सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ आयं गौः’ इति तृचमष्टात्रिंशं सूक्तं गायत्रम् । सार्पराज्ञी नामर्षिका । सैव देवता सूर्यो वेति । तथा चानुक्रान्तम्- आयं गौः सार्पराज्ञ्यात्मदैवतं सौर्यं वा ’ इति । अविवाक्येऽहनि मानसग्रह एतत्सूक्तं शंसनीयम् । सूत्रितं च- आयं गौः पृश्निरक्रमीदित्युपांशु तिस्रः पराचीः शस्त्वा’ (आश्व. श्रौ. ८. १३ ) इति ॥
Jamison Brereton
189 (1015)
Sārparājñı or Su ̄ ̄rya
Sārparājñī
3 verses: gāyatrī
The Anukramaṇī assigns this hymn either to Sūrya or to the shadowy figure Sārparājñī ([female] descendant of the Queen of the Snakes), who is also said to be its author. The former identification seems far more likely, or, rather, the hymn appears to be set at the dawn sacrifice and to play with the various sources of light
1660 X.190–191
that compete and combine at that time: the sun and the ritual fire, as well as Dawn (vs. 2ab). The fire, and in part its counterpart the sun, is portrayed as a variety of animals: a (male) cow (vs. 1), a buffalo (vs. 2), and a bird. The association of speech with the bird is also found in the Pataṃga hymn (X.177) and probably reflects the importance of ritual speech at the dawn sacrifice. There are no signs of snakes, much less their queen.
01 आयं गौः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ ऽयं गौः+++(→गमनशीलो अग्निस् सूर्यो वा, पुरा वृषभराशिस्थः)+++ पृश्नि॑र् अक्रमी॒द्
अस॑दन् +++(→असनत् इति तैत्तिरीये)+++ मा॒तरं॑ +++(भूमिं)+++ पु॒रः ।
पि॒तरं॑ +++(द्यौः)+++ च, प्र॒यन्त् स्वः॑+++(→सुवः॑ इति तैत्तिरीये)+++ ॥
मूलम् ...{Loading}...
आयं गौः पृश्नि॑रक्रमी॒दस॑दन्मा॒तरं॑ पु॒रः ।
पि॒तरं॑ च प्र॒यन्त्स्वः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सार्पराज्ञी सूर्यो वा
- ऋषिः - सार्पराज्ञी
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ꣡यं꣡ गउः꣡ पृ꣡श्निर् अक्रमीद्
अ꣡सदन् मात꣡रम् पुरः꣡
पित꣡रं च प्रय꣡न् सु꣡वः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
akramīt ← √kramⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gaúḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pŕ̥śniḥ ← pŕ̥śni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ásadat ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mātáram ← mātár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
purás ← purás (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
pitáram ← pitár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prayán ← √i- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
आ । अ॒यम् । गौः । पृश्निः॑ । अ॒क्र॒मी॒त् । अस॑दत् । मा॒तर॑म् । पु॒रः ।
पि॒तर॑म् । च॒ । प्र॒ऽयन् । स्व१॒॑रिति॑ स्वः॑ ॥
Hellwig Grammar
- āyaṃ ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- āyaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- gauḥ ← go
- [noun], nominative, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- pṛśnir ← pṛśniḥ ← pṛśni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “varicolored; dappled.”
- akramīd ← akramīt ← kram
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “kram; step; go; continue; proceed; traverse; heat.”
- asadan ← asadat ← sad
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- mātaram ← mātṛ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- puraḥ ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- pitaraṃ ← pitaram ← pitṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- prayan ← pre ← √i
- [verb noun], nominative, singular
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- svaḥ ← svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
सायण-भाष्यम्
गौः गमनशीलः पृश्निः प्राष्टवर्णः प्राप्ततेजाः अयं सूर्यः आ अक्रमीत् आक्रान्तवान् । उदयाचलं प्राप्तवानित्यर्थः । आक्रम्य च पुरः पुरस्तात् पूर्वस्यां दिशि मातरं सर्वस्य भूतजातस्य निर्मात्रीं पृथिवीम् असदत् आसीदति प्राप्नोति । सदेश्छन्दसो लुङ्। लुदित्त्वाच्च्रलेरङादेशः । ततः पितरं पालकं द्युलोकं चशब्दादन्तरिक्षं च प्रयन् प्रकर्षेण शीघ्रं गच्छन् स्वः स्वरणः शोभनगमनो भवति । यद्वा । पितरं स्वर्गलोकं प्रयन् वर्तते ॥
Wilson
English translation:
“This moving many-coloured (Sun) has arrived, he has sat down before his mother (earth) in the east,and advances to his father heaven.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Deity Sārparājñī: i.e., Kadru, the mother of the serpent race; Yajuṣ3.6-8;
Gau = gamanaśīla, moving; the deity: first line, Agni; second line, Sūrya or Agni
Jamison Brereton
This dappled cow has stridden here and sat in front of its mother
and its father, as it goes forth toward the sun.
Griffith
THIS spotted Bull hath come, and sat before the Mother in the east,
Advancing to his Father heaven.
Geldner
Dieser bunte Stier ist hergeschritten und hat sich vor Mutter Erde und Vater Himmel gesetzt auf seinem Wege zur Sonne.
Grassmann
Den Wesenkenner spornet nun gleich einem schnellen Rosse an, Zu setzen sich auf unsre Streu.
Elizarenkova
Выступил этот пестрый бык,
Он уселся перед матерью
И отцом, отправляясь в путь как солнце.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सार्पराज्ञी सूर्यो वा
- सार्पराज्ञी
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में पृथिवी पूर्व दिशा में गति करती है, सूर्य की परिक्रमा भी करती है, सूर्य की ज्योति उदय से अस्तपर्यन्त द्युलोक पृथिवीलोक को तपाती है, इत्यादि विषय हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आअयम्) यह पृथिवीलोक (पुरः-अक्रमीत्) पूर्वदिशा में-पूर्व कीओर गतिकरताहै (च) और (पितरं स्वः) पितारूप सूर्य के (प्रयन्) सबओर गति करता हुआ (मातरं पृश्निम्) मातारूप अन्तरिक्ष को (असदत्) प्राप्त होता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पृथिवीपूर्व कीओरघूमती है और सूर्य के चारों ओर आकाश में गति करती है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते पृथिवी पूर्वस्यां दिशि गतिं करोति सूर्यस्य परितश्च भ्रमति, सूर्यस्य ज्योतिरुदयास्तयोर्मध्ये द्यावापृथिव्यौ तपति, इत्यादि विषया वर्ण्यन्ते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयं गौः) एष पृथिवीलोकः “गौः-पृथिवीनाम” [निघ० १।१] (पुरः आक्रमीत्) पूर्वस्यां दिशि-पूर्वाभिमुखमाक्रामति (पितरं च स्वः प्रयन्) पितरंपितृवत्सूर्यम् “स्वः-आदित्यो भवति” [निरु० २।१४] परितो गच्छन् (मातरं पृश्निम्-असदत्) मातरमन्तरिक्षं “मातरि अन्तरिक्षे” [निरु० ७।२७] “पृश्निः-अन्तरिक्षम्’ [ऋ० ४।३।२० दयानन्दः] सीदति ॥१॥
02 अन्तश्चरति रोचनास्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒न्तश् च॑रति रोच॒ना +++(→रोहिणी)+++
ऽस्य प्रा॒णाद् अ॑पान॒ती ।
व्य॑ख्यन्+++(=प्राकाशयन्)+++ महि॒षो दिव॑म्+++(→सुवः॑ इति तैत्तिरीये)+++ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒न्तश्च॑रति रोच॒नास्य प्रा॒णाद॑पान॒ती ।
व्य॑ख्यन्महि॒षो दिव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सार्पराज्ञी सूर्यो वा
- ऋषिः - सार्पराज्ञी
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अन्त꣡श् चरति रोचना꣡
अस्य꣡ प्राणा꣡द् अपानती꣡
वि꣡ अख्यन् महिषो꣡ दि꣡वम्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
Morph
antár ← antár (invariable)
{}
carati ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rocanā́ ← rocaná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
apānatī́ ← √anⁱ- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prāṇā́t ← prāṇá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
akhyat ← √khyā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dívam ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mahiṣáḥ ← mahiṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
अ॒न्तरिति॑ । च॒र॒ति॒ । रो॒च॒ना । अ॒स्य । प्रा॒णात् । अ॒प॒ऽअ॒न॒ती ।
वि । अ॒ख्य॒त् । म॒हि॒षः । दिव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- antaś ← antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- carati ← car
- [verb], singular, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- rocanāsya ← rocanā ← rocana
- [noun], nominative, singular, feminine
- “appetizing; bright; bright.”
- rocanāsya ← asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- prāṇād ← prāṇāt ← prāṇa
- [noun], ablative, singular, masculine
- “life; prāṇa (coll.); breath; breath; prāṇa (indiv.); inhalation; Prāṇa; might; myrrh; energy; survival.”
- apānatī ← apān ← √an
- [verb noun], nominative, singular
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- akhyan ← akhyat ← khyā
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “name; describe; call; enumerate; watch; know.”
- mahiṣo ← mahiṣaḥ ← mahiṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Old World buffalo; Mahiṣa; Mahiṣa.”
- divam ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
अस्य सूर्यस्य रोचना रोचमाना दीप्तिः अन्तः शरीरमध्ये मुख्यप्राणात्मना चरति वर्तते । किं कुर्वती । प्राणादपानती। मुख्यप्राणस्य प्राणाद्याः पञ्च वृत्तयः । तत्र प्राणनं नाडीभिरूर्ध्वं वायोर्निर्गमनम् । तथाविधात् प्राणात् प्राणनादनन्तरमपानती । अपाननं नाडीभिरवाङ्मुखं वायोर्नथनम् । तत्कुर्वती ॥ अपपूर्वादनितेर्लटः शतृ । अदादित्वाच्छपो लुक् ।’ उगितश्च ’ इति ङीप् । ‘शतुरनुमः इति नद्या उदात्तत्वम् ॥ यद्वा । अन्तर्द्यावापृथिव्योर्मध्ये अस्य सूर्यस्य रोचना रोचमाना दीप्तिः चरति गच्छति ॥ ‘ रुच दीप्तौ । ‘ अनुदात्तेतश्च हलादेः’ ( पा. सू. ३. २. १४९ ) इति युच् ॥ किं कुर्वती । प्राणात्प्राणनादुदयानन्तरमपानती सायंसमयेऽस्तं गच्छन्ती । ईदृश्या दीप्त्या युक्तः । अत एव महिषः महान् सूर्यो दिवम् अन्तरिक्षमुदयास्तमययोर्मध्ये व्यख्यत् विचष्टे । प्रकाशयति ॥ महेः ‘अविमह्योष्टिषच् ’ ( उ. सू. १. ४६ ) इत्यौणादिकष्टिषच्प्रत्ययः । चक्षिङः ख्याञ् । छान्दसे लुङि ‘ श्रस्यतिवक्ति’ इत्यादिना च्लेरङादेशः ॥
Wilson
English translation:
“His radiance penetrates internally, drawing (the air) down (through the lungs) after having sent it up,the mighty one beholds the sky.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
After having sent it up: i.e., setting after having risen; the mighty one: the sun;or, Agni in the character of Vāyu;
Mahiṣaḥ = mighty
Jamison Brereton
She moves within the realms of light, breathing in from his
breathing-out.
The buffalo has looked out across heaven.
Griffith
Expiring when he draws his breath, she moves along the lucid spheres:
The Bull shines out through all the sky.
Geldner
Die leuchtende Usas geht zwischen Himmel und Erde, von seinem Aushauch einatmend. Der Büffel hat nach dem Himmel Ausblick gehalten.
Grassmann
Dem Wesenkenner bringe ich, dem heldbesungnen, gnädigen Ein grosses schönes Loblied dar.
Elizarenkova
Она движется между светлыми пространствами,
Вдыхая (жизнь) из его выдоха.
Буйвол разглядывал небо.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सार्पराज्ञी सूर्यो वा
- सार्पराज्ञी
- विराड्गायत्री
- षड्जः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) इस सूर्य की (रोचना) दीप्ति (प्राणात्) उदय से (अपानती) अस्तमयपर्यन्त जाती हुई (अन्तः-चरति) दोनों उदय और अस्त के मध्य में या-द्युलोक के बीच में फैलती है,(महिषः)महान् सूर्य (दिवं व्यख्यत्) द्युलोक के प्रति प्रसिद्ध होता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उदय से लेकर अस्तपर्यन्त सूर्य की दीप्ति पृथिवी और द्युलोक के बीच में फैलती है, महान् सूर्य जबकि आकाश में प्रकाशमान होता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य रोचना) अस्य सूर्यस्य दीप्तिः (प्राणात्-अपानती) प्राणात्-उदयनात्-अस्तमयं गच्छन्ती (अन्तः-चरति) उभयोरन्तर्मध्ये यद्वा द्यावापृथिव्योर्मध्ये चरति (महिषः-दिवं व्यख्यत्) महान् सूर्यः-द्युलोकं प्रति प्रसिद्धो जातः ॥२॥
03 त्रिंशद्धाम वि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
+++(दिने मुहूर्ता, मासे दिनानि वा)+++
त्रिं॒शद् धाम॒ वि रा॑जति॒ +++(आदित्यात्मा ऽग्निः)+++,
+++(रोहिणी स्तुतिर् वा)+++ वाक् +++(सूर्य-)+++प॑तं॒-गाय॑ धीयते+++(→शिश्रिये इति तैत्तिरीये)+++ ।
प्रति॒ वस्तो॒र्+++(=उषसो)+++ अह॒+++(=ह)+++ द्युभिः॑
+++(→प्रत्य॑स्य वह॒ द्युभिः इति तैत्तिरीये)+++॥
मूलम् ...{Loading}...
त्रिं॒शद्धाम॒ वि रा॑जति॒ वाक्प॑तं॒गाय॑ धीयते ।
प्रति॒ वस्तो॒रह॒ द्युभिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सार्पराज्ञी सूर्यो वा
- ऋषिः - सार्पराज्ञी
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त्रिंश꣡द् धा꣡म वि꣡ राजति
वा꣡क् पतंगा꣡य धीयते
प्र꣡ति व꣡स्तोर् अ꣡ह द्यु꣡भिः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
Morph
dhā́ma ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
rājati ← √rāj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
triṁśát ← triṁśát- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
dhīyate ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
pataṁgā́ya ← pataṁgá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vā́k ← vā́c- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
áha ← áha (invariable)
{}
dyúbhiḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
práti ← práti (invariable)
{}
vástoḥ ← vástu- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
त्रिं॒शत् । धाम॑ । वि । रा॒ज॒ति॒ । वाक् । प॒त॒ङ्गाय॑ । धी॒य॒ते॒ ।
प्रति॑ । वस्तोः॑ । अह॑ । द्युऽभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- triṃśad ← triṃśat
- [noun], accusative, singular, feminine
- “thirty; triṃśat [word].”
- dhāma ← dhāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rājati ← rāj
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- vāk ← vāc
- [noun], nominative, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- pataṅgāya ← pataṃga
- [noun], dative, singular, masculine
- “insect; sun; bird; Caesalpinia sappan L.; Pataṃga; Vishnu.”
- dhīyate ← dhā
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- vastor ← vastoḥ ← vastu
- [noun], ablative, singular, feminine
- “dawn.”
- aha
- [adverb]
- “aha [word]; indeed.”
- dyubhiḥ ← div
- [noun], instrumental, plural
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
त्रिंशद्धाम धामानि स्थानानि । वचनव्यत्ययः। वस्तोः वासरस्याहोरात्रस्यावयवभूतानि । अह-शब्दो ऽवधारणे । द्युभिः सूर्यस्य दीप्तिभिरेव वि राजति विराजन्ते विशेषेण दीप्यन्ते । व्यस्ययेनैकवचनम् । मुहूर्तान्यत्र धामान्युच्यन्ते । पञ्चदश रात्रेः पञ्चदशाह्नः । पतङ्गाय । पतति गच्छतीति पतङ्गः सूर्यः । तस्मै स्तुतिरूपा वाक् प्रति धीयते प्रतिमुखं स्तोतृभ्यः क्रियते ।
यद्वा । वस्तोरहनि त्रिंशद्धामानि । घटिकाभिप्रायमेतत् । त्रिंशद्घटिकाः । अत्यन्तसंयोगे द्वितीया । एतावन्तं कालं द्युभिः दीप्तिभिरसौ सूर्यो वि राजति । विशेषेण दीप्यते । तस्मिंश्च समये वाक् त्रयीरूपा तस्मै सूर्यरूपाय पतङ्गाय प्रति धीयते प्रतिमुखं धार्यते । सूर्यं सेवत इत्यर्थः । श्रूयते हि – ऋग्भिः पूर्वाह्णे दिवि देव ईयते यजुर्वेदे तिष्ठति मध्ये अह्नः’ (तै. ब्रा. ३. १२. ९. १ ) इत्यादि । यदा त्विदं सूक्तं सर्पराज्ञ्या आत्मस्तुतिः तदा सूर्यात्मना स्तूयत इत्यवगन्तव्यम् ॥ ॥ ४७ ॥
Wilson
English translation:
“The thirty stations of the day and night shine with (the sun’s) rays, the voice (of praise) is addressed to the Sun.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sun’s rays: dhāma = related to duration of time: he shines for thirty stations (or ghaṭis, one ghaṭi =24 minutes) in the day;
Stations = muhūrtas, or periods of 48 minutes; voice of praise: pataṅga = agni;
Dhāma= either 30 muhūrtas (making up 24 hours), or as the thirty days of the month during every one of which thediligent yajamāna sacrifices
Jamison Brereton
He shines [/rules] over the thirty domains.
Speech is established for the bird
at each dawn and throughout the days.
Griffith
Song is bestowed upon the Bird: it rules supreme through thirty realms
Throughout the days at break of morn.
Geldner
Die dreißig Stufen herrscht er. Dem Vogel wird die Stimme verliehen jeden Morgen mit Tagesanbruch.
Grassmann
Der Wesenkenner fördere durch seinen Strahl, der götterwärts Die Tränke fährt, das Opfer uns.
Elizarenkova
Он управляет тридцатью стоянками (дня).
Птица(-Солнце) наделяется речью
День за днем на рассвете.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सार्पराज्ञी सूर्यो वा
- सार्पराज्ञी
- गायत्री
- षड्जः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वाक्) पृथिवी (वस्तोः) दिन के-अहोरात्र के (त्रिंशत्-धाम) तीस मुहूर्त घड़ी नामक को (विराजति) प्राप्त होती है (द्युभिः) दिनों से दिनों दिन (पतङ्गाय) सूर्य में (प्रति धीयते-अह) निरन्तर आश्रय लेती है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पृथिवी पर दिन-रात में तीस मुहूर्त घड़ियों के रूप में होते हैं, पृथिवी के सूर्य पर आश्रित होने पर ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वाक्-वस्तोः-त्रिंशत्-धाम-विराजति) पृथिवी “इयं पृथिवी वै वाक्” [श० ४।६।९।१६] “वागिति पृथिवी” [जै० ३।४।२२।२१] दिनस्य-अहोरात्रयोः “वस्तोः-अहर्नाम” [निघ० १।९] त्रिंशन्मुहूर्तानि धामानि घटिकाख्यानि प्राप्नोति (द्युभिः-पतङ्गाय प्रतिधीयते-अह) दिनैः-सा पृथिवी सूर्ये ‘सप्तम्यर्थे चतुर्थी’ आश्रयति, “त्रिंशद्धाम विराजति वाक् पतङ्गे-अशिश्रियत्” [अथर्व० ९।३।३] ॥३॥