सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ इन्द्रस्य नु वीर्याणि ’ इति पञ्चदशर्चं द्वितीयं सूक्तम् । आङ्गिरसो हिरण्यस्तूप ऋषिः । त्रिष्टुप् छन्दः । इन्द्रो देवता । ‘इन्द्रस्य पञ्चोना’ इत्यनुक्रमणिका । अग्निष्टोमे माध्यंदिने सवने निष्केवल्यशस्त्रे ‘इन्द्रस्य नु वीर्याणि ’ इति निविद्धानीयं सूक्तम् । ‘निष्केवल्यस्य’ इति खण्डे ‘इन्द्रस्य नु वीर्याणीत्येतस्मिन्नैन्द्रीं निविदं दध्यात्’ (आश्व. श्रौ. ५. १५) इति । विषुवत्यपि तस्मिन् शस्त्रे एतत् विनियुक्तम् । ‘ विषुवान्दिवः कीर्त्यः’ इति खण्डे सूत्रितम् -’ इन्द्रस्य नु वीर्याणीति एतस्मिनैन्द्रीं निविदं शस्त्वा ’ ( आश्व. श्रौ. ८. ६ ) इति । महाव्रते निष्केवल्येऽप्येतदेव विनियुक्तम् । “राथन्तरो दक्षिणः पक्षः’ इति खण्डे ’ चतस्रः सतीः षड् बृहतीः करोतीन्द्रस्य नु वीर्याणि प्र वोचम् ’ (ऐ. आ. ५. २. २ ) इति ॥
Jamison Brereton
32
Indra
Hiraṇyastūpa Āṅgirasa
15 verses: triṣṭubh
This justly famous hymn tells of Indra’s most significant victory, his triumph over Vr̥tra and the release of the waters, in perhaps the clearest treatment of this primal myth in the R̥gveda. Vr̥tra was a gigantic cobra who lay coiled around a mountain within which all the waters were entrapped. In his battle with Indra, Vr̥tra spread his “shoulders,” his cobra’s hood, and struck at Indra with his fangs, but Indra finally killed Vr̥tra with his mace, broke open the mountain, and let the waters pour out. They then flowed to Manu (vs. 8), who was the first sacrificer, and by implication to his descendants. Vr̥tra’s name means “obstacle,” and this victory over “Obstacle” is therefore paradigmatic for Indra’s victory over all obstacles.
Despite the relative clarity of the treatment of the Vr̥tra battle, the hymn has a curious structure, obsessively circling around and alternately focusing in on and drawing back from the moment of dramatic confrontation between the adversar ies. After the initial verses of summary and the preliminaries to the battle (vss. 1–4), the next three verses (5–7) depict the battle, and it is portrayed as extremely one-sided, with the overconfident Vr̥tra overmatched from the beginning and deci sively smashed by Indra. (The signature verb of the first section of the hymn is √han “smash, smite.”) Defeated and dismembered, Vr̥tra lies there (the signature verb of this section is √śī “lie”) with his mother, and the released waters flow over them (8–11). After this interlude the hymn returns to a new description of the battle (12–13), which in this reprise is depicted as far more of an even match. Vr̥tra strikes at Indra with his fangs and deploys various natural forces against his adver sary. This more equal battle is encapsulated in the perfectly balanced construction índraś ca yád yuyudhā́te áhiś ca “when Indra and the serpent fought each other… ” (13c). It is unclear why the first triumphalist account has been revised to the more ambiguous, less glorious version—though both, of course, end with Vr̥tra’s defeat.
The most mysterious part of this hymn is the conclusion. Vr̥tra is dead, and even his mother Dānu has been killed, so there is no possibility of a new Vr̥tra. And yet Indra apparently becomes terrified and flies across the rivers “like a frightened falcon.” Perhaps this puzzling ending is related to the second version of the battle, in which Indra does not have quite the unchallenged heroic role that he plays in the first version. The poet does not explain but in the last verse simply returns to a praise of Indra as victor and king.
01 इन्द्रस्य नु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रस्य नु᳓ वीरि᳓याणि प्र᳓ वोचं
या᳓नि चका᳓र प्रथमा᳓नि वज्री᳓
अ᳓हन्न् अ᳓हिम् अ᳓नु अप᳓स् ततर्द
प्र᳓ वक्ष᳓णा अभिनत् प᳓र्वतानाम्
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॑स्य॒ नु वी॒र्या॑णि॒ प्र वो॑चं॒ यानि॑ च॒कार॑ प्रथ॒मानि॑ व॒ज्री ।
अह॒न्नहि॒मन्व॒पस्त॑तर्द॒ प्र व॒क्षणा॑ अभिन॒त्पर्व॑तानाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रस्य नु᳓ वीरि᳓याणि प्र᳓ वोचं
या᳓नि चका᳓र प्रथमा᳓नि वज्री᳓
अ᳓हन्न् अ᳓हिम् अ᳓नु अप᳓स् ततर्द
प्र᳓ वक्ष᳓णा अभिनत् प᳓र्वतानाम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nú ← nú (invariable)
prá ← prá (invariable)
vīryā̀ṇi ← vīryà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vocam ← √vac- (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
cakā́ra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
prathamā́ni ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vajrī́ ← vajrín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yā́ni ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
áhan ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
tatarda ← √tr̥d- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
abhinat ← √bhid- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
párvatānām ← párvata- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
vakṣáṇāḥ ← vakṣáṇā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्र॑स्य । नु । वी॒र्या॑णि । प्र । वो॒च॒म् । यानि॑ । च॒कार॑ । प्र॒थ॒मानि॑ । व॒ज्री ।
अह॑न् । अहि॑म् । अनु॑ । अ॒पः । त॒त॒र्द॒ । प्र । व॒क्षणाः॑ । अ॒भि॒न॒त् । पर्व॑तानाम् ॥
Hellwig Grammar
- indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- vīryāṇi ← vīrya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vocaṃ ← vocam ← vac
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- yāni ← yad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- prathamāni ← prathama
- [noun], accusative, plural, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- vajrī ← vajrin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- ahann ← ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- anv ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- apas ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, masculine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- tatarda ← tṛd
- [verb], singular, Perfect indicative
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vakṣaṇā ← vakṣaṇāḥ ← vakṣaṇā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “abdomen; udder; inside.”
- abhinat ← bhid
- [verb], singular, Imperfect
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- parvatānām ← parvata
- [noun], genitive, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
सायण-भाष्यम्
वज्री वज्रयुक्तः इन्द्रः प्रथमानि पूर्वसिद्धानि मुख्यानि वा यानि वीर्याणि पराक्रमयुक्तानि कर्माणि चकार तस्य इन्द्रस्य तानि वीर्याणि नु क्षिप्रं प्रब्रवीमि । कानि वीर्याणीति तदुच्यते । अहिं मेघम् अहन् हतवान् । तदेतदेकं वीर्यम् । अनु पश्चात् अपः जलानि ततर्द हिंसितवान् भूमौ पातितवानित्यर्थः । इदं द्वितीयं वीर्यम् । पर्वतानां संबन्धिनीः वक्षणाः प्रवहणशीलाः नदीः प्र अभिनत् भिन्नवान् कूलद्वयकर्षणेन प्रवाहितवानित्यर्थः । इदं तृतीयं वीर्यम् । एवमुत्तरत्रापि द्रष्टव्यम् ॥ वीर्याणि । ‘ शूर वीर विक्रान्तौ । ण्यन्तात् ’ अचो यत्’ इति यत् ।’ णेरनिटि ’ इति णिलोपः । तित्स्वरितम्’ इति स्वरितत्वम् । यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वं न भवति । आद्युदात्तत्वे हि सुशब्देन बहुव्रीहौ ‘आद्युदात्तं द्व्यच्छन्दसि’ इत्यनेनैवोत्तरपदाद्युदात्तत्वस्य सिद्धत्वात् ’ वीरवीर्यौ च इति पुनस्तद्विधानमनर्थकं स्यात् । अतोऽवगम्यते यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वं वीरशब्दे न प्रवर्तते । इति । अतः परिशेषात् “ तित्स्वरितम्’ इति प्रत्ययस्य स्वरितत्वमेव । वोचम् । अस्यतिवक्तिख्यातिभ्योऽङ्’ इति च्लेः अङादेशः । ‘बहुलं छन्दस्यमाङयोगेऽपि’ इति अडभावः । चकार । णलि लित्स्वरेण प्रत्ययात् पूर्वस्योदात्तत्वम् । यद्वृत्तयोगादनिघातः । अहन् । लङि ‘इतश्च’ इति इकारलोपे ‘ हल्ङ्याब्भ्यः’ इति तकारलोपः । अहिम् । आङ्पूर्वात् हन्तेः ‘आङि श्रिहनिभ्यां ह्रस्वश्च’ (उ. सू. ४. ५७७ ) इति इप्रत्ययः; आङो ह्रस्वत्वं च । चशब्देन ‘वेञो डित् , समाने ख्यश्चोदात्तः’ इति डित्त्वं पूर्वपदोदात्तत्वं चानुकृष्यते। ततः टिलोपे पूर्वपदस्योदात्तत्वम् । ततर्द। ‘ उतृदिर् हिंसानादरयोः । ‘ तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । वक्षणाः । वक्ष रोषे’। ‘क्रुधमण्डार्थेभ्यश्च’ (पा. सू. ३. २. १५१) इति युच् । चित्स्वरं बाधित्वा व्यत्ययेन प्रत्ययस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“I declare the former valorous deeds of Indra, which the thunderer has achieved; he clove the cloud; he cast the waters down (to earth); he broke (a way) for the torrents of the mountain.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Vṛtra, also called Ahi, is alluded to as condensed accusative ulation of vapour figuratively shut up or obstructed by a cloud; Indra, with his thunderbolt or atmospheric prowess divides up the augmented mass yielding a vent for the rain to descend on the earth and moisten the fields
Jamison Brereton
Now I shall proclaim the heroic deeds of Indra, those foremost deeds that the mace-wielder performed:
He smashed the serpent. He bored out the waters. He split the bellies of the mountains.
Griffith
I WILL declare the manly deeds of Indra, the first that he achieved, the Thunder-wielder.
He slew the Dragon, then disclosed the waters, and cleft the channels of the mountain torrents.
Macdonell
I will proclaim the manly deeds of Indra, The first that he performed, the lightning-wielder. He slew the serpent, then discharged the waters, And cleft the caverns of the lofty mountains.
Geldner
Des Indra Heldentaten will ich nun verkünden, die ersten, die der Keulenträger getan hat: Er erschlug den Drachen, erbrach die Gewässer; er spaltete die Weichen der Berge.
Grassmann
Jetzt will ich Indra’s Heldenthaten singen, die ersten, die des Blitzes Herr vollbracht hat; Er schlug den Drachen, liess die Wasser strömen und spaltete der Wolkenberge Bäuche.
Elizarenkova
Индры героические деяния сейчас я хочу провозгласить:
Те первые, что совершил громовержец,
Он убил змея, он просверлил (русла) вод,
Он рассек недра гор.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब बतीसवें सूक्त का प्रारम्भ है। उसके पहिले मन्त्र में इन्द्र शब्द से सूर्यलोक की उपमा करके राजा के गुणों का प्रकाश किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् मनुष्यो ! तुम लोग जैसे (इन्द्रस्य) सूर्य्य के (यानि) जिन (प्रथमानि) प्रसिद्ध (वीर्य्याणि) पराक्रमों को कहो उनको मैं भी। (नु) (प्रवोचम्) शीघ्र कहूँ जैसे वह (वज्री) सब पदार्थों के छेदन करनेवाले किरणों से युक्त सूर्य्य (अहिम्) मेघ को (अहन्) हनन करके वर्षाता उस मेघ के अवयव रूप (अपः) जलों को नीचे ऊपर (चकार) करता उसको (ततर्द) पृथिवी पर गिराता और (पर्वतानाम्) उन मेघों के सकाश से (प्रवक्षणाः) नदियों को छिन्न-भिन्न करके वहाता है। वैसे मैं शत्रुओं को मारूँ उनको इधर-उधर फेंकूँ और उनको तथा किला आदि स्थानों से युद्ध करने के लिये आई सेनाओं को छिन्न-भिन्न करूँ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमालङ्कार है। ईश्वर का उत्पन्न किया हुआ यह अग्निमय सूर्यलोक जैसे अपने स्वाभाविक गुणों से युक्त अनादि प्रकाश आकर्षण दाह छेदन और वर्षा की उत्पत्ति के निमित्त कामों को दिन-रात करता है वैसे जो प्रजा के पालन में तत्पर राजपुरुष हैं उनको भी नित्य करना चाहिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: तत्रादाविन्द्रशब्देन सूर्यलोकदृष्टान्तेन राजगुणा उपदिश्यन्ते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(इन्द्रस्य) सर्वपदार्थविदारकस्य सूर्य्यलोकस्येव सभापते राज्ञः (नु) क्षिप्रम् (वीर्य्याणि) आकर्षणप्रकाशयुक्तादिवत् कर्माणि (प्र) प्रकृष्टार्थे (वोचम्) उपदिशेयम्। अत्र लिङर्थे लुङडभावश्च। (यानि) (चकार) कृतवान् करोति करिष्यति वा। अत्र सामान्यकाले लिट्। (प्रथमानि) प्रख्यातानि (वज्री) सर्वपदार्थविच्छेदक किरणवानिव शत्रूच्छेदी (अहन्) हन्ति। अत्र लडर्थे लङ्। (अहिम्) मेघम्। अहिरिति मेघनामसु पठितम। निघं० १।१०। (अनु) पश्चादर्थे (अपः) जलानि (ततर्द) तर्दति हिनस्ति। अत्र लडर्थे लिट्। (प्रवक्षणाः) वहन्ति जलानि यास्ता नद्यः (अभिनत्) विदारयति। अत्र लडर्थे लङन्तर्गतो ण्यर्थश्च। (पर्वतानाम्) मेघानां गिरीणां वा पर्वत इति मेघनामसु पठितम्। निघं० १।१०। ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वांसो मनुष्या यूयं यथा यस्येन्द्रस्य सूर्य्यस्य यानि प्रथमानि वीर्य्याणि पराक्रमान् प्रवक्ततान्यहं नु प्रवोचम् यथा स वज्र्यहिमहन् तदवयवा अपोधऊर्ध्वं चकार तं ततर्द पर्वतानां सकाशात्प्रवक्षणा अभिनत्तथाऽहं शत्रून् हन्याम् तानऽधऊर्ध्वम् नुतर्देयम् दुर्गादीनां सकाशाद्युद्धायागताः सेना भिन्द्याम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ईश्वरेणोत्पादितोयमग्निमयः सूर्य्यलोको यथा स्वकीयानि स्वाभाविकगुणयुक्तान्यन्नादीनि प्रकाशाकर्षणदाहछेदनवर्षोत्पत्ति निमित्तानिकर्माण्यहर्निशं करोति तथैव प्रजापालनतत्परैराजपुरुषैरपि भवितव्यम् ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात सूर्य व मेघांच्या युद्धाचे वर्णन केल्यामुळे या सूक्ताची मागच्या सूक्तातील अग्नी शब्दाच्या अर्थाबरोबर संगती जाणली पाहिजे. ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. ईश्वराने उत्पन्न केलेला अग्निमय सूर्यलोक जसा आपल्या स्वाभाविक गुणांनी युक्त अनादी प्रकाश, आकर्षण, दाह, छेदन व पर्जन्याची उत्पत्ती इत्यादी काम दिवस-रात्र करतो तसे प्रजापालन करण्यास तत्पर राजपुरुषांनीही आपले कार्य नित्य करावे. ॥ १ ॥
02 अहन्नहिं पर्वते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓हन्न् अ᳓हिम् प᳓र्वते शिश्रियाणं᳓
त्व᳓ष्टास्मै व᳓ज्रं स्वरि᳓यं ततक्ष
वाश्रा᳓ इव धेन᳓वः स्य᳓न्दमाना
अ᳓ञ्जः समुद्र᳓म् अ᳓व जग्मुर् आ᳓पः
मूलम् ...{Loading}...
अह॒न्नहिं॒ पर्व॑ते शिश्रिया॒णं त्वष्टा॑स्मै॒ वज्रं॑ स्व॒र्यं॑ ततक्ष ।
वा॒श्रा इ॑व धे॒नवः॒ स्यन्द॑माना॒ अञ्जः॑ समु॒द्रमव॑ जग्मु॒रापः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓हन्न् अ᳓हिम् प᳓र्वते शिश्रियाणं᳓
त्व᳓ष्टास्मै व᳓ज्रं स्वरि᳓यं ततक्ष
वाश्रा᳓ इव धेन᳓वः स्य᳓न्दमाना
अ᳓ञ्जः समुद्र᳓म् अ᳓व जग्मुर् आ᳓पः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áhan ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
párvate ← párvata- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
śiśriyāṇám ← √śri- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
svaryàm ← svaryà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tatakṣa ← √takṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhenávaḥ ← dhenú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
syándamānāḥ ← √syand- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
vāśrā́ḥ ← vāśrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
áñjas ← áñjas (invariable)
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
áva ← áva (invariable)
jagmuḥ ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
samudrám ← samudrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अह॑न् । अहि॑म् । पर्व॑ते । शि॒श्रि॒या॒णम् । त्वष्टा॑ । अ॒स्मै॒ । वज्र॑म् । स्व॒र्य॑म् । त॒त॒क्ष॒ ।
वा॒श्राःऽइ॑व । धे॒नवः॑ । स्यन्द॑मानाः । अञ्जः॑ । स॒मु॒द्रम् । अव॑ । ज॒ग्मुः॒ । आपः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ahann ← ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- parvate ← parvata
- [noun], locative, singular, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- śiśriyāṇaṃ ← śiśriyāṇam ← śri
- [verb noun], accusative, singular
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- tvaṣṭāsmai ← tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- tvaṣṭāsmai ← asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vajraṃ ← vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- svaryaṃ ← svaryam ← svarya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “good for the voice.”
- tatakṣa ← takṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- vāśrā ← vāśrāḥ ← vāśra
- [noun], nominative, plural, feminine
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- dhenavaḥ ← dhenu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- syandamānā ← syandamānāḥ ← syand
- [verb noun], nominative, plural
- “run.”
- añjaḥ ← añjas
- [adverb]
- samudram ← samudra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- jagmur ← jagmuḥ ← gam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
सायण-भाष्यम्
पर्वते शिश्रियाणम् आश्रितम् अहिं मेघम् अहन् हतवान् । अस्मै इन्द्राय स्वर्यं सुष्ठु प्रेरणीयं यद्वा शब्दनीयं स्तुत्यं त्वष्टा विश्वकर्मा वज्रं ततक्ष तनूकृतवान् । तेन वज्रेण मेघे भिन्ने सति स्यन्दमानाः प्रस्रवणयुक्ताः आपः समुद्रम् अञ्जः सम्यक् अव जग्मुः प्राप्ताः । तत्र दृष्टान्तः । वाश्राः वत्सान्प्रति हम्भारवोपेताः धेनवः इव । यथा धेनवः सहसा वत्सगृहे गच्छन्ति तद्वत् ॥ शिश्रियाणम् ।’ श्रिञ् सेवायाम्’। लिटः कानच् । द्विर्भावहलादिशेषेयङादेशाः । ‘चितः ’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । स्वर्यम् । ऋ गतौ ’ । अस्मात् सुपूर्वात् ‘ ऋहलोर्ण्यत्’ इति ण्यत् ।’ संज्ञापूर्वको विधिरनित्यः’ इति वृद्ध्यभावः । यद्वा । ’ स्वृ शब्दोपतापयोः’ इत्यस्मात् ण्यति पूर्ववत् वृद्धयभावः । ‘ तित्स्वरितम्’ इति स्वरितत्वम् । वाश्यन्ते इति वाश्राः। ‘वाशृ शब्दे’। ‘ स्फायितञ्चि°! इत्यादिना रक् । जग्मुः । उसि • गमहन ’ इति उपधालोपः ॥
Wilson
English translation:
“He clove the cloud, seeking refuge on the mountain; Tvaṣṭa) sharpened his far-whirling bolt; the flowing waters quickly hastened to the ocean, like cows (hastening) to their calves.”
Jamison Brereton
He smashed the serpent resting on the mountain—for him Tvaṣṭar had fashioned the resounding [/sunlike] mace. Like bellowing milk-cows, streaming out, the waters went straight down to the sea.
Griffith
He slew the Dragon lying on the mountain: his heavenly bolt of thunder Tvastar fashioned.
Like lowing kine in rapid flow descending the waters glided downward to the ocean.
Macdonell
He slew the serpent lying on the mountain: For him the whizzing bolt has Tvaṣṭar fashioned. Like lowing cows, with rapid current flowing, The waters to the ocean down have glided.
Geldner
Er erschlug den Drachen, der sich auf dem Berge gelagert hatte. Tvastri hatte ihm die sausende Keule geschmiedet. Wie die brüllenden Kühe zu den Kälbern eilend liefen die Gewässer stracks zum Meere.
Grassmann
Er schlug den Drachen, welcher auf dem Berg lag; die Waffe saust, die Tvaschtar ihm gezimmert, Wie Kühe brüllend eilten flugs die Wasser in Fluten strömend zu dem Meere nieder.
Elizarenkova
Он убил, змея, покоившегося на горе.
Тваштар ему выточил шумную дубину.
Как мычащие коровы, устремившись (к телятам),
Прямо к морю сбегают воды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह सूर्य्य तथा सभापति क्या करता है। इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे यह (त्वष्टा) सूर्य्यलोक (पर्वते) मेघमण्डल में (शिश्रियाणम्) रहनेवाले (स्वर्य्यम्) गर्जनशील (अहिम्) मेघ को (अहन्) मारता है (अस्मै) इस मेघ के लिये (वज्रम्) काटने के स्वभाववाले किरणों को (ततक्ष) छोड़ता है। इस कर्म से (वाश्रा धेनव इव) बछरो को प्रीतिपूर्वक वा चाहती हुई गौओं के समान (स्यन्दमानाः) चलते हुए (अंजः) प्रकट (आपः) जल (समुद्रम्) जल से पूर्ण समुद्र को (अवजग्मुः) नदियों के द्वारा जाते हैं। वैसे ही सभाध्यक्ष राजा को चाहिये कि किला में रहनेवाले दुष्ट शत्रु को मारे इस शत्रु के लिये उत्तम शस्त्र छोड़े इस प्रकार उसके बछरों को चाहनेवाली गौओं के समान चलते हुए प्रसिद्ध प्राणों को अन्तरिक्ष में प्राप्त करे उन कण्टक शत्रुओं को मार के प्रजा को सुख देवे ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमालङ्कार है। जैसे सूर्य्य अपनी किरणों से अन्तरिक्ष में रहनेवाले मेघ को भूमि पर गिराकर जगत् को जिआता है वैसे ही सेनापति किला पर्वत आदि में रहनेवाले भी शत्रु को पृथिवी में गिरा के प्रजा को निरन्तर सुखी करता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स किं करोतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अहन्) हतवान् हन्ति हनिष्यति वा (अहिम्) मेघमिवशत्रुम् (पर्वते) मेघमण्डले इव गिरौ। पर्वत इति मेघनामसु पठितम्। निघं० १।१०। (शिश्रियाणम्) विविधाश्रयम्। (त्वष्टा) स्वकिरणैः छेदनसूक्ष्मकर्त्ता स्वतेजोभिःशचुविदारको वा। (अस्मै) मेघाय दुष्टाय वा (वज्रम्) छेदनस्वभावं किरणसमूहं शस्त्रवृन्दं वा (स्वर्यम्) स्वरे गर्जने वाचि वा साधुस्तम्। स्वर इति वाङ्नामसु पठितम्। निघं० १।११। इदं पदं सायणाचार्येण मिथ्यैव व्याख्यातम्। (ततक्ष) छिनत्ति। (वाश्रा इव) वत्सप्राप्तिमुत्कंठिताःशब्दायमाना इव (धेनवः) गावः। (स्यन्दमानाः) प्रस्रवन्त्यः (अञ्जः) व्यक्तागमनशीला वा। अञ्जूव्यक्तिकरण इत्यस्य प्रयोगः। (समुद्रम्) जलेन पूर्णं सागरमन्तरिक्षं वा (अव) नीचार्थे (जग्मुः) गच्छन्ति (आपः) जलानि शत्रुप्राणा वा ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यथा ऽयं त्वष्टा सूर्य्यलोकः पर्वते शिश्रियाणं स्वर्य्यमहिमहन् हन्ति। अस्मै मेधाय वज्रं ततक्ष तक्षति। एतेन कर्मणा वाश्रा धेनव इव स्यन्दमाना अंज आपः समुद्रमवजग्मुरवगच्छन्ति। तथैव सभाध्यक्षो राजा दुर्गमाश्रितं शत्रुं हन्यादस्मै शत्रवे वज्रं तक्षेत्तेन वाश्रा धेनव इव स्यन्दमाना अंज आपः समुद्रमवगमयेत् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा सूर्यःस्वकिरणैरंतरिक्षस्थं मेघं भूमौ निपात्य जगज्जीवयति तथा सेनेशोदुर्गपर्वताद्याश्रितमपि शत्रुं पृथिव्यां संपात्य प्रजाः सततं सुखयति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. सूर्य आपल्या किरणांनी अंतरिक्षात राहणाऱ्या मेघाला भूमीवर उतरवून जगाला जीवित ठेवतो तसेच सेनापती किल्ला, पर्वत इत्यादीमध्ये राहणाऱ्या शत्रूंचा निःपात करतो व प्रजेला निरन्तर सुख देतो. ॥ २ ॥
03 वृषायमाणोऽवृणीत सोमम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वृषाय᳓माणो अवृणीत सो᳓मं
त्रि᳓कद्रुकेषु अपिबत् सुत᳓स्य
आ᳓ सा᳓यकम् मघ᳓वादत्त व᳓ज्रम्
अ᳓हन्न् एनम् प्रथमजा᳓म् अ᳓हीनाम्
मूलम् ...{Loading}...
वृ॒षा॒यमा॑णोऽवृणीत॒ सोमं॒ त्रिक॑द्रुकेष्वपिबत्सु॒तस्य॑ ।
आ साय॑कं म॒घवा॑दत्त॒ वज्र॒मह॑न्नेनं प्रथम॒जामही॑नाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वृषाय᳓माणो अवृणीत सो᳓मं
त्रि᳓कद्रुकेषु अपिबत् सुत᳓स्य
आ᳓ सा᳓यकम् मघ᳓वादत्त व᳓ज्रम्
अ᳓हन्न् एनम् प्रथमजा᳓म् अ᳓हीनाम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
avr̥ṇīta ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṣāyámāṇaḥ ← √vr̥ṣāy- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
apibat ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
tríkadrukeṣu ← tríkadruka- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
adatta ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sā́yakam ← sā́yaka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áhan ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áhīnām ← áhi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prathamajā́m ← prathamajā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वृ॒ष॒ऽयमा॑णः । अ॒वृ॒णी॒त॒ । सोम॑म् । त्रिऽक॑द्रुकेषु । अ॒पि॒ब॒त् । सु॒तस्य॑ ।
आ । साय॑कम् । म॒घवा॑ । अ॒द॒त्त॒ । वज्र॑म् । अह॑न् । ए॒न॒म् । प्र॒थ॒म॒ऽजाम् । अही॑नाम् ॥
Hellwig Grammar
- vṛṣāyamāṇo ← vṛṣāyamāṇaḥ ← vṛṣāy
- [verb noun], nominative, singular
- ‘vṛṇīta ← avṛṇīta ← vṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “choose; ask.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- trikadrukeṣv ← trikadrukeṣu ← trikadruka
- [noun], locative, plural, masculine
- “Trikadruka.”
- apibat ← pā
- [verb], singular, Imperfect
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sāyakam ← sāyaka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “arrow; munj.”
- maghavādatta ← maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- maghavādatta ← adatta ← dā
- [verb], singular, Imperfect
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- ahann ← ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- prathamajām ← prathama
- [noun]
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- prathamajām ← jām ← jā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “born.”
- ahīnām ← ahi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
सायण-भाष्यम्
वृषायमाणः वृष इवाचरन् इन्द्रः सोमम् अवृणीत वृतवान् । त्रिकद्रुकेषु ज्योतिः गौः आयुः इत्येतन्नामकाः त्रयो यागाः त्रिकद्रुकाः उच्यन्ते । तेषु सुतस्य अभिषुतस्य सोमस्यांशम् अपिबत् पीतवान् । मघवा धनवान् इन्द्रः सायकं बन्धकं वज्रम् आ अदत्त स्वीकृतवान् । तेन च वज्रेण अहीनां मेघानां मध्ये प्रथमजां प्रथमोत्पन्नं मेघम् अहन् हतवान् ॥ वृषायमाणः । वृष इवाचरन् । ‘ कर्तुः क्यङ् सलोपश्च’ (पा. सू. ३. १. ११ ) इति क्यङ्। ‘ अकृत्सार्वधातुकयोः’ इति दीर्घः । अदुपदेशात् धातोः अन्तोदात्तत्वे क्यङन्तात् धातोः अन्तोदात्तत्वम् (?)। सायकम् ।’ षिञ् बन्धने । सिनोतीति सायकः । ण्वुल्। लित्स्वरेणाद्युदात्तत्वम् । प्रथमजाम् । प्रथमं जायते इति प्रथमजाः । ‘ जनसनखनक्रमगमो विट्’। विड्वनोः’ इति आत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Impetuous as a bull, he quaffed the Soma juice, he drank of the libation at the triple sacrifice. Maghvan took his shaft, the thunderbolt, and with it struck the first born of the clouds.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Triple sacrifice: at the trikadrukas, three sacrifices termed jyotiṣ, gauḥ and āyu
Jamison Brereton
Acting the bull, he chose for his own the soma. He drank of the pressed soma among the Trikadrukas [=the Maruts?].
The generous one took up his missile, the mace. He smashed him, the first-born of serpents.
Griffith
Impetuous as a bull, he chose the Soma and in three sacred beakers drank the juices.
Maghavan grasped the thunder for his weapon, and smote to death this firstborn of the dragons.
Macdonell
Impetuous like a bull he chose the Soma, And drank in threefold vessels of its juices. The bounteous god grasped lightning for his missile; He struck down dead that first-born of the serpents.
Geldner
Gierig wie ein Stier erwählte er sich den Soma; in den Trikadruka´s trank er vom ausgepreßten. Der Gabenreiche ergriff das Wurfgeschoß, die Keule; er erschlug ihn, den Erstgeborenen der Drachen.
Grassmann
Als brünst’ger Stier ersah er sich den Soma, aus den drei Eimern trank er den gebrauten, Als Waffe nahm den Blitz der allgewalt’ge, und tödtete der Drachen erstgebornen.
Elizarenkova
Разъяренный, как бык, он выбрал себе сому,
Он напился (сомы), выжатого в трех сосудах.
Щедрый схватил метательный снаряд – ваджру.
Он убил его, перворожденного из змеев.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (वृषायमाणः) वीर्य्यवृद्धि का आचरण करता हुआ सूर्य्यलोक मेघ के समान (सुतस्य) इस उत्पन्न हुए जगत् के (त्रिकद्रुकेषु) जिनकी उत्पत्ति स्थिरता और विनाश ये तीन कला व्यवहार में वर्त्तानेवाले हैं उन पदार्थों में (सोमम्) उत्पन्न हुए रस को (अवृणीत) स्वीकार करता (अपिबत्) उसको अपने ताप में भर लेता और (मघवा) यह बहुत सा धन दिलानेवाला सूर्य (सायकम्) शस्त्ररूप (वज्रम्) किरण समूह को (आदत्त) लेते हुए के समान (अहीनाम्) मेघों में (प्रथमजाम्) प्रथम प्रगट हुए (एनम्) इस मेघ को (अहन्) मारता है। वैसे गुण, कर्म, स्वभाव युक्त पुरुष सेनापति का अधिकार पाने योग्य होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमालङ्कार है। जैसे बैल वीर्य को बढ़ा बलवान् हो सुखी होता है वैसे सेनापति दूध आदि पीकर बलवान् हो के सुखी होवे और जैसे सूर्य्य रस को पी अच्छे प्रकार वरसाता है वैसै शत्रुओं के बल कों खींच अपना बल बढ़ा के प्रजा में सुखों की वृष्टि करे ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(वृषायमाणः) वृष इवाचरन् (अवृणीत) स्वीकरोति। अत्र लडर्थे लङ (सोमम्) सूयत उत्पद्यते यस्तं रसम्। (त्रिकद्रु केषु) त्रय उत्पत्तिस्थितिप्रलयाख्याः कद्रवोविविधकला येषां तेषु कार्यपदार्थेषु। अत्र कदिधातोरौणादिकः क्रुन्प्रत्ययः। पुनः समासान्तः कप् च। (अपिबत्) स्वप्रकाशेन पिबति। अत्र लडर्थे लङ् (सुतस्य) उत्पन्नस्य जगतो मध्ये (आ) क्रियायोगे। (सायकम्) शस्त्रविशेषम् (मघवा) मघं बहुविधं पूज्यं धनं यस्य सः। अत्र भूम्न्यर्थे मतुप्। (अदत्त्) ददाति वा। अत्र वर्त्तमाने लङ्। (वज्रम्) किरणसमूहमिवास्त्रम् (अहन्) हन्ति। अत्र वर्त्तमाने लङ्। (एनम्) मेघम् (प्रथमजाम) प्रथमं जायते तम्। अत्र जनसन०। अ० ३।२।६७। अनेन जनधातोर्विट् प्रत्ययः। (अहीनाम्) मेघानाम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यथा वृषायमाण इन्द्रः सूर्य्यलोको मेघ इव सुतस्य त्रिकद्रु केषु सोमं रसमवृणीत स्वीकरोति अपिबत् पिबति मधवा सायकं वज्रमादत्ते वाहिनां प्रथमज्जमेनं मेघमहन् हन्ति। एतादृशगुणकर्मस्वभावपुरुषः सैनापत्यमर्हति ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा वृषभो वीर्य्यवृद्धिं कृत्वा बलिष्ठो भूत्वा सुखी जायते तथैवायं सेनापतिः रसं पीत्वा बलीभूत्वा सुखी जायेत यथा सूर्यःस्वकिरणैर्जलमाकृष्यान्तरिक्षे स्थापयित्वा वर्षयति तथा शत्रुबलान्याकृष्य स्वबलमुन्नीय प्रजासुखान्यभिवर्षयेत् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा बैल वीर्यवृद्धी करून बलवान होतो व सुखी होतो तसेच सेनापतीने दुग्धपान इत्यादी करून बलवान व्हावे आणि सुखी व्हावे. जसे सूर्य जल प्राशन करून वृष्टी करतो तसे शत्रूचे बल कमी करून आपले बल वाढवून प्रजेच्या सुखाची वृद्धी करावी. ॥ ३ ॥
04 यदिन्द्राहन्प्रथमजामहीनामान्मायिनाममिनाः प्रोत - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् इन्द्रा᳓हन् प्रथमजा᳓म् अ᳓हीनाम्
आ᳓न् मायि᳓नाम् अ᳓मिनाः प्रो᳓त᳓ मायाः᳓
आ᳓त् सू᳓रियं जन᳓यन् द्या᳓म् उषा᳓सं
तादी᳓त्ना श᳓त्रुं न᳓ कि᳓ला विवित्से
मूलम् ...{Loading}...
यदि॒न्द्राह॑न्प्रथम॒जामही॑ना॒मान्मा॒यिना॒ममि॑नाः॒ प्रोत मा॒याः ।
आत्सूर्यं॑ ज॒नय॒न्द्यामु॒षासं॑ ता॒दीत्ना॒ शत्रुं॒ न किला॑ विवित्से ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓द् इन्द्रा᳓हन् प्रथमजा᳓म् अ᳓हीनाम्
आ᳓न् मायि᳓नाम् अ᳓मिनाः प्रो᳓त᳓ मायाः᳓
आ᳓त् सू᳓रियं जन᳓यन् द्या᳓म् उषा᳓सं
तादी᳓त्ना श᳓त्रुं न᳓ कि᳓ला विवित्से
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áhan ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áhīnām ← áhi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prathamajā́m ← prathamajā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ámināḥ ← √mī- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ā́t ← ā́t (invariable)
māyā́ḥ ← māyā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
māyínām ← māyín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
utá ← utá (invariable)
ā́t ← ā́t (invariable)
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
janáyan ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
uṣā́sam ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
kíla ← kíla (invariable)
ná ← ná (invariable)
śátrum ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tādī́tnā ← tādī́tnā (invariable)
vivitse ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
यत् । इ॒न्द्र॒ । अह॑न् । प्र॒थ॒म॒ऽजाम् । अही॑नाम् । आत् । मा॒यिना॑म् । अमि॑नाः । प्र । उ॒त । मा॒याः ।
आत् । सूर्य॑म् । ज॒नय॑न् । द्याम् । उ॒षस॑म् । ता॒दीत्ना॑ । शत्रु॑म् । न । किल॑ । वि॒वि॒त्से॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indrāhan ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrāhan ← ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- prathamajām ← prathama
- [noun]
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- prathamajām ← jām ← jā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “born.”
- ahīnām ← ahi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- ān ← āt
- [adverb]
- “then.”
- māyinām ← māyin
- [noun], genitive, plural, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- amināḥ ← mī
- [verb], singular, Imperfect
- “transgress; damage.”
- prota ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- prota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- māyāḥ ← māyā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “magic trick; Māyā; deception; illusion; māyā [word]; disguise; trick.”
- āt
- [adverb]
- “then.”
- sūryaṃ ← sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- janayan ← janay ← √jan
- [verb noun], nominative, singular
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- uṣāsaṃ ← uṣāsam ← uṣas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- tādītnā
- [adverb]
- śatruṃ ← śatrum ← śatru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- kilā ← kila
- [adverb]
- “assuredly; indeed; kila [indecl.].”
- vivitse ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “find; detect; marry; get; think.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च हे इन्द्र यत् यदा अहीनां मेघान मध्ये प्रथमजां प्रथमोत्पन्नं मेघम् अहन् हतवानसि आत् तदनन्तरं मायिनां मायोपेतानामसुराणां संबन्धिनीः मायाः प्र अमिनाः प्रकर्षेण नाशितवानसि । अनन्तरं सूर्यम् उषसम् उषःकालं द्याम् आकाशं च जनयन् उत्पादयन् अवरकमेघनिवारणेन प्रकाशयन् वर्तसे । तादीत्ना तदानीम् आवरकान्धकाराभावात् ‘शत्रुं घातकं वैरिणं न विवित्से किल त्वं न लब्धवान् खलु ॥ अहन् । हन्तेः लङि • हल्ड्याब्भ्यः’ इति सिलोपः । अडागम उदात्तः । यद्वृत्तयोगादनिघातः । मायिनाम् । मायाशब्दस्य व्रीह्यादिषु पाठात् ‘व्रीह्यादिभ्यश्च ’ ( पा. सू. ५, २. ११६) इति मत्वर्थीय इनिः । अमिनाः ।’ मीञ् हिंसायाम् । क्रैयादिकः । ‘ मीनातेर्निगमे ’ (पा. सू. ७. ३. ८१) इति ह्रस्वत्वम् । तादीत्ना। तदानीम् इत्यस्य पृषोदरादित्वात् वर्णविपर्ययः । किल ।’ निपातस्य ’ इति दीर्घत्वम् । विवित्से। • विद्लृ लाभे’ । क्रादिनियमात् प्राप्तः इट् व्यत्ययेन न भवति ॥
Wilson
English translation:
“Inasmuch, Indra, as you have divided the first-born of the clouds, you have destroyed the delusions of the deluders, and then engendering the sun, the dawn, the firmament, you have not left an enemy (to oppose you).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
First-born of the clouds: the first-formed cloud
Jamison Brereton
When you, Indra, smashed the first-born of serpents and then beguiled the wiles of the wily ones,
then, giving birth to the sun, the heaven, and the dawn, since that time you have surely never found a rival.
Griffith
When, Indra, thou hadst slain the dragon’s firstborn, and overcome the charms of the enchanters,
Then, giving life to Sun and Dawn and Heaven, thou foundest not one foe to stand against thee.
Macdonell
When thou hadst slain the first-born of the serpents, And thwarted all the wiles of crafty schemers, Anon disclosing sun, and dawn, and heaven, Thou truly foundest not a foe, O Indra.
Geldner
Als du, Indra, den Erstgeborenen der Drachen erschlugst und da die Listen der Listigen noch überlistetest, da du Sonne, Himmel, Morgenröte zum Vorschein brachtest, da hast du fortab nimmer deinen Meister gefunden.
Grassmann
Als, Indra, du der Drachen erstgebornen erschlugst, da tilgtest du der List’gen Listen, Und Sonne, Tag und Morgenröthe zeugend hast keinen Feind du damals mehr gefunden.
Elizarenkova
Когда ты, Индра, убил перворожденного из змеев
И перехитрил хитрости хитрецов,
И породил солнце, небо, утреннюю зарю,
С тех пор ты уже в самом деле не находил противника.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह किस प्रकार का है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सेनापते ! जैसे (इन्द्रः) सब पदार्थों को वीदीर्ण अर्थात् भिन्न-२ करनेवाला सूर्य्यलोक (अहीनाम्) छोटे-२ मेघों के मध्य में। (प्रथमजाम्) संसार के उत्पन्न होने समय में उत्पन्न हुए मेघ को (अहन्) हनन करता है। जिनकी (मायिनाम्) सूर्य्य के प्रकाश का आवरण करनेवाली बड़ी-२ घटा उठती हैं उन मेघों की (मायाः) उक्त अन्धकार रूप घटाओं को (प्रामिणाः) अच्छे प्रकार हरता है (तादीत्ना) तब (यत्) जिस (सूर्य्यम्) किरणसमूह (उषसम्) प्रातःकाल और (द्याम्) अपने प्रकाश को (प्रजनयन्) प्रगट करता हुआ दिन उत्पन्न करता है (न) वैसे ही तूं शत्रुओं को (विवित्से) प्राप्त होता हुआ उनकी छल कपट आदि मायाओं को हनन कर और उस समय सूर्यरूप न्याय को प्रसिद्ध करके सत्य विद्या के व्यवहाररूप सूर्य्य का प्रकाश किया कर ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमालङ्कार है। जैसे कोई राजपुरुष अपने वैरियों के बल और छल का निवारण कर और उनको जीत के अपने राज्य में सुख तथा न्याय का प्रकाश करता है वैसे ही सूर्य भी मेघ की घटाओं को घनता और अपने प्रकाश के ढाँपनेवाले मेघ को निवारण कर अपनी किरणों को फैला मेघ को छिन्न-भिन्न और अन्धकार को दूर कर अपनी दीप्ति को प्रसिद्ध करता है ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स कीदृश इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(यत्) यम्। सुपाम० इत्यमो लुक्। (इन्द्र) पदार्थविदारयितः सूर्यलोकसदृश (अहन्) जहि (प्रथमजाम्) सृष्टिकालयुगपदुत्पन्नं मेघम् (अहीनाम्) सर्पस्येव मेघावयवानाम् (आत्) अनन्तरम् (मायिनाम्) येषां मायानिर्माणं धनाकारं सूर्यप्रकाशाच्छादकं वा बहुविधं कर्म विद्यते तेषाम्। अत्र भृम्न्यर्थइनिः। (अमिनाः) निवारयेद्वा मीनातेर्निगमे। अ० ७।३।८१। इति ह्रस्वादेशश्च। (प्र) प्रकृष्टार्थे (उत) अपि (मायाः) अन्धकाराद्या इव (आत्) अद्भुते (सूर्य्यम्) किरणसमूहम् (जनयन्) प्रकटयन् सन् (द्याम्) प्रकाशमयं दिनम् (उषसम्) प्रातःसमयम्। अत्र वर्णव्यत्येन दीर्घत्वम्। (तादीत्ना) तदानीम्। अत्र पृषोदरादीनियथोपदिष्टम्। अ० ६।३।१०९। अनेन वर्णविपर्यासेनाकारस्थान ईकार ईकारस्थान आकारस्तुडागमः पूर्वस्यदीर्घश्च। (शत्रुम्) वैरिणम् (न) इव (किल) निश्चयार्थे। अत्र निपातस्यच इति दीर्घः। (विवित्से) अत्र व्यत्ययेनात्मनेपदम् ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सेनाराजँस्त्वमिन्द्रः सूर्य्योऽहीनां प्रथमजां मेघमहन् तेषां मायिनामहीनां मायादीन् प्रामिणाः तादीत्ना यद्यं सूर्य्यकिरणसमूहमुषसं द्यां च प्रजनयन् दिनं करोति नेव शत्रून्विवित्से तेषां माया हन्यास्तदानीं न्यायार्के प्रकटयन् सत्यविद्याचाराख्यं सवितारं जनय ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा कश्चिच्छत्रोर्बलछले निवार्य तं जित्वा स्वराज्ये सुखन्यायप्रकाशौ विस्तारयति तथैव सूर्योपि मेघस्य घनाकारं प्रकाशावरणं निवार्य स्वकिरणान् विस्तार्य मेघं छित्वा तमो हत्वा स्वदीप्तिं प्रसिद्धीकरोति ॥४॥ #[ स्खलितोऽत्रार्थोय-श्च ह० लि० प्रेस पुस्तके ‘विन्दसि’ इति रुपेण वर्तते। सं०]
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा एखादा राजपुरुष आपल्या शत्रूचे बळ व छळ यांचे निवारण करून त्यांना जिंकून आपल्या राज्यात सुख व न्याय प्रस्थापित करतो तसेच सूर्यही मेघांच्या ढगांचा घनाकार व आपले प्रकाशावरण यांचे निवारण करून आपल्या किरणांना विस्तारतो मेघांना छिन्नभिन्न करतो आणि आपली दीप्ती प्रकट करतो. ॥ ४ ॥
05 अहन्वृत्रं वृत्रतरम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓हन् वृत्रं᳓ वृत्रत᳓रं वि᳓अंसम्
इ᳓न्द्रो व᳓ज्रेण महता᳓ वधे᳓न
स्क᳓न्धांसीव कु᳓लिशेना वि᳓वृक्णा
अ᳓हिः शयत उपपृ᳓क् पृथिव्याः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अह॑न्वृ॒त्रं वृ॑त्र॒तरं॒ व्यं॑स॒मिन्द्रो॒ वज्रे॑ण मह॒ता व॒धेन॑ ।
स्कन्धां॑सीव॒ कुलि॑शेना॒ विवृ॒क्णाहिः॑ शयत उप॒पृक्पृ॑थि॒व्याः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓हन् वृत्रं᳓ वृत्रत᳓रं वि᳓अंसम्
इ᳓न्द्रो व᳓ज्रेण महता᳓ वधे᳓न
स्क᳓न्धांसीव कु᳓लिशेना वि᳓वृक्णा
अ᳓हिः शयत उपपृ᳓क् पृथिव्याः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áhan ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥tratáram ← vr̥tratára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vyàṁsam ← vyàṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahatā́ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vadhéna ← vadhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
kúliśena ← kúliśa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
skándhāṁsi ← skándhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vívr̥kṇā ← √vr̥śc- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
áhiḥ ← áhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
śayate ← √śī- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
upapŕ̥k ← upapŕ̥c- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
अह॑न् । वृ॒त्रम् । वृ॒त्र॒ऽतर॑म् । विऽअं॑सम् । इन्द्रः॑ । वज्रे॑ण । म॒ह॒ता । व॒धेन॑ ।
स्कन्धां॑सिऽइव । कुलि॑शेन । विऽवृ॑क्णा । अहिः॑ । श॒य॒ते॒ । उ॒प॒ऽपृक् । पृ॒थि॒व्याः ॥
Hellwig Grammar
- ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrataraṃ ← vṛtrataram ← vṛtratara
- [noun], accusative, singular, masculine
- vyaṃsam ← vyaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- mahatā ← mahat
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- vadhena ← vadha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “killing; weapon; māraṇa; execution; destruction; vadh-; Vadha; dysfunction; punishment; kick.”
- skandhāṃsīva ← skandhāṃsi ← skandhas
- [noun], nominative, plural, neuter
- “trunk.”
- skandhāṃsīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- kuliśenā ← kuliśa
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra.”
- vivṛkṇāhiḥ ← vivṛkṇā ← vivraśc ← √vraśc
- [verb noun], nominative, plural
- vivṛkṇāhiḥ ← ahiḥ ← ahi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- śayata ← śayate ← śī
- [verb], singular, Present indikative
- “lie; sleep.”
- upapṛk ← upapṛc
- [noun], nominative, singular, masculine
- pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
सायण-भाष्यम्
अयम् इन्द्रः वज्रेण संपादितो यो महान् वधः तेन वज्रेण वृत्रतरम् अतिशयेन लोकानाम् आवरकम् अन्धकाररूपम्। यद्वा । वृत्रैः आवरणैः सर्वान् शत्रून् तरति तं वृत्रम् एतन्नामकमसुरं व्यंसं विगतांसं छिन्नबाहुः यथा भवति तथा अहन् हतवान् । अंसच्छेदे दृष्टान्तः । कुलिशेन कुठारेण विवृक्णा विशेषतश्छिन्नानि ‘स्कन्धांसीव । यथा वृक्षस्कन्धाश्छिन्ना भवन्ति तद्वत्। तथा सति अहिः वृत्रः पृथिव्याः उपरि उपपृक् सामीप्येन संपृक्तः शयते शयनं करोति छिन्नकाष्ठवत् भूमौ पततीत्यर्थः ॥ वृत्रतरम् । ‘ वृतु वर्तने । ‘स्फायितञ्चि°’ इत्यादिना भावे रक्प्रत्ययान्तो वृत्रशब्दः । वृत्रेण आवरणेन सर्वं तरतीति वृत्रतरः । तरतेः पचाद्यच् । ‘परादिश्छन्दसि बहुलम्’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । तरपि तु व्यत्ययेन । व्यंसम् । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वे ‘ उदात्तस्वरितयोर्यणः’ इति स्वरितत्वम् । वधेन । ‘ हनश्च वधः’ इति भावे अप्; तत्संनियोगेन धातोः वधादेशः । स च अन्तोदात्तः । अन्त्यस्य अकारस्य ‘ अतो लोपः ’ इति लोपः । उदात्तनिवृत्तिस्वरेण प्रत्ययस्योदात्तत्वम् । विवृक्णा । ‘ ओव्रश्चू छेदने । कर्मणि निष्ठा । ‘यस्य विभाषा’ इति इट्प्रतिषेधः । ‘ ओदितश्च’ (पा. सू. ८. २. ४५ ) इति परत्वात् निष्ठानत्वम् । ततो ‘व्रश्चभ्रस्ज° ’ इति षत्वे प्राप्ते ‘ निष्ठादेशः षत्वस्वरप्रत्ययेड्विधिषु सिद्धो वक्तव्यः’ (पा. सू. ८. २. ६. ७) इति नत्वस्य सिद्धत्वेन झल्परत्वाभावात् षत्वं न भवति । कुत्वे तु कर्तव्ये तदसिद्धमेव (पा. सू. ८. २. १ ) इति ‘चोः कुः’ इति कुत्वम् । ‘शेश्छन्दसि बहुलम् इति शेर्लोपः । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । शयते । ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुगभावः । पृथिव्याः । ‘उदात्तयणो हल्पूर्वात् ’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् ॥ ॥ ३६ ॥
Wilson
English translation:
“With his vast destroying thunderbolt, Indra struck the darkling mutilated Vṛtra; as the trunks of trees are felled by the axe, so lies Ahi prostrate on the earth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ahi and Vṛtra are synonyms of megha, a cloud
Jamison Brereton
Indra smashed Vr̥tra [/Obstacle] the very great obstacle, whose
shoulders were spread apart, with his mace, his great weapon.
Like logs hewn apart by an axe, the serpent would lie, embracing the earth [/soaking the earth (with his blood)].
Griffith
Indra with his own great and deadly thunder smote into pieces Vrtra, worst of Vrtras.
As trunks of trees, what time the axe hath felled them, low on the earth so lies the prostrate Dragon.
Macdonell
Indra slew Vṛtra and one worse than Vṛtra, Vyaṃsa, with lightning, his resistless weapon: Like trunks of trees, with axes hewn in pieces, The serpent clinging to the earth lay prostrate.
Geldner
Indra erschlug den Vritra, den größten Feind, den Schulterlosen mit der Keule, seiner großen Waffe. Wie Baumstämme, die mit der Axt gefällt sind, liegt der Drache platt auf der Erde.
Grassmann
Den Vritra und den schlimmeren Viansa schlug Indra mit dem Blitz, mit mächt’gem Hiebe, Wie Baumgeäst vom Beile abgehauen, liegt hingestreckt der Drache auf der Erde.
Elizarenkova
Он убил Вритру, самого (страшного) врага, бесплечего,
Индра – дубиной, великим оружием.
Как ветви топором обрубленные,
Змей лежит, прильнув к земле.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह सूर्य्य उस मेघ को कैसा करता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे महावीर सेनापते ! आप जैसे (इन्द्रः) सूर्य वा बिजुली (महता) अतिविस्तार युक्त (कुलिशेन) अत्यन्त धारवाली तलवार रूप (वज्रेण) पदार्थों के छिन्न-भिन्न करनेवाले अतिताप युक्त किरणसमूह से (विवृक्णा) कटे हुए (स्कंधांसीव) कंधों के समान (व्यंसम्) छिन्न-भिन्न अङ्ग जैसे हों वैसे (वृत्रतरम्) अत्यन्त सघन (वृत्रम्) मेघ को (अहन्) मारता है अर्थात् छिन्न-भिन्न कर पृथिवी पर बरसाता है और वह (बधेन) सूर्य के गुणों से मृतकवत् होकर (अहिः) मेघ (पृथिव्याः) पृथिवी के (उपपृक्) ऊपर (शयते) सोता है वैसे ही वैरियों का हनन कीजिये ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में वाचकलुप्तोपमा और उपमालङ्कार हैं। जैसे कोई अतितीक्ष्ण तलवार आदि शस्त्रों से शत्रुओं के शरीर को छेदन कर भूमि में गिरा देता और वह मरा हुआ शत्रु पृथिवी पर निरन्तर सो जाता है वैसे ही यह सूर्य्य और बिजुली मेघ के अङ्गों को छेदन कर भूमि में गिरा देती और वह भूमि में गिरा हुआ होने के समान दीख पड़ता है ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स तं कीदृशं करोतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अहन्) हतवान् (वृत्रम्) मेघम्। वृत्रो मेघ इति नैरुक्ताः। निरु० २।१६। वृत्रं जघ्निवानपववार तद्वृत्रो वृणोतेर्वा वर्त्ततेर्वा वधतेर्वा यद्वृणोत्तद्वृत्रस्य वृत्रत्वमिति विज्ञायते यद्वर्त्तत तद्वृत्रस्य वृत्रत्वमिति विज्ञायते यद्वर्द्धत तद्वृत्रस्य वृत्रत्वमिति विज्ञायते। निरु० २।१७। वृत्रोहवाइद् सर्वं वृत्वा शिष्ये। यदिदमन्तरेण द्यावापृथिवी स यदिद सर्वं वृत्वा शिष्ये तस्माद्वृत्रोनाम ॥४॥ तमिन्द्रोजघान सहतः पूतिः सर्वतएवापोऽभि #सुस्राव सर्वत इवह्ययं समुद्द्रस्तस्मादुहैकाआपोबीभत्सां चक्रिरे ताउपर्य्युपर्य्यतिपुप्रुविरे। श० १।१।३।४-५। एतैर्गुणैर्युक्तत्वान्मेघस्य वृत्र इति संज्ञा। (वृत्रतरम्) अतिशयेनावरकम् (व्यंसम्) विगता अंसाः स्कंधवदवयवा यस्य तम् (इन्द्रः) विद्युत् सूर्य्यलोकाख्य इव सेनाधिपतिः (वज्रेण) छेदकेनोष्मकिरणसमूहेन (महता) विस्तृतेन (बधेन) हन्यते येन तेन (स्कंधांसीव) शरीरावयवबाहुमूलादीनीव। अत्र स्कन्देश्च स्वाङ्गे। उ० ४।२०७। अनेनासुन्प्रत्ययो धकारादेशश्च। (कुलिशेन) अतिशितधारेण खङ्गेन। अत्र अन्येषामपि दृश्यत इति दीर्घः। (विवृक्णा) विविधतयाछिन्नानि। अत्र ओव्रश्चूछेदन इत्यस्मात्कर्मणि निष्ठा। ओदितश्च अ० ८।२। इति नत्वम्। निष्ठादेशः षत्वस्वर प्रत्ययंदविधिषु सिद्धोवक्तव्यः। अ० ८।२।६। इति* वार्त्तिकेन झलि षत्वे कर्त्तव्ये झल्परत्वाभावात् षत्वं न भवति। चोःकुरः इति कुत्वं शेश्छन्दसि इति शेर्लोपः। (अहिः) मेघः (शयते) शेते। अत्र बहुलंछन्दसि इति शपोलुङ् न। (उपपृक्) उपसामीप्यं पृंक्ते स्पृशति यः सः (पृथिव्याः) भूमेः ॥५॥ # [बर्लिन मुद्रिते शतपथ पुस्तके तु ‘प्रसुस्राव’ इति पाठः। सं०] *[वार्तिकमेतद् ‘नमूने’ अ० ८।२।३ इति सूत्रस्य वर्तते।]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सेनापतेऽतिरथस्त्वं यथेन्द्रो महता वज्रेण कुलिशेन विवृक्णा विच्छिन्नानि स्कंधांसीव व्यंसं यथा स्यात्तथा वृत्रतरं वृत्रमहन् बधेन हतोऽहिर्मेघः पृथिव्या उपपृक् सन् शयते शेत इव सर्वारीन्हन्याः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। यथा कश्चिन्महता शितेन शस्त्रेण शत्रोः शरीरावयवान् छित्वा भूमौ निपातयति स हतः पृथिव्यां शेते तथैवायं सूर्य्यो विद्युश्च मेघावयवान् छित्वा भूमौ निपातयति स भूमौ निहतः शयान इव भासते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार व उपमालंकार आहेत. जसे एखादी व्यक्ती अतितीक्ष्ण शस्त्रांनी शरीराचे छेदन करून शत्रूला भूमीवर कायमचे शयन करण्यास लावते. तसेच हा सूर्य व विद्युतसुद्धा मेघांच्या अंगांचे छेदन करून भूमीवर पाडतात व तो भूमीवर मृतवत शयन केल्यासारखा वाटतो. ॥ ५ ॥
06 अयोद्धेव दुर्मद - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयोद्धे᳓व दुर्म᳓द आ᳓ हि᳓ जुह्वे᳓
महावीरं᳓ तुविबाध᳓म् ऋजीष᳓म्
ना᳓तारीद् अस्य स᳓मृतिं वधा᳓नां
सं᳓ रुजा᳓नाः पिपिष इ᳓न्द्रशत्रुः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यो॒द्धेव॑ दु॒र्मद॒ आ हि जु॒ह्वे म॑हावी॒रं तु॑विबा॒धमृ॑जी॒षम् ।
नाता॑रीदस्य॒ समृ॑तिं व॒धानां॒ सं रु॒जानाः॑ पिपिष॒ इन्द्र॑शत्रुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अयोद्धे᳓व दुर्म᳓द आ᳓ हि᳓ जुह्वे᳓
महावीरं᳓ तुविबाध᳓म् ऋजीष᳓म्
ना᳓तारीद् अस्य स᳓मृतिं वधा᳓नां
सं᳓ रुजा᳓नाः पिपिष इ᳓न्द्रशत्रुः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ayoddhā́ ← ayoddhár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
durmádaḥ ← durmáda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
iva ← iva (invariable)
juhvé ← √hū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
mahāvīrám ← mahāvīrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥jīṣám ← r̥jīṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tuvibādhám ← tuvibādhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
atārīt ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
sámr̥tim ← sámr̥ti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vadhā́nām ← vadhá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
índraśatruḥ ← índraśatru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pipiṣe ← √piṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
rujā́nāḥ ← rujā́nā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
अ॒यो॒द्धाऽइ॑व । दुः॒ऽमदः॑ । आ । हि । जु॒ह्वे । म॒हा॒ऽवी॒रम् । तु॒वि॒ऽबा॒धम् । ऋ॒जी॒षम् ।
न । अ॒ता॒री॒त् । अ॒स्य॒ । सम्ऽऋ॑तिम् । व॒धाना॑म् । सम् । रु॒जानाः॑ । पि॒पि॒षे॒ । इन्द्र॑ऽशत्रुः ॥
Hellwig Grammar
- ayoddheva ← ayoddhā ← ayoddhṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- ayoddheva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- durmada ← durmadaḥ ← durmada
- [noun], nominative, singular, masculine
- “delirious; brainsick; fierce; crazy.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- juhve ← hvā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “raise; call on; call; summon.”
- mahāvīraṃ ← mahā ← mahat
- [noun]
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahāvīraṃ ← vīram ← vīra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- tuvibādham ← tuvi
- [noun]
- “mighty; very; diverse; much(a); many.”
- tuvibādham ← bādham ← bādha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “danger.”
- ṛjīṣam ← ṛjīṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra.”
- nātārīd ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nātārīd ← atārīt ← tṛ
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- samṛtiṃ ← samṛtim ← samṛti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “battle; contact.”
- vadhānāṃ ← vadhānām ← vadha
- [noun], genitive, plural, masculine
- “killing; weapon; māraṇa; execution; destruction; vadh-; Vadha; dysfunction; punishment; kick.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- rujānāḥ ← rujānā
- [noun], accusative, plural, feminine
- pipiṣa ← pipiṣe ← piṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “grind; knead; paste; crush; press out.”
- indraśatruḥ ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indraśatruḥ ← śatruḥ ← śatru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
सायण-भाष्यम्
दुर्मदः दुष्टमदोपेतो दर्पयुक्तो वृत्रः अयोद्धेव योद्धृरहित इव इन्द्रम् आ जुह्वे हि आहूतवान् खलु । कीदृशमिन्द्रम्। महावीरं गुणैः महान् भूत्वा शौयाँपेतं तुविबाधं बहूनां बाधकं ऋजीषं शत्रूणामपार्जकम्। अस्य ईदृशस्य इन्द्रस्य संबन्धिनो ये शत्रुवधाः सन्ति तेषां वधानां समृतिं संगमं नातारीत् पूर्वोक्तो दुर्मदः तरीतुं नाशक्नोत् । इन्द्रशत्रुः इन्द्रः शत्रुर्घातको यस्य वृत्रस्य तादृशो वृत्रः इन्द्रेण हतो नदीषु पतितः सन् रुजानाः नदीः सं पिपिषे सम्यक् पिष्टवान् । सर्वान् लोकानावृण्वतो वृत्रदेहस्य पातेन नदीनां कूलानि तत्रत्यपाषाणादिकं च चूर्णीभूतमित्यर्थः ॥ अयोद्धा इव । न विद्यते योद्धास्येति बहुव्रीहौ’ नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । समासान्तविधेरनित्यत्वात् (परिभा. ८४ ) ‘नद्यृतश्च’ ( पा. सू. ५. ४. १५३) इति कबभावः । जुह्वे । ह्वेञ् स्पर्धायां शब्दे च’। ‘ अभ्यस्तस्य च’ (पा. सू. ६. १. ३३) इति संप्रसारणम् । उवङादेशाभावश्छान्दसः । यद्वा । ‘ छन्दस्युभयथा’ इति सार्वधातुकसंज्ञायां ‘हुश्नुवोः सार्वधातुके’ (पा. सू. ६. ४.८७) इति यणादेशः । अत्र लक्षणप्रतिपदोक्तपरिभाषा ( परिभा. १०५ ) लक्ष्यानुरोधान्नाश्रीयते । इतरथा हि आजुह्वानः इत्यादिषु यणादेशो न स्यात् । न चैवं सति ‘ सातये हुवे वाम् ’ ( ऋ. सं. ६. ६०. १३ ) इत्यादावपि तथा स्यादिति वाच्यं अनेकाच्त्वाभावात् । अनेकाच इति हि तत्रानुवर्तते । प्रत्ययस्वरेणान्तोदात्तत्वम् ।’ हि च ’ इति निघातप्रतिषेधः । महावीरम् । महांश्चासौ वीरश्च महावीरः । ‘ आन्महतः० ’ ( पा. सू. ६. ३. ४६ ) इति आत्वम् । तुविबाधम् । बाधृ विलोडने ’ । तुवीन् प्रभूतान् बाधते इति तुविबाधः । पचाद्यच् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । समृतिम् । तादौ च ’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम्। रुजानाः। ‘रुजो भङ्गे’। रुजन्ति कूलानीति रुजाना नद्यः। ‘रुजाना नद्यो भवन्ति रुजन्ति कूलानि’ (निरु. ६. ४) इति यास्कः । व्यत्ययेन शानच् । तुदादिभ्यः शः ‘। नुमभावश्छान्दसः । अदुपदेशात् लसार्वधातुकानुदात्तत्वे विकरणस्वरः । पिपिषे । पिष्लृ संचूर्णने ‘। व्यत्ययेन लिट् । इन्द्रशत्रुः । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“The arrogant Vṛtra, as if unequaled, defied Indra, the mighty hero, the destroyer of many, the scatterer of foes; he has not escaped the contact of the fate (Indra’s) enemies. The foe of Indra has crushed the (banks of the) rivers.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Rujānāḥ pipiṣe, he has ground the rivers or broken down the banks of the rivers, signifying the fall of Vṛtra
Jamison Brereton
For, like a drunken non-warrior, he challenged the hard-pressing great hero whose is the silvery drink [=soma].
(Vr̥tra) did not withstand the attack of his weapons. His mouth
destroyed by the shattering blow, he whose rival was Indra was
completely crushed.
Griffith
He, like a mad weak warrior, challenged Indra, the great impetuous many-slaying Hero.
He, brooking not the clashing of the weapons, crushed–Indra’s foe–the shattered forts in falling.
Macdonell
He like a drunken coward challenged Indra, The headlong, many-crushing, mighty hero. He parried not the onset of the weapons: The foe of Indra, falling, crushed the channels.
Geldner
Denn er hatte wie ein des Kämpfens Unkundiger in trunkenem Übermut den großen Helden, den Starkbedrängenden, Trestersomatrinkenden herausgefordert. Er hat den Anprall seiner Waffen nicht ausgehalten; der Nasenbrecher wurde zerschmettert, als er in Indra seinen Meister fand.
Grassmann
Denn wie ein trunkner Feigling hatt’ den Helden den tilgenden, gewalt’gen er gefordert, Er hielt nicht aus den Andrang seiner Hiebe, im Sturz zerbrach der Indrafeind die Klüfte.
Elizarenkova
Как плохой боец в пьяном угаре он вызвал
Великого героя, покоряющего силой, пьющего выжимки сомы.
Он не выдержал натиска его оружия:
Безликий от пролома, он раздавлен – тот, кому Индра враг.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे युद्ध करते हैं, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दुर्मदः) दुष्ट अभिमानी (अयोद्धेव) युद्ध की इच्छा न करनेवाले पुरुष के समान मेघ (ऋजीषम्) पदार्थों के रस को इकट्ठे करने और (तुविबाधम्) बहुत शत्रुओं को मारनेहारे के तुल्य (महावीरम्) अत्यन्त बल युक्त शूरवीर के समान सूर्य्यलोक को (आजुह्वे) ईर्ष्या से पुकारते हुए के सदृश वर्त्तता है जब उसको रोते हुए के सदृश सूर्य ने मारा तब वह मारा हुआ (इन्द्रशत्रुः) सूर्य्य का शत्रु मेघ (पिपिषे) सूर्य से पिसजाता है और वह (अस्य) इस सूर्य की (बधानाम्) ताड़नाओं के (समृतिम्) समूह को (नातारीत्) सह नहीं सकता और (हि) निश्चय है कि इस मेघ के शरीर से उत्पन्न हुई (रुजानाः) नदियाँ पर्वत और पृथिवी के बड़े २ टीलों को छिन्न-भिन्न करती हुई बहती हैं वैसे ही सेनाओं में प्रकाशमान सेनाध्यक्ष शत्रुओं में चेष्टा किया करे ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमालङ्कार है। जैसे मेघ संसार के प्रकाश के लिये वर्त्तमान सूर्य के प्रकाश को अकस्मात् पृथिवी से उठा और रोक कर उसके साथ युद्ध करते हुए के समान वर्त्तता है तो भी वह मेघ सूर्य के सामर्थ्य का पार नहीं पाता जब यह सूर्य मेघ को मारकर भूमि में गिरा देता है तब उसके शरीर के अवयवों से निकले हुए जलों से नदी पूर्ण होकर समुद्र में जा मिलती हैं। वैसे राजा को उचित हैं कि शत्रुओं को मारके निर्मूल करता रहे ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनस्तौ कथं युध्येते इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अयोद्धेव) न योद्धा अयोद्धा त्द्वत् (दुर्मदः) दुष्टो मदो यस्य सः (आ) समन्तात् (हि) खलु (जुह्वे) आह्वत वानस्मि वा छन्दसि सर्वेविधयो भवन्ती इत्युवङादेशो न। (महावीरम्) महांश्चासौ वीरश्च तमिव महाकर्षणप्रकाशादिगुणयुक्तं सूर्य्यलोकम् (तुविबाधम्) यो बहून् शत्रून् बाधते तम् (ऋजीषम्) उपार्जकम्। अत्र। अर्जेर्ऋज्च। उ० ४।२९। इत्यर्जधातोरीषन् प्रत्यय ऋजादेशश्च। (न) निषेधार्थे (अतारीत्) तरत्युल्लंङ्घयति वा। अत्र वर्त्तमाने लुङ्। (अस्य) सूर्यलोकस्य। (समृतिम्) संगतिम्। (बधानाम्) हननानाम् (सम्) सम्यगर्थे (रुजानाः) नद्यः। रुजाना इति नदीनामसु पठितम्। निघं० १।१३। (पिपिषे) पिष्टः। अत्र व्यत्ययेनात्मनेपदं च। (इन्द्रशत्रुः) इन्द्रः शचुर्यस्य वृत्रस्य सः ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यथा दुर्मदोऽयोद्धेवायं मेघ ऋजीषन्तु विबाधं महावीरमिन्द्रं सूर्यलोकमाजुह्वे यदा सर्वतो रुतवानिव हतोयमिन्द्रशत्रुः संपिपिषे स मेघोऽस्ये बधानां समृतिं नातःरीत्समंतान्नोल्लंघितवान् हि खल्वस्य वृत्रस्य शरीरादुत्पन्नारुजानाः नद्यः पर्वतपृथिव्यादि कूलान् छिन्दन्त्यश्चलन्ति तथा सेनासुविराजमानोऽध्यक्षः शत्रुषु चेष्टेत ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा मेघोजगत्प्रकाशाय प्रवर्त्तमानस्य सूर्य्यस्य प्रकाशमकस्मादुत्थायावृत्य च तेन सह युद्ध्यत इव प्रवर्त्तते ऽपितुसूर्य्यस्य सामर्थ्य नालं भवति। यदायं सूर्येण हतो भूमौ निपतति तदातच्छरीरावयवेन जलेन नद्यः पूर्णाभूत्वा समुद्रं गच्छन्ति तथा राजा शत्रून् हत्वाऽस्तं नयेत् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा मेघ जगत्प्रकाशक सूर्याच्या प्रकाशाला अकस्मात पृथ्वीवर झाकून टाकतो व त्याला रोखतो, त्याच्याबरोबर युद्ध केल्यासारखे वागतो. तरीही तो मेघ सूर्याच्या सामर्थ्याचा अंदाज घेऊ शकत नाही. जेव्हा हा सूर्य मेघाला मारतो व त्याचे भूमीवर पतन होते तेव्हा त्याच्या शरीराच्या अंगांपासून निघालेल्या जलधारांनी नदी पूर्ण भरते व ती वाहून समुद्राला मिळते. तसे राजाने शत्रूला मारून निर्मूल करावे. ॥ ६ ॥
07 अपादहस्तो अपृतन्यदिन्द्रमास्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अपा᳓द् अहस्तो᳓ अपृतन्यद् इ᳓न्द्रम्
आ᳓स्य व᳓ज्रम् अ᳓धि सा᳓नौ जघान
वृ᳓ष्णो व᳓ध्रिः प्रतिमा᳓नम् बु᳓भूषन्
पुरुत्रा᳓ वृत्रो᳓ अशयद् वि᳓अस्तः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒पाद॑ह॒स्तो अ॑पृतन्य॒दिन्द्र॒मास्य॒ वज्र॒मधि॒ सानौ॑ जघान ।
वृष्णो॒ वध्रिः॑ प्रति॒मानं॒ बुभू॑षन्पुरु॒त्रा वृ॒त्रो अ॑शय॒द्व्य॑स्तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अपा᳓द् अहस्तो᳓ अपृतन्यद् इ᳓न्द्रम्
आ᳓स्य व᳓ज्रम् अ᳓धि सा᳓नौ जघान
वृ᳓ष्णो व᳓ध्रिः प्रतिमा᳓नम् बु᳓भूषन्
पुरुत्रा᳓ वृत्रो᳓ अशयद् वि᳓अस्तः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ahastáḥ ← ahastá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
apā́t ← apád- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
apr̥tanyat ← √pr̥tany- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ádhi ← ádhi (invariable)
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jaghāna ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
sā́nau ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
búbhūṣan ← √bhū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
pratimā́nam ← pratimā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vádhriḥ ← vádhri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
aśayat ← √śī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
purutrā́ ← purutrā́ (invariable)
vr̥tráḥ ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vyàstaḥ ← √as- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
अ॒पात् । अ॒ह॒स्तः । अ॒पृ॒त॒न्य॒त् । इन्द्र॑म् । आ । अ॒स्य॒ । वज्र॑म् । अधि॑ । सानौ॑ । ज॒घा॒न॒ ।
वृष्णः॑ । वध्रिः॑ । प्र॒ति॒ऽमान॑म् । बुभू॑षन् । पु॒रु॒ऽत्रा । वृ॒त्रः । अ॒श॒य॒त् । विऽअ॑स्तः ॥
Hellwig Grammar
- apād ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- apād ← pād
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pād [word]; foot.”
- ahasto ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ahasto ← hastaḥ ← hasta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- apṛtanyad ← apṛtanyat ← pṛtany
- [verb], singular, Imperfect
- “attack.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- āsya ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- āsya ← asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- sānau ← sānu
- [noun], locative, singular, neuter
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- jaghāna ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛṣṇo ← vṛṣṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- vadhriḥ ← vadhri
- [noun], nominative, singular, masculine
- “castrated.”
- pratimānam ← pratimāna
- [noun], nominative, singular, neuter
- “weight.”
- bubhūṣan ← bubhūṣ ← √bhūṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “try; decorate; endeavor.”
- purutrā
- [adverb]
- “distributively.”
- vṛtro ← vṛtraḥ ← vṛtra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- aśayad ← aśayat ← śī
- [verb], singular, Imperfect
- “lie; sleep.”
- vyastaḥ ← vyas ← √as
- [verb noun], nominative, singular
- “disperse; distinguish; write.”
सायण-भाष्यम्
अपात् वज्रेण च्छिन्नत्वात् पादरहितः अहस्तः हस्तरहितः वृत्रः इन्द्रम् उद्दिश्य अपृतन्यत् पृतनां युद्धम् ऐच्छत् । द्वेषाधिक्येन बहुधा विद्धोऽपि युद्धं न परित्यक्तवानित्यर्थः। अस्य हस्तपादहीनस्य वृत्रस्य सानौ पर्वतसानुसदृशे प्रौढस्कन्धे अधि उपरि वज्रम् आ जघान इन्द्रः आभिमुख्येन प्रक्षिप्तवान् । अशक्तस्यापि युद्धेच्छायां दृष्टान्तः। वध्रिः छिन्नमुष्कः पुरुषः वृष्णः रेतसेचनसमर्थस्य पुरुषान्तरस्य प्रतिमानं सादृश्यं बुभूषन् प्राप्तुमिच्छन् यथा न शक्नोति तद्वदयमिति शेषः । सः वृत्रः पुरुत्रा बहुष्ववयवेषु व्यस्तः विविधं क्षिप्तः ताडितः सन् अशयत् भूमौ पतितवान् ॥ अपात् । बहुव्रीहौ पादशब्दस्य अन्त्यलोपश्छान्दसः । अहस्तः । बहुव्रीहौ ‘नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम्। अपृतन्यत् । सुप आत्मनः क्यच् ‘। ‘कव्यध्वरपृतनस्य ’ इति अन्त्यलोपः । बुभूषन् । सनि ग्रहगुहोश्च’ (पा. सू. ७. २. १२) इति इट्प्रतिषेधः । पुरुत्रा ।’ देवमनुष्यपुरुषपुरुमर्त्येभ्यो द्वितीयासप्तम्योर्बहुलम् ’ (पा. सू. ५. ४. ५६) इति सप्तम्यर्थे त्राप्रत्ययः । अशयत् । व्यत्ययेन परस्मैपदम् । ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति शपो लुगभावः । व्यस्तः । असु क्षेपणे ’ इत्यस्मात् कर्मणि क्तः । ’ यस्य विभाषा ’ इति इट्प्रतिषेधः। ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम्। संहितायाम् ‘ उदात्तस्वरितयोर्यणः’ इति परस्यानुदात्तस्य स्वरितत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Having neither hand nor foot, he defied Indra, who struck him with the thunderbolt upon his mountain-like shoulder, like one emasculated who pretends to virility; then Vṛtra, mutilated of many members, slept.”
Jamison Brereton
Handless and footless, he gave battle to Indra. (Indra) smashed his mace upon his back.
A steer who tried to be the measure of a bull, Vr̥tra lay there, flung
apart in many places.
Griffith
Footless and handless still he challenged Indra, who smote him with his bolt between the shoulders.
Emasculate yet claiming manly vigour, thus Vrtra lay with scattered limbs dissevered.
Macdonell
Footless and handless he with Indra battled, Who smote him then upon his back with lightning. But, impotent, he strove to match the hero: He lay with scattered limbs in many places.
Geldner
Ohne Hand und Fuß kämpfte er gegen Indra. Er schlug ihm die Keule in den Nacken. Der verschnittene Stier, der dem Bullen gewachsen sein wollte, der Vritra lag zerstückt an vielen Stellen da.
Grassmann
Fusslos und handlos stritt er wider Indra; der schleuderte den Blitz auf seinen Rücken, Der mit dem Stier sich messen wollt’, der Hämmling, Vritra lag da zerstückt an vielen Orten.
Elizarenkova
Безногий, безрукий боролся он против Индры.
Тот ударил его дубиной по спине.
Вол, хотевший стать противником быка,
Вритра лежал, разбросанный по разным местам.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह मेघ कैसा होकर पृथिवी पर गिरता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सब सेनाओं के स्वामी ! आप (वृत्रः) जैसे मेघ (वृष्णः) वीर्य सींचनेवाले पुरुष की (प्रतिमानम्) समानता को (बुभूषन्) चाहते हुए (बध्रिः) निर्बल नपुंसक के समान जिस (इन्द्रम्) सूर्यलोक के प्रति (अपृतन्यत्) युद्ध के लिये इच्छा करनेवाले के समान (अस्य) इस मेघ के (सानौ) (अधि) पर्वत के शिखरों के समान बद्दलों पर सूर्य्यलोक (वज्रम्) अपने किरण रूपी वज्र को (आजघान) छोड़ता है उस से मरा हुआ मेघ (अपादहस्तः) पैर हांथ कटे हुए मनुष्य के तुल्य (व्यस्तः) अनेक प्रकार फैला पड़ा हुआ (पुरुत्रा) अनेक स्थानों में (अशयत्) सोता सा मालूम देता है वैसे इस प्रकार के शत्रुओं को छिन्न-भिन्न कर सदा जीता कीजिये ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जैसे कोई निर्बल पुरुष बड़े बलवान् के साथ युद्ध चाहें वैसे ही वृत्र मेघ सूर्य के साथ प्रवृत्त होता है और जैसे अन्त में वह मेघ सूर्य से छिन्न-भिन्न होकर पराजित हुए के समान पृथिवी पर गिर पड़ता है वैसे जो धर्मात्मा बलवान् पुरुष के सङ्ग लड़ाई को प्रवृत्त होता है उसकी भी ऐसी ही दशा होती है ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स कीदृशो भूत्वा भूमौ पततीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अपात्) अविद्यमानौ पादौ यस्य सः। (अहस्तः) अविद्यमानौ हस्तौ यस्य सः (अपृतन्यत्) आत्मनः पृतनां युद्धमिच्छतीति। अत्र कव्यध्वरपृतनस्य। अ० ७।४।३९। इत्याकारलोपः। (इन्द्रम्) सूर्यलोकम् (आ) समन्तात् (अस्य) वृत्रस्य (वज्रम्) स्वकिरणाख्यम् (अधि) उपरि (सानौ) अवयवे (जघान) हतवान् (वृष्णः) वीर्यसेक्तुः पुरुषस्य (बध्रिः) बध्यते स बध्रिः। निर्वीर्यो नपुंसकमिव। अत्र बन्धधातोर्बाहुलकादौणादिकः क्रिन् प्रत्ययः। (प्रतिमानम्) सादृश्यं परिमाणं वा (बुभूषन्) भवितुमिच्छन् (पुरुत्रा) बहुषु देशेषु पतितः सन्। अत्र देवमनुष्यपुरुष०। ५।४।५६। इति त्रा प्रत्ययः। (वृत्रः) मेघः (अशयत्) शयितवान्। व्यत्ययेन परस्मैपदम्। बहुलं छन्दसि इति शपोलङ्न। (व्यस्तः) विविधतया प्रक्षिप्तः ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सर्वसेनास्वामिँस्त्वं यथा वृत्रो वृष्णः प्रतिमानं बुभूषन् बध्रिरिवयमिन्द्रं प्रत्यपृतन्यदात्मनः पृतनामिच्छँस्तस्यास्य वृत्रस्यसानावधि शिखराकार घनानामुपरीन्द्रस्सूर्य्यलोको वज्रमाजघानेतेन हतः सन्वृत्रोऽपादहस्तोव्यस्तः पुरुत्राशयद्बहुषु भूमिदेशेषु शयान इव भवति तथैववैवं भूतान् शत्रून् भित्त्वा छित्त्वा सततं विजयस्व ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यथा कश्चिन्निर्बलो बलवता सह युद्धं कर्त्तुं प्रवर्त्तेत तथैव वृत्रोमेघः सूर्येण सहयुद्धकारीव प्रवर्त्तते यथान्ते सूर्येण छिन्नोभिन्नः सन् पराजितः पृथिव्यां पतति तथैव यो धार्मिकेण राज्ञा सह योद्धुं प्रवर्त्तेत तस्यापीदृश्येव गतिः स्यात् ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा एखादा निर्बल पुरुष सबलाबरोबर युद्ध करू इच्छितो, तसेच वृत्रमेघ सूर्याबरोबर युद्ध करण्यास प्रवृत्त होतो व शेवटी सूर्याकडून छिन्नभिन्न होऊन पराजित होऊन पृथ्वीवर त्याचे पतन होते, तेस जो धर्मात्मा बलवान पुरुषाबरोबर युद्धाला प्रवृत्त होतो त्याचीही अशीच दशा होते. ॥ ७ ॥
08 नदं न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नदं᳓ न᳓ भिन्न᳓म् अमुया᳓ श᳓यानम्
म᳓नो रु᳓हाणा अ᳓ति यन्ति आ᳓पः
या᳓श् चिद् वृत्रो᳓ महिना᳓ पर्य᳓तिष्ठत्
ता᳓साम् अ᳓हिः पत्सुतःशी᳓र् बभूव
मूलम् ...{Loading}...
न॒दं न भि॒न्नम॑मु॒या शया॑नं॒ मनो॒ रुहा॑णा॒ अति॑ य॒न्त्यापः॑ ।
याश्चि॑द्वृ॒त्रो म॑हि॒ना प॒र्यति॑ष्ठ॒त्तासा॒महिः॑ पत्सुतः॒शीर्ब॑भूव ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नदं᳓ न᳓ भिन्न᳓म् अमुया᳓ श᳓यानम्
म᳓नो रु᳓हाणा अ᳓ति यन्ति आ᳓पः
या᳓श् चिद् वृत्रो᳓ महिना᳓ पर्य᳓तिष्ठत्
ता᳓साम् अ᳓हिः पत्सुतःशी᳓र् बभूव
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
amuyā́ ← amuyā́ (invariable)
bhinnám ← √bhid- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ná ← ná (invariable)
nadám ← nadá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śáyānam ← √śī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
áti ← áti (invariable)
mánoḥ ← mánu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
úhānāḥ ← √vah- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:AOR, voice:MED}
yanti ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
mahinā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
paryátiṣṭhat ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
vr̥tráḥ ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
áhiḥ ← áhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
babhūva ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
patsutaḥśī́ḥ ← patsutaḥśī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tā́sām ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
न॒दम् । न । भि॒न्नम् । अ॒मु॒या । शया॑नम् । मनः॑ । रुहा॑णाः । अति॑ । य॒न्ति॒ । आपः॑ ।
याः । चि॒त् । वृ॒त्रः । म॒हि॒ना । प॒रि॒ऽअति॑ष्ठत् । तासा॑म् । अहिः॑ । प॒त्सु॒तः॒शीः । ब॒भू॒व॒ ॥
Hellwig Grammar
- nadaṃ ← nadam ← nada
- [noun], accusative, singular, masculine
- “river; nad; roarer; stallion.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- bhinnam ← bhid
- [verb noun], accusative, singular
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- amuyā ← adas
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “that; John Doe; yonder; from here.”
- śayānam ← śī
- [verb noun], accusative, singular
- “lie; sleep.”
- mano ← manoḥ ← manu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- ruhāṇā ← ruhāṇāḥ ← ruh
- [verb noun], nominative, plural
- “heal; grow; cicatrize; climb; board; ascend; grow.”
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- yanty ← yanti ← i
- [verb], plural, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- yāś ← yāḥ ← yad
- [noun], accusative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- vṛtro ← vṛtraḥ ← vṛtra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- mahinā ← mahina
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness; enormousness.”
- paryatiṣṭhat ← pariṣṭhā ← √sthā
- [verb], singular, Imperfect
- tāsām ← tad
- [noun], genitive, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ahiḥ ← ahi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- patsutaḥśīr ← patsutaḥśīḥ ← patsutaḥśī
- [noun], nominative, singular, masculine
- babhūva ← bhū
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
अमुया अमुष्यां पृथिव्यां शयानं पतितं मृतं वृत्रम् आपः जलानि अति यन्ति अतिक्रम्य गच्छन्ति । तत्र दृष्टान्तः । भिन्नं बहुधाभिन्नकूलं नदं न सिन्धुमिव । यथा वृष्टिकाले प्रभूता आपो नद्याः कुलं भित्त्वा अतिक्रम्य गच्छन्ति तद्वत् । कीदृश्य आपः। मनो रुहाणा चित्तमारोहन्त्यः । पुरा वृत्रे जीवति सति तेन निरुद्धा मेघस्थिता आपो भूमौ वृष्टा न भवन्ति तदानीं नॄणां मनः खिद्यते । मृते तु वृत्रे निरोधरहिता आपो वृत्रशरीरमुल्लङ्घ्य प्रवहन्ति। तदा वृष्टिलाभेन मनुष्यास्तुष्यन्तीत्यर्थः। तदेतदुत्तरार्धेन स्पष्टीक्रियते । वृत्रः जीवनदशायां महिना स्वकीयेन महिम्ना याश्चित् या एव मेघगताः अपः पर्यतिष्ठत् परिवृत्य स्थितवान्, अहिः वृत्रो मेघः तासाम् अपां पत्सुतःशीः पादस्याधःशयानः बभूव । यद्यप्यपां पादो नास्ति तथाप्यद्भिर्वृत्रस्य अभिलङ्घितत्वात् पादस्याधःशयनमुपपद्यते ॥ मिन्नम् ।’ रदाभ्यां निष्ठातो नः° ’ (पा. सू. ८. २. ४२) इति नत्वम् । अमुया। ‘सुपां सुलुक्° इति सप्तम्या याजादेशः । शयानम् ।’ शीङः सार्वधातुके गुणः ’ ( पा. सू. ७. ४. २१ )। धातोर्ङित्त्वात् लसार्वधातुकानुदात्तत्वे धातुस्वरः । रुहाणाः। ‘रुह बीजजन्मनि प्रादुर्भावे’। व्यत्ययेन शानच् । कर्तरि शपि प्राप्ते व्यत्ययेन शः । ‘अनित्यमागमशासनम् ’ इति वचनात् मुगभावः । अदुपदेशात् लसार्वधातुकानुदात्तत्वे विकरणस्वरे प्राप्ते व्यत्ययेन धातुस्वरः । महिना । ‘ मह पूजायाम्’। ‘ इन्सर्वधातुभ्यः’ इति इन्प्रत्ययः । व्यत्ययेन विभक्तेरुदात्तत्वम् । यद्वा । महिना महिम्ना । महच्छब्दस्य पृथ्वादिषु पाठात् ‘ तस्य भावः’ इत्येतस्मिन्नर्थे ’ पृथ्वादिभ्य इमनिज्वा’ (पा. सू. ५. १.१२२) इति इमनिच्प्रत्ययः । ‘ टेः’ इति टिलोपः । ‘ चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । तृतीयैकवचने अल्लोपे सति उदात्तनिवृत्तिस्वरेण तस्योदात्तत्वम् । मकालोपश्छान्दसः। पत्सुतःशीः । पादस्याधः शेते इति पत्सुतःशीः । ‘ क्विप् च ’ इति क्विप् । तसि ‘पद्दन् ’ इत्यादिना पादशब्दस्य पदादेशः । ‘ शस्प्रभृतिषु’ इति प्रभृतिशब्दः प्रकारवचनः इति शलादोषणी इत्यत्रापि दोषन्नादेशो भवति इत्युक्तत्वात् ( का. ६. १. ६३ )। मध्ये सु इति शब्दोपजनश्छान्दसः । यद्वा । पादशब्दस्य सप्तमीबहुवचने पदादेशे कृते इतराभ्योऽपि दृश्यन्ते’ (पा. सू. ५. ३. १४ ) इति सप्तम्यर्थे तसिल् । लुगभावश्छान्दसः ॥
Wilson
English translation:
“The waters, that delight the minds (of men), flow over him, recumbent on this earth, as a river (bursts through) its broken (banks). Ahi has been prostrated beneath the feet of the waters, which Vṛtra, by his might, had obstructed.”
Jamison Brereton
*Delivering themselves to Manu, the waters go over him like a split reed—lying in that way.
Those very ones whom Vr̥tra in his greatness once surrounded—at their feet lay the serpent.
Griffith
There as he lies like a bank-bursting river, the waters taking courage flow above him.
The Dragon lies beneath the feet of torrents which Vrtra with his greatness had encompassed.
Macdonell
As thus he lay, like broken reed, the waters, Now courage taking, surge across his body. He lies beneath the very feet of rivers Which Vṛtra with his might had close encompassed.
Geldner
Über ihn, der wie geschnittenes Rohr nur so dalag, gingen aufsteigend die Gewässer des Manu hinweg. Die ein Vritra in seiner Größe umlagert hatte, zu deren Füßen lag der Drache.
Grassmann
Und über ihn, der dalag wie ein Schlachtvieh, geht lustig steigend nun die Flut der Wasser; Die Vritra kräftig rings umschlossen hatte, zu deren Füssen lag nun da der Drachen.
Elizarenkova
Через (него), безжизненно лежащего, как раскрошенный тростник,
Текут вздымаясь воды Ману.
(Те,) кого Вритра (некогда) с силой сковывал,
У их ног лежал теперь змей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे दोनों परस्पर क्या करते हैं, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - भो राजाधिराज आप जैसे यह (वृत्रः) मेघ (महिना) अपनी महिमा से (पर्यतिष्ठत्) सब ओर से एकता को प्राप्त और (अहिः) सूर्य के ताप से मारा हुआ (तासाम्) उन जलों के बीच में स्थित (पत्सुतःशीः) पादों के तले सोनेवाला सा (बभूव) होता है उस मेघ का शरीर (मनः) मननशील अन्तःकरण के सदृश (रुहाणाः) उत्पन्न होकर चलनेवाली नदी जो अन्तरिक्ष में रहनेवाले (चित्) ही (याः) जल (भिन्नम्) विदीर्ण तटवाले (शयानं) सोते हुए के (न) तुल्य (नदम्) महाप्रवाहयुक्त नद को (यन्ति) जाते और वे जल (न) (अमुया) इस पृथिवी के साथ प्राप्त होते हैं वैसे सब शत्रुओं को बाँध के वश में कीजिये ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में वाचकलुप्तोपमा और उपमालङ्कार हैं। जितना जल सूर्य से छिन्न-भिन्न होकर पवन के साथ मेघमण्डल को जाता है वह सब जल मेघरूप ही हो जाता है जब मेघ के जल का समूह अत्यन्त बढ़ता है तब मेघ घनी-२ घटाओं से घुमड़ि-२ के सूर्य के प्रकाश को ढांप लेता है उसको सूर्य अपनी किरणों से जब छिन्न-भिन्न करता है तब इधर-उधर आए हुए जल बड़े-२ नद ताल और समुद्र आदि स्थानों को प्राप्त होकर सोते हैं वह मेघ भी पृथिवी को प्राप्त होकर जहां तहां सोता है अर्थात् मनुष्य आदि प्राणियों के पैरों में सोता सा मालूम होता है वैसे अधार्मिक मनुष्य भी प्रथम बढ़ के शीघ्र नष्ट हो जाता है ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनस्तौ परस्परं किं कुरुत इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(नदम्) महाप्रवाहयुक्तम् (न) इव (भिन्नम्) विदीर्णतटम् (अमुया) पृथिव्या सह (शयानम्) कृतशयनम् (मनः) अन्तःकरणमिव (रुहाणाः) प्रादुर्भवन्त्यबलन्त्योनद्यः (अति) अतिशयार्थे (यन्ति) गच्छन्ति (आपः) जलानि। आप इत्युदकनामसु पठितम्। निघं० १।१२। (याः) मेघमण्डलस्थाः (चित्) एव (वृत्रः) मेघः (महिना) महिम्ना। अत्र छान्दसोवर्णलोपोवा इतिमकारलोपः। (पर्यतिष्ठत्) सर्वत आवृत्यस्थितः (तासाम्) अपां समूहः (अहिः) मेघः (पत्सुतःशीः) यः पादेष्वधःशेते सः। अत्र सप्तम्यन्तात्पादशब्दात्। इतराभ्योपि दृश्यन्ते। अ० ५।३।१४। इति तसिल्। वाछन्दसिसर्वेविधयोभवन्ति इति विभक्त्यलुक्। शौङ्धातोःक्विप् च। (बभूव) भवति। अत्र लडर्थे लिट् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - भो महाराज त्वं यथायं वृत्रो मेघो महिना स्वमहिम्ना पर्यतिष्ठन्निरोधको भूत्वा सर्वतः स्थितोहिर्हतः सन् तासामपां मध्ये स्थितः पत्सुतःशीर्बभूव भवति तस्य शरीरं मनोरुहाणा याश्चिदेवान्तरिक्षस्था आपो भिन्नशयानं यन्ति गच्छन्ति नदं नेवामुया भूम्या सह वर्त्तन्ते तथैव सर्वान् शत्रून् बद्ध्वा वशं नय ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। यावज्जलं सूर्येण छेदितं वायुना सह मेघमण्डलं गच्छति तावत्सर्वं मेघ एव जायते यदा जलाशयोऽतीव वर्द्धते तदा सघनपृतनः सन् स्वविस्तारेण सूर्यज्योतिर्निरुणद्धि तं यदा सूर्यः स्वकिरणैश्छिनत्ति तदायमितस्ततो जलानि महानंद तडागं समुद्रं वा प्राप्य शेरते सोपि पृथिव्यां यत्र तत्र शयानः सन् मनुष्यादीनां पादाध इव भवत्येवमधार्मिकोप्येधित्वा सद्यो नश्यति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमा व उपमालंकार आहेत. जितके जल सूर्याद्वारे छिन्नभिन्न होऊन वायूबरोबर मेघमंडलात जाते ते सर्व मेघरूपच बनते. जेव्हा मेघाच्या जलाचा समूह खूप वाढतो तेव्हा मेघ दाट ढगांद्वारे सूर्याच्या प्रकाशाला झाकतो. त्याला सूर्य जेव्हा आपल्या किरणांनी छिन्नभिन्न करतो तेव्हा इकडे तिकडे पसरलेले जल मोठमोठ्या नद्या, तलाव व समुद्र इत्यादी स्थानी शयन करते व मेघही पृथ्वीवर येऊन जिकडे तिकडे शयन करतो. अर्थात माणसे इत्यादी प्राण्यांच्या पायात शयन केल्यासारखा दिसून येतो. तसे अधार्मिक माणूसही प्रथम वाढतो व नंतर लवकरच नष्ट होतो. ॥ ८ ॥
09 नीचावया अभवद्वृत्रपुत्रेन्द्रो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नीचा᳓वया अभवद् वृत्र᳓पुत्रा
इ᳓न्द्रो अस्या अ᳓व व᳓धर् जभार
उ᳓त्तरा सू᳓र् अ᳓धरः पुत्र᳓ आसीद्
दा᳓नुः शये सह᳓वत्सा न᳓ धेनुः᳓
मूलम् ...{Loading}...
नी॒चाव॑या अभवद्वृ॒त्रपु॒त्रेन्द्रो॑ अस्या॒ अव॒ वध॑र्जभार ।
उत्त॑रा॒ सूरध॑रः पु॒त्र आ॑सी॒द्दानुः॑ शये स॒हव॑त्सा॒ न धे॒नुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नीचा᳓वया अभवद् वृत्र᳓पुत्रा
इ᳓न्द्रो अस्या अ᳓व व᳓धर् जभार
उ᳓त्तरा सू᳓र् अ᳓धरः पुत्र᳓ आसीद्
दा᳓नुः शये सह᳓वत्सा न᳓ धेनुः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhavat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
nīcā́vayāḥ ← nīcā́vayas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vr̥tráputrā ← vr̥tráputra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
asyāḥ ← ayám (pronoun)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
áva ← áva (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jabhāra ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vádhar ← vádhar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ádharaḥ ← ádhara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āsīt ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
putráḥ ← putrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́ḥ ← sū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
úttarā ← úttara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dā́nuḥ ← dā́nu- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dhenúḥ ← dhenú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ná ← ná (invariable)
sahávatsā ← sahávatsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śaye ← √śī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
नी॒चाऽव॑याः । अ॒भ॒व॒त् । वृ॒त्रऽपु॑त्रा । इन्द्रः॑ । अ॒स्याः॒ । अव॑ । वधः॑ । ज॒भा॒र॒ ।
उत्ऽत॑रा । सूः । अध॑रः । पु॒त्रः । आ॒सी॒त् । दानुः॑ । श॒ये॒ । स॒हऽव॑त्सा । न । धे॒नुः ॥
Hellwig Grammar
- nīcāvayā ← nīcāvayāḥ ← nīcāvayas
- [noun], nominative, singular, feminine
- abhavad ← abhavat ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- vṛtraputrendro ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtraputrendro ← putrā ← putra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- vṛtraputrendro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- asyā ← asyāḥ ← idam
- [noun], genitive, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ava
- [adverb]
- “down.”
- vadhar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “weapon.”
- jabhāra ← bhṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- uttarā ← uttara
- [noun], nominative, singular, feminine
- “northern; following; upper; additional; better; more(a); last; concluding; superior; later(a); uttara [word]; prevailing; future; left; northerly; northerly; higher; second; dominant; excellent; chief(a).”
- sūr ← sūḥ ← sū
- [noun], nominative, singular, feminine
- “sū; mother.”
- adharaḥ ← adhara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “lower; adhara [word]; worse.”
- putra ← putraḥ ← putra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- āsīd ← āsīt ← as
- [verb], singular, Imperfect
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- dānuḥ ← dānu
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Dānu; dew; drop.”
- śaye ← śī
- [verb], singular, Present indikative
- “lie; sleep.”
- sahavatsā ← saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
- sahavatsā ← vatsā ← vatsa
- [noun], nominative, singular, feminine
- “calf; child; Vatsa; vatsa [word]; juvenile; Vatsa; Vatsa; Vatsa; son; male child.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dhenuḥ ← dhenu
- [noun], nominative, singular, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
सायण-भाष्यम्
वृत्रपुत्रा वृत्रः पुत्रो यस्या मातुः सेयं माता वृत्रपुत्रा नीचावयाः न्यग्भावं प्राप्ता हता अभवत् पुत्रं प्रहाराद्रक्षितुं पुत्रदेहस्योपरि तिरश्ची पतितवतीत्यर्थः । तदानीम् अयम् इन्द्रः अस्याः मातुः अव अधोभागे वृत्रस्योपरि वधः हननसाधनमायुधं जभार प्रहृतवान् । तदानीं सूः माता उत्तरा उपरिस्थिता आसीत्। पुत्रः तु अधोभागस्थितः आसीत्। सा च दानुः दानवी वृत्रमाता शये मृता शयनं कृतवती। तत्र दृष्टान्तः। धेनुः लोकप्रसिद्धा गौः सहवत्सा न यथा वत्ससहिता शयनं करोति तद्वत्॥ नीचावयाः । वेति खादतीति वयो बाहुः । औणादिकः असिप्रत्ययः । न्यञ्चौ वयसौ यस्याः सा नीचावयाः । न्यच्शब्दादुत्तरस्या विभक्तेः ‘ सुपां सुपो भवन्ति’ इति तृतीयैकवचनादेशः । ‘ अचः । इति अकारलोपे ‘चौ ’ इति दीर्घत्वम् । ‘ अञ्चेश्छन्दस्यसर्वनामस्थानम् ’ ( पा. सू. ६. १. १७०) इति तस्योदात्तत्वम् । समासे लुगभावश्छान्दसः । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । यद्वा । नीचौ निकृष्टौ वयसौ यस्याः सा । पूर्वपदस्य दीर्घश्छान्दसः । वधः । हन्यतेऽनेनेति वधः । असुनि हन्तेर्वधादेशः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । जभार । ‘ हृग्रहोर्भः’ इति भत्वम् । सूः । ‘ षूङ् प्राणिगर्भविमोचने ‘। सूते गर्भं विमुञ्चतीति सूः माता । क्विप् च ’ इति क्विप् । दानुः । दो अवखण्डने ’ ।’ दाभाभ्यां नुः ’ ( उ. सू. ३. ३१२)। शये । लटि ‘ लोपस्त आत्मनेपदेषु’ (पा. सू. ७. १. ४१) इति तलोपः। ‘ शीङः सार्वधातुके ’ इति गुणे अयादेशः ॥
Wilson
English translation:
“The mother of Vṛtra was bending over her son, when Indra struck her nether part with his shaft; so the mother was above and the son underneath, and Dānu slept (with her son), like a cow with its calf.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Dānu derived from do, to cut or destroy or from Dānu wife of Kāśyapa and mother of the Dānavas or Titans
Jamison Brereton
The strength of Vr̥tra’s mother ebbed; Indra bore his weapon down upon her.
The mother was above; the son below: Dānu lies like a milk-cow with her calf.
Griffith
Then humbled was the strength of Vrtra’s mother: Indra hath cast his deadly bolt against her.
The mother was above, the son was under and like a cow beside her calf lay Danu.
Macdonell
The strength began to fail of Vṛtra’s mother, For Indra had cast down his bolt upon her. Above the mother was, the son was under; And like a cow beside her calf lies Dānu.
Geldner
Zur Neige ging die Lebenskraft der Mutter des Vritra; Indra hatte die Waffe auf sie geschleudert. Obenauf lag die Erzeugerin, zuunterst der Sohn. Die Danu liegt wie die Kuh bei ihrem Kalbe.
Grassmann
Erschöpft an Kraft war da des Vritra Mutter, und Indra schlug hinweg nun ihre Waffe; Der Sohn lag unten, oben drauf die Mutter, die Hexe liegt wie mit dem Kalb die Milchkuh.
Elizarenkova
Поникла жизненная сила у той, чей сын – Вритра.
Индра сбросил на нее смертельное оружие.
Сверху – родительница, внизу был сын.
Дану лежит, как корова с теленком.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा होता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभापते ! (वृत्रपुत्रा) जिसका मेघ लड़के के समान है वह मेघ की माता (नीचावयाः) निकृष्ट उमरको प्राप्त हुई। (सूः) पृथिवी और (उत्तरा) ऊपरली अन्तरिक्षनामवाली (अभवत्) है (अस्याः) इसके पुत्र मेघ के (वधः) वध अर्थात् ताड़न को (इन्द्रः) सूर्य्य (अवजभार) करता है इससे इसका (नीचावयाः) निकृष्ट उमर को प्राप्त हुआ (पुत्रः) पुत्र मेघ (अधरः) नीचे (आसीत्) गिर पड़ता है और जो (दानुः) सब पदार्थों की देनेवाली भूमि जैसे (सहवत्सा) बछड़े के साथ (धेनुः) गाय हो (न) वैसे अपने पुत्र के हाथ (शये) सोती सी दीखती है वैसे आप अपने शत्रुओं को भूमि के साथ सोते के सदृश किया कीजिये ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमालङ्कार है। मेघ की दो माता हैं एक पृथिवी दूसरी अन्तरिक्ष अर्थात् इन्हीं दोनों से मेघ उत्पन्न होता है जैसे कोई गाय अपने बछड़े के साथ रहती है वैसे ही जब जल का समूह मेघ अन्तरिक्ष में जाकर ठहरता है तब उसकी माता अन्तरिक्ष अपने पुत्र मेघ के साथ और जब वह वर्षा से भूमि को आता है तब भूमि उस अपने पुत्र मेघ के साथ सोती सी दीखती है इस मेघ का उत्पन्न करनेवाला सूर्य है इसलिये वह पिता के स्थान में समझा जाता है उस सूर्य्य की भूमि वा अन्तरिक्ष दो स्त्री के समान हैं वह पदार्थों से जल को वायु के द्वारा खींचकर जब अन्तरिक्ष में चढ़ाता है जब वह पुत्र मेघ प्रमत्त के सदृश बढ़कर उठता और सूर्य के प्रकाश को ढकल्लेता है तब सूर्य्य उसको मारकर भूमि में गिरा देता अर्थात् भूमि में वीर्य छोड़ने के समान जल पहुंचाता है इसी प्रकार यह मेघ कभी ऊपर कभी नीचे होता है वैसे ही राजपुरुषों को उचित है कि कंटकरूप शत्रुओं को इधर-उधर निर्बीज करके प्रजा का पालन करें ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः स कीदृशो भवतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(नीचावयाः) नीचानि वयासि यस्य मेघस्य सः। (अभवत्) भवति। अत्र वर्त्तमाने लङ्। (वृत्रपुत्रा) वृत्रः पुत्र इव यस्याः सा (इन्द्रः) सूर्य्यः (अस्याः) वृत्रमातुः (अव) क्रियायोगे (वधः) वधम्। अत्र हन्तेर्बाहुलकादौणादिकेऽसुनिवघादेशः। (जभार) हरति। अत्र वर्त्तमाने लिट्। हृग्रहोर्हस्य भश्छन्दसि वक्तव्यम् इति भादेशः। (उत्तरा) उपरिस्थाऽन्तरिक्षाख्या। (सूः) सूयत उत्पादयति या सा माता। अत्र #सृङ् धातोः क्विप्।* (अधरः) अधस्थः (पुत्रः) (आसीत्) अस्ति। अत्र वर्त्तमाने लङ्। (दानुः) ददाति या सा। अत्र दाभाभ्यां नुः। उ० ३।३१। इति नुः प्रत्ययः। (शये) शेते। अत्र लोपस्तआत्मनेपदेषु। अ० ७।१।४१। इति लोपः। (सहवत्सा) या वत्सेनसहवर्त्तमाना (न) इव (धेनुः) यथा दुग्धदात्री गौः ॥९॥#[षूङ् धातोः।] *[धात्वादेः षः सः, अ० ६।१।६४। इति सत्त्वम्। सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभाध्यक्ष त्वं यथा वृत्रपुत्रा सूर्भूभिरुतरान्तरिक्षं वाऽभवदस्याः पुत्रस्य वधोवधमिन्द्रोऽवजभारानेनास्याः पुत्रोनीचावया अधर आसीत्। दानुः सहवत्साधेनुः स्वपुत्रेण सहमाता नेव शये शेते तथा स्वशत्रून् पृथिव्यासहशयानान् कुरु ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। वृत्रस्य द्वे मातरौ वर्त्तेते एका पृथिवी द्वितीयाऽन्तरिक्षं चैतयोर्द्वयोः सकाशादेव वृत्रस्योत्पत्तेः। यथाकाचिद्गौः स्ववत्सेन सह वर्त्तते तथैव यदा जलसमूहो मेघ उपरि गच्छति तदाऽन्तरिक्षाख्या माता स्वपुत्रेण सह शयाना इव दृश्यते। यदा च स वृष्टिद्वारा भूमिमागच्छति तदा भूमिस्तेन स्वपुत्रेण सह शयानेव दृश्यते। अस्य मेघस्य पितृस्थानी सूर्य्योऽस्ति तस्योत्पादकत्वात्। अस्य हि भूम्यन्तरिक्षे द्वे स्त्रियाविव वर्त्तेते यदा स जलमाकृष्य वायुद्वारान्तरिक्षे प्रक्षिपति तदा स पुत्रो मेघो वृद्धिं प्राप्य प्रमत्त इवोन्नतो भवति सूर्यस्तमाहत्य भूमौ निपातयत्येवमयं वृत्रः कदाचिदुपरिस्थः कदाचिदधःस्थो भवति तथैव राज्यपुरुषैः प्रजाकण्टकान् शत्रूनितस्ततः प्रक्षिप्य प्रजाः पालनीयाः ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. मेघाच्या दोन माता आहेत. एक पृथ्वी, दुसरी अंतरिक्ष अर्थात याच दोघींपासून मेघ उत्पन्न होतो. जशी एखादी गाय वासराबरोबर राहते तसेच जेव्हा जलसमूह मेघ अंतरिक्षात असतो तेव्हा त्याची अंतरिक्ष माता आपला पुत्र मेघ याच्याबरोबर असते व जेव्हा तो वृष्टीद्वारे भूमीवर पडतो तेव्हा भूमी त्या आपल्या पुत्र मेघाबरोबर पहुडल्यासारखी दिसते. मेघाला उत्पन्न करणारा सूर्य आहे, त्यासाठी तो पित्याच्या स्थानी आहे. सूर्याला भूमी व अंतरिक्ष अशा दोन स्त्रिया आहेत. तो जलाला पदार्थापासून वायूद्वारे अंतरिक्षात खेचतो व मेघ उन्मत्त पुत्राप्रमाणे सूर्याच्या प्रकाशाला झाकून टाकतो. तेव्हा सूर्य त्याचे हनन करतो व भूमीवर ढकलून देतो. अर्थात जल वीर्याप्रमाणे भूमीत पोहोचते. याप्रकारे मेघ कधी वर तर कधी खाली जातो तसे राजपुरुषांनी इकडे तिकडे असलेल्या कंटकरूपी शत्रूंना पराजित करून प्रजेचे पालन करावे. ॥ ९ ॥
10 अतिष्टन्तीनामनिवेशनानां काष्टानाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓तिष्ठन्तीनाम् अनिवेशना᳓नां
का᳓ष्ठानाम् म᳓ध्ये नि᳓हितं श᳓रीरम्
वृत्र᳓स्य निण्यं᳓ वि᳓ चरन्ति आ᳓पो
दीर्घं᳓ त᳓म आ᳓शयद् इ᳓न्द्रशत्रुः
मूलम् ...{Loading}...
अति॑ष्ठन्तीनामनिवेश॒नानां॒ काष्ठा॑नां॒ मध्ये॒ निहि॑तं॒ शरी॑रम् ।
वृ॒त्रस्य॑ नि॒ण्यं वि च॑र॒न्त्यापो॑ दी॒र्घं तम॒ आश॑य॒दिन्द्र॑शत्रुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓तिष्ठन्तीनाम् अनिवेशना᳓नां
का᳓ष्ठानाम् म᳓ध्ये नि᳓हितं श᳓रीरम्
वृत्र᳓स्य निण्यं᳓ वि᳓ चरन्ति आ᳓पो
दीर्घं᳓ त᳓म आ᳓शयद् इ᳓न्द्रशत्रुः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aniveśanā́nām ← aniveśaná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
átiṣṭhantīnām ← átiṣṭhant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
kā́ṣṭhānām ← kā́ṣṭhā- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
mádhye ← mádhya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
níhitam ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
śárīram ← śárīra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
caranti ← √carⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
niṇyám ← niṇyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
vr̥trásya ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
aśayat ← √śī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
dīrghám ← dīrghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índraśatruḥ ← índraśatru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
támaḥ ← támas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अति॑ष्ठन्तीनाम् । अ॒नि॒ऽवे॒श॒नाना॑म् । काष्ठा॑नाम् । मध्ये॑ । निऽहि॑तम् । शरी॑रम् ।
वृ॒त्रस्य॑ । नि॒ण्यम् । वि । च॒र॒न्ति॒ । आपः॑ । दी॒र्घम् । तमः॑ । आ । अ॒श॒य॒त् । इन्द्र॑ऽशत्रुः ॥
Hellwig Grammar
- atiṣṭhantīnām ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- atiṣṭhantīnām ← tiṣṭhantīnām ← sthā
- [verb noun], genitive, plural
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- aniveśanānāṃ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- aniveśanānāṃ ← niveśanānām ← niveśana
- [noun], genitive, plural, feminine
- “mansion; house; camp; city planning.”
- kāṣṭhānām ← kāṣṭhā
- [noun], genitive, plural, feminine
- “kāṣṭhā; quarter; body of water.”
- madhye ← madhya
- [noun], locative, singular, neuter
- “midst; center; cavity; inside; middle; center; waist; group; pulp; torso; time interval; area; series; madhya [word]; Madhya; noon; middle; middle age; span; belly.”
- nihitaṃ ← nihitam ← nidhā ← √dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; fill into; stow; insert; ignite; insert; add; put on; establish; keep down.”
- śarīram ← śarīra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “body; human body; body part; body; body; strength.”
- vṛtrasya ← vṛtra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- niṇyaṃ ← niṇyam ← niṇya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “secret; mystery.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- caranty ← caranti ← car
- [verb], plural, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- āpo ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- dīrghaṃ ← dīrgham ← dīrgha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- tama ← tamaḥ ← tamas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- āśayad ← āśayat ← āśī ← √śī
- [verb], singular, Imperfect
- “lie; stay.”
- indraśatruḥ ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indraśatruḥ ← śatruḥ ← śatru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
सायण-भाष्यम्
वृत्रस्य शरीरम् आपः वि चरन्ति विशेषेण उपरि आक्रम्य प्रवहन्ति । कीदृशं शरीरम् । निण्यं निर्नामधेयम् । अप्सु मग्नत्वेन गूढत्वात् तदीयं नाम न केनापि ज्ञायते । एतदेव स्पष्टीक्रियते । काष्ठानाम् अपां मध्ये निहितं निक्षिप्तम् । कीदृशानां काष्ठानाम् । अतिष्ठन्तीनां स्थितिरहितानां अनिवेशनानाम् उपवेशनरहितानां प्रवहणस्वभावत्वात् एतासां मनुष्यवन्न क्वापि स्थितिः संभवति । इन्द्रशत्रुः वृत्रः जलमध्ये शरीरे प्रक्षिप्ते सति दीर्घं तमः दीर्घं निद्रात्मकं मरणं यथा भवति तथा आशयत् सर्वतः पतितवान् ॥ अतिष्ठन्तीनाम् । अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अनिवेशनानाम् । निविशन्तेऽस्मिन्निति निवेशनं स्थानम् ।’ करणाधिकरणयोश्च’ इति अधिकरणे ल्युट् । तद्रहितानाम् । बहुव्रीहौ ’ नञ्सुभ्याम् ’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । क्रान्त्वा स्थिताः काष्ठाः । पृषोदरादि । निहितम् । गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । अत्र यास्कः- ‘ अतिष्ठन्तीनामनिविशमानानामित्यस्थावराणां काष्ठानां मध्ये निहितं शरीरं मेघः । शरीरं शृणातेः शम्नातेर्वा। वृत्रस्य निण्यं निर्णामं विचरन्ति विजानन्त्याप इति दीर्घं द्राघतेस्तमस्तनोतेराशयदाशेतेरिन्द्रशत्रुरिन्द्रोऽस्य शमयिता वा शातयिता वा तस्मादिन्द्रशत्रुः । तत्को वृत्रो मेघ इति नैरुक्तास्त्वाष्ट्रोऽसुर इत्यैतिहासिकाः ’ (निरु. २. १६ ) इति ॥ ॥ ३७ ॥
Wilson
English translation:
“The waters carry off the nameless body of Vṛtra, tossed into the midst of the never- stopping, never-resting currents. The foe of Indra has slept a long darkness.”
Jamison Brereton
In the middle of the turning posts of the never-standing, never-resting (waters), his body sank down.
The waters move widely over the private parts of Vr̥tra. He whose rival was Indra lay there in the long darkness (of death).
Griffith
Rolled in the midst of never-ceasing currents flowing without a rest for ever onward.
The waters bear off Vrtra’s nameless body: the foe of Indra sank to during darkness.
Macdonell
The waters deep have hidden Vṛtra’s body, Plunged in the midst of never-ceasing torrents That stand not still, but ever hasten onward: Indra’s fierce foe sank down to lasting darkness.
Geldner
Inmitten der nie stillstehenden, nie rastenden Wasserläufe war sein Leib begraben. Die Gewässer fließen über Vritra´s Heimlichkeit hinweg. In langes Dunkel versank der Indrabemeisterte.
Grassmann
Es lag sein Leichnam mitten unter Strömen, die nimmer stillstehn, nimmer Einkehr halten, Entrückt dem Vritra rinnen die Gewässer, der Indrafeind sank hin in langes Dunkel.
Elizarenkova
Среди неостанавливающихся, неуспокаивающихся
Водяных дорожек скрыто тело.
Воды текут через тайное место Вритры.
В долгий мрак погрузился тот, кому Индра враг.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उस मेघ का शरीर कैसा और कहाँ स्थित होता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभा स्वामिन् ! तुम को चाहिये कि जिस (वृत्रस्य) मेघ के (अनिवेशनानाम्) जिनको स्थिरता नहीं होती (अतिष्ठन्तीनाम्) जो सदा बहनेवाले हैं उन जलों के बीच (निण्यम्) निश्चय करके स्थिर (शरीरम्) जिसका छेदन होता है ऐसा शरीर है वह (काष्ठानाम्) सब दिशाओं के बीच (निहितम्) स्थित होता है। तथा जिसके शरीर रूप (अपः) जल (दीर्घम्) बड़े (तमः) अन्धकार रूप घटाओं में (विचरन्ति) इधर-उधर जाते आते है वह (इन्द्रशत्रुः) मेघ उन जलों में इकट्ठा वा अलग-२ छोटा-२ बदल रूप होके (अशयत्) सोता है। वैसे ही प्रजा के द्रोही शत्रुओं को उनके सहायियों के सहित बांध के सब दिशाओं सुलाना चाहिये ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। सभापति को योग्य है कि जैसे यह मेघ अन्तरिक्ष में ठहरानेवाले जलों में सूक्ष्मपन में नहीं दीखता फिर जब घन के आकार वर्षा के द्वारा जल का समुदाय रूप होता है तब वह देखने में आता है और जैसे वे जल एक क्षणभर भी स्थिति को नहीं पाते हैं किन्तु सब काल में ऊपर जाना वा नीचे आना इस प्रकार घूमते ही रहते हैं और जो मेघ के शरीर रूप हैं वे अन्तरिक्ष में रहते हुए अति सूक्ष्म होने से नहीं दीख पड़ते वैसे बड़े-२ बलवाले शत्रुओं को भी अल्प बलवाले करके वशीभूत किया करे ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनस्तस्य शरीरं कीदृशं क्व तिष्ठतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अतिष्ठन्तीनाम्) चलन्तीनामपाम् (अनिवेशनानाम्) अविद्यमानं निवेशनमेकत्रस्थानं यासां तासाम् (काष्ठानाम्) काश्यन्ते प्रकाश्यन्ते यासु ता दिशः। काष्ठा इति दिङ्नामसु पठितम्। निघं० १।६। अत्र हनिकुषिना० उ० २।२। इति क्थन् प्रत्ययः। (मध्ये) अन्तः (निहितम्) स्थापितम् (शरीरम्)। शीर्यते हिंस्यते यत्तत (वृत्रस्य) मेघस्य (निण्यम्) निश्चितान्तार्हितम्। निण्यमिति निर्णीतांतर्हितनामसु पठितम्। निघं० ३।२५। (वि) (चरन्ति) विविधतया गच्छंत्यागच्छन्ति (अपः) जलानि (दीर्घम्) महान्तम् (तमः) अन्धकारम् (आ) समन्तात् (अशयत्) शेते। बहुलं छन्दसि इति शपोलुङ् न। (इन्द्रशत्रुः) इन्द्रः शत्रुर्यस्य स मेघः यास्कमुनिरेवमिमं मंत्रं व्याचष्टे। अतिष्ठतीनामनिविशमानानामित्यस्यावराणां काष्ठानां मध्ये निहितं शरीरं मेघः। शरीरं शृणातेः शम्नातेर्वा। वृत्रस्य निण्यं निर्णामं विचरन्ति विजानंत्याप इति दीर्घ द्राघतेस्तमस्तनीते राशयदा शेतेरिन्द्रशत्रु रिंद्रोऽस्यशमयिता वा शातयिता वा तस्मादिन्द्रशत्रुस्तत्का वृत्रोमेघ इति नैरुक्ताः। निरु० २।१६। ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - भोः सभेश त्वया यथा यस्य मेघस्य निवेशनानामतिष्ठन्तीनामपां निण्यं शरीरं काष्टानां दिशां मध्ये निहितमस्ति यस्य च शरीराख्या आपो दीर्घं तमो विचरन्ति स इन्द्रशत्रुर्मेघस्तासामपां मध्ये समुदायावयविरूपेणाशयत्समन्ताच्छेते तथा प्रजायाः द्रोग्धारः ससहायाश्शत्रवो बध्वा काष्ठानां मध्ये शाययितव्याः ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रवाचकलुप्तोपमालङ्कारः। सभापतेर्योग्यमस्ति यथाऽयं मेघोऽन्तरिक्षस्थास्वप्सु सूक्ष्मत्वान्न दृश्यते पुनर्यदा घनाकारो वृष्टिद्वारा जलसमुदायरूपो भवति तदा दृष्टिपथमागच्छति। परन्तु या इमा आप एकं क्षणमपि स्थितिं न लभन्ते किन्तु सर्वदैवोपर्यधोगच्छन्त्यागच्छन्ति च याश्च वृत्रस्य शरीरं वर्तन्ते ता अन्तरिक्षेस्थिता अतिसूक्ष्मा नैव दृश्यन्ते। तथा महाबलान् शत्रून् सूक्ष्मबलान् कृत्वा वशं नयेत् ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. अंतरिक्षात असलेले मेघ सूक्ष्मतेमुळे जलाच्या रूपात दिसत नाहीत; परंतु जेव्हा ते घनाचा आकार घेतात तेव्हा वृष्टीद्वारे जलाचा समुदाय दिसून येतो. जसे जल एक क्षणभरही स्थिर राहत नाही तर सर्वकाळी वर-खाली फिरत असते; परंतु मेघाचे रूप धारण केले जाते तेव्हा अतिसूक्ष्मतेमुळे ते दिसत नाही. तसे सभापतीने प्रचंड बल असणाऱ्या शत्रूंनाही नामोहरम करून वशीभूत करावे. ॥ १० ॥
11 दासपत्नीरहिगोपा अतिष्टन्निरुद्धा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दास᳓पत्नीर् अ᳓हिगोपा अतिष्ठन्
नि᳓रुद्धा आ᳓पः पणि᳓नेव गा᳓वः
अपा᳓म् बि᳓लम् अ᳓पिहितं य᳓द् आ᳓सीद्
वृत्रं᳓ जघन्वाँ᳓ अ᳓प त᳓द् ववार
मूलम् ...{Loading}...
दा॒सप॑त्नी॒रहि॑गोपा अतिष्ठ॒न्निरु॑द्धा॒ आपः॑ प॒णिने॑व॒ गावः॑ ।
अ॒पां बिल॒मपि॑हितं॒ यदासी॑द्वृ॒त्रं ज॑घ॒न्वाँ अप॒ तद्व॑वार ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
दास᳓पत्नीर् अ᳓हिगोपा अतिष्ठन्
नि᳓रुद्धा आ᳓पः पणि᳓नेव गा᳓वः
अपा᳓म् बि᳓लम् अ᳓पिहितं य᳓द् आ᳓सीद्
वृत्रं᳓ जघन्वाँ᳓ अ᳓प त᳓द् ववार
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áhigopāḥ ← áhigopa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
atiṣṭhan ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dāsápatnīḥ ← dāsápatnī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
gā́vaḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
níruddhāḥ ← √rudh- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, non-finite:PPP}
paṇínā ← paṇí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
ápihitam ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
ā́sīt ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bílam ← bíla- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
jaghanvā́n ← √han- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vavāra ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
दा॒सऽप॑त्नीः । अहि॑ऽगोपाः । अ॒ति॒ष्ठ॒न् । निऽरु॑द्धाः । आपः॑ । प॒णिना॑ऽइव । गावः॑ ।
अ॒पाम् । बिल॑म् । अपि॑ऽहितम् । यत् । आसी॑त् । वृ॒त्रम् । ज॒घ॒न्वान् । अप॑ । तत् । व॒वा॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- dāsapatnīr ← dāsa
- [noun], masculine
- “slave; Dāsa; servant; savage; Shudra.”
- dāsapatnīr ← patnīḥ ← patnī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “wife; mistress; queen.”
- ahigopā ← ahi
- [noun], masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- ahigopā ← gopāḥ ← gopā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “herder; defender.”
- atiṣṭhan ← sthā
- [verb], plural, Imperfect
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- niruddhā ← niruddhāḥ ← nirudh ← √rudh
- [verb noun], nominative, plural
- “close; insert; seal; obstruct; fill into; enclose; put; stop; suppress; puṭ; banish; impede; envelop; capture.”
- āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- paṇineva ← paṇinā ← paṇi
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “niggard; paṇ.”
- paṇineva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- gāvaḥ ← go
- [noun], nominative, plural, feminine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- bilam ← bila
- [noun], nominative, singular, neuter
- “cave; hole; bila [word]; inside.”
- apihitaṃ ← apihitam ← apidhā ← √dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “cover; obstruct.”
- yad ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- āsīd ← āsīt ← as
- [verb], singular, Imperfect
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- jaghanvāṃ ← han
- [verb noun], nominative, singular
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vavāra ← vṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
सायण-भाष्यम्
दासपत्नीः दासः विश्वोपक्षपणहेतुः वृत्रः पतिः स्वामी यासाम् अपां ताः दासपत्नीः । अत एव अहिगोपाः । अहिर्वृत्रो गोपा रक्षको यासां ताः । गोपनं नाम स्वच्छन्देन यथा न प्रवहन्ति तथा निरोधनम् । एतदेव स्पष्टीक्रियते । आपः निरुद्धाः अतिष्ठन् इति । तत्र दृष्टान्तः । पणिनेव गावः । पणिनामकोऽसुरो गा अपहृत्य बिले स्थापयित्वा बिलद्वारमाच्छाद्य यथा निरुद्धवांस्तथेत्यर्थः । अपां यत् बिलं प्रवहणद्वारम् अपिहितं वृत्रेण निरुद्धम् आसीत् तत् बिलं प्रवहणद्वारं वृत्रं जघन्वान् हतवान् इन्द्रः अप ववार अपवृतमकरोत् वृत्रकृतमपां निरोधं परिहृतवान् । अत्र यास्कः – ‘ दासपत्नीर्दासाधिपत्न्यो दासो दस्यतेरुपदासयति कर्माण्यहिगोपा अतिष्ठन्नहिना गुप्ताः । अहिरयनादेत्यन्तरिक्षेऽयमपीतरोऽहिरेतस्मादेव निर्हसितोपसर्ग आहन्तीति । निरूद्धा आपः पणिनेव गावः । पणिर्वणिग्भवति पणिः पणनाद्वणिक् पण्यं नेनेक्ति । अपां बिलमपिहितं यदासीत् । बिलं भरं भवति बिभर्तेर्वृत्रं जघ्निवानपववार तद्वृत्रो वृणोतेर्वा वर्ततेर्वा वर्धतेर्वा । यदवृणोत्तद्वृत्रस्य वृत्रत्वमिति विज्ञायते । यदवर्तत तद्वृत्रस्य वृत्रत्वमिति विज्ञायते । यदवर्धत तद्वृत्रस्य वृत्रत्वमिति विज्ञायते ’ (निरु. २. १७ ) इति ॥ दासपत्नीः । ‘ दसु उपक्षये ‘। दासयतीति दासो वृत्रः । एचाद्यच् । ‘ चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । दासः पतिर्यासाम् । ‘ विभाषा सपूर्वस्य ’ ( पा. सू. ४. १. ३४ ) इति ङीप्; तत्संनियोगेन इकारस्य नकारः । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । यद्वा । दासस्य पालयित्र्यः । पत्यावैश्वर्ये’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अहिगोपाः । गुपू रक्षणे ‘। गोपायतीति गोपाः । ‘ आयादय आर्धधातुके वा ’ (पा. सू. ३. १. ३१) इति आयप्रत्ययः । ततः क्विप् । अतो लोपः’। ‘वेरपृक्तलोपाद्वलि लोपो बलीयान्’ इति पूर्वं यकारलोपः (पा.सू. ६. १.६६-६७)। न च ’ अचः परस्मिन्’ इति अतो लोपस्य स्थानिवत्त्वं न पदान्तद्विर्वचन’ ’ इति प्रतिषेधात् । अहिर्गोंपा यासाम् । पूर्ववत् स्वरः । निरुद्धाः । ‘ रुधिर् आवरणे । ‘ झषस्तथोर्धोऽधः’ (पा. सू. ८. २. ४० ) इति निष्ठातकारस्य धकारः । ‘ गतिरनन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । जघन्वान् । हन्तेर्लिटः क्वसुः । ‘ अभ्यासाच्च ’ ( पा. सू. ७. ३. ५५) इति अभ्यासादुत्तरस्य हकारस्य कुत्वम् । क्रादिनियमप्राप्तस्य इटः ‘विभाषा गमहन ’ ( पा. सू. ७. २. ६८ ) इत्यादिना विकल्पविधानाभावः। संहितायां नकारस्य रुत्वानुनासिकावुक्तौ ॥
Wilson
English translation:
“The waters, the wives of the destroyer, guarded by Ahi, stood obstructed, like the cows by Paṇis; but by laying Vṛtra, Indra set open the cave that had confined them.”
Jamison Brereton
The waters stood still—their husband was the Dāsa; their herdsman, the serpent—hemmed in like the cows by the Paṇi.
What was the hidden opening for the waters—that Indra uncovered after he smashed Vr̥tra.
Griffith
Guarded by Ahi stood the thralls of Dasas, the waters stayed like kine held by the robber.
But he, when he had smitten Vrtra, opened the cave wherein the floods had been imprisoned.
Macdonell
Enclosed by demons, guarded by a serpent, The waters stood like cows by Paṇi captured. The waters’ orifice that was obstructed. When Vṛtra he had smitten, Indra opened.
Geldner
Als Frauen des Dasa vom Drachen bewacht, waren die Gewässer eingesperrt wie die Kühe von dem Pani. Den Ausfluß der Gewässer, der verstopft war, hat er nach Erschlagung des Vritra geöffnet.
Grassmann
Beherrscht vom Feinde und bewacht vom Drachen, wie Küh’ umhegt vom Räuber, stand das Wasser, Der Wasser Höhle, die verschlossne, hat er geöffnet, als den Vritra er erschlagen.
Elizarenkova
Жены Дасы, охраняемые змеем, – воды
Стояли скованные, как коровы (, спрятанные) Пани.
Проход для вод, который был заткнут, –
Он открыл ему, убив Вритру.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर सूर्य उस मेघ के प्रति क्या करता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभापते ! (पाणिनेव) गाय आदि पशुओं के पालने और (गावः) गौओं को यथायोग्य स्थानों में रोकनेवाले के समान (दासपत्नीः) अति बल देनेवाला मेघ जिनका पति के समान और (अहिगोपाः) रक्षा करनेवाला है वे (निरुद्धाः) रोके हुए (आपः) (अतिष्ठन्) स्थित होते हैं उन (अपाम्) जलों का (यत्) जो (बिलम्) गर्त्त अर्थात् एक गढ़े के समान स्थान (अपहितम्) ढ़ापसा रक्खा (आसीत्)* उस (वृत्रम्) मेघ को सूर्य (जघन्वान्) मारता है मारकर (तत्) उस जल की (अपववार) रुकावट तोड़ देता है वैसे आप शत्रुओं को दुष्टाचार से रोक के न्याय अर्थात् धर्ममार्ग को प्रकाशित रखिये ॥११॥ जल अर्थ छूट गया है। सं० *है अर्थ छूट गया है। सं०
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमा और वाचकलुप्तोपमालङ्कार हैं। जैसे गोपाल अपनी गौओं को अपने अनुकूल स्थान में रोक रखता और फिर उस स्थान का दरवाजा खोल के निकाल देता है और जैसे मेघ अपने मंडल में जलों का द्वार रोक के उन जलों को वश में रखता है वैसे सूर्य्य उस मेघ को ताड़ना देता और उस जल की रुकावट को तोड़ के अच्छे प्रकार उसे बरसाता है वैसे ही राजपुरुषों को चाहिये कि शत्रुओं को रोकेकर प्रजा का यथायोग्य पालन किया करें ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः सूर्यस्तं प्रति किं करोतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(दासपत्नीः) दास आश्रयदाता पतिर्यासां ताः। अत्र सुपांसुलुग इति पूर्वसवर्णादेशः। (अहिगोपाः) अहिना मेघेन गोपा गुप्ता अच्छादिताः (अतिष्ठन्) तिष्ठन्ति। अत्र वर्त्तमाने लङ्। (निरुद्धाः) संरोधं प्रापिताः (आपः) जलानि (पणिनेव) गोपालेन वणिग्जनेनेव (गावः) पशवः (अपाम्) जलानाम् (विलम्) गर्त्तम् (अपिहितम्) आच्छादितम् (यत्) पूर्वोक्तम् (आसीत्) अस्ति। अत्र वर्त्तमाने लङ्। (वृत्रम्) सूर्यप्रकाशावरकं मेघम् (जघन्वान्) हन्ति। अत्र वर्त्तमाने लिट्। (अप) दूरीकरणे (तत्) द्वारम् (ववार) वृणोत्युद्घाटयति। अत्र वर्त्तमाने लिट् यास्कमुनिरिमं मंत्रमेवं व्याचष्टे दासपत्नीर्दासाधिपत्न्यो दासो दस्यते रूपं *दासयति कर्म्माण्यहिगोपा अतिष्ठन्नहिना गुप्ताः। अहिरवनादेत्यन्तरिक्षे ऽयमपीतरोऽहिरेतस्मादेव निर्ह्वसितोपसर्ग आहंतीति। निरुद्धा आपः पणिनेव गावः। पणिर्वणिग्भवति पणिः पणनाद्वणिक् पण्यं नेनेक्ति। अपां बिलमपिहितं यदासीत्। बिलं भरं भवति बिभर्त्तेवृत्रं जघ्निवानपववार। निरु० २।१७। ॥११॥ *[वै० यं० निरुक्ते ‘रूपदासयतीति’ पाठो वर्तते।सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सभापते यथा पणिनेव गावो दासपत्न्योऽहिगोपा येन वृत्रेण निरुद्धा आपोऽतिष्ठन् तिष्ठन्ति तासामपां यद्बिलमपिहितमासीदस्ति तं सविता जघन्वान् हन्ति हत्त्वा तज्जलगमनद्वारमपववारापवृणोत्युद्घाटयति तथैव दुष्टाचाराञ् शत्रून्निरुध्य न्यायद्वारं प्रकाशितं रक्ष ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमावाचकलुप्तोपमालङ्कारौ। यथा गोपालः स्वकीया गाः स्वामीष्टे स्थाने निरुणद्धि पुनर्द्वारं चोद्घाट्य मोचयति यथा वृत्रेण मेघेन स्वकीयमण्डलेऽपां द्वारमावृत्य ता वशं नीयन्ते यथा सूर्यस्तं मेघं ताडयति तज्जलद्वारमपावृत्यापोविमोचयति तथैव राजपुरुषैः शत्रून्निरुध्य सततं प्रजाः पालनीयाः ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमा व वाचकलुप्तोपमालंकार आहेत. जसा गोपाल आपल्या गाईंना नियंत्रणाखाली योग्य स्थानी ठेवतो व नंतर बाहेर काढतो, जसे मेघ जलाला नियंत्रणात ठेवतात व सूर्य मेघांना प्रताडित करतो व अडथळा नष्ट करून वृष्टी करवितो तसेच राजपुरुषांनी शत्रूंना ताब्यात ठेवावे व प्रजेचे यथायोग्य पालन करावे. ॥ ११ ॥
12 अश्व्यो वारो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓श्वियो वा᳓रो अभवस् त᳓द् इन्द्र
सृके᳓ य᳓त् त्वा प्रत्य᳓हन् देव᳓ ए᳓कः
अ᳓जयो गा᳓ अ᳓जयः शूर सो᳓मम्
अ᳓वासृजः स᳓र्तवे सप्त᳓ सि᳓न्धून्
मूलम् ...{Loading}...
अश्व्यो॒ वारो॑ अभव॒स्तदि॑न्द्र सृ॒के यत्त्वा॑ प्र॒त्यह॑न्दे॒व एकः॑ ।
अज॑यो॒ गा अज॑यः शूर॒ सोम॒मवा॑सृजः॒ सर्त॑वे स॒प्त सिन्धू॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓श्वियो वा᳓रो अभवस् त᳓द् इन्द्र
सृके᳓ य᳓त् त्वा प्रत्य᳓हन् देव᳓ ए᳓कः
अ᳓जयो गा᳓ अ᳓जयः शूर सो᳓मम्
अ᳓वासृजः स᳓र्तवे सप्त᳓ सि᳓न्धून्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhavaḥ ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áśvyaḥ ← áśvya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vā́raḥ ← vā́ra- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pratyáhan ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
sr̥ké ← sr̥ká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ájayaḥ ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ájayaḥ ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asr̥jaḥ ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áva ← áva (invariable)
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sártave ← √sr̥- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
síndhūn ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अश्व्यः॑ । वारः॑ । अ॒भ॒वः॒ । तत् । इ॒न्द्र॒ । सृ॒के । यत् । त्वा॒ । प्र॒ति॒ऽअह॑न् । दे॒वः । एकः॑ ।
अज॑यः । गाः । अज॑यः । शू॒र॒ । सोम॑म् । अव॑ । अ॒सृ॒जः॒ । सर्त॑वे । स॒प्त । सिन्धू॑न् ॥
Hellwig Grammar
- aśvyo ← aśvyaḥ ← aśvya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “equine.”
- vāro ← vāraḥ ← vāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hair; tail.”
- abhavas ← abhavaḥ ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sṛke ← sṛka
- [noun], locative, singular, masculine
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- pratyahan ← pratihan ← √han
- [verb], singular, Imperfect
- “suppress; cure; obstruct; obstruct; ward off; jam; neutralize.”
- deva ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- ajayo ← ajayaḥ ← ji
- [verb], singular, Imperfect
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, feminine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ajayaḥ ← ji
- [verb], singular, Imperfect
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- avāsṛjaḥ ← avasṛj ← √sṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “free; shoot; ejaculate.”
- sartave ← sṛ
- [verb noun]
- “sṛ; liquefy; run; spread; stretch out.”
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- sindhūn ← sindhu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
सायण-भाष्यम्
सृके वज्रे । सृकः वृकः ’ (नि. २. २०. ६ ) इति वज्रनामसु पठितत्वात् । देवः दीप्यमानः सर्वायुधकुशलः एकः अद्वितीयः वृत्रः यत् यदा त्वा त्वां प्रत्यहन् प्रतिकूलत्वेन प्रहृतवान् तत् तदानीं त्वम् अश्व्यो वारः अश्वसंबन्धी वालः अभवः। यथाश्वस्य वालोऽनायासेन मक्षिकादीन्निवारयति तद्वत् वृत्रमगणयित्वा निराकृतवानित्यर्थः । किं च गाः पणिनापहृताः त्वम् अजयः जितवान् । हे शूर शौर्ययुक्त इन्द्र सोमम् अजयः जितवान्। तथा च तैत्तिरीयाः - ‘त्वष्टा हतपुत्रः इत्यस्मिन्नुपाख्याने समामनन्ति- स यज्ञवेशसं कृत्वा प्रासहा सोममपिबत्’ (तै. सं. २. ४. १२. १) इति । सप्त सिन्धून् ‘इमं मे गङ्गे’ ( ऋ. सं. १०. ७५.५) इत्यस्यामृच्याम्नाता गङ्गाद्याः सप्तसंख्याका नदीः सर्तवे सर्तुं प्रवाहरूपेण गन्तुम् अवासृजः त्यक्तवान्। वृत्रकृतं प्रवाहनिरोधं निराकृतवानित्यर्थः ॥ अश्व्यः । अश्वे भवः। ‘ भवे छन्दसि’ इति यत् । यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । वारयति दंशमशकानिति वारः । पचाद्यच् । कपिलकादित्वात् लत्वविकल्पः (पा. म. ८. २. १८)। वृषादित्वादाद्युदात्तत्वम् । प्रत्यहन् । यद्वृत्तान्नित्यम्’ इति निघातप्रतिषेधः । तिङि चोदात्तवति’ इति गतेरनुदात्तत्वम् । अजयः। गाः इत्यस्य वाक्यान्तरगतत्वात् तदपेक्षयास्य ‘ तिङ्ङतिङः इति निघातो न भवति, समानवाक्ये निघातयुष्मदस्मदादेशा वक्तव्याः ’ (पा. सू. ८. १. १८. ५) इति वचनात् । सर्तवे । ‘ तुमर्थे सेसेन्° ’ इति तवेन्प्रत्ययः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“When the single resplendent Vṛtra returned the blow (which had been inflicted), Indra, by your thunderbolt, you became (furious), like a horse’s tail. You have rescued the kine; you have won, Hero, the Soma juice; you have let loose the seven rivers to flow.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Like a horse’s tail, as a horse lashes his tail to get rid of the flies; seven rivers: gaṅgā, yamunā, sarasvatī, śatudrī, paruṣṇī (irāvatī), asikni, marudvṛdhā, vitastā, ārjīkīya (vipāsā) and suṣomā (sindhu)
Jamison Brereton
You, Indra, then became the tail of a horse when he struck his fangs at you—you, the god alone.
You conquered the cows, and, o champion, you conquered the soma. You set loose the seven rivers to flow.
Griffith
A horse’s tail wast thou when he, O Indra, smote on thy bolt; thou, God without a second,
Thou hast won back the kine, hast won the Soma; thou hast let loose to flow the Seven Rivers.
Macdonell
A horse’s tail thou didst become, O Indra, When, on his spear impaled, as god unaided, The cows, O hero, thou didst win and Soma, And free the seven streams to flow in torrents.
Geldner
In ein Roßhaar verwandeltest du dich da, Indra, als er dich gegen die Zacke schlug. Der einzige Gott erobertest du die Kühe, du erobertest, o Held, den Soma; du ließest die sieben Ströme frei, daß sie laufen.
Grassmann
Du warst ein Rossschweif, Indra, als er damals im Schuss dich traf; du, der allein du Gott bist, Gewannst die Kühe, Held, gewannst den Soma, und rinnen liessest du die sieben Ströme.
Elizarenkova
В конский волос превратился ты, о Индра, в тот миг,
Когда он дал тебе по клыку. Единый бог,
Ты завоевал коров, ты завоевал сому, о герой!
Ты выпустил для бега семь потоков.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे दोनों परस्पर क्या करते हैं, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (शूर) वीर के तुल्य भयरहित (इन्द्र) शत्रुओं को विदीर्ण करनेहारे सेना के स्वामी ! आप जैसे (यत्) जो (अश्व्यः) वेग और तड़फ आदि गुणों में निपुण (वारः) स्वीकार करने योग्य (एकः) असहाय और (देवः) उत्तम-२ गुण देनेवाला मेघ सूर्य के साथ युद्ध करनेहारा (अभवः) होता है (सृके) किरणरूपी वज्र में अपने बद्दलों के जाल को (प्रत्यहन्) छोड़ता है अर्थात् किरणों को उस घन जाल से रोकता है सूर्य्य उस मेघ को जीतकर (गाः) उससे अपनी किरणों को (अजयः) अलग करता अर्थात् एक देश से दूसरे देश में पहुंचाता और (सोमम्) पदार्थों के रस को (अजयः) जीतता है इस प्रकार करता हुआ वह सूर्यलोक जलों को (सर्त्तवे) ऊपर-नीचे जाने-आने के लिये सब लोकों में स्थिर होनेवाले (सप्त) (सिन्धून्) बड़े-२ जलाशय, नदी, कुंआ, और साधरण तालाब ये चार जल के स्थान पृथिवी पर और समीप, बीच, और दूरदेश में रहनेवाले तीन जलाशय इन सात जलाशयों को (अवासृजः) उत्पन्न करता है वैसे शत्रुओं में चेष्टा करते हो (तत्) इसी कारण (त्वा) आपको युद्धो में हम लोग अधिष्ठाता करते हैं ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमालङ्कार है। जैसे यह मेघ सूर्य के प्रकाश को ढांप देता तब वह सूर्य अपनी किरणों से उसको छिन्न-भिन्न कर भूमि में जल को वर्षाता है इसीसे यह सूर्य उस जल समुदाय को पहुंचाने न पहुंचाने के लिये समुद्रों को रचने का हेतु होता है वैसे प्रजा का रक्षक राजा शत्रुओं को बांध शस्त्रों से काट और नीच गति को प्राप्त करके प्रजा को धर्मयुक्त मार्ग में चलाने का निमित्त होवे ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनस्तौ परस्परं किं कुरुत इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अश्व्यः) योश्वेषु वेगादिगुणेषु साधुः (वारः) वरीतुमर्हः (अभवः) भवति। अत्र सर्वत्र वर्त्तमाने लङ् व्यत्ययश्च। (तत्) तस्मात् (इन्द्र) शत्रुविदारक (सृके) वज्र इव किरणसमूहे। सृक इति वज्रनामसु पठितम्। निघं० २।२०। (यत्) यः। अत्र सुपां० इति सोर्लुक्। (त्वा) त्वां सभेशं राजानम् (प्रत्यहन्) प्रति हन्ति (देवः) दानादिगुणयुक्तः (एकः) असहायः (अजयः) जयति (गाः) पृथिवीः (अजयः) जयति (शूर) वीरवन्निर्भय (सोमम्) पदार्थरससमूहम् (अव) अधोऽर्थे (असृजः) सृजति (सर्त्तवे) सर्त्तुं गन्तुम्। अत्र तुमऽर्थे से० इति तुमर्थे तवेन् प्रत्ययः। (सप्त) (सिंधून्) भूमौ महाजलाशयसमुद्रनदीकूपतडागस्थांश्चतुरोऽन्तरिक्षे निकटमध्यदूरदेशस्थाँ स्त्रींश्चेति सप्त जलाशयान् ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे शूरसेनेशेन्द्र त्वं यथा यद् योऽश्व्यो वार एको देवो मेघः सूर्येण सह योद्धाऽभवो भवति सृके स्वघनदलं प्रत्यहन् किरणान्प्रति हन्ति सूर्यस्तं मेघं जित्वा गा अजयो जयति सोममजयो जयति एवं कुर्वन् सूर्य्यो जलानि सर्त्तवे सर्त्तुमुपर्यधो गन्तुं सप्त सिंधूनवासृजः सृजति तथैव शत्रुषु चेष्टसे तत्तस्मात्वा त्वां युद्धेषु वयमधिकुर्मः ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथायं मेघः सूर्यस्य प्रकाशं निवारयति तदा सूर्यः स्वकिरणैस्तं छित्वा भूमौ जलं निपातयत्यत एवायमस्य जलसमूहस्य गमनागमनाय समुद्राणां निष्पादनहेतुर्भवति तथा प्रजापालको राजाऽरीन्निरुध्य शस्त्रैश्छित्वाऽधो नीत्वा प्रजाया धर्म्ये मार्गे गमनहेतुः स्यात् ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा मेघ सूर्याला झाकून टाकतो तेव्हा सूर्य आपल्या किरणांनी त्याला नष्ट करतो आणि भूमीवर जलाची वृष्टी करवितो. सूर्य त्या जलसमूहाचे गमनागमन करविणारा असून, समुद्राची निर्मिती होण्याचे कारण असतो. तसे प्रजेचा रक्षक असलेल्या राजाने शत्रूंना बंधनात ठेवून शस्त्रांनी प्रहार करून नष्ट करावे व प्रजेला धर्मयुक्त मार्गात चालविण्याचे निमित्त ठरावे. ॥ १२ ॥
13 नास्मै विद्युन्न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ना᳓स्मै विद्यु᳓न् न᳓ तन्यतुः᳓ सिषेध
न᳓ या᳓म् मि᳓हम् अ᳓किरद् ध्रादु᳓निं च
इ᳓न्द्रश् च य᳓द् युयुधा᳓ते अ᳓हिश् च
उता᳓परी᳓भ्यो मघ᳓वा वि᳓ जिग्ये
मूलम् ...{Loading}...
नास्मै॑ वि॒द्युन्न त॑न्य॒तुः सि॑षेध॒ न यां मिह॒मकि॑रद्ध्रा॒दुनिं॑ च ।
इन्द्र॑श्च॒ यद्यु॑यु॒धाते॒ अहि॑श्चो॒ताप॒रीभ्यो॑ म॒घवा॒ वि जि॑ग्ये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ना᳓स्मै विद्यु᳓न् न᳓ तन्यतुः᳓ सिषेध
न᳓ या᳓म् मि᳓हम् अ᳓किरद् ध्रादु᳓निं च
इ᳓न्द्रश् च य᳓द् युयुधा᳓ते अ᳓हिश् च
उता᳓परी᳓भ्यो मघ᳓वा वि᳓ जिग्ये
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
siṣedha ← √sidh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
tanyatúḥ ← tanyatú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vidyút ← vidyút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ákirat ← √kr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
hrādúnim ← hrādúni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
míham ← míh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ná ← ná (invariable)
yā́m ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
áhiḥ ← áhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yuyudhā́te ← √yudh- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
aparī́bhyaḥ ← aparī́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:PL}
jigye ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
न । अ॒स्मै॒ । वि॒ऽद्युत् । न । त॒न्य॒तुः । सि॒से॒ध॒ । न । याम् । मिह॑म् । अकि॑रत् । ह्रा॒दुनि॑म् । च॒ ।
इन्द्रः॑ । च॒ । यत् । यु॒यु॒धाते॒ इति॑ । अहिः॑ । च॒ । उ॒त । अ॒प॒रीभ्यः॑ । म॒घऽवा॑ । वि । जि॒ग्ये॒ ॥
Hellwig Grammar
- nāsmai ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāsmai ← asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vidyun ← vidyut
- [noun], nominative, singular, feminine
- “lightning; Vidyut; thunderbolt.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tanyatuḥ ← tanyatu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “thunder.”
- siṣedha ← sidh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “prepare; prepare; succeed; heal; perfect; be known; compound; achieve; prove.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yām ← yad
- [noun], accusative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- miham ← mih
- [noun], accusative, singular, feminine
- “fog.”
- akiraddhrāduniṃ ← akirat ← kṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “spread; scatter.”
- akiraddhrāduniṃ ← hrādunim ← hrāduni
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hail.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- indraś ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yuyudhāte ← yudh
- [verb], dual, Perfect indicative
- “fight; overcome.”
- ahiś ← ahiḥ ← ahi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- cotāparībhyo ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cotāparībhyo ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- cotāparībhyo ← aparībhyaḥ ← aparī
- [noun], dative, plural, feminine
- “future.”
- maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- jigye ← ji
- [verb], singular, Perfect indicative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रं निषेद्धुं वृत्रो यान् विद्युदादीन् मायया निर्मितवान् ते सर्वेऽप्येनं निषेद्धुमशक्ताः । सोऽयमथोंऽनेन मन्त्रेणोच्यते । अस्मै इन्द्रार्थं निर्मिता विद्युत् न सिषेध इन्द्रं न प्राप्नोत् । तथा तन्यतुः गर्जनं यां मिहं सेचनं यां वृष्टिम् अकिरत् वृत्रो विक्षिप्तवान् सापि वृष्टिः न सिषेध । ह्रादुनिं च अशनिमपि यां वृत्रः प्रयुक्तवान् सापि न सिषेध । इन्द्रश्च अहिश्च इन्द्रवृत्रावुभावपि यत् यदा युयुधाते युद्धं कृतवन्तौ । तदानीं विद्युदादयो न प्राप्ता इति पूर्वत्रान्वयः । उत अपि च मघवा धनवानिन्द्रः अपरीभ्यः अपराभ्यः अन्यासामपि वृत्रनिर्मितानां मायानां सकाशात् वि जिग्ये विशेषेण जितवान् ॥ सिषेध। ’ षिधु गत्याम् । मिहम् । मिह सेचने ’ । मेहति सिञ्चतीति मिट् वृष्टिः । क्विप् च ’ इति क्विप् । अकिरत् । ‘ कॄ विक्षेपे । तुदादिभ्यः शः ‘। ‘ऋत इद्धातोः ’ इति इत्वम् । अडागम उदात्तः । यद्वृत्तयोगादनिघातः । युयुधाते । ‘युध संप्रहारे’। लिटि प्रत्ययस्वरः । जिग्ये । ‘सन्लिटोर्जेः’ (पा. सू. ७. ३. ५७ ) इति अभ्यासादुत्तरस्य जकारस्य कुत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Neither the lightning nor the thunder (discharged by Vṛtra), nor the rain which he showered, nor the thunderbolt, harmed Indra, when he and Ahi contended and Maghvat triumphed also over other (attacks).”
Jamison Brereton
Neither the lightning nor the thunder, neither the mist nor the hail that he scattered repelled (Indra) for him.
When Indra and the serpent fought each other, the generous one
achieved victory also for (all) later times.
Griffith
Nothing availed him lightning, nothing thunder, hailstorm or mist which had spread around him:
When Indra and the Dragon strove in battle, Maghavan gained the victory for ever.
Macdonell
Him lightning then availèd not nor thunder, Nor mist, nor hailstorm which around he scattered: When Indra and the serpent fought in battle, The bounteous god gained victory for ever.
Geldner
Nicht fruchtete ihm Blitz und Donner, nicht Nebel und Hagel, den er ausstreute. Als Indra und der Drache kämpften, da blieb der Gabenreiche auch für alle Zukunft Sieger.
Grassmann
Nichts half ihm da der Blitz und nichts der Donner, nicht Nebel, den er ausgoss, noch der Hagel, Als Indra und der Drache sich bekämpften, gewann den Sieg für alle Zeit der mächt’ge.
Elizarenkova
a-b nasmai vidyun na tanuatuh sisedha / na yam miham rv01.032.13
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
इन दोनों के इस युद्ध में किस का विजय होता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सेनापते ! आप जैसे मेघ ने (अस्मै) इस सूर्य लोक के लिये छोड़ी हुई (विद्युत्) बिजुली (न) (सिषेध) इसकी कुछ रुकावट नहीं कर सकती (तन्यतुः) उस मेघ की गर्जना भी उस सूर्य को (न) (सिषेध) नहीं रोक सकती और वह (अहिः) मेघ (याम्) जिस (ह्रादुनिम्) गर्जना आदि गुणवाली (मिहम्) वरसा को (च) भी (अकिरत्) छोड़ता है वह भी सूर्य की (न) (सिषेध) हानि नहीं कर सकती है यह (इन्द्रः) सूर्यलोक अपनी किरणरूपी पूर्णसेना से युक्त (उत) और अपनी (अपरीभ्यः) अधूरी सेना से युक्त (अहिः) मेघ (च) भी ये दोनों (युयुधाते) परस्पर युद्ध किया करते हैं (यत्) अधिकबलयुक्त होने के कारण (मघवा) अत्यन्त प्रकाशवान् सूर्यलोक उस मेघ को (च) भी (विजिग्ये) अच्छे प्रकार जीत लेता है वैसे ही धर्मयुक्त पूर्णबल करके शत्रुओं का विजय कीजिये ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। राजपुरुषों को योग्य है कि जैसे वृत्र अर्थात् मेघ के जितने बिजली आदि युद्ध के साधन हैं वे सब सूर्य के आगे क्षुद्र अर्थात् सब प्रकार निर्बल और थोड़े हैं और सूर्य के युद्धसाधन उसकी अपेक्षा से बड़े-२ हैं इसीसे सब समय में सूर्य ही का विजय और मेघ का पराजय होता रहता है वैसे ही धर्म से शत्रुओं को जीतें ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: एतयोरस्मिन् युद्धे कस्य विजयो भवतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(न) निषेधार्थे (अस्मै) इन्द्राय सूर्यलोकाय (विद्युत्) प्रयुक्ता स्तनयित्नुः (न) निषेधे (तन्यतुः) गर्जनसहिता (सिषेध) निवारयति। अत्र सर्वत्र लडर्थे लङलिटौ। (न) निवारणे (याम्) वक्ष्यमाणाम् (मिहम्) मेहति सिंचति यया वृष्ट्या ताम्। (अकिरत्) किरति विक्षिपति। (ह्रादुनिम्) ह्रादतेऽव्यक्ताञ् शब्दान् करोति यया वृष्ट्याताम्। अत्र ह्रादधातोर्बाहुलकादौणादिक उनिः प्रत्ययः। (च) समुच्चये (इन्द्रः) सूर्यः (च) पुनरर्थे (यत्) यः। अत्रापि सुपांसु० इति सोर्लुक्। (युयुधाते) युध्येते (अहिः) मेघः (च) अन्योन्यार्थे (उत्) अपि (अपरीभ्यः) अपूर्णाभ्यः सेनाक्रियाभ्यः। अत्र पॄधातोः। अत्र इः। उ० ४।१४४। #अनेन इः प्रत्ययः। कृदिकारादक्तिनः। अ० ४।१।४५। अनेन* ङीष् प्रत्ययः। इदं पदं सायणाचार्येणाप्रमाणादपराभ्य इत्यशुद्धं व्याख्यातम्। (मघवा) मघं पूज्यं बहुविधं प्रकाशो धनं विद्यते यस्मिन् सः। अत्र भूम्न्यर्थे मतुप्। (वि) विशेषार्थे (जिग्ये) जयति ॥१३॥ # [‘१३९’ वै० यं० मुद्रित द्वितीयावृत्तावेषा संख्या वर्तते। सं०] *[ सूत्रस्थनियमेन। सं०]
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सेनापते त्वं यथा येनाहिनास्मा इन्द्राय प्रत्युक्ता विद्युदेनं न सिषेध निवारयितुं न शक्नोति। तण्यतुर्गर्जनाप्यस्मै प्रयुक्ता न सिषेध निषेद्धं समर्था न भवति योऽद्विर्या ह्रादुनिं मिहं वृष्टिं चाकिरत् प्रक्षिपति साऽप्यस्मै न सिषेध। अयमिन्द्रः परीभ्यः पूर्णाभ्यः सेनाभ्यो युक्त उताप्यपरीभ्यः सेनाभ्यो युक्तोऽहिर्मेघश्च परस्परं युयुधाते। यद्यस्मादधिकबलयुक्तत्वान् मघवा तं मेघं विजिग्ये विजयते तथैव पूर्णं बलं संपाद्य शत्रून् विजयस्व ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। राजपुरुषैर्यथा वृत्रस्य यावन्ति विद्युदादीनि युद्धसाधनानि सन्ति तावन्ति सूर्यापेक्षया क्षुद्राणि वर्त्तेंते सूर्यस्य खलु युद्धसाधनानि तदपेक्षया महान्ति सन्ति। अत एव सर्वदा सूर्यस्यविजयो वृत्रस्य पराजयश्च भवति तथैव धर्म्मेण शत्रुविजयः कार्य्यः ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसे वृत्र अर्थात मेघ याची विद्युत इत्यादी जितकी युद्धाची साधने आहेत ती सर्व सूर्यासमोर क्षुद्र सर्व प्रकारे निर्बल व कमी आहेत. सूर्याची युद्धसाधने त्यापेक्षा मोठमोठी आहेत. त्यामुळे नेहमी सूर्याचा विजय होतो व मेघाचा पराजय होतो. राजपुरुषांनी तसेच धर्माने शत्रूंना जिंकावे. ॥ १३ ॥
14 अहेर्यातारं कमपश्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓हेर् याता᳓रं क᳓म् अपश्य इन्द्र
हृदि᳓ य᳓त् ते जघ्नु᳓षो भी᳓र् अ᳓गछत्
न᳓व च य᳓न् नवतिं᳓ च स्र᳓वन्तीः
श्येनो᳓ न᳓ भीतो᳓ अ᳓तरो र᳓जांसि
मूलम् ...{Loading}...
अहे॑र्या॒तारं॒ कम॑पश्य इन्द्र हृ॒दि यत्ते॑ ज॒घ्नुषो॒ भीरग॑च्छत् ।
नव॑ च॒ यन्न॑व॒तिं च॒ स्रव॑न्तीः श्ये॒नो न भी॒तो अत॑रो॒ रजां॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓हेर् याता᳓रं क᳓म् अपश्य इन्द्र
हृदि᳓ य᳓त् ते जघ्नु᳓षो भी᳓र् अ᳓गछत्
न᳓व च य᳓न् नवतिं᳓ च स्र᳓वन्तीः
श्येनो᳓ न᳓ भीतो᳓ अ᳓तरो र᳓जांसि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áheḥ ← áhi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
apaśyaḥ ← √paś- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kám ← ká- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yātā́ram ← yātár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ágachat ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bhī́ḥ ← bhī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
hr̥dí ← hā́rdi ~ hr̥d- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
jaghnúṣaḥ ← √han- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
náva ← náva- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
navatím ← navatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
srávantīḥ ← √sru- (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
átaraḥ ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bhītáḥ ← √bhī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ná ← ná (invariable)
rájāṁsi ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अहेः॑ । या॒तार॑म् । कम् । अ॒प॒श्यः॒ । इ॒न्द्र॒ । हृ॒दि । यत् । ते॒ । ज॒घ्नुषः॑ । भीः । अग॑च्छत् ।
नव॑ । च॒ । यम् । न॒व॒तिम् । च॒ । स्रव॑न्तीः । श्ये॒नः । न । भी॒तः । अत॑रः । रजां॑सि ॥
Hellwig Grammar
- aher ← aheḥ ← ahi
- [noun], genitive, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- yātāraṃ ← yātāram ← yātṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- kam ← ka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- apaśya ← apaśyaḥ ← paś
- [verb], singular, Imperfect
- “see; view; watch; meet; observe; think of; look; examine; behold; visit; understand.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- hṛdi ← hṛd
- [noun], locative, singular, neuter
- “heart; heart; mind; breast; hṛd [word].”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- jaghnuṣo ← jaghnuṣaḥ ← han
- [verb noun], genitive, singular
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- bhīr ← bhīḥ ← bhī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “fear; bhī; alarm.”
- agacchat ← gam
- [verb], singular, Imperfect
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- nava ← navan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “nine.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yan ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- navatiṃ ← navatim ← navati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ninety; navati [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sravantīḥ ← sravantī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “river.”
- śyeno ← śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- bhīto ← bhītaḥ ← bhī
- [verb noun], nominative, singular
- “fear; fear.”
- ataro ← ataraḥ ← tṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- rajāṃsi ← rajas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र जघ्नुषः वृत्रं हतवतः तव हृदि चित्ते यत् यदि भीरगच्छत् न हतवानस्मीति बुद्ध्या भयं प्राप्नुयात् तर्हि अहेः वृत्रस्य यातारं हन्तारं कमपश्यः त्वत्तोऽन्यं कं पुरुषं दृष्टवानसि । तादृशस्य पुरुषान्तरस्याभावात् मा भूत् तव भयमित्यर्थः । यत् यस्मात् कारणात् त्वं नव च नवतिं च स्रवन्तीः एकोनशतसंख्याकाः प्रवहन्तीर्नदीः प्राप्य रजांसि तत्रत्यान्युदकानि अतरः तीर्णवानसि । तत्र दृष्टान्तः । श्येनो न । श्येननामको बलवान् पक्षीव दूरगमनात्तव भयमासीदिति गम्यते । तद्भयं मा भूदित्यभिप्रायः । तच्च दूरगमनं ब्राह्मणे समाम्नातम् - ‘इन्द्रो वै वृत्रं हत्वा नास्तृषीति मन्यमानः पराः परावतोऽगच्छत् ’ ( ऐ. ब्रा. ३. १५) इति । तैत्तिरीयाश्चामनन्ति- इन्द्रो वृत्रं हत्वा परां परावतमगच्छदपाराधमिति मन्यमानः ’ (तै. सं. २. ५. ३. ६) इति ॥ हृदि । ‘पद्दन्’ इत्यादिना हृदयशब्दस्य हृदादेशः । ऊडिदम्’ इत्यादिना विभक्तेरुदात्तत्वम् । जघ्नुषः । हन्तेर्लिटः क्वसुः । षष्ठ्येकवचने ’ वसोः संप्रसारणम्’ इति संप्रसारणपरपूर्वत्वे। ‘ शासिवसिघसीनां च ’ इति पत्वम् । न च ‘षत्वतुकोरसिद्धः ’ ( पा. सू. ६. १. ८६ ) इत्येकादेशस्यासिद्धत्वात् षत्वं न प्राप्नुयादिति वाच्यं, ‘ संप्रसारणडीट्सु प्रतिषेधो वक्तव्यः’ (का. ६. १, ८६. १ ) इति असिद्धवद्भावस्य प्रतिषिद्धत्वात् । ‘ गमहन इत्यादिना उपधालोपः । न च “ असिद्धवदत्रा भात्’ इति संप्रसारणस्यासिद्धवद्भावः, भिन्नाश्रयत्वात् । संप्रसारणं हि षष्ठ्येकवचने उपधालोपस्तु वसाविति भिन्नाश्रयत्वम् । स्रवन्तीः । ‘स्रु गतौ ‘। शप्श्यनोर्नित्यम् ’ ( पा. सू. ७. १. ८१ ) इति नुमागमः । शपः पित्त्वादनुदात्तत्वम् । शतुश्च लसार्वधातुकस्वरेणाद्युदात्तत्वम् । अतरः । यद्वृत्तयोगादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“When fear entered, Indra, into your heart when about to slay Ahi, what other destroyer of him did you look for, that, alarmed, you did traverse ninety and nine streams like a (swift) hawk?”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
When fear entered Indra: his fear was the uncertainty whether he should destroy Vṛtra or not
Jamison Brereton
Whom did you see, Indra, as the avenger of the serpent when fear came into your heart after you smashed him,
and when you crossed over the ninety-nine flowing rivers, like a
frightened falcon through the airy realms?
Griffith
Whom sawest thou to avenge the Dragon, Indra, that fear possessed thy heart when thou hadst slain him;
That, like a hawk affrighted through the regions, thou crossedst nine-and-ninety flowing rivers?
Macdonell
Whom saw’st thou as avenger of the serpent, As terror seized thy heart when thou hadst slain him, And thou didst cross the nine and ninety rivers And air’s broad spaces, like a hawk affrighted?
Geldner
Wen sahst du, Indra, als Rächer des Drachen, daß Furcht dein, des Töters, Herz befiel, als du über die neunundneunzig Ströme, wie der Adler erschreckt die Räume durcheiltest?
Grassmann
Wen sahst du, Indra, als des Drachens Rächer, als dir dem Sieger damals Furcht ins Herz schlich, Als du die Flut der neunundneunzig Ströme, die Luft durchflogst wie ein erschreckter Falke?
Elizarenkova
Какого мстителя за змея увидел ты, о Индра,
Что в сердце к тебе, убийце, проник страх,
Когда девяносто и девять потоков
Ты пересекал, как испуганный орел – пространства?
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उन दोनों में परस्पर क्या होता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! योधा जिस युद्ध व्यवहार में शत्रुओं का (जघ्नुषुः) हननेवाले (ते) आपका प्रभाव (अहेः) मेघ के गर्जन आदि शब्दों से प्राणियों को (यत्) जो (भीः) भय (अगच्छत्) प्राप्त होता है विद्वान् लोग उस मेघ के (यातारम्) देश देशान्तर में पहुंचानेवाले सूर्य को छोड़ और (कम्) किसको देखें सूर्य से ताड़ना को प्राप्त हुआ मेघ (भीतः) डरे हुए (श्येनः) (न) वाज के समान (च) भूमि में गिर के (नवनवतिम्) अनेक (स्रवन्तीः) जल बहानेवाली नदी वा नाड़ियों को पूरित करता है (यत्) जिस कारण सूर्य अपने प्रकाश आकर्षण और छेदन आदि गुणों से बड़ा है इसीसे (रजांसि) सब लोकों को (अतरः) तरता अर्थात् प्रकाशित करता है इसके समान आप हैं वे आप (हृदि) अपने मन में जिसको शत्रु (अपश्यः) देखो उसी को मारा करो ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमालङ्कार है। राजसेना के वीर पुरुषों को योग्य है कि जैसे किसी से पीड़ा को पाकर डरा हुआ श्येन पक्षी इधर-उधर गिरता पड़ता उड़ता है वा सूर्य से अनेक प्रकार की ताड़ना और खैंच कढ़ेर को प्राप्त होकर मेघ इधर-उधर देशदेशान्तर में अनेक नदी वा नाड़ियों को पूर्ण करता है इस मेघ की उत्पत्ति का सूर्य से भिन्न कोई निमित्त नहीं है। और जैसे अन्धकार में प्राणियों को भय होता है वैसे ही मेघ के बिजली और गर्जना आदि गुणों से भय होता है उस भय का दूर करनेवाला भी सूर्य ही है तथा सब लोकों के व्यवहारों को अपने प्रकाश और आकर्षण आदि गुणों में चलानेवाला है वैसे ही दुष्ट शत्रुओं को जीता करें। इस मंत्र में (नवनवतिम्) यह संख्या का उपलक्षण होने से पद असंख्यात अर्थ में है ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनस्तयोः परस्परं किं भवतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(अहेः) मेघस्य (यातारम्) देशान्तरे प्रापयितारम् (कम्) सूर्यादन्यम् (अपश्यः) पश्येत्। अत्र लिङर्थे लङ्। (इन्द्र) शत्रुदलविदारक योद्धः (हृदि) हृदये (यत्) धनम् (ते) तव (जघ्नुषः) हन्तुः सकाशात् (भीः) भयम् (अगच्छत्) गच्छति प्राप्नोति। अत्र सर्वत्र वर्त्तमाने लङ्। (नव) संख्यार्थे (च) पुनरर्थे (स्रवन्तीः) गमनं कुर्वन्तीर्नदीर्नाड़ीर्वा। स्रवन्त्य इति नदीनामसु पठितम्। निघं० १।१३। स्रुधातोर्गत्यर्थत्वाद्रुधिरप्राणगमनमार्गा जीवनहेतवो नाड्योपि गृह्यन्ते। (श्येनः) पक्षी (न) इव (भीतः) भयं प्राप्तः (अतरः) तरति (रजांसि) सर्वाल्ँलोकान् लोकारजांस्युच्यंते। निरु० ४।१९। ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र योद्धर्यस्य शत्रून् जघ्नुषस्ते तव प्रभावोऽहेर्मेघस्य विद्युद्गर्जनादिविशेषात् प्राणिनो यद्याभीरगच्छत् प्राप्नोति विद्वान् मनुष्यस्तस्य मेघस्य यातारं देशांतरे प्रापयितारं सूर्य्यादन्यं कमप्यर्थं न पश्येयुः। स सूर्येण हतो मेघो भीतो नेव श्येनादिव कपोतः भूमौ पतित्वा नवनवतिर्नदीर्नाडीर्वा स्रवंतीः पूर्णाः करोति यद्यस्मात्सूर्यः स्वकीयैः प्रकाशाकर्षणछेदनादिगुणैर्महान्वर्त्तते तत्तस्माद्रजांस्यतरः सर्वांल्लोकान् संतरतीवास्ति स त्वं हृदि यं शत्रुमपश्यः पश्येस्तं हन्याः ॥१४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। राजभृत्या वीरा यथा केनचित् प्रहृतो भययुक्तः श्येनः पक्षी इतस्ततो गच्छति तथैव सूर्येण हत आकर्षितश्च यो मेघ इतस्ततः पतन् गच्छति स स्वशरीराख्येन जलेन लोकलोकान्तरस्य मध्येऽनेका नद्यो नाड्यश्च पिपर्त्ति। अत्र नवनवतिमितिपदमसंख्यातार्थेऽस्त्यु पलक्षणत्वान्नह्येतस्य मेघस्य सूर्याद्भिन्नं किमपि निमित्तमस्ति यथाऽन्धकारे प्राणिनां भयं जायते तथा मेघस्य सकाशाद्विद्युद्गर्जनादिभिश्च भयं जायते तन्निवारकोपि सूर्य एव तथा सर्वलोकानां प्रकाशाकर्षणादिभिर्व्यवहारेतुरस्ति तथैव शत्रून् विजयेरन् ॥१४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसा एखाद्याकडून त्रस्त श्येन पक्षी इतस्ततः उडत असतो तसेच सूर्याद्वारे हनन, आकर्षण इत्यादी क्रियांमुळे मेघ ठिकठिकाणी नद्या, नाले पूर्ण भरत असतो. मेघाच्या उत्पत्तीचे सूर्यापेक्षा वेगळे निमित्त नाही. जसे अंधःकाराचे प्राण्यांना भय वाटते तसेच मेघाच्या विद्युत गर्जनेमुळे भय वाटते. ते भय दूर करणाराही सूर्यच आहे. तो सर्व गोलांच्या व्यवहारांना आपला प्रकाश व आकर्षण इत्यादी गुणांमुळे कार्यान्वित करणारा आहे, तसे राजसेनेच्या वीरपुरुषांनी दुष्ट शत्रूंना जिंकावे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - पादटिप्पनी
टिप्पणी: या मंत्रात (नवनवतिम्) या संख्येचे उपलक्षण असल्यामुळे पद असंख्यात अर्थातच आहे. ॥ १४ ॥
15 इन्द्रो यातोऽवसितस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रो यातो᳓ अ᳓वसितस्य रा᳓जा
श᳓मस्य च शृङ्गि᳓णो व᳓ज्रबाहुः
से᳓द् उ रा᳓जा क्षयति चर्षणीना᳓म्
अरा᳓न् न᳓ नेमिः᳓ प᳓रि ता᳓ बभूव
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ या॒तोऽव॑सितस्य॒ राजा॒ शम॑स्य च शृ॒ङ्गिणो॒ वज्र॑बाहुः ।
सेदु॒ राजा॑ क्षयति चर्षणी॒नाम॒रान्न ने॒मिः परि॒ ता ब॑भूव ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रो यातो᳓ अ᳓वसितस्य रा᳓जा
श᳓मस्य च शृङ्गि᳓णो व᳓ज्रबाहुः
से᳓द् उ रा᳓जा क्षयति चर्षणीना᳓म्
अरा᳓न् न᳓ नेमिः᳓ प᳓रि ता᳓ बभूव
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ávasitasya ← √sā- ~ si- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rā́jā ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yātáḥ ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
śámasya ← śáma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śr̥ṅgíṇaḥ ← śr̥ṅgín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vájrabāhuḥ ← vájrabāhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
carṣaṇīnā́m ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
ít ← ít (invariable)
kṣayati ← √kṣā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rā́jā ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
arā́n ← ára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
babhūva ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
nemíḥ ← nemí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pári ← pári (invariable)
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । या॒तः । अव॑ऽसितस्य । राजा॑ । शम॑स्य । च॒ । शृ॒ङ्गिणः॑ । वज्र॑ऽबाहुः ।
सः । इत् । ऊं॒ इति॑ । राजा॑ । क्ष॒य॒ति॒ । च॒र्ष॒णी॒नाम् । अ॒रान् । न । ने॒मिः । परि॑ । ता । ब॒भू॒व॒ ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yāto ← yātaḥ ← yā
- [verb noun], nominative, singular
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- ‘vasitasya ← avasitasya ← avasā ← √sā
- [verb noun], genitive, singular
- “end.”
- rājā ← rājan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- śamasya ← śama
- [noun], genitive, singular, masculine
- “tranquillity; healing; peace; stop; saṃśamana; final emancipation; tranquillity; neutrality.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- śṛṅgiṇo ← śṛṅgiṇaḥ ← śṛṅgin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “śṛṅgika; mountain; Śṛṅgin; Śṛṅgin.”
- vajrabāhuḥ ← vajra
- [noun], masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- vajrabāhuḥ ← bāhuḥ ← bāhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- sed ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- rājā ← rājan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- kṣayati ← kṣi
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; inhabit; dwell; stay; predominate; bide; own.”
- carṣaṇīnām ← carṣaṇi
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people.”
- arān ← ara
- [noun], accusative, plural, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nemiḥ ← nemi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “rim; felloe.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- tā ← tāḥ ← tad
- [noun], accusative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- babhūva ← bhū
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
वज्रबाहुः इन्द्रः शत्रौ हते सति निःसपत्नो भूत्वा यातः गच्छतो जङ्गमस्य अवसितस्य एकत्रैव स्थितस्य स्थावरस्य शमस्य शान्तस्य शृङ्गराहित्येन प्रहरणादावप्रवृत्तस्याश्वगर्दभादेः शृङ्गिणः शृङ्गोपेतस्योग्रस्य महिषबलीवर्दादेश्च राजा अभूत् । सेदु स एवेन्द्रः चर्षणीनां मनुष्याणां राजा भूत्वा क्षयति निवसति। ता तानि पूर्वोक्तानि जङ्गमादीनि सर्वाणि परि बभूव व्याप्तवान् । तत्र दृष्टान्तः। अरान् न नेमिः । यथा रथचक्रस्य परितो वर्तमान नेमिः अरान् नाभौ कीलितान् काष्ठविशेषान् व्याप्नोति तद्वत् ॥ यातः । ‘ या प्रापणे ‘। याति गच्छतीति यात् । लटः शतृ । ‘ सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । सः । सोऽचि लोपे चेत् । इति संहितायां सोर्लोपः । ता । । शेश्छन्दसि बहुलम्’ इति शेर्लोपः । बभूव । भवतेर्लिटो णलि ‘ भवतेरः ’ (पा. सू. ७. ४. ७३ ) इति अभ्यासस्य अत्वम् । कृताकृतप्रसङ्गितया वुगागमस्य नित्यत्वात् वृद्धेः पूर्वं वुगागमः । यद्वा । ‘ इन्धिभवतिभ्यां च ’ (पा. सू. १. २. ६) इति लिटः कित्त्वात् वृद्ध्यभावः । न च ’ असिद्धवदत्रा भात् इति तस्यासिद्धत्वात् उवङादेशः शङ्कनीयः ‘वुन्युटावुवङयणोः सिद्धौ भवतः’ (पा. सू. ६. ४. २२. १४ ) इति तस्य सिद्धत्वात्। ’ तिङ्ङतिङः’ इति निघातः ॥ ॥ ३८ ॥
Wilson
English translation:
“Then Indra, the wilder of the thunderbolt, became the sovereign of all that is moveable or immoveable, of hornless and horned cattle; and as he abides the monarch of men, he comprehended all things (within him), as the circumference comprehends the spokes of a wheel.”
Jamison Brereton
Bearing the mace in his arms, Indra is the king of him who travels and of him who is settled, of the horned and the hornless.
And just he alone as king rules over the different peoples: like a rim the spokes of a wheel, he encompasses those.
Griffith
Indra is King of all that moves and moves not, of creatures tame and horned, the Thunder-wielder.
Over all living men he rules as Sovran, containing all as spokes within the felly.
Macdonell
Indra is king of all that’s fixed and moving, Of tame and horned beasts, the thunder-wielder. He truly rules, as king of busy mortals; Them he encompasses as spokes the felly.
Geldner
Indra ist König über den Fahrenden, den Rastenden, über Zahmes und Gehörntes, der die Keule im Arm trägt. Er gebietet als König über die Völker; wie der Radkranz die Speichen umfaßt er das alles.
Grassmann
Was geht und steht, beherrscht als König Indra, das arbeitsame Vieh und das gehörnte, Den Blitz im Arm beherrscht er alle Menschen, umfasst sie wie des Rades Kranz die Speichen.
Elizarenkova
Индра – царь движущегося (и) отдыхающего,
Безрогого и рогатого, громовержец.
Это он как царь правит народами.
Как обод – спицы (колеса), он охватил их (всех).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- हिरण्यस्तूप आङ्गिरसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उक्त सूर्य कैसा है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सूर्य के समान (वज्रबाहुः) शस्त्रास्त्रयुक्तबाहु (इन्द्रः) दुष्टों का निवारण कर्ता (यातः) गमन आदि व्यवहार को वर्त्तानेवाला सभापति ! (अवसितस्य) निश्चित चराचर जगत् (शमस्य) शान्ति करनेवाले मनुष्य आदि प्राणियों (शृङ्गिणः) सींगोंवाले गाय आदि पशुओं और (चर्षणीनाम्) मनुष्यों के बीच (अरान्) पहियों को धारनेवाले (नेमिः) धुरी के (न) मान (राजा) प्रकाशमान होकर (ता) उत्तम तथा नीच कर्मों के कर्त्ताओं सुख दुःखों को तथा (राजांसि) उक्त लोकों को (परिक्षयति) पहुंचाता और निवास करता है (उ) (इत्) वैसे ही (सः) वह सभी के (राजा) न्याय का प्रकाश करनेवाला (बभूव) होवे ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मंत्र में उपमालङ्कार और पूर्व मंत्र से (रजांसि) इस पद की अनुवृत्ति आती है। राजा को चाहिये कि जैसे रथ का पहिया धुरियों को चलाता और जैसे यह सूर्य चराचर शांत और अशांत संसार में प्रकाशमान होकर सब लोकों को धारण किये हुए उन सभों को अपनी-२ कक्षा में चलाता है जैसे सूर्य के विना अति निकट मूर्त्तिमान् लोक की धारणा आकर्षण प्रकाश और मेघ की वर्षा आदि काम किसी से नहीं हो सकते हैं। वैसे धर्म से प्रजा को पालन किया करें ॥१५॥ इस सूक्त में सूर्य और मेघ के युद्ध वर्णन करने से इस सूक्त की पिछले सूक्त में प्रकाशित किये अग्नि शब्द के अर्थ के साथ संगति जाननी चाहिये। यह पहिले अष्टक के दूसरे अध्याय में अड़तीसवां वर्ग और पहिले मण्डल के सातवें अनुवाक में बत्तीसवां सूक्त और दूसरा अध्याय भी समाप्त हुआ ॥३२॥ इति श्रीमत्परिव्राजकाचार्य श्रीविरजानन्दसरस्वतीस्वामिनां शिष्येण दयानन्दसरस्वतीस्वामिनो विरचिते संस्कृतभाषार्य्याभाषाभ्यां विभूषिते सुप्रमाणयुक्ते वेद भाष्ये द्वितीयोऽध्यायः पूर्त्तिमगमत् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: पुनः सूर्यः कीदृश इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
(इन्द्रः) सूर्यलोक इव सभासेनापती राज्यं प्राप्तः (यातः) गमनादिव्यवहारप्रापकः (अवऽसितस्य) निश्चितस्य चराचरस्य जगतः (राजा) यो राजते दीप्यते प्रकाशते सः (शमस्य) शाम्यन्ति येन तस्य शान्तियुक्तस्य मनुष्यस्य (च) समुच्चये (शृङ्गिणः) शृङ्गयुक्तस्य गवादेः पशुसमूहस्य (वज्रबाहुः) वज्रः शस्त्रसमूहो बाहौ यस्य सः (सः) (इत्) एव (उ) अप्यर्थे (राजा) न्यायप्रकाशकः सभाध्यक्षः (क्षयति) निवासयति गमयति वा (चर्षणीनाम्) मनुष्याणाम्। (अरान्) चक्रावयवान् (न) इव (नेमिः) रथाङ्गम् (परि) सर्वतोऽर्थे (ता) तानि यानि जगतो दुष्टानि कर्माणि पूर्वोक्ताल्ँलोकान्वा। अत्र शेश्छन्दसि बहुलम् इति शेर्लोपः। (बभूव) भवेः। अत्र लिङर्थे लिट् ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सूर्य्य इव वज्रबाहुरिन्द्रो यातः सभापतिरवसितस्य शमस्य शङ्गिणश्चर्षणीनां च मध्येऽरान्नेमिर्नेव ता तानि रजांसि परिक्षयति स चेदु-उतापि सर्वेषां राजा बभूव भवतु ॥१५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। अत्र पूर्वमन्त्रात् रजांसीति पदमनुवर्त्तते। राजा यथा रथचक्रमरान् धृत्वा चालयति यथायं सूर्य्यश्चराचरस्य शान्ताशान्तस्य जगतो मध्ये प्रकाशमानः सन् सर्वाल्ँलोकान् धरन् स्वस्वकक्षासु चालयति न चैतस्माद्विना कस्यचित्संनिहितस्य मूर्त्तिमतो लोकस्य धारणाकर्षणप्रकाशमेघवर्षणादीनि कर्माणि संभवितुमर्हन्ति तथा धर्मेण राज्यं पालयेत् ॥१५॥ अत्रेन्द्रवृत्रयुद्धालङ्कारवर्णनेनास्य पूर्वसूक्तोक्ताग्निशब्दार्थेन सह संगतिरस्तीति वेदितव्यम् ॥ इति प्रथमस्य द्वितीयेऽष्टात्रिंशो वर्गः ३८ प्रथम मण्डले सप्तमेऽनुवाके द्वात्रिंशं च सूक्तमध्यायश्च द्वितीयः समाप्तः ॥२॥ श्रीमत्परिव्राजकाचार्य श्रीविरजानन्दसरस्वतीस्वामिनांशिष्येण दयानन्दसरस्वतीस्वामिनाविरचिते संस्कृत भाषार्थ भाषाभ्यां विभूषिते सुप्रमाणयुक्त ऋग्वेदभाष्ये द्वितीयोऽध्यायः पूर्त्तिमगमत् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. पूर्व मंत्राने (रजांसि) या पदाची अनुवृत्ती होते. जसे रथाच्या चक्रामुळे आरी चालते व जसे सूर्य चराचर शांत-अशांत जगात प्रकाशमान होऊन सर्व गोलांना धारण करून आपापल्या कक्षेत फिरवितो. जसे सूर्याशिवाय जवळ असलेल्या प्रत्यक्ष गोलांची धारणा, आकर्षण, प्रकाश व मेघवृष्टी इत्यादी कामे दुसऱ्या कुणाकडून होऊ शकत नाहीत, तसेच राजाने धर्माने प्रजेचे पालन करावे. ॥ १५ ॥