००८ नक्षत्राणी ...{Loading}...
Whitney subject
- For well-being: to the asterisms etc.
VH anukramaṇī
नक्षत्राणी।
१-७ गार्ग्यः। नक्षत्राणी, …. ब्रह्मणस्पतिः। त्रिष्टुप्, १ विराड् जगती।
Whitney anukramaṇī
[Gārgya.—sapta. mantroktanakṣatradevatyam (6. brāhmaṇaspatyā). trāiṣṭubham: 1. virāḍ jagatī; 6. 3-av. 6-p. atijagatī.]
Whitney
Comment
The mss., and so SPP., have the incorrect accent prákalpayan in c; it is emended in our text. It is possible, but not natural, to count in the verse 46 syllables, with the Anukr.
०१ यानि नक्षत्राणि
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यानि॒ नक्ष॑त्राणि दि॒व्य१॒॑न्तरि॑क्षे अ॒प्सु भूमौ॒ यानि॒ नगे॑षु दि॒क्षु।
प्र॑क॒ल्पयं॑श्च॒न्द्रमा॒ यान्येति॒ सर्वा॑णि॒ ममै॒तानि॑ शि॒वानि॑ सन्तु ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
यानि॒ नक्ष॑त्राणि दि॒व्य१॒॑न्तरि॑क्षे अ॒प्सु भूमौ॒ यानि॒ नगे॑षु दि॒क्षु।
प्र॑क॒ल्पयं॑श्च॒न्द्रमा॒ यान्येति॒ सर्वा॑णि॒ ममै॒तानि॑ शि॒वानि॑ सन्तु ॥
०१ यानि नक्षत्राणि ...{Loading}...
Whitney
Translation
- What asterisms are in the sky, in the atmosphere, in the waters, on
the earth, what ones in the mountains, in the quarters, what ones the
moon goes on preparing (pra-kḷp), let all those be propitious to me.
Notes
The mss., and so SPP., have the incorrect accent prákalpayan in c;
it is emended in our text. It is possible, but not natural, to count in
the verse 46 syllables, with the Anukr.
Griffith
Benign to me be all those Lunar Mansions to which the Moon as he moves on doth honour. All that are in the sky, the air, the waters, on earth, on moun- tains, in the heavenly regions.
पदपाठः
यानि॑। नक्ष॑त्राणि। दि॒वि। अ॒न्तरि॑क्षे। अ॒प्ऽसु। भूमौ॑। यानि॑। नगे॑षु। दि॒क्षु। प्रऽक॑ल्पयन्। च॒न्द्रमाः॑। यानि॑। एति॑। सर्वा॑णि। मम॑। ए॒तानि॑। शि॒वानि॑। स॒न्तु॒। ८.१।
अधिमन्त्रम् (VC)
- नक्षत्राणि
- गार्ग्यः
- विराड्जगती
- नक्षत्र सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
सुख की प्राप्ति का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यानि) जिन (नक्षत्राणि) नक्षत्रों [चलनेवाले लोकों] को (दिवि) आकाश के भीतर (अन्तरिक्षे) मध्यलोक में, (यानि) जिन [नक्षत्रों] को (अप्सु) जल के ऊपर और (भूमौ) भूमि के ऊपर और (यानि) जिन [नक्षत्रों] को (नगेषु) पहाड़ों के ऊपर (दिक्षु) सब दिशाओं में (चन्द्रमा) चन्द्रमा (प्रकल्पयन्) समर्थ करता हुआ (याति) चलता है, (एतानि) यह (सर्वाणि) सब [नक्षत्र] (मम) मेरे (शिवानि) सुख देनेहारे (सन्तु) होवें ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो नक्षत्र [सूक्त ७] अपने तारागणों के साथ चन्द्रमा के आकर्षण और गति मार्ग में घूमकर वायु द्वारा जल पृथिवी आदि पर प्रभाव डालकर अन्न स्वास्थ्य आदि बढ़ाने का कारण हैं, विद्वान् लोग उन नक्षत्रों के ज्योतिष ज्ञान से दूरदर्शी होकर विघ्नों को हटाकर सुख पावें ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−(यानि) (नक्षत्राणि) गमनशीलान् लोकान् (दिवि) आकाशे (अन्तरिक्षे) मध्यलोके (अप्सु) उदकानामुपरि (भूमौ) भूमेरुपरि (यानि) नक्षत्राणि (नगेषु) पर्वतानामुपरि (दिक्षु) सर्वासु दिक्षु (प्रकल्पयन्) समर्थानि कुर्वन्। प्रोत्साहयन् (चन्द्रमाः) चन्द्रलोकः (यानि) नक्षत्राणि (एति) गच्छति (सर्वाणि) (मम) (एतानि) नक्षत्राणि (शिवानि) सुखकराणि (सन्तु) भवन्तु ॥
०२ अष्टाविंशानि शिवानि
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॑ष्टाविं॒शानि॑ शि॒वानि॑ श॒ग्मानि॑ स॒ह योगं॑ भजन्तु मे।
योगं॒ प्र प॑द्ये॒ क्षेमं॑ च॒ क्षेमं॒ प्र प॑द्ये॒ योगं॑ च॒ नमो॑ऽहोरा॒त्राभ्या॑मस्तु ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
अ॑ष्टाविं॒शानि॑ शि॒वानि॑ श॒ग्मानि॑ स॒ह योगं॑ भजन्तु मे।
योगं॒ प्र प॑द्ये॒ क्षेमं॑ च॒ क्षेमं॒ प्र प॑द्ये॒ योगं॑ च॒ नमो॑ऽहोरा॒त्राभ्या॑मस्तु ॥
०२ अष्टाविंशानि शिवानि ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Let them of the series of twenty-eight, propitious, helpful, together
allot to me acquisition (yóga); I go forward to acquisition and
possession (kṣéma); I go forward to possession and acquisition; homage
be to day-and-night.
Notes
In b, the comm. reads sahá yógam as a compound, sahayogam. He
explains, after the usual fashion, yoga as alabdhavastuprāpti (his
ms., alabhya-), and kṣema as labdhavastuparipālana, and the
translation follows him. The verse (11 + 8: 8 + 8 + 8 = 43) is quite
improperly let pass as simply a triṣṭubh. ⌊As, for the twenty-eight,
see introduction to hymn 7.⌋
Griffith
Propitious, mighty, let the eight-and-twenty together deal me out my share of profit. Profit and wealth be mine, and wealth and profit! To Day and Night be adoration rendered!
पदपाठः
अ॒ष्टा॒ऽविं॒शानि॑। शि॒वानि॑। श॒ग्मानि॑। स॒ह। योग॑म्। भ॒ज॒न्तु॒। मे॒। योग॑म्। प्र। प॒द्ये॒। क्षेम॑म्। च॒। क्षेम॑म्। प्र। प॒द्ये॒। योग॑म्। च॒। नमः॑। अ॒हो॒रा॒त्राभ्या॑म्। अ॒स्तु॒। ८.२।
अधिमन्त्रम् (VC)
- नक्षत्राणि
- गार्ग्यः
- महाबृहती त्रिष्टुप्
- नक्षत्र सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
सुख की प्राप्ति का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अष्टाविंशानि) प्रत्येक अट्ठाइसवें [नक्षत्र] (शिवानि) कल्याणकारक और (शग्मानि) सुखदायक होकर (सह) मेल के साथ (मे) मुझ को (योगम्) प्राप्ति सामर्थ्य (भजन्तु) देवें। (योगम्) प्राप्ति सामर्थ्य को (च) और (क्षेमम्) रक्षा सामर्थ्य को [अर्थात् पान के सामर्थ्य के साथ रक्षा के सामर्थ्य को] (प्र पद्ये) मैं पाऊँ, और (क्षेमम्) रक्षा सामर्थ्य को (च) और (योगम्) प्राप्ति सामर्थ्य को [अर्थात् रक्षा के सामर्थ्य के साथ पाने के सामर्थ्य को] (प्र पद्ये) मैं पाऊँ, [और मुझे] (अहोरात्राभ्याम्) दोनों दिन-राति के लिये (नमः) अन्न (अस्तु) होवे ॥२॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूक्त ७ में कृत्तिकाओं से लेकर भरणियों तक अट्ठाईस नक्षत्र बताये हैं। यह मन्त्र कहता है कि वे नक्षत्र चन्द्रमा के मार्ग में चक्र बनाकर घूमते हैं। इसलिये जिस किसी एक नक्षत्र को ध्रुव मानकर गणना करें तो प्रत्येक अन्तिम नक्षत्र अट्ठाईसवाँ होता है, जैसे वेद में कृत्तिकाओं से लेकर भरणी, और लोक में अश्विनी से लेकर रेवती अट्ठाईसवाँ नक्षत्र हैं। मनुष्यों को योग्य है कि नक्षत्रों की कुचाल से जो दुर्भिक्ष, वायु की अशुद्धि आधिदैविक विपत्तियाँ पृथिवी पर सूझ पड़ें, उनके निवारण के लिये अन्न आदि पदार्थ प्राप्त करते रहें ॥२॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: महर्षि दयानन्द के अनुसार अर्थ ऋग्वेदादिभाष्यभूमिका उपासनाविषय ॥हे परमेश्वर ! (अष्टाविंशानि) अट्ठाईस [दश इन्द्रिय, दश प्राण, मन बुद्धि, चित्त, अहंकार, विद्या, स्वभाव, शरीर और बल] (शिवानि) कल्याणकारक और (शग्मानि) सुखकारक होकर (सह) एक साथ (मे) मेरे (योगम्) उपासना योग को (भजन्ताम्) सेवन करें। (योगम्) उस योग को (च) और (क्षेमम्) रक्षा को [अर्थात् योग के द्वारा रक्षा को] (प्र पद्ये) मैं प्राप्त होऊँ और (क्षेमम्) रक्षा को (च) और (योगम्) योग को [अर्थात् रक्षा से योग को] (प्र पद्ये) मैं प्राप्त होऊँ, [इसलिये मेरा तुझ को] (अहोरात्राभ्याम्) दिन-राति (नमः) नमस्कार (अस्तु) होवे ॥ २−(अष्टाविंशानि) तस्य पूरणे डट्। पा० ५।२।४८। अष्टाविंशति-डट् पूरणार्थे। ति विंशतेर्डिति। पा० ६।४।१४२। इति तिलोपः। द्व्यष्टनः संख्यायाम०। पा० ६।३।४७। इति अष्टशब्दस्य आत्त्वम्। प्रत्येकमष्टाविंशतेः संख्यायाः पूरणानीति सर्वाणि अष्टाविंशानीति (शिवानि) कल्याणकारकाणि (शग्मानि) सुखकारकाणि (सह) साकम् (योगम्) प्राप्तिसामर्थ्यम्। उपासनायोगम् (भजन्तु) विभक्तं कुर्वन्तु। सेवन्ताम् (मे) मह्यम्। मम (योगम्) (प्र पद्ये) प्राप्नुयाम् (क्षेमम्) रक्षासामर्थ्यम् (च) (क्षेमम्) (प्र पद्ये) (योगम्) (च) (नमः) अन्नम्-निघ० २।७। नमस्कारः। (अहोरात्राभ्याम्) अहोरात्रे अनुकूलयितुम्। दिवसे रात्रौ च (अस्तु) भवतु ॥
०३ स्वस्तितं मे
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्वस्ति॑तं मे सुप्रा॒तः सु॑सा॒यं सु॑दि॒वं सु॑मृ॒गं सु॑शकु॒नं मे॑ अस्तु।
सु॒हव॑मग्ने स्व॒स्त्य१॒॑म॒र्त्यं ग॒त्वा पुन॒राया॑भि॒नन्द॑न् ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
स्वस्ति॑तं मे सुप्रा॒तः सु॑सा॒यं सु॑दि॒वं सु॑मृ॒गं सु॑शकु॒नं मे॑ अस्तु।
सु॒हव॑मग्ने स्व॒स्त्य१॒॑म॒र्त्यं ग॒त्वा पुन॒राया॑भि॒नन्द॑न् ॥
०३ स्वस्तितं मे ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Be it for me well at sunset (?), well in early morning, well at
evening, well by day; be it for me well with beasts, well with birds;
with easy invocation, O Agni, having gone with well-being to a mortal,
come thou again enjoying.
Notes
In a the translation follows our conjectural emendation of
svástitam (or svastí tám, or svastítam, as some of the mss.
variously read; the pada-mss. have svastí: tám or svástitam; ⌊one.
ms. and two śrotriyas of SPP. and⌋ the comm. give svastí tát) to
svastamitám, which is bold, but not implausible. For sudivám the
comm. has the better supported sudinam. The mss. ⌊except D. and L.,
which read suśakunám⌋ and SPP. accent suśakúnam, which may be
correct. The translation of the second half-verse is only a makeshift;
the line appears to be thoroughly corrupt; implied is the reading
svastyā́ mártyaṁ gatvā́; SPP. reads, with nearly all the mss., svasty
àmártyaṁ gatvā́, against the proper accent ámartyam. SPP’s pada-mss.
read at the end ā́ya: abhi॰nándan (one has ā́yā); both our mss. are
imperfect, one reading simply ā́, the other perhaps ā́yā with the y
erased; if the word is to be accepted at all, it should apparently be
ā́: aya. The repetition of martya in our text is doubtless too
daring, considering how unsatisfactory a result it yields after all.
Griffith
Fair be my sunset, fair my morn and evening and day with. lucky chase and happy omens; With blessing and success, immortal Agni, go to the mortal and. return rejoicing.
पदपाठः
स्वस्ति॑तम्। मे॒। सु॒ऽप्रा॒तः। सु॒ऽसा॒यम्। सु॒ऽदि॒वम्। सु॒ऽमृ॒गम्। सु॒ऽश॒कुन॑म्। मे॒। अ॒स्तु॒। सु॒ऽहव॑म्। अ॒ग्ने॒। स्व॒स्ति। अ॒मर्त्य॑म्। ग॒त्वा। पुनः॑। आय॑। अ॒भि॒ऽनन्द॑न्। ८.३।
अधिमन्त्रम् (VC)
- नक्षत्राणि
- गार्ग्यः
- विराट्स्थाना त्रिष्टुप्
- नक्षत्र सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
सुख की प्राप्ति का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुप्रातः) सुन्दर प्रातःकाल, (सुसायम्) सुन्दर सायंकाल और (सुदिवम्) सुन्दर दिन (मे) मेरे लिये (सुमृगम्) सुन्दर पशुओं का झुण्ड तथा (सुशकुनम्) सुन्दर पक्षियों का समूह (मे) मेरे लिये (स्वस्तितम्) आनन्द [वा सुन्दर सत्ता] फैलानेवाला (अस्तु) होवे। (अग्ने) हे सर्वव्यापक परमात्मन् ! (सुहवम्) सुन्दर ग्रहण योग्य और (अमर्त्यम्) अमर [अनश्वर] (स्वस्ति) आनन्द [वा सुन्दर सत्ता] (गत्वा=गमयित्वा) प्राप्त कराकर (अभिनन्दन्) अभिनन्दन [मान] करता हुआ तू (पुनः) अवश्य करके (आय) प्राप्त हो ॥३॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य पदार्थों के ज्ञान और उपयोग से अपने समय को और अपनी सत्ता को सुधारते हैं, वे परमात्मा को प्राप्त होकर स्थित सुख भोगते हैं ॥३॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ३−(स्वस्तितम्) स्वस्ति+तनु विस्तारे-ड। आनन्दस्य सुसत्ताया वा विस्तारकम् (मे) मह्यम् (सुप्रातः) शोभनः प्रातःकालः (सुसायम्) शोभनः सायङ्कालः (सुदिवम्) शोभनं दिनम् (सुमृगम्) स नपुंसकम्। पा० २।४।१७। इति समाहारे नपुंसकम्। शोभनानां पशूनां समाहारः। (सुशकुनम्) शोभनानां पक्षिणां समाहारः (मे) मम (अस्तु) भवतु (सुहवम्) हु दानादानादनेषु-अप्। सुग्राह्यम् (अग्ने) हे सर्वव्यापक परमात्मन् (स्वस्ति) कल्याणम्। शोभनम्। अस्तित्वम् (अमर्त्यम्) मरणरहितम्। अनश्वरम् (गत्वा) अन्तर्गतण्यर्थः। गमयित्वा (पुनः) अवश्यम् (आय) आङ्+अय गतौ-लोट्, परस्मैपदम्। आगच्छ। प्राप्नुहि (अभिनन्दन्) मानं हर्षं वा कुर्वन् ॥
०४ अनुहवं परिहवम्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॑नुह॒वं प॑रिह॒वं प॑रिवा॒दं प॑रिक्ष॒वम्।
सर्वै॑र्मे रिक्तकु॒म्भान्परा॒ तान्त्सवि॑तः सुव ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
अ॑नुह॒वं प॑रिह॒वं प॑रिवा॒दं प॑रिक्ष॒वम्।
सर्वै॑र्मे रिक्तकु॒म्भान्परा॒ तान्त्सवि॑तः सुव ॥
०४ अनुहवं परिहवम् ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Detraction, evil gossip, reproach, sneezing about (?)—them, O
Savitar, drive (suva) away for me empty-handed (?), with all.
Notes
The translation implies the text of the mss., which is also read by
SPP., in the second half-verse: sárvāir me riktakuinbhā́n párā ⌊most
mss. parā or yarā⌋ tā́nt savitaḥ suva; we might alter sárvāis to
sarvátas, so as to fill out the meter and give a much better sense;
the comm. understands it to mean “allied with all the deities of the
asterisms”; riktakumbha he simply glosses with śūnyakalaśa, adding
no further explanation; the Pet. Lexx. conjecture “perhaps idle talk
(lit. emptypottedness)”; the translation implies their going away ‘with
empty vessels’—that is, carrying off no result or advantage. The comm.
explains anuhavá as a calling out ⌊inauspiciously⌋ to a person from
behind, and parihavá as the same from both sides; parivādá is “harsh
talk” (paruṣabhāṣaṇa); parikṣavá is ⌊alternatively⌋ sarvataḥ
kṣutam. Some of the mss. read parichavám in b ⌊cf. note* and vs.
5⌋. Ppp. has for b parīvādaṁ parikṣayam; and for c, d,
savyāimaviriktakumbhyāṁ parā tāṁ savitus savaḥ. The comm. appears to
read suvaḥ at the end, but glosses it with parākuru, as if suva.
⌊The AV. comm. begins his remarks on this vs. virtually as follows: If a
man sets out on business under a lucky asterism, and some one from
behind him calls his name or does something of that sort [probably
scolding, sneezing, and coughing are meant], those things are of
ill-omen as tending to thwart the business in hand; and this verse
contains a prayer for warding off the ill effects of those omens. (In
this connection, we may note the cries and slaps by which the woodpecker
deters the hunter just as he sets out, Jātaka, ii. 153²², 154³.)—It
almost seems as if our comm. were acquainted with ĀpGS. 9. 2, which
prescribes an expiation in case some one sneezes or coughs near one who
is setting out on business: arthaprādhvasya parikṣave parikāsane cāpa
upaspṛśyo ’ttare yathālin̄gaṁ japet (cf. ed. of Wintemitz, p. 12 and p.
61). Wintemitz, Hochzeitsrituell, p. 95 (cf. p. 26), gives the verses
that are to be repeated: I give them as he has printed them at MP. i.
13. 5-6: anuhavám parihavám parīvadám parikṣapám: dúsvapnaṁ (should be
-niaṁ) dúruditaṁ tád dviṣádbhyo diśāmy ahám: ánuhūtam párihūtaṁ
śakunāir yád aśākunám: mṛgásya sṛtám akṣṇáyā tád etc. This passage and
AV. x. 3. 6 stand in close rapport with our vss. 3-4 here.⌋
*⌊As for the readings parichavam and chavam as against parikṣavam
and kṣavam (4 b, 5 a, b), the former are avouched by a large
minority of SPP’s authorities and they prevail also in the mss. first
collated by Whitney: and so Ppp. has paricchava for parikṣava of our
x. 3. 6. The forms with ch appear to be allowable Prākritisms, like
uchantu = ukṣantu at iii. 12. 4: cf. rchara = rtsara at x. 9. 23 and
my note; and uccase = ucyase at xii. 4. 4.—For sneezing as an omen, see
Henry C. Warren, On superstitious customs connected with sneezing, JAOS.
xiii. = PAOS. May, 1885, p. xvii-xx. He quotes Jātaka, ii., p. 15 ff.
etc., and Whitney adds JB. ii. 155.⌋
Griffith
Excitement and invoking cry, ill-omened sneezing and reproof, All sounds of empty pitchers send into the distance, Savitar!
पदपाठः
अ॒नु॒ऽह॒वम्। प॒रि॒ऽह॒वम्। प॒रि॒ऽवा॒दम्। प॒रि॒ऽक्ष॒वम्। सर्वैः॑। मे॒। रि॒क्त॒ऽकु॒म्भान्। परा॑। तान्। स॒वि॒तः॒। सु॒व॒। ८.४।
अधिमन्त्रम् (VC)
- नक्षत्राणि
- गार्ग्यः
- अनुष्टुप्
- नक्षत्र सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
सुख की प्राप्ति का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अनुहवम्) विवाद (परिहवम्) बकवाद (परिवादम्) अपवाद और (परिक्षवम्) नाक के फुरफुराहट, (तान्) इन (रिक्तकुम्भान्) रीते घड़ों [निकम्मे कामों] को (मे) मेरे (सर्वैः) सब [दोषों] सहित, (सवितः) हे सर्वप्रेरक परमात्मन् ! (परा सुव) दूर कर दे ॥४॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य अपने शारीरिक और आत्मिक दोषों को विचारकर परमेश्वर की उपासना करके दूर करे ॥४॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: इस मन्त्र का कुछ मिलान करो-अ० १०।३।६ ॥ ४−(अनुहवम्) ह्वः संप्रसारणं च न्यभ्युपविषु। पा० ३।३।७२। अनु+ह्वेञ् स्पर्धायां शब्दे च-अप् संप्रसारणं च बाहुलकात्। विवादम् (परिहवम्) परि+ह्वयतेः-अप् संप्रसारणं च। बकवादम् (परिवादम्) अपवादम् (परिक्षवम्) अ० १०।३।६। टुक्षु नासाशब्दे-अप्। नासातो वायुनिसरणजन्यशब्दम् (सर्वैः) सर्वदोषैः (मे) मम (रिक्तकुम्भान्) शून्यकलशान्। व्यर्थव्यवहारान् (परा) दूरे (तान्) पूर्वोक्तान् (सवितः) हे सर्वप्रेरक परमात्मन् (सुव) षू प्रेरणे। प्रेरय ॥
०५ अपपापं परिक्षवम्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अप॑पा॒पं प॑रिक्ष॒वं पुण्यं॑ भक्षी॒महि॒ क्षव॑म्।
शि॒वा ते॑ पाप॒ नासि॑कां॒ पुण्य॑गश्चा॒भि मे॑हताम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
अप॑पा॒पं प॑रिक्ष॒वं पुण्यं॑ भक्षी॒महि॒ क्षव॑म्।
शि॒वा ते॑ पाप॒ नासि॑कां॒ पुण्य॑गश्चा॒भि मे॑हताम् ॥
०५ अपपापं परिक्षवम् ...{Loading}...
Whitney
Translation
- [Drive] away evil sneezing about; may we enjoy (bhaj) propitious
(púṇya) sneezing; let the evil-nosed jackal and púṇyaga urinate upon
[it] for thee.
Notes
Part of the mss. read in a, b parichavam and chavam: [see
note* to vs. 4⌋. All the mss., and so SPP., have at the beginning
apapāpám; the comm., with us, ápa pāpám. Again, all the mss. and
SPP. accent bhakṣīmáhi. Ppp. reads āpa māpa parikṣapaṁ puṇyam
bhakṣīmahi kṣapam, which gives no help. For c, d, SPP. reads śivā́
te pāpa nā́sikām puṇyagaś cā ’bhí mehatām (the pada being púṇya॰gaḥ:
ca: abhí: me: hatām); the comm., śivā te pāpanāśikā paṇḍakaś cā ’bhi
medhatām. The comm. explains śivā as a name for jackal (so adopted in
the translation above); pāpanāśikā is, of course, destroying evil;
abhi medhatām = protsāhayatu: the general sense being that, whereas
the sight or hearing of a jackal, or the sight of a eunuch, is a bad
omen, they are in virtue of the spell of this verse to have a totally
opposite influence. How SPP. would render his text ⌊of a, in
particular?⌋ it is impossible to see. The version given here lays no
claim to being of any value. Ppp. reads śivā te pāpanāśakā (in this
word favoring the comm.) ṣaṇṇagasyā ’bhimehataḥ, which does not seem
to help us. The reading of the line in our edition is not to be praised.
Griffith
May we escape an evil sneeze, enjoy the sneeze of happy luck, And may our nostrils smelling what is pleasant pour forth fragrant scent.
पदपाठः
अ॒प॒ऽपा॒पम्। प॒रि॒ऽक्ष॒वम्। पुण्य॑म्। भ॒क्षी॒महि॑। क्षव॑म्। शि॒वा। ते॒। पा॒प॒। नासि॑काम्। पुण्य॑ऽगः। च॒। अ॒भि। मे॒ह॒ता॒म्। ८.५।
अधिमन्त्रम् (VC)
- नक्षत्राणि
- गार्ग्यः
- अनुष्टुप्
- नक्षत्र सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
सुख की प्राप्ति का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अपपापम्) बहुत दोषयुक्त (परिक्षवम्) नाक के फुरफुराहट को [हे परमात्मन् ! दूर कर दे-म० ४], (पुण्यम्) शुद्ध [निर्दोष] (क्षवम्) छींक को (भक्षीमहि) हम भोगें। (पाप) हे पापी ! [रोगी वा दोषी] (ते) तेरी (नासिकाम्) नासिका [आदि इन्द्रियों] को (शिवा) कल्याणकारक [क्रिया] (च) और (पुण्यगः) पवित्रता पहुँचानेवाला [व्यवहार] (अभि) सब ओर से (मेहताम्) सींचे [शोधे] ॥५॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य अशुद्धिकारक, रोगजन्य छींक आदि दोषों को हटाकर उत्तम-उत्तम व्यवहारों और चेष्टाओं से इन्द्रियों को प्रबल करके सुखी होवें ॥५॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ५−(अपपापम्) बहुदोषयुक्तम् (परिक्षवम्) म० ४। नासातो वायुनिसरणजन्यशब्दम्-सवितः परासुव इति पूर्वेणान्वयः (पुण्यम्) पवित्रम्। श्रेयस्करम्। निर्दोषम् (भक्षीमहि) भज सेवायाम्-आशीर्लिङि। सेविषीमहि लप्सीमहि (क्षवम्) नासिकाशब्दम् (शिवा) शुभा क्रिया (ते) तव (पाप) हे पापिन् रोगिन् दोषिन् वा (नासिकाम्) (पुण्यगः) शुद्धिप्रापको व्यवहारः (च) (अभि) सर्वतः (मेहताम्) सिञ्चतु। शोधयतु ॥
०६ इमा या
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒मा या ब्र॑ह्मणस्पते॒ विषु॑ची॒र्वात॒ ईर॑ते।
स॒ध्रीची॑रिन्द्र॒ ताः कृ॒त्वा मह्यं॑ शि॒वत॑मास्कृधि ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
इ॒मा या ब्र॑ह्मणस्पते॒ विषु॑ची॒र्वात॒ ईर॑ते।
स॒ध्रीची॑रिन्द्र॒ ताः कृ॒त्वा मह्यं॑ शि॒वत॑मास्कृधि ॥
०६ इमा या ...{Loading}...
Whitney
Translation
- These (fem.), O Brahmaṇaspati, that go dispersing upon the wind—do
thou, O Indra, making them come together, make them most propitious for
me.
Notes
The pada-mss. give in b vā́taḥ instead of vā́te, which latter is
evidently the true reading. The comm. also understands vātas, which
compels him to take īrate as = īrte, and to translate it as if
causative. The comm. understands the quarters (diśas) as intended, and
points it out as well-known that in a violent wind these are confounded,
one of them being taken for another. This is hardly better than silly;
but what is really the subject of the verse is very hard to see. The
Anukr. omits any definition of these three anuṣṭubh verses*; and,
what is much more strange, although it describes the hymn as of seven
verses, and the mss. and the comm. so number, it combines 6 and 7
together into one verse as 8 + 8: 8 + 8: 11 + 9 = 52. ⌊Ppp. has, for
b, viṣūcer vāca īyate, and at end of d -tamaṣ kṛdhi. *⌊No:
see p. 912, line 9.⌋
Griffith
These flames of Brahmanaspati borne to all quarters in the- wind, Turn them all hither, Indra, and make them most gracious unto, me.
पदपाठः
इ॒माः। याः। ब्र॒ह्म॒णः॒। प॒ते॒। विषू॑चीः। वातः॑। ईर॑ते। स॒ध्रीचीः॑। इ॒न्द्रः॒। ताः। कृ॒त्वा। मह्य॑म्। शि॒वऽत॑माः। कृ॒धि॒। ८.६।
अधिमन्त्रम् (VC)
- ब्रह्मणस्पतिः
- गार्ग्यः
- अनुष्टुप्
- नक्षत्र सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
सुख की प्राप्ति का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ब्रह्मणःपते) हे ब्रह्माण्ड के स्वामी परमात्मन् ! (इमाः) इन (याः) जिन (विषूचीः) विविध फैली हुई [दिशाओं] को (वातः) पवन (ईरते) पहुँचाता है। (इन्द्र) हे परम ऐश्वर्यवान् जगदीश्वर ! (ताः) उनको (सध्रीचीः) परस्पर पूजनीय (कृत्वा) करके (मह्यम्) मेरे लिये (शिवतमाः) अत्यन्त सुखकारिणी (कृधि) कर ॥६॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पूर्वादि सब दिशाओं में वायु जल आदि पदार्थ परिपूर्ण हैं, मनुष्य सर्वत्र परमात्मा के विचार के साथ परस्पर सहाय करके सुख प्राप्त करें ॥६॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ६−(इमाः) परिदृश्यमानाः (याः) (ब्रह्मणस्पते) हे ब्रह्माण्डस्य स्वामिन् परमात्मन् (विषूचीः) विष्वगञ्चनाः। विविधव्यापिका दिशाः (वातः) वायुः (ईरते) भौवादिकः। गच्छति। प्राप्नोति (सध्रीचीः) सह+अञ्चतेः-क्विन्, ङीप्, सहस्य सध्रि आदेशः। परस्परपूजनीयाः (इन्द्र) हे परमैश्वर्यवन् जगदीश्वर (ताः) दिशः (कृत्वा) विधाय (मह्यम्) मदर्थम् (शिवतमाः) अत्यर्थं सुखकारिणीः (कृधि) कुरु ॥
०७ स्वस्ति नो
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्व॒स्ति नो॑ अ॒स्त्वभ॑यं नो अस्तु॒ नमो॑ऽहोर॒त्राभ्या॑मस्तु ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
स्व॒स्ति नो॑ अ॒स्त्वभ॑यं नो अस्तु॒ नमो॑ऽहोर॒त्राभ्या॑मस्तु ॥
०७ स्वस्ति नो ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Let well-being be ours; let fearlessness be ours; homage be to
day-and-night.
Notes
The verse is wanting in Ppp.
Griffith
स्व॒स्ति नो॑ अ॒स्त्वभ॑यं नो अस्तु॒ नमो॑ऽहोर॒त्राभ्या॑मस्तु ॥७॥
पदपाठः
स्व॒स्ति। नः॒। अ॒स्तु॒। अभ॑यम्। नः॒। अ॒स्तु॒। नमः॑। अ॒हो॒रा॒त्राभ्या॑म्। अ॒स्तु॒। ८.७।
अधिमन्त्रम् (VC)
- नक्षत्राणि
- गार्ग्यः
- द्विपदा निचृत्त्रिष्टुप्
- नक्षत्र सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
सुख की प्राप्ति का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे परमात्मन् !] (नः) हमारे लिये (स्वस्ति) कल्याण [सुन्दर सत्ता] (अस्तु) होवे (नः) हमारे लिये (अभयम्) अभय (अस्तु) होवे, [हमें] (अहोरात्राभ्याम्) दोनों दिन-राति के लिये (नमः) अन्न (अस्तु) होवे ॥७॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य अपनी सत्ता को सुधार कर सदा निर्भय होकर अन्न आदि प्राप्त करें ॥७॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: इस मन्त्र का अन्तिम पाद म० २ में आया है ॥ ७−(स्वस्ति) कल्याणम्। सुष्ठु अस्तित्वम् (नः) अस्मभ्यम् (अस्तु) भवतु (अभयम्) भयराहित्यम् (नः) (अस्तु)। अन्यत् पूर्ववत्-म० २ ॥