सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ उत्तिष्ठ ’ इत्यष्टर्चं पञ्चमं सूक्तं कण्वस्य आर्षं बार्हतम् । युज सतोबृहत्यः । अयुजो बृहत्यः । ब्रह्मणस्पतिदेवताकम् । अनुक्रम्यते च-’ उत्तिष्ठाष्टौ ब्राह्मणस्पत्यम् ’ इति । सूक्त विनियोगो लैङ्गिकः । चतुर्विंशेऽहनि मरुत्वतीये प्राकृतात् ब्राह्मणस्पत्यात् प्रगाथात् पूर्वम् ’ उत्तिष्ठ ब्रह्मणस्पते ’ इत्ययं प्रगाथः । ’ मरुत्वतीये ’ इति खण्डे सूत्रितं - प्रैतु ब्रह्मणस्पतिरुत्तिष्ठ ब्रह्मणस्पत इति ब्राह्मणस्पत्यावावपते पूर्वौ नित्यात् ’ ( आश्व श्रौ. ७. ३) इति । आद्या तु प्रवर्ग्येऽप्यभिष्टवे विनियुक्ता । ’ उत्तिष्ठ ब्रह्मणस्पत इत्येतामुक्त्वावतिष्ठते ’ ( आश्व. श्रौ. ४. ७) इति सूत्रितत्वात् ।।
Jamison Brereton
40
Brahmaṇaspati
Kaṇva Ghaura
8 verses: br̥hatī alternating with satobr̥hatī, arranged in pragāthas
Brahmaṇaspati, “Lord of the Sacred Formulation,” is addressed in this hymn, but this divine figure with his transparent name is only a means to accomplish other ends. As the patron deity of ritual speech, Brahmaṇaspati will make the poet’s speech effective enough to bring the other gods, especially Indra, to our sacrifice (vss. 1–2). In the second pragātha (vss. 3–4) the poet seeks Brahmaṇaspati’s indirect help. If the poet’s efforts on behalf of the sacrifice are successful, his patron stands to gain (see esp. vs. 4cd), and the patron then should give liberal rewards to the singer (vs. 4a). It is striking that the patron is here called a “hero” and promised, in the famous inherited phrase, “imperishable fame”—not for his exploits on the battlefield, but for his generosity to his poet.
The test comes in the following pragātha (vss. 5–6): the new mantra under the patronage of Brahmaṇaspati is pronounced both by Brahmaṇaspati and by the human actors at the ritual. If it is a properly formulated mantra, it will bring the desired success. Judging from the final pragātha (vss. 7–8), ritual success was achieved, and this success is expressed in strikingly sexual terms: both the patron’s dwelling place and his power to rule are infused with productive sexuality (vss. 7d, 8a). He also gains the gods as his allies (8a), and, most surprising of all, becomes identified as the god Indra himself (8cd), via the very last word in the hymn, vajrín “wielder of the mace,” a qualifier otherwise only of Indra.
Jamison Brereton Notes
Brahmaṇaspati
01 उत्तिष्ट ब्रह्मणस्पते - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓त् तिष्ठ ब्रह्मणस् पते
देवय᳓न्तस् तुवेमहे
उ᳓प प्र᳓ यन्तु मरु᳓तः सुदा᳓नव
इ᳓न्द्र प्राशू᳓र् भवा स᳓चा
मूलम् ...{Loading}...
उत्ति॑ष्ठ ब्रह्मणस्पते देव॒यन्त॑स्त्वेमहे ।
उप॒ प्र य॑न्तु म॒रुतः॑ सु॒दान॑व॒ इन्द्र॑ प्रा॒शूर्भ॑वा॒ सचा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
उ᳓त् तिष्ठ ब्रह्मणस् पते
देवय᳓न्तस् तुवेमहे
उ᳓प प्र᳓ यन्तु मरु᳓तः सुदा᳓नव
इ᳓न्द्र प्राशू᳓र् भवा स᳓चा
Vedaweb annotation
Strata
Archaic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
brahmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pate ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tiṣṭha ← √sthā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
út ← út (invariable)
devayántaḥ ← √devay- (UNK_TYPE)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
sudā́navaḥ ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
yantu ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bhava ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prāśū́ḥ ← prāśū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sácā ← sácā (invariable)
पद-पाठः
उत् । ति॒ष्ठ॒ । ब्र॒ह्म॒णः॒ । प॒ते॒ । दे॒व॒ऽयन्तः॑ । त्वा॒ । ई॒म॒हे॒ ।
उप॑ । प्र । य॒न्तु॒ । म॒रुतः॑ । सु॒ऽदान॑वः । इन्द्र॑ । प्रा॒शूः । भ॒व॒ । सचा॑ ॥
Hellwig Grammar
- ut ← ud
- [adverb]
- “up.”
- tiṣṭha ← sthā
- [verb], singular, Present imperative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- brahmaṇaspate ← brahmaṇaspati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- devayantas ← devayantaḥ ← devay
- [verb noun], nominative, plural
- “solicit.”
- tvemahe ← tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- tvemahe ← īmahe ← i
- [verb], plural, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yantu ← i
- [verb], plural, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- sudānava ← sudānavaḥ ← sudānu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “big; lavish.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- prāśūr ← prāśūḥ ← prāśū
- [noun], nominative, singular, masculine
- bhavā ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
सायण-भाष्यम्
हे ब्रह्मणस्पते एतन्नामक देव उत्तिष्ठ अस्मदनुग्रहाय त्वदीयनिवासादुत्थानं कुरु। देवयन्तः देवान् कामयमाना वयं त्वा त्वाम् ईमहे याचामहे । सुदानवः शोभनदानयुक्ताः मरुतः उप प्र यन्तु समीपे प्रकर्षेण गच्छन्तु । हे इन्द्र त्वं सचा ब्रह्मणस्पतिना सह प्राशूः सोमस्य प्राशको भव । यद्वा वृत्रस्य हिंसको भव ॥ उत्तिष्ठ । ऊर्ध्वकर्मत्वात् आत्मनेपदाभावः (पा. सू. १. ३. २४)। ब्रह्मणस्पते। ‘ सुबामन्त्रिते° ’ इति पराङ्गवद्भावात् षष्ठ्यामन्त्रितसमुदायस्य आष्टमिकं सर्वानुदात्तत्वम् । देवयन्तः । देवानात्मन इच्छन्तः । ‘सुप आत्मनः क्यच्’ । न च्छन्दस्यपुत्रस्य’ इति ईत्वस्येव दीर्घस्यापि निषेधः, अश्वाघस्यात् ’ इति पुनरात्वविधानसामर्थ्यात् । ईमहे इत्यादयो गताः । प्राशूः । ‘ शॄ हिंसायाम् । प्रकर्षेण आ समन्तात् शृणाति हिनस्तीति प्राशूः । ‘ बहुलं छन्दसि’ (पा. सू. ७. १. १०३ ) इति उत्वम्। ‘ र्वोरुपधाया दीर्घः’ । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । भव ।’ द्व्यचोऽतस्तिङः’ इति संहितायां दीर्घत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Rise us, Brhmaṇaspati; devoted to the gods, we solicit you, bounteous Maruts, be nigh at hand; Indra, be a partaker fo the libation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Earlier Brahmaṇaspati was a form of Agni; now he is associated with the Maruts
Jamison Brereton
Rise up, o Lord of the Sacred Formulation. Seeking the gods, we beseech you:
let the Maruts of good drops come forth; o Indra, swelling with strength, keep (them) company.
Griffith
O BRAMANASPATI, stand up: God-serving men we pray to thee.
May they who give good gifts, the Maruts, come to us. Indra, most swift, be thou with them.
Geldner
Erhebe dich, Brahmanaspati! Gottverlangend wenden wir uns an dich. Die Gabenscheuen Marut sollen herkommen; Indra, sei du als Hauptmann dabei!
Grassmann
Erhebe dich, Gebetesherr, dich flehn wir an mit frommem Sinn; Es schreite her die Marutschar, die reichlich schenkt, auch, Indra, du sei unser Gast.
Elizarenkova
Поднимись, о Брахманаспати!
Мы, любящие богов, обращаемся к тебе.
Пусть приедут сюда Маруты, щедро дарящие!
О Индра, будь вместе с (нами) как предводитель!
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- कण्वो घौरः
- निचृदुपरिष्टाद् बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को उचित है, कि वेदविद जनों को कैसे उपदेश करें, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है। फिर मनुष्य वेद के विद्वान् से उपदेश करने के लिए कैसे प्रार्थना करें। सं०
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ब्रह्मणस्पते) वेद की रक्षा करनेवाले (इन्द्र) अखिल विद्यादि परमैश्वर्ययुक्त विद्वन् ! जैसे (सचा) विज्ञान से (देवयन्तः) सत्य विद्याओं की कामना करने (सुदानवः) उत्तम दान स्वभाववाले (मरुतः) विद्याओं के सिद्धान्तों के प्रचार के अभिलाषी हम लोग (त्वा) आपको (ईमहे) प्राप्त होते और जैसे सब धार्मिक जन (उपप्रयन्तु) समीप आवें वैसे आप (प्राशूः) सब सुखों के प्राप्त करानेवाले (भव) हूजिये और सबके हितार्थ प्रयत्न कीजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। सब मनुष्य अति पुरुषार्थ से विद्वानों का संग उनकी सेवा विद्या योग धर्म और सबके उपकार करना आदि उपायों से समग्र विद्याओं के अध्येता परमात्मा के विज्ञान और प्राप्ति से सब मनुष्यों को प्राप्त हों और इसीसे अन्य सबको सुखी करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: #पुनर्मनुष्यैर्वेदविदङ्कथमुपदिशेदित्युपदिश्यते। #[पुनर्मनुष्या वेदविदमुपदेशाय कथं प्रार्थयेयुरित्युपदिश्यते। सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(उत्) उत्कृष्टार्थे (तिष्ठ) (ब्रह्मणः) वेदस्य (पते) स्वामिन् (देवयन्तः) सत्यविद्याः कामयमानाः (त्वा) त्वाम् (ईमहे) जानीम (उप) समीप्ये (प्र) प्रतीतार्थे (यन्तु) प्राप्नुवन्तु (मरुतः) आर्त्विजीना विद्वांसः (सुदानवः) शोभनं दानुर्दानं येषां ते (इन्द्र) विद्यादिपरमैश्वर्यप्रद (प्राशूः) यः प्राश्नुते प्रकृष्टतया व्याप्नोति सः (भव) अत्र द्वचोतस्तिङ इति दीर्घः। (सचा) समवेतेन विज्ञानेन ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ब्रह्मणस्पत इन्द्र ! यथा सचा सह देवयन्तः सुदानवो मरुतो वयं त्वेमहे यथा च सर्वे जना उपप्रयन्तु तथा त्वं प्राशूः सर्वसुखप्रापको भव सर्वस्य हितायोत्तिष्ठ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्या यत्नतो विद्वत्सङ्गसेवाविद्यायोगधर्मसर्वोपकाराद्युपायैः सर्वविद्याधीशस्य परमेश्वरस्य विज्ञानेन प्राप्तानि सर्वाणि सुखानि प्राप्तव्यानि प्रापयितव्यानि च ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
एकोणचाळिसाव्या सूक्तात सांगितलेल्या विद्वानांच्या कार्यरूप अर्थाबरोबर ब्रह्मणस्पती इत्यादी शब्दांच्या अर्थाच्या संबंधाने पूर्वसूक्ताची संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. सर्व माणसांनी अत्यंत पुरुषार्थाने विद्वानांची संगती, त्यांची सेवा, विद्या, योगधर्म, सर्वांवर उपकार इत्यादी उपायांनी संपूर्ण विद्याधीश परमेश्वराची विज्ञानाने प्राप्ती करावी व सर्व माणसांना प्राप्ती करवून सुखी करावे. ॥ १ ॥
02 त्वामिद्धि सहसस्पुत्र - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवा᳓म् इ᳓द् धि᳓ सहसस् पुत्र म᳓र्तिय
उपब्रूते᳓ ध᳓ने हिते᳓
सुवी᳓रियम् मरुत आ᳓ सुअ᳓श्वियं
द᳓धीत यो᳓ व आचके᳓
मूलम् ...{Loading}...
त्वामिद्धि स॑हसस्पुत्र॒ मर्त्य॑ उपब्रू॒ते धने॑ हि॒ते ।
सु॒वीर्यं॑ मरुत॒ आ स्वश्व्यं॒ दधी॑त॒ यो व॑ आच॒के ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
तुवा᳓म् इ᳓द् धि᳓ सहसस् पुत्र म᳓र्तिय
उपब्रूते᳓ ध᳓ने हिते᳓
सुवी᳓रियम् मरुत आ᳓ सुअ᳓श्वियं
द᳓धीत यो᳓ व आचके᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
ít ← ít (invariable)
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
putra ← putrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sahasaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
dháne ← dhána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
hité ← √dhā- 1 (root)
{case:LOC, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
upabrūté ← √brū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ā́ ← ā́ (invariable)
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sváśvyam ← sváśvya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ācaké ← √kā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
dádhīta ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वाम् । इत् । हि । स॒ह॒सः॒ । पु॒त्र॒ । मर्त्यः॑ । उ॒प॒ऽब्रू॒ते । धने॑ । हि॒ते ।
सु॒ऽवीर्य॑म् । म॒रु॒तः॒ । आ । सु॒ऽअश्व्य॑म् । दधी॑त । यः । वः॒ । आ॒ऽच॒क्रे ॥
Hellwig Grammar
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- iddhi ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- iddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- sahasas ← sahas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- putra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- martya ← martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- upabrūte ← upabrū ← √brū
- [verb], singular, Present indikative
- dhane ← dhana
- [noun], locative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- hite ← dhā
- [verb noun], locative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- suvīryam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryam ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- maruta ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- svaśvyaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svaśvyaṃ ← aśvyam ← aśvya
- [noun], accusative, singular, neuter
- dadhīta ← dhā
- [verb], singular, Present optative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- va ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- ācake ← ākan ← √kan
- [verb], singular, Perfect indicative
सायण-भाष्यम्
हे सहसस्पुत्र बलस्य बहुपालक ब्रह्मणस्पते । ‘पुत्रः पुरु त्रायते निपरणाद्वा’ (निरु. २.११ ) इति निरुक्तम् । ‘मर्त्यः मनुष्यः हिते शत्रुषु प्रक्षिप्ते धने निमित्तभूते सति त्वामित् त्वामेव उपब्रूते हि समीपं प्राप्य स्तौति खलु । तद्धनसंपादनाय प्रार्थयते इत्यर्थः । हे मरुतः यः धनार्थी मर्त्यः वः युष्मान् ब्रह्मणस्पतिसहितान् आचके स्तौति स मर्त्यः स्वश्व्यं शोभनाश्वयुक्तं सुवीर्यं शोभनवीर्ययुक्तं च धनं दधीत धारयेत् ॥ सहसस्पुत्र । ब्रह्मणस्पते इतिवत् ’ षष्ठ्याः पतिपुत्र’ इति विसर्जनीयस्य सत्वम् । उपब्रूते । ‘ हि च’ इति निघातप्रतिषेधः । ‘ तिङि चोदात्तवति’ इति गतेरनुदात्तत्वम् । हिते । निष्ठायां दधातेर्हिः’ इति हिरादेशः । सुवीर्यम् । शोभनं वीर्यं यस्येति बहुव्रीहौ ‘ वीरवीर्यौ च ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । स्वश्व्यम् । अश्वानां समूहोऽश्वीयम् । ‘केशाश्वाभ्यां यञ्छावन्यतरस्याम् ’ (पा. सू. ४.२.४८) इति समूहार्थे छप्रत्ययः । छस्य ईयादेशः । शोभनमश्वीयं यस्य तत् स्वश्व्यम् । ईकारलोपश्छान्दसः । ‘ परादिश्छन्दसि बहुलम्’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । दधीत । सीयुटः सकारलोपे सति ‘ अभ्यस्तानामादिः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । पादादित्वात् निघाताभावः । आचके । ‘ कै गै रै शब्दे’। ‘ आदेचः’ इति आत्वम्। लिटि द्विर्वचने अभ्यासस्य ह्रस्वचुत्वे । ‘ आतो लोप इटि च ’ इति आकारलोपः । प्रत्ययस्वरः । यद्वृत्तयोगादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“Man celebrates you, son of strength, for the wealth abandoned (by the foe). Maruts, may be who praises you obtain wealth, yielding excellent steeds and eminent vigour.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sahasasputra: balasya bahupālaka, the abundant protector of strength
Jamison Brereton
For it is just you, o son of strength [=Indra], that the mortal implores when the stake is set.
O Maruts, whoever loves you, he would acquire the possession of good heroes and good horses.
Griffith
O Son of Strength, each mortal calls to thee for aid when spoil of battle waits for him.
O Maruts, may this man who loves you well obtain wealth of good steeds and hero might.
Geldner
Denn dich, du Sohn der Kraft, ruft der Sterbliche an, wenn Gewinn auf dem Spiel steht. Die Meisterschaft, guten Roßbesitz soll erwerben, wer euer begehrt, ihr Marut.
Grassmann
Denn dich, o Sohn der Stärke, ruft der Sterbliche bei ausgesetztem Kampfpreis an, Besitz an Rossen, Maruts, und an Heldenschar erlangt der Mann, der euch gefällt.
Elizarenkova
Ведь это к тебе, о сын силы, взывает
Смертный, когда сделана ставка.
Богатство из героев, из коней, о Маруты,
Пусть получит тот, кто вас (всегда) любил!
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- कण्वो घौरः
- निचृदुपरिष्टाद् बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर ये लोग आपस में कैसे वर्त्ते, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सहसस्पुत्र) ब्रह्मचर्य और विद्यादि गुणों से शरीर आत्मा के पूर्ण बल युक्त के पुत्र ! (यः) जो (मर्त्यः) विद्वान् मनुष्य (त्वाम्) तुझको सब विद्या (उपब्रूते) पढ़ाता हो और हे (मरुतः) बुद्धिमान् लोगो ! आप जो (वः) आप लोगों को (हिते) कल्याण कारक (धने) सत्यविद्यादि धन में (आचके) तृप्त करे (इत्) उसीके लिये (स्वश्व्यम्) उत्तम विद्या विषयों में उत्पन्न (सुवीर्यम्) अत्युत्तम् पराक्रम को तुम लोग (दधीत) धारण करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य लोग पढ़ने-पढ़ाने आदि धर्मयुक्त कर्मों ही से एक दूसरे का उपकार करके सुखी हों ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनरेतैः परस्परं कथं वर्त्तितव्यमित्याह।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(त्वाम्) (इत्) एव (हि) खलु (सहसः) शरीरात्मबलयुक्तस्य विदुषः (पुत्र) (मर्त्यः) मनुष्यः (उपब्रूते) सर्वां विद्यामुपदिशेत् (धने) विद्यादिगुणसमूहे (हिते) सुखसम्पादके (सुवीर्यम्) शोभनं वीर्यं पराक्रमो यस्मिँस्तत् (मरुतः) धीमन्तो जनाः (आ) समन्तात् (स्वश्व्यम्) शोभनेष्वश्वेषु विद्याव्याप्तविषयेषु साधुम्# (दधीत) धरत (यः) विद्वान् (वः) युष्मान् (आचके) सर्वतस्सुखैस्तर्प्पयेत् ॥२॥ #[‘तत्र साधुः’ अ० ४।४।९८, इत्यनेन यत्प्रत्ययः। सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सहसस्पुत्र ! यो मर्त्यो विद्वांस्त्वामुपब्रूते हे मरुतो ! यूयं यो वो हिते धन आचके तस्मादेव* स्वश्व्यं वीर्यं यूयं दधत ॥२॥ *[तस्मादेव। सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्या अध्ययनाऽध्यापनादिव्यवहारेणैव परस्परमुपकृत्य सुखिनः सन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी अध्ययन-अध्यापन इत्यादी धर्मयुक्त कामांनी एकमेकावर उपकार करून सुखी व्हावे. ॥ २ ॥
03 प्रैतु ब्रह्मणस्पतिः - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ एतु ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
प्र᳓ देवी᳓ एतु सूनृ᳓ता
अ᳓छा वीरं᳓ न᳓रियम् पङ्क्ति᳓राधसं
देवा᳓ यज्ञं᳓ नयन्तु नः
मूलम् ...{Loading}...
प्रैतु॒ ब्रह्म॑ण॒स्पतिः॒ प्र दे॒व्ये॑तु सू॒नृता॑ ।
अच्छा॑ वी॒रं नर्यं॑ प॒ङ्क्तिरा॑धसं दे॒वा य॒ज्ञं न॑यन्तु नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
प्र᳓ एतु ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिः
प्र᳓ देवी᳓ एतु सूनृ᳓ता
अ᳓छा वीरं᳓ न᳓रियम् पङ्क्ति᳓राधसं
देवा᳓ यज्ञं᳓ नयन्तु नः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
sūnŕ̥tā ← sūnŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ácha ← ácha (invariable)
náryam ← nárya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
paṅktírādhasam ← paṅktírādhas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vīrám ← vīrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nayantu ← √nī- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । ए॒तु॒ । ब्रह्म॑णः । पतिः॑ । प्र । दे॒वी । ए॒तु॒ । सू॒नृता॑ ।
अच्छ॑ । वी॒रम् । नर्य॑म् । प॒ङ्क्तिऽरा॑धसम् । दे॒वाः । य॒ज्ञम् । न॒य॒न्तु॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- praitu ← pre ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- devy ← devī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- sūnṛtā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “liberality.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- vīraṃ ← vīram ← vīra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- naryam ← narya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “manly; heroic; powerful; male; human.”
- paṅktirādhasaṃ ← paṅkti
- [noun], feminine
- “Paṅkti; group; paṅkti [word]; assembly.”
- paṅktirādhasaṃ ← rādhasam ← rādhas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- nayantu ← nī
- [verb], plural, Present imperative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
ब्रह्मणस्पतिः देवः प्रैतु अस्मान प्राप्नोतु । सूनृता देवी प्रियसत्यरूपा वाग्देवता प्र एतु अस्मान् प्राप्नोतु । देवाः ब्रह्मणस्पत्यादयो देवताः वीरं शत्रुं निःशेषेण दूरे प्रेरयन्तु । तं नर्यं मनुष्येभ्यो हितं पङ्क्तिराधसं ब्राह्मणोक्तहविष्पङ्क्त्यादिभिः समृद्धं यज्ञं प्रति नः अस्मान् अच्छ आभिमुख्येन नयन्तु ॥ प्रैतु । ’ एङि पररूपम् ’ (पा. सू. ६. १. ९४) इति पररूपे प्राप्ते ’ एत्येधत्यूठ्सु’ ( पा. सू. ६. १. ८९ ) इति वृद्धिः । देव्येतु इत्यत्र ‘उदात्तस्वरितयोर्यणः स्वरितोऽनुदात्तस्य ’ इति स्वरितत्वम् । नर्यम् । नरेभ्यो हितम् । प्राक्क्रीतीय उगवादिलक्षणो यत्प्रत्ययो द्रष्टव्यः ( पा. सू. ५. १. २ )। पङ्क्तिराधसम् । पङ्क्तिभी राध्नोतीति पङ्क्तिराधाः । ‘ गतिकारकयोरपि पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वं च ’ इत्यसुन् पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वं च। यज्ञम् । यजयाच° ’ इत्यादिना यजतेर्नङ्॥
Wilson
English translation:
“May Brahmaṇaspati approach us; may the goddess, speaker of truth, approach us; may the gods (drive away) every adversary, and present, conduct us to the sacrifice which is beneficial to man, and (abounds) with respectably-presented offerings.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Devi sunṛtā = goddess of speech or vāk devatā; she is priyasatyarūpa, lover of truth, a form of Sarasvatī
Jamison Brereton
Let the Lord of the Sacred Formulation go forth, let the goddess Liberality go forth
to the hero belonging to men, whose gifts come in fives. Let the gods lead our sacrifice.
Jamison Brereton Notes
The sense of the hapax paṅktírādhas- ‘whose gifts come in fives’ is unexplained. It may of course be some ritual reference (and the range of available explanations tends in that direction), but I suggest that it might be a reference to the fingers and mean that gifts come by the handful, that is, abundantly.
Griffith
May Brahmanaspati draw nigh, may Sunrta the Goddess come,
And Gods bring to this rite which gives the five-fold gift the Hero, lover of mankind.
Geldner
Brahmanaspati soll sich aufmachen, die Göttin Großmut soll sich aufmachen zu dem mannhaften Herrn, der fünffach beschenkt. Die Götter sollen unser Opfer geleiten.
Grassmann
Vor schreite der Gebetesherr, die reiche Göttin schreite vor, Zum starken Mann, der fünffach spendet, führe uns der Götter Schar das Opferwerk.
Elizarenkova
Пусть выйдет вперед Брахманаспати!
Пусть выйдет вперед богиня Сунрита!
Пусть к сильному (мужу), приносящему пятеричные дары герою
Боги поведут эту нашу жертву!
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- कण्वो घौरः
- आर्चीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर ये लोग अन्योऽन्य कैसे वर्तें, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् ! (ब्रह्मणः) वेदों का (पतिः) प्रचार करनेवाले आप जिस (पंक्तिराधसम्) धर्मात्मा और वीर पुरुषों को सिद्धकारक (अच्छावीरम्) शुद्ध पूर्ण शरीर आत्मबलयुक्त वीरों की प्राप्ति के हेतु (यज्ञम्) पठन पाठन श्रवण आदि क्रियारूप यज्ञ को (प्रैतु) प्राप्त होते और हे विद्यायुक्त स्त्री ! (सूनृता) उस वेदवाणी की शिक्षा सहित (देवी) सब विद्या सुशीलता से प्रकाशमान होकर आप भी जिस यज्ञ को प्राप्त हो उस यज्ञ को (देवाः) विद्वान् लोग (नः) हम लोगों को (प्रणयंतु) प्राप्त करावें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को ऐसी इच्छा करनी चाहिये कि जिससे विद्या की वृद्धि होती जाय ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनस्तैः #कथं वर्त्तितव्यमित्याह। #[मिथः। सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(प्र) प्रकृष्टार्थे (एतु) प्राप्नोतु (ब्रह्मणः) चतुर्वेदविदः (पतिः) पालयिता (प्र) प्रतीतार्थे (देवी) सर्वशास्त्र बोधेन देदीप्यमाना (एतु) प्राप्नोतु (सूनृता) प्रियसत्याचरणलक्षवाणीयुक्ता (अच्छ) शुद्धार्थे। अत्र निपातस्य च इति दीर्घः#। (वीरम्) पूर्णशरीरात्मबलप्रदम् (नर्यम्) नरेषु साधुं हितकारिणम् (पंक्तिराधसम्) यः पंक्तीर्धर्मात्मवीरमनुष्यसमूहान् राध्नोति यद्वा पंक्त्यर्थं राधोऽन्नं यस्य तम् (देवाः) विद्वांसः (यज्ञम्) पठनपाठनश्रवणोपदेशाख्यम् (नयंतु) प्रापयन्तु (नः) अस्मान् ॥३॥ #[अ० ६।३।१३६।]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! ब्रह्मणः पतिर्भवान् यं पंक्तिराधसं नर्यमच्छा वीरं सुखप्रापकं यज्ञं प्रैतु हे विदुषि ! सूनृता देवी सती भवत्यप्येतं प्रैतु तं नो देवाः प्रणयन्तु ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैर्मनुष्यैरिदं कर्त्तव्यमाकांक्षितव्यं च यतो विद्यावृद्धिः स्यादिति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी अशी इच्छा ठेवली पाहिजे की, ज्यामुळे विद्येची वृद्धी होत जावी. ॥ ३ ॥
04 यो वाघते - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ वाघ᳓ते द᳓दाति सून᳓रं व᳓सु
स᳓ धत्ते अ᳓क्षिति श्र᳓वः
त᳓स्मा इ᳓ळां सुवी᳓राम् आ᳓ यजामहे
सुप्र᳓तूर्तिम् अनेह᳓सम्
मूलम् ...{Loading}...
यो वा॒घते॒ ददा॑ति सू॒नरं॒ वसु॒ स ध॑त्ते॒ अक्षि॑ति॒ श्रवः॑ ।
तस्मा॒ इळां॑ सु॒वीरा॒मा य॑जामहे सु॒प्रतू॑र्तिमने॒हस॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
यो᳓ वाघ᳓ते द᳓दाति सून᳓रं व᳓सु
स᳓ धत्ते अ᳓क्षिति श्र᳓वः
त᳓स्मा इ᳓ळां सुवी᳓राम् आ᳓ यजामहे
सुप्र᳓तूर्तिम् अनेह᳓सम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dádāti ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sūnáram ← sūnára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
vāgháte ← vāghát- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ákṣiti ← ákṣiti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
dhatte ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
íḷām ← íḷā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
suvī́rām ← suvī́ra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
tásmai ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
yajāmahe ← √yaj- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
anehásam ← anehás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
suprátūrtim ← suprátūrti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
यः । वा॒घते॑ । ददा॑ति । सू॒नर॑म् । वसु॑ । सः । ध॒त्ते॒ । अक्षि॑ति । श्रवः॑ ।
तस्मै॑ । इळा॑म् । सु॒ऽवीराम् । आ । य॒जा॒म॒हे॒ । सु॒ऽप्रतू॑र्तिम् । अ॒ने॒हस॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vāghate ← vāghant
- [noun], dative, singular, masculine
- dadāti ← dā
- [verb], singular, Present indikative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- sūnaraṃ ← sūnaram ← sūnara
- [noun], accusative, singular, neuter
- “noble.”
- vasu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dhatte ← dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- akṣiti
- [noun], accusative, singular, neuter
- “imperishable.”
- śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- tasmā ← tasmai ← tad
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- iḍāṃ ← iḍām ← iḍā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- suvīrām ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrām ← vīrām ← vīra
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yajāmahe ← yaj
- [verb], plural, Present indikative
- “sacrifice; worship; worship.”
- supratūrtim ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supratūrtim ← pratūrtim ← pratūrti
- [noun], accusative, singular, feminine
- anehasam ← anehas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “faultless; anehas [word]; incomparable.”
सायण-भाष्यम्
यः यजमानः वाघते ऋत्विजे सूनरं सुष्ठु नेतव्यं वसु धनं ददाति सः यजमानो ब्रह्मणस्पतेः प्रसादात् ‘अक्षिति क्षयरहितं श्रवः अन्नं धत्ते धारयति । तस्मै तादृशयजमानाय इळाम् एतन्नामधेयां मनोः पुत्रीं ‘ इळा वै मानवी यज्ञानूकाशिन्यासीत् ’ (तै. ब्रा. १.१.४.४ ) इति श्रुत्यन्तरात्। आ यजामहे वयं ऋत्विजः सर्वतो यजामः । कीदृशीमिळाम् । सुवीरां शोभनैर्वीरैर्भटैर्युक्तां सुप्रतूर्तिं सुष्ठु प्रकर्षेण हिंसाकारिणीम् अनेहसं केनाप्यहिंस्याम् ॥ ददाति । अनुदात्ते च ’ (पा. सू. ६. १. १९० ) इति अभ्यस्तस्याद्युदात्तत्वम् । यद्वृत्तयोगदनिघातः । सूनरम् । सुखेन नीयते इति सूनरम् । • ईषद्दुःसुषु° ’ इति खल् ।’ निपातस्य च ’ इति उपसर्गस्य दीर्घत्वम् । अक्षिति । क्षयो नास्त्यस्येति अक्षिति । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् ।’ नञ्सुभ्याम् ’ इति तु ’ सर्वे विधयश्छन्दसि विकल्प्यन्ते’ इति वचनात् न प्रवर्तते । श्रवः । श्रूयते इति श्रवः । श्रु श्रवणे’। असुनो नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । सुवीराम् । शोभना वीरा यस्याः सा सुवीरा ताम्। वीरवीर्यौ च ’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम्। सुप्रतूर्तिम् । तुर्वी हिंसार्थः । प्रपूर्वादस्मात् भावे क्तिन् । शोभना प्रतूर्तिः शत्रूणां हिंसनं यस्याः सा ताम् । परादिश्छन्दसि बहुलम्’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । क्रत्वादिर्वा द्रष्टव्यः । अनेहसम् । न हन्यते इति अनेहाः। नञि हन एह च ’ ( उ. सू. ४. ६६३ ) इत्यसुन्प्रत्ययो धातोः एहादेशश्च । ‘ नलोपो नञः ’ (पा. सू. ६. ३. ७३ ) इति नकारस्य लोपः । ‘ तस्मान्नुडचि’ (पा. सू. ६. ३. ७४ ) इति नुट् ॥
Wilson
English translation:
“He who presents to the ministrant (priest) wealth fit to be accepted, enjoys inexhaustible abundance; for him we worship, Iḷā, attended by brave warriors, inflicting much injury, receiving none.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Manoḥ putrī = daughter of Manu, the instrumental tutrix of sacrifices; Iḷā is sobhanair-vīrair-bhaṭair-yukta = accompanied by excellent heroes, hence suvīrā
Jamison Brereton
Who gives to the cantor liberal goods, he acquires imperishable fame; for him we win through sacrifice faultless refreshment bringing good heroes and advancing well.
Griffith
He who bestows a noble guerdon on the priest wins fame that never shall decay.
For him we offer sacred hero-giving food, peerless and conquering easily.
Geldner
Wer dem Priester echtes Gut schenkt, der erwirbt unvergänglichen Ruhm. Für ihn erbitten wir den Segen guter Mannen, die tüchtig voranstreben, fehlerlos sind.
Grassmann
Wer freudenreiches Gut dem Beter spendet, dem wird Ruhm zu Theil, der nie vergeht, Dem schaffen opfernd heldenreiche Labe wir, die siegreich ist und unbedroht.
Elizarenkova
Кто жрецу дает прекрасное добро,
Тот приобретает нерушимую славу.
Для него мы испрашиваем с помощью жертвы подкрепление
Приносящее героев, прорывающихся вперед, защищающих от нападения.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- कण्वो घौरः
- सतःपङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
विद्वान् और अन्य मनुष्यों को एक दूसरे के साथ क्या करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो मनुष्य (वाघते) विद्वान् के लिये (सूनरम्) जिससे उत्तम मनुष्य हों उस (वसु) धन को (ददाति) देता है और जिस (अनेहसम्) हिंसा के अयोग्य (सुप्रतूर्त्तिम्) उत्तमता से शीघ्र प्राप्ति कराने (सुवीराम्) जिससे उत्तम शूरवीर प्राप्त हों (इडाम्) पृथिवी वा वाणी को हम लोग (आयजामहे) अच्छे प्रकार प्राप्त होते हैं उससे (सः) वह पुरुष (अक्षिति) जो कभी क्षीणता को न प्राप्त हो उस (श्रवः) धन और विद्या के श्रवण को (धत्ते) करता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य शरीर, वाणी, मन और धन से विद्वानों का सेवन करता है वही अक्षय विद्या को प्राप्त हो और पृथिवी के राज्य को भोग कर मुक्ति को प्राप्त होता है। जो पुरुष वाणी विद्या को प्राप्त होते हैं, वे विद्वान् दूसरे को भी पण्डित कर सकते हैं आलसी अविद्वान् पुरुष नहीं ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: विद्वद्भिरितरैर्मनुष्यैश्च परस्परं किं कर्त्तव्यमित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(यः) मनुष्यः (वाघते) ऋत्विजे (ददाति) प्रयच्छति (सूनरम्) शोभना नरा यस्मात्तत् (वसु) धनम्। वस्विति धननामसु पठितम्। निघं० २।१०। (सः) मनुष्यः (धत्ते) धरति (अक्षिति) अविद्यमानाक्षितिः क्षयो यस्य तत् (श्रवः) शृण्वन्ति सर्वा विद्या येनान्नेन तत् (तस्मै) मनुष्याय (इडाम्) पृथिवीं वाणीं वा (सुवीराम्) शोभना वीरा यस्यां ताम् (आ) समंतात् (यजामहे) प्राप्नुयाम (सुप्रतूर्त्तिम्) सुष्ठु प्रकृष्ठा तूर्त्तिस्त्वरिता प्राप्तिर्यया ताम् (अनेहसम्) हिंसितुमनर्हां रक्षितुं योग्याम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यो मनुष्यो वाघते सूनरं वसु ददाति यामनेहसं सुप्रतूर्त्तिं सुवीरामिडां वयमायजामहे तेन तया च सोऽक्षिति श्रवो धत्ते ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यो मनुष्यः शरीरवाङ्मनोभिर्विदुषः सेवते स एवाक्षयां विद्यां प्राप्य पृथिवीराज्यं भुक्त्वा मुक्तिमाप्नोति। ये वाग्विद्यां प्राप्नुवंति ते विद्वांसोऽन्यान् विदुषः कर्त्तुं शक्नुवंति नेतरे ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो माणूस शरीर, वाणी, मन व धनाने विद्वानांचा स्वीकार करतो तोच अक्षय विद्या प्राप्त करून, पृथ्वीचे राज्य भोगून मुक्ती प्राप्त करतो. जे पुरुष वाणी विद्या प्राप्त करतात ते विद्वान दुसऱ्यालाही पंडित करू शकतात. आळशी अविद्वान पुरुष नाही. ॥ ४ ॥
05 प्र नूनम् - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ नून᳓म् ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिर्
म᳓न्त्रं वदति उक्थि᳓यम्
य᳓स्मिन्न् इ᳓न्द्रो व᳓रुणो मित्रो᳓ अर्यमा᳓
देवा᳓ ओ᳓कांसि चक्रिरे᳓
मूलम् ...{Loading}...
प्र नू॒नं ब्रह्म॑ण॒स्पति॒र्मन्त्रं॑ वदत्यु॒क्थ्य॑म् ।
यस्मि॒न्निन्द्रो॒ वरु॑णो मि॒त्रो अ॑र्य॒मा दे॒वा ओकां॑सि चक्रि॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
प्र᳓ नून᳓म् ब्र᳓ह्मणस् प᳓तिर्
म᳓न्त्रं वदति उक्थि᳓यम्
य᳓स्मिन्न् इ᳓न्द्रो व᳓रुणो मित्रो᳓ अर्यमा᳓
देवा᳓ ओ᳓कांसि चक्रिरे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
mántram ← mántra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ukthyàm ← ukthyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vadati ← √vadⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yásmin ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
cakriré ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ókāṁsi ← ókas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
प्र । नू॒नम् । ब्रह्म॑णः । पतिः॑ । मन्त्र॑म् । व॒द॒ति॒ । उ॒क्थ्य॑म् ।
यस्मि॑न् । इन्द्रः॑ । वरु॑णः । मि॒त्रः । अ॒र्य॒मा । दे॒वाः । ओकां॑सि । च॒क्रि॒रे ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- brahmaṇaspatir ← brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- mantraṃ ← mantram ← mantra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mantra; Mantra; consultation; advice; consultation; mantra [word]; speech; plan.”
- vadaty ← vadati ← vad
- [verb], singular, Present indikative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- ukthyam ← ukthya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “applaudable.”
- yasminn ← yasmin ← yad
- [noun], locative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- okāṃsi ← oka
- [noun], accusative, plural, neuter
- “home; house; oka [word].”
- cakrire ← kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
ब्रह्मणस्पतिः देवः उक्थ्यं शस्त्रयोग्यं मन्त्रं नूनम् अवश्यं प्र वदति होतृमुखे स्थितः सन् प्रब्रूते । यस्मिन् मन्त्रे इन्द्रादयश्च सर्वे देवाः ओकांसि स्थानानि चक्रिरे । तादृशं सर्वदेवप्रतिपादकं मन्त्रमिति पूर्वत्रान्वयः ॥ मन्त्रम् । मत्रि गुप्तभाषणे ’ । पचाद्यच् । वृषादिषु पाठादाद्युदात्तत्वम् । उक्थ्यम् उक्थार्हम्। छन्दसि च ’ इत्यर्थे यप्रत्ययः । यद्वा । ‘ भवे छन्दसि ’ इति यत् । ‘ सर्वे विधयश्छन्दसि विकल्प्यन्ते ’ इति वचनात् । यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वाभावे व्यत्ययेन ‘तित्स्वरितम् ’ इति स्वरितत्वम् । ओकांसि । ‘ उच समवाये । समवयन्त्यत्रेति अधिकरणे औणादिकोऽसुन् । बहुलग्रहणात् कुत्वं द्रष्टव्यमिति ‘ओक उचः के ’ इत्यत्र वृत्तौ इत्युक्तम् (का. ७. ३. ६४ )। चक्रिरे । इरेचः चित्त्वादन्तोदात्तत्वम् । यद्वृत्तयोगादनिघातः ॥ ॥ २० ॥
Wilson
English translation:
“Verily Brahmaṇaspati proclaims the sacred prayer, in which the divinities, Indra, Varuṇa, Mitra and Aryaman, have made their abode.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
This and the next verse are to be recited at Agniṣṭoma as prayers to Indra and the Maruts. Hotā recites the prayer (mantra) aloud (pravadati), by the mouth (ukthya); in the mantra, Indra and the other devās rest. The next verse explains how the mantra brings them to the presence of the worshipper: indrādi-sarvadevatāpratipādakam mantram
Jamison Brereton
Now the Lord of the Sacred Formulation proclaims the mantra worthy to be spoken,
in which Indra, Varuṇa, Mitra, Aryaman, and the gods have made
their home.
Griffith
Now Brahmanaspati speaks forth aloud the solemn hymn of praise,
Wherein Indra and Varuna, Mitra, Aryaman, the Gods, have made their dwelling place.
Geldner
Jetzt hebt Brahmanaspati das zum Preis bestimmte Dichterwort an, an dem Indra, Varuna, Mitra, Aryaman, die Götter ihr Behagen haben.
Grassmann
Nun stimmet der Gebetesherr ein preisbegabtes Spruchlied an, An welchem Indra und die Götter sich erfreun, Varuna, Mitra, Arjaman.
Elizarenkova
Вот сейчас Брахманаспати
Исполняет стих, заключающий в себе хвалу,
В котором Индра, Варуна, Митра, Арьяман,
Боги находят удовольствие.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- कण्वो घौरः
- पथ्यावृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ईश्वर कैसा है, उसका उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (ब्रह्मणस्पतिः) बड़े भारी जगत् और वेदों का पति स्वामी न्यायाधीश ईश्वर (नूनम्) निश्चय करके (उक्थ्यम्) कहने सुनने योग्य वेदवचनों में होनेवाले (मंत्रम्) वेदमन्त्र समूह का (प्रवदति) उपदेश करता है वा (यस्मिन्) जिस जगदीश्वर में (इन्द्रः) बिजुली (वरुणः) समुद्र चन्द्रतारे आदि लोकान्तर (मित्रः) प्राण (अर्यमा) वायु और (देवाः) पृथिवी आदिलोक और विद्वान् लोग (ओकांसि) स्थानों को (चक्रिरे) किये हुए हैं, उसी परमेश्वर का हम लोग सत्कार करें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को उचित है कि जिस ईश्वर ने वेदों का उपदेश किया है, जो सब जगत् में व्याप्त होकर स्थित है जिसमें सब पृथिवी आदि लोक रहते और मुक्ति समय में विद्वान् लोग निवास करते हैं उसी परमेश्वर की उपासना करनी चाहिये इससे भिन्न किसी की नहीं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: अथेश्वरः कीदृश इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(प्र) (नूनम्) निश्चये (ब्रह्मणः) बृहतो जगतो वेदस्य वा (पतिः) न्यायाधीशः स्वामी (मन्त्रम्) वेदस्थमन्त्रसमूहम् (वदति) उपदिशति (उक्थ्यम्) वक्तुं श्रोतुं योग्येषु ऋग्वेदादिषु भवम् (यस्मिन्) जगदीश्वरे (इन्द्रः) विद्युत् (वरुणः) चन्द्रसमुद्रतारकादिसमूहः (मित्रः) प्राणः (अर्य्यमा) वायुः (देवाः) पृथिव्यादयोलोका विद्वांसो वा (ओकांसि) गृहाणि (चक्रिरे) कृतवन्तः सन्ति ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यो ब्रह्मणस्पतिरीश्वरो नूनमुक्थ्यं मन्त्रं प्रवदति यस्मिन्निन्द्रो वरुणो मित्रो अर्य्यमा देवश्चौकांसि चक्रिरे तमेव वयं यजामहे ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या येनेश्वरेण वेदा उपदिष्टा यः सर्वजगदभिव्याप्य स्थितोस्ति यस्मिन् सर्वे पृथिव्यादयो लोकास्तिष्ठन्ति मुक्तिसमये विद्वांसश्च निवसन्ति स एव सर्वैर्मनुष्यैरुपास्योस्ति न चास्माद्भिन्नोऽन्यः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्या ईश्वराने वेदांचा उपदेश केलेला आहे, जो सर्व जगात व्याप्त असून त्यात स्थित आहे. ज्याच्यात सर्व पृथ्वी इत्यादी गोल आहेत व मुक्तीच्या वेळी विद्वान लोक त्याच्यात निवास करतात. माणसांनी त्याच परमेश्वराची उपासना केली पाहिजे. त्यापेक्षा वेगळ्या कुणाची नाही. ॥ ५ ॥
06 तमिद्वोचेमा विदथेषु - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓म् इ᳓द् वोचेमा विद᳓थेषु शम्भु᳓वम्
म᳓न्त्रं देवा अनेह᳓सम्
इमां᳓ च वा᳓चम् प्रतिह᳓र्यथा नरो
वि᳓श्वे᳓द् वामा᳓ वो अश्नवत्
मूलम् ...{Loading}...
तमिद्वो॑चेमा वि॒दथे॑षु श॒म्भुवं॒ मन्त्रं॑ देवा अने॒हस॑म् ।
इ॒मां च॒ वाचं॑ प्रति॒हर्य॑था नरो॒ विश्वेद्वा॒मा वो॑ अश्नवत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
त᳓म् इ᳓द् वोचेमा विद᳓थेषु शम्भु᳓वम्
म᳓न्त्रं देवा अनेह᳓सम्
इमां᳓ च वा᳓चम् प्रतिह᳓र्यथा नरो
वि᳓श्वे᳓द् वामा᳓ वो अश्नवत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ít ← ít (invariable)
śambhúvam ← śambhū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vidátheṣu ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
vocema ← √vac- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
anehásam ← anehás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devāḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
mántram ← mántra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
imā́m ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
naraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
pratiháryatha ← √hr̥- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vā́cam ← vā́c- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
aśnavat ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vāmā́ ← vāmá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
तम् । इत् । वो॒चे॒म॒ । वि॒दथे॑षु । श॒म्ऽभुव॑म् । मन्त्र॑म् । दे॒वाः॒ । अ॒ने॒हस॑म् ।
इ॒माम् । च॒ । वाच॑म् । प्र॒ति॒ऽहर्य॑थ । न॒रः॒ । विश्वा॑ । इत् । वा॒मा । वः॒ । अ॒श्न॒व॒त् ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- vocemā ← vac
- [verb], plural, Aorist optative
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- vidatheṣu ← vidatha
- [noun], locative, plural, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- śambhuvam ← śambhu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “kind; benevolent.”
- mantraṃ ← mantram ← mantra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mantra; Mantra; consultation; advice; consultation; mantra [word]; speech; plan.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- anehasam ← anehas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “faultless; anehas [word]; incomparable.”
- imāṃ ← imām ← idam
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vācam ← vāc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- pratiharyathā ← pratihary ← √hary
- [verb], plural, Present indikative
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- viśved ← viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- vāmā ← vāma
- [noun], accusative, plural, neuter
- “agreeable; vāma [word]; beautiful.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- aśnavat ← aś
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “get; reach; enter (a state).”
सायण-भाष्यम्
हे देवाः ब्रह्मणस्पतिप्रभृतयः तमित् तमेव इन्द्रादिसर्वदेवताप्रतिपादकं मन्त्रं विदथेषु यज्ञेषु वोचेम वयमृत्विजो ब्रवाम । कीदृशम् । शंभुवं सुखस्य भावयितारम् अनेहसम् अहिंसनीयं दोषरहितम् । हे नरः नेतारो देवाः इमाम् अस्माभिरुच्यमानां मन्त्ररूपां वाचं प्रतिहर्यथ च । यूयं कामयध्वे चेत् तर्हि विश्वेत् सर्वापि वामा वननीया वाक् वः युष्मान् अश्नवत् व्याप्नुयात् ॥ वोचेम । वच परिभाषणे ’ । आशीर्लिङि ‘ लिङ्याशिष्यङ्’ इति अङ् । ‘ वच उम्’ इत्युमागमः । ‘ छन्दस्युभयथा ’ इति सार्वधातुकत्वात् “ लिङः सलोपोऽनन्त्यस्य ’ इति यासुटः सकारस्य लोपः । ‘ अतो येयः’ इति इयादेशः । आद्गुणः । तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । विदथेषु ।’ विद् ज्ञाने । विद्यते फलसाधनत्वेन ज्ञायते इति विदथो यज्ञः । ‘ रुविदिभ्यां कित्’ ( उ. सू. ३. ३९५ ) इति अथप्रत्ययः । शंभुवम् । भवतेः अन्तर्भावितण्यर्थात् ’ क्विप् च ’ इति क्विप् ।’ ओः सुपि ’ (पा. सू. ६. ४. ८३ ) इति यणादेशस्य ’ न भूसुधियोः ’ ( पा. सू. ६. ४. ८५ ) इति प्रतिषेधः । मन्त्रादयो गताः । प्रतिहर्यथ । ‘ हर्य गतिकान्त्योः । शपः पित्त्वादनुदात्तत्वम् । तिङश्च लसार्वधातुकस्वरेण धातुस्वरेणाद्युदात्तत्वम् । इमां च इत्यत्र चशब्दश्चेदर्थः। चणिति निपातान्तरं न च समुच्चयाद्यर्थः। तेन • निपातैर्यद्यदिहन्तकुविन्नेच्चेच्चण° ’ ( पा. सू. ८. १. ३० ) इति निघातप्रतिषेधः । अश्नवत् । ‘ अशू व्याप्तौ ’ । लेटि अडागमः। व्यत्ययेन परस्मैपदम् । ‘इतश्च लोपः’ इति इकारलोपः । ‘ इयङुवङ्भ्यां गुणवृद्धी भवतो विप्रतिषेधेन ’ ( का. ६. ४. ७७ ) इति गुणः ॥
Wilson
English translation:
“Let us recite, gods, that felicitous and faultless prayer at sacrifices; if you, leaders, desire (to hear) this prayer, then will all that is to be spoken reach unto you.”
Jamison Brereton
Just that would we speak at the rites—the faultless mantra that brings good fortune, o gods.
And if you gladly receive this speech, o noble men [=gods], it will attain all things of yours worth winning.
Jamison Brereton Notes
The ca in c is subordinating, as the verbal accent shows (pratiháryathā). See Klein: DGRV I.240.
Griffith
May we in holy synods, Gods! recite that hymn, peerless, that brings felicity.
If you, O Heroes, graciously accept this word, may it obtain all bliss from you.
Geldner
Dieses Dichterwort wollen wir vortragen bei den Opfern, das zusagende, fehlerlose, ihr Götter. Und so ihr Herren diese Rede gern aufnehmet, so wird sie alles Gute erreichen.
Grassmann
Lasst, Götter, uns bei Festen sprechen diesen Spruch, der heilvoll, unvergleichlich ist, Und nehmet freundlich dieses Wort, o Männer, an, euch eile alles Schöne zu.
Elizarenkova
Вот этот стих мы хотим исполнить на местах жертвенных раздач,
Благословенный, о боги, защищающий от нападения.
Если вы примете с радостью эту речь, о мужи,
Она добудет вам все желанное.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- कण्वो घौरः
- सतःपङ्क्ति
- पञ्चमः
07 को देवयन्तमश्नवज्जनम् - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
को᳓ देवय᳓न्तम् अश्नवज्
ज᳓नं को᳓ वृक्त᳓बर्हिषम्
प्र᳓-प्र दाशुवा᳓न् पस्ति᳓याभिर् अस्थित
अन्तर्वा᳓वत् क्ष᳓यं दधे
मूलम् ...{Loading}...
को दे॑व॒यन्त॑मश्नव॒ज्जनं॒ को वृ॒क्तब॑र्हिषम् ।
प्रप्र॑ दा॒श्वान्प॒स्त्या॑भिरस्थितान्त॒र्वाव॒त्क्षयं॑ दधे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
को᳓ देवय᳓न्तम् अश्नवज्
ज᳓नं को᳓ वृक्त᳓बर्हिषम्
प्र᳓-प्र दाशुवा᳓न् पस्ति᳓याभिर् अस्थित
अन्तर्वा᳓वत् क्ष᳓यं दधे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aśnavat ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
devayántam ← √devay- (UNK_TYPE)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jánam ← jána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥ktábarhiṣam ← vr̥ktábarhis- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asthita ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
dāśvā́n ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pastyā̀bhiḥ ← pastyā̀- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
prá-pra ← prá (invariable)
antarvā́vat ← antarvā́vat (invariable)
dadhe ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kṣáyam ← kṣáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
कः । दे॒व॒ऽयन्त॑म् । अ॒श्न॒व॒त् । जन॑म् । कः । वृ॒क्तऽब॑र्हिषम् ।
प्रऽप्र॑ । दा॒श्वान् । प॒स्त्या॑भिः । अ॒स्थि॒त॒ । अ॒न्तः॒ऽवाव॑त् । क्षय॑म् । द॒धे॒ ॥
Hellwig Grammar
- ko ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- devayantam ← devay
- [verb noun], accusative, singular
- “solicit.”
- aśnavaj ← aśnavat ← aś
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “get; reach; enter (a state).”
- janaṃ ← janam ← jana
- [noun], accusative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- ko ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- vṛktabarhiṣam ← vṛkta ← vṛj
- [verb noun]
- vṛktabarhiṣam ← barhiṣam ← barhis
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Barhis; barhis [word].”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- dāśvān ← dāś
- [verb noun], nominative, singular
- “sacrifice; give.”
- pastyābhir ← pastyābhiḥ ← pastyā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “river; dwelling.”
- asthitāntarvāvat ← asthita ← sthā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- asthitāntarvāvat ← antarvāvat
- [adverb]
- kṣayaṃ ← kṣayam ← kṣaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- dadhe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
देवयन्तं देवान् कामयमानं जनं कः अश्नवत् ब्रह्मणस्पतिव्यतिरिक्तः को नाम देवो व्याप्नुयात् । तथा वृक्तबर्हिषम् अनुष्ठानाय छिन्नबर्हिषं यजमानं कः नाम अन्यो देवोऽश्नवत् । दाश्वान् हविर्दत्तवान् यजमानः पस्त्याभिः मनुष्यैर्ऋत्विग्भिः सह प्रप्र अस्थित देवयजनदेशं प्रति प्रस्थितवान्। अन्तर्वावत् अन्तःस्थितबहुधनोपेतम् । यद्वा । अन्तःस्थितपुत्रपौत्रादिप्रयुक्तबहुविधवागुपेतं क्षयं निवासस्थानं गृहं दधे धृतवान् भवति ॥ देवयन्तम् इत्यादयो गताः । प्रप्र । ‘ प्रसमुपोदः पादपूरणे’ (पा. सू. ८. १. ६) इति प्रशब्दस्य द्विर्भावः । ‘ अनुदात्तं च ’ इत्याम्रेडितानुदात्तत्वम् । अस्थित ।’ ष्ठा गतिनिवृत्तौ । लुङि • समवप्रविभ्यः स्थः ’ ( पा. सू. १. ३. २२ ) इत्यात्मनेपदम् । स्थाध्वोरिच्च ’ ( पा. सू. १. २. १७ ) इति धातुसिचोः इत् । कित्त्वे ‘ह्रस्वादङ्गात्’ (पा.सू. ८. २. २७) इति सलोपः। अन्तर्वावत्। ‘वा गतिगन्धनयोः’ । अन्तर्वान्ति गच्छन्तीति अन्तर्वाः पुत्रपश्वादयः । आतो मनिन्’ इत्यादिना विच् । तदस्यास्ति’ इति मतुप्। मतुपः पित्त्वादनुदात्तत्वे कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । यद्वा । वावदीतेः क्विप् । क्षयम् । क्षियन्ति निवसन्त्यस्मिन्निति क्षयः। ‘पुंसि संज्ञायाम्” इत्यधिकरणे घः। ‘ क्षयो निवासे’ इत्याद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Who, (except Brahmaṇaspati), may approach the man who is devoted to the gods, by whom the clipped sacred grass is spread; the giver of the oblation has proceeded with the priests (to the hall of sacrifice), for he has a dwelling (abounding) internally with precious things.”
Jamison Brereton
Who can attain to the man who seeks the gods, and who to the man whose ritual grass has been twisted?
The pious man has advanced ever further through his abodes; he has made his own dwelling place pregnant.
Jamison Brereton Notes
Although the standard tr. take antarvā́vat as referring to territory “in between” (e.g., Geldner “das dazwischen liegende (Land)”), I follow Schmidt’s (Bṛhaspati und Indra, 102; see also Oldenberg ad loc., AiG II.2.893) suggestion that it is a pleonastically+++(=redundant)+++ marked variant of antárvant- ‘pregnant’, an interpretation that works nicely with the following verse.
Although my translation implies that antarvā́vat modifies kṣáyam, this cannot be true because kṣáya- is masc. My rendering is an abbreviated form of “made his dwelling place into (something) pregnant” (cf. Schmidt “seinen Wohnsitz hat er zu etwas gemacht, das … schwanger ist”).
Where I differ from Schmidt (and some others) is in the interpr. of pastyā̀bhiḥ in pāda c. Opinion is split over whether this stem (and pastyà-) means ‘stream’ or ‘dwelling place’, and Schmidt goes with the former. Although that meaning works well in this passage – Schmidt takes pāda d as meaning “pregnant (with streams),” that is, well-watered – on balance the ‘dwelling place’ interpretation fits more contexts better. (Curiously in the same work [Bṛhaspati und Indra, p. 64] Schmidt renders pastyā̀nām in VII.97.5 as “der Häuser.”) For disc. see EWA s.v. pastyà- (favoring ‘dwelling place’ for pastyà- and, less strongly, for pastyā̀-) and Brereton (Ādityas, 94-96 n. 45).
For additional if indirect evidence for ‘dwelling place’ see comm. ad IX.97.18.
Griffith
Who shall approach the pious? who the man whose sacred grass is trimmed?
The offerer with his folk advances more and more: he fills his house with precious things.
Geldner
Wer vermöchte den gottergebenen Mann zu erreichen, wer den, der das Barhis umgelegt hat?Mit den Strömen ist der Opferspender immer weiter gezogen. Das dazwischen liegende Land hat er zu seinem Wohnsitz gemacht:
Grassmann
Wer reichet an den frommen Mann, wer an den Streu bereitenden? Der Gottesfürcht’ge ragt an Haus und Hof hervor, und hat darinnen sichern Sitz.
Elizarenkova
Кто может угнаться за человеком, любящим богов?
Кто – за человеком, разложившим жертвенную солому?
Почитающий богов продвинулся далеко вперед по рекам.
Он сделал местом (своего) поселения (область) между (ними).
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- कण्वो घौरः
- आर्चीत्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
कोई ही मनुष्य विद्वान् मनुष्य को प्राप्त होकर विद्या को ग्रहण कर सकता है, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कः) कौन मनुष्य (देवयन्तम्) विद्वानों की कामना करने और (कः) कौन (वृक्तबर्हिषम्) सब विद्याओं में कुशल सब ऋतुओं में यज्ञ करनेवाले (जनम्) सकल विद्याओं में प्रकट हुए मनुष्य को (अश्नवत्) प्राप्त तथा कौन (दाश्वान्) दानशील पुरुष (प्रास्थित) प्रतिष्ठा को प्राप्त होवे और कौन (पस्त्याभिः) उत्तमगृहवाली भूमि में (अन्तर्वावत्) सबके अन्तर्गत चलनेवाले वायु से युक्त (क्षयम्) निवास करने योग्य घरको (दधे) धारण करे ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्य विद्या प्रचार की कामनावाले उत्तम विद्वान् को नहीं प्राप्त होते और न सब दानशील होकर सब ऋतुओं में सुखरूप घर को धारण कर सकते हैं, किन्तु कोई ही भाग्यशाली विद्वान् मनुष्य इन सबको प्राप्त हो सकता है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: कश्चिदेव विद्वांसं प्राप्य विद्याग्रहणं कर्त्तुं शक्नोतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(कः) कश्चिदेव (देवयन्तं) देवानां कामयितारम् (अश्नवत्) प्राप्नुयात्। लेट् प्रयोगोयम्। (जनम्) सकल विद्याऽऽविर्भूतम् (कः) कश्चिदेव (वृक्तबर्हिषम्) सर्वविद्यासु कुशलमृत्विजम् (प्रप्र) प्रत्यर्थे। अत्र प्रसमुपोदः पादपूरणे अ० ८।१।६। इति द्वित्वम्। (दाश्वान्) दानशीलः (पस्त्याभिः) पस्त्यानि गृहाणि विद्यन्ते यासु भूमिषु ताभिः। पस्त्यमिति गृहना०। निघं० ३।४। ततः अर्शआदि#भ्योऽच्। अ० ५।२।१२७। (अस्थित) प्रतिष्ठते (अंतर्वावत्) अन्तर्मध्ये वाति गच्छति सोऽतर्वा वायुः स विद्यते यस्मिन् गृहे तत् (क्षयम्) क्षियन्ति निवसन्ति यस्मिँस्तत्। अत्र क्षिनिवासगत्योरित्यस्मात् एरच्* इत्यच्। भयादीनामितिवक्तव्यम् अ० ३।३।५६। इति नपुंसकत्वम्। (दधे) धरेत्। अत्र लिङर्थे लिट् ॥७॥ #[इत्यनेन मतुबर्थीयोऽच् प्रत्ययः। सं०] *[३।३।५६]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - को मनुष्यो देवयन्तं कश्च वृक्तबर्हिषं जनमश्नवत्प्राप्नुयात् कोदाश्वान् प्रास्थित प्रतिष्ठिते को विद्वान् पस्त्याभिरंतर्वावत् क्षयं गृहं दधे धरेत् ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नैव सर्वे मनुष्या विद्याप्रचारकामं विद्वांसं प्राप्नुवन्ति नहि समस्ता दाश्वांसो भूत्वा सर्वर्तु सुखं गृहं धर्तुं शक्नुवन्ति। किन्तु कश्चिदेव भाग्यशाल्येतत्प्राप्नुमर्हतीति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांना विद्या प्रचाराची कामना असणाऱ्या उत्तम विद्वानांची संगत मिळत नाही. तसेच सर्वजण दानशील बनून सर्व ऋतूत सुखयुक्त घर धारण करू शकत नाहीत. तर एखादा भाग्यवान विद्वान माणूसच या सर्वांना प्राप्त करू शकतो. ॥ ७ ॥
08 उप क्षत्रम् - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓प क्षत्र᳓म् पृञ्चीत᳓ ह᳓न्ति रा᳓जभिर्
भये᳓ चित् सुक्षितिं᳓ दधे
ना᳓स्य वर्ता᳓ न᳓ तरुता᳓ महाधने᳓
न᳓ अ᳓र्भे अस्ति वज्रि᳓णः
मूलम् ...{Loading}...
उप॑ क्ष॒त्रं पृ॑ञ्ची॒त हन्ति॒ राज॑भिर्भ॒ये चि॑त्सुक्षि॒तिं द॑धे ।
नास्य॑ व॒र्ता न त॑रु॒ता म॑हाध॒ने नार्भे॑ अस्ति व॒ज्रिणः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ब्रह्मणस्पतिः
- ऋषिः - कण्वो घौरः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
उ᳓प क्षत्र᳓म् पृञ्चीत᳓ ह᳓न्ति रा᳓जभिर्
भये᳓ चित् सुक्षितिं᳓ दधे
ना᳓स्य वर्ता᳓ न᳓ तरुता᳓ महाधने᳓
न᳓ अ᳓र्भे अस्ति वज्रि᳓णः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hánti ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kṣatrám ← kṣatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pr̥ñcītá ← √pr̥c- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRF, voice:MED}
rā́jabhiḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
bhayé ← bhayá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
cit ← cit (invariable)
dadhe ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sukṣitím ← sukṣití- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahādhané ← mahādhaná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
tarutā́ ← tarutár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vartā́ ← vartár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
árbhe ← árbha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
asti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
vajríṇaḥ ← vajrín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उप॑ । क्ष॒त्रम् । पृ॒ञ्ची॒त । हन्ति॑ । राज॑ऽभिः । भ॒ये । चि॒त् । सु॒ऽक्षि॒तिम् । द॒धे॒ ।
न । अ॒स्य॒ । व॒र्ता । न । त॒रु॒ता । म॒हा॒ऽध॒ने । न । अर्भे॑ । अ॒स्ति॒ । व॒ज्रिणः॑ ॥
Hellwig Grammar
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- kṣatram ← kṣatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- pṛñcīta ← pṛc
- [verb], singular, Present optative
- “mix; unite.”
- hanti ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- rājabhir ← rājabhiḥ ← rājan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- bhaye ← bhaya
- [noun], locative, singular, neuter
- “fear; danger; danger; bhaya [word]; distress; apprehension; alarm; apprehension.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- sukṣitiṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṣitiṃ ← kṣitim ← kṣiti
- [noun], accusative, singular, masculine
- “floor; Earth; earth; pṛthivī; people; dwelling; battlefield; Earth; estate; colony; house.”
- dadhe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- nāsya ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāsya ← asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vartā ← vartṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “obstructionist.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tarutā ← tarutṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “tarutṛ [word].”
- mahādhane ← mahā ← mahat
- [noun]
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahādhane ← dhane ← dhana
- [noun], locative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- nārbhe ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nārbhe ← arbhe ← arbha
- [noun], locative, singular, neuter
- “few; small; unimportant.”
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vajriṇaḥ ← vajrin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
सायण-भाष्यम्
ब्रह्मणस्पतिर्देवः क्षत्रं बलम् उप पृञ्चीत स्वात्मनि संपृक्तं कुर्यात् । ततः राजभिः वरुणादिभिः सह हन्ति शत्रून् मारयति । भये चित् भीतिहेतौ युद्धेऽपि सुक्षितिं दधे सुष्ठु निवासस्थैर्यं धारयति न तु पलायते । वज्रिणः वज्राद्यायुधवतः अस्य ब्रह्मणस्पतेः महाधने प्रभूतधननिमित्ते युद्धे वर्ता प्रवर्तयिता अन्यः कोऽपि न अस्ति स्वयमेव प्रवर्तते इत्यर्थः । महाधने इति संग्रामनाम, ‘महाधने समीके’ (नि.२. १७. ४१ ) इति तन्नामसु पाठात् । तथा तरुता तरणस्योल्लङ्घनस्य कर्ता अन्यः कोऽपि न अस्ति । तथैव अर्भे स्वल्पे युद्धेऽप्यन्यः प्रवर्तयिता न अस्ति । पृञ्चीत।’ पृची संपर्के’। लिङि रुधादित्वात् श्नम् । श्नसोरल्लोपः’ इति अकारलोपः। प्रत्ययस्वरः । क्षत्रं पृञ्चीत राजभिर्हन्ति चेति समुच्चयलक्षणस्य चार्थस्य दर्शनात् ‘चादिलोपे विभाषा ’ इति प्रथमायास्तिङ्विभक्तेर्निघातप्रतिषेधः । हन्तीत्येषा द्वितीयापि तिङः परत्वात् न निहन्यते । सुक्षितिम् । शोभना क्षितिः सुक्षितिः । ‘ मन्क्तिन’ इत्यादिना उत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । वर्ता । वर्ततेर्वृणोतेर्वा तृचि आगमानुशासनस्यानित्यत्वात् इडभावः । तरुता । ‘ तॄ प्वनतरणयोः । ‘ ग्रसितस्कभित°! (पा. सू. ७.२.३४ ) इत्यादिना तृचि उडागमो निपातितः। ‘चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । महाधने। महच्च तद्धनं च महाधनम्। ‘आन्महतः’ ( पा. सू. ६. ३. ४६ ) इति आत्वम् । तेन शब्देन तद्धेतुभूतः संग्रामो लक्ष्यते । अर्भे । ‘ ऋ गतौ ’ । अर्तिगॄभ्यां भन्’ ( उ. सू. ३. ४३२ ) इति भन्प्रत्ययः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् ॥ ॥ २१ ॥
Wilson
English translation:
“Let Brahmaṇaspati concentrate his strength associated with the regal (divinities), he slays (the foe); in the time of danger he maintains his station; armed with the thunderbolt, there is no encourager nor discourager of him in a great battle or a small.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The thunderbolt identifies Indra
Jamison Brereton
He should inseminate his dominion. Together with the kings [=Ādityas], he smites: even in peril he has established a good dwelling for himself. There exists no one to obstruct, no one to overcome the one who wields the mace, be the stake great or small.
Jamison Brereton Notes
Most tr. (including Schmidt) render pṛñcītá with the anodyne ‘increase’, but úpa √pṛc is a sexual idiom (‘inseminate’ ← ‘engorge’; see, e.g., VI.28.8). The accent on this verb probably results from its adjacency to accented hánti (on which see, HO and JSK - reff.). Note the gapping out of compound in the contrastive phrase mahādhané … árbhe “when there is a large stake or a small,” where the independent loc. árbhe is functionally parallel to the 1st compound member mahā-.
Griffith
He amplifies his lordly might, with kings he slays: e’en mid alarms he dwells secure
In great or lesser fight none checks him, none subdues,–the wielder of the thunderbolt.
Geldner
Er möge seine Herrschaft mehren; er schlägt den Feind mit den Königen; auch in der Gefahr schafft er sich sichern Wohnsitz. Für ihn, der der Keulenträger Indra ist, gibt es im großen und kleinen Kampf keinen Wehrer noch Überwinder.
Grassmann
Er mehrt die Herrschaft, schlägt durch Fürsten jeden Feind, hat sichern Sitz auch in Gefahr; Ist er bewehrt, schlägt keiner ihn noch wehrt ihn ab, in grosser nicht und kleiner Schlacht.
Elizarenkova
Пусть он умножает (свое) владычество! С помощью царей он разбивает (врага).
Даже среди опасности он устраивает себе надежное место,
Для него, громовержца, нет того, кто помешал бы (ему),
(Нет) того, кто победил бы (его) – при большой ставке или при малой!
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- कण्वो घौरः
- निचृत्पङ्क्ति
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
ऐसे विद्वान् का कैसा राज्य होता है, इस विषय का उपदेश अगले मंत्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो मनुष्य (क्षत्रम्) राज्य को (पृञ्चीत) संबन्ध तथा (सुक्षितिम्) उत्तमोत्तम भूमि की प्राप्ति करानेवाले व्यवहार को (दधे) धारण करता है (अस्य) इस सर्व सभाध्यक्ष (वज्रिणः) बली के (राजभिः) रजपूतों के साथ (भये) युद्ध भीति में अपने मनुष्यों को कोई भी शत्रु (न) नहीं (हन्ति) मार सकता (न) (महाधने) नहीं महाधन की प्राप्ति के हेतु बड़े युद्ध में (वर्त्ता) विपरीत वर्त्तनेवाला और (न) इस वीर्यवाले के समीप (अर्भे) छोटे युद्ध में (चित्) भी (तरुता) बल को उल्लंघन करनेवाला कोई (अस्ति) होता है ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो रजपूत लोग महाधन की प्राप्ति के निमित्त बड़े युद्ध वा थोड़े युद्ध में शत्रुओं को जीत वा बांध के निवारण करने और धर्म से प्रजा का पालन करने को समर्थ होते हैं वे इस संसार में आनन्द को भोग कर परलोक में भी बड़े भारी आनन्द को भोगते हैं ॥८॥ अब उनतालीसवें सूक्त में कहे हुए विद्वानों के कार्यरूप अर्थ के साथ ब्रह्मणस्पति आदि शब्दों के अर्थों के संबंध से पूर्वसूक्त की संगति जाननी चाहिये ॥८॥ यह चालीसवां सूक्त और इक्कीसवां वर्ग समाप्त हुआ ॥४०।२१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: एतल्लक्षणस्य विदुषः कीदृशं राज्यं भवतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(उप) सामीप्ये (क्षत्रम्) राज्यम् (पृञ्चीत) सम्बध्नीत (हन्ति) नाशयति (राजभिः) राजपूतैः सह (भये) बिभेति यस्मात्तस्मिन् (चित्) अपि (सुक्षिति) शोभना क्षितिर्भूमिर्यस्मिन् व्यवहारे तम्। अत्र लोपस्त आत्मनेपदेषु। इति त लोपः। (न) निषेधार्थे (अस्य) पूर्वोक्तलक्षणाऽन्वितस्य सर्वसभाध्यक्षस्य (वर्त्ता) विपरिवर्तयिता। अत्र वृणोतेस्तृ च्र छन्दस्युभयथा इति सार्वधातुकत्वादिडभावः। (न) निषेधार्थे (तरुता) संप्लवनकर्त्ता। अत्र ग्रसित०। अ० ७।२।२४। इति निपातनम्। (महाधने) पुष्कलधनप्रापके संग्रामे (अर्भे) अल्पेयुद्धे (अस्ति) भवति (वज्रिणः) बलिनः। वज्रो वै वीर्यम्। शत० ७।४।२।२४। ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यः क्षत्रं पृश्चीत सुक्षितिं दधेऽस्य वज्रिणो राजभिः संगे भये स्वकीयान् जनाञ्च्छत्रुर्न हन्ति महाधने युद्धे वर्त्ता विपरिवर्त्तयिता नास्त्यर्भे युद्धे चिदपि तरुता बलस्योल्लंघयिता नास्ति ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये राजपुरुषा महाधनेऽल्पे वा युद्धे शत्रून् विजित्य बध्वा वा निवारयितुं धर्मेण राज्यं पालयितुं शक्नुवन्ति त इहानन्दं भुक्त्वा प्रेत्यापि महानन्दं भुञ्जते ॥८॥ अथैकोनचत्वारिंशत्सूक्तोक्तेन विद्वत्कृत्यार्थेन सह ब्रह्मणस्पत्यादीनामर्थानां संबन्धात्पूर्वेण सूक्तार्थेन सहैतदर्थस्य सङ्गतिरस्तीति बोध्यम्। इति चत्वारिंशं सूक्तमेकविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥४०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे राजपुरुष महाधनाच्या प्राप्तीसाठी मोठ्या किंवा छोट्या युद्धात शत्रूंना जिंकून व बंधनात ठेवून त्यांचे निवारण करण्यासाठी व धर्माने प्रजेचे पालन करण्यासाठी समर्थ असतात. ते या संसारात आनंद भोगून परलोकातही फार मोठा आनंद भोगतात. ॥ ८ ॥