Service of dvija-s
shUdra was encouraged to serve a dvija for merit (in place of saMskAra-s such as upanayana, vedas); but this was not a compulsion.
“अशूद्राणाम् अदुष्टकर्मणाम् उपायनं वेदाध्ययनमग्न्याधेयं फलवन्ति च कर्माणि ६
शुश्रूषा शूद्रस्येतरेषां वर्णानाम् ७” - आपस्तम्बः
There being no prohibition, he could very much live on family wealth (दायाद्य), as in case of dvija-s -
स्वकर्म ब्राह्मणस्याऽध्ययनमध्यापनं यज्ञो याजनं दानं प्रतिग्रहणं दायाद्यं सिलोञ्छः ॥ ५॥ अन्यच्चाऽपरिगृहीतम् ॥ एतान्येव क्षत्रियस्याध्यापनयाजनप्रतिग्रहणानीति परिहाप्य दण्डयुद्धाधिकानि ६ क्षत्रियवद्वैश्यस्य दण्डयुद्धवर्जं कृषिगोरक्ष्य वणिज्याऽधिकम् ॥ …
There was no real prescribed profession.
न तस्योत्पत्तिकं दासत्वम् । इच्छाधीनत्वाद् धर्मार्थिनः ।
न हि तस्य दान+आधान+++(←ऋणाद्यर्थे)+++-क्रिया युज्यन्ते, क्रीत-गृह-जादि-दासवत् ।
इति मेधातिथिर् अपि।
Wealth accumulation
शक्तेनाऽपि हि +++(ब्राह्मणाश्रितेन)+++ शूद्रेण
न कार्यो धनसंचयः ।
शूद्रो हि धनम् आसाद्य
ब्राह्मणान् एव बाधते ॥ १०.१२९ ॥
इति मनुः।
bhAruchi clarifies that this applies to shUdra-s particularly committed to serving brAhmaNa-s only: एवं च सति ब्राह्मणापाश्रितस्य शूद्रस्यायम् उपदेशः ।
महाधनत्वाद् अत्यर्थं ब्राह्मणान् प्रतिग्राहयेत् ।
शूद्रप्रतिग्रहश् च तेषां प्रतिषिद्धः ।
इति तु मेधातिथिः।
Alternate historical view - Though he could accumulate wealth, the smṛti-s dissuaded this, on account of pride of wealth and presumed ignorance of the class which might lead to harrassment of brāhmaṇa-s. This dissuasion was by no means a compulsion, and such dissuasion occurs in smṛti-s composed at a time (prior to first century CE) when śūdra-s threatened ārya society [See note by MT here]. They were encouraged to spend such wealth for the welfare of all people, and dvija-s in particular (for example through various pūrta activities like constructing waterworks, parks, temples etc.).
Apad-dharmas
- There was always the widely used āpad-dharma loophole that enabled him to do something else (essentially the occupation of a vaiśya or a kṣatriya) if he thought that the former occupation cannot meet his needs, or if the country was in disarray.
- So, ultimately only the occupations of a vedic brāhmaṇa were barred to him.
क्षत्रियवृत्तिः
- A śūdra was dissuaded from becoming the ruler of a kingdom in normal times, though broad sections of the śūdra society were considered to have fallen from kṣatriya status.
- Nārada and bhIShma does allow the śūdra to take up the role of a kṣatriya in times of distress.
- Some purāṇa-s declare that in the kali age, śūdra-s will reign.
भीष्मः महाभारते
युधिष्ठिर उवाच
अभ्युत्थिते दस्युबले
क्षत्रार्थे वर्णसङ्करे
सम्प्रमूढेषु वर्णेषु
यद्य् अन्योऽभिभवेद् बली
ब्राह्मणो यदि वा वैश्यः
शूद्रो वा राजसत्तम
दस्युभ्योऽथ प्रजा रक्षेद्
दण्डं धर्मेण धारयन्
कार्यं कुर्यान् न वा कुर्यात्
संवार्यो वा भवेन् न वा
न स्म शस्त्रं ग्रहीतव्यम्
अन्यत्र क्षत्रबन्धुतःभीष्म उवाच
अपारे यो भवेत् पारम्
अप्लवे यः प्लवो भवेत् शूद्रो वा यदि वाप्य् अन्यः
सर्वथा मानम् अर्हति
यम् आश्रित्य नरा राजन्
वर्तयेयुर् यथासुखम्
अनाथाः पाल्यमाना वै
दस्युभिः परिपीडिताःतमेव पूजयेरंस् ते
प्रीत्या स्वम् इव बान्धवम्
महद्ध्य् अभीक्ष्णं कौरव्य
कर्ता सन्मानम् अर्हति