सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ गायन्ति ’ इति सूक्तस्य मन्त्रसंख्या छन्दोविशेषश्चैवमनुक्रम्यते- गायन्ति द्वादशानुष्टुभं तु ' इति । ’ तुहिहवै० ’ ( अनु. १२. ३) इत्यादिपरिभाषायां तुशब्दस्य सूक्तद्वये परिभाषितत्वात अस्य सूक्तस्य वक्ष्यमाणस्य च आनुष्टुभत्वं द्रष्टव्यम् । ऋषिदेवते पूर्ववत्( । अभिप्लवषडहस्य उक्थ्येषु तृतीय सवनेऽच्छावाकस्य ’ गायन्ति ’ इति स्तोत्रियस्तृचः । ’ एह्यू षु ’ इति खण्डे ’ गायन्ति त्वा गायत्रिण आ त्वा गिरो रथीरिव ’ ( आश्व श्रौ. ७.८) इति सूत्रितम् ।
Jamison Brereton
10
Indra
Madhuchandas Vaiśvāmitra
12 verses: anuṣṭubh
Oldenberg (1888: 226) remarks on the idiosyncratic arrangement of the Madhuchandas hymns (1–11) and on the location of this and the following hymn in particular. Contrary to the usual arrangement, the gāyatrī hymns of this collection (1–9) are placed as a group together before these final two hymns in anuṣṭubh.
Though the hymn displays the usual reciprocal balance between what we offer to Indra and what we ask him for, the poet focuses more on the verbal offerings we make than on the soma. Songs, praise hymns, and recitations are mentioned in verses 1, 3–5, 9, 12—with a bit of thematic ring composition linking the first verse and the first half of the last one (12ab).
As in the last hymn (I.9) reciprocal actions are posited of Indra and his wor shipers. For example in verse 4ab Indra is ordered to respond to our verbal praises by verbal actions of his own. In 4cd/5ab we first command Indra to strengthen us and our ritual, and then we produce a recitation meant to strengthen Indra in turn. We both urge him to enjoy our companionship (5d) and beg him to give us his (6a). The most ingenious example of reciprocal action is found in verse 7, in the ambiguous form tvā́dātam. The topic is the Vala myth and the glory that accrues from opening the Vala cave and driving out the cows. Indra of course is the major actor in this myth, and tvā́dātam íd yáśaḥ can be interpreted as “(that) glory is acquired only by you” (based on the idiom ā́ √dā “take, acquire”). But Indra also shared the action with the Aṅgirases, and the myth is also often rein
terpreted as engaging human priests in its ritual re-enactment, so that the same phrase can also mean “(that) glory is given only by you” (with the simplex √dā “give”). Either interpretation is morphologically, grammatically, and contextually possible.
There is otherwise little remarkable about the hymn, though in several verses the poet echoes passages found elsewhere, which he twists to a different, sometimes opposite meaning (cf. 7b with III.40.6, 8b with I.176.1, and 9ab with VII.32.5).
Jamison Brereton Notes
Indra
01 गायन्ति त्वा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गा᳓यन्ति त्वा गायत्रि᳓णो᳓
ऽर्चन्त्य् अर्क᳓म् अर्कि᳓णः+++(←ऋक्)+++ ।
ब्रह्मा᳓णस् त्वा शतक्रत
उ᳓द् वंश᳓म् इव येमिरे +++(←यम्)+++॥
मूलम् ...{Loading}...
गाय॑न्ति त्वा गाय॒त्रिणोऽर्च॑न्त्य॒र्कम॒र्किणः॑ ।
ब्र॒ह्माण॑स्त्वा शतक्रत॒ उद्वं॒शमि॑व येमिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
गा᳓यन्ति त्वा गायत्रि᳓णो
अ᳓र्चन्ति अर्क᳓म् अर्कि᳓णः
ब्रह्मा᳓णस् त्वा शतक्रत
उ᳓द् वंश᳓म् इव येमिरे
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gā́yanti ← √gā(y)- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gāyatríṇaḥ ← gāyatrín- (nominal stem)
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
árcanti ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
arkám ← arká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
arkíṇaḥ ← arkín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
brahmā́ṇaḥ ← brahmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śatakrato ← śatákratu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
iva ← iva (invariable)
út ← út (invariable)
vaṁśám ← vaṁśá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yemire ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
गाय॑न्ति । त्वा॒ । गा॒य॒त्रिणः॑ । अर्च॑न्ति । अ॒र्कम् । अ॒र्किणः॑ ।
ब्र॒ह्माणः॑ । त्वा॒ । श॒त॒क्र॒तो॒ इति॑ शतऽक्रतो । उत् । वं॒शम्ऽइ॑व । ये॒मि॒रे॒ ॥
पद-पाठः-तैत्तिरीयः
गाय॑न्ति । त्वा॒ । गा॒य॒त्रिणः॑ । अर्च॑न्ति । अ॒र्कम् । अ॒र्किणः॑ ॥ ब्र॒ह्माणः॑ । त्वा॒ । श॒त॒क्र॒त॒विति॑ शत-क्र॒तो॒ । उदिति॑ । वँ॒शम् । इ॒व॒ । ये॒मि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- gāyanti ← gā
- [verb], plural, Present indikative
- “sing; praise; jap; recite; describe.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- gāyatriṇo ← gāyatriṇaḥ ← gāyatrin
- [noun], nominative, plural, masculine
- ‘rcanty ← arcanti ← arc
- [verb], plural, Present indikative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- arkam ← arka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- arkiṇaḥ ← arkin
- [noun], nominative, plural, masculine
- brahmāṇas ← brahmāṇaḥ ← brahman
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śatakrata ← śatakrato ← śatakratu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- vaṃśam ← vaṃśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “dynasty; bamboo; lineage; genealogy; family; vaṃśa [word]; Sal tree; batch; bridge; beam.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yemire ← yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
हे शतक्रतो बहुकर्मन् बहुप्रज्ञ वा इन्द्र त्वां गायत्रिणः उद्गातारः गायन्ति स्तुवन्ति । अर्किणः अर्चनहेतुमन्त्रयुक्ता होतारः अर्कम् अर्चनीयमिन्द्रम् अर्चन्ति शस्त्रगतैर्मन्त्रैः प्रशंसन्ति । ब्रह्माणः ब्रह्मप्रभृतय इतरे ब्राह्मणाः त्वाम् उत् येमिरे उन्नतिं प्रापयन्ति ।
तत्र दृष्टान्तः। वंशमिव ।
यथा वंशाग्रे नृत्यन्तः शिल्पिनः प्रौढं वंशमुन्नतं कुर्वन्ति ।
यथा वा सन्मार्गवर्तिनः स्वकीयं कुलमुन्नतं कुर्वन्ति तद्वत् ।
एतामृचं यास्क एवं व्याचष्ट-
’गायन्ति त्वा गायत्रिणः प्रार्चन्ति तेऽर्कमर्किणो ब्राह्मणास्त्वा शतक्रत उद्येमिरे वंशमिव । वंशो वनशयो भवति वननाच् छ्रूयत इति वा '
(निरु. ५. ५) इति ।
अर्कशब्दं च बहुधा व्याचष्टे-
अर्को देवो भवति यदेनमर्चन्त्यर्को मन्त्रो भवति यदेनेनार्चन्त्यर्कमन्नं भवत्यर्चति भूतान्यर्को वृक्षो भवति स वृतः कटुकिम्ना (निरु. ५. ४ )
इति ॥
गायन्ति । शप्तिङौ पित्त्वात् लसार्वधातुकत्वाच्च अनुदात्तौ । धातुरुदात्तः ।
गायत्रिणः । गायत्रं साम येषाम् उद्गातॄणाम् अस्ति ते । ‘अत इनिठनौ’। प्रत्ययस्वरेण इकार उदात्तः ।
अर्चन्ति । ‘अर्च पूजायाम्’ । भौवादिकः । शप्तिङौ अनुदात्तौ । धातुस्वर एव । पादादित्वात् न निघातः ।
अर्कम् । अर्चन्त्येभिरिति अर्का मन्त्राः । तैरर्चनीयतया तदात्मक इन्द्रोऽपि लक्षणया अर्कः । ‘पुसि संज्ञायां घः प्रायेण ’ ( पा. सू. ३. ३. ११८ ) इति करणे घः । ‘चजोः कु घिण्ण्यतोः’ ( पा. सू. ७. ३. ५२ ) इति चकारस्य कुत्वं ककारः । प्रत्ययस्वरेणान्तोदात्तः ।
अर्का मन्त्रा एषां सन्तीत्यर्किणो होतारः ।
एकाक्षरात्कृतो जातेः सप्तम्यां च न तौ स्मृतौ ’ ( पा. म. ५. २. ११५. १ ) इति कृदन्तात् इनिठनौ यद्यपि प्रतिषिद्धौ तथाप्यत्र व्यत्ययात् इनिः ।
प्रत्ययस्वरेण इकार उदात्तः ।
ब्रह्माणः । प्रातिपदिकस्वरेणान्तोदात्तः ।
शतक्रतो । निघातः । संहितायाम् अवादेशे ‘लोपः शाकल्यस्य’ (पा. सू. ८. ३. १९) इति वकारलोपः । वंशशब्दः प्रातिपदिकस्वरेणान्तोदात्तः । ‘इवेन विभवत्यलोपः पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वं च ’ इति स एव शिष्यते ।
येमिरे । यम उपरमे। ‘तिङ्ङतिङः’ इति निघातः ॥
गायन्तीति। हे शतक्रतो गायत्रिणो गायत्रसामयुक्ता उद्गातारस्त्वां गायन्ति। अर्किणो बृह्वृचास्त्वामर्चन्ति स्तुवन्ति। ब्रह्माणस्तदुपलक्षिता अध्वर्यवोऽपि त्वामुद्येमिर उत्थापयन्ति वर्धयन्तीत्यर्थः। किमिव, वंशमिव। यथा कुलाचारादिभिः स्वकीयं वंशमुन्नतं कुर्वन्ति तद्वत्।
02 यत्सानोः सानुमारुहद्भूर्यस्पष्थ - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓त् सा᳓नोः सा᳓नुम् आ᳓रुहद्
भू᳓रि अ᳓स्पष्ट क᳓र्तुवम्
त᳓द् इ᳓न्द्रो अ᳓र्थं चेतति
यूथे᳓न वृष्णि᳓र् एजति
मूलम् ...{Loading}...
यत्सानोः॒ सानु॒मारु॑ह॒द्भूर्यस्प॑ष्ट॒ कर्त्व॑म् ।
तदिन्द्रो॒ अर्थं॑ चेतति यू॒थेन॑ वृ॒ष्णिरे॑जति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓त् सा᳓नोः सा᳓नुम् आ᳓रुहद्
भू᳓रि अ᳓स्पष्ट क᳓र्तुवम्
त᳓द् इ᳓न्द्रो अ᳓र्थं चेतति
यूथे᳓न वृष्णि᳓र् एजति
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
áruhat ← √ruh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
sā́noḥ ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
sā́num ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áspaṣṭa ← √spaś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
kártvam ← kártva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ártham ← ártha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
cetati ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ejati ← √ej- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥ṣṇíḥ ← vr̥ṣṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yūthéna ← yūthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यत् । सानोः॑ । सानु॑म् । आ । अरु॑हत् । भूरि॑ । अस्प॑ष्ट । कर्त्व॑म् ।
तत् । इन्द्रः॑ । अर्थ॑म् । चे॒त॒ति॒ । यू॒थेन॑ । वृ॒ष्णिः । ए॒ज॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- sānoḥ ← sānu
- [noun], ablative, singular, masculine
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- sānum ← sānu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “tableland; ridge; peak; back; ridge; guru.”
- āruhad ← āruhat ← āruh ← √ruh
- [verb], singular, Imperfect
- “board; hop on; climb; ascend; descend; ride; copulate; grow.”
- bhūry ← bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- aspaṣṭa ← paś
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “see; view; watch; meet; observe; think of; look; examine; behold; visit; understand.”
- kartvam ← kṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- arthaṃ ← artham ← artha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “for; meaning; purpose; sense; wealth; object of sense; matter; aim; money; message; object; artha [word]; wealth; function; content; topic; property; situation; reason; affair; concern; reason; enterprise; reason; cause; five; application; application.”
- cetati ← cit
- [verb], singular, Present indikative
- “notice; observe; attend to; intend.”
- yūthena ← yūtha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “herd; troop; battalion.”
- vṛṣṇir ← vṛṣṇiḥ ← vṛṣṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vṛṣṇi; ram.”
- ejati ← ej
- [verb], singular, Present indikative
- “move; stir; tremble; travel.”
सायण-भाष्यम्
यत् यदा सानोः सानुम् आरुहत् यजमानः सोमवल्लीसमिदाद्याहरणाय एकस्मात् पर्वतभागात् अपरं पर्वतभागम् आरूढवान् तथा भूरि प्रभूतं कर्त्वं कर्म सोमयागरूपम् अस्पष्ट स्पृष्टवान् । उपक्रान्तवानित्यर्थः। तत् तदानीम् इन्द्रः अर्थं यजमानस्य प्रयोजनं चेतति जानाति । ज्ञात्वा च वृष्णिः कामानां वर्षिता सन् यूथेन मरुद्रणेन सह एजति कम्पते। स्वस्थानात् यज्ञभूमिमागन्तुमुद्युङ्क्ते इत्यर्थः॥ सानोः। ‘षणु दाने’ । सनोति ददाति निवसतामवकाशमिति सानुः । ‘दॄसनिजनिचरिचटिरहिभ्यो ञुण्’ (उ. सू. १.३)। णित्त्वात् उपधाया वृद्धिः; ञित्त्वादाद्युदात्तत्वं च । अरुहत्। रुहेर्लङि तिपि शपि ‘संज्ञापूर्वको विधिरनित्यः’ (परिभा. ९३.१) इति लघूपधगुणो न भवति । ‘लुङ्लङ्लृङ्क्ष्वडुदात्तः’। सति शिष्टत्वात् स एव शिष्यते। निपातैर्यद्यदिहन्त०’ (पा. सू. ८. १. ३०) इति निषेधात् निघातो न भवति । भूरि । ‘अदिशदिभूशुभिभ्यः क्रिन’ ( उ. सू. ४. ५०५)। कित्त्वाद्गुणाभावः । नित्त्वादाद्युदात्तः । अस्पष्ट। ‘स्पश बाधनस्पर्शनयोः । ‘स्वरितञितः°’ (पा. सू. १. ३. ७२ ) इत्यात्मनेपदम् । लङः प्रथमपुरुषैकवचनं त । ‘बहुलं छन्दसि’ इति शपो लुक् । व्रश्चादिषत्वष्टुत्वे (पा. सू. ८. २. ३६; ८. ४. ४१ )। ‘लुङ्लङ्लुङ्क्ष्वडुदात्तः’ इति अडागम उदात्तः। स एव शिष्यते । अनुषङ्गेण यच्छब्दयोगात् निधाताभावः । कर्त्वम्। ‘डुकृञ् करणे’। अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते’ पा. सू. ३. २. ७५ ) इति विच् । गुणो रपरत्वम् । विचः सर्वापहारी लोपः । करो भावः कर्त्वम् । अर्थम् । अर्तेः ‘उषिकुषिगार्तिभ्यस्थन् ’ (उ. सू. २. १६१)। नित्त्वादाद्युदात्तः । यूथेन।’ तिथपृष्ठगूथयूथप्रोथाः’ ( उ. सू. २. १६९) इति थक्प्रत्ययान्तो निपातितः । वृष्णिः। ‘निः’ इत्यनुवृत्तौ ‘सृवृषिभ्यां कित्’ (उ. सू. ४. ४८९) इति निप्रत्ययान्तः । कित्वा. द्गुणाभावः। प्रत्ययस्वरेणान्तोदात्तः । एजति । ‘एजृ कम्पने’। ’ तिङ्ङतिङः’ इति निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, the showever (of blessings), knows the object (of his worshipper), who has performed many acts of worship (with the Soma gathered) on the ridges of the mountain, and (therefore) comes with the troop (of Maruts).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yat sānoḥ sānum āruhat, mounting from ridge to ridge: this is said of the yajamāna, who goes to the mountain to gather soma for bruising, or fuel for the fire, or other articles required for the ceremony
Jamison Brereton
When he has mounted from peak to peak and has seen much to be done, then Indra perceives his purpose, and the ram stirs with his flock.
Jamison Brereton Notes
Most translators take the subject of ab to be the sacrificer, but Indra seems a more likely candidate, esp. since kártva- ‘to be done’ is regularly used of the prospective deeds of Indra (e.g., II.30.10, IV.18.2, VIII.63.6).
Griffith
As up he clomb from ridge to ridge and looked upon the toilsome task,
Indra observes this wish of his, and the Rain hastens with his troop.
Geldner
Als er von Höhe zu Höhe gestiegen war und vieles, was noch zu tun, ersah, da merkt Indra die Absicht. Als der Leithammel setzt er sich mit der Herde in Bewegung.
Grassmann
Als er von Berg zu Berge stieg, hat viele Arbeit er geschaut, Und Indra nimmt des Werkes wahr, mit seiner Heerde eilt der Bock.
Elizarenkova
Когда он карабкался с вершины на вершину
(И) видел, как много надо сделать,
Тогда Индра замечает (его) цель.
Как баран (вожак) он приходит в движение вместе со стадом.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- विराड्नुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी ईश्वर को कैसे जानें, सो अगले मन्त्र में प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (यूथेन) वायुगण अथवा सुख के साधन हेतु पदार्थों के साथ (वृष्णिः) वर्षा करनेवाला सूर्य्य अपने किरणसमूह से प्रकाश करके (सानोः) पर्वत के एक शिखर से (सानुम्) दूसरे शिखर को (भूरि) बहुधा (आरुहत्) प्राप्त होता (अस्पष्ट) स्पर्श करता (एजति) क्रम से अपनी कक्षा में घूमता और घुमाता है, वैसे ही जो मनुष्य क्रम से एक कर्म को सिद्ध करके दूसरे को (कर्त्त्वम्) करने को (भूरि) बहुधा (आरुहत्) आरम्भ तथा (अस्पष्ट) स्पर्श करता हुआ (एजति) प्राप्त होता है, उस पुरुष के लिये (इन्द्रः) सर्वज्ञ ईश्वर उन कर्मों के करने को (सानोः) अनुक्रम से (अर्थम्) प्रयोजन के विभाग के साथ (भूरि) अच्छी प्रकार (चेतति) प्रकाश करता है॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में भी इव शब्द की अनुवृत्ति से उपमालङ्कार समझना चाहिये। जैसे सूर्य्य अपने सम्मुख के पदार्थों को वायु के साथ वारंवार क्रम से अच्छी प्रकार आक्रमण, आकर्षण और प्रकाश करके सब पृथिव्यादि लोकों को घुमाता है, वैसे ही जो मनुष्य विद्या से करने योग्य अनेक कर्मों को सिद्ध करने के लिये प्रवृत्त होता है, वही अनेक क्रियाओं से सब कार्य्यों के करने को समर्थ हो सकता तथा ईश्वर की सृष्टि में अनेक सुखों को प्राप्त होता, और उसी मनुष्य को ईश्वर भी अपनी कृपादृष्टि से देखता है, आलसी को नहीं॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यूथेन वायुगणेन सह वृष्णिः सूर्य्यकिरणसमूहः सानोः सानुं भूर्यारुहत् स्पशते राजति चलति चालयति वा, यो मनुष्यो यत्सानोः सानुं कर्मणः कर्मत्वं भूर्यारुहत्, अस्पष्टैजति तस्मै इन्द्रः परमात्मा तत्तस्मात् सानोः सानुमर्थं भूरि चेतति ज्ञापयति॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कथं वेदितव्य इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यस्मात् (सानोः) पर्वतस्य शिखरात् संविभागात्कर्मणः सिद्धेर्वा। दृसनिजनि० (उणा०१.३) अनेन सनेर्ञुण्प्रत्ययः। अथवा ‘षोऽन्तकर्मणि’ इत्यस्माद् बाहुलकान्नुः। (सानुम्) यथोक्तं त्रिविधमर्थम् (आ) धात्वर्थे (अरुहत्) रोहति। अत्र लडर्थे लङ्। विकरणव्यत्ययेन शपः स्थाने शः। (भूरि) बहु। भूरीति बहुनामसु पठितम्। (निघं०३.१) अदिसदिभू० (उणा०४.६६) अनेन भूधातोः क्तिन् प्रत्ययः। (अस्पष्ट) स्पशते। अत्र लडर्थे लङ्, बहुलं छन्दसीति शपो लुक्। (कर्त्त्वम्) कर्त्तुं योग्यं कार्य्यम्। अत्र करोतेस्त्वन् प्रत्ययः। (तत्) तस्मात् (इन्द्रः) सर्वज्ञ ईश्वरः (अर्थम्) अर्तुं ज्ञातुं प्राप्तुं गुणं द्रव्यं वा। उषिकुषिगार्त्तिभ्यः स्थन्। (उणा०२.४) अनेनार्त्तेः स्थन् प्रत्ययः। (चेतति) संज्ञापयति प्रकाशयति वा। अत्रान्तर्गतो ण्यर्थः। (यूथेन) सुखप्रापकपदार्थसमूहेनाथवा वायुगणेन सह। तिथपृष्ठगूथयूथप्रोथाः। (उणा०२.१२) अनेन यूथशब्दो निपातितः। (वृष्णिः) वर्षति सुखानि वर्षयति वा। सृवृषिभ्यां कित्। (उणा०४.५१) अनेन वृषधातोर्निः प्रत्ययः स च कित्। (एजति) कम्पते॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इवशब्दानुवृत्त्याऽत्राप्युपमालङ्कारः। यथा सूर्य्यः सम्मुखस्थान् वायुना सह पुनः पुनः क्रमेणात्यन्तमाक्रम्याकर्ष्य प्रकाश्य भ्रामयति, तथैव यो मनुष्यो विद्यया कर्त्तव्यानि बहूनि कर्माणि निरन्तरं सम्पादयितुं प्रवर्त्तते, स एव साधनसमूहेन सर्वाणि कार्य्याणि साधितुं शक्नोति। अस्यामीश्वरसृष्टावेवंभूतो मनुष्यः सुखानि प्राप्नोति। ईश्वरोऽपि तमेवानुगृह्णति॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रातही ‘इव’ शब्दाच्या अनुवृत्तीने उपमालंकार समजला पाहिजे. जसा सूर्य आपल्यासमोर असलेल्या पदार्थांना वायूच्या संगतीने चांगल्या प्रकारे आक्रमण, आकर्षण व प्रकाश यांच्याद्वारे पृथ्वीगोलाला फिरवितो, तसेच जो माणूस विद्यायुक्त बनून अनेक कर्म करण्यास प्रवृत्त होतो, तोच अनेक साधनांनी सर्व कार्य करण्यास समर्थ होऊ शकतो व ईश्वराच्या सृष्टीत अनेक प्रकारचे सुख प्राप्त करू शकतो व त्याच माणसावर ईश्वरही आपली कृपादृष्टी वळवितो, आळशी व्यक्तीवर नाही. ॥ २ ॥
03 युक्ष्वा हि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युक्ष्वा᳓ हि᳓ केशि᳓ना ह᳓री
वृ᳓षणा कक्षियप्रा᳐᳓
अ᳓था न इन्द्र सोमपा
गिरा᳓म् उ᳓पश्रुतिं चर
मूलम् ...{Loading}...
यु॒क्ष्वा हि के॒शिना॒ हरी॒ वृष॑णा कक्ष्य॒प्रा ।
अथा॑ न इन्द्र सोमपा गि॒रामुप॑श्रुतिं चर ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
युक्ष्वा᳓ हि᳓ केशि᳓ना ह᳓री
वृ᳓षणा कक्षियप्रा᳐᳓
अ᳓था न इन्द्र सोमपा
गिरा᳓म् उ᳓पश्रुतिं चर
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
hí ← hí (invariable)
keśínā ← keśín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
yukṣvá ← √yuj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
kakṣyaprā́ ← kakṣyaprā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
vŕ̥ṣaṇā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
átha ← átha (invariable)
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
somapāḥ ← somapā́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
cara ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
girā́m ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
úpaśrutim ← úpaśruti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
यु॒क्ष्व । हि । के॒शिना॑ । हरी॒ इति॑ । वृष॑णा । क॒क्ष्य॒ऽप्रा ।
अथ॑ । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । सो॒म॒ऽपाः॒ । गि॒राम् । उप॑ऽश्रुतिम् । च॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- yukṣvā ← yuj
- [verb], singular, Aorist imperative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- keśinā ← keśin
- [noun], accusative, dual, masculine
- “haired.”
- harī ← hari
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- vṛṣaṇā ← vṛṣaṇa
- [noun], accusative, dual, masculine
- kakṣyaprā ← kakṣya
- [noun], neuter
- “cinch.”
- kakṣyaprā ← prā
- [noun], accusative, dual, masculine
- “appreciated.”
- athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somapā ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapā ← pāḥ ← pā
- [noun], vocative, singular, masculine
- “drinking.”
- girām ← gir
- [noun], genitive, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- upaśrutiṃ ← upaśrutim ← upaśruti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “listening; divination.”
- cara ← car
- [verb], singular, Present imperative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
सायण-भाष्यम्
हे सोमपाः सोमपानयुक्त इन्द्र हरी त्वदीयावश्वौ युक्ष्वा हि सर्वथा संयोजय । अथ अनन्तरं नः अस्मदीयानां गिरां स्तुतीनाम् उपश्रुतिं समीपे श्रवणमुद्दिश्य चर तत्प्रदेशं गच्छ । कीदृशौ हरी । केशिनी स्कन्धप्रदेशे लम्बमानकेशयुक्तौ वृषणा सेचनसमर्थौ युवानौ ।“कक्ष्यप्रा । अश्वस्योदरबन्धनरज्जुः कक्ष्या तस्याः पूरकौ पुष्टाङ्गावित्यर्थः ॥ युक्ष्व । श्नमो लोपश्छान्दसः । सति शिष्टत्वेन प्रत्ययस्वरः शिष्यते ।’ द्व्यचोऽतस्तिङः ’ ( पा. सू. ६. ३. १३५) इति संहितायां दीर्घत्वम्। केशिना । प्रशस्ताः केशा अनयोः सन्तीति मत्वर्थीय इनिः । प्रत्ययस्वरः । ‘सुपां सुलुक्’ (पा. सू. ७. १. ३९ ) इत्यादिना द्विवचनस्य आकारादेशः । वृषणा। ‘पृषु वृषु मृषु सेचने ‘।’ कनिन्युवृषितक्षिराजिधन्विद्युप्रतिदिवः’ ( उ. सू. १. १५४ ) इति कनिन् । ’ नित्यादिर्नित्यम्’ इत्याद्युदात्तः । ‘वा षपूर्वस्य निगमे ’ ( पा. सू. ६. ४. ९) इति उपधायाः पक्षे दीर्घाभावः । पूर्ववदाकारः । कक्ष्यप्रा । कक्षयोर्भवं कक्ष्यं सूत्रम् । तत् प्रातः पूरयतः पुष्टत्वादिति कक्ष्यप्रौ। ‘प्रा पूरणे’। ‘आतोऽनुपसर्गे कः ( पा. सू. ३, २. ३ ) इति कप्रत्ययः । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरेणान्तोदात्तत्वम् । आकारः पूर्ववत् । अथ। ’ निपातस्य ’ ( पा. सू. ६. ३. १३६ ) इति संहितायां दीर्घः । नः । ‘अनुदात्तं सर्वमपादादौ ’ ( पा. सू. ८. १. १८) इत्यनुवृत्तौ ‘बहुवचनस्य वरनसौ ’ (पा. सू. ८. १. २१) इति नसादेशोऽनुदात्तः । इन्द्र सोमपाः । उभौ ’ आमन्त्रितस्य च ’ ( पा. सू. ८. १. १९) इति सर्वानुदात्तौ । गिराम् । ‘सावेकाचस्तृतीयादिर्विभक्तिः ’ ( पा. सू. ६. १. १६८ ) इति विभक्तिरुदात्ता। उपशब्दो निपातत्वादाद्युदात्तः । श्रुतिशब्देन प्रादिसमासे कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वे प्राप्ते ‘ तादौ च निति कृत्यतौ ’ ( पा. सू. ६. २. ५०) इति तुवर्जिततादिपरत्वात् गतेः प्रकृतिस्वरः । चर । निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, drinker of the Soma, having put to your long-maned, vigorous, and well-conditioned steeds, come nigh to hear our praises.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Kakṣyaprā = lit. filling out their girths, i.e. well-conditioned
Jamison Brereton
Hitch up your long-maned fallow bays, the two bullish ones filling their girthbands;
then proceed to the hearing of our songs, o soma-drinking Indra.
Jamison Brereton Notes
On hí with the imperative marking that clause as the causal basis of the next clause, here initiated by the logical connector átha, see Brereton 2012 [Bronkhorst Fs.].
Griffith
Harness thy pair of strong bay steeds, long-maned, whose bodies fill the girths,
And, Indra, Soma-drinker, come to listen to our songs of praise.
Geldner
Schirr also deine mähnigen Falben, die Hengste, die die Gurte füllen, an und komm, du Somatrinker Indra, um unsere Lobreden zu anzuhören!
Grassmann
So schirre dir die mähnigen, die fetten, starken Füchse an, Dann, Indra, Somatrinker, komm und höre unsrer Lieder Klang.
Elizarenkova
Запрягай же пару пышногривых буланых,
Жеребцов с тугой подпругой,
И приезжай к нам, о Индра, пьющий сому,
Чтобы услышать нашу хвалебную песнь.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- विराड्नुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अगले मन्त्र में इन्द्र शब्द से ईश्वर और सूर्य्यलोक का प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सोमपाः) उत्तम पदार्थों के रक्षक (इन्द्र) सब में व्याप्त होनेवाले ईश्वर ! जैसे आपका रचा हुआ सूर्य्यलोक जो अपने (केशिना) प्रकाशयुक्त बल और आकर्षण अर्थात् पदार्थों के खीचने का सामर्थ्य जो कि (वृषणा) वर्षा के हेतु और (कक्ष्यप्रा) अपनी-अपनी कक्षाओं में उत्पन्न हुए पदार्थों को पूरण करने अथवा (हरी) हरण और व्याप्ति स्वभाववाले घोड़ों के समान और आकर्षण गुण हैं, उनको अपने-अपने कार्यों में जोड़ता है, वैसे ही आप (नः) हम लोगों को भी सब विद्या के प्रकाश के लिये उन विद्याओं में (युक्ष्व) युक्त कीजिये। (अथ) इसके अनन्तर आपकी स्तुति में प्रवृत्त जो (नः) हमारी (गिराम्) वाणी हैं, उनका (उपश्रुतिम्) श्रवण (चर) स्वीकार वा प्राप्त कीजिये॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में लुप्तोपमालङ्कार है। सब मनुष्यों को सब विद्या पढ़ने के पीछे उत्तम क्रियाओं की कुशलता में प्रवृत्त होना चाहिये। जैसे सूर्य्य का उत्तम प्रकाश संसार में वर्त्तमान है, वैसे ही ईश्वर के गुण और विद्या के प्रकाश का सब में उपयोग करना चाहिये॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सोमपा इन्द्र ! यथा भवद्रचितस्य सूर्य्यलोकस्य केशिनौ वृषणा कक्ष्यप्रा हरी अश्वौ युक्तः, तथैव त्वं नोऽस्मान् सर्वविद्याप्रकाशाय युङ्क्ष्व। अथ हि नो गिरामुपश्रुतिं चर॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेन्द्रशब्देनेश्वरसूर्य्यावपुदिश्यश्येते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युक्ष्व) युङ्क्ष्व योजय। छान्दसो वर्णलोपो वेति नलोपः, द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घश्च। (हि) हेत्वपदेशे (केशिना) प्रकाशयुक्ते आकर्षणबले। अत्र सर्वत्र सुपां सुलुगिति द्विवचनस्याकारादेशः। (हरी) व्याप्तिहरणशीलावश्वौ (वृषणा) वृष्टिहेतू (कक्ष्यप्रा) कक्षासु भवाः कक्ष्याः सर्वपदार्थावयवास्तान् प्रातः प्रपूरयतस्तौ (अथ) आनन्तर्ये। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (नः) अस्मानस्माकं वा (इन्द्र) सर्वत्र सर्वतो वा व्यापिन्नीश्वर प्रकाशमानः सूर्य्यलोको वा (सोमपाः) सोमानुत्तमान् पदार्थान् पाति रक्षति तत्सम्बुद्धौ, पदार्थानां रक्षणहेतुः सूर्य्यो वा (गिराम्) प्रवर्त्तमानानां वाचम् (उपश्रुतिम्) उपयुक्तां श्रुतिं श्रवणम् (चर) प्राप्नुहि प्राप्नोति वा॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र लुप्तोपमालङ्कारः। सर्वैर्मनुष्यैः सर्वविद्यापठनानन्तरं क्रियाकौशले प्रवर्त्तितव्यम्। यथाऽस्मिन् जगति सूर्य्यस्य विशालः प्रकाशो वर्त्तते, तथैवेश्वरगुणानां विद्यायाश्च प्रकाशः सर्वत्रोपयोजनीयः॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात लुप्तोपमालंकार आहे. सर्व माणसांनी सर्व विद्या प्राप्त केल्यावर क्रिया कौशल्यात प्रवृत्त झाले पाहिजे. जसा सूर्याचा प्रकाश जगात उपलब्ध असतो तसाच ईश्वराच्या गुणांचा व विद्येचा सर्वत्र लाभ झाला पाहिजे. ॥ ३ ॥
04 एहि स्तोमाँ - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए᳓हि स्तो᳓माँ अभि᳓ स्वर
अभि᳓ गृणीहि आ᳓ रुव
ब्र᳓ह्म च नो वसो स᳓चा
इ᳓न्द्र यज्ञं᳓ च वर्धय
मूलम् ...{Loading}...
एहि॒ स्तोमाँ॑ अ॒भि स्व॑रा॒भि गृ॑णी॒ह्या रु॑व ।
ब्रह्म॑ च नो वसो॒ सचेन्द्र॑ य॒ज्ञं च॑ वर्धय ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
ए᳓हि स्तो᳓माँ अभि᳓ स्वर
अभि᳓ गृणीहि आ᳓ रुव
ब्र᳓ह्म च नो वसो स᳓चा
इ᳓न्द्र यज्ञं᳓ च वर्धय
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
abhí ← abhí (invariable)
ihi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
stómān ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
svara ← √svar- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
abhí ← abhí (invariable)
gr̥ṇīhi ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ruva ← √rū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sácā ← sácā (invariable)
vaso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vardhaya ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । इ॒हि॒ । स्तोमा॑न् । अ॒भि । स्व॒र॒ । अ॒भि । गृ॒णी॒हि॒ । आ । रु॒व॒ ।
ब्रह्म॑ । च॒ । नः॒ । व॒सो॒ इति॑ । सचा॑ । इन्द्र॑ । य॒ज्ञम् । च॒ । व॒र्ध॒य॒ ॥
Hellwig Grammar
- ehi ← e ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “come; travel.”
- stomāṃ ← stoma
- [noun], accusative, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- svarābhi ← svara ← svar
- [verb], singular, Present imperative
- “sing.”
- svarābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- gṛṇīhy ← gṛṇīhi ← gṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “praise.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ruva ← ru
- [verb], singular, Present imperative
- “bellow; howl.”
- brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- sacendra ← sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- sacendra ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vardhaya ← vardhay ← √vṛdh
- [verb], singular, Present imperative
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
सायण-भाष्यम्
हे वसो निवासकारणभूत इन्द्र एहि अस्मिन् कर्मण्यागच्छ । आगत्य च स्तोमान् उद्गातृप्रयुक्तानि स्तोत्राणि अभि स्वर अभिलक्ष्य प्रशंसारूपं शब्दं कुरु। तथा आध्वर्यवमभिलक्ष्य गृणीहि शब्दं कुरु । तथा होतृप्रयुक्तानि शस्त्राण्यालक्ष्य रुव शब्दं कुरु । परितोषेण सर्वानृत्विजः प्रशंसेत्यर्थः । तत ऊर्ध्वं नः अस्माकं ब्रह्म च अन्नं च यज्ञ च अनुष्ठीयमानं कर्म च सचा सह वर्धय । साङ्गत्वसंपादनेन यज्ञ वर्धयित्वा तत्फलमन्नं च प्रवृद्धं कुरु ।’ अन्धः’ इत्यादिष्वष्टाविंशत्यन्ननामसु ’ ब्रह्म वर्चः ’ (नि. २. ७. २५) इति पठितम् ॥ इहि । ‘इण् गतौ । सेर्हिः । हेरपित्त्वेन ङित्त्वात् गुणाभावः । निघातः । आङा सह गुणः ‘एकादेश उदात्तेनोदात्तः’ इत्युदात्तः । स्तोमान् ।’ अर्तिस्तुसु° ’ ( उ. सू. १. १३७ ) इत्यादिना मन् । नित्त्वादाद्युदात्तः । उत्तरपदेन संहितायां नकारस्य दीर्घदटि समानपादे’ ( पा. सू. ८. ३. ९) इति रुत्वम् । ‘आतोऽटि नित्यम् ’ (पा. सू. ८. ३. ३ ) इति आकारस्यानुनासिकः । ‘भोभगोअघोअपूर्वस्य योऽशि’ (पा. सू. ८. ३. १७ ) इति यत्वम् । तस्य लोपः शाकल्यस्य ’ ( पा. सू. ८. ३. १९ ) इति लोपः। तस्यासिद्धत्वात् स्वरसंधिर्न भवति । अभि । एवमादीनामन्तः ’ ( फि. सू. ८२ ) इत्यन्तोदात्तः । स्वर ।’ स्वृ शब्दोपतापयोः ‘। निघातः । अभि । गतम् । गृणीहि । ‘गॄ शब्दे । ‘सेर्ह्यपिच्च’ (पा. सू. ३. ४. ८७ ) इति हिः । ‘क्र्यादिभ्यः श्ना’। ‘ई हल्यघोः’ (पा. सू. ६. ४. ११३ ) इति ईत्वम् ।’ प्वादीनां ह्रस्वः’ ( पा. सू. ७. ३. ८०) इति ऋकारस्य ऋकारः । ‘ऋवर्णाच्चेति वक्तव्यम् ’ ( का. ८. ४. १. १) इति णत्वम् । ‘तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । रुव । ‘रु शब्दे । सेर्ह्यपिच्च । शपि प्राप्ते व्यत्ययेन शः। तस्य ङित्त्वेन गुणाभावात् उवङादेशः । ‘अतो हेः ’ ( पा. सू. ६. ४. १०५) इति हेर्लुक् ।’ तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । ब्रह्म । तृहि बृहि वृद्धौ’। ‘मनिन् ’ इत्यनुवृत्तौ ‘बृहेरम् नलोपश्च’? ( उ. सू. ४.५८५) इति मनिन् । तत्संनियोगेन नलोपः अमागमश्च । ‘मिदचोऽन्त्यात्परः ’ ( पा. सू. १. १. ४७ ) इति ऋकारात्परः । यणादेशः । मनिनो नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । वसो । आमन्त्रितनिघातः । यज्ञम् ।’ यजयाच°! ( पा. सू. ३. ३. ९० ) इत्यादिना नङ् । प्रत्ययस्वरः । वर्धय । निघातः । अत्र चकारद्वयश्रवणात् इयमेव तिङ्विभक्तिः पूर्ववाक्येष्वनुषज्यते । अतोऽनुषक्तैव प्रथमा न श्रुता इति अश्रुतायाः ‘चवायोगे प्रथमा ’ ( पा. सू. ८. १. ५९ ) इति निघातनिषेधो न भवति ॥
Wilson
English translation:
“Come, Vasu, (to this our rite); reply to our hymns, answer (to our praises), respond to (our prayers); be propitious, Indra, to our sacrifice, and (bestow upon us abundant) food.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Vasu = Indra, the original donor or cause of habitations; from vas, to dwell, nivāsakāraṇa-bhūta
Jamison Brereton
Come to our praise songs. Cry out to them, applaud them, and bellow to them.
Together with us, good Indra, make our formulation and our sacrifice strong.
Griffith
Come hither, answer thou the song, sing in approval, cry aloud.
Good Indra, make our prayer succeed, and prosper this our sacrifice.
Geldner
Komm zu den Lobliedern, stimm mit ein, stimme zu, schreie mit und verstärke, du gütiger Indra, im Verein mit uns das Segenswort und Opfergebet!
Grassmann
Komm her, stimm ein in unser Lied, nimm’s an, und jauchze Beifall zu, Und lass das Opfer und Gebet gedeihn, o guter Indra, uns.
Elizarenkova
Приди на восхваления, подхвати песню,
Прославь, прореви,
И вместе с нами, о Васу,
Укрепи, о Индра, молитву и жертву!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- भुरिगुष्णिक्
- ऋषभः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यों को परमेश्वर से क्या-क्या माँगना चाहिये, सो अगले मन्त्र में प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) स्तुति करने के योग्य परमेश्वर ! जैसे कोई सब विद्याओं से परिपूर्ण विद्वान् (स्तोमान्) आपकी स्तुतियों के अर्थों को (अभिस्वर) यथावत् स्वीकार करता कराता वा गाता है, वैसे ही (नः) हम लोगों को प्राप्त कीजिये। तथा हे (वसो) सब प्राणियों को वसाने वा उनमें वसनेवाले ! कृपा से इस प्रकार प्राप्त होके (नः) हम लोगों के (स्तोमान्) वेदस्तुति के अर्थों को (सचा) विज्ञान और उत्तम कर्मों का संयोग कराके (अभिस्वर) अच्छी प्रकार उपदेश कीजिये (ब्रह्म च) और वेदार्थ को (अभिगृणीहि) प्रकाशित कीजिये। (यज्ञं च) हमारे लिये होम ज्ञान और शिल्पविद्यारूप क्रियाओं को (वर्धय) नित्य बढ़ाइये॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में लुप्तोपमालङ्कार है। जो पुरुष वेदविद्या वा सत्य के संयोग से परमेश्वर की स्तुति प्रार्थना और उपासना करते हैं, उनके हृदय में ईश्वर अन्तर्यामि रूप से वेदमन्त्रों के अर्थों को यथावत् प्रकाश करके निरन्तर उनके लिये सुख का प्रकाश करता है, इससे उन पुरुषों में विद्या और पुरुषार्थ कभी नष्ट नहीं होते॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र जगदीश्वर ! यथा कश्चित् सर्वविद्याऽभिज्ञो विद्वान् स्तोमानभिस्वरति यथावद्विज्ञानं गृणात्यारौति तथैव नोऽस्मानेहि। हे वसो ! कृपयैवमेत्य नोऽस्माकं स्तोमान् वेदस्तुतिसमूहार्थान् सचाभिस्वरब्रह्म- वेदार्थानभिगृणीहि यज्ञं च वर्धय॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यैः परमेश्वरात् किं किं याचनीयमित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ इहि) आगच्छ (स्तोमान्) स्तुतिसमूहान् (अभि) धात्वर्थे (स्वर) जानीहि प्राप्नुहि। स्वरतीति गतिकर्मसु पठितम्। (निघं०२.१४) (अभि) आभिमुख्ये। अभीत्याभिमुख्यं प्राह। (निरु०१.३) (गृणीहि) उपदिश (आ) समन्तात् (रुव) शब्दविद्यां प्रकाशय (ब्रह्म) वेदविद्याम् (च) समुच्चये (नः) अस्मान् अस्माकं वा (वसो) वसन्ति सर्वाणि भूतानि यस्मिन् वा वसति सर्वेषु भूतेषु यस्तत्सम्बुद्धौ (सचा) ज्ञानेन सत्कर्मसु समवायेन वा (इन्द्र) स्तोतुमर्ह दातः (यज्ञम्) क्रियाकौशलम् (च) पुनरर्थे (वर्धय) उत्कृष्टं सम्पादय॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र लुप्तोपमालङ्कारः। ये सत्येन वेदविद्यायोगेन परमेश्वरं स्तुवन्ति प्रार्थयन्त्युपासते तेभ्य ईश्वरोऽन्तर्यामितया मन्त्राणामर्थान् यथावत्प्रकाशयित्वा सततं सुखं प्रकाशयति। अतो नैव तेषु कदाचिद्विद्यापुरुषार्थौ ह्रसतः॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात लुप्तोपमालंकार आहे. जे पुरुष सत्याने व वेदविद्येने परमेश्वराची स्तुती, प्रार्थना व उपासना करतात, त्यांच्या हृदयात ईश्वर अन्तर्यामी रूपाने वेदमंत्रांच्या अर्थाचा यथायोग्य प्रकाश करून निरंतर सुख देतो. त्यामुळे त्या पुरुषांमध्ये विद्या व पुरुषार्थ कधी नष्ट होत नाहीत. ॥ ४ ॥
05 उक्थमिन्द्राय शंस्यम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उक्थ᳓म् इ᳓न्द्राय शं᳓सियं
व᳓र्धनम् पुरुनिष्षि᳓धे
शक्रो᳓ य᳓था सुते᳓षु णो
रार᳓णत् सखिये᳓षु च
मूलम् ...{Loading}...
उ॒क्थमिन्द्रा॑य॒ शंस्यं॒ वर्ध॑नं पुरुनि॒ष्षिधे॑ ।
श॒क्रो यथा॑ सु॒तेषु॑ णो रा॒रण॑त्स॒ख्येषु॑ च ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
उक्थ᳓म् इ᳓न्द्राय शं᳓सियं
व᳓र्धनम् पुरुनिष्षि᳓धे
शक्रो᳓ य᳓था सुते᳓षु णो
रार᳓णत् सखिये᳓षु च
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śáṁsyam ← śáṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ukthám ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
puruniṣṣídhe ← puruniṣṣídh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
várdhanam ← várdhana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śakráḥ ← śakrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutéṣu ← √su- (root)
{case:LOC, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
yáthā ← yáthā (invariable)
ca ← ca (invariable)
rāráṇat ← √ranⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
sakhyéṣu ← sakhyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
उ॒क्थम् । इन्द्रा॑य । शंस्य॑म् । वर्ध॑नम् । पु॒रु॒निः॒ऽसिधे॑ ।
श॒क्रः । यथा॑ । सु॒तेषु॑ । नः॒ । र॒रण॑त् । स॒ख्येषु॑ । च॒ ॥
Hellwig Grammar
- uktham ← uktha
- [noun], nominative, singular, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śaṃsyaṃ ← śaṃsyam ← śaṃs
- [verb noun], nominative, singular
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- vardhanam ← vardhana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “increasing; fortifying; promotive; prolonging.”
- puruniṣṣidhe ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- puruniṣṣidhe ← niṣṣidhe ← niṣṣidh
- [noun], dative, singular, masculine
- śakro ← śakraḥ ← śakra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; Terminalia arjuna (Roxb.) Wight et Arn.; ivory tree.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- suteṣu ← suta
- [noun], locative, plural, masculine
- “Soma.”
- ṇo ← ṇaḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- rāraṇat ← ran
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “rejoice.”
- sakhyeṣu ← sakhya
- [noun], locative, plural, neuter
- “friendship; aid; company.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्राय इन्द्रार्थं वर्धनं वृद्धिसाधनम् उक्थं शस्त्रं शंस्यम् अस्माभिः शंसनीयम्। कीदृशायेन्द्राय। पुरुनिष्षिधे बहूनां शत्रूणां निषेधकारिणे । शक्रः इन्द्रः नः अस्मदीयेषु सुतेषु पुत्रेषु सख्येषु च सखित्वेष्वपि यथा येन प्रकारेण रारणत् अतिशयेन शब्दं कुर्यात् तथा शंस्यमिति पूर्वत्रान्वयः । अस्मदीयेन शस्त्रेण परितुष्ट इन्द्रोऽस्माकं पुत्रान् अस्मत्सख्यानि च बहुधा प्रशंसत्वित्यर्थः ॥ उक्थम् । वचेस्थक्प्रत्यय उक्तः ( उ. सू. २. १६४) । प्रत्ययस्वरः । शंस्यम् । ‘शंसु स्तुतौ’ । ण्यन्तात् ‘अचो यत्’ । ‘णेरनिटि ’ (पा. सू. ६. ४. ५१ ) इति णिलोपः। तित्स्वरिते प्राप्ते ’ यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । वधनम् । ‘करणाधिकरणयोश्च ’ (पा. सू. ३. ३. ११७ ) इति करणे ल्युट् । ‘लिति’ इति प्रत्ययपूर्वस्य उदात्तत्वम् । पुरुनिष्षिधे बहूनां शत्रूणां निषेधकाय । ‘षिध गत्याम् । ‘धात्वादेः षः सः’। अत्र निरित्युपसर्गस्य निशब्द समानार्थस्य प्राक्प्रयोगः। ‘क्विप् च ’ इति क्विप् । क्विपः सर्वापहारी लोपः । ‘कुगतिप्रादयः’ ( पा. सू. २. २. १८) इति समासः । निसः सकारेण इणो व्यवधानं छान्दसत्वादनादृत्य उपसर्गात्सुनोति° ’ ( पा. सू. ८. ३.६५) इत्यादिना धातुसकारस्य षत्वम् । निसः सकारस्य ‘ष्टुना ष्टुः ’ ( पा. सू. ८. ४. ४१ ) इति षत्वम् । पुरुशब्देन कर्मणि षष्ठ्यन्तेन समासः । षिधो धातुस्वरेणोदात्तत्वम् । निष्धिधे इति प्रादिसमासे कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम्। कृद्ब्रहणे गतिकारकपूर्वस्यापि ग्रहणात् पुनः कारकसमासेऽपि स एव स्वरः । शक्नोतीति शक्रः । ‘स्फायितञ्चिवञ्चिशकि° ’ ( उ. सु. २. १७० ) इत्यादिना रक् । प्रत्ययस्वरः । यथा । ‘प्रकारवचने थाल् ’ ( पा. सू. ५. ३. २३ ) । लित्स्वरेण प्रत्ययात् पूर्वोऽकार उदात्तः । सुप्तेषु । क्तः प्रत्ययस्वरेणोदात्तः । नसो नकारस्य ‘नश्च धातुस्थोरुषुभ्यः’ (पा. सू. ८. ४. २७ ) इति संहितायां णत्वम् । रारणत् ।’ रण शब्दार्थः । ‘धातोरेकाचः ’ ( पा. सू. ३. १. २२) इति यङ् । ‘यङोऽचि च’ (पा. सू. २. ४. ७४ ) इति लुक् । प्रत्ययलक्षणेन द्विर्भावः (पा. सू. ६. १. ९) । हलादिशेषः । दीर्घोऽकितः ’ (पा. सू. ७.४.८३) इति दीर्घः । प्रत्ययलक्षणेन ‘सनाद्यन्ता धातवः’ ( पा. सू. ३. १. ३२ ) इति धातुसंज्ञायां • लिङर्थे लेट् ’ ( पा. सू. ३. ४. ७ ) इति हेतुहेतुमद्भावलक्षणे लिङर्थे ( पा. सू. ३. ३. १५६ ) लेट् । अत्र हि इन्द्रकर्तृकं रारणनम् उक्थशंसनस्य कर्तव्यत्वे हेतुः । लेटस्तिप् । इतश्च लोपः परस्मैपदेषु ’ ( पा. सू. ३. ४. ९७ ) इति इकारलोपः । ‘लेटोऽङाटौ’ (. सू. ३. ४. ९४ ) इति अडागमः । कर्तरि शप् । तस्य चर्करीतं परस्मैपदम् अदादिवच्च द्रष्टव्यम् इति अदादिवद्भावात् ‘अदिप्रभृतिभ्यः शपः’ इति प्राप्तो लुक् ‘बहुलं छन्दसि’ इति निषिध्यते । शपोऽनुदात्तत्वात् धातोः अन्तोदात्त एव शिष्यते । शपा लसार्वधातुकस्य व्यवधानात् तत्र परतो विधीयमानम् ‘अभ्यस्तानामादिः’ ( पा. सू. ६. १. १८९) इत्याद्युदात्तत्वं न भवति । न च ’ तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । अत्र यथाशब्दयोगेन ‘यावद्यथाभ्याम् ’ (पा. सू. ८. १. ३६) इति निषेधात् । ‘चवायोगे प्रथमा’ इति वात्र निघातो न भविष्यति । अत्र ह्युत्तरवाक्ये सख्येषु च इति चानुकृष्टविभक्त्यपेक्षया इयं प्रथमा तिङ्विभक्तिः। सख्येषु । सख्युः कर्माणि सख्यानि तेषु । ‘कर्मणि च’ (पा. सू. ५. १. १२४ ) इत्यनुवृत्तौ ‘सख्युर्थः ’ ( पा. सू. ५. १. १२६ ) इति सखिशब्दात् यप्रत्ययः । तत्र भसंज्ञायां ‘ यस्येति च ’ (पा. सू. ६. ४. १४८) इति इकारलोपः । प्रत्ययस्वरः ॥
Wilson
English translation:
“The hymn, the cause of increase, is to be repeated to Indra, the repeller of many foes, that Śakra may speak (with kindness) to our sons and to our friends.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Śakra = Indra, the powerful; from śak = to be able
Jamison Brereton
A strengthening recitation is to be proclaimed to Indra who provides many fulfillments,
so that the able one will take pleasure in our soma-pressings and in our companionship.
Jamison Brereton Notes
rāráṇat: pf. subj. with presential value, like the whole pf. system of this root.
See Kümmel s.v. ran and Jamison (García Ramón Fs).
Griffith
To Indra must a laud be said, to strengthen him who freely gives,
That Sakra may take pleasure in our friendship and drink-offerings.
Geldner
Ein Lied soll dem Indra vorgetragen werden als Stärkung für ihn, dem man vielen Dank schuldet, auf daß der Mächtige an unserem Preßtrank und in unserer Gesellschaft sich vergnüge.
Grassmann
Ein Loblied stimmt dem Indra an, dem gabenreichen, zum Genuss, Damit der Held an unserm Trank und unsrer Freundschaft sich erfreu’.
Elizarenkova
Надо исполнить хвалебную песнь для Индры
Как подкрепление для многомилостивого,
Чтобы могучий наслаждался
Выжатым (сомой) и нашим обществом.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- विराडनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी ईश्वर किस प्रकार का है, इस विषय का अगले मन्त्र में प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यथा) जैसे कोई मनुष्य अपने (सुतेषु) सन्तानों और (सख्येषु) मित्रों के उपकार करने को प्रवृत्त होके सुखी होता है, वैसे ही (शक्रः) सर्वशक्तिमान् जगदीश्वर (पुरुनिष्षिधे) पुष्कल शास्त्रों को पढ़ने-पढ़ाने और धर्मयुक्त कामों में विचरनेवाले (इन्द्राय) सब के मित्र और ऐश्वर्य की इच्छा करनेवाले धार्मिक जीव के लिये (वर्धनम्) विद्या आदि गुणों के बढ़ानेवाले (शंस्यम्) प्रशंसा (च) और (उक्थम्) उपदेश करने योग्य वेदोक्त स्तोत्रों के अर्थों का (रारणत्) अच्छी प्रकार उपदेश करता है॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। इस संसार में जो-जो शोभायुक्त रचना प्रशंसा और धन्यवाद हैं, वे सब परमेश्वर ही की अनन्त शक्ति का प्रकाश करते हैं, क्योंकि जैसे सिद्ध किये हुए पदार्थों में प्रशंसायुक्त रचना के अनेक गुण उन पदार्थों के रचनेवाले की ही प्रशंसा के हेतु हैं, वैसे ही परमेश्वर की प्रशंसा जनाने वा प्रार्थना के लिये हैं। इस कारण जो-जो पदार्थ हम ईश्वर से प्रार्थना के साथ चाहते हैं, सो-सो हमारे अत्यन्त पुरुषार्थ के द्वारा ही प्राप्त होने योग्य हैं, केवल प्रार्थनामात्र से नहीं॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथा कश्चिन्मनुष्यः सुतेषु सख्येषु चोपकारी वर्त्तते तथैव शक्रः सर्वशक्तिमान् जगदीश्वरः कृपायमाणः सन् पुरुनिष्षिध इन्द्राय जीवाय वर्धनं शंस्यमुक्थं च रारणत् यथावदुपदिशति॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृशोऽस्तीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उक्थम्) वक्तुं योग्यं स्तोत्रम्। अत्र पातॄतुदि० (उणा०२.७) अनेन ‘वच’ धातोः थक् प्रत्ययः। (इन्द्राय) सर्वमित्रायैश्वर्य्यमिच्छुकाय जीवाय (शंस्यम्) शंसितुं योग्यम् (वर्धनम्) विद्यादिगुणानां वर्धकम् (पुरुनिष्षिधे) पुरूणि बहूनि शास्त्राणि मङ्गलानि च नितरां सेधतीति तस्मै (शक्रः) समर्थः शक्तिमान् (यथा) येन प्रकारेण (सुतेषु) उत्पादितेषु स्वकीयसंतानेषु (नः) अस्माकम् (रारणत्) अतिशयेनोपदिशति। यङ्लुङन्तस्य ‘रण’धातोर्लेट्प्रयोगः। (सख्येषु) सखीनां कर्मसु भावेषु पुत्रस्त्रीभृत्यवर्गादिषु वा (च) समुच्चयार्थे॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। अस्मिन् जगति या या शोभा प्रशंसा ये च धन्यवादास्ते सर्वे परमेश्वरमेव प्रकाशयन्ते। कुतः, यत्र यत्र निर्मितेषु पदार्थेषु प्रशंसिता रचनागुणाश्च भवन्ति, ते ते निर्मातारं प्रशंसन्ति। तथैवेश्वरस्यानन्ता प्रशंसा प्रार्थना च पदार्थप्राप्तये क्रियते। परन्तु यद्यदीश्वरात्प्रार्थ्यते तत्तदत्यन्तस्वपुरुषार्थेनैव प्राप्तुमर्हति॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. या जगात प्रशंसनीय, शोभायमान रचना दिसून येते ती परमेश्वराचीच प्रशंसा करण्यायोग्य असून धन्यवादास पात्र आहे. ती सर्व परमेश्वरी शक्तीला प्रकट करते. सिद्ध केलेल्या पदार्थात प्रशंसनीय रचनेचे अनेक गुण त्या पदार्थांच्या रचनाकाराच्या प्रशंसेचे हेतू आहेत. परमेश्वराची प्रशंसा त्याला जाणण्यासाठी व प्रार्थनेसाठी केली पाहिजे. त्यासाठी जे जे पदार्थ आपण ईश्वराची प्रार्थना करून मागू इच्छितो ते ते आपल्या पुरुषार्थानेच प्राप्त होतात. केवळ प्रार्थनेने प्राप्त होत नाहीत. ॥ ५ ॥
06 तमित्सखित्व ईमहे - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓म् इ᳓त् सखित्व᳓ ईमहे
तं᳓ राये᳓ तं᳓ सुवी᳓रिये
स᳓ शक्र᳓ उत᳓ नः शकद्
इ᳓न्द्रो व᳓सु द᳓यमानः
मूलम् ...{Loading}...
तमित्स॑खि॒त्व ई॑महे॒ तं रा॒ये तं सु॒वीर्ये॑ ।
स श॒क्र उ॒त नः॑ शक॒दिन्द्रो॒ वसु॒ दय॑मानः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓म् इ᳓त् सखित्व᳓ ईमहे
तं᳓ राये᳓ तं᳓ सुवी᳓रिये
स᳓ शक्र᳓ उत᳓ नः शकद्
इ᳓न्द्रो व᳓सु द᳓यमानः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ít ← ít (invariable)
sakhitvé ← sakhitvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
suvī́rye ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śakat ← √śak- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
śakráḥ ← śakrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
dáyamānaḥ ← √dā- 3 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
तम् । इत् । स॒खि॒ऽत्वे । ई॒म॒हे॒ । तम् । रा॒ये । तम् । सु॒ऽवीर्ये॑ ।
सः । श॒क्रः । उ॒त । नः॒ । श॒क॒त् । इन्द्रः॑ । वसु॑ । दय॑मानः ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- sakhitva ← sakhi
- [noun]
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sakhitva ← tve ← tva
- [noun], locative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- suvīrye ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrye ← vīrye ← vīrya
- [noun], locative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- śakra ← śakraḥ ← śakra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; Terminalia arjuna (Roxb.) Wight et Arn.; ivory tree.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- śakad ← śakat ← śak
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “can; invigorate.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vasu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- dayamānaḥ ← day
- [verb noun], nominative, singular
- “share.”
सायण-भाष्यम्
सखित्वे निमित्तभूते सति तमित् तमेवेन्द्रम् ईमहे प्राप्नुमः । तथा राये धनार्थं तम् ईमहे । तथा सुवीर्ये शोभनसामर्थ्यनिमित्तं तम् ईमहे । उत अपि च शक्रः शक्तिमान् सः इन्द्रः नः अस्मभ्यं वसु धनं दयमानः प्रयच्छन् शकत् अस्मदीयरक्षणे शक्तोऽभूत् । सप्तदश याञ्चाकर्मसु ‘ईमहे यामि’ (नि.३.१९.१) इति पठितम् । तदनुसारेण इन्द्रं याचामहे इति व्याख्येयम् ॥ सख्युर्भावः सखित्वम् । तस्य भावस्त्वतलौ’ (पा. सू. ५. १. ११९) इति त्वः । प्रत्ययस्वरेणोदात्तः । ईमहे । ‘ईङ् गतौ’ । ङित्वात् आत्मनेपदम् (पा. सू. १. ३. १२)। दिवादिभ्यः श्यन् । ‘बहुलं छन्दसि’ इति श्यनो लुक् । ‘तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । राये । ’ ऊडिदम्’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । सुवीर्ये । शोभनं वीर्यं यस्यासौ सुवीर्यः । भवितृवाचिनानेन भावो लक्ष्यते। सुवीर्यत्वे इत्यर्थः । ‘बहुव्रीहौ’ (पा. सू. ६. २. १०६) इत्यनुवृत्तौ ‘वीरवीर्यौ च’(पा. सू. ६. २. १२०) इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । शक्नोतीति शक्रः । ‘स्फायितञ्चिवञ्चिशकि’ (उ. सू. २. १७० ) इत्यादिना रक् । प्रत्ययस्वरः । शकत्। ‘शक्लृ शक्तौ। धातुसंबन्धाधिकारे ‘छन्दसि लुङ्लङ्लिटः’ (पा. सू. ३.४.६) इति लुङ्। यतः शक्नोति अतस्तमीमहे इति धातुसंबन्धः । लुङस्तिप्। ‘पुषादिद्युताद्यलृदितः परस्मैपदेषु’ ( पा. सू. ३. १. ५५ ) इति च्लेरङादेशः । ‘बहुलं छन्दसि°’ (पा. सू. ६. ४. ७५) इत्यडागमाभावः । तिङ्ङतिङः’ इति निघातः । वसु । ‘नित्’ इत्यनुवृतौ (उ.सू. १.९) वसेः उप्रत्ययः (उ. सू. १. १०) । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । दयमानः । ‘दय दानगतिरक्षणहिंसादानेषु’। अनुदात्तेत्त्वात् आत्मनेपदम् । लटः शानजादेशः (पा.सू.३.२.१२४)। शपः पित्त्वादनुदात्तस्वम् । शानचः ‘चितः’ इत्यन्तोदात्तत्वं बाधित्वा अदुपदेशात् शप उत्तरत्वेन परत्वात् लसार्वधातुकत्वानुदात्तत्वम्। धातुस्वर एव शिष्यते ॥ ॥१९॥
Wilson
English translation:
“We have recourse to Indra for his friendship, for wealth, for perfect might; for he, the powerful Indra, conferring wealth, is able (to protect us).”
Jamison Brereton
Just him do we beg for companionship, him for wealth, him for an abundance of good heroes.
He is the able one, and he will be able for us—Indra who distributes the goods.
Jamison Brereton Notes
The case usage here is somewhat odd, in that the three benefits we beg Indra for, in strict parallel structure, are in loc., dat., and loc. respectively (underlying forms sakhitvé … rāyé … suvī́rye). However, all end in -e — showing that surface phonetic agreement can sometimes trump case function.
The transformation of an epithet (śakrá- ‘able’) into its associated verb (śakat ‘he will be able’) is a neat little figure and demonstrates the importance of gods’ dynamically living up to their verbal attributes. (For the almost identical pāda see VIII.32.12.) It is an example of a type of verbal transformation of divine epithets into desired divine action that Elizarenkova (1968: 267-68) attempted to claim as the, or an, organizing principle of RVic hymnic composition., despite its relative rarity. Of the other standard translations, only Renou (“… le puissant; qu’il exerce .. sa puissance”) captures the etymological figure.
Griffith
Him, him we seek for friendship, him for riches and heroic might.
For Indra, he is Sakra, he shall aid us while he gives us wealth.
Geldner
Ihn nur bitten wir zur Freundschaft, ihn um Reichtum, ihn um die Meisterschaft - er ist der Mächtige und er soll sich für uns anstrengen, Indra, der das Gut verteilt;
Grassmann
Ihn wünschen wir zum Freunde uns, zum Reichthum und zur Heldenkraft; Voll Macht ist Indra und vermag uns auszutheilen schönes Gut.
Elizarenkova
Только к нему мы обращаемся за дружбой,
К нему – за 6огатством, к нему – за героической силой -
И он, могучий, должен постараться для нас,
Индра, наделяющий добром.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
किस-किस पदार्थ की प्राप्ति के लिये ईश्वर की प्रार्थना करनी चाहिये, सो अगले मन्त्र में प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (नः) हमारे लिये (दयमानः) सुखपूर्वक रमण करने योग्य विद्या, आरोग्यता और सुवर्णादि धन का देनेवाला, विद्यादि गुणों का प्रकाशक और निरन्तर रक्षक तथा दुःख दोष वा शत्रुओं के विनाश और अपने धार्मिक सज्जन भक्तों के ग्रहण करने (शक्रः) अनन्त सामर्थ्ययुक्त (इन्द्रः) दुःखों का विनाश करनेवाला जगदीश्वर है, वही (वसु) विद्या और चक्रवर्त्ति राज्यादि परमधन देने को (शकत्) समर्थ है, (तमित्) उसी को हम लोग (उत) वेदादि शास्त्र सब विद्वान् प्रत्यक्षादि प्रमाण और अपने भी निश्चय से (सखित्वे) मित्रों और अच्छे कर्मों के होने के निमित्त (तम्) उसको (राये) पूर्वोक्त विद्यादि धन के अर्थ और (तम्) उसी को (सुवीर्य्ये) श्रेष्ठ गुणों से युक्त उत्तम पराक्रम की प्राप्ति के लिये (ईमहे) याचते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को उचित है कि सब सुख और शुभगुणों की प्राप्ति के लिये परमेश्वर ही की प्रार्थना करें, क्योंकि वह अद्वितीय सर्वमित्र परमैश्वर्य्यवाला अनन्त शक्तिमान् ही उक्त पदार्थों के देने में सामर्थ्यवाला है ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो नो दयमानः शक्र इन्द्रः परमात्मा वसु दातुं शक्नोति तमिदेव वयं सखित्वे तं राये तं सुवीर्य्यं ईमहे ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
क्व क्व स प्रार्थनीय इत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) परमेश्वरम् (इत्) एव (सखित्वे) सखीनां सुखायानुकूलं वर्त्तमानानां कर्मणां भावस्तस्मिन् (ईमहे) याचामहे। ईमह इति याच्ञाकर्मसु पठितम्। (निघं०३.१९) (तम्) परमैश्वर्य्यवन्तम् (राये) विद्यासुवर्णादिधनाय (तम्) अनन्तबलपराक्रमवन्तम् (सुवीर्य्ये) शोभनैर्गुणैर्युक्तं वीर्य्यं पराक्रमो यस्मिंस्तस्मिन् (सः) पूर्वोक्तः (शक्रः) दातुं समर्थः (उत) अपि (नः) अस्मभ्यम् (शकत्) शक्नोति। अत्र लडर्थे लुङडभावश्च। (इन्द्रः) दुःखानां विदारयिता (वसु) सुखेषु वसन्ति येन तद्धनं विद्याऽऽरोग्यादिसुवर्णादि वा। वस्विति धननामसु पठितम्। (निघं०२.१०) (दयमानः) दातुं विद्यादिगुणान् प्रकाशितुं सततं रक्षितुं दुःखानि दोषान् शत्रूंश्च सर्वथा विनाशितुं धार्मिकान् स्वभक्तानादातुं समर्थः। दय दानगतिरक्षणहिंसादानेषु इत्यस्य रूपम् ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वैर्मनुष्यैः सर्वशुभगुणप्राप्तये परमेश्वरो याचनीयो नेतरः, कुतस्तस्याद्वितीयस्य सर्वमित्रस्य परमैश्वर्य्यवतोऽनन्तशक्तिमत एवैतद्दातुं सामर्थ्यवत्त्वात् ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी सर्व सुख व शुभ गुणांच्या प्राप्तीसाठी परमेश्वराची प्रार्थना करावी, कारण तो अद्वितीय सर्व मित्र ऐश्वर्यवान, अनन्त शक्तिमानच वरील पदार्थ देण्यास समर्थ असतो. ॥ ६ ॥
07 सुविवृतं सुनिरजमिन्द्र - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सुविवृ᳓तं सुनिर᳓जम्
इ᳓न्द्र त्वा᳓दातम् इ᳓द् य᳓शः
ग᳓वाम् अ᳓प व्रजं᳓ वृधि
कृणुष्व᳓ रा᳓धो अद्रिवः
मूलम् ...{Loading}...
सु॒वि॒वृतं॑ सुनि॒रज॒मिन्द्र॒ त्वादा॑त॒मिद्यशः॑ ।
गवा॒मप॑ व्र॒जं वृ॑धि कृणु॒ष्व राधो॑ अद्रिवः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
सुविवृ᳓तं सुनिर᳓जम्
इ᳓न्द्र त्वा᳓दातम् इ᳓द् य᳓शः
ग᳓वाम् अ᳓प व्रजं᳓ वृधि
कृणुष्व᳓ रा᳓धो अद्रिवः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
sunirájam ← sunirája- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suvivŕ̥tam ← suvivŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
tvā́dātam ← tvā́dāta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yáśaḥ ← yáśas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
gávām ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
vrajám ← vrajá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥dhi ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kr̥ṇuṣvá ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
rā́dhaḥ ← rā́dhas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सु॒ऽवि॒वृत॑म् । सु॒निः॒ऽअज॑म् । इन्द्र॑ । त्वाऽदा॑तम् । इत् । यशः॑ ।
गवा॑म् । अप॑ । व्र॒जम् । वृ॒धि॒ । कृ॒णु॒ष्व । राधः॑ । अ॒द्रि॒ऽवः॒ ॥
Hellwig Grammar
- suvivṛtaṃ ← suvivṛtam ← suvivṛt
- [noun], accusative, singular, masculine
- sunirajam ← suniraja
- [noun], accusative, singular, masculine
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tvādātam ← tvādāta
- [noun], nominative, singular, neuter
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- yaśaḥ ← yaśas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “fame; Yaśas.”
- gavām ← go
- [noun], genitive, plural
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- vrajaṃ ← vrajam ← vraja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “cow pen; Vraja; battalion; Vraja; Vraja; vraja [word]; vraj; herd; flock; group.”
- vṛdhi ← vṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- kṛṇuṣva ← kṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- rādho ← rādhaḥ ← rādhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- adrivaḥ ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यशः अन्नं कर्मफलभूतं सुविवृतं सुष्ठु सर्वत्र प्रसृतं सुनिरजं सुखेन निःशेषं प्राप्तुं शक्यं त्वादातमित् त्वया शोधितं च संपन्नमिति शेषः । इतः परं क्षीरादिरसलाभार्थं गवां व्रजं निवासस्थानम् अप वृधि अपवृतमुद्घाटितद्वारं कुरु । हे अद्रिवः पर्वतोपलक्षितवज्रयुक्तेन्द्र राधः । धनं कृणुष्व संपादय ॥ सुविवृतम् । वृञ् वरणे’। कर्मणि क्तप्रत्ययः । विशब्देन प्रादिसमासः । विवृतमित्यत्र कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरं बाधित्वा कर्मवाचिनि क्तान्ते परतः ‘गतिरनन्तरः’ (पा. सू. ६. २. ४९ ) इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरे प्राप्ते ‘परादिश्छन्दसि बहुलम् ’ ( पा. सू. ६. २. १९९ ) इति ऋकार उदात्तः । पुनः सुशब्देन समासे कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरेण स एव ऋकार उदात्तः। ननु वृतमित्येव कृदन्तं न तु विवृतमिति, ‘प्रत्ययग्रहणे यस्मात्स विहितस्तदादेस्तदन्तस्य ग्रहणम् ’ ( परिभा. २३ ) इति वचनात् । सुविवृतमित्यत्र च समासे वृतमित्येतावन्मानं नोत्तरपदं किंतु विवृतमिति । तत् कथं कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वमिति चेत् उच्यते-प्रत्ययग्रहणपरिभाषापवादेन ‘कृद्ग्रहणे गतिकारकपूर्वस्यापि ग्रहणम् ’ (परिभा. २८) इत्यनेन विवृतमित्यस्यापि कृदन्तव्यपदेशोपपत्तेः । ननु विवृतमित्यस्य यथा कृदन्तव्यपदेशः एवं क्तान्तव्यपदेशोऽप्यस्ति तयैव परिभाषया । तथा च कर्मणि क्तान्त उत्तरपदे परतः ’ गतिरनन्तरः’ इति सुशब्दस्य प्रकृतिस्वरः प्राप्नोति । न चात्रापि ‘परादिश्छन्दसि बहुलम्’ इत्येवं नास्ति विस्तारः । तथा हि सति सुविवृतमित्यत्र विवृतमित्येवोत्तरपदमिति तदादिः इकार एव उदात्तः स्यात् । विवृतमिति समासे यद्यपि ऋकारः पदादिर्भवति तथापि सुविवृतमिति समासस्य सति शिष्टत्वेन बलीयस्त्वात् तत्रत्ये एव उत्तरपदादौ इकारे एव उदात्तस्वरेण भवितव्यमिति । उच्यते ’ गतिरनन्तरः’ इत्यत्र क्तानुवृत्तेः क्तग्रहणे कृद्ग्रहणपरिभाषा नाश्रीयते । तदाश्रयणे व्यवहितगतावपि प्रकृतिस्वरे सति अनन्तरग्रहणमनर्थकं स्यात् । अनेनैव चाभिप्रायेण अनन्तरग्रहणस्य प्रयोजनम् ’ अभ्युद्धृतम्’ इत्यत्र व्यवहितस्य अभिशब्दस्य मा भूदिति प्रत्युदाहृतम् । तस्मात् सुविवृतमिति ऋकार एव उदात्त इति स्थितम् । सुनिरजम् । अनायासेन निरवशेषं प्राप्यम् । ‘अज गतिक्षेपणयोः’ । सुनिसोरुपसर्गयोः प्राक्प्रयोगः । ‘ईषद्दुःसुषु कृछ्राकृछ्रार्थेषु खल् (पा. सू. ३. ३. १२६ )। न चात्र सुशब्दस्य निसा व्यवधानं शङ्कनीयम् । सुशब्दस्य ह्युपपदमात्रं खलो निमित्तं नानन्तर्यम् । अत एव सुपरिहरं दुष्परिहरमित्यादयः प्रयोगा इति । पूर्ववत् गतिसमासे ‘लिति’ इति प्रत्ययात् पूर्वमुदात्तमिति धात्वकार उदात्तः । निसा समासे कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरेण स एव शिष्यते । पुनः सुशब्देन समासे ‘कृद्ग्रहणे गतिकारकपूर्वस्यापि ग्रहणम्’ (परिभा. २८) इति परिभाषया कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरेण स एव शिष्यते । त्वादातम् । त्वया शोधनेन विशदीकृतम् । दैप् शोधने ‘।’ आदेच उपदेशेऽशिति’ (पा. सू. ६. १. ४५) इति आत्वम् । सत्यपि हि पकारे ‘नानुबन्धकृतमनेजन्तवम् ’ ( परिभा. ७) इति एजन्त एवायम् । निष्ठा ’ (पा. सू. ३.२.१०२) इति कर्मणि क्तः । ‘दाधा ध्वदाप्’ (पा. सू. १. १. २०) इत्यत्र अदाप् इति प्रतिषेधेन घुसंज्ञाया अभावात् ’ दो दद्धोः’ (पा. सू. ७. ४. ४६ ) इति ददादेशो न भवति । ननु ‘दाप् लवने’ इति प्रतिपदोक्तस्यैव दीपः तत्र ‘अदाप्’ इति निषेधः, न पुनर्लाक्षणिकस्य दैपः । लक्षणप्रतिपदोक्तयोः प्रतिपदोक्तस्यैव ग्रहणं न तु लाक्षणिकस्य (परिभा. १०५) इति नियमात् इति चेत् , न । ‘गामादाग्रहणेष्वविशेषः ’ ( परिभा. १०६ ) इति प्रतिप्रसवात् । युमच्छब्दात् तृतीयैकवचनस्य ‘सुपां सुलुक्’ ’ ( पा. सू. ७. १. ३९ ) इति डादेशः । त्वमावेकवचने ’ (पा. सू. ७. २. ९७) इति मपर्यन्तस्य त्वादेशः । अतो गुणे’ (पा. सू. ६. १. ९७) इति पररूपत्वम् । भसंज्ञायां ‘ टेः’ (पा. सू. ६. ४. १४३ ) इति अदशब्दस्य लोपः । उदात्तनिवृत्तिस्वरेण आकार उदात्तः । कर्तृकरणे कृता बहुलम् ’ ( पा. सू. २. १. ३२) इति तृतीयासमासः । तत्पुरुषे कृति बहुलम् ’ (पा. सू. ६. ३. १४ ) इति तृतीयाया अपि अलुक् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरे प्राप्ते ‘तृतीया कर्मणि ’ (पा. सू. ६. २. ४८) इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । यशः । अशू व्याप्तौ ।’ अशेर्युट् च ’ (उ. सू. ४. ६. ३० ) इति असुन् । तत्संनियोगेन धातोर्युडागमः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । गवाम् । प्रातिपदिकस्वरः। ‘सावेकाचः’ इति विभक्तेरुदात्तत्वं प्राप्तं ‘न गोश्वन्साववर्ण’ (पा. सू. ६. १. १८२) इति निषिध्यते । वृधि । वृञ् वरणे’ । ‘श्रुशृणुपॄकृवृभ्यश्छन्दसि’ ( पा. सू. ६. ४. १०२ ) इति हेर्धिरादेशः । ‘बहुलं छन्दसि ’ इति श्नोरपि लुक् । निघातः । कृणुष्व । ‘कृवि हिंसाकरणयोश्च । इदितो नुम् । व्यत्ययेनात्मनेपदम् । लोटस्थास् ( पा. सू. ३. ४. ७८ )। ‘थासः से’ ( पा. सू. ३. ४. ८०)।’ सवाभ्यां वामौ ’ ( पा. सू. ३. ४. ९१ )। कर्तरि शपि ( पा. सू. ३. १. ६८ ) प्राप्ते ‘धिन्विकृण्व्योर च ’ (पा. सू. ३. १. ८०) इति उप्रत्ययः । तत्संनियोगेन वकारस्य च अकारः । तस्य ‘अतो लोपः ’ ( पा. सू. ६. ४. ४८ ) इति लोपः । ‘अचः परस्मिन्पूर्वविधौ’ (पा. सू. १. १. ५७ ) इति अकारलोपस्य स्थानिवद्भावात् लघूपधगुणो न भवति । अत्र ‘ सति शिष्टस्वरबलीयस्त्वमन्यत्र विकरणेभ्यः’ इति सति शिष्टमपि विकरणस्वरं बाधित्वा तिङ एव प्रत्ययाद्युदात्तत्वम् । राधः । असुनन्तो नित्त्वादाद्युदात्तः । अद्रिवः । अद्रिर्वज्रम् । तदस्यास्तीति मतुप् । ‘छन्दसीरः’ (पा. सू. ८. २. १५) इति वत्वम्। संबुद्धौ ‘ उगिदचां° ’ ( पा. सू. ७. १. ७०) इति नुम् । हल्ङयादिसंयोगान्तलोपौ (पा. सू. ६. १.६८; ८. २. २३)। ‘मतुवसो रु संबुद्धौ छन्दसि’ ( पा. सू. ८. ३. १ ) इति रुत्वम् । विसर्जनीयः। आमन्त्रितस्य च निघातः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, by you is food (rendered) everywhere abundant, easy of attainment, and assuredly perfect; wielder of the thunderbolt, set open the cow-pastures, and provide (ample) wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Lit. Indra, as the sender of rain, should fertilize the fields, and by providing abundant pasturage, enable the cattle to yield store of milk
Jamison Brereton
Easily opening (the pen), easily driving out (the cows)—(that) glory is acquired [/given] only by you, Indra.
Open the pen of the cows; show your generosity, o possessor of
the stone.
Jamison Brereton Notes
The two compounds in pāda a, suvivṛ́taṃ sunirájam, do not occur elsewhere and are grammatically and interpretively ambiguous. The semantic reference of the two words is clear — the easy opening (ví √vṛ) of the Vala cave and the easy driving out (nir √aj) of the cows, using the standard lexemes for those actions — but 1) what are their stems? and 2) assuming they are adjectival, what do they modify? Grassmann/Lubotsky analyse them as -a-stems – also AiG II.1, though AiG II.2 takes sunirájam as belonging to an a-stem (p. 86) but suvivṛ́tam to a root noun (p. 43) [and Hauschild’s Index to AiG lists them both as root nouns, somewhat emphatically] – while, e.g., Oldenberg and Scarlatta take both as root nouns. There is another formal anomaly: the pāda they form, suvivṛ́taṃ sunirájam, has only one internal heavy syllable, the final syllable of the first word, where the initial consonant of the second makes position. A very unusual metrical line. Arnold (VM 125-26, 290) suggests the possibility of reading suvīvṛ́tam on the basis of the lengthening of the final vowels of the preverbs ápi, abhí, pári, etc., before forms of √vṛ. Thanks to Elizabeth Tucker for pointing this out.
As to their reference, the general approach has been to take them as modifying an unexpressed índram, supplying the whole structure of 6a (tám … īmahe “we beseech him”) or some similar verb phrase to provide a grammatically acceptable referent for the two forms in 7a. But this solution is not very satisfying: Indra appears in the 3rd ps. nominative in 6c and as 2nd ps. vocative and subject of impv. in 7bcd, so extracting an acc. from a pāda in the past seems arbitrary. Scarlatta suggests that the two words might instead modify yáśaḥ in b, which has the merit of providing a referent close by; however, this would technically eliminate the possibility that the two are root nouns, since yáśaḥ is neut. and presumably nom., and if the two words in pāda a are root nouns, they can only be acc. sg. I am nonetheless attracted by this solution (and would therefore be open to the -a-stem interpretation), with the possible modification that the two might actually be nouns (“the easy opening …, the easy driving …”) that specify the glory (yáśaḥ) of b. I have not troubled myself to figure out how the accent and other details of the formation would work, however.
On the possible double sense of tvā́dātam in b, see published introduction.
Griffith
Easy to turn and drive away, Indra, is spoil bestowed by thee.
Unclose the stable of the kine, and give us wealth O Thunder-armed
Geldner
Ihn, der den Pferch gern aufschließt, die Rinder gern herauslässt. Von dir, Indra, wird die Auszeichnung verliehen. Schließe den Pferch der Kühe auf, übe Freigebigkeit, Herr des Preßsteins!
Grassmann
Leicht zu eröffnen, zu empfahn ist Schatz, den, Indra, du verleihst, So öffne uns der Rinder Stall und schenk uns Gut, o Schleuderer.
Elizarenkova
(Загон с коровами,) легко открываемый, легко опустошаемый, -
О Индра, (это) отличие, даваемое только тобой!
Открой загон с коровами!
Соверши благодеяние, о хозяин давильных камней!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अगले मन्त्र में इन्द्र शब्द से ईश्वर और सूर्य्यलोक का प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे यह (अद्रिवः) उत्तम प्रकाशादि धनवाला (इन्द्रः) सूर्य्यलोक (सुनिरजम्) सुख से प्राप्त होने योग्य (त्वादातम्) उसी से सिद्ध होनेवाले (यशः) जल को (सुविवृतम्) अच्छी प्रकार विस्तार को प्राप्त (गवाम्) किरणों के (वज्रम्) समूह को संसार में प्रकाश होने के लिये (अपवृधि) फैलाता तथा (राधः) धन को प्रकाशित (कृणुष्व) करता है, वैसे हे (अद्रिवः) प्रशंसा करने योग्य (इन्द्र) महायशस्वी सब पदार्थों के यथायोग्य बाँटनेवाले परमेश्वर ! आप हम लोगों के लिये (गवाम्) अपने विषय को प्राप्त होनेवाली मन आदि इन्द्रियों के ज्ञान और उत्तम-उत्तम सुख देनेवाले पशुओं के (व्रजम्) समूह को (अपावृधि) प्राप्त करके उनके सुख के दरवाजे को खोल तथा (सुविवृतम्) देश-देशान्तर में प्रसिद्ध और (सुनिरजम्) सुख से करने और व्यवहारों में यथायोग्य प्रतीत होने के योग्य (यशः) कीर्ति को बढ़ानेवाले अत्युत्तम (त्वादातम्) आपके ज्ञान से शुद्ध किया हुआ (राधः) जिससे कि अनेक सुख सिद्ध हों, ऐसे विद्या सुवर्णादि धन को हमारे लिये (कृणुश्व) कृपा करके प्राप्त कीजिये॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में श्लेष और लुप्तोपमालङ्कार हैं। हे परमेश्वर ! जैसे आपने सूर्य्यादि जगत् को उत्पन्न करके अपना यश और संसार का सुख प्रसिद्ध किया है, वैसे ही आप की कृपा से हम लोग भी अपने मन आदि इन्द्रियों को शुद्धि के साथ विद्या और धर्म के प्रकाश से युक्त तथा सुखपूर्वक सिद्ध और अपनी कीर्ति, विद्याधन और चक्रवर्त्ति राज्य का प्रकाश करके सब मनुष्यों को निरन्तर आनन्दित और कीर्तिमान् करें॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथाऽयमद्रिवो मेघवान् सूर्य्यलोकः सुनिरजं त्वादातं तेन शोधितं यशोजलं सुविवृतं सुष्ठु विकाशितं राधो धनं च कृणुष्व करोति, स एव गवां किरणानां व्रजं समूहं चापवृध्युद्घाटयति, तथैव हे अद्रिव इन्द्र जगदीश्वर ! त्वं सुविवृतं सुनिरजं त्वादातं यशो राधो धनं च कृणुष्व कृपया कुरु, तथा हे अद्रिवो मेघादिरचकत्वात् प्रशंसनीय ! त्वं गवां व्रजमपवृधि ज्ञानद्वारमुद्घाटय॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथेन्द्रशब्देनेश्वरसूर्य्यलोकावुपदिश्येते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुविवृतम्) सुष्ठु विकाशितम् (सुनिरजम्) सुखेन नितरां क्षेप्तुं योग्यम् (इन्द्र) महायशः सर्वविभागकारकेश्वर ! सर्वविभक्तरूपदर्शकः सूर्य्यलोको वा (त्वादातम्) त्वया शोधितं, तेन सूर्य्येण वा (इत्) एव (यशः) परमकीर्त्तिसाधकं जलं वा। यश इत्युदकनामसु पठितम्। (निघं०१.१२) (गवाम्) स्वस्वविषयप्रकाशकानां मनआदीन्द्रियाणां किरणानां पशूनां वा। गौरिति पदनामसु पठितम्। (निघं०४.१) इतीन्द्रियाणां पशूनां च ग्रहणम्। गाव इति रश्मिनामसु पठितम्। (निघं०१.५) (अप) धात्वर्थे। (व्रजम्) समूहं ज्ञानं वा (वृधि) वृणु वृणोति वा। अत्र पक्षान्तरे सूर्य्यस्य प्रत्यक्षत्वात्प्रथमार्थे मध्यमः। श्रुशृणुपॄकृवृभ्यश्छन्दसि। (अष्टा०६.४.१०२) अनेन हेर्धिः। (कृणुष्व) कुरु करोति वा। अत्र लडर्थे लोड् व्यत्येनात्मनेपदं च (राधः) राध्नुवन्ति सुखानि येन तद्विद्यासुवर्णादि धनम्। राध इति धननामसु पठितम्। (निघं०२.१०) (अद्रिवः) अद्रिर्मेघः प्रशंसा धनं भूयान् वा विद्यते यस्मिन् तत्सम्बुद्धावीश्वर ! मेघवान् सूर्य्यो वा। अद्रिरिति मेघनामसु पठितम्। (निघं०१.१०) अत्र भूम्न्यर्थे मतुप्॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र (श्लेष)लुप्तोपमालङ्कारौ। हे परमेश्वर ! यथा भवता सूर्य्यादिजगदुत्पाद्य स्वकीर्त्तिः सर्वप्राणिभ्यः सुखं च प्रसिद्धीकृतं तथैव भवत्कृपया वयमपि मन आदीनीन्द्रियाणि शुद्धानि विद्याधर्मप्रकाशयुक्तानि सुखेन संसाध्य स्वकीर्त्तिं विद्याधनं चक्रवर्त्तिराज्यं च सततं प्रकाश्य सर्वान्मनुष्यान्सुखिनः कीर्त्तिमतश्च कारयेमेति॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात श्लेष व लुप्तोपमालंकार आहे. हे परमेश्वरा! जसे तू सूर्य इत्यादी जगत उत्पन्न करून आपले यश व जगातील सर्व सुख दिलेले आहेस. तसेच तुझ्या कृपेने आम्हीही मन व इंद्रियांची शुद्धी करावी व विद्या आणि धर्माच्या प्रकटीकरणाने सुख सिद्ध करावे. आमची कीर्ती, विद्याधन व चक्रवर्ती राज्य प्रकाशित करून सर्व माणसांना निरंतर आनंदित व कीर्तिमान करावे. ॥ ७ ॥
08 नहि त्वा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नहि᳓ त्वा रो᳓दसी उभे᳓
ऋघाय᳓माणम् इ᳓न्वतः
जे᳓षः सु᳓वर्वतीर् अपः᳓
सं᳓ गा᳓ अस्म᳓भ्य° धूनुहि
मूलम् ...{Loading}...
न॒हि त्वा॒ रोद॑सी उ॒भे ऋ॑घा॒यमा॑ण॒मिन्व॑तः ।
जेषः॒ स्व॑र्वतीर॒पः सं गा अ॒स्मभ्यं॑ धूनुहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
नहि᳓ त्वा रो᳓दसी उभे᳓
ऋघाय᳓माणम् इ᳓न्वतः
जे᳓षः सु᳓वर्वतीर् अपः᳓
सं᳓ गा᳓ अस्म᳓भ्य° धूनुहि
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
nahí ← nahí (invariable)
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ínvataḥ ← √i- 2 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
r̥ghāyámāṇam ← √r̥ghāy- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
jéṣaḥ ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
svàrvatīḥ ← svàrvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
asmábhyam ← ahám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
dhūnuhi ← √dhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
न॒हि । त्वा॒ । रोद॑सी॒ इति॑ । उ॒भे इति॑ । ऋ॒घा॒यमा॑णम् । इन्व॑तः ।
जेषः॑ । स्वः॑ऽवतीः । अ॒पः । सम् । गाः । अ॒स्मभ्य॑म् । धू॒नु॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- nahi
- [adverb]
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- rodasī ← rodas
- [noun], nominative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- ubhe ← ubh
- [noun], nominative, dual, neuter
- “both(a).”
- ṛghāyamāṇam ← ṛghāy
- [verb noun], accusative, singular
- invataḥ ← inv
- [verb], dual, Present indikative
- “bring; drive.”
- jeṣaḥ ← ji
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- svarvatīr ← svarvatīḥ ← svarvat
- [noun], accusative, plural, feminine
- “bright; bright.”
- apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- asmabhyaṃ ← asmabhyam ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dhūnuhi ← dhū
- [verb], singular, Present imperative
- “shake; remove; chase away.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ऋघायमाणं शत्रुवधं कुर्वाणं त्वां रोदसी उभे द्यावापृथिव्यावपि त्वदीयं महिमानं नहि इन्वतः व्याप्तुं न समर्थे इत्यर्थः। तादृशस्त्वं स्वर्वतीः स्वर्लोकयुक्ता अपः वृष्टिरूपाः जेषः जयेः प्रेरय इत्यर्थः । अपां स्वर्गसंबन्धश्चान्यत्र ‘दिवो वृष्टिं च्यावयति’ (तै. सं. ३. ३. ४. १ ) इति श्रुतम्। किं च वृष्टिप्रदानात् अन्नसंपत्तेरूर्ध्वम् अस्मभ्यं क्षीरादिरसप्रदाः गाः सं धूनुहि सम्यक् प्रेरय ॥ नहि। नञो हिशब्देन ‘सह सुपा ’ ( पा. सू. २. १. ४ ) इति समासः । समासत्वादन्तोदात्तत्वम् । त्वा। ‘अनुदात्तं सर्वम्’ इत्यनुवृत्तौ ’ त्वामौ द्वितीयायाः’ (पा. सू. ८. १. २३) इति त्वादेशः । रोदसी । रुदेः असुन्। नित्वादाद्युदात्तः । उगितश्च’ (पा. सू. ४.१. ६) इति ङीप् । उभे । प्रातिपदिकस्वरेणान्तोदात्तः। श्या सहकादेश उदात्तः । ऋघायमाणम् । नॄन् हन्तीति ऋघा । अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते’ (पा. सू. ३. २. ७५ ) इति विच् । दृशिग्रहणस्य विध्यन्तरोपसंग्रहणार्थत्वात् नकारलोपो हकारस्य च घकारः । अनृघा ऋघा भवतीत्यभूततद्भावे ‘लोहितादिडाज्भ्यः क्यष्’ (पा. सू. ३. १. १३) इति क्यष्प्रत्ययो भवति । स ह्याकृतिगणः । ‘°लोपश्च हलः’ ( पा. ३. १. १२) इत्यनुवृत्तेर्नकारलोपश्च। ‘वा क्यषः’ (पा. सू. १. ३. ९० ) इत्यात्मनेपदम् । लटः शानच्। शपोऽदुपदेशात् परात् शानचो लसार्वधातुकानुदात्तत्वम् । शपः पित्त्वादनुदात्तत्वम्। क्यषः प्रत्ययस्वरः । एकादेशस्योदात्तत्वम् । इन्वतः । ‘इवि व्याप्तौ । ‘इदितो नुम् धातोः’ इति नुम् । शपः पित्त्वादनुदात्तत्वम् । लडादेशस्य तसश्च लसार्वधातुकस्वरेण धातुस्वर एव शिष्यते। ’ हि च । (पा. सू. ८. १. ३४ ) इति निषेधात् ‘तिङ्ङतिङः’ इति निघातो न भवति । जेषः । जेः प्रार्थनायां लिङर्थे लेट्। तस्य मध्यमपुरुषैकवचनं सिप्। ‘इतश्चलोपः परस्मैपदेषु’ (पा. सू. ३. ४. ९७ ) इति इकारलोपः । कर्तरि शपि प्राप्ते तदपवादः ‘सिब्बहुलं लेटि’ (पा. सू. ३. १. ३४) इति सिप् । अडोंगमस्य अनुदात्तत्वात् धातुस्वर एव शिष्यते । स्वरासामस्तीति स्वर्वत्यः। ‘न्यङ्स्वरौ स्वरितौ ’ ( फि. सू. ७४ ) इति स्वर्शब्दः स्वरितः । मतुब्ङीपौ पित्त्वादनुदात्तौ । संहितायां ‘स्वरितोत्संहितायामनुदात्तानाम् ’ (पा. सू. १. २. ३९ ) इत्येकश्रुतिः । स्वरित एव शिष्यते । अपः । ‘उडिदम्’ इत्यादिना विभक्तेरुदात्तत्वम् । धूनुहि। ‘धूञ् कम्पने’। लोट् । ‘सेर्ह्यपिच्च’। ‘स्वादिभ्यः श्नुः । उतश्च प्रत्ययादसंयोगपूर्वात्’ (पा. सू. ६. ४. १०६) इति प्राप्तस्य लुकः छान्दसत्वादभावः ॥
Wilson
English translation:
“Heaven and earth are unable to sustain you when destroying your enemies; you may command the waters of heaven; send us lberally kine.”
Jamison Brereton
Since both world-halves together cannot budge you when you show your mettle,
you will conquer the waters along with the sun. Shake loose the cows for us.
Jamison Brereton Notes
jéṣaḥ: The standard translation take this s-aor. subj. as a functional impv.
parallel to dhūnuhi in d, whereas I take it as having real subjunctive value. This has the merit of providing a main clause to the subordinated hí clause of ab. Moreover, the otherwise identical pāda VIII.40.10 with 3rd sg. subj. jéṣat has clear subjunctive value, and in addition there is already a well-attested “-si imperative” jéṣi (7x) that fills that function for the s-aor., so it seems unlikely that jéṣaḥ would be so used.
Griffith
The heaven and earth contain thee not, together, in thy wrathful mood.
Win us the waters of the sky, and send us kine abundantly.
Geldner
Denn nicht bringen dich beide Welten zum weichen, wenn du drohst. Erobere die Gewässer samt der Sonne; schütte über uns die Kühe aus!
Grassmann
Denn wenn du zürnst, bewältigen dich, Indra, Erd’ und Himmel nicht; Erringe uns des Himmels Flut, und giess des Regens Milch herab.
Elizarenkova
Ведь даже оба мира с тобой,
Разбушевавшимся, не сладят.
Завоюй небесные воды!
(Ветром) сдуй нам коров!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर अगले मन्त्र में ईश्वर का प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमेश्वर ! ये (उभे) दोनों (रोदसी) सूर्य्य और पृथिवी जिस (ऋघायमाणम्) पूजा करने योग्य आपको (नहि) नहीं (इन्वतः) व्याप्त हो सकते, सो आप हम लोगों के लिये (स्वर्वतीः) जिनसे हमको अत्यन्त सुख मिले, ऐसे (अपः) कर्मों को (जेषः) विजयपूर्वक प्राप्त करने के लिये हमारे (गाः) इन्द्रियों को (संधूनुहि) अच्छी प्रकार पूर्वोक्त कार्य्यों में संयुक्त कीजिये॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब कोई पूछे कि ईश्वर कितना बड़ा है, तो उत्तर यह है कि जिसको सब आकाश आदि बड़े-बड़े पदार्थ भी घेर में नहीं ला सकते, क्योंकि वह अनन्त है। इससे सब मनुष्यों को उचित है कि उसी परमात्मा का सेवन उत्तम-उत्तम कर्म करने और श्रेष्ठ पदार्थों की प्राप्ति के लिये उसी की प्रार्थना करते रहें। जब जिसके गुण और कर्मों की गणना कोई नहीं कर सकता, तो कोई उसके अन्त पाने को समर्थ कैसे हो सकता है?॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे परमेश्वर ! इमे उभे रोदसी यमृघायमाणं त्वां नहीन्वतः, स त्वमस्मभ्यं स्वर्वतीरपो जेषो गाश्च संधूनुहि॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनरीश्वर उपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नहि) निषेधार्थे (त्वा) सर्वत्र व्याप्तिमन्तं जगदीश्वरम् (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ। रोदसी इति द्यावापृथिव्योर्नामसु पठितम्। (निघं०३.३०) (उभे) द्वे (ऋघायमाणम्) परिचरितुमर्हम्। ऋध्यते पूज्यते इति ऋघः। बाहुलकात् कः, तत आचारे क्यङ्। ऋध्नोतीति परिचरणकर्मसु पठितम्। (निघं०३.५) (इन्वतः) व्याप्नुतः। इन्वतीति व्याप्तिकर्मसु पठितम्। (निघं०२.१८) (जेषः) विजयं प्राप्नोषि। ‘जि जये’ इत्यस्माल्लेटि मध्यमैकवचने प्रयोगः। (स्वर्वतीः) स्वः सुखं विद्यते यासु ताः (अपः) कर्माणि कर्त्तुम्। अप इति कर्मनामसु पठितम्। (निघं०२.१) (सम्) सम्यगर्थे क्रियायोगे (गाः) इन्द्रियाणि (अस्मभ्यम्) (धूनुहि) प्रेरय॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदा कश्चित्पृच्छेदीश्वरः कियानस्तीति, तत्रेदमुत्तरं येन सर्वमाकाशादिकं व्याप्तं नैव तमनन्तं कश्चिदप्यर्थो व्याप्तुमर्हति। अतोऽयमेव सर्वैर्मनुष्यैः सेवनीयः, उत्तमानि कर्माणि कर्त्तुं वस्तूनि च प्राप्तुं प्रार्थनीयः। यस्य गुणाः कर्माणि चेयत्तारहितानि सन्ति, तस्यान्तं ग्रहीतुं कः समर्थो भवेत्॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जेव्हा एखाद्याने विचारले की ईश्वर किती मोठा आहे तर त्याचे उत्तर असे की ज्याला सर्व आकाश इत्यादी मोठमोठे पदार्थही वेढू शकत नाहीत असा तो अनंत आहे. त्यामुळे सर्व माणसांनी उत्तम कर्म करण्यासाठी व श्रेष्ठ पदार्थाच्या प्राप्तीसाठी त्याच परमात्म्याचे सेवन करावे व त्याचीच प्रार्थना करीत राहावे. ज्याच्या गुणकर्माचे मापन कुणी करू शकत नाही त्याचा अंत घेण्यास कोण कसे समर्थ होऊ शकेल? ॥ ८ ॥
09 आश्रुत्कर्ण श्रुधी - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓श्रुत्कर्ण श्रुधी᳓ ह᳓वं
नू᳓ चिद् दधिष्व मे गि᳓रः
इ᳓न्द्र स्तो᳓मम् इम᳓म् म᳓म
कृष्वा᳓ युज᳓श् चिद् अ᳓न्तरम्
मूलम् ...{Loading}...
आश्रु॑त्कर्ण श्रु॒धी हवं॒ नू चि॑द्दधिष्व मे॒ गिरः॑ ।
इन्द्र॒ स्तोम॑मि॒मं मम॑ कृ॒ष्वा यु॒जश्चि॒दन्त॑रम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓श्रुत्कर्ण श्रुधी᳓ ह᳓वं
नू᳓ चिद् दधिष्व मे गि᳓रः
इ᳓न्द्र स्तो᳓मम् इम᳓म् म᳓म
कृष्वा᳓ युज᳓श् चिद् अ᳓न्तरम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́śrutkarṇa ← āśrutkarṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śrudhí ← √śru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
dadhiṣva ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:MED}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
nú ← nú (invariable)
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
máma ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ántaram ← ántara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
kr̥ṣvá ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
yujáḥ ← yúj- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आश्रु॑त्ऽकर्ण । श्रु॒धि । हव॑म् । नु । चि॒त् । द॒धि॒ष्व॒ । मे॒ । गिरः॑ ।
इन्द्र॑ । स्तोम॑म् । इ॒मम् । मम॑ । कृ॒ष्व । यु॒जः । चि॒त् । अन्त॑रम् ॥
Hellwig Grammar
- āśrutkarṇa ← āśrut
- [noun]
- āśrutkarṇa ← karṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “ear; Karṇa; karṇa [word]; auricle; fluke; diameter; lobule.”
- śrudhī ← śru
- [verb], singular, Aorist imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havaṃ ← havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- dadhiṣva ← dhā
- [verb], singular, Perfect imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mama ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- kṛṣvā ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- yujaś ← yujaḥ ← yuj
- [noun], ablative, singular, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- antaram ← antara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “another(a); other; interior; different; near; intermediate; following.”
सायण-भाष्यम्
हे आश्रुत्कर्ण सर्वतः श्रोतारौ कर्णौ यस्य तादृक् इन्द्र हवम् अस्मदीयमाह्वानं नु क्षिप्रं श्रुधि शृणु । मे मम होतुः गिरः चित् स्तुतीरपि दधिष्व चित्ते धारय । किंच मम मदीयं इमं स्तोमं स्तोत्ररूपं वाक्समूहं युजश्चित् स्वकीयसख्युरपि अन्तरं कृष्व आसन्नं कुरु । यथा वचनं तस्य प्रियं मन्यसे तद्वदस्मदीयस्तुतिष्वपि प्रीतिं कुरु इत्यर्थः ॥ आश्रुत्कर्ण । आ समन्तात् शृणुत इति आश्रुत्। क्विप् । ह्रस्वस्य तुक् (पा. सू. ६. १. ७१ )। तादृशौ कर्णौ यस्य ।’ आमन्त्रितस्य च ’ ( पा. सू. ६. १. १९८) इत्याद्युदात्तत्वम् । श्रुधी । ’ श्रु श्रवणे’ । लोटो हिः । श्रुवः शृ च ’ ( पा. सू. ३. १. ७४ ) इति विहितश्नोः ‘बहुलं छन्दसि ’ (पा. सू. २. ४. ७३) इति लुक् । तत्संनियोगशिष्टत्वात् शृभावोऽपि निवर्तते । श्रुशृणुपॄकृवृभ्यश्छन्दसि ’ (पा. सू. ६. ४. १०२) इति हेर्धिरादेशः । सति शिष्टत्वात् प्रत्ययस्वरः । आमन्त्रितं पूर्वमविद्यमानवत् ’ ( पा. सू. ८. १. ७२ ) इत्यविद्यमानत्त्वेन पदादपरत्वात् ‘तिङ्ङतिङः ’ इति निघातो न भवति । संहितायाम् ‘अन्येषामपि दृश्यते’ (पा. सू. ६. ३. १३७ ) इति दीर्घः । हवम् । ‘ह्वेञ् स्पर्धायां शब्दे च ’ । ‘बहुलं छन्छसि । ( पा. सू. ६. १. ३४ ) इति अमनैमित्तिके संप्रसारणे कृते पश्चात् उकारान्तरत्वेन ‘ऋदोरप्’ (पा. सू. ३. ३. ५७) इति अप्प्रत्ययः । अपः पित्त्वात् धातुस्वरः । नु । संहितायाम् ‘ऋचि तुनुषमक्षुतङ्कुत्रोरुष्याणाम्’ (पा. सू. ६. ३. १३३) इति दीर्घः। चित्। चादिः अनुदात्तः । दधिष्व। दधातेर्लोट्।‘थासः से’। ‘सवाभ्यां वामौ’ (पा. सू. ३. ४.९१)। शपः श्लुः । अभ्यासस्य ह्रस्वत्वादि । ‘छन्दस्युभयथा’ (पा. सू. ३. ४. ११७ ) इति आर्धधातुकस्यापि स्वीकारात् इडागमः। आकारलोपः। निघातः । तवममौ ङसि’ (पा. सू. ७. २. ९६ ) इत्यनेन मपर्यन्तस्य ममादेशः । प्रातिपदिकस्वरेणान्तोदात्तत्वे प्राप्ते ‘युष्मदस्मदोर्ङसि’ (पा. सू. ६. १. २११) इत्याद्युदात्तत्वम् । कृष्व । ‘डुकृञ् करणे’। लोट् ।’ थासः से’।’ सवाभ्यां वामौ ‘। शपो ‘बहुलं छन्दसि ’ इति लुक् । सति शिष्टत्वात् प्रत्ययस्वरः । पादादित्वात् न निघातः । युजः। ‘सावेकाचः०’ (पा. सू. ६. १. १६८) इति विभक्तेरुदात्त्वम्। अन्तरम् । वृषादित्वादाद्युदात्तः ॥
Wilson
English translation:
“Oh! your whose ears hear all things, listen quickly to my invocation; hold in your heart my praises; keep near to you this my hymn, as it were (the words of) a friend.”
Jamison Brereton
You of listening ear, listen to our call: now accept my songs.
Indra, make this praise song of mine closer even than your yokemate.
Jamison Brereton Notes
ā́śrutkarṇa śrudhī́… shows the same transformation of an epithet into a derivationally related divine action as 6c.
Griffith
Hear, thou whose ear is quick, my call; take to thee readily my songs
O Indra, let this laud of mine come nearer even than thy friend.
Geldner
Scharfhöriger! Erhöre den Ruf, nimm doch ja meine Lobreden an. Dies Preislied von mir schließ noch mehr ins Herz als selbst einen Genossen, Indra!
Grassmann
Gehör uns schenkend, hör den Ruf, nimm jetzt auch meine Lieder an; O Indra, lass dir dies mein Lob noch lieber sein als einen Freund.
Elizarenkova
О чуткий, услышь призыв!
Восприми же мои воспевания!
О Индра, это мое восхваление
Сделай ближе себе, чем товарища!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी परमेश्वर का निरूपण अगले मन्त्र में किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आश्रुत्कर्ण) हे निरन्तर श्रवणशक्तिरूप कर्णवाले (इन्द्र) सर्वान्तर्यामि परमेश्वर ! (चित्) जैसे प्रीति बढ़ानेवाले मित्र अपनी (युजः) सत्यविद्या और उत्तम-उत्तम गुणों में युक्त होनेवाले मित्र की (गिरः) वाणियों को प्रीति के साथ सुनता है, वैसे ही आप (नु) शीघ्र ही (मे) मेरी (गिरः) स्तुति तथा (हवम्) ग्रहण करने योग्य सत्य वचनों को (श्रुधि) सुनिये। तथा (मम) अर्थात् मेरी (स्तोमम्) स्तुतियों के समूह को (अन्तरम्) अपने ज्ञान के बीच (दधिष्व) धारण करके (युजः) अर्थात् पूर्वोक्त कामों में उक्त प्रकार से युक्त हुए हम लोगों को (अन्तरम्) भीतर की शुद्धि को (कृष्व) कीजिये॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है। मनुष्यों को उचित है कि जो सर्वज्ञ जीवों के किये हुए वाणी के व्यवहारों का यथावत् श्रवण करनेहारा सर्वाधार अन्तर्यामी जीव और अन्तःकरण का यथावत् शुद्धि हेतु तथा सब का मित्र ईश्वर है, वही एक जानने वा प्रार्थना करने योग्य है॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे आश्रुत्कर्ण इन्द्र जगदीश्वर ! चिद्यथा प्रियः सखा युजः प्रियस्य सख्युर्गिरः प्रेम्णा शृणोति, तथैव त्वं नु मे गिरो हवं श्रुधि ममेमं स्तोममन्तरं दधिष्व युजो मामन्तःकरणं शुद्धं कृष्व कुरु॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स एवोपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आश्रुत्कर्ण) श्रुतौ विज्ञानमयौ श्रवणहेतू कर्णौ यस्य तत्सम्बुद्धौ। अत्र सम्पदादित्वात् करणे क्विप्। (श्रुधि) शृणु। अत्र बहुलं छन्दसीति श्नोर्लुक्। श्रुशृणुपॄकृवृभ्य० (अष्टा०६.४.१०२) इति हेर्ध्यादेशः। (हवम्) आदातव्यं सत्यं वचनम्। (नु) क्षिप्रार्थे। नु इति क्षिप्रनामसु पठितम्। (निघं०२.१५) ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (चित्) पूजार्थे। चिदिदं ब्रूयादिति पूजायाम्। (निरु०१.४) (दधिष्व) धारय। ‘दध धारणे’ इत्यस्माल्लोट्, छन्दस्युभयथेत्यार्द्धधातुकाश्रयेणेडागमः। (मे) मम स्तोतुः (गिरः) वाणीः (इन्द्र) सर्वान्तर्यामिन्सर्वतः श्रोतः ! (स्तोमम्) स्तूयते येनासौ स्तोमस्तं स्तुतिसमूहम् (इमम्) प्रत्यक्षम् (मम) स्तोतुः (कृष्व) कुरु। ‘कृञ्’ इत्यस्माल्लोटि विकरणाभावः। (युजः) यो युनक्ति स युक् सखा तस्य सख्युः। ‘युजिर् योगे’ इत्यस्मादृत्विग्दधृगिति क्विन्। (चित्) इव। चिदित्युपमार्थे। (निरु०१.४) (अन्तरम्) अन्तःशोधनमाभ्यन्तरं वा॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः। मनुष्यैरीश्वरस्य सर्वज्ञत्वेन जीवेन प्रयुक्तस्य वाग्व्यवहारस्य यथावत् श्रोतृत्वेन सर्वाधारत्वेनान्तर्यामितया जीवान्तःकरणयोर्यथावच्छोधकत्वेन सर्वस्य मित्रत्वाच्चायमेवैकः सदैव ज्ञातव्यः प्रार्थनीयश्चेति॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जो सर्वज्ञ, जीवांच्या व्यवहारांना यथायोग्य श्रवण करणारा, सर्वाधार, अंतर्यामी जीव व अंतःकरणाची यथायोग्य शुद्धी करणारा व सर्व माणसांचा मित्र आहे. त्या ईश्वराला माणसांनी जाणावे किंवा त्याचीच प्रार्थना करावी. ॥ ९ ॥
10 विद्मा हि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विद्मा᳓ हि᳓ त्वा वृ᳓षन्तमं
वा᳓जेषु हवनश्रु᳓तम्
वृ᳓षन्तमस्य हूमह
ऊतिं᳓ सहस्रसा᳓तमाम्
मूलम् ...{Loading}...
वि॒द्मा हि त्वा॒ वृष॑न्तमं॒ वाजे॑षु हवन॒श्रुत॑म् ।
वृष॑न्तमस्य हूमह ऊ॒तिं स॑हस्र॒सात॑माम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
विद्मा᳓ हि᳓ त्वा वृ᳓षन्तमं
वा᳓जेषु हवनश्रु᳓तम्
वृ᳓षन्तमस्य हूमह
ऊतिं᳓ सहस्रसा᳓तमाम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vidmá ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vŕ̥ṣantamam ← vŕ̥ṣantama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
havanaśrútam ← havanaśrút- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́jeṣu ← vā́ja- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
hūmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vŕ̥ṣantamasya ← vŕ̥ṣantama- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sahasrasā́tamām ← sahasrasā́tama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ūtím ← ūtí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
वि॒द्म । हि । त्वा॒ । वृष॑न्ऽतमम् । वाजे॑षु । ह॒व॒न॒ऽश्रुत॑म् ।
वृष॑न्ऽतमस्य । हू॒म॒हे॒ । ऊ॒तिम् । स॒ह॒स्र॒ऽसात॑माम् ॥
Hellwig Grammar
- vidmā ← vidma ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vṛṣantamaṃ ← vṛṣantamam ← vṛṣantama
- [noun], accusative, singular, masculine
- vājeṣu ← vāja
- [noun], locative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- havanaśrutam ← havana
- [noun], neuter
- “invocation.”
- havanaśrutam ← śrutam ← śrut
- [noun], accusative, singular, masculine
- “listening.”
- vṛṣantamasya ← vṛṣantama
- [noun], genitive, singular, masculine
- hūmaha ← hūmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- ūtiṃ ← ūtim ← ūti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- sahasrasātamām ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrasātamām ← sātamām ← sātama
- [noun], accusative, singular, feminine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वां विद्म जानीमः। कीदृशं त्वाम् । वृषन्तमं कामानामतिशयेन वर्षितारं वाजेषु संग्रामेषु ‘हवनश्रुतम् अस्मदीयस्याह्वानस्य श्रोतारम् । वृषन्तमस्य अतिशयेन कामादीनां वर्षितुस्तव ऊतिं रक्षामस्मद्विषयामुद्दिश्य हूमहे त्वामाह्वयामः। कीदृशीमूतिम्। सहस्रसातमाम् अतिशयेन धनसहस्राणां दात्रीम्॥ विद्म। ‘विदो लटो वा’ (पा. सू. ३. ४.८३) इति मसो मादेशः । प्रत्ययस्वरेणान्तोदात्तः। ‘द्व्यचोऽतस्तिङः’ (पा. सू. ६.३.१३५) इति संहितायां दीर्घः। वृषन्तमम्। ‘पृषु वृषु सृषु सेचने’। ‘कनिन्युवृषितक्षिराजधन्विद्युप्रतिदिवः’ (उ. सू. १. १५४) इति कनिन्। नित्त्वादाद्युदात्तः । तमपः पित्त्वात् स एव शिष्यते। ‘अयस्मयादीनि छन्दसि’ (पा. सू. १. ४. २०) इति भत्वेन पदत्वाभावात् नलोपाभावः (पा. सू. ८. २.७)। वाजेषु । वाजशब्दो वृषादिः आद्युदात्तः । हवनश्रुतम्। ‘ह्वः’ इत्यनुवृत्तौ ‘बहुलं छन्दसि’ (पा. सू. ६. १. ३४) इति ल्युटि संप्रसारणम् । हवनं शृणोतीति क्विप्। तुगागमः । वृषन्तमस्य । उक्तम् । हूमहे। ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति संप्रसारणम्। ‘शपः’ इत्यनुवृत्तौ ‘बहुलं छन्दसि’ (पा. सू. २. ४. ७३) इति शपो लुक्। ऊतिम् । ऊतियूति’ (पा. सू. ३. ३. ९७ ) इत्यादिना अन्तोदात्तो निपातितः । सहस्रसातमाम् । सहस्रं सनोतीति सहस्रसाः । ‘षणु दाने’। ‘जनसनखनक्रमगमो विट्’ (पा. सू. ३.२. ६७ )। ‘विड्वनोरनुनासिकस्यात् (पा. सू. ६. ४. ४१ ) इति आकारादेशः। कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वं तमपः पित्वादेव शिष्यते ॥
Wilson
English translation:
“We know you, liberal rainer (of blessings), the hearer of our call in battles; we invoke the thousand-fold profitable protection of you, the showerer (of bounties).”
Jamison Brereton
Since we know you as the best of bulls, who listen to calls when prizes (are at stake),
we call for the help of the best of bulls, the help that best wins a thousand.
Jamison Brereton Notes
Takes the verb phrase of 9a śrudhī́hávam and elaborates on both its members, with b havanaśrútam and c hūmahe.
Griffith
We know thee mightiest of all, in battles hearer of our cry.
Of thee most mighty we invoke the aid that giveth thousandfold.
Geldner
Wir kennen dich ja als den Stiergewaltigsten, der in den Preiskämpfen den Ruf erhört.Wir rufen des Stiergewaltigen Beistand an, der Tausend gewinnt.
Grassmann
Dich kennen wir als mächtigsten Erhörer in der Schlachten Drang, Wir flehn dich mächtigster um Huld, die tausendfaches Gut verleiht.
Elizarenkova
Ведь мы знаем тебя как самого ярого быка,
Слышащего призыв на состязаниях.
Мы призываем приносящую тысячи
Поддержку самого ярого быка.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर भी मनुष्य लोग परमेश्वर को कैसा जानें, इस विषय का अगले मन्त्र में प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमेश्वर ! हम लोग (वाजेषु) संग्रामों में (हवनश्रुतम्) प्रार्थना को सुनने योग्य और (वृषन्तमम्) अभीष्ट कामों के अच्छी प्रकार देने और जाननेवाले (त्वा) आपको (विद्म) जानते हैं, (हि) जिस कारण हम लोग (वृषन्तमस्य) अतिशय करके श्रेष्ठ कामों को मेघ के समान वर्षानेवाले (तव) आपकी (सहस्रसातमाम्) अच्छी प्रकार अनेक सुखों की देनेवाली जो (ऊतिम्) रक्षाप्राप्ति और विज्ञान हैं, उनको (हूमहे) अधिक से अधिक मानते हैं॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को सब कामों की सिद्धि देने और युद्ध में शत्रुओं के विजय के हेतु परमेश्वर ही देनेवाला है, जिसने इस संसार में सब प्राणियों के सुख के लिये असंख्यात पदार्थ उत्पन्न वा रक्षित किये हैं, तथा उस परमेश्वर वा उस की आज्ञा का आश्रय करके सर्वथा उपाय के साथ अपना वा सब मनुष्यों का सब प्रकार से सुख सिद्ध करना चाहिये॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे इन्द्र ! वयं वाजेषु हवनश्रुतं वृषन्तमं त्वां विद्मा हि यतो वृषन्तमस्य तव सहस्रसातमामूतिं हूमहे॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्याः पुनस्तं कथंभूतं जानीयुरित्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विद्म) विजानीमः। द्व्यचोऽतस्तिङ इति दीर्घः। (हि) एवार्थे (त्वा) त्वाम् (वृषन्तमम्) सर्वानभीष्टान्कामान् वर्षतीति वृषा सोऽतिशयितस्तम्। कनिन्युवृषि० (उणा०१.१५४) अनेन ‘वृष’ धातोः कनिन्प्रत्ययः। अयस्मयादीनि छन्दसि। (अष्टा०१.४.२०) अनेन भसंज्ञया नलोपाभावः। उभयसंज्ञान्यपि छन्दांसि दृश्यन्त इति पदसंज्ञाश्रयणाट्टिलोपाभावः। (वाजेषु) संग्रामेषु। वाज इति संग्रामनामसु पठितम्। (निघं०२.१७) (हवनश्रुतम्) हवनमाह्वानं शृणोतीति तम् (वृषन्तमस्य) अतिशयेनोत्तमानां कामानामभिवर्षयितुस्तव (हूमहे) स्पर्धयामहे। अत्र ‘ह्वेञ्’ इत्यस्माल्लटि बहुलं छन्दसीति शपो लुक्। बहुलं छन्दसि। (अष्टा०६.१.३४) इति सम्प्रसारणम्, सम्प्रसारणाच्चेति पूर्वरूपं च। हलः। (अष्टा०६.४.२) इति दीर्घत्वम्। (ऊतिम्) रक्षां प्राप्तिमवगमं च (सहस्रसातमाम्) सहस्राणि बहूनि धनानि सुखानि वा सनोति यया साऽतिशयिता ताम्। अत्र सहस्रोपपदात् ‘षणु दाने’ इत्यस्माद्धातोः जनसन० इत्यनेन विट्। विड्वनोरनुनासिकस्यादिति नकारस्याकारादेशः। कृतो बहुलमिति करणे च॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्याः सर्वकामसिद्धिप्रदं शत्रूणां युद्धेषु विजयहेतुं परमेश्वरमेव जानीयुः। येनास्मिन् जगति सर्वप्राणिसुखायासंख्याताः पदार्था उत्पाद्य रक्ष्यन्ते तं तदाज्ञां चाश्रित्य सर्वथा प्रयत्नेन स्वस्य सर्वेषां च सुखं संसाध्यम्॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांना सर्व कामांत सिद्धिप्रद व युद्धात शत्रूंवर विजय प्राप्तीचा हेतू परमेश्वरच आहे. ज्याने या जगात सर्व प्राण्यांच्या सुखासाठी असंख्य पदार्थ उत्पन्न केलेले आहेत व त्यांचे रक्षण केलेले आहे, त्या परमेश्वराच्या आज्ञेप्रमाणे सर्व उपाय करून आपले व सर्व माणसांचे सर्वप्रकारे सुख सिद्ध केले पाहिजे. ॥ १० ॥
11 आ तू - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ तू᳓ न इन्द्र कौशिक
मन्दसानः᳓ सुत᳓म् पिब
न᳓व्यम् आ᳓युः प्र᳓ सू᳓ तिर
कृधी᳓ सहस्रसा᳓म् ऋ᳓षिम्
मूलम् ...{Loading}...
आ तू न॑ इन्द्र कौशिक मन्दसा॒नः सु॒तं पि॑ब ।
नव्य॒मायुः॒ प्र सू ति॑र कृ॒धी स॑हस्र॒सामृषि॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ तू᳓ न इन्द्र कौशिक
मन्दसानः᳓ सुत᳓म् पिब
न᳓व्यम् आ᳓युः प्र᳓ सू᳓ तिर
कृधी᳓ सहस्रसा᳓म् ऋ᳓षिम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kauśika ← kauśika- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tú ← tú (invariable)
mandasānáḥ ← mandasāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
piba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sutám ← √su- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ā́yuḥ ← ā́yus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
návyam ← návya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
prá ← prá (invariable)
sú ← sú (invariable)
tira ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥dhí ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
ŕ̥ṣim ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sahasrasā́m ← sahasrasā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । तु । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । कौ॒शि॒क॒ । म॒न्द॒सा॒नः । सु॒तम् । पि॒ब॒ ।
नव्य॑म् । आयुः॑ । प्र । सु । ति॒र॒ । कृ॒धि । स॒ह॒स्र॒ऽसाम् । ऋषि॑म् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tū ← tu
- [adverb]
- “now; then; but; and; now; however; then; then; surely.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kauśika
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Viśvāmitra; Indra; Kauśika; kauśika [word]; Vishnu; Shiva.”
- mandasānaḥ ← mand
- [verb noun], nominative, singular
- “rejoice; exhilarate.”
- sutam ← suta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma.”
- piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- navyam ← navya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “new; fresh.”
- āyuḥ ← āyus
- [noun], accusative, singular, neuter
- “life; longevity; āyus; life; āyus [word]; Āyus.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- sū ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- tira ← tṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- kṛdhī ← kṛdhi ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sahasrasām ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrasām ← sām ← sā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “winning.”
- ṛṣim ← ṛṣi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तु क्षिप्रं नः अस्मान् प्रति आ गच्छतिशेषः । हे कौशिक कुशिकस्य पुत्र इन्द्र मन्दसानः हृष्टो भूत्वा सुतम् अभिषुतं सोमं पिब । यद्यपि विश्वामित्रः कुशिकस्य पुत्रस्तथापि तद्रूपेणेन्द्रस्यैवोत्पन्नत्वात् कुशिकपुत्रत्वमविरुद्धम् । अयं वृत्तान्तोऽनुक्रमणिकायामुक्तः-‘कुशिकस्त्वैषीरथिरिन्द्रतुल्यं पुत्रमिच्छन् ब्रह्मचर्यं चचार। तस्येन्द्र एव गाथी पुत्रो जज्ञे ’ ( अनु. ऋ. सं. ३. १) इति । हे इन्द्र नव्यं सर्वैर्देवैः स्तुत्यं कर्मानुष्ठानपरम् आयुः जीवितं प्र सू तिर प्रकर्षेण सुष्ठु वर्धय । ततो मां सहस्रसां सहस्रसंख्याकलाभोपेतम् ऋषिम् अतीन्द्रियद्रष्टारं कृधि कुरु ॥ तु । संहितायाम् ‘ऋचि तुनुघमक्षुतङ्कुत्रोरुष्याणाम्’ (पा. सू. ६. ३. १३३ ) इति दीर्घः। नः। संहितायाम् ‘उदात्तादनुदात्तस्य स्वरितः’। इन्द्र । आमन्त्रितनिघातः । कौशिक । निघातः । मन्दसानः हृष्यन् । मदि स्तुतिमोदमदस्वप्नकान्तिगतिषु । ’ असानच्’ (उ. सू. २. २४३) इत्यनुवृत्तौ ‘ऋञ्जिवृधिमन्दिसहिभ्यः कित्’ ( उ. सू. २. २४४ ) इति असानच् प्रत्ययः । चित्त्वादन्तोदात्तः । सुतम् । प्रत्ययस्वरः । नव्यम्। ‘णु स्तुतौ ।’ अचो यत्’ (पा. सू. ३. १. ९७ )। गुणः । ‘वान्तो यि प्रत्यये’ (पा.सू. ६. १. ७९) इति अवादेशः । यतोऽनावः’ इत्याद्युदातत्वम् । आयुः। ‘उसि, नित्’ इत्यनुवृत्तौ ‘एतेर्णिच्च’ (उ. सू. २. २७५) इति उसिप्रत्ययः । णित्त्वात् वृद्ध्यायादेशौ। नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । सु।’ निपातस्य च ’ इति संहितायां दीर्घत्वम् । तिर। तरतेर्व्यत्ययेन शः । ‘ऋत इद्धातोः’ (पा. सू. ७. १. १००) इति इत्वम् । अतो हेः’ (पा. सू. ६. ४. १०५) इति हेर्लुक्। कृधि ।’ डुकृञ् करणे’। ‘बहुलं छन्दसि’ इति शपो लुक् । “ श्रुशृणुपॄकृवृभ्यश्छन्दसि’ इति हेर्धिरादेशः । सहस्रताम् । उक्तम् । ऋषिम् । ‘ऋषी गतौ’। ‘इन्’ इत्यनुवृत्तौ ‘इगुपधात्किञ्च’ ( उ. सू.४. ५५९)। कित्त्वद्गुणाभावः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Come quickly, Indra, sone of Kuśika, delighted drink the libation; prolong the life that merits commendation; make me, who am a Ṛṣi abundantly endowed (with possessions).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Viśvāmitra, the sage, is the son of Kuśika;
Legend: Kuśika, the son of Iṣirathi, was desirous of a son equal to Indra; he did penance and Indra was born as the son of Gāthi (Gādhi) (Anukramaṇikā 3.1): kuśikastvaiṣīrathirindratulyam putramicchan brahmacarya cacāra; tasyendra eva gāthī putro jajñe
Jamison Brereton
O Indra, (god) of Kuśika, finding exhilaration, drink our pressed soma.
Lengthen our lifetime anew; make the seer the winner of a thousand.
Jamison Brereton Notes
Kuśika is the ancestor of the Viśvāmitras, the family to which our poet belongs. As this is the last hymn attributed to Madhuchandas in this set, an ancestral reference is in order.
Griffith
O Indra, Son of Kusika, drink our libation with delight.
Prolong our life anew, and cause the seer to win a thousand gifts.
Geldner
Trink doch, Indra, Gott des Kúsika, unseren Soma, dich berauschend! Verlängere fein aufs neue unser Leben, laß den Rishi Tausend gewinnen!
Grassmann
Du, hold dem Stamm des Kuçika, trink, Indra, lustig unsern Trank; Mach lang die künft’ge Lebenszeit, beschenk den Dichter tausendfach.
Elizarenkova
Пей же, Индра, любезный роду Кушика,
Радуясь нашему выжатому (соме)!
Продли (нам) побольше новый срок жизни!
Сделай риши завоевывающим тысячи!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर परमेश्वर कैसा और मनुष्यों के लिये क्या करता है, इस विषय को अगले मन्त्र में प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (कौशिक) सब विद्याओं के उपदेशक और उनके अर्थों के निरन्तर प्रकाश करनेवाले (इन्द्र) सर्वानन्दस्वरूप परमेश्वर ! (मन्दसानः) आप उत्तम-उत्तम स्तुतियों को प्राप्त हुए और सब को यथायोग्य जानते हुए (नः) हम लोगों के (सुतम्) यत्न से उत्पन्न किये हुए सोमादि रस वा प्रिय शब्दों से की हुई स्तुतियों का (आ) अच्छी प्रकार (पिब) पान कराइये (तु) और कृपा करके हमारे लिये (नव्यम्) नवीन (आयुः) अर्थात् निरन्तर जीवन को (प्रसूतिर) दीजिये, तथा (नः) हम लोगों में (सहस्रसाम्) अनेक विद्याओं के प्रकट करनेवाले (ऋषिम्) वेदवक्ता पुरुष को भी (कृधि) कीजिये॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य अपने प्रेम से विद्या का उपदेश करनेवाला होकर अर्थात् जीवों के लिये सब विद्याओं का प्रकाश सर्वदा शुद्ध परमेश्वर की स्तुति के साथ आश्रय करते हैं, वे सुख और विद्यायुक्त पूर्ण आयु तथा ऋषि भाव को प्राप्त होकर सब विद्या चाहनेवाले मनुष्यों को प्रेम के साथ उत्तम-उत्तम विद्या से विद्वान् करते हैं॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे कौशिकेन्द्रेश्वर ! मन्दसानः संस्त्वं नः सुतमापिब, तु पुनः कृपया नो नव्यमायुः प्रसूतिर तथा नोऽस्माकं मध्ये सहस्रसामृषिं कृधि सम्पादय॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृशः, किं करोतीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) समन्तात् (तु) पुनरर्थे। अत्र ऋचि तुनुघमक्षु० इति दीर्घः। (नः) अस्माकम् (इन्द्र) सर्वानन्दस्वरूपेश्वर (कौशिक) सर्वासां विद्यानामुपदेशे प्रकाशे च भवस्तत्सम्बुद्धौ, अर्थानां साधूपदेष्टर्वा। क्रोशतेः शब्दकर्मणः क्रंशतेर्वा स्यात्प्रकाशयतिकर्मणः साधु विक्रोशयिताऽर्थानामिति वा। (निरु०२.२५) अनेन कौशिकशब्द उक्तार्थो गृह्यते। (मन्दसानः) स्तुतः सर्वस्य ज्ञाता सन्। ऋञ्जिवृधिमन्दि० (उणा०२.८४) अनेन मन्देरसानच् प्रत्ययः। (सुतम्) प्रयत्नेनोत्पादितं प्रियशब्दं स्तवनं वा (पिब) श्रवणशक्त्या गृहाण (नव्यम्) नवीनम्। नवसूरमर्तयविष्ठेभ्यो यत्। (अष्टा०५.४.३६) अनेन वार्त्तिकेन नवशब्दात् स्वार्थे यत्। नव्यमिति नवनामसु पठितम्। (निघं०३.२८) (आयुः) जीवनम् (प्र) प्रकृष्टार्थे क्रियायोगे (सु) शोभार्थे क्रियायोगे। अत्र निपातस्य चेति दीर्घः। (तिर) संतारय। तरतेर्विकरणव्यत्ययेन शः। ॠत इद्धातोरितीकारः। (कृधि) कुरु। अत्र श्रुशुणुपॄकृवृभ्यश्छन्दसीति हेर्धिर्विकरणाभावः। (सहस्रसाम्) सहस्रं बह्वीर्विद्याः सनोति तम् (ऋषिम्) वेदमन्त्रार्थद्रष्टारं जितेन्द्रियतया शुभगुणानां सदैवोपदेष्टारं सकलविद्याप्रत्यक्षकारिणम्॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्याः प्रेम्णा विद्योपदेष्टारं जीवेभ्यः सत्यविद्याप्रकाशकं सर्वज्ञं शुद्धमीश्वरं स्तुत्वा श्रावयन्ति, ते सुखपूर्णं विद्यायुक्तमायुः प्राप्यर्षयो भूत्वा पुनः सर्वान् विद्यायुक्तान् मनुष्यान् विदुषः प्रीत्या सम्पादयन्ति॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे प्रेमाने विद्येचा उपदेश करणारी असतात, अर्थात जीवांसाठी सर्व विद्यांचा प्रकाश करतात, सदैव पवित्र परमेश्वराची स्तुती करून त्याचा आश्रय घेतात, ती सुखपूर्वक विद्यायुक्त दीर्घायुषी बनून ऋषिभावाने सर्व विद्या शिकणाऱ्यांना प्रेमाने उत्तम उत्तम विद्या शिकवून विद्वान करतात. ॥ ११ ॥
12 परि त्वा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प᳓रि त्वा गिर्-वणो+++(=सम्भक्तः)+++
गि᳓र इमा᳓ भवन्तु विश्व᳓तः ।
वृद्धा᳓युम्+++(=वृद्धगम्)+++ अ᳓नु वृ᳓द्धयो,
+++(त्वया)+++ जु᳓ष्टा भवन्तु जु᳓ष्टयः ।+++(र४)+++
मूलम् ...{Loading}...
परि॑ त्वा गिर्वणो॒ गिर॑ इ॒मा भ॑वन्तु वि॒श्वतः॑ ।
वृ॒द्धायु॒मनु॒ वृद्ध॑यो॒ जुष्टा॑ भवन्तु॒ जुष्ट॑यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मधुच्छन्दा वैश्वामित्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
प᳓रि त्वा गिर्वणो गि᳓र
इमा᳓ भवन्तु विश्व᳓तः
वृद्धा᳓युम् अ᳓नु वृ᳓द्धयो
जु᳓ष्टा भवन्तु जु᳓ष्टयः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
viśvátas ← viśvátas (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
vŕ̥ddhayaḥ ← vŕ̥ddhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vr̥ddhā́yum ← vr̥ddhā́yu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
júṣṭāḥ ← júṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
júṣṭayaḥ ← júṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
परि॑ । त्वा॒ । गि॒र्व॒णः॒ । गिरः॑ । इ॒माः । भ॒व॒न्तु॒ । वि॒श्वतः॑ ।
वृ॒द्धऽआ॑युम् । अनु॑ । वृद्ध॑यः । जुष्टाः॑ । भ॒व॒न्तु॒ । जुष्ट॑यः ॥
Hellwig Grammar
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- girvaṇo ← girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], vocative, singular, masculine
- gira ← giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- viśvataḥ ← viśvatas
- [adverb]
- “everywhere; around; about.”
- vṛddhāyum ← vṛddha ← vṛdh
- [verb noun]
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- vṛddhāyum ← āyum ← āyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vṛddhayo ← vṛddhayaḥ ← vṛddhi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “increase; vṛddhi; vṛddhi; growth; swelling; interest; improvement; teens; erection; benefit; prolongation; multiplication; increase.”
- juṣṭā ← juṣṭāḥ ← juṣ
- [verb noun], nominative, plural
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- juṣṭayaḥ ← juṣṭi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “satisfaction; enjoyment.”
सायण-भाष्यम्
हे गिर्वणः अस्मदीयस्तुतिभागिन्द्र विश्वतः सर्वेषु कर्मसु प्रयुज्यमानाः इमाः गिरः अस्मदीयाः स्तुतयः त्वा त्वां परि भवन्तु सर्वतः प्राप्नुवन्तु । कीदृश्यो गिरः । वृद्धायुमनु प्रवृद्धेनायुष्येणोपेतं त्वामनुसृत्व वृद्धयः वर्धमानाः । किं च एता गिरः जुष्टाः त्वया सेविताः सत्यः जुष्टयः अस्माकं प्रीतिहेतवः भवन्तु ॥ गिर्वणः । गीर्भिर्वन्यत इति गिर्वणः । वन षण संभक्तौ । ‘सर्वधातुभ्योऽसुन्’ । गिरः। उपधाया दीर्घाभावश्छन्दसः । आमन्त्रितनिघातः । विश्वतः । ‘लिति’ (पा. सू. ६. १. १९३) इति प्रत्ययात्पूर्वस्योदात्तत्वम् । वृद्धायुम् । वृधु वृद्धौ’ । क्तप्रत्ययः । ‘उदितो वा ’ ( पा. सु. ७. २. ५६ ) इति इटः क्त्वाप्रत्यये विकल्पितत्वात् ’ यस्य विभाषा’ (पा. सू. ७. २. १५) इति निष्ठायाम् इडभावः । प्रत्ययस्वरः।’ इण् गतौ । ‘छन्दसीणः ’ ( उ. सू. १. २) इति उण् । णित्वात् वृद्धिः आयादेशश्च। वृद्धमायुर्यस्य। बहुव्रीहौ पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । वृद्धयः । वृधेः क्तिनि ‘ तितुत्रतथसिसुसरकसेषु च ’ (पा. सू. ७. २. ९) इति इडभावः । नित्त्वादाद्युदात्तत्वम् । जुष्टाः । श्वीदितो निष्ठायाम् ’ ( पा. सू. ७. २. १४) इति इडभावः। ‘जुष्टार्पिते इत्यनुवृत्तौ ‘ नित्यं मन्त्रे’ ( पा. सू. ६. १. २१०) इत्याद्युदात्तत्वम् । जुष्टयः । ‘जुषी प्रीतिसेवनयोः ‘। क्तिन् । ‘तितुत्र’ इति इडभावः । नित्त्वादाद्युदात्तः ॥ ॥ २० ॥
Wilson
English translation:
“May these our praises be on all occasions around you, deserver of praise; may they augment the power of you, who are long-lived, and being agreeable to you, may they yield delight (to us).”
Jamison Brereton
Let these songs surround you on every side, o you who long for songs. Let strengths accompany the one whose lifetime has been strengthened; let enjoyments be enjoyed (by him).
Griffith
Lover of song, may these our songs on every side encompass thee:
Strengthening thee of lengthened life, may they be dear delights to thee.
Geldner
Diese Lobreden sollen dich ganz umfangen, du Lobbegehrender. Als Stärkungen sollen sie dem Lebensstarken recht sein, als Gefälligkeiten ihm wohlgefällig sein.
Grassmann
Es mögen diese Lieder dich umfangen rings, o Liederfreund, Liebreiche Liebe streb’ ihm zu, Erfrischung dem frischkräftigen.
Elizarenkova
Да охватят тебя со всех сторон
Эти воспевания, о жаждущий воспевания!
Да будут они (ему), крепкому жизненной силой, как подкрепления!
Да порадуют радостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मधुच्छन्दाः वैश्वामित्रः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
उक्त सब स्तुति ईश्वर ही के गुणों का कीर्त्तन करती हैं, इस विषय का अगले मन्त्र में प्रकाश किया है-
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (गिर्वणः) वेदों तथा विद्वानों की वाणियों से स्तुति को प्राप्त होने योग्य परमेश्वर ! (विश्वतः) इस संसार में (इमाः) जो वेदोक्त वा विद्वान् पुरुषों की कही हुई (गिरः) स्तुति हैं, वे (परि) सब प्रकार से सब की स्तुतियों से सेवन करने योग्य जो आप हैं, उनको (भवन्तु) प्रकाश करनेहारी हों, और इसी प्रकार (वृद्धयः) वृद्धि को प्राप्त होने योग्य (जुष्टाः) प्रीति को देनेवाली स्तुतियाँ (जुष्टयः) जिनसे सेवन करते हैं, वे (वृद्धायुम्) जो कि निरन्तर सब कार्य्यों में अपनी उन्नति को आप ही बढ़ानेवाले आप का (अनुभवन्तु) अनुभव करें॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् परमेश्वर ! जो-जो अत्युत्तम प्रशंसा है, सो-सो आपकी ही है, तथा जो-जो सुख और आनन्द की वृद्धि होती है, सो-सो आप ही का सेवन करके विशेष वृद्धि को प्राप्त होती है। इस कारण जो मनुष्य ईश्वर तथा सृष्टि के गुणों का अनुभव करते हैं, वे ही प्रसन्न और विद्या की वृद्धि को प्राप्त होकर संसार में पूज्य होते हैं॥१२॥इस मन्त्र में सायणाचार्य्य ने परिभवन्तु इस पद का अर्थ यह किया है कि- सब जगह से प्राप्त हों, यह व्याकरण आदि शास्त्रों से अशुद्ध है, क्योंकि परौ भुवोऽवज्ञाने व्याकरण के इस सूत्र से परिपूर्वक भू धातु का अर्थ तिरस्कार अर्थात् अपमान करना होता है। आर्य्यावर्त्तवासी सायणाचार्य्य आदि तथा यूरोपखण्ड देशवासी साहबों ने इस दशवें सूक्त के अर्थ का अनर्थ किया है। जो लोग क्रम से विद्या आदि शुभगुणों को ग्रहण और ईश्वर की प्रार्थना करके अपने उत्तम पुरुषार्थ का आश्रय लेकर परमेश्वर की प्रशंसा और धन्यवाद करते हैं, वे ही अविद्या आदि दुष्टों गुणों की निवृत्ति से शत्रुओं को जीत कर तथा अधिक अवस्थावाले और विद्वान् होकर सब मनुष्यों को सुख उत्पन्न करके सदा आनन्द में रहते हैं। इस अर्थ से इस दशम सूक्त की सङ्गति नवम सूक्त के साथ जाननी चाहिये॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गिर्वण इन्द्र ! विश्वतो या इमा गिरः सन्ति ताः परि सर्वतस्त्वां भवन्तु तथा चेमा वृद्धयो जुष्टयो जुष्टा वृद्धायुं त्वामनुभवन्तु॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
इमाः सर्वाः स्तुतय ईश्वरमेव स्तुवन्तीत्युपदिश्यते।
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (परि) परितः। परीति सर्वतोभावं प्राह। (निरु०१.३) (त्वा) त्वां सर्वस्तुतिभाजनमिन्द्रमीश्वरम् (गिर्वणः) गीर्भिर्वेदानां विदुषां च वाणीभिर्वन्यते संसेव्यते यस्तत्सम्बुद्धौ (गिरः) स्तुतयः (इमाः) वेदस्थाः प्रत्यक्षा विद्वत्प्रयुक्ताः (भवन्तु) (विश्वतः) विश्वस्य मध्ये (वृद्धायुम्) आत्मनो वृद्धमिच्छतीति तम् (अनु) क्रियार्थे (वृद्धयः) वर्ध्यन्ते यास्ताः (जुष्टाः) याः प्रीणन्ति सेवन्ते ताः (भवन्तु) (जुष्टयः) जुष्यन्ते यास्ताः॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् ! या योत्कृष्टा प्रशंसा सा सा तवैवास्ति, या या सुखानन्दवृद्धिश्च सा सा त्वामेव संसेवते। य एवमीश्वरस्य गुणान् तत्सृष्टिगुणांश्चानुभवन्ति त एव प्रसन्ना विद्यावृद्धा भूत्वा विश्वस्मिन् पूज्या जायन्ते॥१२॥अत्र सायणाचार्य्येण ‘परिभवन्तु सर्वतः प्राप्नुवन्तु’ इत्यशुद्धमुक्तम्। कुतः, परौ भुवोऽवज्ञाने इति परिपूर्वकस्य ‘भू’ धातोस्तिरस्कारार्थे निपातितत्वात्। इदं सूक्तमार्य्यावर्त्तनिवासिभिः सायणाचार्य्यादिभिस्तथा यूरोपाख्यदेशनिवासिभिर्विलसनाख्यादिभिश्चान्यथैव व्याख्यातम्। अत्र ये क्रमेण विद्यादिशुभगुणान् गृहीत्वेश्वरं च प्रार्थयित्वा सम्यक् पुरुषार्थमाश्रित्य धन्यवादैः परमेश्वरं प्रशंसन्ति त एवाविद्यादिदुष्टगुणान्निवार्य्य शत्रून् विजित्य दीर्घायुषो विद्वांसो भूत्वा सर्वेभ्यः सुखसम्पादनेन सदानन्दयन्त इत्यस्य दशमस्य सूक्तार्थस्य नवमसूक्तार्थेन सह सङ्गतिरस्तीति बोध्यम्॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमेश्वरा! जी जी उत्कृष्ट प्रशंसा असते ती ती तुझीच असते व जो जो सुख व आनंद वाढतो तो तो तुझ्या सेवनाने विशेष करून वाढतो. यामुळे जी माणसे ईश्वर व सृष्टीच्या गुणांचा अनुभव घेतात ती प्रसन्न होऊन विद्यावृद्धी करून जगात पूज्य ठरतात. ॥ १२ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - पादटिप्पनी
टिप्पणी: या मंत्रात सायणाचार्याने ‘परिभवन्तु’ या पदाचा अर्थ केलेला आहे तो हा की - ‘हे सर्व स्थानी प्राप्त व्हावेत’ हे व्याकरण इत्यादी शास्त्राने अशुद्ध आहे, कारण परौ ‘‘भुवोऽव ज्ञाने ’’ व्याकरणाच्या या सूत्राने परिपूर्वक ‘भू’ धातूचा अर्थ तिरस्कार अर्थात अपमान करणे असा होतो. आर्यावर्तवासी सायणाचार्य इत्यादी युरोपखंडदेशवासी साहेबांनी या दहाव्या सूक्ताच्या अर्थाचा अनर्थ केलेला आहे.