सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘यत्र ग्रावा’ इति पञ्चमं सूक्तं नवर्चम् । आदितः षडनुष्टुभः । ’ आयजी’ इत्याद्यास्तिस्रो गायत्र्यः । आदितश्चतसृणाम् इन्द्रो देवता । ततो द्वे उलूखलदेवत्ये । तदनन्तरभाविन्यौ उलूखलमुसलोभयदेवताके । अन्त्यायाः “ उच्छिष्टम्’ इत्यस्याः हरिश्चन्द्राधिषवणचर्मसोमानामन्यतमो देवता । तथा च बृहद्देवतायामुक्तम्-’ चर्माधिषवणीयं वा सोमं वान्त्या प्रशंसति’( बृहद्दे. ३. १०१ ) इति । तदुक्तमनुक्रमण्याम्-’ यत्र ग्रावा नव षळनुष्टुबादि यच्चिद्ध्यौलूखल्यौ परे मौसल्यौ च प्रजापतेर्हरिश्चन्द्रस्यान्त्या चर्मप्रशंसा वा’ इति । आद्याश्चतस्रः अञ्जःसवे होमे विनियुक्ताः । पञ्चम्याद्याश्चतस्रः अभिषवे। अन्त्या द्रोणकलशे सोमावनयने । तथा च ब्राह्मणम्-’ अथ हैतं शुनःशेपोऽञ्जःसवं ददर्श तमेताभिश्चतसृभिरभिसुषाव यच्चिद्धि त्वं गृहेगृह इत्यथैनं द्रोणकलशमभ्यवनिनायोच्छिष्टं चम्वोर्भरेत्येतयर्चाथ हास्मिन्नन्वारब्धे पूर्वाभिश्चतसृभिः सस्वाहाकाराभिर्जुहवांचकार’ (ऐ. बा. ७. १७) इति ।
Jamison Brereton
28
Indra (1–4), the Mortar (5–6), the Mortar and Pestle (7–8), Prajāpati Hariścandra or the Soma-Pressing Hide (9)
Śunaḥśepa Ājīgarti
9 verses: triṣṭubh 1–6, gāyatrī 7–9
This brief and somewhat racy hymn has attracted a great deal of scholarly atten tion. Most scholarly treatments are more or less in agreement with Geldner’s interpretation, signaled already in his title “Die vereinfachte Somapressung” (The Simplified Soma-Pressing). In this interpretation the hymn depicts an abbreviated soma-pressing done at home, on the spur of the moment and without formality, by a sacrificer and his wife, using normal household implements, the mortar (ulū́khala) and pestle, to pound the soma stalks. The participation of the wife occasioned the slightly salacious comparisons between the pounding and sexual intercourse. A woman, presumably the wife, is mentioned explicitly once, in a word play that implicitly compares her regular movements in wielding the mortar with rhythmic sexual movement (vs. 3). Despite the weight of scholarly opinion, we consider this literal interpretation quite unlikely, because the precious and prized substance soma, the focus of the most elaborate non-royal rites, can hardly have been used for a slapdash, playful domestic entertainment. Instead, this hymn should be considered together with a number of others in the late R̥gveda in which women figure in controversial or con
tested roles (e.g., I.179, X.10, X.102, X.109). In our view (see Jamison 2011, forth coming a, forthcoming b, in addition to background in 1996a), the late R̥gveda saw the introduction of a new ritual model, in which the Wife of the Sacrificer partici pated in the ritual along with her husband and the other male functionaries. This innovation was, we believe, being bitterly debated by theologians in this period, and the debate can be discerned beneath the surface of such hymns.
This particular hymn alludes to the new ritual model incorporating the Sacrificer’s Wife by presenting the solemn soma-pressing as if it were a domestic procedure, utiliz ing tools to be found in every kitchen, the proper domain of the Wife. An implicit iden tification between domestic paraphernalia and that of solemn ritual is found already in the first verse, where the standard high-ritual word for the pressing stone (grā́van) is juxtaposed with that for the domestic mortar (ulū́khala). (See also Atharvaveda IX.6.15 with the same identification: yā́ny ulūkhalamusalā́ni grā́vāṇa evá té “the mortar and pestle—they are the pressing stones,” in a hymn that systematically presents a series of such statements.) The final verse (9) returns to technical terms for soma equipment in solemn ritual (camū “cup”; ́ pavítra “filter”; gór ádhi tvací “upon the hide of the cow”), thus affirming that a real soma sacrifice has indeed been performed. Perhaps the most important technical term in that verse is śiṣṭá (in the sandhi sequence úc chiṣṭám ← úd + śiṣṭám; cf. later úcchiṣṭa “leftover”): in later śrauta ritual the Wife is particularly active in the Third Pressing and the soma offered there is “left-over” soma. We thus see the ritual notion of the “leftover” already associated with the Wife here.
Since one of the aims of introducing the Sacrificer’s Wife into ritual was to inject sexuality and fertility into the previously sterile realm of sacrifice, the double-entendres throughout the hymn have a (semi-)serious purpose. As often with sexual phraseology, the exact intent is sometimes difficult to figure out (e.g., vs. 6).
And what does our poet think about the new model? Although treating the soma-pressing as if it were a cooking demonstration might seem to debase and desolemnize it, the cheerful tone and the reassuring presence of Indra, the consum mate soma-drinker (who also seems to favor the introduction of the Wife in other hymns), appears to indicate approval of the ritual innovation.
Jamison Brereton Notes
Indra (Abbreviated Soma Rite) See introduction. for detailed discussion of my interpretation of the context of the hymn, which differs significantly from the standard view. I discuss this further in a treatment of the prehistory of the śrauta/gṛhya ritual split: “Vedic Ritual: The Sacralization of the Mundane and the Domestication of the Sacred” (Thite Fs., 2019, ed. Lauren Bausch).
01 यत्र ग्रावा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यत्र॒ ग्रावा॑ पृ॒थुबु॑ध्न ऊ॒र्ध्वो भव॑ति॒ सोत॑वे ।
उ॒लूख॑लसुताना॒मवेद्वि॑न्द्र जल्गुलः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यत्र॒ ग्रावा॑ पृ॒थुबु॑ध्न ऊ॒र्ध्वो भव॑ति॒ सोत॑वे ।
उ॒लूख॑लसुताना॒मवेद्वि॑न्द्र जल्गुलः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शुनःशेप आजीगर्तिः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡त्र ग्रा꣡वा पृथु꣡बुध्न
ऊर्ध्वो꣡ भ꣡वति सो꣡तवे
उलू꣡खलसुताना᳐म्
अ꣡वे꣡द् उ इन्द्र जल्गुलः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
grā́vā ← grā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pr̥thúbudhnaḥ ← pr̥thúbudhna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yátra ← yátra (invariable)
{}
bhávati ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sótave ← √su- (root)
{case:DAT, number:SG}
ūrdhváḥ ← ūrdhvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ulū́khalasutānām ← ulū́khalasuta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
áva ← áva (invariable)
{}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
jalgulaḥ ← √gr̥̄- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
{}
पद-पाठः
यत्र॑ । ग्रावा॑ । पृ॒थुऽबु॑ध्नः । ऊ॒र्ध्वः । भव॑ति । सोत॑वे ।
उ॒लूख॑लऽसुतानाम् । अव॑ । इत् । ऊं॒ इति॑ । इ॒न्द्र॒ । ज॒ल्गु॒लः॒ ॥
Hellwig Grammar
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- grāvā ← grāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- pṛthubudhna ← pṛthu
- [noun]
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- pṛthubudhna ← budhnaḥ ← budhna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bottom; bottom; base.”
- ūrdhvo ← ūrdhvaḥ ← ūrdhva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “upper; up(a); upper; upward; erect; more(a); raised; ūrdhva [word]; acclivitous; overturned; loud; eminent; high.”
- bhavati ← bhū
- [verb], singular, Present indikative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- sotave ← su
- [verb noun]
- “press out; su.”
- ulūkhalasutānām ← ulūkhala
- [noun], masculine
- “mortar; ulūkhala.”
- ulūkhalasutānām ← sutānām ← su
- [verb noun], genitive, plural
- “press out; su.”
- aved ← ava
- [adverb]
- “down.”
- aved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jalgulaḥ ← jargur ← √gṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “swallow.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यत्र यस्मिन् अञ्जःसवे कर्मणि सोतवे अभिषवार्थं ग्रावा पाषाणः पृथुबुध्नः स्थूलमूलः ऊर्ध्वः उन्नतः भवति तस्मिन् कर्मणि उलूखलसुतानाम् उलूखलेनाभिषुतानां रसम् अवेत् स्वकीयत्वेनावगत्यैव जल्गुलः भक्षय ॥ पृथुबुध्नः । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । भवति । ‘निपातैर्यद्यदिहन्त ’ इति निघातप्रतिषेधः । सोतवे । ’ षुञ् अभिषवे’। “ तुमर्थे सेसेन्” ’ इति तवेन्प्रत्ययः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । उलूखलसुतानाम् उलूखलेन सुतानाम् । ‘तृतीया कर्मणि’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । जल्गुलः । ‘गल अदने ‘। अस्मात् यङो लुकि लोण्मध्यमैकवचने लेटोऽडाटौ ’ इति अडागमः । ‘इतश्च लोपः’ इति इकारलोपः । उपधाया उत्वं च हलादिशेषाभावश्च पृषोदरादित्वात् ॥
Wilson
English translation:
“Indra, as the broad-based stone is raised to express the Soma juice, recognize and partake of the effusion of the mortar.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Stone = stone pestle used to bruise soma;
Adhiṣavaṇya = two shallow plural tes or pātra to receive soma
Jamison Brereton
When the pressing stone with its broad bottom becomes erect in order to press,
you, Indra, will keep gulping down the mortar-pressed (soma drops).
Jamison Brereton Notes
Both pṛthúbudhna- ‘having a broad bottom’ and ūrdhvá- appear to be doubleentendres. The salacious references continue, more clearly, in vss. 3-4.
Griffith
THERE where the broad-based stone raised on high to press the juices out,
O Indra, drink with eager thirst the droppings which the mortar sheds.
Geldner
Wo der Stein mit breitem Fuß zum Ausschlagen aufgerichtet wird, da mögest du Indra den im Mörser ausgeschlagenen Soma hinunterschlingen.
Grassmann
Dort, wo der Stein mit breitem Fuss zum Somapressen sich erhebt, Da schlinge, Indra, du hinab den Saft, den dir der Mörser presst.
Elizarenkova
Где давильный камень с широкой основой
Высоко поднят для выжимания,
Глотай же (там), о Индра,
Соки, выжатые в ступке!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रयज्ञसोमाः
- शुनःशेप आजीगर्तिः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
02 यत्र द्वाविव - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यत्र॒ द्वावि॑व ज॒घना॑धिषव॒ण्या॑ कृ॒ता ।
उ॒लूख॑लसुताना॒मवेद्वि॑न्द्र जल्गुलः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यत्र॒ द्वावि॑व ज॒घना॑धिषव॒ण्या॑ कृ॒ता ।
उ॒लूख॑लसुताना॒मवेद्वि॑न्द्र जल्गुलः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शुनःशेप आजीगर्तिः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡त्र द्वा꣡व् इव जघ꣡ना
अधिषवणि꣡या कृता꣡
उलू꣡खलसुताना᳐म्
अ꣡वे꣡द् उ इन्द्र जल्गुलः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre D
genre D
genre D;; repeated line
genre D;; repeated line
Morph
dvaú ← dvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
iva ← iva (invariable)
{}
jaghánā ← jaghána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
yátra ← yátra (invariable)
{}
adhiṣavaṇyā̀ ← adhiṣavaṇyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
kr̥tā́ ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, non-finite:PPP}
ulū́khalasutānām ← ulū́khalasuta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
áva ← áva (invariable)
{}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
jalgulaḥ ← √gr̥̄- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
{}
पद-पाठः
यत्र॑ । द्वौऽइ॑व । ज॒घना॑ । अ॒धि॒ऽस॒व॒न्या॑ । कृ॒ता ।
उ॒लूख॑लऽसुतानाम् । अव॑ । इत् । ऊं॒ इति॑ । इ॒न्द्र॒ । ज॒ल्गु॒लः॒ ॥
Hellwig Grammar
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- dvāv ← dvau ← dvi
- [noun], nominative, dual, masculine
- “two; dvi [word]; second.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- jaghanādhiṣavaṇyā ← jaghanā ← jaghana
- [noun], nominative, dual, masculine
- “hip; buttock; buttocks; vulva; vagina.”
- jaghanādhiṣavaṇyā ← adhiṣavaṇyā ← adhiṣavaṇya
- [noun], nominative, dual, masculine
- kṛtā ← kṛ
- [verb noun], nominative, dual
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ulūkhalasutānām ← ulūkhala
- [noun], masculine
- “mortar; ulūkhala.”
- ulūkhalasutānām ← sutānām ← su
- [verb noun], genitive, plural
- “press out; su.”
- aved ← ava
- [adverb]
- “down.”
- aved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jalgulaḥ ← jargur ← √gṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “swallow.”
सायण-भाष्यम्
यत्र यस्मिन् कर्मणि अधिषवण्या उभे अधिषवणफलके द्वाविव जघना द्वौ जघनप्रदेशाविव । ‘जघनं जङ्घन्यतेः ’ (निरु. ९. २०) इति यास्कः । कृता विस्तीर्णे कृते संपादिते । अन्यत् पूर्ववत् ॥ जघना ।’ हन्तेः शरीरावयवे द्वे च’ (उ. सु. ५, ७१०) इति हन्धातोः अच् । द्वित्वम् । कर्दमादित्वात् मध्योदात्तः (फि. सू. ५९ )। ’ सुपां सुलुक्° ’ इति आकारः । अधिषवण्या । ‘षुञ् अभिषवे’। ल्युट् । भवे छन्दसि ’ इति यत् ।’ उपसर्गात्सुनोति’ इति षत्वम् । ‘तिस्वरितम्’ इति स्वरितः । न च ’ यतोऽनावः’ इस्याद्युदात्तत्वम् । तत्र हि ‘निष्ठा च द्व्यजनात् ’ (पा. सू. ६. १.२०५) इत्यस्य अनुवृत्तेः द्व्यच्कस्यैव तदिति । कृता । पूर्ववत् आकारः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, (in the rite) in which the two patters for containing the juice, as (broad as a woman’s) hips, are employed, recognize and partake of the effusion of the mortar.”
Jamison Brereton
When the pair of pressing boards are formed like two buttocks,
you, Indra, will keep gulping down the mortar-pressed (soma drops).
Griffith
Where, like broad hips, to hold the juice the platters of the press are laid,
O Indra, drink with eager thirst the droppings which the mortar sheds.
Geldner
Wo die beiden Preßbretter wie zwei Schamteile geformt sind, da mögest du Indra den im Mörser ausgeschlagenen Soma hinunterschlingen.
Grassmann
Dort, wo der Presse Platten wie zwei Hüften zubereitet sind, Da schlinge, Indra, du hinab den Saft, den dir der Mörser presst.
Elizarenkova
Где две доски для выжимания
Сделаны, как чресла,
Заглатывай же (там), о Индра,
Соки, выжатые в ступке!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रयज्ञसोमाः
- शुनःशेप आजीगर्तिः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे हैं, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) भीतर बाहर के शरीर साधनों से ऐश्वर्यवाले विद्वान् मनुष्य ! तुम (द्वाविव) (जघना) दो जङ्घाओं के समान (यत्र) जिस व्यवहार में (अधिषवण्या) अच्छे प्रकार वा असार अलग-अलग करने के पात्र अर्थात् शिलबट्टे होते हैं, उनको (कृता) अच्छे प्रकार सिद्ध करके (उलूखलसुतानाम्) शिलबट्टे से शुद्ध किये हुए पदार्थों के सकाश से सार को (अव) प्राप्त हो (उ) और उत्तम विचार से (इत्) उसी को (जल्गुलः) बार-बार पदार्थों पर चला॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। मनुष्यों को योग्य है कि जैसे दोनों जांघों के सहाय से मार्ग का चलना-चलाना सिद्ध होता है, वैसे ही एक तो पत्थर की शिला नीचे रक्खें और दूसरा ऊपर से पीसने के लिये बट्टा जिसको हाथ में लेकर पदार्थ पीसे जायें, इनसे औषधि आदि पदार्थों को पीसकर यथावत् भक्ष्य आदि पदार्थों को सिद्ध करके खावें। यह भी दूसरा साधन उखली मुसल के समान बनाना चाहिये॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! विद्वंस्त्वं यत्र द्वे जङ्घे इव अधिषवण्ये फलके कृते भवतस्ते सम्यक् कृत्वोलूखलसुतानां पदार्थानां सकाशात् सारमव प्राप्नुहि उ वितर्के इत् तदेव जल्गुलः पुनः पुनः शब्दय॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कीदृशा इत्युपदिश्यते॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्र) यस्मिन् व्यवहारे (द्वाविव) उभे यथा (जघना) उरुणी। जघनं जङ्घन्यतेः। (निरु०९.२०) अत्र हन्तेः शरीरावयवे द्वे च। (उणा०५.३२) अनेनाच् प्रत्ययो द्वित्वं सुपां सुलुग्० इति त्रिषु विभक्तेराकारादेशश्च। (अधिषवण्या) अधिगतं सुन्वन्ति याभ्यां ते अधिषवणी तयोर्भवे। अत्र भवे छन्दसि (अष्टा०४.४.११०) इति यत् (कृता) कृते (उलूखलसुतानाम्) उलूखलेन शोधितानाम् (अव) प्राप्नुहि (इत्) एव (उ) वितर्के (इन्द्र) अन्तःकरणबहिष्करणशरीरादिसाधनैश्वर्य्यवन् मनुष्य (जल्गुलः) अतिशयेन शब्दय। सिद्धिः पूर्ववत्॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। मनुष्यैर्यथा द्वाभ्यामुरुभ्यां गमनादिका क्रिया निष्पाद्यते, तथैव पाषाणस्याध एका स्थूला शिला स्थापनार्था द्वितीया हस्तेनोपरि पेषणार्था कार्ये ताभ्यामोषधीनां पेषणं कृत्वा यथावद्भक्षणादि संसाध्य भक्षणीयमिदमपि मुसलोलूखलवद् द्वितीयं साधनं रचनीयमिति॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. माणसांना जसे जांघांच्या साह्याने मार्ग चालणे - चालविणे शक्य असते, तसेच एका दगडाचा पाटा खाली ठेवावा. दुसरा वरून वाटण्यासाठी वरवंटा असावा. ज्यामुळे पदार्थ वाटले जावेत. त्यातून औषधी इत्यादी पदार्थ वाटून खावेत. हेही दुसरे साधन उखळ मुसळाप्रमाणे बनवावे. ॥ २ ॥
03 यत्र नार्यपच्यवमुपच्यवम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यत्र॒ नार्य॑पच्य॒वमु॑पच्य॒वं च॒ शिक्ष॑ते ।
उ॒लूख॑लसुताना॒मवेद्वि॑न्द्र जल्गुलः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यत्र॒ नार्य॑पच्य॒वमु॑पच्य॒वं च॒ शिक्ष॑ते ।
उ॒लूख॑लसुताना॒मवेद्वि॑न्द्र जल्गुलः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शुनःशेप आजीगर्तिः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡त्र ना꣡री अपच्यव꣡म्
उपच्यवं꣡ च शि꣡क्षते
उलू꣡खलसुताना᳐म्
अ꣡वे꣡द् उ इन्द्र जल्गुलः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre D
genre D
genre D;; repeated line
genre D;; repeated line
Morph
apacyavám ← apacyavá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nā́rī ← nā́rī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yátra ← yátra (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
śíkṣate ← √śak- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
upacyavám ← upacyavá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ulū́khalasutānām ← ulū́khalasuta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
áva ← áva (invariable)
{}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
jalgulaḥ ← √gr̥̄- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
{}
पद-पाठः
यत्र॑ । नारी॑ । अ॒प॒ऽच्य॒वम् । उ॒प॒ऽच्य॒वम् । च॒ । शिक्ष॑ते ।
उ॒लूख॑लऽसुतानाम् । अव॑ । इत् । ऊं॒ इति॑ । इ॒न्द्र॒ । ज॒ल्गु॒लः॒ ॥
Hellwig Grammar
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- nāry ← nārī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “woman; wife; female.”
- apacyavam ← apacyava
- [noun], accusative, singular, masculine
- upacyavaṃ ← upacyavam ← upacyava
- [noun], accusative, singular, masculine
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- śikṣate ← śikṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “help; give.”
- ulūkhalasutānām ← ulūkhala
- [noun], masculine
- “mortar; ulūkhala.”
- ulūkhalasutānām ← sutānām ← su
- [verb noun], genitive, plural
- “press out; su.”
- aved ← ava
- [adverb]
- “down.”
- aved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jalgulaḥ ← jargur ← √gṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “swallow.”
सायण-भाष्यम्
यत्र यस्मिन् कर्मणि नारी पत्नी अपच्यवं शालायाः निर्गमनम् उपच्यवं च शालाप्राप्तिं च शिक्षते अभ्यासं करोति । अन्यत्पूर्ववेत् ॥ अपच्यम् । ‘च्युङ गतौ ।’ ऋदोरप्’ इति अप् । गुणावादेशौ । थाथादिना (पा. सू. ६. २. १४४ ) उत्तरपदान्तोदात्तस्वम् । एवम् उपच्यवम् । शिक्षते । ‘शिक्ष विद्योपादाने’ । अदुपदेशात् लसार्वधातुकोनुदात्तत्वे धातुस्वरः। ‘निपातैर्यद्यादिहन्त इति निघातप्रतिषेधः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, (in the rite) in which the housewife repeats egress from and ingress into (the sacrificial chamber), recognize and partake of the effusion of the mortar.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Apayacava and upacayava = going in and out of the hall (śālā)
Jamison Brereton
When the woman puts her best into thrusting back and forth,
you, Indra, will keep gulping down the mortar-pressed (soma drops).
Griffith
There where the woman marks and leans the pestle’s constant rise and fall,
O Indra, drink with eager thirst the droppings which the mortar sheds.
Geldner
Wo die Frau das Hinstoßen und Herstoßen einübt, da mögest du Indra den im Mörser ausgeschlagenen Soma hinunterschlingen.
Grassmann
Wo das Weib das heftige Entfernen und Herandringen kennen lernt, da schlinge, Indra, du hinab den Saft, den dir der Mörser presst.
Elizarenkova
Где женщина занимается
Выталкиванием-вталкиванием,
Заглатывай же (там), о Индра,
Соки, выжатые в ступке!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रयज्ञसोमाः
- शुनःशेप आजीगर्तिः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब अगले मन्त्र में यह विद्या कैसे ग्रहण करनी चाहिये, इस विषय का उपदेश किया है॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) इन्द्रियों के स्वामी जीव ! तू (यत्र) जिस कर्म में घर के बीच (नारी) स्त्रियाँ काम करनेवाली अपनी संगी स्त्रियों के लिये (उलूखलसुतानाम्) उक्त उलूखलों से सिद्ध की हुई विद्या को (अपच्यवम्) (उपच्यवम्) (च) अर्थात् जैसे डालना निकालनादि क्रिया करनी होती है, वैसे उस विद्या को (शिक्षते) शिक्षा से ग्रहण करती और कराती हैं, उसको (उ) अनेक तर्कों के साथ (जल्गुलः) सुनो और इस विद्या का उपदेश करो॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह उलूखलविद्या जो कि भोजनादि के पदार्थ सिद्ध करनेवाली है, गृहसम्बन्धि कार्य करनेवाली होने से यह विद्या स्त्रियों को नित्य ग्रहण करनी और अन्य स्त्रियों को सिखाना भी चाहिये। जहाँ पाक सिद्ध किये जाते हों, वहाँ ये सब उलूखल आदि साधन स्थापन करने चाहिये, क्योंकि इनके विना कूटना-पीसना आदि क्रिया सिद्ध नहीं हो सकती॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! त्वं यत्र नारीकर्मकारीभ्य उलूखलसुतानामपच्यवमुपच्यवं च शिक्षते तद्विद्यामुपादत्ते, तत्र तदेतत्सर्वमु इदेव जल्गुलः शृण्वेता उपदिश च॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेयं विद्या कथं ग्राह्येत्युपदिश्यते॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्र) यस्मिन् कर्मणि (नारी) नरस्य पत्नी गृहमध्ये (अपच्यवम्) त्यागम् (उपच्यवम्) प्रापणम्। च्युङ् गतावित्यस्य प्रयोगौ (च) तत् क्रियाकरणशिक्षादेः समुच्चये (शिक्षते) ग्राहयति (उलूखलसुतानाम्) उलूखलेनोत्पादितानाम् (अव) जानीहि (इत्) एवं (उ) जिज्ञासने (इन्द्र) इन्द्रियाधिष्ठातर्जीव (जल्गुलः) शृणूपदिश च। सिद्धिः पूर्ववत्॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उलूखलादिविद्याया भोजनादिसाधिकाया गृहसम्बन्धिकार्यकारित्वादेषा स्त्रीभिर्नित्यं ग्राह्याऽन्याभ्यो ग्राहयितव्या च। यत्र पाकक्रिया साध्यते तत्रैतानि स्थापनीयानि नैतैर्विना कुट्टनपेषणादिक्रियाः सिध्यन्तीति॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ही उलूखल (उखळमुसळ) विद्या जी भोजन इत्यादी सिद्ध करणारी आहे. गृहकार्य करविणारी असल्यामुळे ही विद्या स्त्रियांनी नित्य ग्रहण करावी व इतर स्त्रियांना शिकवावी. जेथे पाकगृह असते तेथे उलूखल (उखळ-मुसळ वगैरे) इत्यादी साधने ठेवली पाहिजेत. कारण त्यांच्याशिवाय कुटणे, वाटणे इत्यादी क्रिया होत नाहीत. ॥ ३ ॥
04 यत्र मन्थाम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यत्र॒ मन्थां॑ विब॒ध्नते॑ र॒श्मीन्यमि॑त॒वा इ॑व ।
उ॒लूख॑लसुताना॒मवेद्वि॑न्द्र जल्गुलः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यत्र॒ मन्थां॑ विब॒ध्नते॑ र॒श्मीन्यमि॑त॒वा इ॑व ।
उ॒लूख॑लसुताना॒मवेद्वि॑न्द्र जल्गुलः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - शुनःशेप आजीगर्तिः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡त्र म꣡न्थां विबध्न꣡ते
रश्मी꣡न् य꣡मितवा꣡ इव
उलू꣡खलसुताना᳐म्
अ꣡वे꣡द् उ इन्द्र जल्गुलः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre D
genre D
genre D;; repeated line
genre D;; repeated line
Morph
mánthām ← manthā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vibadhnáte ← √bandh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yátra ← yátra (invariable)
{}
iva ← iva (invariable)
{}
raśmī́n ← raśmí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
yámitavaí ← √yam- (root)
{case:DAT, number:SG}
ulū́khalasutānām ← ulū́khalasuta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
áva ← áva (invariable)
{}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
jalgulaḥ ← √gr̥̄- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
{}
पद-पाठः
यत्र॑ । मन्था॑म् । वि॒ऽब॒ध्नते॑ । र॒श्मीन् । यमि॑त॒वैऽइ॑व ।
उ॒लूख॑लऽसुतानाम् । अव॑ । इत् । ऊं॒ इति॑ । इ॒न्द्र॒ । ज॒ल्गु॒लः॒ ॥
Hellwig Grammar
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- manthāṃ ← manthām ← manthā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “churning stick; fenugreek.”
- vibadhnate ← vibandh ← √bandh
- [verb], plural, Present indikative
- “envelop; wrap; constipate.”
- raśmīn ← raśmi
- [noun], accusative, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- yamitavā ← yamitavai ← yam
- [verb noun]
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ulūkhalasutānām ← ulūkhala
- [noun], masculine
- “mortar; ulūkhala.”
- ulūkhalasutānām ← sutānām ← su
- [verb noun], genitive, plural
- “press out; su.”
- aved ← ava
- [adverb]
- “down.”
- aved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jalgulaḥ ← jargur ← √gṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “swallow.”
सायण-भाष्यम्
यत्र यस्मिन् कर्मणि मन्थाम् आशिरमथनहेतुं मन्थानं विबध्नन्ति । तत्र दृष्टान्तः । रश्मीन् अश्वबन्धनार्थान् प्रग्रहान् यमितवाइव नियन्तुमिव । अन्यत् पूर्ववत् ॥ मन्थाम् । ‘पथिमथ्यृभुक्षामात्’ (पा. सू. ७. १.८५) इति द्वितीयायामपि व्यत्ययेन आत्वम् । प्रातिपदिकस्वरेणान्तोदात्तत्वे प्राप्ते ‘पथिमथोः सर्वनामस्थाने ’ ( पा. सू. ६. १. १९९) इत्याद्युदात्तत्वम् । यद्वा । मथ्यतेऽनयेति मन्था । मिथि विलोडने ’ इत्यस्मात् ‘हलश्च’ इति करणे घन् । ततः टाप् । ञित्त्वदाद्युदात्तत्वम् । विबध्नते । बन्ध बन्धने’ । क्र्यादिभ्यः श्ना’।’ अनिदिताम्’ इति नलोपे ’ आभ्यस्तयोरातः ’ इति आकारलोपः । प्रत्ययस्वरः । ‘तिङि चोदात्तवति’ इति गतेर्निघातः । यमितवै। ‘यम उपरमे। ‘तुमर्थे सेसेन् ’ इति तवैप्रत्ययः । इडागमश्छान्दसः । यद्वा । ण्यन्तात् तवैप्रत्ययस्य इडागमे सति णिलोपश्छान्दसः ।’ अन्तश्च तवै युगपत् ’ (पा. सू. ६. १. २०० ) इत्याद्यन्तयोरुदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“When they bind the churning-staff (with a cord), like reins to restrain (a horse), Indra, recognize and partake of the effusion of the mortar.”
Jamison Brereton
When they bind the churning stick on both sides like reins to
control it,
you, Indra, will keep gulping down the mortar-pressed (soma drops).
Jamison Brereton Notes
The word mánthā- occurs only here in the RV; it clearly refers to the churning stick later known as mantha or cāt(t)ra-, which is bound around with cords that, manipulated by a priest, move it rapidly back and forth while its bottom tip is inserted in the hole (yoni) of the lower kindling stick (aráṇi-) to create the friction that produces fire. The cords here are obviously likened to reins. For equine imagery in this context and for further disc. of the process, see comm. ad X.27.14.
Here there is a bit of slippage between frame and simile (as Geldner also notes, n.
4a): though acc., the reins (raśmī́n) should not be directly compared to the churning stick, also acc. (manthā́m), and we might rather expect instr. *raśmíbhiḥ. However, it’s quite possible that raśmī́n is actually dependent on yámitavaí and is not directly parallel to manthā́m. So perhaps “when they bind the churning stick, as if to control the reins” (vel sim.); for other passages in which raśmī́n is obj. of √yam see I.144.11, VIII.35.21.
What is somewhat puzzling is what the reference to the churning stick is doing in this hymn focused on the preparation of soma, since the implement and the process are characteristic of the production of the ritual fire. Either kindling the ritual fire is considered part of the soma preparation here, or, more likely, the pestle used to pound the soma stalks has been homologized to the churning stick, in great part because of the highly sexualized nature of that implement in the fire-kindling ritual (see comm. ad X.27.14).
The inf. yámitavaí here is one of the few not appearing in the configuration - tavā́u, on which see Klein, Particle u, 164-67. Inter alia, the substitution of iva for
*u gives the desired iambic cadence.
Griffith
Where, as with reins to guide a horse, they bind the churning-staff with cords,
O Indra, drink with eager thirst the droppings which the mortar sheds.
Geldner
Wo sie den Stößel festbinden wie Zügel zum Lenken, da mögest du Indra den im Mörser ausgeschlagenen Soma hinunterschlingen.
Grassmann
Dort, wo den Quirl man rings umfasst, wie Zügel, wenn man Rosse lenkt, Da schlinge, Indra, du hinab den Saft, den dir der Mörser presst.
Elizarenkova
Где привязывают пестик,
Как поводья, чтобы править,
Заглатывай же (там), о Индра,
Соки, выжатые в ступке!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रयज्ञसोमाः
- शुनःशेप आजीगर्तिः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
इसके सम्बन्धी और भी साधन का अगले मन्त्र में उपदेश किया है॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) सुख की इच्छा करनेवाले विद्वान् मनुष्य ! तू (रश्मीन्) (इव) जैसे (यमितवै) सूर्य्य अपनी किरणों को वा सारथी जैसे घोड़े आदि पशुओं की रस्सियों को (यत्र) जिस क्रिया से सिद्ध होनेवाले व्यवहार में (मन्थाम्) घृत आदि पदार्थों के निकालने के लिये मन्थनियों को (विबध्नते) अच्छे प्रकार बाँधते हैं, वहाँ (उलूखलसुतानाम्) उलूखल से सिद्ध हुए पदार्थों को (अव) वैसे ही सिद्ध करने की इच्छा कर (उ) और (इत्) उसी विद्या को (जल्गुलः) युक्ति के साथ उपदेश कर॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। ईश्वर उपदेश करता है कि हे विद्वानो ! जैसे सूर्य्य अपनी किरणों के साथ भूमि को आकर्षण शक्ति से बाँधता और जैसे सारथी रश्मियों से घोड़ों को नियम में रखता है, वैसे ही मथने बाँधने और चलाने की विद्या से दूध आदि वा औषधि आदि पदार्थों से मक्खन आदि पदार्थों को युक्ति के साथ सिद्ध करो॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! सुखाभिलाषिन् विद्वंस्त्वं रश्मीन् यमितवै सूर्यो वा सारथिरिव यत्र मन्थां विबध्नते, तत्रोलूखलसुतानां प्राप्तिमवेच्छ। एतामिदु विद्यां युक्त्या जल्गुलः शब्दयोपदिश॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
एतत्सम्बन्ध्यन्यदपि साधनमुपदिश्यते॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्र) यस्मिन् क्रियासाध्ये व्यवहारे (मन्थाम्) घृतादिनिस्सारणं मन्थानम्। अत्र छान्दसो वर्णलोपो वा इति नकारलोपः। (विबध्नते) विशिष्टतया बध्नन्ति। अत्र व्यत्ययेनात्मनेपदम्। (रश्मीन्) रज्जूः (यमितवा इव) निग्रहीतुमर्ह इव। अत्र यम धातोस्तवै प्रत्ययः। वा छन्दसि सर्वे विधयो भवन्ति इति इडागमः। (उलूखलसुतानाम्) उलूखलेन सम्पादितानां प्राप्तिम्। उलूखलशब्दार्थं यास्कमुनिरेवं समाचष्टे। उलूखलमुरुकरं वोर्ध्वखं वोर्क्करं वा। उरु मे कुर्वित्यब्रवीत् तदुलूखलमभवत्। उरुकरं वै तदुलूखलमित्याचक्षते (निरु०९.२०)। (अव) इच्छ (इत्) निश्चये (उ) वितर्के (इन्द्र) रसाभिसिञ्चन् जीव (जल्गुलः) शब्दय। सिद्धिः पूर्ववत्॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। ईश्वर उपदिशति हे विद्वांसो ! यथा सूर्यो रश्मिभिर्भूमिमाकर्षणेन बध्नाति यथा सारथी रज्जुभिरश्वान् नियच्छति, तथैव मन्थनबन्धनचालनविद्यया दुग्धादिभ्य ओषधिभ्यश्च नवनीतादिसारान् युक्त्या निष्पादयतेति॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. ईश्वर उपदेश करतो की, हे विद्वानांनो! जसा सूर्य भूमीला आपल्या किरणाच्या आकर्षणशक्तीने बांधून ठेवतो, जसा सारथी घोड्यांना दोरीने बांधतो तसेच घुसळणे, बांधणे, चलायमान करणे इत्यादी विद्यांनी दूध, औषधी, लोणी इत्यादी पदार्थांना युक्तीने सिद्ध करा. ॥ ४ ॥
05 यच्चिद्धि त्वम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यच्चि॒द्धि त्वं गृ॒हेगृ॑ह॒ उलू॑खलक यु॒ज्यसे॑ ।
इ॒ह द्यु॒मत्त॑मं वद॒ जय॑तामिव दुन्दु॒भिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यच्चि॒द्धि त्वं गृ॒हेगृ॑ह॒ उलू॑खलक यु॒ज्यसे॑ ।
इ॒ह द्यु॒मत्त॑मं वद॒ जय॑तामिव दुन्दु॒भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उलूखलं
- ऋषिः - शुनःशेप आजीगर्तिः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡च् चिद् धि꣡ त्वं꣡ गृहे꣡-गृह
उ꣡लूखलक युज्य꣡से
इह꣡ द्युम꣡त्तमं वद
ज꣡यताम् इव दुन्दुभिः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
cit ← cit (invariable)
{}
gr̥hé-gr̥he ← gr̥há- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
úlūkhalaka ← ulūkhalaka- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yujyáse ← √yuj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
dyumáttamam ← dyumáttama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
{}
vada ← √vadⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dundubhíḥ ← dundubhí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
jáyatām ← √ji- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । चि॒त् । हि । त्वम् । गृ॒हेऽगृ॑हे । उलू॑खलक । यु॒ज्यसे॑ ।
इ॒ह । द्यु॒मत्ऽत॑मम् । व॒द॒ । जय॑ताम्ऽइव । दु॒न्दु॒भिः ॥
Hellwig Grammar
- yacciddhi ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yacciddhi ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- yacciddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- gṛhe ← gṛha
- [noun], locative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- gṛha ← gṛhe ← gṛha
- [noun], locative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- ulūkhalaka
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mortar.”
- yujyase ← yuj
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- dyumattamaṃ ← dyumattamam ← dyumattama
- [noun], accusative, singular, neuter
- vada ← vad
- [verb], singular, Present imperative
- “describe; teach; speak; tell; say; call; name; enumerate; declare; diagnose; address; say; pronounce; express; instruct; order.”
- jayatām ← ji
- [verb noun], genitive, plural
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- dundubhiḥ ← dundubhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “dundubhi; war drum; Dundubhi; Vishnu.”
सायण-भाष्यम्
हे उलूखलक यच्चिद्धि यद्यपि त्वमवघातार्थं गृहेगृहे युज्यसे तथापि इह वैदिके कर्मणि तीवमुसलप्रहारेण द्युमत्तमम् अतिशयेन दीप्तं प्रभूतध्वनियुक्तं शब्दं वद । तत्र दृष्टान्तः । जयतामिव दुन्दुभिः । यथा युद्धे जयं प्राप्नुवतां राज्ञां दुन्दुभिः महान्तं ध्वनिं करोति तद्वत् । उलूखलशब्दं यास्क एवं व्याख्यातवान्-’ उलूखलमुरुकरं वोर्ध्वखं वोर्क्करं वोरु मे कुर्वित्यब्रवीत्तदुलूखलमभवदुरुकरं वै तत्तदुलूखलमित्याचक्षते परोक्षेणेति च ब्राह्मणम् ’ ( निरु. ९ २० ) इति ॥ उलूखलक। ‘°अपादादौ’ इति पर्युदासात् आष्टमिकनिघाताभावे पाष्ठिकमाद्युदात्तत्वम् । युज्यसे । अदुपदेशात् लसार्वधातुकानुदात्तत्वे यक्स्वरः शिष्यते । न च ’ तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । ‘निपातैर्यद्यदिहन्त’ इति प्रतिषेधात्। द्युमत्तमम् । दीव्यतेर्दीप्त्यर्थस्य संपदादिलक्षणः क्विप् । ‘दिव उत्’ ( पा. सू. ६. १. १३१) इति उत्वम् । यणादेशे ‘ह्रस्वनुड्भ्यां मतुप्’ इति मतुप उदात्तत्वम् । ननु ‘दिव उत्’ इत्यत्र प्रातिपदिकं गृह्यते न धातुरित्युक्तत्वात् अक्षद्यूः इत्यादाविव अत्रापि ऊठा भवितव्यम् ( पा. सू. ६. ४. १९)। एवं तर्हि दीप्तिमत्स्वर्गवाचकेन दिव्प्रातिपदिकेन दीप्तिर्लक्ष्यते इत्युत्वं भविष्यति ॥ ॥ २५ ॥
Wilson
English translation:
“If indeed, O Mortar, you are present in every house, give forth (in this rite) a lusty sound, like the drum of a victorious host.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
It is the divinities presiding over the mortar and pestle, not the implement themselves, are addressed
Jamison Brereton
For even though you are hitched up in house after house, little mortar, here speak most brilliantly, like the drum of victors.
Griffith
If of a truth in every house, O Mortar thou art set for work,
Here give thou forth thy clearest sound, loud as the drum of conquerors.
Geldner
Wenngleich du Mörserchen in jedem Hause angespannt wirst, so erklinge hier am hellsten wie die Pauke der Sieger!
Grassmann
Wenn du in jedem Hause auch, o Mörserchen, wirst angeschirrt, So töne doch am hellsten hier, gleichwie der Sieger Paukenschlag.
Elizarenkova
А когда уж тебя, ступочка,
В каждом доме впрягают,
Здесь звучи громче всего,
Как барабан у победителей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रयज्ञसोमाः
- शुनःशेप आजीगर्तिः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
उक्त उलूखल से क्या करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (उलूखलक) उलूखल से व्यवहार लेनेवाले विद्वान् ! तू (यत्) जिस कारण (हि) प्रसिद्ध (गृहेगृहे) घर-घर में (युज्यसे) उक्त विद्या का व्यवहार वर्त्तता है (इह) इस संसार गृह वा स्थान में (जयताम्) शत्रुओं को जीतनेवालों के (दुन्दुभिः) नगाड़ों के (इव) समान (द्युमत्तमम्) जिसमें अच्छे शब्द निकले, वैसे उलूखल के व्यवहार की (वद) विद्या का उपदेश करें॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। सब घरों में उलूखल और मुसल को स्थापन करना चाहिये, जैसे शत्रुओं के जीतनेवाले शूरवीर मनुष्य अपने नगाड़ों को बजा कर युद्ध करते हैं, वैसे ही रस चाहनेवाले मनुष्यों को उलूखल में यव आदि ओषधियों को डालकर मुसल से कूटकर भूसा आदि दूर करके सार-सार लेना चाहिये॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे उलूखलक ! विद्वँस्त्वं यद्धि गृहेगृहे युज्यसे तद्विद्यां समादधासि, स त्वमिह जयतां दुन्दुभिरिव द्युमत्तममुलूखलं वादयैतद्विद्यां (चित्) वदोपदिश॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
तेनोलूखलेन किं कर्त्तव्यमित्युपदिश्यते॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यस्मात् (चित्) चार्थे (हि) प्रसिद्धौ (गृहेगृहे) प्रतिगृहम् वीप्सायां द्वित्वं (उलूखलक) उलूखलं कायति शब्दयति यस्तत्सम्बुद्धौ विद्वन् (युज्यसे) समादधासि (इह) अस्मिन्संसारे गृहे स्थाने वा (द्युमत्तमम्) प्रशस्तः प्रकाशो विद्यते यस्मिन् स शब्दो द्युमान् अतिशयेन द्युमान् द्युमत्तमस्तम्। अत्र प्रशंसार्थे मतुप्। (वद) वादय वा। अत्र पक्षेऽन्तर्गतो ण्यर्थः। (जयतामिव) विजयकरणशीलानां वीराणामिव (दुन्दुभिः) वादित्रविशेषैः॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। सर्वेषु गृहेषूलूखलक्रिया योजनीया यथा भवति शत्रूणां विजेतारः सेनास्थाः शूरा दुन्दुभिः वादयित्वा युध्यन्ते, यथैव रससम्पादकेन मनुष्येणोलूखले यवाद्योषधीर्योजयित्वा मुसलेन हत्वा तुषादिकं निवार्य्य सारांशः संग्राह्य इति॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. सर्व घरात उलूखल (उखळ व मुसळ) असले पाहिजे. जशी शत्रूंना जिंकणारी शूरवीर माणसे आपले नगारे वाजवून युद्ध करतात तसे रस प्राप्त करू इच्छिणाऱ्या माणसांनी उखळात जव इत्यादी औषधी घालून मुसळाने कुटून भुसा इत्यादी दूर करून मूळ पदार्थ (सार) घेतले पाहिजे. ॥ ५ ॥
06 उत स्म - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒त स्म॑ ते वनस्पते॒ वातो॒ वि वा॒त्यग्र॒मित् ।
अथो॒ इन्द्रा॑य॒ पात॑वे सु॒नु सोम॑मुलूखल ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त स्म॑ ते वनस्पते॒ वातो॒ वि वा॒त्यग्र॒मित् ।
अथो॒ इन्द्रा॑य॒ पात॑वे सु॒नु सोम॑मुलूखल ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उलूखलं
- ऋषिः - शुनःशेप आजीगर्तिः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
उत꣡ स्म ते वनस्पते
वा꣡तो वि꣡ वाति अ꣡ग्रम् इ꣡त्
अ꣡थो इ꣡न्द्राय पा꣡तवे
सुनु꣡ सो꣡मम् उलूखल
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
sma ← sma (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
vanaspate ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ágram ← ágra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
vā́taḥ ← vā́ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vāti ← √vā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
{}
átha ← átha (invariable)
{}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
pā́tave ← √pā- 2 (root)
{case:DAT, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sunú ← √su- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ulūkhala ← ulūkhala- (nominal stem)
{case:VOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
उ॒त । स्म॒ । ते॒ । व॒न॒स्प॒ते॒ । वातः॑ । वि । वा॒ति॒ । अग्र॑म् । इत् ।
अथो॒ इति॑ । इन्द्रा॑य । पात॑वे । सु॒नु । सोम॑म् । उ॒लू॒ख॒ल॒ ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- sma
- [adverb]
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vanaspate ← vanaspati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- vāto ← vātaḥ ← vāta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vāty ← vāti ← vā
- [verb], singular, Present indikative
- “blow; blow; emit.”
- agram ← agra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “tip; beginning; peak; end; front; top; beginning; battlefront; agra [word]; acme; fingertip; top; best; optimum; climax; matter; glans.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- atho ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- atho ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pātave ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- sunu ← su
- [verb], singular, Present imperative
- “press out; su.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- ulūkhala
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mortar; ulūkhala.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च हे वनस्पते उलूखलरूप वृक्ष ते अग्रमित् तव पुरत एवं वातो वि वाति स्म । त्वरोपेतमुसलप्रहारैर्वायुर्विशेषेण प्रसरति खलु । अथो अनन्तरं हे उलूखल इन्द्राय इन्द्रोपकारार्थं पातवे पातुं सोमं सुनु सोमाभिषवं कुरु ॥ वनस्पते । पारस्करादित्वात् सुट् । कार्ये कारणशब्दः । पातवे । ‘पा पाने ‘। तुमर्थे सेसेन् ’ इति तवेन्प्रत्ययः । ‘ञ्नित्यादिर्नित्यम् ’ इत्याद्युदात्तत्वम् । सुनु । ’ उतश्च प्रत्ययादसंयोगपूर्वात्’ इति हेर्लक्। विकरणस्वरेणान्तोदात्तत्वम् । पादादिवादनिघातः । उलूखल । उर्ध्वं खम् अस्य इति उलूखलः । पृषोदरादिः ॥
Wilson
English translation:
“Lorf of the forest, as the wind genitive ly blows before you, so do thou, O Mortar, prepare the Soma juice for the beverage of Indra.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Vanaspati = a large tree; metonymy for the mortar
Jamison Brereton
And, o lord of the wood [=pestle?], the wind blows through your top. So then, press the soma for Indra to drink, o mortar.
Jamison Brereton Notes
The reference in this verse is not entirely clear, but “the lord of the wood” (vánaspáti-, ordinarily a word for tree, or an esp. prominent tree, then applied the sacrificial post) is probably here the pestle and metaphorically the erect penis. If so, ágram might be better tr. ‘tip’ than ‘top’ and the whole clause as “the wind blows across [rather than ‘through’] your tip.” In an unpublished paper on this hymn, “Rgveda I.28 and the Two Forms of Pressing Soma,” Hanns-Peter Schmidt cites a Kuntāpa verse AV 20.136.6 = ŚŚS 12.24.2.7, which he tr. “The harlot, stepping over the mortar, said, ‘Just as on thee, o tree (o wooden mortar), they strike (with the pestle) so may they strike on me,’” which also shows the connection of mortar and pestle with unlicensed sex. If the tr. is correct, the “lord of the wood” there is the mortar, not the pestle, as it seems to be here. In vs. 8 below, both the mortar and the pestle seem to be so called.
Griffith
O Sovran of the Forest, as the wind blows soft in front of thee,
Mortar, for Indra press thou forth the Soma juice that he may drink.
Geldner
Und um deine Spitze, o Holz, wehte der Wind. Nun schlag den Soma für Indra zum Trinken aus, du Mörser!
Grassmann
Und dir, o Mörserkeule, weht der Wind vor deinem Angesicht; Dem Indra presse nun zum Trunk den Soma aus, o Mörser du.
Elizarenkova
А самую твою верхушку,
О дерево, ветер обвевает.
Так выжимай же сому, ступка,
Индре для питья!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रयज्ञसोमाः
- शुनःशेप आजीगर्तिः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह किसलिये ग्रहण करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! जैसे (वातः) वायु (इत्) ही (वनस्पते) वृक्ष आदि पदार्थों के (अग्रम्) ऊपरले भाग को (उत) भी (वि वाति) अच्छे प्रकार पहुँचाता (स्म) पहुँचा वा पहुँचेगा (अथो) इसके अनन्तर (इन्द्राय) प्राणियों के लिये (सोमम्) सब ओषधियों के सार को (पातवे) पान करने को सिद्ध करता है, वैसे (उलूखल) उखरी में यव आदि ओषधियों के समुदाय के सार को (सुनु) सिद्ध कर॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जब पवन सब वनस्पति ओषधियों को अपने वेग से स्पर्श कर बढ़ाता है, तभी प्राणी उनको उलूखल में स्थापन करके उनका सार ले सकते और रस भी पीते हैं। इस वायु के विना किसी पदार्थ की वृद्धि वा पुष्टि होने का सम्भव नहीं हो सकता है॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यथा वात इत्तस्यास्य वनस्पतेरग्रमुत विवाति स्माथो इत्यनन्तरमिन्द्राय जीवाय सोमं पातवे पातुं सुनोति निष्पादयति तथोलूखलेन यवाद्यमोषधिसमुदायं सुनु॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तत्किमर्थं ग्राह्यमित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अपि (स्म) अतीतार्थे क्रियायोगे (ते) तस्य (वनस्पते) वृक्षादेः (वातः) वायुः (वि) विविधार्थे क्रियायोगे (वाति) गच्छति (अग्रम्) उपरिभागम् (इत्) एव (अथो) अनन्तरे (इन्द्राय) जीवाय (पातवे) पातुं पानं कर्त्तुम्। अत्र तुमर्थे सेसेनसे० इति तवेन्प्रत्ययः। (सुनु) सेधय (सोमम्) सर्वौषधं सारम् (उलूखल) उलूखलेन बहुकार्यकरेण साधनेन। अत्र सुपां सुलुग्० इति तृतीयैकवचनस्य लुक्॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। यदा पवनेन सर्वे वनस्पत्योषध्यादयो वर्ध्यन्ते, तदैव प्राणिनस्तेषां पुष्टानामुलूखले स्थापनं कृत्वा सारं गृहीत्वा भुञ्जते, रसमपि पिबन्ति, नैतेन विना कस्यचित्पदार्थस्य वृद्धिपुष्टी सम्भवतः॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जेव्हा वायू सर्व वनस्पती व औषधींना आपल्या वेगाने करून वाढवितो. तेव्हा माणसे त्यांना उखळात घालून त्यांचे सार काढून घेतात व रसही पितात. या वायूशिवाय कोणत्याही पदार्थाची वृद्धी व पुष्टी होण्याची शक्यता नसते. ॥ ६ ॥
07 आयजी वाजसातमा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ॒य॒जी वा॑ज॒सात॑मा॒ ता ह्यु१॒॑च्चा वि॑जर्भृ॒तः ।
हरी॑ इ॒वान्धां॑सि॒ बप्स॑ता ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ॒य॒जी वा॑ज॒सात॑मा॒ ता ह्यु१॒॑च्चा वि॑जर्भृ॒तः ।
हरी॑ इ॒वान्धां॑सि॒ बप्स॑ता ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उलूखलमुसले
- ऋषिः - शुनःशेप आजीगर्तिः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आयजी꣡ वाजसा꣡तमा
ता꣡ हि꣡ उच्चा꣡ विजर्भृतः꣡
ह꣡री ऽवा꣡न्धांसि° ब꣡प्सता
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
Morph
āyajī́ ← āyají- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
vājasā́tamā ← vājasā́tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
hí ← hí (invariable)
{}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
uccā́ ← uccā́ (invariable)
{}
vijarbhr̥táḥ ← √bhr̥- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ándhāṁsi ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
bápsatā ← √bhas- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
iva ← iva (invariable)
{}
पद-पाठः
आ॒य॒जी इत्या॑ऽय॒जी । वा॒ज॒ऽसात॑मा । ता । हि । उ॒च्चा । वि॒ऽज॒र्भृ॒तः ।
हरी॑ इ॒वेति॒ हरी॑ऽइव । अन्धां॑सि । बप्स॑ता ॥
Hellwig Grammar
- āyajī ← āyaji
- [noun], nominative, dual, masculine
- vājasātamā ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājasātamā ← sātamā ← sātama
- [noun], nominative, dual, masculine
- tā ← tad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- uccā
- [adverb]
- “above.”
- vijarbhṛtaḥ ← vibharibhṛ ← √bhṛ
- [verb], dual, Present indikative
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- ivāndhāṃsi ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivāndhāṃsi ← andhāṃsi ← andhas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- bapsatā ← bhas
- [verb noun], nominative, dual
- “chew; snatch.”
सायण-भाष्यम्
ये उलूखलमुसले आयजी सर्वतो यज्ञसाधने वाजसातमा अतिशयेन अन्नप्रदे ता हि ते खलु उच्चा प्रौढध्वनिर्यथा भवति तथा विजर्भृतः विशेषेण पुनःपुनर्विहारं कुरुतः । तत्र दृष्टान्तः । अन्धांसि अन्नानि चणकादीनि खाद्यानि बप्सता भक्षयन्तौ हरीइव इन्द्रस्याश्वाविव । अत्र यास्क एवं व्याचख्यौ-आयजी आयष्टव्ये अन्नानां संभक्तृतमे ते ह्युच्चैर्विह्रियेते हरी इवान्नानि भुञ्जाने’ (निरु. ९. ३६) इति ॥ आयजी। यजेः औणादिकः करणे इप्रत्ययः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । वाजसातमा । वाजं सनोतीति वाजसाः ।’ षणु दाने ‘। जनसन’ इत्यादिना विट्प्रत्ययः । ‘विड्वनोरनुनासिक स्यात्’ इति आत्वम् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । आतिशायनिकस्तमप् । ‘सुपां सुलुक्’ इति पूर्वसवर्णदीर्घः । विजर्भृतः । हृञ् हरणे’ । अस्मात् यङ्लुकि अभ्यासहलादिशेषोरत्जश्त्वेषु कृतेषु ‘रुग्रिकौ च लुकि’ ( पा. सू. ७. ४. ९१ ) इति रुगागमः । ततः प्रत्ययलक्षणेन धातुसंज्ञायां लिटि द्विवचनं तस् ।’ अदादिवच्च’ इति वचनात् शपो लुक् । गुणे प्राप्ते ‘क्ङिति च ’ इति प्रतिषेधः । ‘हृग्रहोर्भश्छन्दसि ’ इति भत्वम् । प्रत्ययस्वरः । ‘हि च ’ इति निघातप्रतिषेधः । बप्सता । ‘भस भक्षणदीप्त्योः ‘। लटः शतृ । ‘जुहोत्यादिभ्यः श्लुः ’ । ‘घसिभसोर्हलि च’ (पा. सू. ६. ४. १००) इति उपधालोपः । नाभ्यस्ताच्छतुः ’ ( पा. सू. ७. १. ७८ ) इति नुम्प्रतिषेधः ।“ अभ्यस्तानामादिः ’ इत्याद्युदात्तत्वम् ।
Wilson
English translation:
“Implements of sacrifice, bestowers of food, loud-sounding, sport like the horses of Indra champing the grain.”
Jamison Brereton
These two [=mortar and pestle? / jaws of the soma press?] gain by sacrifice and are the best prizewinners, since they keep pulling
apart above,
chewing the stalks like a pair of fallow bays.
Jamison Brereton Notes
On the motions involved, see Schaefer 1994: 163-64.
Griffith
Best strength-givers, ye stretch wide jaws, O Sacrificial Implements,
Like two bay horses champing herbs.
Geldner
Bittopfer vollziehend, vielen Gewinn einbringend, sperren ja beide den Rachen nach oben auf, die Somapflanzen schlampfend wie Indra´s Falben.
Grassmann
Die opfernd reichlich Kraft verleihn, sie sperren weit den Rachen auf, Wie Rosse, welche Kräuter kaun.
Elizarenkova
Приобретающие жертвой, добывающие самую большую награду,
Эти двое громко мечутся туда-сюда,
Пожирая растения сомы, подобно паре буланых коней (Индры).
अधिमन्त्रम् (VC)
- उलूखलः
- शुनःशेप आजीगर्तिः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मुसल और उलूखल कैसे हैं, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आयजी) जो अच्छे प्रकार पदार्थों को प्राप्त होनेवाले (वाजसातमा) संग्रामों को जीतते हैं (ता) वे स्त्री पुरुष (अन्धांसि) अन्नों को (बप्सता) खाते हुए (हरी) घोड़ों के (इव) समान उलूखल आदि से (उच्चा) जो अति उत्तम काम हैं, उनको (विजर्भृतः) अनेक प्रकार से सिद्धकर धारण करते रहें॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। जैसे खानेवाले घोड़े रथ आदि को वहते हैं, वैसे ही मुसल और ऊखरी से पदार्थों को अलग-अलग करने आदि अनेक कार्यों को सिद्ध करते हैं॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यावायजी वाजसातमौ स्तस्तौ स्त्रीपुरुषावन्धांसि बप्सन्तौ भक्षयन्तौ हरीइव मुसलोलूखलादिभ्य उच्चा उत्कृष्टानि कार्याणि विजर्भृतः॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मुसलोलूखले कीदृशस्त इत्युपदिश्यते॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आयजी) समन्ताद् यज्यन्ते सङ्गम्यन्ते पदार्था याभ्यां तौ स्त्रीपुरुषौ। अत्र बाहुलकादौणादिकः करणकारके इः प्रत्ययः। (वाजसातमा) वाजान् युद्धसमूहान् सनन्ति सम्भज्य विजयन्ते याभ्यां तावतिशायितौ। अत्र सर्वत्र सुपां सुलुग्० इत्याकारादेशः। (ता) तौ (हि) खलु (उच्चा) उत्कृष्टानि कार्याणि। अत्र शेश्छन्दसि इति शेर्लोपः। (विजर्भृतः) विविधं धरतः (हरीइव) यथाऽश्वौ तथा (अन्धांसि) अन्नानि। अन्ध इत्यन्ननामसु पठितम्। (निघं०२.७) (बप्सता) बप्सन्तौ। अत्र भसभर्त्सनदीप्योरित्यस्माल्लटः शत्रादेशः। घसिभसोर्हलि च। (अष्टा०६.४.१००) अनेनोपधालोपः सुगममन्यत्। भस धातोर्भर्त्सन इत्यर्थो नवीनो भक्षण इति प्राचीनोऽर्थः॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। यथा भक्षणकर्त्तारावश्वौ यानादीनि वहतस्तथैव मुसलोलूखले बहूनि विभागकरणादीनि कार्याणि प्रापयत इति॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे घोडे, रथ इत्यादीचे वहन करतात तसेच मुसळ व उखळातून पदार्थांना वेगवेगळे करणे इत्यादी क्रिया सिद्ध केल्या जातात. ॥ ७ ॥
08 ता नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ता नो॑ अ॒द्य व॑नस्पती ऋ॒ष्वावृ॒ष्वेभिः॑ सो॒तृभिः॑ ।
इन्द्रा॑य॒ मधु॑मत्सुतम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
ता नो॑ अ॒द्य व॑नस्पती ऋ॒ष्वावृ॒ष्वेभिः॑ सो॒तृभिः॑ ।
इन्द्रा॑य॒ मधु॑मत्सुतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उलूखलमुसले
- ऋषिः - शुनःशेप आजीगर्तिः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ता꣡ नो अद्य꣡ वनस्पती
ऋष्वा꣡व् ऋष्वे꣡भिः सोतृ꣡भिः
इ꣡न्द्राय म꣡धुमत् सुतम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
adyá ← adyá (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
vanaspatī ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
r̥ṣvaú ← r̥ṣvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
r̥ṣvébhiḥ ← r̥ṣvá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sotŕ̥bhiḥ ← sotár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mádhumat ← mádhumant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sutam ← √su- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
ता । नः॒ । अ॒द्य । व॒न॒स्प॒ती॒ इति॑ । ऋ॒ष्वौ । ऋ॒ष्वेभिः॑ । सो॒तृऽभिः॑ ।
इन्द्रा॑य । मधु॑ऽमत् । सु॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- tā ← tad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- vanaspatī ← vanaspati
- [noun], nominative, dual, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- ṛṣvāv ← ṛṣvau ← ṛṣva
- [noun], nominative, dual, masculine
- “distinguished; high; noble; enormous.”
- ṛṣvebhiḥ ← ṛṣva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “distinguished; high; noble; enormous.”
- sotṛbhiḥ ← sotṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- madhumat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sweet; honeyed; sweet; pleasant.”
- sutam ← su
- [verb], dual, Aorist imperative
- “press out; su.”
सायण-भाष्यम्
अद्य अस्मिन् कर्मणि हे वनस्पती उलूखलमुसलरूपौ तौ युवाम् ‘ऋष्वेभिः दर्शनीयैः सोतृभिः अभिषवहेतुभिः सह ऋष्वौ दर्शनीयौ भूत्वा इन्द्राय इन्द्रार्थं मधुमत् माधुर्योपेतं सोमद्रव्यं नः अस्मदीयं सुतं अभिषुणुतम् ॥ ता । ‘सुपां सुलुक्’ इति आकारः । नो अद्य । ’ प्रकृत्यान्तःपादम्” ’ इति प्रकृतिभावः । वनस्पती । उभयपदप्रकृतिस्वरे प्राप्ते आमन्त्रितस्य ’ इति सर्वानुदात्तत्वम् । ‘प्लुतप्रगृह्या अचि (पा. सू. ६. १. १२५) इति प्रकृतिभावः । सुतम् । ’ षुञ् अभिषवे’। ‘बहुलं छन्दसि ’ इति विकरणस्य लुक् । निघातः ॥ ।
Wilson
English translation:
“Do you two forest lords, of plural asing form, prepare with agreeable libations our sweet (Soma) juices for Indra.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Metonymy for the mortar and pestle
Jamison Brereton
Today, you two lords of the wood, towering, with the towering pressers press our honeyed (drink) for Indra.
Griffith
Ye Sovrans of the Forest, both swift, with swift pressers press to-day
Sweet Soma juice for Indra’s drink.
Geldner
Ihr zwei Hölzer, presset uns heute aufgerichtet mit den aufgerichteten Auspressern den süßen Saft für Indra aus!
Grassmann
Ihr Bretter, presset beide heut dem Indra süssen Somasaft, Durch hohe Presser ihr erhöht.
Elizarenkova
О вы, два дерева, сегодня,
Высокие с высокими (жрецами-) выжимателями,
Выжимайте сладкий (сок) для Индры!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उलूखलः
- शुनःशेप आजीगर्तिः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे कैसे करने चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (सोतृभिः) रस खींचने में चतुर (ऋष्वेभिः) बड़े विद्वानों ने (ऋष्वौ) अतिस्थूल (वनस्पती) काठ के उखली-मुसल सिद्ध किये हों, जो (नः) हमारे (इन्द्राय) ऐश्वर्य प्राप्त करानेवाले व्यवहार के लिये (अद्य) आज (मधुमत्) मधुर आदि प्रशंसनीय गुणवाले पदार्थों को (सुतम्) सिद्ध करने के हेतु होते हों (ता) वे सब मनुष्यों को साधने योग्य हैं॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे पत्थर के मूसल और उखली होते हैं, वैसे ही काष्ठ, लोहा, पीतल, चाँदी, सोना तथा औरों के भी किये जाते हैं, उन उत्तम उलूखल मुसलों से मनुष्य औषध आदि पदार्थों के अभिषव अर्थात् रस आदि खींचने के व्यवहार करें॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यौ सोतृभिर्ऋष्वौ वनस्पती सम्पादितौ स्तो यौ नोऽस्माकमिन्द्रायाद्य मधुमद्वस्तु सुतं सम्पादनहेतुभवतस्तौ सर्वैः सम्पादनीयौ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते कथंभूते कार्ये इत्युपदिश्यते॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ता) तौ मुसलोलूखलाख्यौ। अत्र सुपां सुलुग्० इत्याकारादेशः। (नः) अस्माकम् (अद्य) अस्मिन् दिने (वनस्पती) काष्ठमयौ (ऋष्वौ) महान्तौ। ऋष्व इति महन्नामसु पठितम्। (निघं०३.३) (ऋष्वेभिः) महद्भिर्विद्वद्भिः। बहुलं छन्दसि इति भिस ऐस् न। (सोतृभिः) अभिषवकरणकुशलैः (इन्द्राय) ऐश्वर्यप्रापकाय व्यवहाराय (मधुमत्) मधवो मधुरादयः प्रशस्ता गुणा विद्यते यस्मिन् तत्। अत्र प्रशंसार्थे मतुप्। (सुतम्) सम्पादितुं वस्तु॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यथा पाषाणस्य मुसलोलूखलानि भवन्ति, तथैव काष्ठायःपित्तलरजतसुवर्णादीनामपि क्रियन्ते, तैः श्रेष्ठैरोषधाभिषवादीन् साधयेयुरिति॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जसे दगडाचे उखळ व मुसळ असते तसेच लाकूड, लोखंड, पितळ, चांदी, सोने इत्यादींचेही असते. त्या उत्तम उखळ मुसळांनी माणसांनी औषधी इत्यादींपासून अभिषव अर्थात रस काढावा. ॥ ८ ॥
09 उच्छिष्थं चम्वोर्भर - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उच्छि॒ष्टं च॒म्वो॑र्भर॒ सोमं॑ प॒वित्र॒ आ सृ॑ज ।
नि धे॑हि॒ गोरधि॑ त्व॒चि ॥
मूलम् ...{Loading}...
उच्छि॒ष्टं च॒म्वो॑र्भर॒ सोमं॑ प॒वित्र॒ आ सृ॑ज ।
नि धे॑हि॒ गोरधि॑ त्व॒चि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - हरिश्चन्द्र अधिषवणचर्म वा सोमो वा
- ऋषिः - शुनःशेप आजीगर्तिः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उ꣡च् छिष्टं꣡ चमु꣡वोर् भर
सो꣡मम् पवि꣡त्र आ꣡ सृज
नि꣡ धेहि गो꣡र् अ꣡धि त्वचि꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
camvòḥ ← camū́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:DU}
śiṣṭám ← √śiṣ- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
út ← út (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
pavítre ← pavítra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sr̥ja ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
góḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
{}
tvací ← tvác- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
उत् । शि॒ष्टम् । च॒म्वोः॑ । भ॒र॒ । सोम॑म् । प॒वित्रे॑ । आ । सृ॒ज॒ ।
नि । धे॒हि॒ । गोः । अधि॑ । त्व॒चि ॥
Hellwig Grammar
- ucchiṣṭaṃ ← ucchiṣṭam ← ucchiṣṭa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “remainder.”
- camvor ← camvoḥ ← camū
- [noun], locative, dual, feminine
- “army; camū; Camū.”
- bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- pavitra ← pavitre ← pavitra
- [noun], locative, singular, neuter
- “strainer.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sṛja ← sṛj
- [verb], singular, Present imperative
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- gor ← goḥ ← go
- [noun], genitive, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- tvaci ← tvac
- [noun], locative, singular, feminine
- “skin; bark; peel; hide; complexion; hide; Rasa; rind.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋत्विग्विशेष हरिश्चन्द्रदेवतापक्षे हे हरिश्चन्द्र इति वा चम्वोः सोमस्य भक्षत्वसंपादकयोः अधिषवणफलकयोः शिष्टम् अभिषवराहित्येन अवशिष्टं सोमम् उत् भर शकटस्योपरि हर । सोमम् अभिषुतं सोमं पवित्रे दशापवित्रे आ सृज आनीय प्रक्षिप। प्रक्षेपे सति अवशिष्टं सोमं गोः त्वचि आनडुहे चर्मणि अधि नि धेहि अध्यारोप्य स्थापय ॥ चम्वोः । ‘चमु अदने’ । चम्यते भक्ष्यतेऽत्रेति चमूः । ‘कृपिचमि’ ( उ. सू. १.८१ ) इत्यादिना औणादिक उप्रत्ययः । प्रत्ययस्वरः । सप्तमीद्विवचनस्य ‘उदात्तस्वरितयोर्यणः स्वरितः’ इति स्वरितत्वम् । ‘उदात्तयणो हल्पूर्वात्’ इति व्यत्ययेन न भवति । भर । ’ हृग्रहोर्भः’ । धेहि । ध्वसोरेद्धावभ्यासलोपश्च’ (पा. सू. ६. ४. ११९ ) इति एत्वाभ्यासलोपौ । निघातः । त्वचि । ‘सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् ॥ ॥ २६ ॥
Wilson
English translation:
“Bring the remains of the Soma juice upon the plural tters, sprinkle it upon the blades of kuśa grass and plural ce the reminder upon the cow-hide.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The hymn is to Hariścandra, a ministering priest or a divinity so named. The remains contained in pātra or plural tters are to be plural ced upon a cart (śakaṭasya upari) and having brought it away, cast it upon the pavitra (two or three blades of kuśa grass serving as a kind of filter). Or, through a strainer made of goat’s hair (tvaci)
Jamison Brereton
Bring what is leftover up into the two wooden cups. Send the soma surging into the filter.
Put it down upon the hide of the cow.
Griffith
Take up in beakers what remains: the Soma on the filter pour,
and on the ox-hide set the dregs.
Geldner
Nimm den Rest in der Somapresse heraus, schütte den Soma auf die Seihe, leg den Rest auf die Rindshaut nieder!
Grassmann
Nimm, was noch in den Schalen bleibt, den Soma giesse auf das Sieb, Und bring ihn in den Lederschlauch.
Elizarenkova
Вынь остаток из выжималки,
Пропусти сому через цедилку
Положи (остаток) на коровью шкуру!
अधिमन्त्रम् (VC)
- उलूखलः
- शुनःशेप आजीगर्तिः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उन से क्या-क्या सिद्ध करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् तुम (चम्वोः) पैदल और सवारों की सेनाओं के समान (शिष्टम्) शिक्षा करने योग्य (सोमम्) सर्वरोगविनाशक बलपुष्टि और बुद्धि को बढ़ानेवाले उत्तम ओषधि के रस को (उद्भर) उत्कृष्टता से धारण कर उस से दो सेनाओं को (पवित्रे) उत्तम (आसृज) कीजिये (गोः) पृथिवी के (अधि) ऊपर अर्थात् (त्वचि) उस की पीठ पर सेनाओं को (निधेहि) स्थापन करो॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजपुरुषों को चाहिये कि दो प्रकार की सेना रक्खें अर्थात् एक तो सवारों की दूसरी पैदलों की, उनके लिये उत्तम रस और शस्त्र आदि सामग्री इकट्ठी करें, अच्छी शिक्षा और औषधि देकर शुद्ध बलयुक्त और नीरोग कर पृथिवी पर एक चक्रराज्य नित्य करें॥९॥सत्ताईसवें सूक्त से अग्नि और विद्वान् जिस-जिस गुण को कहे हैं, वे मूसल और ऊखली आदि साधनों को ग्रहण कर औषध्यादि पदार्थों से संसार के पदार्थों से अनेक प्रकार के उत्तम-उत्तम पदार्थ उत्पन्न करें, इस अर्थ का इस सूक्त में सम्पादन करने से सत्ताईसवें सूक्त के कहे हुए अर्थ के साथ अट्ठाईसवें सूक्त की सङ्गति है, यह जानना चाहिये॥९॥सत्ताईसवें सूक्त से अग्नि और विद्वान् जिस-जिस गुण को कहे हैं, वे मूसल और ऊखली आदि साधनों को ग्रहण कर औषध्यादि पदार्थों से संसार के पदार्थों से अनेक प्रकार के उत्तम-उत्तम पदार्थ उत्पन्न करें, इस अर्थ का इस सूक्त में सम्पादन करने से सत्ताईसवें सूक्त के कहे हुए अर्थ के साथ अट्ठाईसवें सूक्त की सङ्गति है, यह जानना चाहिये॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वँस्त्वं चम्वोरिव शिष्टं सोममुद्भर तेनोभे सेने पवित्रे आसृज गोः पृथिव्या अधि त्वचि ते निधेहि नितरां संस्थापय॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ताभ्यां किं किं साधनीयमित्युपदिश्यते॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) उत्कृष्टार्थे क्रियायोगे (शिष्टम्) शिष्यते यस्तम् (चम्वोः) पदातिहस्त्यश्वादिरूढयोः सेनयोरिव (भर) धर (सोमम्) सर्वरोगनाशकबलपुष्टिबुद्धिवर्द्धकमुत्तमौषध्यभिषवम् (पवित्रे) शुद्धे सेविते (आ) समन्तात् (सृज) निष्पादय (नि) नितराम् (धेहि) संस्थापय (गोः) पृथिव्याः। गौरिति पृथिवीनामसु पठितम्। (निघं०१.१) (अधि) उपरि (त्वचि) पृष्ठे॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजपुरुषादिभिर्द्विविधे सेने सम्पादनीये एका यानारूढा द्वितीया पदातिरूपा तदर्थमुत्तमा रसाः शस्त्रादिसामग्र्यश्च सम्पादनीयाः सुशिक्षयौषधादिदानेन च शुद्धबले सर्वरोगरहिते सङ्गृह्य पृथिव्या उपरि चक्रवर्त्तिराज्यं नित्यं सेवनीयमिति॥९॥सप्तविंशेन सूक्तेनाग्निर्विद्वाँसश्चोक्तास्तैर्मुसलोलूखलादीनि साधनानि गृहीत्वौषध्यादिभ्यो जगत्स्थपदार्थेभ्यो बहुविधा उत्तमाः पदार्थाः सम्पादनीया इत्यस्मिन्सूक्ते प्रतिपादनात् सप्तविंशसूक्तोक्तार्थेन सहास्याष्टाविंशसूक्तार्थस्य सङ्गतिरस्तीति बोध्यम्॥९॥सप्तविंशेन सूक्तेनाग्निर्विद्वाँसश्चोक्तास्तैर्मुसलोलूखलादीनि साधनानि गृहीत्वौषध्यादिभ्यो जगत्स्थपदार्थेभ्यो बहुविधा उत्तमाः पदार्थाः सम्पादनीया इत्यस्मिन्सूक्ते प्रतिपादनात् सप्तविंशसूक्तोक्तार्थेन सहास्याष्टाविंशसूक्तार्थस्य सङ्गतिरस्तीति बोध्यम्॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजपुरुषांनी दोन प्रकारच्या सेना बाळगाव्या. एक वाहनस्वार व दुसरे पायदळ. त्यांच्यासाठी उत्तम रस व शस्त्रे इत्यादी साहित्य एकत्र करावे. त्यांना चांगले शिक्षण व औषधी देऊन शुद्ध बलयुक्त व निरोगी बनवावे आणि पृथ्वीवर चक्रवर्ती राज्य स्थापन करावे. ॥ ९ ॥