सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
इन्द्र सोमम्’ इत्यादिकस्य द्वादशर्चस्य चतुर्थस्य सूक्तस्य ऋषिच्छन्दसी पूर्ववत् । यद्यप्येतत्सूक्तं कृत्स्नम् ऋतुदेवताकं तथापि प्रत्यृचम् इन्द्रादिदेवतान्तराणि मिलितानि । तथा च अनुक्रम्यते - ’इन्द्र सोममृतव्यं तत्रैन्द्री मारुती त्वाष्र्यारमग्नेय्यैन्द्री मैत्रावरुणी चतस्रो द्रविणोदस आश्विन्याग्नेय्यृतुदेवताः सर्वत्र इति । विनियोगस्तु स्मार्तो द्रष्टव्यः ॥
Jamison Brereton
15
R̥tudevatāḥ (Sequential Deities)
Medhātithi Kāṇva
12 verses: gāyatrī
This hymn has a precise ritual application: it accompanies a series of ritual offer ings (R̥tugrahas “sequential cups”) made in a fixed order to a fixed sequence of gods by a similarly fixed sequence of priests, roughly matched in function to the gods they serve. (See, e.g., Eggeling Śatapatha Brāhmaṇa 2: 319 n. 1.) The same sequence is found in the two hymns II.36–37, which together are entirely parallel to this hymn. (See further remarks in the introductions to those hymns.) The divine order and the priestly counterparts are the following. (The priests are not all mentioned by title in this hymn, but those not bracketed are found in II.36–37.)
Jamison Brereton Notes
Sequential deities (for the ṛtugrahas) Although this hymn is in some ways a rote and formulaic listing of the Ṛtugraha deities with invitations to drink of their respective cups, the poet does inject some life in the hymn by varying the expected phraseology. After having established the formula DRINK ṛtúnā in the first few verses, the poet introduces deviations from that formula. In vs. 5 he urges Indra to drink not from the Brahman’s cup (as would be standard: see II.36.5), but from the Brahman’s “largesse” (rā́dhasaḥ) and ṛtū́m̐ ánu substitutes for ṛtúnā (note the phonological crossing of únā: ánu). In vs. 6 there is no invitation to drink, though ṛtúnā is found in another expression. In vs. 7 the expected deity (“Wealth-giver”) appears in the nominative (draviṇodā́(ḥ)) as expected, but there is no attached predicate: the verse goes off in a different direction.
The Wealth-giver is the subject of the next three verses (8-10) as well, but it is only in vs. 9 that any drinking goes on. Here the imperative “drink!” is replaced by the desiderative “desires to drink” (pipīṣati), and though there is an ablative of a priestly cup, it is one belonging to a different priest and the verb used with it is not ‘drink’.
Although this is not high art, it does show that even the most cut-and-dried litany affords some room to tinker with the verbal form.
01 इन्द्र सोमम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्र सो᳓मम् पि᳓ब र्तु᳓ना
आ᳓ त्वा विशन्तु इ᳓न्दवः
मत्सरा᳓सस् त᳓दोकसः
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒ सोमं॒ पिब॑ ऋ॒तुना त्वा॑ विश॒न्त्विन्द॑वः ।
म॒त्स॒रास॒स्तदो॑कसः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्र सो᳓मम् पि᳓ब र्तु᳓ना
आ᳓ त्वा विशन्तु इ᳓न्दवः
मत्सरा᳓सस् त᳓दोकसः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
r̥túnā ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
índavaḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
viśantu ← √viś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
matsarā́saḥ ← matsará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tádokasaḥ ← tádokas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्र॑ । सोम॑म् । पिब॑ । ऋ॒तुना॑ । आ । त्वा॒ । वि॒श॒न्तु॒ । इन्द॑वः ।
म॒त्स॒रासः॑ । तत्ऽओ॑कसः ॥
Hellwig Grammar
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- ṛtunā ← ṛtu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- viśantv ← viśantu ← viś
- [verb], plural, Present imperative
- “enter; penetrate; settle; settle.”
- indavaḥ ← indu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- matsarāsas ← matsarāsaḥ ← matsara
- [noun], nominative, plural, masculine
- “intoxicant; invigorating; hostile.”
- tadokasaḥ ← tad
- [noun]
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tadokasaḥ ← okasaḥ ← oka
- [noun], nominative, plural, masculine
- “home; house; oka [word].”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ऋतुना सह सोमं पिब । इन्दवः पीयमानाः सोमाः त्वा त्वाम् आ विशन्तु । कीदृशाः । ‘मत्सरासः तृप्तिकराः तदोकसः तन्निवासाः । सर्वदा त्वदुदरस्थायिन इत्यर्थः ॥ इन्द्र । षाष्ठिकम् आमन्त्रिताद्युदात्तत्वम् । सोमम् । अर्तिस्तुसु° ’ ( उ. सू. १. १३७ ) इत्यादिना मन् । नित्त्वादाद्युदात्तः । पिब ’ पिबा मित्रस्य ’ (ऋ. सं. १, १४, १०) इत्यत्रोक्तम् । अस्य आ त्वा विशन्तु इत्युत्तरवाक्यगताख्यातार्थेन सह समुच्चयार्थश्चशब्दो लुप्तः । अतः ‘चादिलोपे विभाषा’ (पा. सू. ८. १. ६३ ) इतीयं प्रथमा तिङ्विभक्तिर्न निहन्यते । विशन्त्विति चलोपसाम्येऽपि द्वितीयत्वात् निहन्यते एव । संहितायाम् ‘ आद्गुणः’ इति प्राप्तस्य गुणस्य ‘ऋत्यकः ’ ( पा. सू. ६. १. १२८) इति शाकल्यमते प्रकृतिभावादभावः । इन्दवः । प्र वो भ्रियन्ते ’ (ऋ. सं. १. १४. ४ ) इत्यत्रोक्तम् । मत्सरासः । तत्रैवोक्तम् ।’ आज्जसेरसुक्’ (पा. सू. ७. १. ५० ) इति असुक् । तदोकसः । तदेव ओकः स्थानं येषां ते तथोक्ताः । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Indra, drink with Ṛtu (proper duty, also person nified divinity of a season) the Soma juice; let the satisfying drops entered into you, and there abide.”
Jamison Brereton
O Indra, drink the soma in your turn. Let the drops enter you,
the invigorating ones finding their home there.
Jamison Brereton Notes
The accent on píba is syntactically unnecessary and not well explained.
Oldenberg (ZDMG 60) suggests either that it’s a not explicitly marked foundation clause for the following clause, or that píba has a tendency to emphatic accentuation.
Although he does not want to get the accent from píbata ṛtúnā in the next verse, where the accent is correct (following voc. márutaḥ; cf. also píba ṛtúnā in 4c, again with correct accent), this seems a possibility. One might also note that in the second Ṛtugraha hymn sequence (II.37.1-3), the verb is accented in the phrase píba ṛtúbhiḥ, though again the accent is unnecessary. So perhaps píba ṛtúnā/ṛtúbhiḥ was a separable refrain-phrase in the Ṛtugraha ritual, and therefore received accent even when incorporated into a hymnal context. See now comm. ad III.32.1.
Griffith
O INDRA drink the Soma juice with Rtu; let the cheering drops
Sink deep within, which settle there.
Geldner
Indra! Trink den Soma nach der Zeit; in dich sollen die Säfte eingehen, ergötzend, daran gewöhnt.
Grassmann
Trink, Indra, Soma nach dem Brauch und nimm die Tropfen in dich auf, Die dich erfreuen, die du liebst.
Elizarenkova
О Индра, пей сому в урочное время!
Пусть войдут в тебя капли (сомы),
Пьянящие, к этому привычные!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब पन्द्रहवें सूक्त का आरम्भ है। उसके प्रथम मन्त्र में ऋतु-ऋतु में रस की उत्पत्ति और गति का वर्णन किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्य ! यह (इन्द्र) समय का विभाग करनेवाला सूर्य्य (ऋतुना) वसन्त आदि ऋतुओं के साथ (सोमम्) ओषधि आदि पदार्थों के रस को (पिब) पीता है, और ये (तदोकसः) जिनके अन्तरिक्ष वायु आदि निवास के स्थान तथा (मत्सरासः) आनन्द के उत्पन्न करनेवाले हैं, वे (इन्दवः) जलों के रस (ऋतुना) वसन्त आदि ऋतुओं के साथ (त्वा) इस प्राणी वा अप्राणी को क्षण-क्षण (आविशन्तु) आवेश करते हैं॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह सूर्य्य वर्ष, उत्तरायण दक्षिणायन, वसन्त आदि ऋतु, चैत्र आदि बारहों महीने, शुक्ल और कृष्णपक्ष, दिन-रात, मुहूर्त जो कि तीस कलाओं का संयोग कला जो ३० (तीस) काष्ठा का संयोग, काष्ठा जो कि अठारह निमेष का संयोग तथा निमेष आदि समय के विभागों को प्रकाशित करता है। जैसे कि मनुजी ने कहा है, और उन्हीं के साथ सब ओषधियों के रस और सब स्थानों से जलों को खींचता है, वे किरणों के साथ अन्तरिक्ष में स्थित होते हैं, तथा वायु के साथ आते-जाते हैं॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्य ! अयमिन्द्र ऋतुना सोमं पिब पिबति। इमे तदोकसो मत्सरास इन्दवो जलरसा ऋतुना सह त्वा त्वां तं वा प्रतिक्षणमाविशन्त्वाविशन्ति॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
तत्र प्रत्यृतुं रसोत्पत्तिर्गमनं च भवतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) कालविभागकर्त्ता सूर्यलोकः (सोमम्) ओषध्यादिरसम् (पिब) पिबति। अत्र व्यत्ययः, लडर्थे लोट् च। (ऋतुना) वसन्तादिभिः सह। अत्र जात्याख्यायामेकस्मिन् बहुवचनमन्यतरस्याम्। (अष्टा०१.२.५८) अनेन जात्यभिप्रायेणैकत्वम्। (आ) समन्तात् (त्वा) त्वां प्राणिनमिममप्राणिनं पदार्थं सूर्य्यस्य किरणसमूहं वा (विशन्तु) विशन्ति। अत्र लडर्थे लोट्। (इन्दवः) जलानि उन्दन्ति आर्द्रीकुर्वन्ति पदार्थास्ते। अत्र उन्देरिच्चादेः। (उणा०१.१२) इत्युः प्रत्ययः, आदेरिकारादेशश्च। इन्दव इत्युदकनामसु पठितम्। (निघं०१.१२) (मत्सरासः) हर्षहेतवः (तदोकसः) तान्यन्तरिक्षवाय्वादीन्योकांसि येषां ते॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अयं सूर्य्यः संवत्सरायनर्तुपक्षाहोरात्रमुहूर्त्तकलाकाष्ठानिमेषादिकालविभागान् करोति। अत्राह मनुः— निमेषा दश चाष्टौ च काष्ठा त्रिंशत्तु ताः कलाः। त्रिंशत्कला मुहूर्तः स्यादहोरात्रं तु तावतः॥ (मनु०१.६४) इति। तैस्सह सर्वौषधिभ्यो रसान् सर्वस्थानेभ्य उदकानि चाकर्षति तानि किरणैः सहान्तरिक्षे निवसन्ति। वायुना सह गच्छन्त्यागच्छन्ति च॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
जे सर्व देवांचे अनुयोगी वसंत इत्यादी ऋतू आहेत, त्यांचे यथायोग्य गुण प्रतिपादन करून चौदाव्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर या पंधराव्या सूक्ताच्या अर्थाची संगती जाणली पाहिजे.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूर्य हा वर्ष, उत्तरायण, दक्षिणायन, वसंत इत्यादी ऋतू, चैत्र इत्यादी बारा महिने, शुक्ल व कृष्णपक्ष, दिवसरात्र मुहूर्त जो ३० कलांचा संयोग व कला ३० काष्ठांचा संयोग, काष्ठा अठरा निमिषांचा संयोग तसेच निमेष इत्यादी कालांच्या विभागांना प्रकट करतो. त्यांच्याबरोबरच तो सर्व औषधींचे रस व सर्व ठिकाणांहून जल ओढून घेतो. ते किरणांबरोबर अंतरिक्षात स्थित होऊन वायूबरोबर जातात, येतात. ॥ १ ॥
02 मरुतः पिबत - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म᳓रुतः पि᳓बत र्तु᳓ना
पोत्रा᳓द् यज्ञ᳓म् पुनीतन
यूयं᳓ हि᳓ ष्ठा᳓ सुदानवः
मूलम् ...{Loading}...
मरु॑तः॒ पिब॑त ऋ॒तुना॑ पो॒त्राद्य॒ज्ञं पु॑नीतन ।
यू॒यं हि ष्ठा सु॑दानवः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः मरुतः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
म᳓रुतः पि᳓बत र्तु᳓ना
पोत्रा᳓द् यज्ञ᳓म् पुनीतन
यूयं᳓ हि᳓ ष्ठा᳓ सुदानवः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
márutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
píbata ← √pā- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
r̥túnā ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
potrā́t ← potrá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
punītana ← √pū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
sthá ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sudānavaḥ ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
मरु॑तः । पिब॑त । ऋ॒तुना॑ । पो॒त्रात् । य॒ज्ञम् । पु॒नी॒त॒न॒ ।
यू॒यम् । हि । स्थ । सु॒ऽदा॒न॒वः॒ ॥
Hellwig Grammar
- marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- pibata ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- ṛtunā ← ṛtu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- potrād ← potrāt ← potra
- [noun], ablative, singular, neuter
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- punītana ← pū
- [verb], plural, Present imperative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- yūyaṃ ← yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ṣṭhā ← ṣṭha ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- sudānavaḥ ← sudānu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “big; lavish.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः ऋतुना सह पोत्रात् पोतृनामकस्य ऋत्विजः पात्रात् सोमं पिबत । ततोऽस्मदीयं यज्ञं पुनीतन शोधयत । हे सुदानवः शोभनदातारो मरुतः हि यस्मात् यूयं स्थ युष्माकं शोधयितृत्वं प्रसिद्धं तस्मात् शोधयतेत्यर्थः ॥ पिबत । अत्र तिङोऽदुपदेशात् शपः परत्वात् लसार्वधातुकानुदात्तत्वम् । धातुस्वरः । पूर्वामन्त्रितस्य अविद्यमानवत्त्वेन पदादपरत्वात् निघाताभावः । पूर्ववत् प्रकृतिभावः । पोत्रात् । पोतुः संबन्धि पात्रं पोत्रम् । तस्येदम् ’ ( पा. सू. ४. ३. १२० ) इति अण् । ‘तद्धितेष्वचामादेः ’ ( पा. सू. ७. २. ११७ ) इति प्राप्ता वृद्धिः सर्वे विधयश्छन्दसि विकल्प्यन्ते’ (परिभा. ३५) इति न भवति । ननु एवमन्त्यस्य ऋकारस्य ‘अचो ञ्णिति’ (पा. सू. ७. २. ११५) इति वृद्धिः प्राप्नोति । त्वाष्ट्रो जागत इत्यत्र हि ‘विप्रतिषेधे परं कार्यम्’ ( पा. सू. १. ४. २ ) इति परया आदिवृद्ध्यान्त्योपधालक्षणा वृद्धिर्बाध्यते इत्युक्तम् । इह तु परस्या आदिवृद्धेश्छान्दसत्वेन निवृत्तत्वात् अन्त्यवृद्धिः प्राप्नोत्येवेति । एवं तर्हि अत्रापि आदिवृद्धिः औकारः क्रियताम् । तस्य तु छान्दसः ओकारो भविष्यति । पुनीतन। ‘पूञ् पवने ’ । लोट् ।’ लोटो लङ्वत्’ ( पा. सू. ३. ४. ८५) इति लाङ्वद्भावात् तस्य ’ तस्थस्थमिपाम् ’ ( पा. सू. ३. ४. १०१ ) इति तादेशः। ‘क्र्यादिभ्यः श्ना । ‘ई हल्यघोः ’ (पा. सू. ६. ४. ११३) इति ईकारः । ‘तप्तनप्तनथनाश्च’ (पा. सू. ७. १. ४५) इति तनादेशः । ‘प्वादीनां ह्रस्वः’ (पा. सू. ७. ३. ८० ) इति ह्रस्वः । प्रत्ययद्वयस्यापि ’ सार्वधातुकमपित्’ (पा. सू. १. २. ४ ) इति ङित्त्वात् स्वस्वपूर्वयोः इकोर्गुणाभावः । यूयम् । युष्मदः परस्य जसः ‘ङेप्रथमयोरम् ’ ( पा. सू. ७. १. २८) इति अमादेशः । ‘न विभक्तौ तुस्माः ’ (पा. सू. १. ३. ४ ) इति मकारस्य इत्संज्ञाप्रतिषेधः । यूयवयौ जसि’ (पा. सू. ७. २. ९३ ) इति मपर्यन्तस्य यूयादेशः । शेषे लोपः । अत्र यूयादेशात् प्रागेव अन्तरङ्गत्वात् प्रातिपदिकस्यान्तोदात्तत्वम् । शेषनिघातः । ततो यूयादेशः ‘स्थानेऽन्तरतमः’ (पा. सू. १. १. ५० ) इति सर्वानुदात्तः । तत्र ‘शेषे लोपः’ ( पा. सू. ७. २. ९० ) अन्त्यलोप इति पक्षे पूर्वसवर्णदीर्घत्वं बाधित्वा योऽयम् ’ अमि पूर्वः ’ ( पा. सू. ६. १. १०७ ) इति प्रातिपदिकान्तेनोदात्तेन सह अनुदात्तस्य सुप एकादेशः सः ‘एकादेश उदात्तनोदात्तः’ इत्युदात्तः । टिलोपपक्षे तु उदात्तनिवृत्तिस्वरेण विभक्तेरुदात्तत्वम् । स्थ । अस भुवि ‘। लटो मध्यमबहुवचनं थ। ‘अदिप्रभृतिभ्यः शपः’ इति शपो लुक् । ‘श्नसोरल्लोपः’ इति अकारलोपः । व्यत्ययेन षस्वम् । ’ हि च ’ इति निषेधात् “ तिङ्ङतिङः’ इति निघातो न भवति । संहितायाम् अन्येषामपि दृश्यते’ इति दीर्घत्वम् । अत्र हे सुदानवो यूयं हि स्थ इति विवक्षितम् । सुदानवः । ‘दाभाभ्यां नुः ’ ( उ. सू. ३. ३१२ )। सोः प्रादिसमासः । आमन्त्रितनिघातः । अत्र यूयमित्युद्दिश्य सुदानवः स्थ इति न विधीयते येन अनामन्त्रितत्वात् निघातो न स्यात् । किंतु सुदानव इति सिद्धवद्दातृत्वेन संबोध्य तेषु तेषु मारुतसूक्तेषु मरुतां प्रसिद्धात् प्रभावातिशयात् यूयं स्थ इति युष्मच्छब्देन प्रतिनिर्दिश्य पुनीतन इति प्रार्थने पवने तेषां हेतुत्वं हिशब्देनोच्यते ॥
Wilson
English translation:
“Maruts, drink with Ṛtu from the sacrificial vase; consecrate the rite, for you are bountiful.”
Jamison Brereton
O Maruts, drink in your turn from the cup of the Potar. Purify the sacrifice,
for you are the ones of good drops.
Jamison Brereton Notes
sudānavaḥ lacks accent and is therefore a vocative, not (as the tr. implies) a predicative nominative. The predicated vocative has been much discussed in the lit.; see Oldenberg, Noten ad loc. and Bloomfield, Rig-Veda Repetitions On this repeated pāda see comm. ad VIII.7.12.
Griffith
Drink from the Purifier’s cup, Maruts, with Rtu; sanctify
The rite, for ye give precious gifts.
Geldner
Ihr Marut, trinkt nach der Zeit aus dem Becher des Potri; machet das Opfer rein! Ihr seid ja die Gabenschönen.
Grassmann
Trinkt, Maruts, aus des Läutrers Kelch wie’s Brauch ist, macht das Opfer hell, Denn ihr seid reichlich schenkende.
Elizarenkova
О Маруты, пейте в урочное время
Из чаши потара! Очистите жертву!
Ведь вы – очень щедрые!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- मेधातिथिः काण्वः
- भुरिग्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ऋतुओं के साथ पवन आदि पदार्थ सब को खींचते और पवित्र करते हैं, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - ये (मरुतः) पवन (ऋतुना) वसन्त आदि ऋतुओं के साथ सब रसों को (पिबत) पीते हैं, वे ही (पोत्रात्) अपने पवित्रकारक गुण से (यज्ञम्) उक्त तीन प्रकार के यज्ञ को (पुनीतन) पवित्र करते हैं, तथा (हि) जिस कारण (यूयम्) वे (सुदानवः) पदार्थों के अच्छी प्रकार दिलानेवाले (स्थ) हैं, इससे वे युक्ति के साथ क्रियाओं में युक्त हुए कार्य्यों को सिद्ध करते हैं॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऋतुओं के अनुक्रम से पवनों में भी यथायोग्य गुण उत्पन्न होते हैं, इसीसे वे त्रसरेणु आदि पदार्थों वा क्रियाओं के हेतु होते हैं तथा अग्नि के बीच में सुगन्धित पदार्थों के होमद्वारा वे पवित्र होकर प्राणीमात्र को सुखसंयुक्त करते हैं और वे ही पदार्थों के देने-लेने में हेतु होते हैं॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: इमे मरुत ऋतुना सर्वान् पिबत पिबन्ति, त एव पोत्राद्यज्ञं पुनीतन पुनन्ति हि यतो यूयमेते सुदानवः स्थ सन्ति तस्माद्युक्त्या योजिता कार्य्यसाधका भवन्तीति॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ ऋतुभिः सह मरुतः पदार्थानाकर्षन्ति पुनन्ति चेत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) वायवः। मृग्रोरुतिः। (उणा०१.९४) इति ‘मृङ्’धातोरुतिः प्रत्ययः। मरुत इति पदनामसु पठितम्। (निघं०५.५) अनेन गमनागमनक्रियाप्रापका वायवो गृह्यन्ते। (पिबत) पिबन्ति। अत्र व्यत्ययो लडर्थे लोट् च। (ऋतुना) ऋतुभिः सह (पोत्रात्) पुनाति येन गुणेन तस्मात्। अत्र सर्वधातुभ्यः ष्ट्रन्। (उणा०४.१५९) इति पूञ्धातोः ष्ट्रन् प्रत्ययः स्वरव्यत्ययश्च। (यज्ञम्) त्रिविधं पूर्वोक्तम् (पुनीतन) पुनन्ति पवित्रीकुर्वन्ति। अत्र व्यत्ययो लडर्थे लोट् तकारस्य तनबादेशश्च। (यूयम्) एते (हि) यतः (स्थ) सन्ति। अत्र पुरुषव्यत्ययो लडर्थे लोट्, अन्येषामपि दृश्यते इति दीर्घश्च। (सुदानवः) सुष्ठु दानहेतवः। दाभाभ्यां नुः। (उणा०३.३१) इति सूत्रेण नुः प्रत्ययः॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऋतुपर्य्यायेण वायुष्वपि गुणा यथाक्रममुत्पद्यन्ते तद्विशिष्टाः सर्वेषां त्रसरेण्वादीनां चेष्टानां च हेतवः सन्त्यग्नौ सुगन्ध्यादिहोमद्वारा पवित्रीभूत्वा सर्वान् सुखयुक्तान् कृत्वा त एव दानादानहेतवो भवन्ति॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऋतूंच्या अनुक्रमाने वायूमध्येही यथायोग्य गुण उत्पन्न होतात. त्यामुळे ते त्रसरेणू इत्यादी पदार्थांचे किंवा क्रियेचे कारण असतात, तसेच अग्नीमध्ये सुगंधित पदार्थ टाकल्याने ते पवित्र बनून प्राणिमात्राला सुखी करतात व तेच पदार्थांच्या देण्याघेण्याचे कारण असतात. ॥ २ ॥
03 अभि यज्ञम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ यज्ञं᳓ गृणीहि नो
ग्ना᳓वो ने᳓ष्टः पि᳓ब र्तु᳓ना
तुवं᳓ हि᳓ रत्नधा᳓ अ᳓सि
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि य॒ज्ञं गृ॑णीहि नो॒ ग्नावो॒ नेष्टः॒ पिब॑ ऋ॒तुना॑ ।
त्वं हि र॑त्न॒धा असि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः त्वष्टा
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अभि᳓ यज्ञं᳓ गृणीहि नो
ग्ना᳓वो ने᳓ष्टः पि᳓ब र्तु᳓ना
तुवं᳓ हि᳓ रत्नधा᳓ अ᳓सि
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
abhí ← abhí (invariable)
gr̥ṇīhi ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gnā́vaḥ ← gnā́vant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
néṣṭar ← néṣṭar- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
r̥túnā ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
ratnadhā́ḥ ← ratnadhā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
पद-पाठः
अ॒भि । य॒ज्ञम् । गृ॒णी॒हि॒ । नः॒ । ग्नावः॑ । नेष्ट॒रिति॑ । पिब॑ । ऋ॒तुना॑ ।
त्वम् । हि । र॒त्न॒ऽधाः । असि॑ ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- gṛṇīhi ← gṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “praise.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- gnāvo ← gnāvas ← gnāvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- neṣṭaḥ ← neṣṭar ← neṣṭṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- ṛtunā ← ṛtu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ratnadhā ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadhā ← dhāḥ ← dhā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
ग्नाशब्दः स्त्रीवाची । तथा च यास्क आह- मेना ग्ना इति स्त्रीणां मेना मानयन्त्येना ग्ना गच्छन्त्येनाः ’ ( निरु. ३. २१ ) इति । ग्ना अस्य सन्तीति भावान् । नेष्टृशब्दोऽत्र त्वष्टारं देवमाह; कस्मिंश्चित् देवसत्रे नेष्टृत्वेन त्वष्टुर्वृत्तत्वात् । हे ग्नावः पत्नीयुक्त नेष्टः त्वष्टः नः अस्मदीयं यज्ञम् अभि गृणीहि अभितो देवानां समीपे स्तुहि । ऋतुना सह त्वं सोमं पिब । हि यस्मात् त्वं रत्नधाः असि रत्नानां दातासि दाता भवसि तस्मात् सोमं पातुमर्हसीत्यर्थः ॥ अभि ।’ उपसर्गाश्चाभिवर्जम् ’ (फि. सू. ८१ ) इति पर्युदासात् अभेः अन्तोदात्तत्वम् । गृणीहि । गॄ शब्दे ’ । लोटि सिपो हिः । ‘क्र्यादिभ्यः श्ना’ । हेर्ङित्त्वात् ‘ई हल्यघोः इति ईत्वम् । श्नाप्रत्ययस्य ङित्त्वाद्गुणाभावः । प्वादीनां ह्रस्वः’ । तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । ग्ना अस्य सन्तीति मतुप् । व्यत्ययेन वत्वम् । संबुद्वौ ’ मतुवसो रुः’ इति रुत्वम् । विसर्गः । पादादित्वेन आमन्त्रितनिघाताभावात् षाष्ठिकम् आमन्त्रिताद्युदात्तत्वम् । ग्नाव इत्यस्य विशेषणतया विशेषवचनत्वात् ’ नामन्त्रिते समानाधिकरणे इति निषेधाभावात् अविद्यमानवत्त्वेन उतरस्य नेष्टृशब्दस्य षाष्ठिकमाद्युदात्तत्वम् । पिब । शपः पित्त्वात् धातुस्वरः । पूर्वयोरामन्त्रितयोरविद्यमानवत्त्वेन निघाताभावः । रत्नानि दधातीति रत्नधाः । ‘क्विप् च ’ इति क्विप् । धातुस्वरः । समासे कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वेन स एव शिष्यते । असि । सिपः पित्त्वात् धातुस्वरः । ‘तिङ्ङतिङः’ इति निघातो न भवति ‘हि च ’ इति प्रतिषेधात् ॥
Wilson
English translation:
“Neṣṭā (= Tvaṣṭā), with your spouse, commend our sacrifice to the gods; drink with Ṛtu, for you are possessed of riches.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Tvaṣṭā assumes the functions of Neṣṭṛ as the priest at a sacrifice
Jamison Brereton
Welcome our sacrifice; o Neṣṭar [=Tvaṣṭar], along with the Wives (of the Gods), drink in your turn,
for you are the conferrer of treasure.
Jamison Brereton Notes
Tvaṣṭar is called Neṣṭar (‘leader’) here because he regularly “leads” the wives of the gods.
Griffith
O Nestar, with thy Dame accept our sacrifice; with Rtu drink,
For thou art he who giveth wealth.
Geldner
Stimm unserem Opfer zu, Herr der Götterfrauen, trink du Nestri, nach der Zeit! Du bist ja der Kleinodbringer.
Grassmann
Nimm unser Opfer gnädig an, o Frauenführer, trink nach Brauch , Denn Schatzertheilend bist du ja.
Elizarenkova
Воспевай нашу жертву!
О владыка божественных жен, нештар, пей в урочное время!
Ты ведь даритель сокровищ!
अधिमन्त्रम् (VC)
- त्वष्टा
- मेधातिथिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब ऋतुओं के साथ विद्युत् अग्नि क्या करता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यह (नेष्टः) शुद्धि और पुष्टि आदि हेतुओं से सब पदार्थों का प्रकाश करनेवाली बिजुली (ऋतुना) ऋतुओं के साथ रसों को (पिब) पीती है तथा (हि) जिस कारण (रत्नधाः) उत्तम पदार्थों की धारण करनेवाली (असि) है, (त्वम्) सो यह (ग्नावः) सब पदार्थों की प्राप्ति करानेहारी (नः) हमारे इस (यज्ञम्) यज्ञ को (अभिगृणीहि) सब प्रकार से ग्रहण करती है, इसलिये तुम लोग इससे सब कार्य्यों को सिद्ध करो॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह जो बिजुली अग्नि की सूक्ष्म अवस्था है, सो सब स्थूल पदार्थों के अवयवों में व्याप्त होकर उनको धारण और छेदन करती है, इसी से यह प्रत्यक्ष अग्नि उत्पन्न होके उसी में विलीन हो जाता है॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वन् ! यत इयं नेष्टर्नेष्ट्रीविद्युदृतुना सह रसान् पिब पिबति रत्नधा अस्यस्ति सा ग्नावो ग्नावती न इमं यज्ञमभिगृणीहि गृणाति। तस्मात्त्वमेतया कार्य्याणि साधय॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथर्तुना सह विद्युत् किं करोतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभि) आभिमुख्ये (यज्ञम्) सङ्गम्यमानं पूर्वोक्तम् (गृणीहि) गृणाति स्तुतिहेतुर्भवति। अत्र व्यत्ययो लडर्थे लोट् च। (नः) अस्माकम् (ग्नावः) सर्वपदार्थप्राप्तिर्यस्य व्यवहारे। ग्ना इति उत्तरपदनामसु पठितम्। (निघं०३.२९) (नेष्टः) विद्युत् पदार्थशोधकत्वात्पोषकत्वाच्च नेनेक्ति सर्वान् पदार्थानिति। नप्तृनेष्टृ० (उणा०२.९६) अनेन निपातनम् (पिब) पिबति। अत्र व्यत्ययो लडर्थे लोट् च। (ऋतुना) ऋतुभिः सह (त्वम्) सोऽयम् (हि) यतः (रत्नधाः) रत्नानि रमणार्थानि पृथिव्यादीनि वस्तूनि दधातीति सः (असि) अत्र व्यत्ययः॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इयं विद्युदग्नेः सूक्ष्मावस्था वर्त्तते, सा सर्वान् मूर्त्तद्रव्यसमूहावयवानभिव्याप्य धरति छिनत्ति वाऽतएव चाक्षुषोऽग्निः प्रादुर्भवत्यत्रैवान्तर्दधाति चेति॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्युत ही अग्नीची सूक्ष्म अवस्था आहे. त्यामुळे सर्व स्थूल पदार्थांच्या अवयवांमध्ये व्याप्त होऊन त्यांना धारण करते व छिन्न भिन्न करते. त्यासाठी हा प्रत्यक्ष अग्नी उत्पन्न होऊन त्यातच विलीन होतो. ॥ ३ ॥
04 अग्ने देवाँ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने देवाँ᳓ इहा᳓ वह
साद᳓या यो᳓निषु त्रिषु᳓
प᳓रि भूष पि᳓ब र्तु᳓ना
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॑ दे॒वाँ इ॒हा व॑ह सा॒दया॒ योनि॑षु त्रि॒षु ।
परि॑ भूष॒ पिब॑ ऋ॒तुना॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः अग्निः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने देवाँ᳓ इहा᳓ वह
साद᳓या यो᳓निषु त्रिषु᳓
प᳓रि भूष पि᳓ब र्तु᳓ना
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ihá ← ihá (invariable)
vaha ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sādáya ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
triṣú ← trí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yóniṣu ← yóni- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
bhūṣa ← √bhūṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pári ← pári (invariable)
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
r̥túnā ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अग्ने॑ । दे॒वान् । इ॒ह । आ । व॒ह॒ । सा॒दय॑ । योनि॑षु । त्रि॒षु ।
परि॑ । भू॒ष॒ । पिब॑ । ऋ॒तुना॑ ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- devāṃ ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ihā ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- ihā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vaha ← vah
- [verb], singular, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- sādayā ← sādaya ← sāday ← √sad
- [verb], singular, Present imperative
- yoniṣu ← yoni
- [noun], locative, plural, masculine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- triṣu ← tri
- [noun], locative, plural, masculine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- bhūṣa ← bhūṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “endeavor; attend; strive.”
- piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- ṛtunā ← ṛtu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने देवान् इह अस्मिन् कर्मणि आ वह । ततः योनिषु स्थानेषु त्रिषु सवनेषु सादय देवानुपवेशय । ततस्तान् परि भूष अलंकुरु । ऋतुना सह त्वं सोमं पिब ॥ ‘अग्ने देवान् ’ इत्ययं पादो गतः । योनिषु । ‘यु मिश्रणे । ’ वहिश्रि° ’ ( उ. सू. ४. ४९१ ) इत्यादिना निप्रत्ययः । नित्त्वादाद्युदात्तः । त्रिषु । ‘षट्त्रिचतुर्भ्यो हलादिः ’ ( पा. सू. ६. १. १७९ ) इति विभक्तेरुदात्तत्वम् ।’ भूष अलंकारे’। तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । पिब ऋतुना । गतौ ॥
Wilson
English translation:
“Agni, bring the gods hither, arrange them in three plural ces (Āhavanīya, Dakṣiṇa and Gārhapatya–three fires) decorate them; drink with Ṛtu.”
Jamison Brereton
O Agni, convey the gods here; make them sit in the three wombs. Attend on them; drink in your turn.
Jamison Brereton Notes
The three wombs are presumably the three ritual fires, so “at/by” would be a more felicitous translation than the published “in.”
Griffith
Bring the Gods, Agni; in the three appointed places set them down:
Surround them, and with Rtu drink.
Geldner
Agni, fahre die Götter her; laß sie sich an den drei Stätten niedersetzen; warte deines Amtes, trink nach der Zeit!
Grassmann
O Agni, fahr die Götter her und setz auf die drei Sitze sie, Bedien’ sie, trinke nach dem Brauch.
Elizarenkova
О Агни, привези сюда богов!
Посади (их) в трех местах!
Охвати (алтарь)! Пей в урочное время!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- मेधातिथिः काण्वः
- भुरिग्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अग्नि भी ऋतुओं का संयोजक होता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यह (अग्ने) प्रसिद्ध वा अप्रसिद्ध भौतिक अग्नि (इह) इस संसार में (ऋतुना) ऋतुओं के साथ (त्रिषु) तीन प्रकार के (योनिषु) जन्म, नाम और स्थानरूपी लोकों में (देवान्) श्रेष्ठगुणों से युक्त पदार्थों को (आ वह) अच्छी प्रकार प्राप्त कराता (सादय) स्थापित करता (परिभूष) सब ओर से भूषित करता और सब पदार्थों के रसों को (पिब) पीता है॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - दाहगुणयुक्त यह अग्नि अपने रूप के प्रकाश से सब ऊपर नीचे वा मध्य में रहनेवाले पदार्थों को अच्छी प्रकार सुशोभित करता, होम और शिल्पविद्या में संयुक्त किया हुआ दिव्य-दिव्य सुखों का प्रकाश करता है॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: भौतिकोऽयमग्निरिहर्तुना त्रिषु योनिषु देवान् दिव्यान् सर्वान् पदार्थानावह समन्तात् प्रापयति सादय स्थापयति परिभूष सर्वतो भूषत्यलङ्करोति सर्वेभ्यो रसं पिब पिबति॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अग्निरपि ऋतुयोजको भवतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) अग्निर्भौतिको विद्युत्प्रसिद्धो वा (देवान्) दिव्यगुणसहितान् पदार्थान् (इह) अस्मिन् संसारे (आ) समन्तात् (वह) वहति प्रापयति (सादय) हन्ति। अत्रोभयत्र व्यत्ययः, अन्येषामपि दृश्यते इति दीर्घश्च। (योनिषु) युवन्ति मिश्रीभवन्ति येषु कार्य्येषु कारणेषु वा तेषु। अत्र वहिश्रिश्रुयु० (उणा०४.५३) अनेन ‘यु’धातोर्निः प्रत्ययो निच्च। (त्रिषु) नामजन्मस्थानेषु त्रिविधेषु लोकेषु (परि) सर्वतोभावे (भूष) भूषत्यलङ्करोति (पिब) पिबति। अत्रापि व्यत्ययः। (ऋतुना) ऋतुभिः सह॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अयमग्निर्दाहगुणयुक्तो रूपप्रकाशेन सर्वान् पदार्थानुपर्य्यधोमध्यस्थान् शोभितान् करोति। हवने शिल्पविद्यायां च संयोजितः सन् दिव्यानि सुखानि प्रकाशयतीति॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - दाह गुणयुक्त हा अग्नी आपल्या रूपाला प्रकट करून वर, खाली व मध्यभागी राहणाऱ्या सर्व पदार्थांना चांगल्या प्रकारे सुशोभित करतो. होम व शिल्पविद्येत संयुक्त केलेला हा अग्नी दिव्य सुखांना प्रकट करतो. ॥ ४ ॥
05 ब्राह्मणादिन्द्र राधसः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ब्रा᳓ह्मणाद् इन्द्र रा᳓धसः
पि᳓बा सो᳓मम् ऋतूँ᳓र् अ᳓नु
त᳓वे᳓द् धि᳓ सख्य᳓म् अ᳓स्तृतम्
मूलम् ...{Loading}...
ब्राह्म॑णादिन्द्र॒ राध॑सः॒ पिबा॒ सोम॑मृ॒तूँरनु॑ ।
तवेद्धि स॒ख्यमस्तृ॑तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ब्रा᳓ह्मणाद् इन्द्र रा᳓धसः
पि᳓बा सो᳓मम् ऋतूँ᳓र् अ᳓नु
त᳓वे᳓द् धि᳓ सख्य᳓म् अ᳓स्तृतम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
brā́hmaṇāt ← brā́hmaṇa- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rā́dhasaḥ ← rā́dhas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
r̥tū́n ← r̥tú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ástr̥tam ← ástr̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
ít ← ít (invariable)
sakhyám ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
पद-पाठः
ब्राह्म॑णात् । इ॒न्द्र॒ । राध॑सः । पिब॑ । सोम॑म् । ऋ॒तून् । अनु॑ ।
तव॑ । इत् । हि । स॒ख्यम् । अस्तृ॑तम् ॥
Hellwig Grammar
- brāhmaṇād ← brāhmaṇāt ← brāhmaṇa
- [noun], ablative, singular, neuter
- “brahmanical.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- rādhasaḥ ← rādhas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- pibā ← piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- ṛtūṃr ← ṛtu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- taveddhi ← tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- taveddhi ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- taveddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- sakhyam ← sakhya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- astṛtam ← astṛta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “durable; invincible.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ब्राह्मणात् ब्राह्मणाच्छंसिसंबद्धात् राधसः धनभूतात् पात्रात् सोमं पिब । किं कृत्वा । ऋतूननु ऋतुदेवाननुसृत्य । ऋतवोऽपि पिबन्त्वित्यर्थः । हि यस्मात् तवेत् तव सख्यम् अस्तृतम् ऋतूनामविच्छिन्नं तस्मात् ऋतुभिः सह पानं युक्तम् ॥ ब्राह्मणात् । ब्रह्मशब्देनात्र ब्रह्मवर्गे द्वितीयो ब्राह्मणाच्छंसी कथ्यते । स च पुंलिङ्गे शेषनिघातेन अनुदात्तादिः । तस्य संबन्ध्युत्तष्टश्चमसः । स च तस्यैव अवयववत् नियत इत्यवयवविवक्षायाम् “ अनुदात्तादेरञ् ’ ( पा. सू. ४. २. ४४ )। तेन ञित्त्वादाद्युदात्तः चमसपरोऽत्र ब्राह्मणशब्दः । राधसः । ‘सर्वधातुभ्योऽसुन्’ । नित्त्वादाद्युदात्तः । पिब । पादादित्वादाद्युदात्तत्वम् । ‘द्व्यचोऽतस्तिङः’ इति दीर्घत्वम् । ऋतूँरनु इत्यत्र ‘दीर्घादटि समानपादे ’ इति नकारस्य रुत्वम् । अत्रानुनासिकः पूर्वस्य तु वा ’ ( पा. सू. ८. ३. २ ) इति ऊकारस्य अनुनासिकत्वम् । तव । युष्मदस्मद्यां प ङसोऽश्’ (पा. सू. ७. १. २७) । शित्त्वात् सर्वादेशः । ‘तवममौ ङसि’ इति तवादेशः । ‘युष्मदस्मदोर्ङसि’ इत्याद्युदात्तत्वम् । सख्यम् । सख्युः कर्म सख्यम् । ‘सख्युर्यः । यस्य ’ इति लोपः । प्रत्ययस्वरः । अस्तृतम् । स्तृणातेः हिंसार्थस्य क्तः । नञ्समासः । अव्ययपूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Drink the Soma juice, Indra from the precious vase of the Brāhmaṇa ( = Brāhmanical wealth) after Ṛtu, for whom your friendship is uninterrupteḍ brāhmaṇād-rādhasaḥ = lit. from brāhmanical wealth; explained as a costly or wealthy vessel: dhanabhūtāt pātrāt; brāhmaṇād = brāhmaṇācchaṃsi, one of the sixteen priests employed in sacrifices, who perhaps holds some ladle or vase in which the offering is presented: tasya sambandhyucchiṣṭas camasaḥ, the relation is the ladle that has the leavings].”
Jamison Brereton
O Indra, from the Brahman’s largesse drink the soma according to your turns,
for only your comradeship cannot be brought to ruin.
Griffith
Drink Soma after the Rtus, from the Brahmana’s bounty: undissolved,
O Indra, is thy friendship’s bond.
Geldner
Aus der Brahman-Spende trink, o Indra, den Soma nach den Zeiten! Deine Freundschaft ist ja nicht zu Fall zu bringen.
Grassmann
Und aus des Beters Spende trink den Soma, Indra, nach dem Brauch; Denn unbesieglich ist dein Bund.
Elizarenkova
Из брахманского подношения, о Индра,
Пей сому в урочное время!
Ведь твоя дружба нерушима!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
ऋतुओं के साथ वायु क्या-क्या कार्य्य करता है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (इन्द्र) ऐश्वर्य्य वा जीवन का हेतु वायु (ब्राह्मणात्) बड़े का अवयव (राधसः) पृथिवी आदि लोकों के धन से (अनुऋतून्) अपने-अपने प्रभाव से पदार्थों के रस को हरनेवाले वसन्त आदि ऋतुओं के अनुक्रम से (सोमम्) सब पदार्थों के रस को (पिब) ग्रहण करता है, इससे (हि) निश्चय से (तव) उस वायु का पदार्थों के साथ (अस्तृतम्) अविनाशी (सख्यम्) मित्रपन है॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को योग्य है कि जगत् के रचनेवाले परमेश्वर ने जो-जो जिस-जिस वायु आदि पदार्थों में नियम स्थापन किये हैं, उन-उनको जान कर कार्य्यों को सिद्ध करना चाहिये, और उन से सिद्ध किये हुए धन से सब ऋतुओं में सब प्राणियों के अनुकूल हित सम्पादन करना चाहिये, तथा युक्ति के साथ सेवन किये हुए पदार्थ मित्र के समान होते और इससे विपरीत शत्रु के समान होते हैं, ऐसा जानना चाहिये॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य इन्द्रो वायुर्ब्राह्मणाद्राधसोऽन्वृतून् सोमं पिब पिबति गृह्णाति हि खलु तस्य वायोरस्तृतं सख्यमस्ति॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
ऋतुना सह वायुः किं करोतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ब्राह्मणात्) ब्राह्मणो बृहतोऽवयवात्। अत्र अनुदात्तादेश्च। (अष्टा०४.३.१४०) इत्यवयवार्थेऽञ् प्रत्ययः। (इन्द्र) ऐश्वर्य्यजीवनहेतुत्वाद्वायुः। (राधसः) पृथिव्यादिधनात्। अत्र सर्वधातुभ्योऽसुन् इत्यसुन् प्रत्ययः। (पिब) पिबति गृह्णाति। अत्र व्यत्ययो लडर्थे लोट्, द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घश्च। (सोमम्) पदार्थरसम् (ऋतूनू) रसाहरणसाधकान् (अनु) पश्चात् (तव) तस्य प्राणरूपस्य (इत्) एव (हि) खलु (सख्यम्) मित्रस्य भाव इव (अस्तृतम्) हिंसारहितम्॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैर्जगत्स्रष्ट्रेश्वरेण ये ये यस्य यस्य वाय्वादेः पदार्थस्य मध्ये नियमा स्थापितास्तान् विदित्वा कार्य्याणि साधनीयानि, तत्सिद्ध्या सर्वर्तुषु सर्वप्राण्यनुकूलं हितसम्पादनं कार्य्यम्। युक्त्या सेविता एते मित्रवद्भवन्त्ययुक्त्या च शत्रुवदिति वेद्यम्॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जगाची निर्मिती करणाऱ्या परमेश्वराने जे जे वायू इत्यादी पदार्थांबाबत नियम केलेले आहेत त्यांना जाणून माणसांनी कार्याची सिद्धी करावी व त्यांच्याद्वारे सिद्ध केलेल्या धनाने सर्व ऋतूंत सर्व प्राण्यांच्या अनुकूल असेल असे हित पाहावे व युक्तीने सेवन केलेले पदार्थ मित्राप्रमाणे असतात व या विपरीत शत्रूप्रमाणे असतात, हे जाणले पाहिजे. ॥ ५ ॥
06 युवं दक्षम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युवं᳓ द᳓क्षं धृतव्रत
मि᳓त्रावरुण दूळ᳓भम्
ऋतु᳓ना यज्ञ᳓म् आशथे°
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वं दक्षं॑ धृतव्रत॒ मित्रा॑वरुण दू॒ळभ॑म् ।
ऋ॒तुना॑ य॒ज्ञमा॑शाथे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः मित्रावरुणौ
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
युवं᳓ द᳓क्षं धृतव्रत
मि᳓त्रावरुण दूळ᳓भम्
ऋतु᳓ना यज्ञ᳓म् आशथे°
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
dákṣam ← dákṣa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhr̥tavratā = ← dhr̥távrata- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
dūḷábham ← dūḷábha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mítrāvaruṇā = ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
āśāthe ← √naś- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
r̥túnā ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यु॒वम् । दक्ष॑म् । धृ॒त॒ऽव्र॒ता॒ । मित्रा॑वरुणा । दुः॒ऽदभ॑म् ।
ऋ॒तुना॑ । य॒ज्ञम् । आ॒शा॒थे॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- dakṣaṃ ← dakṣam ← dakṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- dhṛtavrata ← dhṛta ← dhṛ
- [verb noun]
- “keep; put; hold; assume; wear; take; promise; stay; exist; hold; begin; dip.”
- dhṛtavrata ← vrata
- [noun], vocative, singular, masculine
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- dūḍabham ← dūḍabha
- [noun], accusative, singular, masculine
- ṛtunā ← ṛtu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- āśāthe ← aś
- [verb], dual, Perfect indicative
- “get; reach; enter (a state).”
सायण-भाष्यम्
हे धृतव्रता स्वीकृतकर्माणौ मित्रावरुणा हे मित्रनामकवरुणनामकौ देवौ युवम् उभौ युवाम् ऋतुना सहास्मदीयं यज्ञम् आशाथे व्याप्नुथः। कीदृशं यज्ञम् । दक्षं प्रवृद्धं दूळभं दुर्दहं शत्रुभिर्दग्धुं विनाशयितुमशक्यमित्यर्थः ॥ युवम् । प्रथमाद्विवचनस्य ङेप्रथमयोरम्’ ( पा. सू. ७. १. २८) इति अमादेशः । ‘युवावौ द्विवचने’ (पा. सू. ७. २. ९२) इति मपर्यन्तस्य युवादेशः । ‘शेषे लोपः’ इति टिलोपः अन्त्यलोपो वा । अमि पूर्वत्वम् । भाषायामेव हि आत्वम् । टिलोपपक्षे उदात्तनिवृत्तिस्वरेण अम उदात्तत्वम् । अन्त्यलोपपक्षे एकादेश उदात्तः । दक्षम् । ‘दक्ष वृद्धौ’ । दक्षन्त्यनेनेति करणे घञ् । एवं हि पुंलिङ्गत्वनियमः अन्यस्यानियम इति नपुंसकत्वम् । धृतव्रता मित्रावरुणा । धृतानि व्रतानि याभ्यां तौ धृतव्रतौ । मित्रश्च वरुणश्च मित्रावरुणौ । उभयत्र ‘सुपां सुलुक्’ इत्यादिना विभक्तेः आकारः। मित्रशब्दस्य ‘देवताद्वन्द्वे च’ इति अनङादेशः । प्रथमस्य आमन्त्रितनिघातः। द्वितीयस्य पादादित्वादाद्युदात्तत्वम् । संहितायां छान्दसं ह्रस्वत्वम् । दूळभम् । ‘दह भस्मीकरणे’। दुःखेन दह्यते इति दुर्दहम् । ‘ईषःद्दुःसुषु ’ ( पा. सू. ३. ३. १२६ ) इत्यादिना दुर्युपपदे दग्धेः खल् । व्यत्ययो बहुलम्’ इति उकारस्य ऊकारो रेफस्य लोपो दकारस्य डकारो हकारस्य च भकारः । ‘लिति’ इति प्रत्ययात्पूर्वमुदात्तत्वम् । कृदुत्तरपदत्वेन स एव शिष्यते । आशाथे । “ अशू व्याप्तौ । ‘छन्दसि लुङ्लङलिटः’ इति वर्तमाने लिट्। मध्यमद्विवचनम् आथाम् । टेः एत्वम् । अत आदेः ’ ( पा. सू. ७. ४. ७० ) इत्यभ्यासस्य दीर्घः । ‘अश्नोतेश्च ’ ( पा. सू. ७. ४. ७२ ) इति प्राप्तो नुडागमः अनित्यमागमशासनम् ’ इति निवर्तते ॥ ॥ २८ ॥
Wilson
English translation:
“Mitra and Varuṇa, propitious to pious acts, be present with Ṛtu at our sacrifice, efficacious and undisturbed (by foes).”
Jamison Brereton
You two, o Mitra and Varuṇa of steadfast commandments, have attained skill difficult to trick
and the sacrifice in your turn.
Jamison Brereton Notes
The voc. dhṛtavrata ‘of steadfast commandments’ is apparently a singular in the Saṃhitā text, though the Pp. reads -ā. There is, however, no sandhi situation that could have triggered a shortening of the final vowel. Although the epithet is several times found in the du. modifying Mitra and Varuṇa (VIII.25.2, 8), it is more often in the singular modifying only Varuṇa (e.g., I.44.14, 141.9), and this may have been the intent here. The vratá is really Varuṇa’s province, not Mitra’s. However, the matter is complicated by the fact that the clear dual dvandva voc. mítrāvaruṇa in b also has a singular ending, rather than expected -ā.. I would attribute this shortening to an attempt to match the short final of sg. dhṛtavrata, rather than assuming the shortening affected both words for the same reason. Alternatively, as Jesse Lundquist points out to me, it would be possible to consider the final short vowel of dhṛtavrata an example of Kuiper’s Law, with loss of final laryngeal in pausa, though this could not account directly for the following mítrāvaruṇa, which is the real problem.
Griffith
Mitra, Varuna, ye whose ways are firm–a Power that none deceives–,
With Rtu ye have reached the rite.
Geldner
Ihr beide, Mitra und Varuna, die ihr die Gebote aufrecht haltet, ihr habt unbeirrte Wirkenskraft und nach der Zeit das Opfer erlangt.
Grassmann
Ihr treuen, Mitra-Varuna, besitzt untrüglichen Verstand, Das Opfer nahmt ihr nach dem Brauch.
Elizarenkova
Вы двое, о Митра-Варуна, чьи заветы крепки,
Достигли непреодолимой силы действия
(И) жертвы (, получаемой) в урочное время.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- मेधातिथिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब वायुविशेष प्राण वा उदान ऋतुओं के साथ क्या-क्या प्रकाश करते हैं, इस बात का उपदेश अगले मन्त्र में किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युवम्) ये (धृतव्रतौ) बलों को धारण करनेवाले (मित्रावरुणा) प्राण और अपान (ऋतुना) ऋतुओं के साथ (दूडभम्) जो कि शत्रुओं को दुःख के साथ धर्षण कराने योग्य (दक्षम्) बल तथा (यज्ञम्) उक्त तीन प्रकार के यज्ञ को (आशाथे) व्याप्त होते हैं॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सबका मित्र बाहर आनेवाला प्राण तथा शरीर के भीतर रहनेवाला उदान है, इन्हीं से प्राणी ऋतुओं के साथ सब संसाररूपी यज्ञ और बल को धारण करके व्याप्त होते हैं, जिससे सब व्यवहार सिद्ध होते हैं॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: युवमिमौ धृतव्रतौ मित्रावरुणावृतुना दूडभं दक्षं यज्ञमाशाथे व्याप्तवन्तौ स्तः॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
इदानीं वायुविशेषौ प्राणोदानावृतुना सह किं कुरुत इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युवम्) ताविमौ। अत्र व्यत्ययः प्रथमायाश्च द्विवचने भाषायाम्। (अष्टा०७.२.८८) इति भाषायामाकारस्य विधानादत्राकारादेशो न। (दक्षम्) बलम् (धृतव्रता) धृतानि व्रतानि बलानि याभ्यां तौ (मित्रावरुणा) मित्रश्च वरुणश्च तौ प्राणोदानौ। अत्रोभयत्र सुपां सुलुग्० इति विभक्तेराकारादेशो व्यत्ययेन ह्रस्वत्वं च। (दूडभम्) शत्रुभिर्दुःखेन दम्भितुमर्हम्। दुरो दाशनाशदभध्येषूत्वं वक्तव्यमुत्तरपदादेश्च ष्टुत्वम्। (अष्टा०६.३.१०९) इति वार्तिकेन दुर इत्यस्य रेफस्योकारः सवर्णदीर्घादेशो धातोर्दकारस्य डकारश्च, खलन्तं रूपम्। सायणाचार्य्येण दूडभपदस्य ‘दह’ धातो रूपमिति साधितं तन्महाभाष्यकारव्याख्यानविरुद्धत्वादशुद्धमेव। (ऋतुना) ऋतुभिः सह (यज्ञम्) पूर्वोक्तं त्रिविधं क्रियाजन्यम् (आशाथे) व्याप्तवन्तौ स्तः। अत्र व्यत्ययः॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वमित्रो बाह्यगतिः प्राण आभ्यन्तरगतिर्बलसाधको वरुण उदानः, एताभ्यामेव प्राणिभिः सर्वजगदाख्यो यज्ञो बलं चतुर्योगेन धृत्वा व्याप्यते, येन सर्वे व्यवहाराः सिध्यन्तीति॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सर्वांचा मित्र असून बाहेर येणारा प्राण व शरीराच्या आत राहणारा उदान असतो, त्यांच्यामुळेच प्राणी ऋतूंबरोबर सर्व संसाररूपी यज्ञ व बल यांना धारण करून व्याप्त होतात, ज्यामुळे सर्व व्यवहार सिद्ध होतात. ॥ ६ ॥
07 द्रविणोदा द्रविणसो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्रविणोदा᳓ द्र᳓विणसो
ग्रा᳓वहस्तासो अध्वरे᳓
यज्ञे᳓षु देव᳓म् ईळते
मूलम् ...{Loading}...
द्र॒वि॒णो॒दा द्रवि॑णसो॒ ग्राव॑हस्तासो अध्व॒रे ।
य॒ज्ञेषु॑ दे॒वमी॑ळते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः द्रविणोदाः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
द्रविणोदा᳓ द्र᳓विणसो
ग्रा᳓वहस्तासो अध्वरे᳓
यज्ञे᳓षु देव᳓म् ईळते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
dráviṇasaḥ ← dráviṇas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
draviṇodā́ḥ ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
grā́vahastāsaḥ ← grā́vahasta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devám ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
īḷate ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
द्र॒वि॒णः॒ऽदाः । द्रवि॑णसः । ग्राव॑ऽहस्तासः । अ॒ध्व॒रे ।
य॒ज्ञेषु॑ । दे॒वम् । ई॒ळ॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- draviṇodā ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodā ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- draviṇaso ← draviṇasaḥ ← draviṇas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “property.”
- grāvahastāso ← grāva ← grāvan
- [noun], masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- grāvahastāso ← hastāsaḥ ← hasta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- īḍate ← īḍ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise; invite; raise.”
सायण-भाष्यम्
अध्वरे अग्निष्टोमे प्रकृतिरूपे यज्ञेषु विकृतिरूपेषु उक्थ्यादिषु च देवम् अग्निम् ईळते ऋत्विजः स्तुवन्ति । कीदृशा ऋत्विजः । द्रविणसः धनार्थिनः ग्रावहस्तासः अभिषवसाधनपाषाणधारिणः । कीदृशं देवम् । द्रविणोदाः धनप्रदम् । यद्वा । धनप्रदोऽग्निः सोमं पिबत्विति शेषः। तमेतं मन्त्रं यास्क एवं निर्वक्ति - द्रविणोदाः कस्माद्धनं द्रविणमुच्यते यदेनदभिद्रवन्ति बलं वा द्रविणं यदेनेनाभिद्रवन्ति तस्य दाता द्रविणोदास्तस्यैषा भवति । द्रविणोदा द्रविणसः’ ( निरु. ८. १२) इत्यादि । सोऽयं यास्कोक्तो निर्वचनप्रपञ्चः तस्मिन्नेव ग्रन्थेऽवगन्तव्यः । द्रविणोदाः । ‘द्रुदक्षिभ्यामिनन् ’ (उ. सू. २. २०८)। नित्त्वादाद्युदात्तो द्रविणशब्दः । तद्ददातीति द्रविणोदाः । ‘क्विप् च ’ इति क्विप् । पूर्वपदस्य सकारोपजनश्छान्दसः । रुत्वोत्वे । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । देवविशेषणत्वेन एकवाक्यतापक्षे द्वितीयायाः स्वादेशः । अथवा द्रविणमात्मन इच्छन्ति द्रविणस्यन्ति । ‘सुप आत्मनः क्यच्’ । ‘सर्वप्रातिपदिकेभ्यो लालसायां सुग्वक्तव्यः ’ ( पा. म. ७. १. ५१. २ ) इति क्यचि परतः सुगागमः । द्रविणस्यतेः संपदादित्वात् । भावे क्विप् । ‘अतो लोपः’ । ‘कौ लुप्तं न स्थानिवद्भवति’ (पा. म. १. १.५८. २) इति तस्य स्थानिवत्त्वप्रतिषेधात् यलोपः । एवं द्रविणस्शब्दो धनेच्छावचनः । द्रविणेच्छां दस्यति यथेष्टधनप्रदानेन उपक्षपयतीत्यर्थे ’ दसु उपक्षये ’ इत्यस्मात् अन्तर्भावितण्यर्थात् ’ क्विप् च ’ इति क्विप् । एवं द्रविणोदः शब्दः सकारान्तो भवति । तथा द्रविणोदसाः प्रवादा भवन्ति’ (निरु. ८. २) इति नैरुक्तो व्यवहार उपपद्यते । अतो द्रविणोदस्शब्दो भिन्नवाक्यत्वे स्वार्थे प्रथमा; एकवाक्यत्वे तु व्यत्ययेन द्वितीयार्थो भवति । द्रविणस इत्यत्रापि वाक्यभेदपक्षे द्रविणसः सोमस्य इत्यर्थे सकारोपजनश्छान्दसः । आद्युदात्तत्वं तु नियमेन स्थितम् । ऋत्विग्विशेषणत्वेन एकवाक्यत्वपक्षे तु क्यजन्तात् क्विप् । अतो लोपादि पूर्ववत् । अत्र तु पक्षे क्यचः चित्त्वेन अन्तोदात्तत्वे प्राप्ते व्यत्ययेनाद्युदात्तत्वम् । ग्रावयुक्ता हस्ता येषां ते ग्रावहस्तासः । ‘आज्जसेरसुक्’ । ग्रावशब्दो वृषादित्वादाद्युदात्तः । बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अध्वरे। न विद्यते ध्वरो हिंसा यस्मिन् । नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । ईळते । अनुदात्तेस्वात् आत्मनेपदम् । ‘अदिप्रभृतिभ्यः’ इति शपो लुक् । झस्य अदादेशः ॥
Wilson
English translation:
“(The priests) desirous of wealth, holding stones in their hands, praise the divine (Agni) Draviṇodas (= Agni, donor of wealth), both in the primary (e.g. Agniṣṭoma) and subsidiary (e.g. Ukthya) sacrifices.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Grāva-hastāsaḥ, having stones in their hands, with which to bruise Soma. Grāva-vān is one of the 16 priests. Draviṇodas is an appellative of Agni; donor (das) of wealth, or of strength, draviṇa; adhvara is said to be the primary or essential ceremony, prakṛti-rūpa, e.g. agniṣṭoma; yajña related to mofied ceremonies, vikṛti-rupeṣu, e.g. ukthya, elsewhere refered to as offering with Soma: somasaṃsthayāgam
Jamison Brereton
As for the Wealth-Giver of wealth—those with the pressing stones in their hands in the ceremony
solemnly invoke the god at the sacrifices.
Griffith
The Soma-pressers, fain for wealth, praise the Wealth-giver in the rite,
In sacrifices praise the God.
Geldner
Der Reichtumsgeber des Reichtums soll trinken; mit den Preßsteinen in der Hand berufen sie während der heiligen Handlungen zu den Opfern den Gott.
Grassmann
Den Reichthumgeber preisen hoch die Somapresser bei dem Fest, Bei ihrem Opferwerk den Gott.
Elizarenkova
Даритель богатства (пусть пьет в урочное время)!
С давильными камнями в руках во время обряда
Они призывают бога на жертвоприношения.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदाः
- मेधातिथिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अगले मन्त्र में ईश्वर और भौतिक अग्नि के गुणों का उपदेश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्रविणोदाः) जो विद्या बल राज्य और धनादि पदार्थों का देने और दिव्य गुणवाला परमेश्वर तथा उत्तम धन आदि पदार्थ देने और दिव्यगुणवाला भौतिक अग्नि है, जिस (देवम्) देव को (ग्रावहस्तासः) स्तुति-समूह, ग्रहण वा हनन और पत्थर आदि यज्ञ सिद्ध करनेहारे शिल्पविद्या के पदार्थ हाथ में हैं, जिनके ऐसे जो (द्रविणसः) यज्ञ करनेवाले वा द्रव्यसम्पादक विद्वान् हैं, वे (अध्वरे) अनुष्ठान करने योग्य क्रियासाध्य हिंसा के अयोग्य और (यज्ञेषु) अग्निहोत्र आदि अश्वमेधपर्य्यन्त वा शिल्पविद्यामय यज्ञों में (ईळते) पूजन वा उसके गुणों की खोज करके संयुक्त करते हैं, वे ही मनुष्य सदा आनन्दयुक्त रहते हैं॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में श्लेषालङ्कार है। सब मनुष्यों को सब कर्म, उपासना तथा ज्ञानकाण्ड यज्ञों में परमेश्वर ही की पूजा तथा भौतिक अग्नि होम वा शिल्पादि कामों में अच्छी प्रकार संयुक्त करने योग्य है॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो द्रविणोदा देवः परमेश्वरो भौतिको वास्ति, यं देवं ग्रावहस्तासो द्रविणस ऋत्विजोऽध्वरे यज्ञेष्वीळते पूजयन्त्यध्येष्य योजयन्ति वा, तमुपास्योपयुज्य मनुष्या एव सदानन्दिता भवन्ति॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरीश्वरभौतिकगुणा उपदिश्यन्ते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्रविणोदाः) द्रविणांसि विद्याबलराज्यधनानि ददातीति स परमेश्वरो भौतिको वा। द्रविणमिति बलनामसु पठितम्। (निघं०२.९) द्रविणोदा इति पदनामसु पठितम्। (निघं०५.२) द्रविणं करोति द्रविणति, अस्मात् सर्वधातुभ्योऽसुन् इत्युसुन्प्रत्ययः। तद्ददातीति निरुक्त्या पदनामसु पठितत्वाज्ज्ञानस्वरूपत्वादीश्वरो ज्ञानक्रियाहेतुत्वादग्न्यादयश्च गृह्यन्ते। द्रूयन्ते प्राप्यन्ते यानि तानि द्रविणानि। द्रुदक्षिभ्यामिनन्। (उणा०२.४९) अनेन ‘द्रु’धातोरिनन् प्रत्ययः। (द्रविणसः) यज्ञकर्त्तारः द्रविणसम्पादकाः। (ग्रावहस्तासः) ग्रावा स्तुतिसमूहो ग्रहणं हननं वा ग्रावाणः पाषाणादयो यज्ञशिल्पविद्यासिद्धिहेतवो हस्तेषु येषां ते। ग्रावाणो हन्तेर्वा गृणातेर्वा गृह्णातेर्वा। (निरु०९.८) (अध्वरे) अनुष्ठातव्ये क्रियासाध्ये यज्ञे (यज्ञेषु) अग्निहोत्राद्यश्वमेधान्तेषु शिल्पविद्यामयेषु वा (देवम्) दिव्यगुणवन्तम् (ईळते) स्तुवन्ति अध्येषन्ति वा। एतद्विषयान् मन्त्रान् यास्कमुनिरेवं व्याख्यातवान्-द्रविणोदाः कस्मात्? धनं द्रविणमुच्यते यदेनदभिद्रवन्ति बलं वा द्रविणं यदेनेनाभिद्रवन्ति तस्य दाता द्रविणोदास्तस्यैषा भवति-‘द्रविणोदा द्रवि०’। द्रविणोदा यस्त्वं द्रविणस इति द्रविणसादिन इति वा द्रविणसानिन इति वा द्रविणसस्तस्मात् पिबत्विति वा। यज्ञेषु देवमीडते। याचन्ति स्तुवन्ति वर्धयन्ति पूज्यन्तीति वा।तत्को द्रविणोदाः? इन्द्र इति क्रौष्टुकिः, स बलधनयोर्दातृतमस्तस्य च सर्वा बलकृतिरोजसो जातमुतमन्य एनमिति चाहाऽथाप्यग्निं द्राविणोदसमाहैष पुनरेतस्माज्जायते। यो अश्मनोरन्तरग्निं जजानेत्यपि निगमो भवत्यथाप्यृतुयाजेषु द्राविणोदसाः प्रवादा भवन्ति तेषां पुनः पात्रस्येन्द्रपानमिति भवत्यथाप्येनं सोमपानेन स्तौत्यथाप्याह। द्रविणोदाः पिबतु द्राविणोदस इत्ययमेवाग्निर्द्रविणोदा इति शाकपूणिराग्नेयेष्वेव हि सूक्तेषु द्राविणोदसाः प्रवादा भवन्ति। देवा अग्निं धारयन् द्रविणोदामित्यपि निगमो भवति। यथो एतत्स बलधनयोर्दातृतम इति सर्वासु देवतास्वैश्वर्य्यं विद्यते यथो एतदोजसो जातमुतमन्य एनमिति चाहेत्ययमप्यग्निरोजसा बलेन मथ्यमानो जायते तस्मादेनमाह सहसस्पुत्रं सहसः सूनुं सहसो यहुं यथो एतदग्निं द्राविणोदसमाहेत्यृत्विजोऽत्र द्रविणोदस उच्यन्ते हविषो दातारस्ते चैनं जनयन्ति। ऋषीणां पुत्रो अधिराज एष इत्यपि निगमो भवति। यथो एतत्तेषां पुनः पात्रस्येन्द्रपानमिति भवतीति? भक्तिमात्रं तद्भवति। यथा वायव्यानीति। सर्वेषां सोमपात्राणां यथो एतत्सोमपानेनैनं स्तौतीत्यस्मिन्नप्येतदुपपद्यते। सोमं पिब मन्दसानो गणश्रिभिरित्यपि निगमो भवति। यथो एतद्द्रविणोदाः पिबतु द्रविणोदस इत्यस्यैव तद्भवति॥ निरु०८.१-२) अनेन निरुक्तेनैवमेव द्रविणोदश्शब्दस्य यथायोग्यं सर्वत्रार्थान्वयो विज्ञेयः।सायणाचार्य्येण द्रविणोदा इति पदं क्विबन्तं साधितं तदप्यत्राशुद्धमेवास्ति। कुतः, निरुक्तकारस्य द्राविणोदसमित्यादिव्याख्यानविरोधात्। स्वरस्तु गतिकारकोपदात्० इति सिद्ध एव॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र श्लेषालङ्कारः। सकलैर्मनुष्यैः सर्वेषु कर्मोपासनाज्ञानकाण्डसाध्येषु यज्ञेषु परमेश्वरः पूज्यः। होमशिल्पादिषु यज्ञेषु भौतिकोऽग्निः सुयोजनीयश्चेति॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात श्लेषालंकार आहे. सर्व माणसांनी सर्व कर्म, उपासना व ज्ञानकांड यज्ञामध्ये परमेश्वराचीच पूजा केली पाहिजे व भौतिक अग्नी होम व शिल्प इत्यादी कामांत चांगल्या प्रकारे संयुक्त करावा. ॥ ७ ॥
08 द्रविणोदा ददातु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्रविणोदा᳓ ददातु नो
व᳓सूनि या᳓नि शृण्विरे᳓
देवे᳓षु ता᳓ वनामहे
मूलम् ...{Loading}...
द्र॒वि॒णो॒दा द॑दातु नो॒ वसू॑नि॒ यानि॑ शृण्वि॒रे ।
दे॒वेषु॒ ता व॑नामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः द्रविणोदाः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
द्रविणोदा᳓ ददातु नो
व᳓सूनि या᳓नि शृण्विरे᳓
देवे᳓षु ता᳓ वनामहे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
dadātu ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
draviṇodā́ḥ ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śr̥ṇviré ← √śru- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yā́ni ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vanāmahe ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
द्र॒वि॒णः॒ऽदाः । द॒दा॒तु॒ । नः॒ । वसू॑नि । यानि॑ । शृ॒ण्वि॒रे ।
दे॒वेषु॑ । ता । व॒ना॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- draviṇodā ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodā ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- dadātu ← dā
- [verb], singular, Present imperative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- vasūni ← vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- yāni ← yad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- śṛṇvire ← śru
- [verb], plural, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- tā ← tad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vanāmahe ← van
- [verb], plural, Present indikative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
सायण-भाष्यम्
द्रविणोदाः देवः नः अस्मभ्यं वसूनि धनानि ददातु यानि धनानि शृण्विरे हविरुपयुक्तत्वेन श्रूयन्ते । ता तानि च सर्वाणि धनानि देवेषु निमित्तभूतेषु वनामहे संभजामः । धनैर्देवान् यष्टुं तानि स्वीकुर्म इत्यर्थः ॥ द्रविणोदाः । गतम् । वसूनि । शृस्वृस्निहि° ’ ( उ. सू. १, १० ) इत्यादिना उप्रत्ययः । ‘नित्’ इत्यनुवृत्तेः आद्युदात्तः । श्रृण्विरे । ‘श्रु श्रवणे’। ‘छन्दसि लुङ्लङ्लिटः’ इति वर्तमाने लिट् । झ इरेच् ( पा. सू. ३. ४. ८१ )। ‘छन्दस्युभयथा ’ इति सार्वधातुकत्वे व्यत्ययेन श्नुः, तत्संनियोगेन शृभावश्च । उवङि प्राप्ते “ हुश्नुवोः सार्वधातुके’ ( पा. सू. ६. ४. ८७ ) इति यणादेशः । ‘चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । यद्वृत्तान्नित्यम्’ इति निघातप्रतिषेधः । ता । ‘शेश्छन्दसि बहुलम् ’ इति शेर्लोपः । ‘नलोपः प्रातिपदिकान्तस्य ’ ( पा. सू. ८. २. ७ ) इति नलोपः । वनामहे । ‘वन पण संभक्तौ ’ । व्यत्ययेनात्मनेपदम् ॥
Wilson
English translation:
“May Draviṇodas give us riches that may be heard of; we ask them for the gods.”
Jamison Brereton
Let the Wealth-Giver give us goods that are famed.
We shall win these for ourselves among the gods.
Griffith
May the Wealth-giver grant to us riches that shall be far renowned.
These things we gain, among the Gods.
Geldner
Der Reichtumgeber soll uns Schätze geben, die berühmt werden. Diese erwirken wir von den Göttern.
Grassmann
Der Reichthumgeber gebe uns die Güter, welche weit berühmt, Wir bringen sie den Göttern dar.
Elizarenkova
Даритель богатства пусть дарует нам
Блага, которые славятся!
Их мы добиваемся для себя у богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदाः
- मेधातिथिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
उक्त अग्नि ही सब पदार्थों का देने वा उनका दिलानेवाला है, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हम लोगों के (यानि) जिन (देवेषु) विद्वान् वा दिव्य सूर्य्य आदि अर्थात् शिल्पविद्या से सिद्ध विमान आदि पदार्थों में (वसूनि) जो विद्या, चक्रवर्त्ति राज्य और प्राप्त होने योग्य उत्तम धन (शृण्विरे) सुनने में आते तथा हम लोग (वनामहे) जिनका सेवन करते हैं, (ता) उनको (द्रविणोदाः) जगदीश्वर (नः) हम लोगों के लिये (ददातु) देवे तथा अच्छी प्रकार सिद्ध किया हुआ भौतिक अग्नि भी देता है॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमेश्वर ने इस संसार में जीवों के लिये जो पदार्थ उत्पन्न किये हैं, उपकार में संयुक्त किये हैं, उन पदार्थों से जितने प्रत्यक्ष वा अप्रत्यक्ष वस्तु से सुख उत्पन्न होते हैं, वे विद्वानों ही के सङ्ग से सुख देनेवाले होते हैं॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: अस्माभिर्यानि देवेषु दिव्येषु कर्म्मसु राज्येषु वा शिल्पविद्यासिद्धेषु विमानादिषु सत्सु वसूनि शृण्विरे श्रूयन्ते ता तानि वयं वनामह एतानि च द्रविणोदा जगदीश्वरो नोऽस्मभ्यं ददातु भौतिकश्च ददाति॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
स एव सर्वेषां पदार्थानां प्रदातेत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्रविणोदाः) सुष्ठूपासितो जगदीश्वरः सम्यग्योजितो भौतिको वा (ददातु) ददाति वा। अत्र पक्षे लडर्थे लोट्। (नः) अस्मभ्यम् (वसूनि) विद्याचक्रवर्त्तिराज्यप्राप्याण्युत्तमानि धनानि (यानि) परोक्षाणि (शृण्विरे) श्रूयन्ते। अत्र ‘श्रु’ धातोः छन्दसि लुङ्लङ्लिट इति लडर्थे लिट्, छन्दस्युभयथा इति सार्वधातुकत्वेन श्नुविकरण आर्द्धधातुकत्वाद्यगभावः, विकरणव्यवहितत्वाद् द्वित्वं च न भवति। (देवेषु) विद्वत्सु दिव्येषु सूर्य्यादिपदार्थेषु वा (ता) तानि। अत्र शेश्छन्दसि बहुलम् इति लोपः। (वनामहे) सम्भजामहे। अत्र व्यत्ययेनात्मनेपदम्॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमेश्वरणास्मिन् जगति प्राणिभ्यो ये पदार्था दत्तास्तेभ्य उपकारे संयोजितेभ्यो यावन्ति प्रत्यक्षाप्रत्यक्षाणि वस्तुजातानि वर्त्तन्ते, तानि देवेषु विद्वत्सु स्थित्वैव सुखप्रदानि भवन्तीति॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमेश्वराने या जगात जीवांसाठी जे पदार्थ उत्पन्न केलेले आहेत व उपकारासाठी व्यवहारात आणलेले आहेत, त्या पदार्थांनी जितके प्रत्यक्ष किंवा अप्रत्यक्ष वस्तूंपासून सुख उत्पन्न होते ते विद्वानांच्या संगतीनेच होते. ॥ ८ ॥
09 द्रविणोदाः पिपीषति - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्रविणोदाः᳓ पिपीषति
जुहो᳓त प्र᳓ च तिष्ठत
नेष्ट्रा᳓द् ऋतु᳓भिर् इष्यत
मूलम् ...{Loading}...
द्र॒वि॒णो॒दाः पि॑पीषति जु॒होत॒ प्र च॑ तिष्ठत ।
ने॒ष्ट्रादृ॒तुभि॑रिष्यत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः द्रविणोदाः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
द्रविणोदाः᳓ पिपीषति
जुहो᳓त प्र᳓ च तिष्ठत
नेष्ट्रा᳓द् ऋतु᳓भिर् इष्यत
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
draviṇodā́ḥ ← draviṇodā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pipīṣati ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
ca ← ca (invariable)
juhóta ← √hu- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
tiṣṭhata ← √sthā- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
iṣyata ← √iṣ- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
neṣṭrā́t ← neṣṭrá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
r̥túbhiḥ ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
द्र॒वि॒णः॒ऽदाः । पि॒पी॒ष॒ति॒ । जु॒होत॑ । प्र । च॒ । ति॒ष्ठ॒त॒ ।
ने॒ष्ट्रात् । ऋ॒तुऽभिः॑ । इ॒ष्य॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- draviṇodāḥ ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodāḥ ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- pipīṣati ← pipīṣ ← √pā
- [verb], singular, Present indikative
- juhota ← hu
- [verb], plural, Present imperative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- tiṣṭhata ← sthā
- [verb], plural, Present imperative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- neṣṭrād ← neṣṭrāt ← neṣṭra
- [noun], ablative, singular, neuter
- ṛtubhir ← ṛtubhiḥ ← ṛtu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- iṣyata ← iṣ
- [verb], plural, Present imperative
- “send.”
सायण-भाष्यम्
द्रविणोदः देवः ऋतुभिः सह नेष्ट्रात् नेष्टृसंबन्धिपात्रात् पिपीषति सोमं पातुमिच्छति । ततो हे ऋत्विजः इष्यत होमस्थाने गच्छत। गत्वा च जुहोत होमं कुरुत। हुत्वा प्र तिष्ठत च होमस्थानात् स्थानान्तरं प्रति प्रस्थानमपि कुरुत ॥ द्रविणोदाः । गतम् । पिपीषति । ‘पा पाने ’ । पातुमिच्छतीति सन् । छान्दस ईकारः। ‘तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । जुहोत । लोण्मध्यमबहुवचनम् । तस्य लङ्वद्भावात् तादेशः । तस्य ‘तप्तनप्तनथनाश्च ’ इति तबादेशः । तस्य पित्त्वाद्गुणः । ‘अभ्यस्तानामादिः ’ इत्यनुवृत्तौ ‘अनुदात्ते च ’ ( पा. सू. ६. १. १९०) इत्याद्युदात्तत्वे प्राप्ते भीह्रीभृहुमदजनधनदरिद्राजागरां प्रत्ययात्पूर्वं पिति’ (पा. सू. ६. १. १९२ ) इति ओकार उदात्तः । तिष्ठत । ‘ष्ठा गतिनिवृत्तौ । लोण्मध्यमबहुवचनस्य थस्य लङ्वद्भावात् तादेशः । शपि ’ पाघ्राध्मा ०’ इत्यादिना तिष्ठादेशः । ‘समवप्रविभ्यः स्थः’ ( पा. सू. १. ३. २२) इत्यात्मनेपदं न भवति; तत्रानुवृत्तस्य निर्दिष्टग्रहणस्य आनन्तर्यार्थत्वात् अत्र चशब्देन व्यवधानात् । ‘ते प्राग्धातोः’ (पा. सू. १. ४. ८०) इत्युपसर्ग वेन प्राक्प्रयोक्तव्यस्यापि प्रशब्दस्य ‘व्यवहिताश्च ’ ( पा. सू. १. ४. ८२.) इति छन्दसि व्यवहितप्रयोगः । अत्र चशब्दो जुहोत इति पूर्वेण सह समुच्चयार्थः, न पुनः इष्यत इत्युत्तरेण । तेन अप्रथमत्वात् ‘चवायोगे प्रथमा’ (पा. सू. ८. १. ५९ ) इति निषेधाभावात् ‘तिङ्ङतिङः’ इति निघातः। नेष्ट्रात् ।’ पोत्राद्यज्ञं पुनीतन’ ( ऋ. सं. १. १५. २ ) इत्यत्र पोत्रशब्दे यदुक्तं तदत्र द्रष्टव्यम् । इष्यत । इष गतौ । लोण्मध्यमबहुवचनम् ॥
Wilson
English translation:
“Draviṇodas desires to drink with the Ṛtu from the cup of Neṣṭā (= tvaṣṭā or one of 16 officiating priests); hasten, (priest, to the hall of offering); present the oblation, and depart.”
Jamison Brereton
The Wealth-Giver desires to drink: pour and set it forth;
send it from the Neṣṭar’s cup by turns.
Jamison Brereton Notes
For prá √sthā with soma as expressed or implied obj., see parallels cited at VI.41.2.
Griffith
He with the Rtu fain would drink, Wealth-giver, from the Nestar’s bowl.
Haste, give your offering, and depart.
Geldner
Der Reichtumgeber will trinken; opfert und tretet vor, lasset den Soma nach den Zeiten aus dem Becher des Potri!
Grassmann
Der Reichthumgeber heischet Trank, geht vor und opfert nach dem Brauch, Ergiesst ihn aus des Führers Kelch.
Elizarenkova
Даритель богатства хочет пить.
Приносите жертву (и) выходите вперед.
Из чаши нештара выливайте (сому) в урочное время
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदाः
- मेधातिथिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
यज्ञ करनेवाले मनुष्यों को ऋतुओं में करने योग्य कार्य्यों का उपदेश अगले मन्त्र में किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (द्रविणोदाः) यज्ञ का अनुष्ठान करनेवाला विद्वान् मनुष्य यज्ञों में सोम आदि ओषधियों के रस को (पिपीषति) पीने की इच्छा करता है, वैसे ही तुम भी उन यज्ञों को (नेष्ट्रात्) विज्ञान से (जुहोत) देने-लेने का व्यवहार करो तथा उन यज्ञों को विधि के साथ सिद्ध करके (ऋतुभिः) ऋतु-ऋतु के संयोग से सुखों के साथ (प्रतिष्ठत) प्रतिष्ठा को प्राप्त हो और उनकी विद्या को सदा (इष्यत) जानो॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। मनुष्यों को अच्छे ही काम सीखने चाहिये, दुष्ट नहीं, और सब ऋतुओं में सब सुखों के लिये यथायोग्य कर्म्म करना चाहिये, तथा जिस ऋतु में जो देश स्थिति करने वा जाने-आने योग्य हो, उसमें उसी समय स्थिति वा जाना तथा उस देश के अनुसार खाना-पीना वस्त्रधारणादि व्यवहार करके सब व्यवहार में सुखों को निरन्तर सेवन करना चाहिये॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा द्रविणोदा यज्ञानुष्ठाता विद्वान् मनुष्यो यज्ञेषु सोमादिरसं पिपीषति तथैव यूयमपि तान् यज्ञान् नेष्ट्रात् जुहोत। तत्कृत्वर्त्तुभिर्योगे सुखैः प्रकृष्टतया तिष्ठत प्रतिष्ठध्वं तद्विद्यामिष्यत च॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
यज्ञकर्त्तॄणामृतुषु कर्त्तव्यान्युपदिश्यन्ते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्रविणोदाः) यज्ञानुष्ठाता मनुष्यः (पिपीषति) सोमादिरसान् पातुमिच्छति। अत्र ‘पीङ्’ धातोः सन् व्यत्ययेन परस्मैपदं च। (जुहोत) दत्तादत्त वा। (प्र) प्रकृष्टार्थे (च) समुच्चयार्थे (तिष्ठत) प्रतिष्ठां प्राप्नुत। अत्र वा च्छन्दसि सर्वे विधयो भवन्ति इति नियमात् समवप्रविभ्यः स्थः। (अष्टा०१.३.२२) इत्यात्मनेपदं न भवति। (नेष्ट्रात्) विज्ञानहेतोः। अत्र णेषृ गतौ इत्यस्मात् सर्वधातुभ्यः ष्ट्रन्। (उणा०४.१५९) इति बाहुलकात् ष्ट्रन् प्रत्ययः। (ऋतुभिः) वसन्तादिभिर्योगे (इष्यत) विजानीत॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैः सत्कर्मणोऽनुकरणमेव कर्त्तव्यं, नासत्कर्मणः। सर्वेष्वृतुषु यथायोग्यानि कर्म्माणि कर्त्तव्यानि। यस्मिन्नृतौ यो देशः स्थातुं गन्तुं योग्यस्तत्र स्थातव्यं गन्तव्यं च तत्तद्देशानुसारेण भोजनाच्छादनविहाराः कर्त्तव्याः। इत्यादिभिर्व्यवहारैः सुखानि सततं सेव्यानीति॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. माणसांनी सत्कर्माचे अनुकरण करावे. असत्कर्म करू नये व सर्व ऋतूंमध्ये सर्व सुखासाठी यथायोग्य कर्म केले पाहिजे व ज्या ऋतूमध्ये जे स्थान राहण्यायोग्य असेल व जाण्यायेण्यायोग्य असेल त्यात राहणे व जाणे-येणे आणि त्या स्थानानुसार खाणे, पिणे, वस्त्र नेसणे इत्यादी व्यवहार करून सुखाचे निरंतर सेवन केले पाहिजे. ॥ ९ ॥
10 यत्त्वा तुरीयमृतुभिर्द्रविणोदो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓त् त्वा तुरी᳓यम् ऋतु᳓भिर्
द्र᳓विणोदो य᳓जामहे
अ᳓ध स्मा नो ददि᳓र् भव
मूलम् ...{Loading}...
यत्त्वा॑ तु॒रीय॑मृ॒तुभि॒र्द्रवि॑णोदो॒ यजा॑महे ।
अध॑ स्मा नो द॒दिर्भ॑व ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः द्रविणोदाः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓त् त्वा तुरी᳓यम् ऋतु᳓भिर्
द्र᳓विणोदो य᳓जामहे
अ᳓ध स्मा नो ददि᳓र् भव
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
r̥túbhiḥ ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
turī́yam ← turī́ya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dráviṇodaḥ ← draviṇodas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yájāmahe ← √yaj- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ádha ← ádha (invariable)
bhava ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dadíḥ ← dadí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sma ← sma (invariable)
पद-पाठः
यत् । त्वा॒ । तु॒रीय॑म् । ऋ॒तुऽभिः॑ । द्रवि॑णःऽदः । यजा॑महे ।
अध॑ । स्म॒ । नः॒ । द॒दिः । भ॒व॒ ॥
Hellwig Grammar
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- turīyam ← turīya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fourth.”
- ṛtubhir ← ṛtubhiḥ ← ṛtu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- draviṇodo ← draviṇaḥ ← draviṇas
- [noun], neuter
- “property.”
- draviṇodo ← daḥ ← dā
- [noun], vocative, singular, masculine
- “giving.”
- yajāmahe ← yaj
- [verb], plural, Present indikative
- “sacrifice; worship; worship.”
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- smā ← sma
- [adverb]
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dadir ← dadiḥ ← dadi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving; big.”
- bhava ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
हे द्रविणोदः देव यत् यस्मात् कारणात् ऋतुभिः सह त्वां यजामहे । अध इत्ययं निपातस्तच्छब्दार्थः । तस्मात् कारणात् नः अस्मभ्यं ददिः धनस्य दाता भव स्म अवश्यं भव । तुरीयं चतुर्णां पूरणम् ॥ तुरीयम् ।’ चतुरश्छयतावाद्यक्षरलोपश्च’ ( पा. सू. ५. २. ५१. १ ) इति छप्रत्ययः । तस्य प्रत्ययस्वरेणोदात्तात् प्रागेव ‘आयनेयी’ ( पा. सू. ७. १. २ ) इत्यादिना ईयादेशः । ‘आयनादिषूपदेशिवद्वचनं स्वरसिद्ध्यर्थम् ’ ( पा. सू. ७. १. २. १ ) इति वचनात् कृते आदेशे प्रत्ययस्वरेण इकार उदात्तः । द्रविणोदः । उक्तम् । पादादित्वात् आमन्त्रिताद्युदात्तत्वम् । यजामहे । अत्र शपः पित्त्वेन तिङश्च लसार्वधातुकस्वरेण धातुस्वर एव । पूर्वस्य आमन्त्रितस्य अविद्यमानत्त्वात् यद्वृत्तयोगाद्वा न निघातः । व्यवहितयोगेऽपि स निषेध इत्युक्तम् । अध । छान्दसो धकारः । स्म । चादिरनुदात्तः । संहितायां निपातस्य च ’ (पा. सू. ६. ३. १३६ ) इति दीर्घः । ददिः । ‘डुदाञ् दाने । आदृगमहनजनः किकिनौ लिट् च ’ ( पा. सू. ३. २. १७१ ) इति किप्रत्ययः । लिड्वद्भावात् द्विर्वचनादि। ‘आतो लोप इटि च ’ ( पा. सू. ६. ४. ६४ ) इति आकारलोपः । प्रत्ययस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“Since Draviṇodas, we adore you for the fourth time (i.e. in four ṛks) along with the Ṛtu; therefore be a benefactor unto us.”
Jamison Brereton
When we sacrifice to you, o Wealth-Giver, the fourth time by turns, then become a giver to us.
Griffith
As we this fourth time, Wealth-giver, honour thee with the Rtus, be
A Giver bountiful to us.
Geldner
Wenn wir dir zum vierten Male nach den Zeiten opfern, du Reichtumgeber, so sei uns ein Schenker!
Grassmann
Weil, Reichthumgeber, wir nach Brauch zum vierten male ehren dich, So sei ein reicher Geber uns.
Elizarenkova
Когда тебя в четвертый раз почитают
В положенное время, о даритель богатства,
Стань тут же нашим дарителем!
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्रविणोदाः
- मेधातिथिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर ऋतु-ऋतु में ईश्वर का ध्यान करना चाहिये, इस विषय का उपदेश अगले मन्त्र में किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (द्रविणोदाः) आत्मा की शुद्धि करनेवाले विद्या आदि धनदायक ईश्वर ! हम लोग (यत्) जिस (तुरीयम्) स्थूल-सूक्ष्म-कारण और परम कारण आदि पदार्थों में चौथी संख्या पूरण करनेवाले (त्वा) आपको (ऋतुभिः) पदार्थों को प्राप्त करानेवाले ऋतुओं के योग में (यजामहे स्म) सुखपूर्वक पूजते हैं, सो आप (नः) हमारे लिये धनादि पदार्थों को (अध) निश्चय करके (ददिः) देनेवाले (भव) हूजिये॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमेश्वर तीन प्रकार के अर्थात् स्थूल, सूक्ष्म और कारणरूप जगत् से अलग होने के कारण चौथा है, जो कि सब मनुष्यों को सर्वव्यापी सब का अन्तर्यामी और आधार नित्य पूजन करने योग्य है, उसको छोड़कर ईश्वरबुद्धि करके किसी दूसरे पदार्थ की उपासना न करनी चाहिये, क्योंकि इससे भिन्न कोई कर्म के अनुसार जीवों को फल देनेवाला नहीं है॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे द्रविणोदो जगदीश्वर ! वयं यद्यं तुरीयं त्वा त्वामृतुभिर्योगे यजामहे स्म स त्वं नोऽस्मभ्यमुत्तमानां विद्यादिधनानां ददिरध भव॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः प्रत्यृतुमीश्वरध्यानमुपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यम् (त्वा) त्वां जगदीश्वरम् (तुरीयम्) चतुर्णां स्थूलसूक्ष्मकारणपरमकारणानां संख्यापूरकम्। अत्र चतुरश्छयतावाद्यक्षरलोपश्च। (अष्टा०५.२.५१) इति वार्त्तिकेनास्य सिद्धिः। (ऋतुभिः) ऋच्छन्ति प्राप्नुवन्ति यैस्तैः। अत्र अर्त्तेश्च तुः। (उणा०१.७३) इति ‘ऋ’धातोस्तुः प्रत्ययः किच्च। (द्रविणोदः) ददातीति दाः, द्रविणस्यात्मशुद्धिकरस्य विद्यादेर्धनस्य दास्तत्सम्बुद्धौ (यजामहे) पूजयामहे (अध) निश्चयार्थे (स्म) सुखार्थे। निपातस्य च इति दीर्घः। (नः) अस्मभ्यम् (ददिः) दाता। अत्र आदृगम० (अष्टा०३.२.१७१) इति ‘डुदाञ्’धातोः किः प्रत्ययः। (भव)॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमेश्वरस्त्रिविधस्य स्थूलसूक्ष्मकारणाख्यस्य जगतः सकाशात्पृथग्वस्तुत्वाच्चतुर्थो वर्त्तते। यश्च सकलैर्मनुष्यैः सर्वाभिव्यापी सर्वान्तर्यामी सर्वाधारो नित्यं पूजनीयोऽस्ति, नैतं विहाय केनचिदन्यस्येश्वरबुद्ध्योपासना कार्य्या। नैवैतस्माद्भिन्नः कश्चित्कर्मानुसारेण जीवेभ्यः फलप्रदाताऽस्ति॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमेश्वर तीन प्रकारच्या अर्थात स्थूल, सूक्ष्म व कारणरूपी जगाहून वेगळा असल्यामुळे चौथा आहे. जो सर्वव्यापी, सर्वांन्तर्यामी, सर्वाधार व नित्यपूज्य आहे, त्याला सोडून ईश्वर समजून दुसऱ्या पदार्थांची उपासना करता कामा नये. कारण त्यापेक्षा वेगळा कोणीही कर्मानुसार जीवांना फळ देणारा नसतो. ॥ १० ॥
11 अश्विना पिबतम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓श्विना पि᳓बतम् म᳓धु
दी᳓दिअग्नी शुचिव्रता
ऋतु᳓ना यज्ञवाहसा
मूलम् ...{Loading}...
अश्वि॑ना॒ पिब॑तं॒ मधु॒ दीद्य॑ग्नी शुचिव्रता ।
ऋ॒तुना॑ यज्ञवाहसा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः अश्विनौ
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓श्विना पि᳓बतम् म᳓धु
दी᳓दिअग्नी शुचिव्रता
ऋतु᳓ना यज्ञवाहसा
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
áśvinā ← aśvín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
mádhu ← mádhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
píbatam ← √pā- 2 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dī́dyagnī ← dīdyagnī- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
śucivratā ← śúcivrata- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
r̥túnā ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yajñavāhasā ← yajñavāhas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
पद-पाठः
अश्वि॑ना । पिब॑तम् । मधु॑ । दीद्य॑ग्नी॒ इति॒ दीदि॑ऽअग्नी । शु॒चि॒ऽव्र॒ता॒ ।
ऋ॒तुना॑ । य॒ज्ञ॒ऽवा॒ह॒सा॒ ॥
Hellwig Grammar
- aśvinā ← aśvin
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- pibatam ← pā
- [verb], dual, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- madhu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- dīdyagnī ← dīdi
- [noun]
- “bright; shining.”
- dīdyagnī ← agnī ← agni
- [noun], vocative, dual, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- śucivratā ← śuci
- [noun]
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- śucivratā ← vratā ← vrata
- [noun], vocative, dual, masculine
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- ṛtunā ← ṛtu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- yajñavāhasā ← yajña
- [noun], masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yajñavāhasā ← vāhasā ← vāhas
- [noun], vocative, dual, masculine
सायण-भाष्यम्
हे अश्विनौ मधु माधुर्योपेतं सोमं पिबतम् । कीदृशौ । दीद्यग्नी द्योतमानाहवनीयाद्यग्नियुक्तौ शुचिव्रता शुद्धकर्माणौ ऋतुना ऋतुदेवतया सह यज्ञवाहसा यज्ञस्य निर्वाहकौ ॥ अश्विना । संबोधनद्विवचनस्य ‘सुपां सुलुक् ’ इति आकारः । आमन्त्रिताद्युदात्तः । पिबतम् । शपः पित्त्वादनुदात्तत्वम् । तिङश्च लसार्वधातुकस्वरेण धातुस्वर एव शिष्यते । मधु ।’ फलिपाटि° ’ ( उ. सू. १. १८) इत्यादिना उप्रत्ययः । नित्’ इत्यनुवृत्तेः नित्त्वादाद्युदात्तः । दीद्यग्नी ।’ दिवु क्रीडादौ । ‘अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते ’ ( पा. सू. ३. २. ७५ ) इति विच् । वेरपृक्तलोपात् वलि लोपो बलीयानिति प्रथमवकारस्य लोपः ( पा. सू. ६. १. ६६-६७ )। प्रथमं प्रत्ययलोपे हि ‘वर्णाश्रयविधौ प्रत्ययलक्षणं नास्ति’ ( परिभा. २१ ) इति निषेधात् वलि लोपो न स्यात् । छान्दसं द्विर्वचनम् । तुजादित्वात् अभ्यासस्य दीर्घत्वम् । यङ्लुगन्ताद्वा संज्ञापूर्वको विधिरनित्यः’ (परिभा. ९३. १.) इत्यभ्यासस्य गुणाभावः। दीदिरग्निर्ययोस्तौ दीद्यग्नी । आमन्त्रिताद्युदात्तत्वम् । पादादित्वात् न निघातः । शुचिव्रता। शुचि व्रतं ययोस्तौ । ‘सुपां सुलुक् ’ इति आकारः । दीद्यग्निशब्दस्य सामान्यवचनत्वेन ’ नामन्त्रिते॰ ’ इति अविद्यमानवत्त्वप्रतिषेधात् आष्टमिकनिघातत्वम् । पूर्वस्य पराङ्गवद्भावाद्वा ऐकस्वर्यम् । यज्ञवाहसा । ‘वह प्रापणे ‘। यज्ञं वहतः इति यज्ञवाहसौ ।’ बहिहाधाञ्भ्यश्छन्दसि ’ ( उ. सू. ४. ६६० ) इति असुन्। तत्र हि ‘ गतिकारकयोरपि पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वं च ’ ( उ. सू. ४. ६६६) इति वचनात् सोपपदानामपि भवति इत्युक्तम् । णित्’ इत्यनुवृत्तेः उपधावृद्धिः । ‘सुपां सुलुक्’ ’ इत्यादिना विभक्तेः आकारः । आमन्त्रितनिघातः । असामर्थ्यात् पूर्वस्य न पराङ्गवद्भावः ॥
Wilson
English translation:
“Aśvins, performers of pious acts, bright with sacrificial fires, acceptors, with the Ṛtus, of the sacrifice drink the sweet draught.”
Jamison Brereton
O Aśvins, you who have luminous fire and blazing commandments, drink the honey in your turn, you whose vehicle is the sacrifice.
Griffith
Drink ye the meath, O Asvins bright with flames, whose acts are pure, who with
Rtus accept the sacrifice.
Geldner
Ihr Asvin von lauterem Wandel, denen das Feuer leuchtet, trinkt nach der Zeit den Süßtrank, durch das Opfer angezogen!
Grassmann
O Ritter, trinkt den süssen Trank, ihr hellentflammten, reingesinnt, Und nehmt das Opfer nach dem Brauch.
Elizarenkova
О Ашвины, пейте мед,
(Вы,) кому светит огонь, чистые обетом,
Принимающие почитание в урочное время!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- मेधातिथिः काण्वः
- पिपीलिकामध्यानिचृद्गायत्री
- षड्जः
12 गार्हपत्येन सन्त्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गा᳓र्हपत्येन सन्तिय
ऋतु᳓ना यज्ञनी᳓र् असि
देवा᳓न् देवयते᳓ यज
मूलम् ...{Loading}...
गार्ह॑पत्येन सन्त्य ऋ॒तुना॑ यज्ञ॒नीर॑सि ।
दे॒वान्दे॑वय॒ते य॑ज ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋतवः अग्निः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
गा᳓र्हपत्येन सन्तिय
ऋतु᳓ना यज्ञनी᳓र् असि
देवा᳓न् देवयते᳓ यज
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
gā́rhapatyena ← gā́rhapatya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
santya ← santya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
r̥túnā ← r̥tú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yajñanī́ḥ ← yajñanī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
devayaté ← √devay- (UNK_TYPE)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yaja ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
गार्ह॑ऽपत्येन । स॒न्त्य॒ । ऋ॒तुना॑ । य॒ज्ञ॒ऽनीः । अ॒सि॒ ।
दे॒वान् । दे॒व॒ऽय॒ते । य॒ज॒ ॥
Hellwig Grammar
- gārhapatyena ← gārhapatya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- santya ← santyaḥ ← santya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “honest.”
- ṛtunā ← ṛtu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- yajñanīr ← yajñanīḥ ← yajñanī
- [noun], nominative, singular, masculine
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devayate ← devay
- [verb noun], dative, singular
- “solicit.”
- yaja ← yaj
- [verb], singular, Present imperative
- “sacrifice; worship; worship.”
सायण-भाष्यम्
हे सन्त्य फलप्रदाग्निदेव गार्हपत्येन गृहपतिसंबन्धिना रूपेण युक्तः सन् ऋतुना ऋतुदेवेन सह यज्ञनीः यज्ञस्य निर्वाहकः असि । तस्मात् त्वं देवयते देवविषयकामनायुक्ताय यजमानाय देवान् यज ॥ गार्हपत्येन । ‘गृहपतिना संयुक्ते ञ्यः’ (पा. सू. ४. ४. ९०)। ‘यस्य’ इति लोपः । ञित्त्वात् आदिवृद्धिः आद्युदात्तत्वं च । गृहपतित्वमित्यर्थे ’ पत्यन्तपुरोहितादिभ्यः’ (पा. सू. ५. १. १२८ ) इति यकि तु अन्तोदात्तत्वं स्यात् । सन्त्य सनने भव । ‘षणु दाने ‘। ’ क्तिच्क्तौ च ’ इति क्तिच् । न क्तिचि दीर्घश्च’ ( पा. सू. ६. ४. ३९ ) इति दीर्घनलोपाभावः । ‘भवे छन्दसि’ (पा. सू. ४ ४. ११० ) इति यत्; ‘तत्र साधुः ’ ( पा. सू. ४. ४. ९८ ) इति वा । निघातः । यज्ञं नयतीति यज्ञनीः ।’ सत्सूद्विष° ’ इत्यादिना क्विप् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरः । देवयते । देवानात्मन इच्छतीति देवयन् । तस्मै । ‘क्यचि च ’ इति ईत्वं न भवति ’ न च्छन्दस्यपुत्रस्य ’ इति निषेधात्। ‘अश्वाघस्य’ ( पा. सू. ७. ४. ३७) इति आत्वविधानात् ईत्वनिषेधे प्राप्तस्य दीर्घस्याप्येष निषेध इत्युक्तम् । ‘शतुरनुमो नद्यजादी ’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । अत्र क्यचश्चित्वादन्तोदात्तत्वम् । शपः पित्त्वादनुदात्तत्वम् । शतुश्च लसार्वधातुकस्वरेण उभयोः क्यचा सह एकादेशे ‘ एकादेश उदात्तेनोदात्तः’ इत्युदात्तः । तस्मादन्तोदात्तत्वात् परस्या विभक्तेः ‘शतुरनुमो नद्यजादी’ इत्युदात्तत्वम् ॥ ॥ २९॥
Wilson
English translation:
“Giver of rewards (Agni = santya, from san, to give), being identified with the household fire, and partaker with Ṛtu of the sacrifice, worship the gods on behalf of their adorer.”
Jamison Brereton
Through your lordship in the house, o companion, you are leader of the sacrifice in your turn.
Sacrifice to the gods for the one who seeks the gods.
Griffith
With Rtu, through the house-fire, thou, kind Giver, guidest sacrifice:
Worship the Gods for the pious man.
Geldner
In der Würde des Hausherren bist du Wahrhafter nach der Zeit der Opferleiter. Opfere den Göttern für den Gottergebenen
Grassmann
Du guter bist als Hausherr ja der Opferführer nach dem Brauch, Die Götter ehr dem Frommen du.
Elizarenkova
Как огонь домохозяина, о истинный,
Ты бываешь предводителем жертвоприношения в урочное время.
Принеси жертву богам для почитателя богов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- मेधातिथिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः