०१७ कृषिः

०१७ कृषिः ...{Loading}...

Whitney subject
  1. For successful agriculture.
VH anukramaṇī

कृषिः।
१-९ विश्वामित्रः। सीता। अनुष्टुप्, १आर्षी गायत्री, २, ५, ९ त्रिष्टुप्, ३ पथ्यापङ्क्तिः, ७ विराट् पुर उष्णिक्, ८ निचृत्।

Whitney anukramaṇī

[Viśvāmitra.—navarcam. sītādevatyam. ānuṣṭubham: 1. ārṣī gāyatrī; 2, 5, 9. triṣṭubh; 3. pathyāpan̄kti; 7. virāṭpurauṣṇih; 8. nicṛt.]

Whitney

Comment

The verse seems to imply a hidden comparison of the poet’s work with the plowman’s. The other texts (RV. x. 101. 4; VS. xii. 67; TS. iv. 2. 55; MS. ii. 7. 12; K. xvi. 11; Kap. xxv. 3) read sumnayā́ (but K. has -yuḥ: Kap. not noted), which the translation adopts, -yāú seeming an unintelligent corruption of it; but the comm. gives a double explanation of -yāu, one as “desiring a happy-making sacrifice” and qualifying yajamāne understood, the other as from sumna-ya (-ya for root yā) and qualifying balīvardāu understood! He makes sīra equivalent with lān̄gala, and takes vi tanvate as = “put on the oxen’s shoulders”; vi-tan as here applied seems imitated from its use of stringing a bow; in TB. ii. 5. 812 we have even ví tanoti sī́ram.

Griffith

A farmer’s song and prayer to speed the plough

०१ सीरा युञ्जन्ति

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

सीरा॑ युञ्जन्ति क॒वयो॑ यु॒गा वि त॑न्वते॒ पृथ॑क्।
धीरा॑ दे॒वेषु॑ सुम्न॒यौ ॥

०१ सीरा युञ्जन्ति ...{Loading}...

Whitney
Translation
  1. The poets (kaví) harness the plows (sī́ra), they extend severally
    the yokes—they the wise ones (dhī́ra), with desire of favor (?) toward
    the gods.
Notes

The verse seems to imply a hidden comparison of the poet’s work with the
plowman’s. The other texts (RV. x. 101. 4; VS. xii. 67; TS. iv. 2. 5⁵;
MS. ii. 7. 12; K. xvi. 11; Kap. xxv. 3) read sumnayā́ (but K. has
-yuḥ: Kap. not noted), which the translation adopts, -yāú seeming an
unintelligent corruption of it; but the comm. gives a double explanation
of -yāu, one as “desiring a happy-making sacrifice” and qualifying
yajamāne understood, the other as from sumna-ya (-ya for root
) and qualifying balīvardāu understood! He makes sīra equivalent
with lān̄gala, and takes vi tanvate as = “put on the oxen’s
shoulders”; vi-tan as here applied seems imitated from its use of
stringing a bow; in TB. ii. 5. 8¹² we have even ví tanoti sī́ram.

Griffith

Wise and devoted to the Gods the skilful men bind plough-ropes fast, And lay the yokes on either side.

पदपाठः

सीरा॑। यु॒ञ्ज॒न्ति॒। क॒वयः॑। यु॒गा। वि। त॒न्व॒ते॒। पृथ॑क्। धीराः॑। दे॒वेषु॑। सु॒म्न॒ऽयौ। १७.१।

अधिमन्त्रम् (VC)
  • सीता
  • विश्वामित्रः
  • आर्षी गायत्री
  • कृषि
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः

खेती की विद्या का उपदेश।

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (धीराः) धीर (कवयः) बुद्धिमान् [किसान] लोग (देवेषु) व्यवहारी पुरुषों पर [सुम्नयौ] सुख पाने [की आशा] में (सीरा=सीराणि) हलों को (युञ्जन्ति) जोड़ते हैं, और (युगा=युगानि) जुओं को (पृथक्) अलग-अलग करके [दोनों ओर] (वि तन्वते) फैलाते हैं ॥१॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः

भावार्थभाषाः - जैसे किसान लोग खेती करके अन्य पुरुषों को सुख पहुँचाते और आप सुखी रहते हैं, इसी प्रकार सब मनुष्यों को परस्पर उपकारी होकर सुख भोगना चाहिये ॥१॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी

टिप्पणी: १−(सीरा) शुसिचिमीनां दीर्घश्च। उ० २।२५। इति षिञ् बन्धने-क्रन्। दीर्घश्च। सीराणि लाङ्गलानि। (युञ्जन्ति) योजयन्ति कर्षणार्थम्। (कवयः) मेधाविनः-निघ० ३।१५। कुशलाः कृषीवलाः। (युगा) उञ्छादीनां च। पा० ६।१।१६०। इति युज संयमे, युतौ-घञ्। अगुणत्वं निपातनात्। युगानि। रथहलादेरङ्गभेदान्। (वि तन्वते) प्रसारयन्ति। (पृथक्) प्रथेः कित् सम्प्रसारणं च। उ० १।१३७। इति प्रथ ख्यातौ-अजि। भिन्नभिन्ने स्कन्धदेशे। (धीराः) अ० २।३५।३। ध्यानवन्तः। (देवेषु) विद्वत्सु। व्यवहारिषु पुरुषेषु। (सुम्नयौ) रास्नासास्ना०। उ० ३।१५। इति सु+म्ना अभ्यासे, वा मा माने-न प्रत्ययः। निपातनात् सिद्धिः। सुम्नं सुखम्-निघ० ३।६। मृगय्वादयश्च। उ० १।३७। इति सुम्न+या गतौ प्रापणे च भावे कु। सुखस्य गतौ प्राप्तौ प्रापणे वा ॥

०२ युनक्त सीरा

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

यु॒नक्त॒ सीरा॒ वि यु॒गा त॑नोत कृ॒ते योनौ॑ वपते॒ह बीज॑म्।
वि॒राजः॒ श्नुष्टिः॒ सभ॑रा असन्नो॒ नेदी॑य॒ इत्सृ॒ण्यः॑ प॒क्वमा य॑वन् ॥

०२ युनक्त सीरा ...{Loading}...

Whitney
Translation
  1. Harness ye the plows, extend the yokes; scatter (vap) the seed here
    in the prepared womb; may the bunch (?) of virā́j be burdened for us;
    may the sickles draw in (ā-yu) the ripe [grain] yet closer.
Notes

In the first half-verse, RV. (ib. 3) and VS. (ib. 68) have tanudhvam
for tanota, the rest (ibid.) agreeing with our text (but K. has kṛto
yonir
); Ppp. reads kṣetre instead of yonāu; yónāu, of course,
involves a hidden comparison of sowing with impregnation. In the
difficult and obscure second half, the other texts (not Ppp.) give girā́
ca
for the unintelligible virā́jas, and ásat (with accent apparently
meant as antithetic) for asat, which is read in all the mss., but in
our edition (not in SPP’s) emended to ásat; the same texts accent
śruṣṭís (and our edition was emended to agree with them; SPP. accents
the first syllable, with all the mss.). SPP. reads śnúṣṭs, with the
majority of his authorities (including oral reciters), and with the
comm.; among his mss. are found also śrúṣṭis, ślú-, srú-, snú-,
and śnúṣṭīs. Part of our mss. also (E.I.H.Op.) are noted as seeming to
intend śnú-, and, as Ppp. supports it by reading suniṣṭis sabh-, the
reading śnúṣṭiḥ is adopted in the translation ⌊as also at viii. 2. 1⌋.
The manuscripts are not at all to be relied on for distinguishing śnu
and śru ⌊cf. iii. 30. 7 and note⌋. The comm. explains it by
āśuprāpakaḥ stambaḥ, and sábharās as phalabhārasahitas ‘heavy with
fruit’; of virā́j he makes easy work by identifying it with anna, on
the authority of TB. iii. 8. 10⁴: ánnaṁ vāí virā́ṭ! In d, finally,
the chief discordance of the versions is at the end, where, for ā́
yavan
(Ppp. āyuvaṁ), RV.VS.Kap. read é ’yāt, and TS.MS.K. ā ’yāt.
But TS. has sṛṇyā̀ (instead of -yàs), and some of our mss. (P.M.W.),
with the majority of SPP’s, combine íchṛṇyàs or icchṛṇyàs, implying
śṛṇyàs. The Anukr. does not heed that pāda d is, as it stands,
jagatī. ⌊W., in his own copy and in Index, seems to approve the
accentless asat.—Comm. has ā yavam in d.⌋

Griffith

Lay on the yokes and fasten well the traces: formed is the furrow, sow the seed within it. Viraj vouchsafe us hearing fraught with plenty! Let the ripe grain come near and near the sickle.

पदपाठः

यु॒नक्त॑। सीरा॑। वि। यु॒गा। त॒नो॒त॒। कृ॒ते। योनौ॑। व॒प॒त॒। इ॒ह। बीज॑म्। वि॒ऽराजः॑। श्नुष्टिः॑। सऽभ॑राः। अ॒स॒त्। नः॒। नेदी॑यः। इत्। सृ॒ण्यः᳡। प॒क्वम्। आ। य॒व॒न्। १७.२।

अधिमन्त्रम् (VC)
  • सीता
  • विश्वामित्रः
  • त्रिष्टुप्
  • कृषि
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः

खेती की विद्या का उपदेश।

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (विराजः) हे शोभायमान [किसानो !] (सीरा=सीराणि) हलों को (युनक्त) जोड़ो, (युगा=युगानि) जूओं को (वितनोत) फैलाओ, और (कृते) बने हुए (योनौ) खेत में (इह) यहाँ पर (बीजम्) बीज (वपत) बोओ। (श्नुष्टिः) [तुम्हारी] अन्न की उपज (नः) हमारे लिये (सभराः) भरी पूरी (असत्) होवे, (सृण्यः) हंसुये वा दरांत (इत्) भी (पक्वम्) पके अन्न को (नेदीयः) अधिक निकट (आ यवन्) लावें ॥२॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः

भावार्थभाषाः - चतुर किसान यथाविधि खेत जोतकर उत्तम बीज आदि साधनों से उत्तम अन्न आदि पाते हैं, इसी सिद्धान्त पर विद्वान् बलवान् स्त्री पुरुष ब्रह्मचर्य सेवन से यथावत् क्रिया के साथ बलवान् बुद्धिमान् और आयुष्मान् सन्तान उत्पन्न करते हैं, देखो-श्रीमद्दयानन्दकृत संस्कारविधि गर्भाधान प्रकरण ॥२॥ यह मन्त्र कुछ पदभेद से ऋ० १०।१०१।३ और य० १२।६८ में है ॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी

टिप्पणी: २−(युनक्त) योजयत। (सीरा) म० १। (वि तनोत) विस्तारयत। (कृते) सम्पादिते। कृष्टे। (योनौ) क्षेत्रे। (वपत) निक्षिपत। (वीजम्) उपसर्गे च संज्ञायाम्। पा० ३।२।९९। इति वि+जन उत्पादने-ड, उपसर्गस्य दीर्घः। यद्वा, वीज प्रजननकान्त्यसनखादनेषु-अच्। इति शब्दकल्पद्रुपे। उत्पत्तिमूलम्। अपत्यम्-निघ० २।२। (इह) अत्र। (विराजः) वि+राजृ दीप्तौ-क्विप्। हे विराजमानाः ! शोभायमानाः कृषीवलाः। (श्नुष्टिः) ष्णुसु अदने, आदाने च-क्तिन्। छान्दसं रूपम्। अन्नोत्पत्तिः। उपलब्धिः। (सभराः) सह+भृञ्-असुन्। भरसा भरणेन सहिता। (असत्) भवेत्। (नः) अस्मभ्यम्। (नेदीयः) अन्तिक-ईयसुन्। अन्तिकबाढयोर्नेदसाधौ। पा० ५।३।६३। इति नेदादेशः। समीपतरम्। (इत्) एव। (सृण्यः) सृवृषिभ्यां कित्। उ० ४।४९। इति सृ गतौ-नि, ङीप्। अङ्कुशाः। लवणसाधनशस्त्राणि। (पक्वम्) पच-क्त। पचो वः। पा० ८।२।५२। इति तस्य वः। प्राप्तपाकम् अन्नम्। (आ यवन्) यु मिश्रणामिश्रणयोः-लेट्। आयुवन्तु। प्रापयन्तु ॥

०३ लाङ्गलं पवीरवत्सुशीमम्

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

लाङ्ग॑लं पवी॒रव॑त्सु॒शीमं॑ सोम॒सत्स॑रु।
उदिद्व॑पतु॒ गामविं॑ प्र॒स्थाव॑द्रथ॒वाह॑नं॒ पीब॑रीं च प्रफ॒र्व्य॑म् ॥

०३ लाङ्गलं पवीरवत्सुशीमम् ...{Loading}...

Whitney
Translation
  1. Let the plow (lā́n̄gala), lance-pointed, well-lying, with
    well-smoothed handle, turn up (ud-vap) cow, sheep, an on-going
    chariot-frame, and a plump wench.
Notes

That is, apparently, let all these good things come as the reward of
successful agriculture. The verse, not found in RV., but occurring in
VS. (ib. 71; and thence quoted in the Vasiṣṭha Dharmasūtra ii. 34 and
explained in ii. 35), as well as in TS.MS.K. (as above), has many
difficult and questionable points. For pavīrávat (Ppp. puts it before
lān̄galam) VS. accents pávīravat, and TS.MS.K. substitute
pávīravam; for suśīmam all have suśevam ‘very propitious’; the
Pet. Lex. suggests susīmam ‘having a good parting’ i.e. of furrows, or
’even-furrowed’; and R. refers to MB. i. 5. 2, sīmānaṁ nayāmi. Ppp.
reads suveśam, which probably means suśevam. The impracticable
somasat-saru (so in pada-text) is somapít-saru in VS., MS., K.,
and Vasiṣṭha, and soma-pitsalaṁ in Ppp.; Vas. renders it “provided
with a handle for the drinker of soma,” implying the division
somapi-tsaru; Weber conjectures a noun uman ‘strap,’ and emends to
soma (= sa-uma) satsaru, “with strap and handle.” But TS. reads
sumatí॰tsaru, and this is adopted in the translation, mati being
taken not as from man but as the word found in matīkṛ and its
derivatives, and related with matya etc. (Weber also refers to this
meaning and connection.) The comm. explains suśīmam by karṣakasya
sukhakaram
, without telling how he arrives at such a sense; and
somasatsaru (disregarding the pada-division) as from tsaru, either
“a concealed going in the ground” (root tsar, explained by
chadmagatāu), or else “a kind of part to be held by the plowman’s
hand”; in either case “a producer of the soma-sacrifice” (i.e.
soma-sa). For ratha-vahā́na ’the frame that carries a chariot when
not in use,’ and prasthā́vat, here virtually ‘with the chariot on it,’
see R. in the Festgruss an Böhtlingk, p. 95 ff.; the comm. interprets
as aśvabalīvardādikaṁ rathavāhanasamartham. VS. reads at the beginning
of c tád úd vapati, and TS. úd ít kṛṣati; Ppp. has dadata
kṛṣata;
VS.TS.MS.Ppp. give for e prapharvyàṁ (Ppp. -yāṁ) ca
pī́varīm
⌊and VS.TS. invert the order of d and e⌋; the comm.
also has pīvarīm (= sthūlām); prapharvī he explains as
prathamavayāḥ kanyā. The first pāda is defective unless we resolve
la-ān̄-. ⌊Zimmer, p. 236, refers to Sir H. M. Elliot’s Memoirs, ii.
341, for a description of the Penjab plow.⌋

Griffith

The keen-shared plough that bringeth bliss, furnished with traces and with stilts, Shear out for me a cow, a sheep, a rapid drawer of the car, a blooming woman, plump and strong!

पदपाठः

लाङ्ग॑लम्। प॒वी॒रऽव॑त्। सु॒ऽशीम॑म्। सो॒म॒सत्ऽस॑रु। उत्। इत्। व॒प॒तु॒। गाम्। अवि॑म्। प्र॒स्थाऽव॑त्। र॒थ॒ऽवाह॑नम्। पीब॑रीम्। च॒। प्र॒ऽफ॒र्व्य᳡म्। १७.३।

अधिमन्त्रम् (VC)
  • सीता
  • विश्वामित्रः
  • पथ्यापङ्क्तिः
  • कृषि
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः

खेती की विद्या का उपदेश।

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (पवीरवत्) अच्छे फालेवाला (सुशीमम्) बहुत सुख देनेवाला, और (सोमसत्सरु=सोमसत्+स्रु, यद्वा, स-ऊम, उभ वा+सत्सरु) ऐश्वर्ययुक्त व अमृतयुक्त मूठवाला, अथवा रस्सीवाला और मूठवाला (लाङ्गलम्) हल (इत्) ही (अविम्) रक्षा करनेवाली, और (पीबरीम्) वृद्धिवाली (गाम्) भूमि को (च) और (प्रस्थावत्) प्रस्थान वा चढ़ाई के योग्य और (प्रफर्व्यम्) शीघ्र गतिवाले (रथवाहनम्) रथयान [गाड़ी] को (उत्) उत्तमता से (वपतु) उत्पन्न करे ॥३॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः

भावार्थभाषाः - उत्तम साधनों से खेती में अधिक धान्य उत्पन्न होता है, उससे राज्य की और अश्व, बैल आदि की वृद्धि से राजा और प्रजा सुख भोगते हैं ॥३॥ यह मन्त्र कुछ शब्दभेद से यजुर्वेद १२।७१ में है ॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी

टिप्पणी: ३−(लाङ्गलम्) अ० २।८।४। हलम्। (पवीरवत्) कॄशॄपॄकटिपटि०। उ० ४।३०। इति पूञ् शोधे-ईरन्। मतुप्। पवीर एव पविः, वज्रं लाङ्गले प्रीतं लोहमयं शल्यम्। फालयुक्तम्। (सुशीमम्) इषियुधीन्धि०। उ० १।१४५। इति सु+शीङ् शयने-मक्। शेवम्=सुखम्-निघ० ३।६। सुशेवम्। बहु सुखकरम्। (सोमत्सरु) सोमसन्+सरु। सोमे ऐश्वर्ये अमृते वा सीदतीति सोमयत्। षद्लृ गतौ-क्विप्। सरतीति सरुः। सृ गतौ-उन्। खड्गादिमुष्टिः। ऐश्वर्यवन्मुष्टियुक्तम्। अमृतमयमुष्टियुक्तम्। यद्वा। स-ऊम, वा उम+स-त्सरु। अविसिवि०। उ० १।१४४। इति अव रक्षणे-मन्। ऊमं रक्षासधनम्। यद्वा, वेञ् सन्तुसन्ताने-मन् उतं स्यूतम् उमम्। रज्ज्वादिकं तेन सह सोमम्। भृमृशीङ्तॄचरित्सरि०। उ०१।७। इति त्सर छद्मगतौ, कौटिल्ये-उ, त्सरुः, मुष्टिः। तेन सह सत्सरु। सोमं च सत्सरु च सोमसत्सरु। रज्ज्वादिकेन मुष्टिना च सहितम्। (उत्) उत्तमतया। (इत्) एव। (वपतु) डुवप बीजसन्ताने, उत्पादयतु। (गाम्) भूमिम्। (अविम्) सर्वधातुभ्य इन्। उ० ४।११८। इति अव रक्षादिषु-इन्। रक्षिकाम्। (प्रस्थावत्) प्रस्थानस्य, विजिगीषोः प्रयाणस्य योग्यम् (रथवाहनम्)। वह णिच्-ल्युट्। रथयानम् (पीबरीम्) ध्याप्योः सम्प्रसारणं च। उ० ४।११५। इति प्यैङ् वृद्धौ-क्वनिप्। वनो र च। पा० ४।१।७। इति ङीब्रेफौ। वृद्धिशीलम् (प्रफर्व्यम्) फर्व गतौ-अच्। तस्मै हितम्। पा० ५।१।५। इति यत्। शीघ्रगमनयोग्यम्। फर्वतिर्गतिकर्मा-इति महीधरः, य० १२।७१। प्रफर्व्यम्, प्रफर्वितुं गमयितुं योग्यम् इति-तत्रैव दयानन्दभाष्ये ॥

०४ इन्द्रः सीताम्

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

इन्द्रः॒ सीतां॒ नि गृ॑ह्णातु॒ तां पू॒षाभि र॑क्षतु।
सा नः॒ पय॑स्वती दुहा॒मुत्त॑रामुत्तरां॒ समा॑म् ॥

०४ इन्द्रः सीताम् ...{Loading}...

Whitney
Translation
  1. Let Indra hold down the furrow; let Pūshan defend it; let it, rich in
    milk, yield to us each further summer.
Notes

This verse is found only in RV. (iv. 57. 7), which reads ánu yachatu
for abhí rakșatu; Ppp. has mahyaṁ instead of abhi. We had the
second half-verse above, as iii. 10. 1 c, d.

Griffith

May Indra press the furrow down, may Pushan guard and cherish her. May she, well stored with milk yield milk for us through each succeeding year.

पदपाठः

इन्द्रः॑। सीता॑म्। नि। गृ॒ह्णा॒तु॒। ताम्। पू॒षा। अ॒भि। र॒क्ष॒तु॒। सा। नः॒। पय॑स्वती। दु॒हा॒म्। उत्त॑राम्ऽउत्तराम्। समा॑म्। १७.४।

अधिमन्त्रम् (VC)
  • सीता
  • विश्वामित्रः
  • पथ्यापङ्क्तिः
  • कृषि
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः

खेती की विद्या का उपदेश।

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) भूमि जोतनेवाला (सीताम्) हल की रेखा [जुती धरती] को (नि) नीचे (गृह्णातु) दबावे, (पूषा) पोषण करनेवाला [किसान] (ताम्) उस [जुती धरती] की (अभिरक्षतु) सब ओर से रखवाली करे। (सा) वह (पयस्वती) पानी से भरी [जुती धरती] (नः) हमको (उत्तराम्-उत्तराम्) उत्तम-उत्तम (समाम्) अनुकूल क्रिया से (दुहाम्) भरती रहे ॥४॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः

भावार्थभाषाः - किसान बीज बोने के पीछे जुती धरती को पटेले से चौरस करके रक्षा करे और यथासमय पानी देता रहे जिससे खेतों में ठीक-ठीक उपज होवे ॥४॥ यह मन्त्र कुछ भेद से ऋ० ४।५७।७ में है और इसका उत्तरार्ध अ० ३।१०।१। में आ चुका है ॥४॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी

टिप्पणी: ४−(इन्द्रः) ऋज्रेन्द्राग्रवज्र०। उ० २।२८। इति इरा+दॄ विदारणे रक्। इन्द्र इरां दृणातीति वा०-निरु० १०।८। इराया भूमेर्विदारकः कर्षकः। (सीताम्) दुतनिभ्यां दीर्घश्च। उ० ३।९०। इति षिज् बन्धे-क्त। क्षेत्रे हलेन कृता रेखा। कर्षितभूमिरित्यर्थः। (नि) नीचैः। (गृह्णातु) सम्पादयतु। (पूषा) पोषकः कृषीवलः। (अभि) सर्वतः। (रक्षतु) पालयतु। (पयस्वती) उदकवती सती। (नः) अस्मान्। (दुहाम्) द्विकर्मकः। दुग्धाम्। प्रपूरयतु। (उत्तराम्-उत्तराम्) अतिशयेनोत्कृष्टाम्। (समाम्) अ० ३।१०।१। समक्रियाम्। अनुकूलक्रियाम् ॥

०५ शुनं सुफाला

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

शु॒नं सु॑फा॒ला वि तु॑दन्तु॒ भूमिं॑ शु॒नं की॒नाशा॒ अनु॑ यन्तु वा॒हान्।
शुना॑सीरा ह॒विषा॒ तोश॑माना सुपिप्प॒ला ओष॑धीः कर्तम॒स्मै ॥

०५ शुनं सुफाला ...{Loading}...

Whitney
Translation
  1. Successfully (śunám) let the good plowshares thrust apart the
    earth; successfully let the plowmen follow the beasts of draft; O
    śunāsīrā, do ye (two), dripping (?) with oblation, make the herbs rich
    in berries for this man.
Notes

VS. (xii. 69) and MS. (ii. 7. 12) have the whole of this verse; RV. (iv.
57. 8) and TS. (iv. 2. 5⁶), only the first two pādas. For suphālā́s in
a, VS. (also our I.) has sú phā́lās, and RV.TS. naḥ phā́lās, both
preferable readings; RV.VS. have kṛṣantu for tudantu. In b, TS.
gives abhí for ánu (our P.M. have ábhínu); MS. has kinā́śo abhy
ètu vāhāíḥ;
RV.VS., -śā abhí yantu vāhāíḥ. In c, the comm. gives
toṣamāṇā, explaining it by tuṣyantāu. In d, the mss. vary (as
everywhere where the word occurs) between -pippalā́s and -piṣpalā́s;
about half are for each; VS. MS. end the pāda with kartanā ’smé. Ppp.
has a peculiar version: śunaṁ kenāśo anv etu vāhaṁ śunaṁ phālo vinadann
ayatu bhūmim: śunāsīrā haviṣā yo yajātrāi supippalā oṣadhayas santu
tasmāi.
The comm. ⌊quoting Yaska⌋ declares śunāsīrāu to be Vāyu and
Āditya (wind and sun); or else, he says, śuna is god of happiness and
Sīra of the plow.

Griffith

Happily let the shares turn up the ploughland, the ploughers happily follow the oxen. Pleased with our sacrifice, Suna and Sira! make the plants bring this man abundant produce.

पदपाठः

शु॒नम्। सु॒ऽफा॒लाः। वि। तु॒द॒न्तु॒। भूमि॑म्। शु॒नम्। की॒नाशाः॑। अनु॑। य॒न्तु॒। वा॒हान्। शुना॑सीरा। ह॒विषा॑। तोश॑माना। सु॒ऽपि॒प्प॒लाः। ओष॑धीः। क॒र्त॒म्। अ॒स्मै। १७.५।

अधिमन्त्रम् (VC)
  • सीता
  • विश्वामित्रः
  • त्रिष्टुप्
  • कृषि
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः

खेती की विद्या का उपदेश।

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (सुफालाः) सुन्दर फाले (शुनम्) सुख से (भूमिम्) भूमि को (वि तुदन्तु) जोतें। (कीनाशाः) क्लेश सहनेवाले किसान (वाहान् अनु) बैलादि वाहनों के पीछे-पीछे (शुनम्) सुख से (यन्तु) चलें। (हविषा) जल से (तोशमाना=तोषमानौ) सन्तुष्ट करनेवाले (शुनासीरा=०-रौ) हे पवन और सूर्य तुम दोनों ! (अस्मै) इस पुरुष के लिए (सुपिप्पलाः) सुन्दर फलवाली (ओषधीः) जौ, चावल आदि औषधियाँ (कर्तम्) करो ॥५॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः

भावार्थभाषाः - चतुर किसान लोग उत्तम कृषिशस्त्रों, उत्तम बैल आदिकों और पानी आदि की सुधि रखने से उत्तम अन्नादि पदार्थ उत्पन्न करते हैं, इसी प्रकार विद्वान् लोग विद्याबल से अनेक शिल्पों का आविष्कार करके संसार को सुख पहुँचाते और आप सुख भोगते हैं ॥५॥ यह मन्त्र कुछ भेद से ऋ० ४।५७।८ और य० १२।६९ में है ॥ यजुर्वेद अ० २२ म० २२ में वर्णन है−निका॒मे निका॑मे नः प॒र्जन्यो वर्षतु॒ फल॑वत्यो न॒ ओषधयः पच्यन्ताम् ॥ कामना के अनुसार ही हमारे लिए मेह बरसे, हमारे लिए उत्तम फलवाली जो आदि ओषधियाँ पकें ॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी

टिप्पणी: ५−(शुनम्) सुखेन। (सुफालाः) फल भेदने-घञ्। फल्यते विदार्यते भूमिरनेन। शोभनाः फला लाङ्गस्थलौहभेदाः। (वि तुदन्तु) तुद व्यथने। विद्गारयन्तु। विकृषयन्तु। (भूमिम्) पृथिवीम्। (कीनाशाः) क्लिशेरीच्चोपधायाः कन् लोपश्च लो नाम् च। उ० ५।५६। इति क्लिशू विबाधने, बधे वा-कन्, उपधाया ईत्वं ललोपो नामागमश्च। क्लेशसहनशीलाः। कर्षकाः। (अनु) अनुसृत्य। (यन्तु) गच्छन्तु। (वाहान्) वहनशीलान् बलीवर्दादीन्। (शुनासीरा) इगुपधज्ञा०। पा० ३।१।१३५। इति शुन गतौ-क। कॄशॄपॄकटिपटि०। उ० ४।३०। इति सृ गतौ-ईरन्, टि लोपः। शुनश्च सीरश्च। देवताद्वन्द्वे च। पा० ६।३।२६। इति पूर्वपददीर्घः। शुनासीरौ शुनो वायुः शु एत्यन्तरिक्षे सीर आदित्यः सरणात्। निरु० ९।४०। हे वाय्वादित्यौ। (हविषा) अ० १।४।३। उदकेन, निघ० १।१२। (तोशमाना) षस्य शः। तोषमाणौ। सन्तोषकौ। (सुपिप्पलाः) कलस्तृपश्च। उ० १।१०४। इति पॄ पालनपूरणयोः-कलप्रत्ययः। पृषोदरादित्वात् साधुः। पिप्पलम्, उदकम्-निघ० १।१२। पिप्पलं पालकं फलम्-इति सायणः-ऋग्वेदभाष्ये म० १।१६४।२२। शोभनफलोपेताः। (ओषधीः) अ० १।२३।१। व्रीहियवाद्याः। (कर्तम्) युवां कुरुतम् (अस्मै) उद्योगिने पुरुषाय ॥

०६ शुनं वाहाः

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

शु॒नं वा॒हाः शु॒नं नरः॑ शु॒नं कृ॑षतु॒ लाङ्ग॑लम्।
शु॒नं व॑र॒त्रा ब॑ध्यन्तां शु॒नमष्ट्रा॒मुदि॑ङ्गय ॥

०६ शुनं वाहाः ...{Loading}...

Whitney
Translation
  1. Successfully let the draft-animals, successfully the men,
    successfully let the plow (lā́n̄gala) plow; successfully let the straps
    be bound; successfully do thou brandish the goad.
Notes

This is RV. iv. 57. 4, without variation; it is also found, with the two
following verses, in TA. (vi. 6. 2, vss. 6-8), which reads nārā́s
instead of náras at end of a. Part of our mss. (P.M.W.E.) have
úṣṭrām in d. The comm. declares śuna to be addressed in the last
pāda. Ppp. has in xii. śunaṁ vṛtrām āyaccha śunam aṣṭrām ud in̄gayaḥ
śunaṁ tu tapyatāṁ phālaś śunaṁ vahatu lān̄galam;
and in xix. the same
a, b ⌊ending -ya⌋, but, for c, d, śunaṁ vahasya śuklasyā
’ṣṭrayā jahi dakṣiṇam
.

Griffith

Happily work our steers and men! May the plough furrow happily, Happily be the traces bound. Happily ply the driving-goad.

पदपाठः

शु॒नम्। वा॒हाः। शु॒नम्। नरः॑। शु॒नम्। कृ॒ष॒तु॒। लाङ्ग॑लम्। शु॒नम्। व॒र॒त्राः। ब॒ध्य॒न्ता॒म्। शु॒नम्। अष्ट्रा॑म्। उत्। इ॒ङ्ग॒य॒। १७.६।

अधिमन्त्रम् (VC)
  • सीता
  • विश्वामित्र
  • अनुष्टुप्
  • कृषि
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः

खेती की विद्या का उपदेश।

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (वाहाः) बैल आदि पशु (शुनम्) सुख से रहें। (नरः) हाँकनेवाले किसान (शुनम्) सुख से रहें। (लाङ्गलम्) हल (शुनम्) सुख से (कृषतु) जोते। (वरत्राः) हल की रस्सियाँ (शुनम्) सुख से (बध्यन्ताम्) बाँधी जावें। (अष्ट्राम्) पैना [आर वा काँटे] को (शुनम्) सुख से (उत् इङ्गय) ऊपर चला ॥६॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः

भावार्थभाषाः - किसान लोग सब सामग्री उत्तम रीति से बनाकर रखने से अपने सब काम सुख से चलावें ॥६॥ यह मन्त्र ६-८ कुछ भेद से ऋ० ४।५७।४-६ में है ॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी

टिप्पणी: ६−(शुनम्) सुखेन। (वाहाः) वृषभादयः। (नरः) अ० ३।१६।३। नयतीति ना। नेतारः कर्षकाः। (कृषतु) विलिखतु। (लाङ्गलम्) हलम्। (वरत्राः) वृञश्चित्। उ–० ३।१०७। इति वृञ् संवरणे-अत्रन्। टाप्। बन्धन-रज्जवः। (बध्यन्ताम्) बद्धा भवन्तु। (अष्ट्राम्) अमिचिमिशसिभ्यः क्त्रः। उ० ४।१६४। इति अशूङ् व्याप्तौ-क्त, टाप्। प्रतोदम्। ताडनीम्। (उत् इङ्गय) उपरि गमय। प्रेरय ॥

०७ शुनासीरेह स्म

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

शुना॑सीरे॒ह स्म॑ मे जुषेथाम्।
यद्दि॒वि च॒क्रथुः॒ पय॒स्तेनेमामुप॑ सिञ्चतम् ॥

०७ शुनासीरेह स्म ...{Loading}...

Whitney
Translation
  1. O śunāsīrā, do ye (two) enjoy me here; what milk ye have made in
    heaven, therewith pour ye upon this [furrow].
Notes

‘Milk,’ i.e. nourishing fluid. Weber implies at the end “earth” (instead
of “furrow”), which is perhaps to be preferred. RV. (iv. 57. 5) reads
for a śúnāsīrāv imā́ṁ vā́caṁ ju-; TA. (as above) the same, except
that it strangely omits the verb, and thus reduces the triṣṭubh pāda
to a gāyatrī; both texts mark the principal pāda-division after b.
The comm. changes all the three verbs to 3d dual. The Anukr. forbids in
a the resolution -sīrā ihá. In our edition the verse is numbered
6, instead of 7.

Griffith

Suna and Sira, welcome ye this laud, and with the milk that ye have made in heaven, Bedew ye both this earth of ours.

पदपाठः

शुना॑सीरा। इ॒ह। स्म॒। मे॒। जु॒षे॒था॒म्। यत्। दि॒वि। च॒क्रथुः॑। पयः॑। तेन॑। इ॒माम्। उप॑। सि॒ञ्च॒त॒म्। १७.७।

अधिमन्त्रम् (VC)
  • सीता
  • विश्वामित्रः
  • विराट्पुरउष्णिक्
  • कृषि
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः

खेती की विद्या का उपदेश।

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (शुनासीरा=०-रौ) हे वायु और सूर्य तुम दोनों ! (इह स्म) यहाँ पर ही (मे) मेरी [विनय] (जुषेथाम्) स्वीकार करो, (यत् पयः) जो जल (दिवि) आकाश मे (चक्रथुः) तुम दोनों ने बनाया है, (तेन) उससे (इमाम्) इस [भूमि] को (उप सिञ्चतम्) सींचते रहो ॥७॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः

भावार्थभाषाः - पवन और सूर्य के द्वारा पृथिवी का जल आकाश में जाकर फिर पृथिवी पर बरसता है, वह खेती के लिए बहुत उपयोगी होता है ॥७॥ यह मन्त्र कुछ भेद से निरु० ९।४१ में भी है ॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी

टिप्पणी: ७−(शुनासीरा) म० ५। हे पवनादित्यौ। (इह स्म) अत्रैव। (जुषेथाम्) युवां सेवेथाम्। स्वीकुरुतम्। (दिवि) आकाशे। (चक्रथुः) डुकृञ् करणे लिट्। युवां कृतवन्तौ। (पयः) उदकम्। निघ० १।१२। (इमाम्) दृश्यमानां भूमिम्। (उप सिञ्चतम्) व्याप्य आर्द्रीकुरुतम् ॥

०८ सीते वन्दामहे

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

सीते॒ वन्दा॑महे त्वा॒र्वाची॑ सुभगे भव।
यथा॑ नः सु॒मना॒ असो॒ यथा॑ नः सुफ॒ला भुवः॑ ॥

०८ सीते वन्दामहे ...{Loading}...

Whitney
Translation
  1. O furrow, we reverence thee; be [turned] hitherward, O fortunate
    one, that thou mayest be well-willing to us, that thou mayest become of
    good fruit for us.
Notes

RV. (iv. 57. 6) inverts the order of a and b, and both it and
TA. (as above) end c and d respectively with subhágā́ ’sasi and
suphálā́ ’sasi. All the pāda-mss. have the blundering reading
su॰phalā́ḥ in d. The Anukr. perversely refuses to make the
resolution tu-ā in a.

Griffith

Auspicious Sita, come thou near: we venerate and worship thee. That thou mayst bless and prosper us and bring us fruits abundantly.

पदपाठः

सीते॑। वन्दा॑महे। त्वा॒। अर्वाची॑। सु॒ऽभ॒गे॒। भ॒व॒। यथा॑। नः॒। सु॒ऽमनाः॑। असः॑। यथा॑। नः॒। सु॒ऽफ॒ला। भुवः॑। १७.८।

अधिमन्त्रम् (VC)
  • सीता
  • विश्वामित्रः
  • त्रिष्टुप्
  • कृषि
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः

खेती की विद्या का उपदेश।

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (सीते) हे जुती धरती ! [लक्ष्मी, खेती] (त्वा) तेरी (वन्दामहे) हम वन्दना करते हैं, (सुभगे) हे सौभाग्यवती [बड़े ऐश्वर्यवाली] (अर्वाची) हमारे सन्मुख (भव) रह, (यथा) जिससे तू (नः) हमारे लिए (सुमनाः) प्रसन्न मनवाली (असः) होवे, और (यथा) जिससे (नः) हमारे लिए (सुफला) सुन्दर फलवाली (भुवः) होवे ॥८॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः

भावार्थभाषाः - मनुष्य खेती को मन लगा करके चौकसी रक्खे, जिससे अन्नवान् और धनवान् होकर सदा आनन्द भोगे ॥८॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी

टिप्पणी: ८−(सीते) म० ४। लाङ्गलपद्धतिरूपा कृषिक्रिया लक्ष्मीः। तत्सम्बुद्धौ। (वन्दामहे) वदि अभिवादनस्तुत्योः। अभिवादयामः। स्तुमः। (त्वा) त्वाम्। (अर्वाची) अवर+अञ्चु गतिपूजनयोः-क्विन्, ङीप्। अर्वादेशः। निकटस्था। अभिमुखी। (सुभगे) हे सौभाग्ययुक्ते। ऐश्वर्यवति। (नः) अस्मभ्यम्। (सुमनाः) प्रसन्नमनस्का। (असः) लेट्। त्वं स्याः। (सुफला) शोभनफलोपेता। (भुवः) लेट्। त्वं भवेः ॥

०९ घृतेन सीता

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

घृ॒तेन॒ सीता॒ मधु॑ना॒ सम॑क्ता॒ विश्वै॑र्दे॒वैरनु॑मता म॒रुद्भिः॑।
सा नः॑ सीते॒ पय॑सा॒भ्याव॑वृ॒त्स्वोर्ज॑स्वती घृ॒तव॒त्पिन्व॑माना ॥

०९ घृतेन सीता ...{Loading}...

Whitney
Translation
  1. With ghee, with honey (mádhu) [is] the furrow all anointed,
    approved (anu-man) by all the gods, by the Maruts; do thou, O furrow,
    turn hither unto us with milk, rich in refreshment, swelling with
    fulness of ghee.
Notes

The verse is found also in VS. (xii. 70), TS. (iv. 2. 5⁶), and MS. (ii.
7. 12). VS. MS. read -ajyatām for -aktā in a; all make c and
d exchange places, and at the beginning of c read asmā́n for
sā́ nas; and VS.TS. put páyasā in place of ghṛtávat in d, while
MS. gives ūrjó bhāgám mádhumat pínv-.

Griffith

Loved by the Visvedevas and the Maruts, let Sita be bedewed. with oil and honey. Turn thou to us with wealth of milk, O Sita, in vigorous strength and pouring streams of fatness.

पदपाठः

घृतेन॑। सीता॑। मधु॑ना। सम्ऽअ॑क्ता। विश्वैः॑। दे॒वैः। अनु॑ऽमता। म॒रुत्ऽभिः॑। सा। नः॒। सी॒ते॒। पय॑सा। अ॒भि॒ऽआव॑वृत्स्व। ऊर्ज॑स्वती। घृ॒तऽव॑त्। पिन्व॑माना। १७.९।

अधिमन्त्रम् (VC)
  • सीता
  • विश्वामित्रः
  • निचृदनुष्टुप्
  • कृषि
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः

खेती की विद्या का उपदेश।

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (घृतेन) घी से और (मधुना) मधु [शहद] से (समक्ता) यथाविधि सानी हुई (सीता) जुती धरती (विश्वैः) सब (देवैः) व्यवहारकुशल (मरुद्भिः) विद्वान् देवताओं करके (अनुमता) अङ्गीकृत है। (सीते) हे जुती धरती ! (सा) सो (ऊर्जस्वती) बलवती और (घृतवत्) घृतयुक्त [अन्न आदि] से (पिन्वमाना) सींचती हुई तू (पयसा) दूध के साथ (नः) हमारे (अभ्याववृत्स्व) सब ओर से सन्मुख वर्तमान हो ॥९॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः

भावार्थभाषाः - चतुर किसान युक्ति से बीज में वा धरती में घी और मधु आदि मिलाकर धान्य आदि को पुष्ट और मधुर बनावें, जैसे क्रिया विशेष से, माली लोग आम, दाख, केसर, फूल आदि को उत्तम बनाते और मनुष्य उत्तम सन्तान उत्पन्न करते हैं ॥९॥ यह मन्त्र कुछ भेद से यजुर्वेद अ० १२ म० ७० में है ॥

पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी

टिप्पणी: ९−(घृतेन) आज्येन। (सीता) म० ४। कृष्टा भूमिः। (मधुना) क्षौद्रेण। (समक्ता) अञ्जू व्यक्तिम्रक्षणकान्तिगतिषु-क्त। सम्यक् मिश्रिता। (विश्वैः) सर्वैः। (देवैः) दिवु व्यवहारे-अच्। व्यवहारकुशलैः। (अनुमता) अङ्गीकृता। (मरुद्भिः) अ० १।२०।१। देवैः। ऋत्विग्भिः, निघ० ३।१८। (सा) सा त्वम्। (नः) अस्मान् (पयसा) दुग्धेन। (अम्याववृत्स्व) बहुलं छन्दसि। पा० २।४।७६। इति वृतेः। शपः श्लुः। अभित आगत्य वर्तस्व। (ऊर्जस्वती) बलवती। (घृतवत्) यथा तथा घृतयुक्तेन अन्नेन। (पिन्वमाना) पिवि सेचने-शानच्। आत्मनेपदं छान्दसम्। सिञ्चन्ती। वर्धयन्ती ॥