१८ ऒप्पुरवऱिदल्

विश्वास-प्रस्तुतिः - २११

कैम्माऱु वेण्डा कडप्पाडु मारिमाट्टु
ऎऩ् आऱ्ऱुङ् गॊल्लो उलगु। २११

श्री-राम-देशिकः - २११

मेघानं वर्षतां नित्यं कि साह्यं कुर्वते जनाः ।
मेघतुल्या महान्तोऽपि निष्काममुपकुर्वते ॥ २११॥

NVK Ashraf choice (en) - २११

०२११
Duty is not for reward.
Does the world recompense the rain-cloud?
(P.S. Sundaram)

NVK Ashraf notes (en) - २११

२११. Five elements [pancha bhuta] are earth, water, fire, air and ether.

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २११

211. kaimmāṟu vēṇṭā kaṭappāṭu; mārimāṭṭu
eṉ āṟṟum kollō, ulaku?.

211. Do not expect any return for the services (duty) done. What does the world give in exchange for the clouds that pour rain?

शुद्धानन्द-भारती (en) - २११

1. கைம்மாறு வேண்டா கடப்பாடு மாரிமாட்டு
என்ஆற்றுங் கொல்லோ உலகு
Duty demands nothing in turn;
How can the world recompense rain? 211

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २११

211 उपकारी नहिं चाहते, पाना प्रत्युपकार ।
बादल को बदला भला, क्या देता संसार ॥

श्रीनिवास (क) - २११
  1. उपकारक्कॆ प्रत्युपकारद हङ्गिल्ल; मळॆयन्नु सुरिसुव मोडगळिगॆ ई लोकद मानवरु एनु उपकार तानॆ माडबल्लरु?
मूलम् - २११

कैम्माऱु वेण्डा कडप्पाडु मारिमाट्टु
ऎऩ् आऱ्ऱुङ् गॊल्लो उलगु। २११

विश्वास-प्रस्तुतिः - २१२

ताळाऱ्ऱित् तन्द पॊरुळॆल्लाम् तक्कार्क्कु
वेळाण्मै सॆय्दऱ् पॊरुट्टु। २१२

श्री-राम-देशिकः - २१२

लोकोपकर्तृभिर्वित्तं प्रयत्नात् समुपार्जितम् ।
सत्पात्रे दीयमानं सत् प्रयोजनकरं भवेत् ॥ २१२॥

NVK Ashraf choice (en) - २१२

०२१२
All the wealth earned by toils
Is meant to serve those who deserve. *
( Shuddhananda Bharatiar)

NVK Ashraf notes (en) - २१२

२१२. Compare with ८१. “It is to exercise the benevolence of hospitality that people earn a living and establish homes” -(W.H. Drew and J. Lazarus), (N.V.K. Ashraf). The word “तक्कार्क्कु” in this couplet can be translated as “deserving” or “worthy”. Using the latter meaning, (P.S. Sundaram) and (V.V.S. Aiyar) translate this couplet as: “The worthy work and earn their wealth in order to help others” – (P.S. Sundaram).

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २१२

212. tāḷ āṟṟit tanta poruḷ ellām takkārkku
vēḷāṇmai ceytaṟporuṭṭu.

212. All the wealth one earns is for rendering help to the deserving.

शुद्धानन्द-भारती (en) - २१२

2. தாளாற்றித் தந்த பொருளெல்லாம் தக்கார்க்கு
வேளாண்மை செய்தற் பொருட்டு
All the wealth that toils give
Is meant to serve those who deserve. 212

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २१२

212 बहु प्रयत्न से जो जुड़ा, योग्य व्यक्ति के पास ।
लोगों के उपकार हित, है वह सब धन-रास ॥

श्रीनिवास (क) - २१२
  1. तानु श्रमदिन्द, सम्पादिसि कूडिट्ट हणवॆल्ल तक्कवरिगॆ उपकार माडुवुदक्के इरुवुदु (ऎन्दु तिळियबेकु)
मूलम् - २१२

ताळाऱ्ऱित् तन्द पॊरुळॆल्लाम् तक्कार्क्कु
वेळाण्मै सॆय्दऱ् पॊरुट्टु। २१२

विश्वास-प्रस्तुतिः - २१३

पुत्ते ळुलगत्तुम् ईण्डुम् पॆऱलरिदे
ऒप्पुरविऩ् नल्ल पिऱ। २१३

श्री-राम-देशिकः - २१३

लोकोपकारिताख्येन धर्मेण भुवि जीवनात् ।
सत्कार्यमुत्तमं नास्ति स्वर्गे वा भूतलेऽपि वा ॥ २१३॥

NVK Ashraf choice (en) - २१३

०२१३
Rare it is to find another good equal to benevolence,
Either here or in the heaven. *
(W.H. Drew and J. Lazarus)

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २१३

213. puttēḷ ulakattum, īṇṭum, peṟal aritē-
oppuraviṉ nalla piṟa.

213. Is there anything greater than decorum either here or in the world to come?

शुद्धानन्द-भारती (en) - २१३

3. புத்தே ளுலகத்தும் ஈண்டும் பெறலரிதே
ஒப்புரவின் நல்ல பிற
In heav’n and earth ’tis hard to find
A greater good than being kind. 213

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २१३

213 किया भाव निष्काम से, जनोपकार समान ।
स्वर्ग तथा भू लोक में दुष्कर जान ॥

श्रीनिवास (क) - २१३
  1. देवलोकदल्लियागली, ई लोकदल्लागली, उपकारक्किन्त मिगिलाद ऒळ्ळॆय गुणवन्नु पडॆयुवुदु कष्ट.
मूलम् - २१३

पुत्ते ळुलगत्तुम् ईण्डुम् पॆऱलरिदे
ऒप्पुरविऩ् नल्ल पिऱ। २१३

विश्वास-प्रस्तुतिः - २१४

ऒत्त तऱवोऩ् उयिर्वाऴ्वाऩ् मऱ्ऱैयाऩ्
सॆत्तारुळ् वैक्कप् पडुम्। २१४

श्री-राम-देशिकः - २१४

लोकनामुपकर्ता यः शिष्टाचारपरायणः ।
स जीवति शरीरेण मृतप्रायो नरोऽपरः ॥ २१४॥

NVK Ashraf choice (en) - २१४

०२१४
He who realizes what is oneness, lives;
The rest will be placed among the dead.
(G. Vanmikanathan)

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २१४

214. ottatu aṟivāṉ uyir vāḻvāṉ; maṟṟaiyāṉ
cettāruḷ vaikkappaṭum.

214. Verily he is alive who is in harmony with the world; others should be ranked with the dead.

शुद्धानन्द-भारती (en) - २१४

4. ஒத்த தறிவான் உயிர்வாழ்வான் மற்றையான்
செத்தாருள் வைக்கப் படும்
He lives who knows befitting act
Others are deemed as dead in fact. 214

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २१४

214 ज्ञाता शिष्टाचार का, है मनुष्य सप्राण ॥ मृत लोगों में अन्य की, गिनती होती जान ॥

श्रीनिवास (क) - २१४
  1. उपकारद नडॆवळियन्नु अरितवनु मात्र तन्न बाळन्नु सार्थक पडिसिकॊळ्ळुत्तानॆ; उळिदवरॆल्ल (बदुकिद्दू) सत्त हागॆये.
मूलम् - २१४

ऒत्त तऱवोऩ् उयिर्वाऴ्वाऩ् मऱ्ऱैयाऩ्
सॆत्तारुळ् वैक्कप् पडुम्। २१४

विश्वास-प्रस्तुतिः - २१५

ऊरुणि नीर्निऱैन् दऱ्ऱे उलगवाम्
पेरऱि वाळऩ् तिरु। २१५

श्री-राम-देशिकः - २१५

जलपूर्णतटाकेन भवन्ति सुखिनो जनाः ।
लोकोपकारिणो भाग्यं लोकसौख्यं प्रयच्छति ॥ २१५॥

NVK Ashraf choice (en) - २१५

०२१५
The wealth of a wise philanthropist
Is a village pool ever full.
(P.S. Sundaram)

NVK Ashraf notes (en) - २१५

२१५. Compare with ५२३. “The life of an unattached man is like a boundless pond flowing unbound” - (P.S. Sundaram), (N.V.K. Ashraf)

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २१५

215. ūruṇi nīr niṟaintaṟṟē-ulaku avām
pēr aṟivāḷaṉ tiru.

215. The wealth of the wise is a never-failing spring.

शुद्धानन्द-भारती (en) - २१५

5. ஊருணி நீர்நிறைந் தற்றே உலகவாம்
பேரறி வாளன் திரு
The wealth that wise and kind do make
Is like water that fills a lake. 215

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २१५

215 पानी भरा तड़ाग ज्यों, आवे जग का काम ।
महा सुधी की संपदा, है जन-मन-सुख धाम ॥

श्रीनिवास (क) - २१५
  1. उपकारदिन्द लोक कल्याणवन्नु बयसुव हिरिय अरिवुळ्ळवन सिरियु, ऊरिन कॆरॆय नीरु तुम्बिकॊण्डु जनरिगॆ उपकार माडिदुदक्कॆ समानवादुदु.
मूलम् - २१५

ऊरुणि नीर्निऱैन् दऱ्ऱे उलगवाम्
पेरऱि वाळऩ् तिरु। २१५

विश्वास-प्रस्तुतिः - २१६

पयऩ्मरम् उळ्ळूर्प् पऴुत्तऱ्ऱाल् सॆल्वम्
नयऩुडै याऩ्कण् पडिऩ्। २१६

श्री-राम-देशिकः - २१६

फलभारनतो वृक्षः प्राममध्यं गतो यथा ।
लोकोपकारी वित्ताढयस्तथा स्यादुपकारकः ॥ २१६॥

NVK Ashraf choice (en) - २१६

०२१६
When wealth comes to the generous,
It is like the village tree coming to fruit. *
(C. Rajagopalachari)

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २१६

216. payaṉ maram uḷḷūrp paḻuttaṟṟāl-celvam
nayaṉ uṭaiyāṉkaṇ paṭiṉ.

216. The wealth of the truly liberal is like a tree ripening in the heart of a village.

शुद्धानन्द-भारती (en) - २१६

6. பயன்மரம் உள்ளூர்ப் பழுத்தற்றால் செல்வம்
நயனுடை யான்கண் படின்
Who plenty gets and plenty gives
Is like town-tree teeming with fruits. 216

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २१६

216 शिष्ट जनों के पास यदि, आश्रित हो संपत्ति ।
ग्राम-मध्य ज्यों वृक्षवर, पावे फल-संपत्ति ॥

श्रीनिवास (क) - २१६
  1. उपकार माडलाद धर्मगुणवुळ्ळवन बळि सिरि नॆलॆसिदरॆ, फलिसुव मरवु ऊर नडुवॆ इद्दु हण्णु बिट्टन्तॆ.
मूलम् - २१६

पयऩ्मरम् उळ्ळूर्प् पऴुत्तऱ्ऱाल् सॆल्वम्
नयऩुडै याऩ्कण् पडिऩ्। २१६

विश्वास-प्रस्तुतिः - २१७

मरुन्दागित् तप्पा मरत्तऱ्ऱाल् सॆल्वम्
पॆरुन्दगै याऩ्कण् पडिऩ्। २१७

श्री-राम-देशिकः - २१७

सर्वभागैर्यथा वृक्षः रुग्णानामौषधायते ।
लोकोपकारिणो वित्तं तथा सर्वोपकारकम् ॥ २१७॥

NVK Ashraf choice (en) - २१७

०२१७
When wealth comes to the large-hearted,
It is like an unfailing medicine tree. *
(P.S. Sundaram)

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २१७

217. maruntu ākit tappā marattaṟṟāl-celvam
peruntakaiyāṉkaṇ paṭiṉ.

217. The wealth of the generous is like a healing medicinal tree.

शुद्धानन्द-भारती (en) - २१७

7. மருந்தாகித் தப்பா மரத்தற்றால் செல்வம்
பெருந்தகை யான்கண் படின்
The wealth of a wide-hearted soul
Is a herbal tree that healeth all. 217

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २१७

217 चूके बिन ज्यों वृक्ष का, दवा बने हर अंग ।
त्यों धन हो यदि वह रहे, उपकारी के संग ॥

श्रीनिवास (क) - २१७
  1. उपकारवे मॊदलाद हिरिय गुणवुळ्ळवन बळि ऐश्वर्यवु बन्दु नॆलसि निन्तरॆ, रोगरुजिनगळन्नु परिहरिसुव सञ्जीविनि मरदन्तॆ (हत्तु जनरिगॆ प्रयोजन दॊरॆयुवुदु)
मूलम् - २१७

मरुन्दागित् तप्पा मरत्तऱ्ऱाल् सॆल्वम्
पॆरुन्दगै याऩ्कण् पडिऩ्। २१७

विश्वास-प्रस्तुतिः - २१८

इडऩिल् परुवत्तुम् ऒप्पुरविऱ्कु ऒल्गार्
कडऩऱि काट्चि यवर्। २१८

श्री-राम-देशिकः - २१८

लोकोपकारमाहात्म्यं जानन्तो ज्ञानिसत्तमाः ।
स्वस्य दारिद्र्यकालेऽपि परेषामुपकर्वते ॥ २१८॥

NVK Ashraf choice (en) - २१८

०२१८
Those known for their duty will not slacken to help
Even during times of poverty.
(N.V.K. Ashraf)

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २१८

218. iṭaṉ il paruvattum, oppuraviṟku olkār-
kaṭaṉ aṟi kāṭciyavar.

218. Even in poverty the truly discerning never ceases to be liberal.

शुद्धानन्द-भारती (en) - २१८

8. இடனில் பருவத்தும் ஒப்புரவிற்கு ஒல்கார்
கடனறி காட்சி யவர்
Though seers may fall on evil days
Their sense of duty never strays. 218

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २१८

218 सामाजिक कर्तव्य का, जिन सज्जन को ज्ञान ।
उपकृति से नहिं चूकते, दारिदवश भी जान ॥

श्रीनिवास (क) - २१८
  1. कर्तव्यदरिविन दृष्टियुळ्ळवरु, सिरियन्नु कॆळॆदुकॊण्ड सङ्कट कालदल्लू उपकार माडलु हिञ्जरियुवुदिल्ल.
मूलम् - २१८

इडऩिल् परुवत्तुम् ऒप्पुरविऱ्कु ऒल्गार्
कडऩऱि काट्चि यवर्। २१८

विश्वास-प्रस्तुतिः - २१९

नयऩुडैयाऩ् नल्गूर्न्दा ऩादल् सॆयुम्नीर
सॆय्यादु अमैगला वाऱु। २१९

श्री-राम-देशिकः - २१९

लोकोपकारिचित्तस्य दारिद्र्यमिदमुच्यते ।
न शक्नोम्यधिकं दान्तु दारुद्र्ययेति यन्मतम् ॥ २१९॥

NVK Ashraf choice (en) - २१९

०२१९
The poverty of a generous man is nothing but
His inability to exercise his generosity. *
(W.H. Drew and J. Lazarus)

NVK Ashraf notes (en) - २१९

२१९. Compare with १०१०. “The brief want of the benign rich is like the monsoon clouds just shed its moisture” - ( Shuddhananda Bharatiar), (N.V.K. Ashraf)

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २१९

219. nayaṉ uṭaiyāṉ nalkūrntāṉ ātal ceyum nīra
ceyyātu amaikalā āṟu.

219. The poverty of the liberal of heart is his failure in the offices of tenderness.

शुद्धानन्द-भारती (en) - २१९

9. நயனுடையான் நல்கூர்ந்தா னாதல் செயும்நீர
செய்யாது அமைகலா வாறு
The good man’s poverty and grief
Is want of means to give relief. 219

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २१९

219 उपकारी को है नहीं, दरिद्रता की सोच ।
‘मैं कृतकृत्य नहीं हुआ’ उसे यही संकोच ॥

श्रीनिवास (क) - २१९
  1. उपकार माडुव धर्मगुणवुळ्ळवनु बडवनागिद्दल्लि, अवनु माड बेकाद उपकारवन्नुमाडलारदॆ दुःखिसुव स्थितिगॆ बरुवनु.
मूलम् - २१९

नयऩुडैयाऩ् नल्गूर्न्दा ऩादल् सॆयुम्नीर
सॆय्यादु अमैगला वाऱु। २१९

विश्वास-प्रस्तुतिः - २२०

ऒप्पुरवि ऩाल्वरुम् केडॆऩिऩ् अह्दॊरुवऩ्
विऱ्ऱुक्कोळ् तक्क तुडैत्तु। २२०

श्री-राम-देशिकः - २२०

लोकोपकारात् दारिद्र्यं जायेतेति वदेत् यदि ।
भप्यात्मविक्रयेणैतत् दारिद्र्यक्रयणं वरम् ॥ २२०॥

NVK Ashraf choice (en) - २२०

०२२०
If poverty comes of doing good,
One’s self may be sold to do it.
(P.S. Sundaram)

रामचन्द्र-दीक्षितः (en) - २२०

220. ‘oppuraviṉāl varum, kēṭu’ eṉiṉ, aḵtu oruvaṉ
viṟṟuk kōḷ takkatu uṭaittu.

220. The poverty that results from a just course of action is worth purchasing by going into the very bond of slavery.

शुद्धानन्द-भारती (en) - २२०

10. ஒப்புரவி னால்வரும் கேடெனின் அஃதொருவன்
விற்றுக்கோள் தக்க துடைத்து
By good if ruin comes across
Sell yourself to save that loss. 220

वेङ्कटकृष्ण (हि) - २२०

220 लोकोपकारिता किये, यदि होगा ही नाश ।
अपने को भी बेच कर, क्रय-लायक वह नाश ॥

श्रीनिवास (क) - २२०
  1. उपकारद नडवळिकॆयिन्द ऒब्बनिगॆ केडु ऒदुगुवुदु ऎन्दादरॆ, अवनु तन्नन्नु मारिकॊण्डादरू अदन्नु सम्पादिसतक्कदु.
मूलम् - २२०

ऒप्पुरवि ऩाल्वरुम् केडॆऩिऩ् अह्दॊरुवऩ्
विऱ्ऱुक्कोळ् तक्क तुडैत्तु। २२०