०१४ अभयम् ...{Loading}...
Whitney subject
- For safety.
VH anukramaṇī
अभयम्।
१ अथर्वा। द्यावापृथिवी। त्रिष्टुप्।
Whitney anukramaṇī
[Atharvan.—ekarcam . dyāvāpṛthivīyam. trāiṣṭubham.]
Whitney
Comment
This hymn is not found in Pāipp. It and the one following are included in the abhaya gaṇa (note to Kāuś. 16. 8).
Translations
Translated: Griffith, ii. 274. Griffith calls it a “hymn after victory” and refers tvā to the conquered enemy.
Griffith
A hymn after victory
०१ इदमुच्छ्रेयोऽवसानमागां शिवे
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒दमु॒च्छ्रेयो॑ऽव॒सान॒मागां॑ शि॒वे मे॒ द्यावा॑पृथि॒वी अ॑भूताम्।
अ॑सप॒त्नाः प्र॒दिशो॑ मे भवन्तु॒ न वै त्वा॑ द्विष्मो॒ अभ॑यं नो अस्तु ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
इ॒दमु॒च्छ्रेयो॑ऽव॒सान॒मागां॑ शि॒वे मे॒ द्यावा॑पृथि॒वी अ॑भूताम्।
अ॑सप॒त्नाः प्र॒दिशो॑ मे भवन्तु॒ न वै त्वा॑ द्विष्मो॒ अभ॑यं नो अस्तु ॥
०१ इदमुच्छ्रेयोऽवसानमागां शिवे ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Here have I come up to a better stop (avasā́na); heaven-and-earth
have been propitious to me; let the directions be for me free from
rivals; we verily hate thee not; be there fearlessness for us.
Notes
The mss. read in a uchréyas (p. ut॰śréyaḥ); very possibly the
true reading would be u śréyas. The pada-text fail to divide
avasā́nam (it should be ava॰sā́nam, and this SPP. reads by
emendation). Some mss. read te for me in b. Some of ours combine
at the end no ‘stu. Āp. vi. 29. 1 has a corresponding passage: idaṁ
śreyo ‘vasanaṁ yad āgāṁ syone me dyāvāpṛthivī abhūtām: anamīvāḥ pradīśaḥ
santu makyam: gomad…svāhe ’ty avasite juhoti: cf. also Āp. xiii. 25.
3.
Griffith
I have attained this goodliest place to rest in. Both Heaven and, Earth have shown me grace and favour. Without a foe for me be all the regions! We hate thee not. May we have peace and safety.
पदपाठः
इ॒दम्। उ॒त्ऽश्रेयः॑। अ॒व॒ऽसान॑म्। आ। अ॒गा॒म्। शि॒वे इति॑। मे॒। द्यावा॑पृथि॒वी इति॑। अ॒भू॒ता॒म्। अ॒स॒प॒त्नाः। प्र॒ऽदिशः॑। मे॒। भ॒व॒न्तु॒। न। वै। त्वा॒। द्वि॒ष्मः॒। अभ॑यम्। नः॒। अ॒स्तु॒। १४.१।
अधिमन्त्रम् (VC)
- द्यावापृथिवी
- अथर्वा
- त्रिष्टुप्
- अभय सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
विजयप्राप्ति का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे इन्द्र ! महाप्रतापी राजन्] (इदम्) यह (उच्छ्रेयः) अत्युत्तम (अवसानम्) विश्राम (आ अगाम्) मैंने पाया है, (द्यावापृथिवी) सूर्य और पृथिवी (मे) मेरे लिये (शिवे) मङ्गलकारी (अभूताम्) हुई हैं (मे) मेरी (प्रदिशः) दिशाएँ (असपत्नाः) विना शत्रु (भवन्तु) होवें, (त्वा) तुझसे (वै) निश्चय करके (न द्विष्मः) हम विरोध नहीं करते, (नः) हमारे लिये (अभयम्) अभय (अस्तु) होवे ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस राज्य में प्रजा को सुख मिले, सूर्य और पृथिवी मङ्गलकारी हों अर्थात् जहाँ वृष्टि और अन्न आदि की उपज ठीक होती हो, वहाँ प्रजागण चोर उचक्के आदि दुष्टों से रक्षित रहकर राजभक्ति करते रहें ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−(इदम्) (उच्छ्रेयः) प्रशस्यतरम् (अवसानम्) विरामम्। विश्रामम् (आ अगाम्) प्राप्तवानस्मि (शिवे) मङ्गलप्रदे (मे) मह्यम् (द्यावापृथिवी) सूर्यभूमी (अभूताम्) (असपत्नाः) शत्रुरहिताः (प्रदिशः) सर्वा दिशाः (मे) मम (भवन्तु) (न) निषेधे (वै) निश्चयेन (त्वा) त्वाम् (द्विष्मः) विरोधयामः (अभयम्) भयराहित्यम् (नः) अस्मभ्यम् (अस्तु) ॥