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हों, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कन्ये ! तू (संचरणे) अच्छे प्रकार समागम में (न) जैसे (सनिष्यवः) सम्यक् विविध सेवन करनेहारी नदियाँ (समुद्रम्) सागर को प्राप्त होती और (न) जैसे बादल (गिरिम्) मेघ को प्राप्त होते हैं, वैसे जो (परीणसः) बहुत (नेमन्निषः) प्राप्त होने योग्य इष्ट सुखदायक (गूर्त्तयः) उद्यमयुक्त बुद्धिमती ब्रह्मचारिणी और (वेनाः) बुद्धिमान् ब्रह्मचारी लोग समावर्त्तन के पश्चात् परस्पर प्रीति के साथ विवाह करें (दक्षस्य) हे कन्ये ! तू सब विद्याओं में अतिचतुर (विदथस्य) पूर्णविद्यायुक्त विद्वान् से विद्या को प्राप्त हुए (पतिम्) स्वामी को (अधिरोह) प्राप्त हो (तेजसा) अतीव तेज से (तम्) उसको प्राप्त हो के (सहः) बल को (नु) शीघ्र प्राप्त हो ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। सब लड़के और लड़कियों को योग्य है कि यथोक्त ब्रह्मचर्य्य के सेवन से सम्पूर्ण विद्याओं को पढ़ के पूर्ण युवावस्था में अपने तुल्य, गुण कर्म और स्वभाववाले परस्पर परीक्षा करके अतीव प्रेम के साथ विवाह कर पुनः जो पूर्ण विद्यावाले हों तो लड़के लड़कियों को पढ़ाया करें, जो क्षत्रिय हों तो राजपालन और न्याय किया करें, जो वैश्य हों तो अपने वर्ण के कर्म और जो शूद्र हों तो अपने कर्म किया करें ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कन्ये ! त्वं संचरणे सनिष्यवः समुद्रं नद्यो न गिरिं न परीणसो नेमन्निषो गूर्त्तयो धीमत्यो ब्रह्मचारिण्यो वेना मेधाविनो ब्रह्मचारिणः समावर्त्तनात् पश्चात् परस्परं प्रीत्या विवाहं कुर्वन्तु, दक्षस्य विदथस्य विदुषः सकाशात् प्राप्तविद्यां पतिमधिरोह तं तेजसा प्राप्य सहो नु प्राप्नुहि ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कीदृशा इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) पूर्वोक्तम् (गूर्त्तयः) उद्यमयुक्ताः कन्याः (नेमन्निषः) नीयन्त इष्यन्ते च यास्ताः (परीणसः) बह्व्यः। परीणस इति बहुनामसु पठितम्। (निघं०३.१) (समुद्रम्) सागरम् (न) इव (संचरणे) सङ्गमने (सनिष्यवः) संविभागमिच्छवः (पतिम्) स्वामिनम् (दक्षस्य) चतुरस्य (विदथस्य) विज्ञानयुक्तस्य (नु) शीघ्रम् (सहः) बलम् (गिरिम्) मेघम् (न) इव (वेनाः) मेधाविनः। वेन इति मेधाविनामसु पठितम्। (निघं०३.१५) (अधि) उपरिभावे (रोह) (तेजसा) प्रतापेन ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारौ। सर्वैर्बालकैः कन्याभिश्च यथाविधिसेवितेन ब्रह्मचर्य्येणाऽखिला विद्या अधीत्य पूर्णयुवावस्थायां तुल्यगुणकर्मस्वभावान् परीक्ष्यान्योन्यमतिप्रेमोद्भवानन्तरं विवाहं कृत्वा पुनर्यदि पूर्णविद्यास्तर्हि बालिका अध्यापयेयुः। क्षत्रियवैश्यशूद्रवर्णयोग्याश्चेत्तर्हि स्व-स्ववर्णोचितानि कर्माणि कुर्य्युः ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. सर्व मुला-मुलींनी ब्रह्मचर्याचे पालन करून सर्व विद्या ग्रहण करावी व पूर्ण युवावस्थेत परस्पर परीक्षा करून आपल्यासारख्या गुण कर्म स्वभाव असलेल्याशी अत्यंत प्रेमाने विवाह करावा. ज्यांनी पूर्ण विद्या प्राप्त केलेली असेल त्यांनी मुला-मुलींना शिकवावे. जे क्षत्रिय असतील त्यांनी राज्याचे पालन करावे व न्यायदान करावे. जे वैश्य असतील त्यांनी आपल्या वर्णाचे कर्म व जे शूद्र असतील तर त्यांनी आपले कर्म करावे. ॥ २ ॥
03 स तुर्वणिर्महाँ - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ तुर्व᳓णिर् महाँ᳓ अरेणु᳓ पउं᳓सिये
गिरे᳓र् भृष्टि᳓र् न᳓ भ्राजते तुजा᳓ श᳓वः
ये᳓न शु᳓ष्णम् मायि᳓नम् आयसो᳓ म᳓दे
दुध्र᳓ आभू᳓षु राम᳓यन् नि᳓ दा᳓मनि
मूलम् ...{Loading}...
स तु॒र्वणि॑र्म॒हाँ अ॑रे॒णु पौंस्ये॑ गि॒रेर्भृ॒ष्टिर्न भ्रा॑जते तु॒जा शवः॑ ।
येन॒ शुष्णं॑ मा॒यिन॑माय॒सो मदे॑ दु॒ध्र आ॒भूषु॑ रा॒मय॒न्नि दाम॑नि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स᳓ तुर्व᳓णिर् महाँ᳓ अरेणु᳓ पउं᳓सिये
गिरे᳓र् भृष्टि᳓र् न᳓ भ्राजते तुजा᳓ श᳓वः
ये᳓न शु᳓ष्णम् मायि᳓नम् आयसो᳓ म᳓दे
दुध्र᳓ आभू᳓षु राम᳓यन् नि᳓ दा᳓मनि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
areṇú ← areṇú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
paúṁsye ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
turváṇiḥ ← turváṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhrājate ← √bhrāj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
bhr̥ṣṭíḥ ← bhr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
giréḥ ← girí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tujā́ ← túj- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
āyasáḥ ← āyasá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
māyínam ← māyín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śúṣṇam ← śúṣṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ābhū́ṣu ← ābhū́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
dā́mani ← dā́man- 1 (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
dudhráḥ ← dudhrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
rāmáyat ← √ram- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । तु॒र्वणिः॑ । म॒हान् । अ॒रे॒णु । पौंस्ये॑ । गि॒रेः । भृ॒ष्टिः । न । भ्रा॒ज॒ते॒ । तु॒जा । शवः॑ ।
येन॑ । शुष्ण॑म् । मा॒यिन॑म् । आ॒य॒सः । मदे॑ । दु॒ध्रः । आ॒भूषु॑ । र॒मय॑त् । नि । दाम॑नि ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- turvaṇir ← turvaṇiḥ ← turvaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious; overpowering.”
- mahāṃ ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- areṇu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “clean.”
- pauṃsye ← pauṃsya
- [noun], locative, singular, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
- girer ← gireḥ ← giri
- [noun], genitive, singular, masculine
- “mountain; adri; rock; giri [word]; hill; śilājatu.”
- bhṛṣṭir ← bhṛṣṭiḥ ← bhṛṣṭi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “spike.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- bhrājate ← bhrāj
- [verb], singular, Present indikative
- “shine; glitter; look.”
- tujā ← tuj
- [noun], instrumental, singular, feminine
- śavaḥ ← śavas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- śuṣṇam ← śuṣṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śuṣṇa.”
- māyinam ← māyin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- āyaso ← āyasaḥ ← āyasa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “iron; metallic.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- dudhra ← dudhraḥ ← dudhra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “obstinate.”
- ābhūṣu ← ābhū
- [noun], locative, plural, masculine
- “assistant.”
- rāmayan ← rāmay ← √ram
- [verb noun], nominative, singular
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- dāmani ← dāman
- [noun], locative, singular, masculine
- “wreath; dāman; dāman [word]; shackle; girdle; fetter.”
सायण-भाष्यम्
सः इन्द्रः तुर्वणिः शत्रूणां हिंसिता क्षिप्रकारी वा । • तुर्वणिस्तूर्णवनिः ’ ( निरु. ६. १४ ) इति यास्कः । तूर्णसंभजन इति तस्यार्थः । महान् प्रवृद्धश्च भवति । तस्येन्द्रस्य शवः बलं पौंस्ये वीरैः पुरुषैः कर्तव्ये संग्रामे अरेणु अनवद्यं तुजा शत्रूणां हिंसकं सत् भ्राजते दीप्यते। तत्र दृष्टान्तः । गिरेः पर्वतस्य भृष्टिर्न ऋङ्गमिव । तद्यथोन्नतं सद्दीप्यते तद्वत्। आयसः अयोमयकवचयुक्तदेहः दुध्रः दुष्टानां शत्रूणां धर्तावस्थापयिता एवंभूत इन्द्रः मदे सोमपानेन हर्षे सति येन बलेन शुष्णं सर्वस्य शोषकमसुरं मायिनं मायाविनम् आभूषु कारागृहेषु दामनि बन्धके निगडे नि रमयत् न्यवासयत् । तद्वलमिति पूर्वेणान्वयः ॥ तुर्वणिः । तुर्वी हिंसार्थः । अस्मात् औणादिकः अनिप्रत्ययः । अरेणु । रेणुवदाच्छादकत्वात् रेणुशब्देनावद्यमुच्यते । बहुव्रीहौ ‘नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । तुजा। ‘तुज हिंसायाम्’। इगुपधलक्षणः कः। ‘सुपां सुलुक्’ इति विभक्तेः आकारः। दुध्रः। दुष्टान् ध्रियतेऽवस्थापयतीति दुध्रः । ‘धृञ् अवस्थाने’ इत्यस्मात् अन्तर्भावितण्यर्थात् मूलविभुजादित्वात् कप्रत्ययः (पा. सू. ३. २. ५. २)। यणादेशः । रेफलोपश्छान्दसः । रमयत् । अमन्तत्वात् मित्त्वे ‘ मितां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वत्वम् । छान्दसः संहितायां दीर्घः ॥
Wilson
English translation:
“He is quick in action, and mighty; his faultless and desructive prowess shines in manly (conflict) like the peak of a mountain (afar), with which, clothed in metal (armour), he, the supressor of the malignant, when exhilarated (by Soma), cast the wily Śuṣṇa into prison and into bonds.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Āyasaḥ = of iron, i.e. whose body is defended by armour of metal; an intimation of Indra as an idol
Jamison Brereton
He is surpassing and great in masculine strength, (even) without raising dust. Like the peak of a mountain his power glints with its thrusting,
(the power) with which his headstrong metal (weapon), in his
exhilaration and among those standing by him, brought wily Śuṣṇa
down to rest in fetters.
Jamison Brereton Notes
“Like a mountain peak, … glints with its thrusting” - the image seems to that of a pointed, snow-capped mountain, with the snow shining in the sun and the point appearing to thrust into the sky, though of course it doesn’t move.
Again Geldner suggests that pāda-final śávaḥ could be for instr. śávasā, though he doesn’t so tr. - only wistfully remarks that ab could be a single sentence if śávaḥ were instr.
Griffith
Victorious, great is he; in manly battle shines, unstained with dust, his might, as shines a mountain peak;
Wherewith the iron one, fierce e’en against the strong, in rapture, fettered wily Sushna fast in bonds.
Geldner
Er ist der Überlegene, groß an Manneskraft auch ohne Staub. Wie die Zacke des Berges glüht vor Eifer seine Kraft, mit der der Eisenfeste im Rausche, in Sachen seiner Anhänger hartnäckig, den Zauberer Susna in Fesseln zur Ruhe brachte.
Grassmann
Er ist siegreich, der grosse; staublos erglänzt in der Heldenschar wie des Felsens Zacke durch Ungestüm seine Kraft, durch welche im Rausche der vordringende eherne [Blitz] den listigen Çuschna bei seinen Gehülfen in Fesseln schlug.
Elizarenkova
Он – победитель, великий в деле мужества, (даже) без пыли (сражений).
Словно вершина горы, сверкает пылом (его) мощь неистовая,
Благодаря которой железная (дубина) в опьянении,
Успокоила в колодке колдовского Шушну среди союзников.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे दोनों कैसे हों, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे उत्तम वर की इच्छा करनेहारी कन्या ! जैसे तू जो (तुर्वणिः) शीघ्र सुखकारी (दुध्रः) बल से पूर्ण (आयसः) विज्ञान से युक्त (महान्) सर्वोत्कृष्ट (पौंस्ये) पुरुषार्थयुक्त व्यवहार में प्रवीण (तुजा) दुःखों का नाशक (आभूषु) सब प्रकार सबको सुभूषितकारक (अरेणु) क्षयरहित कर्म को (मदे) हर्षित होने में (रमयत्) क्रीड़ा का हेतु (शवः) उत्तम बल को प्राप्त हो के (न) जैसे (गिरेः) मेघ के (भृष्टिः) उत्तम शिखर (भ्राजते) प्रकाशित होते हैं, वैसे (तम्) उस (शुष्णम्) बलयुक्त (मायिनम्) अत्युत्तम बुद्धिमान् वर को (येन) जिस बल से (दामनि) सुखदायक गृहाश्रम में स्वीकार करती हो, वैसे (सः) वह वर भी तुझे उसी बल से प्रेमबद्ध करे ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। अति उत्तम विवाह वह है, जिसमें तुल्य रूप स्वभाव युक्त कन्या और वर का सम्बन्ध होवे, परन्तु कन्या से वर का बल और आयु दूना वा ड्योढ़ा होना चाहिये ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वरमिच्छुके कन्ये ! यथा त्वं यस्तुर्वणिर्दुध्र आयसो महान् पौंस्ये तुजाऽऽभूष्वरेणु मदे रामयच्छवः प्राप्य गिरेर्भृष्टिरुन्नतो नेव भ्राजते तं शुष्णं मायिनं जनं दामनि निबध्नासि तथा स वरोऽपि तेन त्वां निबध्नीयात् ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ कीदृशा इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) उक्तार्थः (तुर्वणिः) शीघ्रानन्ददाता। तुर्वणिस्तूर्णवनिः। (निरु०६.१४) महान् गुणैर्महत्त्वयुक्तः (अरेणु) अहिंसनीयम् (पौंस्ये) पुंसो भवे यौवने (गिरेः) मेघस्य (भृष्टिः) भृज्जन्ति परिपचन्ति यस्यां वृष्टौ सा (न) इव (भ्राजते) प्रकाशते (तुजा) तोजति हिनस्ति दुःखानि येन तेन (शवः) बलम् (येन) बलेन (शुष्णम्) बलवन्तम् (मायिनम्) प्रशंसितप्रज्ञादियुक्तम् (आयसः) विज्ञानात् (मदे) हर्षयुक्ते (दुध्रः) बलेन पूर्णः। अत्र वर्णव्यत्ययेन हस्य धः। (आभूषु) समन्ताद्भूषिता जना येन तत् (रामयत्) रामं रमणं कारयितृ (नि) नितराम् (दामनि) यः सुखानि ददाति तस्मिन् गृहाश्रमे ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। स विवाह उत्तमो यत्र समानरूपशीलौ कन्यावरौ स्यातां परन्तु कन्यायाः सकाशाद् वरस्य बलायुषी द्विगुणे सार्द्धैकगुणे वा भवेताम् ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. अति उत्तम विवाह तोच आहे. ज्यात समान रूप स्वभावयुक्त कन्या व वराचा संबंध व्हावा; परंतु मुलीपेक्षा मुलाचे बल व वय दुप्पट किंवा दीडपट असावे. ॥ ३ ॥
04 देवी यदि - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
देवी᳓ य᳓दि त᳓विषी त्वा᳓वृधोत᳓य
इ᳓न्द्रं सि᳓षक्ति उष᳓सं न᳓ सू᳓रियः
यो᳓ धृष्णु᳓ना श᳓वसा बा᳓धते त᳓म
इ᳓यर्ति रेणु᳓म् बृह᳓द् अर्हरिष्व᳓णिः
मूलम् ...{Loading}...
दे॒वी यदि॒ तवि॑षी॒ त्वावृ॑धो॒तय॒ इन्द्रं॒ सिष॑क्त्यु॒षसं॒ न सूर्यः॑ ।
यो धृ॒ष्णुना॒ शव॑सा॒ बाध॑ते॒ तम॒ इय॑र्ति रे॒णुं बृ॒हद॑र्हरि॒ष्वणिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
देवी᳓ य᳓दि त᳓विषी त्वा᳓वृधोत᳓य
इ᳓न्द्रं सि᳓षक्ति उष᳓सं न᳓ सू᳓रियः
यो᳓ धृष्णु᳓ना श᳓वसा बा᳓धते त᳓म
इ᳓यर्ति रेणु᳓म् बृह᳓द् अर्हरिष्व᳓णिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
táviṣī ← táviṣī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
tvā́vr̥dhā ← tvā́vr̥dha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
yádi ← yádi (invariable)
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
síṣakti ← √sac- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
uṣásam ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
bā́dhate ← √bādhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dhr̥ṣṇúnā ← dhr̥ṣṇú- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
támaḥ ← támas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arhariṣváṇiḥ ← arhariṣváṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
íyarti ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
reṇúm ← reṇú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
दे॒वी । यदि॑ । तवि॑षी । त्वाऽवृ॑धा । ऊ॒तये॑ । इन्द्र॑म् । सिष॑क्ति । उ॒षस॑म् । न । सूर्यः॑ ।
यः । धृ॒ष्णुना॑ । शव॑सा । बाध॑ते । तमः॑ । इय॑र्ति । रे॒णुम् । बृ॒हत् । अ॒र्ह॒रि॒ऽस्वनिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- devī ← deva
- [noun], nominative, singular, feminine
- “divine.”
- yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- taviṣī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “strength; power.”
- tvāvṛdhotaya ← tvāvṛdhā ← tvāvṛdha
- [noun], nominative, singular, feminine
- tvāvṛdhotaya ← ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- siṣakty ← siṣakti ← sac
- [verb], singular, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- uṣasaṃ ← uṣasam ← uṣas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dhṛṣṇunā ← dhṛṣṇu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “brave; ferocious; strong.”
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- bādhate ← bādh
- [verb], singular, Present indikative
- “afflict; annoy; chase away; tease; grieve; irritate.”
- tama ← tamaḥ ← tamas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- iyarti ← ṛch
- [verb], singular, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- reṇum ← reṇu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “dust; pollen; powder.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- arhariṣvaṇiḥ ← arhariṣvaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
यः इन्द्रः धृष्णुना धर्षकेन शवसा बलेन तमः तमोरूपं वृत्रादिमसुरं बाधते हिनस्ति ऊतये रक्षणाय त्वावृधा त्वया स्तोत्रा वर्धितं तम् इन्द्रं देवी तविषी द्योतमानं बलं यदि यदा सिषक्ति समवैति। सेवते इति यास्कः (निरु. ३.२१)। सूर्यः उषसं न यथोषोदेवतां सेवते नित्यं तत्संबद्धो भवतीत्यर्थः। तदानीम् अर्हरिष्वणिः । गच्छन्तो हरन्तीति अर्हरयः शत्रवः । तेषां व्यथोत्पादनेन स्वनयिता शब्दयिता इन्द्रः रेणुं रेषणं हिंसनं बृहत् प्रभूतम् इयर्ति शत्रून् गमयति ॥ त्वावृधा। त्वया वर्धते इति त्वावृत् ।’ क्विप् च ’ इति क्विप् । प्रत्ययोत्तरपदयोश्च’ इति मपर्यन्तस्य त्वादेशः । छान्दसं दकारस्य आत्वम् । ‘सुपां सुलुक् ’ इति द्वितीयाया आकारः । सिषक्ति । षच समवाये’। ‘बहुलं छन्दसि ’ इति शपः श्लुः ।’ बहुलं छन्दसि ’ इति अभ्यासस्य इत्वम् । इयर्ति । ‘ ऋ सृ गतौ ‘। जौहोत्यादिकः। अस्मात् अन्तर्भावितण्यर्थात् लट् । शप्श्लुद्विर्भावोरदत्वहलादिशेषाः। ‘अर्तिपिपर्त्योश्च इति अभ्यासस्य इत्वम्। ‘ अभ्यासस्यासवर्णे ’ (पा. सू. ६. ४. ७८) इति इयङादेशः । अनुदात्ते च’ इति अभ्यासस्याद्युदात्तत्वम् । पूर्वपदस्य वाक्यान्तरगतत्वेन पदादपरत्वात् निघाताभावः। रेणुम् । ‘ री गतिरेषणयोः । अस्मात् औणादिको नुप्रत्ययः । अर्हरिष्वणिः । अर्तेः ‘अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते ’ इति विच्। अरो गच्छन्तश्चेमे हरयश्चेत्यर्हरयः । तेषां स्वनयिता । ‘स्यमु स्वन ध्वन शब्दे । अस्मात् ण्यन्तात् औणादिक इन्प्रत्ययः । णेरनिटि ’ इति णिलोपः । घटादित्वात् मित्त्वे ‘मितां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वत्वम् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Divine strength waits, like the sun upon the dawn, upon that Indra who is made more powerful for protection by you, (his worshipper), who with resolute vigour resists the gloom, and inflicts severe castigation uon his enemies, making them cry aloud (with pain).”
Jamison Brereton
If his divine might, strong through you [=poet], accompanies Indra to help (him), as the sun accompanies the dawn,
(then) he, who by his daring power repels the darkness, raises the dust aloft with a cry of hurrah!
Jamison Brereton Notes
arhariṣváṇiḥ is completely unclear; -sváni- is ‘sound, noise’, but the first member appears nowhere else and has no etymology. All tr. take it as a cry of triumph, but this unanimity reflects a dearth of other choices rather than conviction in its rightness. Geldner suggests arhari might be onomatopoetic, but it’s hard to see what sound it’s imitating. One tack might be to play with MIA possibilities, but juggling the phonology according to known MIA sound laws has not so far yielded anything useful.
Griffith
When Strength the Goddess, made more strong for help by thee, waits upon Indra as the Sun attends the Dawn,
Then. he who with his might unflinching kills the gloom stirs up the dust aloft, with joy and triumphing.
Geldner
Wenn die göttliche Kraft von dir gestärkt dem Indra zum Beistand folgt wie Surya der Morgenröte, so treibt er mit Hurrageschrei den Staub hoch empor, er der mit kühner Stärke die Finsternis verscheucht.
Grassmann
Wenn die Göttin Starke von dir [o Soma?] gefördert dem Indra folgt wie die Sonne der Morgenröthe, so wirbelt er, der mit kühner Kraft die Finsterniss verjagt, sich heftig bewegend den Staub hoch empor.
Elizarenkova
Если божественная сила, возросшая благодаря тебе, для поддержки,
Как Сурья за Ушас, следует за Индрой,
Который с отважной мощью прогоняет мрак,
Он высоко поднимает пыль, издавая боевой клич.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हों, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्त्रि ! (यः) जो (अर्हरिष्वणिः) अहिंसक, धार्मिक और पापी लोगों का विवेककर्त्ता पुरुष (धृष्णुना) दृढ़ (शवसा) बल से (न) जैसे (सूर्य्यः) रवि (उषसम्) प्रातःसमय को प्राप्त हो के (बृहत्) बड़े (तमः) अन्धकार को दूर कर देता है, वैसे तेरे दुःख को दूर कर देता है। हे पुरुष ! (यदि) जो (त्वावृधा) तुझे सुख से बढ़ाने हारी (तविषी) पूर्ण बलयुक्त (देवी) विदुषी अतीव प्रिया स्त्री (रेणुम्) रमणीयस्वरूप तुझ को (इयर्त्ति) प्राप्त होती है और (ऊतये) रक्षादि के वास्ते (इन्द्रम्) परम सुखप्रद तुझे (सिषक्ति) उत्तम सुख से युक्त करती है, सो तू और वह स्त्री तुम दोनों एक-दूसरे के आनन्द के लिये सदा वर्त्ता करो ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। जब स्त्री से प्रसन्न पुरुष और पुरुष से प्रसन्न स्त्री होवे, तभी गृहाश्रम में निरन्तर आनन्द होवे ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे स्त्रि ! योऽर्हरिष्वणिर्धृष्णुना शवसोषसं प्राप्य सूर्यो बृहत्तमो न दुःखं बाधते। हे पुरुष ! यदि त्वावृधा तविषी देवी रेणुं त्वामियर्त्यूतये इन्द्रं त्वा सिषक्ति स सा च युवां परस्परस्यानन्दाय सततं वर्त्तेयाथाम् ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ कीदृशौ स्यातामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवी) दिव्यगुणैर्वर्त्तमाना स्त्री (यदि) चेत् (तविषी) बलादिगुणयुक्ता (त्वावृधा) या त्वां वर्धयते सा (ऊतये) रक्षणाद्याय (इन्द्रम्) परमसुखप्रदं पतिम् (सिषक्ति) समवैति (उषसम्) प्रत्युषःकालम् (न) इव (सूर्य्यः) सविता (यः) (धृष्णुना) धृष्टेन दृढेन (शवसा) बलेन (बाधते) निवर्त्तयति (तमः) रात्रिम् (इयर्त्ति) प्राप्नोति (रेणुम्) विद्यादिशुभप्राप्तम् (बृहत्) महत् (अर्हरिष्वणिः) योऽर्हान् हिंसकाँश्च सम्भजति सः ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। यदा स्त्रीप्रियः पुरुषः पुरुषप्रिया भार्या च भवेत्तदैव मङ्गलं वर्द्धेत ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जेव्हा स्त्री पुरुष परस्पर प्रसन्न असतील तेव्हा गृहस्थाश्रमात निरंतर आनंद निर्माण होतो. ॥ ४ ॥
05 वि यत्तिरो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ य᳓त् तिरो᳓ धरु᳓णम् अ᳓च्युतं र᳓जो
अ᳓तिष्ठिपो दिव᳓ आ᳓तासु बर्ह᳓णा
सु᳓वर्मीळ्हे य᳓न् म᳓द इन्द्र ह᳓र्षिया
अ᳓हन् वृत्रं᳓ नि᳓र् अपा᳓म् औब्जो अर्णव᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
वि यत्ति॒रो ध॒रुण॒मच्यु॑तं॒ रजोऽति॑ष्ठिपो दि॒व आता॑सु ब॒र्हणा॑ ।
स्व॑र्मीळ्हे॒ यन्मद॑ इन्द्र॒ हर्ष्याह॑न्वृ॒त्रं निर॒पामौ॑ब्जो अर्ण॒वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
वि᳓ य᳓त् तिरो᳓ धरु᳓णम् अ᳓च्युतं र᳓जो
अ᳓तिष्ठिपो दिव᳓ आ᳓तासु बर्ह᳓णा
सु᳓वर्मीळ्हे य᳓न् म᳓द इन्द्र ह᳓र्षिया
अ᳓हन् वृत्रं᳓ नि᳓र् अपा᳓म् औब्जो अर्णव᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ácyutam ← ácyuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dharúṇam ← dharúṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rájaḥ ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tirás ← tirás (invariable)
ví ← ví (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́tāsu ← ā́tā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
átiṣṭhipaḥ ← √sthā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
barháṇā ← barháṇā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hárṣyā ← hárṣi- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
svàrmīḷhe ← svàrmīḷha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áhan ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
arṇavám ← arṇavá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aubjaḥ ← √ubj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
nís ← nís (invariable)
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वि । यत् । ति॒रः । ध॒रुण॑म् । अच्यु॑तम् । रजः॑ । अति॑स्थिपः । दि॒वः । आता॑सु । ब॒र्हणा॑ ।
स्वः॑ऽमीळ्हे । यत् । मदे॑ । इ॒न्द्र॒ । हर्ष्या॑ । अह॑न् । वृ॒त्रम् । निः । अ॒पाम् । औ॒ब्जः॒ । अ॒र्ण॒वम् ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- tiro ← tiras
- [adverb]
- “tiras [word]; away; secretly.”
- dharuṇam ← dharuṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “prop; foundation.”
- acyutaṃ ← acyutam ← acyuta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “firm; regular; permanent; immovable; unchanging.”
- rajo ← rajaḥ ← rajas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- ’tiṣṭhipo ← atiṣṭhipaḥ ← sthāpay ← √sthā
- [verb], singular, Redupl. Aorist (Ind.)
- “put; fill into; soak; stow; fixate; install; explain; set; construct; tie.”
- diva ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ātāsu ← ātā
- [noun], locative, plural, feminine
- barhaṇā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “power; might.”
- svarmīḍhe ← svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- svarmīḍhe ← mīḍhe ← mīḍha
- [noun], locative, singular, neuter
- yan ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- harṣyāhan ← harṣya ← harṣay ← √hṛṣ
- [verb noun]
- “gladden; stimulate; rejoice.”
- harṣyāhan ← ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- aubjo ← aubjaḥ ← ubj
- [verb], singular, Imperfect
- “oppress.”
- arṇavam ← arṇava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wave; flood.”
सायण-भाष्यम्
यत् यदा तिरः वृत्रेण तिरोहितं धरुणं सर्वस्य प्राणिजातस्य धारकम् अच्युतं विनाशरहितं रजः उदकं दिवः द्युलोकात् आतासु । आता इति दिङ्नाम । आतासु विस्तृतासु दिक्षु हे इन्द्र बर्हणा हन्ता त्वं वि अतिष्ठिपः विविधं स्थापयांचकृषे। तथा यत् यदा स्वर्मीळहे। मीळ्हम् इति धननाम। स्वः सुष्ठु गन्तव्यं मीळ्हं धनं यस्मिन् तस्मिन् संग्रामे मदे तव सोमपानेन हर्षे सति हर्ष्या हृष्टया शक्त्या वृत्रम् आवकमसुरम् अहन् त्वमवधीः । तदानीम् अपां पूर्णम् अर्णवं मेघं निः औब्जः वर्षणाभिमुखमधोमुखमकार्षीः । वृष्टेरावरकं वृत्रं हत्वा वृष्टिजलेन भूमिं न्यसैक्षीरिति तात्पर्यार्थः ॥ अतिष्ठिपः । तिष्ठतेः ण्यन्तात् लुङि च्लेः चङादेशः । णिलोपः । तिष्ठतेरित् ’ ( पा. सू. ७. ४. ५) इति उपधाया इत्वम् । ‘चङि ’ (पा. सू. ६. १. ११) इति द्विर्वचने ‘शर्पूर्वाः खयः ’ इति थकारः शिष्यते । चर्त्वेन तकारः । अडागम उदात्तः । यद्वृत्तयोगादनिघातः । बर्हणा । ‘ सुपां सुलुक् ’ इति सोः आकारः । स्वर्मीळ्हे। मिह सेचने’। निष्ठा’। ‘हो ढः’ (पा. सू. ८. २. ३१ ) इति ढत्वम् । झषस्तथोर्धोऽधः’ इति तकारस्य धत्वम् । तस्य ष्टुत्वे ‘ढो ढे लोपः ’ (पा. सू. ८. ३. १३ ) इति ढलोपः । ढ्रलोपे पूर्वस्य’ (पा. सू. ६. ३. १११) इति दीर्घत्वम् । स्वरित्येतत् ‘न्यङ्स्वरौ स्वरितौ ’ इति स्वर्यते । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वेन तदेव शिष्यते । अहन् । हन्तेर्लङि मध्यमैकवचने ‘हल्ङ्याब्भ्यः’ इति सेर्लोपः। यद्वृत्तयोगादनिघातः । औब्जः । उब्ज आर्जवे’। लङि आडागमो वृद्धिश्च ॥
Wilson
English translation:
“. When you, destroying Indra, did distribute the (previously) hidden life-sustaining, undecaying waters through the different quarters of the heaven, then, animated (by Soma), you did engage in battle, and with exulting (prowess) slew Vṛtra, and did send down an ocean of waters.”
Jamison Brereton
When you spread out the immovable foundation [=earth], you
set the airy realm on the doorposts of heaven with your lofty
power.
When, o Indra, in (the contest) with the sun as its prize, ecstatic in your exhilaration with the excitement (of soma), you smashed Vr̥tra, (then) you forced out the flood of waters.
Jamison Brereton Notes
Though Grassmann and Lubotsky take tiráḥ as the prepositional adverb, standard tr.
interpret it as the 2nd sg. injunctive to tiráti, which is surely the correct analysis.
There is a surprising disagreement among tr. as to what ácyutam ‘immovable’ should modify. I take it with dharúṇam on the basis of Savya’s I.52.2 dharúṇeṣv ácyutaḥ. I take rájaḥ as obj. of átiṣṭhipaḥ, despite the pāda boundary, since otherwise this causative aorist is left without an expressed object.
Griffith
When thou with might, upon the framework of the heaven, didst fix, across, air’s region firmly, unremoved,
In the light-winning war, Indra, in rapturous joy, thou smotest Vrtra dead and broughtest floods of rain.
Geldner
Als du die Grundfeste ausdehntest, da hast du den unverrückten Luftraum zuversichtlich auf die Pfeiler des Himmels gestellt. Als du im Kampf um die Sonne im Rausche kampffreudig den Vritra erschlugst, o Indra, da ließest du die Flut der Gewässer heraus.
Grassmann
Als, Indra, du über den unerschütterten Grund der Erde hin den Luftraum mit Macht an dem Rahmen des Himmels befestigtest, als du voll Lust im Rausche Himmelsglanz errangest [wörtlich: im Kampfe um Himmelsglanz (warst)], da schlugst du den Vritra und liessest die Flut der Gewässer heraus.
Elizarenkova
Когда ты растянул твердую основу – незыблемое пространство,
Ты установил (ее) на столпах неба – рывком.
Когда в борьбе за солнце в опьянении, в радостном возбуждении ты, о Индра, убил Вритру, ты выпустил поток вод.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा हो, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमैश्वर्य्ययुक्त (इन्द्र) सभेश ! जैसे (औब्जः) कोमल करनेवाले से सिद्ध हुआ (यत्) जो सूर्य (दिवः) प्रकाश वा आकर्षण से (आतासु) दिशाओं में (तिरः) तिरछा किया हुआ (बर्हणा) वृद्धियुक्त (अच्युतम्) कारणरूप वा प्रवाहरूप से अविनाशि (धरुणम्) आधारकर्त्ता (रजः) पृथिवी आदि सब लोकों को (व्यतिष्ठिपः) विशेष करके स्थापन करता और (मदे) आनन्दयुक्त (स्वर्मीढे) अन्तरिक्ष में वर्त्तमान (हर्ष्या) हर्ष उत्पन्न कराने योग्य कर्मों को करता हुआ (यत्) जिस (वृत्रम्) मेघ को (अहन्) नष्ट कर (आतासु) दिशाओं में (अपाम्) जलों के सकाश से (अर्णवम्) समुद्र को सिद्ध करता है, वैसे अपने राज्य और न्याय को धारण कर शत्रुओं को मार अपनी स्त्री को आनन्द दिया कर ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे सूर्यलोक अपने प्रकाश और आकर्षणादि गुणों से सब लोकों को अपनी-अपनी कक्षा में भ्रमण कराता, सब दिशाओं में अपना तेज वा रस को विस्तार और वर्षा को उत्पन्न करता हुआ प्रजा के पालन का हेतु होता है, वैसे स्त्री-पुरुषों को भी वर्त्तना चाहिये ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! यथौब्जो सूर्य्यलोको दिव आतासु तिरो बर्हणाऽच्युतं धरुणं रजो व्यतिष्ठिपो व्यवस्थापयति मदे स्वर्मीढेऽन्तरिक्षे हर्ष्या हर्षकराणि कर्माणि कुर्वन् यद्यं वृत्रमहन्नपामर्वणं निर्वर्त्तयति यथा स्वराज्यन्यायौ धृत्वा शत्रून् हत्वा पत्न्या आनन्दं जनय ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृशो भवेदित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वि) विशेषार्थे (यत्) यम् (तिरः) तिरस्करणे (धरुणम्) आधारकम् (अच्युतम्) कारणरूपेण प्रवाहरूपेण वाऽविनाशि (रजः) पृथिव्यादिलोकजातम् (अतिष्ठिपः) संस्थापयेः (दिवः) प्रकाशादाकर्षणाद्वा (आतासु) सर्वासु दिक्षु। आता इति दिङ्नामसु पठितम्। (निघं०१.६) (बर्हणा) बृह्यते येन तत् (स्वर्मीढे) स्वः किरणान् जलानि वा मेहयति यस्मादन्तरिक्षात् तस्मिन् (यत्) तम् (मदे) माद्यन्ति यस्मिंस्तस्मिन् (इन्द्र) सूर्य इव परमैश्वर्य्यकारक (हर्ष्या) हर्षं जनितुं योग्यानि कर्माणि कुर्वन् (अहन्) हन्ति (वृत्रम्) मेघम् (निः) नितराम् (अपाम्) जलानां सकाशात् (औब्जः) य उब्जत्यार्जवी करोति तेन निर्वृत्तः सः (अर्णवम्) समुद्रम् ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा सूर्यलोकः स्वप्रकाशाकर्षणादिगुणैः सर्वाल्ँलोकान् स्वस्वकक्षासु भ्रामयन् सर्वासु दिक्षु स्वतेजसा रसं हृत्वा वर्षां जनयन् प्रजापालनहेतुर्वर्त्तते तथा स्त्रीपुरुषाभ्यां वर्त्तितव्यम् ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा सूर्यलोक आपल्या प्रकाश व आकर्षण इत्यादी गुणांनी सर्व गोलांना आपापल्या कक्षेत भ्रमण करवितो. सर्व दिशांमध्ये आपले तेज व रसाचा विस्तार करतो व वृष्टी उत्पन्न करतो तो प्रजेच्या पालनाचा हेतू असतो. तसे स्त्री पुरुषांनी वागावे. ॥ ५ ॥
06 त्वं दिवो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ दिवो᳓ धरु᳓णं धिष ओ᳓जसा
पृथिव्या᳓ इन्द्र स᳓दनेषु मा᳓हिनः
तुवं᳓ सुत᳓स्य म᳓दे अरिणा अपो᳓
वि᳓ वृत्र᳓स्य सम᳓या पाषि᳓यारुजः
मूलम् ...{Loading}...
त्वं दि॒वो ध॒रुणं॑ धिष॒ ओज॑सा पृथि॒व्या इ॑न्द्र॒ सद॑नेषु॒ माहि॑नः ।
त्वं सु॒तस्य॒ मदे॑ अरिणा अ॒पो वि वृ॒त्रस्य॑ स॒मया॑ पा॒ष्या॑रुजः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
तुवं᳓ दिवो᳓ धरु᳓णं धिष ओ᳓जसा
पृथिव्या᳓ इन्द्र स᳓दनेषु मा᳓हिनः
तुवं᳓ सुत᳓स्य म᳓दे अरिणा अपो᳓
वि᳓ वृत्र᳓स्य सम᳓या पाषि᳓यारुजः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dharúṇam ← dharúṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhiṣe ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mā́hinaḥ ← mā́hina- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
sádaneṣu ← sádana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ariṇāḥ ← √rī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
arujaḥ ← √ruj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
pāṣyā̀ ← pāṣyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
samáyā ← samá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
ví ← ví (invariable)
vr̥trásya ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । दि॒वः । ध॒रुण॑म् । धि॒षे॒ । ओज॑सा । पृ॒थि॒व्याः । इ॒न्द्र॒ । सद॑नेषु । माहि॑नः ।
त्वम् । सु॒तस्य॑ । मदे॑ । अ॒रि॒णाः॒ । अ॒पः । वि । वृ॒त्रस्य॑ । स॒मया॑ । पा॒ष्या॑ । अ॒रु॒जः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- dharuṇaṃ ← dharuṇam ← dharuṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “prop; foundation.”
- dhiṣa ← dhiṣe ← dhā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- pṛthivyā ← pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sadaneṣu ← sadana
- [noun], locative, plural, neuter
- “seat; weakness; inertness; dwelling; exhaustion; numbness; home; residence; seat; inanition; location.”
- māhinaḥ ← māhina
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty; large.”
- tvaṃ ← tvam ← tva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- ariṇā ← ariṇāḥ ← ri
- [verb], singular, Imperfect
- “free; liberate; run; let go of.”
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vṛtrasya ← vṛtra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- samayā
- [adverb]
- “near.”
- pāṣyārujaḥ ← pāṣyā ← pāṣya
- [noun], accusative, plural, neuter
- pāṣyārujaḥ ← arujaḥ ← ruj
- [verb], singular, Imperfect
- “break; bend.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र माहिनः प्रवृद्धः त्वं दिवः द्युलोकात् पृथिव्याः सदनेषु प्रदेशेषु ओजसा बलेन धरुणं सर्वस्य जगतो धारकं वृष्टिजलं धिषे दधिषे स्थापयसि । यस्मात् त्वं सुतस्य सोमस्य पानेन मदे हर्षे सति अपः जलानि अरिणाः मेघात् निरगमयः। वृत्रस्य आवरकं वृत्रं च समया धृष्टया पाष्या शिलया यद्वा शक्त्या वि अरुजः विशेषेणाभाङ्क्षीः ॥ धिषे । दधातेश्छान्दसो वर्तमाने लिट् । ‘द्विर्वचनप्रकरणे छन्दसि वेति वक्तव्यम्’ (का. ६. १. ८.१) इति वचनात् द्विर्वचनाभावः। क्राद्रिनियमात् इडागमे ‘ आतो लोप इटि च ’ इति आकारलोपः। माहिनः । ‘ महेरिनण् च ’ (उ. सू. २. २१४) इति ‘मह पूजायाम्’ इत्यस्मात् औणादिक इनण्प्रत्ययः । अत उपधायाः’ इति वृद्धिः । अरिणाः। री गतिरेषणयोः । क्रैयादिकः । लङि सिपि • प्वादीनां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वत्वम् । समया । षम ष्टम अवैक्लव्ये ‘। समतीति समा । पचाद्यच् । चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । पाष्या। ‘पिष्लृ संचूर्णने ’ इत्यस्मात् औणादिक इन्प्रत्ययः । बहुलवचनात् उपधाया आकारः। ‘ कृदिकारादक्तिनः’ (पा. सू. ४. १. ४५ ग.) इति ङीष् । प्रत्ययस्वरेणान्तोदात्तः । तृतीयैकवचने यणादेशे सति ‘ उदात्तस्वरितयोर्यणः’ इति स्वरितत्वम् । अरुजः । ‘ रुजो भङ्गे’। तौदादिकः । शस्य ङित्त्वात् गुणाभावः ॥ ॥ २१ ॥
Wilson
English translation:
“You, mighty Indra, send down from the heaven by your power, upon the realms of earth, the (world) sustaining rain; exhilarated (by Soma), you have expelled the waters (from the clouds), and have crushed Vṛtra by a solid rock.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Śamayā pāṣyā = sama, whole, entire; hence, pāṣya may mean a stone (or a spear?)
Jamison Brereton
You set the foundation of heaven and of earth upon their seats with your power as the great one, o Indra.
You made the waters flow in the exhilaration of the pressed soma; you broke apart all at once the two jaws of Vr̥tra.
Jamison Brereton Notes
pāṣyā̀has neither an etymology nor a secure meaning; it occurs only once elsewhere (pāṣyòḥ IX.102.2). Although the stem is given by Grassmann as (pāṣýa), pāṣía, it is better taken to a vṛkī-type -ī́-stem pāṣī́- (see Oldenberg ad loc.; AiG I. Nachtr. p. 126; tentatively also EWA s.v. pāṣāna-). By this analysis both forms can be du., and both contexts support an interpr. as a twinned body part. In this passage it is used of something belonging to Vṛtra that gets broken apart, so “jaws” is a contextually attractive translation. Savya’s I.52.6 vṛtrásya … nijaghántha hánvor indra tanyatúm “when you, Indra, struck your thunder down upon the two jaws of Vr̥tra” is similar to our ví vṛtrásya … pāṣyā̀rujaḥ “you broke apart the two pāṣī́of V.” In IX.102.2 the ref. seems to be to the two jaws of the soma-press. Despite the similarity of their aberrant phonology, it is hard to connect our pāṣī́- with later pāṣāna- ‘stone’, widely distributed also in Middle and New IA. See EWA s.v. pāṣāna- and, for the rejection of the connection, Oldenberg
Griffith
Thou with thy might didst grasp, the holder-up of heaven, thou who art mighty also in the seats of earth.
Thou, gladdened by the juice, hast set the waters free, and broken Vrtra’s stony fences through and through.
Geldner
Du, der Mächtige, setztest mit Kraft die Feste des Himmels und der Erde auf ihre Grundlagen, o Indra. Im Rausch des ausgepreßten Soma ließest du die Gewässer laufen. Du zerbrachst die Kinnladen des Vritra mittendurch.
Grassmann
Du, Indra, setztest mit Kraft die Stütze des Himmels auf die Sitze der Erde, gewaltiger, du liessest im Rausche des Soma die Gewässer rinnen und zerbrachst des Vritra Bollwerke mitten hindurch.
Elizarenkova
Ты с силой укрепил твердую основу неба
(И) земли, о Индра, на (их) местах, (ты) великий.
Ты в опьянении выжатым (сомой) пустил течь воды.
Ты пробил насквозь челюсти (?) Вритры.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह सभाध्यक्ष कैसा हो, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) परमैश्वर्यसम्पादक सभाध्यक्ष ! (माहिनः) पूजनीय महत्त्व गुणवाले (त्वम्) आप (ओजसा) बल से जैसे सविता (दिवः) दिव्यगुणयुक्त प्रकाश से (पृथिव्याः) पृथिवी और पदार्थों का (धरुणम्) आधार है, वैसे (सदनेषु) गृहादिकों में (धिषे) धारण करते हो वा जैसे बिजुली (वृत्रस्य) मेघ को मार कर (अपः) जलों को वर्षाती है, वैसे (त्वम्) आप (सुतस्य) उत्पन्न हुए वस्तुओं के (मदे) आनन्दकारक व्यवहार में (समया) समय में (अपः) जलों की वर्षा से सुख देते हो, वैसे (पाष्या) अच्छे प्रकार चूर्ण करने रूप सिद्ध किये हुए रस के (मदे) आनन्दरूपी व्यवहार में (पाष्या) चूर्णकारक क्रिया से शत्रुओं को (व्यरुजः) मरणप्रायः करके (अरिणाः) सुख को प्राप्त कीजिये ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो विद्वान् सूर्य्य के समान राज्य को सुप्रकाशित कर शत्रुओं का निवारण करके प्रजा का पालन करते हैं, वैसा ही हम सब लोगों को भी अनुष्ठान करना चाहिये ॥ ६ ॥ इस सूक्त में सूर्य्य वा विद्वान् के गुणवर्णन से इस सूक्तार्थ की पूर्व सूक्तार्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! माहिनस्त्वमोजसा यथा सूर्यो दिवः पृथिव्या धरुणं सदनेषु धरति तथा प्रजा धिषे यथेन्द्रो विद्युद् वृत्रस्य हननं कृत्वाऽपो वर्षति तथा त्वं सुतस्य मदे समया पाष्या शत्रून् व्यरुजः सुखमरिणाः ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स सभाध्यक्षः कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) सभाध्यक्षः (दिवः) दिव्यगुणसमूहान् (धरुणम्) सर्वमूर्त्तद्रव्याणामाधारम् (धिषे) दधासि। अत्र वाच्छन्दसि सर्वे० इति द्विर्वचनाभावः। (ओजसा) बलेन (पृथिव्याः) भूमे राज्यम् (इन्द्र) परमैश्वर्यसम्पादक (सदनेषु) गृहादिषु (माहिनः) पूज्या महत्त्वगुणविशिष्टाः (त्वम्) शत्रुविनाशकः (सुतस्य) सम्पादितस्य (मदे) आह्लादकारके व्यवहारे (अरिणाः) प्राप्नोषि (अपः) जलानि (वि) विशेषेण (वृत्रस्य) मेघस्य (समया) यथासमयम् (पाष्या) पेषणयोग्यानि कर्माणि। अत्र पिष्लृधातोर्ण्यत् वर्णव्यत्ययेन पूर्वस्याऽऽकारः सुपां सुलुग् इत्याकारादेशश्च। (अरुजः) आमर्दय ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये विद्वांसः सूर्यवन्न्यायं प्रकाश्य शत्रून्निवार्य्य प्रजाः पालयन्ति तथैवाऽस्माभिरप्यनुष्ठेयम् ॥ ६ ॥ अत्र सूर्य्यविद्युद्गुणवर्णनादेतदुक्तार्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति वेद्यम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे विद्वान सूर्याप्रमाणे राज्याला सुप्रकाशित करून शत्रूंचे निवारण करून प्रजेचे पालन करतात तसेच आम्ही सर्व लोकांनी अनुष्ठान केले पाहिजे. ॥ ६ ॥