०४२ परस्परचित्तैकीकरणम् ...{Loading}...
Whitney subject
- To remove wrath.
VH anukramaṇī
परस्परचित्तैकीकरणम्।
१-३ भृग्वङ्गिराः। (परस्परचित्तैकीकरणकामः)। मन्युः। १-२ भुरिक्,३ अनुष्टुप्।
Whitney anukramaṇī
[Bhṛgvan̄giras (parasparaṁcittāikīkaraṇaḥ).—manyudevatyam. ānuṣṭubham: 1. 2. bhurij.]
Whitney
Comment
Found also, with considerable variation, in Pāipp. xix. Used by Kāuś. (36. 28-30), in the section of rites concerning women, for the appeasement of anger: with vs. 1, one takes a stone on seeing the angry person; with vs. 2 one sets it down toward the same; with vs. 3 one spits upon it (abhiniṣṭhīvati: the text would suggest rather abhitiṣṭhati). The hymn is reckoned also (note to 26. 1) to the takmanāśana gaṇa. In Vāit. (12. 13) it is employed in the agniṣṭoma in case of an outbreak of anger.
Translations
Translated: Ludwig, p. 515; Florenz, 302 or 54; Grill, 29, 162; Griffith, i. 267; Bloomfield, 136, 479.
Griffith
A charm to reconcile estranged friends
०१ अव ज्यामिव
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अव॒ ज्यामि॑व॒ धन्व॑नो म॒न्युं त॑नोमि ते हृ॒दः।
यथा॒ संम॑नसौ भू॒त्वा सखा॑याविव॒ सचा॑वहै ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
अव॒ ज्यामि॑व॒ धन्व॑नो म॒न्युं त॑नोमि ते हृ॒दः।
यथा॒ संम॑नसौ भू॒त्वा सखा॑याविव॒ सचा॑वहै ॥
०१ अव ज्यामिव ...{Loading}...
Whitney
Translation
- As the string from the bow, do I relax (ava-tan) fury from thy
heart, that, becoming like-minded, we (two) may hold together (sac)
like friends.
Notes
The Ppp. version is in many points different: ava jyām iva dkanvinaś
śuṣmaṁ tanomi te hṛdaḥ: adhā sammanasu bhūtvā sakhike ’va sacāvahe. The
first half-verse occurs [at MP. ii. 22. 3, with hṛdas transferred to
the beginning of b;⌋ also in HGS. (i. 15. 3), with dhanvinas (like
Ppp.), and with hṛdas transferred ⌊as in MP.⌋, and with dyām for
jyām. In this verse and the next, the Anukr. does not allow the
abbreviation ’va after sákhāyāu.
Griffith
I loose the anger from thy heart as ’twere the bowstring from a bow, That we, one-minded now, may walk together as familiar friends.
पदपाठः
अव॑। ज्याम्ऽइ॑व। धन्व॑नः। म॒न्युम्। त॒नो॒मि॒। ते॒। हृ॒दः। यथा॑। सम्ऽम॑नसौ। भू॒त्वा। सखा॑यौऽइव। सचा॑वहै। ४२.१।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्युः
- भृग्वङ्गिरा
- भुरिगनुष्टुप्
- परस्परचित्तैदीकरण सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
क्रोध की शान्ति के लिये उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे मनुष्य !] (ते) तेरे (हृदः) हृदय से (मन्युम्) क्रोध को (अव तनोमि) मैं उतारता हूँ, (इव) जैसे (धन्वनः) धनुष से (ज्याम्) डोरी को। (यथा) जिस से (समनसौ) एकमन (भूत्वा) होकर (सखायौ इव) दो मित्रों के समान (सचावहै) हम दोनों मिले रहें ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को ईर्ष्या द्वेष छोड़कर सदा मित्र होकर रहना चाहिये ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−(ज्याम्) अ० १।१।३। मौर्वीम् (इव) यथा (धन्वनः) धनुषः (मन्युम्) क्रोधम् (अव तनोमि) अवरोपयामि। अवतरामि (ते) तव (हृदः) हृदयात् (यथा) येन प्रकारेण (संमनसौ) समानमनस्कौ परस्परानुरागिणौ (भूत्वा) (सखायौ) सुहृदौ (सचावहै) षच समवाये−लोट्। समवेतौ नित्यसंगतौ भवाव ॥
०२ सखायाविव सचावहा
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सखा॑याविव सचावहा॒ अव॑ म॒न्युं त॑नोमि ते।
अ॒धस्ते॒ अश्म॑नो म॒न्युमुपा॑स्यामसि॒ यो गु॒रुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
सखा॑याविव सचावहा॒ अव॑ म॒न्युं त॑नोमि ते।
अ॒धस्ते॒ अश्म॑नो म॒न्युमुपा॑स्यामसि॒ यो गु॒रुः ॥
०२ सखायाविव सचावहा ...{Loading}...
Whitney
Translation
- We (two) will hold together like friends; I relax thy fury; we cast
in thy fury under a stone that is heavy.
Notes
Perhaps better ’thy fury that is heavy’; but the version of Ppp. ⌊with
the comm.⌋ decidedly supports the translation as given: aśmanā manyuṁ
guruṇā ’pi ni dadhmasi. Ppp’s version of a, b is this: vi te
manyuṁ nayāmasi ⌊cf. MP. ii. 22. 2⌋ sakhike ’va sacāvahāi.
Griffith
Together let us walk as friends: thy wrathful feeling I remove. Beneath a heavy stone we cast thy wrath away and bury it.
पदपाठः
सखा॑यौऽइव। स॒चा॒व॒है॒। अव॑। म॒न्युम्। त॒नो॒मि॒। ते॒। अ॒धः। ते॒। अश्म॑नः। म॒न्युम्। उप॑। अ॒स्या॒म॒सि॒। यः। गु॒रुः। ४२.२।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्यु
- भृग्वङ्गिरा
- भुरिगनुष्टुप्
- परस्परचित्तैदीकरण सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
क्रोध की शान्ति के लिये उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सखायौ इव) दो मित्रों के समान (सचावहै) हम दोनों मिले रहें, (ते) तेरे (मन्युम्) क्रोध को (अव तनोमि) मैं उतारता हूँ। (ते) तेरे (मन्युम्) क्रोध को (अश्मनः) उस पत्थर के (अधः) नीचे (उप अस्यामसि) दबाकर हम गिराते हैं (यः) जो (गुरुः) भारी [पत्थर] है ॥२॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य क्रोध छोड़कर परस्पर प्रीति से रहें ॥२॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: २−पूर्वार्धो यथा म० १। (अधः) अधस्तात् (ते) तव (अश्मनः) पाषाणस्य (मन्युम्) क्रोधम् (उप) उपेत्य (अस्यामसि) क्षिपामः (यः) अश्मा (गुरुः) भारोपेतः ॥
०३ अभि तिष्ठामि
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒भि ति॑ष्ठामि ते म॒न्युं पार्ष्ण्या॒ प्रप॑देन च।
यथा॑व॒शो न वादि॑षो॒ मम॑ चित्तमु॒पाय॑सि ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
अ॒भि ति॑ष्ठामि ते म॒न्युं पार्ष्ण्या॒ प्रप॑देन च।
यथा॑व॒शो न वादि॑षो॒ मम॑ चित्तमु॒पाय॑सि ॥
०३ अभि तिष्ठामि ...{Loading}...
Whitney
Translation
- I trample upon (abhi-sthā) thy fury, with heel and with front foot,
that thou mayest speak not uncontrolled, mayest come unto my intent.
Notes
⌊I do not see why prápada may not here be rendered by ’toe.’⌋ Ppp.
reads, for b, pārṣṇibhyām prapadābhyām; and, for c, d, parā
te dastyāṁ vadhaṁ parā manyuṁ suvāmi te. ⌊The second half-verse recurs
at the end of the next hymn. Pāda d is a stock-phrase: see i. 34. 2;
iii. 25. 5; vi. 9. 2; 43. 3.⌋
Griffith
I trample on thine anger thus, I tread it down with heel and toe: So dost thou yield thee to my will, to speak no more rebelliously.
पदपाठः
अ॒भि। ति॒ष्ठा॒मि॒। ते॒। म॒न्युम्। पार्ष्ण्या॑। प्रऽप॑देन। च॒। यथा॑। अ॒व॒शः। न। वादि॑षः। मम॑। चि॒त्तम्। उ॒प॒ऽआय॑सि। ४२.३।
अधिमन्त्रम् (VC)
- मन्युः
- भृग्वङ्गिरा
- अनुष्टुप्
- परस्परचित्तैदीकरण सूक्त
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
क्रोध की शान्ति के लिये उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - [हे मनुष्य !] (ते) तेरे (मन्युम्) क्रोध को [तेरी] (पार्ष्ण्या) एड़ी से (च) और (प्रपदेन) ठोकर से (अभि तिष्ठामि) मैं दबाता हूँ। (यथा) जिस से (अवशः) परवश (न=न भूत्वा) न होकर (वादिषः) तू बातचीत करे, (मम) मेरे (चित्तम्) चित्त में (उप−आयसि) तू पहुँच करता है ॥३॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य क्रोधवश न होकर परस्पर शान्तचित्त रहें ॥३॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ३−(अभि तिष्ठामि) अभिभवामि (ते) तव (मन्युम् क्रोधम्) (पार्ष्ण्या) पादापरभागेन (प्रपदेन) पादाग्रेण (यथा) येन प्रकारेण (अवशः) परवशः। क्रोधवशः (न) न भूत्वा (वादिषः) वदेर्लेटि अडागमः, सिप् च। त्वं ब्रूयाः (मम) (चित्तम्) अन्तःकरणम् (उप−आयसि) अ० १।३४।२। उपागच्छसि। आदरेण सर्वतः प्राप्नोषि ॥