०१५ वाणिज्यम् ...{Loading}...
Whitney subject
- For success in trade.
VH anukramaṇī
वाणिज्यम्।
१-८ अथर्वा (पण्यकामः)। विश्वे देवाः, इन्द्राग्नी। त्रिष्टुप्,१ भुरिक्, ४ त्र्यवसाना षट् पदा बृहतीगर्भा विराडत्यष्टिः, ५ विराड्जगती, ७ अनुष्टुप्, ८ निचृत्।
Whitney anukramaṇī
[Atharvan (paṇyakāmaḥ).—aṣṭarcam. vāiśvadevam utāi ”ndrāgnam. trāiṣṭubham: 1. bhurij; 4. 3-av. 6-p. bṛhatīgarbhā virāḍatyaṣṭi; 5. virāḍjagatī; 7. anuṣṭubh; 8. nicṛt.]
Whitney
Comment
Four of the verses are found in Pāipp. xix. (1, 4, 6, 2, in this order). The hymn is used by Kāuś. in a rite for good-fortune in trading (50. 12), and again (59. 6) for a similar purpose; also (or vs. 1) in the indramahotsava ceremony (140. 16); also vss. 7 and 8 in the appeasing of the flesh-eating fire (70. 13, 14). In Vāit. (6. 9), vs. 7 is employed in the ceremony of establishing the sacrificial fire. The usual statement of these various uses appears to be lacking in the manuscript of the comm., and is supplied, only in part, by its editor.
Translations
Translated: Ludwig, p. 215; Zimmer, p. 258 (except vss. 7, 8); Weber, xvii. 247; Grill (vss. 1-6), 69, 113; Griffith, i. 102; Bloomfield, 148, 352.—Cf. Hillebrandt, Veda-chrestomathie, p. 38.
Griffith
A merchant’s prayer for success in his business
०१ इन्द्रमहं वणिजम्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्र॑म॒हं व॒णिजं॑ चोदयामि॒ स न॒ ऐतु॑ पुरए॒ता नो॑ अस्तु।
नु॒दन्नरा॑तिं परिप॒न्थिनं॑ मृ॒गं स ईशा॑नो धन॒दा अ॑स्तु॒ मह्य॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
इन्द्र॑म॒हं व॒णिजं॑ चोदयामि॒ स न॒ ऐतु॑ पुरए॒ता नो॑ अस्तु।
नु॒दन्नरा॑तिं परिप॒न्थिनं॑ मृ॒गं स ईशा॑नो धन॒दा अ॑स्तु॒ मह्य॑म् ॥
०१ इन्द्रमहं वणिजम् ...{Loading}...
Whitney
Translation
- I stir up (cud) the trader Indra; let him come to us, be our
forerunner; thrusting [away] the niggard, the waylaying wild animal,
let him, having the power (īś), be giver of riches to me.
Notes
Or paripanthínam and mṛgám in c may be independent of one
another (so comm., and translators except Weber and Zimmer). Ppp. has,
for a, b, indraṁ vayaṁ vaṇijaṁ havāmahe sa nas trātā pura etu
prajānan. The Anukr. notices c as jagatī pāda. ⌊“Indra, the
trader”: cf. Bergaigne, Rel. véd., ii. 480.—Many Jātaka tales (e.g.
no’s 1, 2) give vivid pictures of the life of the trading caravans.⌋
Griffith
I stir and animate the merchant Indra; may he approach and be our guide and leader. Chasing ill-will, wild beast, and highway robber, may he who hath the power give me riches.
पदपाठः
इन्द्र॑म्। अ॒हम्। व॒णिज॑म्। चो॒द॒या॒मि॒। सः। नः॒। आ। ए॒तु॒। पु॒रः॒ऽए॒ता। नः॒। अ॒स्तु॒। नु॒दन्। अरा॑तिम्। प॒रि॒ऽप॒न्थिन॑म्। मृ॒गम्। सः। ई॒शा॑नः। ध॒न॒ऽदाः। अ॒स्तु॒। मह्य॑म्। १५.१।
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रः
- अथर्वा
- भुरिक्त्रिष्टुप्
- वाणिज्य
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
व्यापार के लाभ का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहम्) मैं (इन्द्रम्) बड़े ऐश्वर्यवाले (वणिजम्) वणिक् को (चोदयामि) आगे बढ़ाता हूँ, (सः) वह (नः) हममें (एतु) आवे और (नः) हमारा (पुरएता) अगुआ (अस्तु) होवे। (अरातिम्) वैरी, (परिपन्थिनम्) डाकू और (मृगम्) वनैले पशु को (नुदन्) रगेदता हुआ (सः) वह (ईशानः) समर्थ पुरुष (मह्यम्) मुझे (धनदाः) धन देनेवाला (अस्तु) होवे ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य व्यापारकुशल पुरुष को अपना मुखिया बनाकर वाणिज्य और मार्ग की ऊँच-नीच समझकर वाणिज्य में धन लगाने से लाभ उठाते हैं ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−(इन्द्रम्) ऐश्वर्यवन्तं पुरुषम्। (वणिजम्)। षणेरिज्यादेश्च वः। उ० २।७०। इति षण व्यवहारे-इजि, षस्य वः। व्यापारिणम्। (चोदयामि)। प्रेरयामि। प्रवर्तयामि। (नः)। अस्मान्। (ऐतु)। आगच्छतु। (पुरएता)। पुरस्+इण् गतौ-तृच्। पुरोगन्ता। अग्रगामी। (नः)। अस्माकम्। (नुदन्)। णुद प्रेरणे-शतृ। प्रेरयन्। अपगमयन्। (अरातिम्)। अ० १।१८।१। शत्रुम्। (परिपन्थिनम्)। अ० १।२७।१। पर्यवस्थातारं मार्गनिरोधकं चोरम्। (मृगम्)। मृग अन्वेषणे-क। मृगयते अन्वेषयति तृणादिकम् पशुम्। वन्यपशुम्। (ईशानः)। ईश ऐश्वर्ये-शानच्। ईश्वरः। नियन्ता। (धनदाः)। आतो मनिन्क्वनि०। पा० ३।२।७४। इति धन+ददातेः-विच्। वाणिज्यलाभरूपधनप्रदाता। (मह्यम्)। वणिजे ॥
०२ ये पन्थानो
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये पन्था॑नो ब॒हवो॑ देव॒याना॑ अन्त॒रा द्यावा॑पृथि॒वी सं॒चर॑न्ति।
ते मा॑ जुषन्तां॒ पय॑सा घृ॒तेन॒ यथा॑ क्री॒त्वा धन॑मा॒हरा॑णि ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
ये पन्था॑नो ब॒हवो॑ देव॒याना॑ अन्त॒रा द्यावा॑पृथि॒वी सं॒चर॑न्ति।
ते मा॑ जुषन्तां॒ पय॑सा घृ॒तेन॒ यथा॑ क्री॒त्वा धन॑मा॒हरा॑णि ॥
०२ ये पन्थानो ...{Loading}...
Whitney
Translation
- The many roads, travelled by the gods, that go about (sam-car)
between heaven-and-earth—let them enjoy me with milk, with ghee, that
dealing (krī) I may get (ā-hṛ) riches.
Notes
Ppp’s version is very different: ihāi ’vaṣ panthā bahavo devayānām anu
dyāvāpṛthivī supraṇītiḥ: teṣām ahnāṁ varcasy ā dadhāmi yathā klītvā
dhanatn āvahāni. The comm. allows us alternatively to understand
deva- in a as “by traders”; he renders juṣantām in c by
sevantām, as if it were causative. His text has at the beginning ye
te panth-. The emendation, suggested by Weber, of mā in c to me
would help the sense. The first half-verse is found again below as vi.
55. 1 a, b. To make a regular triṣṭubh, we must contract to
-pṛthvī́ in b, and expand to krī-tu-ā́ in d; the Anukr.
perhaps regards the two irregularities as balancing one another.
Griffith
The many paths which Gods are wont to travel, the paths which go between the earth and heaven, May they rejoice with me in milk and fatness that I may make rich profit by my purchase.
पदपाठः
ये। पन्था॑नः। ब॒हवः॑। दे॒व॒ऽयानाः॑। अ॒न्त॒रा। द्यावा॑पृथि॒वी इति॑। स॒म्ऽचर॑न्ति। ते। मा॒। जु॒ष॒न्ता॒म्। पय॑सा। घृ॒तेन॑। यथा॑। क्री॒त्वा। धन॑म्। आ॒ऽहरा॑णि। १५.२।
अधिमन्त्रम् (VC)
- पन्थानः
- अथर्वा
- त्रिष्टुप्
- वाणिज्य
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
व्यापार के लाभ का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो (देवयानाः) विद्वान् व्यापारियों के यानों रथादिकों के योग्य (बहवः) बहुत से (पन्थानः) मार्ग (द्यावापृथिव्यौ=०−व्यौ) सूर्य और पृथिवी के (अन्तरा) बीच (संचरन्ति) चलते रहते हैं, (ते) वे [मार्ग] (पयसा) दूध से और (घृतेन) घी से (मा) मुझको (जुषन्ताम्) तृप्त करें, (यथा) जिससे (क्रीत्वा) मोल लेकर [व्यापार करके] (धनम्) धन (आहराणि) मैं लाऊँ ॥२॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - व्यापारी लोग विमान, रथ, नौकादि द्वारा आकाश, भूमि, समुद्र, पर्वत, आदि से देश-देशान्तरों में जाकर अनेक प्रकार व्यापार करके मूलधन बढ़ावें और धनाढ्य होकर घर आवें ॥२॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: २−(पन्थानः)। मार्गाः। (बहवः)। बहुदेशसंबधिनः। (देवयानाः)। दिवु क्रीडाविजिगीषाव्यवहारादिषु-अच्। या गतौ-युट्। देवानां विदुषां व्यवहारिणां यानानि गमनसाधनानि विमानरथादीनि चरन्ति येषु ते तथाभूताः। (अन्तरा)। अन्तरान्तरेण युक्ते। पा० ३।२।४। इति द्वितीया। मध्ये। (द्यावापृथिव्यौ)। अ० २।१।४। सूर्यभूमी। तयोर्मध्य इत्यर्थः। (संचरन्ति)। वर्त्तन्ते। (ते)। पन्थानः। (मा)। मां वणिजम्। (जुषन्ताम्)। जुषी प्रीतिसेवनयोः। प्रीणन्तु। तर्पयन्तु। (पयसा)। दुग्धेन। (घृतेन)। आज्येन। (यथा)। येन प्रकारेण। (क्रीत्वा)। डुक्रीञ् द्रव्यविनिमये। विनिमयेन गृहीत्वा। (धनम्)। लाभसहितं मूलधनम्। (आहराणि)। स्वगृहं प्रापयाणि ॥
०३ इध्मेनाग्न इच्छमानो
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒ध्मेना॑ग्न इ॒च्छमा॑नो घृ॒तेन॑ जु॒होमि॑ ह॒व्यं तर॑से॒ बला॑य।
याव॒दीशे॒ ब्रह्म॑णा॒ वन्द॑मान इ॒मां धियं॑ शत॒सेया॑य दे॒वीम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
इ॒ध्मेना॑ग्न इ॒च्छमा॑नो घृ॒तेन॑ जु॒होमि॑ ह॒व्यं तर॑से॒ बला॑य।
याव॒दीशे॒ ब्रह्म॑णा॒ वन्द॑मान इ॒मां धियं॑ शत॒सेया॑य दे॒वीम् ॥
०३ इध्मेनाग्न इच्छमानो ...{Loading}...
Whitney
Translation
- With fuel, O Agni, with ghee, I, desiring, offer the oblation, in
order to energy (táras), to strength;—revering with worship
(bráhman), so far as I am able—this divine prayer (dhī́), in order to
hundred-fold winning.
Notes
The verse is RV. iii. 18. 3, without variant—save that RV. accents of
course juhómi, as does our edition by necessary emendation, while SPP.
follows all the mss. in giving juhomi (the pada-text puts a sign of
pāda-division after the word, but also before it). The verse is not at
all likely to have been an original part of our hymn; the word
śataséyāya in d has caused its addition. The comm. renders
tárase by vegāya śīghragamanāya, and applies yā́vad ī́śe in two
ways, to the winning or to the worshipping.
Griffith
With fuel. Agni! and with butter, longing, mine offering I present for strength and conquest; With prayer, so far as I have strength, adoring–this holy hymn to gain a hundred treasures.
पदपाठः
इ॒ध्मेन॑। अ॒ग्ने॒। इ॒च्छमा॑नः। घृ॒तेन॑। जु॒होमि॑। ह॒व्यम्। तर॑से। बला॑य। याव॑त्। ईशे॑। ब्रह्म॑णा। वन्द॑मानः। इ॒माम्। धिय॑म्। श॒त॒ऽसेया॑य। दे॒वीम्। १५.३।
अधिमन्त्रम् (VC)
- प्रपणः
- अथर्वा
- त्रिष्टुप्
- वाणिज्य
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
व्यापार के लाभ का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे अग्निसदृश तेजस्वी विद्वान् ! (इच्छमानः) [लाभ की] इच्छा करता हुआ मैं (इध्मेन) इन्धन और (घृतेन) घृत से (तरसे) तरानेवाले वा जितानेवाले (बलाय) बल के लिए (हव्यम्) हवनसामग्री का (जुहोमि) होम करता हूँ, (यावत्) जहाँ तक (ब्रह्मणा) ब्रह्म द्वारा [दी हुई] (इमाम्) इस (देवीम्) व्यवहारकुशल (धियम्) निश्चल बुद्धि की (वन्दमानः) वन्दना करता हुआ मैं (शतसेयाय) सैकड़ों उद्यम के लिए (ईशे) समर्थ हूँ ॥३॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे समिधा और घृतादि से अग्नि का तेज बढ़कर अन्धकार हटता है, वैसे ही मनुष्य सर्वोत्तम वेदविद्या को प्रीतिपूर्वक ग्रहण करके सामर्थ्य भर वाणिज्य में उद्योग करके प्रभूत धन पावें और दरिद्रतादि को मिटावें ॥३॥ यह मन्त्र ऋग्वेद म० ३ सू० १८ म० ३ में है ॥३॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ३−(इध्मेन)। इषियुधीन्धि०। उ० १।१४५। इति इन्धी दीप्तौ-मक्। इन्धनेन। (अग्ने)। हे अग्निवत् तेजस्विन्। विद्वन्। (इच्छमानः)। इषु इच्छायाम्-शानच्। वाणिज्यलाभं कामयमानः। (जुहोमि)। हु दानादनयोः-लट्। ददामि। (हव्यम्)। हु दानादनयोः-यत्। देवयोग्यान्नम्। हवनीयद्रव्यम्। (तरसे)। तॄ तरणे, प्लवने, अभिभवे च-असुन्। तारकाय। जयसाधनाय। वेगाय। (बलाय)। पराक्रमाय। (यावत्)। यत्तदेतेभ्यः परिमाणे वतुप्। पा० ५।२।३९। इति यत्-वतुप्। आ सर्वनाम्नः। पा० ६।३।९१। इति आत्वम्। यत्परिमाणाम्। (ईशे)। ईश्वरः शक्तो भवामि। (ब्रह्मणा)। वेदद्वारा दत्ताम्। (वन्दमानः)। स्तुवन्। (इमाम्)। उपस्थिताम्। (धियम्)। अ० २।५।४। धृञ्, यद्वा, डुधाञ् धारणे-क्विप्। घुमास्थागापाजहातिसां हलि। पा० ६।४।६६। इति ईत्वम्, ईत्वं च क्विब्लोपोऽपि। यद्वा। ध्यै चिन्तने-क्विप् संप्रसारणं च। वेदोक्तं कर्म। धारणावतीं बुद्धिम्। (शतसेयाय)। अचो यत्। पा० ३।१।९७। इति षो अन्तकर्मणि-यत्। आदेच उपदेशेऽशिति। पा० ६।१।४५। इति आत्वम्। ईद्यति। पा० ६।४।६५। इति ईत्वम्। आर्धधातुकत्वे गुणः। शतादिसंख्यापरिमितव्यवसायाय बहूद्यमाय। (देवीम्)। व्यवहारकुशलाम् ॥
०४ इमामग्ने शरणिम्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒माम॑ग्ने श॒रणिं॑ मीमृषो नो॒ यमध्वा॑न॒मगा॑म दू॒रम्।
शु॒नं नो॑ अस्तु प्रप॒णो वि॒क्रय॑श्च प्रतिप॒णः फ॒लिनं॑ मा कृणोतु।
इ॒दं ह॒व्यं सं॑विदा॒नौ जु॑षेथां शु॒नं नो॑ अस्तु चरि॒तमुत्थि॑तं च ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
इ॒माम॑ग्ने श॒रणिं॑ मीमृषो नो॒ यमध्वा॑न॒मगा॑म दू॒रम्।
शु॒नं नो॑ अस्तु प्रप॒णो वि॒क्रय॑श्च प्रतिप॒णः फ॒लिनं॑ मा कृणोतु।
इ॒दं ह॒व्यं सं॑विदा॒नौ जु॑षेथां शु॒नं नो॑ अस्तु चरि॒तमुत्थि॑तं च ॥
०४ इमामग्ने शरणिम् ...{Loading}...
Whitney
Translation
- This offense (? śaráṇi) of ours mayest thou, O Agni, bear with
(mṛṣ), what distant road we have gone. Successful (śuná) for us be
bargain and sale; let return-dealing make me fruitful; do ye two enjoy
this oblation in concord; successful for us be our going about and
rising.
Notes
The first two pādas are wanting in the Pāipp. version of the hymn
(though they occur, in another connection, in Ppp. i.), and they are
plainly an intrusion here, due to the mention of distant travel in
b; they form the first half of RV. i. 31. 16 (but RV. reads for
b imám ádhvānaṁ yám ágāma dūrā́t; LśS., in its repetition of the
RV. verse at iii. 2. 7, agrees with AV. in preferring dūram). The
insertion dislocates the comm’s division of the hymn; he reckons only
the first 4 pādas as vs. 4, then the last two with the first two of our
5 as vs. 5, and the latter half of our 5 with the former half of our 6
as vs. 6, making a vs. 7 of only the two concluding pādas of our 6, and
numbering the two remaining verses as 8 and 9. Some of our mss.
(P.M.W.E.I.) divide and number in the same way to the middle of our vs.
6, then making vs. 7 consist of 6 pādas and end where our vs. 7 ends.
Ppp. has for its verse a different version of our c-f: paṇo for
śunam at the beginning (with ‘stu after no), godhani naṣ for
phalinam mā, and, for our e, saṁrarāṇā havir idaṁ juṣantām. The
Anukr. seems to scan the verse as 11 + 9: 12 + 11: 11 + 12 = 66, though
c and f are properly to be made regularly triṣṭubh by elision
to ‘stu. The comm. renders śaráṇi in a by “injury” (hiṅsā),
and explains it as either that arising (to Agni) from the intermission
of sacred rites in consequence of the householder’s absence from home,
or else that to the absentee from his long journey as expressed in
b—mīmṛṣas being in the first case = kṣamasva, and in the second
= marṣaya or titikṣaya ‘cause us to endure’: perhaps the second is,
after all, the better. ⌊For d, rather, ‘may barter make me abounding
in fruit,’ i.e. ‘may barter bring me its reward.’⌋
Griffith
Pardon this stubbornness of ours. O Agni, the distant pathway which our feet have trodden. Propitious unto us be sale and barter, may interchange of mer- chandise enrich me. Accept, ye twain, accordant, this libation! Prosperous be our ventures and incomings.
पदपाठः
इ॒माम्। अ॒ग्ने॒। श॒रणि॑म्। मी॒मृ॒षः॒। नः॒। यम्। अध्वा॑नम्। अगा॑म। दू॒रम्। शु॒नम्। नः॒। अ॒स्तु॒। प्र॒ऽप॒णः। वि॒ऽक्रय। च॒। प्र॒ति॒ऽप॒णः। फ॒लिन॑म्। मा॒। कृ॒णो॒तु॒। इ॒दम्। ह॒व्यम्। स॒म्ऽवि॒दा॒नौ। जु॒षे॒था॒म्। शु॒नम्। नः॒। अ॒स्तु॒। च॒रि॒तम्। उत्थि॑तम्। च॒। १५.४।
अधिमन्त्रम् (VC)
- विक्रयः
- अथर्वा
- त्र्यवसाना षट्पदा बृहतीगर्भा विराडत्यष्टिः
- वाणिज्य
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
व्यापार के लाभ का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे अग्नि सदृश तेजस्वी विद्वान् ! (नः) हमारी (इमाम्) इस (शरणिम्) पीड़ा को [उस मार्ग में] (मीमृषः) तूने सहा है (यम् दूरम् अध्वानम्) जिस दूर मार्ग को (अगाम) हम चले गये हैं। (नः) हमारा (प्रपणः) क्रय [मोल लेना] (च) और (विक्रयः) विक्री (शुनम्) सुखदायक (अस्तु) हो, (प्रतिपणः) वस्तुओं का लौट-फेर (मा) मुझको (फलिनम्) बहुत लाभवाला (कृणोतु) करे। (संविदानौ) एक मत होते हुए तुम दोनों [हम और तुम] (इदम् हव्यम्) इस भेंट को (जुषेथाम्) सेवें। (नः) हमारा (चरितम्) व्यापार (च) और (उत्थितम्) उठान [लाभ] (शुनम्) सुखदायक (अस्तु) होवे ॥४॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य विनयपूर्वक अपनी चूक मानकर विद्वानों की सम्मति से अपना सुधार करते हैं, वे व्यापार में अधिक लाभ उठाकर आनन्द पाते हैं ॥४॥ इस मन्त्र की प्रथम पङ्क्ति कुछ भेद से ऋ० म० १ सू० ३१ म० १६ में है ॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ४−(अग्ने)। म० ३। (शरणिम्)। अर्त्तिसृधृ०। उ० २।१०२। इति शॄ हिंसायाम्-अनि। हिंसाम्। प्रमादरूपां पीडाम्। (मीमृषः)। मृष तितिक्षायाम् लुङ्, अडभावः। स्वार्थिको णिच्। त्वं क्षमितवानसि। (नः)। अस्माकम्। (अध्वानम्)। अदेर्ध च। उ० ४।११६। इति अद भक्षणे। यद्वा, अदि बन्धने क्वनिप्, दस्य घः। मार्गम्। (अगाम)। इण् गतौ-लुङ्। वयं गतवन्तः। (दूरम्)। अ० ३।३।२। विप्रकृष्टदेशम्। (शुनम्)। अव्ययम्। गेहे कः। पा० ३।१।१४४। इति शुन गतौ-क। सुखनाम-निघ० ३।६। सुखप्रदः। (प्रपणः)। षण व्यवहारे-अच्। क्रयः। व्यापारः। (विक्रयः) एरच्। पा० ३।३।५६। इति वि+क्रीञ् द्रव्यविनिमये-अच्। विक्रयणम्। विपणनम्। (प्रतिषणः)। षण-अच्। सलाभमूल्यस्वीकारेण परेभ्यः प्रदानम्। (फलिनम्)। बहुलाभयुक्तम्। (मा)। माम्। (कृणोतु)। करोतु। (हव्यम्)। हविः। (संविदानौ)। अ० २।२८।२। संगच्छमानौ। ऐकमत्यं प्राप्तौ। अहं च त्वं च। (जुषेथाम्)। युवां सेवेथाम्। (चरितम्)। चर-क्त। अनुष्ठानम्। विक्रयादि-कर्म। (उत्थितम्)। उद्+ष्ठा-क्त। सलाभं धनम् ॥
०५ येन धनेन
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
येन॒ धने॑न प्रप॒णं चरा॑मि॒ धने॑न देवा॒ धन॑मि॒च्छमा॑नः।
तन्मे॒ भूयो॑ भवतु॒ मा कनी॒योऽग्ने॑ सात॒घ्नो दे॒वान्ह॒विषा॒ नि षे॑ध ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
येन॒ धने॑न प्रप॒णं चरा॑मि॒ धने॑न देवा॒ धन॑मि॒च्छमा॑नः।
तन्मे॒ भूयो॑ भवतु॒ मा कनी॒योऽग्ने॑ सात॒घ्नो दे॒वान्ह॒विषा॒ नि षे॑ध ॥
०५ येन धनेन ...{Loading}...
Whitney
Translation
- With what riches I practise (car) bargaining, seeking riches with
riches, ye gods—let that become more for me, not less; O Agni, put down
(ni-sidh) with the oblation the gain-slaying gods.
Notes
Or, possibly, ’the gods of the gain-slayer’ (sātaghnás as gen. sing.;
the comm. takes it as accus. pl., and Zimmer and Ludwig so translate).
The omission of devā́n would rectify the meter and better the sense,
and Weber and Grill ⌊and Hillebrandt⌋ leave it out. The Anukr. gives a
mechanically correct definition of the verse as it stands.
Griffith
The wealth wherewith I carry on my traffic, seeking, ye Gods! wealth with the wealth I offer, May this grow more for me, not less: O Agni, through sacrifice chase those who hinder profit!
पदपाठः
येन॑। धने॑न। प्र॒ऽप॒णम्। चरा॑मि। धने॑न। दे॒वाः॒। धन॑म्। इ॒च्छमा॑नः। तत्। मे॒। भूयः॑। भ॒व॒तु॒। मा। कनी॑यः। अग्ने॑। सा॒त॒ऽघ्नः। दे॒वान्। ह॒विषा॑। नि। से॒ध॒। १५.५।
अधिमन्त्रम् (VC)
- देवगणः
- अथर्वा
- विराड्जगती
- वाणिज्य
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
व्यापार के लाभ का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवाः) हे व्यवहार-कुशल व्यापारियों ! (धनेन) मूलधन से (धनम्) धन (इच्छमानः) चाहनेवाला मैं (येन धनेन) जिस धन से (प्रपणम्) व्यापार (चरामि) चलाता हूँ, (तत्) वह धन (मे) मेरेलिये (भूयः) अधिक-अधिक (भवतु) होवे, (कनीयः) थोड़ा (मा) न [होवे]। (अग्ने) हे अग्निसदृश तेजस्वी विद्वान् ! (सातघ्नः) लाभ नाश करनेवाले (देवान्) मूर्खों को (हविषा) हमारी भक्ति द्वारा (निषेध) रोक दे ॥५॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नवशिक्षित व्यापारी बड़े-बड़े व्यापारियों से लाभ-हानि की रीतें समझकर अपने मूल धन को बढ़ाते रहें और कुव्यवहारियों के फंदे में न पड़ें ॥५॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ५−(प्रपणम्)। म० ४। व्यापारम्। (चरामि)। करोमि। (धनेन)। मूलधनेन। (धनम्)। सलाभं धनम्। (इच्छमानः)। कामयमानः। (तत्)। धनम्। (मे)। मह्यम्। (भूयः)। द्विवचनविभज्योपदे तरबीयसुनौ। पा० ५।३।५७। इति बहु-ईयसुन् बहोर्लोपो भू च बहोः पा० ६।४।१५८। इति ईलोपो भू च बहोः। बहुतरम्। (मा)। न। (कनीयः)। युवाल्पयोः कनन्यतरस्याम्। पा० ६।४।६४। इति अल्प-ईयसुन्, कनादेशः। अल्पतरम्। (अग्ने)। म० ३। (सातघ्नः)। षणु दाने-क्त भावे। सातं लाभः। हन वधे गतौ च-क्विप्। शसि रूपम्। लाभहन्तॄन्। लाभनाशकान्। (देवान्)। दिवु क्रीडास्तुतिमोदमदादिषु, अत्र मदे-अच्। मत्तान् मूर्खान्। (हविषा)। भक्त्या। (निषेध)। षिधु गत्याम्। उपसर्गात् सुनोति पा० ८।३।६५। इति षत्वम् निवाराय ॥
०६ येन धनेन
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
येन॒ धने॑न प्रप॒णं चरा॑मि॒ धने॑न देवा॒ धन॑मि॒च्छमा॑नः।
तस्मि॑न्म॒ इन्द्रो॒ रुचि॒मा द॑धातु प्र॒जाप॑तिः सवि॒ता सोमो॑ अ॒ग्निः ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
येन॒ धने॑न प्रप॒णं चरा॑मि॒ धने॑न देवा॒ धन॑मि॒च्छमा॑नः।
तस्मि॑न्म॒ इन्द्रो॒ रुचि॒मा द॑धातु प्र॒जाप॑तिः सवि॒ता सोमो॑ अ॒ग्निः ॥
०६ येन धनेन ...{Loading}...
Whitney
Translation
- With what riches I practise bargaining, seeking riches with riches,
ye gods—therein let Indra assign me pleasure (? rúci), let Prajāpati,
Savitar, Soma, Agni.
Notes
Ppp. has a better version of a: yat paṇena pratipaṇaṁ carāmi; and
it arranges c differently: indro me tasmin ṛcam ā; and reads
bṛhaspatis for prajāp- in d. HGS. (i. 15. 1) has a kindred
verse, with second pāda nearly identical with ours, and rucam in
c. ⌊See also MP. ii. 22. 4.⌋ Rúci, lit. ‘brightness,’ is variously
understood by the translators: Zimmer, “attractive power”; Ludwig,
“pleasure”; Weber, “understanding”; Grill, “consideration”; the comm.
explains it by sarvajanaprītiṁ dhanapradānenā ”dānecchām. ⌊Ppp. seems
to omit dhanena in b.⌋
Griffith
The wealth wherewith I carry on my traffic, seeking, ye Gods! wealth with the wealth I offer, Herein may Indra, Savitar, and Soma, Prajapati, and Agni give me splendour.
पदपाठः
येन॑। धने॑न। प्र॒ऽप॒णम्। चरा॑मि। धने॑न। दे॒वाः॒। धन॑म्। इ॒च्छमा॑नः। तस्मि॑न्। मे॒। इन्द्रः॑। रुचि॑म्। आ। द॒धा॒तु॒। प्र॒जाऽप॑तिः। स॒वि॒ता। सोमः॑। अ॒ग्निः। १५.६।
अधिमन्त्रम् (VC)
- धनम्, धनरुचिः
- अथर्वा
- त्रिष्टुप्
- वाणिज्य
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
व्यापार के लाभ का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवाः) हे व्यवहारकुशल व्यापारियो ! (धनेन) मूल धन से (धनम्) धन (इच्छमानः) चाहता हुआ मैं (येन धनेन) जिस धन से (प्रपणम्) व्यापार (चरामि) चलाता हूँ (तस्मिन्) उस [धन] में (मे) मुझे (प्रजापतिः) प्रजापालक (सविता) ऐश्वर्यवान् (सोमः) चन्द्र [समान शान्त-स्वभाव] (अग्निः) अग्नि [समान तेजस्वी], (इन्द्रः) बड़ा समर्थ प्रधान पुरुष (रुचिम्) रुचि (आदधातु) देवे ॥६॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य उत्तम स्वभाववाले अनुभवी पुरुषों की सम्मति से व्यापार में मन लगाकर लाभ के साथ मूल धन को बढ़ावें ॥६॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ६−(तस्मिन्)। पूर्वोक्ते धने। (मे)। मह्यम्। (इन्द्रः)। प्रधानपुरुषः। (रुचिम्)। रुच दीप्तावभिप्रीतौ च-कि। अभिप्रीतिम्। (आ दधातु)। स्थापयतु। ददातु। (प्रजापतिः)। पुत्रभृत्यादीनां पालकः। (सविता)। परमैश्वर्यवान्। (सोमः)। चन्द्रसमानशान्तस्वभावः। (अग्निः)। म० ३। अन्यद् यथा म० ५ ॥
०७ उप त्वा
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उप॑ त्वा॒ नम॑सा व॒यं होत॑र्वैश्वानर स्तु॒मः।
स नः॑ प्र॒जास्वा॒त्मसु॒ गोषु॑ प्रा॒णेषु॑ जागृहि ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
उप॑ त्वा॒ नम॑सा व॒यं होत॑र्वैश्वानर स्तु॒मः।
स नः॑ प्र॒जास्वा॒त्मसु॒ गोषु॑ प्रा॒णेषु॑ जागृहि ॥
०७ उप त्वा ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Unto thee with homage do we, O priest Vāiśvānara (‘for all men’),
give praise; do thou watch over our progeny, our selves, our kine, our
breaths.
Notes
Two of our pada-mss. (Bp.Kp.; also D.p.m.?) divide vāiśvānaraḥ:
tumaḥ in b; P.M.W. give sám for sá at beginning of c. This
verse and the next seem to be additions to the original hymn. ⌊Under
stu, BR. and Index Verborum join úpa with stu; correct Index
under úpa accordingly.⌋
Griffith
With reverence we sign thy praise, O Hotar-priest Vaisvanara. Over our children keep thou watch, over our bodies, kine, and lives.
पदपाठः
उप॑। त्वा॒। नम॑सा। व॒यम्। होतः॑। वै॒श्वा॒न॒र। स्तु॒मः। सः। नः॒। प्र॒ऽजासु॑। आ॒त्मऽसु॑। गोषु॑। प्रा॒णेषु॑। जा॒गृ॒हि॒। १५.७।
अधिमन्त्रम् (VC)
- प्रजापतिः
- अथर्वा
- अनुष्टुप्
- वाणिज्य
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
व्यापार के लाभ का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (होतः) हे दानशील ! (वैश्वानर) हे सब नरों के हितकारक, वा सबके नायक पुरुष ! (वयम्) हम लोग (नमसा) नमस्कार के साथ (त्वा) तुझको (उप) आदर से (स्तुमः) सराहते हैं। (सः=सः त्वम्) सो तू (नः) हमारी (प्रजासु) प्रजाओं पर, (आत्मसु) आत्माओं वा शरीरों पर (गोषु) गौओं पर और (प्राणेषु) प्राणों वा जीवनों पर (जागृहि) जागता रह ॥७॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - व्यापारी लोग सर्वहितकारी, कर्मकुशल पुरुष को प्रधान बनाकर अपने धनादि की रक्षा करें ॥७॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ७−(उप)। पूजायाम्। (त्वा)। त्वाम्। इन्द्रम्। (नमसा)। नमस्कारेण। (वयम्)। व्यापारिणः। (होतः)। हु दाने-तृच्। हे दातः। (वैश्वानर)। अ० १।१०।४। हे सर्वनरहित ! हे सर्वनायक ! (स्तुमः)। प्रशंसामः। (सः)। सत्यम्। (नः। अस्माकम्। (प्रजासु)। पुत्रपौत्रभृत्यादिषु। (आत्मसु)। अ० १।१८।३। जीवेषु। शरीरेषु। (गोषु)। धेनुषु। (प्राणेषु)। जीवनेषु। (जागृहि)। बुध्यस्व। सावधानो वर्तस्व ॥
०८ विश्वाहा ते
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि॒श्वाहा॑ ते॒ सद॒मिद्भ॑रे॒माश्वा॑येव॒ तिष्ठ॑ते जातवेदः।
रा॒यस्पोषे॑ण॒ समि॒षा मद॑न्तो॒ मा ते॑ अग्ने॒ प्रति॑वेशा रिषाम ॥
मूलम् ...{Loading}...
मूलम् (VS)
वि॒श्वाहा॑ ते॒ सद॒मिद्भ॑रे॒माश्वा॑येव॒ तिष्ठ॑ते जातवेदः।
रा॒यस्पोषे॑ण॒ समि॒षा मद॑न्तो॒ मा ते॑ अग्ने॒ प्रति॑वेशा रिषाम ॥
०८ विश्वाहा ते ...{Loading}...
Whitney
Translation
- Every day may we bring constantly for thee as for a standing horse, O
Jātavedas; rejoicing together with abundance of wealth, with food, may
we thy neighbors, O Agni, take no harm.
Notes
The verse nearly accords with xix. 55. i, below; the second half is the
same as there; the first half here is more unlike the parallel verse in
other texts (VS. xi. 75; śB. vi. 6. 4. 1; TS. iv. i. 10¹; K. xvi. 7; MS.
ii. 7. 7) than is xix. 55. 1 ab—see under xix. 55. 1; in the second
half they vary only by putting ágne at the beginning of d; they
make a more manageable sentence by furnishing an object, ghāsám
‘fodder,’ for bharema. The comm. renders tiṣṭhate by svagṛhe
vartamānāya.
Here, at the end of the third anuvāka, of 5 hymns and 38 verses, the
old Anukr. says simply aṣṭāu (but O.R. give aṣṭatriṅśat).
The fifth prapāṭhaka also ends with this hymn.
Griffith
Still to thee ever will we bring oblation, as to a stabled horse, O Jatavedas. Joying in food and in the growth of riches may we thy servants, Agni, never suffer.
पदपाठः
वि॒श्वाहा॑। ते॒। सद॑म्। इत्। भ॒रे॒म॒। अश्वा॑यऽइव। तिष्ठ॑ते। जा॒त॒ऽवे॒दः॒। रा॒यः। पोषे॑ण। सम्। इ॒षा। मद॑न्तः। मा। ते॒। अ॒ग्ने॒। प्रति॑ऽवेशाः। रि॒षा॒म॒। १५.८।
अधिमन्त्रम् (VC)
- सविता
- अथर्वा
- निचृत्त्रिष्टुप्
- वाणिज्य
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
व्यापार के लाभ का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जातवेदः) हे उत्तम धनवाले पुरुष ! (विश्वाहा=०−हानि) सब दिनों (ते) तेरे [उद्देश्य के] लिये (इत्) ही (सदम्) समाज को (भरेम) भरते रहें, (इव) जैसे (तिष्ठते) थान पर ठहरे हुए (अश्वाय) घोड़े को [घास अन्नादि भरते हैं]। (अग्ने) हे अग्नि समान तेजस्वी विद्वान् ! (रायः) धन की (पोषेण) पुष्टि से और (इषा) अन्न से (समु) अच्छे प्रकार (मदन्तः) आनन्द करते हुए (ते) तेरे (प्रतिवेशाः) सन्मुख रहनेवाले हम लोग (आ रिषाम) न दुःखी होवें ॥८॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे मार्ग से आये घोड़े को अन्न-घासादि से पुष्ट करते हैं, इसी प्रकार सब व्यापारी बड़ी-बड़ी वणिक् मण्डली बनाकर प्रधान पुरुष की शक्ति बढ़ावें, जिससे सब लोग बहुत सा धन और अन्नादि पाकर आनन्द भोगें ॥८॥ इति तृतीयोऽनुवाकः ॥ इति पञ्चमः प्रपाठकः ॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: ८−(विश्वाहा)। सर्वाण्यहानि। (ते) तुभ्यम्। (सदम्)। षद्लृ गतौ-अच्। समाजम्। वणिक्मण्डलीम्। (इत्)। एव। (भरेम)। भृञ्-विधिलिङ्। पोषयेम। (अश्वाय-इव)। घोटकाय यथा। (तिष्ठते)। ष्ठा-शतृ। स्वस्थाने वर्त्तमानाय। (जातवेदः)। अ० १।७।२। जातानि प्रशस्तानि वेदांसि धनानि यस्य स जातवेदाः। तत्संबुद्धौ। (रायः)। धनस्य। (पोषेण)। वर्धनेन (सम्)। सम्यक्। (मदन्तः)। मदी हर्षग्लेपनयोः-शतृ। हृष्टा भवन्तः। (अग्ने)। म० ३। (प्रतिवेशाः)। प्रति+विश-घञ्। आसन्नवर्त्तिनः। (मा रिषाम)। रिष हिंसायाम्-कर्मणि कर्तृप्रयोगः। हिंसिता विनष्टा मा भूत ॥