०२४ राष्ट्रम् ...{Loading}...
Whitney subject
- For prosperity: with a certain garment.
VH anukramaṇī
राष्ट्रम्।
१-८ अथर्वा। ब्रह्मणस्पतिः, बहुदैवत्यम्। अनुष्टुप्, ४-६, ८ त्रिष्टुप्, ७ त्रिपदाऽर्षी गायत्री।
Whitney anukramaṇī
[Atharvan.—aṣṭāu. mantroktabahudevatyam uta brāhmaṇaspatyam. ānuṣṭubham: 4-6, 8. triṣṭubh; 7. 3-p. ārṣī gāyatrī.]
Whitney
Comment
The hymn, except vs. 2, is found also in Pāipp. xv. The comm. points out that it is prescribed by Nakṣatra Kalpa 17-18 to be used in a mahāśānti ceremony called tvāṣṭrī, on occasion of the loss (kṣaya) of a garment.
Translations
Translated: Ludwig, p. 458; Griffith, ii. 281.
Griffith
A benediction on a newly elected King
०१ येन देवम्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
येन॑ दे॒वं स॑वि॒तारं॒ परि॑ दे॒वा अधा॑रयन्।
तेने॒मं ब्र॑ह्मणस्पते॒ परि॑ रा॒ष्ट्राय॑ धत्तन ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
येन॑ दे॒वं स॑वि॒तारं॒ परि॑ दे॒वा अधा॑रयन्।
तेने॒मं ब्र॑ह्मणस्पते॒ परि॑ रा॒ष्ट्राय॑ धत्तन ॥
०१ येन देवम् ...{Loading}...
Whitney
Translation
- With what [garment] the gods caused to wrap god Savitar, with that,
O Brahmaṇaspati, do ye wrap this man in order to royalty.
Notes
The translation implies emendation in b of ádhārayan to
ádhāpayan; this, obviously suggested by the whole sense of the hymn
(and proposed in the Pet. Lex.), is supported by the Ppp. text, which
reads devā ’diyāpayan. The comm. reads -dhār-, but explains it as if
it were -dhāp-: paritaḥ sarvata ācchādayan. Many of the mss. have
adhārayan, unaccented. The comm. quotes TS. vi. 1. 1⁴, to the effect
that “this same garment belongs to all the gods,” to explain why the
verb in the second half-verse is plural.
Griffith
Do ye, O Brahmanaspati, invest for the royal sway this man. With that wherewith the Deities invested Savitar the God.
पदपाठः
येन॑। दे॒वम्। स॒वि॒तार॑म्। परि॑। दे॒वाः। अधा॑रयन्। तेन॑। इ॒मम्। ब्र॒ह्म॒णः॒। प॒ते॒। परि॑। रा॒ष्ट्राय॑। ध॒त्त॒न॒। २४.१।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- अथर्वा
- अनुष्टुप्
- राष्ट्रसूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
राजा के कर्तव्य का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) जिस [नियम] से (देवम्) विजय चाहनेवाले (सवितारम्) प्रेरक [पुरुष] को (देवाः) विद्वानों ने (परि) सब ओर से (अधारयन्) धारण किया है [स्वीकार किया है]। (तेन) उस [नियम] से (इमम्) इस [पराक्रमी] को (राष्ट्राय) राज्य के लिये, (ब्रह्मणः पते) हे वेद के रक्षक ! [और तुम सब] (परि) सब ओर से (धत्तन) धारण करो ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे प्रजागण सदा से सदाचारी पराक्रमी पुरुष को राजा बनाते आये हैं, वैसे ही विद्वान् प्रजा के प्रतिनिधि पुरुष प्रजा की सम्मति से राजा बनावें ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−(येन) नियमेन (देवम्) विजिगीषुम् (सवितारम्) प्रेरकम् (परि) सर्वतः (देवाः) विद्वांसः (अधारयन्) धारितवन्तः। स्वीकृतवन्तः (तेन) नियमेन (इमम्) पराक्रमिणम् (ब्रह्मणस्पते) हे वेदस्य रक्षक यूयं च सर्वे (परि) (राष्ट्राय) राज्याय (धत्तन) तस्य तनप्। धारयत। स्वीकुरुत ॥
०२ परीममिन्द्रमायुषे महे
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
परी॒ममिन्द्र॒मायु॑षे म॒हे क्ष॒त्राय॑ धत्तन।
यथै॑नं ज॒रसे॒ नयां ज्योक्क्ष॒त्रेऽधि॑ जागरत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
परी॒ममिन्द्र॒मायु॑षे म॒हे क्ष॒त्राय॑ धत्तन।
यथै॑नं ज॒रसे॒ नयां ज्योक्क्ष॒त्रेऽधि॑ जागरत् ॥
०२ परीममिन्द्रमायुषे महे ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Wrap ye this man [as] Indra in order to life-time, to great
dominion, that [it] may conduct him unto old age; may he long watch
over dominion.
Notes
All the mss., both here and in the next verse, read at end of c
nayā́m, which SPP. therefore accepts, although both form and accent are
indefensible; the comm. has both times naya; the translation implies
our emendation to náyāt, the propriety of which can hardly be
questioned, especially as it is supported by a corresponding verse three
times repeated, with variations, in HGS. i. 4. 8: parī ’mam indra
brahmaṇe mahe śrotrāya (or rāṣṭrāya, or poṣāya) dadhmasi: athāi
’naṁ jarimā ṇayej jyok śrotre (or rāṣṭre, or poṣe) adhi jāgarat:
of these three forms, the first is intended for a Brahman, the second
for a Kṣatriya, the third for a Vāiśya: compare our next verse. The
comm., ⌊in 2 a and 3 a, appears to have had before him
indramāyuṣe and somamāyuṣe, whatever his accentuation and
pada-text may have been: this he understands as indra mā ”yuṣe
and soma mā ”yuṣe, his vocative indra⌋ agreeing with HGS. and giving
an easier and better text; ⌊his mā goes easily as an appositive with
imám, but the following enam is quite out of joint with it⌋.
Griffith
Invest this Indra for long life, invest him for great princely power, That I may lead him on to eld, that the man watch his princedom long.
पदपाठः
परि॑। इ॒मम्। इन्द्र॑म्। आयु॑षे। म॒हे। क्ष॒त्राय॑। ध॒त्त॒न॒। यथा॑। ए॒न॒म्। ज॒रसे॑। न॒याम्। ज्योक्। क्ष॒त्रे। अधि॑। जा॒ग॒र॒त्। २४.२।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- अथर्वा
- अनुष्टुप्
- राष्ट्रसूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
राजा के कर्तव्य का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे विद्वानो !] (इमम्) इस (इन्द्रम्) इन्द्र [परम ऐश्वर्यवान् पुरुष] को (महे) बड़े (आयुषे) जीवन के लिये और (क्षत्राय) राज्य के लिये (परि) सब प्रकार (धत्तन) धारण करो। (यथा) जिससे (एनम्) इस [पुरुष] को (जरसे) स्तुति के लिये (नयाम्) मैं ले चलूँ और वह (ज्योक्) बहुत काल तक (क्षत्रे) राज्य के भीतर (अधि) अधिकारपूर्वक (जागरत्) जागता रहे ॥२॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रजापालक महाप्रतापी पुरुष को प्रजागण राजा स्वीकार करें, वह अपनी योग्यता से कीर्तिमान् होकर प्रजा को सावधानी से सदा पालता रहे ॥२॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: २−(परि) सर्वतः (इमम्) (इन्द्रम्) परमैश्वर्यवन्तं पुरुषम् (आयुषे) जीवनाय (महे) महते (क्षत्राय) राज्याय (धत्तन) धारयत (यथा) येन प्रकारेण (एनम्) (जरसे) जॄ स्तुतौ-असुन्। जरतिरर्चतिकर्मा-निघ०३।१४। स्तुत्यै (नयाम्) लेट्। प्रापयेयम् (ज्योक्) चिरकालम् (क्षत्रे) राज्ये (अधि) अधिकृत्य (जागरत्) लेट्। जागृयात्। सावधानो भवेत् ॥
०३ परीमं सोममायुषे
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
परी॒मं सोम॒मायु॑षे म॒हे श्रोत्रा॑य धत्तन।
यथै॑नं ज॒रसे॑ न॒यां ज्योक्श्रोत्रेऽधि॑ जागरत्॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
परी॒मं सोम॒मायु॑षे म॒हे श्रोत्रा॑य धत्तन।
यथै॑नं ज॒रसे॑ न॒यां ज्योक्श्रोत्रेऽधि॑ जागरत्॥
०३ परीमं सोममायुषे ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Wrap ye this man [as] Soma in order to life-time, to great
instruction (śrótra), that [it] may conduct him unto old age; may he
long watch over instruction.
Notes
It is perhaps only by an accident that vs. 2 is omitted in Ppp.; at any
rate, this verse shows what would have been read for verse 2 by it; it
has somam, not soma, in a;* and naya, with the comm., in
c; further, in a it gives pare ’maṁ. *⌊Strictly speaking, it
has somamāyuṣe, with a possibility for the same objectionable division
as appears under vs. 2, which see.⌋
Griffith
Invest this Soma for long life, invest him for great hearing power. That I may lead him on to eld, that he may watch o’er hearing long.
पदपाठः
परि॑। इ॒मम्। सोम॑म्। आयु॑षे। म॒हे। श्रोत्रा॑य। ध॒त्त॒न॒। यथा॑। ए॒न॒म्। ज॒रसे॑। न॒याम्। ज्योक्। श्रोत्रे॑। अधि॑। जा॒ग॒र॒त्। २४.३।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- अथर्वा
- अनुष्टुप्
- राष्ट्रसूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
राजा के कर्तव्य का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे प्रजागणो !] (इमम्) इस (सोमम्) चन्द्रमा [समान शान्तिकारक पुरुष] को (महे) बड़े (आयुषे) जीवन के लिये और (श्रोत्राय) सुनवाई के लिये (परि) सब प्रकार (धत्तन) धारण करो। (यथा) जिससे (एनम्) इस [पुरुष] को (जरसे) स्तुति के लिये (नयाम्) मैं ले चलूँ, और वह (ज्योक्) बहुत काल तक (श्रोत्रे) सुनवाई में (अधि) अधिकारपूर्वक (जागरत्) जागता रहे ॥३॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रजागणों को उचित है कि जिस पुरुष को राजा बनावें, उससे सदा प्रीति रक्खें, जिससे वह स्तुति प्राप्त करके प्रजा के दुःखों को सदा सुने और दूर करे ॥३॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ३−(सोमम्) चन्द्रसमानशान्तिप्रदं पुरुषम् (श्रोत्राय) श्रवणकरणाय (श्रोत्रे) श्रवणकरणे। अन्यत् पूर्ववत्-म०२॥
०४ परि धत्त
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
परि॑ धत्त ध॒त्त नो॒ वर्च॑से॒मं ज॒रामृ॑त्युं कृणुत दी॒र्घमायुः॑।
बृह॒स्पतिः॒ प्राय॑च्छ॒द्वास॑ ए॒तत्सोमा॑य॒ राज्ञे॒ परि॑धात॒वा उ॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
परि॑ धत्त ध॒त्त नो॒ वर्च॑से॒मं ज॒रामृ॑त्युं कृणुत दी॒र्घमायुः॑।
बृह॒स्पतिः॒ प्राय॑च्छ॒द्वास॑ ए॒तत्सोमा॑य॒ राज्ञे॒ परि॑धात॒वा उ॑ ॥
०४ परि धत्त ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Wrap, set ye him for us with splendor; make him one to die of old
age; [make] long life-time; Bṛihaspati furnished (pra-yam) this
garment to king Soma for wrapping himself.
Notes
This is a repetition of ii. 13. 2, above. The comm. mentions that the
verse has been already explained where it first occurred, but adds: “the
sense, however, is compendiously this,” and proceeds to give the same
exposition over again, word for word (unless, indeed, the editor is
responsible for the repetition). For the parallel passages etc., see the
note to ii. 13. 2.
Griffith
For us, surround him, cover him with splendour, give him long life, and death when age removes him. This garment hath Brihaspati presented to Soma, to the King, to wrap about him.
पदपाठः
परि॑। ध॒त्त॒। ध॒त्त। नः॒। वर्च॑सा। इ॒मम्। ज॒राऽमृ॑त्युम्। कृ॒णु॒त॒। दी॒र्घम्। आयुः॑। बृह॒स्पतिः॑। प्र। अ॒य॒च्छ॒त्। वासः॑। ए॒तत्। सोमा॑य। राज्ञे॑। परि॑ऽधात॒वै। ऊं॒ इति॑। २४.४।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- अथर्वा
- त्रिष्टुप्
- राष्ट्रसूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
राजा के कर्तव्य का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे विद्वानो !] (नः) हमारे लिये (इमम्) इस [पराक्रमी] को (परि धत्त) [वस्त्र] पहिराओ और (वर्चसा) तेज के साथ (धत्त) पुष्ट करो और (जरामृत्युम्) बुढ़ापे [अर्थात् निर्बलता] को मृत्यु समान त्याज्य माननेवाला [अथवा स्तुति के साथ मृत्युवाला] (दीर्घम्) बड़ी (आयुः) आयु (कृणुत) करो। (बृहस्पति) बृहस्पति [बड़े-बड़े विद्वानों के रक्षक पुरोहित] ने (एतत्) यह (वासः) वस्त्र (सोमाय) सूर्यसमान (राज्ञे) राजा को (उ) ही (परिधातवे) धारण करने के लिये (प्र अयच्छत्) दिया है ॥४॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सुनीतिज्ञ पुरुष को मनुष्य वस्त्र आदि पहिनाकर राजसिंहासन पर सुशोभित करें और सब विद्वान लोग प्रतिष्ठा के साथ उसे राज्य करने के लिये उत्साह देवें ॥४॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह मन्त्र आ चुका है-अथर्व०२।१३।२॥४−(जरामृत्युम्) जरा निर्बलता मृत्युर्दुःखमिव त्याज्यं यस्य तम्। यद्वा जरया स्तुत्या मरणयुक्तम् (सोमाय) सोमः सूर्यः प्रसवनात्-निरु०१४।१२। अन्यद् व्याख्यातम्-म०२।१३।२
०५ जरां सु
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ज॒रां सु ग॑च्छ॒ परि॑ धत्स्व॒ वासो॒ भवा॑ गृष्टी॒नाम॑भिशस्ति॒पा उ॑।
श॒तं च॒ जीव॑ श॒रदः॑ पुरू॒ची रा॒यश्च॒ पोष॑मुप॒संव्य॑यस्व ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
ज॒रां सु ग॑च्छ॒ परि॑ धत्स्व॒ वासो॒ भवा॑ गृष्टी॒नाम॑भिशस्ति॒पा उ॑।
श॒तं च॒ जीव॑ श॒रदः॑ पुरू॒ची रा॒यश्च॒ पोष॑मुप॒संव्य॑यस्व ॥
०५ जरां सु ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Go thou safely (sú) unto old age; wrap thyself in the garment;
become thou protector of the people (?) against imprecation; and live
thou a hundred numerous autumns; and wrap further about (upa-sam-vyā)
thee abundance of wealth.
Notes
⌊The verse is found in PGS. (i. 4. 12), HGS. (i. 4. 2), and MP. (ii. 2.
7). In a, PGS. omits sú, while HGS.MP. have jarā́ṁ gacchāsi; in
b, all three texts read kṛṣṭīnā́m and abhiśastipā́vā; all three
end c with suvarcās; and PGS. has for d rayiṁ ca putrān anu
saṁvyayasva, adding āyuṣmatī ’dam paridhatsva vāsaḥ.⌋ In b, the
translation follows Ppp. ⌊and the three texts just cited⌋ in reading
kṛṣṭīnā́m ‘people’ instead of the absurd gṛṣṭīnā́m ‘heifers,’ which is
given by all the mss. and the comm., both here and in the nearly
accordant verse ii. 13. 3: see note to ii. 13. 3 ⌊and cf. Roth, ZDMG.
xlviii. 110⌋. The comm. is driven by the reading gṛṣ- into taking
abhiśasti- from śas ‘cut’: abhito viśasanaṁ hiṅsā. ⌊Our
abhiśastipā́ u, at the end of b in vss. 5 and 6, would seem, in
view of the -pā́vā of the other texts, to be a faulty assimilation to
the end of d in vs. 4, páridhātavā́ u, such as may be found
elsewhere.⌋
Griffith
Advance to good old age: endue the mantle. Be thou our heifers’ guard from imprecation. Live thou a hundred full and plenteous autumns, and wrap thee in prosperity of riches.
पदपाठः
ज॒राम्। सु। ग॒च्छ॒। परि॑। ध॒त्स्व॒। वासः॑। भव॑। गृ॒ष्टी॒नाम्। अ॒भि॒श॒स्ति॒ऽपाः। ऊं॒ इति॑। श॒तम्। च॒। जीव॑। श॒रदः॑। पु॒रू॒चीः। रा॒यः। च॒। पोष॑म्। उ॒प॒ऽसंव्य॑यस्व। २४.५।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- अथर्वा
- त्रिष्टुप्
- राष्ट्रसूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
राजा के कर्तव्य का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे राजन् !] (जराम्) स्तुति को (सु) अच्छे प्रकार (गच्छ) प्राप्त हो, (वासः) वस्त्र को (परि धत्स्व) पहिन, (उ) और (गृष्टीनाम्) ग्रहण करने योग्य गौओं की (अभिशस्तिपाः) हिंसा से रक्षा करनेवाला (भव) हो। (च) और (पुरुचीः) बहुत पदार्थों से व्याप्त (शतम्) सौ (शरदः) शरद ऋतुओं तक (जीव) तू जीवित रह, (च) और (रायः) धन की (पोषम्) पुष्टि [वृद्धि] को (उपसंव्ययस्व) अपने सब ओर धारण कर ॥५॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान लोग राजा को अलङ्कृत करते हुए आशीर्वाद दें कि वह गौ आदि उपकारी जीवों की सदा रक्षा करे और धन-धान्य बढ़ाकर पूर्ण आयु भोगे ॥५॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह मन्त्र कुछ भेद से आ चुका है-अथर्व०२।१३।३॥५−अयं मन्त्रो भेदेन गतः-अ०२।१३।३ (जराम्) स्तुतिम्। जरा स्तुतिर्जरतेः स्तुतिकर्मणः-निरु०१०।८ (सु) पूजायाम् (गच्छ) प्राप्नुहि (परि धत्स्व) परिधारय (वासः) वस्त्रम् (भव) (गृष्टीनाम्) ग्रह उपादाने क्तिच्, पृषोदरादिरूपम्। ग्राह्यानां गवाम् (अभिशस्तिपाः) हिंसाभयाद् रक्षकः (उ) च (शतम्) बह्वीः (जीव) प्राणान् धारय (शरदः) ऋतुविशेषान्। संवत्सरान् (पुरूचीः) पुरु+अञ्चु गतिपूजनयोः-क्विन्। बहुविधान् पदार्थान् व्याप्नुवती (रायः) धनस्य (पोषम्) पुष्टिम्। वृद्धिम् (उपसंव्ययस्व) व्येञ् आच्छादने। परिधत्स्व ॥
०६ परीदं वासो
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
परी॒दं वासो॑ अधिथाः स्व॒स्तयेऽभू॑र्वापी॒नाम॑भिशस्ति॒पा उ॑।
श॒तं च॒ जीव॑ श॒रदः॑ पुरू॒चीर्वसू॑नि॒ चारु॒र्वि भ॑जासि॒ जीव॑न् ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
परी॒दं वासो॑ अधिथाः स्व॒स्तयेऽभू॑र्वापी॒नाम॑भिशस्ति॒पा उ॑।
श॒तं च॒ जीव॑ श॒रदः॑ पुरू॒चीर्वसू॑नि॒ चारु॒र्वि भ॑जासि॒ जीव॑न् ॥
०६ परीदं वासो ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Thou hast wrapped thyself in this garment in order to well-being;
thou hast become protector of thine allies (?) against imprecation; and
live thou a hundred numerous autumns; living, pleasant (cā́ru), thou
shalt share out good things.
Notes
The translation implies in b ábhūr āpīnā́m ⌊see below⌋, or else an
analysis of the ms. reading vāpīnā́m ⌊misprinted vap- in foot-note of
Berlin ed.⌋ into u and āpīnā́m (the pada-mss. have ábhūḥ:
vāpīnā́m). The vaśā́nām of our text* is a conjecture provoked by the
gṛṣṭīnā́m of vs. 5; as that is got rid of, this naturally falls away
also. The comm. has again gṛṣṭīnām, and this time interprets
abhiśasti- as a fear on the part of the ‘heifers’ of losing their
skins (tvagādānabhīti ⌊cf. note to ii. 13. 3⌋)! The Ppp. text appears
to give us no variants. The HGS. has a corresponding verse (in i. 4. 3),
reading in a, b adhi dhāḥ ⌊one ms. correctly ’dhithāḥ⌋ svastaye
‘bhūr āpīṇām† abhiśastipāvā: and, for d, vasūni cāyyo vi bhajā
sa jīvan; the variant to cā́rus, taken in connection with the small
appropriateness of cā́rus, makes its genuineness suspicious. ⌊MP., at
ii. 2. 8, also has āpīnā́m; and it agrees otherwise with HGS., save
that it has dhā for dhāḥ, cāryó for cāyyo, and ví bhajāsi
(agreeing with AV.). Kirste, in his note to HGS., p. 8, mentions as
further variants cāyo and cārye. MB., at i. 1. 6, has c, ending
with suvarcās, and d, reading cārye.⌋ *⌊Misprinted vaśānā́m.⌋
†⌊One ms. correctly āpīnām.⌋
⌊See page xxxvi, note.⌋
Griffith
Thou for weal hast clothed thee in this garment: thou hast become our cows’ sure guard from curses. Live thou a hundred full and plenteous autumns: then living, fair thyself, shalt deal forth treasures.
पदपाठः
परि॑। इ॒दम्। वासः॑। अ॒धि॒थाः॒। स्व॒स्तये॑। अभूः॑। वा॒पी॒नाम्। अ॒भि॒श॒स्ति॒ऽपाः। ऊं॒ इति॑। श॒तम्। च॒। जीव॑। श॒रदः॑। पु॒रू॒चीः। वसू॑नि। चारुः॑। वि। भ॒जा॒सि॒। जीव॑न्। २४.६।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- अथर्वा
- त्रिष्टुप्
- राष्ट्रसूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
राजा के कर्तव्य का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे राजन् !] (इदम्) इस (वासः) वस्त्र को (स्वस्तये) आनन्द बढ़ाने के लिये (परि अधिथाः) तूने धारण किया है, (उ) और (वापीनाम्) बोने की भूमियों [खेती आदि अथवा बावड़ी, कूप आदि] का (अभिशस्तिपाः) खण्डन से बचानेवाला (अभूः) तू हुआ है। (च) और (पुरूचीः) बहुत पदार्थों से व्याप्त (शतम्) सौ (शरदः) शरद् ऋतुओं तक (जीव) तू जीवित रह और (चारुः) शोभायमान होकर (जीवन्) जीता हुआ तू (वसूनि) धनों को (वि भजासि) बाँटता रह ॥६॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा शासनपद ग्रहण करके सबकी भलाई का प्रयत्न करता हुआ प्रजा को धनी बनाकर कीर्तिमान् होवे ॥६॥ यह मन्त्र कुछ भेद से आ चुका है-अ०२।१३।३॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ६−(इदम्) उपस्थितम् (वासः) वस्त्रम् (परि अधिथाः) आच्छादितवानसि (स्वस्तये) आनन्दवर्धनाय (अभूः) (वापीनाम्) वसिवपियजि०।उ०४।१२५। डुवप बीजतन्तुसन्ताने-इञ् प्रत्ययः। वपन्ति बीजं विस्तारयन्ति यत्र तासां भूमीनाम्। कूपादिजलाशयभेदानाम् (अभिशस्तिपाः) खण्डनाद् रक्षकः (वसूनि) धनानि (चारुः) शोभनः (वि भजासि) भजतेर्लेटि आडागमः। विभक्तान् कुरु (जीवन्) प्राणान् धारयन्। अन्यत् पूर्ववत्-म०५॥
०७ योगेयोगे तवस्तरम्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
योगे॑योगे त॒वस्त॑रं॒ वाजे॑वाजे हवामहे।
सखा॑य॒ इन्द्र॑मू॒तये॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
योगे॑योगे त॒वस्त॑रं॒ वाजे॑वाजे हवामहे।
सखा॑य॒ इन्द्र॑मू॒तये॑ ॥
०७ योगेयोगे तवस्तरम् ...{Loading}...
Whitney
Translation
- We, companions, call to aid Indra the very mighty at every
conjuncture, in every contest (? vā́ja).
Notes
This verse is, without variant, RV. i. 30.7; also found in SV. (i. 163;
ii. 93), VS. (xi. 14), TS. (in iv. 1. 2¹), MS. (in ii. 7. 2), ⌊MP. i. 6.
3⌋. Sákhāyas, in c, which might be either nominative or vocative,
the comm. prefers to take as nominative.
Griffith
In every need, in every fray we call, as friends, to succour us, Indra the mightiest of all.
पदपाठः
योगे॑ऽयोगे। त॒वःऽत॑रम्। वाजे॑ऽवाजे। ह॒वा॒म॒हे॒। सखा॑यः। इन्द्र॑म्। ऊ॒तये॑। २४.७।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- अथर्वा
- त्रिपदार्षी गायत्री
- राष्ट्रसूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
राजा के कर्तव्य का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (योगेयोगे) अवसर-अवसर पर और (वाजेवाजे) सङ्ग्राम-सङ्ग्राम के बीच (तवस्तरम्) अधिक बलवान् (इन्द्रम्) इन्द्र [परमैश्वर्यवान् पुरुष] को (ऊतये) रक्षा के लिये (सखायः) मित्र लोग हम (हवामहे) पुकारते हैं ॥७॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब प्रजागण विद्वान् पुरुषार्थी राजा के साथ मित्रता करके शत्रु से अपनी रक्षा का उपाय करें ॥७॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह मन्त्र ऋग्वेद में है-१।३०।७, यजु०११।१४। तथा साम० पू०२।७।९ और उ०१।२।११ और आगे है-अथर्व०२०।२६।१॥७−(योगेयोगे) प्रत्यवसरम् (तवस्तरम्) तव इति बलनाम-निघ०२।९। अस्मायामेधास्रजो विनिः। पा०५।२।१२१। तवस्-विनि, ततस्तरप्, विनेच्छान्दसो लोपः। तवस्वितरम्। बलवत्तरम् (वाजेवाजे) प्रतिसंग्रामम् (हवामहे) आह्वयामः (सखायः) वयं सुहृदः सन्तः (इन्द्रम्) परमैश्वर्यवन्तं पुरुषम् (ऊतये) अवनाय। रक्षणाय ॥
०८ हिरण्यवर्णो अजरः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
हिर॑ण्यवर्णो अ॒जरः॑ सु॒वीरो॑ ज॒रामृ॑त्युः प्र॒जया॒ सं वि॑शस्व।
तद॒ग्निरा॑ह॒ तदु॒ सोम॑ आह॒ बृह॒स्पतिः॑ सवि॒ता तदिन्द्रः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
हिर॑ण्यवर्णो अ॒जरः॑ सु॒वीरो॑ ज॒रामृ॑त्युः प्र॒जया॒ सं वि॑शस्व।
तद॒ग्निरा॑ह॒ तदु॒ सोम॑ आह॒ बृह॒स्पतिः॑ सवि॒ता तदिन्द्रः॑ ॥
०८ हिरण्यवर्णो अजरः ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Of golden color, unaging, of excellent heroes, having old age as
death, do thou enter into union (sam-viś) with progeny: this Agni
says, and this Soma says, this Bṛihaspati, Savitar, Indra.
Notes
The second half-verse we had above as viii. 5. 5 a, b ⌊which see;
and pāda c occurred at xvi. 9. 2⌋; the comm. does not notice the
repetition. He explains saṁ viśa as used in the sense of nirviśa
’enjoy’; or else, he says, of praviśa = svagṛham adhitiṣṭha. Ppp.
reads in a ajayas suv-.
Griffith
Gold-coloured, undecaying, blest with heroes, dwell, dying in old age, with children round thee. This is the spoken word of Agni, Soma, Brihaspati and Savitar, and Indra.
पदपाठः
हिर॑ण्यऽवर्णः। अ॒जरः॑। सु॒ऽवीरः॑। ज॒राऽमृ॑त्युः। प्र॒ऽजया॑। सम्। वि॒श॒स्व॒। तत्। अ॒ग्निः। आ॒ह॒। तत्। ऊं॒ इति॑। सोमः॑। आ॒ह॒। बृह॒स्पतिः॑। स॒वि॒ता। तत्। इन्द्रः॑। २४.८।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्त्रोक्ताः
- अथर्वा
- अनुष्टुप्
- राष्ट्रसूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
राजा के कर्तव्य का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे पुरुषार्थी !] (हिरण्यवर्णः) कमनीय वा तेजस्वी रूपवाला, (अजरः) फुरतीला [वा अनिर्बल] (सुवीरः) बड़े वीरोंवाला, (जरामृत्युः) बुढ़ापे [निर्बलता] को मृत्युसमान त्याज्य माननेवाला [महाबलवान्] तू (प्रजया) प्रजा के साथ (सम्) मिलकर (विशस्व) प्रवेश कर। (तत्) इस बात को (अग्निः) अग्नि [समान तेजस्वी पुरुष] (आह) कहता है, (तत् उ) उसको ही (सोमः) सोम [चन्द्रमा समान पोषक], (तत्) उसी को (बृहस्पतिः) बृहस्पति [बड़ी विद्याओं का स्वामी], (सविता) सबका प्रेरक, (इन्द्रः) इन्द्र [महाप्रतापी पुरुष] (आह) कहता है ॥८॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब प्रतापी विद्वानों को यह सिद्धान्त मानना चाहिये कि पुरुषार्थी शूर पुरुष से मिलकर प्रजा की उन्नति करें ॥८॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: इस मन्त्र का दूसरा आधा आ चुका है-अ०८।५।५। और तीसरा पाद आया है-अ०१६।९।२॥८−(हिरण्यवर्णः) हिरण्यः कमनीयस्तेजोमयो वा वर्णो रूपं यस्व सः (अजरः) ऋच्छेररः। उ०३।१३१। अज गतिक्षेपणयोः-अरप्रत्ययः। गतिशीलः। जरारहितः (सुवीरः) प्रशस्तवीरोपेतः (जरामृत्युः) जरा निर्बलता मृत्युविरहदुःखप्रदा यस्य सः। महाबलवान् (प्रजया) (सम्) समाय (विशस्व) प्रविश (तत्) वचनम् (अग्निः) अग्निवत्तेजस्वी पुरुषः (आह) ब्रवीति (तदु) तदेव (सोमः) चन्द्रवत्पोषकः (बृहस्पतिः) बृहतीनां विद्यानां स्वामी (सविता) सर्वप्रेरकः (तत्) (इन्द्रः) महाप्रतापी पुरुषः ॥