सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ सं पूषन्’ इति दशर्चं सप्तमं सूक्तं काण्वं गायत्रं पूषदेवताकम् । ‘सं पूषन्दश पौष्णम्’ इत्यनुक्रान्तम् । स्मार्ते ‘ महान्तमध्वानमेष्यन् ’ इदं सूक्तं जपेत् - ‘ सं पूषन्नध्वन इति महान्तमध्वानमेष्यन् प्रतिभयं वा ’ ( आश्व. गृ. ३. ७. १० ) इति सूत्रितत्वात् । तत्र जपेदित्यनुवर्तते ॥
Jamison Brereton
42
Pūsaṇ
Kaṇva Ghaura
10 verses: gāyatrī, arranged in tr̥cas, with a final verse
Like other Pūṣan hymns, this one has an informal tone and imaginative depictions of the circumstances in which Pūṣan can render us aid. In the first part of the hymn the god is asked to rid our paths of potential enemies (esp. vss. 2–4), while in the latter part he is to lead us along these roads, now rendered safe, to prosperity (esp. vss. 7–8). The nine verses of tr̥cas are consistently addressed to Pūṣan in the 2nd person, and all those verses but 5 contain imperatives; note especially the final explosion of five abrupt, object-less imperatives in 9ab, the final verse of the hymn proper. In the final summary verse (10) Pūṣan is in the 3rd person, the object of our attentions and our requests.
Jamison Brereton Notes
Pūṣan
01 सं पूषन्नध्वनस्तिर - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓म् पूषन्न् अ᳓ध्वनस् तिर
वि᳓ अं᳓हो विमुचो नपात्
स᳓क्ष्वा देव प्र᳓ णस् पुरः᳓
मूलम् ...{Loading}...
सं पू॑ष॒न्नध्व॑नस्तिर॒ व्यंहो॑ विमुचो नपात् ।
सक्ष्वा॑ देव॒ प्र ण॑स्पु॒रः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓म् पूषन्न् अ᳓ध्वनस् तिर
वि᳓ अं᳓हो विमुचो नपात्
स᳓क्ष्वा देव प्र᳓ णस् पुरः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ádhvanaḥ ← ádhvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
pūṣan ← pūṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
tira ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
áṁhaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
napāt ← nápat- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
vimucaḥ ← vimúc- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:PL}
deva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prá ← prá (invariable)
purás ← purás (invariable)
sákṣva ← √sah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
सम् । पू॒ष॒न् । अध्व॑नः । ति॒र॒ । वि । अंहः॑ । वि॒ऽमु॒चः॒ । न॒पा॒त् ।
सक्ष्व॑ । दे॒व॒ । प्र । नः॒ । पु॒रः ॥
Hellwig Grammar
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- pūṣann ← pūṣan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- adhvanas ← adhvanaḥ ← adhvan
- [noun], accusative, plural, masculine
- “way; journey; adhvan [word]; time; path; method; road; time; distance.”
- tira ← tṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- aṃho ← aṃhaḥ ← aṃhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
- vimuco ← vimucaḥ ← vimuc
- [noun], genitive, singular, feminine
- napāt
- [noun], vocative, singular, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- sakṣvā ← sakṣva ← sac
- [verb], singular, Aorist imperative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇas ← ṇaḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- puraḥ ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
सायण-भाष्यम्
हे पूषन् जगत्पोषक पृथिव्यभिमानिदेव अध्वनः मार्गात् सं तिर अस्मानभीष्टस्थानं सम्यक् प्रापय । अंहः विघ्नहेतुं पाप्मानं वि तिर विनाशय । पूषा विशेष्यते । विमुचो नपात् जलविमोचहेतोर्मघस्य पुत्र । नपात् इति पुत्रनाम, ‘नपात् प्रजा ’ ( नि. २. २. १३) इति तन्नामसु पाठात् । श्रुत्यन्तरे अद्भ्यः पृथिवी’ इति जलात् भूम्युत्पत्तिः श्रूयते । तथा अन्यत्रापि उदकसारत्वं पृथिव्याः श्रूयते - तद्यदपां सार आसीत्तत्समहन्यत सा पृथिव्यभवत् । इति । मेघस्य जलधारित्वादुदकपुत्र एव मेघपुत्रो भवति । न च पृथिव्या मेघपुत्रत्वे पूष्णः किमायातमिति वाच्यं , पृथिव्या एव पूषत्वात् । तथा च श्रुत्यन्तरे कस्यचिन्मन्त्रस्य ब्राह्मणमेवमाम्नायते –पूषाध्वनः पात्वित्याहेयं वै पूषा ’ इति । तन्निर्वचनं चान्यत्रैवमाम्नायते - इयं वै पूषेयं हीदं सर्वं पुष्यति यदिदं किं च ’ (श. ब्रा. १४. ४. २. २५) इति । हे देव पूषन् नः पुरः अस्माकं पुरतः प्र सक्ष्व प्रसक्तो भव । पुरतो गच्छेत्यर्थः ॥ विमुचो नपात् । उदकं विमुञ्चतीति विमुङ् मेघः । ‘क्विप् च ’ इति क्विप् । न पातयति कुलमिति नपात् पुत्रः । नञ्पूर्वात् पातयतेः क्विप् ।’ नभ्राण्नपात् इस्यादिना नञः प्रकृतिभावः । ‘सुबामन्त्रिते° ’ इति पराङ्गवद्भावात् षष्ठ्यामन्त्रितसमुदायस्य आष्टमिकं सर्वानुदात्तत्वम् । सक्ष्व। ‘ षच सेवने’। अनुदात्तेत्त्वादात्मनेपदम् । लोटि ‘बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुक् । ‘तास्यनुदात्तेत्’ इति लसार्वधातुकानुदात्तत्वे धातुस्वरः । प्र णः । ‘ उपसर्गाद्बहुलम् इति नसो णत्वम् । पुरः । उक्तम् ॥
Wilson
English translation:
“Pūṣanm convey us over the road, remove the wicked (obsructer of the way). Son of the cloud, deity, go before us.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
pūṣan is one of the 12 ādityas. He presides over the earth: pṛthivyābhimānī devaḥ; he cherishes the world: from pus’, to nourish. He presides over journeying or the roads
Jamison Brereton
Traverse the roads with (us), Pūṣan, and (release) constraint from (us), o child of release.
Go forth before us to victory, o god.
Jamison Brereton Notes
Note the regularly contrasting preverbs sám and ví opening the first two pādas.
Though Renou and, judging from his tr., Geldner take sákṣvā to √sac ‘accompany’, following Grassmann, according to Narten (265 and n. 834, and already so in BR, Whitney’s Roots, etc.) it belongs with √sah ‘conquer’. That prá √sah is fairly common in the RV (including nominal compounds) while prá √sac occurs only once (X.27.19) may support this root assignment. I am, however, disturbed by the position of the preverb and its accompanying enclitic pronoun naḥ: the collocation looks like the start of a new clause. I wonder if we don’t in fact have two imperative clauses here, the second with a gapped ihi. Cf. VIII.17.9 índra préhi purás tvám. My translation “go forth … to victory” reflects this possible interpretation.
Griffith
SHORTEN our ways, O Pusan, move aside obstruction in the path:
Go close before us, cloud-born God.
Macdonell
O Pūṣan pass along the roads, Free us, son of release, from care. Guide us, going before, O god.
Geldner
Pusan! Begeh die Wege, entferne Ungemach, du Kind der Einkehr! Geh uns als Geleitsmann voran, o Gott!
Grassmann
Geh, Puschan, mit uns auf dem Weg, verscheuch, Verscheucher, die Gefahr, Und schreite uns voran, o Gott.
Elizarenkova
О Пушан, пройди по дорогам!
Про(гони) опасность, о сын избавления!
Иди с (нами), о бог, вперед, возглавляя нас!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब बयालीसवें सूक्त का आरम्भ है। उसके पहिले मंत्र में प्रवास करते हुए मनुष्य मार्ग में किस-२ पदार्थ की इच्छा करें इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पूषन्) सब जगत् का पोषण करनेवाले (नपात्) नाश रहित (देव) दिव्य गुण संपन्न विद्वन् दुःख के (अध्वनः) मार्ग से (वितिर) पार होकर हमको भी पार कीजिये (अहं) रोगरूपी दुःखों के वेग को (विमुचः) दूर कीजिये (पुरः) पहिले (नः) हम लोगों को (प्रसक्ष्व) उत्तम-२ गुणों में प्रसक्त कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य, जैसे परमेश्वर की उपासना वा उसकी आज्ञा के पालन से सब दुःखों के पार प्राप्त होकर सब सुखों को प्राप्त करें इसी प्रकार धर्म्मात्मा सबके मित्र परोपकार करनेवाले विद्वानों के समीप वा उनके उपदेश से अविद्या जालरूपी मार्ग से पार होकर विद्यारूपी सूर्य्य को प्राप्त करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: प्रवसन्मार्गे किं किमेष्टव्यमित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(सम्) सम्यगर्थे (पूषन्) पोषकविद्यया पुष्टिकारक विद्वन्। पूषेति पदना०। निघं० ५।६। (अध्वनः) मार्गात् (तिर) पारं गच्छ (वि) विशेषार्थे (अंहः) दुःखरोगवेगम्। अत्र अमेर्हुक्च। उ० ४।२२०। चादसुन्। अनेन वेगो गृह्यते (विमुंचः) विमुंच (नपात्) न विद्यते पातो यस्य तत्सुंबुद्धो (सक्ष्व) सक्तो भव। अत्र द्व्यचोऽतस्तिङः इति दीर्घः। (देवः) दिव्यगुणसम्पन्न (प्र) प्रकृष्टार्थे (नः) अस्मान्। अत्र उपसर्गा#दनोत्परः। अ० ८।४।२७। अनेन णत्वम् (पुरः) पूर्वम् ॥१॥ #[उपसर्गाद्बहुल। सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पूषन्नपाद्देव विद्वंस्त्वं दुःखस्याध्वनः पारं वितिर विशिष्टतया प्रापयांहो रोगदुःखवेगं विमुचो दूरीकुरु पुरः पूर्वं नोऽस्मान्प्रसक्ष्व सद्गुणेषु प्रसक्तान् कुरु ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्यथा परमेश्वरस्योपासनेन तदाज्ञापालनेन च सर्वदुःखपारं गत्वा सर्वाणि सुखानि प्राप्तव्यान्येवं धार्मिकसर्वमित्रपरोपकर्तुर्विदुषः सान्निध्योपदेशाभ्यामविद्याजालमार्गस्य पारं गत्वा विद्याऽर्कः संप्राप्तव्यः ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात पूषन शब्दाचे वर्णन, शक्ती वाढविणे, दुष्ट शत्रूंचे निवारण, संपूर्ण ऐश्वर्याची प्राप्ती, सुमार्गाने चालणे, बुद्धी, कर्माची वृद्धी असे केलेले आहे. यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची संगती पूर्व सूक्तार्थाबरोबर जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी जशी परमेश्वराची उपासना व त्याच्या आज्ञेचे पालन करून सर्व दुःखातून पार पडावे व सुख प्राप्त करावे. तसेच धर्मात्मा, सर्वांचे मित्र, परोपकार करणाऱ्या विद्वानाजवळ जाऊन त्याच्या उपदेशाने अविद्यारूपी जाळे पसरलेल्या मार्गातून पार पडून विद्यारूपी सूर्याला प्राप्त करावे. ॥ १ ॥
02 यो नः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ नः पूषन्न् अघो᳓ वृ᳓को
दुःशे᳓व आदि᳓देशति
अ᳓प स्म त᳓म् पथो᳓ जहि
मूलम् ...{Loading}...
यो नः॑ पूषन्न॒घो वृको॑ दुः॒शेव॑ आ॒दिदे॑शति ।
अप॑ स्म॒ तं प॒थो ज॑हि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
यो᳓ नः पूषन्न् अघो᳓ वृ᳓को
दुःशे᳓व आदि᳓देशति
अ᳓प स्म त᳓म् पथो᳓ जहि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
agháḥ ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pūṣan ← pūṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vŕ̥kaḥ ← vŕ̥ka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ādídeśati ← √diś- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
duḥśévaḥ ← duḥśéva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
jahi ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
patháḥ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
sma ← sma (invariable)
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यः । नः॒ । पू॒ष॒न् । अ॒घः । वृकः॑ । दुः॒शेवः॑ । आ॒ऽदिदे॑शति ।
अप॑ । स्म॒ । तम् । प॒थः । ज॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- pūṣann ← pūṣan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- agho ← aghaḥ ← agha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bad; dangerous; ill; iniquitous; bad.”
- vṛko ← vṛkaḥ ← vṛka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wolf; Vṛka; vṛka [word]; Vṛka.”
- duḥśeva ← duḥśevaḥ ← duḥśeva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “malevolent.”
- ādideśati ← ādiś ← √diś
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “diagnose; order; call; deem; prescribe; enumerate; name; threaten; give; produce; designate; indicate; predict.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- sma
- [adverb]
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- patho ← pathaḥ ← pathin
- [noun], ablative, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- jahi ← hā
- [verb], singular, Present imperative
- “abandon; decrease; want; kill; deteriorate; get rid of; exclude; lose; avoid; remove; leave; abandon; neglect; leave; discard; apostatize; discontinue; weaken; abandon; assail; subtract; foreswear; pour away; withdraw; depart; reduce.”
सायण-भाष्यम्
हे पूषन् यः प्रतिपक्षी नः अस्मान् आदिदेशति अनेन मार्गेण गन्तव्यम्’ इत्येवमाज्ञापयति । कीदृशः। अघः आहन्ता वृकः अस्मदीयस्य धनस्य आदाता अपहर्तेत्यर्थः । दुःशेवः सेवितुं दुःशको । दुष्टसुखो वा । तं तादृशं प्रतिपक्षिणं पथः मार्गात् अप जहि स्म अवश्यमपाकुरु॥ वृकः। ‘ कुक वृक आदाने ‘। वर्कते इति वृकः । इगुपधलक्षणः कः । वृषादित्वादाद्युदात्तत्वम् । दुःशेवः । दुष्टं शेवं यस्यासौ दुःशेवः । ‘ परादिश्छन्दसि बहुलम्’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । यद्वा । दुःखेन सेव्यते इति दुःशेवः । वर्णव्यत्ययेन सकारस्य शकारः । ईषद्दुःसुषु ’ इति खल् । लित्स्वरेण प्रत्ययात्पूर्वस्योदात्तत्वम् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । आदिदेशति । ‘ दिश अतिसर्जने ‘। लेटि अडागमः । ‘ बहुलं छन्दसि’ इति शपः श्लुः । ‘ बहुलं छन्दसीति वक्तव्यम्’ (पा. सू. ७. ३. ८७. २) इति वचनात् ‘ नाभ्यस्तस्याचि’ (पा. सू. ७. ३. ८७ ) इति लघूपधगुणप्रतिषेधाभावः । पथः । उदात्तनिवृत्तिस्वरेण विभक्तेरुदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“If a wicked (adversary), Pūṣan, a robber, or one who delights in evil, points out to us (the way we ought not to go), do you drive him from the road.”
Jamison Brereton
The evil, malevolent wolf that will set his sights on us, o Pūṣan,
smite him away, as always, from the path.
Griffith
Drive, Pusan, from our road the wolf, the wicked inauspicious wolf,
Who lies in wait to injure us.
Macdonell
The wicked, ill-intentioned wolf, Pūṣan, that lies in wait for us. Him from our path smite thou away.
Geldner
Den bösen, unheilvollen Wolf, der uns bedroht, o Pusan, den jage von dem Wege fort!
Grassmann
Welch schlimmer Wolf, welch Bösewicht, o Puschan, auf uns lauern mag, Den schlage fort von unserm Pfad.
Elizarenkova
(Тот) лютый волк, о Пушан,
Что нам угрожает, свирепый –
Убей ты его, (прогнав) прочь с дороги!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- गायत्री
- षड्जः
03 अप त्यम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓प त्य᳓म् परिपन्थि᳓नम्
मुषीवा᳓णं हुरश्चि᳓तम्
दूर᳓म् अ᳓धि स्रुते᳓र् अज
मूलम् ...{Loading}...
अप॒ त्यं प॑रिप॒न्थिनं॑ मुषी॒वाणं॑ हुर॒श्चित॑म् ।
दू॒रमधि॑ स्रु॒तेर॑ज ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓प त्य᳓म् परिपन्थि᳓नम्
मुषीवा᳓णं हुरश्चि᳓तम्
दूर᳓म् अ᳓धि स्रुते᳓र् अज
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ápa ← ápa (invariable)
paripanthínam ← paripanthín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tyám ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
huraścítam ← huraścít- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
muṣīvā́ṇam ← muṣīván- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ádhi ← ádhi (invariable)
aja ← √aj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dūrám ← dūrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
srutéḥ ← srutí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
अप॑ । त्यम् । प॒रि॒ऽप॒न्थिन॑म् । मु॒षी॒वाण॑म् । हु॒रः॒ऽचित॑म् ।
दू॒रम् । अधि॑ । स्रु॒तेः । अ॒ज॒ ॥
Hellwig Grammar
- apa
- [adverb]
- “away.”
- tyam ← tya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “that.”
- paripanthinam ← paripanthin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “unfriendly; clogging; paripanthin [word].”
- muṣīvāṇaṃ ← muṣīvāṇam ← muṣīvan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mugger.”
- huraścitam ← huraścit
- [noun], accusative, singular, masculine
- dūram
- [adverb]
- “far.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- sruter ← sruteḥ ← sruti
- [noun], ablative, singular, feminine
- “discharge; path; road; stream.”
- aja ← aj
- [verb], singular, Present imperative
- “drive; expel.”
सायण-भाष्यम्
त्यं तादृशं पूर्वोक्तगुणयुक्तं स्रुतेः मार्गात् अधि दूरम् अत्यन्तदूरदेशं प्रति अप अज अपगमय । कीदृशम् । परिपन्थिनं मार्गप्रतिबन्धकं मुषीवाणं तस्कररूपम् । मुषीवा इति तस्करस्य नाम, ‘मुषीवान् मलिम्लुचः’ (नि. ३. २४. ११) इति तन्नामसु पाठात् । हुरश्चितं कौटिल्यानां संचेतारम् ॥ परिपन्थिनम् । छन्दसि परिपन्थिपरिपरिणौ पर्यवस्थातरि ’ ( पा. सू. ५. २. ८९ ) इति शत्रावभिधेये इनिप्रत्ययान्तो निपातितः । मुषीवाणम् । ‘मुष स्तेये ‘। मोषणं मुषिः। औणादिको भावे किप्रत्ययः । मुषिं वनति संभजते इति मुषीवा । ’ वन षण संभक्तौ । अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते’ (पा. सू. ३. २. ७५ ) इति विच्प्रत्ययः । ‘ सर्वनामस्थाने चासंबुद्धौ ’ (पा. सू. ६. ४. ८) इति दीर्घः। अन्येषामपि दृश्यते’ इति पूर्वपदस्य दीर्घत्वम् । हुरश्चितम् । ‘हुर्छा। कौटिल्ये’। संपदादिलक्षणो भावे क्विप् । राल्लोपः’ इति छकारलोपः । हुरश्चिनोतीति हुरश्चित् । चिनोतेः क्विपि तुगागमः । ‘ तत्पुरुषे कृति बहुलम्’ इति अलुक् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । स्रुतेः । स्रु गतौ ।’ क्तिच्क्तौ च संज्ञायाम्’ इति क्तिच् । चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । अज ।“ अज गतिक्षेपणयोः ॥
Wilson
English translation:
“Drive him far away, apart fom the road, the hinderer of our journey, a thief, a deceiver.”
Jamison Brereton
Drive away this highwayman, the robber who knows the crooked ways, to a distance far from our route.
Jamison Brereton Notes
On huraś-cít- see comm. ad IX.98.11.
Griffith
Who lurks about the path we take, the robber with a guileful heart:
Far from the road chase him away.
Macdonell
The robber lurking round our path, Who there against us mischief plots. Far from the track drive him away.
Geldner
Treib den Wegelagerer, den Räuber, der die Schleichwege kennt, von der Straße weit weg!
Grassmann
Den Wegelagerer, den Dieb, der Frevel sinnt, den jage du Von unserm Steige weit hinweg.
Elizarenkova
(Прогони) прочь того разбойника!
Грабителя, замышляющего засады,
Прогони далеко прочь с тропинки!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर इस मार्ग से किन-२ का निवारण करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् राजन् ! आप (त्यम्) उस (परिपंथिनम्) प्रतिकूल चलनेवाले डांकू (मुषीवाणम्) चोर कर्म से भित्ति को फोड़ कर दृष्टि का आच्छादन कर दूसरे के पदार्थों को हरने (हुरश्चितम्) उत्कोचक अर्थात् हाथ से दूसरे के पदार्थ को ग्रहण करनेवाले अनेक प्रकार से चोरों को (स्रुतेः) राजधर्म और प्रजामार्ग से (दूरम्) (अध्यपाज) उनपर दण्ड और शिक्षा कर दूर कीजिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - चोर अनेक प्रकार के होते हैं, कोई डांकू कोई कपट से हरने, कोई मोहित करके दूसरे के पदार्थों को ग्रहण करने, कोई रात में सुरंग लगाकर ग्रहण, करने कोई उत्कोचक अर्थात् हाथ से छीन लेने, कोई नाना प्रकार के व्यवहारी दुकानों में बैठ छल से पदार्थों को हरने, कोई शुल्क अर्थात् रिशवत लेने, कोई भृत्य होकर स्वामी के पदार्थों को हरने, कोई छल कपट से ओरों के राज्य को स्वीकार करने, कोई धर्मोपदेश से मनुष्यों को भ्रमाकर गुरु बन शिष्यों के पदार्थों को हरने, कोई प्राड्विवाक अर्थात् वकील होकर मनुष्यों को विवाद में फंसाकर पदार्थों को हरलेने और कोई न्यायासन पर बैठ प्रजा से धन लेके अन्याय करनेवाले इत्यादि हैं, इन सबको चोर जानो, इनको सब उपायों से निकाल कर मनुष्यों को धर्म से राज्य का पालन करना चाहिये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनरेतस्मान्मार्गात्केके निवारणीयाइत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अप) दूरीकरणे (त्यम्) पूर्वोक्तम् (परिपन्थिनम्) प्रतिकूलं पन्थानं परित्यज्य स्तेयाय गुप्ते स्थितम्। अत्र छन्दसि परिपंथिपरिपरिणौपर्य्यवस्थातरि। #अ० ५।२।९९। अनेन पर्य्यवस्थाता विरोधी गृह्यते। (मुषीवाणम्) स्तेयकर्मणा भित्तिं भित्वा दृष्टिमावृत्य परपदार्थापहर्त्तारम्। मुषीवानिति स्तेनना०। निघं० ३।२४। (हुरश्चितम्) उत्कोचकं हस्तात्परपदार्थापहर्त्तारम् हुरश्चिदिति स्तेनना०। निघं० ३।२४। (दूरम्) विप्रकृष्टदेशम् (अधि) उपरिभावे (स्रुतेः) स्रवन्ति गच्छन्ति यस्मिन्स स्रुतिमार्गस्तस्मात्। अत्र क्तिच्क्तौ च संज्ञायाम्। अ० ३।३।१७४। अनेन स्रुधातोः संज्ञायां क्तिच्। (अज) प्रक्षिप ॥३॥ #[अ० ५।२।८९। सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पूषँस्त्व त्यं परिपंथिनं मुषीवाणं हुरश्चितमनेकविधं स्तेनं स्रुतेर्दूरमध्यपाज ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - चोरा अनेकविधाः केचिद्दस्यवः केचित्कपटेनापहर्त्तारः। केचिन्मोहयित्वा परपदार्थादायिनः। केचिदुत्कोचकाः। केचिद्रात्रौ सुरंगं कृत्वा परपदार्थान् हरंति केचिन्नानापण्यवासिनो हट्टेषु छलेन परपदार्थान् हरंति केचिच्छुल्कग्राहिणः केचिद्भृत्या भूत्वा स्वामिनः पदार्थान् हरंति केचिच्छलकपटाभ्यां परराज्यानि स्वीकुर्वंति केचिद्धर्मोपदेशेन जनान् भ्रामयित्वा गुरवो भूत्वा शिष्यपदार्थान् हरंति केचित्प्राड्विवाकाः संतो जनान्विवादयित्वा पदार्थान् हरंति केचिन्न्यायासने स्थित्वा शुल्कादिकं स्वीकृत्य मित्रभावेन वाऽन्यायं कुर्वन्त्येतदादयस्सर्वे चोरा विज्ञेयाः। एतान् सर्वोपायैर्निवर्त्य मनुष्यैर्धर्मेण राज्यं शासनीयमिति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - चोर अनेक प्रकारचे असतात. कुणी डाकू, कुणी कपटाने धन हरण करणारा, कुणी मोहित करून दुसऱ्याच्या पदार्थांना ग्रहण करणारा, कुणी रात्री सुरुंग लावून ग्रहण करणारा, कुणी नाना प्रकारच्या व्यवहारी दुकानात बसून छळाने पदार्थ घेणारा, कुणी उत्कोचक अर्थात हातातून हिसकावून घेणारा, कुणी लाच घेणारा, कुणी सेवक बनून मालकाचे पदार्थ चोरणारा, कुणी छळ-कपटाने इतरांचे राज्य घेणारा, कुणी ढोंगी धर्मोपदेशक बनून माणसाचा भ्रमित गुरू बनून शिष्यांच्या पदार्थांचे हरण करणारा, कुणी प्राड्विवाक अर्थात वकील बनून माणसांना विवादात फसवून पदार्थ घेणारा तर कुणी न्यायासनावर बसून प्रजेकडून धन घेऊन अन्याय करणारा इत्यादी असतात. या सर्वांना चोर समजावे व त्यांच्याबाबत सर्व उपाय योजून माणसांनी धर्माने राज्याचे पालन करावे. ॥ ३ ॥
04 त्वं तस्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ त᳓स्य द्वयावि᳓नो
अघ᳓शंसस्य क᳓स्य चित्
पदा᳓भि᳓ तिष्ठ त᳓पुषिम्
मूलम् ...{Loading}...
त्वं तस्य॑ द्वया॒विनो॒ऽघशं॑सस्य॒ कस्य॑ चित् ।
प॒दाभि ति॑ष्ठ॒ तपु॑षिम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तुवं᳓ त᳓स्य द्वयावि᳓नो
अघ᳓शंसस्य क᳓स्य चित्
पदा᳓भि᳓ तिष्ठ त᳓पुषिम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
dvayāvínaḥ ← dvayāvín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
agháśaṁsasya ← agháśaṁsa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
kásya ← ká- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
padā́ ← pád- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
tápuṣim ← tápuṣi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tiṣṭha ← √sthā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
त्वम् । तस्य॑ । द्व॒या॒विनः॑ । अ॒घऽशं॑सस्य । कस्य॑ । चि॒त् ।
प॒दा । अ॒भि । ति॒ष्ठ॒ । तपु॑षिम् ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dvayāvino ← dvayāvinaḥ ← dvayāvin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “dishonest.”
- ‘ghaśaṃsasya ← agha
- [noun], neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
- ‘ghaśaṃsasya ← śaṃsasya ← śaṃsa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “speaking.”
- kasyacit ← kasyacid ← kaścit
- [noun], genitive, singular, masculine
- “any(a); some(a); some(a); some(a); some(a).”
- padābhi ← padā ← pad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “foot; pad [word].”
- padābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- tiṣṭha ← sthā
- [verb], singular, Present imperative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- tapuṣim ← tapuṣi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ablaze(p); burning.”
सायण-भाष्यम्
हे पूषन् त्वं तस्य चोरस्य तपुषिं परसंतापकं देहं पदाभि तिष्ठ भवदीयेन पादेनाक्रम्य तिष्ठ । कीदृशस्य । द्वयाविनः प्रत्यक्षापहारः परोक्षापहारश्चेति यद्द्वयं तद्युक्तस्य अघशंसस्य अस्मास्वघमनिष्टं शंसतः । अघशंस इति तस्करनाम, ‘मलिम्लुचः अघशंसः वृकः’ (नि. ३.२४.१३) इति तन्नामसु पाठात् । कस्य चित् अनिर्दिष्टविशेषस्य कस्यापि ॥ द्वयाविनः । द्वयमस्यास्तीति द्वयावी । ‘ बहुलं छन्दसि ’ (पा. सू. ५. २. १२२) इति मत्वर्थीयो विनिः । ‘ अन्येषामपि दृश्यते ’ इति दीर्घत्वम् । अघशंसस्य । अघे पापे शंसो मनस्यभिलाषो यस्य सोऽयमघशंसः । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । तपुषिम् । तापयत्यनेन अन्यमिति तपुषिः । औणादिक उषिन्प्रत्ययः । बहुलवचनात् इकारस्य न इत् संज्ञा । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Trample with your feet upon the mischievous (body) of that evil-minded pilferer of both (what is present and what is absent), whoever he be.”
Jamison Brereton
The double-dealing utterer of evil, whoever he is—
with your foot stamp on his scorching (weapon).
Jamison Brereton Notes
tápuṣi- is attested only twice elsewhere, both times modifying hetí-, hence the supplied ‘weapon’ here.
I.42.7-9: vidaḥ is formally an injunctive and therefore functionally multivalent.
Hoffmann (1967: 263) is not certain that it has modal value, though most tr. (Geldner, Renou, Witzel Gotō) take it as an impv. (e.g., Geldner “schaff hierfür Rat!”). The other question is whether the krátu- that Pūṣan is to find is his own or meant for us (e.g., Renou “procure (nous)…”). I have chosen to take the injunctive not as an impv. but a future-oriented indicative and to interpret the krátu- as Pūṣan’s, not ours - the point being that Pūṣan will find the resolve at our sacrifice to fulfill the requests we make of him in the imperatives. However, the other possibilities sketched above are not excluded, and at least in IX.20.3 an imperatival value of vidaḥ is likely; see comm. ad loc. I therefore put forth the alternative tr. “find resolve” for the refrain in this tṛca.
Griffith
Tread with thy foot and trample out the firebrand of the wicked one,
The double-tongued, whoe’er he be.
Macdonell
Tread under foot the burning brand Of crafty and malignant men, The miscreants whoe’er they be.
Geldner
Tritt das Brandgeschoß des doppelzüngigen Verleumders, wer er auch sei, mit dem Fuße aus!
Grassmann
Des falschen Mannes Feuerbrand,des Bösewichts, wer es auch sei,Den tritt mit deinem Fusse aus.
Elizarenkova
Ты у этого двоедушного,
Злоречивого, кем бы он ни был,
Затопчи ногой головню!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर इन पूर्वोक्त चोरों की क्या गति करनी चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सेनासभाध्यक्ष ! (त्वम्) आप (तस्य) उस (द्वयाविनः) प्रत्यक्ष अप्रत्यक्ष औरों के पदार्थों को हरने वाले (कस्यचित्) किसी (अघशंसस्य) (तपुषिम्) चोरों की सेना को (पदाभितिष्ठ) बल से वशीभूत कीजिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - न्याय करनेवाले मनुष्यों को उचित है कि किसी अपराधी चोर को दण्ड देने विना छोड़ना कभी न चाहिये, नहीं तो, प्रजा पीड़ायुक्त होकर नष्ट भ्रष्ट होने से राज्य का नाश होजाय इस कारण प्रजा की रक्षा के लिये दुष्ट कर्म करनेवाले अपराध किये हुए माता-पिता, आचार्य्य और मित्र आदि को भी अपराध के योग्य ताड़ना अवश्य देनी चाहिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनरेतेषां चोराणां का गतिः कार्य्येत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(त्वम्) पूर्वोक्तः पूषा (तस्य) पूर्वोक्तस्य वक्ष्यमाणस्य च (द्वयाविनः) प्रत्यक्षाप्रत्यक्षयोः परपदार्थापहर्तुः (अघशंसस्य) स्तेनस्य। अघशंस इति स्तेननामसु पठितम्। निघं० ३।२४। (कस्य) किंत्वमितिवदतः (चित्) अपि (पदा) पादाक्रमणेन (अभितिष्ठ) स्थिरो भव (तपुषिम्) श्रेष्ठानां संतापकारिकां सेनाम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पूषन्सेनासभाध्यक्ष ! त्वं तस्य द्वयाविनः कस्य चिदघशंसस्य तपुषिं पदाभितिष्ठ पादाक्रांतां कुरु ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नैव न्यायकारिभिर्मनुष्यैः कस्यापराधिनश्चोरस्य दण्डदानेन विना त्यागः कर्त्तव्यः। नोचेत्प्रजा पीडिता स्यात्तस्मात्प्रजारक्षणार्थं दुष्टकर्मकारिणः पित्राचार्य्यमातृपुत्रमित्रादयोऽपि सदैव यथाऽपराधं ताडनीयाः ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - न्यायाधीशाने अपराधी चोराला दंड दिल्याशिवाय कधी सोडू नये; अन्यथा प्रजेला त्रास होऊन ती नष्ट भ्रष्ट झाल्यास राज्याचा नाश होतो. यामुळे प्रजेच्या रक्षणासाठी दुष्ट कर्म करणाऱ्या अपराधी माता, पिता, पुत्र, आचार्य व मित्र इत्यादींनाही अपराधाप्रमाणे योग्य शिक्षा द्यावी. ॥ ४ ॥
05 आ तत्ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ त᳓त् ते दस्र मन्तुमः
पू᳓षन्न् अ᳓वो वृणीमहे
ये᳓न पितॄ᳓न् अ᳓चोदयः
मूलम् ...{Loading}...
आ तत्ते॑ दस्र मन्तुमः॒ पूष॒न्नवो॑ वृणीमहे ।
येन॑ पि॒तॄनचो॑दयः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ त᳓त् ते दस्र मन्तुमः
पू᳓षन्न् अ᳓वो वृणीमहे
ये᳓न पितॄ᳓न् अ᳓चोदयः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
dasra ← dasrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mantumaḥ ← mantumant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ávaḥ ← ávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pū́ṣan ← pūṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vr̥ṇīmahe ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ácodayaḥ ← √cud- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
pitr̥̄́n ← pitár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । तत् । ते॒ । द॒स्र॒ । म॒न्तु॒ऽमः॒ । पू॒ष॒न् । अवः॑ । वृ॒णी॒म॒हे॒ ।
येन॑ । पि॒तॄन् । अचो॑दयः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- dasra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Asvins.”
- mantumaḥ ← mantumas ← mantumat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “wise.”
- pūṣann ← pūṣan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- avo ← avaḥ ← avas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- vṛṇīmahe ← vṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “choose; ask.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- pitṝn ← pitṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- acodayaḥ ← coday ← √cud
- [verb], singular, Imperfect
- “impel; drive; incite; command; drive; arouse; propel.”
सायण-भाष्यम्
हे मन्तुमः ज्ञानवन् दस्र दर्शनीय यद्वा वैर्युपक्षयकारिन् पूषन् ते त्वदीयं तत् अवः तादृशं रक्षणम् आ वृणीमहे सर्वतः प्रार्थयामहे । येन रक्षणेन पितॄन् अङ्गिरःप्रभृतीन पितृदेहान् अचोदयः प्रेरितवानसि । तद्रक्षणमिति पूर्वत्रान्वयः ॥ दस्र । ’ दसि दंसनदर्शनयोः’ ।’ स्फायितञ्चि° ’ इत्यादिना रक्। आगमानुशासनस्यानित्यत्वात् नुमभावः । यद्वा।’ दसु उपक्षये ’ इत्यस्मादन्तर्भावितण्यर्थात् पूर्ववत् रक् । मन्तुमः । ‘ मन ज्ञाने ‘। कमिमनिजनि’ (उ. सू. १. ७२ ) इत्यादिना भावे तुप्रत्ययः । मन्तुर्ज्ञानमस्यास्तीति मन्तुमान् । संबुद्धौ ‘ मतुवसो रुः’ इति रुत्वम् । अचोदयः । ‘ चुद संचोदने ’ । चौरादिकः ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“Sagacious and handsome Pūṣan, we solicit of you that protection wherewith you have encouraged the patriarchs.”
Jamison Brereton
We choose that help of yours, o wondrous counselor Pūṣan,
with which you spurred on our forefathers.
Griffith
Wise Pusan, Wonder-Worker, we claim of thee now the aid wherewith
Thou furtheredst our sires of old.
Macdonell
Pūṣan, that help of thine we claim, O wonder-working, sapient god, Wherewith our fathers thou didst aid.
Geldner
Diesen Beistand von dir erbitten wir, du ratreicher Meister Pusan, mit dem du unsere Väter ermutigt hast.
Grassmann
Um solchen Beistand flehn wir dich, hülfreicher, weiser Puschan, an, Mit dem du unsern Vätern halfst.
Elizarenkova
Мы хотим заручиться той твоей помощью,
О удивительный, многомудрый Пушан,
Которой ты вдохновлял (наших) отцов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह न्यायाधीश कैसा होवे, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (दस्र) दुष्टों को नाश करने (मन्तुमः) उत्तम ज्ञानयुक्त (पूषन्) सर्वथा पुष्टि करनेवाले विद्वान् ! आप (येन) जिस रक्षादि से (पितॄन्) अवस्था वा ज्ञान से वृद्धों को (अचोदयः) प्रेरणा करो (तत्) उस (ते) आपके (अवः) रक्षादि को हम लोग (आवृणीमहे) सर्वथा स्वीकार करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे प्रेम प्रीति के साथ सेचन करने से उत्पन्न करने वा पढ़ानेवाले ज्ञान वा अवस्था से वृद्धों को तृप्त करें वैसे ही सब प्रजाओं के सुख के लिये दुष्ट मनुष्यों को दण्ड दे के धार्मिकों को सदा सुखी रक्खें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स न्यायाधीशः कीदृशो भवेदित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(आ) समन्तात् (तत्) पूर्वोक्तं वक्ष्यमाणं च (ते) तव (दस्र) दुष्टानामुपक्षेप्तः (मन्तुमः) मन्तुः प्रशस्तं ज्ञानं विद्यते यस्य तत्संबुद्धौ (पूषन्) सर्वथा पुष्टिकारक (अवः) रक्षणादिकम् (वृणीमहे) स्वीकुर्वीमहि (येन) (पितॄन्) वयोज्ञानवृद्धान् (अचोदयः) धर्मे प्रेरयेः। अत्र लिङर्थे लङ् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे दस्र ! मन्तुमः पूषन् विद्वँस्त्वं येन पितॄनचोदयस्तत् ते तवाऽवो रक्षणादिकं वयं वृणीमहे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्या यथा प्रेमप्रीत्या सेवनेन जनकादीनध्यापकादीन् ज्ञानवयोवृद्धांश्च प्रीणयेयुस्तथैव सर्वासां प्रजानां सुखाय दुष्टान् दण्डयित्वा श्रेष्ठान्सुखयेयुः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे ज्ञानवृद्ध व वयोवृद्ध पिता, अध्यापक यांना प्रेमाने तृप्त केले जाते तसे सर्व प्रजेच्या सुखासाठी दुष्ट माणसांना दंड देऊन धार्मिक लोकांना सदैव सुखी ठेवावे. ॥ ५ ॥
06 अधा नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓धा नो विश्वसौभग
हि᳓रण्यवाशीमत्तम
ध᳓नानि सुष᳓णा कृधि
मूलम् ...{Loading}...
अधा॑ नो विश्वसौभग॒ हिर॑ण्यवाशीमत्तम ।
धना॑नि सु॒षणा॑ कृधि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓धा नो विश्वसौभग
हि᳓रण्यवाशीमत्तम
ध᳓नानि सुष᳓णा कृधि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ádha ← ádha (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
viśvasaubhaga ← viśvásaubhaga- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
híraṇyavāśīmattama ← hiraṇyavāśīmattama- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dhánāni ← dhána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
kr̥dhi ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
suṣáṇā ← suṣáṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
अध॑ । नः॒ । वि॒श्व॒ऽसौ॒भ॒ग॒ । हिर॑ण्यवाशीमत्ऽतम ।
धना॑नि । सु॒ऽसना॑ । कृ॒धि॒ ॥
Hellwig Grammar
- adhā ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- viśvasaubhaga ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvasaubhaga ← saubhaga
- [noun], vocative, singular, masculine
- “well-being.”
- hiraṇyavāśīmattama ← hiraṇya
- [noun], neuter
- “gold; jewelry; hiraṇya [word]; gold.”
- hiraṇyavāśīmattama ← vāśīmattama
- [noun], vocative, singular, masculine
- dhanāni ← dhana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- suṣaṇā ← suṣaṇa
- [noun], accusative, plural, neuter
- kṛdhi ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
हे विश्वसौभग कृत्स्नधनयुक्त यद्वा कृत्स्नसौभाग्ययुक्त हिरण्यवाशीमत्तम अतिशयेन सुवर्णमयायुधवन् पूषन् अध पूर्वोक्तास्मदीयप्रार्थनानन्तरं नः अस्माकं धनानि सुवर्णमणिमुक्तादीनि सुषणा सुष्ठु दानयुक्तानि कृधि कुरु ॥ अध। अथशब्दे धत्वं छान्दसम् । ‘ निपातस्य च ’ इति संहितायां दीर्घत्वम् । विश्वसौभग । ‘सुभगान्मत्रे’ इत्युद्गात्रादिषु पाठाद्भावे अञ् । हृद्भगसिन्ध्वन्ते पूर्वपदस्य च ’ इत्युत्तरपदवृद्धौ प्राप्तायां सत्यां सर्वविधीनां छन्दसि विकल्पितत्वादुत्तरपदवृद्धिर्न भवतीति वृत्तावुक्तम् (का. ७. २. १९) । विश्वानि सौभगानि यस्यासौ विश्वसौभगः । आमन्त्रितनिघातः । हिरण्यवाशीमत्तम । हिरण्यमयी वाशी । तदेषामस्तीति हिरण्यवाशीमन्तः । अतिशयेन हिरण्यवाशीमान् हिरण्यवाशीमत्तमः । आमन्त्रितनिघातः । सुषणा । वन षण संभक्तौ ’ । सुखेन संभज्यन्ते इति सुषणानि । “ ईषद्दुःसुषु’ इति खल् । ‘शेश्छन्दसि’ इति शेर्लोपः । ‘ लिति’ इति प्रत्ययात्पूर्वस्योदात्तत्वम् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । कृधि । ‘डुकृञ् करणे’। ‘ श्रुशृणुपॄकृवृभ्यश्छन्दसि’ इति हेर्धिरादेशः । ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति विकरणस्य लुक् ॥
Wilson
English translation:
“Therefore do you, who are possessed of all prosperity and well-equipped with golden weapons, bestow upon us riches that may be liberally distributed.”
Jamison Brereton
Now then, o you who bring every good fortune, who are the foremost wielder of the golden axe,
make the stakes easy for us to win.
Griffith
So, Lord of all prosperity, best wielder of the golden sword,
Make riches easy to be won.
Macdonell
Thou, lord of all prosperity, Best wielder of the golden axe. Make easy wealth for us to gain.
Geldner
Nun mach uns die Siegespreise leicht zu gewinnen, der du alle Glücksgüter hast, du erster Träger des goldenen Beils!
Grassmann
Und lass, o allbeglückender, der stets du trägst die goldne Axt, Uns Beut’ erlangen sonder Müh.
Elizarenkova
Сделай же, чтобы (нам) было легко завоевать богатства,
О ты, у кого все блага,
О лучший из носителей золотого топора!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह न्यायाधीश प्रजा में क्या करे, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (विश्वसौभग) संपूर्ण ऐश्वर्य्यों को प्राप्त होने (हिरण्यवाशीमत्तम) अतिशय करके सत्य के प्रकाशक उत्तम कीर्त्ति और सुशिक्षित वाणी युक्त सभाध्यक्ष ! आप (न) हम लोगों के लिये (सुषणा) सुखसे सेवन करने योग्य (धनानि) विद्याधर्म और चक्रवर्त्ति राज्य की लक्ष्मी से सिद्ध किये हुए धनों को प्राप्त कराके (अध) पश्चात् हम लोगों को सुखी (कृधि) कीजिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वरे के अनन्त सौभाग्य वा सभासेना न्यायाधीश धार्मिक मनुष्य के चक्रवर्त्ति राज्य आदि सौभाग्य होने से इन दोनों के आश्रय से मनुष्यों को असंख्यात विद्या सुवर्णा आदि धनों की प्राप्ति से अत्यन्त सुखों के भोग को प्राप्त होना वा कराना चाहिये ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स प्रज्ञासु किं कुर्य्यादित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अध) अधेत्यनन्तरम्। अत्रवर्णव्यत्ययेन थस्य धः निपातस्य च इति दीर्घश्च। (नः) अस्मभ्यम् (विश्वसौभग) विश्वेषां सर्वेषां सुभगानां श्रेष्ठानामैश्वर्य्याणां भावो यस्य तत्संबुद्धौ (हिरण्यवाशीमत्तम) हिरण्येन सत्यप्रकाशेन परमयशसा सह प्रशस्ता वाक् विद्यते यस्य सोतिशयितस्तत्संबुद्धौ। वा शांतिवाङ्ना० निघं० १।११। (धनानि) विद्याधर्मचक्रवर्त्तिराज्यश्रीसिद्धानि (सुषणा) यानि सुखेन सन्यंते तानि सुषणानि। अत्र अविहितलक्षणो मूर्द्धन्यः, सुषामादिषु द्रष्टव्यः। अ०।८।३।९८। इतिमूर्द्धन्यादेशस्तत्सन्नियोगेन णत्वं शेश्छन्दसि बहुलम् इति लोपश्च। (कृधि) कुरु ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विश्वसौभग ! हिरण्यवाशीमत्तम पृथिव्यादिराज्ययुक्त सभाध्यक्ष विद्वँस्त्वं नोस्मभ्यं सुषणा धनानि कृधि ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वरस्यानंतसौभगत्वाद्धार्म्मिकस्य सभासेनान्यायाधीशस्य चक्रवर्त्तिसुखैश्वर्ययुक्तत्वादेतौ समाश्रित्य मनुष्यैरसंख्यातानि विद्यासुवर्णादिधनानि प्राप्य बहुसुखभोगः कर्त्तव्यः कारयितव्यश्चेति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वराचे अनंत ऐश्वर्य व सभा सेना न्यायाधीश धार्मिक मानाचे चक्रवर्ती राज्य इत्यादी सौभाग्य असल्यामुळे या दोन्हींच्या आश्रयाने माणसांनी असंख्य विद्या, सुवर्ण, धन प्राप्त करून सुखाचे भोग भोगले पाहिजेत. ॥ ६ ॥
07 अति नः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ति नः सश्च᳓तो नय
सुगा᳓ नः सुप᳓था कृणु
पू᳓षन्न् इह᳓ क्र᳓तुं विदः
मूलम् ...{Loading}...
अति॑ नः स॒श्चतो॑ नय सु॒गा नः॑ सु॒पथा॑ कृणु ।
पूष॑न्नि॒ह क्रतुं॑ विदः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓ति नः सश्च᳓तो नय
सुगा᳓ नः सुप᳓था कृणु
पू᳓षन्न् इह᳓ क्र᳓तुं विदः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
áti ← áti (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
naya ← √nī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
saścátaḥ ← saścát- (nominal stem)
kr̥ṇu ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sugā́ ← sugá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
supáthā ← supátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ihá ← ihá (invariable)
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pū́ṣan ← pūṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vidaḥ ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
अति॑ । नः॒ । स॒श्चतः॑ । न॒य॒ । सु॒ऽगा । नः॒ । सु॒ऽपथा॑ । कृ॒णु॒ ।
पूष॑न् । इ॒ह । क्रतु॑म् । वि॒दः॒ ॥
Hellwig Grammar
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- saścato ← saścataḥ ← saścant
- [noun], accusative, plural, masculine
- naya ← nī
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- sugā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sugā ← gā ← ga
- [noun], accusative, plural, neuter
- “located; moving; flowing; passable; ga [word]; accordant.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- supathā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supathā ← pathā ← patha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “way; method; passage; road; scope; path; patha [word]; path; region; way.”
- kṛṇu ← kṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- pūṣann ← pūṣan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- vidaḥ ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
सायण-भाष्यम्
सश्चतः अस्मद्बाधनाय प्राप्नुवतः शत्रून् नः अति अस्मानतिक्रम्य नय अन्यत्र प्रापय । नः अस्मान् सुगा सुष्ठु गन्तुं शक्येन सुपथा शोभनमार्गेण कृणु गन्तॄन् कुरु । हे पूषन् इह अध्वनि क्रतुं प्रज्ञानमस्मद्रक्षणरूपं विदः जानीहि ॥ सश्चतः । ‘ ग्लुञ्च षस्ज गतौ ’ इत्यत्र सश्चिमप्येके पठन्तीति धातुवृत्तावुक्तम् । अस्मात् लटः शतृ । ’ बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुक् । प्रत्ययस्वरेण शतुरुदात्तत्वम् । ‘शतुरनुमः’ इति विभक्त्युदात्ताभावश्छान्दसः । सुगा । सुष्ठु गच्छन्त्यत्रेति सुगः । ‘ सुदुरोरधिकरणे ’ इति गमेर्डप्रत्ययः । ‘ सुपां सुलुक् ’ इति तृतीयाया आकारः । सुपथा। शोभनेन पथा। न पूजनात् ’ (पा. सू. ५. ४. ६९ ) इति समासान्तप्रतिषेधः । परादिश्छन्दसि बहुलम्’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । ‘ क्रत्वादयश्च ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वं न भवति अबहुव्रीहित्वात् । तत्र हि बहुव्रीहौ इति वर्तते । कृणु ।’ कृवि हिंसाकरणयोः ‘। ‘धिन्विकृण्व्योर च ’ इति उप्रत्ययः । ‘उतश्च प्रत्ययात्’ इति हेर्लुक् । विदः । विद ज्ञाने’। लेटि अडागमः। ‘ इतश्च लोपः’ इति इकारलोपः ॥
Wilson
English translation:
“Lead us past our opponents; conduct us by an easy path; know, Pūṣan, how to protect us on this (journey).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The refrain in this and the next two hymns: pūṣan iha kratum vidaḥ: Pūṣan, know here, the act or business (act of sacrifice); on this occasion or journey, know how to fulfill your function of giving us protection
Jamison Brereton
Lead us across the parched places. Make easy passages, easy pathways for us.
– Pūṣan, here you will find the resolve.
Griffith
Past all pursuers lead us, make pleasant our path and fair to tread:
O Pusan, find thou power for this.
Macdonell
Past our pursuers lead us, make Fair paths, easy for us to tread. Thus, Pūṣan, show in us thy might.
Geldner
Führ uns über die Mängel hinweg, mach uns gute, gangbare Wege! O Pusan, schaff hierfür Rat!
Grassmann
Führ über Feinde uns hinweg, mach alles gangbar und gebahnt, Gib hier uns, Puschan, Rüstigkeit.
Elizarenkova
Проведи нас через выморочные (места)!
Создай нам хорошие, легкопроходимые пути!
О Пушан, найди нам здесь силу духа!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह हम लोगों को किस प्रकार के करे, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पूषन्) सबको पुष्ट करनेवाले जगदीश्वर वा प्रजा का पोषण करने हारे सभाध्यक्ष विद्वान् ! आप (इह) इस संसार वा जन्म में (सश्चतः) विज्ञान युक्त विद्या धर्म को प्राप्त हुए (नः) हम लोगों को (सुगा) सुख पूर्वक जानेके योग्य (सुपथा) उत्तम विद्या धर्म युक्त विद्वानों के मार्ग से (अतिनय) अत्यन्त प्रयत्न से चलाइये और हम लोगों को उत्तम विद्यादि धर्म मार्ग से (क्रतुम्) उत्तम कर्म वा उत्तम प्रज्ञा से (विदः) जानने वाले कीजिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में श्लेषालंकार है। सब मनुष्यों को ईश्वर की प्रार्थना इस प्रकार करनी चाहिये कि हे जगदीश्वर ! आप कृपा करके अधर्म मार्ग से हम लोगों को अलग कर धर्म मार्ग में नित्य चलाइये तथा विद्वान् से पूछना वा उसका सेवन करना चाहिये कि हे विद्वान् ! आप हम लोगों को शुद्ध सरल वेद विद्या से सिद्ध किये हुए मार्ग में सदा चलाया कीजिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स कीदृशानस्मान्सम्पादयेदित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अति) अत्यन्तार्थे (नः) अस्मान् (सश्चतः) विज्ञानवतो विद्याधर्मप्राप्तान् (नय) प्रापय (सुगा) सुख गच्छन्ति प्राप्नुवति यस्मिन् तेन (नः) अस्मान् (सुपथा) विद्याधर्मयुक्तेनाप्तमार्गेण (कृणु) कुरु (पूषन्) सर्वपोषकेश्वर प्रजापोषक सभाध्यक्ष वा (इह) अस्मिन्समये संसारे वा (क्रतुम) श्रेष्ठं कर्म प्रज्ञां वा क्रतुरिति कर्म्मना०। निघं० १।२। प्रज्ञाना० निघं० ३।९। (विदः) प्राप्नुहि। अत्र वा छन्दसि सर्वे विधयोभ० इति गुणविकल्पो लेट्प्रयोगोऽन्तर्गतो ण्यर्थश्च। सायणाचार्य्येणेदमडागमेन साधितम्। गुणप्राप्तिर्न बुद्धाऽतोस्यानभिज्ञता दृश्यते ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पूषन् परमात्मन् सभाध्यक्ष ! वा त्वमिह सश्चतो नोऽस्मान् सुगा सुपथाऽतिनय नोऽस्मान् क्रतुं विदः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र श्लेषालंकारः। सर्वैर्मनुष्यैरेवं जगदीश्वरः प्रार्थनीयः। हे जगदीश्वर ! भवान् कृपयाऽधर्ममार्गोदस्मान्निवर्त्य धर्ममार्गेण नित्यं गमयत्विति। विद्वानपि प्रष्टव्यः सेवनीयश्च भवान्नोऽस्माञ्छुद्धेन सरलेन वेदविद्यामार्गेण गमयत्विति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात श्लेषालंकार आहे. सर्व माणसांनी ईश्वराची प्रार्थना या प्रकारे केली पाहिजे की हे जगदीश्वरा ! तू कृपा करून अधर्म मार्गापासून आम्हाला दूर करून धर्ममार्गात नित्य वळव व विद्वानांना विचारले पाहिजे की हे विद्वाना ! तू आम्हाला शुद्ध सरळ वेदविद्येने सिद्ध केलेल्या मार्गानेच सदैव ने ॥ ७ ॥
08 अभि सूयवसम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ सूय᳓वसं नय
न᳓ नवज्वारो᳓ अ᳓ध्वने
पू᳓षन्न् इह᳓ क्र᳓तुं विदः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि सू॒यव॑सं नय॒ न न॑वज्वा॒रो अध्व॑ने ।
पूष॑न्नि॒ह क्रतुं॑ विदः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अभि᳓ सूय᳓वसं नय
न᳓ नवज्वारो᳓ अ᳓ध्वने
पू᳓षन्न् इह᳓ क्र᳓तुं विदः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
abhí ← abhí (invariable)
naya ← √nī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sūyávasam ← sūyávasa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ádhvane ← ádhvan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
navajvāráḥ ← navajvārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pū́ṣan ← pūṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vidaḥ ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒भि । सु॒ऽयव॑सम् । न॒य॒ । न । न॒व॒ऽज्वा॒रः । अध्व॑ने ।
पूष॑न् । इ॒ह । क्रतु॑म् । वि॒दः॒ ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- sūyavasaṃ ← sū ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sūyavasaṃ ← yavasam ← yavasa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “eatage; pasture; fodder.”
- naya ← nī
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- navajvāro ← nava
- [noun]
- “new; fresh; young; matutinal; recent; nava [word]; modern; fresh.”
- navajvāro ← jvāraḥ ← jvāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “distress; suffering.”
- adhvane ← adhvan
- [noun], dative, singular, masculine
- “way; journey; adhvan [word]; time; path; method; road; time; distance.”
- pūṣann ← pūṣan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- vidaḥ ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
सायण-भाष्यम्
हे पूषन् सुयवसं शोभनतृणोपलक्षितं सर्वौषधियुक्तं देशम् अभि नय अस्मानभितः प्रापय । अध्वने मार्गाय नवज्वारः नूतनः संतापः न भवत्विति शेषः । मार्गे गच्छतामस्माकमिदानींतनः क्लेशः कोऽपि मा भूदित्यर्थः । गतार्थमन्यत् ॥ सूयवसम्। शोभनं यवसं यस्मिन् देशे स सूयवसो देशः । ‘ निपातस्य च ’ इति पूर्वपदस्य दीर्घत्वम् । ‘परादिश्छन्दसि बहुलम्’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् क्रत्वादिर्वा द्रष्टव्यः । नवज्वारः । ‘ ज्वर रोगे’। भावे घञ् । नवश्चासौ ज्वारो नवज्वारः । थाथादिना उत्तरपदान्तोदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Lead us where there is abundant fodder; let there be no extreme heat by the way; Pūṣan, know to protect us on this (journey).”
Jamison Brereton
Lead us to good pasture, with no new suffering on the road.
– Pūṣan, here you will find the resolve.
Jamison Brereton Notes
My “with” tr. of pāda b obscures what I think the grammatical structure is.
Pace Grassmann and Oldenberg, on accentual grounds navajvārá- should not be a bahuvrīhi, but rather a karmadhāraya ‘new suffering’. The question is what relationship its pāda bears to the previous one. Renou’s suppressed purpose clause (or so his supplied “qu’il n’y ait” suggests) may be the best possibility syntactically. If we simply assume an imperatival “let there not be …” (so Maurer, sim. Witzel Gotō “nicht (sei uns)…”), parallel to pāda a, we should expect mā́, not ná as the negative. It may be, however, that existential prohibitives (of the “let there not be” type) are blocked, because the root √as ‘be’ does not build an aorist and also lacks injunctive present forms, although functionally similar mā́bhūt does occur. I have not found a discussion of this issue in Hoffmann 1967, but I may have missed it.
Griffith
Lead us to meadows rich in grass: send on our way no early heat:
O Pusan, find thou power for this.
Macdonell
Lead us to pastures rich in grass, Send on the road no early heat. Thus, Pūṣan, show in us thy might.
Geldner
Für zu guter Weide, nicht komme zu der Reise neue Aufregung. O Pusan, schaff hierfür Rat!
Grassmann
Zu fetten Weiden führe uns, nicht neues Leid sei auf der Fahrt, Gib hier uns, Puschan, Rüstigkeit.
Elizarenkova
Отведи на хорошее пастбище!
(Да) не (нападет) на нас новая лихорадка в пути!
О Пушан, найди нам здесь силу духа!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसने किसको प्राप्त होना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पूषन्) सभाध्यक्ष ! इस संसार वा जन्मांतर में (अध्वने) श्रेष्ठ मार्ग के लिये हम लोगों को (सुयवसम्) उत्तम यव आदि ओषधी होनेवाले देश को (अभिनय) सब प्रकार प्राप्त कीजिये और (क्रतुम्) उत्तम कर्म वा प्रज्ञा को (विदः) प्राप्त हूजिये जिससे इस मार्ग में चलके हम लोगों में (नवज्वारः) नवीन-२ सन्ताप (न) न हों ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सभाध्यक्ष ! आप अपनी कृपा से श्रेष्ठ देश वा उत्तम गुण हम लोगों को दीजिये और सब दुःखों को निवारण कर सुखों को प्राप्त कीजिये, हे सभासेनाध्यक्ष ! विद्वान् लोगों को विनयपूर्वक पालन से विद्या पढ़ाकर इस राज्य में सुख युक्त कीजिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनस्तेन किं प्रापणीयमित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अभि) आभिमुख्ये (सुयवसम्) शोभनो यवाद्योषधिसमूहो यस्मिन्देशे तम्। अत्र अन्येषामपिदृश्यते इति दीर्घः। (नय) प्रापय (न) निषेधार्थे (नवज्वारः) यो नवो नूतनश्चासौ ज्वारः संतापश्च सः (अध्वने) मार्गाय (पूषन्) सभाध्यक्ष (इह) उक्तार्थम् (विदः) प्राप्नुहि ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पूषंस्त्वमिहाऽधवने सुयवसं देशमभिनय तेन मार्गेण क्रतुं विदो येन त्वयि नवज्वारो न भवेत् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमेश्वर ! भवान् स्वकृपया श्रेष्ठदेशं गुणाँश्चास्मभ्यं देहि। सर्वाणि दुःखानि निवार्य्य सुखानि प्रापय हे विद्वन् सभाध्यक्ष ! त्वमस्मान् विनयेन पालयित्वा विद्यां शिक्षयित्वाऽस्मिन्राज्ये सुखयेति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमेश्वरा ! तू तुझ्या कृपेने आम्हाला श्रेष्ठ देश (स्थान) व उत्तम गुण मिळू दे व सर्व दुःखाचे निवारण करून सुख प्राप्त करून दे. हे विद्वान सभासेनाध्यक्षा तू विद्वानांचे पालन करून व विद्या शिकवून या राज्याला सुखी कर. ॥ ८ ॥
09 शग्धि पूर्धि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शग्धि᳓ पूर्धि᳓ प्र᳓ यंसि च
शिशीहि᳓ प्रा᳓सि उद᳓रम्
पू᳓षन्न् इह᳓ क्र᳓तुं विदः
मूलम् ...{Loading}...
श॒ग्धि पू॒र्धि प्र यं॑सि च शिशी॒हि प्रास्यु॒दर॑म् ।
पूष॑न्नि॒ह क्रतुं॑ विदः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
शग्धि᳓ पूर्धि᳓ प्र᳓ यंसि च
शिशीहि᳓ प्रा᳓सि उद᳓रम्
पू᳓षन्न् इह᳓ क्र᳓तुं विदः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
ca ← ca (invariable)
prá ← prá (invariable)
pūrdhí ← √pr̥̄- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
śagdhí ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
yaṁsi ← √yam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
prā́si ← √prā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
śiśīhí ← √śā- ~ śī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
udáram ← udára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pū́ṣan ← pūṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vidaḥ ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
श॒ग्धि । पू॒र्धि । प्र । यं॒सि॒ । च॒ । शि॒शी॒हि । प्रासि॑ । उ॒दर॑म् ।
पूष॑न् । इ॒ह । क्रतु॑म् । वि॒दः॒ ॥
Hellwig Grammar
- śagdhi ← śak
- [verb], singular, Aorist imperative
- “can; invigorate.”
- pūrdhi ← pṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “fill; elapse; pull back; fill; satisfy; bestow; meet; stuff; load; mix; complete.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yaṃsi ← yam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- śiśīhi ← śā
- [verb], singular, Present imperative
- “sharpen; whet; strengthen.”
- prāsy ← prāsi ← prā
- [verb], singular, Present indikative
- “fill; satisfy.”
- udaram ← udara
- [noun], accusative, singular, neuter
- “udara; cavity; abdomen; inside; stomach; belly; udara [word]; garbha; abdominal disease; intestine; inside; uterus; vessel.”
- pūṣann ← pūṣan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- vidaḥ ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
सायण-भाष्यम्
हे पूषन् शग्धि अस्माननुग्रहीतुं शक्तो भव । पूर्धि अस्मद्गृहं धनेन पूरय। किंच प्र यंसि अन्यदप्यपेक्षितं वस्तु प्रयच्छ। शिशीहि अस्मान् सर्वेषु मध्ये तीक्ष्णीकुरु तेजस्विनः कुरु इत्यर्थः । उदरम् अस्मदीयं प्रासि मृष्टान्नेन सोमरसेन वा पूरय । अन्यत् पूर्ववत् ॥ शग्धि । ‘शक्लृ शक्तौ । लोटो हिः । ‘ बहुलं छन्दसि’ इति विकरणस्य लुक् । हुझल्भ्यो हेर्धिः ’ इति धिरादेशः । हेरपित्त्वात् प्रत्ययस्वरेणोदात्तत्वम् । पूर्धि । ‘पॄ पालनपूरणयोः । ‘ श्रुशृणुपॄकृवृभ्यश्छन्दसि’ इति हेर्धिरादेशः ॥ पूर्ववद्विकरणस्य लुक् । ‘ उदोष्ठ्यपूर्वस्य ’ इति उत्वम् । ‘ हलि च ’ इति दीर्घः । तिङः परत्वात् निघाताभावः। यंसि। ‘ यम उपरमे। लोडर्थे लटि पूर्ववद्विकरणस्य लुक् । निघातः । शिशीहि । ‘ शो तनूकरणे’। लोटि ‘ बहुलं छन्दसि ’ ( पा. सू. ७. ४. ७८ ) इति अभ्यासस्य इत्वम् । ‘ई हल्यघोः’ इति ईत्वम् । प्रत्ययस्वरः । प्रासि । प्रा पूरणे’। अदादित्वात् शपो लुक् । सिपः । पित्त्वादनुदात्तत्वे धातुस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Be favourable to us, fill us (with abundance), give us (all goood things), sharpen us (with vigour), fill our bellies, Pūṣan, know how to protect us on this (journey).”
Jamison Brereton
Strive! Give and proffer! Sharpen up! Fill the belly!
– Pūṣan, here you will find the resolve.
Jamison Brereton Notes
Though most of the verbs represented in this catalogue of imperatives normally take objects, the rhetorical point of this listing is the stark abruptness, and the inclusion of an object (udáram ‘belly’) with the final verb lays particular stress on this last desire expressed, to eat one’s fill.
Griffith
Be gracious to us, fill us full, give, feed us, and invigorate:
O Pusan, find thou power for this.
Geldner
Bemüh dich, gib in Fülle und spende, gib einen Ansporn, fülle den Bauch! O Pusan, schaff hierfür Rat!
Grassmann
O schenke, fülle, spende uns und stärke, mache voll den Leib, Gib hier uns, Puschan, Rüstigkeit.
Elizarenkova
Постарайся, дай в изобилии, пожертвуй,
Воспламени (нас,) наполни живот!
О Пушан, найди нам здесь силу духа!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पूषन्) सभासेनाधिपते ! आप हम लोगों के (शग्धि) सुख देने के लिये समर्थ (पूर्धि) सब सुखों की पूर्त्ति कर (प्रयंसि) दुष्ट कर्मों से पृथक् रह (शिशीहि) सुख पूर्वक सो वा दुष्टों का छेदन कर (प्रासि) सब सेना वा प्रजा के अङ्गों को पूरण कीजिये और हम लोगों के (उदरम्) उदर को उत्तम अन्नों से (इह) इस प्रजा के सुख से तथा (क्रतुम) युद्ध विद्या को (विदः) प्राप्त हूजिये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में श्लेषाऽलंकार है। सभा सेनाध्यक्ष के विना इस संसार में कोई सामर्थ्य को देने वा सुखों से अलंकृत करने पुरुषार्थ को देने चोर डाकुओं से भय निवारण करने सबको उत्तम भोग देने और न्यायविद्या का प्रकाश करनेवाला अन्य नहीं हो सकता इससे दोनों का आश्रय सब मनुष्य करें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(शग्धि) सुखदानाय समर्थोऽसि। अत्र बहुलं छन्दसि इति श्नोर्लुक्। (पूर्धि) प्रीणीहि सर्वाणि सुखानि संप्राप्नुहि (प्र) प्रकृष्टार्थे (यंसि) यच्छ। दुष्टेभ्यः कर्मभ्य उपरतोऽसि। अत्र लोडर्थे लट्। (च) समुच्चये (शिशीहि) सुखेन शयनं कुरु। अत्र व्यत्ययेन परस्मैपदम्। (प्रासि) सर्वाणि सेनांगानि प्रजांगानि च प्रपूर्धि (उदरम्) #श्रेष्ठैर्भोजनादिभिस्तृप्यतु (पूषन्) सेनाध्यक्ष (इह) प्रजासुखे (क्रतुम्) युद्धप्रज्ञां कर्म वा (विदः) प्राप्नुहि ॥९॥ #[लडरम्। सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पूषन् सभासेनाद्यध्यक्ष ! त्वं सेनाप्रजांगानि शग्धि पूर्द्धि प्रयंसि शिशीहि नोऽस्माकमुदरं चोत्तमान्नैरिह प्रासि प्रपूर्धि क्रतुं विदः ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नहि सभासेनाध्यक्षाभ्यां विनेह कश्चित्सामर्थ्यप्रदः सुखैरलंकर्त्ता पुरुषार्थप्रदश्चोरदस्युभयनिवारकः सर्वोत्तमभोगप्रदो न्यायविद्याप्रकाशकश्च विद्यते तस्मात्तस्यैवाऽश्रयः सर्वैः कर्त्तव्यः ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात श्लेषालंकार आहे. सभा, सेनाध्यक्षाशिवाय या जगात कुणी सामर्थ्य देणारा, सुखाने अलंकृत करणारा, पुरुषार्थाला वाव देणारा, चोर डाकूंपासून भयाचे निवारण करणारा, सर्वोत्तम भोग देणारा, न्यायविद्येचा प्रकाश करणारा दुसरा कुणी होऊ शकत नाही. यामुळे त्याचा आश्रय सर्व माणसांनी घ्यावा. ॥ ९ ॥
10 न पूषणम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ पूष᳓णम् मेथामसि
सूक्तइ᳓र् अभि᳓ गृणीमसि
व᳓सूनि दस्म᳓म् ईमहे
मूलम् ...{Loading}...
न पू॒षणं॑ मेथामसि सू॒क्तैर॒भि गृ॑णीमसि ।
वसू॑नि द॒स्ममी॑महे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पूषा
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
न᳓ पूष᳓णम् मेथामसि
सूक्तइ᳓र् अभि᳓ गृणीमसि
व᳓सूनि दस्म᳓म् ईमहे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
methāmasi ← √mith- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
pūṣáṇam ← pūṣán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
gr̥ṇīmasi ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sūktaíḥ ← sūktá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
dasmám ← dasmá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
न । पू॒षण॑म् । मे॒था॒म॒सि॒ । सू॒क्तैः । अ॒भि । गृ॒णी॒म॒सि॒ ।
वसू॑नि । द॒स्मम् । ई॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pūṣaṇam ← pūṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- methāmasi ← mith
- [verb], plural, Present indikative
- “oppose.”
- sūktair ← sūktaiḥ ← sūkta
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Mantra; hymn.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- gṛṇīmasi ← gṛ
- [verb], plural, Present optative
- “praise.”
- vasūni ← vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- dasmam ← dasma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “overlord.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
सायण-भाष्यम्
पूषणं देवं न मेथामसि वयं न तु निन्दामः । किंतु सूक्तैः वेदगतैः अभि गृणीमसि सर्वत्र स्तुमः । दस्मं दर्शनीयं पूषणं प्रति वसूनि धनानि ईमहे याचामहे ॥ मेथामसि । ‘ मेथृ मेधाहिंसनयोः । लटि इन्दतो मसि’ इति मस इकारागमः । सूक्तैः । सुष्ठु स्तुवते देवताः प्रकाशयन्तीति सूक्तानि । ’ क्तिच्क्तौ च संज्ञायाम् ’ इति कर्तरि क्तः । ‘वचिस्वपि°’ इत्यादिना संप्रसारणम् । थाथादिस्वरः । यद्वा । कर्मणि निष्ठा । ‘ सूपमानात् क्तः ’ ( पा. सू. ६. २. १४५ ) इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । गृणीमसि । गॄ शब्दे’। ‘ प्वादीनां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वत्वम् । इदन्तो मसिः। दस्मम् । ‘ इषियुधीन्धिदसिश्याधूसूभ्यो मक् ’ ( उ. सू. १. १४२) इति मक्प्रत्ययः ॥ ॥ २५ ॥
Wilson
English translation:
“We do not censure Pūṣan, but praise him with hymns; we solicit the good-looking (Pūṣan) for riches.”
Jamison Brereton
We do not oppose Pūṣan; we greet him with hymns.
We beg the wondrous one for goods.
Griffith
No blame have we for Pusan; him we magnify with songs of praise:
We seek the Mighty One for wealth.
Macdonell
We wrangle not with Pūṣan, him We call upon with songs of praise: For wealth we seek the wondrous god.
Geldner
Wir machen dem Pusan keine Vorwürfe, wir beloben ihn mit wohlgesetzten Worten. Wir bitten den Meister um Schätze.
Grassmann
Nie reizen Puschan wir zum Zorn, wir preisen ihn mit schönem Wort, Den thät’gen bitten wir um Gut.
Elizarenkova
Мы не задеваем Пушана.
Мы восхваляем его в гимнах.
О благах мы просим удивительного.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पूषा
- कण्वो घौरः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
उसका आश्रय लेकर कैसे होना वा क्या करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्य लोगो ! जैसे हम लोग (सूक्तैः) वेदोक्त स्तोत्रों से (पूषणम्) सभा और सेनाध्यक्ष को (अभिगृणीमसि) गुण ज्ञानपूर्वक स्तुति करते हैं (दस्मम्) शत्रु को (मेथामसि) मारते हैं। (वसूनि) उत्तम वस्तुओं को (ईमहे) याचना करते हैं और आपस में द्वेष कभी (न) नहीं करते वैसे तुम भी किया करो ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में श्लेषालंकार है। किसी मनुष्य को नास्तिक वा मूर्खपन से सभाध्यक्ष की आज्ञा को छोड़ शत्रु की याचना न करनी चाहिये किन्तु वेदों से राजनीति को जानके इन दोनों के सहाय से शत्रुओं को मार विज्ञान वा सुवर्ण आदि धनों को प्राप्त होकर उत्तम मार्ग में सुपात्रों के लिये दान देकर विद्या का विस्तार करना चाहिये ॥१०॥ इस सूक्त में पूषन् शब्द का वर्णन शक्ति का बढ़ाना, दुष्ट शत्रुओं का निवारण संपूर्ण ऐश्वर्य्य की प्राप्ति सुमार्ग में चलना, बुद्धि वा कर्म का बढ़ाना कहा है। इससे इस सूक्त के अर्थ के संगति पूर्व सूक्तार्थ के साथ जाननी चाहिये। यह पच्चीसवां वर्ग २५ और बयालीसवां सूक्त समाप्त हुआ ॥४२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: तमाश्रित्य कथं भवितव्यं किं च कर्त्तव्यमित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(नः) निषेधार्थे (पूषणम्) पूर्वोक्तं सभासेनाध्यक्षम् (मेथामसि) हिंस्मः (सूक्तैः) वेदोक्तैः स्तोत्रैः (अभि) सर्वतः (गृणीमसि) स्तुमः। अत्रोभयत्र मसिरादेशः। (वसूनि) उत्तमानि धनानि (दस्मम्) शत्रुम् (ईमहे) याचामहे ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्या यथा वयं सूक्तैः पूषणं सभासेनाद्यध्यक्षमभिगृणीमसि दस्मं मेथामसि वसूनीमहे परस्परं कदाचिन्न द्विष्मस्तथैव यूयमप्याचरत ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र श्लेषालंकारः। न केनचिन्मूर्खत्वेन सभासेनाध्यक्षाश्रयं त्यक्त्वा शत्रुर्याचनीयः किन्तु वेदै राजनीतिं विज्ञाय सुसहायेन शत्रन् हत्वा विज्ञानसुवर्णादीनि धनानि प्राप्य सुपात्रेभ्यो दानं दत्वा विद्या विस्तारणीया ॥१०॥ अत्र पूषन्शब्दवर्णनं शक्तिवर्द्धनं दुष्टशत्रुनिवारणं सर्वैश्वर्यप्रापणं सुमार्गगमनं बुद्धिकर्मवर्द्धनं चोक्तमस्त्यतोस्यैकचत्वारिंशसूक्तार्थेन सहैतदर्थस्य संगतिरस्तीति वेदितव्यम् ॥ इति पंचाविंशतितमो वर्गो द्विचत्वारिंश सूक्तं च समाप्तम् ॥४२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात श्लेषालंकार आहे. एखाद्या माणसाने नास्तिकतेने, मूर्खपणाने सभाध्यक्षाची आज्ञा न पाळता शत्रूची याचना करता कामा नये, तर वेदाद्वारे राजनीती जाणून या दोहोच्या साह्याने शत्रूंना मारून विज्ञान किंवा सुवर्ण इत्यादी धन प्राप्त करून उत्तम मार्गाने सुपात्रांसाठी दान देऊन विद्येचा विस्तार केला पाहिजे. ॥ १० ॥