विश्वास-प्रस्तुतिः
‘‘तद्-उच्छिष्टं सुपावनं’’
ऎऩ्ऱ् अदुवुम्
पुनर्-उपनयनादि-प्रकरणङ्गळिले
पावनम् आग शास्त्र-प्राप्तम् आऩ उच्छिष्ट-विशेषत्तुक्कु
इग्-गुण-विशेषम् अडिय् आग
पावनत्वातिशयञ् जॊऩ्ऩ बडि;
नीलमेघः (सं)
‘‘तद्-उच्छिष्टं सुपावनं’’
इत्य् एतद् अपि
पुनर्-उपनयनादि-प्रकरणे
पावनत्वेन शास्त्रप्राप्तस्योच्छिष्ट-विशेषस्य
एतद्-गुण-विशेष-नियमन-पावनत्वातिशयं ब्रवीति;
English
The statement
“Whatever is left after he has eaten purifies”
refers only to certain specific remnants (of food) (ucchishta)
which are prescribed as purificatory
in contexts like a repeated Upanayana.
Owing to the excellence of this quality,
(the remnant of the food) is said to have superior purifying power.
Español
La declaración
“Lo que sea que quede después de que haya comido purifica”
se refiere solo a ciertos restos específicos (de alimentos) (Ucchishta)
que se prescriben como purificador
en contextos como un upanayana repetido.
Debido a la excelencia de esta calidad,
(se dice que el remanente de la comida) tiene un poder purificador superior.
मूलम्
‘‘तदुच्छिष्टं सुपावनं’’ ऎऩ्ऱदुवुम् पुनरुपनयनादिप्रकरणङ्गळिले पावनमाग शास्त्रप्राप्तमाऩ उच्छिष्टविशेषत्तुक्कु इग्गुणविशेषमडियाग पावनत्वातिशयञ् जॊऩ्ऩबडि;
४२तमाहोबिल-यतिः
‘‘तदुच्छिष्टं सुपावनं’’ ऎऩ्बदुम् प्राप्तविषयत्तिल् गुणाधिक्यपरमॆऩ्गिऱार् तदुच्छिष्टं सुपावनं ऎऩ्ऱदुवुमिति । उच्छिष्टत्तिऱ्कु प्राप्तियैयरुळिच्चॆय्गिऱार् पुनरुपनयनादिप्रकरणङ्गळिले इत्यादिना ।
विश्वास-प्रस्तुतिः
मऱ्ऱुम् शिष्य-पुत्रादिगळुक्कु
नारायणैक-निष्ठत्वम् उण्ड् आऩाल्
आचार्यादिगळुक्कुम् अवर्गळ्-उडैय उच्छिष्टम् सुपावनम्
ऎऩ्ऱ बडिय् अऩ्ऱु।
नीलमेघः (सं)
[[२४१]]
न तु
शिष्य-पुत्रादीनां नारायणैक-निष्ठत्वे सति
आचार्यादीनाम् अपि तद्-उच्छिष्टं सु-पावनम्
इत्य् अपि प्रतिपादयेत् ।
English
The words, certainly, do not mean that
when disciples, sons and the like are devoted to Nārāyaṇa,
whatever is left as remnant after they have eaten
is purificatory for ācāryas and parents.
Español
Las palabras, ciertamente, no significan que
Cuando los discípulos, los hijos y similares están dedicados a Nārāyaṇa,
lo que sea que quede como remanente después de haber comido
es purificador para ācāryas y padres.
मूलम्
मऱ्ऱुम् शिष्यपुत्रादिगळुक्कु नारायणैकनिष्ठत्वमुण्डाऩाल् आचार्यादिगळुक्कु मवर्गळुडैय उच्छिष्टम् सुपावनमॆऩ्ऱबडियऩ्ऱु।
४२तमाहोबिल-यतिः
इग्गुणविशेषम् अडियाग - नारायणैक-निष्ठ-सम्बन्धित्व-रूप-गुण-विशेषम् अडियाग, सुपावनमित्यत्र सुशब्दलब्धार्थमाह पावनत्वातिशयमिति । अप्राप्तस्थलत्तै व्यवच्छेदिक्किऱार् मऱ्ऱुम् शिष्यपुत्रादिगळुक्कु इत्यादिना ।
विश्वास-प्रस्तुतिः
‘‘निर्माल्यं भक्षयित्वैवम्
उच्छिष्टम् अ-गुरोर् अपि ।
मासं पयो-व्रतो भूत्वा
जपन्न् अष्टाक्षरं सदा ।
ब्रह्म-कूर्चं ततः पीत्वा
पूतो भवति मानवः॥’’
(सनत्कुमारसंहिता)
ऎऩ्ऱु
नीलमेघः (सं)
‘‘निर्माल्यं भक्षयित्वैवम्
उच्छिष्टम् अ-गुरोर् अपि ।
मासं पयो-व्रतो भूत्वा
जपन्न् अष्टाक्षरं सदा ।
ब्रह्म-कूर्चं ततः पीत्वा
पूतो भवति मानवः॥’’
(सनत्कुमारसंहिता)
इति
English
It is said in the Sanatkumāra Saṁhitā that
the man who has eaten the food that has been offered to other deities
or what is left as a remnant after those who are other than gurus have eaten
should, for purification, live on milk alone for a month (payovrata),
should always utter ashtākṣara
and eat also Brahmakurcha - pañcagavya.
Español
Se dice en el sanatkumāra saṁhitā que
el hombre que ha comido la comida que se ha ofrecido a otras deidades
o lo que queda como un remanente después de que aquellos que no sean gurús han comido
Debería, para la purificación, vivir solo de leche durante un mes (payovrata),
siempre debe pronunciar ashtākṣara
y comer también Brahmakurcha - Pañcagavya.
मूलम्
‘‘निर्माल्यं भक्षयित्वैवमुच्छिष्टमगुरोरपि । मासं पयोव्रतो भूत्वा जपन्नष्टाक्षरं सदा । ब्रह्मकूर्चं ततः पीत्वा पूतो भवति मानवः॥’’(सनत्कुमारसंहिता) ऎऩ्ऱु
४२तमाहोबिल-यतिः
अविहितोच्छिष्टभोजनत्तिल् भगवद्धर्मनिष्ठऩुक्के प्रायश्चित्तविधायकमाऩ सनत्कुमारसंहितावचनत्तै आगमप्रामाण्यत्तिल् आळवन्दार् अरुळिच्चॆय्दारॆऩ्ऱु सवचनमाग वरुळिच्चॆय्गिऱार् निर्माल्य भक्षयित्वैवमित्यादिना । निर्माल्यं – देवतान्तरत्तिऱ्कु निवेदितमाऩ् अन्नम् मुदलियवै उच्छिष्टमगुरोरपीति । आचार्यपितृज्येष्ठभ्रातृपतिव्यतिरिक्तर्गळुडैय उच्छिष्टमॆऩ्ऱबडि।
विश्वास-प्रस्तुतिः
भगवद्-धर्म-निष्ठऩुक्कु समयाचारञ् जॊल्लुगिऱ सनत्-कुमार-संहिता-वचनत्तै
आगम-प्रामाण्यत्तिले आळ-वन्दार् उदाहरित्त् अरुळिऩार्।
नीलमेघः (सं)
भगवद्-धर्म-निष्ठ-समयाचार-प्रतिपादकं
सनत्-कुमार-संहिता-वचनम् आगम-प्रामाण्ये श्री-यामुनाचार्या उदाजह्रुः ।
English
This passage prescribes the code of conduct for one who follows the dharma of Bhagavān
and has been taken for illustration by Aḷavandār in his Āgama Prāmānya.
Español
Este pasaje prescribe el código de conducta para alguien que sigue el dharma de Bhagavān
y ha sido tomado para ilustración por Aḷavandār en su āgama prāmānya.
मूलम्
भगवद्धर्मनिष्ठऩुक्कु समयाचारञ्जॊल्लुगिऱ सनत्कुमारसंहितावचनत्तै आगमप्रामाण्यत्तिले आळवन्दार् उदाहरित्तरुळिऩार्।
विश्वास-प्रस्तुतिः
आगैयाले
’’भोऩगञ्+++(←भोजनम्)+++ सॆय्द
शेड+++(ष)+++न् तरुवरेऱ्
पुऩितम् अऩ्ऱेय्’’(तिरुमालै ४२)
ऎऩ्ऱ् अदुवुम् गुरु-विषयम् आम् इत्तऩै।
नीलमेघः (सं)
अतः
“मुक्त-शिष्टं दद्युश् चेत्
पावनं किल”
इत्य् अपि गुरु-विषयम् इत्येव ।
English
Therefore the verse -
“If the remnant of the food
that has been already eaten by the devotees of the Lord is given to me,
it will immediately make me pure”
— is only applicable to gurus.
Español
Por lo tanto, el verso -
“Si el remanente de la comida
que ya me han comido los devotos del Señor, me dan,
inmediatamente me hará puro "
— Solo es aplicable a los gurús.
मूलम्
आगैयाले ’’पोऩगञ् जॆय्द सेडन्दरुवरेऱ्पुऩिदमऩ्ऱे’’(तिरुमालै ४२) यॆऩ्ऱदुवुम् गुरुविषयमामित्तऩै।
४२तमाहोबिल-यतिः
पोऩगञ् जॆय्द सेडन्दरुवरेल् - ताङ्गळ् अमुदु सॆय्दु मिगुन्द शेषत्तै तरुवरागिल्, अऩ्ऱे - अप्पोदे, पुऩिदम् - पुऩिदमाम्। पञ्चगव्यादिगळैप् पोलऩ्ऱिक्के शीघ्रमागवे पुऩिदमामॆऩ्ऱबडि। गुरुविषय मामित्तऩै इति । इदुवुम् प्राप्तमाऩ गुर्वाद्युच्छिष्टभोजनत्तिऱ्के उत्कर्षम् सॊऩ्ऩदॆऩ्ऱु करुत्तु।
विश्वास-प्रस्तुतिः
पॊदुव् आऩालुम्
भगवत्-सङ्कीर्तन-परर् देश-कालादि-वैगुण्यत्ताले ऊन-वृत्तिगळुम् आय्
ऊन-कारकर्गळुम् आय् इरुन्दार्गळेय् आगिलुम्
ताङ्गळ् अमुदु सॆय्द शेड+++(ष)+++न् तरुवर् आगिल्
पुऩिदम् आम्
ऎऩ्ऱद् इत्तऩै।
नीलमेघः (सं)
स्स्साधारण्येऽपि
भगवत्-संकीर्तन-परा देश-काल-वैगुण्याद् ऊन-वृत्तय ऊन-कारकाश् च सन्तोऽपि
स्व-भुक्त-शिष्टं दद्युश् चेत्,
तत् पावनम्
इत्य् एवम्-परम् इत्य्-एतावत् ।
English
Even if it is of general application,
it means only this much -
“If those who are devotees of the Lord should give me
what is left over after their meal,
it would purify me,
even though they have been obliged, by force of unfavourable circumstances like place and time,
to follow occupations lower than those ordained for them
and to make others also follow them.”
Español
Incluso si es de aplicación general,
Significa solo esto
“Si aquellos que son devotos del Señor me dan
Lo que queda después de su comida,
me purificaría
a pesar de que han sido obligados, por la fuerza de circunstancias desfavorables como el lugar y el tiempo,
seguir las ocupaciones más bajas que las ordenadas para ellos
y hacer que otros también los sigan “.
मूलम्
पॊदुवाऩालुम् भगवत्सङ्कीर्तनपरर् देशकालादिवैगुण्यत्ताले ऊनवृत्तिकळुमाय् ऊनकारकर्गळुमायिरुन्दार्गळेयागिलुम्दाङ्गळमुदुसॆय्द सेडन्दरुवरागिल् पुऩिदमामॆऩ्ऱदित्तऩै।
४२तमाहोबिल-यतिः
नामसङ्कीर्तनपरभागवतसामान्यविषयमाऩ इन्द गाथैक्कु गुरुविषयत्वम् सॊल्वदु स्वरसमागुमो वॆऩ्ऩ वरुळिच्चॆय्गिऱार् पॊदुवाऩालुमित्यादिना ।
ऊनवृत्तिकळ् - आपत्तिले कृष्यादिगळैच् चॆय्युमवर्गळ्,
ऊनकारकर्गळ् - इन्द ऊनवृत्तियैप् पिऱरुक्कुम् उपदेशित्तुच् चॆय्विक्कुमवर्गळ्,
इरुन्दार्गळेयागिलुमिति । आपत्कालत्तिल् इप्पडिप्पट्टवर्गळाग इरुन्दार्गळेयागिलुमॆऩ्ऱबडि। ताङ्गळित्यादि ’’पोऩगञ् जॆय्द सेडम्’’ ऎऩ्बदऱ्कु व्याख्यानम्।
इङ्गु
‘‘दिव्यैर् अ-वेद्य-विभवेति यदि ब्रुवन्ति
माध्वी-मनोज्ञ-तुलसीक यदीति चाहुः ।
ऊनक्रिया अपि परान् अपि कारयन्तो
भुक्ताधिकं ददति चेन् ननु तत् पवित्रम् ॥’’
ऎऩ्गिऱ तात्पर्यचन्द्रिकैयिलुपात्तमाऩ
इन्द पाट्टुक्कु समानार्थकमाऩ श्लोकमनुसन्धेयम्।
विश्वास-प्रस्तुतिः
इदिल् शेष-शब्दम्
‘‘अन्न-शेषः किं क्रियताम्?
इष्टैस् सह भुज्यताम्’’
इत्य्-आदिगळिल् न्यायत्ताले
भाण्ड-स्थ-विषयम् आऩाल् विरोधम् इल्लै।
नीलमेघः (सं)
अत्र शेष-शब्दस
“अन्नशेषः किं क्रियताम्?
इष्टैः सह भुज्यताम्”
इत्य्-आदि-न्यायेन
भाण्ड-स्थ-विषयत्वे न विरोधः ।
English
In this (Tamil) passage,
if the word śeṣa should mean only what is left
in the vessels in which the food was cooked
as in the question and answer (after a srāddha) -
“what is to be done with the food left over ?,”
and
“let it be eaten in the company of friends”
– if it should mean only this,
there is nothing wrong.
Español
En este pasaje (tamil),
Si la palabra śeṣa signifique solo lo que queda
en los buques en los que se cocinó la comida
Como en la pregunta y respuesta (después de un srāddha) -
“¿Qué se debe hacer con la comida sobrante?”,
y
“Que se coma en compañía de amigos”
- Si solo signifique esto, No hay nada malo.
मूलम्
इदिल् शेषशब्दम् ‘‘अन्नशेषः किं क्रियतामिष्टैस्सह भुज्यताम्’’ इत्यादिगळिल् न्यायत्ताले भाण्डस्थविषयमाऩाल् विरोधमिल्लै।
४२तमाहोबिल-यतिः
इन्द इरण्डावदु पक्षत्तिल् पोऩगञ्जॆय्द सेडम् ऎऩ्बदु भागवतभुक्तभाण्डस्थशेषमाऩाल् शास्त्रविरोधमिल्लै यॆऩ्गिऱार् इदिल् शेषशब्दमित्यादिना । ‘‘अन्नशेषः किं क्रियतां’’ ऎऩ्गिऱविडत्तिल् शेषशब्दम् भाण्डस्थशेषपरमॆऩ्बदु सर्व सम्प्रतिपन्नमागैयाल् अदऱ्कु दृष्टान्तत्वकथनम्। विरोधमिल्लै इति । इन्द शेषशब्दम् भाण्डस्थशेषपरमागैयालुम्, ‘‘उच्छिष्टमगुरोरपि’’ ऎऩ्गिऱविडत्तिल् उच्छिष्टशब्दम् भुक्तोच्छिष्टपरमागैयालुम्, विरोधमिल्लै यॆऩ्ऱु करुत्तु।
विश्वास-प्रस्तुतिः
उच्छिष्ट-शब्दन् ताऩुम्
श्रुत्य्-आदिगळिले भुक्त-शिष्टम् आय्
पाक-पात्र-स्थम् आऩ् अदिलुम् प्रयुक्तम्
नीलमेघः (सं)
उच्छिष्ट-शब्दोऽपि श्रुत्य्-आदिषु भुक्त-शिष्टे पाक-पात्र-स्थेऽपि प्रयुक्तः ।
English
The word ucchishta, too, has been employed in the śrutis
to mean what is left in the cooking vessel
after (people) have dined.
Español
La palabra ucchishta también ha sido empleada en el Śrutis
significar lo que queda en el recipiente de cocción
Después de (las personas) han cenado.
मूलम्
उच्छिष्टशब्दन्दाऩुम् श्रुत्यादिगळिले भुक्तशिष्टमाय् पाकपात्रस्थमाऩदिलुम् प्रयुक्तम्
४२तमाहोबिल-यतिः
‘‘तदुच्छिष्टं सुपावनं’’ ऎऩ्गिऱविडत्तिलुम् उच्छिष्टशब्दम् भुक्तशिष्टमाऩ पात्रस्थशेषपरमॆऩ्ऱु निर्वहिक्कक्करुदि श्रुत्यादिगळिल् पात्रस्थशेषत्तिलुम् उच्छिष्टशब्दम् प्रयुक्तमॆऩ्गिऱार् उच्छिष्टशब्दन्दाऩुमित्यादिना ।
श्रुत्यादिगळिलिति ।
अदि॑तिᳶ पु॒त्त्रका॑मा । सा॒ध्येभ्यो॑ दे॒वेभ्यो᳚ ब्रह्मौद॒नम॑पचत् । तस्या॑ उ॒च्छेष॑णमददुः । तत्प्राश्ञा᳚त् । सा रेतो॑ऽधत्त
इत्यादि श्रुतिगळिले ऎऩ्ऱबडि।
तथा च श्रुत्यादिगळिल् उच्छिष्टशब्दम् पात्रस्थभुक्तशेषपरमायुम् प्रयुक्तमागैयाले
तदुच्छिष्टं सुपावनं ऎऩ्गिऱविडत्तिलुम्
‘‘दम्पत्योः शेष-भोजनं’’ ऎऩ्ऱु विहितम् आऩ भुक्त-शिष्ट–भाण्ड-स्थ-शेष–भोजनम् नारायणैक-निष्ठ-विषयम् आऩाल् गुणाधिक्यम् सॊऩ्ऩदामॆऩ्ऱु तिरुवुळ्ळम्।
विश्वास-प्रस्तुतिः
४‘‘परित्यजेद् अर्थ-कामौ
यौ स्यातां धर्म-वर्जितौ ।
धर्मं चाप्य् अ-सुखोदर्कं
लोक-संरुष्टम् एव च॥’’ +++(5)+++
(मनुस्मृति ४-१७६)
ऎऩ्ऱु मन्व्-आदिगळ् व्यवस्थै पण्णिऩार्गळ्।
नीलमेघः (सं)
४‘‘परित्यजेद् अर्थ-कामौ
यौ स्यातां धर्म-वर्जितौ ।
धर्मं चाप्य् अ-सुखोदर्कं
लोक-संरुष्टम् एव च॥’’ +++(5)+++
(मनुस्मृति ४-१७६)
इति मन्वादयो व्यवस्थापयाम् आसुः ॥
विश्वास-टिप्पनी
कुत्र यावद् इदं वचनं नेयम्??
सोमे यथोक्त-पशु-वारणं सङ्कराङ्गीकारं वा यावत्?
English
Manu and others have determined to this effect :-
“One should give up wealth and pleasure (artha and kama)
when they are against dharma.
Even dharma which is likely to bring suffering
or which is likely to rouse disgust among people in the world
should be given up”.
Español
Manu y otros han determinado a este efecto:-
“Uno debería renunciar a la riqueza y el placer (Artha y Kama)
Cuando están en contra del dharma.
Incluso el dharma que probablemente traiga sufrimiento
o que es probable que se disguste entre las personas en el mundo
debe renunciarse “.
मूलम्
४‘‘परित्यजेदर्थकामौ यौ स्यातां धर्मवर्जितौ । धर्मं चाप्यसुखोदर्कं लोकसंरुष्टमेव च’’(मनुस्मृति ४-१७६) ऎऩ्ऱु मन्वादिगळ् व्यवस्थै पण्णिऩार्गळ्।
नीलमेघः (सं)
इप्पडि इन्द श्रुतियिल् उच्छिष्टशब्दम् भाण्डस्थशेषपरम् आयुम्
‘‘उच्छिष्टं मे पीतं स्यात्’’
ऎऩ्गिऱ श्रुतियिल् भुक्त-शेष-परम् आयुम् प्रयुक्तम् आगैयाले
‘‘तद् उच्छिष्टं सुपावनं’’ ऎऩ्गिऱव् इडत्तिल्
उच्छिष्ट-शब्दत्तै पाक-भाण्ड-स्थ–भुक्त-शेष-परम् आगवे सॊल्ल वेण्डुम् ऎऩ्बदिल् नियामकम् उण्डोव्
ऎऩ्ऩव् अरुळिच्चॆय्गिऱार् परित्यजेदित्यादिना ।
इन्द वचनत्तिल् धर्मम् आगिलुम्
लोकानभिमतम् आऩाल् त्याज्यम् ऎऩ्ऱु सॊल्लिय् इरुप्पदाल्
धर्मत्व-सन्देहम् उळ्ळ
लोक-संरुष्ट–गुरु-भिन्न-भागवत-भुक्तोच्छिष्ट-भोजनम् त्याज्यम्
ऎऩ्बदु कैमुतिक-न्याय-सिद्धम् आगैयाल्
इदुवे ‘‘तद् उच्छिष्टं सुपावनं’’ ऎऩ्गिऱव् इडत्तिल्
उच्छिष्ट-शब्दम् भाण्ड-स्थ-शेष-परम् ऎऩ्बदऱ्कु पर्याप्तम् आऩ नियामकम्
ऎऩ्ऱु करुत्तु।