ह्रस्व-दीर्घ-व्यत्ययः
मराठीभाषायाम्
- ते त॑त्समश॒ब्दान् अपि॒ यथापि॑ लिखि॒तान् स्वैर् म॑राठीभाषानिय॒मैर् ह्र॑स्वदीर्घव्यत्य॒येन॑ पठन्ति। ते च॒ तेषां॑ निय॒मा अर्थं॒ नाव॑धारयन्ति। श॒ब्द॒स्व॒रू॒पा॒नु॒सा॒रम् ए॒व ह्र॑स्वदीर्घ॒त्वं विधी॑यते। शब्दे॑ ह्रस्वदीर्घ॒त्वं कथ॑यितुं॒ काऽपि॒ स्मृति॒र् नापे॑क्षिता। हि॒न्दी॒भा॒षां वद॒न्तोऽप्यन॑भ्यासे॒ तथै॒व म॑राठीनिय॒मैर् ह्र॑स्वदीर्घ॒त्वं कृ॒त्वा व॑दन्ति। अ॒न्यस्य॑ हिन्दीभा॒षां श्रु॒त्वा कथ॑यितुं॒ न श॑क्नुवन्ति॒ यत्र॑ ह्र॒स्वो यत्र॑ च दी॒र्घः। अत॑ उच्यते ह्रस्वदीर्घत्वाविवे॒क इति॑।
- अपि॑ च तत्समश॒ब्दानां॒ लेख॑ने मराठ्यनुसा॒रं व्य॑त्य॒यं दृ॒ष्ट्वैवेमे ले॑खननिय॒माः कृ॒ताः। लिखननियमा अत्र । तथापि॒ सर्व॑स्मिन् महारा॒ष्ट्रे गु॑र्जरप्रदे॒शे विद॑र्भेषु॒ क्व॑चिन् मध्यप्रदे॒शे क॑र्णाटप्रदे॒शेऽपि॑ च (क॒न्न॒ड॒लि॒प्या) लि॑खि॒तेषु॑ तत्समश॒ब्देषु॑ व्यत्य॒यं प॑श्याम्ये॒व।
- To specify more details, the variation of vowel length in Marathi poetry occurs primarily in इ/ई and उ/ऊ. The अ/आ variation often happens when followed by a consonant cluster, e.g. तत्काळ/तात्काळ, where the metrical value of the syllable still remains Guru.
- The word-final इ is now almost always a long ई in modern Marathi pronunciation, and this has now been admitted in the latest official writing reform. So Sanskrit रवि is now written as रवी in Marathi, and so is the other Marathi word रवी referring to a wooden tool used to churn buttermilk…. The stress in Marathi falls on the last syllable making it phonetically somewhat longer.