सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘न्यू षु’ इति एकादशर्चं तृतीयं सूक्तम् । दशम्येकादश्यौ त्रिष्टुभौ । शिष्टा नव जगत्यः । सव्य ऋषिः । इन्द्रो देवता । तथा चानुक्रान्तं– न्यू ष्वेकादशान्त्ये त्रिष्टुभौ ’ इति । अतिरात्रे प्रथमे पर्याये ब्राह्मणाच्छंसिनः शस्त्रे एतत्सूक्तम् । तथा चासूत्रयदाचार्यः- ‘ न्यू षु वाचमप्सु धूतस्य हरिवः। पिबेहेति याज्या’ (आश्व. श्रौ. ६. ४ ) इति ॥
Jamison Brereton
53
Indra
Savya Āṅgirasa
11 verses: jagatī, except triṣṭubh 10–11
This hymn is divided into two roughly equal halves. After an initial verse exhorting the singers to present their work to Indra at the sacrifice, lest a lazy performance or bad composition deprive them of his gifts, Indra is praised in verses 2–5 for his quick response in fulfilling the desires of his singers. The mood changes in the next five verses (6–10), which constitute a brisk catalogue of Indra’s martial deeds in aid of his named human clients. This survey is somewhat reminiscent of the list of Indra’s deeds in the first Savya hymn, I.51. The hymn ends with a summary verse (11), which returns to the hortatory style of verse 1.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 न्यूत् षु - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि᳓ ऊ षु᳓ वा᳓चम् प्र᳓ महे᳓ भरामहे
गि᳓र इ᳓न्द्राय स᳓दने विव᳓स्वतः
नू᳓ चिद् धि᳓ र᳓त्नं ससता᳓म् इवा᳓विदन्
न᳓ दुष्टुति᳓र् द्रविणोदे᳓षु शस्यते
मूलम् ...{Loading}...
न्यू॒३॒॑ षु वाचं॒ प्र म॒हे भ॑रामहे॒ गिर॒ इन्द्रा॑य॒ सद॑ने वि॒वस्व॑तः ।
नू चि॒द्धि रत्नं॑ सस॒तामि॒वावि॑द॒न्न दु॑ष्टु॒तिर्द्र॑विणो॒देषु॑ शस्यते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
नि᳓ ऊ षु᳓ वा᳓चम् प्र᳓ महे᳓ भरामहे
गि᳓र इ᳓न्द्राय स᳓दने विव᳓स्वतः
नू᳓ चिद् धि᳓ र᳓त्नं ससता᳓म् इवा᳓विदन्
न᳓ दुष्टुति᳓र् द्रविणोदे᳓षु शस्यते
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bharāmahe ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
prá ← prá (invariable)
sú ← sú (invariable)
u ← u (invariable)
vā́cam ← vā́c- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sádane ← sádana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vivásvataḥ ← vivásvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ávidat ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
hí ← hí (invariable)
iva ← iva (invariable)
nú ← nú (invariable)
rátnam ← rátna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sasatā́m ← √sas- (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
draviṇodéṣu ← draviṇodá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
duṣṭutíḥ ← duṣṭutí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śasyate ← √śaṁs- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
पद-पाठः
नि । ऊं॒ इति॑ । सु । वाच॑म् । प्र । म॒हे । भ॒रा॒म॒हे॒ । गिरः॑ । इन्द्रा॑य । सद॑ने । वि॒वस्व॑तः ।
नु । चि॒त् । हि । रत्न॑म् । स॒स॒ताम्ऽइ॑व । अवि॑दत् । न । दुः॒ऽस्तु॒तिः । द्र॒वि॒णः॒ऽदेषु॑ । श॒स्य॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ū ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- vācam ← vāc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- bharāmahe ← bhṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- gira ← giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sadane ← sadana
- [noun], locative, singular, neuter
- “seat; weakness; inertness; dwelling; exhaustion; numbness; home; residence; seat; inanition; location.”
- vivasvataḥ ← vivasvant
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Surya; sun; Vivasvant; Vivasvant.”
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- ciddhi ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ciddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ratnaṃ ← ratnam ← ratna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- sasatām ← sas
- [verb noun], genitive, plural
- “sleep.”
- ivāvidan ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivāvidan ← avidat ← vid
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- duṣṭutir ← duṣṭutiḥ ← duṣṭuti
- [noun], nominative, singular, feminine
- draviṇodeṣu ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodeṣu ← deṣu ← da
- [noun], locative, plural, masculine
- “giving; causing; granting; yielding; producing; effecting.”
- śasyate ← śaṃs
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
सायण-भाष्यम्
महे महते इन्द्राय सु वाचं शोभनां स्तुतिं नि प्र भरामहे नितरां प्रयुञ्ज्महे । उ इति पादपूरणः । यतः ‘विवस्वतः परिचरतो यजमानस्य सदने यज्ञगृहे इन्द्राय गिरः स्तुतयः क्रियन्ते । हि यस्मात् स इन्द्रः नू चित् क्षिप्रमेव रत्नं रमणीयमसुराणां धनम् अविदत् विन्दति । तत्र दृष्टान्तः । ससतामिव । यथा स्वपतां पुरुषाणां धनं चोरः क्षिप्रं लभते तद्वत् । अतोऽस्मभ्यं धनं दातुं शक्त इति भावः । द्रविणोदेषु धनस्य दातृषु पुरुषेषु दुष्टुतिः असमीचीना स्तुतिः न शस्यते नाभिधीयते । अतः सुवाचं प्र भरामहे इति पूर्वेण संबन्धः ॥ न्यू षु इत्यस्य ‘उदात्तस्वरितयोर्यणः । इति स्वरितत्वम् । तत्र उदात्तपरत्वात् संहितायां कम्प्यते । ‘इकः सुञि’ (पा. सू. ६. ३. १३४ ) इति दीर्घत्वम् । ‘सुञः’ इति षत्वम् । महे ।’ मह पूजायाम्’ इत्यस्मात् ‘क्विप् च ’ इति क्विप् । ‘ सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । यद्वा । महच्छब्दस्य अच्छब्दलोपश्छान्दसः । नू चित् । ‘ ऋचि तुनुघ’ इत्यादिना दीर्घः । ससतामिव ।’ षस स्वप्ने ’ । अस्मात् शत्रन्तदन्तोदात्तात्परस्या विभक्तेः ‘शतुरनुमः’ इत्युदात्तत्वम् । ‘ इवेन विभक्त्यलोपः पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वं च ’ (पा. सू. २. १. ४. २) इति समासः । अविदत् ।’ विद्लृ लाभे’। ‘छन्दसि लुङ्लङ्लिटः ’ इति वर्तमाने लुङि • पुषादिद्युतादिः’ इति च्लेः अङादेशः । अडागम उदात्तः । ’ हि च’ इति निघातप्रतिषेधः । द्रविणोदेषु । द्रविणानि धनानि ददातीति द्रविणोदः । ‘द्रु गतौ ’ इत्यस्मात् ‘द्रुदक्षिभ्यामिनन्’ (उ. सू. २. २०८) इति इनन्प्रत्ययान्तो द्रविणशब्दः । तस्मिन् कर्मण्युपपदे ‘आतोऽनुपसर्गे कः’ इति कः । पूर्वपदस्य सुगागमश्छान्दसः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । शस्यते । ‘शंसु स्तुतौ ’ । यकि ‘अनिदिताम् ’ इति नलोपः ॥
Wilson
English translation:
“We ever offer fitting praise to the mighty Indra, in the dwelling of the worshpper, by which he (the deity) has quickly acquired riches, as (a thief) hastily hastily carried (off the property) of the sleeping. Praise ill expressed is not valued among the munificent.”
Jamison Brereton
Let us bring forward our speech for the great one, our songs for Indra, at the seat of Vivasvant,
for never has anyone found a treasure among those who are, as it were, asleep. A poor praise hymn is not acclaimed among the givers of wealth.
Jamison Brereton Notes
I am puzzled by Geldner’s (/Witzel Gotō) interpretation of this pāda, which introduces a thief with no support from the text (“Noch nie hat ja einer das Kleinod wie (ein Dieb) bei Schlafenden gefunden”). As far as I can tell, the proposed purport is that it’s easy for a thief to find (and presumably steal) a treasure that belongs to people who are asleep, but not so easy for us to do so in this case. Witzel Gotō remark that stealing something from sleepers is a favored theme in later literature. But it is not otherwise met with in the RV, as far as I know, and it doesn’t fit the context very well. I think the point is rather simpler: we had better get to work presenting our praise to Indra because the lazy and somnolent don’t get rewarded - “asleep at the switch” is an English idiom for people who don’t pay attention.
Griffith
न्यू॒३॒॑ षु वाचं॒ प्र म॒हे भ॑रामहे॒ गिर॒ इन्द्रा॑य॒ सद॑ने वि॒वस्व॑तः ।
नू चि॒द्धि रत्नं॑ सस॒तामि॒वावि॑द॒न्न दु॑ष्टु॒तिर्द्र॑विणो॒देषु॑ शस्यते ॥
Geldner
Wir tragen fein dem Großen eine Rede vor, Lobesworte dem Indra an die Stätte des Vivasvat. Noch hat ja einer das Kleinod wie ein Dieb bei Schlafenden gefunden. Ein schlechtes Loblied findet bei den Schätzespendern kein Lob.
Grassmann
Lasst bringen uns dem grossen Indra nun ein Lied, im Sitze des Vivasvat ihm Gesänge weihn; Denn nicht beschenkt er die, die wie im Schlafe ruhn, und schlechtes Lob gefällt dem Schätzespender nicht.
Elizarenkova
Вот легко мы возносим речь, хвалебные песни
Великому Индре на месте Вивасвата.
Никогда ведь еще не находили сокровища, как (вор) у спящих.
Плохое восхваление не ценится среди дающих богатство.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
जब सायणाचार्य्यादि वा मोक्षमूलरादिकों को छन्द और षड्जादि स्वरों का भी ज्ञान नहीं तो भाष्य करने की योग्यता तो कैसे होगी ॥अब त्रेपनवें सूक्त का आरम्भ है, उस के पहिले मन्त्र में मनुष्यों को धर्म विचार कर क्या करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे हम लोग (महे) महासुखप्रापक (सदने) स्थान में (इन्द्राय) परमैश्वर्य के प्राप्त करने के लिये (सु) शुभलक्षणयुक्त (वाचम्) वाणी को (निभरामहे) निश्चित धारण करते हैं, स्वप्न में (ससतामिव) सोते हुए पुरुषों के समान (विवस्वतः) सूर्यप्रकाश में (रत्नम्) रमणीय सुवर्णादि के समान (गिरः) स्तुतियों को धारण करते हैं, किन्तु (द्रविणोदेषु) सुवर्णादि वा विद्यादिकों के देनेवाले हम लोगों में (दुष्टुतिः) दुष्ट स्तुति और पाप की कीर्ति अर्थात् निन्दा (न प्रशस्यते) श्रेष्ठ नहीं होती, वैसे तुम भी होवो ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। मनुष्यों को जैसे निद्रा में स्थित हुए मनुष्य आराम को प्राप्त होते हैं, वैसे सर्वदा विद्या उत्तम शिक्षाओं से संस्कार की हुई वाणी को स्वीकार प्रशंसनीय कर्म को सेवन और निन्दा को दूरकर स्तुति का प्रकाश होने के लिये अच्छे प्रकार प्रयत्न करना चाहिये ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा वयं महे सदन इन्द्राय वाचं सुभरामहे स्वप्ने ससतामिव विवस्वतः सूर्यस्य प्रकाशे रत्नमिव गिरो निभरामहे, किन्तु द्रविणोदेष्वस्मासु दुष्टुतिर्न प्रशस्ता न भवति तथा यूयं भवत ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
सायणाचार्य्यादीनां मोक्षमूलरादीनां वा यदि छन्दःषड्जादिस्वरज्ञानमपि न स्यात्तर्हि भाष्यकरणयोग्यता तु कथं भवेत् ॥ मनुष्यैर्धर्मं विचार्य्य किं कर्त्तव्यमित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नि) नितराम् (उ) वितर्के (सु) शोभने (वाचम्) वाणीम् (प्र) प्रकृष्टार्थे (महे) महति महासुखप्रापके (भरामहे) धरामहे (गिरः) स्तुतयः (इन्द्राय) परमैश्वर्यप्रापणाय (सदने) सीदन्ति यस्मिँस्थाने तस्मिन् (विवस्वतः) यथा प्रकाशमानस्य सूर्यस्य प्रकाशे (नु) शीघ्रम् (चित्) अपि (हि) खलु (रत्नम्) रमणीयं सुवर्णादिकम् (ससतामिव) यथा स्वपतां पुरुषाणां तथा (अविदत्) विन्दति प्राप्नोति (न) निषेधे (दुःस्तुतिः) दुष्टा चासौ स्तुतिः पापकीर्तिश्च सा (द्रविणोदेषु) ये द्रविणांसि सुवर्णादीनि द्रव्यप्रदानि विद्यादीनि च ददति तेषु (शस्यते) प्रशस्ता भवति ॥ १ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्यथा निद्रावस्था मनुष्या आरामं प्राप्नुवन्ति, तथा सर्वदा विद्यासुशिक्षाभ्यां संस्कृतां वाचं स्वीकृत्य प्रशस्तं कर्म सेवित्वा निद्रां दूरीकृत्य स्तुतिप्रकाशाय प्रयतितव्यम् ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विद्वान सभाध्यक्ष व प्रजापुरुषांनी परस्पर प्रीतीने राहून सुख प्राप्त करावे हे सांगितलेले आहे. त्यामुळे या सूक्तार्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा निद्रिस्त माणसाला आराम मिळतो तसे नेहमी विद्या व उत्तम संस्कारांनी युक्त वाणीचा स्वीकार करून प्रशंसनीय कर्म करावे. निंदेचा त्याग करून स्तुती होईल असा प्रयत्न करावा. ॥ १ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - पादटिप्पनी
टिप्पणी: जेथे सायणाचार्य इत्यादी व मोक्षमूलर इत्यादींना छंद व षड्ज इत्यादी स्वरांचेही ज्ञान नाही तर भाष्य करण्याची योग्यता कशी असेल?
02 दुरो अश्वस्य - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दुरो᳓ अ᳓श्वस्य दुर᳓ इन्द्र गो᳓र् असि
दुरो᳓ य᳓वस्य व᳓सुन इन᳓स् प᳓तिः
शिक्षानरः᳓ प्रदि᳓वो᳓ ऽकामकर्शनः°
स᳓खा स᳓खिभ्यस् त᳓म् इदं᳓ गृणीमसि
मूलम् ...{Loading}...
दु॒रो अश्व॑स्य दु॒र इ॑न्द्र॒ गोर॑सि दु॒रो यव॑स्य॒ वसु॑न इ॒नस्पतिः॑ ।
शि॒क्षा॒न॒रः प्र॒दिवो॒ अका॑मकर्शनः॒ सखा॒ सखि॑भ्य॒स्तमि॒दं गृ॑णीमसि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
दुरो᳓ अ᳓श्वस्य दुर᳓ इन्द्र गो᳓र् असि
दुरो᳓ य᳓वस्य व᳓सुन इन᳓स् प᳓तिः
शिक्षानरः᳓ प्रदि᳓वो᳓ ऽकामकर्शनः°
स᳓खा स᳓खिभ्यस् त᳓म् इदं᳓ गृणीमसि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
áśvasya ← áśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
duráḥ ← durá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
duráḥ ← durá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
góḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
duráḥ ← durá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ináḥ ← iná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásunaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yávasya ← yáva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ákāmakarśanaḥ ← ákāmakarśana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pradívaḥ ← pradív- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
śikṣānaráḥ ← śikṣānará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG, mood:DES}
gr̥ṇīmasi ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhibhyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
दु॒रः । अश्व॑स्य । दु॒रः । इ॒न्द्र॒ । गोः । अ॒सि॒ । दु॒रः । यव॑स्य । वसु॑नः । इ॒नः । पतिः॑ ।
शि॒क्षा॒ऽन॒रः । प्र॒ऽदिवः॑ । अका॑मऽकर्शनः । सखा॑ । सखि॑ऽभ्यः । तम् । इ॒दम् । गृ॒णी॒म॒सि॒ ॥
Hellwig Grammar
- duro ← duraḥ ← dura
- [noun], nominative, singular, masculine
- aśvasya ← aśva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- dura ← duraḥ ← dura
- [noun], nominative, singular, masculine
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- gor ← goḥ ← go
- [noun], genitive, singular, feminine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- duro ← duraḥ ← dura
- [noun], nominative, singular, masculine
- yavasya ← yava
- [noun], genitive, singular, masculine
- “barley; yava; barleycorn; yava [word]; yava; yavakṣāra; grain.”
- vasuna ← vasunaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- inas ← ina
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty; powerful.”
- patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- śikṣānaraḥ ← śikṣā
- [noun], feminine
- “teaching; study; lesson; phonetics; learning; Śikṣā; art.”
- śikṣānaraḥ ← naraḥ ← nara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; man; Nara; person; people; Nara; Puruṣa; nara [word]; servant; hero.”
- pradivo ← pradivaḥ ← pradiv
- [noun], ablative, singular, masculine
- “age-old; long.”
- akāmakarśanaḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- akāmakarśanaḥ ← kāma
- [noun], masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- akāmakarśanaḥ ← karśanaḥ ← karśana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “distressing; disappointing.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sakhibhyas ← sakhibhyaḥ ← sakhi
- [noun], dative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- idaṃ ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- gṛṇīmasi ← gṛ
- [verb], plural, Present optative
- “praise.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वम् अश्वस्य दुरः दाता असि। तथा गोः पश्वादेः दुरः दातासि । तथा यवस्य यवादेर्धान्यजातस्य दुरः दाता असि । वसुनः निवासहेतोः धनस्य इनः स्वामी पतिः सर्वेषां पालयिता शिक्षानरः । शिक्षतिर्दानकर्मा (नि. ३. १०.८)। शिक्षाया दानस्य नेतासि । प्रदिवः पुराणः । प्रगता दिवो दिवसा यस्मिन् स तथोक्तः। अकामकर्शनः । कामान् कर्शयति नाशयतीति कामकर्शनः । न कामकर्शनोऽकामकर्शनः । अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । हविदत्तवतां यजमानानां कामानभिमतफलप्रदानेन पूरयतीत्यर्थः। ‘सखिभ्यः समानख्यानेभ्य ऋत्विग्भ्यः सखा सखिवदत्यन्तं प्रियः एवंभूतो य इन्द्रः तं प्रति इदं स्तोत्रलक्षणं वचः गृणीमसि ब्रूमहे ॥ दुरः । ‘डुदाञ् दाने’। ‘मन्दिवाशिमतिचसिचङ्ग्यङ्किभ्य उरच् ’ (उ. सू. १. ३८) इति विधीयमान उरच्प्रत्ययो बहुलवचनादस्मादपि भवति । अत एव आकारलोपः । शिक्षानरः । ‘ शिक्ष विद्योपादाने ‘।’ गुरोश्च हलः ’ ( पा. सू. ३. ३. १०३) इति अकारप्रत्ययः । ततः टाप् । षष्ठीसमासः । समासस्य’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । गृणीमसि ।’ गॄ शब्दे ’ । क्रैयादिकः । ‘ प्वादीनां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वत्वम् । ’ इदन्तो मसि ’ इति मसेः इकारः ॥
Wilson
English translation:
“You, Indra, are the giver of horses, of cattle, or barley, the master and protector of wealth, the foremost in liberality, (the being) of many days; you disappoint not desires (addressed to you); you are a friend to our friend; such an Indra we praise.”
Jamison Brereton
O Indra, you are the one who breaks out the horse, breaks out the cow, breaks out the grain, since you are the forceful lord of (every)
good thing.
He who from of old does his best for men, who does not short their desires, a comrade to his comrades—to him we now sing.
Jamison Brereton Notes
The slightly slangy tone of the previous verse is continued here, in the repeated verb duráḥ ‘break out’ and the cpd. ákāmakarśana- ‘not shorting desires’, as well, perhaps, as śikṣānará- (for which see AiG II.1.316-17, which classifies it with cmpds of the type trasá-dasyu- with verbal 1st member governing the 2nd).
There is surely more to be said about śikṣānará-; among other things, its accent doesn’t match the trasádasyu- type. But at least for now I will avoid the very contentious topic of such cmpds. śikṣānará- is also found in IV.20.8.
Griffith
Giver of horses, Indra, giver, thou, of kine, giver of barley, thou art Lord and guard of wealth:
Man’s helper from of old, not disappointing hope, Friend of our friends, to thee as such we sing this praise.
Geldner
Du, Indra, schlägst Roß und Rind heraus, du schlägst Korn heraus als der mächtige Gebieter des Guts, für die Männer von jeher hilfsbereit; ihre Wünsche nicht zu kurz kommen lassend, ein Genosse den Genossen: den preisen wir jetzt.
Grassmann
Du, Indra, schenkest Rosse, schenkest Rinder auch, du schenkest Korn und bist des Gutes starker Herr, Beschenkst die Männer, schmälerst ihre Wünsche nie, ein Freund den Freunden, darum preisen wir ihn hier.
Elizarenkova
Ты – тот, кто с бою берет (для нас) коня, с бою берет корову, о Индра,
С бою берет (для нас) ячмень, деятельный господин добра,
От века покровитель людей, помогающий не иссякнуть (их) желаниям,
Друг для друзей – таким мы тебя воспеваем!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- भुरिग्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अगले मन्त्र में विद्वानों के गुणों का उपदेश किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) विद्वन् ! जो (अकामकर्शनः) आलस्ययुक्त मनुष्यों को कृश करनेवाले (शिक्षानरः) शिक्षाओं को प्राप्त करने वा (सखिभ्यः) मित्रों के (सखा) मित्र (पतिः) पालन करने वा (इनः) ईश्वर के तुल्य सामर्थ्ययुक्त आप (अश्वस्य) व्याप्तिकारक अग्नि आदि वा तुरङ्ग आदि के (दुरः) द्वारों को प्राप्त होके सुख देनेवाली (गोः) वाणी वा दूध देनेवाली गौ के (दुरः) सुख देनेवाले द्वारों को जान (यवस्य) उत्तम यव आदि अन्न (प्रदिवः) उत्तम विज्ञान प्रकाश और (वसुनः) उत्तम धन देनेवाले (असि) हैं (तम्) उस आपकी (इदम्) पूजा वा सत्कारपूर्वक (गृणीमसि) स्तुति करते हैं ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। परमेश्वर के तुल्य धार्मिक विद्वान् के विना किसी के लिये सब पदार्थ वा सब सुखों के देनेवाला कोई नहीं है, परन्तु जो निश्चय करके सबके मित्र शिक्षाओं को प्राप्त किये हुए आलस्य को छोड़कर, ईश्वर की उपासना विद्या वा विद्वानों के संग को प्रीति से सेवन करनेवाले मनुष्य हैं, वे ही इन सब सुखों को प्राप्त होते हैं, आलसी मनुष्य नहीं ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र विद्वन् ! योऽकामकर्शनः शिक्षानरः सखिभ्यः सखा पतिरिन इव त्वमश्वस्य दुरो गोर्दुरोऽभिप्राप्य यवस्य प्रदिवो दुरोऽधिष्ठितः सन् वसुनो दाताऽसि तं त्वामिदं वयं गृणीमसि ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्गुणा उपदिश्यन्ते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दुरः) सुखैः संवारकाणि द्वाराणि (अश्वस्य) व्याप्तिकारकाग्न्यादेस्तुरङ्गस्य वा (दुरः) (इन्द्र) विद्वन् (गोः) सुसंस्कृताया वाचः (असि) (दुरः) (यवस्य) उत्तमस्य यवादेरन्नस्य (वसुनः) सर्वोत्तमस्य द्रव्यस्य (इनः) ईश्वरः। इन इतीश्वरनामसु पठितम्। (निघं०२.२२) (पतिः) पालयिता (शिक्षानरः) यः शिक्षां नृणाति प्राप्नोति स शिक्षाया नरः शिक्षानरः। अत्र सर्वधातुभ्योऽजयं वक्तव्यः इति नॄधातोरच्प्रत्ययः। (प्रदिवः) प्रकृष्टस्य न्यायप्रकाशस्य (अकामकर्शनः) योऽकामानलसान् कृशति तनूकरोति सः (सखा) सुहृत् (सखिभ्यः) सुहृद्भ्यः (तम्) उक्तार्थम् (इदम्) अर्चनं सत्करणं यथा स्यात्तथा (गृणीमसि) अर्चामः स्तुमः ॥ २ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। न हि परमेश्वरतुल्येन धार्मिकेण विदुषा विना कस्मैचित् सर्वपदार्थानां सुखानां च प्रदाता कश्चिदस्ति, परन्तु ये खलु सर्वमित्राः शिक्षाप्राप्ता मनुष्याः सन्ति त एवैतत् सर्वसुखं लभन्ते नेतरे ॥ २ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. परमेश्वराप्रमाणे धार्मिक विद्वानाशिवाय कोणीही सर्व पदार्थ व सुख देणारा नाही; परंतु निश्चयपूर्वक सर्वांचे मित्र असणारी, शिक्षण प्राप्त केलेली, आळस सोडून उद्योग करणारी, ईश्वराची उपासना करणारी, विद्वानांचा संग प्रेमाने स्वीकारणारी माणसेच या सुखांना प्राप्त करू शकतात, आळशी नव्हे. ॥ २ ॥
03 शचीव इन्द्र - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
श᳓चीव इन्द्र पुरुकृद् द्युमत्तम
त᳓वे᳓द् इद᳓म् अभि᳓तश् चेकिते व᳓सु
अ᳓तः संगृ᳓भ्य अभिभूत आ᳓ भर
मा᳓ त्वायतो᳓ जरितुः᳓ का᳓मम् ऊनयीः
मूलम् ...{Loading}...
शची॑व इन्द्र पुरुकृद्द्युमत्तम॒ तवेदि॒दम॒भित॑श्चेकिते॒ वसु॑ ।
अतः॑ सं॒गृभ्या॑भिभूत॒ आ भ॑र॒ मा त्वा॑य॒तो ज॑रि॒तुः काम॑मूनयीः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
श᳓चीव इन्द्र पुरुकृद् द्युमत्तम
त᳓वे᳓द् इद᳓म् अभि᳓तश् चेकिते व᳓सु
अ᳓तः संगृ᳓भ्य अभिभूत आ᳓ भर
मा᳓ त्वायतो᳓ जरितुः᳓ का᳓मम् ऊनयीः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dyumattama ← dyumáttama- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
purukr̥t ← purukŕ̥t- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śácīvaḥ ← śácīvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
abhítas ← abhítas (invariable)
cekite ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ít ← ít (invariable)
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
abhibhūte ← abhíbhūti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
átas ← átas (invariable)
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
saṁgŕ̥bhya ← √gr̥bhⁱ- (root)
{non-finite:CVB}
jaritúḥ ← jaritár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kā́mam ← kā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
tvāyatáḥ ← √tvāy- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ūnayīḥ ← √ūnay- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
शची॑ऽवः । इ॒न्द्र॒ । पु॒रु॒ऽकृ॒त् । द्यु॒म॒त्ऽत॒म॒ । तव॑ । इत् । इ॒दम् । अ॒भितः॑ । चे॒कि॒ते॒ । वसु॑ ।
अतः॑ । स॒म्ऽगृभ्य॑ । अ॒भि॒ऽभू॒ते॒ । आ । भ॒र॒ । मा । त्वा॒ऽय॒तः । ज॒रि॒तुः । काम॑म् । ऊ॒न॒यीः॒ ॥
Hellwig Grammar
- śacīva ← śacīvas ← śacīvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- purukṛd ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- purukṛd ← kṛt
- [noun], vocative, singular, masculine
- “causing; making; performing; promotive; producing; doing; acting; writing; transforming; effecting.”
- dyumattama
- [noun], vocative, singular, masculine
- taved ← tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- taved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- idam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- abhitaś ← abhitas
- [adverb]
- “about; around; regarding; about.”
- cekite ← cekit ← √cit
- [verb], singular, Present indikative
- “chew over.”
- vasu
- [noun], nominative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- ataḥ ← atas
- [adverb]
- “now; therefore; then; from there; hence; consequently; then; hence; henceforth.”
- saṃgṛbhyābhibhūta ← saṃgṛbhya ← saṃgrah ← √grah
- [verb noun]
- “take; pick; collect; sum up; reign; harness; catch; gather; extract; curb; choose.”
- saṃgṛbhyābhibhūta ← abhibhūtaḥ ← abhibhū ← √bhū
- [verb noun], nominative, singular
- “overcome; overwhelm; contract; possess.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- tvāyato ← tvāyataḥ ← tvāyat
- [noun], genitive, singular, masculine
- jarituḥ ← jaritṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “singer.”
- kāmam ← kāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- ūnayīḥ ← ūnay
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
सायण-भाष्यम्
शचीवः । शची इति प्रज्ञानाम । हे इन्द्र शचीवः प्रज्ञावान् पुरुकृत् प्रभूतस्य वृत्रवधादेः कर्तः द्युमत्तम अतिशयेन दीप्तिमन् अभितः सर्वत्र वर्तमानं वसु धनं यदस्ति तत् इदं तवेत् तवैव स्वभूतमिति चेकिते भृशमस्माभिर्ज्ञायते । अतः कारणात् धनं संगृभ्य सम्यक् गृहीत्वा अभिभूते शत्रूणामभिभवितः आ भर अस्मभ्यमाहर देहीत्यर्थः । त्वायतः त्वामात्मन इच्छतः जरितुः स्तोतुः कामम् अभिलाषं मा ऊनयीः परिहीनं मा कार्षीः। पूरयेत्यर्थः ॥ शचीवः । ‘ मतुवसो रुः०’ इति रुत्वम् । षाष्ठिकमामन्त्रिताद्युदात्तत्वम् । इतरेषु आष्टमिकं सर्वानुदात्तत्वम् । न च ’ आमन्त्रितं पूर्वमविद्यमानवत्’ इति अविद्यमानवत्वम्, ‘नामन्त्रिते समानाधिकरणे ’ इति निषेधात् । चेकिते। ‘ कित ज्ञाने’। अस्मात् यङन्ताद्वर्तमाने लिटि ‘ °अमन्त्रे’ (पा. सू. ३. १. ३५) इति निषेधात् आम्प्रत्ययाभावे सति लिट आर्धधातुकत्वात् अतोलोपयलोपौ । संगृभ्य आभर इति उभयत्र ‘हृग्रहोर्भश्छन्दसि ’ इति भत्वम् । त्वायतः । त्वामात्मन इच्छति । ‘सुप आत्मनः क्यच् ।’ प्रत्ययोत्तरपदयोश्च’ इति मपर्यन्तस्य त्वादेशः । छान्दसम् आत्वम्। क्यजन्तात् लटः शतृ । तस्य अदुपदेशात् लसार्वधातुकस्वरेण अनुदात्तस्य एकादेशस्वरेणोदात्तत्वम् । एकादेशस्वरोऽन्तरङ्गः सिद्धो भवतीति वक्तव्यम्’ (पा. सू. ८. २. ६. १ ) इति वचनात् तस्य सिद्धत्वे सति ‘शतुरनुमः’ इति अजादिविभक्तेरुदात्तत्वम् । कामम् । ‘कमु कान्तौ’ इत्यस्मात् भावे घञ् । ‘कर्षात्वतः’ इत्यन्तोदात्तत्वे प्राप्ते वृषादिषु पाठादाद्युदात्तत्वम् । ऊनयीः। ‘ ऊन परिहाणे ’ । चुरादिः । लुङि • णिश्रिद्रुस्रुभ्यः । ( पा. सू. ३. १. ४८) इति च्लेः चङादेशस्य ‘नोनयतिध्वनयति’ (पा. सू. ३. १. ५१ ) इत्यादिना प्रतिषेधः । ‘ हम्यन्तक्षण ’ (पा. सू. ७. २.५) इति सिचि वृद्धिप्रतिषेधः ॥
Wilson
English translation:
“Wise and resplendent Indra, the achiever of great deeds, the riches that are spread around are known to be yours; having collected them, victor (over your enemies), bring them to us; disappoint not the expectation of the worshipper who trusts in you.”
Jamison Brereton
O able Indra, most brilliant doer of many (deeds)—just yours is the good that keeps appearing all around.
Therefore, o overpowering one, having grasped it entirely, bring it here. Don’t leave lacking the desire of the singer who seeks you.
Jamison Brereton Notes
mā́… kā́mam ūnayīḥ “don’t leave the desire lacking” matches the compound akāmakarśanaḥ “who does not short their desires” in 2c.
Griffith
Indra, most splendid, powerful, rich in mighty deeds, this treasure spread around is known to be thine own.
Gather therefrom, O Conqueror, and bring to us: fail not the hope of him who loves and sings to thee.
Geldner
Machtvoller, tatenreicher, glanzvollster Indra! Dein ist dies Gut, das ringsum in die Augen fällt. Raff davon zusammen und bring es herbei, du Übermächtiger; laß den Wunsch des des dir ergebenen Sängers nicht unerfüllt!
Grassmann
O starker Indra, thatenreicher, glänzendster, dein ist der Reichthum, den man ringsherum erblickt, Davon, o mächt’ger, nimm und bringe uns herbei; den Wunsch des Sängers, der dich liebt, verkürze nicht.
Elizarenkova
0 могущественный Индра, совершающий много (подвигов), о самый яркий!
Ведь это твое добро со всех сторон бросается в глаза!
Взяв из него, принеси, о (всех) превосходящий!
Не оставь неисполненным желание преданного тебе певца!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, यह विषय अगले मन्त्र में उपदेश किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शचीवः) प्रशंसनीय प्रज्ञा, वाणी और कर्मयुक्त (द्युमत्तम) अतिशय करके सर्वज्ञता विद्याप्रकाशयुक्त (पुरुकृत्) बहुत सुखों के दाता (इन्द्र) परमैश्वर्ययुक्त जगदीश्वर वा एैश्वर्यप्रापक सभापति विद्वान् ! आपकी कृपा वा आप के सहाय से मनुष्य (अभितः) सब ओर से (इदम्) इस (वसु) उत्तम धन को (चेकिते) जानता है, हे (अभिभूते) शत्रुओं के पराजय करनेवाले ! जिस कारण आप (त्वायतः) आप वा उस के आत्मा की इच्छा करते हुए (जरितुः) स्तुति करनेवाले धार्मिक भक्तजन की (कामम्) इष्टसिद्धि को (आभर) पूर्ण करें (अतः) इस पुरुषार्थ से आपको (संगृभ्य) ग्रहण करके मैं वर्त्तता हूँ और आप मुझे सब कामों से पूर्ण कीजिये, आपकी इच्छा करते हुए स्तुति करनेवाले मेरी इष्टसिद्धि को (मोनयीः) कभी क्षीण मत कीजिये ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - निश्चय ही मनुष्यों को परमेश्वर वा विद्वान् मनुष्य के संग के विना कोई भी इष्टसिद्धियों को पूरण कर सकनेवाला नहीं है। इससे इसी की उपासना वा विद्वान् मनुष्य का सत्संग करके इष्टसिद्धि को सम्पादन करना चाहिये ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे शचीवो द्युमत्तम पुरुकृदिन्द्र सभेश ! यो मनुष्यस्तव कृपया सहायेन वाऽभित इदं वसु चेकिते जानाति। हे अभिभूते शत्रूणां पराभवकर्त्तर्यतस्त्वं त्वायतो जरितुर्धार्मिकस्य स्वजनस्य काममाभर समन्तात्प्रपूर्द्धि। अतस्त्वां संगृभ्याहं वर्त्ते त्वं मां सर्वैः कामैराभर त्वायतो जरितुर्मम कामं मोनयीः परिहीणं क्षीणं न्यूनं कदाचिन्मा सम्पादयेः ॥ १३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शचीवः) प्रशस्ताः प्रज्ञा बह्वी वाक् प्रशस्तं कर्म च विद्यते यस्य तत्संबुद्धौ (इन्द्र) परमैश्वर्यप्रापक विद्वन् वा (पुरुकृत्) यः पुरूणि बहूनि सुखानि करोति सः (द्युमत्तम) द्यौर्बहुः सर्वज्ञः प्रकाशो विद्याप्रकाशो वा विद्यते यस्मिन् सोऽतिशयितस्तत्संबुद्धौ (तव) (इत्) एव (इदम्) वक्ष्यमाणम् (अभितः) सर्वतः (चेकिते) जानाति (वसु) परं प्रकृष्टं द्रव्यम् (अतः) पुरुषार्थात् (संगृभ्य) सम्यग्गृहीत्वा (अभिभूतम्) अभिभूतिः शत्रूणामभिभवनं पराभवो यस्मात्तत्सम्बुद्धौ (आ) आभिमुख्ये (भर) धर (मा) निषेधे (त्वायतः) त्वामात्मानं तवात्मानं वेच्छतः (जरितुः) स्तोतुः (कामम्) इष्टसिद्धिम् (ऊनयीः) ऊनयेः। लुङ्प्रयोगोऽयम् ॥ ३ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्न किल परमेश्वरेणाप्तेन पुरुषसङ्गेन वा विना सर्वेषां कामानां पूर्त्तिः कर्त्तुं शक्या तस्मादेतमेवोपास्य संगम्य वा कामपूर्त्तिः सम्पादनीयेति ॥ ३ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी निश्चयपूर्वक जाणावे की परमेश्वर व विद्वान माणसाशिवाय कोणताही मनुष्य इष्टसिद्धीची पूर्तता करू शकत नाही. त्यामुळे त्याची उपासना व विद्वान माणसाचा सत्संग करून इष्टसिद्धी संपादन केली पाहिजे. ॥ ३ ॥
04 एभिर्द्युभिः सुमना - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एभि᳓र् द्यु᳓भिः सुम᳓ना एभि᳓र् इ᳓न्दुभिर्
निरुन्धानो᳓ अ᳓मतिं गो᳓भिर् अश्वि᳓ना
इ᳓न्द्रेण द᳓स्युं दर᳓यन्त इ᳓न्दुभिर्
युत᳓द्वेषसः स᳓म् इषा᳓ रभेमहि
मूलम् ...{Loading}...
ए॒भिर्द्युभिः॑ सु॒मना॑ ए॒भिरिन्दु॑भिर्निरुन्धा॒नो अम॑तिं॒ गोभि॑र॒श्विना॑ ।
इन्द्रे॑ण॒ दस्युं॑ द॒रय॑न्त॒ इन्दु॑भिर्यु॒तद्वे॑षसः॒ समि॒षा र॑भेमहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
एभि᳓र् द्यु᳓भिः सुम᳓ना एभि᳓र् इ᳓न्दुभिर्
निरुन्धानो᳓ अ᳓मतिं गो᳓भिर् अश्वि᳓ना
इ᳓न्द्रेण द᳓स्युं दर᳓यन्त इ᳓न्दुभिर्
युत᳓द्वेषसः स᳓म् इषा᳓ रभेमहि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dyúbhiḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ebhíḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ebhíḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
índubhiḥ ← índu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sumánāḥ ← sumánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ámatim ← ámati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
aśvínā ← aśvín- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
nirundhānáḥ ← √rudh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
daráyantaḥ ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
dásyum ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índreṇa ← índra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
índubhiḥ ← índu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
iṣā́ ← íṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
rabhemahi ← √rabh- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
sám ← sám (invariable)
yutádveṣasaḥ ← yutádveṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
ए॒भिः । द्युऽभिः॑ । सु॒ऽमनाः॑ । ए॒भिः । इन्दु॑ऽभिः । नि॒ऽरु॒न्धा॒नः । अम॑तिम् । गोभिः॑ । अ॒श्विना॑ ।
इन्द्रे॑ण । दस्यु॑म् । द॒रय॑न्तः । इन्दु॑ऽभिः । यु॒तऽद्वे॑षसः । सम् । इ॒षा । र॒भे॒म॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- ebhir ← ebhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dyubhiḥ ← div
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- sumanā ← sumanāḥ ← sumanas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “benevolent; cheerful; happy; satisfied.”
- ebhir ← ebhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- indubhir ← indubhiḥ ← indu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- nirundhāno ← nirundhānaḥ ← nirudh ← √rudh
- [verb noun], nominative, singular
- “close; insert; seal; obstruct; fill into; enclose; put; stop; suppress; puṭ; banish; impede; envelop; capture.”
- amatiṃ ← amatim ← amati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “indigence.”
- gobhir ← gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Asvins; two.”
- indreṇa ← indra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dasyuṃ ← dasyum ← dasyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- darayanta ← darayantaḥ ← daray ← √dṛ
- [verb noun], nominative, plural
- indubhir ← indubhiḥ ← indu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- yutadveṣasaḥ ← yuta ← yu
- [verb noun]
- “keep away; separate; ward off.”
- yutadveṣasaḥ ← dveṣasaḥ ← dveṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hostility; enemy.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- iṣā ← iṣ
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- rabhemahi ← rabh
- [verb], plural, Present optative
- “clasp.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र एभिः अस्माभिर्दत्तैः द्युभिः दीप्तैश्चरुपुरोडाशादिभिः एभिरिन्दुभिः पुरोवर्तिभिः तुभ्यं दत्तैः सोमैश्च प्रीतस्त्वम् अस्माकम् अमतिं दारिद्र्यं गोभिः त्वया दत्तैः पशुभिः अश्विना अश्वयुक्तेन धनेन च निरुन्धानः निवर्तयन् सुमनाः शोभनमना भव । वयम् इन्दुभिः अस्माभिर्दत्तैः सोमैः प्रीतेन इन्द्रेण दस्युम् उपक्षपयितारं शत्रुं दरयन्तः हिंसन्तः अत एव युतद्वेषसः पृथग्भूतशत्रुका भूत्वा इषा इन्द्रदत्तेन अन्नेन सं रभेमहि संरब्धा भवेम । संगच्छेमहीत्यर्थः ॥ सुमनाः। शोभनं मनो यस्य। सोर्मनसी अलोमोषसी’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । निरुल्धानः। ‘रुधिर् आवरणे । स्वरितेत्त्वात् आत्मनेपदम् । श्नसोरल्लोपः’ इति अकारलोपः। ‘ चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अमतिम् । मन्तव्या मतिः ऐश्वर्यम् । न मतिः अमतिः । अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । ‘न लोकाव्यय ’ इति षष्ठीप्रतिषेधः । अश्विना । अश्वोऽस्यातीति अश्वि धनम् । मत्वर्थीय इनिः ॥
Wilson
English translation:
“Propitiated by these offerings, be these libations, dispel poverty with cattle and horses; may we subduing our adversary, and relived from enemies by Indra, (plural ased) by our libations, enjoy together abundant food.”
Jamison Brereton
He is well disposed through these days by reason of these soma drops, checking neglect by means of cows and (wealth) in horses.
Might we, breaking up the Dasyu with Indra and the soma drops,
keeping hostility away, be embraced by refreshment.
Griffith
Well pleased with these bright flames and with these Soma drops, take thou away our poverty with seeds and kine.
With Indra scattering the Dasyu through these drops, freed from their hate may we obtain abundant food.
Geldner
An diesen Tagen mit diesen Somatränken zufrieden, die Ratlosigkeit durch Kühe und Rosse bannend - Mit Indra, mit Somas wollen wir den Dasyu zersprengen, den Feind abwehren und am Speisegenuß teilhaben.
Grassmann
Durch diese Flammen, diese Tränke holdgestimmt, hilf ab dem Mangel durch Besitz an Rind und Ross; Den Feind durch Indra fernhin jagend mögen wir vom Feind befreit durch Indu’s Labungen empfahn.
Elizarenkova
В эти дни настроенный благожелательно благодаря этим каплям (сомы),
Прогоняя безвдохновенность (поэта) с помощью коров, богатства конями –
Силой Индры (и) капель (сомы) разнося дасью,
Да получим мы жертвенный напиток, отстранив враждебность!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हम लोग जो (अमतिम्) विज्ञान वा सुख से अविद्या दरिद्रता तथा सुन्दर रूप को (निरुन्धानः) निरोध वा ग्रहण करता हुआ (सुमनाः) उत्तम विज्ञानयुक्त सभाध्यक्ष है, उसकी प्राप्ति कर उसके सहाय वा (एभिः) इन (द्युभिः) प्रकाशयुक्त द्रव्य (एभिः) इन (इन्दुभिः) आह्लादकारक गुण वा पदार्थ इन (गोभिः) प्रशंसनीय गौ पृथिवी (अश्विना) अग्नि, जल, सूर्य्य, चन्द्र आदि (इषा) इच्छा वा अन्नादि (इन्दुभिः) सोमरसादि पेयों (इन्द्रेण) बिजुली और उसके रचे हुए विदारण करनेवाले शस्त्र से (दस्युम्) बल से दूसरे के धन को लेनेवाले दुष्ट को (दरयन्तः) विदारण करते हुए (युतद्वेषसः) द्वेष से अलग होनेवाले शत्रुओं के साथ युद्ध को सुख से (समारभेमहि) आरम्भ करें ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सभाध्यक्ष सब विद्याओं की शिक्षा कर हम लोगों को सुखी करता है, उसका सब मनुष्यों को सेवन करना चाहिये । इस के सहाय के विना कोई भी मनुष्य व्यावहारिक और परमार्थविषयक आनन्द को प्राप्त होने को समर्थ नहीं हो सकता, इससे इसके सहाय से सब धर्मयुक्त कार्यों का आरम्भ वा सुख का सेवन करना चाहिये ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: वयं योऽमतिं निरुन्धानः सुमना विद्वानस्ति तं प्राप्य तत्सहायेनैभिर्द्युभिरेभिरन्दुभिर्गोभिरश्विनेन्दुभिरिषेन्द्रेण सह दस्युं दरयन्तो युतद्वेषसः शत्रुभिः सह युद्धं सुखेन समारभेमहि ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एभिः) प्रत्यक्षैः (द्युभिः) प्रकाशयुक्तैर्गुणैर्द्रव्यैर्वा (सुमनाः) शोभनं मनो विज्ञानं यस्य सभाध्यक्षस्य सः (एभिः) वक्ष्यमाणैः (इन्दुभिः) आह्लादकारिभिर्गुणैः पदार्थैर्वा (निरुन्धानः) निरोधं कुर्वन् (अमतिम्) अविद्यमाना मतिर्विज्ञानं सुखं वा यस्यामविद्यायां दरिद्रायां वा तां सुरूपं वा (गोभिः) प्रशस्ताभिर्वाग्धेनुपृथिवीभिः (अश्विना) अग्निजलसूर्यचन्द्रादिभिः (इन्द्रेण) विद्युता तद्रचितेन विदारकेण शस्त्रेण वा (दस्युम्) बलात्कारेण परस्वापहर्त्तारम् (दरयन्तः) विदारयन्तः (इन्दुभिः) अभिषुतैर्बलकारिभिः पेयैः सोमरसाभियुक्तैर्जलैः (युतद्वेषसः) युता अमिश्रिताः पृथग्भूता द्वेषा येभ्यस्ते (सम्) सम्यगर्थे (इषा) इच्छया अन्नादिना वा (रभेमहि) आरम्भं कुर्वीमहि ॥ ४ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यः सभाद्यध्यक्षो वा सर्वं दारिद्र्यं विनाश्य शत्रुविजयं कृत्वा सर्वा विद्याः शिक्षित्वाऽस्मान् सुखयति स सर्वैर्मनुष्यैः समाश्रयितव्यश्चेति नहि खल्वेतत्सहायेन विना कश्चिदपि व्यावहारिकं चानन्दं प्राप्तुं शक्नोति, तस्मादेतत्सहायेन सर्वेषां धर्म्याणां कार्याणामारम्भः सुखसेवनं च नित्यं कार्य्यमिति ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सभाध्यक्ष दारिद्र्याचा नाश करून शत्रूवर विजय प्राप्त करतो व विद्येचे शिक्षण देऊन सुखी करतो. त्याचा सर्व माणसांनी स्वीकार केला पाहिजे. त्याच्या साह्याखेरीज कोणीही माणूस व्यावहारिक व पारमार्थिक आनंद प्राप्त करण्यास समर्थ होऊ शकत नाही. त्यामुळे त्याच्या साह्याने सर्व धर्मयुक्त कार्यांचा आरंभ व सुखाचा अंगीकार केला पाहिजे. ॥ ४ ॥
05 समिन्द्र राया - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓म् इन्द्र राया᳓ स᳓म् इषा᳓ रभेमहि
सं᳓ वा᳓जेभिः पुरुश्चन्द्रइ᳓र् अभि᳓द्युभिः
सं᳓ देविया᳓ प्र᳓मती° वीर᳓शुष्मया
गो᳓अग्रया अ᳓श्ववत्या° रभेमहि
मूलम् ...{Loading}...
समि॑न्द्र रा॒या समि॒षा र॑भेमहि॒ सं वाजे॑भिः पुरुश्च॒न्द्रैर॒भिद्यु॑भिः ।
सं दे॒व्या प्रम॑त्या वी॒रशु॑ष्मया॒ गोअ॑ग्र॒याश्वा॑वत्या रभेमहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स᳓म् इन्द्र राया᳓ स᳓म् इषा᳓ रभेमहि
सं᳓ वा᳓जेभिः पुरुश्चन्द्रइ᳓र् अभि᳓द्युभिः
सं᳓ देविया᳓ प्र᳓मती° वीर᳓शुष्मया
गो᳓अग्रया अ᳓श्ववत्या° रभेमहि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
iṣā́ ← íṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
rabhemahi ← √rabh- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
rāyā́ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
sám ← sám (invariable)
abhídyubhiḥ ← abhídyu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
puruścandraíḥ ← puruścandrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
vā́jebhiḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
devyā́ ← devī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
prámatyā ← prámati- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sám ← sám (invariable)
vīráśuṣmayā ← vīráśuṣma- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
áśvāvatyā ← áśvāvant- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
góagrayā ← góagra- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
rabhemahi ← √rabh- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
सम् । इ॒न्द्र॒ । रा॒या । सम् । इ॒षा । र॒भे॒म॒हि॒ । सम् । वाजे॑भिः । पु॒रु॒ऽच॒न्द्रैः । अ॒भिद्यु॑ऽभिः ।
सम् । दे॒व्या । प्रऽम॑त्या । वी॒रऽशु॑ष्मया । गोऽअ॑ग्रया । अश्व॑ऽवत्या । र॒भे॒म॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- rāyā ← rai
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- iṣā ← iṣ
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- rabhemahi ← rabh
- [verb], plural, Present optative
- “clasp.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- vājebhiḥ ← vāja
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- puruścandrair ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- puruścandrair ← ścandraiḥ ← ścandra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “shining; glistening; brilliant.”
- abhidyubhiḥ ← abhidyu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “celestial; brilliant.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- devyā ← devī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- pramatyā ← pramati
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “care; solicitude; caution; providence.”
- vīraśuṣmayā ← vīra
- [noun], masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- vīraśuṣmayā ← śuṣmayā ← śuṣma
- [noun], instrumental, singular, feminine
- goagrayāśvāvatyā ← go
- [noun]
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- goagrayāśvāvatyā ← agrayā ← agra
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “tip; beginning; peak; end; front; top; beginning; battlefront; agra [word]; acme; fingertip; top; best; optimum; climax; matter; glans.”
- goagrayāśvāvatyā ← aśvāvatyā ← aśvāvat
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “rich in horses.”
- rabhemahi ← rabh
- [verb], plural, Present optative
- “clasp.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र राया धनेन वयं सं रभेमहि संगच्छेमहि । तथा इषा अन्नेन सं रभेमहि । तथा वाजेभिः बलैः सं रभेमहि । कीदृशैः वाजैः । पुरुश्चन्दैः पुरूणां बहूनामाह्लादकैः अभिद्युभिः अभितो दीप्यमानैः । किंच देव्या द्योतमानया प्रमत्या त्वदीयया प्रकृष्टबुद्ध्या सं रभेमहि । कीडश्या। वीरशुष्मया । वीरं विशेषेण शत्रूणां क्षेपणसमर्थं शुष्मं बलं यस्याः सा तथोक्ता । गोअग्रया। स्तोतृभ्यो दानार्थमग्रे प्रमुखत एव गावो यस्याः सा तथोक्ता । अश्वावत्या अश्वैरुपेतया ॥ राया । ‘ऊड़िदम्’ इत्यादिना विभक्तेरुदात्तत्वम् । पुरुश्चन्द्रैः । ‘ह्रस्वाञ्चन्द्रोत्तरपदे मन्त्रे’ इति सुट् । श्चुत्वेन शकारः । समासस्वरः । अभिद्युभिः । अभिगता द्यौर्दीप्तिर्येषाम् । अत्र दिव्शब्दो दीप्तिं लक्षयति । अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । देव्या । उदात्तयणः०’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । प्रमत्या । ‘तादौ च निति’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । उत्तरयोर्बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम्। सर्वत्र विभाषा गोः’ (पा. सू. ६. १. १२२ ) इति गोअग्रया इत्यत्र प्रकृतिभावः । अश्वावत्या । ‘ मन्त्रे सोमाश्वेन्द्रिय ’ इति मतुपि दीर्घत्वम् ॥ ॥ १५ ॥
Wilson
English translation:
“Indra, may we become possessed of riches, and of food; and with energies agreeable to many, and shining around, may we prosper through your divine favour, the source of prowess, of cattle and of horses.”
Jamison Brereton
O Indra, might we be embraced by wealth, by nourishment, and by much-glittering prizes bound for heaven.
Might we be embraced by your divine solicitude, having the unbridled force of heroes, with cows at the front, accompanied by horses.
Griffith
Let us obtain, O Indra, plenteous wealth and food, with strength exceeding glorious, shining to the sky:
May we obtain the Goddess Providence, the strength of heroes, special source of cattle, rich in steeds.
Geldner
Wir wollen am Reichtum, am Speisegenuß teilhaben, o Indra, an den glanzvollen, himmlischen Siegesgewinnen, an der göttlichen Fürsorge, die ihre Stärke in Söhnen hat, die mit Rindern den Anfang macht und Rosse bringt.
Grassmann
Lass Reichthum, Indra, lass erlangen Labung uns, sehr glänzende Genüsse, himmelstrebende, Und Huld der Götter, die den Männern Kraft verleiht und reich zuerst an Rindern und an Rossen ist.
Elizarenkova
Да по(лучим) мы, о Индра, богатство, да получим мы жертвенный напиток!
Да по(лучим) мы награды, всесияющие, сверкающие (нам) навстречу,
Да получим мы божественное покровительство,
Чей порыв – герои, чье начало – коровы, что приносит коней!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर इसके सहाय से मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) सभाध्यक्ष ! जैसे हम लोग आप के सहाय से (सम्राया) उत्तम राज्यलक्ष्मी (समिषा) धर्म की इच्छा वा अन्नादि (अभिद्युभिः) विद्या व्यवहार और प्रकाशयुक्त (पुरुश्चन्द्रैः) बहुत आह्लादकारक सुवर्ण और उत्तम चांदी आदि धातु (सं वाजेभिः) विज्ञानादि गुण वा संग्राम तथा (प्रमत्या) उत्तम मतियुक्त (देव्या) दिव्यगुण सहित विद्या से युक्त सेना से (गोअग्रया) श्रेष्ठ इन्द्रिय गौ और पृथिवी से युक्त (वीरशुष्मया) शूरवीर योद्धाओं के बल से युक्त (अश्ववत्या) प्रशंसनीय वेग, बलयुक्त घोड़ेवाली सेना के साथ वर्त्तमान होके शत्रुओं के साथ (संरभेमहि) अच्छे प्रकार संग्राम को करें, इस सब कार्य्य को करके लौकिक और पारमार्थिक सुखों को (रभेमहि) सिद्ध करें ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कोई भी मनुष्य विद्वान् की सहायता के विना अच्छे प्रकार पुरुषार्थ की सिद्धि को प्राप्त नहीं हो सकता और निश्चय करके बल, आरोग्य, पूर्ण सामग्री और उत्तम शिक्षा से युक्त धार्मिक, शूरवीर युक्त चतुरङ्गिणी अर्थात् चौतर्फी अङ्ग से युक्त सेना के विना शत्रुओं का पराजय वा विजय के प्राप्त होने को समर्थ नहीं हो सकता, इससे मनुष्यों को इन कार्यों की उन्नति करनी चाहिये ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र सभाध्यक्ष ! यथा वयं त्वत्सहायेन सम्राया समिषा पुरुश्चन्द्रैरभिद्युभिः संवाजेभिः प्रमत्या देव्या गोऽअग्रयाऽश्वावत्या वीरशुष्मया सेनया सह वर्त्तमानाः शत्रुभिः संरभेमहि सम्यक् संग्रामं कुर्याम तथैतत्कृत्वा लौकिकपारमार्थिकान् व्यवहारान् रभेमहि तं त्वं संसाधय ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरेतत्सहायेन मनुष्यैः किं कर्त्तव्यमित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सम्) प्राप्तौ (इन्द्र) परमैश्वर्यप्रदेश्वर सभाध्यक्ष वा (राया) राज्यपरमश्रिया (सम्) सम्यक् (इषा) धर्मेच्छयान्नादिना वा (रभेमहि) आरम्भं कुर्याम (सम्) श्रैष्ठ्येऽर्थे (वाजेभिः) विज्ञानादिगुणैः संग्रामैर्वा (पुरुश्चन्द्रैः) पुरवो बहवश्चन्द्रा आह्लादकारकाः सुवर्णरजतादयो धातवो वा येभ्यस्तैः (अभिद्युभिः) अभितो दिवः विद्याव्यवहारप्रकाशा येषु तैः (सम्) श्लेषे (देव्या) दिव्यगुणसहितया विद्यायुक्त्या सेनया (प्रमत्या) प्रकृष्टा मतिर्मननं यस्यां तया (वीरशुष्मया) वीराणां योद्धॄणां शुष्माणि बलानि यस्यां तया (गोअग्रया) गाव इन्द्रियाणि धेनवः पृथिव्यो वाऽग्राः श्रेष्ठा यस्यां तया। अत्र सर्वत्र विभाषा गोः। (अष्टा०६.१.१२२) अनेन प्रकृतिभावः। (अश्ववत्या) प्रशस्ता वेगबलयुक्ता अश्वा विद्यन्ते यस्यां तया (रभेमहि) शत्रुभिः सह युध्येमहि ॥ ५ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नहि कश्चिदपि विद्वत्सहायमन्तरा सम्यक् पुरुषार्थसिद्धिमाप्नोति नैव किल बलारोग्यपूर्णसामग्रीसुशिक्षितया धार्मिकशूरवीरयुक्त्या चतुरङ्गिण्या सेनया विना कश्चिच्छत्रुपराजयं कृत्वा विजयं प्राप्तुं शक्नोति, तस्मादेतत्सर्वदोन्नेयमिति ॥ ५ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कोणत्याही माणसाला विद्वानाच्या मदतीशिवाय चांगल्या प्रकारे पुरुषार्थाची सिद्धी प्राप्त करता येत नाही व निश्चयपूर्वक बल, आरोग्य, पूर्ण सामग्री व उत्तम शिक्षणाने धार्मिक शूरवीर युक्त चतुरंगी सेना असल्याशिवाय शत्रूंचा पराजय करून विजय प्राप्त करण्यास समर्थ बनू शकत नाही यामुळे माणसांनी हे कार्य वृद्धिंगत केले पाहिजे. ॥ ५ ॥
06 ते त्वा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते᳓ त्वा म᳓दा अमदन् ता᳓नि वृ᳓ष्णिया
ते᳓ सो᳓मासो वृत्रह᳓त्येषु सत्पते
य᳓त् कार᳓वे द᳓श वृत्रा᳓णि अप्रति᳓
बर्हि᳓ष्मते नि᳓ सह᳓स्राणि बर्ह᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
ते त्वा॒ मदा॑ अमद॒न्तानि॒ वृष्ण्या॒ ते सोमा॑सो वृत्र॒हत्ये॑षु सत्पते ।
यत्का॒रवे॒ दश॑ वृ॒त्राण्य॑प्र॒ति ब॒र्हिष्म॑ते॒ नि स॒हस्रा॑णि ब॒र्हयः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ते᳓ त्वा म᳓दा अमदन् ता᳓नि वृ᳓ष्णिया
ते᳓ सो᳓मासो वृत्रह᳓त्येषु सत्पते
य᳓त् कार᳓वे द᳓श वृत्रा᳓णि अप्रति᳓
बर्हि᳓ष्मते नि᳓ सह᳓स्राणि बर्ह᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
amadan ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mádāḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tā́ni ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vŕ̥ṣṇyā ← vŕ̥ṣṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
satpate ← sátpati- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómāsaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vr̥trahátyeṣu ← vr̥trahátya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
apratí ← apratí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
dáśa ← dáśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
kāráve ← kārú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
barháyaḥ ← √br̥h- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
barhíṣmate ← barhíṣmant- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
sahásrāṇi ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
ते । त्वा॒ । मदाः॑ । अ॒म॒द॒न् । तानि॑ । वृष्ण्या॑ । ते । सोमा॑सः । वृ॒त्र॒ऽहत्ये॑षु । स॒त्ऽप॒ते॒ ।
यत् । का॒रवे॑ । दश॑ । वृ॒त्राणि॑ । अ॒प्र॒ति । ब॒र्हिष्म॑ते । नि । स॒हस्रा॑णि । ब॒र्हयः॑ ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- madā ← madāḥ ← mada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- amadan ← mad
- [verb], plural, Imperfect
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- tāni ← tad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vṛṣṇyā ← vṛṣṇya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “manfulness; virility.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- somāso ← somāsaḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- vṛtrahatyeṣu ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrahatyeṣu ← hatyeṣu ← hatya
- [noun], locative, plural, neuter
- “killing.”
- satpate ← satpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- kārave ← kāru
- [noun], dative, singular, masculine
- “poet; singer.”
- daśa ← daśan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ten; tenth; daśan [word].”
- vṛtrāṇy ← vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- aprati
- [noun], accusative, singular, neuter
- “irresistible.”
- barhiṣmate ← barhiṣmant
- [noun], dative, singular, masculine
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- sahasrāṇi ← sahasra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- barhayaḥ ← barhay ← √bṛṃh
- [verb], singular, Present injunctive
सायण-भाष्यम्
हे सत्पते सतां पालयितरिन्द्र वृत्रहत्येषु वृत्रहननेषु निमित्तभूतेषु सत्सु ते पूर्वोक्ताः मदाः मादका मरुतः त्वा त्वाम् अमदन् अमदयन् हर्षं प्रापयन्। तानि पूर्वोक्तानि वृष्ण्या वृष्णः सेचनसमर्थस्य तव संबन्धीनि चरुपुरोडाशादीनि हवींषि त्वाम् अमदन् । ते सोमासः प्रसिद्धाः सोमाश्च त्वाम् अमदन् । यत् यदा कारवे स्तुतिकर्त्रे बर्हिष्मते यज्ञवते यजमानाय दश सहस्राणि अपरिमितानि वृत्राणि आवरकाण्युपद्रवजातानि अप्रति शत्रुभिरप्रतिगतस्त्वं नि बर्हयः न्यवधीः । तदानीमिति पूर्वेण संबन्धः ॥ वृष्ण्या । ‘ शेश्छन्दसि बहुलम् ’ इति शेर्लोपः। बर्हयः । बर्हयतिर्हिंसाकर्मा ( नि. २. १९. ३०)। लङि ‘ बहुलं छन्दस्यमाङयोगेऽपि ’ इति अडभावः । शपः पित्त्वादनुदात्तत्वे णिच एव स्वरः शिष्यते । यद्वृत्तयोगादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“Those who were your allies, (the Maruts), brought you joy; protector of the pious, those libations and oblations (that were offered you on slaying Vṛtra), yielded you delight, when you, unimpeded by foes, did destroy the ten thousand obstacles oposed to him who praised you and offered you oblations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Daśa sahaśrāṇi vṛtrāṇi = covers, concealments, obstructions, avarakāni
Jamison Brereton
These exhilarating drinks exhilarated you and your bullish powers—these soma juices at the smashing of obstacles, o lord of settlements,
when you laid low ten unopposable obstacles for the bard, a thousand for the man who spreads the ritual grass.
Jamison Brereton Notes
tā́ni vṛ́ṣṇyā can be either nom. or acc. Most tr. opt for the former, but I do not see how “bullish powers” can be the agent of exhilaration in the same way that soma drinks are. Surely the point is to rouse Indra’s bullish powers for the fight to come.
Geldner (/Witzel Gotō) take dáśa … sahásrāṇi as “ten thousand,” while Renou separates the two numbers as I do. The former interpretation is certainly possible, although the distance between the words mildly supports taking them separately. The compound numbers in vs. 9 are adjacent to each other. However, note navatím … náva ‘99’ in I.54.6d.
A little phonological play: barhíṣmate … barháyaḥ.
Griffith
These our libations strength-inspiring, Soma draughts, gladdened thee in the fight with Vrtra, Hero Lord,
What time thou slewest for the singer with trimmed grass ten thousand Vrtras, thou resistless in thy might.
Geldner
Dich berauschen diese Somatränke, diese Riesenkräfte, die Somatränke in den Schlachten, du rechtmäßiger Herr, als du für den Sänger, für den Opfernden zehntausend Feinde, denen keiner gewachsen war, niederstrecktest.
Grassmann
Dich haben diese Tränke, diese Kräftiger, die Soma’s dich berauscht, o Fürst, im Vritrakampf, Als du dem Sänger, der die Streu bereitete, zehntausend Feinde schlugest ohne Widerstand.
Elizarenkova
Опьянили тебя эти пьянящие напитки, эти силы мужества
Эти соки сомы в битвах с врагами, о господин сущего,
Когда для певца с жертвенной соломой десять вражеских отрядов,
Не знающих себе равных, тысячи (бойцов) ты уложил.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- विराड्जगती
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उन मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सत्पते) सत्पुरुषों के पालन करनेवाले सभाध्यक्ष ! (यत्) जो आप (बर्हिष्मते) विज्ञानयुक्त (कारवे) कर्म करनेवाले मनुष्य के लिये (वृत्राणि) शत्रुओं को रोकने हारे कर्म (दश) दश (सहस्राणि) हजार अर्थात् असंख्यात सेनाओं के (अप्रति) अप्रतीति जैसे हो वैसे प्रतिकूल कर्मों को (निबर्हयः) निरन्तर बढ़ाइये, उस आप के आश्रित होकर (ते) वे (सोमासः) उत्तम-उत्तम पदार्थों को उत्पन्न करने (मदाः) आनन्दित करनेवाले शूरवीर धार्मिक विद्वान् लोग (त्वा) आपको (वृत्रहत्येषु) शत्रुओं के मारने योग्य संग्रामों में (तानि) उन (वृष्ण्या) सुख वर्षानेवाले उत्तम-उत्तम कर्मों को आचरण करते हुए (अमदन्) प्रसन्न होते हैं ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को चाहिये कि सत्पुरुषों के संग से अनेक साधनों को प्राप्त कर आनन्द भोगें ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सत्पते यस्त्वं बर्हिष्मते कारवे दश सहस्राणि वृत्राण्यप्रति निबर्हयस्तं त्वामाश्रित्य ते सोमासो मदाः शूरवीराः वृत्रहत्येषु तानि वृष्ण्या सेचनसमर्थान्युत्तमानि कर्माण्याचरन्तोऽमदन् ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तैः किं कर्त्तव्यमित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) प्रजास्था धार्मिका विद्वांसः (त्वा) त्वां पाठशालाध्यक्षम् (मदाः) आनन्दिता आनन्दयितारः (अमदन्) हृष्यन्तु (तानि) पूर्वोक्तानि कर्माणि (वृष्ण्या) सुखसेचनसमर्थानि (ते) पूर्वोक्ताः (सोमासः) अभिषुताः सुसम्पादिताः पदार्था यैस्ते (वृत्रहत्येषु) वृत्राः शत्रवो हत्या हननीया येषु तेषु संग्रामेषु (सत्पते) सत्पुरुषाणां पति पालयिता तत्सम्बुद्धौ (यत्) यः (कारवे) कर्मकर्त्रे (दश) दशत्वसंख्याविशिष्टानि (वृत्राणि) शत्रूणामावरकाणि कर्माणि (अप्रति) अप्रतीतानि यथा स्यात् तथा (बर्हिष्मते) विज्ञानवते (नि) नित्यम् (सहस्राणि) बहून्यसंख्यातानि सैन्यानि (बर्हयः) वर्द्धय ॥ ६ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैर्मनुष्यैः सदा सत्पुरुषसङ्गेनाऽनेकानि साधनानि प्राप्यानन्दयितव्यमिति ॥ ६ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी सत्पुरुषांच्या संगतीने अनेक साधने प्राप्त करून आनंद भोगावा. ॥ ६ ॥
07 युधा युधमुप - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युधा᳓ यु᳓धम् उ᳓प घे᳓द् एषि धृष्णुया᳓
पुरा᳓ पु᳓रं स᳓म् इदं᳓ हंसि ओ᳓जसा
न᳓म्या य᳓द् इन्द्र स᳓खिया पराव᳓ति
निबर्ह᳓यो न᳓मुचिं ना᳓म मायि᳓नम्
मूलम् ...{Loading}...
यु॒धा युध॒मुप॒ घेदे॑षि धृष्णु॒या पु॒रा पुरं॒ समि॒दं हं॒स्योज॑सा ।
नम्या॒ यदि॑न्द्र॒ सख्या॑ परा॒वति॑ निब॒र्हयो॒ नमु॑चिं॒ नाम॑ मा॒यिन॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
युधा᳓ यु᳓धम् उ᳓प घे᳓द् एषि धृष्णुया᳓
पुरा᳓ पु᳓रं स᳓म् इदं᳓ हंसि ओ᳓जसा
न᳓म्या य᳓द् इन्द्र स᳓खिया पराव᳓ति
निबर्ह᳓यो न᳓मुचिं ना᳓म मायि᳓नम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhr̥ṣṇuyā́ ← dhr̥ṣṇuyā́ (invariable)
eṣi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gha ← gha (invariable)
ít ← ít (invariable)
úpa ← úpa (invariable)
yudhā́ ← yúdh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yúdham ← yúdh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
haṁsi ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
purā́ ← púr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
púram ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sám ← sám (invariable)
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
námyā ← námī- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
parāváti ← parāvát- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
sákhyā ← sákhi- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
māyínam ← māyín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
námucim ← námuci- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nibarháyaḥ ← √br̥h- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यु॒धा । युध॑म् । उप॑ । घ॒ । इत् । ए॒षि॒ । धृ॒ष्णु॒ऽया । पु॒रा । पुर॑म् । सम् । इ॒दम् । हं॒सि॒ । ओज॑सा ।
नम्या॑ । यत् । इ॒न्द्र॒ । सख्या॑ । प॒रा॒ऽवति॑ । नि॒ऽब॒र्हयः॑ । नमु॑चिम् । नाम॑ । मा॒यिन॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yudhā ← yudh
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “battle; fight; war; combat.”
- yudham ← yudh
- [noun], accusative, singular, feminine
- “battle; fight; war; combat.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- ghed ← gha
- [adverb]
- ghed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- eṣi ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- dhṛṣṇuyā
- [adverb]
- “boldly.”
- purā ← pur
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- puraṃ ← puram ← pur
- [noun], accusative, singular, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- idaṃ ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- haṃsy ← haṃsi ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- namyā ← nami
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Nami.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sakhyā ← sakhi
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- parāvati ← parāvat
- [noun], locative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
- nibarhayo ← nibarhayaḥ ← nibarhay ← √bṛṃh
- [verb], singular, Present injunctive
- namuciṃ ← namucim ← namuci
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Namuci; namuci [word].”
- nāma
- [adverb]
- “by name; indeed; however; indeed.”
- māyinam ← māyin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र धृष्णुया शत्रूणां धर्षकस्त्वं युधा युद्धेन संबद्धं युधं युद्धम् उप घेदेषि उपैव गच्छसि । सर्वदा युद्धशीलो भवसीत्यर्थः । घ इति पादपूरणः । शत्रूणामसुराणां पुरा पुरेण नगरेण सह ‘इदं पुरोवर्ति पुरं शत्रुनगरम् ओजसा बलेन सं हंसि सम्यग्विनाशयसि । शत्रूणां पुराण्यभैत्सीरित्यर्थः । हे इन्द्र त्वं नम्या शत्रुषु नमनशीलेन सख्या सहायभूतेन वज्रेण परावति दूरदेशे नमुचिं नाम अनया संज्ञया प्रसिद्धं मायिनं मायाविनमसुरं यत् यस्मात् निबर्हयः नितरामहिंसीः । अतस्त्वमेवं स्तूयसे इत्यर्थः । युधा। ‘युध संप्रहारे । संपदादिलक्षणो भावे क्विप्। ‘सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । ऐषि । “ इण् गतौ । अदादित्वात् शपो लुक् । धृष्णुया । ‘ ञिधृषा प्रागल्भ्ये ‘।’ त्रसिगृधिषिक्षिपेः क्नुः’ इति क्नुप्रत्ययः । कित्त्वाद्गुणाभावः। ‘सुपां सुलुक्’ इति सोः याजादेशः । ‘ चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । पुरा ।’ पॄ पालनपूरणयोः ‘। पूरयति राज्ञामभिमतानीति । ‘ क्विप् च ’ इति क्विप् । ‘उदोष्ठ्यपूर्वस्य’ इति उत्वम् । सावेकाचः° ’ इति विभक्तिरुदात्ता। हंसि । हन्तेर्लटि सिपि अदादित्वात् शपो लुकि ‘नश्चापदान्तस्य झलि’ (पा. सू. ८. ३. २४ ) इति अनुस्वारः । नम्या । ‘णमु प्रह्वत्वे’। औणादिक इन्प्रत्ययः । ‘सुपां सुलुक् ’ इति तृतीयाया ड्यादेशः । टिलोपः । सख्या । ‘शेषो घ्यसखि ’ ( पा. सू. १. ४. ७) इति घिसंज्ञाप्रतिषेधात् नाभावाभावे यणादेशः । नमुचिम् । इन्द्रेण सह युद्धं न मुञ्चतीति नमुचिः । औणादिकः किप्रत्ययः । नभ्राण्नपात्’ इत्यादिना नञः प्रकृतिभावः । नञ् न गतिर्न च कारकमिति कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वाभावे अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । मायिनम् । मायाशब्दस्य व्रीह्यादिषु पाठात् मत्वर्थीय इनिः ॥
Wilson
English translation:
“Humiliator (of adversaries), you go from battle to battle, and destroy by your might city after city; with you foe-prostrating associate, (the thunderbolt), you Indra, did slay afar off the deceiver named Namuci.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Namuci is an asura; he is also a Dānava, descendant of Danu
Jamison Brereton
Battle after battle you join boldly; fortress after fortress do you now smash together with your power,
since, with Namī as your comrade, o Indra, in the far distance you laid low the wily one, Namuci by name.
Jamison Brereton Notes
Note the parallel complex double figures opening pādas a and b: yudhā́ yúdham and purā́púram, with instr. and acc. sg. of a root noun in each instance.
Griffith
Thou goest on from fight to fight intrepidly, destroying castle after castle here with strength.
Thou, Indra, with thy friend who makes the foe bow down, slewest from far away the guileful Namuci.
Geldner
Kampf um Kampf suchst du kühnlich auf, Burg um Burg schlägst du da mit Kraft zusammen, als du, Indra, mit dem Genossen Nami in der Ferne den Zauberer Namens Namuci niederstrecktest.
Grassmann
Du gehst von Kampf zu Kampf mit kühnem Muthe vor, und schlägst danieder Burg für Burg hier mit Gewalt; Wenn in der Ferne du mit Nami im Verein den Namutschi, den Dämon, Indra niederwirfst.
Elizarenkova
В бой за боем ты вступаешь храбро,
Крепость за крепостью ты там разбиваешь,
Когда в далеком краю, о Индра, с другом Нами
Ты сразил колдовского (демона) по имени Намучи.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- विराड्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह सेनाध्यक्ष कैसा होवे, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) सभासेनाध्यक्ष ! (यत्) जिस कारण तुम (धृष्णुया) दृढ़ता आदि गुणयुक्त (सख्या) मित्रसमूह (युधा) युद्ध करनेवाले (ओजसा) बल के साथ (पुरा) पहिले (इदम्) इस (पुरम्) शत्रुओं के नगर को (हंसि) नष्ट करते तथा (युधम्) युद्ध करते हुए शत्रु को (इत्) भी (घ) निश्चय करके (एषि) प्राप्त करते और (नम्या) जैसे रात्रि अन्धकार से सब पदार्थों का आवरण करती है, वैसे अन्याय से अन्धकार करनेवाले (नाम) प्रसिद्ध (नमुचिम्) छुट्टी से रहित (मायिनम्) छल-कपटयुक्त दुष्ट कर्म करनेवाले मनुष्य वा पश्वादि को (परावति) दूर देश में (निबर्हयः) निःसारण करते हो, इससे आपको मूर्द्धाभिषिक्त करके हम लोग सभाध्यक्ष के अधिकार में स्वीकार करके राजपदवी से मान्य करते हैं ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को चाहिये कि बहुत उत्तम-उत्तम मित्रों को प्राप्त, दुष्ट शत्रुओं का निवारण, दुष्ट दल वा शत्रुओं के पुरों को विदारण, सब अन्यायकारी मनुष्यों को निरन्तर कैदघर में बाँध, ताड़ना दे और धर्मयुक्त चक्रवर्त्ति राज्य को पालन करके उत्तम ऐश्वर्य को सिद्ध करें ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र सभाद्यध्यक्ष ! यद्यस्मात्त्वं धृष्णुया सख्या युधौजसा च सह पुरेदं पुरं हंसि युधमिद् घ शत्रुमप्येवैषि नम्या रात्रिरिवान्यायेनान्धकारिणं नाम प्रसिद्धं नमुचिं मायिनं परावति दूरदेशे निबर्हयस्तस्मात्त्वां मूर्धाभिषिक्तं कृत्वा वयं सभाद्यध्यक्षत्वेन स्वीकृत्य राजानमभिषिञ्चामः ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स सेनाध्यक्षः कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युधा) यो योधयति तेन (युधम्) युध्यमानम् (उप) सामीप्ये (घ) एव (इत्) अपि (एषि) प्राप्नोषि (धृष्णुया) धार्ष्ट्यादिगुणयुक्तेन धृष्टेन (पुरा) पूर्वम् (पुरम्) शत्रुनगरम् (सम्) एकीभावे (इदम्) यद्यद्गोचरं तत्तत् (हंसि) नाशयसि (ओजसा) बलेन (नम्या) यथा रात्रिरन्धकारेण सर्वान् पदार्थानावृणोति तथा । नम्या इति रात्रिनामसु पठितम्। (निघं०१.७) (यत्) यस्मात् (इन्द्र) सभासेनाध्यक्ष (सख्या) मित्रसमूहेन (परावति) दूरदेशे (निबर्हयः) निःसारय (नमुचिम्) न विद्यते मुचिर्मोक्षणं यस्य तम्। अत्र इक् कृष्यादिभ्यः (अष्टा०वा०३.३.१०८) इति मुचधातोर्भाव इक्। नभ्राण्नपान्नवेदाना० (अष्टा०६.३.७५) इति निपातनान्नञः प्रकृतिभावः। (नाम) प्रसिद्धम् (मायिनम्) कुत्सिता माया विद्यते यस्य तं छलकपटयुक्तं दुष्टकर्मकारिणं मनुष्यम् ॥ ७ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्बहून् मित्रान् सम्पाद्य दुष्टान् शत्रून्निवार्य दुष्टदलानि शत्रूणां पुराणि च विदार्य सर्वानन्यायकारिणो मनुष्यादीन् सततं कारागारे बद्ध्वा धर्म्यं चक्रवर्त्तिराज्यं प्रशास्य परमैश्वर्यं सम्पादनीयम् ॥ ७ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भावार्थ- या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी (सभाध्यक्षासह) पुष्कळ उत्तम मित्रांना प्राप्त करावे, दुष्ट शत्रूंचे निवारण करावे, दुष्ट दल व त्यांच्या नगराचा विध्वंस करावा. सर्व अन्यायी माणसांना निरन्तर कैद करून ताडना द्यावी आणि धर्मयुक्त चक्रवर्ती राज्याचे पालन करून उत्तम ऐश्वर्य प्राप्त करावे. ॥ ७ ॥
08 त्वं करञ्जमुत - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ क᳓रञ्जम् उत᳓ पर्ण᳓यं वधीस्
ते᳓जिष्ठया अतिथिग्व᳓स्य वर्तनी᳓
तुवं᳓ शता᳓ व᳓ङ्गृदस्याभिनत् पु᳓रो
अनानुदः᳓ प᳓रिषूता ऋजि᳓श्वना
मूलम् ...{Loading}...
त्वं कर॑ञ्जमु॒त प॒र्णयं॑ वधी॒स्तेजि॑ष्ठयातिथि॒ग्वस्य॑ वर्त॒नी ।
त्वं श॒ता वङ्गृ॑दस्याभिन॒त्पुरो॑ऽनानु॒दः परि॑षूता ऋ॒जिश्व॑ना ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
तुवं᳓ क᳓रञ्जम् उत᳓ पर्ण᳓यं वधीस्
ते᳓जिष्ठया अतिथिग्व᳓स्य वर्तनी᳓
तुवं᳓ शता᳓ व᳓ङ्गृदस्याभिनत् पु᳓रो
अनानुदः᳓ प᳓रिषूता ऋजि᳓श्वना
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
kárañjam ← kárañja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
parṇáyam ← parṇáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
utá ← utá (invariable)
vadhīḥ ← √vadhⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
atithigvásya ← atithigvá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
téjiṣṭhayā ← téjiṣṭha- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vartanī́ ← vartaní- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
abhinat ← √bhid- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
púraḥ ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
śatā́ ← śatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
váṅgr̥dasya ← váṅgr̥da- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
anānudáḥ ← anānudá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
páriṣūtāḥ ← √sū- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, non-finite:PPP}
r̥jíśvanā ← r̥jíśvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । कर॑ञ्जम् । उ॒त । प॒र्णय॑म् । व॒धीः॒ । तेजि॑ष्ठया । अ॒ति॒थि॒ऽग्वस्य॑ । व॒र्त॒नी ।
त्वम् । श॒ता । वङ्गृ॑दस्य । अ॒भि॒न॒त् । पुरः॑ । अ॒न॒नु॒ऽदः । परि॑ऽसूताः । ऋ॒जिश्व॑ना ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- karañjam ← karañja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indian beech; Karañja.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- parṇayaṃ ← parṇayam ← parṇaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- vadhīs ← vadhīḥ ← vadh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “kill; assail; kick; māray; destroy; beat.”
- tejiṣṭhayātithigvasya ← tejiṣṭhayā ← tejiṣṭha
- [noun], instrumental, singular, feminine
- tejiṣṭhayātithigvasya ← atithigvasya ← atithigva
- [noun], genitive, singular, masculine
- vartanī ← vartani
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “path; East; way.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- śatā ← śata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- vaṅgṛdasyābhinat ← vaṅgṛdasya ← vaṅgṛda
- [noun], genitive, singular, masculine
- vaṅgṛdasyābhinat ← abhinat ← bhid
- [verb], singular, Imperfect
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- puro ← puraḥ ← pur
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- ’nānudaḥ ← anānudaḥ ← anānuda
- [noun], nominative, singular, masculine
- “firm.”
- pariṣūtā ← pariṣūtāḥ ← pariṣū ← √sū
- [verb noun], accusative, plural
- ṛjiśvanā ← ṛjiśvan
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Ṛjiśvan.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं करञ्जं एतत्संज्ञकमसुरम् उत अपि च पर्णयम् एतन्नामानमसुरं च अतिथिग्वस्य एतत्संज्ञस्य राज्ञः प्रयोजनाय तेजिष्ठया अतिशयेन तेजस्विन्या वर्तनी वर्तन्या शत्रुप्रेरणकुशलया शक्त्या वधीः हतवानसि । तथा अननुदः । अनु पश्चात् द्यति खण्डयतीति अनुदः अनुचरः । तादृशोऽनुचररहित एक एव त्वम् ऋजिश्वना एतत्संज्ञकेन राज्ञा परिषूताः परितोऽवष्टब्धाः शता शतानि शतसंख्याकाः वङ्गृदस्य एतत्संज्ञकस्यासुरस्य पुरः पुराणि नगराणि अभिनत् बिभिदिषे ॥ वधीः । हन्तेर्लुङि सिपि “ लुङि च ’ इति वधादेशः । तस्य अदन्तत्वात् वृद्ध्यभावः (पा. सू. ७. ३. ३५)। अत एव अनेकाच्त्वात् इट्प्रतिषेधाभावः (पा. सू. ७. २. १० )। ‘ इट ईटि ’ इति सिचो लोपः । तेजिष्ठया । तेजस्शब्दात् “ अस्मायामेधा’ इति मत्वर्थीयो विनिः । तस्मात् आतिशायनिके इष्ठनि “ विन्मतोर्लुक्’ इति विनो लुक् । ‘टेः’ इति टिलोपः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । वर्तनी । वृत्यते प्रेर्यतेऽनयेति वर्तनी । करणे ल्युट् । टित्त्वात् ङीप् (पा. सू. ४. १. १५)। ‘ सुपां सुलुक् ’ इति विभक्तेः पूर्वसवर्णदीर्घत्वम् । व्यत्ययेनान्तोदात्तत्वम् । अभिनत् । ‘ भिदिर् विदारणे ’ । लङि सिपि रुधादित्वात् श्नम् । इतश्च ’ इति इकारलोपः । हल्ङ्याब्भ्यः । इति सकारलोपः । अननुदः । ‘ दो अवखण्डने ।’ आदेचः’ इति आत्वम् । ‘ आतश्चोपसर्गे ’ इति कप्रत्ययः । नास्ति अनुदः अस्येति बहुव्रीहौ ‘नञ्सुभ्याम् ’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । संहितायां दीर्घश्छान्दसः । परिषूताः । ‘षू प्रेरणे’ । कर्मणि निष्ठा । ‘गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम्॥
Wilson
English translation:
“You have slain Karañja and Parṇaya with your bright gleaming spear, in the cause of Atithigva; unaided, you did demolish the hundred cities of Vaṅgrida, when besieged by Ṛjiṣvan.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Vaṅgṛda is an asura; Ṛjiṣvan is a rājā
Jamison Brereton
You struck Karañja and Parṇaya with the sharpest wheel-edge of Atithigva. You, unyielding, split the hundred fortresses of Vaṅgr̥da that were
besieged by R̥jiśvan.
Griffith
Thou hast struck down in death Karañja, Parnaya, in Atithigva’s very glorious going forth.
Unyielding, when Rjisvan compassed them with siege, thou hast destroyed the hundred forts of Vangrida.
Geldner
Du hast den Karanja und Parnaya durch den scharfen Radschnitt des Atithigva getötet; du brachst unnachgiebig die hundert Burgen des Vangrida, die von Rijisvan belagert wurden.
Grassmann
Du griffest den Karandscha und den Parnaja mit Atithigva’s schärfster Radesschiene an; Zerbrachst die hundert Burgen auch des Vangrida, die von Ridschiçvan rings umdrängten, nachsichtslos.
Elizarenkova
Ты убил Каранджу и Парнаю
Острейшим ободом (колеса) Атитхигвы.
Ты разбил сотню крепостей Вангриды,
Осаждаемых Риджишваном, (ты,) непримиримый.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह क्या करे, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभाध्यक्ष ! जिस कारण (त्वम्) आप इस युद्धव्यवहार में (तेजिष्ठया) अत्यन्त तीक्ष्ण सेना वा नीतियुक्त बल से (करञ्जम्) धार्मिकों को दुःख देने (पर्णयम्) दूसरे के वस्तु को लेनेवाले चोर को (उत) भी (वधीः) मारते और जो (अतिथिग्वस्य) अतिथियों के जाने आने के वास्ते (वर्तनी) सत्कार करनेवाली क्रिया है, उसकी रक्षा कर (अननुदः) अनुकूल न वर्त्तने (वङ्गृदस्य) जहर आदि पदार्थों को देने वा दुष्ट व्यवहारों का उपदेश करनेवाले दुष्ट मनुष्य के (शता) असंख्यात (पुरः) नगरों को (अभिनत्) भेदन करते और जो (परिसूताः) सब प्रकार से उत्पन्न किये हुए पदार्थ हैं, उनकी (ऋजिश्वना) कोमल गुणयुक्त कुत्तों की शिक्षा करनेवाले के समान व्यवहार के साथ रक्षा करते हो, इससे आप ही सभा आदि के अध्यक्ष होने योग्य हो, ऐसा हम लोग निश्चय करते हैं ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजमनुष्यों को दुष्ट शत्रुओं के छेदन से पूर्ण विद्यायुक्त परोपकारी धार्मिक अतिथियों के सत्कार के लिये सब प्राणी वा सब पदार्थों की रक्षा करके धर्मयुक्त राज्य का सेवन करना चाहिये, जैसे कि कुत्ते अपनी स्वामी की रक्षा करते हैं, वैसी अन्य जन्तु रक्षा नहीं कर सकते, इससे इन कुत्तों को सिखा कर और इनकी रक्षा करनी चाहिये ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सभाध्यक्ष ! यतस्त्वं यस्मिन् युद्धव्यवहारे तेजिष्ठया सेनया करञ्जमुतापि पर्णयं वधीर्हंसि याऽतिथिग्वस्य वर्त्तनी गमनागमनसत्करणक्रियाऽस्ति तां रक्षित्वाऽननुदो वङ्गृदस्य दुष्टस्य शतानि पुरः पुराण्यभिनद्भिनत्सि ये परिसूताः पदार्थास्तानृजिश्वनां व्यवहारेण रक्षसि तस्मात्त्वमेव सभाध्यक्षत्वे योग्योऽसीति वयं निश्चिनुमः ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स किं कुर्य्यादित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) सभाध्यक्षः (करञ्जम्) यः किरति विक्षिपति धार्मिकाँस्तम्। अत्र कॄ विक्षेप इत्यस्माद्धातोः बाहुलकाद् औणादिकोऽञ्जन् प्रत्ययः। (उत) अपि (पर्णयम्) पर्णानि परप्राप्तानि वस्तूनि याति प्राप्नोति तं चोरम् (वधीः) हंसि (तेजिष्ठया) या अतिशयेन तीव्रा तेजिष्ठा सेनानीतिर्वा तया (अतिथिग्वस्य) अतिथीन् गच्छति गमयति वा येन तस्य। अत्रातिथ्युपपदाद्गमधातोः बाहुलकादौणादिको ड्वः प्रत्ययः। (वर्त्तनी) वर्त्तते यया क्रियया सा (त्वम्) (शता) बहूनि (वङ्गृदस्य) यो वङ्गॄन् वक्रान् विषादीन् पदार्थान् व्यवहारान् ददात्युपदिशति वा तस्य दुष्टस्य (अभिनत्) विदारयसि (पुरः) पुराणि (अननुदः) योऽनुगतं न ददाति तस्य (परिषूताः) परितः सर्वतः सूता उत्पन्ना उत्पादिता वा पदार्थाः (ऋजिश्वना) ऋजव ऋजुगुणयुक्ता सुशिक्षिताः श्वानो येन तेन सह ॥ ८ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजपुरुषैर्दुष्टान् शत्रून् छित्त्वा पूर्णविद्यावतां परोपकारिणां धार्मिकाणामतिथीनां सत्क्रियार्थं सर्वान् प्राणिनः पदार्थांश्च रक्षित्वा धर्म्यं राज्यं सेवनीयम्। यथा श्वानः स्वामिनं रक्षन्ति तथान्ये रक्षितुं न शक्नुवन्ति तस्मादेते सुशिक्ष्य परिरक्षणीयाः ॥ ८ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजपुरुषांनी दुष्ट शत्रूंचे छेदन करून पूर्ण विद्यायुक्त, परोपकारी, धार्मिक अतिथींच्या सत्कारासाठी सर्व प्राण्यांचे व सर्व पदार्थांचे रक्षण करून धर्मयुक्त राज्याचे सेवन केले पाहिजे. जसे श्वान आपल्या स्वामीचे रक्षण करतात तसे अन्य प्राणी रक्षण करू शकत नाहीत. त्यामुळे त्या श्वानांना शिकवून त्यांचे रक्षण केले पाहिजे. ॥ ८ ॥
09 त्वमेताञ्जनराज्ञो द्विर्दशाबन्धुना - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुव᳓म् एता᳓ञ् जनरा᳓ज्ञो दुवि᳓र् द᳓श
अबन्धु᳓ना सुश्र᳓वसोपजग्मु᳓षः
षष्टिं᳓ सह᳓स्रा नवतिं᳓ न᳓व श्रुतो᳓
नि᳓ चक्रे᳓ण र᳓थिया दुष्प᳓दावृणक्
मूलम् ...{Loading}...
त्वमे॒ताञ्ज॑न॒राज्ञो॒ द्विर्दशा॑ब॒न्धुना॑ सु॒श्रव॑सोपज॒ग्मुषः॑ ।
ष॒ष्टिं स॒हस्रा॑ नव॒तिं नव॑ श्रु॒तो नि च॒क्रेण॒ रथ्या॑ दु॒ष्पदा॑वृणक् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
तुव᳓म् एता᳓ञ् जनरा᳓ज्ञो दुवि᳓र् द᳓श
अबन्धु᳓ना सुश्र᳓वसोपजग्मु᳓षः
षष्टिं᳓ सह᳓स्रा नवतिं᳓ न᳓व श्रुतो᳓
नि᳓ चक्रे᳓ण र᳓थिया दुष्प᳓दावृणक्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dáśa ← dáśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dvís ← dvís (invariable)
etā́n ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
janarā́jñaḥ ← janarā́jan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
abandhúnā ← abandhú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
suśrávasā ← suśrávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
upajagmúṣaḥ ← √gam- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
náva ← náva- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
navatím ← navatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sahásrā ← sahásra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ṣaṣṭím ← ṣaṣṭí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
śrutáḥ ← √śru- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
avr̥ṇak ← √vr̥j- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
cakréṇa ← cakrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
duṣpádā ← duṣpád- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
ráthyā ← ráthya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । ए॒तान् । ज॒न॒ऽराज्ञः॑ । द्विः । दश॑ । अ॒ब॒न्धुना॑ । सु॒ऽश्रव॑सा । उ॒प॒ऽज॒ग्मुषः॑ ।
ष॒ष्टिम् । स॒हस्रा॑ । न॒व॒तिम् । नव॑ । श्रु॒तः । नि । च॒क्रेण॑ । रथ्या॑ । दुः॒ऽपदा॑ । अ॒वृ॒ण॒क् ॥
Hellwig Grammar
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- etāñ ← etān ← etad
- [noun], accusative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- janarājño ← jana
- [noun], masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- janarājño ← rājñaḥ ← rājan
- [noun], accusative, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- dvir ← dvis
- [adverb]
- “twice; dvis [word].”
- daśābandhunā ← daśa ← daśan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ten; tenth; daśan [word].”
- daśābandhunā ← abandhunā ← abandhu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- suśravasopajagmuṣaḥ ← suśravasā ← suśravas
- [noun], instrumental, singular, masculine
- suśravasopajagmuṣaḥ ← upajagmuṣaḥ ← upagam ← √gam
- [verb noun], accusative, plural
- “enter (a state); go; approach; meet; arrive; repair to.”
- ṣaṣṭiṃ ← ṣaṣṭim ← ṣaṣṭi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “sixty; sixtieth; ṣaṣṭi [word].”
- sahasrā ← sahasra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- navatiṃ ← navatim ← navati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ninety; navati [word].”
- nava ← navan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “nine.”
- śruto ← śrutaḥ ← śru
- [verb noun], nominative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- cakreṇa ← cakra
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “wheel; Cakra; discus; army; cakra; oil mill; cakrikā; cakra; group.”
- rathyā ← rathya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- duṣpadāvṛṇak ← duṣpadā ← duṣpad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “crippled.”
- duṣpadāvṛṇak ← avṛṇak ← vṛj
- [verb], singular, Imperfect
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र श्रुतः विश्रुतः प्रख्यातः त्वं द्विर्दश विंशतिसंख्याकान् अबन्धुना बन्धुरहितेन सहायरहितेन सुश्रवसा एतत्संज्ञकेन राज्ञा युद्धार्थम् उपजग्मुषः उपगतवतः एतान् एवंविधान् जनराज्ञः जनपदानामधिपतीन् । षष्टिमित्यादिना तेषां राज्ञामनुचरसंख्योच्यते । षष्टिं सहस्रा सहस्राणां षष्टिं नवतिं नव नवसंख्योत्तरां नवतिम् । तान् राज्ञ ईदृसंख्याकाननुचरांश्च रथ्या रथसंबन्धिना दुष्पदा दुष्प्रपदनेन । शत्रुभिः प्राप्तुमशक्येनेत्यर्थः । ईदृशेन चक्रेण नि अवृणक् न्यवर्जयः । त्वां स्तुवतः सुश्रवसो जयार्थं त्वमागत्य तदीयान् शत्रूनजैषीरित्यर्थः ॥ जनराज्ञः । समासान्तविधेरनित्यत्वात् ( परिभा. ८४ ) टच्प्रत्ययाभावः (पा. सू. ५. ४. ९१ )। राजञ्शब्दो ‘राजृ दीप्तौ ’ इत्यस्मात् कनिन्प्रत्ययान्त आद्युदात्तः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वेन स एव शिष्यते । अबन्धुना । ‘ नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । सुश्रवसा । शोभनं श्रवोऽन्नं यस्य । ’ आद्युदात्तं द्व्यच्छन्दसि ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । उपजग्मुषः । गमेर्लिटः क्वसुः । शसि भसंज्ञायां • वसोः संप्रसारणम्’ इति संप्रसारणम् । परपूर्वत्वम् । ‘गमहन° ’ इत्यादिना उपधालोपः । ‘ शासिवसिघसीनां च इति षत्वम् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वेन क्वसोरेव स्वरः शिष्यते । रथ्या । रथस्येदं रथ्यम् । ‘रथाद्यत्’ (पा. सू. ४. ३. १२१ ) इति यत् । ‘ यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । ‘ सुपा सुलुक्° ’ इति विभक्तेः आकारः । दुष्पदा । पद गतौ ‘। ईषद्दुःसुषु’ इति खल् । ‘लिति’ इति प्रत्ययात् पूर्वस्योदात्तत्वम् । पूर्ववत् विभक्तेः आकारः। अवृणक् । ‘वृजी वर्जने ‘। रौधादिकः । लङि मध्यमैकवचने ‘ हल्ङ्याब्भ्यः’ इति सिपो लोपः । ‘ चोः कुः’ इति कुत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“You, renowned Indra, overthrown by your not-to-be- overtaken chariot-wheel, the twenty kings of men, who had come against Suśravas unaided, and their sixty thousand and ninety-nine followers.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Perhaps, a reference to Āyus, son of Purūravās
Jamison Brereton
You, together with Suśravas with no (other) adherents, (wrenched down) those twice ten kings of the peoples, who had come too close; you, the famous, wrenched down the sixty thousand ninety-nine with a chariot wheel and a lame (horse).
Griffith
With all-outstripping chariot-wheel, O Indra, thou far-famed, hast overthrown the twice ten Kings of men,
With sixty thousand nine-and-ninety followers, who came in arms to fight with friendless Susravas.
Geldner
Du hast mit Susravas, der ohne Anhang war, diese zweimal zehn Stammeskönige, die herangezogen waren, du, der Berühmte, die sechzigtausend neun und neunzig Krieger mit dem Lahmen durch das Wagenrad niedergeworfen.
Grassmann
Du hast auch jener Volksbeherrscher zweimal zehn, die kämpften mit dem freundelosen Suçravas, Und ihre sechzigtausend neunundneunzig Mann, zermalmt mit scharfem Wagenrad, berühmter du!
Elizarenkova
Ты вместе с Сушравасом, оставшимся без сторонников,
Этих царей народов – два десятка (их), пришедших (сюда),
Шестьдесят тысяч девяносто девять (воинов), о знаменитый,
Поверг ниц колесом от колесницы, – дурной ногой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह क्या करे, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभा और सेना के अध्यक्ष ! जैसे (श्रुतः) श्रवण करनेवाले (त्वम्) तुम (एतान्) इन (अबन्धुना) अबन्धु अर्थात् मित्ररहित अनाथ वा (सुश्रवसा) उत्तम श्रवण अन्नयुक्त मित्र के साथ वर्त्तमान (उपजग्मुषः) समीप होनेवाले (षष्टिम्) साठ (नवतिम्) नव्वे (नव) नौ (दश) (सहस्राणि) दस हजार (जनराज्ञः) धार्मिक राजायुक्त मनुष्यादिकों को (दुष्पदा) दुःख से प्राप्त होने योग्य (रथ्या) रथ को प्राप्त करनेवाले (चक्रेण) शस्त्र विशेष वा चक्रादि अङ्क युक्त यानसमूह से (द्विः) दो बेर (न्यवृणक्) नित्य दुःखों से अलग करते वा दुष्टों को दूर करते हो, वैसे तू भी पापाचरण से सदा दूर रह ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। चक्रवर्त्ति राजा को माण्डलिक वा महामाण्डलिक राजा भृत्य गृहस्थ वा विरक्तों को प्रसन्न और शरणागत आये हुए मनुष्य की रक्षा करके धर्मयुक्त सार्वभौम राज्य का यथावत् पालन करना चाहिये और दश आदि सब संख्यावाची शब्द उपलक्षण के लिये हैं, इससे राजपुरुषों को योग्य है कि सब की यथावत् रक्षा वा दुष्टों को दण्ड देवे ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सभाद्यध्यक्ष ! यथा श्रुतस्त्वमेतानबन्धुना सुश्रवसा सह वर्त्तमानानुपजग्मुष उपगतां षष्टिं नवतिं नव दश च सहस्राणि जनराज्ञो दुष्पदा रथ्या दुष्प्रापकेन रथ्येन चक्रेण द्विर्न्यवृणक् नित्यं वृणक्षि दुःखैः पृथक् करोषि दुष्टांश्च दूरीकरोषि तथा त्वमपि दुराचारात्पृथक् वस ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स किं कुर्यादित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) सभाद्यध्यक्षः (एतान्) मनुष्यादीन् (जनराज्ञः) जना धार्मिका राजानो येषां तान् (द्विः) द्विवारम् (दश) दशसंख्यायाम् (अबन्धुना) अविद्यमाना बन्धवो मित्रा यस्य तेनार्थेन सह (सुश्रवसा) शोभनानि श्रवांसि श्रवणान्यन्नानि वा यस्य तेन मित्रेण सह (उपजग्मुषः) य उप सामीप्ये गतवन्तस्तान् (षष्टिम्) एतत्संख्याकान् (सहस्रा) सहस्राणि (नवतिम्) एतत्संख्याकान् (नव) एतत्संख्यापरिमिताञ्छूरान् भृत्यान् (श्रुतः) यः श्रूयते सः (नि) नित्यम् (चक्रेण) शस्त्रसमूहेन चक्राङ्गयुक्तेन यानसमूहेन वा (रथ्या) यो रथं वहति तेन रथ्येन (दुष्पदा) दुःखेन पत्तुं प्राप्तुं योग्येन (अवृणक्) वृणक्षि ॥ ९ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - चक्रवर्त्तिना राज्ञा सर्वान् माण्डलिकान् महामाण्डलिकान् राज्ञो भृत्यान् गृहस्थान् विरक्तान् वाऽनुरज्य शरणागतान् पालयित्वा धर्म्यं सार्वभौमराज्यमनुशासनीयम्। यतो दशेत्यादयः संख्यावाचिनः शब्दा उपलक्षणार्थाः सन्त्यतो राजपुरुषैः सर्वेषां यथायोग्यं रक्षणं दण्डनं च विधेयमिति ॥ ९ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. चक्रवर्ती राजाने मांडलिक किंवा महामांडलिक राजा, सेवक, गृहस्थ व विरक्तांना प्रसन्न केले पाहिजे. शरणागत आलेल्या माणसाचे रक्षण करून धर्मयुक्त सार्वभौम राज्याचे यथायोग्य पालन केले पाहिजे. दहा इत्यादीने सर्व संख्यावाची शब्द उपलक्षणासाठी घेतलेले आहेत. यामुळे राजपुरुषांनी सर्वांचे यथायोग्य रक्षण करावे व दुष्टांना दंड द्यावा. ॥ ९ ॥
10 त्वमाविथ सुश्रवसम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्व᳓म् आविथ सुश्र᳓वसं त᳓वोति᳓भिस्
त᳓व त्रा᳓मभिर् इन्द्र तू᳓र्वयाणम्
त्व᳓म् अस्मै कु᳓त्सम् अतिथिग्व᳓म् आयु᳓म्
महे᳓ रा᳓ज्ञे यू᳓ने अरन्धनायः
मूलम् ...{Loading}...
त्वमा॑विथ सु॒श्रव॑सं॒ तवो॒तिभि॒स्तव॒ त्राम॑भिरिन्द्र॒ तूर्व॑याणम् ।
त्वम॑स्मै॒ कुत्स॑मतिथि॒ग्वमा॒युं म॒हे राज्ञे॒ यूने॑ अरन्धनायः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त्व᳓म् आविथ सुश्र᳓वसं त᳓वोति᳓भिस्
त᳓व त्रा᳓मभिर् इन्द्र तू᳓र्वयाणम्
त्व᳓म् अस्मै कु᳓त्सम् अतिथिग्व᳓म् आयु᳓म्
महे᳓ रा᳓ज्ञे यू᳓ने अरन्धनायः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āvitha ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
suśrávasam ← suśrávas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
trā́mabhiḥ ← trā́man- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
tū́rvayāṇam ← tū́rvayāṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
atithigvám ← atithigvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
āyúm ← āyú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kútsam ← kútsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
arandhanāyaḥ ← √randhanāy- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
rā́jñe ← rā́jan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
yū́ne ← yúvan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । आ॒वि॒थ॒ । सु॒ऽश्रव॑सम् । तव॑ । ऊ॒तिऽभिः॑ । तव॑ । त्राम॑ऽभिः । इ॒न्द्र॒ । तुर्व॑याणम् ।
त्वम् । अ॒स्मै॒ । कुत्स॑म् । अ॒ति॒थि॒ऽग्वम् । आ॒युम् । म॒हे । राज्ञे॑ । यूने॑ । अ॒र॒न्ध॒ना॒यः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- āvitha ← av
- [verb], singular, Perfect indicative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- suśravasaṃ ← suśravasam ← suśravas
- [noun], accusative, singular, masculine
- tavotibhis ← tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- tavotibhis ← ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- trāmabhir ← trāmabhiḥ ← trāman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “protection.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tūrvayāṇam ← tūrvayāṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Tūrvayāṇa.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kutsam ← kutsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Kutsa; kutsa [word].”
- atithigvam ← atithigva
- [noun], accusative, singular, masculine
- āyum ← āyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- rājñe ← rājan
- [noun], dative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- yūne ← yuvan
- [noun], dative, singular, masculine
- “young person; yuvan [word]; taruṇabandha; yuvan; yuvan; young buck; young.”
- arandhanāyaḥ ← randhanāy ← √radh
- [verb], singular, Imperfect
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं तवोतिभिः त्वदीयैः पालनैः सुश्रवसं पूर्वोक्तं राजानम् आविथ ररक्षिथ । तथा तूर्वयाणम् एतन्नामानं राजानं तव त्रामभिः त्वदीयैस्त्रायकैः पालकैर्बलैः आविथेति शेषः । किंच त्वं महे महते यूने तरुणाय अस्मै सुश्रवसे राज्ञे कुत्सादीन् त्रीन् राज्ञः अरन्धनायः वशमनयः। ‘ रध्यतिर्वशगमने’ (निरु. ६. ३२) इति यास्कः ॥ त्रामभिः । ‘त्रैङ् पालने’। आदेचः० ’ इति आत्वम् । अतो मनिन् ’ इति मनिन् । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । अरन्धनायः । रन्धनं वशीकरणं करोति रन्धनयति । तत्करोति°! (पा. सू. ३. १. २६. ५) इति णिच् । ‘ इष्ठवण्णौ प्रातिपदिकस्य ’ (पा. सू. ६. ४. १५५. १ ) इति इष्ठवद्भावात् टिलोपः । लङि सिपि दीर्घश्छान्दसः ॥
Wilson
English translation:
“You, Indra, have preserved Suśravas by your succour, Turvayāṇa by your assistance; you have made Kutsa, Atithigva, and Ātu subject to the mighty though youthful Suśravas.”
Jamison Brereton
You helped Suśravas with your means of help and Tūrvayāṇa with your means of rescue, o Indra.
You made Kutsa, Atithigva, and Āyu subject to him, to the great
young king.
Griffith
Thou hast protected Susravas with succour, and Turvayana with thine aid, O Indra.
Thou madest Kutsa, Atithigva, Ayu, subject unto this King, the young, the mighty.
Geldner
Du hast mit deinen Hilfen dem Susravas geholfen, mit deinen Schutztruppen dem Turvayana, o Indra. Du hast Ihm, dem großen jugendlichen König, den Kutsa, Atithigva, Ayu unterworfen.
Grassmann
Du halfst dem Suçravas mit deinen Hülfen, Indra, mit deinem Schutz dem Turvajana, Du gabst den Kutsa, Atithigva, Aju in seine Hand dem grossen, jungen König.
Elizarenkova
Ты помог Сушравасу своими подкреплениями,
Своими защитными действиями, о Индра, – Турваяне.
Кутсу, Атитхигву, Аю ты этому
Великому юному царю отдал во власть.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) सभासेनाध्यक्ष ! (त्वम्) आप (अस्मै) इस (महे) महा उत्तम-उत्तम गुणयुक्त (यूने) युवावस्था में वर्त्तमान (राज्ञे) न्याय, विनय और विद्यादि गुणों से देदीप्यमान राजा के लिये (तव) आप के (ऊतिभिः) रक्षण आदि कर्मों से सेनादि सहित और (तव) वर्त्तमान आपके (त्रामभिः) रक्षा करनेवाले धार्मिक विद्वानों से रक्षा किये हुए जिस (अतिथिग्वम्) अतिथियों को प्राप्त करने कराने (तूर्वयाणम्) शत्रुबलों की हिंसा करनेवाले यानसहित (आयुम्) जीवनयुक्त (सुश्रवसम्) उत्तम श्रवण वा अन्नादि युक्त मनुष्यों को (अरन्धनायः) पूर्ण धनवाले मनुष्य के समान आचरण करते और (त्वम्) आप जिस (कुत्सम्) वज्र के समान वीर पुरुष की (आविथ) रक्षा करते हो, उसको कुछ भी दुःख नहीं होता ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजपुरुषों को योग्य है कि शत्रुओं को निवारण कर सब की रक्षा करके सर्वथा उनको सुखयुक्त करें तथा ये निश्चय करके राजोन्नतिरूपी लक्ष्मी से सदा युक्त रहें और विद्याशाला के अध्यक्ष उत्तम शिक्षा से सब शस्त्रास्त्रविद्या में कुशल निपुण विद्वानों को सम्पन्न करके इन से प्रजा की निरन्तर रक्षा करें ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र सभाद्यध्यक्ष ! त्वमस्मै महे यूने राज्ञे तवोतिभिस्तव त्रामभी रक्षितं यमतिथिग्वं तूर्वयाणमायुं सुश्रवसमरन्धनायो यं त्वं कुत्समाविथ तं किमपि दुःखं न भवति ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) सभाद्यध्यक्षः (आविथ) रक्षसि (सुश्रवसम्) सुष्ठु श्रवांसि श्रवणान्यन्नादीनि यस्य तम् (तव) रक्षणे वर्त्तमानस्य (ऊतिभिः) रक्षणादिभिः (तव) सेनादिभिः सह वर्त्तमानस्य (त्रामभिः) त्रायन्ते ते धार्मिका विद्वांसः शूरास्तैः (इन्द्र) परमैश्वर्यप्रद (तूर्वयाणम्) तूर्वाः शत्रुबलहिंसका योद्धारो यानेषु यस्य तम् (त्वम्) सभाशालासेनाप्रजारक्षकः (अस्मै) युध्यमानाय वीराय (कुत्सम्) वज्रम्। कुत्स इति वज्रनामसु पठितम्। (निघं०२.२०) (अतिथिग्वम्) योऽतिथीन् गच्छति गमयति वा तम् (आयुम्) य एति प्राप्नोति तम् (महे) महोत्तमगुणविशिष्टाय (राज्ञे) न्यायविनयविद्यागुणैर्देदीप्यमानाय (यूने) युवावस्थायां वर्त्तमानाय (अरन्धनायः) अरमलं धनं यस्य स इवाचरसीत्यरन्धनायः। अत्र लडर्थे लिङ् ॥ १० ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजपुरुषैः शत्रून् निवार्य सर्वान् रक्षित्वा सर्वदा सुखिनः सम्पादनीयाः एते किल राजोन्नतिश्रियः सदा भवेयुः। विद्याशालाध्यक्षः सर्वान् सुशिक्षया विदुषः शस्त्रास्त्रकुशलान् सम्पाद्यैतैः प्रजां सततं रक्षेत् ॥ १० ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजपुरुषांनी शत्रूंचे निवारण करून सर्वांचे रक्षण करावे व त्यांना सुखी करावे. असा निश्चय करावा की हे (सुख) राजाच्या उन्नतीरूपी लक्ष्मीने सदैव युक्त असावे. तसेच पाठशाळेच्या अध्यक्षाने उत्तम शिक्षणाद्वारे सर्व शस्त्रास्त्र विद्येत कुशल, निपुण विद्वानांना संपन्न करून त्यांच्याकडून प्रजेचे निरंतर रक्षण करावे. ॥ १० ॥
11 य उदृचीन्द्र - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓ उदृ᳓चि इन्दर+ देव᳓गोपाः
स᳓खायस् ते शिव᳓तमा अ᳓साम
तुवां᳓ स्तोषाम तुव᳓या सुवी᳓रा
द्रा᳓घीय आ᳓युः प्रतरं᳓ द᳓धानाः
मूलम् ...{Loading}...
य उ॒दृची॑न्द्र दे॒वगो॑पाः॒ सखा॑यस्ते शि॒वत॑मा॒ असा॑म ।
त्वां स्तो॑षाम॒ त्वया॑ सु॒वीरा॒ द्राघी॑य॒ आयुः॑ प्रत॒रं दधा॑नाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सव्य आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓ उदृ᳓चि इन्दर+ देव᳓गोपाः
स᳓खायस् ते शिव᳓तमा अ᳓साम
तुवां᳓ स्तोषाम तुव᳓या सुवी᳓रा
द्रा᳓घीय आ᳓युः प्रतरं᳓ द᳓धानाः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devágopāḥ ← devágopā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
udŕ̥ci ← udŕ̥c- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ásāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
sákhāyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śivátamāḥ ← śivátama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
stoṣāma ← √stu- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
suvī́rāḥ ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
tváyā ← tvám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ā́yuḥ ← ā́yus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dádhānāḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
drā́ghīyaḥ ← drā́ghīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pratarám ← pratarám (invariable)
पद-पाठः
ये । उ॒त्ऽऋचि॑ । इ॒न्द्र॒ । दे॒वऽगो॑पाः । सखा॑यः । ते॒ । शि॒वऽत॑माः । असा॑म ।
त्वाम् । स्तो॒षा॒म॒ । त्वया॑ । सु॒ऽवीराः॑ । द्राघी॑यः । आयुः॑ । प्र॒ऽत॒रम् । दधा॑नाः ॥
Hellwig Grammar
- ya ← ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- udṛcīndra ← udṛci ← udṛc
- [noun], locative, singular, feminine
- “end; end.”
- udṛcīndra ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- devagopāḥ ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devagopāḥ ← gopāḥ ← gopa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “cowboy; Gopa; defender.”
- sakhāyas ← sakhāyaḥ ← sakhi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śivatamā ← śivatamāḥ ← śivatama
- [noun], nominative, plural, masculine
- asāma ← as
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tvāṃ ← tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- stoṣāma ← stu
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “laud; praise; declare; stu.”
- tvayā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- suvīrā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrā ← vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- drāghīya ← drāghīyaḥ ← drāghīyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “long; longer.”
- āyuḥ ← āyus
- [noun], accusative, singular, neuter
- “life; longevity; āyus; life; āyus [word]; Āyus.”
- prataraṃ ← prataram ← pratara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pratara.”
- dadhānāḥ ← dhā
- [verb noun], nominative, plural
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ये वयम् उदृचि उदर्के यज्ञसमाप्तौ वर्तमानाः देवगोपाः देवैः पालिताः ते तव सखायः सखिवदत्यन्तं प्रिया अत एव शिवतमा असाम अतिशयेन कल्याणा अभूम, ते वयं यज्ञसमाप्त्युत्तरकालमपि त्वां स्तोषाम स्तवाम । अस्माभिः स्तुतेन त्वया सुवीराः शोभनपुत्रवन्तः सन्तः द्राघीयः अतिशयेन दीर्घम् आयुः जीवनं प्रतरं प्रकृष्टतरं यथा भवति तथा दधानाः धारयन्तो भूयास्म ॥ देवगोपाः । देवा गोपा येषाम् । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । असाम । अस भुवि । लुङ्र्थे लोटि ‘ आडुत्तमस्य पिञ्च’ इति पिद्वद्भावात् ’ पिञ्च ङिन्न ’ इति ङित्त्वाभावे ‘श्नसोरल्लोपः ’ इति अकारलोपाभावः । पित्त्वादेव तिङोऽनुदात्तत्वे धातुस्वरः शिष्यते । स्तोषाम । स्तौतेर्लोटि’ सिब्बहुलं लेटि’ इति बहुलग्रहणात् लोट्यपि सिप् । तस्य पित्त्वात् गुणः । सुवीराः । वीरवीर्यौ च’ इति उत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । द्राघीयः । दीर्घशब्दात् ईयसुनि • प्रियस्थिर’ (पा. सू. ६. ४. १५७ ) इत्यादिना द्राघादेशः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । प्रतरम् । प्रशब्दात् तरपि ’ अमु च च्छन्दसि’ (पा. सू. ५, ४. १२) इति अद्रव्यप्रकर्षे अमुप्रत्ययः । प्रत्ययस्वरेणान्तोदात्तत्वम् । दधानाः । दधातेः शानचि ‘ अभ्यस्तानामादिः’ इत्याद्युदात्तत्वम् ॥ ॥ १६ ॥
Wilson
English translation:
“Protected by the gods, we remain, Indra, at the close of the sacrifice, your most fortunate friends; we praise you, as enjoying through you excellent offspring, and a long and prosperous life.”
Jamison Brereton
We who, when the chant is raised, will be your most friendly comrades, Indra, having the gods as our herdsmen—
let us praise you—we having good heroes because of you and receiving a longer, more extensive lifetime.
Griffith
May we protected by the Gods hereafter remain thy very prosperous friends, O Indra.
Thee we extol, enjoying through thy favour life long and joyful and with store of heroes.
Geldner
Die wir beim Abschluß, o Indra, deine besten gottbeschützten Freunde sein wollen, wir wollen dich preisen, durch dich an guten Mannen reich und unser Leben noch weiter recht lange ausdehnend.
Grassmann
Wir seien, Indra, deine besten Freunde, lass künftig auch von Göttern uns beschützt sein; Dich wollen wir, von dir gekräftigt, preisen, zu hohem Alter unser Leben fördernd.
Elizarenkova
Когда (сейчас), кончая, мы хотим, о Индра,
Стать защищенными богами, самыми лучшими твоими друзьями,
Мы будем восхвалять тебя, богатые с твоей помощью прекрасными сыновьями,
Протягивая дальше более долгий срок жизни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सव्य आङ्गिरसः
- सतःपङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर ये लोग परस्पर कैसे वर्त्तें, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) सभासेनाध्यक्ष ! (ते) आप के (देवगोपाः) रक्षक विद्वान् वा दिव्य गुण कर्मों की रक्षा करने (शिवतमाः) अतिशय करके कल्याण लक्षणयुक्त (सखायः) परस्पर मित्र हम लोग (असाम) होवें (त्वया) आपके साथ रक्षा वा शिक्षा किये (सुवीराः) उत्तम वीरयुक्त (अतरम्) दुःख दूर करते (द्राघीयः) अत्यन्त विस्तारयुक्त सौ वर्ष से अधिक (आयुः) उमर को (दधानाः) धारण करके (उदृचि) उत्तम ऋचा युक्त अध्ययन व्यवहार में (त्वाम्) शुभलक्षणयुक्त आप के (स्तोषाम) गुणों का कीर्त्तन करें ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को परस्पर निश्चित मैत्री, सब स्त्री पुरुषों को उत्तम विद्या युक्त जितेन्द्रियपन आदि गुणों को ग्रहण कर और कराके पूर्ण आयु का भोग करना चाहिये ॥ ११ ॥ इस सूक्त में विद्वान् सभाध्यक्ष तथा प्रजा के पुरुषों को परस्पर प्रीति से वर्त्तमान रहकर सुख को प्राप्त करना कहा है। इससे सूक्तार्थ की पूर्व सूक्तार्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! ते तव देवगोपाः शिवतमाः सखायो वयमसाम भवेम त्वया रक्षिताः सुवीराः प्रतरं द्राघीय आयुर्दधानाः सन्तो वयमुदृचि त्वां स्तोषाम ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरेते परस्परं कथं वर्त्तेरन्नित्युपदिश्यते ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) वक्ष्यमाणलक्षणा वयम् (उदृचि) उत्कृष्टा ऋचो यस्मिन्नध्ययने तस्मिन् (इन्द्र) सभाद्यध्यक्षं (देवगोपाः) देवा विद्वांसो गोपा रक्षका येषान्ते। यद्वा ये देवानां दिव्यानां गुणानां कर्मणां वा गोपा रक्षकास्ते (सखायः) परस्परं सुहृदः सन्तः (ते) तव (शिवतमाः) अतिशयेन शिवाः कल्याणकारकं कर्म कुर्वन्तः कारयन्तश्च (असाम) भवेम (त्वाम्) शुभलक्षणम् (स्तोषाम) गुणान् कीर्त्तयेम (त्वया) रक्षिताः शिक्षिता वा (सुवीराः) शोभनाश्च ते वीराश्च यद्वा सुष्ठु वीरा येषु ते (द्राघीयः) अतिशयेन विस्तीर्णं शताद् वर्षेभ्योऽप्यधिकम् (आयुः) जीवनम् (प्रतरम्) प्रकृष्टया तरति प्लावयति दूरीकरोति दुःखं येन तत् (दधानाः) धरन्तः सन्तः ॥ ११ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैर्मनुष्यैः परस्परं निश्चितां मैत्रीं कृत्वा सर्वान् स्त्रीपुरुषादिजनान् सुविद्यायुक्तान् सम्पाद्य जितेन्द्रियत्वादिगुणान् गृहीत्वा ग्राहयित्वा च पूर्णमायुर्भोक्तव्यम् ॥ ११ ॥ अस्मिन् सूक्ते विद्वत्सभाध्यक्षप्रजापुरुषैः परस्परमित्रभावेन वर्त्तित्वा सर्वदा सुखं प्राप्तव्यमित्युक्तमत एतत्सूक्तार्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति बोध्यम् ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी परस्पर निखळ मैत्री, सर्व स्त्री-पुरुषांना उत्तम विद्यायुक्त जितेंद्रियता इत्यादी गुणांचे ग्रहण करून व करवून पूर्ण आयुष्याचा भोग करावा. ॥ ११ ॥